Hodina otázok Vytlačiť stránku / Print page

Otázka od: Ladislav Kamenický

Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania 29. 3. 2017 
Zadávateľ Ladislav Kamenický 
Otázka Vážený pán predseda vlády, koncom marca 2017 vydala Národná banka Slovenska aktuálnu prognózu vývoja slovenskej ekonomiky. Ako túro prognózu hodnotíte?  
Adresát predseda vlády SR Robert Fico 
Dátum odpovede 30. 3. 2017 
Zodpovedal predseda vlády SR Robert Fico 
Odpoveď Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, v podobne priaznivom duchu, ako som hovoril na tú predchádzajúcu otázku, by som si teraz dovolil rozšíriť tú tému vyslovene na samotnú prognózu, ktorú publikovala Národná banka Slovenska. Podľa marcovej prognózy našej centrálnej banky čaká ekonomiku Slovenska pozitívny vývoj. Ako som už spomenul, v roku 2017 by mal hrubý domáci produkt narásť a viac ako 3 % a vplyvom významných impulzov nových investícií do produkcie v automobilom priemysle očakáva banka zrýchlenie rastu ekonomiky na 4,2 % v roku 2018 a na 4,6 dokonca v roku 2019, čo je zásadné číslo. Informácie z trhu práce poukazujú na pokračovanie stále dynamickej tvorby pracovných miest, a to najmä v službách, ale aj v priemysle. Vplyvom tohto bol centrálnou bankou rast zamestnanosti pre rok 2017 odhadovaný o 2 %. Už dnes je miera zamestnanosti na rekordných číslach vôbec v rámci histórie Slovenska a trend miery nezamestnanosti mal byť opätovne klesajúci, pričom na konci roka 2019 by sme sa mali dostať historicky pod úroveň siedmich percent na 6,9 %, čo je vlastne v rámci samostatného Slovenska, myslím, aj rekord. Národná banka Slovenska odhaduje, že naša ekonomika dosiahne svoj potenciál už koncom tohto roka. Slovenská ekonomika by tak v roku 2018 mohla začať vykazovať známky prehrievania a podľa centrálnej banky by pri uvoľnenej menovej politike v situácii prehrievania bolo vhodné stabilizovať ekonomické prostredie na Slovensku pokračovaním konsolidácie verejných financií. Ekonomický rast, implementácia výdavkových limitov a plná implementácia projektu Hodnota za peniaze by mali vytvoriť dostatočné zdroje aj na efektívne výdavky podporujúce dlhodobý rast hospodárstva. Na jeho účinnú podporu je potrebné zrýchliť aj tempo realizácie štrukturálnych reforiem. Osobitne ma však teší vzťah rastu hrubého domáceho produktu k zvyšovaniu miezd a k znižovaniu nezamestnanosti na Slovensku. Reálnym mikroekonomickým dopadom, ktorý bude dôrazom vyššieho rastu, je očakávaný nárast nominálnych miezd o 4 až 4,6 % ročne v rokoch 2017 až 2019. Pripomínam, že čo sa týka nezamestnanosti, už v tomto roku Slovensko pokorí hranicu predkrízového minima, dokonca v roku 2019 by malo toto číslo klesnúť až na úroveň 7,7 %. Prognózovaný údaj nás však stavia pred úlohu spojenú so zabezpečením dostatku kvalifikovanej pracovnej sily schopnej a ochotnej pracovať v našom priemysle. Početné signály zo strany zamestnávateľov totiž avizujú, že už v súčasnosti pred masívnym nábehom novej výroby v roku 2018 chýbajú na Slovensku tisícky zamestnancov. Kľúčovou úlohou vlády je aj aktívna práca so vzdelávacím systémom v smere čo najúčinnejšej transformácie kvalifikačnej štruktúry zamestnancov vo vzťahu k technickým odborom a taktiež musí vláda ešte aktívnejšie pristúpiť k aspoň čiastočnej zmene štrukturálnej nezamestnanosti v záujme využiť jej zvyšný potenciál čo najúčinnejšie. Z pohľadu celkového hodnotenia prognózy Národnej banky Slovenska mi však nedá nespomenúť aj potenciálne riziká odhadovaného rastu, ktoré majú jeden hlavný menovateľ, ktorým je včera oficiálne oznámené vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie. Očakáva sa, že sa dopady brexitu môžu dotknúť práve toho, v čom sme najsilnejší, teda automobilového priemyslu, ktorý tvorí viac ako jednu štvrtinu exportu Slovenskej republiky. Rokovania s Veľkou Britániou majú však viaceré scenáre od tzv. tvrdého brexitu až po zotrvanie Británie v zóne spoločného trhu, a preto si myslím, že súčasné prognózy potenciálneho prepadu hospodárskeho rastu na Slovensku v rozmedzí od 0,3 až 0,5 % sú ešte predčasné a budú v blízkej budúcnosti predmetom viacerých korekcií. Na záver mi nedá nevysloviť potešenie nad tým, že v posledných rokoch sa ukazuje, že neoliberálny ekonomizmus nie je jediným receptom na vysoký hospodársky rast a prosperitu krajiny. Práve naopak. Ukazuje sa, že vyvážená sociálna politika s aktívnou a cielenou hospodárskou politikou vlády môže priniesť - a sami sme dôkazom toho, že aj prináša - oveľa úspešnejší model riadenia štátu a ekonomiky. Ďakujem za pozornosť.  
Doplňujúca otázka  
Doplňujúca odpoveď  

Deň v parlamente

<- ->
Kalendár zobrazí hodinu otázok pre daný deň.