Dátum zadania
21. 5. 2008
Zadávateľ
Peter Obrimčák
Otázka
Pán minister, aké sú doterajšie skúsenosti so "schengenskou" hranicou? Aká je úspešnosť v boji s ilegálnou imigráciou?
Adresát
minister vnútra SR Robert Kaliňák
Dátum odpovede
22. 5. 2008
Zodpovedal
minister vnútra SR Robert Kaliňák
Odpoveď
Vážená pani predsedníčka, podpredsedníčka, predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, naozaj nechcem byť v tomto prípade trápny, chcem pustiť aj ostatných mojich kolegov, ale táto téma je, samozrejme, taká vážna, že nejaký čas na ňu ešte dovoľte, aby som vyčlenil.
Myslím si, že pri podobnej otázke som pred touto snemovňou stál približne aj pred rokom, kedy sme hodnotili vlastne postupy a prístupy, akými sa ministerstvo muselo vysporiadať so zameškanou časťou Schengenu. Myslím si, že dnes nie je ani priestor na to, ani si myslím, že nie je vhodné a nikto z nás už nemá chuť vracať sa do histórie, preto by som sa naozaj venoval čisto tej otázke, to znamená o doterajších skúsenostiach so systémom a so samotnou schengenskou hranicou. A v druhej časti odpovede by som rád hovoril o úspešnosti, ktorá bude vyplývať aj z prvej informácie, z prvej časti odpovede na otázku.
Samozrejme, ochrana hraníc Slovenskej republiky je mimoriadne komplexná téma. A nie je ničím výnimočným, keď v iných štátoch na to existuje osobitný ozbrojený zbor mimo policajného zboru. V rámci Slovenskej republiky sme urobili aj takú úpravu, kedy sme vyčlenili hraničnú a cudzineckú políciu spod policajného zboru a existuje ako samostatná sekcia, samostatný útvar v rámci ministerstva vnútra. Bola to jedna zo základných požiadaviek hodnotiacich komisií, ktoré hodnotili pripravenosť Slovenska na vstup.
Základným kameňom ochrany schengenských hraníc je Schengenský informačný systém a schengenský kódex, kódex schengenskej ochrany hraníc. Z týchto dvoch, i keď rozdielnych zdrojov, čerpáme všetky základné informácie potrebné k ochrane hraníc. Pokiaľ schengenský kódex, Kódex schengenských hraníc je tou procesnou stránkou vecí, ako chrániť hranicu priamo na zelenej časti, ako vykonávať hraničné kontroly priamo na hraničných prechodoch, ako robiť vyhodnotenie analýzy rizík, ako chrániť vnútorné hranice v rámci letísk, teda schengenské hranice v rámci našich medzinárodných letísk, ako chrániť vnútorné hranice v rámci Európskej únie, Schengenský informačný systém priamo dodáva informácie potrebné pre našu políciu z pohľadu osôb hľadaných v celej Európskej únii z pohľadu hľadaných predmetov a ďalších aktivít, ktoré sa v rámci ochrany hraníc robia.
Tu chcem povedať, že skúsenosť so Schengenským informačným systémom je mimoriadna. Schengenský informačný systém sme na Slovensku spúšťali na začiatku septembra minulého roku. Do konca roku 2007 bolo zachytených viac ako 660 tzv. hitov, teda informácií, ktoré boli dôležité pre Slovenskú republiku predovšetkým z pohľadu hľadaných osôb alebo áut. To znamená, o 660 ľudí a vecí sme zachytili a zastavili viac, ako keby sme Schengenský informačný systém nepoužívali.
Z tohto dôvodu je teda jasné, že vstup do schengenského priestoru neznamená len otvorenie hraníc a možnosť voľného cestovania všetkým občanom Slovenskej republiky k našim susedom, ale znamená predovšetkým zvýšenie bezpečnosti. Pretože na rozdiel od času, ktorý bol pred spustením napríklad Schengenského informačného systému, by sme týchto 660 osôb a vecí nemali šancu zadržať a chytiť. V mnohých prípadoch išlo o osoby rizikového charakteru, ktoré by mohli na Slovensku spôsobiť mnohé, či už trestnú činnosť alebo ďalšie nelegálne aktivity.
