Dátum zadania
20. 3. 2013
Zadávateľ
Zsolt Simon
Otázka
Vážený pán minister, tento týždeň ste boli v Bruseli na rokovaní rady ministrov. Prosím, informujte nás, či Slovenská republika bude v nasledujúcom období uplatňovať systém SAPS alebo systém platobných nárokov?
Adresát
minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomír Jahnátek
Dátum odpovede
21. 3. 2013
Zodpovedal
minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomír Jahnátek
Odpoveď
Pán poslanec, veľmi pekne ďakujem za otázku. Rada ministrov Európskej únie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 18. až 19. marca 2013 v Bruseli mala za cieľ dosiahnutie všeobecného prístupu k legislatívnemu balíku reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie rokov 2014 až 2020. Jednou z tém, ktorá bola predmetom diskusie, bola aj otázka možnosti zachovania zjednodušeného modelu poskytovania základnej platby na príjem farmára bez využitia systému platobných nárokov. Otázka režimu, jednotnej platby na plochu pod skratkou SAPS tak ako ho poznáme z programovacieho obdobia 2014 až 2020 však nebola nastolená. Text návrhu nariadenia o priamych platbách tak ako ho predkladá všeobecný prístup Rady Európskej únie, predpokladá možnosť uplatňovania členským štátom, ktoré uplatňovali v dobiehajúcom programovacom období systém SAPS, prechodnú zjednodušenú schému s množstvom nových prvkov ako je zameranie na aktívneho farmára, rozsah krízového plnenia, ekologická zložka, nový sankčný mechanizmus v prípade závažných porušení legislatívy pre oblasť poskytovania priamych platieb a podobne, ktoré si v režime SAPS, ktoré neboli v režime SAPS uplatňované. Predložený nový režim či už vo svojej zjednodušenej forme alebo vo forme platobných nárokov je oveľa ambicióznejší čo sa týka zamerania na farmára produkujúcich statky. Možno konštatovať, že Rada Európskej únie bude počas politickej dohody s Európskym parlamentom hľadať spoločné možnosti, ktoré vyústia do predstáv textu akceptovateľného pre všetky inštitúcie zapojené do legislatívneho procesu. Z uvedeného vyplýva, že dnes ešte nie je možné jednoznačne konštatovať aké režimy priamych platieb a v akej forme budú v nadchádzajúcom programovacom období uplatňované jednak na úrovni Európskej únie a taktiež na úrovni Slovenskej republiky. Ministerstvo však preferuje a bude preferovať také podporné mechanizmy nielen v oblasti poskytovania priamych platieb, ktoré efektívnym spôsobom podporia rozvoj špecializovanej rastlinnej výroby ako je ovocie, zelenina, vinič a chov zvierat kategórie hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny. Skončil som, pán predsedajúci.
Doplňujúca otázka
Ďakujem. Pán minister, v rámci doplňujúcej otázky sa chcem spýtať, ktorú z týchto dvoch alternatív preferujete, pretože pred časom sme tu mali materiál, ktorý ste predkladali o reforme a informovali ste nás. Vtedy ste nás informovali viac menej že ste za platobné nároky. V materiáloch, ktoré boli prerokované aj v pondelok na rade skôr je tam možnosť ísť ďalej programom SAPS. Preto sa pýtam, povedzte mi jednoducho pre vás ako pre ministra pôdohospodárstva, ktorá z týchto dvoch alternatív je bližšia k srdcu.
Doplňujúca odpoveď
Pán poslanec, rokovania k 4 vykonávacím smerniciam, ktoré budú definovať podmienky pre poľnohospodára v novom programovacom období ako sú priame platby, program rozvoja vidieka, spoločná organizácia trhu a horizontálne opatrenia, sú vo veľkej dynamike. Ja som sa vrátil včera na obed z rokovania, kde som bol od pondelka, rokovalo sa 1 deň do desiatej večer od rána, druhý deň do pol noci od rána a nenašla sa jednota. Tá jednota vyplýva z rôznych prístupov k jednotlivým opatreniam. Ten SAPS tak ako sme ho poznali doteraz, on nebude existovať. Zabudnite. SAPS nie je. Sú dve možnosti. Buď je prechodný zjednodušený systém pre platby, ale s novými prvkami, ktoré SAPS nepoznal, ako je greening. Greening doteraz nebol. Otázka je, koľko sa vydíluje v sankčnom mechanizme na greening. Neboli rezervy tak tvorené, neboli, je otázka ako budú zadefinované citlivé sektory. Čo sa týka na druhej strane platobných nárokov, do 12. hodiny utorku bolo výhodnejšie ísť pod platobné nároky. Citlivé, čo je pre nás mimoriadne dôležité, aby sme podporili tie naše priority, ktoré nám bohužiaľ za 20 rokov v poľnohospodárstve vypadli, ako je rastlinná výroba, živočíšna výroba, ošípané, hydina, viete ich zafinancovať za podmienky, že máte vytvorené zdroje, ktoré si viete vytvoriť cez povinne viazanú platbu, teda dobrovoľne viazanú platbu, kde ju viete povinne dať do nejakých sektorov, a tá druhá podmienka je tam, či tie sektory, ktoré chcete podporiť, budete si môcť určiť na úrovni členského štátu alebo bude pokračovať systém, ktorý bol doteraz, že ho nadiktuje Brusel.
Keď získame tú voľnosť a bude dobrovoľné určenie citlivých sektorov, v tom momente je pre nás výhodnejší ten renovovaný starý systém, lebo zatiaľ sa naň realokuje 12 %, to je posledný návrh, ktorý vyšiel z Rady ministrov v utorok v noci. Staré členské štáty, ktoré mali platobné nároky si môžu realokovať len do 7 %. Čiže celá tá váha sa presúva niekde a musím povedať, že mnohé tie prvky, ktoré sa v utorok nastavovali v tom mechanizme, sú už bližšie k tej internej konvergencii, po ktorej sme teda žiadali predchádzajúcich šesť rokov, ale vzhľadom na to, že Slovensko a Slovinsko nepodporili jednotný mandát pre predsedajúcu krajinu, pri vyjednávaní v trialógu, a tie dôvody ľahko poviem, prečo sme nepodporili túto reformu. Sťažila sa pozícia predsedajúcej krajiny voči Európskemu parlamentu a voči Európskej rade. Dôvod prečo sme nepodporili, mali sme tri priority, kde sme povedali 15 % dobrovoľne viazaná platba a voľnosť, národné definovanie citlivých sektorov. Toto bola pre nás tzv. redlain, cez ktorú sme už nechceli ísť, plus sme mali výsadbové práva a kvóty na cukor, ale myslím si, že tie posuny, ktoré tam nastali sú, by sa dali akceptovať za podmienky tej prvej, že citlivé sektory si vieme nastaviť.
Dali sme väčšiu vyjednávaciu silu Európskemu parlamentu, práve týmto, že sme zneistili mandát Rady ministrov, lebo keď si v globále narátam, to čo predložil Európsky parlament, to čo predložila rada, Európska rada, a to čo predložila Rada ministrov, tak musím povedať, najhoršie je pre nás to, čo predložila rada. Druhé najhoršie je to, čo vyšlo z porady ministrov a najvýhodnejšie nám vychádza tá pozícia, ktorú deklaroval ekvivýbor Európskeho parlamentu. Čiže preto bola tá naša taktika, že keď sú tri zlé riešenia, ak podporme to najmenej zlé riešenie, ale všetko bude záležať a odpoveď vám konkrétnu na vašu otázku dám vtedy, keď budem vedieť a predpokladám, že do pol roka, do konca júna budeme mať definované jednotlivé rozdiely, ktoré sú v týchto troch stanoviskách, vtedy bude aj definitívne rozhodnutie, ktorou cestou Slovensko pôjde. Skončil som.