Dátum zadania
16. 9. 2015
Zadávateľ
Viera Mazúrová
Otázka
Vážený pán predseda, v druhom sociálnom balíčku je aj podpora slabých regiónov. Dotkne sa to aj Oravy?
Adresát
predseda vlády SR Robert Fico
Dátum odpovede
17. 9. 2015
Zodpovedal
predseda vlády SR Robert Fico
Odpoveď
Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, dámy a páni, viaceré otázky, ktoré ste postavili na dnešnú hodinu otázok, sa týkajú pripravovaných opatrení druhého sociálno-ekonomického balíčka vlády, preto sa vyjadrím k tejto téme v širšom kontexte.
Na úvod mi dovoľte pripomenúť niekoľko faktov.
Sociálno-ekonomické balíčky súčasnej vlády a ich realizácia v praxi sú dôsledkom pragmatických rozhodnutí, ktoré sa nám podarilo uskutočniť pri spravovaní verejných financií. Začali sme bezprecedentný boj proti daňovým únikom a proti daňovým trestným činom. Pri výbere daní sme získali sumu vyššiu ako 1 mld.0 eur, ale rovnako sa nám podarilo naštartovať ekonomiku. Máme jeden z najvyšších hospodárskych rastov v celej Európskej únii a začala klesať aj nezamestnanosť. Je mi ľúto, že tieto fakty ako keby si niektorí nevšímali alebo nechceli všímať a informujú slovenskú verejnosť o opaku. Aj preto sme došli k záveru, že tieto povzbudzujúce čísla je potrebné pretaviť do krokov, ktoré reálne pocítia ľudia vo svojich peňaženkách. Zbytočne budeme hovoriť o tom, že máme dobrý deficit, že máme nízky verejný dlh, že máme vyšší hospodársky rast, že nám klesá nezamestnanosť, týmto číslam ľudia nerozumejú, pokiaľ ich nevidia na konkrétnych opatreniach dotýkajúcich sa ich každodenného života.
Často sme kritizovaní, že na jednej strane sa nám podarilo na výbere daní, na boji proti daňovým únikom a na podpore ekonomiky získať naviac peniaze v objeme možno 1,3 mld. – 1,4 mld. eur a že iba nejakú omrvinku vraciame naspäť verejnosti, nie je to pravda. Ak zrátame dopady prvého, druhého a pripravovaného tretieho balíka, môžeme hovoriť o sume okolo 1 mld., ktorú vraciame naspäť verejnosti v podobe konkrétnych opatrení. Ak teda ideme, tak ideme nie na úkor vyššieho deficitu, nejdeme na úkor zvyšovania verejného dlhu, nejdeme na úkor zhoršovania podnikateľského prostredia. len míňame tie peniaze, ktoré sme získali naviac z dobrého boja proti daňovým únikom a z ďalších opatrení, ktoré som uviedol. Preto ak tieto tri programy predstavujú dohromady 1 mld. eur, môžeme povedať, že to, čo sme ušetrili , aj poctivo vraciame slovenskej verejnosti.
Prvý súbor opatrení nazvaný ako prvý sociálny balík sa nám podarilo splniť na 100 %. Aj to je veľmi dôležité. Musíme držať slovo. Ak raz povieme, že toto ľuďom ideme dať, tak to musíme na 100 % aj naplniť. A takto to bude aj v druhom balíku, ktorý sa rozbieha. A niekoľko opatrení z tohto druhého balíka budete prerokovávať aj na tejto schôdzi. A nepochybne musíme rovnako dôsledne naplniť aj tretí balík, ktorý bude oznámený prvý decembrový týždeň.
Záujem verejnosti o tento prvý balík, ktorý sme naplnili na 100 %, nás presvedčil, že myšlienka sociálno-ekonomických balíkov na zlepšenie životnej úrovne ľudí je dobrou cestou. Pri jeho realizácii sme sa ani jedenkrát nestretli s tvrdeniami opozície, alebo médií, že by sme niektoré opatrenia zanedbali alebo nenaplnili ho na 100 %. Všetko to, čo bolo sľúbené v roku 2014, bolo naplnené do posledného slova. Naopak, sme kritizovaní za to, že plníme svoje sľuby, ktoré sme verejnosti dali. A niektoré médiá idú tak ďaleko, tak nenávidia tento balík a tak nám ho neprajú, že niektorí komentátori hovoria, že pánboh zaplať, že zomierajú migranti, že je tu obrovská humanitárna kríza, aspoň nemá SMER čas na prezentovanie svojho druhého balíka. V tom len vidieť, ako hlboko... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, ak chcete, môžem vám zacitovať, viem presne, o čom hovorím, a poprosím vás, keď rečním, keby ste mi neskákali do reči, ja to nikdy nerobím. (Potlesk.)
Chcem pripomenúť a zdôrazniť, že prvý sociálno-ekonomický balík nemá negatívny vplyv na verejný dlh a nemá žiadny finančný vzťah k otvoreniu II. dôchodkového piliera. Presne tieto isté pravidlá sa vzťahujú aj na druhý balík. Jednotlivé sociálno-ekonomické opatrenia sú navrhnuté tak, že na ich realizácii spolupracujú viaceré vládne rezorty.
Dámy a páni, ako dobre viete, vláda prisľúbila pomoc okresom s najvyššou nezamestnanosťou ešte v máji tohto roku, a to v podobe špeciálneho programu. Je súčasťou druhého balíka, ktorý by mal stáť približne 300 mil. eur, a obsahuje 15 opatrení, od podpory mladých rodín, seniorov, podpory škôl, nemocníc až po príspevok na ekologické zdroje energie pre domácnosti či lacné bankové účty pre každého občana.
Dňa 19. augusta 2015 aj za prítomnosti viacerých z vás som sa stretol v Rožňave so 140 zástupcami okresov s vysokou nezamestnanosťou. Spoločne s ministrami sme hovorili so zástupcami miestnej štátnej správy, samosprávy a podnikateľského sektora o možnej pomoci pre dotknuté okresy. Cieľom stretnutia bolo predstaviť súbor opatrení a vypočuť si návrhy a pripomienky. Na stretnutí sa zúčastnili ministri pôdohospodárstva, životného prostredia, štátni tajomníci z rezortu financií, hospodárstva, práce, dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Ide teda o tie rezorty, ktoré sú priamo do týchto regionálnych rozdielov zakomponované.
A teraz konkrétne.
Podľa návrhu, ktorý ja zahrnutý v druhom balíku, bude pre regióny s mierou nezamestnanosti nad 20 % zákonom vytvorený automatický mechanizmus nárokovateľnej podpory. Podľa návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých regiónov sa bude podpora poskytovať na základe vypracovaných akčných plánov pre jednotlivé okresy. Akčné plány vypracuje skupina odborníkov zložená zo zástupcov ústredných orgánov štátnej správy, samosprávy, zamestnávateľov a tretieho sektora. Budú obsahovať konkrétne opatrenia na podporu regiónu špecifické pre každý okres. Opatrenia majú formu technickej podpory, napríklad školenia pre lepšie využívanie európskych fondov, transfer vedomostí v oblasti pôdohospodárstva a cestovného ruchu, skvalitnenie podpory služieb pre malých a stredných podnikateľov, alebo regionálneho príspevku ako doplnkového zdroja financovania pri realizácii príslušného akčného plánu.
Podstata vládou navrhnutého zákona spočíva v tom, že podporu v podobe štátnej pomoci budú mať investície už vo výške nad 100-tisíc eur. Štátna pomoc sa môže poskytovať vo výške 45 až 55 %, pričom v súčasnosti majú nárok na štátnu pomoc iba investície za 1,5 mil. eur. Teda ideme z 1,5 mil. na 100 -tisíc eur. Vláda bude schvaľovať na návrh ministerstva dopravy osobitné plány a aktivity v danom okrese na päť rokov.
Pre investičné zámery v najmenej rozvinutých okresoch v priemyselnej výrobe a v cestovnom ruchu sa minimálna výška investície do majetku má znížiť na 200-tisíc eur. Z toho najmenej 50 %, teda 100-tisíc eur musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo majetkom fyzickej osoby podnikateľa. Hodnota investície na obstaranie nových výrobných a technologických zariadení, ktoré sú určené na výrobné účely, sa znižuje na 30 % z celkovej hodnoty majetku. Realizácia investičného zámeru musí viesť k vytvoreniu najmenej desiatich nových pracovných miest. V prípade cestovného ruchu musí vytvoriť aspoň päť nových pracovných pozícií. Nárok na podporu musí vzniknúť automaticky. Pomoc okresom bude teda uskutočňovaná formou zvýhodnenia verejných a súkromných investícií, budovania cestnej a lokálnej infraštruktúry, podpory zamestnávania, umiestňovania verejných inštitúcií a iných foriem motivácie investovať v regiónoch a zamestnávať.
Našou ambíciou je, aby zákon o podpore najmenej rozvinutých okresom bol schválený v Národnej rade s účinnosťou už od 1. decembra 2015. Ako som uviedol, budete o ňom rokovať onedlho v pléne.
Pokiaľ sa konkrétne pýtate na región Oravy, na základe zákona o podpore najmenej rozvinutých regiónov sa bude podpora poskytovať okresom, v ktorých bola miera evidovanej nezamestnanosti deväť štvrťrokov za posledné tri roky vyššia ako 1,9-násobok priemeru Slovenska. Ak použijeme toto kritérium, tak momentálne na Orave nemáme okres, ktorý by do toho spadal, ale je na diskusiu v pléne, či toto kritérium nebudeme posúvať, čo by znamenalo, že sa môže okruh okresov, na ktorých sa bude automatický mechanizmus vzťahovať, rozširovať. Ku dnešnému dňu 17. 9. 2015 sú k dispozícii posledné údaje z ústredia práce za druhý kvartál 2015. Vychádzajúc z týchto údajov sa zatiaľ zákon týka Revúcej, Rožňavy, Rimavskej Soboty a Kežmarku. Je vysoký predpoklad, že sa bude vzťahovať aj na Poltár, Sabinov, Vranov nad Topľou, Trebišov, Veľký Krtíš a Gelnicu. Pre porovnanie uvediem mieru nezamestnanosti oravských okresov. Ak v Dolnom Kubíne je to 11,5 %, v Revúcej je to 25 %, v Námestove je to 11,1 %, v Rimavskej Sobote je to 28,3 %, v Tvrdošíne je to 10 %, v Kežmarku je to 24,3 %. V širšom kontexte bude mať však druhý sociálny ekonomický balík dopad na územie celého Slovenska vrátane Oravy. Prijaté opatrenia prispejú k odstraňovaniu regionálnych rozdielov. A uvedené som považoval za dôležité zdôrazniť v odpovedi na otázku položenú pani poslankyňou Mazúrovou.
Súčasne predkladáme veľkú zmenu aj vo výstavbe sociálnych nájomných bytov, ktorá by v spomínaných okresoch znamenala väčšiu podporu zo strany štátu. Ako konkrétne? Súčasťou navrhovaného zákona sú aj špecifické projekty na podporu pracovných miest. Pôjde napríklad o odvodovú úľavu pre nezamestnaných už od šiestich mesiacov, na rozdiel od súčasného jedného roka.
Diskutujeme aj na tému, akým spôsobom znížiť zamestnaným výdavky na cestovanie za prácou.
Stimulom pre okresy by malo byť aj obnovenie tradície poľnohospodárstva v regióne v podobe zvýhodnenej formy pomoci určitej okamžitej finančnej injekcie pre človeka, ktorý sa chce poľnohospodárstvu venovať. V návrhu tohto zákona sa budú brať do úvahy špecifiká jednotlivých okresov a pre každý okres bude vláda schvaľovať osobitný plán krokov investícií. Bude potom zvolená aj osobitná rada, ktorá bude priamo kontrolovať, či dochádza k plneniu týchto krokov.
Dámy a páni, zo štatistík vieme, že obyvatelia Slovenska míňajú na teplo viac peňazí, ako je priemer Európskej únie. Dôvodom je predovšetkým zastaranosť rodinných domov. Programy zatepľovania, ako plánujeme v súčasnosti na Slovensku, sa už v dlhšej dobe realizujú vo viacerých členských štátoch Európskej únie. Podľa údajov zo sčítania obyvateľstva, domov a bytov 2011 je na Slovensku počet obývaných rodinných domov okolo 800-tisíc. Z toho doteraz obnovených je asi 35 %. Zo zostávajúceho počtu musíme abstrahovať väčšie rodinné domy a domy, kde vlastníci nemajú záujem realizovať obnovu, resp. vzhľadom na ich technický stav nie je ekonomické investovať do obnovy. Predpokladajme, že do programu sa môže zapojiť teda približne 300-tisíc rodinných domov. Na poskytovanie príspevku na zateplenie rodinných domov pre rok 2016 vláda uvažuje s vyčlenením finančných prostriedkov vo výške 30 mil. eur. Štátny príspevok vo výške 30 % ako dotácia pri kompletnom zatepľovaní domov, odpustenie 15 % z pôžičky na zatepľovanie bytových domov či poukážky na nákup malých zariadení na výrobu elektriny, aj tieto opatrenia sú súčasťou druhého balíka a určite na Orave sa môžu stretnúť s veľkým záujmom, pretože ľudia si fakt budú môcť kúpiť za podstatne lacnejšie peniaze tepelné čerpadlo, môžu si kúpiť solárne panely, ale najmä môžu pristúpiť k zatepľovaniu rodinných domov. S týmto programom začneme v roku 2016. A treba len schváliť potrebnú novelizáciu zákona o energetickej hospodárnosti budov.
Ako som uviedol, príspevok na zateplenie môže dosiahnuť najviac 30 % oprávnených a uhradených nákladov, maximálne však 6-tisíc eur. Z tejto sumy bude 5-tisíc eur v závislosti od dosiahnutých tepelnoizolačných schopností jednotlivých konštrukcii domu a tisíc eur od dosiahnutej hodnoty potreby tepla na vykurovanie rodinného domu. Príspevok možno zvýšiť najviac o 500 eur na náklady za vypracovanie projektovej dokumentácie vrátane projektového energetického hodnotenia a za vypracovanie energetického certifikátu. Teda 30 % a 6,5-tisíc, ktorí máte rodinné domy a ste zatepľovali, tak musíte uznať, to je významná pomoc pre rodiny. O dotáciu budú môcť požiadať aj majitelia rodinných domov, ktorí začali so zatepľovaním v tomto roku. V prípade požiadania o podporu po ukončení zateplenia bude tento príspevok poskytnutý do 90 dní.
Môžem uviesť ďalšie opatrenia, dámy a páni, chceme vracať na konci tohto roku, začiatkom roka 8 % z celkovej ročnej spotreby plynu.
Môžem hovoriť o znižovaní DPH na vybraný okruh potravín. Tu vás poprosím, keby ste pripomenuli pánom z opozície, ktorí nás kritizujú, že opozícia zvyšovala vždy DPH, my ju ideme teraz znižovať, čiže nemajú žiadne morálne právo po nás vykrikovať, či ideme neskoro, skoro, koľko, kedy a tak. (Potlesk.) Ale ja sa na túto diskusiu, samozrejme, mimoriadne teším.
A pokiaľ ide o Oravu, chcem pripomenúť ešte aj to, že ideme do podpory lyžiarskych zájazdov, škôl v prírode, je tam veľké množstvo turistických zariadení, hotelov, penziónov, všetky tieto penzióny budú môcť využívať práve služby alebo poskytovať služby týmto študentom a žiakom. Dohromady to bude 600-tisíc prenocovaní, čo môže výrazne naštartovať slovenský turistický cestovný ruch.
Dámy a páni, druhý balík podobne ako prvý bude naplnený na 100 %, rovnako bude naplnený tretí balík, ktorý predstavíme v decembri 2015. Ďakujem za otázku a za vašu pozornosť.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď