Dátum zadania
6. 2. 2008
Zadávateľ
Ján Kvorka
Otázka
Vážený pán premiér, viackrát ste spomínali, že história má miesto v štátnej politike. Mohli by ste byť konkrétnejší?
Adresát
predseda vlády SR Robert Fico
Dátum odpovede
7. 2. 2008
Zodpovedal
predseda vlády SR Robert Fico
Odpoveď
Ďakujem, pán poslanec, aj za túto otázku. Je všeobecne známy výrok, že bez poznania minulosti nemôžeme porozumieť súčasnosti. Práve preto poznanie našej minulosti, ale predovšetkým vnímanie súvislostí by malo byť v pozornosti aj štátnej politiky. Štát sa v starostlivosti o vytváranie podmienok na poznanie histórie a pretavenie do zdravého sebavedomia nesmie zbavovať. Tohto sme boli svedkami dlhé roky. Vláda, ktorej som predsedom, sa tejto zodpovednosti zbavovať nebude. Túto zodpovednosť si však v žiadnom prípade nepredstavujeme ako právo históriu vykladať len jediným možným spôsobom.
Chceme vytvárať podmienky a podporovať širokú výmenu názorov na otázku miesta histórie pri permanentnej tvorbe toho, čomu hovoríme národná identita. Hľadajme minimálnu celospoločenskú zhodu o našej podstate, o podstate štátu, ktorý nesie názov Slovenská republika. Kto sme, čo sme boli a o čo sa môžeme oprieť. Zamýšľajme sa nad tým, čo nazývame národná identita. Národná identita nie je náš vynález. Je vlastná každému štátoprávnemu celku. Národná identita podľa vlády, ktorej som predsedom, je to, čo dáva zmysel existencií toho-ktorého štátu a dáva to zmysel existencii aj Slovenskej republike.
Slovenskú republiku považujeme za štát slovenského národa a všetkých národností žijúcich na jej území, čiže za štát všetkých občanov Slovenskej republiky. Rovnováha, ktorá je zagarantovaná v ústave, je naozaj zagarantovaná perfektne. Z predchádzajúcich slov je teda zrejmé, že národnú identitu nezužujem len na slovenský národ a v žiadnom prípade ju nespájam s nacionalizmom. Je to predovšetkým uplatnenie princípu vlastenectva. Národná identita neznamená príslušnosť len a výlučne k národu, ktorý dal štátu meno, ale vedomé hlásenie sa k vlasti, k územiu, ktoré sa nazýva v našom prípade Slovenská republika.
Preto vláda na začiatku tohto roku v Martine, kde sme si pripomenuli 15 rokov existencie nášho štátu Slovenskej republiky, zdôraznila, že je jej ústavnou povinnosťou presadzovať národno-štátne záujmy Slovenska v globalizovanom svete a chrániť identitu nášho mladého štátu a posilňovať jeho konkurencieschopnosť. V tomto snažení vláda Slovenskej republiky vidí aj dlhy voči histórii, osobnostiam a udalostiam slovenskej vzdialenej či nedávnej minulosti, ako aj voči záchrane, obnove hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva. Myslím si, že každý európsky národ má právo pripomínať si zápas o vlastnú emancipáciu, vidieť vlastné činy v toku dejín, aby z nich čerpal poučenie aj silu do ďalších zápasov. Preto vláda Slovenskej republiky bude systematicky rozvíjať rozumný historizmus ako súčasť svojej štátnej politiky. Nič nemôže lepšie pripomenúť naše historické podlžnosti, ako je tento rok. Rok 2008 je rokom osmičkovým a tie naše v slovenskej histórii priniesli výnimočné zvraty a sú veľmi dobrým motívom na zveľadenie historického povedomia spoločnosti.
Budeme mať preto viac príležitostí sa k významným historickým udalostiam vracať. Je to napríklad meruôsmy rok spojený s takými osobnosťami ako Hurban, Hodža, Štúr, ale aj s plejádou mnohých ďalších. Je to okrúhle výročie udalosti roku 1918, zosobňované v slovenskom kontexte, najmä Štefánikom a jeho nezastupiteľné miesto v ozbrojenom i diplomatickom boji za existenciu tohto štátu a je to rok 1968, a najmä osobnosť s ním spojená, Alexander Dubček a jeho zásadný podiel pri presadzovaní sociálnych, solidárnych a demokratických hodnôt tejto spoločnosti.
To sú momenty hodné zamyslenia, prečo k nim došlo a aký mali pre nás význam z dlhodobého hľadiska. Našu minulosť nezmeníme, ale v pohľade na ňu je ešte veľa toho, o čom sme verejne povedali veľmi málo. Bez hystérie, v širšom kontexte možno nebude tak šťavnatá pre bulvár, ale pravdivejšia a inšpirujúcejšia pre budúcnosť, ktorú tvoríme. Je to úloha pre našich historikov, pedagógov, ale aj pre tých, ktorí v našej spoločnosti majú možnosť cez médiá komunikovať výsledky vedeckého poznania.
Posledné dve vety. Aj keď dnes už patríme do veľkej rodiny Európy, nezabúdajme, kde sme sa narodili. Znovu zdôrazňujem, našu minulosť nezmeníme, ale nie je dôvod zabúdať ju, či nebodaj, sa za našu minulosť hanbiť.
Ďakujem pekne.
Doplňujúca otázka
Doplňujúca odpoveď