Dátum zadania
28. 11. 2017
Zadávateľ
Zuzana Zimenová
Otázka
Vážený pán premiér, zamestnanec domova sociálnych služieb zriadeného samosprávnym krajom, ktorý pracuje ako opatrovateľ, je podľa údajov z webu ministerstva práce zaradený najviac do šiestej platovej triedy v rámci osobitnej stupnice platových taríf. Jeho tabuľkový plat dosiahne po doplatkoch ledva minimálnu mzdu 435 eur. Ak ale práce obdobného stupňa náročnosti vykonáva zamestnanec v súkromnom sektore, štát mu garantuje minimálnu mzdu aspoň 522 eur (II. stupeň náročnosti práce). Kedy túto diskrimináciu odstránite?
Adresát
predseda vlády SR Robert Fico
Dátum odpovede
30. 11. 2017
Zodpovedal
predseda vlády SR Robert Fico
Odpoveď
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa, myslím, že zároveň odpovedám aj na otázky č. 3 a 4, ktoré sú rovnakého znenia.
Na úvod by som chcel zdôrazniť fakt, že porovnávať odmeňovanie za prácu pre súkromný a verejný sektor nie je namieste. A to aj v rovnakom povolaní. Odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa totiž riadi odlišnými kritériami, ako je upravené v Zákonníku práce. A to najmä z dôvodu osobitostí vyplývajúcich z nakladania s verejnými financiami a napríklad otázka minimálnych mzdových nárokov čiže stupňov náročnosti práce sa nevzťahuje na verejnú službu. Táto skutočnosť je daná tým, že pre každú činnosť existuje analytický list, ktorý okrem iného v rámci hodnotenia tejto činnosti zahŕňa aj náročnosť práce. Treba si povedať, že na rozdiel od zamestnancov vo verejnej správe nemajú zamestnanci pracujúci v súkromnej sfére garantované pravidelné navyšovanie platov, napríklad v závislosti od počtu odpracovaných rokov. Zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme má však zákonom garantované zvyšovanie mzdy v pravidelných intervaloch.
Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje rozdiely v odmeňovaní medzi súkromným a verejným sektorom, ako aj nevyhnutnosť túto problematiku riešiť. Je však potrebné uviesť, že v pôvodnom systéme neboli v otázke minimálnych garancií pre odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme tak markantné rozdiely v porovnaní so súkromným sektorom. Na tento problém mala najväčší vplyv skutočnosť, že v minulosti bolo obdobie, v ktorom platy vo verejnom sektore stagnovali z dôvodu nulovej valorizácie. Išlo najmä o obdobie rokov 2011 až 2013, v ktorom prišlo k zvyšovaniu minimálnej, ale aj priemernej mzdy, následkom čoho bol podstatný nárast uvedeného rozdielu v odmeňovaní. Napriek skutočnosti, že pre roky 2014 až 2018 sa opätovne podarilo vyjednať v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa zvýšenie platových taríf vo verejnej službe, ani dohodnutá výška valorizácie v uvedenom období nedokázala vyrovnať roky stagnácie v raste platových taríf.
S danými okolnosťami súvisí aj ďalší problém, ktorý spočíva v existencii veľkého počtu platových taríf pod úrovňou minimálnej mzdy. Bez ohľadu na dôvod vzniku nerovnosti v odmeňovaní je prioritné túto situáciu riešiť.
V tejto súvislosti považujem za potrebné zdôrazniť, že Úradom vlády Slovenskej republiky bola zriadená pracovná skupina, pozostávajúca zo zástupcov viacerých rezortov, ale aj zástupcov odborových organizácii a inštitúcií združujúcich subjekty územnej samosprávy. Úlohou tejto pracovnej skupiny je pripraviť nový systém odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, súčasťou ktorého bude aj vypracovanie novej stupnice platových taríf. Ide však o komplikovaný a náročný proces, pričom vláda Slovenskej republiky musí zároveň zabezpečiť konsolidáciu verejných prostriedkov a efektívne hospodárenie, čo znamená, že musí uvážene pristupovať ku všetkým opatreniam, ktoré majú vplyv na štátny rozpočet. Je preto podstatné vypracovať dôkladnú analýzu pripravovaných zmien vo vzťahu k ich dopadu na rozpočet verejnej správy. Vzhľadom na uvedenú potrebu je nevyhnutné spolupracovať so subjektmi územnej samosprávy.
Úrad vlády Slovenskej republiky vypracoval dotazník a adresoval ho celkovo 1064 obciam a mestám a taktiež vyšším územným celkom. Cieľom dotazníka bolo zozbieranie podrobných informácii týkajúcich sa odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, čo zahŕňa zloženie funkčného platu a štruktúru zamestnancov, čiže počty zamestnancov v jednotlivých platových triedach. S ohľadom na počet oslovených subjektov je zrejmé, že išlo o časovo náročnú činnosť. Poskytnuté údaje boli následne analyzované Inštitútom pre stratégie a analýzy Úradu vlády Slovenskej republiky za účelom vyčíslenia dopadov na rozpočet verejnej správy. Podľa odhadov zvýšenie tabuľkových platov vo verejnej sfére by mohlo stáť približne 250 mil. eur.
K zmenám v odmeňovaní v oblasti verejnej správy bolo vypracovaných viacero alternatívnych návrhov nových stupníc platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Tieto alternatívy sú v súčasnosti predmetom posudzovania v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a zdôrazňujem, že prioritou je výber takej alternatívy, ktorá by zmiernila rozdiely medzi odmeňovaním vo verejnom a súkromnom sektore a zároveň by zabezpečila výšku platových taríf nad úrovňou minimálnej mzdy. Zároveň je nevyhnutné zvážiť prijatie takých opatrení, ktoré zabezpečia, že v budúcnosti sa nebude opakovať daný problém a platové tarify sa nebudú dostávať pod úroveň minimálnej mzdy. Okrem zlepšenia postavenia zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je však na druhej strane potrebné, aby nový systém odmeňovania rešpektoval možnosti štátneho rozpočtu a nepredstavoval neúnosnú finančnú záťaž.
Doplňujúca otázka
Ďakujem pekne. Pán minister, ja teraz opomeniem ten úvod vašej odpovede, v ktorom ste povedali, že jednoducho ľudia, ktorí robia tú istú prácu vo verejnom sektore a v súkromnom zariadení, že majú rozdielnu náplň práce alebo sú rozdielni, to, to teda tomu som dosť dobre nerozumela ale na toto... (Reakcia z pléna.) Dobre, tak opýtam sa aj, ako ste toto teda mysleli?
A zároveň sa chcem opýtať, pán minister, na odstránenie platovej diskriminácie verejných zamestnancov. Ste sľúbili, že už v januári 2019 bude tento problém vyriešený, ale keď ste v polovici novembra predložili do pripomienkového konania plán legislatívnych úloh vlády na rok 2018, tak takáto úloha sa vlastne v tom pláne vôbec nenachádza. Takže ja by som sa chcela opýtať, ako ste to vlastne mysleli na vláde s tým, že to vyriešite v roku 2019?
Ďakujem.
Doplňujúca odpoveď
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, zrejme ste ma nie úplne dobre pochopili, čo som povedal. Povedal som, že nie je možné alebo nie je namieste porovnávať výkon práce v súkromnom a v štátnom sektore aj pri rovnakej práci. Nie je, lebo ten princíp je trochu inakší. V podstate platí to pre všetky, nielen pre vykonávanie práce vo verejnom záujme. Sú, ten odlišný prístup, prečo štát je málokedy dobrým konkurentom v súkromných sektoroch, a to je jedno či podnikateľských alebo takýchto, ktoré sa starajú o služby alebo dokonca o sociálne služby, tak ten záujem o tú prácu napriek tomu, že máte možno v súkromnom sektore nejakú vyššiu mzdu, tak predsa len platí pravidlo, že v tom štátnom pomere vlastne nedochádza k výkyvu napriek krízam, napriek krachu, uzavretiu a podobných vecí. To znamená, ľudia, ktorí idú do štátnej správe aj za cenu nižšieho platu, hľadajú istotu, hľadajú istotu a nejakú možno perspektívu v tej svojej práci. Čo nie je ospravedlnenie a ja som to, pani poslankyňa, ani ako ospravedlnenie samozrejme nemyslel. Platí to v tom, že nie je to úplne možné porovnávať. Skrátka to, že sme nespokojní aj my s tým, že tieto tarify sú pod úrovňou minimálnej mzdy, to platí, to máme rovnaký názor. V tom nie je problém. Len hovorím, že to nie je možné úplne zrovnávať.
A neplatí to len pre verejnú správu, platí to pre štátnu, ktorej tiež časť tabuliek je pod, pod minimálnou mzdou. My sme to na ministerstve vnútra riešili spôsobom, kedy sme posúvali vlastne, keďže v tarifách nemôžeme robiť úpravy, tak sme robili úpravy v osobných ohodnoteniach. Napriek tomu, nie je to nesystémové riešenie. Z tohto uhlu pohľadu platí a plán legislatívnych úloh je vec, ktorá má 80-percentnú presnosť, by som to asi tak povedal, platí všeobecný konsenzus, že sa idú riešiť všetky štátnozamestnanecké otázky z pohľadu tarifných platov. Hľadá sa pre to dostatok zdrojov. Tu som v odpovedi prečítal zhruba 250, my vieme, že sa hýbeme niekde na úrovni do 300 mil. eur, ktoré bude na to treba. Tam bude potom aj to zváženie toho, že áno, 300 mil. neumožňuje mať opätovne takú radikálnu, radikálnu konsolidáciu, ako by sme chceli, a tisíc ďalších dôvodov, ktoré na jednej strane budeme my, ktorí budeme zastupovať, že chceme, aby štátni zamestnanci mali viac peňazí aj pri tých najnáročnejších prácach, pretože práca v sociálnej opatere môže pôsobiť pre niektorých jednoduchšie, pre druhých si myslím, že možno nie je fyzicky tak strašne náročná, aj keď aj to platí, ale psychicky je určite mimoriadne náročná.
To znamená, že zohľadnenie všetkých týchto faktorov v tom novom ohodnocovaní zamestnancov vo verejnom a vo verejnom a štátnom, v štátnej službe bude veľmi ťažké, ale sme všetci ministri v tom, zapojení v tom, aby sme dokázali v priebehu toho roka vypracovať materiál, ktorý by začal od toho 1. januára platiť, kde by boli zohľadnené aj vlastne plávajúce tarify, ktoré by sa vždy odvíjali od tej minimálnej mzdy. To znamená, aby spolu rástli, aby sme nemuseli takýto zákon prijať pravidelne. Takže tento problém si všetci spoločne uvedomujeme, je, jeho riešenie je drahé, ale v tomto prípade si myslím, že sú to peniaze dobre investované.