Hodina otázok Vytlačiť stránku / Print page

Otázka od: Ľuboš Martinák

Stav otázky: zodpovedaná
Dátum zadania 18. 6. 2008 
Zadávateľ Ľuboš Martinák 
Otázka Vážený pán premiér, slúži súčasný model starobného dôchodkového sporenia na uspokojenie sociálnych istôt dôchodcov, alebo je to príležitosť na podnikanie s verejnými prostriedkami? 
Adresát predseda vlády SR Robert Fico 
Dátum odpovede 19. 6. 2008 
Zodpovedal minister vnútra SR Robert Kaliňák 
Odpoveď Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, samozrejme, ďakujem za položenie otázky. Keďže odpoveď na ňu predstavuje v súčasnom politickom spektre aj v parlamente predmet veľkého hodnotového sporu, dovolil by som si na začiatok tejto odpovede nezačať vlastným názorom, ale oprieť sa o názor renomovaného autora zo susedného Rakúska. Vedeckým dokazovaním, že model starobného dôchodkového sporenia, aký máme na Slovensku, je nepochybne veľmi dobrou príležitosťou na podnikanie s verejnými prostriedkami, sa zaoberá aj rakúsky profesor ekonómie, pán Raffer. Niektoré zaujímavé argumenty si dovolím citovať z jeho prednášky z roku 2003, ktorá odznela vo Viedni na Konferencii o privatizácii verejných dôchodkových systémov: „Neoliberálna privatizácia si to namierila na dôchodkové systémy. Zatiaľ čo apriórne obmedzovanie úlohy štátu je pri neoliberalizme stará známa skutočnosť, iný aspekt privatizácie základných potrieb v starobe - biznis - doposiaľ v diskusiách nedostal patričný priestor. Vládne zásahy a úsilie odborov vytvorili v priemyselne vyspelých krajinách pomerne veľké bohatstvo, na ktoré sa môžu súkromné firmy výhodne napichnúť a odčerpať z neho zisk. Podobne ako v prípade iných štátnych statkov (napr. železníc), aj v prípade dôchodkov sľubuje privatizácia zlatú baňu. Nevyhnutnosť zabezpečiť sa na starobu a strach z toho, že človek ostane starý a bez peňazí, budú vždy predstavovať istý prísun peňazí. Verejné dôchodkové systémy s pomerne slušnými dôchodkami vytláčajú dobrovoľné dôchodkové sporenia na okraj a robia ho pomerne bezvýznamným. Ale keby sa verejné systémy úplne zrušili, súkromné firmy by získali prístup k obrovským a výnosným trhom. Presun časti povinných príspevkov do súkromných fondov sa vskutku rovná bezpečnej ceste do eldoráda. Súkromné fondy si totiž správu sporených peňazí zaúčtujú. Napriek tomu môžu vzniknúť obrovské straty... riziko však nesú dôchodcovia alebo vlády. Neistota týkajúca sa budúcnosti dôchodkových systémov štartuje súkromné firmy a jednostranná propaganda im pripravuje pôdu. Pokladá sa za samozrejmé, že verejné zdroje - daňové zvýhodnenia, dotácie - stimulujú. Euforické, hoci predčasné chválospevy takisto padnú vhod. A aj vzostup na akciových trhoch a dočasne vyššie výnosy. Súkromné financované dôchodkové systémy sa propagujú poukázaním na demografické zmeny - tvrdením, že verejné to ďalej už nezvládnu. Vytvára sa dojem naliehavosti. A na počudovanie, takmer nepovšimnutý zostáva jednoduchý mikroekonomický fakt - že privatizácia predstavuje obrovské zisky pre priemysel finančných služieb. Nie také dávne skúsenosti z Latinskej Ameriky dokazujú, aký lukratívny biznis to je. O výnosnosti privatizácie dôchodkov a motíve zisku ako o potenciálnych mikroekonomických spúšťačoch reformy sa však takmer nehovorí.“ Toľko z viedenskej konferencie o privatizácii dôchodkov a využitia verejných zdrojov pre súkromné ciele. Ak pani poslankyňa Radičová v rámci dlhodobej prezidentskej kampane povedala, že jedným z cieľov zavedenia druhého piliera bolo prinesenie peňazí do dôchodkového systému z iných zdrojov, tak asi pravdepodobne si zabudla všimnúť opak reálneho toku peňazí, a teda nie prinesenie, ale jeho odnesenie. Je to síce malá chybička, v tomto prípade ju dáme prepáčime, ale pre systém dôchodkov je zásadná. Pre krátkosť času len najnevyhnutnejšie systémové otázky. Keď hovoríme o Slovensku, tak tu našli finančné investičné skupiny poddajnú vládu a možno aj otvorené trezory niektorých strán tak, aby mohli na ďalších ľuďoch experimentovať s ľahkým zbohatnutím na starobe a odkázanosti iných. Bývalá vláda spustila proces, ktorý ponechala na náhodu neriadeného trhu. Máme tu spoločnosti, mám na mysli dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré nemusia takmer nič robiť a zo zákona im pripadnú dve miliardy korún mesačne. Tieto peniaze nie sú povinné ani vyberať a teda ani nemusia vynakladať žiadne úsilie a prostriedky na technické a administratívne zabezpečenie tejto činnosti. Výber týchto peňazí, ako všetci vieme, robí Sociálna poisťovňa. Dokonca v prípade, že zamestnávateľ tieto finančné prostriedky neuhradí, musí to zaňho uhradiť Sociálna poisťovňa súkromným DSS-kám. A, samozrejme, odkiaľ? Z verejných zdrojov. Pýtam sa, má ešte nejaká zo súkromných spoločností takýto komfort? Takže máme tu spoločnosti, ktoré naozaj nemusia doslova robiť takmer nič pre to, aby mesačne našli na svojom účte obrovské peniaze. Základným mýtom, ktorý používajú dobre platení reprezentanti finančných skupín za výdatnej pomoci nimi dotovaných médií, je to, že len kapitalizačný pilier zachráni krajinu od demografickej katastrofy. Ignorujú však skutočnosť, že vedecké kapacity Medzinárodnej asociácie sociálneho zabezpečenia, ako najväčšej odbornej inštitúcie sociálneho zabezpečenia na svete, odkázali na nezmyselnosť a lživosť tvrdení o dôchodkovom starobnom sporení ako o záchrane pred demografickými zmenami. Na vode stojí aj argument, že súčasný model dôchodkového sporenia v druhom pilieri je lepší a zabezpečuje súčasne hlavne mladých ľudí. 
Doplňujúca otázka  
Doplňujúca odpoveď  

Deň v parlamente

<- ->
Kalendár zobrazí hodinu otázok pre daný deň.