Dátum zadania
25. 10. 2000
Zadávateľ
Olga Szabó
Otázka
ZMOS žiada pre obce a mestá väčší podiel zo štátneho rozpočtu. Aký je váš názor na túto požiadavku?
Adresát
dočasne poverená predsedníčka vlády SR, dočasne poverená vedením Ministerstva financií SR a dočasne poverená vedením Ministerstva zdravotníctva SR Brigita Schmögnerová
Dátum odpovede
26. 10. 2000
Zodpovedal
dočasne poverená predsedníčka vlády SR, dočasne poverená vedením Ministerstva financií SR a dočasne poverená vedením Ministerstva zdravotníctva SR Brigita Schmögnerová
Odpoveď
V schválenom vládnom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 podiely na výnosoch republikových daní sa rozpočtujú v celkovej sume 8,770 mld. Sk, čo je oproti rozpočtovanému zámeru na rok 2000 viac o 520 mil. Sk. Podiel na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov sa rozpočtuje v sume 6,890 mld. Sk, čo je oproti roku 2000 viac o 450 mil. Sk. V záujme stability rozpočtového hospodárenia miest a obcí podiel na tejto dani je určený absolútnou sumou, čím sa garantuje zaručený príjem z tohto druhu dane v priebehu roka. Podiel na výnose dane z príjmov právnických osôb sa rozpočtuje na úrovni roka 2000, t. j. v sume 1,150 mld. Sk. Nezmenený objem sa rozpočtuje aj napriek výraznému poklesu výnosnosti tejto dane v roku 2000, a to z toho dôvodu, že dochádza k zníženiu sadzby dane, a tým aj výnosu tejto dane. Čiže všetky dosahy zo zníženia dane z príjmov právnických osôb znáša iba štátny rozpočet, mestá a obce sa na tom nepodieľajú.
Chcela by som dodať, že podobný prístup sme volili aj tento rok, keď došlo k značnému poklesu príjmov daní z príjmov fyzických osôb, vzhľadom na to, že sa znížilo daňové zaťaženie fyzických osôb s účinnosťou od 1. 1. 2000. Aj v tomto prípade sme volili cestu, že tieto dosahy sa kumulovali len na štátnom rozpočte, ale obce dostali pevnú sumu, čiže obce sa nepodieľajú na týchto prepadoch príjmov, ktoré sú zdôvodňované znižovaním daňového zaťaženia. Čo sa týka podielu na výnose cestnej dane, rozpočtuje sa vo výške 730 mil. Sk, čo je tiež určité navýšenie o 70 mil. Sk. Chcem len pripomenúť, že osobitne sme v prípade Bratislavy po dohovore so Štátnym fondom cestného hospodárstva zmenili ten podiel 70 na 30 v prospech mesta Bratislavy, vzhľadom na nároky, ktoré mesto Bratislava má pri vytváraní technických predpokladov na verejnú dopravu, to znamená cestné komunikácie. Dotácie do rozpočtov obcí v roku 2001 vzrastú o 170 mil. Sk, čím sa zohľadňuje priemerná očakávaná miera inflácie. S prihliadnutím na zdroje možnosti štátneho rozpočtu a celkový rozsah verejných výdavkov na rok 2001 možno vzťahy štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí premietnuté vo vládnom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 označiť ako maximum možného.
Chcela by som povedať, že mestá a obce nemajú svoju osobitnú kapitolu. Keby ju mali, tak by som mohla povedať, že je to asi jedna z tých dvoch alebo troch kapitol, kde dochádza skutočne aj k navýšeniu výdavkov. Samozrejme, uvedomujeme si potreby, aby sa v budúcich rokoch ďalej darilo dostávať viacej zdrojov do rozpočtov miest a obcí. Zrejme veľký zlom nastane v súvislosti s reformou verejnej správy, hneď ako sa začne realizovať. V tejto chvíli však možnosti, ktoré sme na rok 2001 mali, aby sme vyšli v ústrety komunálnym rozpočtom, sme jednoducho už vyčerpali a nevidíme väčšie možnosti pre posilnenie komunálnych rozpočtov.
Doplňujúca otázka
Vážená pani ministerka, ako starostka malej obce dovolím si upriamiť vašu ctenú pozornosť na fakt, že niektoré malé obce nemajú finančné prostriedky ani na výkon základných samosprávnych funkcií a mzdy. Ako mienite riešiť tento problém? Obce a mestá by ich nemohli dostať z príjmov z privatizácie strategických podnikov?
Doplňujúca odpoveď
Vláda rozhodla o použití príjmov z privatizácie na rok 2000 a rozhodla aj o použití príjmov z privatizácie na rok 2001. Komplikácia je totiž v tom, že príjmy z privatizácie sú neopakovateľné. Zrejme iba raz budeme môcť predávať Telekom, raz SPP, takže by to principiálne neriešilo situáciu v mestách a obciach ani v malých, ako ste aj vy uvádzali, na nasledujúce roky. Takže principiálne riešenie bude to riešenie, keď sa začne realizovať reforma verejnej správy.
Ja by som aspoň trošku naznačila, ako dôjde k posilneniu príjmovej základne obcí a miest. Samozrejme, tie kompetencie, ktoré prejdú na vás, s nimi budú delimitované aj príslušné zdroje. Iste, poviete, že aj dneska, povedzme okresné úrady, ktoré vykonávajú príslušné kompetencie, alebo krajské, pokiaľ hovorím potom o strednej úrovni samospráv, majú málo zdrojov. Je to skutočne tak, ale my sa práve nazdávame, že tým, že prejdú tieto kompetencie na mestá a obce, budú mestá a obce schopné racionálnejšie hospodáriť. A nazdávame sa, že tie výdavky sa budú efektívnejšie využívať, a preto nebude nutný taký nárast, ako je tu tlak z okresných a krajských úradov, aj keď sme neschopní im, samozrejme, vyhovieť.
Druhá vec, ktorú by som rada povedať, pripravujeme aj určité zmeny v daňovom zákonodarstve, kde by sa mala perspektívne posilniť príjmová základňa miest a obcí. V reforme daní, ktorá je už teraz v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale aj v materiáli, ktorý vláda schválila o východiskách financovania v súvislosti s reformou verejnej správy, sme načrtli napr. taký zámer tzv. živnostenskej dane. Ale nebude sa to presne kryť s paušálnou daňou, pretože budeme sa musieť dostať trošku ďalej, aby sme harmonizovali našu legislatívu s legislatívou Európskej únie. A jej súčasťou bude paušálna daň, živnostenská daň bude trošku širšie chápaná, aby sa perspektívne príjmy z tejto dane stali príjmami miest a obcí. Myslím si, že to bude aj dobré z toho hľadiska, že sa bezprostredne zvýši nadväznosť miest a obcí, ktoré by mali vytvárať určité vhodné lokálne prostredie na podnikanie. A zároveň dostanete aj odmenu, že ak sa vám podarí vytvoriť viacej príležitostí pre živnostníkov, tak budete mať živnostenskú daň, ktorá posunie vašu príjmovú základňu.
Uvažujeme aj o určitom novom druhu daní, ktorý by sa zaviedol pravdepodobne až bližšie k vstupu do Európskej únie, keďže tam je táto daň obvyklá, je to ekologická daň. Uvidíme potom spôsob rozdelenia príjmu tejto dane, koľko by sa dostalo napr. do rezortu životného prostredia, koľko by zostalo dole.
Ďalej by som chcela povedať, že perspektívne nás čaká aj zmena zákonodarstva týkajúceho sa majetkových daní. Takýmto druhom dane je napr. daň z nehnuteľností, ktorá sa bude novelizovať pravdepodobne v najbližšom období. Ale dôležité je, že nemôžeme zastať pri tejto novelizácii, ale bude treba skutočne dôsledne prepracovať túto daň, aby bola daň majetkového typu, dôsledne, to znamená, že by sa zdaňoval majetok podľa ocenenia. Určite vy budete mať potom väčšie kompetencie, pretože vždy tam bude tá možnosť toho koeficientu a budete zohľadňovať aj tú konkrétnu situáciu osôb, či už právnických alebo fyzických, ktoré podliehajú tomuto druhu dane, pretože, iste, pokiaľ podnikateľská osoba nie je schopná uhrádzať svoje dane, tak darmo máte povedzme aj zvýšenú túto daň.
Takže to sú aspoň v stručnosti riešenia, ktoré ja pokladám za principiálne riešenia, ktoré by mali posilniť príjmovú základňu obcí a miest v budúcnosti. A zostáva len predpokladať, že sa nám dovtedy podarí aj po vzájomnej dohode, aj s organizáciami, ktoré reprezentujú záujmy miest a obcí, dohodnúť dobré kontrolné mechanizmy, aby sme skutočne všetci my, daňoví poplatníci vedeli, že prostriedky, s ktorými bude hospodáriť buď štát, alebo mestá a obce, že sa s nimi bude hospodáriť zodpovedne a efektívne.