Hodina otázok Vytlačiť stránku / Print page

Otázka od: Miroslav Kadúc

Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania 11. 3. 2015 
Zadávateľ Miroslav Kadúc 
Otázka Za akých podmienok by mohlo dôjsť k zníženiu daní a odvodov pre podnikateľov? 
Adresát minister financií SR Peter Kažimír 
Dátum odpovede 12. 3. 2015 
Zodpovedal minister financií SR Peter Kažimír 
Odpoveď Ďakujem, pán poslanec Kadúc, za otázku. Pri tejto téme je vždy potrebné mať na pamäti naše záväzky a naše ciele. Naše strednodobé ciele, ktoré súvisia s výškou deficitu verejných financií a verejného dlhu, ale aj s potrebným tempom znižovania deficitu, naše záväzky vyplývajúce z domácej tzv. dlhovej brzdy, zo zákona o dlhovej brzde, ktorý je nastavený veľmi prísne a má aj svoje pozitívne a negatívne dopady na tvorbu pracovných miest a verejné investície. Najdôležitejšie sú však, je však potreba financovania zákonom stanovených obligatórnych výdavkov. A takisto je potrebné aj odborne diskutovať o pomere daňového zaťaženia práce, ide o tzv. daňovú kvótu II, a o tie nožnice, ktoré my trvalo máme od roku 2004, stále ich máme roztvorené medzi daňovým zaťažením práce a kapitálu. Čiže máme viac zaťaženú daňovú, odvodovú prácu ako samotný kapitál. Do úvahy musíme brať aj vývoj globálnej ekonomiky a financie ako také. Dovoľte mi dve poznámky. Pri prvej príležitosti sme znížili sadzbu dane z príjmu právnických osôb o jeden percentuálny bod, stalo sa tak hneď v roku 2013 na rok 2014. A dovoľte mi, aby som si pomohol aj medzinárodným porovnaním podľa Svetovej banky, ja vám potom ten podklad aj odovzdám, pán poslanec. Umiestnenie Slovenska podľa indikátora platenia daní - a zase sme pri tabuľkách a pri rebríčkoch - je dané hlavne výškou daňových sadzieb aj tých, ktoré podniky odvádzajú za svojich zamestnancov, čiže hlavne sociálnych odvodov. V ďalšom je tam zastúpené čas vyžadovaný na vykonanie všetkých povinností súvisiacich s daňovou agendou a potom v počte daňových platieb. Dotazník, ktorý vypĺňa viacero exponentov na Slovensku, však zahŕňa aj mnoho ďalších súvisiacich otázok. Pre medzinárodné porovnanie som vybral päť štátov, ide o susednú Českú republiku, Rakúsko, Poľsko, nášho najdôležitejšieho obchodného partnera Nemecko a aj veľmi progresívne baltské Estónsko. Z porovnania s vybranými štátmi vyplýva príliš vysoký počet platieb na Slovensku a výrazne dobré umiestnenie Estónka v tejto oblasti, ktoré, mimochodom, vykázalo na druhej strane mierne vyššiu celkovú daňovú sadzbu, a to je ťažko uveriteľné, čiže Estónsko má vyššiu celkovú daňovú sadzbu ako Slovensko, z pohľadu domácich médií sa vám to zdá asi neuveriteľné, ale podľa tabuľky Doing Business a Svetovej banky je to tak, a celkové daňové sadzby krajín, ktoré som spomenul, s výnimkou Poľska sa výrazne nelíšia. Ja vám ten podklad, samozrejme, odovzdám na porovnanie. A chcem na záver povedať snáď ešte jednu vec a chcem byť v tomto konzistentný. Naozaj to kľúčové, ktoré je pred nami, je verejný stav verejných financií, to znamená snaha dostať stranu výdavkov a príjmov do rovnovážnej roviny z takého toho štrukturálneho, skutočného štrukturálneho hľadiska. Tento cieľ je nastavený na rok 2017. Je uskutočniteľný. Je pravdou, že dotiahnuť tú káru do toho cieľa bude musieť nasledujúca vláda, ale potom v ďalších rokoch, prirodzene z ďalších prírastkov a ekonomického rastu, ktorý prirodzene predpokladáme, pretože predpokladáme normálne časy, dobré časy, a z primárnych prebytkov v rozpočte bude môcť financovať rôzne priority, a to už bude potom naozaj na nasledujúcej vláde, ako tieto prebytky použije. Či ich použije na zníženie príjmov, alebo na zvýšenie výdavkov v oblastiach, ktoré tá alebo oná strana, ktorá môže byť zastúpená v tej-ktorej koalícii, môže presadzovať. Dovolím si vám pripomenúť, že máme spoločnú známosť z hľadiska už minimálne troch rozpočtov, ktoré som predkladal tu v Národnej rade, a väčšina príspevkov poslancov aj vládnych, ale aj opozičných je venovaná nedostatočnému dofinancovaniu mnohých oblastí. Čiže to budú veľkí kandidáti, samozrejme, na zvyšovanie výdavkov, teda stále hovorím o používaní prebytkov po roku 2017, ale myslím si, že rovnakú pozornosť si určite zaslúži aj znižovanie celkového zaťaženia v oblasti zdanenia práce, aby sme naozaj viac a viac stimulovali tvorbu pracovných miest. Pretože stále a stále sa musím vrátiť k tej najväčšej boľačke našej krajiny, a to je nízka zamestnanosť a nízka schopnosť vytvárať nové pracovné miesta hlavne v oblasti s nízkou kvalifikáciou. A tu si dovolím teda poznamenať, že to, čo sme urobili aj s menším alebo s väčším konsenzom v tejto sále minulý rok, keď sme síce na úkor zdravotných odvodov, ale znížili sme odvodové zaťaženie pre skupinu 600-tisíc zamestnancov s jedným kľúčovým cieľom, áno, aj zlepšiť životnú úroveň, ale aj lepšie vytvoriť podmienky na tvorbu pracovných miest v tejto oblasti. Ďakujem, skončil som.  
Doplňujúca otázka Ďakujem za odpoveď. Som si vedomý, že toto je otázka v širšom kontexte, teda je treba viac času. Ale ja som smeroval vám aj inú otázku a tú sa pokúsim položiť teraz, pretože s tým súvisí. V tejto chvíli podľa pána premiéra, ak som správne pochopil, možno očakávať príjem od Slovenských elektrární alebo od Enelu cca 300 mil. Predstavme si ideál..., za to, čo majú vrátiť, zjednodušene. Predstavme si situáciu, že by tie peniaze sme mali už teraz, že Enel nebude sa vzpierať a vráti tých 300 mil. Viete si predstaviť, že takýto neočakávaný príjem alebo niečo podobné, pre mňa to bol neočakávaný príjem, môže spôsobiť zníženie daní alebo odvodov?  
Doplňujúca odpoveď Pán poslanec, ja viem, že ja mám, bohužiaľ, tú povinnosť sa dennodenne zaoberať veľmi technickými vecami, ale ja neviem na prvý pohľad ani v tomto momente napríklad pri takomto teoretickom príjme, on je veľmi teoretický, povedať, že či by takýto príjem bol tzv. esovským príjmom, čiže či by bol príjmom podľa pravidiel metodiky ESA a či by proti nemu mohol byť nejaký iný typ výdavkov alebo zníženie iného typu príjmov. Málo ľudí, vy ste právnik a máte právo sa nevyznať v tej džungli tých predpisov, ale málokto vie, že napríklad príjem z predaja, príjem z predaja nehnuteľností štátu je príjmom rozpočtu jednorazovým, ale môžte ho použiť na tzv. ESO, je to esovský príjem, oproti nemu môže byť esovský výdavok. Ale príjem z predaja akcií napríklad Telekomu, ktorý plánujú, už nie je esovský príjem. Je to len príjem do štátnych finančných aktív. Čiže to je, to je (zasmiatie sa rečníka), nechcem sa vyhýbať otázke, ale neviem teraz pomenovať, že prípadný príjem zo žaloby alebo z oznámenia toho, že budeme žiadať od Enelu nejaké vrátenie peňazí, či tento typ príjmu je taký alebo onaký. Sme úplne v teoretickej rovine. V každom prípade, ak prídu nejaké dodatočné peniaze do rozpočtu, také tie naše pravé, ktoré potrebujeme, a prichádzajú každý rok, lebo vyberáme viac daní, pretože sa viac ekonomike darí a vieme ich lepšie vyberať, tak také kľúčové používanie na udržanie fiškálnych cieľov. Na to, na udržanie deficitu, na zníženie dlhu. To je moje videnie sveta, môžu byť na to aj iné názory. A napríklad v minulom roku sme 150 mil. eur takýchto peňazí, ale nielen v jednom roku, ale aj v ďalších rokoch, použili na zníženie odvodov. Čiže, áno, je to možné, len potrebujeme na to fiškálny priestor.  

Deň v parlamente

<- ->
Kalendár zobrazí hodinu otázok pre daný deň.