Dátum zadania
14. 2. 2024
Zadávateľ
Daniel Karas
Otázka
Pán minister, ako sa Slovensko stavia k snahám krajín západného Balkánu o približovanie sa k EÚ? Podporujeme naďalej ich eurointegračné ambície?
Adresát
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár
Dátum odpovede
15. 2. 2024
Zodpovedal
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár
Odpoveď
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za otázku. Ďakujem vám za ňu preto, lebo v skutočnosti ide o veľmi aktuálnu tému, ktorá sa znova dostala do popredia v čase, keď prebiehajú diskusie o novom nástroji Európskej únie na podporu ekonomického rastu regiónu západného Balkánu. Je v našom záujme Slovenskej republiky, aby vzťahy medzi Európskou úniou a krajinami západného Balkánu naďalej sa prehlbovali politicky, ale hlavne aj ekonomicky. Očakáva sa v priebehu najbližšieho desaťročia aj vďaka peniazom z Európskej únie zdvojnásobenie veľkosti ekonomík týchto štátov, zvýšenie celkového hospodárskeho potenciálu regiónu, čím sa región stane atraktívnejším pre investorov z Európy vrátane slovenských podnikateľov. Za všetky odvetvia spomeniem aspoň energetiku, digitálny a finančný trh. Tak som to aj povedal na nedávnej konferencii v Ríme, ktorú vo formáte priateľov západného Balkánu zorganizoval môj taliansky kolega Antonio Tajani. Slovensko je riadnym členom tohto zoskupenia a pridáva sa k iniciatívam, ktoré majú za cieľ posilňovanie dialógu s krajinami západného Balkánu a posilňovanie praktickej spolupráce s nimi. Zmyslom je približovať región k Únii. Dobrým príkladom je Bosna a Hercegovina, kde viaceré slovenské spoločnosti a investori prejavili silný záujem prispieť k rozvoju projektov v oblasti zelenej energie. Spomeniem len niektoré; fotovoltické systémy by mali poskytnúť slovenské firmy ako Janom v Bihači, Devon transaktions v Brode alebo fotovoltický systém v Bosanskom Petrovci. Ide o príklady úspešnej spolupráce, ktorá sa dá uplatniť naprieč regiónom. Už spomínaný nástroj Európskej únie pre západný Balkán má potenciál reálne prispieť k hospodárskemu rastu regiónu a pozdvihnúť životnú úroveň jeho obyvateľov cez posilňovanie konektivity tamojších krajín vrátane mobility pracovnej sily, služieb a tovaru. Tieto odkazy, rovnako ako nabádanie k dôslednému zavádzaniu reforiem potrebných na napredovanie v integračnom procese krajín Srbska, Čiernej Hory a Bosny, Hercegoviny, ktorým som to zdôraznil aj na bilaterálnych stretnutiach, ktoré som v rámci tohto stretnutia alebo konferencie v Ríme absolvoval. Zhodli sme sa, že dozrel čas na to, aby sme spoločnými silami sa pohli dopredu, aby sme zabránili frustrácii občanov krajín západného Balkánu po tom, ako im pred 20 rokmi bola poskytnutá perspektíva členstva v Európskej únii. A keď je vidieť, akým rýchlym spôsobom sa to deje, možno nie celkom podľa ich predstáv krajín západného Balkánu, pri krajinách Východného partnerstva, predovšetkým na Ukrajine, tak je to úplne pochopiteľné, že majú túto obavu. A my sme preto ako krajiny západného Balkánu... priateľov západného Balkánu prijali aj uznesenie, ktorým chceme Európsku komisiu a všetkých kompetentných vyzvať, aby sa tieto procesy integračné s týmito krajinami pohli dopredu a mohli sme pomôcť Balkánu, aby tam naozaj nedošlo k tej frustrácii, ktorá môže byť veľmi veľká, pretože už je to naozaj veľmi dlhá doba, čo sa snažia o integračný proces a ostáva to pri prísľuboch. Áno, sú tam aj nejaké objektívne príčiny, ktoré treba brať do úvahy, ale nemyslíme si, že sú tak vážne, aby nemohli napredovať rovnako, ako je to Ukrajina či Moldavsko, ako to už na ostatnom samite sa udialo.
Skončil som, pán predsedajúci. (Potlesk.)
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď