Dátum zadania
15. 5. 2019
Zadávateľ
Miroslav Sopko
Otázka
Vážený pán minister, aký je váš postoj k študentským aktivitám celosvetového štrajku za budúcnosť klímy - FRIDAYS FOR FUTURE? Aké opatrenia chce okamžite Slovenská republika realizovať, aby prispela k záchrane sveta?
Adresát
podpredseda vlády SR a minister životného prostredia SR László Sólymos
Dátum odpovede
16. 5. 2019
Zodpovedal
podpredseda vlády SR a minister životného prostredia SR László Sólymos
Odpoveď
Ďakujem pekne za slovo. Pán minister ďakuje za otázku. Vážený pán poslanec, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podporuje a bude aj v budúcnosti podporovať z iniciatívy, ktoré prinášajú významný vklad do riešenia mnohých problémov súvisiacich so zmenou klímy a predovšetkým aj s jej negatívnymi dôsledkami. Sme si vedomí toho, že požadované výsledky nebude možné dosiahnuť bez nadšených a pre vec zamietnutých jednotlivých občanov. Študentské aktivity v rámci celosvetového štrajku za budúcnosť klímy a preto vnímame ako jednu z prirodzených legitímnych foriem, kedy mladí ľudia formulujú a prejavujú svoje myšlienky, iniciatívy a aktivity ohľadom zmeny klímy. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v oblasti zmeny klímy realizuje viacero krokov v prospech pozitívnych riešení. Problematika zmenu klímy je však komplexná a prierezová. Príslušné aktivity musia byť starostlivo plánované, aby sa rešpektovala ich nevyhnutná vzájomná nadväznosť, dodržiavala časová súvislosť a zároveň bolo zabezpečené adekvátne zapojenie orgánov, organizácii verejnej moci, vrátane regionálnych a miestnych samospráv, mimovládneho sektora neziskových organizácii a podnikateľské sféry. Ministerstvo životného prostredia v súčasnosti pripravuje národnú nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, ktorá by mala byť prijatá do konca tohto roka. Pri príprave stratégie sme zároveň spolupracovali aj expertami zo svetovej banke, s ktorými sme pripravili nízkouhlíkovú štúdiu. Nízkouhlíkový rast pre Slovensko implementácia rámca politík EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Tej štúdii, ktorá analyzovala sektor energetiky priemyslu a dopravy nám v rámci jednotlivých dekarbonizačných scenárov vyšlo, že Slovensko môže do roku 2050 znížiť svoje emisie skleníkových plynov o približne 70 % oproti roku 1990. Ďalšie zníženie potom bude možné len využitím nových technológií. V súvislosti zmierňovaním dopadov zmeny klímy bol v rámci uplynulého roka prijatý akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody, hodnota H2O hodnota je voda, cieľom je zaviesť opatrenia na zadržiavanie vody v krajine, minimalizovať sucho, zlepšiť monitoring sucha, budovanie nových meracích staníc ako aj systém krízového manažmentu sucha a určiť priority pri zásobovaní vodou počas dlhotrvajúceho sucha. Slovenská republika zároveň prijala svoju prvú národnú stratégiu adaptáciu na zmenu klímy v roku 2014, aktualizovanú verziu stratégiu októbru 2018. Dokument vymedzuje kľúčové oblasti adaptácie, ktoré boli v posledných rokoch stredobodom pozornosti. Z nášho hľadiska budúcnosti bude dôležité zameriavať sa na aktivity, ktoré sa bere ako prioritné a tiež na prierezové aktivity, pretože ich realizácia si vyžaduje koordináciu a medzirezortný prístup, prípadne komunikáciu medzi rôznymi úrovňami riadenia a verejným súkromných sektorom. Súčasnosti sa pripravuje prvý národný adaptačný akčný plán. Jeho prípravu zastrešuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied. Akčný plán má byť predložený na rokovanie vlády v priebehu roku 2020. Záverom mi dovoľte touto cestou poďakovať sa všetkým občanom Slovenskej republiky za pozornosť, ktorú venujú zmene klímy ako globálnemu fenoménu mimoriadne závažným spôsobom ovplyvňujú súčasnosť, ale najmä budúcnosť civilizácie a tým samozrejme aj Slovenskej republiky. Potvrdzujem, že našim úprimným záujem podporovať všetky formy konštruktívneho dialógu, ktoré sa, ktoré s tým súvisia. Ďakuje za pozornosť. Skončil som.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď