76.
Pán poslanec Grendel, súhlasím s tým názorom, že toto bude jedna z prvých vecí, ktorá, ak tu bude nejaká budúca vláda bez účasti SMER-u, zmení. A vcelku ma zaujímalo, z čoho vychádza ten pocit súčasnej koalície, že to tak nebude.
Na rozdiel od pána poslanca Hrnka si myslím, že je úplne zjavné, že ten zákon nebol zmenený iba pod vplyvom toho, čo sa tu udialo, a teda tu sa udiali závažné veci na Slovensku v tomto roku. Nebolo to iba pod tlakom protestov. Ten zákon zodpovedá programovému vyhláseniu vlády a vy len ste sa snažili naplniť nejakou formou, nie veľmi šťastnou, programové vyhlásenie vlády, lebo ste to veľmi dlho, veľmi dlho odkladali.
A teda je jedna vec zabezpečiť nezávislosť inštitúcií a to, aby štátne inštitúcie, ktoré nie sú priamo politické, nepodliehali politickým tlakom a druhá vec je zabetónovať svojho vlastného nominanta na tri štvrtiny funkčného obdobia budúcej vlády. To, čo sa vy snažíte týmto návrhom spraviť, rozhodne nie je to prvé, nie je to zabezpečenie nezávislosti polície, nezávislosti policajnej inšpekcie. Je to pokus zabetónovať vášho vlastného nominanta na tri štvrtiny budúceho funkčného obdobia, ako správne povedal pán poslanec Grendel.
A vzhľadom na to, že je to tak, tak je logické, že budúca vláda práve toto ustanovenie zmení a nie je najmenší dôvod, aby tak nespravila.
|
54.
Pán poslanec Jurzyca, ďakujem za to, že si doplnil ten výrok analytika Drahovského, lebo toto je tak trochu príznačné pre vládnu koalíciu, ale teda špeciálne pre Slovenskú národnú stranu, že vytrhnú si z kontextu nejaké vyjadrenie jedného analytika k zákonu, ktorý je predmetom veľmi intenzívnej a širokej kritiky zo strany mnohých ekonómov a iných odborníkov, a oni si nájdu jedno vyjadrenie a to zacitujú, ktoré je akože v súlade, v súlade s ich tvrdeniami, teda že sa nezvýšia ceny, a ešte aj pri tom, keď ho použijú, tak ho použijú spôsobom, že ho vytrhnú z kontextu, že povedia, že sa nemusia zvýšiť ceny hneď. Je teda rozdiel, ako tvrdiť, že sa vôbec nezvýšia ceny v dôsledku zavedenia Dankovej dane z jedla.
A podobne je to aj pri odvolávaní sa na názor, názor sektoru, v tomto prípade názoru obchodníkov, kde, kde SNS tvrdí, že Zväz obchodu, alebo teda neviem, akú inštitúciu ste citovali, že tvrdí, že takto nastavený zákon nebude mať za následok zvýšenie cien potravín. No ale opäť si vyberáte iba niečo, čo sa vám hodí. Je Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá upozorňuje na negatíva toho zákona a upozorňuje, že, že môže viesť k zvýšeniu cien potravín. A dokonca aj prvý viceprezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky Pavol Konštiak upozorňuje, že podľa jeho názoru 50 % nákladov z nového odvodu si odnesú dodávatelia potravinárskeho tovaru a zvyšných 50 % si odnesú spotrebitelia, ktorí nakupujú potraviny.
|
42.
Pán poslanec Simon, súhlasím, ten zákon sa nedá opraviť. Ten zákon je zlý, jeho podstata je zlá, jeho, jeho účel a celkové nastavenie je zlé a jeho forma je zlá.
Možno by sa dal ten zákon opraviť tak, aby reagoval na niektoré z výhrad, ktoré voči nemu zazneli v rozprave od opozície, od analytikov, od obchodníkov aj od pána prezidenta. Dal by sa napríklad určite opraviť tak, aby nebol v rozpore s právom Európskej únie. Ale tým pádom by zase, zase nedokázal naplniť ten, ten iný deklarovaný účel, že má pomôcť domácim producentom, domácim, domácim obchodníkom. Jednoducho sú situácie, keď nemôžete naraz naháňať dvoch zajacov a oboch chytiť. Môžete, môžete ísť za jedným, jedného chytiť, ale tým pádom vám ten druhý ujde. To je presne situácia tohoto zákona.
Som teda zvedavý ako, ako koaliční poslanci zareagujú na tie výhrady, ktoré si mal ohľadom odvolacieho orgánu ministerstva financií, nemožnosti použiteľných opravných prostriedkov aj na ďalšie, ďalšie výhrady, lebo doteraz nebol žiadny, žiadny koaličný poslanec prihlásený. Tak možno pán predseda sa vrátil teraz do sály, tak sa on prihlási a vysvetlí nám, že tie pripomienky sú neopodstatnené. Bolo by to korektné, aspoň obhájiť si to, čo ste, to, čo ste navrhli a s čím, s čím prichádzate a čo ste presadili, o čom ste presvedčili aj svojich koaličných partnerov, lebo nikoho z opozície ste nepresvedčili.
Apeloval si vo svojom vystúpení na koaličných partnerov Slovenskej národnej strany. Chcem sa k tomu apelu pripojiť. Je to pre nich záchranné koleso, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
32.
Ďakujem kolegom za reakcie.
Pani poslankyňa Kiššová sa pýtala, či je to dopredu premyslená schéma, či je v tom úmysel, že teraz vytiahnu peniaze od ľudí do rezortov, ktoré riadi SNS, a potom, potom to zaplatia občania, keď budeme tie, tie peniaze vracať obchodným reťazcom, ak sa preukáže rozpor s právom Európskej únie. Tak tu by som si pomohol analógiou z trestného práva, aby som nebol zle pochopený, netvrdím, že toto je trestný čin, ale v Trestnom zákone je vymedzený priamy a nepriamy úmysel. Priamy úmysel je, že trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ po "a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom", to je priamy úmysel. Alebo nepriamy úmysel, "vedel, že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený".
Myslím si, že vy keď teraz schválite ten zákon, je tam prinajmenšom nepriamy úmysel, lebo vy viete, že môžete schválením zákona spôsobiť porušenie práva Európskej únie a pre prípad, že to spôsobíte, ste s tým evidentne uzrozumení.
Pán poslanec Baláž, tvrdíte, že ja si stále idem to svoje a nemám akcieschopnosť reagovať na nové veci, no, škoda, že ani vy nereagujete na nové veci, nereagujete ani na staré veci, nereagujete na stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva Národnej rady.
Nereagujete na argumenty pána prezidenta, keď sa pýtate, že kde sa píše, že diskriminácia podľa sídla spoločnosti, no veď som vám to citoval z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, že to nemusí byť iba priama, môže to byť také nastavenie kritérií, ktoré tú diskrimináciu spôsobí.
A pán Poliačik že spomínal tu, že pán predseda parlamentu bol usvedčený, že je plagiátor. No, tiež mi napadlo, že by to mohla byť snaha prekryť daňou z jedla a zvýšením cien potravín tento škandál, ale nie som si celkom istý.
|
92.
Ďakujem. Pani poslankyňa Remišová, sú to zaujímavé informácie a ja by som chcel využiť faktickú poznámku na to, aby som sa vás spýtal, pána podpredsedu vlády Rašiho, ktorý tu ten návrh uviedol, či tieto skutočnosti boli známe aj členom vlády, keď rozhodovali o návrhu tohto kandidáta na viceguvernéra, alebo sú to aj pre neho nové informácie. Teda či ste tento návrh predložili parlamentu s vedomím si týchto závažných skutočností, alebo ste sa teda neinformovali o tom a nemali ste informáciu, koho vlastne navrhujete parlamentu zvoliť za viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Ďakujem.
|
142.
Pán poslanec Pavelka, úplne súhlasím s tou kritikou takéhoto selektívneho prístupu, keď nejaké subjekty ide štát selektívne výberovo postihovať a znevýhodňovať. Tvrdí, že tým selektívne zvýhodní iné subjekty, alebo teda ich priamo finančne podporí.
Tento, tento zákon nič neprináša do vzťahu medzi, medzi obchodnými reťazcami a ich dodávateľmi. Tento zákon iba finančne zaťažuje obchodné reťazce, a teda tieto prenesú na spotrebiteľov, čiže to všetko zaplatia ľudia, ako si správne povedal.
Ale je zaujímavé, že, že vládna koalícia, teda špeciálne SNS, si v tom tak libuje, aby som po slávnostnom prejave použil český, český termín, má vždycky nejaký dôvod, pre ktorý selektívne niekoho zaťaží alebo selektívne niekoho podporí.
Ak by sme aj zobrali tú logiku, že obchodné reťazce sú tým silnejším vo vzťahu k dodávateľom, najmä k malým dodávateľom, no tak mali sme tu predsa zákon, novelu zákona o podpore cestovného ruchu a chudák cestovný ruch, hotelieri sú tým slabším, že ich potrebujeme zase nejako cez štát, cez nejaké selektívne úľavy a zvýhodnenia podporovať? No tak raz je ten dôvod, že, že potrebujeme podporiť cestovný ruch, hoci, hoci on nie je zvýhodnený, teraz, teraz to odôvodnenie, že, že dodávatelia sú v zlom postavení voči obchodným reťazcom. Hoci tento zákon nijako nerieši vzťah dodávateľov a obchodných reťazcov.
|
132.
Ďakujem kolegom za reakcie. Nepôjdem presne v poradí.
Pán poslanec Kotleba žasol, že keď som hovoril o tom, že právo Európskej únie je nadradené slovenskému, no tak to je elementárny fakt, ktorý okrem vašej strany rešpektujú, predpokladám, všetky ostatné politické strany, ktoré majú zastúpenie v Národnej rade. Pre nás nie je Európska únia prašivá, pre nás to nie je bruselský diktát, pre nás je to to, že máme rešpektovať pravidlá spolku, ktorého sme súčasťou, a na tomto sa, myslím, zhodne aj vládna koalícia, aj demokratická opozícia a tá diskusia neprebieha o tom, či máme, alebo nemáme rešpektovať právo Európskej únie, ale či tento konkrétny návrh odporuje alebo neodporuje právu Európskej únie.
Pani poslankyňa Antošová, ja žiadnymi fámami o zvyšovaní cien potravín Dankovou daňou z jedla nestraším, to je jednoducho fakt. Ak zavediete osobitný odvod, z niečoho ho bude treba zaplatiť. Buď bude zaplatený tým, že sa zvýšia ceny potravín a zaplatia to ľudia, alebo menej dostanú tí zamestnanci, ktorí - ako správne poukazujete - už teraz dostanú menej, alebo sa znížia investície. Niekde sa to premietne, niekto to bude musieť zaplatiť.
Pán poslanec Antal nerozumie tej dvojitej argumentácii, tak skúsim ešte raz. Zavediete daň z jedla, zaplatia to ľudia na vyšších cenách potravín. Ak to bude napadnuté na Európskej únii a Európska únia to zruší, tak si potom tie obchodné reťazce vysúdia od štátu, že im štát ten osobitný odvod bude musieť vrátiť a daňoví poplatníci to zaplatia druhýkrát. (Reakcia z pléna.) To nie je nezmysel, to je realita. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
|
167.
Pán poslanec Kollár, predpokladám, že keď ste prichádzali s týmto návrhom zákona, netušili ste, že takáto zásadná politická diskusia sa z toho vyvinie. A myslím, že teda, ja teda chápem, že vystupujete takým emotívnym spôsobom, ale v podstate by ste mali byť pánu poslancovi Martinákovi vďačný, lebo je tu ako jediný koaličný poslanec, ktorý diskutuje k tomu a to je práve to, čoho sa my vždycky dožadujeme, že nieže tie návrhy zákonov prejdú len tak a nikto, ani pes po nich neštekne, a keď už sme pri tej téme. Čiže toto je, naopak, si myslím, že veľmi dobre, že tu zaznievajú takéto argumenty, aj keď teda neviem, že či keď túto debatu niekto zachytí, tak či pán poslanec bude pochválený za to, aké postoje prezentoval.
Čiže ja chápem, že je záujem na tom, aby mladá zver dorastala, aby ju potom poľovníci mohli zastreliť, ale aj ten cieľ, s ktorým prišli kolegovia zo SME RODINA, považujem za legitímny. A teda nedostal som žiadnu, žiadnu odpoveď na otázku, že akým iným spôsobom môžme dosiahnuť ten cieľ, lebo teda neviem, nejako som to celkom s tou citovou výchovou nepochopil, že keď citová výchova nahradí, nahradí túto zákonnú úpravu a bude všetko v poriadku, že vysvetlíme tým deťom, že teda zastrelili psíka alebo mačičku, a v rámci citovej výchovy to nejako saturujeme, ale my sa tu bavíme o zmene, zmene zákona a o jednom konkrétnom návrhu riešenia.
|
157.
Pán poslanec Martinák, mňa zaujalo to, že vy v podstate súhlasíte s tým, čo chcú kolegovia svojím návrhom dosiahnuť, akurát si myslíte, že by sa to nemalo riešiť novelou zákona o poľovníctve, ale nejako inak. Tak to by ma teda zaujímalo, že ako inak chcete dosiahnuť to, čo oni chcú riešiť. Lebo teda tiež ste povedali, že to nie je v poriadku len tak odstreliť, odstreliť psa pred očami dieťaťa. No ako inak to chcete riešiť? Lebo oni dali nejaký návrh a teraz sa môžme baviť o tom, že či je ten návrh dobrý, zlý, primeraný, neprimeraný, či vieme ho nejako upraviť, nejako to inak naformulovať. Ale je to nejaký návrh, ktorý, ak by bol schválený, tak by sa ten jav, na ktorý oni poukazujú, obmedzil. Určite by sa tomu nezabránilo, lebo určite nie všetci by rešpektovali zákon. To je ako s tým alkoholom za volantom, o ktorom hovoril pán poslanec Kollár, že aj keď je to zakázané, tak aj tak niektorí ľudia šoférujú pod vplyvom alkoholu. Ale áno, áno, keď je to zakázané, tak je predpoklad, že sa to nejako obmedzí. A vy teda, možno som vás zle pochopil, možno ani ten cieľ, ktorý sledujú, nepovažujete za oprávnený, ale vnímal som vaše slová tak, že áno, v tomto im dávate za pravdu, akurát to treba riešiť nejako inak. Tak ja sa teda pýtam, že ako, v akých zákonoch, čo konkrétne sa dá zmeniť, aby ste zabránili tomu, čo chcú zabrániť oni.
|
70.
Ďakujem. Ja vôbec nespochybňujem, že to riešenie, ktoré je obsiahnuté vo vašom návrhu, teda aby tam okrem dcér, zjednodušene, tam boli zahrnuté aj vnučky a pravnučky, by mnohé, mnohé problémy vyriešilo a bolo by zlepšením, nepochybne zlepšením oproti, oproti súčasnému stavu. Však už len v Bratislave BVS a Infra Services, aby sme nechodili ďaleko, tak, tak ten problém napríklad by bol, by bol ošetrený aj vaším návrhom. Len som teda chcel upozorniť na to, že môžu tam byť aj iné problémy a okrem toho, že vzťah založenia je možné, možné zobrať aj do úvahy kritériá buď financovania povinnými osobami, alebo, alebo kontroly povinnými osobami, alebo vymenúvania členov riadiaceho orgánu a kontrolného orgánu, alebo nejakého aktuálneho väčšinového podielu. Samozrejme, že asi, asi nie je reálne, aby sa infozákon vzťahoval na všetky obchodné spoločnosti, napr. kde má štát nejaký, akýkoľvek minimálny, minimálny podiel, malo by to byť vymedzené buď ovládaním, alebo teda nejakým väčšinovým podielom, pochopiteľne.
A pokiaľ ide o skutočnosť, že nebol predložený návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám do vlády a potom do parlamentu, tak áno, aj mne je to ľúto. Na druhej strane si uvedomujem zložitosť tej situácie, lebo som absolvoval aj tie prípravné rokovania, aj tie rozporové konania, a tie záujmy sú tam veľmi rôznorodé a viem si predstaviť aj takú novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá by zákon zhoršila oproti súčasnému stavu. Takže možno niekedy je lepšie nerobiť nič, ako to zhoršiť.
|
54.
Pani poslankyňa Grausová, prihlásil som sa s faktickou poznámkou, lebo som chcel oceniť, že ste dokázali vystúpiť v rozprave a v celom prejave ani raz nespomenúť slovo neomarxistický, ale teda nakoniec v 5. minúte a nejakej 18. sekunde ste to nevydržali a opäť ste sa do tých neomarxistov pustili, takže ten pôvodný môj zámer nevyšiel.
A druhá vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je ten dvojaký meter, ktorý vyčítate predkladateľom. No ale dvojaký meter spočíva v tom, keď nepoužívame jeden meter na oba totalitné režimy. Ja myslím, že predkladatelia aj tí, ktorí podporia ich návrh, nemajú žiadny dvojaký meter, naopak, majú principiálny odmietavý vzťah k obom totalitám, ktoré v 20. storočí negatívne poznamenali Slovenskú republiku alebo teda Slovensko a ktoré, počas ktorých sa tu diali zločiny proti ľudskosti, a teda ako voči fašistickému režimu, tak voči komunistickému režimu. To, že sú prejavy extrémizmu a obhajoba zločineckých režimov, komunistického alebo fašistického, postihované prostriedkami trestného práva, to je, naopak, úplne v poriadku. To nie je dvojaký meter, to je jeden meter na obe totality. Vy to, samozrejme, vnímate, vnímate inak, lebo vo vašich očiach tá jedna, fašistická totalita je v poriadku, a teda máte problém iba s tou druhou, komunistickou.
|
48.
Pani poslankyňa Verešová, úplne súhlasím, tie dve veci nemožno od seba oddeľovať, teda teoreticky možno, ale tie dve veci patria k sebe ako odmena pre ľudí, ktorí trpeli počas komunistického režimu, boli prenasledovaní počas komunistického režimu, tak aj nejaké, ani by som to možno nenazýval, nenazýval postihnutie, pretože; že títo ľudia sú zvýhodňovaní, teda ľudia, ktorí sa podieľali na prenasledovaní obetí komunistického režimu. Čiže jedna k druhej veci patrí a nielen z hľadiska nejakých finančných dopadov, ale aj z hľadiska, hľadiska morálneho a z hľadiska politického.
Pokiaľ ide o ten dvojaký meter voči komunistickému režimu a fašistickému režimu, tak je to opäť dlhodobá záležitosť. Je to niečo, čo sa tu tiahne prakticky od zmeny politického režimu smerom, smerom k demokracii. Je to badateľné na úrovni politiky, je to badateľné na úrovni, na úrovni trestného práva, na úrovni toho, čo sa učia deti v školách, toho, ako sa ľudia, ľudia vyjadrujú, toho, voči čomu zakročuje polícia. Ale teda aby sme boli spravodliví, tak musíme povedať, že okrem toho, že máme na Slovensku množstvo ľudí, ktorí sú schopní povedať, že fašizmus bol zlý, ale deklaratívne, ale teda v podstate ospravedlňujú a obhajujú komunistický režim alebo bagatelizujú jeho zločiny, tak tu máme – a dokonca aj v politike – ľudí, ktorí to robia presne naopak, deklaratívne odsudzujú komunizmus, ale obhajujú fašistický režim.
|
24.
Ďakujem. Pán minister, ja som netvrdil, že, že je tá úprava, ktorá je dnes, čo sa týka dovolania odkladného účinku, dostatočná. Ale potom celý tento zákon, tak ako je napísaný, je v podstate zákonom, ktorý má nahradiť nefungujúce súdnictvo, pretože, pretože už dnes Civilný sporový poriadok umožňuje, ak existujú dôvody hodného zreteľa, priznať odkladný účinok dovolaniu. Ale obávame sa, že, že súd tak neurobí, preto to chceme napísať do zákona, aby to bolo automatické a aby, aby automaticky v prípade uplatňovania nároku zo zmenky bolo, malo dovolanie, dovolanie odkladný účinok, lebo nedôverujeme súdu, že pri rozhodovaní pri dovolaní by takéto niečo označil za, za osobitný zreteľ a priznal dovolaniu odkladný účinok, čo normálny súd v situácii, keď existujú vážne pochybnosti o tom, a teda, teda hovorím to veľmi decentne, o tom, že ten, ten nárok z Duckého zmeniek je legitímny, by mal urobiť.
A rovnako v podstate celý ten čl. 1, čiže exekučná imunita je tam preto, lebo predpokladáme, že aj to dovolanie dopadne zle, alebo, alebo očakávame, že, že, že je veľmi veľká pravdepodobnosť, že napriek tomu, že, že bude podané dovolanie, že bude tam, bude tam odkladný účinok, tak aj keď to dovolanie bude neúspešné, tak aj tak, aj tak sa zo zákona alebo zákonom ideme, ideme chrániť SPP pred zlým rozhodovaním súdov.
Čiže vlastne aj jeden článok, aj druhý článok, to sú len o tom, že neverí parlament tomu, že súdy dokážu rozhodnúť spravodlivo.
|
48.
My sme na ústavnom výbore tiež diskutovali o tej otázke, či výbor, parlamentný výbor je teda vhodnou inštitúciou, ktorá má preverovať postup pri preverovaní sťažností, a teda tiež tam na to boli, boli rôzne názory, ale na druhej strane zámerom tohto zákona je aj posilniť parlamentnú kontrolu nad činnosťou ozbrojených zborov. Tak by ma teda veľmi zaujímalo, že aký má na toto názor predkladateľka, pani ministerka, či je uzrozumená s tým, že výbory úplne vypadnú z tej, z toho preverovania sťažností alebo postupov pri preverovaní sťažností.
|
44.
Pán minister hovoril o samospráve a že, ja som chvíľu teda nedával pozor a potom hovoril o tom, že je to nadlho, najmenej na 10 rokov a zo samospráv že je všetko zložité, lebo tam je tých aktérov veľa, tak chvíľu som si myslel, že či náhodou nehovorí o komunálnej reforme a municipalizácii, ale teda hovoril iba o daňovom mixe a o dani z nehnuteľnosti a prípadne teda zmeny váhy, čo, samozrejme, je tiež zložité a problém, pokiaľ sa to týka samosprávy. S naviazanosťou príjmov samospráv na daň z príjmu fyzických osôb je to tak, že keď sú dobré časy a ekonomike sa darí a platy rastú, tak aj táto daň dynamicky, dynamicky rastie, hoci teda príjmy štátu rastú, rastú výraznejšie ako príjmy samosprávy za tie roky, odkedy došlo k rozdeleniu kompetencií aj financií, ale zase riziko naviazania, výrazného naviazania iba na túto daň je, že keď tie dobré časy skončia a máme tu krízu, máme tu, máme tu nejakú stagnáciu, tak aj na príjmoch samospráv sa to negatívne prejaví. Čiže nejak sa to snažiť diferencovať, vytvoriť, vytvoriť daňový mix alebo teda zvýšiť váhu aj nejakých daní, kde samospráva môže ovplyvniť ich výšku na rozdiel od príjmu z dane, z dane z príjmu fyzických osôb, určite stojí za úvahu, ale teda systémovo tým, čím som začal k tej komunálnej reforme a spájaniu obcí, čo je teda ešte náročnejší proces, ale mali by sme sa dopracovať, lebo je to dôležité aj z hľadiska verejných financií, aj ich efektívneho využívania.
|
137.
Kolegyňa Zimenová, ďakujem za reakciu. A, samozrejme, že akákoľvek debata môže byť vecná. A môžme, môžme sa baviť o vecných argumentoch za, proti, taký cieľ, onaký cieľ, také opatrenie, onaké opatrenie, pridáme, uberieme, zmeníme, inak naformulujeme alebo môžeme z toho spraviť vec politického boja, kultúrnej vojny, šírenia, šírenia nenávisti často v rôznych polohách.
Ja, ja na tom spomínanom českom ministerstve vnútra som zažil úplne vecnú diskusiu o tejto téme, určite som ja nepresvedčil ľudí z českého ministerstva vnútra, oni presvedčili mňa, ale bavili sme sa o praktických problémoch, ktoré sú s migráciou spojené a ktoré treba riešiť. Ale búchanie sa do pŕs, že sme proti dohovoru, a vystúpenia, aké sme tu zažili najmä od, od fašistických poslancov o, o... Strašenie, strašenie migrantmi a vyvolávanie nenávisti, to nie je, to nie je cesta k riešeniu problémov, to je cesta k odprezentovaniu seba samých. Potom to určite dobre vyzerá na sociálnych sieťach, tie videjká, ale to nie je cesta k reálnemu riešeniu problémov, ktoré sú spojené s migráciou. A to nikto nespochybňuje, že reálne problémy spojené s migráciou existujú.
A môžme ich riešiť vtedy, keď budeme o nich vecne diskutovať a keď sa nebudeme tváriť, že, že ich vyriešime tým, že nikam nepôjdeme, s nikým sa nebudeme baviť, že ich to budeme, že ich budeme riešiť iba my tu na Slovensku. My ich musíme riešiť v spolupráci s inými krajinami Európskej únie aj celého sveta.
|
101.
Pán poslanec Marček, hovorili ste o tom, že globálny pakt núti krajiny prijímať akékoľvek množstvo migrantov alebo každého migranta, ktorý prejaví záujem. Rád by som dokumentoval tak, že sa mýlite, ale skôr si myslím, že vedome klamete.
Skúste mi zacitovať z dohovoru nejaké ustanovenie, na základe ktorého majú krajiny povinnosť prijímať migrantov, nič také tam nie je. Ten dohovor je o migrantoch, nie o utečencoch a vo vzťahu k migrantom si každá krajina môže slobodne rozhodnúť, či nejakých migrantov prijme, alebo nie, koľko ich prijme, za akých podmienok, alebo či neprijme vôbec žiadneho.
Skúste mi zacitovať z dohovoru, nájdite tam nejaké ustanovenie, nepochybujem o tom, že ste ho čítali, máte ho dôkladne zanalyzovaný, tak nájdite mi tam také ustanovenie, že krajiny majú povinnosť prijímať migrantov.
|
79.
Pán poslanec Vašečka, súhlasím, že ľudia nie sú informovaní a je to teda zodpovednosť politikov. V tomto prípade ale teda hlavne asi ministerstva zahraničných vecí, že celú túto tému dostatočne vopred nekomunikovalo, že táto téma sa dostala do verejnej diskusie prostredníctvom konšpiračných webov a alternatívnych médií, a teda takto bola, takto bola na začiatku podávaná a naozaj miesto, miesto vecnej diskusie je to často, často záležitosť naozaj nejakých hystérií a boja so slamenými panákmi.
A ja, hoci som sa vyjadril, že podporujem dohovor o migrácii a budem hlasovať proti návrhu SNS, ktorý ho odmieta, tak uznávam, že sú tam veci, ktoré sú, ktoré sú na diskusiu, ale to, ak niečo odmietneme a priori, a priori sa k tomu nepripojíme, tak to predsa nie je, nie je vecou diskusie. A častokrát sa politici odvolávajú na to, že však ľudia sa boja, ľudia majú obavy. No problém je, keď to hovoria tí istí politici, ktorí tie obavy pomáhajú vytvárať, nesú zodpovednosť za to, že tie, tie obavy, častokrát aj neodôvodnené obavy existujú, ktorí roznecujú v spoločnosti vášne.
No a zaujalo ma to, že keď ste povedali, že máte aj konkrétne výhrady k tomu textu, tak som sa tešil, že si, že si nejaké vypočujem, ale potom ste vlastne hovorili iba o tom, že máte výhrady voči tomu, že sa tam hovorí o migrácii pozitívne, ale teda skôr by ma zaujímali, ak stihnete v rámci faktickej, že nejaké výhrady voči tým navrhovaným opatreniam, lebo jedna vec je preambula a jazyk a druhá vec je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
21.
Pán poslanec Budaj, veľmi správne ste poukázali na to, že štáty si aj naďalej budú môcť slobodne rozhodovať o tom, koho prijmú, a keď sa rozhodnú, že prijmú nula migrantov, tak prijmú nula migrantov a nebude to nijako v rozpore s dohovorom o migrácii. Je totiž potrebné rozlišovať veci medzi migrantami a utečencami. Voči utečencom majú štáty nejaké záväzky aj na základe existujúceho medzinárodného práva, či už poskytnutím azylu, alebo dočasnú ochranu, ak sú vystavení prenasledovaniu alebo ak je ohrozený ich život v ich domovskej krajine.
Voči migrantom, teda ľuďom, ktorí prevažne z ekonomických dôvodov hľadajú svoju lepšiu budúcnosť v iných krajinách, tie iné krajiny žiadnu takúto povinnosť nemajú. Môžu sa slobodne rozhodnúť, že vytvoria podmienky na to, aby sa na ich územie prichádzali ľudia z iných krajín, a môžu si vyberať, za akých podmienok, koľko, z ktorých krajín, na základe akých kritérií, aj na, aj na ako dlho, je to úplne na nich. Rovnako je na nich, či s nelegálnou migráciou sa budú vysporiadavať tvrdšie, mäkšie, ale ani Marrákešský dohovor, ak bude prijatý, nebude znamenať, že krajiny budú mať povinnosť prijímať nelegálnych migrantov alebo udeľovať nelegálnym migrantom nejaký status legálnych migrantov.
A úplne súhlasím s tým, keď ste hovorili aj o pomeroch v SMER-e, lebo je to situácia, ktorá má dopad na SMER, a hovorili o tom aj viacerí predrečníci, aj pán poslanec Blaha spomínal SMER, aj fašistickí poslanci sa, sa teda obracali na ministra Lajčáka a na SMER, čiže je neprimerané, aby vám niekto skákal do reči, že hovoríte o SMER-e a nehovoríte... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)
|
7.
Pani poslankyňa Zimenová, súhlasím s tvojím vystúpením. Oceňujem najmä to konštatovanie, že svet nie je čierno-biely, ako sa nám tu niektorí pokúšajú nahovoriť. Pomenovala si dobre aj tie dve strany.
Tá jedna, myslím si, že nemá nejaké reálne zastúpenie v tomto parlamente, ale a ja som síce slniečkar, ale, slniečkarom sa niekedy zvykne pripisovať taká naivita, ilúzie a bezproblémové videnie sveta. Ja takto nevidím svet, ale teda možno sú nejakí takí ľudia, ale nevidel, nevidel som ich v realite ešte a určite ich nevidím nikde v tomto parlamente.
No a potom je tam nejaká druhá strana, ktorá chce stavať, stavať múry a myslí si, že všetko tým stavaním múrov a plotov vyrieši. A ale svet je zložitejší, svet nemá iba čiernu a bielu. Aj medzi, medzi týmito krajnými polohami by mali byť ľudia, ktorí sa snažia vecne, vecne diskutovať a hľadať riešenia na základe faktov, čo je, mimochodom, jedna z vecí, ktorú dohovor o migrácii predpokladá, že rozhodnutia sa majú prijímať na základe faktov, na základe dát, na základe reálnych informácií. Dohovor nemení nič na tom, že krajina má právo rozhodnúť, koho prijme a koho neprijme. Toto nie je dohovor o utečencoch, toto je dohovor o migrantoch. Čiže každá krajina si bude môcť stanoviť, koho chce zobrať a, naopak, koho, koho odmietne.
A súhlasím nakoniec aj s tým konštatovaním o tom, že hrádza proti extrémizmu opäť raz zlyháva, lebo je to návrh, s ktorým prišla SNS, a ako obvykle, najhorlivejšie ho obhajujú a na jeho podporu vystupujú fašistickí poslanci - hrádza proti extrémizmu.
|