Dátum zadania
19. 9. 2012
Zadávateľ
Daniel Krajcer
Otázka
Koľko percent obyvateľov sa dotkne váš zámer opätovne zaviesť takzvané koncesionárske poplatky? Tvrdili ste totiž, že vaše opatrenia sa budú negatívne dotýkať len 12 percent populácie.
Adresát
predseda vlády SR Robert Fico
Dátum odpovede
20. 9. 2012
Zodpovedal
predseda vlády SR Robert Fico
Odpoveď
Ďakujem veľmi pekne. Takže odpoveď pánovi poslancovi Danielovi Krajcerovi, ktorého ešte raz vítam, prajem mu dobrý deň. Takže vážený pán poslanec, dovoľte mi na úvod znova zdôrazniť, že nejde o opätovné zavedenie takzvaných koncesionárskych poplatkov, ale o ponechanie súčasného stavu, v akom sa nachádzame dnes na konci septembra roku 2012. Rozhlas a televízia Slovenska v zmysle zákona poskytuje službu verejnosti v oblasti vysielania, preto je logické, že by sa verejnosť mala podieľať na financovaní tohto média. Tým sa len upevňuje vzájomná väzba medzi divákom, či poslucháčom a Rozhlasu a televíziou Slovenska. Okrem toho podotýkam, že výšku týchto platieb nechceme ani v budúcom roku meniť. Aj keď patrí medzi najnižšie v Európskej únii a 10 rokov nebola táto suma valorizovaná.
Slovensko sa v súčasnosti platným zákonom o úhrade za služby poskytované verejnosti rádiom a televíziou Slovenska radí medzi štandardné európske krajiny, v ktorých sú koncesionárske poplatky prevažujúcim modelom financovania verejnoprávnych médií.
Vážený pán poslanec, problematika takzvaných koncesionárskych poplatkov má aj svoju genézu a vy a vaša strana SaS ste po parlamentných voľbách pred dvoma rokmi sľúbili okamžité zrušenie koncesionárskych poplatkov. Nakoniec ste to ale neurobili ani v roku 2010, ani v roku 2011, ale ani v tomto roku. Ešte pred rokom, konkrétne 18. augusta roku 2011 ste na tlačovej besede po zasadnutí vládneho kabinetu tvrdili, že koncesie zaniknú o rok skôr ako v januári 2013. No nestalo sa to tak, hoci ste na to mali dosť času. Naťahovali ste celú záležitosť, vedeli ste totiž, že táto navonok ľúbivá myšlienka stojí na hlinených nohách, nepomôže ani rozhlasu, ani televízii, ani občanom. Negatívny dopad by však mala na štátny rozpočet, navyše v období pretrvávajúcej hospodárskej krízy.
V systéme, ktorý chcela zaviesť vaša vláda s účinnosťou od budúceho roka, bol hlavným zdrojom financovania verejnoprávneho vysielania príspevok zo štátneho rozpočtu, poskytovaný každoročne podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok v sume rovnajúcej sa 0,142 tisícin percenta z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky. Ak by táto suma bola nižšia ako 90 miliónov eur, príspevok zo štátneho rozpočtu by sa poskytol v sume 90 miliónov eur. Sám ste pán poslanec v utorok v rozprave uvideli, že podľa vašich výpočtov by tento príspevok v budúcnom roku predstavoval sumu okolo 100 miliónov eur. Keďže takýto výdavok ste v prostriedkoch v štátnom rozpočte vykryť nedokázali, zaviedli ste to ako opatrenie, ktoré má do praxe uviesť až ďalšia vláda. Avšak bez toho, aby ste zabezpečili finančné zdroje na realizáciu tohto opatrenia. To ste jednoducho hodili na hlavu tej ďalšej vlády. Systém financovania verejnoprávneho vysielania, ktorý tu je, s ktorým chceme aj do budúcna, a ktorý chceme aj do budúcna zachovať, iste nie je dokonalý. Je však určite sociálne spravodlivejší, spravodlivejší ako systém váš, na ktorý by sa prostredníctvom svojich daní skladali všetci občania, keďže napríklad daň z pridanej hodnoty platia aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, aj dôchodcovia, aj poberatelia dávky v hmotnej núdzi. Náš zákon tieto osoby od platenia úhrady oslobodil úplne alebo čiastočne už v minulosti a navrhuje sa ich oslobodenie aj v budúcnosti. Navyše zákon oslobodzuje od platenia úhrady aj niektoré právnické osoby ako napríklad školy, nemocnice, či zariadenia sociálnych služieb. Takže, kým váš systém by nepriamo zaťažil všetkých obyvateľov, systém úhrad sa tích sociálne najslabších finančne naozaj nedotýka a ani sa dotýkať nikdy nebude. Úhradu za služby verejnosti je aj dnes povinná platiť každá fyzická osoba, ktorá je odberateľom elektriny pre domácnosť a každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň troch zamestnancov, ak sa na nich nevzťahuje niektorý z dôvodov oslobodenia od platenia tejto úhrady. Preto navrhovaný zákon nebude predstavovať žiadne dodatočné finančné zaťaženie obyvateľov oproti súčasnému stavu.
Doplňujúca otázka
Ďakujem pekne, pán podpredseda za odpoveď, aj keď v zastúpení pána premiéra, ale samozrejme, že musím reagovať aj doplňujúcou otázkou. Opatrenia sa vždy robia dopredu. To je legislatívny proces. Čiže stále je platný a účinný zákon, ktorý som predložil k 1. 1. 2013, ktorý ruší koncesionárske poplatky a zavádza financovanie zo štátneho rozpočtu. Čiže hovoríme o dátume k 1. 1. 2013. Musím reagovať aj kvôli tomu, že neodpovedali ste mi, bohužiaľ, na moju otázku koľko percent populácie sa dotkne toto pripravované opatrenie vaše? Financovanie prostredníctvom koncesionárskych poplatkov je štandardné v európskych krajinách. Ale rovnako je štandardné v štandartných európskych krajinách aj financovanie zo štátneho rozpočtu. Môžem uviesť krajiny Beneluxu, ktoré naozaj nikto nemôže označiť ako neštandardné. Áno, predkladal som návrh ako minister, k dátumu 1. 1. 2012. Vy viete veľmi dobre, že vláda je kolektívny orgán a áno, hovorím to celkom otvorene. Niektorí koaličný partneri nebolo ochotní akceptovať tento môj návrh alebo náš návrh SaS, aby sa koncesionárske poplatky zrušili k 1. 1. 2012. Politika je umenie možného. Dôležitejšie je niečo iné, pán vicepremiér. Dôležité je to, že toto je presne ten okamih, kedy padá jeden veľký mýtus, ktorý ste vy ako strana a váš predseda hovorili pred voľbami a hovoríte aj teraz, že vaše opatrenia sa nedotknú väčšiny populácie. Opak je pravdou. Minimálne osemdesiatich ôsmich percent sa dotkne toto zavádzané opatrenie. Čiže úplne opačne. Nie dvanástich, ale osemdesiatich ôsmich a jednoducho toto je názorná ukážka, že cisár je nahý. Toto sú tie vaše cisárove nové šaty. Bohužiaľ, musím to konštatovať a opätovne sa vás chcem opýtať. Vedeli by ste vyčísliť koľkátich percent sa to teda dotkne, toto pripravované opatrenie k 1. 1.?
Doplňujúca odpoveď
Neviem, ja som sa nikdy nevenoval problematike volebného programu politickej strany SaS ani jeho túžob, ani cieľov. Ale tak sa mi marí, že kvôli, napríklad aj tejto téme, bolo, ste dokonca usporiadali referendum, ktoré teda nedopadlo veľmi úspešne. Aj keď boli veľké otázky o tom, či je zákonné z pohľadu toho, či sa o takom type poplatku môže robiť? Lebo to je veľmi populárne. Je to veľmi populárne sa pýtať ľudí, či chcú alebo nechcú platiť nejakú daň alebo poplatok. No, teraz, ja vám odpoviem. Nie ako zastupujúci pána premiéra, ale ako človek, ktorý momentálne má na chrbte napísané minister financií a ťahá a snaží sa ťahať káru plnú bolestí naplnenú aj vašimi hriechmi do kopca. A tu musím povedať, že ja si veľmi dobre pamätám viditeľné aj neviditeľné súhlasy, možno napríklad môjho predchodcu bývalého ministra financií Ivana Miloša, s týmto vašim nápadom. A možno to neprezradíte, ale predpokladám, že bývalý minister financií bol zásadne proti tomuto návrhu a určite bol zásadne proti tomu, aby sa to začalo, tento váš oslavný mýtus realizovať 1. januára tohto roku. Pretože ešte zodpovedal za rozpočet, za prípravu rozpočtu tohto roku. Asi, keďže je v tom politika, jak ste správne pomenovali, už mu to až tak nevadilo, keď sa to malo týkať prípravy rozpočtu na rok 2013. Lebo, súc si vedomý volebných preferencií, Goríl, daňových úradov, sitiek a iných ako vecí možno vyhodnotil, že sa ho budovanie, príprava ďalšieho rozpočtu týkať nebude. No, vaše rozhodnutie v tejto miestnosti po rozpade vlády Ivety Radičovej, bolo to tak, pán poslanec. Bolo to až po strate dôvery tej minulej vláde. Čiže vy ste dotiahli tento projekt až potom, čo ste vedeli, že budú predčasné voľby. A dotiahli ste ho v rámci svojich sľubov. Jeden z mála sľubov, ktorý ste nejakým spôsobom dotiahli do konca. Samozrejme s fatálnymi následkami aj na finančný rozpočet. Lebo zrušenie koncesionárskych poplatkov neznamenalo vo vašej réžii nič iné, len to, keďže ani rádio ani rozhlas sa nefinancujú zo vzduchu, ale z peňazí. Čiže vaše opatrenie neznamenalo nič a neznamená nič iné, len nahradenie iným typom príjmov. To znamená, lebo štát žije z príjmov. Čiže musíte vybrať iné príjmy, iné dane, dane z príjmov fyzických, právnických osôb, iné nedaňové príjmy. Všetko to nepríjemné, o ktorom ste v danom momente nechceli hovoriť. To znamená, vy síce zrušíte, máte mantru, lebo ste si ti proste vybrali v rámci svojho predvolebného boja v roku 2010, že zrušíte ten poplatok, ale samozrejme, že ste ho proste preniesli do výdavkov štátneho rozpočtu. Uvedomujúc si situácii, v ktorej sa rozpočet nachádzal a nachádza stále. Takže rozhodnutie, ako momentálny minister financií vám hovorím, že plne stojím za návrhom zrušiť účinnosť vášho zákona a ponechať existujúci stav. Pretože ďalších 84 miliónov eur, ktorý sa týmto spôsobom opäť vracia do štátneho rozpočtu, by muselo byť nahradený iným druhom príjmov, respektívne museli by byť nahradený vypadnutím iných výdavkov, ktoré sú tak potrebné napríklad na financovanie učiteľov, ku ktorým sa tak veľmi teraz hlásite. Alebo na platy lekárov, ktorý ste tiež tu presadili a schválili s kolegami z KDH. Takže, takže, z polohy ministra financií, ktorý má povinnosť do 15. októbra predstaviť štátny rozpočet na budúci rok a ďalšie dva roky plne stojím za návrhom ministra kultúry, aby tento, z môjho pohľadu populistický krok SaS v závere vládnutia vlády, ktorá sa rozbila ako pokazená hračka, aby sa vrátil späť. Pretože rozhodnutie v mesiacoch, keď bolo úplne jasné, že idete do volieb a bolo úplne jasné, že nedokážete prevziať zodpovednosť za pokračovanie vládnutia. Takýmto spôsobom atakovať príjmy a následne výdavky štátneho rozpočtu je nezodpovedné.