Ak som teda povedal, že Schengenský informačný systém je tým základom, treba povedať, že nad ním stojí aj agentúra Európskej únie, ktorá nie je veľmi známa a populárna na Slovensku, ktorá sa volá FRONTEX. Agentúra FRONTEX je vlastne takým eurohraničným policajtom, ktorý má na starosti jednak ochranu vonkajších hraníc Európskej únie, ale aj koordináciu a spoluprácu medzi jednotlivými krajinami, či už na spoločných misiách, alebo v rámci osobitných aktivít vnútri Európskej únie.
Prečo ju spomínam? Agentúra FRONTEX je pre nás preto veľmi významná, pretože hranice Európskej únie sú mimoriadne atraktívne predovšetkým z pohľadu nelegálnej migrácie. Máme to šťastie, že sme zemepisne položení v časti, kde nápor na vonkajšiu hranicu Európskej únie nie je taký významný ako v iných častiach Európy. Keby to však bolo pre prípad, že by ani nie tak u našich susedov, ako u niekoľko krajín ďalej vznikol ozbrojený konflikt, pocítili by sme veľmi silný nápor utečencov a tých, ktorí majú záujem zachrániť seba a svojich blízkych pred následkami práve ozbrojeného konfliktu. V tých prípadoch, keby malo dochádzať k nelegálnej migrácii, je práve táto agentúra pripravená poskytnúť adekvátnu pomoc Slovenskej republike a de facto v niektorých prípadoch až zdvojnásobiť kapacity našej hranice, a toto je tiež jedna z veľmi dôležitých vecí, o ktorú sa môžeme bez problémov oprieť. V prípade potreby nám je Európska únia cestou svojej agentúry FRONTEX ochotná kedykoľvek pomôcť.
Máme taký, možno zaujímavý paradox sa nám stal na hranici, pretože v súvislosti s touto agentúrou sa často vedú diskusie, do akej miery je potrebné, aby vonkajšie hranice strážili, alebo nestrážili zmiešané medzinárodné jednotky. Výsledkom týchto snáh na jednej strane by mohlo byť, že všetky vonkajšie hranice budú strážiť medzinárodné jednotky. To znamená, že aj na území Slovenskej republiky by strážili naše hranice de facto zahraniční policajti. To znamená, pri ceste na Ukrajinu alebo z Ukrajiny mohli by sme stretnúť holandského policajta, rakúskeho policajta alebo belgického, ktorý by v zásade mohol vykonať kontrolu aj našich občanov. Je to ale len plán, voči ktorému sa postavilo mnoho členských krajín, ale napriek tomu spoločné akcie a spoločné misie sa v súvislosti s agentúrou FRONTEX prevádzkujú.
Teda druhou ďalšou výhodou, ktorú sme získali práve vstupom do Európskej únie, bola práve agentúra, ktorá robí pre nás zastrešenie. Nie sme však len príživníci, že využívame iba ponúknutú ruku, ale naopak, veľmi aktívne vstupujeme a boli sme prví, ktorí vyšli v ústrety žiadosti Európskej únie, aby sme do tzv. tool-boxu, teda „šuflíku nástrojov“, keď to tak nazvem, vložili niekoľko zariadení, ktoré by mohli pomáhať práve predovšetkým na južnej hranici Európskej únie, kde je najväčší nápor z pohľadu Malty, Talianska, Španielska.
Samozrejme, odovzdali sme veľmi hodnotné, podpísali sme zmluvu, odovzdali veľmi hodnotné zariadenia, ktoré nemôžem úplne presne konkretizovať práve vzhľadom, že sú režimovými zariadeniami, ale Slovenská republika bola vysoko vyzdvihnutá, pretože oproti iným krajinám sme dali naozaj vec, ktorá je použiteľná, je vysoko moderná a dokáže naozaj práve u našich južných susedov, myslím tým práve stredomorské krajiny, výrazne pomôcť pri boji s nelegálnou migráciou.
Ak sa vrátim teda späť na Slovensko. Základom ochrany našich hraníc sú dve časti. Prvá je samotná vonkajšia hranica Slovenska, ktorá je zároveň vonkajšou hranicou Európskej únie, to znamená, východná hranica, o ktorej sme už hovorili prednedávnom, a druhou časťou je, samozrejme, vnútorná hranica, resp. hranica, ktorá sa nachádza vo vnútrozemí a je v podobe ochrany letísk. Na týchto hraniciach sme zaviedli nový systém, ktorý je práve aj odpoveďou na otázku doterajších skúseností, ktorý je naozaj svojím spôsobom v rámci Európskej únie unikátny.
Ak dovolíte, dámy poslankyne, páni poslanci, pri najbližšej hodine otázok, ak mi teda, ja už budem pripravený, príde otázka, ktorá bude súvisieť práve s nelegálnou migráciou alebo ochranou hraníc, dovolím si priniesť niekoľko veľmi, veľmi zaujímavých videí, ktoré sú naozaj pekným odzrkadlením, čo Slovenská republika v poslednom období v oblasti ochrany hraníc dokázala. Nelegálni migranti sú schopní vymyslieť všetky rôzne druhy prekročenia štátnej hranice. Myslím si, že ale na všetky tieto výmysly, ktoré vám najbližšie ukážem - budem stručnejší, aby som pustil aj ostatných pánov ministrov - budú určite zaujímavým poučením toho, ako to vlastne na našej východnej hranici vyzerá.
Rád by som teda skonštatoval, že doterajšie skúsenosti so schengenskou hranicou, pán poslanec, sú mimoriadne pozitívne. Dokonca aj rakúska strana, ktorá sa veľmi pred vstupom Slovenska obávala, aký bude nárast kriminality v pohraničnej oblasti, musela skonštatovať, že opatrenia, ktoré sme zaviedli, mali pozitívny charakter a dokonca v pohraničných oblastiach po vstupe do Schengenu sa začal tiež znižovať nápad trestnej činnosti alebo samotná trestná činnosť. Je to, samozrejme, prekvapivé pre mnohých, pre mňa však úplne nie, lebo Slovenská republika bola na tento vstup dobre pripravená. Aj v úvode sme podstúpili veľmi silnú skúšku, ktorá spočívala v prechode a v pokuse o prechod cez naše územie viac ako tisícky nelegálnych migrantov pôvodom z Čečenska. Všetkých, ktorí sa pokúsili o nelegálny prechod cez Slovenskú republiku, napriek tomu, že už neexistovali hraničné kontroly s Poľskou alebo Českou republikou, sa nám podarilo zadržať a vrátiť späť do krajiny, ktorá im vydala povolenie alebo teda, ktorá prijala ich žiadosť o povolenie o azyl. Takisto by som rád zdôraznil, že akékoľvek štatistiky nie sú veľmi použiteľné, pretože nikdy nevieme merať príchod a odchod cudzincov k našej hranici. Tlak na našu hranicu nie je merateľný, pretože nevieme spočítať všetkých tých nelegálnych migrantov, ktorí sa pokúsili našu hranicu prekročiť. V každom prípade to však vieme odmerať u našich susedov, kde v Rakúskej republike príchod žiadateľov o azyl výrazne oproti minulým obdobiam z pohľadu Slovenskej republiky poklesol.
Môžeme teda konštatovať, pán poslanec, že slovenská východná hranica a jej ochrana je mimoriadne funkčná. Ale nechcem teda v žiadnom prípade povedať, že by ministerstvo vnútra chcelo zaspať na vavrínoch. V tejto fáze pripravujeme druhú etapu výstavby východnej hranice, ktorá napriek tomu, že bude voľne priechodná bez ostnatých drôtov, bez akýchkoľvek zábran, ktoré sme poznali spred roku 1989 neďaleko Bratislavy, bude úplne voľná a napriek tomu nepriepustná a čísla, ktoré dnes vyzerajú tak lichotivo pre Slovenskú republiku, budú vyzerať naozaj ešte lepšie. Bohužiaľ, mnoho vecí však závisí od toho, aký je vývoj politickej situácie a bezpečnostnej situácie neďaleko našich hraníc. Ale na to, ako som povedal, sme pripravení odpovedať práve aj tým, že sme súčasťou schengenského priestoru, kde aj ostatní naši susedia sú nám ochotní pomôcť.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, skončil som.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď