Dátum zadania
30. 6. 2021
Zadávateľ
Radovan Kazda
Otázka
Pán minister, vo veci sanácie environmentálnych záťaží existujú dôvodné riziká, že desiatky miliónov eur, ktoré doposiaľ nie sú zazmluvnené z operačného programu Kvalita životného prostredia a ktoré by mali byť vyčerpané do konca roka 2023, nebudú vyčerpané. Aké nové projekty pripravilo súčasné vedenia ministerstva pre oblasť riešenia problematiky environmentálnych záťaží v rámci OP KŽP vo vzťahu k nevyčerpanej alokácii určenej pre environmentálne záťaže?
Adresát
podpredseda vlády SR a minister životného prostredia SR Ján Budaj
Dátum odpovede
1. 7. 2021
Zodpovedal
podpredseda vlády SR a minister životného prostredia SR Ján Budaj
Odpoveď
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, verím, že vaše obavy, aj keď chápem, že také obavy môžu vnikať, budú liché a my financie, ktoré máme, vyčerpáme.
Na Slovensku evidujeme 1 200 environmentálnych záťaží, na ktorých sanáciu by bolo treba miliardy, miliardy eur. Celkové ich máme, aby som bol presný 1 817, z toho je ale 932 zatiaľ iba predpokladaných, čiže tzv. pravdepodobných, 310 potvrdených, 808 je už sanovaných, resp. rekultivovaných lokalít.
To znamená teda, ako som povedal, že by keď hráme s takýmito hrubými číslami, mohlo ísť, mohli by sme povedať, že ostáva ešte vyriešiť 1 200 záťaží, ktoré sú evidované v informačnom systéme environmentálnych záťaží. Ten je, ako iste viete, rozdelený do štyroch častí, kde v Á-čku sú pravdepodobné, v B-čku potvrdené, v C-čku sanované, resp. kultivované a v D-čku sú vyradené lokality environmentálnych záťaží. Tento register stále beží a podľa neho keďže ide často o viacročné projekty, sa aj odstraňujú environmentálne záťaže. Samozrejme, najviac ich nájdeme tam, kde bola priemyselná výroba.
Keď sa pozrieme na záťaže s vysokou prioritou, tak naozaj predstavuje priemyselná výroba radovo pol miliardy eur očakávaných nákladov. Doprava 83 mil., poľnohospodárska výroba to je veľmi taký jemný odhad dvesto, 23 mil. Sklady, kde sa často nachádza, nachádza environmentálna záťaž alebo priestory, kde prebiehala v minulosti distribúcia tovarov 162 mil. Stavebná výroba 3 mil. evidovaných environmentálnych záťaží. Ťažba nerastných surovín 12, vojenské základne ešte stále 31 mil. A potom zariadenia, ktoré boli kedysi zariadeniami na nakladanie s odpadmi, je pol miliarda záťaží. To sú rôzneho druhu odkaliská.
Za bývalého režimu obľúbené to vlastne koncové miesta, kde komunisti sa domnievali, že tým je už odpad vyriešený. Tak nám spravidla zanechali časované bomby.
Po tomto prehľade by som ešte chcel k vašej otázke povedať, že sanácia environmentálnych záťaží je na ministerstve naozaj považovaná za jeden z prioritných programov, tak ju stavia aj PVV, programové vyhlásenie vlády. Zdôrazňujeme princíp, znečisťovateľ platí, ktorý v Slovenskej legislatíve nebol zabezpečený, ale aj vďaka podpore vás poslankýň a poslancov Národnej rady je v prvom čí..., prešiel cez prvé čítanie zákon, ktorý túto absurditu napráva.
Peniaze z fondov som presvedčený, že neprepadnú. Riadiaci orgán pre OP KŽP v súčasnosti realizuje plánované presuny so stopkou disponibilných finančných prostriedkov z prioritnej osi 2 do výkonnejšej prioritnej osi 1, t. j. oblasť vodného hospodárstva a odpadového hospodárstva. A tiež realizuje iné plánované opatrenia na to, aby sme splnili podmienku N+3, čiže aby sme mohli k tomu roku ´21 ešte nejaký čas prirátať.
Možno preukázateľne konštatovať, že aj v súvislosti s predmetnými presunmi a opatreniami OP KŽP v medzimesačnom čerpaní, napríklad keď porovnáte mesiace apríl a máj tohoto roku, tak v porovnaní s inými operačnými programami sme práve v oblasti životného prostredia dosiahli najvyšší nárast čerpania. Uvedené bolo zmienené aj v monitorovacej správe MIRRI, ktorou sa centrálny koordinačný orgán prezentoval pre EŠIF na vláde Slovenskej republiky s informáciou o stave implementácie EŠIF k 31. 5. 2021. To je napokon aj posledná správa, ktorú k tejto téme vláda obdržala.
Doplňujúca otázka
Ďakujem. Mnohé tie informácie, ktoré hovoríte, sú vlastne dostupné aj v správa alebo, jak sa to volá, dokument o environmentálnych záťažiach, ale predsa len by som sa vrátil k tej otázke, ktorá tam myslím, že nebola zodpovedaná, že aké nové projekty už sú, súčasného vedenia ministerstva, sú pripravené na spustenie. Čiže konkrétne, povedzme, že nejaké názvy tých projektov alebo či už sú v nejakom štádiu, že už sú pripravené nové, lebo tam hrozí tá nevyčerpanosť naozaj dosť výrazne. Ďakujem.
Doplňujúca odpoveď
Ešte raz, tie projekty jednak bežia, ktoré nájdete na internete, mňa nenapadlo vám ich všetky menovať, ale spomínajú mi tu kolegovia, že napríklad presunom sa upriamili peniaze na sanácie svahových deformácií vo vybraných lokalitách Slovenska, ktoré sa práve tu tvoria kvôli dažďom, ktoré boli v máji, ale napokon aj dnes sú zatopené, je zatopených šesť dedín vo východoslovenskom kraji. Tak sa sanácie havarijných svahových deformácií stali pomerne akútnymi. Financie sú nasmerované v tejto chvíli na sedem lokalít Brezovička, Dačov, Kapušany, Ondrašovce, Petrovany, Varhaňovce a Stránske. Dôraz bude kladený na zníženie alebo úplné zastavenie svahovej deformácie a zabezpečenie stabilizácie, trvalej stabilizácie narušeného územia.
Vo všeobecnosti sanačné práce zahŕňajú v tomto prípade aj odvodnenie a technické stabilizačné terénne úpravy zosuvného svahu. Je to veľmi náročná práca, žiaľ, na niektorých lokalitách sa naozaj povolila výstavba v oblasti, kde sa povoľovať nemala. Tu spomeniem aj plán vytvorenia Atlasu pasívnej infraštruktúry Slovenska, ktorý by mal byť kľúčom a súvisí nakoniec aj s novou vodnou politikou. My naozaj nemáme dostatok usporiadaných dát. Ako som povedal, dáta kadejaké sa zbierali celé roky, nie vždy sú kompatibilné, ale najmä nie sú usporiadané tak, aby aj občan, aj odborník mali obraz o situácii.
V tomto prípade nám aj pri pláne, novom pláne vodného hospodárstva vyplývajú úlohy do tohoto Atlasu pasívnej infraštruktúry, chceme dosiahnuť, aby na celom Slovensku nielen ľudia videli, kde sú envirozáťaže, to väčšinou vedia, ale aby naozaj veľmi jasne vedeli, že ak idú stavať v blízkosti vodného toku, ktorý vyzerá ako letný potôčik, tak že on sa naozaj môže v okamihu premeniť na riavu, ktorá ohrozí majetok aj životy.
A to isté, aby obce nepovoľovali stavebné činnosti v oblasti zosuvov. Tých zosuvov je na Slovensku oveľa viac, než sa hovorieva, lebo zatiaľ našťastie k nejakým veľkým smrteľným prípadom neprišlo, ktoré sú známe z tretieho sveta, ale niekedy aj z Talianska alebo z Turecka. V takýchto našich podmienkach je to ale otázka času, kedy môže prísť aj k obetiam na životoch. Preto je správne, že časť tých peňazí, ktoré sa v tejto chvíli, napríklad pre ešte prebiehajúce chemické analýzy nealokujú do environmentálnych záťaží, takže boli presunuté na stabilizovanie rizikových svahov.