Dátum zadania
20. 9. 2000
Zadávateľ
Michal Drobný
Otázka
Pokles vzdelanosti mládeže SR sa viaže na pokles materiálnych podmienok a kvality výučby. Ako to mienite v nasledujúcej dobe odstrániť?
Adresát
minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Milan Ftáčnik
Dátum odpovede
21. 9. 2000
Zodpovedal
minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Peter Magvaši
Odpoveď
Ďakujem, pán predseda.
Vážené dámy, vážení páni,
vážený pán poslanec Drobný,
samozrejme, formulovanie vašej otázky nie je celkom jasné, z akého kritéria vychádzate a hodnotíte úroveň vzdelanosti mládeže Slovenskej republiky a že dochádza k jeho poklesu, pretože žiaden takýto oficiálny prieskum nebol vykonaný. A zrejme na základe niektorých poznatkov zovšeobecňovať alebo jednoznačne konštatovať pokles vzdelanosti mládeže Slovenskej republiky je asi nie celkom adekvátne.
Na druhej strane treba povedať, že Slovenská republika sa v hodnoteniach kvality života podľa metodiky UNDP – to je rozvojový program OSN – dlho umiestňuje medzi krajinami s vysokým stupňom ľudského rozvoja. Index ľudského rozvoja meraný kombináciou ukazovateľov práve vzdelanosti, zdravia a životnej úrovne radí Slovensko medzi 50 najvyspelejších krajín sveta. A tento parameter sa zlepšuje. Vzdelanie práve prispieva k tomuto indexu veľmi výrazne.
Samozrejme, myslím si, že treba rozprávať aj o kvalite výučby na školách, kde treba hodnotiť pozoruhodné výsledky žiakov, ktoré sa každoročne dosahujú na medzinárodných súťažiach, keď sa umiestňujú na popredných miestach na predmetových olympiádach, programovaní, stenografii a pod. A práve ukazuje sa, že aj najnižšia miera, teda štatistika ukazuje, že najnižšia nezamestnanosť je práve u absolventov vysokých škôl a gymnázií. Podľa informácií Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky Slovenskej akadémie vied z tohto roka sa hovorí, že súčasná vzdelanostná úroveň pracovnej sily Slovenskej republiky je dobrá a zodpovedá približne 87-percentnej úrovni malých hospodárskych krajín – vyspelých hospodárskych krajín sveta.
Treba aj vlastne vidieť, že absolventi stredných a vysokých škôl zo Slovenskej republiky sa v súčasnosti veľmi dobre uplatňujú na trhu práce aj v zahraničí, kde organizácie a firmy prejavujú záujem zamestnať týchto absolventov. A napríklad príkladom toho je otvorenie vlastne nového centra IBM pre strednú Európu, Rusko, Blízky východ a Afriku s tým, že by sa sem mali presťahovať, do tohto priestoru vlastne, pracoviská z Milána a z Viedne.
Je teda všeobecne známe, že určite vzdelanostná úroveň jednotlivca i mládeže je podmienená pôsobením rôznych činiteľov nielen v procese výchovy a vzdelávania na školách, ale aj v rodine a v celej spoločnosti. Samozrejme, treba zvýrazniť aj to, že z hľadiska vzťahu vzdelanosti mládeže a kvality výučby v tomto mnohodimenzionálnom procese je rozhodujúcim činiteľom učiteľ. A od vytvorenia primeraných materiálnych podmienok pre jeho prácu, od jeho profesionálnej prípravy, t. j. jeho pedagogickej, odbornej, etickej spôsobilosti, od jeho ďalšieho celoživotného vzdelávania, jeho spoločenského postavenia a stabilizácie bude úmerne závisieť i kvalita výučby na školách.
V nasledujúcom období transformácie nášho školstva sa chcú uskutočniť tieto koncepčné zámery, a to vypracovať v roku 2000 návrh koncepcie rozvoja a výchovy vzdelávania v Slovenskej republike s horizontom na najbližších 10-15 rokov a predložiť ho aj na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s projektom Milénium a v nadväznosti na prijatie zákona o verejnej službe zlepšiť prípravu učiteľov na vysokých školách a skvalitniť ďalšie celoživotné vzdelávanie učiteľov, a zvýšiť tak aj celospoločenské postavenie učiteľa a status jeho povolania a najmä finančné ocenenie jeho práce. Mala by sa vytvoriť aj ucelená koncepcia a stratégia...
... systému a jeho prvkov.
Myslím si, že dôležité a potrebné je tiež povedať, že vláda Slovenskej republiky prerokovala a ešte zatiaľ neschválila koncepciu ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie. Tento koncepčný dokument by mal výraznou mierou zlepšiť celkovú kvalitu života slovenskej spoločnosti a vytvoriť konkurencieschopnosť ľudských zdrojov v európskom a celosvetovom meradle.
Doplňujúca otázka
Pán minister, ja som vychádzal z materiálov Nuficcentra, ktoré za rok 1999 index vzdelanosti priemerne vybratej vzorky, teda nie špičkových, vysokointeligentných študentov, hodnotilo o 0,5 % nižšie, ako bolo v roku 1998. Okrem toho čítam materiály našej akreditačnej komisie, ktorá jednoznačne v mnohých záveroch mnohých škôl konštatuje, že vzdelanosť absolventov daných fakúlt je nižšia, ako bola pred dvomi rokmi. Takže z tohto vychádzam.
Ďalej, veľa fakúlt sa spolieha už teraz veľmi výrazne a neodôvodnene výrazne na samoštúdium. A to je prosím vec, ktorá prispeje k vzdelanosti vysokointeligentným, ale tým priemerným asi moc nie. Preto ja si myslím, že naozaj to sú údaje, ktoré sú vierohodné, a sú také, že ich treba brať do úvahy. Preto si myslím, že predčasné zavretie zimného semestra vlani na niektorých univerzitách znamenalo určite pokles vzdelanosti, o tom nieto reči. Dohonili to len tí, ktorí sú schopní v samostatnom štúdiu to dohoniť, ale tí priemerní asi nie. Tvrdí to aj materiál Nuficcentra a tvrdia to aj závery akreditačnej komisie.
Doplňujúca odpoveď
Ja si myslím, že tieto otázky bude možné prediskutovať si s pánom ministrom bezprostredne. Určite bude príležitosť na to vo vašom výbore, výbore teda pre vzdelanie, kde by sa mohli tieto otázky bližšie analyzovať. Myslím si, že na druhej strane treba vychádzať aj z toho, čo som tu povedal, že v tých celkových parametroch ľudských zdrojov na Slovensku zatiaľ Slovenská republika vychádza veľmi dobre.