Hodina otázok Vytlačiť stránku / Print page

Otázka od: Ján Benčat

Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania 3. 11. 1999 
Zadávateľ Ján Benčat 
Otázka Aké sú vaše predstavy o dobudovaní diaľničnej siete Slovenskej republiky a v akom časovom horizonte sa táto môže uskutočniť? Pretože pri negociačnom procese prijímania Slovenskej republiky do Európskej únie sa bude tiež posudzovať stav dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky, ako i plnenie vládnych záväzkov pri dobudovaní európskych multikoridorov idúcich cez územie Slovenskej republiky. 
Adresát minister dopravy SR Jozef Macejko 
Dátum odpovede 4. 11. 1999 
Zodpovedal minister dopravy SR Jozef Macejko 
Odpoveď Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala, že považuje za nevyhnutné zladiť tempo výstavby diaľnic a modernizáciu železničných koridorov v záujme proporcionálneho rozvoja dopravných odvetví a efektívneho využívania reálne dostupných finančných zdrojov. Základnou prioritou sa stáva výstavba a modernizácia infraštruktúry v trasách európskych multimodálnych dopravných koridorov IV, V a VI. Na týchto princípoch bola vládou schválená Koncepcia rozvoja diaľničnej infraštruktúry už v marci 1999 a v rámci nej podrobný harmonogram postupu prác v období rokov 1999 - 2002 a očakávané rozvojové tendencie po roku 2002. Citovaná koncepcia kvantifikuje reálne ročné zdroje v objeme 7 až 8,7 mld. Sk a mierny nárast výdavkov po roku 2002. Treba si uvedomiť, že tieto zdroje sú v rozhodujúcej výške obstarávané z úverov a z emitovania dlhopisov na zahraničnom kapitálovom trhu. V menšej miere ide o príspevok v rámci programu Phare, v súčasnosti je to asi 600 mil. Sk a od roku 2001 počítam aj so zdrojmi zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Rámec týchto zdrojov musí byť v súlade s celkovým rozpočtovým hospodárením štátu a logicky sa spresňuje v ročných krokoch. Môžem vás informovať, že v rozpočtovom roku 1999 výdavky na výstavbu diaľnic dosiahnu 7,2 mld. Sk, to znamená, že v koncepcii kvantifikované výdavky sa plnia a sú zohľadnené aj v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2000. Pri zabezpečení uvedených výdavkov na výstavbu diaľnic počítame s tým, že do roku 2004 bude v prevádzke 340 kilometrov diaľnic v plnom profile a 15 v tzv. polovičnom profile. Ide vlastne o celkový plánovaný prírastok diaľnic v dĺžke 100 kilometrov. V tejto dĺžke nie sú zahrnuté úseky diaľnice D 65, je to spolu 68 kilometrov, ktoré toho času nespĺňajú úplný diaľničný štandard. V problematike celkového plánovaného prírastku v dĺžke diaľnic do roku 2004 a v ďalšom výhľadovom období je otvorenou otázkou miera možného zapojenia, resp. čerpania zdrojov zo štrukturálnych zdrojov Európskej únie. Počítame s tým, že miera zapojenia týchto zdrojov môže byť vyššia vo funkcii postupnej integrácie Slovenska do Európskej únie. V tomto zmysle ročné výdavky na výstavbu diaľnic môžu byť vyššie o 40 až 60 % oproti súčasnému plánovanému trendu do roku 2002. Pri týchto optimálnych úvahách nám vychádza časový horizont dobudovania základnej diaľničnej siete okolo roku 2015. Myslím si však, že dôležitejšia je tá okolnosť, že diaľničná infraštrukturálna vybavenosť Slovenska je a bude porovnateľná s podmienkami v Maďarskej a Českej republike. Čo sa týka plnenia záverov konferencií z Kréty a Helsínk v otázke európskych multimodálnych dopravných koridorov, treba konštatovať, že Slovenská republika jednoznačne rešpektuje a uplatňuje v praxi všetky dohodnuté koncepcie pre jednotlivé druhy dopravnej infraštruktúry. V ich realizácii je však dôležité posúdenie ekonomickej efektívnosti výstavby jednotlivých úsekov koridorov v konkrétnych časových horizontoch. Túto veľmi významnú a rozhodujúcu okolnosť pre financovanie zdôrazňujú aj všetky relevantné dokumenty z citovaných konferencií. Preto sa hovorí o dokončení dopravných koridorov v rôznych časových obdobiach, ktoré sú definovateľné vo väzbe na efektívnosť financovania. V tomto smere doterajší postup výstavby diaľničnej siete na Slovensku je možné hodnotiť pozitívne na základe tých skutočností, že diaľnica v koridore číslo IV je až na trojkilometrový úsek v Bratislave dokončená, koridor číslo V bude v reálnom časovom horizonte dobudovaný z Bratislavy po Žilinu. Očakávam, že koncepcia a konkrétne rozvojové zámery v oblasti cestnej infraštruktúry budú zo strany Európskej únie posudzované kladne a zároveň pre ich realizáciu získame výraznejšiu podporu zo štrukturálnych fondov Európskej únie, než to bolo doteraz. Ďakujem pekne. 
Doplňujúca otázka Ďakujem za vysvetlenie. Trošku sa mi nezdá to číslo 7,4 mld. na tento rok. Hovoríte, že ste dali alebo dáte ešte do výstavby. Ja si myslím, že sme stratili rok, ak to, čo hovoríte, že bude v budúcnosti, prosím, to môžeme brať s určitou rezervou, ale rok je za nami. Tak neviem. 7. 10. som sa dočítal, že boli uhradené pohľadávky stavebných firiem za rok 1998. Dvakrát to bolo odkladané, bol to máj, potom to mal byť august, bol to október. Október, november, december v podstate pre stavebné firmy býva už obdobím pracovného pokoja. Našťastie máme počasie ešte aké-také, možno, že týždeň, možno dva a koniec. Takže neviem, kedy sa tých 7,4 mld. minie a načo sa minie, čo sa prestavia. Už sme mnoho stratili, pretože veľkým tempom naštartovala Maďarská republika, dokonca používajú niektoré drahé strojné zariadenia našich firiem na výstavbu maďarských diaľnic. Veľkým tempom napreduje Česká republika. Ak nás budú obchádzať koridory, resp. diaľnice, a nedokončíme koridory, tak potom ťažko my môžeme hovoriť o vstupe do Európskej únie, kde očakávame skorší vstup, ako je rok 2015. A tam v agende 2000 sa hovorí, že má byť vybudovaných 70 % infraštruktúry zo zábezpek vlády. Oni sú ochotní potom dofinancúvať iba tých 30 %, ktoré tam zvyšujú. Teda podľa toho predpokladáte vstup do Európskej únie asi v roku 2015. Takže nezdá sa mi to, rok sme stratili a som veľmi rád, že hovoríte, ako to financujete. Veľká kritika tu bola na vládu pána Mečiara, vlastne ste urobili to isté čo my. Tak akým spôsobom mi odpoviete na otázku, že až tak neskoro to bude dobudované. Moja otázka: Prečo tak neskoro? 
Doplňujúca odpoveď Vážený pán poslanec, tak najsamprv k tým 7,2 mld. korún, ktoré vy tvrdíte, že nebudú prestavané. Nemajte obavu, budú, rok sme nestratili. Diaľnice sa neprestali budovať počas celého roku. Čo sa týka úhrady, z týchto 7,2 mld. korún vám môžem presne povedať, že 1,950 mil. boli úhrady za práce vykonané v minulom roku, na ktoré zdroje v minulom roku vaša vláda nenašla a nemala. Čiže zostáva 5,2. Z týchto 5,2 boli 0,6 mld. úhrady za trvalé vyňatie poľnohospodárskej pôdy, ktoré sme vykonali, a na samotnú výstavbu potom zostalo niečo viac ako 4,5 mld. korún, ktoré boli aj vykonané. Čo sa týka úhrad, nehovoríte pravdu, keď ste sa niekde dočítali, v neviem akých novinách, že až v októbri sme uhradili záväzky za rok 1998. To nebola pravda! Za rok 1998 sme záväzky uhradili už v máji z pôžičky, ktorú sme dostali z nemeckej banky KFW. V októbri sme uhradili všetky dovtedajšie pohľadávky stavebných firiem, pretože, ako som už povedal predtým, výstavba pokračovala aj počas roku 1999, len financovaná bola dovtedy nedostatočne. Čiže všetky záväzky firmám boli uhradené v tom októbri, ktorý ste spomínali. Momentálne výstavba pokračuje a je financovaná plynule a je zabezpečené financovanie do konca roka v týchto sumách, ktoré som povedal, čiže spolu 7,2 mld. korún. Keď hovoríte o tom, že do roku 2015, áno, jednoznačne, keď posudzujeme momentálnu zadlženosť štátu a že už v budúcom roku zo štátneho rozpočtu na výdavky, na splácanie dlhov a úrokov je v štátnom rozpočte navrhovaných alebo proste rozpočtovaných 40 mld. korún, ďalšie zadlžovanie štátu musí túto skutočnosť zohľadňovať, a preto aj celá koncepcia financovania diaľnic je postavená na tom, že ročné úvery budú v takej výške, aby v ďalšom období ich mohol štát z rozpočtových zdrojov splácať. Lebo či chceme, či nechceme, nakoniec všetky prostriedky skončia v rozpočte, aj keď teraz sú mimorozpočtové, ale v budúcnosti sa stávajú rozpočtovými. Peniaze sa ináč vyrábať nedajú. Nakoniec skončia tam. Čiže aj v ďalších rokoch budeme postupovať tak, že budeme ročne na tento účel vynakladať tých 7 až 8 mld. korún, čo je zárukou, že tento štát bude v budúcnosti aj vedieť splatiť. Z tohto nám vychádza ten termín skončenia 2015. Ak sa úroveň slovenskej ekonomiky pozdvihne, v čo všetci veríme, a bude možnosť využiť viac prostriedkov, určite táto vláda aj každá nasledujúca, ktorá bude nasledovať, bude pokračovať rýchlejšie vo výstavbe, než to umožňuje terajšia ekonomická situácia štátu. Ďakujem. 

Deň v parlamente

<- ->
Kalendár zobrazí hodinu otázok pre daný deň.