Hodina otázok Vytlačiť stránku / Print page

Otázka od: Katarína Tóthová

Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania 10. 2. 1999 
Zadávateľ Katarína Tóthová 
Otázka Prislúcha štátnemu orgánu, to jest súdu, orgánu štátnej správy ukončiť výkon rozhodnutia, ktorého nesúlad so zákonom vyriekol k tomu príslušný orgán? 
Adresát dočasne poverený podpredseda vlády SR Ľubomír Fogaš 
Dátum odpovede 11. 2. 1999 
Zodpovedal dočasne poverený podpredseda vlády SR Ľubomír Fogaš 
Odpoveď Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážená pani poslankyňa, veľmi pozorne som si prečítal vašu otázku a musím povedať, že odpoveď na ňu je nutné hľadať hneď v niekoľkých ustanoveniach, v niekoľkých právnych predpisoch upravujúcich výkon rozhodnutí, a to či už súdov alebo orgánov verejnej správy. Samozrejme, že citovať všetky tieto predpisy tu nie je možné, lebo by to bolo nad rámec toho, čo sa asi sleduje touto časťou nášho spoločného zasadnutia. Ale len ako príklad chcem spomenúť, že Občiansky súdny poriadok v § 268 ustanovuje podmienky zastavenia, teda inými slovami aj ukončenia výkonu rozhodnutia súdu. Rovnako v § 75 zákona o správnom konaní sa ustanovujú podmienky upustenia od výkonu rozhodnutia. A chcem poukázať tiež na dôsledky podaného protestu prokurátora na uskutočnenie výkonu rozhodnutia, ktoré sú upravené v § 12 zákona o prokuratúre. V spojení s týmito a ďalšími ustanoveniami musíte teda hľadať odpoveď na svoju otázku, ale keďže sa hovorí, že dobrý právnik je ten, ktorý vie, kde to má nájsť, a keďže všetci tu nie ste právnici, tak, ak dovolíte, ja by som pokračoval a vysvetlil tie ustanovenia, na ktoré ste sa pýtali. Konkrétne v § 268 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý je nadpísaný marginálnou rubrikou Zastavenie výkonu rozhodnutia, súd zastaví výkon rozhodnutia, teda rozumejme tomu, že musí zastaviť, ak: a) bol nariadený, hoci sa rozhodnutie dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom výkonu rozhodnutia, bolo po nariadení výkonu zrušené alebo sa stalo neúčinným. To znamená, že nasledovalo už po nariadení výkonu nejaké ďalšie rozhodnutie, ktoré asi musel urobiť kompetentný orgán. Po ďalšie, a myslím si, že to je ustanovenie, ktoré teraz budem citovať, ktoré sa dostalo do Občianskeho súdneho poriadku až po novelizácii, po revolúcii, teda po roku 1989, súd musí zastaviť výkon rozhodnutia tiež vtedy, ak to navrhol ten, kto navrhol jeho nariadenie. Tá novelizácia spočívala predovšetkým v tom, že do prijatia novely Občianskeho súdneho poriadku zastavenie výkonu mohol navrhnúť aj prokurátor. Pán poslanec Gašparovič, ja viem, že vy ovládate najmä tú časť, ktorá sa týka prokuratúry, ja len považujem za potrebné pre ostatných vysvetliť otázku. Po ďalšie, výkon rozhodnutia súd zastaví tiež vtedy, ak postihuje veci, ktoré sú z neho podľa § 321 a § 322 vylúčené. Ide o výkon rozhodnutia na hnuteľné veci, kde zákon vymenúva v záujme ochrany oprávneného tie veci, ktoré by nemali byť postihnuté, pretože inak by sme ho dostali do situácie, v ktorej by on sám možno musel používať iné prostriedky vrátane svojpomoci na to, aby prežil. Konečne ide tiež o veci, ktoré súvisia s výkonom povolania, takže aj v týchto prípadoch je potrebné, aby výkon rozhodnutia bol zastavený. Výkon rozhodnutia súd zastaví tiež vtedy, ak priebeh výkonu rozhodnutia naznačuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí ani na krytie jeho trov. Čo to znamená? Znamená to, že výkon rozhodnutia by v tomto prípade bol absolútne zbytočný, lebo nielen že by sme neuspokojili požiadavku oprávneného, ale vlastne by sme nemohli uspokojiť náklady, ktoré vzniknú štátu, prípadne tým, ktorí výkon rozhodnutia realizujú. Zastavenie výkonu rozhodnutia, teda jeho ukončenie, tak ako sa pýtate, je možné tiež v prípadoch, ak bolo právoplatne rozhodnuté, že výkon rozhodnutia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce výkon rozhodnutia. V tomto ustanovení ide o ochranu tretích osôb, ani oprávneného, ani povinného, dokonca v tomto prípade je možné predísť nariadeniu výkonu, a to tým, že podáme takzvanú excindačnú žalobu, teda žalobu o vyňatie veci z výkonu rozhodnutia. Po ďalšie, súd výkon rozhodnutia zastaví tiež vtedy, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. No a po posledné, výkon rozhodnutia zastavíme tiež vtedy, ak bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať. Vidíme teda, že Občiansky súdny poriadok stanovuje prípady, v ktorých je možné štátnemu orgánu, v danom prípade súdu, ukončiť výkon rozhodnutia dokonca tým, že stanovuje taxatívne prípady, v ktorých sa tak stať musí. Samozrejme, že ak by sa nariadeného výkonu rozhodnutia týkal niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti, ale ak by bol výkon rozhodnutia nariadený v rozsahu širšom, než aký stačí na uspokojenie pohľadávky oprávneného, tento výkon bude zastavený len čiastočne. Teda i v tomto prípade poznáme takzvané čiastočné rozhodnutie, tak ako to Občiansky súdny poriadok predpokladá, a to nielen v súvislosti so zastavením výkonu, ale aj v súvislosti s rozhodovaním o veci samej. Mám na mysli prvý a druhý stupeň rozhodovania. Ako som už povedal, v § 75 zákona o správnom konaní sa tiež ustanovujú podmienky na upustenie od výkonu rozhodnutia, čo možno tiež rozumieť pod pojmom ukončenie výkonu rozhodnutia. Čo hovorí toto ustanovenie? Citovaný paragraf správneho poriadku hovorí, že orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia môže zo závažných dôvodov na návrh účastníka, teda z jeho iniciatívy alebo z vlastného, prípadne iného podnetu výkon rozhodnutia odložiť. Poznáme tu teda vlastne inštitút, v ktorom dôjde len k prerušeniu. Ale na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia upustí od výkonu: Ak vymáhaný nárok zanikol alebo sa jeho vymáhanie stalo bezpredmetným. Ďalej, ak podklad na výkon rozhodnutia v § 71 ods. 1 bol zrušený. Inými slovami, ak bol zrušený titul pre nariadenie výkonu rozhodnutia. No a konečne, ak splnenie tej istej povinnosti vymáha súd. V tomto prípade by išlo o konkurenciu výkonov rozhodnutia, súdnu a administratívnu, teda o konanie pred súdom alebo konanie pred správnym orgánom a je teda namieste, že zákonodarca stanovuje i takýto prípad na ukončenie výkonu rozhodnutia pred správnym orgánom. Po ďalšie, výkon rozhodnutia sa zastaví alebo orgán, ktorý uskutočňuje výkon, upustí od výkonu, ak výkon rozhodnutia je neprípustný, teda ak neboli splnené podmienky na nariadenie výkonu. No a po posledné, tiež sa upustí od výkonu rozhodnutia na predmet, ktorého sa výkon rozhodnutia týka, ak sa úspešne uplatnilo právo, ktoré výkon rozhodnutia nepripúšťa. Chcem teda v tejto súvislosti pripomenúť, že aj správny poriadok počíta s prípadmi ukončenia výkonu rozhodnutia a počíta s nimi vlastne vo výpočte, ktorý je síce užší ako v konaní pred súdom, ale myslím si, že je dostatočný. Ak smeruje vaša otázka k tomu, že tieto veci treba nanovo upraviť, ja sa domnievam, že táto úprava je v súčasnom období postačujúca. O zastavení výkonu rozhodnutia, proti ktorému prokurátor podal protest, platia ustanovenia zákona o prokuratúre, to už som tiež uviedol vo svojom úvodnom vystúpení. Samozrejme, že by som mohol pokračovať vo výpočte niektorých ďalších ustanovení, podľa ktorých by sme vedeli dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia alebo mohli by sme dokonca dosiahnuť aj jeho ukončenie iným spôsobom, ale asi by to bolo v tejto chvíli nad rámec toho, čo ste sledovali otázkou. Len celkom na záver chcem dodať, že ak protest prokuratúra smeruje proti nariadeniu alebo uskutočneniu výkonu rozhodnutia, ďalšie vykonávanie rozhodnutia sa podaním protestu odkladá, a to až do jeho vybavenia. Vykonávanie ostatných rozhodnutí, proti ktorým bol podaný protest, sa zastavuje uplynutím lehoty stanovenej na vybavenie protestu. Znamená to teda, že naša právna úprava v súčasnom období obsahuje dostatok ustanovení na to, aby sme mohli konštatovať, že štátny orgán môže ukončiť výkon rozhodnutia, ktorého nesúlad so zákonom vyriekol k tomu príslušný orgán a môže to urobiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, zákona o správnom konaní, prípadne podľa zákona o prokuratúre, tak ako som to citoval. Chcem vám poďakovať zatiaľ za pozornosť. 
Doplňujúca otázka Pán predseda, pán podpredseda vlády jasne dokázal, že v našom práve vykonať nezákonné rozhodnutie alebo jeho časť je neprípustné. Preto ani exminister vnútra nemohol vykonať štvrtú otázku v referende, ktorá bola Ústavným súdom vyrieknutá ako protizákonná. Pán podpredseda, ja ďakujem, že ste celú snemovňu presvedčili, ako sa v celom právnom poriadku ako červená niť ťahá základná myšlienka, že to rozhodnutie alebo jeho časť nemôže byť vykonaná, ak autoritatívny orgán povedal, že je v rozpore s platným právom. Ja vám skutočne veľmi srdečne ďakujem. Nesklamali ste ma, pretože som vedela, že ste dobrý odborník a právo poznáte. Ďakujem. (Potlesk a ruch v sále.) 
Doplňujúca odpoveď Ďakujem vám aj ja, pani profesorka, za ocenenie. Chcem však pripomenúť, že predsa len sú tu dve odlišné veci a tie dve odlišné veci sa opierajú o dve rozdielne právne normy, dokonca rozdielnej právne sily. Som hlboko presvedčený, že tak vy, ako aj ja si myslíme, že nie je možné, aby jeden člen vlády svojím vlastným vyhlásením vzal do svojich vlastných rúk zodpovednosť a podľa toho postupoval. Pán minister vnútra totiž práve takéto vyhlásenie urobil a začal tak postupovať. Myslím si teda, že v danom prípade nešlo o výkon rozhodnutia ani o zastavenie výkonu rozhodnutia, ale išlo jednoznačne o prekročenie právomocí, ktoré pán minister v danom prípade mal vykonávať. On totižto nebol ani nadriadeným orgánom, ani súdom a v danom prípade nenájdeme oporu ani v jednom z tých citovaných ustanovení, o ktorých som hovoril, na základe ktorých by malo dôjsť k zastaveniu výkonu rozhodnutia, ak to vy považujete za výkon. Myslím si teda, že v danom prípade pán minister prekročil svoje kompetencie, nešlo o výkon rozhodnutia, a ak ste sa chceli spýtať na môj názor na túto otázku, mali ste svoju otázku inak formulovať. Ďakujem pekne. (Potlesk.) 

Deň v parlamente

<- ->
Kalendár zobrazí hodinu otázok pre daný deň.