Dátum zadania
27. 5. 2015
Zadávateľ
Anna Vitteková
Otázka
Vážený pán predseda, jedným z opatrení sociálneho balíčka je zníženie DPH na 10 % na vybrané základné potraviny. Ako si predstavujete spôsob kontroly v regiónoch?
Adresát
predseda vlády SR Robert Fico
Dátum odpovede
Zodpovedal
Odpoveď
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokiaľ ide o druhý sociálno-ekonomický balíček zároveň odpoviem, aj na otázku pani poslankyne Anny Vittekovej, ktorá sa týka zníženia dane z priadnej hodnoty na vybrané základné potraviny ako sú chlieb, mlieko, maslo, čerstvé sladkovodné ryby a mäso a ich kontrolu v regiónoch. Toto opatrenie považuje vláda za najdôležitejšie a zároveň aj za najdrahšie, rezort pôdohospodárstva má teraz spolu s ministerstvom financií pol roka na to, aby pripravili zoznam základných potravín so zníženou sadzbou dane z pridanej hodnoty a zistili vplyv tohto zníženia na štátny rozpočet. My sa nebránime tomu, aby sme po vyhodnotení dosahov na verejné financovanie išli v budúcnosti aj do ďalšieho rešeršovania potravín s nižšou sadzbou z dane z pridanej hodnoty, filozofia je jasná, chceme ukázať rozdiel medzi ľavicou a pravicou, keďže pravica vždy len zvyšovala daň z priadnej hodnoty či už išlo o zavádzanie rovnej dane alebo zvýšenie dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %, naopak ľavica tejto krajine daň z pridanej hodnoty vždy znižovala. Po prvý raz sme tak urobili pri liekoch a zdravotníckych pomôckach a teraz pri vybraných potravinách. Pravdou, že pri znížení sadzby dane z priadnej hodnoty sa zníženie cien nedostaví automaticky a že nás to bude všetkých a teraz mám na mysli nielen politikov a technokratov ale aj občanov a obchodníkov že nás to bude stáť obrovské úsilie. A čo sa týka kontroly v regiónoch vláda bude vplyv zníženia dane z pridanej hodnoty na potraviny prísne sledovať a po dohode s obchodníkmi a jednotou dôchodcov Slovenska pripraví kontrolný mechanizmus. Chcem zopakovať podobný úspech ako pri zavádzaní eura, keď obchodníci prijatie spoločnej európskej meny nevyužili na zdražovanie, bol to dôsledok etického správania sa obchodníkov ale spoločenskej kontroly. Pri celoplošnom znížení dane z priadnej hodnoty na vybrané potraviny pôjde principiálne o to isté a preto očakávame rovnako etický prístup od obchodníkov a spotrebiteľov. Tretia otázka poslanca Milana Géciho sa týkala minimálnej mzdy a jej zvýšenia tak, ako aby sa 1. januára 2016 priblížila k hodnote 400 eur. V tokom prípade by čistý plat ľudí, teda suma, ktorú reálna uvidia na svojich výplatných páskach stúpla z úrovne 339 eur približne na úroveň 356 eur za mesiac. Vláda pri rozhodovaní o sume minimálnej mzdy zohľadňuje vývoj makro ekonomických ukazovateľov ktorým je okrem celkovej ekonomickej a sociálnej situácie v Slovenskej republike za predchádzajúce dva kalendárne roky najmä vývoj spotrebiteľských cien zamestnanosti, priemerný mesačný miezd a životného minima z prihliadaním na stanoviská sociálnych partnerov, vývoj podielu čistej minimálne mzdy z čistej priemernej mzdy a na vývoj produktivity práce z hrubého domáceho produktu. Uvedomujeme si, že minimálna mzda nesmie byť prekážkou vytvárania nových pracovných miest ani príčinou neúmerne vysokého rastu mzdových nákladov zamestnávateľov a nepriamo tak vyvolať rast nezamestnanosti a zároveň musí zamestnancovi garantovať právo na odmenu za vykonanú prácu vo výške dostatočne na to, aby mu zabezpečila dôstojnú životnú úroveň ako to ustanovuje aj čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky. Niet pochybností o tom, že súčasná vláda Slovenskej republiky tieto kritéria dodržiava do bodky. Každoročným zvyšovaním minimálne mzdy chceme čo najskôr dosiahnuť aby sa v čistom vyjadrení nikto kto riadne pracuje neocitol pod hranicou chudoby. Na druhej strane sa ani jeden rok nepotvrdili kuvičie hlasy, ktoré vyvolávali paniku, že zvýšením minimálnej mzdy spôsobí vyššiu nezamestnanosť. Naopak aj od začiatku tohto roka sa počet pracujúcich zvýšilo o 10 tisíc, celkovo za tri roky pôsobenia súčasnej vlády sa toto číslo približuje k číslu 100 tisíc nových pracovných miest. Tieto jednoznačné fakty svedčia o tom, že vláda zvyšuje minimálnu mzdu tak, že to nepoškodzuje priamo oživenie hospodárstva. Pán poslanec Géci sa navyše pýta, aké sú minimálne mzdy v štátoch Európskej únie? V roku 2014 mal podľa eurostatu národnú minimálnu mzdu 21 z 28 členských štátov Európskej únie, výnimkou bolo Dánsko, Nemecko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko. K 1. júlu 2014 boli v mesačných minimálnych mzdách veľké rozdiely a pohybovali sa od úrovne 174 eur v Bulharsku, dohodnutý 1921 eur v Luxembursku. Národnú minimálnu mzdu mali aj kandidátske krajiny ako Albánsko, Čierna Hora, Macedónsko, Srbsko a Turecko. Krajiny Európskej únie možno podľa výšky minimálnej mzdy rozdeliť do troch skupín. Prvá skupina zahŕňa štáty v ktorých je minimálna mzda nižšia ako 500 eur mesačne. Ide o krajiny napríklad ako Bulharsko, Rumunsko, ide o Litvu, Českú republiku, Lotyšsko, Maďarsko ale aj Slovensko, Estónsko, Chorvátsko a Poľsko. Druhú skupinu tvorí 5 členských krajín v Európskej únie, mám na mysli Portugalsko, Grécko, Maltu, Španielsko a Slovinsko, všetky zo strednou výškou minimálnych miezd pohybujúcou sa v úrovni od 500 do 1000 eur mesačne. Poslednú skupinu predstavuje šesť členských štátov európskej únie, ide o Veľkú Britániu, Francúzsko, Írsko, Holandsko, Belgicko a Luxembursko v ktorých bola minimálna mzda vyššia ako 1000 eur za mesiac. Viete že k týmto krajinám budeme už môcť prirátať aj Nemecko s podobnou úrovňou minimálne mzdy. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci ubezpečujem vás, že dobre vieme o tom, že minimálna mzda V Luxembursku je ďaleko vyššia ako u nás a môžeme urobiť len také kroky a opatrenia na ktoré máme. Nesľubujeme Švajčiarske penzie, ale snažíme sa krok za krokom zlepšovať situáciu tých, ktorý sú na spodných priečkach príjmov ako náhle nám to ekonomika dovoľuje. Ako iste viete historicky najvyššie zvýšenie čistej minimálnej mzdy zaznamená Slovenská republika práve v tomto roku, od tohto roku totiž štát na seba prevzal platenie zdravotných odvodov v prípade ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu ešte v roku 2014 pritom bola čistá minimálna mzda na úrovni 307 eur, štát zároveň už umožňuje aj ľuďom viac ako rok bez práce, ktorých je na Slovensku 196 tisíc, po nájdení si zamestnania poberať aj časť sociálnych dávok a to v prípade, ak ich mesačný príjem bude do úrovne 760 eur v hrubom. Je možné, že ročná lehota sa do budúcnosti predĺži aby sa viac oplatilo pracovať ako len brať tieto dávky. Ďakujem skončil som.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď