Dátum zadania
27. 1. 2021
Zadávateľ
Filip Kuffa
Otázka
Pán minister, dňa 2. 12. 2020 bol na portáli medRxiv publikovaný článok s názvom "The effectiveness of population-wide, rapid antigen test based screening in reducing SARS-CoV-2 infection prevalence in Slovakia". Ide údajne o štúdiu robenú na Slovákoch počas prvej fázy testovania. Podpísaní sú pod ňou viaceré mená, ktorá sa objavujú okolo vás, pán minister, v boji proti COVID-u, ako napríklad profesor Jarčuška. Pri uvedenom článku medzi autormi figuruje aj vaše meno. Je pravda, pán minister, že ste sa pod tento článok podpísali? Ak áno, prečo ste verejne neinformovali slovenskú verejnosť, že bude predmetom nejakej štúdie? V článku sa uvádza, že tí, ktorí sa zúčastnili danej štúdie dali na to informovaní súhlas a tieto súhlasy sa archivujú. Môžete uviesť, kedy Slováci uviedli akýkoľvek súhlas počas prvej akcie testovania?
Adresát
minister zdravotníctva SR Marek Krajčí
Dátum odpovede
28. 1. 2021
Zodpovedal
minister zdravotníctva SR Marek Krajčí
Odpoveď
Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. No v tej otázke sú určité, by som povedal, predpoklady, ktoré nie sú, žiaľ, správne, šíria sa internetom ako hoax. A tieto omyly vieme veľmi ľahko vyvrátiť.
V prvom rade si nesmieme zamieňať celoplošné testovanie s analytickou štúdiou. Toto sú dve úplne odlišné udalosti. Autormi tejto štúdie sú Inštitút zdravotníckych analýz v spolupráci s Londýnskou školou hygieny a tropickej medicíny. Štúdia bola písaná nezávisle od celoplošného testovania, jedná sa o dve od seba nezávislé veci.
Po druhé štúdia, ktorú spomínate, bola spísaná ako analytický dokument za účelom vyhodnotenia účinnosti intervencie celoplošného testovania, štúdia používala výlučne iba verejne dostupné dáta, menovite výsledky z celoplošného testovania zo stránok www.somzodpovedny.sk a informácie o dennej epidemickej situácii zo stránky www.korona.gov.sk. Každý, kto má prístup k internetu, vie dospieť k úplne rovnakým výsledkom, ako sme dospeli my v našej štúdii. Navyše všetky naše analytické operácie sú voľne dostupné aj na našom githube, www.github.comsbfnk/covid19.slovakia.mass.testing, to je dátová analytika a https://github.com/kevinvzandvoort/covid_svk simulačný model. Znova, každý, kto má prístup k internetu, vie takto zreplikovať krok po kroku všetky naše postupy.
Po tretie. Analytické štúdie, ktoré používajú verejne voľne dostupné dáta, nemusia žiadať o súhlas etickej komisie.
Po štvrté. Naša štúdia nežiadala písomný súhlas od participantov, je to hoax. Súhlas participantov nebol potrebný práve preto, lebo naše dáta sú verejne dostupné. Uvediem príklad. Ak chcete robiť populačnú štúdiu, v ktorej použijete voľne dostupné dáta zo Štatistického úradu, tiež si nepýtate písomný súhlas každého jedného občana.
Ďakujem pekne za otázku.
Doplňujúca otázka
Chcem sa dopýtať. Pán minister, ste aj podpísaný pod touto štúdiou, o ktorej hovoríte, že si to vie, že každý si vie vyhodnotiť tie výsledky, kto vie používať internet. Podľa mňa to troška tak zhadzuje tie autority (povedané so smiechom), čo sú tam vymenované v tom článku, a teda aj vás. Ďakujem.
Doplňujúca odpoveď
Ešte raz by som teda odpovedal, ide o štúdiu, ja som jeden zo spoluautorov tejto štúdie a tá štúdia vychádzala z verejnej dostupných dát, ktoré boli uverejnené na internete.
Teda ešte raz opakujem to isté, čo som povedal, neboli potrebné žiadne, žiaden súhlas zo žiadnej etickej komisie, skrátka takéto dáta sú voľne dostupné a ktokoľvek ich môže zobrať, narábať s nimi, spracúvať ich analyticky a urobiť štúdiu. Cieľom tej štúdie bolo práve naopak dokázať, či tá intervencia v podobe celoplošného testovania mala zmysel, alebo nemala zmysel, či mala efekt, či nemala efekt, či tam bolo, či tam reálne došlo k epidemickému zlepšeniu na území Slovenskej republiky.
Ďakujem.