Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

12
 
10. 12. 2021 14:05:22 - 14:16:12 51. schôdza NR SR - 12.deň - B. popoludní Tlač 632, 751 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
4.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pán minister vo svojom úvodnom slove hovoril okrem iného aj o tom, že by sme sa mali sústrediť na reformy, ktoré máme v programovom vyhlásení vlády, no explicitne nespomenul komplexnú reformu verejnej správy ani vzťah centrálnej vlády a samospráv. K tejto téme sa vo svojom vystúpení, prezentovaní stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu v rozprave podrobne venoval pán predseda NKÚ Mitrík, a teda dovolil by som si nadviazať, lebo by som sa chcel k tej téme v kontexte návrhu zákona o štátnom rozpočtu, rozpočte vyjadriť aj ja.
Dovolím si upriamiť vašu pozornosť na fakt, že podľa článku 71 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky platí, citujem: že „na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátne správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.“ Dôležitá je práve tá druhá veta.
Zároveň by som si dovolil v tejto súvislosti upriamiť pozornosť na to, že poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu obciam a mestám na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na jednotlivých úsekoch sa dlhé roky deje na základe viac-menej nemenných výnosov, resp. opatrení jednotlivých ministerstiev. V nejednom prípade sa kritériá a sumy nemenili celé roky a tie kritériá a sumy sa dlhé roky neprispôsobujú ani inflácii či valorizácii platov. Mnohé nákladové položky, ktoré samosprávy nutne s výkonom kompetencií v mene štátu v prospech občanov majú, nie sú kryté vôbec a ani nikdy neboli, myslím, kryté zo strany štátu.
V rámci decentralizácii verejnej správy realizovanej za vlád Mikuláša Dzurindu prešli kompetencie zo štátu na samosprávy bez toho, aby bol realizovaný audit, čo výkon tej-ktorej kompetencie reálne stojí. Keď sa v tom čase realizovala reforma verejnej správy, zobral sa balík peňazí, ktorý do tej doby mal na prenášané kompetencie k dispozícii štát, teda centrálna vláda a miestna štátna správa, a tento sa na základe istých kritérií a koeficientov presunul na samosprávy. Ani vtedy však nik nepovedal, že ten balík peňazí je dostatočný. Vlády Mikuláša Dzurindu totiž nepovažovali decentralizáciu a reformu verejnej správy za dokonanú. Výkon decentralizovaných kompetencií mal byť priebežne sledovaný, hodnotený a následne upravovaný. Prišli však vlády Roberta Fica a tie sa na pokračovanie reforiem vrátane reformy verejnej správy v podstate vykašľali.
Naša vláda, teda vláda Igora Matoviča a následne vláda Eduarda Hegera sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazali, že pripravia komplexnú reformu verejnej správy. Zároveň sa mala zvážiť komplexná reforma financovania samospráv. Vláda tiež vo svojom programe sľubuje, že vykoná audit kompetencií samosprávy tak, aby bolo možné vyhodnotiť kvalitu vykonávaných kompetencií, či aktuálne nastavenie ich financovania zodpovedá ich kompetenciám. Nič z toho sa dosiaľ nezrealizovalo, a tak aj tento rozpočet ide v koľajach predošlých rozpočtov a financovanie preneseného výkonu je zo strany štátu naďalej podhodnotené oproti reálnym nákladom, ktoré majú samosprávy z výkonu kompetencií vykonávaných v mene štátu. Najvypuklejšie je to zrejme pri stavebných úradoch, ktorých ročná prevádzka niektoré samosprávy stojí reálne aj desaťkrát viac, než na ne štát prispieva.
Zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré k rozpočtu na rok 2022 prezentoval jeho predseda pán Mitrík, si dovolím citovať: „V oblasti rozpočtových vzťahov samosprávy a štátu NKÚ zistil, že obce nemajú dostatok finančných prostriedkov na vykonávanie originálnych pôsobností, ale aj preneseného výkonu štátnej správy. Navyše legislatívne návrhy, ktoré rozširovali úlohy a povinnosti pre samosprávy, nemali vyčíslené negatívne vplyvy a ani im neboli kompenzované. Štát nemal vytvorené mechanizmy na to, aby vedel, aký objem finančných prostriedkov predstavujú náklady na zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy. Na viacerých úsekoch sa objem finančných prostriedkov na krytie jeho nákladov vôbec nemenil. Absenciou pravidiel“ indexikácie dotácií... „indexácie dotácií na prenesený výkon štátnej správy vzhľadom na infláciu a rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve stráca samospráva zdroje na zabezpečenie udržateľného hospodárenia prenesených kompetencií.“
NKÚ v tomto kontexte poukazuje aj na to, že „vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala riešiť, či aktuálne nastavenie financovania samospráv zodpovedá ich kompetenciám. Zároveň NKÚ konštatuje, že v štátnom rozpočte na rok 2021 došlo k nesystémovému 10-percentnému zníženiu výdavkov na prenesený výkon štátnej správy na úseku stavebného poriadku, ktoré pretrváva aj v štátnom rozpočte na rok 2022. Pri nedostatočných finančných zdrojov... zdrojoch na zabezpečenie prenesenej kompetencie nie je možné očakávať ani zrýchlenie, ani skvalitnenie jednotlivých činností v rámci prenesenej pôsobnosti, napríklad stavebné konania.“ Toľko zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu.
Ako príklad si dovolím uviesť poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu obciam na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku a bývania, ktoré sa dlhé roky dialo na základe výnosu ministerstva dopravy z roku 2010, k nepatrnej aktualizácie koeficientu došlo až v roku 2018, odkedy je opäť nemenný, a nezohľadňuje teda ani infláciu a už vôbec nie valorizácie platov a nárast počtu zamestnancov, ktorí si riadne, riadne plnenie výkonu v prospech obyvateľov vyžaduje.
Keďže pôsobím aj ako poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Staré mesto, vypuklosť tohto dlhé roky vládami neriešeného problému vnímam aj na základe reality v rámci našej mestskej časti. Dotácie na prenesený výkon zo štátu pre stavebný úrad mestskej časti aktuálne dosahujú približne 60 000 eur, pričom len mzdové náklady úradu na túto kompetenciu ročne dosahujú približne 400 000 eur. Staré mesto dostáva mzdové prostriedky na dva a pol až troch ľudí, pričom stavebný úrad mal v uplynulom období priemerne 15 zamestnancov a mestská časť je nútená tento počet vzhľadom na rozsah úloh a množstvo práce zvýšiť približne na 20 zamestnancov. Nehovoriac o tom, že mestská časť má i ďalšie náklady súvisiace s plnením preneseného, preneseného výkonu kompetencií, konkrétne ide o náklady na priestory, kancelárske vybavenie, poradenstvá, poštovné, energie a iné nie úplne zanedbateľné mzdové položky. Náklady na prevádzku stavebného úradu v Bratislave-Starom meste sa pohybujú ročne na úrovni okolo 600 000 eur, pričom dotácia od štátu predstavuje 60 000 eur, čiže len jedna desatina z reálnych nákladov a nejde o origináln... originálnu samosprávu kompetencií, ale o prenesený výkon štátnej správy, teda o vec, ktorú má robiť štát, a robí to prostredníctvom samospráv a financuje to na úrovni 10 % reálnych nákladov.
Chcel by som aj touto cestou apelovať aj na pána ministra financií, aj na vládu, aby toto bol posledný rozpočet, ktorý nezohľadňuje v ústave zakotvený princíp, podľa ktorého náklady preneseného výkonu štátnej správy má samosprávam uhrádzať štát. Chcel by som vás zároveň požiadať, aby sa už v tomto rozpočte v rámci jeho rezerv počas budúceho roka hľadali zdroje na to, aby sa tento dnešný stav, ktorý je svojou povahou v rozpore s tým, čo hovorí ústava, a napravili.
Chcel by som vás požiadať, aby sme zároveň sa správali k samosprávam inak, ako to robili vlády Roberta Fica, teda aby sme vo vzťahu k štátu k samosprávam boli tou zmenou, ktorú si občania vo februári 2020 vyžiadali. Decentralizovaný štát a samosprávy sú jedným zo základných kameňov demokracie a prosperity a budúci rok je rokom prvých spojených volieb do samosprávy na oboch úrovniach, teda obce, mestá aj samosprávne kraje, takže je najvyšší čas, aby sme sa reformám v oblasti územnej samosprávy začali venovať vážnejšie a intenzívnejšie.
Som si vedomý, že nejaké rokovania na túto tému už prebiehajú, ale ak chceme nejakú reformu, ktorá reálne sa premietne do fungovania územnej samosprávy, urobiť, tak je už najvyšší čas, aby sme s tými systémovými zmenami začali, alebo teda aby sme začali o nich diskutovať spôsobom, ktorý nám umožní premietnuť ich do reality už v tomto volebnom období, a umožní nám tie anomálie, o ktorom som hovo... o ktorých som hovoril vo svojom vystúpení, odstrániť alebo napraviť.
Ďakujem za pozornosť.
2. 12. 2021 10:02:41 - 10:26:25 51. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 764 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
45.
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, podobne ako v prvom čítaní by som aj tu chcel potvrdiť, že vítam tento návrh zákona, ktorý reaguje na viaceré problémy z aplikačnej praxe, ktoré si vyžadujú riešenie, a osobitne v kontexte toho, že o rok sa uskutočnia prvýkrát spojené voľby do samosprávy obcí a miest aj do samosprávy vyšších územných celkov a na to sa treba, na to sa treba pripraviť.
Osobitné potešenie chcem vysloviť nad jednou zmenou, ktorá sa teda netýka iba týchto volieb, ale týka sa zákona o volebnej kampani, a síce ide o zverejňovanie predvolebných prieskumov, ktoré sa tam bližšie upravuje, a zároveň (zaznenie gongu) sa skracuje to moratórium zo 14 dní, o čom rozhodol Ústavný súd, keď konštatoval, že schválených 50 dní v predchádzajúcom volebnom období je v rozpore s ústavou, a teraz sa to navrhuje skrátiť na 48 hodín... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel Gábor, podpredseda NR SR
46.
Kolegovia, poprosím vás, aby ste sa trochu utíšili. Ďakujem.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
47.
... na 48 hodín, čo je aj doba moratória na volebnú kampaň, takže vidím to ako krok správnym smerom, aj keď teda ja by som bol radšej, keby sme moratórium úplne zrušili ako moratórium na volebnú kampaň, tak moratórium na zverejňovanie prieskumov, prípadne obmedzili moratórium na zverejňovanie prieskumov na samotný deň volieb. Už sme to tak mali v minulosti v niektorých voľbách, potom sa to znovu zaviedlo a myslím si, že to nie je nevyhnutné. Evidentne ide o obmedzenie slobody šírenia informácií, a teda za seba hovorím, že mám pochybnosť o tom, že spĺňa tú požiadavku nevyhnutnosti, ktorá je ústavou stanovená pre obmedzovanie slobody prejavu a slobody šírenia informácií.
Samozrejme, že vo volebných zákonoch, a teda aj v zákone o podmienkach výkonu volebného práva, ale aj v zákone o volebnej kampani je viacero ďalších vecí, ktoré sú na diskusiu, ktoré by si, by si zaslúžili zmenu. Ja som sa snažil aj prísť s nejakými podnetmi v rámci medzirezortného pripomienkového konania, zatiaľ to teda nebolo akceptované, hoci niektoré z tých podnetov boli vyhodnotené tak, že sú vecou politickej dohody, resp. budú sa riešiť niekedy v budúcnosti, lebo táto novela nemá ambíciu všetko pokryť a vyriešiť všetky problémy volebnej legislatívy na Slovensku.
V čase medzi prvým a druhým čítaním, resp. v priebehu druhého čítania vo výboroch sme v rámci vládnej koalície diskutovali o tom, čo by sme ešte radi upravili, a teda nečakali na nejakú vzdialenú ďalšiu novelu volebného zákona o rok alebo o rok a pol a z tých tém by som teda rád spomenul vec, ktorá sa týka aj komunálnych a župných volieb.
Diskutovali sme napríklad o tom, či sa nevrátiť k dvojkolovej voľbe, pretože pôvodne bola voľba županov dvojkolová. Až pred tou ostatnou voľbou, pred ostatnými voľbami bola zmenená na jednokolovú, tak ako je to u starostov a primátorov. Zároveň sme diskutovali aj o možnosti, že by aj vo vzťahu k voľbe starostov a primátorov bola voľba dvojkolová. Že by sa to teda zjednotilo nie na jednokolovej, ale na dvojkolovej voľbe. Tam sme ale v rámci vládnej koalície zhodu nenašli, takže nič sa na tom meniť nebude.
Ďalšia vec, o ktorej sme hovorili, sa týka kandidovania alebo možnosti kandidovania združení nezávislých kandidátov. Politická realita v obciach a mestách sa vyvinula do tej podoby, že okrem politických strán a hnutí, ktoré pôsobia celoštátne a jednotlivých nezávislých kandidátov, ktorí kandidujú osamotene iba sami za seba, fungujú vo viacerých mestách a obciach aj skupiny nezávislých kandidátov, ktoré vytvárajú nejaký reálny politický celok, nie na celoštátnej úrovni, ale na úrovni obce, mesta, prípadne, prípadne kraja.
V minulosti, keďže nemali možnosť nejakej spoločnej kandidatúry, bol ten problém spoločnej identity obchádzaný tým, že si, že si títo kandidáti uvádzali do zamestnania, že patria k nejakej iniciatíve, aktivite, tímu volebnému. Toto už nebude možné, pretože opäť sa nový zákon zmenil účelovo a zakázal používanie vlastných mien v zamestnaní na kandidátnej listine a na hlasovacom lístku.
To však bolo iba také obchádzanie zákona, a teda systémovým riešením, ktorým by sme uznali, že existujú politické entity na úrovni obcí a miest odlišné od celoštátnych politických strán, aby bolo, keby sme umožnili kandidovať združeniam nezávislých kandidátov, alebo keby sme umožnili vytvárať komunálne alebo regionálne politické strany, ktoré by nemali také prísne podmienky ako celoštátne politické strany, a na druhej strane by ale nemohli kandidovať v celoštátnych voľbách, ale iba v komunálnych alebo regionálnych voľbách.
Diskutovali sme o tom, ale ani na tomto sa nám, žiaľ, nepodarilo nájsť zhodu, vzhľadom na to, že SME RODINA takýto návrh vetovala, takže nemohli sme prísť ani so žiadnou iniciatívou.
Ja verím, že do budúcnosti táto téma nie je úplne uzatvorená, že sa k nej skôr či neskôr Národná rada vráti a umožní kandidovať aj združeniam nezávislých kandidátov. Vzor by sme si v tomto mohli brať z Českej republiky, kde takáto možnosť existuje. Je samozrejmé, že tie združenia nezávislých kandidátov si rovnako ako nezávislí kandidáti musia vyzbierať podpisy, ale môžu kandidovať so spoločnou identitou a dokonca môžu vytvárať aj koalície s celoštátnymi politickými stranami.
Diskutovali sme aj o veciach, ktoré sa netýkajú len komunálnych a krajských volieb, hovorili sme napríklad o voľbe poštou, kde je rozšírenie voľby poštou a vytvorenie lepších podmienok pre uplatňovanie volebného práva tých občanov, ktorí sa v čase volieb nenachádzajú v mieste svojho trvalého bydliska. Je aj záväzok, ktorý vyplýva z programového vyhlásenie vlády, a musím za poslanecký klub SaS povedať, že to považujeme za veľmi dôležité, že presadzujeme a budeme presadzovať, aby sa možnosť voľby poštou z voľby do Národnej rady rozšírila aj na voľby do Európskeho parlamentu a prezidentské voľby a rovnako, aby sa lepšie nastavili podmienky voľby poštou do Národnej rady, aby sa to zjednodušilo pre voličov.
Vo vzťahu k tomuto bodu došlo k inej dohode, teda niežeby niektorá zo strán skúmala závažnejší problém, ale išlo by o zásadnejší zásah do návrhu novely volebného zákona, ktorý máme teraz na rokovaní. Zhodli sme sa teda, že by nebolo vhodné v druhom čítaní dať rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý by riešil vec, ktorá v samotnom návrhu zákona nie je riešená. A je to vec, ktorá je pomerne komplikovaná, ale vítam, že ako na strane ministerstva vnútra rokovali sme s pánom štátnym tajomníkom Lazarom, tak na strane koaličných partnerov je vôľa riešiť aj ďalšie otázky, ktoré sa týkajú zmeny volieb, a teda osobitne, zdôrazňujem, tú voľbu poštou. A rovnako vítam, že je vôľa riešiť to nie v horizonte nejakej vzdialenej budúcnosti roka a pol, ale keď tento návrh dnes schválime, tak mali by sme si v najbližších týždňoch sadnúť za rokovací stôl a začať riešiť aj tie ďalšie otázky, ktoré považujeme za dôležité a ktoré si ale myslím, že mali ísť riadnou legislatívnou cestou, teda nie cez pozmeňujúci návrh predložený v druhom čítaní krátko predtým, ako bude schválený. Sú tam, samozrejme, aj ďalšie veci, napríklad otázka na zváženie, či neobnoviť tie tretie strany, ktoré mohli pôsobiť v rámci kampane. A teda sú tam aj ďalšie veci, ale to už nejdem rozvádzať.
Jediná vec, na ktorej sme sa napokon dokázali dohodnúť, ktorá sa premietla do pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, je otázka zmeny označenia nezávislých kandidátov. Nezávislí kandidáti v komunálnych voľbách a župných voľbách sú kandidáti, ktorí kandidujú nie na základe toho, že ich navrhne politická strana alebo koalícia politických strán, ale na základe toho, že si vyzberajú zákonom stanovený príslušný počet podpisov od voličov z danej obce alebo z daného volebného obvodu a na základe toho majú možnosť kandidovať.
Od začiatku, od obnovenia demokracie po roku ´89 alebo v roku ´89 sa vo všetkých voľbách používal termín nezávislý kandidát. A tento, toto označenie bolo zmenené opäť až v minulom volebnom období v roku 2019, keď označenie nezávislý kandidát bolo aj vo volebnom zákone a aj v ďalších zákonoch nahradené termínom - kandidát bez politickej príslušnosti. Udialo sa tak zákonom č. 413/2019 zo dňa 4. 12., ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2020. Domnievam sa, že toto označenie je menej presné ako označenie nezvislý kandidát. Aj keď, samozrejme, niektorým ľuďom vadí aj označenie nezávislý kandidát, lebo ako nezávislý kandidát môže kandidovať aj člen politickej strany, to nie je vylúčené. Člen politickej strany si takisto môže vyzberať podpisy a kandidovať ako nezávislý. Rovnako na kandidátku politickej strany alebo koalícia politických strán môže byť zasa človek, ktorý nie je členom žiadnej politickej strany, ale označenie kandidát nevyjadruje politickú príslušnosť alebo stranícku príslušnosť toho človeka. Vyjadruje formu kandidatúry. A z tohto hľadiska to označenie nezávislý kandidát, ktoré sa dlhodobo používalo, považujeme za korektnejšie a viac vystihujúce realitu, lebo v tej spomínanej situácii, keď napríklad člen politickej strany v komunálnych voľbách nekandiduje na kandidátke tej politickej strany, ale kandiduje na základe vyzberaných podpisov, tak keď ho označíme za kandidáta bez politickej príslušnosti, tak vyloženie to nie je pravda, lebo on má politickú príslušnosť, on je členom politickej strany, iba kandiduje ako nezávislý kandidát na základe vyzberaného počtu podpisov.
Čiže na tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý pripravil a inicioval kolega Milan Vetrák, ktorý spoločne predkladáme. Tam sme sa dokázali zhodnúť v rámci celej vládnej koalície, a teda predkladáme ho aj so súhlasom predkladateľa ministerstva vnútra, teda pána ministra. A zjednodušene povedané, vraciame sa k označeniu nezávislý kandidát, resp. meníme označenie kandidát bez politickej príslušnosti vo všetkých relevantných zákonoch na označenie nezávislý kandidát, ktoré tam bolo pôvodne. A teda okrem zákona o podmienkach výkonu volebného práva a zákona o volebnej kampani, ktoré sa novelizujú, je potrebné upraviť toto aj v ďalších dvoch zákonoch, a síce v zákone o obecnom zriadení a v Správnom súdnom poriadku, kde sa takisto spomínajú kandidáti bez politickej príslušnosti, pôvodne sa spomínali nezávislí kandidáti. Ak schválime tento pozmeňujúci návrh, tak opäť to budú nezávislí kandidáti.
Účinnosť tohto ustanovenia navrhujeme od 1. apríla 2022 a to z dôvodu, že rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 426/2021 z 23. novembra 2021 boli vyhlásené voľby v obciach, kde došlo k uprázdneniu mandátov a tieto doplňujúce voľby sa vykonajú dňa 19. marca 2022. A teda za účelom zabezpečenia zákonnosti týchto volieb a ich nerušeného priebehu sa navrhuje účinnosť zmeny, ktorú spomínam, až po vykonaní týchto volieb, čiže by mala prvýkrát znovu platiť v tých prvýkrát spojených komunálnych a regionálnych voľbách, ktoré sa uskutočnia o rok.
Teraz na záver svojho vystúpenia prečítam, už bez odôvodnenia, text pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, takže poprosím o zastavenie, zastavenie času. Odovzdám aj pani spravodajkyni, ak nemá, pánu ministrovi, predpokladám, že má. Takže čítam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála a Milana Vetráka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 686.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. Čl. I sa dopĺňa bodom 82, ktorý znie:
"82. Slová "kandidát bez politickej príslušnosti" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami "nezávislý kandidát" v príslušnom tvare."
Tento bod nadobudne účinnosť 1. apríla 2022, čo sa premietne do čl. IV upravujúceho účinnosť zákona.
2. Čl. II sa dopĺňa bodom 36, ktorý znie:
"36. Slová "kandidát bez politickej príslušnosti" vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami "nezávislý kandidát" v príslušnom tvare."
Tento bod nadobudne účinnosť 1. apríla 2022, čo sa premietne do čl. IV upravujúceho účinnosť zákona.
3. Za článok II sa vkladajú nové články III a IV, ktoré znejú:
"Čl. III
Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 421/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 500/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 389/1999 Z. z., zákona č. 6/2001 Z. z., zákona č. 453/2001 Z. z., zákona č. 205/2002 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 535/2004 Z. z., zákona č. 583/2004 Z. z., zákona č. 615/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 267/2006 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 616/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 334/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 205/2008 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 511/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 204/2011 Z. Z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 160/2014 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 239/2014 Z. z., zákona č. 125/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 131/2017 Z. z., zákona č. 70/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 5/2019 Z. z.., zákona č. 413/2019 Z. z., zákona č. 73/2020 Z. z., zákona č. 338/2020 Z. z., zákona č. 345/2020 Z. z. a zákona č. .../2021 sa mení takto:
V § 14 ods. 2 sa slová "poslancov bez politickej príslušnosti" nahrádzajú slovami "nezávislých poslancov".
Čl. IV
Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z. z., zákona č. 344/2018 Z. z., zákona č. 413/2019 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z. a zákona č. 187/2021 Z. z. sa mení takto:
V § 295, § 305 a § 312d sa slová "kandidát bez politickej príslušnosti" nahrádzajú slovami "nezávislý kandidát"."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Nové čl. III a IV nadobudnú účinnosť 1. apríla 2022, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
Ďakujem za pozornosť.
26. 11. 2021 10:03:16 - 10:21:28 51. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 785 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
34.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pani poslankyňa Tabák povedala, že my mladí poslanci sme tu na to, aby sme riešili tento problém, tak som si pomyslel, že by som niečo aj za nás postarších poslancov povedal, pretože aj niektorí z nás postarších poslancov si myslia, že tento problém je potrebné riešiť, ale teda upozorňujem, že nebudem hovoriť za všetkých starších poslancov, a teda nebudem v tomto prípade hovoriť ani za celý poslanecký klub SaS.
Chcel by som k tomuto návrhu povedať pár poznámok, ktorí sú mojím osobným názorom. Chcel by som povedať, že vítam tento návrh, vítam, že sa konečne na pôde parlamentu začína riešiť problém neprimerane prísnych trestov pre užívateľov drog. A ako druhé vítam aj to, že sa to začína riešiť v polohe, o ktorej som si ešte pred polhodinou myslel, že je pomerne reálna, že má vyhliadky na úspech, že to nebude len deklarovanie toho, že je tu nejaký problém, na ktorý chceme upozorniť naším návrhom, o ktorom aj tak vieme, že neprejde, ale že je to návrh, ktorý je realistický, predjednaný a má šancu byť schválený. Tak dúfam, že tú šancu naďalej má.
Trochu ma mrzí, že predkladatelia nepočkali na ten návrh, s ktorým príde ministerstvo spravodlivosti, pretože ministerstvo spravodlivosti pripravuje veľkú novelu ako Trestného zákona, tak Trestného poriadku. Tá novela Trestného zákona v priebehu pár dní by mala ísť do medzirezortného pripomienkového konania. Úplne rozumiem tomu argumentu, že kopu ľudí, ktorí dnes sú v base odsúdení na dlhé roky a nám sa do zdá neprimerané, alebo, alebo práve teraz sú súdení a podľa toho, kedy bude schválená takáto právna úprava, tak dostanú prísnejšie alebo možno, možno miernejší trest. Ale myslím si, že toto je vec, ktorá je natoľko zložitá, vyžaduje si, vyžaduje si natoľko dôkladnú diskusiu, že by jej prospelo, keby bola riešená v rámci nejakého systémovejšieho návrhu, teda v rámci štandardného procesu, ktorým prechádzajú vládne návrhy zákonov, medzirezortné pripomienkové konanie a pripomienkovanie zo strany verejnosti, odborných inštitúcií, rozporové konania, dohadovanie v rámci, aj v rámci vládnej koalície a možno, možno by sa tým potom predišlo aj takým tým problémom, ktoré sa tu teraz objavili v tej ostatnej polhodinke.
A teda ministerstvo spravodlivosti príde s vlastným návrhom, neviem, či to bude do šesť mesiacov, predpokladám, že to bude skôr, nemyslím si, že by neschválenie opozičného návrhu, s ktorým prišiel kolega Valášek, alebo tohto opozičného návrhu malo byť prekážkou, pretože ten návrh bude obsahovať veľké množstvo zmien a toto je, toto je iba jedna z nich a nemyslím si, že by bol korektný výklad rokovacieho poriadku, ak by z toho dôvodu malo (mala, pozn. red.) byť na šesť mesiacov zablokovaná komplexná novela Trestného zákona. Ale však to možno budeme riešiť neskôr.
Ďalšia výčitka, ktorá zaznieva voči návrhu, s ktorým prichádzajú kolegovia poslanci z poslaneckého klubu OĽANO, ale teda aj jeden kolega zo SME RODINA a, a jeden zo strany ZA ĽUDÍ, teda skoro všetci okrem SaS zhodou okolností, je, že teda ten návrh je málo ambiciózny. Túto výčitku nepovažujem za korektnú, pretože, áno, treba rešpektovať politickú realitu. V tomto súhlasím s predkladateľmi a zdá sa mi zvláštne, že niekto, kto vidí tento problém podobne a chce ho riešiť, chce ho riešiť trochu inak, tak vystavuje hejtu niekoho, kto si zvážil možnosti a prichádza s návrhom, ktorý považuje za realistický, hoci možno sám by radšej išiel, išiel ďalej.
Už aj tu v rozprave prišla reč na to rozlíšenie medzi marihuanou a inými drogami. Zaznelo tu zo strany, zo strany predkladateľov, že v rámci súčasného systému Trestného zákona všetky drogy sú v jednom balíku a nie je možné to rozlíšiť. Toto celkom podľa môjho názoru nie je pravda, lebo napríklad ten návrh novely Trestného zákona, s ktorým prichádza pán poslanec Valášek a o ktorom budeme rokovať ako o nasledujúcom bode, zavádza to rozlíšenie, na jednej strane marihuana, na druhej strane ostatné drogy a tiež to nie je nejaká veľká komplexná novela. Je to, je to pomerne, pomerne krátka novela, ktorá odlišuje marihuanu od iných drog a odlišuje ju potom, aj čo sa týka trestnosti prechovávania či už marihuany, alebo, alebo iných, iných drog.
To dávam špeciálne do pozornosti pánovi poslancovi Pčolinskému, že pokiaľ by mal chuť podporiť návrh, ktorý rozlišuje marihuanu od, od iných drog, tak môže zahlasovať napríklad za návrh pána poslanca Valáška.
Ten návrh, o ktorom práve rokujeme a s ktorým prišli kolegovia z poslaneckého klubu OĽANO, naozaj nerozlišuje medzi, medzi marihuanou a inými drogami. Vytvára, vytvára však priestor pre to, aby v rozhodovaní súdov sa rozlišovalo, a teda inak sa posudzovala, posudzovalo, držba marihuany pre vlastnú potrebu a inak držba iných drog. Myslím, že pán poslanec Zajačik to spomenul, že keby sa to, keby sa to rozlišovalo, tak by to bolo privilegovanie niektorej, niektorej z tých drog, ale nemyslím si, že v tom by bol problém. Však môže Trestný zákon rozlišovať drogy. Sú aj drogy, ktoré sú privilegované tým, že ich užívanie vôbec nie je trestným činom, ako je alkohol, nikotín alebo kofeín. Čiže, áno, zákony môžu rozlišovať medzi, medzi drogami, nie je to nič neobvyklé. V každom prípade dá sa to urobiť oboma spôsobmi. Dá sa to urobiť tak, že sa rozlíši marihuana od iných drog, ako s tým prichádza pán poslanec Valášek, čo je možno prístup sympatickejší pánovi poslancovi Pčolinskému, alebo tak, ako to robia kolegovia z OĽANO.
V súvislosti s touto témou, keďže sme v prvom čítaní, a teda neriešime, neriešime konkrétne znenie, ale riešime potrebu prijatia takejto právnej úpravy, tak by som si dovolil položiť tri otázky týkajúce sa témy.
Tá prvá otázka je, že či je vôbec nejaký dôvod trestať užívateľov marihuany. Lebo obvykle trest je za niečo zlé, za niečo, čo niekomu ubližuje, za niečo, čo niekoho alebo niečo poškodzuje. Keď Trestný zákon trestá krádež, tak trestá to, že niekto niekomu inému niečo ukradne. Keď trestá korupciu, tak trestá to, že niekto zneužije svoju právomoc a prihrá niekomu inému nejakú, nejakú výhodu alebo nejaký benefit, hoci spoločnosť, štát mohli, mohli dostať povedzme za tie isté peniaze lepšiu službu alebo viac tovaru. Alebo niekto niekomu ublíži na zdraví, prípadne ho, prípadne ho inak poškodí.
Kto je poškodený v prípade užívania marihuany? Veľmi často nikto, pretože je množstvo ľudí, ktorí užívajú marihuanu bez toho, aby ich to akokoľvek poškodzovalo, a, áno, sú ľudia, ktorí sú tým, ktorí sú tým poškodení. Stanú sa závislými, alebo prípadne prepadnú, prepadnú tvrdým drogám, ale nepoškodia nikoho iného. Poškodia, poškodia seba. Tak ako seba poškodzujú tí, ktorí nadmerne užívajú alkohol alebo nadmerne, nadmerne fajčia. A samozrejme, môže sa stať, že pod vplyvom drog spáchajú nejaký trestný čin, ale tak to je potom dôvod posudzovať to v rámci toho konkrétneho trestného činu. Ale samotné užívanie nikoho iného nepoškodzuje.
Takže moja odpoveď na otázku, či je vôbec nejaký dôvod trestať užívateľov marihuany, je nie. Nie je. Myslím si, že nie je žiadny dôvod trestať užívateľov marihuany.
Pani poslankyňa Tabák tu povedala, že ona je proti legalizácii. No tak ja som prinajmenšom za dekriminalizáciu a osobne ja by som bol aj za legalizáciu, ale to, opakujem, nehovorím ani za, za klub SaS a nehovorím to ani za predkladateľov a ani nechcem tvrdiť, že to je obsahom ich návrhu, lebo to teda zďaleka nie je obsahom ich návrhu.
Druhý, druhá otázka, ktorú by som si chcel položiť v tejto súvislosti, je, že či je nejaký dôvod, aby sme trestali užívateľov iných drog. Hovorím o užívateľoch iných drog. Tam to už býva často vážnejšie. Tie závislosti majú, majú vážnejšie zdravotné následky, ale teda máme užívateľov iných drog trestať za to, že ich užívajú alebo že ich prechovávajú pre vlastnú potrebu? Ak, ak je tam nejaký problém, nie sú to skôr ľudia, ktorí potrebujú pomôcť? Potrebujú pomocnú ruku, potrebujú liečenie. Aj keď ide o heroín. Čo užívateľovi heroínu pomôže, keď pôjde do väzenia a strávi niekoľko rokov vo väzení? Napraví sa tam? Bude z neho lepší človek? Nemyslím.
Čiže otázka, či je nejaký dôvod, aby boli postihovaní užívatelia iných drog ako marihuany, moja odpoveď je, že nie. Ja tam ten dôvod nevidím. Opakujem, hovorím o užívateľoch. A opakujem, že to hovorím sám za seba, nie za všetkých postarších poslancov.
Tretia otázka je, že ak už usúdime, že ideme trestať prechovávanie drog pre vlastnú potrebu, tak sa pýtam, či je nevyhnutné, aby sme takéto konanie trestali trestom odňatia slobody. Sú konania, ktoré spoločnosť považuje za zlé a, a nejakým spôsobom ich sankcionuje, ale nie všetky sankcionuje prostriedkami trestného práva. Niečo je priestupok, môžete za niečo dostať, dostať pokutu. Niečo je trestané iba tým, že čelíte odsúdeniu vášho okolia, alebo teda kritike spoločnosti. A aj v rámci Trestného zákona okrem trestu odňatia slobody existujú aj tzv. alternatívne tresty, ktoré by sa javili oveľa primeranejšie, ak už teda to má byť trestný čin, na trestanie užívateľov drog alebo tých, čo prechovávajú drogy pre vlastnú potrebu.
Čiže otázka, ak už ideme trestať prechovávanie drog pre vlastnú potrebu, je nevyhnutné trestať takýchto ľudí trestom odňatia slobody? A moja odpoveď je nie. Určite nie je.
Tento problém, tento návrh zákona, zaznelo to aj od predkladateľov, nerieši všetky problémy, ktoré sa tu, ktoré tu máme, ale je to prvý krok. Ako prvý krok by sme ho mali privítať. Ja ho podporím, budem zaňho hlasovať. Myslím si, že v druhom čítaní je priestor na to, aby sa ten zákon upravil tak, aby sa tam doplnili veci, ktoré ho môžu vylepšiť. Prípadne aby sa upravil na taký spôsob, aby vyhovoval väčšine Národnej rady, aby prešiel v podobe, v ktorej pri tomto zložení Národnej rady môže prísť.
Zároveň verím, že aj v návrhu ministerstva spravodlivosti bude táto téma riešená, bude riešená komplexne, nie len z hľadiska výšky trestov. A verím, že naša spoločnosť raz dospeje do stavu, že nebude trestať ľudí za konanie spočívajúce v tom, že niekto drží marihuanu alebo inú drogu len pre vlastnú potrebu. O tom nie je tento návrh, ale verím, že raz k tomu teda dospejeme.
A posledná vec, ktorú by som povedal, že aj môj názor na túto tému sa, sa časom vyvíja. Kedysi som bol taký presvedčený, že, že áno, veď to je, tak sa to nejako vyvinulo, že tu máme tie tradičné drogy, ktoré sú legálne, a máme tu nejaké nové drogy, ktoré spoločnosť odmieta, a, a ich užívanie, prechovávanie, obchodovanie s nimi sankcionuje aj prostredníctvom Trestného, Trestného zákona. A prečo by sme mali toto delenie nejako rušiť alebo presúvať niektoré z tých nelegálnych drog medzi, medzi legálne. Však veď drogy sú, drogy sú zlé a rešpektujme, že takto sa to vyvinulo. Že keby sa to vyvinulo inak, že napríklad aj alkohol by bol u nás považovaný za nelegálny a bol by trestaný, tak nepokúšajme osud, lebo však vieme, čo môže spôsobiť alkohol, tak nechajme ho, nechajme ho v tej, v tej nelegálnej oblasti.
Ale to bola, to bola taká planá teoretická konštrukcia, ktorá síce sa môže zdať, že je to fajn ideologická vec, že, že zohľadňujeme, že niečo sa tu tradične vyvinulo a tradične tu fajčíme cigarety a pijeme alkohol, a keď si niekto chce zafajčiť marihuanu, no tak my ho budeme chrániť pred tým, aby podľahol aj tejto, tejto neresti. No ale potom som čítal práve o tých prípadoch, ktoré, o ktorých hovorili aj navrhovatelia, teda ja som čítal pred rokmi, lebo to sa už, už roky, roky deje, o tom, že niekoho prichytili s cigaretou alebo pár gramami marihuany a hrozí mu niekoľkoročné väzenie. Dal som si tie dve veci na vážky a dosť jednoznačne mi z toho vyšlo, že nie, takýto spôsob trestania nie je správny, takéto tresty nie sú primerané a ideologické konštrukcie treba dať nabok v situácii, keď sa rozhoduje o osudoch reálnych ľudí. O osudoch mladých ľudí, ktorí sa nedopustili ničoho zlého, nikomu neublížili, ale v lepšom prípade vyviaznu s podmienkou, v horšom dlhé roky strávia, strávia vo väzení a budú mať záznam v registri trestov, čím budú znevýhodnení aj do budúcnosti.
Čiže ja tomuto návrhu držím palce.
10. 11. 2021 14:35:33 - 14:45:42 48. schôdza NR SR - 13.deň - B. popoludní Tlač 714 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
16.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod by som rád teda zareagoval na tú poznámku pána poslanca Kočiša, ktorý hovorí, že ak Boh dá a bude raz koaličným poslancom, tak sa nebude cítiť viazaný žiadnou koaličnou zmluvou. K tomu teda dve veci, ja pevne verím, že Boh nedá a žiadny fašista nebude nikdy žiadnym koaličným poslancom v tejto krajine. A druhá, koaličná zmluva je zmluva ako každá iná a tak ako sa majú dodržiavať zákony, tak sa majú dodržiavať aj zmluvy, či už písomné, alebo nepísomné.
Ja, naopak, oceňujem, keď kolegovia sa správajú v súlade s tým, na čom sme sa dohodli v súlade, v súlade so zmluvami a dohodami, ktoré sme urobili. A my keď tie zmluvy dodržiavame, tak tiež niekedy sa nám to nepáči, tiež niekedy by sme radšej zahlasovali, zahlasovali inak, ako hlasujeme, ale rešpektujeme, že máme nejaké pravidlá. Ak tie pravidlá nebudeme dodržiavať, tak sa to tu veľmi rýchlo rozsype a nebudeme môcť robiť ani to, na čom sme spoločne dohodnutí.
Zareagujem aj na pani poslankyňu Kaveckú, lebo nie, nie je to tak, že by SaS-ka na tému nesúhlasu s týmto návrhom povedala jednu vetu, že to vetujeme a bodka. My sme vysvetlili, že nesúhlasíme s tým návrhom a nesúhlasíme s ním preto, lebo v prípadoch, o ktorých je reč, evidentne bol zo strany obcí porušený zákon. Konštatoval to úrad na to príslušný, teda Úrad pre verejné obstarávanie, v súlade so zákonom, tak ako to zákon ukladá, uložil obciam pokutu. A obce, ktoré s tým nesúhlasili, sa mohli obrátiť na súd a niektoré sa aj obrátili na súd a súd je ten orgán, ktorý má rozhodnúť, či bol, alebo nebol porušený zákon. A keď súd rozhodne, že Úrad pre verejné obstarávanie pochybil a že obce majú pravdu, myslím si, že nikto z nás nepovie ani slovo a nebude sa rozhorčovať nad tým, že čo to ten súd urobil, že ako mohol takto spochybniť Úrad pre verejné obstarávanie, lebo je to kompetencia súdu rozhodnúť, či majú pravdu Úrad pre verejné obstarávanie alebo obce, ktoré nesúhlasia s tými pokutami. Ale nemyslím si, že je to vec, o ktorej by mal rozhodovať parlament.
V tej argumentácii aj od pána predkladateľa Šimka tu zaznelo, že, a myslím si, že aj niektorý, niektorý z vystupujúcich tým argumentoval, že Úrad pre verejné obstarávanie robí iba represie a neupozorňuje na to, nerobí prevenciu, nehovorí dopredu, že takýmto spôsobom sa nemá postupovať. Ale to nie je pravda. Úrad pre verejné obstarávanie aj Najvyšší kontrolný úrad roky dozadu upozorňovali, že takýto postup nie je možné uplatniť, že tá výnimka, ktorá existuje v zákone o verejnom obstarávaní a týka sa nadobúdania alebo nájmu nehnuteľností, sa týka existujúcich stavieb. Existujú na to metodické usmernenia z roku 2006, 2013, 2014. Napríklad zacitujem z metodického usmernenia ÚVO č. 14793-5000/2013: "Použitie tejto výnimky je podmienené existenciou nehnuteľnosti, ktorú verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nadobúda alebo najíma; predmetnú výnimku nie je možné použiť v prípade, kedy nehnuteľnosť ešte neexistuje, napríklad v prípadoch projektov, pri ktorých sa byty alebo nebytové priestory predávajú alebo prenajímajú ešte pred začatím stavebných prác alebo v ich počiatočnej fáze." To bolo z roku 2013.
V roku 2016 vydal Úrad pre verejné obstarávanie k tejto problematike rozsiahle všeobecné metodické usmernenie, v ktorom konštatuje: "Na základe uvedeného, aplikácia výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní neprichádza do úvahy, napríklad ak je zámerom verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa realizovať kúpu bytov v bytovom dome, ktorý bude postavený obchodnou spoločnosťou vybranou bez použitia postupu podľa zákona o verejnom obstarávaní, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ prevedie vlastníctvo k stavbe, resp. k pozemku na iný subjekt, resp. zhotoviteľa, pričom pri uskutočnení stavby, rekonštrukcii stavby, resp. realizácii novej stavby túto odkúpi alebo v prípadoch projektov, pri ktorých sa byty alebo nebytové priestory predávajú alebo prenajímajú ešte pred začatím stavebných prác alebo vo fáze ich výstavby. Z hľadiska uplatnenia zákona o verejnom obstarávaní v uvedených prípadoch ide o zadávanie zákazky na uskutočnenie stavebných prác, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní."
Rovnako Najvyšší kontrolný úrad v roku 2016 vydal tlačovú správu, v ktorej uvádza: "Kontrolóri NKÚ sú toho názoru, že samosprávy nemôžu obchádzať zákon o verejnom obstarávaní tým, že uzatvoria zmluvu o budúcej zmluve na kúpu bytového domu, ktorý v čase uzatvorenia zmluvy ešte neexistuje. Podľa platnej legislatívy obce alebo mestá môžu uplatniť výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní len v prípade, že kupujú už existujúci skolaudovaný bytový dom."
Čiže ako Úrad pre verejné obstarávanie, tak Najvyšší kontrolný úrad už dávno, dlhé roky dozadu hovorili a verejne hovorili, že tieto postupy nie sú v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, nemožno ich použiť na... nemožno tú výnimku, ktorá sa vzťahuje na nadobúdanie existujúcich nehnuteľností, použiť na nadobúdanie nehnuteľností, ktoré ešte len vzniknú, že tam je potrebný postup v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a uplatnenia niektorých súťažných metód.
Myslím, že pán poslanec Šimko tu argumentoval prípadom Šale, ktorá dostala pokutu cez 300-tisíc, 300-tisíc eur. No ale tam to bolo tak, že prvá nájomná zmluva bola podpísaná v roku 2015. V marci 2016 na zasadnutí mestského zastupiteľstva mestský poslanec Michael Angelov upozornil, že radnica vybrala firmu priamo, bez verejnej súťaže, upozornil na to, že sa tým mesto vystavuje hrozbe pokuty zo strany ÚVO, dal pozmeňujúci návrh, aby sa uskutočnila súťaž, väčšina zastupiteľstva to neakceptovala, potom bola v roku 2016 urobená ďalšia zmluva. V roku 2017 Úrad pre verejné obstarávanie rozhodol, že postup mesta je v rozpore so zákonom, a napriek tomu v roku 2017, o približne pol roku, po pol roku došlo k uzavretiu zmluvy o prevode práv a povinností na inú spoločnosť a až v auguste 2018 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy s developerom, hoci už od februára 2017 malo mesto Šaľa rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, že ten postup je v rozpore so zákonom. Tak budeme tu obhajovať mesto Šaľa, ktoré od februára 2017 vedelo, že jeho postup je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, a napriek tomu ten proces dokončilo o rok a pol neskôr v auguste 2018, keď muselo vedieť, že ten postup nie je v súlade so zákonom?
Ja nie som sudca, aby som tu vynášal súdy, že ktorá samospráva, ktorý činiteľ samosprávy to prečo robil, ja nepochybujem o tom, že existujú predstavitelia samosprávy, ktorí to robili v dobrom úmysle a dokonca dobromyseľne, mysliac si, že postupujú v súlade so zákonom, len samotný dobrý úmysel nestačí, proste zákon je potrebné dodržiavať, zákon je potrebné, potrebné poznať, ale teda mám vážne podozrenie, že existujú aj predstavitelia samosprávy a teraz neviem, či to musia byť zrovna starostovia, môžu to byť poslanci, môžu to byť nejakí úradníci a v niektorých prípadoch to môžu byť aj starostovia, ktorí to nerobili len v dobrom úmysle, ktorí to robili s vedomím, že porušujú zákon, ale mysliac si, že sa im to nejako prepečie, a dokonca som presvedčený, že v niektorých prípadoch tam mohla byť aj korupcia. Samozrejme, akože dokázať korupciu v takýchto prípadoch je ťažké, pretože dnes aj ten, ktorý za toto zobral peniaze, bude tvrdiť, že to urobil v rozpore s, teda v dobrom úmysle a chcel pomôcť obci a neviem čo, hej? A tým ale neobviňujem nikoho konkrétneho a naozaj som presvedčený, že existujú aj predstavitelia samosprávy, ktorí to naozaj robili mysliac si, že tým zákon neporušujú, ale porušovali.
No a už len teda na koniec, má to platiť iba na určitý časový úsek. Nemá to platiť na tých, čo už zaplatili, nemá to platiť na tých, ktorí to urobia v budúcnosti, čiže aj z tohto hľadiska je to úplne selektívne a účelové.
6. 10. 2021 9:05:16 - 9:06:47 40. schôdza NR SR - 12.deň - A. dopoludnia Tlač 673 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
8.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
5. 10. 2021 18:48:08 - 18:58:05 40. schôdza NR SR - 11.deň - B. popoludní Tlač 672 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
172.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní vystúpil k návrhu novely Zákonníka práce a ďalších právnych predpisov, ktorý tu predložil kolega pán poslanec Valášek, a chcel by som využiť túto príležitosť, aby som povedal, čo sa mi na tomto zákone pozdáva, čo považujem za dobré a hodné podpory, ale povedal aj to, čo tam vyvoláva vo mne, a teda aj v mojich kolegoch isté otázky a pochybnosti v navrhnutom riešení.
