Hodina otázok Vytlačiť stránku / Print page

Otázka od: Katarína Macháčková

Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania 29. 3. 2017 
Zadávateľ Katarína Macháčková 
Otázka Prekladateľ z Bratislavy sa pýta: "Jedna zo štyroch kodifikačných príručiek je Morfológia slovenského jazyka z roku 1966. V klube prekladateľov však máme jednotný názor, a to, že 50 rokov stará kodifikačná príručka vôbec nestačí, nevyhovuje našim potrebám. Rovnako to pociťujeme s inou kodifikačnou príručkou Krátkym slovníkom slovenského jazyka, ktorý má len 60 000 slov, čo je veľmi málo. Najnovší viaczväzkový Slovník súčasného slovenského jazyka ministerstvo nepovažuje za kodifikačný slovník a neodporúča ho používať. Kto o týchto veciach na ministerstve rozhoduje a môžeme byť sankcionovaní, ak sa budeme pri prekladoch riadiť modernejšími príručkami? " 
Adresát minister kultúry SR Marek Maďarič 
Dátum odpovede 30. 3. 2017 
Zodpovedal minister kultúry SR Marek Maďarič 
Odpoveď Áno. No, vážená pani poslankyňa, táto otázka sa týka kodifikačného procesu v oblasti štátneho jazyka a úloh ministerstva kultúry v tomto procese. Takže dovoľte mi, aby som najprv ozrejmil, čo to vlastne kodifikácia je. Pojem kodifikácia sa spája so spisovným jazykom. Rozumie sa ňou súhrn prijatých pravidiel, ktoré sú pre používateľov spisovného jazyka záväzné. Tieto pravidlá dodávajú spisovnému jazyku jednotnú celospoločenskú oficiálnu podobu. Dotýkajú sa všetkých rovín hovorenej i písomnej podoby spisovného jazyka, predovšetkým hláskoslovnej a gramatickej, pravopisnej roviny i výslovnosti. Kodifikácia, čiže reglementácia, predpis, zjednocovanie, je v spisovnom jazyku nevyhnutná preto, lebo spisovná podoba národného jazyka sa nekryje s nijakou nárečovou podobou národného jazyka, hoci jej základom, východiskom je istá nárečová podoba národného jazyka, v bernolákovskej spisovnej slovenčine západoslovenská a v štúrovskej stredoslovenská. Kodifikácia zaručuje spisovnému jazyku jeho celospoločensky jednotnú podobu, ktorú si osvojujeme z kodifikačných príručiek, predovšetkým v procese školského vzdelávania. Je prirodzené, že zmeny v jazyku, ktoré súvisia s civilizačným vývinom spoločnosti, sa musia odraziť aj v kodifikácii. Hovoríme aj o pružnej kodifikácii. Na to, aby spisovný jazyk účinne plnil svoje celospoločenské poslanie, musí byť v danej spoločnosti stabilizovaný, normovaný, kultivovaný a kodifikovaný a zároveň dosť pružný, aby mohol reagovať na nové vývinové podnety. Spisovný jazyk ako živý, dynamicky sa rozvíjajúci a diferencovaný komunikatívny nástroj je vždy úzko spojený s aktuálnym vývojom spoločnosti. Trošku už vynechám z týchto teoretických úvah, aby som prešiel k meritu veci. Návrh na kodifikačné zmeny sa pripravuje na príslušnom vedeckom pracovisku. Napríklad na slovakistických pracoviskách Slovenskej akadémie vied, v Národnom inštitúte slovenského jazyka a literatúry Matice Slovenskej, na katedrách slovenského jazyka a literatúry vysokých škôl. Väčšinou za účasti zástupcov iných jazykovedných, najmä slovakistických pracovísk. Na takomto vedeckom pracovisku sa vypracúva koncepcia základného námetu na novú kodifikačnú úpravu. Táto koncepcia sa predkladá na oponentské konanie a po jej kladnom posúdení sa námet predkladá na odbornú a celospoločenskú diskusiu, na ktorej sa popri odborníkoch zúčastňujú najmä predstavitelia širšej kultúrnej verejnosti: spisovatelia, predkladatelia, redaktori, vydavateľskí pracovníci, učitelia. Odborná a širšia verejná diskusia sa uskutočňuje na vedeckých podujatiach a v odbornej alebo širšie zameranej kultúrnej tlači. Námety z odbornej diskusie využíva príslušné vedecké pracovisko vo svojej ďalšej práci. Návrh na zmenu kodifikácie sformulované na príslušnom vedeckom pracovisku sa predloží na posúdenie odborným jazykovedným komisiám s celoštátnou pôsobnosťou alebo s celoštátnym zastúpením. Po prerokovaní v týchto komisiách sa konečný návrh na zmenu kodifikácie so stanoviskom príslušnej komisie predloží ministerstvu kultúry. Na ministerstve kultúry prerokuje predložený návrh Ústredná jazyková rada, poradný orgán ministra kultúry v otázkach štátneho jazyka, ktorá je zložená z popredných slovenských jazykovedcov a zástupcov viacerých slovakistických pracovísk. Až po predložení stanoviska Ústrednej jazykovej rady ministrovi kultúry môže ministerstvo kultúry pristúpiť k schváleniu navrhovaných zmien a k zverejneniu týchto zmien na svojej internetovej stránke. Ministerstvo kultúry si môže vyžiadať k odbornému posudku Ústrednej jazykovej rady stanovisko ďalších nezávislých odborníkov a slovakistických pracovísk alebo vyjadrenie príslušného vedeckého pracoviska, ktoré zmeny v kodifikácii navrhlo. Napokon zákon o štátnom jazyku v § 2 ods. 2 túto záverečnú úlohu ministerstva kultúry v celom procese kodifikácie jasne formuluje, citujem: "Kodifikovanú podobu štátneho jazyka na podnet odborných slovakistických výskumných pracovísk a odborníkov v oblasti štátneho jazyka schvaľuje a zverejňuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke." Kodifikovaná podoba štátneho jazyka je zachytená v oficiálne schválených kodifikačných príručkách, ktoré majú úradne schválenú kodifikačnú doložku vydanú ministerstvom kultúry. Pre úplnosť tejto informácie uvediem (zaznel zvuk časomeru) alebo neuvediem všetky štyri základné kodifikačné príručky slovenského spisovného jazyka.  
Doplňujúca otázka  
Doplňujúca odpoveď  

Deň v parlamente

<- ->
Kalendár zobrazí hodinu otázok pre daný deň.