Dátum zadania
17. 11. 1999
Zadávateľ
Milan Ištván
Otázka
Neohrozí 10-percentné prepúšťanie v školstve fungovanie tohto dôležitého rezortu?
Adresát
predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda
Dátum odpovede
18. 11. 1999
Zodpovedal
predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda
Odpoveď
Vážený pán poslanec,
vláda rozhodla o desaťpercentnom znížení pracovníkov v rezorte školstva diferencovane. Podľa rozhodnutia vlády sa nebude týkať pedagogických pracovníkov vysokých škôl a tiež vedeckovýskumných pracovníkov vysokých škôl. Na svojom včerajšom zasadnutí sa vláda zaoberala návrhom na zrušenie rozhodnutia o desaťpercentnom znížení stavu nepedagogických pracovníkov na vysokých školách. Vláda síce nesúhlasila s týmto návrhom, ale podporila požiadavku Slovenskej rektorskej konferencie, aby sa limit počtu zamestnancov zmenil zo záväzného ukazovateľa na orientačný. Zníži sa teda objem mzdových prostriedkov pre vysoké školy o 10 % pre nepedagogických pracovníkov, ale štruktúru a počet pracovníkov bude určovať akademický senát, ako to vyplýva zo zákona číslo 172/1990 Zb. o vysokých školách. Tým sa tento krok zmení z administratívnej regulácie na ekonomickú a vytvára sa priestor pre vysoké školy, aby situáciu riešili prijateľne s čo najmenšími negatívnymi dosahmi.
Pri základných a stredných školách rozhodla vláda o desaťpercentnom znížení stavu nepedagogických pracovníkov, pričom rozhodnutie o znížení stavu pedagogických pracovníkov odsunula k 1. júnu budúceho roka.
Som si vedomý, že rozhodnutie o znižovaní stavov pracovníkov nie sú populárne, ale viem, že riaditelia škôl, okresné a krajské úrady si dokázali s touto úlohou dosiaľ poradiť. Registrujem aj snahy ministerstva školstva predložiť na rokovanie vlády materiál, v ktorom by sa hlbšie posúdila otázka znižovania stavu pedagogických pracovníkov, aby ministerstvo aj vláda posúdili všetky negatívne, ale aj pozitívne dosahy tohto rozhodnutia. Môžem vyhlásiť, že vláda s plnou zodpovednosťou posúdi tieto návrhy, pretože máme záujem, aby úprava stavov neohrozila fungovanie rezortu, tak ako sa vo svojej otázke pýtate. Školstvo potrebuje v prvom rade systémové reformné kroky, medzi ktoré počítam racionalizáciu siete škôl, učebných a študijných odborov a postupné prispôsobovanie sa školstva demokratickým vývojom.
Toľko z mojej strany.
Doplňujúca otázka
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.
Ja sa s touto otázkou stretávam veľmi často počas svojich ciest po Slovensku a najmä v základných a stredných školách. Úprimne povedané, preto som si dovolil túto otázku položiť aj vám, pretože názor pána ministra školstva je dosť dobre známy. A chcel by som vám aj tlmočiť možno niekoľko hlasov od pedagogickej verejnosti, s ktorou sa stretávam ja.
Áno, možno prepúšťanie nepedagogických pracovníkov sa dá nejako vyriešiť, možno má skutočne nejaký význam. Ale navštívil som niekoľko škôl, ktoré, povedzme si to tak, jednoducho nie sú vo veľmi dobrom technickom stave a prepustenie nejakých tých skromných síl, ktoré sú tam na upratovanie, resp. údržbu, môže podľa mňa dosť vážne narušiť chod týchto škôl. A taktiež si dovolím upozorniť na trend takého individuálneho prístupu k žiakom, ktorý dnes je na moderných školách v Európe, a nejaké prepúšťanie pedagogických pracovníkov podľa mňa už môže zhoršiť ten stav, ktorý dnes je z hľadiska preplnenosti tried a nejakého, ako som už spomínal, možno individuálneho prístupu k žiakom. Takže ak vás môžem poprosiť, možno to bude nie tak otázka ako prosba, keby vláda všetky tieto kroky v školstve mohla veľmi starostlivo prehodnotiť.
Doplňujúca odpoveď
Chcel by som len poďakovať za váš záujem a myslím, že rozumiem pohnútkam, ktoré vás k formulácii otázok vedú. Uvedomujem si, že základom toho, aby sme mohli viacej dať školstvu, je oživenie našej ekonomiky, jej produkčnej schopnosti, ale rovnako si uvedomujem aj to, že bez vnútorných reforiem, vrátane školstva, to nebude možné. Aj preto sme si stanovili na rokovanie vlády včera 20 priorít, kde dominuje práve oblasť reforiem jednotlivých sektorov vrátane školstva na rok 2000. Súčasťou tejto reformy v oblasti školstva bude napríklad aj jednotné, nie dvojkoľajné riadenie našich učilíšť, kde vidíme, že v tom istom meste potrebujeme peniaze na dokončenie gymnázia, ale na druhej strane je tam učilište, ktoré je využité na jednu štvrtinu, alebo na jednu pätinu. Súčasťou tejto reformy bude aj decentralizácia základného školstva ako súčasť celkovej reformy verejnej správy. Financovanie školstva a ďalšie úlohy, ktoré vláda rieši a budú súčasťou reformy školstva. Do konca roka dostaneme z ministerstva školstva návrh na financovanie školstva v budúcnosti a celý rad ďalších koncepčných materiálov, ktoré budú kulminovať na budúci rok a na tie budeme tiež klásť dôraz.
Ďakujem vám za vaše otázky.