Dátum zadania
10. 2. 2010
Zadávateľ
Darina Gabániová
Otázka
Pán minister, bolo by možné zmeniť spôsob financovania vysokých a stredných škôl a upustiť od normatívu? V praxi sa prejavuje negatívne - školy preferujú kvantitu pred kvalitou prijatých študentov.
Adresát
minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Ján Mikolaj
Dátum odpovede
11. 2. 2010
Zodpovedal
minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Ján Mikolaj
Odpoveď
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, financovanie stredných škôl sa vykonáva normatívnym spôsobom od 1. januára 2004 v súlade so zákonom č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 630/2008, ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia. Normatívne financovanie vnieslo do systému škôl podľa nášho názoru prehľad a poriadok. Normatívny systém financovania upevnil existenciu tých škôl, ktoré majú dostatok žiakov. Predpokladáme, že to budú tie lepšie školy, pretože žiaci a najmä rodičia si môžu vybrať školu. V prípade, ak školy nemajú dostatok žiakov, motivuje ich to k spájaniu alebo k nejakým iným racionalizačným krokom, čiže je to aj určitý nástroj sily. Zriaďovateľom škôl poskytuje dostatok priestoru, aby v súlade so zákonom č. 597 mohli uplatňovať svoje kompetencie.
Prvoradým cieľom ministerstva školstva je sledovať, aby sa prostredníctvom koeficientov personálnej a prevádzkovej náročnosti čo najpresnejšie určila potreba finančných prostriedkov pre základné školy, ako aj pre jednotlivé kategórie stredných škôl. S účinnosťou od 1. januára tohto roku sú v nariadení vlády č. 630 ustanovené kategórie pre stredné školy. Tieto kategórie boli, dá sa povedať, odsúhlasené aj rôznymi stretnutiami stavovských organizácií, ktoré ich zastupujú.
Podľa samostatného normatívu sú financované gymnáziá, športové gymnáziá a konzervatóriá. Podľa finančnej náročnosti je odlíšených ďalších 27 kategórií stredných odborných škôl. Ministerstvo školstva preto neuvažuje so zrušením normatívneho spôsobu financovania. Problematiku počtu škôl na úkor kvality vedomostí žiakov je potrebné riešiť v súlade s ich potrebou v rámci jednotlivých regiónov. V tejto oblasti je veľmi dôležitý aj prístup zriaďovateľov škôl k sieti škôl v rámci územnej spôsobilosti.
Chcel by som k tomu ešte dodať, že ak by sme chceli zaviesť iný spôsob financovania, ako je normatív, vrátane koeficientov, my v súčasnosti nemáme ani nijaký nástroj, pretože je len jedna možnosť a to je taká, že by sme školy začali rozdeľovať podľa kvality. Ale teraz podľa kvality čoho? Kvality žiakov alebo kvality výsledkov, alebo kvality pedagogického zboru? Kvalita pedagogického zboru je riešená zákonom o pedagogických zamestnancoch, ako-tak. Ale zatiaľ nemáme nástroje, okrem externej časti maturity, kde by sme si mohli trúfnuť, že táto škola je lepšia ako tá, tá bude mať viac peňazí ako tá. Ja osobne som za, aby sme zaviedli aj koeficient, podľa ktorej časti maturity a možnože podľa testovania v deviatej triede. Ale je to citlivá vec a treba ju odkonzultovať a možno nejaký pilotný projekt v rámci základných a stredných škôl.
Pokiaľ ide o vysoké školy, vysoké školy nemajú normatívne financovanie. Rozpis dotácií pre vysoké školy vychádza z metodiky rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám schválenej vždy na každý rok. Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu sa každoročne novelizuje a zavádzajú sa nové princípy rozpisu rozpočtu, nové postupy, ako aj nové podporné mechanizmy na efektívne fungovanie vysokoškolského systému. Výška dotácie pri vysokých školách závisí od pedagogického výkonu vysokých škôl, čo je zhruba 60 % a od vedecko-výskumnej činnosti odvodenej od výkonových parametrov, to je 40 % bez toho, že by sa bral do úvahy počet žiakov, 40 %.
Pedagogický výkon je odvodený od počtu študentov, koeficientu odboru, vyjadruje náročnosť študijného odboru, koeficientu kvalifikačnej štruktúry vysokoškolských učiteľov, koeficientu začlenenia vysokej školy na základe komplexnej akreditácie. Ďalej sa zaviedla podpora činností laboratórnych, technických, prírodovedných a informačných odborov, doplňujúceho pedagogického štúdia a podobne. Zaviedli sa aj ďalšie nové podporné mechanizmy na rozvoj informatizácie vysokých škôl, ako je podpora registrov a akademických informačných systémov.
Pri nápočte rozpočtu sa zohľadňujú aj ďalšie ukazovatele o vysokej škole, ako je napríklad aktivita v mobilitách, atraktívnosť pre zahraničných študentov, úspešnosť v medzinárodných súťažiach študentov a to, čo je nové, je uplatniteľnosť absolventov v praxi, aby sa nám nestávalo, že nám školy, čo sa nám aj sem-tam stáva, produkujú absolventov, ktorí okamžite skončia na úrade práce, ale tam si takisto v súčasnosti pripravujeme so Štatistickým úradom podklady, na základe ktorých by sme takýto mechanizmus mohli zaviesť.
V rámci výkonu vo výskume sa zohľadňujú hodnoty, hodnotenie kvality výskumnej činnosti vysokej školy, napríklad podiel vysokej školy na objeme finančných prostriedkov získaných na výskumné granty a granty zo zahraničia, podiel vysokej školy na počte doktorandov, podiel vysokej školy na počte absolventov doktorandského štúdia, podiel vysokej školy na počte publikácií, monografií a kritérií, na základe ktorých sa aj v zahraničí hodnotí úroveň vedy a výskumu.
Ďakujem pekne.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď