Dátum zadania
27. 3. 2019
Zadávateľ
Ján Podmanický
Otázka
Vážený pán premiér, aké dopady na Slovensko očakávate v súvislosti s brexitom? Aké opatrenia v tejto súvislosti SR pripravuje?
Adresát
predseda vlády SR Peter Pellegrini
Dátum odpovede
28. 3. 2019
Zodpovedal
predseda vlády SR Peter Pellegrini
Odpoveď
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, realita aktuálneho vývoja v otázke odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie je taká, že riziko tvrdého brexitu zostáva naďalej veľmi vysoké. Minulotýždňová Európska rada vyjadrila len podmienený súhlas s predĺžením členstva Spojeného kráľovstva v EÚ do 22. mája 2019, a to za podmienky, že britský parlament schváli na tretíkrát návrh dohody o vystúpení.
Ak však dohoda o vystúpení neprejde cez britských zákonodarcov ani na tretíkrát, tak sa deň odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ oddiali len na 12. apríl 2019. Ani tento posun nemusí priniesť uspokojivé riešenie patovej situácie a v krátkom čase môžme opäť čeliť tentokrát už realite tvrdého brexitu. Na britskej strane stále nie je zhoda v ďalšom postupe, schválenie dohody, ďalšie posunutie termínu, prípadne druhé referendum, všetky možnosti, samozrejme, už boli predmetom hlasovania britského parlamentu.
V súvislosti s prípravou na brexit vláda na svojom rokovaní 30. januára prerokovala materiál obsahujúci legislatívne aj nelegislatívne opatrenia, ktorých hlavným cieľom je minimalizácia negatívnych dopadov na občanov Slovenskej republiky a podnikateľské prostredie, ktorí by boli priamo zasiahnutí neriadeným odchodom Spojeného kráľovstva z EÚ. Podľa odhadov, ktoré sme prostredníctvom vládnych analytikov spracovali, scenár vzájomných vzťahov vo variante brexit bez dohody je pre štáty EÚ, Spojené kráľovstvo aj pre samotné Slovensko citeľný.
Podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky tvrdý brexit spomalí slovenskú ekonomiku v dlhodobom horizonte o 0,7 až 1,4 % HDP a rizikový je najmä automobilový priemysel, ktorého výrobky tvoria najväčšiu časť nášho exportu do Spojeného kráľovstva, je to 1,7 mld. eur, čo je takmer 40 % z celkového objemu nášho vývozu, ktorý predstavuje 4,4 mld. eur do Spojeného kráľovstva.
Zavedenie ciel na automobilové výrobky by spôsobilo navýšenie cien jednak o výšku samotného cla a tiež o administratívne náklady tým spojené s colnými procedúrami.
Ďalšou problematickou oblasťou je nákladná doprava, najmä pokiaľ ide o doručovanie zásielok, prepravné a špeditérsku služby. Zavedenie colných kontrol pri vstupe na colné územie Spojeného kráľovstva a EÚ by mohlo spôsobiť omeškanie a tým aj značné hospodárske škody, osobitne v prípade včasných dodávok, ak ide tzv. on time delivery.
V otázke prípravy Slovenskej republiky na tvrdý brexit sú vykonávané resp. plánované najmä kroky s cieľom minimalizovať dopady na občanov a podnikateľov. Ide najmä o opatrenia súvisiace so zriadením informačnej platformy so všetkými relevantnými informáciami na webe ministerstva zahraničných vecí, sprostredkovanie informácií pre podnikateľov týkajúce sa obchodu s tovarmi a službami vrátane colných a daňových informácií s cieľom zmierniť negatívne dopady tvrdého brexitu. V tejto súvislosti vláda Slovenskej republiky schválila na svojom rokovaní 13. marca 2019 návrh zákona tzv. lex brexit spolu s návrhom vlády na skrátenie legislatívneho konanie. Skrátené legislatívne konanie bolo zvolené preto, lebo lehoty požadované v štandardnom procese by znemožnili flexibilne reagovať na veľmi ťažko predvídateľný vývoj s následnými možnými hospodárskymi škodami.
Včera ste, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, schválili uvedený návrh zákona, ktorým sa upravuje aj pomo..., ktorým sa upravuje pomocou prechodných ustanovení viacero zákonov pre prípad tvrdého brexitu. Za návrh hlasovalo všetkých 139 prítomných poslancov a ja sa chcem za to úprimne všetkým poslancom Národnej rady poďakovať. Veľmi ma teší, že predstavitelia výkonnej a zákonodarnej moci vedia tiahnuť za jeden povraz, ak ide o dôležité záujmy Slovenskej republiky a jej občanov.
Chcem podotknúť, že ide o legislatívne zmeny, ktoré nevytvárajú kvalitatívne nové práva, resp. pravidlá len istým spôsobom zrkadlovo zmrazia existujúci status quo pre britských občanov žijúcich v Slovenskej republike. Legislatívne zmeny sa týkajú najmä pobytových práv, nárokov sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, uznávania kvalifikačných dokladov o vzdelávaní, uznávanie dokladov v cestnej doprave. Mali by platiť dohody, aby sme obojstranne upokojili ako našich, tak aj britských občanov aj v alternatíve, ak by prišlo k tvrdému brexitu. Uistenie zo strany Veľkej Británie je také, že občania členských krajín EÚ, a teda aj Slováci, ktorí dnes žijú, pracujú a študujú vo Veľkej Británii , nebudú musieť okamžite žiadať o povolenie na pobyt, ale budú mať prechodné obdobie a bude sa na nich nazerať ako na ľudí, ktorí sú vo Veľkej Británii legálne. Teda môžu ďalej pokračovať v práci a aj v pobyte vo Veľkej Británii.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď