Dátum zadania
14. 5. 2014
Zadávateľ
Mikuláš Krajkovič
Otázka
Vážený pán predseda, Slovensko je v Európskej únii už 10 rokov. Zhodnoťte, prosím, význam a pôsobenie Slovenskej republiky v Európskej únii aj v kontexte bližiacich sa volieb do Európskeho parlamentu.
Adresát
predseda vlády SR Robert Fico
Dátum odpovede
15. 5. 2014
Zodpovedal
predseda vlády SR Robert Fico
Odpoveď
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vstup Slovenskej republiky do Európskej únie patrí k najvýznamnejším medzníkom v dejinách samostatného Slovenska. Slovenská republika vďaka perspektíve členstva v Únii absolvovala pred rokom 2004 politický, sociálny a hospodársky transformačný proces v tempe a kvalite, ktorý by bol bez tejto motivácie nemysliteľný. Prístupové rokovania boli náročné, keďže sme dobiehali prvú vlnu rozširovania naštartovanú o dva roky skôr.
V priebehu desiatich rokov od nášho vstupu do Európskej únie sa Slovensko zmenilo z krajiny na periférii európskej integrácie na krajinu s najvyššou mierou zapojenia do nej. Hľadanie spoločných riešení v prospech väčšieho celku nás vedie k spolupráci a solidarite.
Členstvo v Únii prinieslo Slovensku zvýšenie konkurencieschopnosti vo väčšine oblastí hospodárstva, rýchlejšie zavádzanie vyspelých technológií, voľný pohyb tovaru, služieb a kapitálu, taktiež voľný pohyb občanov, nové podnikateľské príležitosti, zlepšenie informovanosti a práv spotrebiteľa, ale aj zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľom a prílev zahraničných investícií. Finančné prostriedky získané z fondov rozvojových projektov Únie predstavujú pre našu krajinu významnú a nenahraditeľnú pomoc pri realizácii dôležitých investícií, infraštruktúrnych reforiem, ako aj zvyšovania zamestnanosti mladých ľudí.
Úsilie vlády Slovenskej republiky zotrvať v centre integrácie aj napriek kríze je dané väzbami na európsky trh, investíciami a nespornými prínosmi v tvorbe pracovných miest. Krízu prekonávame najefektívnejšie práve posilňovaním spolupráce a odstraňovaním systémových chýb, najmä v rámci eurozóny. Opatrenia ako trvalý euroval, fiškálna zmluva či výkup dlhopisov zo strany Európskej centrálnej banky sa ukázali ako efektívne.
Desať rokov nášho členstva v najsilnejšom hospodárskom zoskupení Európy znamenalo pre Slovensko neľahkú, ale úspešnú cestu.
Vyberiem len niektoré fakty, ktoré hovoria jasnou rečou.
Výkonnosť národného hospodárstva Slovenska v porovnaní s priemerom Únie v období rokov 2004 – 2012 vzrástla z úrovne 57 % na 75 % priemeru Európskej únie. Je potrebné tiež povedať, že Slovensko zaznamenalo spomedzi krajín V-4 najvýraznejšie priblíženie sa úrovni priemeru Európskej únie.
Zásadnou zmenou bolo zavedenie spoločnej meny euro, ktorú v súčasnosti používa 333 mil. obyvateľov Európskej únie. Slovensko sa stalo členom najužšieho jadra Európskej únie 1. januára 2009. Spoločná mena zvyšuje celkovú ekonomickú stabilitu Slovenskej republiky a vytvára priaznivé podmienky pre dlhodobé podnikateľské rozhodnutia. Členstvo v eurozóne znamená podstatné zníženie nákladov na výmenu meny, silnejšiu ochranu pred dosahmi hospodárskej krízy a nízku úroveň inflácie. Dôveryhodnosť Slovenska sa v očiach investorov výrazne zvýšila a doby splatnosti poskytnutých úverov sa zvýšili z dvoch rokov na päť a pol roka. Kým v roku 2004 priemerné náklady na správu štátneho dlhu predstavovali 6 % ročne, v súčasnosti sú na úrovni 3,5 %. Počas rokov 2004 až 2013 získalo Slovensko z rozpočtu Únie finančné prostriedky v sume takmer 13 miliárd eur a odviedlo do rozpočtu Únie sumu 6,1 mld. eur, čo predstavuje kladnú rozpočtovú pozíciu v sume 6,7 mld. eur, od roku 2004 s výnimkou krízového roku 2009 stúpa export Slovenska. V súčasnosti až 85 % nášho exportu smeruje do krajín Európskej únie. Takmer 90 % priamych zahraničných investícií v Slovenskej republike pochádza z krajín Európskej únie a približne 80 % všetkých verejných investícií na Slovensku je financovaných z rozpočtu Únie a z eurofondov. A podporil sa tak vznik 130 000 pracovných miest.
So vstupom do Únie sa zvýšili možnosti cestovania pre mladých. Od roku 2004 absolvovalo študijný pobyt alebo pracovnú stáž iba v rámci programu ERASMUS 17 500 slovenských študentov, ďalších 3 000 slovenských študentov absolvovalo zahraničnú praktickú stáž v podnikoch a takmer 7 000 zahraničných študentov pricestovalo na Slovensko. Viac ako 6 000 slovenských vysokoškolských učiteľov vycestovalo na zahraničné vysoké školy a takmer rovnaký počet pedagógov prišiel z krajín Únie k nám.
Vstupom do Schengenu sa naši občania môžu voľne pohybovať a pracovať na celom území Únie, vďaka čomu pracuje v zahraničí približne 130 000 Slovákov.
V rámci Operačného programu Doprava bolo spolu vybudovaných 103 km nových diaľnic a 171 km rýchlostných ciest. Z eurofondov sa pritom využilo 989 mil. eur spolufinancovania sa výstavbu 100 km diaľnic a rýchlostných komunikácií. Aktuálne je ďalších 112 km vo výstavbe, podarilo sa zmodernizovať vyše 1 800 km ciest I., II,. a III. triedy, zmodernizovalo sa vyše 100 km železníc, ďalšie ich desiatky kilometrov sú vo výstavbe.
Počas 10-ročného obdobia dosiahla podpora do oblasti pôdohospodárstva výšku 4,8 mld. eur, aj keď stále pretrvávajú rozdiely v podporách medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie.
V programovom období 2007 – 2013 bolo v rámci Operačného programu Životné prostredie vyčlenených 1,82 mld. eur, finančné prostriedky podporili nielen výstavbu nových, ale aj rekonštrukciu viac ako 1 000 km kanalizačných sietí, nové rozvody pitnej vody a budovaná bola protipovodňová ochrana.
Členstvo v Európskej únii znamenalo aj zvýšenie váhy a významu postavenia Slovenskej republiky na medzinárodnej scéne a v kontaktoch s partnermi pri realizácii zahraničnej politiky.
V štátoch, ktoré stáli pri zrode európskej integrácie, niekedy cítime istú formu únavy z Európy, ktorú jasne vidno v prieskumoch verejnej mienky. Ako mladý štát Európskej únie a eurozóny si stále udržiavame vysokú mieru podpory pre spoločný európsky projekt. Slováci podporujú členstvo v Európskej únii, oceňujú najmä euro, európske občianstvo, voľný pohyb ľudí, tovaru a služieb. Napriek tomu bola na Slovensku dvakrát po sebe najnižšia účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu, čo vnímame ako paradox vo vzťahu k nadpriemerne vysokej dôvere voči Únii. Zároveň si vážime vzácny konsenzus naprieč politickým spektrom, pokiaľ ide o podporu Európskej únie.
Nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu budú prvé po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy. Hlas občanov sa v nich zvýrazní a posilní. Európska únia zreformovala svoje inštitúcie v snahe priblížiť a zdemokratizovať riadiaci proces.
Uvedené voľby sú špecifické aj tým, že európske politické strany po prvýkrát oficiálne nominovali svojich volebných lídrov, ktorí sú zároveň kandidátmi na predsedu Európskej komisie.
Slovensko patrí dnes do najužšieho jadra európskej integrácie. Sme za stolom, kde sa prijímajú všetky zásadné rozhodnutia týkajúce sa nielen nášho kontinentu, je to pozícia, v akej sa Slovensko v histórii nikdy nenachádzalo. Sme pevne ukotvení v bezpečnom a stabilnom prostredí, čo nie je pre všetky európske krajiny samozrejmosťou. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že polovica obdobia nášho členstva v Únii bola poznačená hospodárskou krízou. Aj vtedy si Slovenská republika zachovala hospodársky rast a tešila sa európskej solidarite. Máme reputáciu spoľahlivého, čitateľného a konštruktívneho partnera. Váha a vplyv Slovenska dnes presahuje naše geopolitické reálie.
Pre Slovensko ako menšiu členskú krajinu je zároveň kľúčové hľadať pri presadzovaní svojich záujmov spojencov s obdobnými postojmi. Prioritnými partnermi sú v tomto smere krajiny Vyšehradskej štvorky. Slovensko ale vie pružne nachádzať aj iné formáty spolupráce, čoho príkladom bola aktívna úloha krajiny v Skupine priateľov kohézie pri rokovaní o viacročnom finančnom rámci pri prijímaní prvého klimatického a energetického balíčka alebo pri presadzovaní politiky rozširovania Únie.
Desať rokov nášho členstva v Únii nie je spojených len s úspechmi, sú oblasti, v ktorých je potrebný ďalší pokrok. Napríklad dlhodobou výzvou je približovať Európsku úniu slovenským občanom, rezervy máme práve pri čerpaní eurofondov. Priestor sa nám črtá aj pre lepšie čerpanie prostriedkov z Európskej investičnej banky a iných európskych investičných fondov. Za európskym priemerom zaostávame v investíciách do vedy a výskumu. A zlepšiť treba aj odborné zázemie slovenských zástupcov v orgánoch Európskej únie.
Skončil som, pani predsedajúca.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď