Dátum zadania
11. 9. 2013
Zadávateľ
Juraj Blanár
Otázka
Vážený pán premiér, môžete nám priblížiť oficiálne stanovisko Slovenskej republiky k vojenskému zásahu v Sýrii?
Adresát
predseda vlády SR Robert Fico
Dátum odpovede
12. 9. 2013
Zodpovedal
predseda vlády SR Robert Fico
Odpoveď
Ďakujem. Vážený pán poslanec, vláda Slovenskej republiky prijala materiál, ktorý je určujúcim z pohľadu orientácií a postupov zahraničnej politiky pre rok 2013. Materiál s názvom Zameranie zahraničnej politiky Slovenska na rok 2013 hovorí: „Zahraničná politika Slovenskej republiky je založená na úcte a rešpektovaní princípov a noriem medzinárodného práva. V medzinárodných vzťahoch bude Slovensko presadzovať zásady spravodlivosti, ochranu ľudských práv a posilňovanie princípov právneho štátu. Slovenská republika bude podporovať úlohu medzinárodného práva ako nástroja na riešenie globálnych výziev, ktorým súčasné medzinárodné spoločenstvo čelí. Bude sa zasadzovať za dodržiavanie cieľov a princípov Charty OSN, ako aj ďalších kľúčových medzinárodnoprávnych dokumentov a bude podporovať posilnenie multilaterálnych mechanizmov vo fungovaní medzinárodných vzťahov.“ Táto formulácia hovorí o tom, že Slovensko ako malá krajina, ktorá má päť a pol milióna obyvateľov, má ekonomiku, ktorá sa nedá porovnávať s ekonomikou Číny, Indie, Japonska, Spojených štátov, nemáme veľkú armádu, nemáme lietadlové lode, nemáme ponorky, nemáme bombardéry, jediné, čo máme, je medzinárodné právo, preto je našou povinnosťou pri riešení podobných situácií striktne dodržiavať pravidlá medzinárodného práva.
Dámy a páni, viac ako dvojročná kríza v Sýrii znamená v prvom rade veľké utrpenie ľudí, počet obetí sa odhaduje asi na 100 000, približne 2 mil. utečencov je veľkým bremenom pre ťažko skúšaný región, nehovoriac o materiálnych škodách, medzinárodné spoločenstvo, ktorého sme súčasťou, sa snažilo hľadať politické riešenie od samého začiatku. Osobitného vyslanca OSN pre krízu Kofiho Annana vystriedal Lakhdar Brahimi, no stále nebolo dosiahnuté také riešenie, ktoré by zastavilo násilie v krajine, uvítali sme preto v lete spoločnú iniciatívu Spojených štátov amerických a Ruskej federácie na zvolanie medzinárodnej konferencie k Sýrii, ktorá nadviazala na obdobnú konferenciu v Ženeve v minulom roku, verili sme, že obe znepriatelené strany zasadnú k rokovaciemu stolu a ukončia dlhotrvajúce boje.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí 27. augusta 2013 zverejnilo Vyhlásenie Slovenskej republiky k situácii v Sýrii. Vo vyhlásení sme vyslovili znepokojenie nad správami o chemickom útoku a s dianím v Sýrii. A vyzvali sme sýrsku vládu, aby umožnila vyslanému inšpekčnému tímu OSN bezpečný a neobmedzený prístup do oblastí na urýchlené vyšetrenie správ o použití chemických zbraní. Akékoľvek použitie chemických zbraní voči obyvateľom je zločinom proti ľudskosti. Opakovane sme zdôraznili naše výzvy na zastavenie násilia v Sýrii, umožnenie trpiacemu obyvateľstvu prístupu k humanitárnej pomoci a urýchlené hľadanie predovšetkým politického riešenia krízy v zmysle ženevského procesu. Chemický útok na predmestí Damasku znamenal podľa všetkého takmer 1 500 obetí, ale zhrozenie celého sveta z použitia zbraní, ktoré sa štáty už pred desiatkami rokov rozhodli zakázať. Aj keď stále čakáme na vyšetrovaciu správu expertnej komisie OSN, nepochybujeme, že k útoku došlo, ale nie je zrejmé, kto tieto chemické zbrane použil.
Táto tragická udalosť vyvolala oprávnené otázky, ako na ňu reagovať, ako zabrániť ďalším možným útokom tohto druhu, lebo je zrejmé, že medzinárodné spoločenstvo musí reagovať na prípady, keď dochádza k vojnovým zločinom a zločinom proti ľudskosti.
Spojené štáty americké začali zvažovať otázku vojenského zásahu v Sýrii a hľadať spojencov na jeho vykonanie. Pokiaľ sa jednoznačne nepreukáže, že v Sýrii boli proti civilistom použité chemické zbrane, a pokiaľ vojenský zásah neodobrí Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov, vláda Slovenskej republiky bude považovať vojenský zásah za nelegitímny. Bez splnenia týchto dvoch podmienok Slovenská republika vojenský zásah v Sýrii nemôže podporiť. Išlo by to proti našim tradíciám konzistentnosti zahraničnej politiky. Pamätáte sa na Irak. Takisto tam nebol mandát Bezpečnostnej rady, stiahli sme vojakov z Iraku, nemáme iný nástroj v rukách, len medzinárodné právo. Buď sa bude rešpektovať a veci budú fungovať, alebo si potom každý bude robiť, čo chce. Použitie vojenskej sily prinieslo v posledných rokoch niekoľko zlých skúseností. Všade tam, kde došlo k použitiu sily bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, sme dnes svedkami chaosu, zabíjania, občianskych vojen. Pozrime sa na situáciu v Iraku, pozrime sa na situáciu v Líbyi. Ak bude použitá sila nelegitímne v Sýrii, v Sýrii bude presne taká istá, akú dnes sledujeme v Iraku alebo v Líbyi. Nech už bol dôvod útoku akokoľvek morálny, či už spojený s otázkou ľudských práv alebo s občianskou vojnou a zabíjaním civilistov, bez mandátu vždy v konečnom dôsledku viedol ku chaosu. Ako som už povedal, poznáme existujúcu situáciu v daných krajinách. Požadujeme preukázateľné dôkazy o použití chemických zbraní a požadujeme mandát Bezpečnostnej rady OSN.
Vážené dámy a páni, som rád, že k vojenskému zásahu zatiaľ nedošlo a, verím, ani nedôjde. Najnovšia iniciatíva ohľadom odovzdania sýrskych chemických zbraní pod medzinárodnú kontrolu otvorila dvere pre návrat k politickému riešeniu krízy. Zainteresovaní aktéri začali dôverné konzultácie o neoficiálnom francúzskom návrhu rezolúcie o Sýrii, ktorý vyzýva na odovzdanie sýrskych chemických zbraní pod medzinárodnú kontrolu. Podľa navrhovaného uznesenia by mala Sýria do 15 dní poskytnúť kompletné informácie o svojom chemickom arzenáli a okamžite sprístupniť všetky relevantné lokality inšpektorom Organizácie Spojených národov. V prípade, ak to Sýria neurobí, bude čeliť možným represívnym opatreniam podľa 7. článku Charty OSN, ktoré zahŕňajú možnosť uvalenia sankcií až po vojenskú intervenciu. Cieľom je definitívne odstrániť sýrsky chemický arzenál, a tým aj zabrániť ďalším podobným útokom.
Avšak to, čo sa dnes deje aj na pôde Organizácie Spojených národov, ukazuje, že je to inštitúcia, ktorá potrebuje hlbokú reformu. Systém založený na piatich stálych členoch Bezpečnostnej rady, kde má právo každý vetovať prijatie rozhodnutia, znemožňuje tejto organizácii, aby efektívne reagovala. Spomeňme si na situáciu v Rwande v roku 1994, kde bolo milión ľudí vyvraždených bez toho, aby ktokoľvek zasiahol. Spomeňme si na Srebrenicu, spomeňme si na Dárfúr. Potom ťažko tomu ľudia rozumejú, že tam, kde sa zabíja milión ľudí, tam OSN nekoná, ale keď treba kuvajtským šejkom pomôcť, tak vtedy Bezpečnostná rada OSN je pripravená urobiť všetko na svete. Ďakujem pekne.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď