Hodina otázok Vytlačiť stránku / Print page

Otázka od: Dušan Švantner

Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania 21. 3. 2001 
Zadávateľ Dušan Švantner 
Otázka Koľko zamestnancov má obchodné oddelenie v (SRN) Berlíne? 
Adresát podpredseda vlády a minister hospodárstva SR Ľubomír Harach 
Dátum odpovede 22. 3. 2001 
Zodpovedal podpredseda vlády a minister hospodárstva SR Ľubomír Harach 
Odpoveď Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Švantner, obchodno-ekonomické oddelenie pri Zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v Berlíne má v súčasnosti dvoch pracovníkov. Vedúceho obchodno-ekonomického oddelenia vykonáva od 19. mája 1999 pán Ing. Miroslav Piršel vo funkcii radcu, v hodnosti druhého tajomníka pracuje na obchodno-ekonomickom oddelení od 1. februára 2001 Mgr. Alexander Vavrín, ktorý vystriedal po uplynutí 4 rokov v uvedenej pracovnej pozícii Ing. Iva Hanuša. 
Doplňujúca otázka Pán predseda, pán minister, hneď po začiatku vášho vládnutia pri prvom mojom vystúpení v parlamente som sa pýtal vášho predchodcu pána ministra Černáka, kedy sa zlepší situácia na našich obchodných oddeleniach. Hneď vtedy mi povedal, že okamžite sa to bude riešiť. Pán minister, vy si myslíte, že v Nemecku, ktoré jedným z našich najväčších obchodných partnerov, keď tam robia dvaja ľudia, je to dostatok a stačí to na to, aby naše firmy, ktoré majú záujem obchodovať v Nemecku, aby mali dostatočný servis v tejto krajine? A tiež by som sa chcel spýtať, kedy sa zmení celkove situácia na obchodných oddeleniach, lebo vlastne tie obchodné oddelenia sú niekde v závetrí veľvyslanectiev, kde absolútne nemáme informácie o tom, ako tí ľudia na tých obchodných oddeleniach robia a ako sa mení obchodná situácia v jednotlivých krajinách. Doteraz som nepočul žiadnu analýzu tohto stavu. Kedy bude parlament mať k dispozícii tieto informácie? 
Doplňujúca odpoveď Bez sporu, pán poslanec, Spolková republika Nemecko nieže patrí medzi najväčšie, jednoducho je najväčší a z hospodárskeho hľadiska najdôležitejší partner Slovenskej republiky, či už ide o tovarovú výmenu a podobne, po prvé. Po druhé, vzťahy medzi spoločnosťami v Slovenskej republike a podnikateľskými subjektmi v Spolkovej republike Nemecko sú dnes tak vysoko rozvinuté, že ich možno označiť za veľmi kvalitné priame vzťahy. To je význam tohto teritória z hľadiska kvality týchto vzťahov, kde je menej potrebná istá sprostredkovateľská funkcia. Skutočne, naopak, podnikatelia hodnotia priamu spoluprácu medzi týmito subjektmi ako mimoriadne dobrú. Ale aj napriek tomu v rámci deľby medzi obchodno-ekonomickým oddelením v Berlíne, Bonne a Mníchove, Bonn a Mníchov, aby ste boli informovaní, majú po jednom diplomatickom pracovníkovi, má obchodno-ekonomické oddelenie v Berlíne v kompetencii všetky nové spolkové krajiny a zo starých spolkových krajín Dolné Sasko, Hamburg, Brémy, Šlezvicko-Holštajnsko a Berlín. Súčasne obchodno-ekonomické oddelenie v Berlíne zastrešuje celonemecké aktivity. Z uvedeného vyplýva, že ide v rámci siete OBO Slovenskej republiky v zahraničí o mimoriadne vyťažené pracovisko. Ja súhlasím s vami s tým, že dva je na nemecké teritórium málo. A už teraz je pripravený návrh a personálne sa pripravuje pracovník, ktorý posilní obchodno-ekonomické oddelenie a bude okrem iného mať 50 % svojej pracovnej náplne zameranej na vzťahy v oblasti cestovného ruchu, spoluprácu v oblasti turistického priemyslu. Je to vyvolané aj tou skutočnosťou, že klientela, ktorá tradične, povedzme, navštevovala slovenské turistické regióny, sa začína do týchto regiónov vracať. A ja aj po analýze a rozhovoroch s veľvyslancom sme sa zhodli na to, že by bolo dobre posilniť OBO pracovníkom, ktorý by priamo komunikoval napríklad s touroperátormi v Spolkovej republike Nemecko a podobne. To je po prvé. Po druhé, veľmi dobre ide spolupráca napríklad v oblasti regionálnych, obchodných a priemyselných komôr, ktoré pôsobia v Nemecku. Majú vysoké kompetencie – a naša Slovenská obchodná a priemyselná komora a jej regionálne pobočky, toto by som chcel napríklad zdôrazniť ako veľmi silnú podporu. A nakoniec aj ten prenos istých kompetencií smerom k priamemu vzťahu samosprávnych orgánov je v duchu aj nášho prístupového procesu do Európskej únie, ale aj v duchu požiadaviek, ktoré nám tlmočia napríklad predstavitelia samosprávnych orgánov, predstavitelia združení podnikateľských, priemyselných zväzov a tak ďalej, a tak ďalej. Čo sa týka analýzy, pán poslanec, my pravidelne hodnotíme sieť obchodno-ekonomických oddelení. Každý jeden pracovník, ktorý nastupuje, dostáva priamo zoznam úloh, ktorým sa má špeciálne venovať. Sú odvodené zo zahraničnoobchodnej politiky vlády Slovenskej republiky, zohľadňujú špecifiká príslušného regiónu. Je jeho úlohou podieľať sa na organizácii, resp. podporným spôsobom na misiách, výmenách misií podnikateľských subjektov zo Slovenska do príslušnej krajiny alebo naopak. Nepovedal by som, že obchodno-ekonomické oddelenia sú v nejakom závetrí zastupiteľských úradov, pretože po prvé s pánom ministrom zahraničných vecí Kukanom sme podpísali veľmi korektnú dohodu, ktorá hovorí o nevyhnutných kontaktoch a spolupráci, ktorú musia tieto relatívne autonómne subjekty zabezpečovať. To je po prvé. Informačné povinnosti. Iste nemusím zdôrazňovať, pán poslanec, vám ani tomuto auditóriu, že mnohé z týchto informácií majú charakter obchodných informácií, sú teda svojím spôsobom chránené, takže je nevyhnutné, aby sa v kódovom režime pracovalo spoločne a spoločne postupovalo. Toto všetko je obsahom dohody. Minister zahraničných vecí je veľmi ústretový a je to zakotvené aj v dohode k našim požiadavkám, aby tam, kde sú splnené kvalifikačné predpoklady – a väčšinou posielame takých ľudí, ktorí ich, samozrejme, spĺňajú –, ale mám na mysli hlavne predpoklad na to, aby vedúci obchodno-ekonomického oddelenia mohol byť vymenovaný priamo za, ja to poviem voľnejšie, prvého štatutárneho zástupcu nášho veľvyslanca v príslušnej krajine, tak myslím si, že môžem povedať úplne na rovinu, že každý jeden takýto návrh, ktorý sme predložili, bol doteraz ministerstvom zahraničných vecí a ministrom Kukanom akceptovaný. Čiže snažíme sa, všimnite si, vždycky toho vedúceho obchodno-ekonomického oddelenia v hodnosti radcu dostať ako štatutárneho takpovediac zástupcu na veľvyslanectvo. Je pravda, že niekde sú kritické názory na spoluprácu, je pravda, že niekde vedúci obchodno-ekonomického oddelenia hovorí, že v závetrí. Závisí to, samozrejme, aj od takpovediac aktivít, ktoré robí veľvyslanec. Ale v tých krajinách, v ktorých som bol, povedzme, v arabskom teritóriu, v konečnom dôsledku v Spolkovej republike Nemecko, keď sa pripravovalo Expo, keď sme posilnili obchodno-ekonomické oddelenie práve z týchto dôvodov veľkej prezentácie Slovenskej republiky, tak chcem povedať, že som videl, že tá spolupráca, ak nie je podfarbená nejakými subjektívnymi motívmi, bola spravidla dobrá. A na záver. Budem veľmi rád, ak budeme môcť, ak bude požiadavka z Národnej rady, predložiť analýzu obchodno-ekonomických oddelení aj na plenárne zasadnutie Národnej rady. A myslím si, teraz nepoviem celkom presne termín ale, že s pánom ministrom Kukanom sa máme zúčastniť spoločne zasadnutia zahraničného výboru, kde by sme práve o týchto otázkach, celkove o zahraničnej politike, zahraničnej obchodnej politike a diplomacii mali priamo na pôde kompetenčne zodpovedného výboru aj rozprávať. 

Deň v parlamente

<- ->
Kalendár zobrazí hodinu otázok pre daný deň.