Dátum zadania
7. 4. 1999
Zadávateľ
Mária Sabolová
Otázka
Problém dlhodobo nezamestnaných, resp. tých, ktorí nechcú pracovať. Pripravuje ministerstvo návrh ako podmieniť nárok "na podporu v nezamestnanosti" súčasťou na verejnoprospešných prácach?
Adresát
minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Peter Magvaši
Dátum odpovede
8. 4. 1999
Zodpovedal
minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Milan Ftáčnik
Odpoveď
Vážená pani poslankyňa,
dovoľte mi, aby som vám prečítal odpoveď pána ministra Magvašiho, ktorá hneď v úvode konštatuje, že takýto návrh ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nepripravuje. Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti, jeho § 32, občan, ktorý môže a chce pracovať a ktorý hľadá zamestnanie, má právo požiadať o sprostredkovanie zamestnania, samozrejme, okrem toho, ak si hľadá zamestnanie sám, príslušný okresný úrad práce. Okresný úrad práce na základe jeho písomnej žiadosti o sprostredkovanie zamestnania v dokladoch, ktoré je občan povinný predložiť spolu s touto žiadosťou, formou poradenského rozhovoru zistí schopnosti žiadateľa o sprostredkovanie zamestnania. Podľa možností vyplývajúcich z rozsahu a štruktúry voľných pracovných miest nahlásených zamestnávateľmi ponúkne záujemcovi pracovné miesto, ktoré je vhodné z hľadiska rozsahu určeného týždenného pracovného času, z hľadiska vzdelania evidovaného nezamestnaného, z hľadiska dennej dochádzky do zamestnania a zo zamestnania a z hľadiska zárobku.
Vhodné zamestnanie je v zákone o zamestnanosti vymedzené v súlade s príslušnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, najmä dohovorom číslo 168. V prípade, že okresný úrad práce nesprostredkuje evidovanému nezamestnanému vhodné zamestnanie do 7 dní, začne sa konanie o priznaní podpory v nezamestnanosti. Pritom skúma, či evidovaný nezamestnaný spĺňa podmienky na vznik nároku na podporu v nezamestnanosti určenú zákonom o zamestnanosti. V súvislosti s položenou otázkou treba uviesť, že v štandardne fungujúcom systéme služieb zamestnanosti v evidencii nezamestnaných nezostane dlho občan, ktorý nechce pracovať, pretože ak mu úrad práce ponúkne vhodné zamestnanie a tento ho odmietne prijať bez vážnych dôvodov, úrad práce ho vyradí z evidencie nezamestnaných. V našich podmienkach vzhľadom na minimálny počet voľných pracovných miest, ku koncu roku 1998 to bolo 11 106 voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce oproti 428 209 evidovaných nezamestnaných, keď na jedno voľné pracovné miesto pripadalo 22 evidovaných nezamestnaných, takýto postup často nie je možný, pretože nie je čo ponúknuť tomu uchádzačovi o zamestnanie.
Na poskytovanie podpory v nezamestnanosti sa u nás uplatňuje poistný princíp, to znamená, každý, kto si platí príspevok na poistenie v nezamestnanosti, má nárok na podporu v nezamestnanosti, samozrejme, pri splnení ďalších zákonom stanovených povinností. Tento náš systém je štandardný so systémami v Európskej únii a je v súlade s príslušnými smernicami Európskej únie a dohovormi Medzinárodnej organizácie práce. Verejnoprospešné práce sú jedným z nástrojov aktívnej politiky trhu práce na podporu dočasného zamestnávania evidovaných nezamestnaných a rozsah zamestnávania touto formou závisí i od finančných prostriedkov určených na aktívnu politiku trhu práce. Okrem toho treba ešte uviesť, že okresné úrady práce sú povinné rešpektovať dobrovoľnosť občanov pri rozhodovaní o výbere ponúkaných pracovných miest a rovnako dobrovoľnosť zamestnávateľa pri výbere zamestnanca. Je to v súlade s § 33 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamestnanosti. Táto povinnosť vyplýva z Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o nútenej alebo povinnej práci číslo 79, podľa ktorého sa za nútenú alebo povinnú prácu označuje každá práca alebo služba, ktorá sa od ktorejkoľvek osoby vymáha pod hrozbou akéhokoľvek trestu a na ktorú sa osoba neponúkla dobrovoľne, je to článok 2 toho Dohovoru 79. Podmieňovanie nároku na podporu v nezamestnanosti účasťou na verejnoprospešných prácach by bolo možné považovať i za určitý trest.
Vážená pani poslankyňa, potiaľ odpoveď pána ministra Magvašiho.
Doplňujúca otázka
Krátko by som sa chcela vyjadriť, aj keď viem, že pán minister nebude zrejme odpovedať, pretože je to parketa ministra práce a sociálnych vecí, ale chcela by som povedať, že moja otázka smerovala k tomu, aby sme hľadali riešenie, ako správne a dobre využiť práve vyplácanie dávok v nezamestnanosti, respektíve sociálnych dávok, pretože vieme, že mnoho našich ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, respektíve nechcú pracovať, poberá dávky v nezamestnanosti, sociálne dávky, ale pracuje v brigádnickom pomere, pracuje v zahraničí, chodí sa hlásiť raz za mesiac na úrad práce. Je potrebné, tak ako možno mnohí starší si pamätajú z minulosti, aby akási povinnosť byť tu, hlásiť sa, bola, aby sme skutočne správne využili dávky, ktoré idú z týchto našich sociálnych fondov, čiže treba hľadať riešenie na zvýšenú kontrolu, aby vlastne tí, ktorí nemajú prácu a ktorým nie sme schopní ponúknuť prácu, nezneužívali vyplácanie dávok a zároveň boli zamestnaní, ale s tým, že sú trebárs brigádnicky zamestnaní, neodvádzajú dane. Čiže je to väčší balík problémov a bola by som veľmi rada, keby pán minister Magvaši v dlhšom období v koncepčnom riešení sa práve touto problematikou zvýšenej kontroly, ako sa naši nezamestnaní či tí, ktorí poberajú sociálne dávky, správajú ako občania, či nie je tu únik daňových povinností tých, ktorí vlastne ich zamestnávajú. Toľko hádam na doplnenie a zámer, prečo som položila túto otázku, a ja si myslím, že vláda sa touto problematikou bude zaoberať v budúcnosti.
Ďakujem pekne.
Doplňujúca odpoveď
Vážená pani poslankyňa,
zareagujem krátko. Ako laik súhlasím s tými motívmi, ktoré ste vysvetlili v doplňujúcej otázke, a musím povedať, že je to v súlade aj so želaniami mnohých našich občanov, ktorí volajú po sprísnení poskytovania sociálnych dávok pre tých, ktorí nechcú pracovať, teda podieľať sa na vytváraní spoločných hodnôt a spoločného národného produktu. Budem tieto vaše pripomienky spolu s odpoveďou na tú otázku tlmočiť pánu ministrovi Magvašimu.