Dátum zadania
14. 2. 2001
Zadávateľ
Peter Bohunický
Otázka
Vážená pani ministerka, dodržuje sa kompetenčný zákon pri privatizácii strategických podnikov vrátane Slovenského plynárenského priemyslu a. s.?
Adresát
ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR Mária Machová
Dátum odpovede
15. 2. 2001
Zodpovedal
ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR Mária Machová
Odpoveď
Vážená poslanecká snemovňa,
vážený pán predsedajúci,
ďakujem v prvom rade za otázku, ktorá svedčí o tom, že aj poslanci Národnej rady sledujú napriek búrlivej diskusii o ústave aj dianie v oblasti privatizácie. Chcem povedať v úvode, že proces privatizácie od jeho prípravy až po realizáciu je na Slovensku najkomplikovanejší v porovnaní s inými krajinami, ktoré k procesom privatizácie takisto pristúpili. Z pohľadu manažmentu je to teda nezávideniahodná situácia, keď naozaj často nie sú dodržané v zákone základné princípy riadenia, ktoré umožňujú ten proces viesť jednoznačne, transparentne a efektívne. Je to výsledok často sa meniacej legislatívy privatizácie, keď sa podľa privatizačných záujmov menili kompetencie vlády, ministerstva alebo Fondu národného majetku. A tak sme za posledných 10 rokov zažili na ministerstve privatizácie obdobie našej silnej pozície, keď nikoho z rezortných ministrov by nenapadlo to, že transformácia majetku štátu na iné subjekty sa môže diať aj inak ako podľa zákona o privatizácii, tak, ako sa viedla veľká diskusia o transformácii vodární a kanalizácii, alebo to, že rezortný šéf vlastne vymenúva privatizačnú komisiu a zastúpenie ministerstva privatizácie je tam jednočlenné.
Na druhej strane, druhým pólom pozície ministerstva privatizácie boli roky 1994 – 1999, keď vlastne kompetencie privatizácie z ministerstva privatizácie či vlády boli posunuté Fondu národného majetku. Napriek snahe ministerstva privatizácie v roku 1999 vrátiť pozíciu ministerstva niekde do toho východiskového stavu tá situácia je taká, že niektoré veci sa naozaj nedajú vrátiť späť a dnes zmeniť pozíciu Fondu národného majetku z vlastníka na správcu je fakticky nemožné. A tak dneska v tom privatizačnom portfóliu máme podniky, ktoré sú odštátnené cez privatizačný projekt. Ich vlastníkom je Fond národného majetku, výkon akcionárskych práv však vykonáva rezort, ako je to v prípade, čo ja viem, Slovenských elektrární, ako je to v prípade VÚB alebo sporiteľne, ktorá bola sprivatizovaná. Iné podniky transformoval rezort dopravy a hospodárstva na akciové spoločnosti v zmysle zákona 195. Je to zákon o strategických podnikoch, ktorý bol zrušený. To znamená, že bez privatizačného projektu vlastníkom je štát, výkon akcionárskych práv vykonáva rezort.
No a takáto rôznorodá situácia, samozrejme, vytvára podmienky na to, že jednotlivé rezorty si svoju pozíciu v procese privatizácie vysvetľujú často rôzne, čo je často nad hranicu naozaj ich skutočných kompetencií. A potom sa dostávame veľmi často do situácie, ktorú som opísala, že rezort pred občanmi zodpovedný za privatizáciu bol zastúpený alebo je zastúpený v tej poslednej fáze naozaj nedostatočne, ale aj takej situácie, že pri podpisovaní zmluvy s novým vlastníkom vlastne rezort privatizácie nie je vôbec pozvaný. Je to život a treba sa s ním vysporiadať.
Ale teraz k vašej otázke: Príprava privatizácie strategických podnikov a z nich privatizácie SPP je dlhodobým procesom, ktorý sa začal fakticky pred dvomi rokmi. Koncepciu privatizácie všetkých dôležitých podnikov v zmysle zákona spracúvajú jednotlivé rezorty, v prípade SPP je to ministerstvo hospodárstva. A ak si pamätáte, pán minister hospodárstva sám obhajoval túto koncepciu aj v poslaneckej snemovni. Keďže súčasťou koncepcií je aj stratégia založená na aktívnej účasti poradcov, zodpovednosť za ich výber je možné zveriť jednotlivým rezortným ministerstvám, čo sa stalo aj v prípade SPP. V kompetencii rezortných ministerstiev, ministerstva hospodárstva v prípade SPP, je aj spracovanie privatizačného projektu, ktorý je potom postúpený na ministerstvo privatizácie.
Pokiaľ sa týka SPP, ministerstvo hospodárstva spracovalo privatizačný projekt, v súčasnom období sa na ňom veľmi intenzívne pracuje na našom ministerstve a dá sa predpokladať, že v zmysle harmonogramu 15. marca ukončíme jeho posudzovanie. V týchto etapách sú kompetencie jasné a nedošlo k ich spochybneniu, a tak môžem zodpovedne odpovedať na vašu otázku: Doteraz svoje kompetencie ministerstvo privatizácie uplatňovalo dostatočne a v rámci zákona, pokiaľ sa týka SPP, ale aj ďalších strategických podnikov.
Striktné dodržiavanie privatizačných kompetencií je trošku citlivejšie v tej ďalšej fáze, v tej záverečnej. Som však presvedčená, že funkcie zakladateľov a v prípade SPP ministerstva hospodárstva a ministerstva privatizácie sú jasné a nemožno ich zamieňať ani v prípade, ak ide o veľmi dôležitý podnik, ktorým určite SPP, ale aj ďalšie podniky sú. Naopak, ambíciou všetkých zainteresovaných musí byť také konanie, ktoré ani v najmenšom nespochybní zákonnosť procesu privatizácie, aby nikdy v budúcnosti ten proces nemohol byť pre nedodržanie zákona vlastne spochybnený.
Zodpovednosť za výkon koncepcie privatizácie ktoréhokoľvek strategického podniku nesie ministerstvo privatizácie, a preto v takomto duchu budem aj konať. Výberové komisie, ktoré v zmysle zákona budú pracovať pod hlavičkou ministerstva privatizácie, budú však poskytovať dostatočný priestor – jednotlivé rezortné úlohy je potrebné preniesť do výberu nových nadobúdateľov –, ale aj zastúpenie, či členov parlamentného výboru, ktorý sa zaoberá otázkou privatizácie, zástupcov opozície, zástupcov zamestnávateľských zväzov, ale aj Konfederácie odborových zväzov. Budú tými, ktorí budú môcť sledovať proces privatizácie a svojou osobnou účasťou sa zasadiť za jeho zákonnosť a transparentnosť.
Doplňujúca otázka
Vážená pani ministerka, ja som veľmi rád, že ste objasnili ten reťazec, ktorým je záujem alebo kompetencie štátu v oblasti privatizácie, pretože tým reťazcom je zriaďovateľské ministerstvo, ministerstvo privatizácie, fond, vláda a parlament. Zdá sa, že pri niektorých otázkach privatizácie, najmä strategických podnikov, prichádza v tom reťazci k niektorým chybám. Preto som túto otázku položil a ja som rád, že ste v úvode povedali, že niektoré proste slabšie miesta tohto reťazca naďalej sú.
Ja som ju, túto otázku položil aj v súvislosti s tým, že ona by možno mala patriť buď premiérovi, alebo ministrovi hospodárstva. Nie je predsa možné, ak pri privatizácii elektroenergetiky, teda transformácii a privatizácii elektroenergetiky sa prijme zlé rozhodnutie a uznesenie vlády, na základe ktorého nie je možné privatizovať elektroenergetiku, aby sme nenašli odvahu a nezmenili toto uznesenie, ale nútime alebo ideme zložitejšou cestou podľa môjho názoru – zmeniť zákon 92/1991 a na základe toho potom akosi tento projekt, ktorý vláda predtým udobrila. A znovu podotýkam, nedala na odborné stanoviská odborníkov z energetiky aj tých, ktorí sa vyjadrovali k transformácii elektroenergetiky, a jednoducho podľa tohto zákona a v tejto chvíli a to uznesenie vlády sa nedalo robiť.
Preto som položil tú otázku vám, aby ste objasnili tento reťazec, a ja vám za odpoveď na ňu veľmi pekne ďakujem.
Doplňujúca odpoveď
Ja by som rada zareagovať na tú druhú časť vášho vystúpenia, ktoré sa nekončilo síce otázkou, ale ktoré hovorilo o probléme uznesenia vlády vo vzťahu k transformácii energetiky. Ja dúfam, že budem mať možnosť vo vašom poslaneckom klube vysvetliť možno určité nedorozumenie, pretože pri poslednej novele zákona 92, kde sa hovorilo o možnosti privatizácie práve týchto dôležitých podnikov, sa prijala taká časť zákona, ktorá v podstate hovorí o tom, že štát si zanechá minimálne 51-percentnú účasť, čo bol predovšetkým teda názor, ktorý vychádzal z vášho poslaneckého klubu. A je možné sa s ním stotožniť. Ale vykonať tento krok, aby štát ani na moment neostal mimo tejto hry, je v dikcii súčasného zákona proste nemožné.
My nevieme inak odštátniť podnik, teda zmeniť ho zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť, len tým, že teda Fond národného majetku takúto akciovú spoločnosť založí. Ale tým pádom sa stane 100-percentným vlastníkom. Čiže je tu určitý rozpor, ktorý treba vyriešiť. A naozaj, ak bude ochota, veľmi rada vysvetlím tento problém, ktorý naozaj neznamená nepočúvanie, ale skôr znamená to, aby sme veľmi-veľmi striktne dodržali duch zákona, filozofiu zákona a naozaj zachovali štát ako nespochybniteľného vlastníka práve v takýchto dôležitých odvetviach.