Dátum zadania
10. 5. 2000
Zadávateľ
Olga Szabó
Otázka
V okrese Komárno dodnes nie je vyriešený "bezzmluvný" stav prevádzkovania vodovodov a kanalizácií. Podnikový riaditeľ očakáva od obcí úhradu strát, zisk však zostáva iba mestu Komárno. Podľa vás je správne, aby samosprávy hradili stratu?
Adresát
minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Pavel Koncoš
Dátum odpovede
11. 5. 2000
Zodpovedal
minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Peter Magvaši
Odpoveď
Vážený pán predseda,
veľavážené panie poslankyne,
vážení poslanci opozičnej Slovenskej národnej strany,
vážené koaličné poslankyne
a koaliční poslanci,
chcem ospravedlniť kolegu Koncoša, že nemôže pani poslankyni Szabóovej osobne odpovedať, ba dokonca využiť tú veľkú šancu, že z 35 otázok dnes položených je 7 naňho, to znamená 20 %, a dokonca v prvých desiatich sú to vyžrebované 4, to znamená 40 %, a v prvej pätnástke je to dokonca 46,6 %. Takže mal veľkú šancu uspieť dnes pán kolega Koncoš a presvedčiť o tom, že sa mu to netrasie, ale chcem veriť, že nabudúce takisto bude dobre vylosovaný a bude mať možnosť bezprostredne odpovedať. Ale chcel by som vážne vyjadriť, že pán minister Koncoš, samozrejme, je ochotný v prípade, keď nezodpoviem na podotázku, sa s vami stretnúť, pani poslankyňa, a vysvetliť problém.
Samozrejme, že tento problém, ktorý vy ste postavili, je trošku aj širší a dovolil by som si teda využiť túto príležitosť aj na to, aby som váženú Národnú radu Slovenskej republiky trošku oboznámil zoširoka s týmto problémom, ktorý potom vlastne vyúsťuje do toho záveru, ktorý je v konkrétnej otázke.
Treba azda povedať, že prvý model transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií bol schválený vládou ešte 20. septembra 1994. Potom sa v januári 1995 tento model zrušil a 22. augusta 1995 Národnou radou Slovenskej republiky v rámci správy o vodnom hospodárstve Slovenskej republiky sa prijal režim, kde podľa tohto transformačného modelu požiadalo 736 obcí o bezodplatný prevod majetku štátu. Takže potom prostredníctvom Fondu národného majetku Slovenskej republiky sa realizoval prevod majetku v okresoch Trenčín a Komárno, tam je teda tá určitá súvislosť, a čiastočne Trnava. Tento prevod majetku bol skúmaný, aké to malo vlastne v konečnom dôsledku nedostatky, a bolo to robené spolu so Združením miest a obcí Slovenska a Úniou miest a obcí Slovenskej republiky s tým, že sa konštatovalo, že bola tam zistená hromada nedostatkov.
Jedným z nedostatkov bolo, že z transformačného procesu boli vylúčené obce, ktoré sú bez vodovodu a kanalizácie. Ďalej obce, mestá s priemyslom a s veľkým počtom prevádzok, v ktorých je zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a odkanalizovanie pri platnej cenovej politike ziskové, spravidla nemajú záujem vstupovať do spoločností ostatných obcí v regióne. V dôsledku toho sa malé miestne vodovody a kanalizácie stávajú stratovými a zabezpečenie ich prevádzky na zmluvnom základe sa stáva problematickým.
Po ďalšie, že sa vynakladajú miliónové sumy, doslova miliónové sumy na spracovanie privatizačných projektov, ktorých posudzovanie je časovo náročné, a tieto projekty spracúvajú vlastne štátne podniky v rámci svojich nákladov. Pri skupinových vodovodoch a kanalizáciách sa často odovzdáva len majetok infraštruktúry, pretože nie vždy majú záujem všetky obce v skupine o prevzatie majetku. Nadobecná časť zostáva naďalej v majetku a starostlivosti štátu.
Po ďalšie, že skutočné náklady na prípravu a dodávku pitnej vody a odkanalizovanie v oblastiach s nevhodnou infraštruktúrou môže dosiahnuť dvoj-, resp. viacnásobok toho času platnej maximálnej ceny pre domácnosť. Že proces transformácie je založený na princípe dobrovoľnosti obcí a jeho realizácia sa nedá časovo ohraničiť. Že pri realizácii predaja prevádzkového majetku odštepného závodu neboli dodržané zásady privatizácie, ako koncepcia a transformácia. Že obce odmietajú prevziať do vlastníctva rozostavané investičné akcie pre nedostatok finančných prostriedkov na ich dokončenie a ďalší postup nebol v takomto prípade doriešený. Že obce podmieňujú súhlas na bezodplatný prechod infraštruktúrneho majetku skupinových vodovodov, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd bezodplatným prechodom celého majetku. Že zo štátneho podniku boli postupne vynímané ziskové závody a zostávali by v ňom stratové závody. Že nedoriešené sú mnohé praktické otázky vznikajúce po uskutočnení prechodov infraštruktúrneho majetku skupinových vodovodov, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, ktoré mohli vyvolať kolaps v zásobovaní vodou a odkanalizovaní. No a predovšetkým je tam záver v tom, že je nejasnosť v oblasti ďalšieho uplatňovania cien, daní, zúčtovania tržieb, nákladov, poistného a odpisovej politiky.
Chcel by som teda povedať, že Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky ako zakladateľ štátnych podnikov vodární a kanalizácií môže previesť zakladateľskú funkciu dohodou na obce podľa 5 ods. 1 zákona číslo 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy. V takomto prípade potom predmetný majetok štátu prejde do majetku obcí podľa 2 ods. 3 zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 12. apríla 2000 uznesením číslo 233 vyslovila nesúhlas s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 138 o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Na základe tejto skutočnosti Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci so Združením obcí a miest Slovenska a Úniou miest a obcí Slovenskej republiky dopracovalo návrh koncepcie transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií a harmonogram postupu realizácie tejto transformácie bol zostavený v intenciách prísľubu predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorý vyslovil na 10. sneme Združenia miest a obcí Slovenska.
Chcel by som teda len konštatovať, preto som toto považoval uviesť, že nie je to problém. A tento problém, ktorý vy ste tu konkrétne ukázali, je problémom toho, že sa pristúpilo nesystémovo k transformácii a že vláda Slovenskej republiky má v súčasnosti po medzirezortnom pripomienkovom konaní práve takýto zásadný materiál Postup transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií a bezodplatného prevodu majetku štátu do vlastníctva obcí a že vlastne mal by sa teda systémovo tento problém doriešiť.
Čo sa týka vašej konkrétnej otázky, a znovu opakujem, súvisí s tým, že v roku 1995 došlo k prevodu majetku z Fondu národného majetku v okrese Komárno na obce. Ukazuje sa, že táto otázka prevádzkovania verejných vodovodov a kanalizácií, ktoré sú v majetku jednotlivých obcí v regióne Komárno, opakujem, že sú v majetku jednotlivých obcí v regióne Komárno, je vlastne od tohto roku 1995 neustále na pretrase, čo vlastne len ukazuje, ako bol nekoncepčne uskutočnený tento krok v roku 1995.
Vychádzajúc z reality vlastníckych vzťahov, sa teda ukazuje, že by bolo správnejšie túto otázku položiť jednotlivým obciam ako ministrovi pôdohospodárstva, pretože nakoniec majetok je už dnes v obciach, a nie je to majetok v štátnom podniku vodární a kanalizácií, Západoslovenských vodární a kanalizácií. Samozrejme, myslím si, že vy ste to nazvali "bezzmluvný" vzťah. O tom sa dá čiastočne povedať, pretože nie sú doriešené všetky otázky a vzťahy a ukazuje sa, že to nie je celkom najlepšie riešenie. Zo strany štátu bola na týchto zariadeniach zabezpečená prevádzka počas obdobia roku 1999 a sčasti aj tohto roka. Pri predložení návrhu novej zmluvy o prevádzke ju vlastníci však odmietli podpísať, takže sa mi nezdá, že by súčasný stav bol zapríčinený niekým iným ako vlastníkmi zdravotno-vodohospodárskych zariadení. Je výsostné právo obcí, ako sa rozhodnú nakladať so svojím majetkom.
Problém ziskov a strát na verejných vodovodoch treba totiž riešiť komplexne, a to som tu preto dovolil si na začiatku o tom rozprávať a myslím si, že táto otázka má už dlhšie navrhnuté riešenie, ktoré som tu vlastne formuloval, ale ministerstvo pôdohospodárstva za niektoré obce, jednotlivé obce nemôže konať. Inými slovami, treba vyvinúť určitú aktivitu zo strany obcí na zabezpečenie takého systémového riešenia. Proste štát nemá peniaze na to, aby uhrádzal straty jednotlivým obciam. A myslím si, že to ani nemôže byť systémovým riešením.
Pokiaľ možno viete, včera prebehlo rokovanie u podnikového riaditeľa Západoslovenských vodární a kanalizácií so starostami obcí. Žiaľ, toto rokovanie neprinieslo žiadny efekt a obce odmietli všetky navrhované riešenia vrátane riešenia so všetkými obcami, ako i mestom Komárno. Toto riešenie by totiž umožňovalo prevádzkovanie vodovodov a kanalizácií bez strát. To znamená, Komárno je ziskové a obce sú stratové a obce si nevedia túto svoju stratu vykompenzovať.
Takže trošku zoširoka, ale považoval som to za potrebné, pretože je to veľmi aktuálna otázka pre celú Slovenskú republiku. Na tomto konkrétnom príklade, myslím si, sa dá zovšeobecniť rad vecí, ako je toto veľmi citlivá a nie jednoduchá záležitosť.
Nech sa páči.
Doplňujúca otázka
Vážený pán minister práce a sociálnych vecí,
dovoľte mi položiť ďalšiu otázku pánovi ministrovi pôdohospodárstva. Veď on ten rezort vedie a za to zodpovedá. Dovoľte mi aj to, aby som upriamila vašu ctenú pozornosť na fakt, že ak sa na infraštruktúre mesta Komárna tvorí zisk, možno predpokladať, že zisk sa tvorí aj v iných mestách, ktoré prevádzkujú vodárne a kanalizácie, pričom tento majetok je cudzí.
Tu podľa vysvetlenia vedenia podniku zo dňa 10. 5. 2000 dochádza k porušovaniu zákona číslo 111/1990 Zb., ktorý štátnemu podniku ukladá v 6 ods. 1 hospodáriť len s majetkom vo vlastníctve štátu. Hrozí tu vznik precedensu, že ak sa nemôže vytvárať na cudzom majetku strata, nemôže sa vytvárať ani zisk, a preto zisk bude treba odovzdať vlastníkovi infraštruktúry. Na základe predkladanej prevádzkovej zmluvy nedochádza v prípade zisku k vyúčtovaniu a ani k odvedeniu zisku a z toho dôvodu došlo k samotnému prevádzkovaniu mestu Komárno. Takýmto postupom môže skolabovať prevádzkovanie vodovodov a kanalizácií na celom území Slovenskej republiky, čo by znemožnilo vytvorenie vodohospodárskych akciových spoločností podľa najnovšej koncepcie transformácie vodární a kanalizácií.
Ďalej sa dovolávam aj toho, že celá koncepcia transformácie a podmienky prevodu majetku vodární a kanalizácií, odštepného závodu Komárno, boli ministerstvom pôdohospodárstva schválené, ktoré ako orgán hospodárskeho riadenia svojím rozhodnutím spôsobil zásah do činnosti podniku, ktorý teraz v okrese Komárno prevádzkuje odštepný závod Západoslovenských vodární a kanalizácií so stratou, a preto máme...
(Zaznel zvuk časomiery.)
Doplňujúca odpoveď
To, čo ste formulovali, pani poslankyňa, ja si osobne myslím, že tá ponuka, ktorú som na začiatku povedal, že by bolo najlepšie, aby ste sa stretli priamo s pánom ministrom pôdohospodárstva, pánom Koncošom, aby ste tento problém detailne doriešili.
Ja som v tom svojom úvodnom slove len chcel dokumentovať to, že táto transformácia, ktorá sa udiala vlastne prevodom ako experiment v okrese Trenčín a Komárno a čiastočne v okrese Trnava, ukazuje sa, že má všetky podobné znaky toho, čo vy tu hovoríte, že neboli dotiahnuté niektoré veci. Udialo sa to teda v roku 1995. Ten návrh koncepcie, ktorý je pripravený, a opakoval som, že je pripravený po medzirezortnom pripomienkovom konaní na rokovanie vlády Slovenskej republiky, chcem veriť, že to rozhodnutie, ktoré vláda Slovenskej republiky prijme a prijme aj ten harmonogram, ktorý je k tomuto pripravený, to znamená, že v priebehu mesiaca, následne mesiaca jún a júl, by mali byť uzavreté dohody o prenesení zakladateľských funkcií, kde by mali byť všetky tie ostatné náležitosti doriešené. Chcem veriť, že bude vyriešený aj problém, ktorý je spôsobený touto nesystémovou transformáciu v okrese Komárno v minulom období. Takže budem robiť sprostredkovateľa aj na to stretnutie s pánom ministrom pôdohospodárstva.
Ďakujem.