Jednoznačne musím povedať, že ten zámer považujem za veľmi dobrý a veľmi potrebný v dnešnej dobe, keď, ako povedal pán predkladateľ, zrejme sme narazili na nejaký strop záujmu o očkovanie, a treba hľadať formy, akým, akými motivovať ľudí, aby sa dali zaočkovať, pretože očkovanie je cesta, očkovanie nepochybne ten najlepší, najúčinnejší a v podstate jediný reálny spôsob, akým poraziť pandémiu, ak sa tu nechceme nechať opakovane premorovať. Čiže s tým zámerom ja určite súhlasím. A myslím si, že aj ten spôsob, ktorý je navrhnutý, je lepší ako niektoré z tých iných spôsobov, ktoré, ktoré dnes skúšame a ktoré sa neukazujú ako dostatočne efektívne. Nejdem to ďalej rozoberať.
K samotnému obsahu návrhu zákona. Tam by som chcel oceniť, zdá sa mi, že je hodné podpory. Tie ustanovenia, ktoré hovoria o dobrovoľných nástrojoch. Teda o tom, že zamestnávateľ môže z vlastného rozhodnutia vytvoriť motivačné nástroje pre svojich zamestnancov, aby sa dali zaočkovať, teda bez toho, aby zamestnávateľ niekoho do toho nútil, aby také nástroje vytvoril, a bez toho, aby zamestnancov niekto nútil, aby také nástroje, alebo teda tie benefity, ktoré im zamestnávateľ ponúkne, využili. Čiže je to úplne na báze dobrovoľnosti. Keď sa tak zamestnávateľ rozhodne, bude tak môcť urobiť.
Taká laická otázka, ktorá pri tom vznikne, je, že ale však prečo to nemôže urobiť už teraz, veď keď to chce urobiť, tak predsa zamestnávateľ môže, môže dať odmenu svojim zamestnancom, môže dať voľno svojim zamestnancom, čo mu v tom bráni. Ale tu sa ja stotožňujem s tým, čo hovoril pán predkladateľ a čo sa teda uvádza aj v dôvodovej správe, že podľa súčasnej právnej úpravy je to problém, lebo to sú informácie, ktoré sa týkajú zdravotného stavu, a teda bez toho, aby na to existovala nejaká opora v zákone, tak nie je množné, aby zamestnávateľ od svojich zamestnancov takéto informácie žiadal.
Čiže ak máme záujem vytvoriť priestor pre vytváranie takýchto motivačných, motivačných nástrojov, tak by sme mali uvažovať o zmene zákona, o zmene právnej úpravy, aby to bolo možné, aby si zamestnávatelia mohli zadefinovať, zadefinovať podmienky, za ktorých povedzme dajú svojim zamestnancom mimoriadnu dovolenku alebo za ktorých finančne podporia zamestnancov, ktorí sa rozhodnú dať zaočkovať a ktorí sa... a ktorí sa aj zaočkujú. Určite to nie je jediný spôsob, akým motivovať zamestnancov. Určite to nie je jediný, jediný návrh, akým spôsobom upraviť povedzme tieto benefity, ale je to jeden z možných spôsobov, a teda, ak by sme sa rozhodli posunúť ten zákon do druhého čítania, tak je možné určite debatovať o tom, že akým spôsobom konkrétne upraviť, upraviť tie benefity. Určite by som sa do tej diskusie vedel, vedel zapojiť, ale ak ten návrh neposunieme do druhého čítania, tak najbližších šesť mesiacov nebudeme môcť prísť s podobným opatrením ani vtedy, keby sa nám zdalo, že je, že je takéto opatrenie potrebné. A nejaké takéto opatrenia, som presvedčený, že potrebné sú.
A vyjadril by som sa aj k tej, k tej druhej časti, ktorou je povinne voľný deň za, za účasť na očkovaní. Teda vec, ktorá už nie je dobrovoľná. Vec, ktorá je na strane zamestnanca nárokovateľná. Vec, ktorá je na strane zamestnávateľa povinnosť, a teda aj náklady, náklady navyše. Ja rešpektujem a do značnej miery sa aj stotožňujem s tým, že, že sú vecné argumenty pre to, aby, aby sme aj takýto nástroj použili, pretože ak v dôsledku nízkej miery zaočkovanosti bude mať tretia, prípadne nejaká ďalšia vlna silnejší, intenzívnejší priebeh, ak v dôsledku toho sa budú zatvárať, zatvárať podniky, obmedzovať ekonomika, tak ako sme to videli napríklad v druhej vlne, ale aj v prvej vlne, tak sa môže stať, že tie straty, ktoré aj samotní zamestnávatelia, zamestnávatelia budú mať, budú vážnejšie ako tie náklady, ktoré by im, ktoré by im spôsobil ten povinný deň navyše. Otázka je potom len, že či to majú byť zamestnávatelia, ktorí majú znášať tie náklady, či to nie je napríklad záujem štátu a či, a či by to voľno zamestnancovi za účasť na zaočkovaní nemal, nemal platiť, nemal platiť štát, a nie zamestnávateľ, čiže kto má byť ten, kto znáša ten náklad.
Rovnako je úplne legitímne povedať, že takýmto spôsobom sa pristupuje pri darcovstve krvi, že keď ide človek darovať krv, tak, tak má nárok na deň voľna v práci. Ale je tam, samozrejme, že drobný rozdiel, že keď ide človek darovať krv, tak v podstate robí niečo v prospech iných bez toho, aby on mal z toho nejaký vlastný benefit s výnimkou dobrého pocitu, kdežto v prípade toho, že dnes sa niekto ide dať zaočkovať a doteraz nevyužil tie možnosti zaočkovania, tak bude primárne chrániť, chrániť sám seba, a teda, samozrejme, že sekundárne to, to pomáha k získavaniu nejakej kolektívnej imunity časom, ale, ale primárne je to jeho vlastný záujem a navyše je to situácia, že už dávno ten, kto chcel sa nechať zaočkovať, mal možnosť, mal možnosť sa zaočkovať. Čiže je to podobná situácia, ale je to, je to predsa len trochu odlišná situácia voči, voči tomu darcovstvu, darcovstvu krvi.
A keby som teda ešte mal, mal povedať nejakú výhradu, tak tá by sa týkala článku VII, kde sú spoločné ustanovenia, ktoré sa, teda sú formulované ako spoločné ustanovenia k všetkým predchádzajúcim článkom. Je to teda úprava, s ktorou som sa ešte, ešte nestretol, takže neviem, či je to z formálnej stránky takýmto spôsobom v poriadku, a keby aj, tak ale je to potom otázka aj obsahová, že tie benefity, ktoré dobrovoľne poskytuje zamestnávateľ alebo sa rozhodne poskytnúť zamestnávateľ zamestnancovi, tak by sa mali vzťahovať na všetkých zaočkovaných, nielen na tých novozaočkovaných, čo by som videl tiež ako vec na diskusiu, ktorá by mohla napríklad niektorých zamestnávateľov odradiť od toho, že poskytnú tie benefity, lebo ak 80 % zamestnancov je zaočkovaných, tak tie náklady, ktoré by s tým mali, mali spojené, tak by mohli sa im zdať neúmerné na to, aby dozaočkovali tých zvyšných 20 %.
To je asi všetko, čo som chcel k tomu povedať, a teda len kolegom, ktorí budú večer premýšľať o tom, že ako sa postavia k tomuto návrhu zákona, som sa chcel s nimi podeliť o to, ako o tom uvažujem ja, a aby možno zvážili, že sú tam, sú tam aj veci, ktoré sú, sú potrebné a ktoré, ak sa rozhodneme, že ten zákon nepustíme do druhého čítania, tak na šesť mesiacov si sami zatvoríme dvere pred tým, aby sme možno nie niečo identické, ale niečo podobné, čo my dospejeme k záveru, že je potrebné, urobili, navrhli, presadili.
Ďakujem.
1. 10. 2021 10:44:45 - 10:45:05 40. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
61.
Ďakujem pánu generálnemu prokurátorovi, že to s nami tak dlho vydržal. A myslím si, že klásť otázky je legitímne. Nie všetky otázky boli zodpovedané, ale tak to už v živote chodí.
Chcem oznámiť, že hlasovať o správe generálneho prokurátora sa bude v utorok o jedenástej hodine.
1. 10. 2021 9:58:45 - 10:09:03 40. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
32.
Vážený pán generálny prokurátor, kolegyne, kolegovia, rád by som zareagoval na niektoré veci, ktoré zazneli v rozprave aj vo faktických poznámkach, teda najmä od pána generálneho prokurátora v súvislosti s tým, o čom som hovoril vo svojom prvom vystúpení a na čo, myslím si, že neprišli odpovede alebo čo vyvolalo ďalšie otázky.
Prvá vec je, hovorili sme o tom v rozprave, hovorili sme o tom aj na hodine otázok (zaznievanie gongu), tá otázka zákazu účasti pána špeciálneho prokurátora na aktivitách medzirezortných alebo mimorezortných. Pán generálny prokurátor vysvetlil, ako to je, vysvetlil, že on stojí na čele Generálnej prokuratúry a Generálna prokuratúra, ak ju má niekto zastupovať, tak on určí, kto bude zastupovať nielen Generálnu prokuratúru, ale prokuratúru. Ja rešpektujem, že pán generálny prokurátor má právo to urobiť, a ani som to nespochybňoval. Ja som sa pýtal na ten dôvod, prečo v diskusii o zmene právnej úpravy je problém, ak by zaznel aj iný názor, lebo predpokladám, že pán špeciálny prokurátor, nepredpokladám, viem, že pán špeciálny prokurátor má iný názor ako pán generálny prokurátor, prečo je problém, aby zaznel aj z radov prokurátorov iný názor v diskusii o zmene právnej úpravy. Na to som nedostal odpoveď napriek tomu, že som tú otázku opakovane a opakovane kládol, takže teraz ju už kladiem zrejme naposledy.
Veľkú, veľký rozruch aj teda v reakciách kolegov poslancov vyvolala tá téma stretnutia s ruským generálnym prokurátorom, na ktorú som sa pýtal v kontexte s tým, že ste hovorili aj o spolupráci v oblasti ľudských práv a slobôd. Vy ste povedali, že ja som vytrhol tú jednu oblasť z tých, ktoré ste spomínali. No tak vytrhol som ju, resp. spýtal som sa na ňu, lebo ma to zaujalo, keď ste hovorili o tom, že budete spolupracovať v oblasti boja proti organizovanému zločinu, tak to mi prišlo také normálne. Ale špeciálne s generálnym prokurátorom Ruskej federácie hovoriť o spolupráci v oblasti ochrany ľudských práv mi prišlo také zvláštne, keďže Rusko má závažné problémy v oblasti dodržiavania ľudských práv a aj v súvislosti s činnosťou súčasného pána generálneho prokurátora, pretože ruské orgány činné v trestnom konaní sa podieľajú na porušovaní ľudských práv, na prenasledovaní oponentov režimu Vladimíra Putina, na zametaní káuz pod koberec.
Vy ste ale povedali, že ste hrdý na to, ste hrdý na to stretnutie, pretože to stretnutie bolo výnimočné, bolo to stretnutie dvoch rovnocenných partnerov, dvoch rovnocenných generálnych prokurátorov Slovenskej republiky a Ruskej federácie. Tak ja neviem, v čom je výnimočnosť, že išlo o stretnutie dvoch rovnocenných partnerov, snáď aj keď sa stretnete s generálnym prokurátorom alebo podobným funkcionárom z inej krajiny, tak je to stretnutie dvoch rovnocenných partnerov, veď krajiny sú rovnocenné, a teda predpokladám, že nikto s vami nejedná zvrchu, jedine teda, že by vás prekvapilo, že aj ruský generálny prokurátor s vami jedná ako s rovnocenným, mne to príde prirodzené, nič na tom výnimočné nevidím.
Ale to, prečo som sa na to pýtal, je, že pán generálny prokurátor Krasnov bol predtým vyšetrovateľom vo viacerých politických kauzách, kauzách politických vrážd alebo útokov na predstaviteľov opozície vrátane vraždy Borisa Nemcova a podieľal sa na tom, že tieto kauzy boli zametané pod koberec. Politické kauzy boli zametané pod koberec. A vy ste povedali, že ste hrdý na to stretnutie. Tak ja by som tu rád prečítal správu z oficiálnej stránky Európskej únie z 2. marca 2021, takmer na deň pred pol rokom: "Rada Európskej únie dnes rozhodla uložiť reštriktívne opatrenia voči štyrom občanom Ruskej federácie zodpovedným za závažné porušovanie ľudských práv vrátane svojvoľného zatýkania a zadržiavania, ako aj rozsiahleho a systematického potláčania slobody, pokojného zhromažďovania a združovania a slobody presvedčenia a prejavu v Rusku. Alexander Bastrykin, vedúci vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie, Igor Krasnov, generálny prokurátor, Viktor Zolotov, veliteľ národnej gardy, a Alexander Kalašnikov, riaditeľ federálnej väzenskej správy sa zaradili na sankčný zoznam z dôvodu ich úlohy pri svojvoľnom zatknutí, stíhaní a odsúdení Alexeja Navaľného, ako aj pri potláčaní pokojných protestov v súvislosti s nezákonným zaobchádzaním s Alexejom Navaľným.
Je to prvýkrát, čo Európska únia ukladá sankcie v rámci nového globálneho sankčného režimu Európskej únie v oblasti ľudských práv, ktorý bol zriadený 7. decembra 2020. Sankčný režim umožňuje Európskej únii zacieliť svoje opatrenia na osoby, ktoré sú zodpovedné za činy, ako je genocída, zločiny proti ľudskosti a iné závažné porušovania ľudských práv, ako napríklad mučenie, otroctvo, mimosúdne popravy, svojvoľné zatýkanie alebo zadržiavanie."
Naozaj ste hrdý na to, že ste sa stretli s osobou, ktorú Európska únia, ktorej sme my členom, zaradila na sankčný zoznam ako osobu zodpovednú za závažné porušovanie ľudských práv? A nejde pritom, samozrejme, iba o ten fakt, že ste sa stretli, však predstavitelia demokratických krajín sa stretávajú aj s predstaviteľmi totalitných režimov, s predstaviteľmi autoritatívnych režimov, s predstaviteľmi štátov, kde dochádza k porušovaniu, k vážnemu porušovaniu ľudských práv, len je normálne, keď na týchto stretnutiach napríklad spomenú, upozornia na to, že sú prenasledovaní príslušníci opozície, národnostných menšín, vyznávači niektorých, niektorých náboženstiev, a nie to prejsť mlčaním, alebo teda nezaznamenal som, či ste sa s ním rozprávali aj o jeho úlohe pri potláčaní ľudských práv, alebo či ste upozornili na nerešpektovanie ľudských práv v Ruskej federácii. Opakujem, osoba, ktorá bola pred pol rokom zaradená na sankčný zoznam Európskej únie pre závažné porušovanie ľudských práv.
A posledná vec, opäť sa vrátim k tomu § 363, o ktorom sa tu siahodlho hovorilo. A opäť sa mi z vás nepodarilo dostať odpoveď, či nevidíte rozpor, alebo teda vy asi nevidíte, ale ja tam vidím rozpor medzi tým, čo ste hovorili na vypočúvaní, a čo hovoríte dnes, ale tak sa teda skúsim spýtať inak, možno dostanem odpoveď. Keď ste si už vtedy, keď sme vás na ústavnoprávnom výbore vypočúvali, mysleli, že obmedzenie § 363 by urobilo z generálneho prokurátora štatistu, teda že s takouto úpravou nesúhlasíte, máte výhrady voči tomu, čo si vládna koalícia napísala do svojho vládneho programu, prečo ste nám to vtedy nepovedali? Však je to legitímny názor, ja nespochybňujem, že to je legitímny názor, ja s ním nesúhlasím, ale, samozrejme, že každý má právo na svoj názor, a vy ste nám mohli povedať na tom vypočúvaní, že vláda plánuje preskúmať a zúžiť rozsah § 363 tak, aby zodpovedal jeho pôvodnému rozsahu, a vy si myslíte, že by to bolo zlé, že by to bolo nešťastné, keby sa k tomu pristúpilo, pretože potom by bol z generálneho prokurátora iba štatista.
No a v poslednej minúte snáď stihnem zareagovať na niečo, čo v diskusii hovoril pán poslanec Blaha, ja ho nebudem spochybňovať cez jeho diplomovú prácu ani mu vyčítať, že nie je právnik, ani dokonca trestný právnik, my sme poslanci, máme právo vyjadrovať sa k veciam, o ktorých sa rokuje na pôde Národnej rady. Keby sa každý vyjadroval iba k tomu, čo vyštudoval a v čom dvadsať rokov pôsobil, tak by sme schôdze asi zvládali veľmi rýchlo a za dva dni by bolo po každej schôdzi.
Hovorili ste, že doteraz tu nebol problém s § 363. Bol. Máme to v programovom vyhlásení a pán poslanec Baránik tú tému otváral. Povedali ste, že pani Tódová reálne spáchala trestný čin. Pýtam sa, na základe čoho to tvrdíte, keď aj pán generálny prokurátor tu potvrdil, že obvinenie voči Monike Tódovej a Konštantínovi Čikovskému bolo zrušené ako nezákonné. A teda hovorili ste, hovorili ste o tom, že to politické lobovanie za Lipšica zo strany Dostála a ďalších vyvoláva otázku, či to nie je ich človek, ich politický nominant, ktorý, o ktorom oni ťahajú za motúziky. Tak sa ja chcem spýtať, že či vaše pochvalné vyjadrenia o pánovi generálnom prokurátorovi nesvedčí o tom, že je to váš nominant a vy ťaháte za motúziky. Lebo tých vyjadrení z vašej strany o pánovi Žilinkovi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
29. 9. 2021 18:21:42 - 18:41:27 40. schôdza NR SR - 8.deň - B. popoludní Tlač 669 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
122.
Keď sa človek preriekne, tak aj pravdu povie, však, pán poslanec Borguľa.
A kým teda začnem, tak by som zareagoval na to, čo tu zaznelo vo faktickej poznámke od pána poslanca Svrčeka, že je nehorázne, aby zákonodarná moc zasahovala do súdnej moci alebo výkonnej moci, a že teda máme tu odjakživa rozdelenie, zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Tak teda neviem, ešte tu máme prokuratúru, tam sú tiež nejaké pochybnosti, že či je výkonná moc, ale teda hlavne, hlavne zákonodarná moc úplne prirodzene zasahuje aj do súdnej, aj do výkonnej moci tým, že schvaľuje zákony, lebo je to jej úloha, čiže to nie je žiadne narúšanie deľby moci, to je, naopak, napĺňanie deľby moci.
No, a teraz k samotnej správe pána generálneho prokurátora. Na úvod mám pre pána generálneho prokurátora dobrú správu. Povedal vo svojom vystúpení, že nemá možnosť každý deň vystúpiť v pléne Národnej rady, tak ja by som rád upresnil, že v podstate každý týždeň môže prísť pán generálny prokurátor do Národnej rady, lebo každý týždeň, keď Národná rada rokuje, tak vo štvrtok o štrnástej hodine je hodina otázok, na ktorej poslanci kladú otázky ako členom vlády, tak aj predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu a generálnemu prokurátorovi, a teda tí by mali na ne odpovedať. Ja som vám minulý týždeň položil otázku, nemohli ste prísť, tak dúfam, že zajtra, zajtra sa uvidíme, a predpokladám, že otázky od poslancov budete dostávať, takže budete mať možnosť vystupovať v pléne aj častejšie, tak je upravený zákon.
Chcel by som sa trošku ohradiť voči tomu hrubému útoku na pána predsedu Národnej rady, ktorý som teda počul vo vašom úvodnom vystúpení, keď ste hovorili o politikovi, ktorý si nenapísal diplomovku sám. Však áno, vieme o tom, že to tak bolo, a teda pán predseda Národnej rady to aj verejne priznal, len som teda celkom nepochopil, že prečo to ťaháte do tejto rozpravy a prečo o tom hovoríte v rámci uvádzania správy o činnosti prokuratúry. Teda ak ste mysleli pána predsedu Národnej rady, lebo teda dúfam, že to neberiete tak, že keď vás niekto kritizuje, tak naňho vytiahnete, že je plagiátor, a keď vás niekto chváli, tak si to nevšimnete. (Reakcia z pléna. Zaznievanie gongu.)
Ďalšia vec, ktorá ma zaujala vo vašom úvodnom vstupe, je, že ste sa poďakovali prokurátorom, že sa vás zastali, to je v poriadku, ale povedali ste, že "našli silu v rámci nášho hierarchicky usporiadaného systému". Priznám sa, že toto je jedna z vecí, ktorej nerozumiem, lebo keď sa podriadení zastanú svojho nadriadeného v rámci hierarchického systému, tak na to treba nájsť nejakú silu? Nie je to, naopak, to, čo tak človek očakáva, že podriadení sa zastanú svojho nadriadeného alebo sa vyjadria spôsobom, ktorý sa tomu nadriadenému páči? Keby sa ozvali kriticky, na to asi treba nájsť silu, ale pochváliť svojho nadriadeného, postaviť sa zaňho, no, možno len ja tomu nerozumiem, ak je to tak, tak mi to, prosím, vysvetlite, lebo som z toho trošku zmätený.
Hovorili ste o znižovaní dôvery občanov v právny štát. To, že sa tu znižuje dôvera občanov v právny štát, a dlhodobo, na tom sa asi zhodneme viacerí. Zrejme sa nezhodneme na tých príčinách, zrejme sa nezhodneme na tom, čo sa dialo v minulosti a čo sa deje teraz, ale myslím si, že by zvýšeniu dôvery v právny štát pomohlo, keby sa generálny prokurátor, ktorý stojí na čele hierarchicky usporiadanej Generálnej prokuratúry, verejne vyjadroval spôsobom, ktorý je pravdivý a ktorý nie je zavádzajúci. A môžem to ilustrovať na vašich vyjadreniach tu, ktoré ste mali pred krátkou chvíľou.
Viackrát ste zopakovali, že reakciou vládnej moci na vaše dve rozhodnutia, alebo teda na jedno rozhodnutie vaše a rozhodnutie vášho dnes už prvého námestníka, je snaha oklieštiť právomoci generálneho prokurátora, len pre tie dve rozhodnutia. Účelovo, hneď, opakovane, myslím, že najmenej trikrát ste to povedali. Ale to predsa nie je pravda. V programovom vyhlásení vlády sa uvádza: "Vláda Slovenskej republiky bude dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúma zúženie právnej úpravy § 363 Trestného poriadku, tak aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu."
A vy o tom veľmi dobre viete, že vláda má tento úmysel, má ho úplne od začiatku, napísala si ho do programového vyhlásenia, keď pravdepodobne ešte nikto netušil, kto sa stane generálnym prokurátorom, keď nikto netušil, akým spôsobom bude § 363 vami použitý v tých verejne diskutovaných kauzách, čiže žiadna účelovosť, je to niečo, čo má vláda v programe, vo svojom programovom vyhlásení. A vy to viete, vy ste o tom hovorili alebo hovorili sme o tom spolu počas vypočúvania kandidátov na generálneho prokurátora a vy ste o tom v podstate sám od seba začali hovoriť, čiže túto časť programového vyhlásenia ste určite mali prečítanú. Čiže nie je pravda, že niekto chce niečo účelovo zmeniť.
Rovnako nie je pravda, že tak ako to máme dnes v Trestnom poriadku, to bolo nastavené za ministrovania súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. V roku 2005, áno, pri rekodifikácii sa dostal do Trestného poriadku § 363, predtým takýto mimoriadny opravný prostriedok nebol, ale 363 ods. 1 vtedy znel: "Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutia prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci." Tá druhá veta tam už dnes nie je.
A z dôvodovej správy je zaujímavé zacitovať, z dôvodovej správy k návrhu nového Trestného poriadku, kde sa hovorí, že "zámer návrhu spočíva v tom, že teba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom podstúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor". Ani slovo o tom, že by sa § 363 mal používať na rušenie uznesení o vznesení obvinenia, už ani nehovoriac o tom, že by sa takýto, toto ustanovenie malo používať na zrušenie uznesení o začatí trestného stíhania.
No ale takto to bolo prijaté v roku 2005, keď bol ministrom spravodlivosti Daniel Lipšic, a potom sa to vyvíjalo, keď za vlády Ivety Radičovej boli zrušené negatívne pokyny, tak Generálna prokuratúra rozšírila výkladom svojvoľne uplatňovanie tohto ustanovenia aj na rušenie obvinení a keď Ústavný súd zapochyboval o tom, že toto je správny výklad § 363, tak prišla zmena v roku 2015, za vlády SMER-u, desať rokov po Lipšicovi. Tá druhá veta, ktorá predpokladala, že § 363 sa má používať na meritórne rozhodnutia, na tie, ktoré som citoval z dôvodovej správy, odtiaľ vypadla. Prečo? Čiže Ústavný súd povedal, že to nie je v poriadku, tak ste zmenili zákon, aby sa, aby to aj takýmto spôsobom bolo možné používať. Nepochybujem o tom, že toto všetko pán generálny prokurátor vie, keďže sa s tým potýkal, pracoval s tým, a teda neupodozrievam ho z toho, že by mu vývoj právnej úpravy nebol známy. Napriek tomu nám tu povedal, že takto to bolo nastavené za ministrovania Daniela Lipšica, súčasného špeciálneho prokurátora. Nie, nebolo to takto nastavené za Daniela Lipšica.
K § 363, pýtal som sa na to aj na výbore, taká zaujímavá vec, že v správe o stave prokuratúry za rok 2019 bol taký kritický, kritický odstavec, ktorý sa týkal uplatňovania § 363, zacitujem zo správy za rok 2019: "Opätovne však boli zaznamenané prípady zneužívania tohto inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku obvinenými a hlavne ich obhajcami, ktorí napriek svojmu právnemu vedomiu alebo existujúcej dôkaznej situácii využívajú mimoriadny opravný prostriedok ako ďalší riadny opravný prostriedok a to iba z dôvodu účelových obštrukcií s následným spôsobením zbytočných prieťahov v trestnom konaní alebo v záujme dosiahnutia prepustenia obvineného z väzby. Zákonná možnosť opätovného preskúmania právoplatného rozhodnutia prokurátora alebo policajta prostredníctvom podania mimoriadneho opravného prostriedku z rovnakých dôvodov, než pre ktoré už prokurátor konal a rozhodol o podanej sťažnosti, nenapĺňa účel a zmysel tohto druhu opravného prostriedku."
Toto bolo v správe o činnosti prokuratúry za rok 2019. Podobné pasáže nájdeme aj v správe za rok, za roky 2018, ´16, za predchádzajúce roky, ale takéto kritické hodnotenie § 363 v správe o činnosti prokuratúry za rok 2020 chýba. Naopak, tam je § 363 hodnotený veľmi pozitívne. Čiže nejaká zmena, zmena tónu už aj v správe o činnosti je.
Rovnako tá zmena tónu je badateľná vo vyjadreniach pána generálneho prokurátora z čias, keď sa iba uchádzal o túto pozíciu a vystupoval pred ústavnoprávnym výborom ako jeden z kandidátov, tak som sa ho zhodou okolností ja pýtal na to, že čo by sa mohlo zmeniť v právnej úprave. A pán vtedy ešte kandidát Žilinka povedal, že "bolo by dobré zaoberať sa tým, a ono je to aj v programovom vyhlásení, to oprávnenie generálneho prokurátora zrušovať právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní, pretože toto nám hlavne na Úrade špeciálnej prokuratúry robilo posledné roky šarapatu". Ale opäť je to o tom, ako sa tá moc uchytí. A tiež ste ohľadom § 363 vyhlásili, že, citujem, "má pozitíva aj verzia, ktorá je teraz, aj tá, že by sa len meritórne rozhodnutia napádali, v Čechách je len meritórne".
Ja netvrdím, že vy ste na vypočúvaní hovorili, že chcete zrušiť § 363, ale boli ste si vedomý, že vládna koalícia má vo svojom programovom vyhlásení zámer zúžiť § 363, boli ste s tým uzrozumený, hovorili ste o tom, že je to jedna z možností. Môžme to urobiť tak, ako to majú v Českej republike, že sa môžu napádať iba meritórne rozhodnutia, iba tie negatívne, ktorými sa de facto zastavuje trestné stíhanie, a môže to byť aj tak, ako to je u nás, teda boli to dve možnosti; nevravím, že ste sa prikláňali k zrušeniu, ale pripúšťali ste to ako možnosť, ako jednu z možností.
Dnes hovoríte o tom, že ak by parlament zmenil právnu úpravu a odobral by vám túto právomoc alebo by ju zúžil, tak by ste sa zmenili na štatistu, ktorý nemá žiadny vplyv. Ale ja teda neviem, mne sa to tak bije, možno vám sa to nebije, ale tie vyjadrenia, keď na jednej strane hovorím o tom, že ak by sa takto zmenil zákon ohľadom § 363, tak je to možné, veď môžme to mať tak ako v Českej republike, a vyjadrenie, že v tom prípade, v tom prípade by bol generálny prokurátor iba štatistom, čiže v žiadnom prípade nie, nevidíte v tom nijaký rozpor? Lebo ja v tom vidím hlboký rozpor. Buď teda ste, buď teda si myslíte naozaj to, čo hovoríte teraz, ale potom ste nám to mali povedať, aj keď sme sa na ústavnoprávnom výbore rozprávali o tom, aké sú vaše predstavy, mali ste povedať, že nie, v žiadnom prípade, toto si myslím, že síce vládna koalícia to zamýšľa, ale bolo by to veľmi zlé, ale to ste nám nepovedali. Alebo ste si to vtedy mysleli a teraz si z nejakého dôvodu myslíte niečo iné.
Vy ste nepriamo hovorili aj o vzťahu k špeciálnej prokuratúre, a teda keďže ste hovorili o tých aktuálnych veciach, tak aj ja sa spýtam a zopakujem tú otázku, na ktorú som zatiaľ teda nedostal odpoveď, že či ste zakázali, alebo nezakázali Danielovi Lipšicovi účasť v tých pracovných skupinách k zmene § 363 a v tej, pri bezpečnostnej rade, lebo tu ste povedali pred pár okamihmi, že ste nezakázali. Ale z toho, čo ste potom hovorili, tak mi to tak vyšlo, že de facto ste zakázali alebo, alebo teda neviem, to by som rád počul, že ako to je, lebo som to z tej odpovede nepochopil. Pochopil som, že si myslíte, že by prokuratúra mala hovoriť jedným hlasom, ja si to nemyslím, už som to povedal vo faktickej, že zdá sa mi úplne legitímne, že keď sa bavíme o zmene právnej úpravy, tak aj prokurátori môžu mať rôzne názory a je dobré a dokonca cenné, ak zaznejú viaceré názory, to nie je uplatňovanie trestnej politiky v trestnom konaní, ktoré má byť jednotné, naopak, pluralita názorov je žiaduca.
A keď ste teda hovorili, že keď bolo to ďalšie kolo, tak komisia sa uskutočnila bez vedomia vášho zástupcu, ktorého ste tam vyslali a presunulo sa z utorka na pondelok a potom sa zrušila, no, ono to bolo tak, že dohodli sme sa na tom stretnutí predchádzajúci týždeň aj za účasti vášho zástupcu, že stretnutie bude v pondelok, potom prišiel nejaký zmätočný mail z ministerstva spravodlivosti, kde sa hovorilo, kde sa hovorilo o utorku, ale teda ostatní členovia komisie prišli, lebo boli sme dohodnutí na pondelok. A zrušila sa, lebo sa asi vyčerpalo to, o čom sa dalo hovoriť a tie názory zjavne boli rôzne, takže teraz asi o tom je potrebné rozhodnúť na inom fóre.
Keď hovoríme o špeciálnom prokurátorovi Danielovi Lipšicovi, tak on verejne povedal, že prokurátor krajskej prokuratúry v Bratislave Juraj Filo úmyselne a opakovane uvádza vo svojich podaniach a stanoviskách dokázateľne nepravdivé skutočnosti týkajúce sa návrhu na vzatie do väzby vyšetrovateľa NAKA Štefana Mašina. Chcem sa spýtať, či sa tým Generálna prokuratúra zaoberala a s akým výsledkom, či teda boli preverené tieto skutočnosti.
Rovnako by ma zaujímal váš návrh, názor na to obvinenie tesne pred koncom premlčacej doby alebo začiatkom skončenia premlčacej doby redaktorov Denníka N Konštantína Čikovského a Moniky Tódovej, ktoré bolo už zrušené, ale teda bolo to, bolo to zvláštne, aspoň tak to vyznelo. Takže by ma zaujímal váš názor.
Potom vaše stretnutie s generálnym prokurátorom Ruskej federácie s Igorom Viktorovičom Krasnovom. Vyjadrili ste záujem o prehĺbenie spolupráce okrem iného aj v téme ochrany ľudských práv a slobôd a ochrany verejného záujmu. Čo teda ochrana ľudských práv v Ruskej federácii, kde sú politickí oponenti režimu a občianska spoločnosť potláčaní až likvidovaní aj s účasťou orgánov činných v trestnom konaní, takže naozaj by ma zaujímalo, či ste sa aj o tomto bavili a či naozaj vidíte niečo, v čom by sa Slovenská republika mohla v otázke ochrany ľudských práv v Rusku inšpirovať.
Posledná vec. Hovoril tu o tom pán poslanec Peter Pollák, tak ja by som zopakoval tú otázku, on ma možno doplní a bude to teda súvisieť, vo faktickej, v správe o činnosti sa spomína trestná činnosť mladistvých. Dáva sa to do súvislosti v tej príslušnej pasáži s vysokým podielom marginalizovaných skupín obyvateľstva. Takže sa chcem spýtať, že či prokuratúra sleduje etnicitu, etnickú príslušnosť alebo príslušnosť k marginalizovaným komunitám ako nejaký údaj, ktorý si zaznamenáva, a teda, alebo na základe čoho táto formulácia sa objavila v správe o činnosti.
Ďakujem.
22. 9. 2021 11:32:09 - 11:47:02 40. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 575 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
116.
Vážený pán predkladateľ a vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, máme na stole návrh zákona, ktorý pomerne výrečne ukazuje, aký je rozdiel medzi SMER-om a HLAS-om. Ten rozdiel nie je nijako dramatický, najmä teda pokiaľ ide o ctenie si existujúcich pravidiel, ktoré SMER-u ani HLAS-u nevyhovujú. Rozdiel je len v tom, že SMER – sociálna demokracia, alebo slovenská sociálna demokracia, neviem, či to už zmenili aj oficiálne, ak mu nejaké pravidlo nevyhovuje, tak to pravidlo porušuje alebo sa snaží porušiť, snaží sa ho obísť a dúfa, že si to nikto nevšimne. HLAS ide na to trošičku sofistikovanejšie, ak mu nejaké pravidlo nevyhovuje, tak sa to pravidlo snaží zmeniť a zmeniť sa ho snaží čisto účelovo, bez akéhokoľvek reálne existujúceho dôvodu, pretože je to pravidlo, ktoré tu platí už roky, ktoré sa takýmto spôsobom už roky uplatňuje a HLAS-u, teda vtedy HLAS ešte neexistoval, ale teda jeho politici boli integrálnou súčasťou SMER-u, takže ani HLAS-u, ani SMER-u nevadilo toto pravidlo pred rokom, nevadilo pred dvoma rokmi, nevadilo pred desiatimi rokmi, až teraz im zrazu vadí.
Ústavný súd rozhodol, že podľa súčasného znenia ústavy nie je možné uskutočniť referendum o skrátení volebného obdobia Národnej rady, lebo takéto referendum by bolo v rozpore s ústavou.
Pán poslanec Taraba predložil návrh, ktorý, ak by bol schválený, tak priamo v ústave by bolo napísané, že sa takéto referendum konať môže. Je pravda, že pán poslanec Taraba predložil tento návrh zákona skôr, a dokonca sa aj skôr o ňom hlasovalo, ako rozhodol Ústavný súd, ale pán poslanec Taraba ho predložil, samozrejme, v priamej súvislosti s tým, že pani prezidentka sa obrátila na Ústavný súd a Ústavný súd mal rozhodnúť o tom, či sa také referendum môže konať, alebo nemôže konať.
Národná rada sa s týmto návrhom nestotožnila, neschválila ho, hlasovali sme o tom 29. júna tohto roku a v zmysle existujúceho pravidla, ktoré je zakotvené v § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, návrh zákona v tej istej veci nie je možné predložiť do Národnej rady skôr ako o šesť mesiacov, to znamená skôr ako 29. decembra 2021, napriek tomu skupina poslancov za SMER – sociálnu demokraciu ešte v júli, hneď po rozhodnutí Ústavného súdu, prišla so svojím návrhom novely ústavy, ktorého obsahom bolo to, že sa referendum o skrátení volebného obdobia Národnej rady konať môže. Bol to nepochybne návrh v tej istej veci, ako to predpokladá zákon o rokovacom poriadku a ako stanovuje, že nemôže byť takýto návrh predložený skôr ako po šiestich mesiacoch od neschválenia návrhu v tej istej veci. Zákon o rokovacom poriadku nehovorí, že to musí byť identický, do bodky rovnaký návrh, že musí byť veľmi podobný, že sa nemôže líšiť, ale že to má byť návrh v tej istej veci teda a že má upravovať ten istý okruh právnych vzťahov.
Pán predseda Národnej rady sa obrátil na ústavnoprávny výbor, keďže mal pochybnosti o tom, či je takáto úprava v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Ústavnoprávny výbor konštatoval, že nie, nie je.
Poslanci SMER-u následne v auguste predložili znovu návrh na zmenu ústavy, opäť tam nejaké čiarky a bodkočiarky upravili inak, ale opäť to bolo v tej istej veci, opäť podstatou toho návrhu bolo, aby sa mohlo konať referendum o skrátení volebného obdobia Národnej rady. Čiže nepochybne to bolo v tej istej veci, ako bol neschválený návrh pána poslanca Tarabu, nepochybne to bolo v tej istej veci, ako bol návrh zákona poslanca, návrh novely ústavy poslancov SMER-u, o ktorom už ústavnoprávny výbor rozhodol, že nie je predložený v súlade s rokovacím poriadkom. Napriek tomu to poslanci SMER-u opäť predložili.
No ale smola, opäť sme si to všimli a opäť sa pán predseda Národnej rady obrátil na ústavnoprávny výbor a ústavnoprávny výbor napriek tomu, že ho pán poslanec Šutaj Eštok nabádal, že však neberme ten zákon až tak vážne, tak konštatoval v súlade s tým, ako to naozaj je, že je to návrh zákona v tej istej veci, a teda nie je možné takýto návrh zákona v súlade so zákonom o rokovacom poriadku predložiť skôr ako po šiestich mesiacoch od hlasovania, neúspešného hlasovania o návrhu novely ústavy, ktorú predložil pán poslanec Taraba.
A v jednej veci ale teda by som možno súhlasil s kolegami z HLAS-u, že dnes sa to ustanovenie § 96 ods. 3 uplatňuje príliš striktne, lebo dnes podľa toho, ako sa uplatňuje a uplatňuje sa tak dlhodobo, sa tou istou vecou myslí ten istý okruh právnych vzťahov, a teda aj v prípade, že by niekto prišiel s návrhom, ktorý ten istý okruh právnych vzťahov chce upraviť odlišným spôsobom, dokonca úplne opačným spôsobom, je to v tej istej veci. Čiže niekto navrhne zvýšiť daň, neprejde to, tak pol roka by vlastne nikto nemal navrhnúť ani zníženie tej istej dane, lebo je to v tej istej veci. A ja súhlasím, že takýto výklad je príliš striktný a mohli by sme ho prehodnotiť, ale na to netreba zmenu zákona, na to treba zmenu výkladu, ktorá je možná, ktorá musí byť odôvodnená, prečo by k nej napríklad ústavnoprávny výbor pristúpil, ale nie je kvôli tomu potrebné meniť zákon.
Ale ak teda pán poslanec Šutaj Eštok hovorí, že to, čo robí ústavnoprávny výbor vo veci návrhov novely ústavy z dielne SMER-u, z dielne ich bývalých kolegov, že je účelovo široký výklad, tak to neplatí. Je to výklad, ktorý sa tu uplatňuje roky. Roky s tým nikto nemal vážnejší problém, a dokonca si dovolím povedať, že to ustanovenie § 96 ods. 3 je tam práve na takéto prípady. Je tam práve na prípady, aby keď sa Národná rada zaoberá nejakým návrhom a rozhodne sa, že o tom návrhu nebude rokovať alebo ho neschváli, tak aby niekto nemohol prísť upraviť dve vety alebo to naformulovať do iného ustanovenia a tvrdiť, že je to úplne iný návrh, a znova na ďalšiu schôdzu predložiť návrh zákona v tej istej veci.
Lebo všetky tie návrhy, o ktorých je reč, a teda to sú návrhy, oba návrhy novely ústavy z dielne SMER-u, s ktorými prišli v júli a potom v auguste, sú evidentne v tej istej veci, lebo ich zámerom, ich cieľom je zmeniť ústavu tak, aby bolo možné uskutočniť referendum o skrátení volebného obdobia. Čiže to nie je tak, že nejakým nekorektným výkladom neznámych členov ústavnoprávneho výboru sme dospeli k tomu, že nie je možné rokovať o návrhoch SMER-u na zmenu ústavy. Nie. To ustanovenie je v zákone o rokovacom poriadku presne na takéto prípady, aby sa opakovane nepredkladali návrhy, ktoré sú o tom istom.
Pán predkladateľ tu hovoril o veľmi, používal veľmi silné slová a hovoril o bezprecedentnom pošliapaní vôle ľudu zo strany pani prezidentky a zo strany Ústavného súdu. No, ale pani prezidentka iba využila svoju právomoc, ktorá jej vyplýva z ústavy, pretože mala pochybnosti o tom, že také referendum je v súlade s ústavou, tak sa obrátila na Ústavný súd. To predpokladá priamo ústava. A Ústavný súd dospel k rozhodnutiu, že nie je v súlade s ústavou. Čo teda, keď sudcovia sú presvedčení, že referendum o skrátení volebného obdobia nie je v súlade s textom ústavy, aký je dnes, tak len preto, aby nenahnevali SMER a HLAS, tak teraz majú rozhodovať v súlade so svojím presvedčením a povedať, že je to v súlade, keď to podľa nich nie je v súlade? Ústavný súd takisto postupoval v súlade s právomocou, ktorú mu dáva ústava, a sudcovia Ústavného súdu rozhodli, že takéto referendum nie je možné podľa súčasného znenia ústavy. Ja tam nevidím žiadne bezprecedentné pošliapanie vôle ľudu. Naopak, vidím tam rešpekt k právu, k právnemu štátu a k ústave.
A teda len tak mimochodom, však tých ústavných sudcov síce niekto menoval, ale predtým, ako ich niekto z tých kandidátov menoval, tak niekto tých kandidátov na ústavných sudcov zvolil. Teda skoro všetci kandidáti na ústavných sudcov boli zvolení parlamentami, v ktorých sme tu mali vládnu koalíciu ma čele so SMER-om – sociálna demokracia, z ktorého vyšiel, vzišiel aj HLAS. Čiže to nie je nejako, že súčasná koalícia si navolila ústavných sudcov a teraz tí rozhodli podľa jej vôle. Však to sú, to sú všetko sudcovia, ktorí by neboli, možno teda s výnimkou, ktorí boli zvolení až v tomto volebnom období, to sú ústavní sudcovia, ktorí by neboli ústavnými sudcami, keby smerácka väčšina nebola s ich voľbou súhlasila.
A potom tu hovoríte o tom, že je tu nejaký precedens v tom, ako sa účelovo uplatňuje to ustanovenie, ale opakujem, takto sa to ustanovenie uplatňuje dlhodobo, to nie je, že teraz sme si to vymysleli. A dokonca, dokonca teda tu odkazujem na minulé volebné obdobie, keď povedzme poslanci SaS prišli s návrhom nejakým v daňovej oblasti, ktorý mali vo vládnom programe a ktorý dlhodobo presadzovali. Nebolo to schválené, samozrejme, a potom poslanci SNS na ďalšiu schôdzu prišli s rovnakým alebo teda s podobným návrhom. Upozornil som na to a Národná rada to rešpektovala, že je to v tej istej veci, hoci to nevyhovovalo poslancom SNS, ale predseda Národnej rady pán Danko sa obrátil na ústavnoprávny výbor. Ústavnoprávny výbor, v ktorom mala väčšinu vaša koalícia, konštatoval, že je to v tej istej veci, a Národná rada o tom návrhu nerokovala. Potom to teda vyriešili tak, že to dali ako pozmeňovák k nejakému inému návrhu, takže našli spôsob, ako obísť pravidlo, ale, samozrejme, že rešpektovali, že taký návrh by nemal byť predložený a nemôže byť predložený bez toho, aby bol porušený zákon o rokovacom poriadku.
Čiže zhrniem. Nie, nie je to o nerešpektovaní a o pohŕdaní vôľou ľudu. Vôľa ľudu je takisto prejavená vo voľbách a ľud vyjadril svoju vôľu vo voľbách do Národnej rady. Rozhodol o tom, ako má byť zložená Národná rada. A podľa súčasného znenia ústavy a aj podľa normálnych princípov fungovania parlamentnej demokracie skoro všade vo svete s výnimkou dvoch krajín, o ktorých viem, že je tam možnosť skracovania volebného obdobia cez referendum, to funguje práve takto. Ľud vyjadrí svoju vôľu, zvolí parlament a ten parlament je zvolený na určité obdobie, ktoré si môže sám skrátiť v prípade, že nemôže plniť svoju funkciu, napríklad nie je v ňom možné zostaviť väčšinu, ktorá je potrebná pre vládnutie a pre schvaľovanie zákonov, ale nie referendom sa má skracovať, sa má skracovať volebné obdobie, aj keď, samozrejme, že tento nástroj bol už neúspešne na Slovensku opakovane, opakovane použitý. Ale tak to je trochu iná téma, ku ktorej sa možno dostaneme, keď raz po uplynutí tých šiestich mesiacov opäť, nepochybujem o tom, nejaká skupina poslancov, či už SMER-u, alebo HLAS-u, alebo možno teda spoločne, keď sa spojíte, predloží tento návrh novely ústavy do parlamentu, tak tam potom môžme zviesť tú debatu, či je to správne alebo nie, ale teraz sa tu bavíme o pravidlách. A tie pravidlá sú pomerne jasne nastavené. A tak ako je nesprávne to, čo chce robiť SMER, teda že bude tie pravidlá porušovať a obchádzať, tak je nesprávne to, čo chce teraz spraviť HLAS, teda že tie pravidlá čisto účelovo zmení.
Takže napriek nádeji, ktorú prejavil pán predkladateľ v úvodnom slove, vlastne budem musieť sklamať, pretože ja určite budem hlasovať proti tomuto návrhu zákona.
Ďakujem.
24. 7. 2021 9:03:40 - 9:22:28 35. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 614 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
4.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som v prvom čítaní podporiť návrh novely zákona o ochrane verejného zdravia, o ktorom rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Jeho obsahom je ďalšie opatrenie, ktoré úrad verejného zdravia môže robiť pri ohrození verejného zdravia a môže, ak ten návrh schválime, dočasne podmieňovať vstup do prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb, a vstup na hromadné podujatia preukázaním sa vstupujúcich osôb potvrdením o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19 alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19, alebo potvrdením o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19.
Nie je veľmi veľa dôvodov pochybovať, že situácia sa opäť zhorší, počet prípadov bude narastať, bude narastať počet ľudí hospitalizovaných v nemocniciach aj počet úmrtí. No a potom sú v zásade dve možnosti, čo budeme robiť. Jedna možnosť je, že nebudeme robiť nič, budeme sa tváriť, že tu ten vírus neexistuje, nebudeme prijímať žiadne obmedzujúce opatrenia a budeme dúfať, že to nejako tak samé pominie. Lenže ono to tak samé nepominie, vírus sa bude šíriť, až nad ním stratíme akúkoľvek kontrolu, nemocnice budú zahltené, zaplnené pacientami s COVID-om, nebudú stíhať robiť nič iné a ľudia budú umierať nie preto, že im lekári vzhľadom na ich stav nedokážu s nástrojmi, ktoré majú k dispozícii, a prostriedkami, ktoré majú, akokoľvek pomôcť, ale preto, že nemocnice na to jednoducho nebudú mať kapacitu, nebudú mať ich kde umiestniť alebo sa o pacientov nebude mať kto starať, lebo nebude dosť lekárov. To je jedna možnosť, ale aj tak, aj keď sa to stane, tak dôsledkom bude, že budeme musieť nakoniec pristúpiť k nejakým opatreniam.
Druhá možnosť je, že sa k tým opatreniam pristúpi skôr, podobne ako v predchádzajúcich vlnách, a tie opatrenia budú zamerané na obmedzenie mobility a budú teda znamenať aj zatváranie alebo obmedzovanie prevádzok a hromadných podujatí. Ak sa tomu chceme vyhnúť alebo ak chceme, aby obmedzenia boli aspoň mäkšie, je potrebné stanoviť podmienky, za akých budú môcť ľudia do tých prevádzok alebo na hromadné podujatia chodiť. Čiže tá reálna voľba bude, že na jednej strane budeme mať zákaz niektorých prevádzok, samozrejme, že sa nezavrú všetky prevádzky, hromadné podujatia sa zrejme zakážu všetky, alebo môžu sa zakázať všetky, to sme už zažili, a na druhej strane môžme stanoviť nejaké podmienky, za akých môžu ľudia chodiť do prevádzok.
Je lepšie zatvárať? Som presvedčený, že nie. Je lepšie nerobiť nič? Určite nie. Lepšie je robiť cielené opatrenia a určite je lepšie robiť mäkšie a cielené opatrenia ako plošné. Ak hovoríte, že netreba robiť cielené opatrenia, tak vlastne hovoríte, že vám je jedno, čo bude s obchodmi, čo bude so službami, čo bude s kultúrnymi akciami, čo bude so športovými podujatiami, lebo keď sa situácia začne zhoršovať, tak tá otázka nebude stáť tak, že či tam pustíme všetkých alebo len niektorých, ale otázka bude stáť, či tam pustíme aspoň niektorých alebo vôbec nikoho a úplne to zavreme, úplne to zakážeme.
Návrh zákona hovorí o troch kategóriách, ktoré by mali mať výnimku v situácii, keď nastane ohrozenie verejného zdravia, a ide o očkovanie, testovanie a prekonanie COVID-u. Ale rovno si treba povedať, že z týchto troch nástrojov, ktoré máme k dispozícii, je účinný a efektívny na porazenie COVID-u, nie na jeho obmedzenie alebo spomalenie, iba jeden jediný. A tým je očkovanie. Lebo testovanie nie je žiadne liečenie, to nie je ochrana pred nakazením seba alebo iných, to je len informácia o tom, že človek vo chvíli, keď sa testuje, je zdravý alebo teda pravdepodobne je zdravý, keďže ani tie testy nie sú stopercentné, ale teda s určitou pravdepodobnosťou na základe testu vieme povedať, že v čase testovania bol človek zdravý. Nie je to informácia o jeho aktuálnom zdravotnom stave, lebo keď výsledok testu dostane o dve hodiny alebo na druhý deň, tak medzitým už dávno mohol sa znova infikovať, a nie je to žiadna informácia o tom, ako, či budem zdravý, alebo nebudem zdravý o dva dni, o tri dni, a teda, ako hovorím, nie je to liečenie, je to iba informácia.
Druhá možnosť je prekonanie COVID-u. Samozrejme, tí, čo majú to šťastie a prežijú COVID bez nejakých následkov vážnych, a teda hlavne ho prežijú, tak je pravdepodobné, že sa im vytvoria, vytvoria protilátky, ale teda to sa mi zdá taká, taká dosť bizarná idea, že necháme všetkých premoriť, a teda tí, čo prežijú, tak budú mať vytvorené protilátky, lebo to bude stáť určite mnohonásobne, nieže oveľa, mnohonásobne viac obetí, ako kebyže sa všetci hneď povinne, povinne zaočkovali.
Teda vytváranie protilátok u obyvateľstva prostredníctvom premorenia, prostredníctvom zaočkovania je neporovnateľné a navyše nemáme o tom ešte úplné vedomosti. Nie vždy tie protilátky, ktoré sa vytvoria, alebo to prekonanie ochorenia vytvorí dostatočnú ochranu, nie vždy sa protilátky vytvoria v dostatočnom množstve. Nevieme, ako dlho tie protilátky vydržia, a môže sa objaviť nový variant vírusu, proti ktorému tie protilátky nebudú fungovať. A to, samozrejme, nevieme s určitosťou ani pri očkovaní, nie sme ešte v takom štádiu, aby sme vedeli, že tie protilátky vydržia, že tie protilátky budú fungovať proti nejakému vírusu, ktorý sa v budúcnosti objaví, ale je tu drobný rozdiel. Ak sa ukáže, že dve dávky nestačia, no, tak ja jednoducho pôjdem a nechám si dať tretiu, ak bude potrebné, tak si nechám dať aj štvrtú. Čo spravia ľudia, ktorí získali protilátky v dôsledku prekonania choroby? Tak znova sa nakazia, risknú to, že tentoraz to znova prežijú, a vytvoria si protilátky. No, to asi nie je celkom, celkom riešenie.
Čiže jediným z tých troch nástrojov, ktorý sa spomína aj v návrhu zákona, alebo z tých troch skutočností, ktoré majú byť dôvodom na výnimku na vstup do prevádzok alebo na hromadné podujatia pri ohrození verejného zdravia, to zdôrazňujem, je očkovanie. Ak nebudeme v dostatočnej miere zaočkovaní, príde tretia vlna a bude mať vážne následky. Ak bude slabšia, čo je možné, že ak príde v lete, tak bude slabšia, tak príde až nejaká ďalšia, aj nejaká ďalšia, tá bude mať vážne následky, až kým teda nebudeme všetci, všetci premorení alebo zaočkovaní, alebo kombinácia toho.
Veľa sa tu aj včera hovorilo o slobode, totalite, apartheide, fašizme a podobných nezmyselných prirovnaniach, tvrdilo sa, že my sa pozeráme na ľudí ako na čísla. Ale v skutočnosti je to úplne naopak. Tu práve politika opozície a, žiaľ, kompletne celej parlamentnej opozície, zameraná na naháňanie politických bodov, spôsobí, že nebudeme dostatočne zaočkovaní, keď príde tretia vlna, a následkom toho bude oveľa viac ľudí, ktorí sa infikujú, ako keby sme boli dostatočne zaočkovaní, ale najmä oveľa viac ľudí, ktorí budú mať vážny priebeh, ktorí budú musieť byť hospitalizovaní a ktorí na COVID zomrú. Ľudia budú zomierať na COVID, a najmä nezaočkovaní, ale aj zaočkovaní, lebo nie všetkým sa vytvorí dostatočná imunitná reakcia.
Čiže áno, postihne to aj niektorých tých, čo sa dali zaočkovať. Budú ohrození aj tí nezaočkovaní, ktorí sa nemôžu dať zaočkovať zo zdravotných dôvodov, aj ich životy táto nezodpovedná politika, zameraná na to, aby sa neočkovali tí, ktorí sa očkovať môžu, vážne ohrozuje, ale bude zomierať aj množstvo iných ľudí, ktorí by nemuseli zomrieť, práve preto, že kapacity zdravotníctva budú vyťažené bojom s COVID-om a nebude im môcť byť poskytovaná zdravotná starostlivosť, ktorú potrebujú v tom čase, pretože sa lekári, zdravotníci budú museť zaoberať liečením infikovaných na COVID, a to sa nemusí prejaviť hneď, ale v dôsledku toho budú zomierať ľudia, samozrejme, aj z iných dôvodov a na iné ochorenia. Ak nebudeme dostatočne zaočkovaní, tak prídu tvrdšie obmedzenia pre ekonomiku, tvrdšie obmedzenia pre sociálny život, možno sa budú musieť znova zatvárať školy a bude to znamenať väčšie náklady a škody nielen pre ľudí, nielen pre podnikateľov, ale aj pre štát, či už ako výdavky na zdravotníctvo, alebo ako náklady na kompenzácie.
Včera tu po vystúpení môjho kolegu Rada Kazdu sa strhla búrlivá debata o platení liečenia COVID-u, lebo však áno, keď hovoríme o slobode, tak by sme mali hovoriť aj o zodpovednosti. A keď niekto sa slobodne rozhodne nerozumne, no tak má za to niesť následky. Áno, v našom systéme je takéto niečo asi nie veľmi, nie veľmi reálne, ale štát poskytuje zdravotnú starostlivosť a zabezpečuje ochranu ľudí pred COVID-om tým, že im umožňuje očkovať sa, čo je úplne, úplne bezplatné a podľa mňa nie je úplne od diabla idea, že by tí, ktorí tú možnosť ochrany prostredníctvom očkovania nevyužili, mali si potom nejakým spôsobom prispievať na zdravotnú starostlivosť, lebo mali tú možnosť, hej? Spomenul som tu včera ten príklad s preventívnymi zubnými prehliadkami, absolvujete to, nasledujúci rok si nemusíte plne platiť. Neabsolvujete, je to vaše slobodné rozhodnutie, ale ak potom sa vám niečo stane s chrupom nasledujúci rok, tak si to, tak si to plne uhradíte a nemáte nárok na žiadny príspevok zo strany poisťovne.
Rovnako sa tu rozoberalo, rozoberalo v súvislosti s vystúpením kolegu Kazdu možnosť povinného očkovania, alebo teda povinného očkovania prinajmenšom pre niektoré skupiny. A samozrejme, že nikto nespochybňuje, že lepšie, ak je očkovanie dobrovoľné a ak by sa podarilo dosiahnuť dostatočnú mieru zaočkovanosti dobrovoľne, ale zasa sa netvárme, že tá miera zaočkovanosti dnes je dostatočná, a ani to veľmi nevyzerá, že by sa to podarilo. A ja som presvedčený, že ak sa to nepodarí, ak, a už zdá sa, že sme veľmi blízko k tej chvíli, tak by zodpovedným rozhodnutím bolo nariadiť povinné očkovanie prinajmenšom pre niektoré skupiny, pre skupiny, ktoré sú najviac ohrozené v dôsledku očkovania.
Len teda pre upresnenie, keď som sa už vrátil k včerajšiemu vystúpeniu pána poslanca Kazdu, niektorí ho tak rozhorčene posielali za jeho predsedom, tak ja by som len teda pripomenul, že pán Kazda nie je členom strany SaS, ale členom strany OKS, takže jeho predsedom nie je pán Sulík, ale ja. A to, čo hovoril ohľadom povinného očkovania napríklad, nie je názor SaS, ale je to názor OKS, tam sa drobne s kolegami z SaS, s ktorými sme v poslaneckom klube, líšime, ale to, v čom sa zhodujeme, je, že očkovanie je dôležité, treba urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sa čo najviac ľudí zaočkovalo, a podporujeme návrh novely zákona o ochrane verejného zdravia, ktorý do parlamentu predkladá pán minister Lengvarský, a všetci budeme hlasovať za jeho schválenie.
Posledná vec, ktorú by som chcel povedať, je, že v rozprave a vo faktických poznámkach sa tu mnohí rozhorčovali nad niektorými hrubšími vyjadreniami či už politikov, alebo novinárov na adresu nezaočkovaných, ale zároveň tu v priamom prenose nabádali ľudí, nabádali agresívny dav, aby si išiel nájsť tých politikov, ktorí sa zasadzujú za očkovanie, a niečo im tam, niečo im tam dohovoril, ale teda všetci vieme, že akým spôsobom by im asi dohovoril. Hovorili ste, že máme sa ísť s nimi porozprávať, no práve Rado Kazda to skúsil a dostalo sa mu strkancov, dostalo sa mu vulgárnych nadávok. Ja by som očakával, že teda aj keď v tejto veci navzájom zo seba, so sebou nesúhlasíme, tak nebudete hecovať dav, ktorý sem príde a ktorý sa správa agresívne, ktorý sa správa vulgárne, ktorý sa správa násilne, a nebudete mu podsúvať, že choďte si ešte nájsť tých poslancov, ktorí budú hlasovať inak, ako si to vy želáte. Je to úplne nezodpovedné, ale je to rovnako nezodpovedné ako váš prístup k očkovaniu, lebo váš prístup k očkovaniu bude stáť ľudské životy. Bude to vaša zodpovednosť, ja neviem, či tým bludom o škodlivosti očkovania, o tom, že je to všetko iba záujem farmafiriem, naozaj aj veríte, alebo to iba cynicky zneužívate ako politickú hru, lebo viete, že na to niekto počúva, teda to mnohí ľudia počúvajú, a teda vo vašom prípade som teda ochotný aj veriť, že tým bludom aj úprimne, úprimne veríte. Už úplne inak je to, je to u vašich kolegov zo SMER-u a z HLAS-u, tam neverím, že by oni si neuvedomovali, ako je dôležité očkovanie a čo môže, čo môže nedostatočná miera očkovanosti už v blízkej dobe spôsobiť, ale napriek tomu, napriek tomu sa správajú rovnako nezodpovedne ako vy.
Takže skončím tým, že keď aj v dôsledku vašej politiky, vašej populistickej politiky nebudeme mať dostatočné množstvo ľudí zaočkovaných, tak budú ľudia zomierať zbytočne. Budú zomierať ľudia, ktorí by zomierať nemuseli, a bude to v tejto chvíli primárne vaša zodpovednosť, lebo pred rokom sme nemali vakcínu, nemali sme účinný nástroj na boj s COVID-om, teraz ho máme a ak ho nevyužijeme v dostatočnej miere práve preto, že vyvolávate politické vášne a naháňate si na tom politické body alebo sa tomu iba alibisticky prizeráte, tak tá zodpovednosť bude jednoznačne na vás.
23. 7. 2021 14:43:33 - 14:57:40 35. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 615 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
23.
Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, vítam snahu o zrýchlenie a zjednodušenie postupu verejného obstarávania, ktorá je podstatnou súčasťou tejto novely. Vopred hovorím, že budem hlasovať za to, aby bol návrh zákona postúpený do druhého čítania, a rovnako bude hlasovať aj celý poslanecký klub SaS.
Chcel by som však využiť prvé čítanie k návrhu zákona aj na otvorenie diskusie o niektorých bodoch, ktoré sa mi v návrhu javia ako problematické a o ktorých by som bol rád, keby sme mohli hovoriť aj v druhom čítaní a prípadne by sa mohli premietnuť do nejakých pozmeňujúcich návrhov, ak sa na nich v rámci koalície budeme vedieť zhodnúť.
Uvedomujem si, že ide o zásadné zmeny v systéme verejného obstarávania. Uvedomujem si, že predloženiu návrhu zákona do parlamentu predchádzalo rozsiahle, opakované medzirezortné pripomienkové konanie, veľké množstvo pripomienok, aj zásadných pripomienok, rozporové konania, výrazné zmeny oproti pôvodnému návrhu, dohoda s Úradom pre verejné obstarávanie, ktorú tiež vítam, a, samozrejme, aj množstvo kompromisov, lebo pri takto zásadnej zmene to bez tých kompromisov asi ani nejde.
Napriek tomu by som sa chcel vyjadriť v podstate k štyrom okruhom, ktoré vnímam ako také, že by ešte stáli za ďalšiu diskusiu. Tým prvým je obmedzovanie námietok, druhým je systém profesionalizácie, tretím je otázka dotovaných osôb podľa § 8 zákona a štvrtým štátna elektronická platforma ako povinný nástroj pri podlimitnom a, podlimitnom obstarávaní a zákazkách s nízkou hodnotou.
Hlavný problém vidím teda práve v tom obmedzení podávania námietok, pretože námietky považujem za najdôležitejší nástroj kontroly verejného obstarávania, a myslím si, že to odôvodňovanie tým, že námietky zdržujú proces verejného obstarávania, je len mýtus, ktorý nezodpovedá realite a nie je podložený štatistickými údajmi. K tomu sa vyjadrím trochu bližšie, k tým ostatným naozaj len telegraficky.
Pokiaľ ide o systém profesionalizácie verejného obstarávania, tak už v minulom volebnom období prišiel Úrad pre verejné obstarávanie s návrhom vytvorenia komory profesionálov vo verejnom obstarávaní, čo som nepovažoval za veľmi šťastné, aj sme k tomu dávali, dávali hromadnú pripomienku, a teda to sa nakoniec nezrealizovalo, ale myslím si, že ani tento systém nie je optimálny a je tam viac vecí na diskusiu.
A pokiaľ ide o tie dotované osoby podľa § 8 zákona, v predloženej novele zákona tá navrhovaná úprava síce nie je v rozpore so smernicami pre verejné obstarávanie, ale obávam sa, že úplná absencia pravidiel pre zákazky na tovary a služby spolufinancované z európskych štrukturálnych a investičných fondov môže znamenať zásadný problém pri preukazovaní hospodárnosti nakladania s prostriedkami Európskej únie, môže obmedziť hospodársku súťaž aj transparentnosť procesu obstarávania, a teda to, že nebude priamo zákonná úprava, ale nejaký iný systém, vidím ako problém a vidím ako dôvod na diskusiu.
A pokiaľ ide o tú platformu elektronickú, tam zase kladiem otázku, že prečo by pri aj podlimitnom verejnom obstarávaní a obstarávaní zákaziek s nízkou hodnotou malo byť povinné realizovať elektronickú komunikáciu len prostredníctvom štátnej elektronickej platformy, keď na trhu existujú aj komerčné systémy, ktoré bude možné používať už len v nadlimitnom obstarávaní.
Ale teraz k tomu hlavnému problému, ktorý vidím, ktorý sa týka námietok, ktoré sa týka toho, že námietky nebude možné podať pri zadávaní zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, ak je predpokladaná hodnota zákazky rovná alebo nižšia ako jeden milión eur a nebude to možné podávať, nebude ich možné podávať pri zadávaní podlimitných zákaziek verejným obstarávateľom na dodanie tovaru a poskytnutie služby. Materiál neobsahuje žiadne štatistické východiská, ktoré by odôvodňovali takéto zásadné obmedzovanie práv hospodárskych subjektov brániť svoje záujmy. V dôvodovej správe sa hovorí: Navrhovaná úprava v kontexte štatistických ukazovateľov obmedzuje podávanie námietok v segmente, ktorý nie je z pohľadu celkového počtu námietok dominantný. V roku 2019 bolo podaných celkovo desať námietok z celkového počtu 269 námietok, ktoré sa týkali podlimitných postupov na tovary a služby, a 38 námietok, ktoré sa týkali podlimitných stavebných prác s predpokladanou hodnotou zákazky do milióna eur.
V dôvodovej správe sa ďalej uvádza, že konanie o námietkach je niektorými podnikateľmi systematicky zneužívané na blokovanie uzavretia zmluvy vo verejnom obstarávaní, a ďalej, že zneužívanie námietok a umelé predlžovanie procesu verejného obstarávania je zvlášť aktuálne pri projektoch financovaných z fondov Európskej únie, pri ktorých existujú striktné lehoty na ich čerpanie. Zároveň však predstavuje hrozbu pre hospodársky a sociálny rozvoj štátu, napríklad v súvislosti s odkladanými strategickými projektami.
To, že námietky zdržujú proces verejného obstarávania a čerpanie eurofondov, považujem za mýtus, ktorý je živený vo verejnosti dlhodobo, ale myslím, že sa nezakladá na pravde. V roku 2019 Úrad pre verejné obstarávanie meritórne rozhodol o 141 námietkach, z toho 110 išlo o nadlimitné zákazky a v 31 išlo o námietky doručené v postupe zadávania podlimitných zákaziek. 86 námietkam, to znamená 61 %, bolo vyhovené, 55 bolo zamietnutých. V roku 2019 bolo uskutočnených 1 387 podlimitných postupov bez využitia elektronického trhoviska, to znamená, že zákaz podávania námietok upravuje návrh kvôli 31 z 1 387, čiže 2,2 % podlimitných zákaziek, ktorých sa týkali námietky z roku 2019, pričom 97 % podlimitných verejných obstarávaní sa námietky vôbec netýkajú.
Čiže otázka môže znieť, že prečo kvôli takému nízkemu počtu. Rovnako môže byť aj protiargument, že prečo teda ja namietam obmedzenie tých námietok, keď je to tak málo využívané. Lenže význam námietok spočíva nielen v námietkach samotných, ale podľa môjho názoru najmä v tom, že sú dôvodom, prečo sa verejní obstarávatelia zaoberajú žiadosťami o nápravu, ktoré námietkam predchádzajú. Žiadosťou o nápravu záujemcovia o verejné zákazky vo veľkej miere prispievajú k opravám súťažných podmienok, ktoré sa účastníkom predmetného trhu zdajú diskriminačné alebo sú inak v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní.
Povinnou náležitosťou žiadosti o nápravu je opis rozhodujúcich skutočností a označených dôkazov. To znamená, že záujemca, účastník alebo osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa, musí presne popísať pochybenie a podložiť ho dôkazmi, ktorými sú často výkladové stanoviská či rozhodnutia úradu v obdobnej veci. Mám za to, že napríklad v prípade námietky proti súčasným podkladom nie je väčšinou v záujme navrhovateľa nejako zdržovať proces verejného obstarávania, ani to nie je v jeho moci, nakoľko námietky nemajú odkladný účinok na konanie verejného obstarávateľa. Naopak, záujemca očakáva čo najrýchlejšie rozhodnutie a opravu súťaže. Proces sa potom zdržuje na strane verejného obstarávateľa a ÚVO, kde úrad pýta od verejného obstarávateľa niekedy aj dokumentáciu, ktorú k rozhodovaniu o námietke bezprostredne nepotrebuje.
V prípade, že úrad rozhoduje o obsahu námietky, minimálne v 60 % prípadoch dá za pravdu sťažovateľovi a tento trend je dlhodobý, čiže tie námietky majú zmysel. Revízne postupy sú podľa môjho názoru najdôležitejším nástrojom kontroly verejného obstarávania, pretože práve hospodárske subjekty vedia najlepšie posúdiť, či je zákazka diskriminačná, t. j. či je vyhlásená na mieru konkrétnemu hospodárskemu subjektu.
Navrhované znenie znemožňuje účinnú právnu ochranu prostredníctvom revíznych postupov hlavne pre malých a stredných podnikateľov, ktorí sa zúčastňujú podlimitných zákaziek. Novela vytvára predpoklad pre zrýchlenie námietkového konania tým, že sa ruší druhostupňové rozhodovanie o námietkach v podobe rozhodovania rady úradu, a z uvedeného nevidím dôvod na vylúčenie značnej časti verejných obstarávaní z dohľadu nad verejným obstarávaním prostredníctvom účinných postupov preskúmania, tam, keď sú ešte úkony verejného, verejných obstarávateľov zvrátiteľné.
Materiál neobsahuje žiadne štatistické východiská, dôvody pre toto obmedzovanie práv hospodárskych subjektov brániť svoje záujmy v procese verejného obstarávania a už zvýšením finančných limitov sa značne obmedzuje podávanie námietky. Zásada transparentnosti vo verejnom obstarávaní má zabezpečiť nielen adekvátny stupeň zverejňovania zákazky, ale aj kontrolu nestrannosti postupov verejného obstarávania. Existuje riziko, že žiadosti o nápravu bez námietok dopadnú ako rozpor podaný v karanténe na elektronickom trhovisku, teda že nebudú, nebudú si ich obstarávatelia či verejní obstarávatelia všímať. Možnosť namietať je najlepším a okamžite vynútiteľným kontrolným mechanizmom, preto považujem toto obmedzovanie za neprimerané. Úprava podľa môjho názoru neodstraňuje príčiny predlžovania procesu verejného obstarávania, ale len následky.
Čo sa týka deklaratórneho výroku Úradu pre verejné obstarávanie namiesto revízneho po uzavretí zmluvy nad jeden milión eur akékoľvek následné uplatňovanie už porušených práv s následkami ex post nemá pre hospodársky subjekt z podnikateľského hľadiska žiadny zmysel a môže to odradzovať hospodárske subjekty od účasti v procese verejného obstarávania. To, že bude niekomu následne vyplatené odškodné vo výške kaucie 0,1 % z hodnoty zákazky, nebude, nebude mať žiadny význam pre hospodársky subjekt.
A už len pár štatistík. Viac ako 90 % podlimitných a nadlimitných verejných obstarávaní sa námietky vôbec netýkajú. Počet konaní o námietkach, ktoré úrad nezastaví, dlhodobo nedosahuje ani 6 % z celkového počtu ukončených podlimitných a nadlimitných postupov. Do roku 2015 bola súčasťou správy o činnosti Úradu pre verejné obstarávanie aj časť nazvaná štatistika vplyvu činnosti súvisiacej s rozhodovaním o konaní o námietkach na proces verejného obstarávania súvisiacich s čerpaním prostriedkov z fondov Európskej únie, kde úrad dlhodobo vykazoval nasledovné: napríklad rok 2015, vyhlásených bolo celkovo 3 617 verejných obstarávaní podlimitných zákaziek financovaných z fondov Európskej únie v celkovej predpokladanej hodnote jedna miliar... 1,3 miliardy eur, činnosť sa dotkla 1,16 % všetkých vyhlásených podlimitných verejných obstarávaní financovaných z fondov Európskej únie. V roku 2014 sa činnosť dotkla 3,9 % všetkých vyhlásených nadlimitných a 2,6 % podlimitných verejných obstarávaní z fondov Európskej únie.
Úrad uvádza: Z uvedených údajov vyplýva, že vzhľadom na nízky počet súťaží dotknutých konaním o námietkach, nemôže dochádzať k všeobecnému zdržaniu čerpania fondov Európskej únie.
Čiže opakujem, podporíme postúpenie návrhu zákona do druhého čítania. Vidíme tam viacero pozitívnych momentov, čiže ten návrh si zaslúži podporu, ale vidíme tam aj niektoré otvorené veci, o ktorých by sme ešte radi hovorili v rámci prvého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
23. 7. 2021 10:29:41 - 10:37:58 35. schôdza NR SR - 1.deň - A. dopoludnia Tlač 613 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
12.
Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu SaS aj v mene svojom podporil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý v parlamente pred chvíľou uviedol pán minister zdravotníctva Lengvarský.
Podľa § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Som presvedčený, že podmienky zákona o rokovacom poriadku sú splnené vrchovatou mierou a existujú zákonom stanovené dôvody pre skrátenie legislatívneho konania. V prípade situácie, v ktorej sa nachádzame, resp. ktorej čelíme a ktorú sa snaží návrh novely zákona riešiť, sú naplnené hneď dva z troch verejných záujmov, ktorých ohrozenie podľa zákona o rokovacom poriadku odôvodňuje skrátenie legislatívneho konania.
Po prvé, sú ohrozené základné ľudské práva a slobody, predovšetkým právo na ochranu zdravia, ale sprostredkovane aj právo na prácu a právo na výkon podnikateľskej činnosti. Pandémia COVID-19 ohrozuje nielen zdravie, ale aj životy ľudí. Samotná pandémia mení správanie ľudí, ktorí chránia svoje zdravie aj tým, že dobrovoľne obmedzujú svoje sociálne kontakty a účasť na verejnom a sociálnom živote. Ale menia ho aj štátom nariadené opatrenia, ktoré majú charakter obmedzení hospodárskeho života a ďalších aktivít, ktoré sú s pandémiou spojené a ktoré štát prijíma v záujme ochrany zdravia, a tie zasa zasahujú aj do iných práv, najmä práva na prácu a práva na podnikanie, pretože obmedzujú rôznorodé aktivity ľudí.
Po druhé, druhý, ohrozený verejný záujem, štátu hrozia značné hospodárske škody. Zatváranie či čo i len obmedzovanie ekonomiky spôsobuje škody nielen ľuďom, ktorých sa to bezprostredne týka, nielen podnikateľským a ďalším subjektom, ktorých aktivity sú obmedzené, ale aj štátu. A nemusí to byť hneď tvrdý lockdown, ale každé zásadnejšie obmedzenie ekonomickej aktivity – či už v dôsledku dobrovoľne zmeneného správania ľudí, alebo v dôsledku opatrení štátu na ochranu zdravia – znamená nižšie príjmy štátu a zároveň jeho vyššie výdavky potrebné na kompenzáciu alebo aspoň čiastočnú kompenzáciu týchto obmedzení. Rovnako vyššie náklady na zdravotníctvo na zvládanie pandémie v situácii, keď opäť budeme čeliť nekontrolovanému nárastu prípadov a potrebných hospitalizácií. Takže je evidentné, že okrem ohrozenia základných práv a slobôd je tu prítomná aj hrozba hospodárskych škôd pre štát.
A napokon sú prítomné aj mimoriadne okolnosti, ktoré zákon o rokovacom poriadku predpokladá ako dôvod pre skrátenie legislatívneho konania. Dlhodobo existujúcou mimoriadnou okolnosťou je pandémia COVID-19. A je mimoriadnou okolnosťou napriek tomu, že ju tu máme už od marca minulého roka. Tváriť sa, že nie, je zakrývaním si očí pred realitou. Na niektoré veci sa už určite bolo možné pripraviť a pripraviť aj legislatívne, ale na niektoré nie, lebo pandémia sa vyvíja tiež. A ak máme možnosť urobiť opatrenia, ktoré nám v boji s pandémiou môžu pomôcť, tak je potrebné urobiť ich čo najskôr, resp. vytvoriť čo najskôr pre ich realizáciu legislatívne prostredie. A je našou povinnosťou tak urobiť. Lebo na tom existuje legitímny verejný záujem, spočívajúci v ochrane zdravia, životov, v ochrane práce, podnikania a ďalších aktivít, ako aj v ochrane štátu pred ďalšími a tentoraz už aj sčasti zbytočnými a neodôvodnenými hospodárskymi škodami.
Ale predovšetkým ide o život. Naozaj o život, nielen obrazne, ale aj doslova. O množstvo životov, ktoré môžeme zachrániť alebo ktoré môžu predčasne skončiť.
V tomto konkrétnom prípade sú navyše prítomné aj ďalšie dôvody, ktoré mimoriadnosť situácie zdôrazňujú a podčiarkujú aj nad rámec evidentnej mimoriadnosti spočívajúcej v samotnej existencii pandémie. Prinajmenšom tri okolnosti, ktoré nebolo možné úplne presne vopred predpokladať do najmenších detailov a na ktoré je potrebné reagovať aj zmenou legislatívy, ktorú máme dnes na stole.
Po prvé, vírus sa vyvíja. Máme tu mimoriadne agresívny a infekčný delta variant, ktorý skôr či neskôr príde a rozšíri sa aj na Slovensku. Môžeme to spomaliť, môžeme sa to snažiť obmedziť či trochu to brzdiť, ale úplne zabrániť jeho príchodu nedokážeme.
Po druhé, máme aj v rámci Európy mimoriadne nízku mieru zaočkovanosti obyvateľstva. Máme tu nástroj, ktorým sa môžeme pred pandémiou chrániť, a tým je očkovanie. Je to vlastne jediný prostriedok, ktorým môžeme COVID-19 úplne poraziť. Ale nevyužívame ho dostatočne. Nie sme dostatočne chránení. Nie sme chránení tak ako mnohé iné vyspelé krajiny aj v našom okolí. Nie sme chránení tak, ako by sme mali byť, a čo je ešte väčší problém, ako by sme už dnes mohli byť. Je to problém, ktorý bude mať pre nás zrejme už v blízkej dobe veľmi vážne následky.
A ten tretí dôvod sú procesy na európskej úrovni, konkrétne aj v odôvodnení spomínané využívanie digitálnych očkovacích preukazov, GreenPassov, ktoré zohľadňujú očkovanie, testy a prekonanie ochorenia. Som presvedčený, že málokedy sú tak jasné a jednoznačne naplnené zákonom stanovené dôvody pre skrátené legislatívne konanie. A preto si návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o novele zákona o ochrane verejného zdravia zaslúži podporu Národnej rady.
Za klub SaS chcem týmto deklarovať, že ju od nás dostane ako návrh na skrátené legislatívne konanie, tak samotný návrh zákona, lebo vidíme dôvod na skrátenie legislatívneho konania a považujeme za potrebné navrhovaný zákon prijať, a to čo najskôr.
Ďakujem za pozornosť.
2. 7. 2021 14:16:55 - 14:36:59 32. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia Tlač 459 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
203.
Vážený pán podpredseda Národnej rady a vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vyjadriť ako k samotnému návrhu zákona, tak najmä k tým pozmeňujúcim zákonom, ktoré tu dnes odzneli, keďže sme, keďže sme v druhom čítaní.
Ako už pán predseda ústavnoprávneho výboru a zástupca skupiny predkladateľov spomenul, toto je ešte len taká malá novela a myslím, že máme ambíciu upraviť zákon o rokovacom poriadku zásadnejším spôsobom, a teda to je to, čo nás čaká a čomu ale ešte budú predchádzať nejaké rozsiahlejšie diskusie. Jednotlivé politické strany, kluby zastúpené v Národnej rade sformovali svoje predstavy, neviem, či, neviem, či všetky, a teraz je, príde čas, aby sme sa o nich bavili, ale teda asi je logický ten postup, že najprv uzavrieme alebo prerokujeme a odsúhlasíme tú novelu, o ktorej práve rokujeme a ktorá rieši isté problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe aj v súvislosti s pandémiou, s epidémiou koronavírusu, a teda opatreniami, ktoré ju sprevádzajú.
Vo vzťahu, vo vzťahu k... Pardon. Vo vzťahu k... k tomu prvému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložil pán poslanec Vetrák, by som chcel vyjadriť podporu. Je to, je to vec, o ktorej sme spolu hovorili, vec, ktorá bola predmetom rokovaní zástupcov jednotlivých koaličných strán a ktorá sa týka teda toho hlavného obsahu, toho, čo už dnes je obsiahnuté v návrhu zákona. Teda zväčša tam nejde o nejaké, nejaké doplnenia, aj keď čiastočne, samozrejme, že sa to dotýka aj iných ustanovení, ako tie, ktoré sú riešené v samotnom návrhu zákona. Tu by som chcel povedať jednu poznámku k... teda k tým zmenám a opatreniam, ktoré si vynucuje koronavírus, alebo teda pandemická, pandemická situácia, a teda upozornil by som na dve z tých z mien. Jednak je to forma rokovania výborov formou videokonferencie, teda rokovanie na diaľku, ktoré bude umožnené počas krízovej situácie, čiže počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.
A tým druhým opatrením je videoprenos zo zasadnutí výborov, tak ako dnes máme videoprenos z plenárnych zasadnutí Národnej rady, tak, tak sa navrhuje, aby verejné boli alebo takýmto spôsobom boli prenášané aj zasadnutia výborov. Samozrejme, že sa to vzťahuje iba na tie zasadnutia výborov, ktoré sú, ktoré sú verejné, lebo máme tu aj neverejné rokovania a tam je, samozrejme, nezmysel robiť, robiť videoprenos.
K tej prvej veci, a teda tie videoprenosy alebo online prenosy zo zasadnutí výborov by mali byť trvalým riešením, nie len riešením na, na čas krízovej situácie, teda na čas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ako je to v tom prvom prípade. A naozaj je dôležité si uvedomiť odlišnosť týchto dvoch inštitútov. Tie videokonferencie alebo rokovanie na diaľku by mali ostať niečím skôr výnimočným, niečím, k čomu sa bude pristupovať, keď na to existujú nejaké vážne dôvody. Nemalo by to nahrádzať normálnu formu rokovania výborov, ako ju poznáme. V tejto súvislosti sa objavili aj úvahy o tom, že by celá Národná rada, teda aj plénum mohla v nejakých výnimočných situáciách rokovať na diaľku a možno v tých najhorších krízach alebo chvíľach pandemickej krízy sa to zdalo ako dobrý nápad, ale ja by som bol veľmi zdržanlivý v takýchto náhradných formách rokovania. Aj keď sa môže zdať, že to, že to je niečo, čo nám umožní preklenúť situáciu, keď je povedzme zákaz vychádzania alebo existujú obmedzenia pohybu vzhľadom na zlú pandemickú situáciu, ale, ale bol by to veľmi vážny zásah do, do spôsobu rokovania Národnej rady, čo pri početnosti Národnej rady, tak máme 150 poslancov plus teda ešte v niektorých prípadoch predkladateľov, by, by zmenilo charakter celej, celej diskusie. Kto ste mali možnosť za obdobie pandémie reagov... teda zúčastniť sa takýchto rokovaní na diaľku, tak viete, že aj ich dynamika je trochu iná, čo možnože vo vzťahu k tým výborom nie je až taký problém, lebo tie majú obmedzený počet členov, tá diskusia je menej formálna.
Ale nemyslím si, že bolo by správne, keby sme uvažovali smerom k, k tomu, že, že sa z toho spraví nejaká štandardná forma vo vzťahu k parlamentu, a aj vo vzťahu, vo vzťahu k výborom by sa to malo skôr využívať, skôr ako doplnková forma, keď existujú nejaké vážne dôvody, prečo nie je možné fungovať štandardnou formou, a teda to aj z hľadiska, povedal by som, že zapojenia, zapojenia verejnosti, keďže, keďže aj rokovanie výborov sú verejné, a teda je potrebné, aby mohla aj verejnosť vstupovať, samozrejme, podľa príslušných, príslušného spôsobu rokovania výboru a spôsobu, akým sa verejnosti udeľuje slovo.
To druhé opatrenie, teda videoprenosy vítam a myslím si, že je to krok správnym smerom. Osobitne má význam v časoch pandemických. Nevieme, či tretia vlna so sebou prinesie nejaké ďalšie obmedzenia podobné, ako sme zažili počas druhej vlny, keď trvali veľmi dlho a keď vážnym spôsobom boli, bol obmedzený pohyb obyvateľstva, stretávanie sa. A teda aj výbory, ktoré zo zákona majú byť verejné, tak boli de facto neverejné, lebo nikto sa na ne nemohol dostať, lebo návšteva výboru nebola medzi povolenými výnimkami zo zákazu vychádzania, a vzhľadom na pandemické opatrenia neboli pripúšťané ďalšie osoby na rokovanie výborov. Tak síce sme tu formálne mali výbory verejné, podľa zákona mali byť verejné, ale de facto boli neverejné. To sa týmto opatrením zmení.
Ak schválime návrh novely rokovacieho poriadku, ako je predložený vrátane pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Vetráka, tak budú aj zo zasadnutí výboru, výborov verejné videoprenosy, čiže každý si bude môcť pozrieť, akým spôsobom poslanci vystupujú nielen v pléne, ale aj na zasadnutí výborov. V pléne to považujeme za niečo už samozrejmé, ani si nevieme predstaviť, že by to mohlo byť nejako inak, a vo výboroch doteraz iba výnimočne, keď nejaké médium príde alebo keď nejaký poslanec robí prenos, ako robí na zdravotníckom výbore napríklad jeho súčasná predsedníčka aj v minulosti členka Jana Bittó Cigániková.
Čiže to je určite správne opatrenie. Nijako sa to nedotkne prenosov, ktoré by chcel robiť prípadne niekto iný zo zasadnutí, zo zasadnutí výborov, či už teda novinári, alebo, alebo verejnosť, alebo, alebo samotní, samotní poslanci. Toto aj vo vzťahu k zastupiteľstvám, už sú na to aj rozhodnutia súdov, že takéto zverejňovanie záznamov, či už následné, alebo priame prenosy nemožno, nemožno obmedziť.
Čiže vítam to ako krok správnym smerom, niečo, čo tu malo byť už dávno, a som rád, že k tomu pristupujeme aj teraz aj v súvislosti s pandémiou, ale je to opatrenie, ktoré sa bude využívať aj vtedy, keď nebudú existovať žiadne pandemické opatrenia, a činnosť výborov bude, bude transparentnejšia a voliči budú mať možnosť kontrolovať svojich volených zástupcov aj takouto formou a ich aktivitu aj na zasadnutiach výborov.
Druhý predložený pozmeňujúci návrh je od pána poslanca Beluského a týka sa určovania spravodajcov vo výboroch. Pán poslanec hovoril o tom, že by sme sa, o tom, že by sme sa nemali pozerať na to, kto predkladá ten-ktorý návrh. Je to v celku dobrá zásada, ja, pokiaľ je to možné, tak sa ju snažím uplatňovať, teda jedinou výnimkou, keď návrhy predkladajú fašisti alebo iní extrémisti, čo s tým mám teda zásadný problém, podporiť akýkoľvek nimi predložený návrh, lebo si myslím, že ich to legitimizuje a tá legitimizácia extrémizmu je vážnejší problém ako to, čo je obsahom toho-ktorého návrhu zákona.
A k tomuto konkrétnemu pozmeňujúcemu návrhu by som chcel stručne povedať iba dve veci. Tá prvá je, že je to účelový návrh, je to návrh, ktorý by sme mohli nazvať lex Janka Bittó Cigániková. Nemyslím si, že je dobré takýmto spôsobom vstupovať do, do problému a účelovo predkladať návrhy.
A druhú vec, ktorú by som chcel v súvislosti s týmto návrhom zákona povedať, je, že pevne dúfam, že aj naši koaliční partneri sú si vedomí koaličnej zmluvy a že, že rešpektujú pravidlá, na ktorých sme sa dohodli, a tak ako keď sme, keď Národná rada rokovala o vyslovení nedôvery pánovi ministrovi financií tento týždeň, a my, hoci sme mali a máme výhrady k jeho pôsobeniu, tak sme rešpektovali dohodnuté koaličné pravidlá a nehlasovali sme za opozičný návrh na vyslovenie jeho nedôvery. Tak len si dovolím jemne pripomenúť, že, že súčasťou dohodnutých pravidiel, ktoré máme v rámci koaličnej zmluvy je, že podporiť návrh opozičných poslancov je možné, ale iba v prípade, že sa na tom dohodne koalícia. V tomto prípade sa na tom koalícia nedohodla. Tak len teda pripomínam, že pravidlá je potrebné dodržiavať.
A tretí pozmeňujúci návrh, s ktorým prišiel pán poslanec Maroš Kondrót za SMER - sociálna demokracia, ktorý tu už asi nie je, ale napriek tomu by som sa k nemu rád vyjadril a na rozdiel od návrhu pána poslanca Vetráka, by som si s týmto návrhom, pozmeňujúcim návrhom dovolil vyjadriť nesúhlas, dokonca zásadný nesúhlas. Myslím si, že je to návrh, ktorý ide zlým smerom, napriek tomu, že, ako pán poslanec Vetrák hovoril, a predpokladám, že sa ešte k tomu plánuje dostať v rozprave, je to návrh, na ktorom sa zhodli členovia výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, je mi ľúto, že práve na tom rokovaní, kde sa o tom hovorilo, som sa nemohol zúčastniť, veľmi rád by som sa do tej debaty zapojil.
A môj nesúhlas v tomto prípade nijako nesúhlasí, nesúvisí s tým, že, že ho predkladá opozičný poslanec. Rovnako by som s ním nesúhlasil, keby ho predkladal koaličný poslanec. Ide o návrh, ktorým by sa vlastne rokovania výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, pokiaľ sa nich uskutočňuje konanie podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, aby takéto rokovanie výboru bolo neverejné, čo má byť výnimka z všeobecne verejného charakteru rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky, kde, kde, samozrejme, existujú neverejné výbory, ktoré, ktoré pracujú s utajovanými skutočnosťami, rôzne kontrolné orgány, orgány, teda kontrolné výbory vo vzťahu k tajným službám alebo, alebo NBÚ, tam logicky, že, že nie je dôvod na, na to, aby boli verejné.
Ale v tomto prípade, v tomto prípade ide o, o zasadnutie výboru, kde z povahy veci nie je potrebné a nie je správne, aby, aby jeho zasadnutie bolo neverejné, lebo ide o výbor, ktorý kontroluje oznámenia, majetkové oznámenia verejných funkcionárov, poslancov, členov vlády, prezidentky, verejných funkcionárov vymedzených v zákone, ktorým počet nám po ostatnej novele viditeľne narástol. Takže okrem toho, že kontroluje, tak koná a koná vo veciach, keď buď dostane podnet, že bol porušený zákon alebo že oznámenie nespĺňa náležitosti, alebo sa, alebo koná z vlastnej iniciatívy. A to konanie má síce charakter správneho konania, ale ako správne pán poslanec Kondrót vo svojom pozmeňujúcom návrhu uvádza, správne konanie je síce neverejné, ale môže byť, môže byť verejné alebo výnimku zo zásady neverejnosti môže stanoviť osobitný zákon alebo opatrenie prijaté správnym orgánom. Avšak v takom prípade musí správny orgán zabezpečiť a dbať na ochranu práv účastníkov konania, najmä na ochranu osobných údajov, a tiež aby nezverejnil utajovanú skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové a obchodné tajomstvo vrátane zákonom uloženej alebo uznanej povinnosti mlčanlivosti.
Priznám sa, že keď som si to prečítal, to zdôvodnenie, tak som mal trochu také déja vu, lebo ja som bol členom, členom výboru aj v minulom volebnom období a, a zažil som konanie pod proti vtedajšiemu pánovi prezidentovi Kiskovi, kde sa, kde sa práve s odvolaním na daňové tajomstvo konalo neverejne, a teda v porovnaní s tými inými konaniami to bolo vtedajšou vládnou koalíciou zneužité na šikanózne, šikanózny postup voči, voči pánovi prezidentovi Kiskovi. A myslím si, že by bolo veľmi dobré, keby to konanie bolo verejné a keby aj verejnosť si sama mohla utvoriť názor na to, akým spôsobom sa argumentuje a akým spôsobom sa hľadajú zámienky, aby sa mohlo z politických dôvodoch, som o tom presvedčený, konať proti vtedajšiemu pánovi, pánovi prezidentovi, a že by to bolo iné, keby to mala možnosť verejnosť sledovať priamo na zasadnutí výboru, než, než, keď sa tak dialo v... dialo iba tak, že výbor rokoval neverejne s odvolaním sa, že sa rokuje o daňovom tajomstve, a potom jednotliví členovia výboru informovali o tom, čo sa tam za zatvorenými dverami, dverami dialo. A pritom to, čo sme tam spomínali daňové tajomstvo, napríklad vyjadrenia Finančnej správy alebo vyjadrenia dotknutých právnických osôb, tak potom sa pokojne dalo rokovať tak, že by členovia výboru vo svojich verejných vyjadreniach o tom daňovom tajomstve a o tých konkrétnostiach, ktoré tvoria predmet daňového tajomstva, nehovorili, ale bolo to takto využité.
Čiže aj v tomto prípade tu máme na jednej strane deklarovanú snahu, a teda Úradom na ochranu osobných údajov deklarovanú snahu o ochranu osobných údajov a na druhej strane záujem o transparentnosť, verejnú kontrolu a ja som presvedčený, že v tomto prípade by ten záujem o transparentnosť a verejnú kontrolu aj verejných funkcionárov, aj jednotlivých, aj, aj teda konaní výboru pre nezlučiteľnosť funkcií ako orgánu Národnej rady na to určeného mali prevážiť nad tým, keď niekto, niekto sa skrýva za, za ochranu osobných údajov, lebo teda mám bohaté skúsenosti s rokovaním tohto výboru už, si dovolím tvrdiť, a nemyslím si, že by, že by to nijako narúšalo zásadu ochrany osobných údajov, o iných tajomstvách alebo utajovaných skutočnostiach ani nehovoriac.
Navyše keby sme takúto úpravu schválili, tak sa dostaneme do bizarnej situácie, že na úrovni Národnej rady bude tu konanie neverejné, lebo si to schválime v rokovacom poriadku, ale na úrovní obcí, miest, mestských častí, vyšších územných celkov by naďalej to konanie ostalo verejné, lebo verejnosť, lebo tam je tým konajúcim orgánom zastupiteľstvo, či už obecné, mestské, miestne alebo župné. A v takom prípade by to naozaj bolo zvláštne, že ten istý typ konania vo vzťahu k tým vyšším verejným funkcionárom, ktorí majú podliehať ešte prísnejšej kontrole, aby sa udial v neverejnom režime, a vo vzťahu k tým nižším, čiže starostom obcí a poslancom krajských, mestských a miestnych zastupiteľstiev by bol verejný. Čiže z tohto dôvodu ten návrh odmietam.
Ďakujem. (Potlesk.)
18. 6. 2021 9:11:22 - 9:37:55 32. schôdza NR SR - 2.deň - A. dopoludnia Tlač 367 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
6.
Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, chcel by som podobne ako v prvom čítaní vystúpiť podporne k tomuto návrhu zákona a zároveň by som sa chcel vrátiť k môjmu vystúpeniu v prvom čítaní, kde som sa vyjadril k dvom veciam, ktoré by podľa môjho názoru mohli doznať ešte nejakých zmien oproti tomu, ako to bolo navrhnuté vo vládnom návrhu zákona. A teda chcem teda informovať, že sme dospeli k zhode aj v rámci vládnej koalície aj teda s ministerstvom vnútra na pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa dotkne oboch tých vecí alebo tých tém, o ktorých som hovoril v prvom čítaní a dotýka sa niektorých ďalších vecí. Tak predtým ako by som ho prečítal, tak by som ho rád uviedol a odôvodnil.
Prvá z tých vecí, o ktorých som hovoril v prvom čítaní, je dĺžka pozastavenia živnosti, pozastavenia prevádzkovania živnosti. Podľa súčasnej právnej úpravy je možné pozastaviť živnosť na dobu najmenej šesť mesiacov a najviac tri roky. Takáto právna úprava sa ukázala ako nepružná a spôsobujúca pri aplikácii viaceré problémy, a to smerom dole k tej minimálnej, minimálnej, k tomu minimálnemu limitu, ale aj smerom hore k tomu, k tomu maximálnemu limitu. Smerom dole z toho dôvodu, že existujú situácie, keď potrebuje živnostník prerušiť prevádzkovanie živnosti na kratšiu dobu, ako je šesť mesiacov. Napokon v súvislosti s pandémiou a mimoriadnymi opatreniami takáto možnosť existuje už v súčasnosti, ale je naviazaná práve na mimoriadnu situáciu alebo núdzový stav. A smerom hore to spôsobuje problémy, keď živnostník opäť potrebuje si pozastaviť živnosť na dobu dlhšiu, alebo že sa mu môže stať, že pozabudne na to, že má pozastavenú živnosť a v tom prípade mu to môže spôsobovať to automatické obnovenie, automatické obnovenie živnosti.
Problémy či už tým, že povedzme automaticky sa mu obnoví aj, aj povinné poistenie, ktoré keď si toho nie je vedomý, tak mu nabehne dlh alebo ako sa stalo niektorým kolegom poslancom v minulom volebnom období alebo v predchádzajúcich volebných obdobiach, ktorí mali iba pozastavenú živnosť, že si ju nezrušili, že sa automaticky im obnovila živnosť a dopustili sa tým porušenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a museli zaplatiť mastnú pokutu, hoci reálne nepodnikali, ale už tým, že, že im sa obnovila živnosť, tak výbor pre nezlučiteľnosť funkcií to interpretoval ako porušenie zákona, ako podnikanie. Tu chcem oceniť aj prístup ministerstva, ktoré reagovalo na tieto problémy z aplikačnej praxe, ktoré sa pochopiteľne netýkajú iba, iba poslancov, ale aj bežných ľudí. A realita je dnes taká, že ministerstvo upozorňuje, keď má skončiť pozastavenie živnosti. Čiže také situácie, aké, aké sa v minulosti stávali, že povedzme niekomu sa obnovila živnosť, on o tom nevedel a po rokoch zistil, že má sekeru na povinnom poistnom, by sa už nemali stávať, a to aj bez zmeny zákona vďaka, vďaka prístupu ministerstva.
Napriek tomu ministerstvo a teda vláda prišli, prišli s návrhom, aby sa zväčšil tento limit, a aby sa teda skrátila tá minimálna doba pozastavenia živnosti zo šiestich mesiacov na jeden mesiac a aby sa predĺžila tá maximálna z troch rokov na štyri roky. Bol by to, samozrejme, krok k lepšiemu. Ja som sa domnieval, že bolo by vhodné, aby existovala možnosť pozastavenia živnosti aj na dobu neurčitú, keďže živnostníci v čase, v čase prerušenia živnosti alebo pozastavenia živnosti nemusia vedieť, na akú dlhú dobu si to pozastavujú. A teda mnohým by, mnohým by vyhovovalo viac, keby bola možnosť pozastaviť si to aj na, na dobu neurčitú. Napokon takáto právna úprava bola aj v minulosti. To sme si na rokovaniach vyjasnili s odbornými pracovníkmi ministerstva vnútra, že by, že to spôsobovalo problémy najmä z hľadiska nastavenia informačných systémov a tak sme dospeli ku kompromisnému riešeniu, ktoré sa premietlo do druhého bodu pozmeňujúceho návrhu, ktorý, ktorý hovorí o tom, že by sa ten limit zrušil.
Čiže nebola by možnosť, možnosť pozastaviť si živnosť, prevádzku živnosti na dobu neurčitú, aby teda bola tá informácia v registroch a v informačných systémoch zaznamenaná, že na akú dobu ide o pozastavenie, ale na druhej strane bude na samotnom podnikateľovi, na akú dobu chce prerušiť živnosť. Predpokladá sa teda, že sa to nebude využívať na povedzme obdobie kratšie ako mesiac, ale tá horná hranica je na samotnom, na samotnom podnikateľovi. Takže keď niekto nevie a predpokladá, že to môže trvať veľmi dlho, tak si môže dať aj pomerne dlhé časové obdobie, desať rokov, nič tomu nebude a nebude v zákone brániť a samozrejme, že ak by sa ukázalo, že to spôsobuje nejaké problémy, či už absencie jednej alebo druhej hranice, alebo naopak, že informačné systémy sú už tak pripravené, že, že toto nie je problém, aj aby bola, bolo pozastavenie na dobu, na dobu neurčitú, tak sa to môže v budúcnosti, samozrejme, zmeniť.
Takže tým druhým bodom navrhujeme zaviesť väčšiu variabilitu inštitútu prevádzkovania živnosti, a to odstránením minimálnej a maximálnej doby pozastavenia.
Cieľom je umožniť, aby doba pozastavenia prevádzkovania živnosti nebola zákonom limitovaná, teda vôbec limitovaná. Podnikateľ po zapracovaní navrhovanej zmeny bude oprávnený živnostenskému úradu dobu pozastavenia živnosti na ním určenú dobu s ohľadom len na svoje aktuálne potreby a možnosti. Podnikateľ bude mať rovnako ako doposiaľ priestor kedykoľvek v priebehu pozastavenia oznámiť živnostenskému úradu zmenu doby pozastavenia prevádzkovania živnosti. Čiže je to riešenie, ktoré je ústretové a povedal by som, že takmer najústretovejšie voči podnikateľom a ich potrebám v situácii, keď z nejakého dôvodu si potrebujú pozastaviť živnosť. To ústretovejšie by bolo, bola iba tá doba neurčitá, ale v praxi medzi týmito dvoma, dvoma riešeniami nie je žiadny podstatný rozdiel. A druhá téma, o ktorej som hovoril v prvom čítaní a ktorú som sa aj v minulosti snažil riešiť a ku ktorej sa vyjadrovali aj kolegovia, bol ten článok 2, teda novela zákona o obecnom zriadení, ktorá sa týkala určovania pravidiel času predaja v obchode a času prevádzky služieb, čo dnes je jedna z kompetencií samosprávy, aby obecné alebo teda mestské či miestne zastupiteľstvo prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia stanovilo pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb. Toto ustanovenie bolo aj v minulosti často, často diskutované a neraz bolo aj kritizované a najmä teda z hľadiska alebo teda z dvoch hľadísk.
Jedno hľadisko je hľadisko takpovediac podnikateľské, keďže obce v niektorých prípadoch stanovovali podnikateľským subjektom, ktoré majú prevádzky, povinnosti aj nad rámec, aj nad rámec zákona, určovali im povinnosť oznamovať konkrétnu prevádzkovú dobu, určovali im iné povinnosti, ktoré súviseli, súviseli s tou prevádzkou. A to sa pokúšal zmeniť vládny návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že by obec všeobecne záväzným nariadením neurčovala pravidlá času predaja a prevádzky služieb, ale len samotný čas predaja a prevádzky služieb. To znamená, obec by stanovila iba rozpätie, v ktorom môžu byť, môžu byť prevádzky otvorené a potom by bolo na samotnej prevádzke, aby si určila, určila konkrétny čas, kedy bude otvorená, bez toho, aby musela spĺňať nejaké ďalšie podmienky, bez toho, aby to musela oznamovať obci.
To je v podstate, takto by sa korektne mal interpretovať zákon aj v súčasnom znení, ale v realite je to, samozrejme, často inak. A pri tomto pohľade z hľadiska podnikateľského alebo z hľadiska, z hľadiska podnikateľskej slobody je, samozrejme, aj otázka, že aký je dôvod, pre ktorý by obce mali regulovať čas predaja a čas prevádzky, prevádzky služieb. A v tomto prípade je to, je to do istej miery relikt z minulosti, keď toto ustanovenie bolo zahrnuté do ustanovenia, ktoré hovorilo o tom, že obce vytvárajú podmienky pre zásobovanie obyvateľov obce (rečník si odkašľal), pardon. A teda samozrejme, že v plánovanej ekonomike alebo ekonomike, ktorá práve opustila plánovanú ekonomiku, toto mohlo byť vnímané ako problém, že aby tie potraviny boli dostatočne dlho otvorené, aby si ľudia mohli nakúpiť. Samozrejme, že v trhovej ekonomike po troch desaťročiach normálneho fungovania trhovej ekonomiky vieme, že nepotrebujeme ani obchodom ani, ani iným prevádzkam určovať, kedy majú byť otvorené a oni sú otvorené dostatočne dlho na to, aby, aby si ich zákazníci našli.
Ale je tam, je tam druhý problém, ktorý sa týka, týka, povedal by som, ochrany obyvateľov pred rušením nočného kľudu. Toto je v mestách, ale aj v obciach niekedy vážny problém, keďže niektoré prevádzky, ktoré sú otvorené dlho do noci, tak či už sami alebo teda ich zákazníci, ktorí sa v nich nachádzajú, alebo zákazníci, ktorí z nich odchádzajú, spôsobujú rušenie nočného, nočného kľudu, a to je z môjho pohľadu ten hlavný alebo, alebo najviac legitímny dôvod, pre ktorý by obce mali mať možnosť vstupovať do určovania prevádzkovej doby a to takým spôsobom, že by tým bezproblémovým prevádzkam neurčovali nič, teda ak nejaká prevádzka nespôsobuje nadmerný hluk, nespôsobuje rušenie obyvateľov žijúcich v okolí nočným kľudom, tak nie je vôbec žiadny dôvod, aby obec povedala, kedy musí takáto prevádzka mať zatvorené, či to je o ôsmej večer alebo o desiatej večer alebo o polnoci. Lebo ak nie je žiadny problém, ak nie je činnosťou prevádzky nikto postihnutý, tak nie je dôvod, aby do toho zasahoval, zasahovala obec a niečo prevádzke nariaďovala.
Iná situácia je práve v prípade prevádzok, ktoré, ktoré rušia nočný kľud, opakovane rušia nočný kľud a spôsobujú problémy obyvateľom žijúcim, žijúcim v okolí a tam si myslím, že je na mieste, aby takéto prevádzky mali obmedzenú prevádzkovú dobu. Idealistická predstava je, že je to možné regulovať povedzme iba prostredníctvom pokút, ktoré ukladá mestská polícia, ale tá realita ukazuje, že táto forma vymáhania práva je v podmienkach Slovenskej republiky ešte stále nie dostatočne, dostatočne účinná a preto je na mieste aj, aj tvrdšia sankcia v podobe povedzme dočasného obmedzenia prevádzkovej doby iba na dennú a večernú dobu, teda mimo nočného času.
Lenže ukázalo sa, že tento problém je trošku komplikovanejší, než aby sme ho vedeli vyriešiť v rámci, v rámci druhého čítania. Bude si pravdepodobne vyžadovať aj, aj zásah do zákona o ochrane verejného zdravia a tá debata o tom, akým spôsobom to konkrétne upraviť, asi ešte chvíľu potrvá. Preto ten kompromis, na ktorom sme sa dokázali zhodnúť, je, že by sa vypustil čl. 2 z návrhu novely ústavy, novely zákona, čiže by ten zákon obsahoval, neobsahoval novelizáciu zákona o obecnom zriadení a teda aj s kolegami verím, že v blízkej dobe prídeme s nejakým návrhom riešenia, ktorý by uspokojivo dokázal tento problém, problém riešiť.
Čiže sme presvedčení, že tieto zmeny si vyžadujú širšiu odbornú, odbornú diskusiu a komplexnejší prístup a malo by to byť realizované prostredníctvom osobitného návrhu zákona. Takže v tomto prípade sme sa dohodli, že lepšie bude, keď, keď ten článok 2 vypadne, ako by teraz sa mala udiať jedna zmena, že sa pravidlá času predaja a času prevádzky služieb zmenia na čas predaja a prevádzky služieb a o pol roka príde nejaká ďalšia, ďalšia zmena, ktorá by to upravila novým spôsobom. Táto zmena je premietnutá do bodu 5 pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložím.
Tretím bodom a teda aj tretím bodom v rámci pozmeňujúceho návrhu je téma, o ktorej hovoril, teda ktorú skoro prišiel kolega Peter Cmorej z poslaneckého klubu SaS, ktorý je tiež spolupredkladateľom tohto pozmeňujúceho návrhu a ktorá sa týka neprimeranej prísnosti právnej úpravy pri ukladaní pokuty za neohlásenie prevádzkarne živnostenskému úradu, čo súvisí s tým, že túto povinnosť si viaceré prevádzky reálne neplnia a sankcie im zväčša, zväčša nie sú ukladané, ale visí nad nimi hrozba pomerne, pomerne vysokej sankcie a tu opäť tá pôvodná predstava bola úplne vypustiť buď túto povinnosť alebo, alebo ukladanie sankcie, ale to, na čom sme dokázali nájsť prienik, je, že sa bude, bude toto porušenie zákona alebo porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona sankcionovať miernejším spôsobom, a to tým, že sa, že sa teda odkáže na iné ustanovenie a teda vzhľadom na neprimeranú prísnosť právnej úpravy pri ukladaní pokuty za neohlásenie prevádzkarne živnostenskému úradu sa navrhuje vypustiť skutkovú podstatu neohlásenia zriadenia prevádzkarne živnostenskému úradu z § 65a ods. 1 a následne ho vložiť do § 65a ods. 2 písm. e) a tým sa najvyššia prípustná hranica pokuty zníži z 1 659 eur na 663 eur a v nadväznosti na zmenu textu v § 65a je nevyhnutné aktualizovať vnútorný odkaz v § 65b ods. 1 živnostenského zákona, ktorý upravuje ukladanie blokovej pokuty za porušenie povinnosti, povinností ustanovených živnostenským zákonom.
Ďalší, ďalší bod, ktorý je vlastne v poradí prvým bodom pozmeňujúceho návrhu, sa týka implementácie smernice a jeho odôvodnenie je také, že navrhované znenie je potrebné zmeniť z dôvodu, že voľný pohyb služieb, vrátane smernice 2005/36 Európskej únie o uznávaní odborných kvalifikácií, ako aj smernice 2016/123 Európskeho spoločenstva o službách na vnútornom trhu sa vzťahuje na všetky krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru. Pri ponechaní navrhovaného znenia, tak ako je vo vládnom návrhu, by došlo k opomenutiu Lichtenštajnska, ktoré nepatrí medzi krajiny Európskej únie ani medzi krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu, je však zmluvnou stranou Dohody o európskom hospodárskom priestore.
Druhý dôvod je, že pri vzniku oprávnenia prevádzkovať živnosť v prípade príslušníkov tretích krajín je rovnako ako pri iných kategóriách osôb potrebné ponechať oprávnenie uviesť v ohlásení neskorší deň začatia prevádzkovania živnosti, teda deň, ktorý nastane až po dni udelenia povolenia na pobyt.
A potom sú tam ešte dva body, ktoré sa týkajú nadobudnutia účinnosti alebo zmeny, zmeny termínu nadobudnutia účinnosti zákona z dôvodu predĺženia legislatívneho procesu. Mali sme ten zákon v druhom a treťom čítaní prerokovať a schváliť už, už na predchádzajúcej schôdzi, ale bolo to odložené až na túto schôdzu, takže sa účinnosť posúva z júla alebo z programu júla na 1. august tohto roka. A ja by som sa teda chcel len poďakovať pánovi ministrovi a ministerstvu, ako aj koaličným partnerom za, za ústretový prístup a za to, že sme, že sme našli zhodu v tých zmenách, ktoré, o ktorých som hovoril a ktoré teraz prednesiem ako pozmeňujúci návrh. Čiže idem čítať pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Cmoreja, Ondreja Dostála, Jany Žitňanskej a Juraja Šeligu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 367.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 367, sa mení a dopĺňa takto:
Prvý bod pozmeňujúceho návrhu: V čl. I bod 4 znie:
"4. V § 10 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Fyzickým osobám s bydliskom v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o európskom hospodárskom priestore alebo zmluvným štátom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré nemajú udelený pobyt na území Slovenskej republiky, vzniká živnostenské oprávnenie najskôr dňom udelenia povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky."."
Druhý bod pozmeňujúceho návrhu: V čl. I bod 14 znie:
"14. V § 57 sa vypúšťa ods. 6."
Bod 3 pozmeňujúceho návrhu: V čl. I sa za bod 14 vkladajú nové body 15 až 17, ktoré znejú:
"Nový bod 15. V § 65a ods. 1 sa vypúšťa písm. b). Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
Nový bod 16. V § 65a ods. 2 písm. e) znie:
"e) neohlási zriadenie prevádzkarne alebo neohlási zrušenie prevádzkarne."
Nový bod 17. V § 65b ods. 1 sa vypúšťajú slová: "ods. 1 písm. ba)". Nasledujúce body sa primerane preznačia."
Bod 4 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I bode 16 sa slovo "júla" nahrádza slovom "augusta" a slová "30. júna" sa v celom texte nahrádzajú slovami "31. júla".
Bod 5 pozmeňujúceho návrhu. Čl. II sa vypúšťa, v nadväznosti na uvedenú zmenu sa upraví názov zákona. Doterajší čl. III sa primerane preznačí.
Bod 6 pozmeňujúceho návrhu. V čl. III sa slovo "júla" nahrádza slovom "augusta".
Poprosím o všetkých pozmeňujúcich návrhoch hlasovať spoločne.
Ďakujem.
28. 5. 2021 12:16:43 - 12:35:55 28. schôdza NR SR - 10.deň - A. dopoludnia - 28.05.2021 Tlač 532 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
105.
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady (ruch v sále a zaznievanie gongu), kolegyne, kolegovia, sme v druhom čítaní, prebehol finančný výbor, našťastie bol uznášaniaschopný, schválil pozmeňujúci návrh, končíme písomnú časť rozpravy, tak chcel by som trochu tak zbilancovať aj to, na čom je zhoda a na čom nie je zhoda, ale aj spôsob, akým o tomto návrhu rokujeme, lebo ten presahuje rokovanie iba o tomto konkrétnom návrhu.
Keď sa pýtam, že v čom je zhoda, tak sa pýtam, že v čom je zhoda v rámci koalície, lebo v takomto prípade nemá zmysel sa pýtať na to, že v čom je zhoda s opozíciou. Niežeby pri iných typoch zákonov nemalo zmysel uchádzať sa aj o podporu opozície, ale teda ako napríklad viackrát zopakoval kolega Gyimesi, opozícia na jednej strane kritizuje vládu a vládnu koalíciu za to, že pomoc je nedostatočná, že nedávame dosť peňazí do ekonomiky, že neriešime dostatočne pandémiu, a na druhej strane nám budú vyčítať, že ideme zvyšovať deficit.
Rovnako je, sa mi veľmi zvláštne počúva, keď napríklad smeráci hovoria o tom, ako za tejto vlády bobtná štát a nafukuje sa štát. Keď si spomeniem, ako sa za ich vlády, za dobrých čias, keď sa mohlo šetriť a vytvárať rezervy, štát nafukoval, hoci vtedy na to neboli dôvody ako dnes pandémia.
Alebo keď sa tu bavíme o tom počítaní, že či 2 plus 2 je 4, ako to spomenula pani poslankyňa Bittó Cigániková, alebo 400. A tu sa niektorí opoziční kolegovia rozčuľovali, že oni tvrdia, že 2 plus 2 je 4, no len problém je, že niektorým fašistickým poslancom občas to 2 plus 2 nevychádza ani na 4, ani na 400, ale aj napríklad na 1 488. (Smiech v sále.) Ale, ale nechcem, nechcem teda dehonestovať, to je úplne normálne, že opozícia kritizuje návrh rozpočtu, že, že hľadá na ňom chyby, že mu vyčíta veci, ktoré, keby bola pri vláde, by urobila, urobila tiež, a nájde si nejaký dôvod byť, byť proti. To je niečo že úplne normálne v parlamentných demokraciách a v demokraciách vôbec, že opozícia je proti rozpočtu alebo proti, proti zmenám rozpočtu.
To, čo je, naopak, neobvyklé alebo zvláštne, že sa koalícia nedokáže dohodnúť na návrhu rozpočtu, alebo teda zmien rozpočtu, lebo keď sa nedohodne, tak obvykle sa snaží nájsť nejaký kompromis, na ktorom by sa dokázala zhodnúť celá, aby ho v parlamente mohla schváliť.
Takže skúsim zbilancovať, že na čom je zhoda. Zhoda je na tom, že zmena rozpočtu je potrebná. Dokonca je zmena aj na tom, že je potrebné zvýšiť deficit, je potrebné navýšiť výdavky a že je to spôsobené primárne pandémiou. Je zhoda aj na tom, že tie položky, ktoré súvisia s pandémiou a s riešením, riešením pandémie a jej následkov, je potrebné zafinancovať, a teda áno, o tieto položky sa štátny rozpočet zvyšovať má. To nikto z poslaneckého klubu SaS ani z SaS nespochybňuje. A dokonca je zhoda aj na tom, že je potrebné zafinancovať aj niektoré ďalšie, ďalšie položky, lebo však ten rozpočet nie je dokonalý, s niektorými vecami sme nepočítali. Tak áno, aj o tom sa môžme baviť.
Ale napriek tomu nie je univerzálna zhoda, napriek tomu niektoré veci vidíme inak. Prišiel sem návrh na 3,4 mld. SaS po diskusii bola ochotná dohodnúť sa na tom, že spravme nejaké kompromisné riešenie a budeme sa vedieť zhodnúť na 2,7 alebo 2,9 mld. Ale nie, miesto toho, aby sme sa dohodli, aby sme našli najmenší spoločný menovateľ, tak budeme tu mať pozmeňujúci návrh, ktorým sa deficit rozpočtu ešte zvýši až na, na 3,8 mld. eur. Nezdá sa mi to, takýto postup logický a správny. Logicky a správne by sa mi zdalo, keby sme schválili zmenu rozpočtu, na ktorej sa dokážeme v rámci koalície zhodnúť, ten najmenší spoločný menovateľ. Ak sa neskôr ukáže, že to nestačí, že je potrebné ešte nejaké ďalšie zvýšenie, tak potom, keď to už bude jasné, že je potrebné, tak sa k tomu môžme vrátiť. To, myslím, že tiež nikto z SaS nespochybňoval.
A teraz k tomu spôsobu. Rokujeme o návrhu zákona o zmene štátneho rozpočtu v skrátenom legislatívnom konaní. Myslím, že máme v koalícii zhodu, že nie je dobré nadužívať skrátené legislatívne konania na situácie, keď to nie je nevyhnutné. V tomto prípade mám o tom vážne pochybnosti, ale v každom prípade aj tie skrátené legislatívne konania, hovorili sme o tom aj pri iných návrhoch (ruch v sále a zaznievanie gongu), by sa mali využívať obozretne, teda nie zo dňa na deň, nie v priebehu 2-3 dní má byť všetko sfúknuté, ale dať si nejaký čas, medzitým keď návrh zákona príde do parlamentu, keď sa o ňom začne rokovať, dostatočný čas na prerokovanie návrhu vo výboroch, lebo nie je skrátené legislatívne konanie ako skrátené legislatívne konanie. Tuto ten návrh prišiel 12. mája, dnes máme 28. mája, takže zase až také skrátené to byť nemuselo. Ale nebolo to v dôsledku toho, že by sme si povedali, že máme čas a máme to robiť týmto spôsobom, ale v dôsledku toho, že sme sa nevedeli dohodnúť, hľadali sme dohodu a aj tak sme tú dohodu nenašli.
Rovnako nie je šťastné, keď sa v druhom čítaní predkladá pozmeňovák, ktorým sa o ďalších 400, zhruba 400 mil. bude zvyšovať deficit, a že sa predkladá ráno pred definitívnym hlasovaním. Ani to si myslím, že by sa nemalo robiť týmto spôsobom.
A rovnako považujem za neštandardné, aby sa rokovalo v noci. A to nie je dehonestácia profesií, ktoré musia pracovať v noci, lebo sú profesie, ktoré musia pracovať v noci, ale to nie je situácia parlamentu. Parlament, áno, môžme tu mať nejakú výnimočnú situáciu, že je potrebné niečo schváliť z hodiny na hodinu, a keď to inak nejde, tak rokujme aj v noci. Ale to nie je normálny spôsob rokovania parlamentu. Dnes je normálny rokovací deň aj budúci týždeň sme mohli rokovať, nebol žiadny dôvod na nočné rokovanie. A rozhodne to nie je o tom, ako sa tu niekto pokúša podsúvať, že by sme kalkulovali, koľko tu bude poslancov, a či to prejde, alebo neprejde. To je úplný nezmysel. Nie je to tak. Len sme nechceli v noci rokovať vo výboroch a v noci potom v pléne to celé doklepnúť a niekedy okolo polnoci podľa priebehu, priebehu tejto rozpravy hlasovať o tak dramatickom navýšení rozpočtu.
No a možno ešte väčší problém ako tieto procesné záležitosti týkajúce sa spôsobu prerokovania je spôsob, akým o celom tomto návrhu diskutujeme, a mám na mysli tie politické a osobné útoky, ktoré tu včera aj dnes zaznievali. Útoky na Richarda Sulíka, útoky na SaS, útoky na predsedu finančného výboru Viskupiča, označovanie postoja SaS za bohapustý populizmus, spochybňovanie odbornosti ľudí, ktorí si dovolia kritizovať predložený návrh, obviňovanie zo schizofrénie, neférovosti, pľuvania do tváre, posielania do opozície, tvrdenie, že tým, ktorí majú výhrady k výške navrhovaného zvýšenia deficitu, nezáleží na Slovensku, že chcú návrat vlády SMER-u, že vytvárajú pevný bod s opozíciou. Toto je zvlášť komické, keď niekto vyčíta poslancom za SaS, že im zatlieska niekto z opozície alebo, alebo že ich pochváli vo faktickej poznámke, ja dúfam, teda že mňa nikto nepochváli, a budem teda pokojnejší, keď to tak, keď to tak nebude, ale toto, ak niekto vyčíta poslancom SaS, že niečo povedia, a niekto z opozície s nimi súhlasí, a keď im to vyčítajú poslanci, ktorí opakovane hlasujú za opozičné návrhy v rozpore s koaličnou zmluvou, tak to mi príde už teda dosť veľký bizár.
Alebo obviňovanie z toho, že si SaS berie ľudí a firmy ako rukojemníkov. Viete, kto si berie rukojemníkov? Rukojemníkov si berú teroristi, čiže vlastne touto metaforou tvrdím, že môj koaličný partner je terorista. Správa sa ako terorista. To sa mi nezdá v poriadku.
Nezdá sa mi v poriadku, že sa diskusia nevedie v normálnej, vecnej rovine, ale že sa útočí, hejtuje, uráža, opľúva. Prečo nedokážeme rešpektovať, že sú veci, na ktoré máme rôzny názor? Nemusí to znamenať smrteľný konflikt. Boj na život a na smrť. Nemusí to znamenať, že sme nepriatelia. Jednoducho máme na niektoré veci iný názor. To je predsa úplne normálne a prirodzené, že máme na niektoré veci iný názor.
Súčasná vládna koalícia nie je homogénna. Veď sa snáď netvárime tak, že máme na všetko rovnaké názory. Máme tu ľudí s pravicovejšími, ľavicovejšími názormi, liberálnejšími, konzervatívnejšími. Je množstvo konkrétnych vecí, ktoré vidíme inak, kde sa nezhodneme. To je proste fakt. Napriek tomu sme spoločne vytvorili vládnu koalíciu, zostavili vládu, dokázali sme sa zhodnúť na programovom vyhlásení vlády. Vláda funguje, prijíma opatrenia, navrhuje zákony, parlament funguje, rokuje, prijíma zákony, poslanci o nich rokujú, bavia sa o pozmeňujúcich návrhoch, bavia sa o vlastných návrhoch zákonov, ktoré predkladajú spoločne napriek celou koalíciou, ale mali by sme jednoducho prijať fakt, že niekedy sa nezhodneme, lebo na niektoré veci máme iný názor, a je to normálne, je to prirodzené. A je potom prirodzené aj to, že sa sporíme, že diskutujeme a vedieme spor. Ale mal by to byť vecný spor. Nemal by to byť spor osobný, nemal by to byť spor plný politických útokov, a, samozrejme, že je lepšie, keď si to vieme vydiskutovať ešte predtým, ako s tým prídeme na verejnosť. Ale sú situácie, keď sa to nepodarí a keď jednoducho aj na verejnosti sa prejaví, že máme rozličné názory, ale nevidím v tom žiadny zásadný problém, keď aj na verejnosti spolu nesúhlasíme, keď normálne diskutujeme a necháme to vo več... vo vecnej rovine.
Mám takú silnú potrebu aj po včerajšku, aj, aj po tej dnešnej diskusii povedať jeden príklad, ako si predstavujem, že by mohla vyzerať diskusia o rôznych pohľadoch v rámci vládnej koalície. Spomínam si, že jedným z prvých covidových zákonov, keď sa krajina len začala prispôsobovať fungovaniu stave rozbiehajúcej sa pandémie, bol zákon o opatreniach v rezorte ministerstva vnútra, ktorý obsahoval aj novelu zákona o obecnom zriadení, a vtedy prebehol jeden z prvých verejných konfliktov v rámci vládnej koalície. Mne sa teda personifikoval do pani poslankyne Pleštinskej a išlo tam o riešenie toho, akým spôsobom majú počas pandémie fungovať zastupiteľstvá, či môžu rokovať na diaľku a za akých podmienok, prípadne či môžu zastupiteľstvá schvaľovať uznesenia aj bez toho, aby sa fyzicky zišli alebo čo i len na diaľku zišli.
Ja keď som ten návrh videl prvýkrát, tak, priznám sa, že sa mi zježili vlasy na hlave, a pani poslankyňa Pleštinská ten návrh obhajovala. Dokonca, ak si dobre pamätám, tak bola jednou z jeho iniciátoriek, lebo prišiel takýto podnet od ZMOS-u, a bolo logické, že sme vtedy mali na ten konkrétny návrh iný názor. Pani poslankyňa Pleštinská aj okrem toho, že je poslankyňou Národnej rady, je aj starostkou, opakovane starostkou obce Chmeľnica a snaží sa svoju prácu urobiť poctivo a nepochybujem o tom, že pozná kopu kolegov starostov, ktorí rovnako ako ona sa snažia robiť svoju robotu poctivo, takže jej pohľad zodpovedal tomu, čo presadzovalo napríklad Združenie miest a obcí Slovenska.
Ja mám, naopak, skúsenosť komunálneho poslanca, ktorý okrem tých lepších starostov zažil aj, aj horších, a poznám aj teda mimo svojej obce alebo svojej mestskej časti kopu starostov a primátorov alebo zastupiteľstiev, ktoré nefungujú tak, ako by mali, zneužívajú, zneužívajú svoje, svoje postavenie na osobný prospech alebo osobné obohatenie, nerobia veci podľa pravidiel, a teda môj pohľad odrážal skôr pohľad Združenia občanov miest a obcí Slovenska, ZOMOS.
Pani poslankyňa Pleštinská videla v tom návrhu spôsob, ako zabezpečiť chod samosprávy v čase, keď pre pandémiu môže byť komplikované, aby sa zastupiteľstvo zišlo fyzicky, a mne hneď začala blikať kontrolka, že ako by sa to dalo zneužiť, ako by to v niektorých obciach dokázali niektorí starostovia, ktorí majú k dispozícii aj podporu zastupiteľstva, zneužívať. Zdanlivo nezlučiteľné pohľady, ale oba sú legitímne, lebo vychádzajú z našich skúseností a vychádzajú, vychádzajú aj z reality, ktoré nie je ani čierna, ani biela, ale sú také aj také prípady. A my sme si vtedy s pani poslankyňou mohli začať nadávať, ja som ju mohol začať obviňovať z toho, že chce vytvoriť priestor pre to, aby sa v samosprávach dalo kradnúť, ona mi mohla povedať, že ja som deštruktívny kverulant, ktorý furt len niečo chce rozbiť a krivo obviňuje predstaviteľov samosprávy, ale ani jeden z nás to neurobil. Boli sme v diskusii viacerí, ale teda personifikujem to teraz na nás dvoch, lebo, lebo sme mali opačné názory v tejto veci.
Viedli sme normálnu, vecnú diskusiu, neurážali sme sa navzájom, neútočili sme na seba, vecne sme debatovali, snažili sme sa nájsť dohodu a tú dohodu sme v priebehu pár dní našli, nebola ideálna, ale bol to kompromis, ktorý sme dokázali spoločne predložiť a za ktorý sme dokázali všetci spoločne zahlasovať, a myslím si, že takýmto spôsobom by sme mali viesť diskusie v rámci vládnej koalície aj neverejné, ale aj verené. Áno, na niektoré veci máme rôzny názor, na niektoré konkrétne návrhy zákonov, na niektoré konkrétne protipandemické opatrenia aj na zmenu rozpočtu, ako v tomto prípade, ale to neznamená, že sme si navzájom nepriatelia.
Jednoducho máme iný názor, skúsme to rešpektovať, skúsme vecne debatovať, skúsme hľadať dohodu, a nie na seba útočiť, a keď sa to nepodarí, no tak rozhodne hlasovanie. Tak funguje parlament, že väčšina rozhodne. Ale aj to, akým spôsobom sa k sebe chováme, je dôležité nielen pre osud tohto návrhu zákona, ale aj pre budúcnosť vládnej koalície.
Ďakujem. (Potlesk.)
14. 5. 2021 9:16:47 - 9:17:48 28. schôdza NR SR - 8.deň - A. dopoludnia Tlač 533 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
3.
Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v druhom čítaní uviedol návrh novely zákona o hospodárskej mobilizácii.
Cieľom návrhu zákona je legislatívne upraviť možnosť prijímania niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie nielen vo výnimočnom stave a v núdzovom stave, ale aj v mimoriadnej situácii, keďže je predpoklad, že núdzový stav v priebehu pár dní skončí a mimoriadna situácia bude pokračovať, a je potrebné, aby niektoré opatrenia hospodárskej mobilizácie boli zachované.
Obsiahlo sme o tom diskutovali v rozprave včera, takže nebudem ja tu už ďalej rozvádzať.
Ako vyplýva zo spoločnej správy, sú tam dva pozmeňujúce návrhy, ktoré, ktoré, ako predkladateľ s nimi súhlasím.
Takže za mňa toľko.
13. 5. 2021 16:06:45 - 16:12:59 28. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 533 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
116.
Myslel som, že ešte pár dní ten prestup pána podpredsedu Národnej rady Blanára do SaS-ky utajíme, ale keď pán poslanec Kuffa to už prezradil, no tak nebudeme zatĺkať. A ono to tak pán poslanec Kuffa povedal (reakcia z pléna), no ja neviem, ja dôverujem tomu, čo hovorí pán poslanec Kuffa.
Dobre. Už teda naposledy, už som chcel iba v rámci záverečného slova, ale keďže idem reagovať na to, čo hovorili kolegovia, tak považujem za korektnejšie dať im možnosť ešte na mňa zareagovať spätne.
Pán poslanec Čepček, no áno, rozdiel medzi nami je, že vy ste navrhovali, aby to vláda pripravila a my sme to pripravili. To je taký drobný rozdiel a je to narýchlo z dôvodu, že bolo to pripravené už pred pár týždňami, ale, ako som hovoril, viedli sme v rámci koalície diskusie o tom, ako to má vyzerať. A pokiaľ niekedy ste sa vy v rámci klubu snažili dohodnúť so svojimi kolegami, tak tiež asi nie vždy na všetkom ste sa, ste sa dohodli hneď. Chvíľu to, chvíľu to trvalo a opakujem, ja by som bol tiež rád keby, keby to išlo pred mesiacom, ale išlo to teraz. Je lepšie, keď to ide teraz, akoby to nešlo vôbec.
Pán poslanec Suja tu hovoril, že ako sme my všetci boli vždy proti predĺženiu núdzového stavu a potom sme zaň zahlasovali, tak ja som vždy hlasoval za vyslovenie súhlasu Národnej rady s predĺžením núdzového stavu a stojím si za tým.
A keď pán podpredseda Blanár hovorí, že som to kritizoval, tak som kritizoval dôkladnosť toho odôvodnenia, ale nespochybňoval som potrebu predlženia núdzového stavu. Pretože keď sa doteraz predlžoval núdzový stav, tak som bol presvedčený o tom, že núdzový stav je potrebný, že tie opatrenia, ktoré sú realizované na základe núdzového stavu, sú potrebné pre boj s pandémiou.
A tie dôvody boli rôzne, áno aj názory boli rôzne, aj v rámci poslaneckého klubu SaS boli rôzne názory. Pri tom poslednom predlžovaní už viacero poslancov malo pochybnosti alebo výhrady k tomu, aby sa predĺžil a nakoniec, teda s výnimkou kolegu Viskupiča, sme sa zhodli väčšinovo, že ešte stále je potrebné predlžiť núdzový, núdzový stav.
Pán poslanec Blanár alebo pán podpredseda Blanár hovorí, že však už sa to dalo dávno zmeniť a dalo sa bojovať s pandémiou bez núdzového stavu a týmto sa vlastne usvedčujeme a snažíme sa vyviniť. Z ničoho sa neusvedčujeme, z ničoho sa nesnažíme vyviniť. Ja si nemyslím, že sa dalo bojovať s pandémiou bez núdzového stavu. V tom uplynulom období núdzový stav bol potrebný a boli potrebné aj obmedzenia mobility, opatrenia, ktorými sa obmedzovala mobilita, ako obmedzenie slobody alebo zákaz vychádzania s výnimkami a zákaz zhromažďovania.
Som presvedčený, že to boli potrebné opatrenia. V tejto chvíli už nie som presvedčený o tom, že sú potrebné a už by som nezdvihol ruku za to, aby Národná rada vyslovila súhlas s predĺžením núdzového stavu. Myslím si, že to predĺženie posledné, ktoré urobila vláda, pokojne už mohlo byť bez týchto obmedzení, bez zákazu vychádzania, bez zákazu zhromažďovania. Ale pred tým, však si spomeňte, aká bola situácia, tam by nestačili iba opatrenia hospodárskej mobilizácie, ktoré riešime teraz v novele zákona o hospodárskej mobilizácii.
A, pán podpredseda Blanár, ja s vami nesúhlasím ani v tom, že tá novela ústavného zákona o bezpečnosti štátu, ktorá umožnila predlžovať núdzový stav, následne vyslovovať súhlas Národnej rade alebo podmieniť to následným súhlasom Národnej rady, robí z Národnej rady iba štatistu. Hovoríte tu o Českej republike, kde parlament musí vysloviť súhlas predtým, ako ho vláda predĺži. Ja priznávam, že mne by sa ten model páčil viac, aj som ho presadzoval, ale sme široká koalícia, museli sme sa dohodnúť a toto bol kompromis, na ktorom sme sa vedeli dohodnúť, pokojne to mohlo byť také riešenie, že by parlament vôbec do toho nevstupoval alebo by tá, ten vstup parlamentu bol ešte, ešte formálnejší. Toto je reálna forma kontroly, však sme tu zažili diskusie, myslím, že žiadny z členov vlády, ktorý sem predstupoval s návrhom na vyslovenie súhlasu, nespomína veľmi radostne na to, čomu tu musel čeliť.
Keď ste spomenuli Českú republiku, no tak v Českej republike to predĺženie núdzového stavu síce musí dopredu schváliť parlament alebo odsúhlasiť parlament, ale nemáte tam kontrolu prostredníctvom Ústavného súdu, akú máte u nás a akú ste mali, akú ste mali od začiatku.
Napokon hovoríte, že je to formalita, ale vláda predĺžila núdzový stav, predĺžila ho naposledy o 30 dní, už nie o 40 dní. Keby sme tu nemali parlamentnú kontrolu, tak trval by prinajmenšom tých 30 dní a keby vláda usúdila, že je potrebné ďalej, tak by ho pravdepodobne predĺžila ďalej, keby nebola prijatá takáto novela zákona o hospodárskej mobilizácii.
Vďaka tomu, že tu máme tú kontrolu parlamentom, hoci následnú, tak núdzový stav skončí už o pár dní. Nie je to formalita, prinútilo to vládu jednak zdôvodňovať svoje rozhodnutia, ale myslím si, že bez parlamentnej kontroly, bez toho, aby sme zaviedli parlamentnú kontrolu, tak je veľmi pravdepodobné, že by núdzový stav pokračoval dlhšie, ako reálne bude pokračovať teraz.
Ďakujem.
13. 5. 2021 9:06:40 - 9:10:16 28. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia Tlač 538 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
6.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem len stručne uviesť, že som presvedčený, že v tomto prípade existujú dôvody na skrátené legislatívne konanie v zmysle zákona o rokovacom poriadku.
Tými ohrozenými základnými právami sú právo na život a právo na zdravie, ktoré by mohli byť ohrozené, ak by štát, keď sa vypne núdzový stav, a nemá k dispozícií nástroje, ktoré mu dáva zákon o hospodárskej mobilizácii, ktoré sa týkajú či už reprofilizácie nemocníc, lôžok, núdzového zásobovania, použitia štátnych hmotných rezerv.
Sú to dôležité opatrenia, ktoré spolu s opatreniami Úradu verejného zdravotníctva podľa zákona o ochrane verejného zdravia predstavujú dôležitú súčasť boja proti pandémii. Doteraz existoval, existovali tieto opatrenia alebo bolo ich možno uplatňovať na základe toho, že bol vyhlásený núdzový stav a ten núdzový stav mal opodstatnenie, pretože vzhľadom na zlú epidemiologickú situáciu bolo potrebné aj obmedzovať pohyb, obmedzovať pohyb prostredníctvom zákazu vychádzania, zákazu zhromažďovania, ale vzhľadom na zlepšujúcu sa situáciu už tieto opatrenia podľa nášho presvedčenia, podľa, predpokladám, presvedčenia väčšiny poslancov Národnej rady je možné vypnúť a nie je potrebné uplatňovať takéto zásadné a závažné zásahy do základných práv a slobôd. A vieme, vieme sa s pandémiou vysporiadať aj tými mäkšími opatreniami, ale musíme mať na to pripravenú legislatívu. A tú prípravu legislatívy môže predstavovať práve ten návrh novely zákona o hospodárskej mobilizácii, ktorý predkladá skupina koaličných poslancov zo všetkých štyroch koaličných poslaneckých klubov.
Ale má to, samozrejme, zmysel iba v prípade, že ten návrh bude prerokovaný čoskoro. Lebo ak by, ak by k tomu nedošlo, ak by sme išli riadnym legislatívnym procesom, tak by tá novela zákona o hospodárskej mobilizácii nadobudla účinnosť až niekedy najskôr začiatkom, začiatkom júla a ak by núdzový stav skončil, tak, tak by sme boli obdobie jeden, jeden a pol mesiaca zhruba zrejme bez potrebných opatrení hospodárskej mobilizácie, čo by mohlo ohrozovať život a zdravie ľudí v dôsledku absencie týchto, týchto opatrení.
Alebo teda druhou možnosťou by bolo, že by sa predĺžil núdzový stav len z dôvodu, aby, aby boli zachované opatrenia hospodárskej mobilizácie, čo sa domnievam, že by bol závažnejší zásah do základných práv a slobôd ako navrhovaná novela, ktorá prenáša opatrenia hospodárskej mobilizácie aj do režimu mimoriadnej situácie, ktorá bude pokračovať aj po skončení núdzového stavu.
Takže si vás dovolím požiadať o podporu návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem.
11. 5. 2021 16:47:48 - 16:49:56 28. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní Tlač 444 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Dostál, Ondrej (SaS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
98.
Ďakujem, pán podpredseda, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Návrh predkladá skupina poslancov a jeho cieľom je reagovať na niektoré aplikačné problémy alebo problémy s výkladom, výkladom zákona o ochrane verejného zdravia, najmä v súvislosti s uplatňovaním protipandemických opatrení a v kontexte s minuloročnou novelou.
V druhom čítaní reagujeme na, jednak na pripomienky zo strany odboru legislatívy a aproximácie práva a zároveň aj na stanovisko vlády Slovenskej republiky, do ktorého sa premietlo, premietli postoje ministerstva zdravotníctva a Úradu verejného zdravotníctva a celkovo na pripomienkové konanie. Čiže ten návrh, ak bude akceptovaný pozmeňujúci návrh, s ktorým vystúpi kolega pán poslanec Vetrák, tak dozná určité zmeny, teda z troch, z troch vecí, ktoré pôvodne bolo ambíciou návrhu zákona riešiť, teda ústavne komfortná interpretácia ustanovenia o vylúčení náhrady škody v dôsledku uplatňovania opatrení, problematika výnimiek z opatrení Úradu verejného zdravotníctva a problematika odôvodňovaní vyhlášok, tam nakoniec ostane iba, iba tá prvá, viac, predpokladám, že povie kolega Vetrák, alebo teda povieme si v rozprave.
Takže, pán predsedajúci, za mňa všetko.
12

Deň v parlamente

<- ->