|
|
Opäť ďakujem za slovo.
Takže budem pokračovať v odôvodnení tohto návrhu. Myslím, že je to veľmi jednoduché aj zrozumiteľné. Mnohí ako rodičia, učitelia sme sa s tým, sa s tým stretávame, že decká proste prichádzajú do školy alebo kdesi vonku majú energeťáky z rôznych dôvodov. Niekedy len taký imidžový, niekedy naozaj chcú sa trocha povzbudiť a. Čo sa týka tejto veci, tak tento posun. Čo sa týka obsahu tohto návrhu zákona, tak sa rieši v krajinách, ktoré sú nám blízke, či už v Českej republike alebo v Pobaltských krajinách, ja ich potom ešte vymenujem. Čiže nie je to nejaká, nejaká lastovička alebo nejaká alebo nejaká partizánčina, ktorá sa rieši len na Slovensku. Najzaujímavejší bod je asi samotný vek. Tam v podstate boli dve možnosti, riešiť to do 15 rokov alebo do 18. V niektorých krajinách majú 18, v niektorých 15, z tých ktoré spomeniem. My sme povedali, že pôjdeme na začiatok do prvého čítania s takou nespochybniteľnou vekovou hranicou a to je 15 rokov. Myslím si, že na tom sa vieme zhodnúť a samozrejme je to otázka diskusie, že skutočne nejak nebude chýbať deťom, ktoré majú menej ako 15 rokov pitie energetických nápojov, že dokážu bez toho žiť a vydržať a som presvedčený, že budú aj zdravší.
Takže teraz niečo z dôvodovej správy.
V uplynulých rokoch si medzi mládežou a deťmi získali veľkú popularitu nápoje s vysokým obsahom kofeínu a/alebo iných podporných látok, vrátane tzv. energetických nápojov. Takéto nápoje sú široko dostupné v predajniach potravín, čo bez problémov umožňuje prístup maloletých k takým nápojom a k ich pravidelnému nadmernému a inak rizikovému užívanie.
Možno, aby som upresnil, že nielen také bežné potraviny alebo supermarkety, ale aj bežne také stánky. My sme boli s asistentom si ísť urobiť taký prieskum trhu a na jednom mieste, nebudem konkretizovať, aby som ani pozitívne ani negatívne neovplyvňoval biznis, podnikateľské prostredie, tak v tom stánku jednak, že vedľa neho bol automat s tými dostupnými výrobkami HHC a to už sa riešilo v rámci vládneho návrhu zákona a tak isto hneď vedľa bol stánok kde teda bez problémov ktokoľvek si zakúpil taký energetický nápoj rôznych značiek a rôznych teda aj obsahov týchto látok, ktoré sú spomenuté v tomto zákone. My sme pôvodne tento návrh zákona dávali ako dvojičku s tým obmedzením predaja ...
=====
|
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 235. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležité ... náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím pán predseda otvorte všeobecnú rozpravu.
|
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 235. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležité ... náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím pán predseda otvorte všeobecnú rozpravu.
|
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 235. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležité ... náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím pán predseda otvorte všeobecnú rozpravu.
|
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 235. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležité ... náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím pán predseda otvorte všeobecnú rozpravu.
|
Ďakujem pekne. Tým sme vyčerpali zoznam rečníkov prihlásených písomne.
Chcem sa spýtať, než dám slovo pani navrhovateľke, či sa niekto chce prihlásiť ústne?
Pani navrhovateľka chcete sa prihlásiť do rozpravy alebo ako záverečné slovo?
Dobre.
V tom prípade vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a dávam slovo pani navrhovateľke, aby sa k nej ešte vyjadrila.
Nech sa páči.
|
Ďakujem za slovo pán predsedajúci.
Myslím, že práve na toto je parlament, aby veci neprešli potichu, aby aj nepríjemné otázky bolo, boli položené veľmi slušne, ale priamo. Bolo by fajn keby títo kolegovia to počuli a vedeli na to odpovedať. Keď im to nevyhovuje verejne, tak aby dali vedieť potom aspoň pánovi spravodajcovi alebo navrhovateľom, že prečo teda na výbore, ani v pléne, lebo nie je dobré, aby keď sa jedná o deti, aby sme boli ticho. Odpovede môžu byť rôzne. Diplomacia je náročná vec, ale v každom prípade nie je dobré zostať ticho. A preto je dobré, že aj pán spravodajca sa prihlásil a položil tie otázky. A bolo by dobré na ne dostať odpoveď, lebo naozaj ešte raz nejde teraz o koalíciu a opozíciu, o nejaký medzinárodný politiku, ale ide o deti.
Ďakujem.
|
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Niekoľko vecí, len pre to, že by som to nestihol fakticky, ale nechcem zároveň naťahovať rozpravu.
Zareagujem na niektoré veci, ktoré zazneli dnes, lebo naozaj, ako podala pani kolegyňa, že už to, čo bolo, na minulé schody si mnohí už nepamätajú, ale v podstate tá línia, výlučne zo strany Progresívneho Slovenska je jednoznačná. Takže, prvá vec - nebojíme sa a druhá vec - neveríme. Nebojíme sa sexuálnej výchove, naopak je to veľmi dôležitá vec. Chcem len upozorniť pani kolegyňu, to sú neviem, či také nevedomké, alebo cielené posuny. Že my na Slovensku máme výchovu k partnerstvu a rodičovstvu. Nie, my na Slovensku máme výchovu k manželstvu a rodičovstvu a to, že Progresívne Slovensko sa to snaží niekam posúvať aj pri takýchto debatách je jeho právo, ale my s tým nesúhlasíme. Nebojíme sa žiadnych otvorených debát. Ja môžem za seba hovoriť ako učiteľ, že moji žiaci, dokonca niektorí z nich sedia v tomto pléne, tak vedia veľmi dobre, že som bol absolútne vždy otvorený a že s nimi som o týchto veciach som s nimi vždy rozprával aj na základe ich záujmu primerane veku a nevidím žiaden dôvod, naopak, teda nehovoriť a báť sa toho, ale naopak hovoriť o týchto veciach. Ale je veľmi dôležité, ako sa to deje.
A k tomu druhému slovíčku, teda nebojíme sa a druhá vec, neveríme. Ste hovorili, že veríme, že odborníci. Viete v nedávnych dejinách Slovenska aj ľudstva sme zažili to, že boli všelijakí odborníci. Aj marxizmus, leninizmus bol vedecky, vedecký ateizmus. Ja mám istú dôveru v odborníkov v rôznych oblastiach, ale nemám absolútnu dôveru. A čo absolútny rozpor medzi vaším progresívnym chápaním a chápaním podľa mňa bežných ľudí na Slovensku, ale aj na celom svete je to, že rodičia nemusia byť odborníci v každej oblasti na to, aby boli najlepší zástancovia najlepšieho záujmu svojho dieťaťa. Vy stále podsúvate, že rodič sa predsa nemôže k tomu vyjadriť, keďže nie je odborník. Ale veď rodič sa nemá podľa nášho návrhu, ani podľa žiadnej normálnej úvahy vyjadrovať k obsahu, určovať, čo sa majú deti učiť, alebo čo sa nemajú ostatní učiť. Ja som tu zažil už aj v minulom volebnom období podsúvanie, že vlastne my navrhujeme, aby rodičia mohli určovať, čo sa deti budú učiť. Ostatné deti. Nie, my nič nezakazujeme, nič nerušíme. My hovoríme - v prvom rade. A tak je to normálne, taká je skúsenosť s inými informovanými súhlasmi, alebo s akoukoľvek komunikáciou so školou, že rodičia sú informovaní, čo je vysoko pozitívne. A ak náhodou nastane nejaký exces, k tomu sa vrátim, tak rodičia majú mať právo, pretože oni sú prvými strážcami najlepšieho záujmu dieťaťa, si vyžiadať dodatočné informácie, zlepšiť si tú informovanosť a rozhodnúť sa. A práve preto, čo ste pani poslankyňa doslova povedali v reakcii na faktické poznámky, že áno, boli nejaké učebnice, veď oni nie sú schválené. Keď to na budúci týždeň schváli ministerstvo školstva, tak je to v poriadku? To znamená, že, a teraz to tak spersonifikujem a zľahčím, to znamená, že my veríme a začnem od minulého volebného obdobia, my veríme Gröhlingovi, my veríme Druckerovi? Ja vám poviem úprimne, ja mám s týmito pánmi, vzťah korektný, uznávam ich, rešpektujem, ale čo sa týka môjho dieťaťa, alebo akéhokoľvek dieťaťa, určite viac verím jeho vlastným rodičom. Iba súd na základe vážnych vecí môže rodičov obrať o toto právo. A to je veľký rozdiel. My nehovoríme o tom, že rodičia majú zasahovať do obsahu vzdelávania, že sú odborníkmi na curiculum, na didaktiku a tak ďalej. Vôbec, prečo, prečo toto vôbec spomínate.
Ešte sa pozriem na poznámky, ktoré som si zaznačil pri vašich vystúpeniach, aby som na ne reagoval. Tento náš návrh je poistka. To nie je štandard. Pani kolegyňa Kalmárová povedala správne, že v súčasnosti máme, máme povinný informovaný súhlas s nejakými fakultatívnymi, zvlášť externými aktivitami. Tak to je, máte pravdu, áno je dobré, že to poviete, to je v poriadku a funguje to a rodičia nemusia mať informáciu o, nemusia byť odborníci na divadlo, alebo na exkurziu v nejakej továrni. Oni sa vyjadrujú z toho hľadiska, že to má nejaký dopad, preberá sa zodpovednosť, vzďaľuje sa zo školy, je tam nejaká zodpovednosť za to. Rodič s tým súhlasí, preberá zodpovednosť. Áno, logicky. Toto je v niečom iná situácia, ale v prvom rade reaguje, to sme aj v dôvodovej správe uviedli, na to, že takého prednášky, takého materiálny sa do škôl podsúvajú a chystajú sa. A my nemáme neobmedzenú dôveru v ministerstvo školstva, v učiteľov, v školu. Ak niekomu, čo sa týka dieťaťa, dôverujem na prvom mieste a najviac, tak sú to jeho vlastní rodičia. Ak matka a otec nemajú záujem, tak prečo si myslíme, najlepší záujem, prečo si myslíme, inak to tak všeobecne, čo sa týka štátu a toho progresívneho zmýšľania, prečo my si myslíme, že nejaký úradník na sociálne, alebo nejaký učiteľ má lepší, väčší záujem na dobré dieťa, ako jeho rodičia. Tomuto nerozumiem, absolútne. Prečo? Lebo má vysokú školu pedagogickú, preto? To nehovorí nič o charaktere človeka. Úplne prirodzene, až pudovo najlepšie chránia záujem dieťaťa jeho vlastní rodičia. A toto je len poistka.
Teraz k tým odborným argumentom. Európsky súd, Súd pre ľudské práva, to je súd. To nie je zákon. O zákonoch a zvlášť v tejto oblasti rozhodujeme tu, v tejto miestnosti. A môžeme súhlasiť, nesúhlasiť. Hlasovať za, hlasovať proti. To je v poriadku. To je naša kompetencia, ak sa to týka takýchto otázok. A spokojne, keď neprijmeme, ja nebudem plakať, ja sa nebojím o vlastné deti, už sú veľké. Rozprávame s nimi otvorene, máme veľmi dobrú skúsenosť s akoukoľvek školou, ktorú navštevovali a navštevujú. My reagujeme na to, že na na informovanie, volanie mnohých rodičov, aby sme sa k tomuto jasne postavili, ale aj principiálne zdôrazniť rodičom. A ďalšia vec, ktorú, teda ja nie som právnik, ale neviem či pani kolegyne, možno aj sú. Tak to rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré ste spomínali vo veci Dánska, bolo v inej veci. Bolo tak, respektíve bolo v obsahovo podobnej veci, ale bolo to inak. My hovoríme o tom, že u nás bude zákon a pokojne, že ste hovorili, že to Ústavný súd zamietne. Super, na to máme Ústavný súd, ja som presvedčení, že nie. Skúsme to, vy bude hlasovať proti, ja za, ak to prejde, tak rozhodne Ústavný súd. Ja sa nebudem hnevať. Môže sa, človek sa, človek sa môže mýliť, ale ja som presvedčení, že že máme veriť rodičom. Ďalšia vec je, citujem, teraz niektorá s pani kolegýň povedala, že: "rodičia nemajú právo zasahovať". Použijem teraz také slangové slovo, normálne uschnem. Chcem vidieť toho človeka, tu na tomto svete, ktorý mne povie, ako otcovi mojich detí, zvlášť keby maloletých, mám ešte takú, že ja nemám právo zasahovať. Ale ja si myslím, že žiaden príčetný človek si to neodváži mi to povedať do očí. Že ja v prípade môjho, len môjho vlastného dieťaťa nemám právo zasahovať. Ja sa zaujímam, komunikujem s učiteľmi, riaditeľmi škôl, kde chodia naše deti a mám veľkú úctu voči nim a mám veľmi dobré skúsenosti a v živote som nepočul, že by niekto si niečo také myslel, alebo hovoril, že ja nemám právo zasahovať. Mám a náš zákon toto právo, ktoré aj v Ústave, aj v zákone o rodine, aj v medzinárodných dokumentoch, my chceme toto právo dať rodičom v tejto oblasti. Aby bolo exaktne napísané.
Na záver chcem povedať, že naozaj tento zákon nehovorí o tom, že nemá byť nejaká výchova k manželstvu, rodičovstvu, nejaká sexuálna výchova, to je iná téma. Ale o tom, že rodičia o tom majú vedieť, majú právo dožiadať si informácie, a a náš úmysel, alebo dôvod, prečo sme navrhli tento zákon je, že naozaj sa také veci diali na konkrétnych školách, posielali nám maily. Takisto tieto učebnice, materiály, ktoré síce zatiaľ neboli schválené, ale pokojne môžu byť, tak ako to vidíme, ako sa menia vlády, ako sa menia politické garnitúry.
A na záver, čo ma mrzí úplne najviac je to, že že vy vlastne spochybňujete nie odbornosť rodičov, ale ich charakter. Že porovnám nejakého rodiča, úplne a jednoduché a nejakého učiteľa, na slovo vzatého odborníka a vy poviete, že pretože on má odbornosť a vzdelanie, tak jemu ide viac o to dieťa, ako tomu rodičovi. To pokladám za zvláštne, urážlivé, arogantné a poviem vám jednu vec. Človek, ktorý je charakterný, hoci je jednoduchý a nevzdelaný, tak uzná a nechá sa poučiť. Viete, v tom je charakternosť. Nie v tom, že ja suverénne rozhodujem: "To je moje dieťa, mne nebudete nič hovoriť!" Ale, že si nechá povedať. Ja som učiteľ, so vysokoškolsky vzdelaný človek a myslím, že školstvu rozumiem. Mám tam dlhoročnú prax. A keď prídem ako rodič, napríklad na základnú školu, za učiteľom môjho dieťaťa, lebo sa chcem niečo opýtať, tak to robím maximálne pokorne. Robím to ako rodič, ktorý si vypočuje a chce počuť, ako to vidí ten kolega. Pretože ho ako kolegu beriem a takmer vždy, takmer vždy s ním bezvýhradne súhlasím. To znamená, charakterný rodič, aj keď je jednoduchý, aj keď nie je odborník v danej téme, tak si povie: "Výborne, ďakujem vám veľmi pekne, že vzdelávate moje dieťa v tejto oblasti." Ale ak sa náhodou niekedy a to je, poviem úprimne, výnimočne, my sa nebavíme o bežnej praxi. O výnimkách, o excesoch, ktoré sa dejú našťastie v malom, ale dejú sa. Poistku. Koľko krát vám vyrazí poistky za deň, elektrické myslím. Veľmi málokedy sa to stáva, ale máme ich. Toto je poistka. To nie hlavné vedenie, toto je poistka. Je to veľmi dobrá poistka, ktorá uznáva rodičov a uznáva to, čo uznáva medzinárodné právo.
Takže ja to poviem ešte takto, keďže sledujem médiá, tak boli úvodné vyjadrenia z rôznych strán, aj koalície, že prídu s vlastným návrhom na riešenie tejto otázky. Ja som veľmi rád, že ich v tomto nejako inšpirujeme, alebo že túto debatu ťaháme ďalej. Ak bude potrebné, spokojne môžeme tento zákon aj pred hlasovaním ešte preložiť, odložiť hlasovanie, ak by chceli. Ak nie, tak ich vyzývam, aby zahlasovali, aby prešiel tento návrh zákona aspoň do druhého čítania a potom sa môžeme baviť. Nejde nám o žiadnu nejakú politickú agendu, politické body. Je to vec o ktorej som hlboko osobne presvedčení, v prvom rade ako rodič, ale aj ako politik a ak podporíte tento zákon, budem veľmi rád. Ak ho nepodporíte, tak o šesť mesiacov, teraz hovorím ku koalícii, máte šancu predložiť svoj vlastný návrh. Akokoľvek, ďakujem za túto debatu. Napriek tomu, že niekedy tu zazneli niektoré veci, ktoré boli pichľavé, tak tá debata, ale to je samozrejme v poriadku, tak táto debata bola korektná. V rámci nejakých názorov, názorových rozdielov sme tu viedli korektnú debatu, takže chcem poďakovať kolegyňo..., kolegyniam a kolegom, myslím, že aj kolegovia boli prihlásení na minulej schôdzi, za debatu.
Ďakujem. ... veci, ktoré boli pichľavé tak tá debata, to je samozrejme v poriadku, tak táto debata bola korektná v rámci nejakých názorov, názorových rozdielov sme tu viedli korektnú debatu, takže chcem poďakovať kolegyňo kolegyniam a kolegom, myslím si, že kolegovia boli prihlásení na minulej schôdzi za debatu. Ďakujem.
|
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Niekoľko vecí, len pre to, že by som to nestihol fakticky, ale nechcem zároveň naťahovať rozpravu.
Zareagujem na niektoré veci, ktoré zazneli dnes, lebo naozaj, ako podala pani kolegyňa, že už to, čo bolo, na minulé schody si mnohí už nepamätajú, ale v podstate tá línia, výlučne zo strany Progresívneho Slovenska je jednoznačná. Takže, prvá vec - nebojíme sa a druhá vec - neveríme. Nebojíme sa sexuálnej výchove, naopak je to veľmi dôležitá vec. Chcem len upozorniť pani kolegyňu, to sú neviem, či také nevedomké, alebo cielené posuny. Že my na Slovensku máme výchovu k partnerstvu a rodičovstvu. Nie, my na Slovensku máme výchovu k manželstvu a rodičovstvu a to, že Progresívne Slovensko sa to snaží niekam posúvať aj pri takýchto debatách je jeho právo, ale my s tým nesúhlasíme. Nebojíme sa žiadnych otvorených debát. Ja môžem za seba hovoriť ako učiteľ, že moji žiaci, dokonca niektorí z nich sedia v tomto pléne, tak vedia veľmi dobre, že som bol absolútne vždy otvorený a že s nimi som o týchto veciach som s nimi vždy rozprával aj na základe ich záujmu primerane veku a nevidím žiaden dôvod, naopak, teda nehovoriť a báť sa toho, ale naopak hovoriť o týchto veciach. Ale je veľmi dôležité, ako sa to deje.
A k tomu druhému slovíčku, teda nebojíme sa a druhá vec, neveríme. Ste hovorili, že veríme, že odborníci. Viete v nedávnych dejinách Slovenska aj ľudstva sme zažili to, že boli všelijakí odborníci. Aj marxizmus, leninizmus bol vedecky, vedecký ateizmus. Ja mám istú dôveru v odborníkov v rôznych oblastiach, ale nemám absolútnu dôveru. A čo absolútny rozpor medzi vaším progresívnym chápaním a chápaním podľa mňa bežných ľudí na Slovensku, ale aj na celom svete je to, že rodičia nemusia byť odborníci v každej oblasti na to, aby boli najlepší zástancovia najlepšieho záujmu svojho dieťaťa. Vy stále podsúvate, že rodič sa predsa nemôže k tomu vyjadriť, keďže nie je odborník. Ale veď rodič sa nemá podľa nášho návrhu, ani podľa žiadnej normálnej úvahy vyjadrovať k obsahu, určovať, čo sa majú deti učiť, alebo čo sa nemajú ostatní učiť. Ja som tu zažil už aj v minulom volebnom období podsúvanie, že vlastne my navrhujeme, aby rodičia mohli určovať, čo sa deti budú učiť. Ostatné deti. Nie, my nič nezakazujeme, nič nerušíme. My hovoríme - v prvom rade. A tak je to normálne, taká je skúsenosť s inými informovanými súhlasmi, alebo s akoukoľvek komunikáciou so školou, že rodičia sú informovaní, čo je vysoko pozitívne. A ak náhodou nastane nejaký exces, k tomu sa vrátim, tak rodičia majú mať právo, pretože oni sú prvými strážcami najlepšieho záujmu dieťaťa, si vyžiadať dodatočné informácie, zlepšiť si tú informovanosť a rozhodnúť sa. A práve preto, čo ste pani poslankyňa doslova povedali v reakcii na faktické poznámky, že áno, boli nejaké učebnice, veď oni nie sú schválené. Keď to na budúci týždeň schváli ministerstvo školstva, tak je to v poriadku? To znamená, že, a teraz to tak spersonifikujem a zľahčím, to znamená, že my veríme a začnem od minulého volebného obdobia, my veríme Gröhlingovi, my veríme Druckerovi? Ja vám poviem úprimne, ja mám s týmito pánmi, vzťah korektný, uznávam ich, rešpektujem, ale čo sa týka môjho dieťaťa, alebo akéhokoľvek dieťaťa, určite viac verím jeho vlastným rodičom. Iba súd na základe vážnych vecí môže rodičov obrať o toto právo. A to je veľký rozdiel. My nehovoríme o tom, že rodičia majú zasahovať do obsahu vzdelávania, že sú odborníkmi na curiculum, na didaktiku a tak ďalej. Vôbec, prečo, prečo toto vôbec spomínate.
Ešte sa pozriem na poznámky, ktoré som si zaznačil pri vašich vystúpeniach, aby som na ne reagoval. Tento náš návrh je poistka. To nie je štandard. Pani kolegyňa Kalmárová povedala správne, že v súčasnosti máme, máme povinný informovaný súhlas s nejakými fakultatívnymi, zvlášť externými aktivitami. Tak to je, máte pravdu, áno je dobré, že to poviete, to je v poriadku a funguje to a rodičia nemusia mať informáciu o, nemusia byť odborníci na divadlo, alebo na exkurziu v nejakej továrni. Oni sa vyjadrujú z toho hľadiska, že to má nejaký dopad, preberá sa zodpovednosť, vzďaľuje sa zo školy, je tam nejaká zodpovednosť za to. Rodič s tým súhlasí, preberá zodpovednosť. Áno, logicky. Toto je v niečom iná situácia, ale v prvom rade reaguje, to sme aj v dôvodovej správe uviedli, na to, že takého prednášky, takého materiálny sa do škôl podsúvajú a chystajú sa. A my nemáme neobmedzenú dôveru v ministerstvo školstva, v učiteľov, v školu. Ak niekomu, čo sa týka dieťaťa, dôverujem na prvom mieste a najviac, tak sú to jeho vlastní rodičia. Ak matka a otec nemajú záujem, tak prečo si myslíme, najlepší záujem, prečo si myslíme, inak to tak všeobecne, čo sa týka štátu a toho progresívneho zmýšľania, prečo my si myslíme, že nejaký úradník na sociálne, alebo nejaký učiteľ má lepší, väčší záujem na dobré dieťa, ako jeho rodičia. Tomuto nerozumiem, absolútne. Prečo? Lebo má vysokú školu pedagogickú, preto? To nehovorí nič o charaktere človeka. Úplne prirodzene, až pudovo najlepšie chránia záujem dieťaťa jeho vlastní rodičia. A toto je len poistka.
Teraz k tým odborným argumentom. Európsky súd, Súd pre ľudské práva, to je súd. To nie je zákon. O zákonoch a zvlášť v tejto oblasti rozhodujeme tu, v tejto miestnosti. A môžeme súhlasiť, nesúhlasiť. Hlasovať za, hlasovať proti. To je v poriadku. To je naša kompetencia, ak sa to týka takýchto otázok. A spokojne, keď neprijmeme, ja nebudem plakať, ja sa nebojím o vlastné deti, už sú veľké. Rozprávame s nimi otvorene, máme veľmi dobrú skúsenosť s akoukoľvek školou, ktorú navštevovali a navštevujú. My reagujeme na to, že na na informovanie, volanie mnohých rodičov, aby sme sa k tomuto jasne postavili, ale aj principiálne zdôrazniť rodičom. A ďalšia vec, ktorú, teda ja nie som právnik, ale neviem či pani kolegyne, možno aj sú. Tak to rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré ste spomínali vo veci Dánska, bolo v inej veci. Bolo tak, respektíve bolo v obsahovo podobnej veci, ale bolo to inak. My hovoríme o tom, že u nás bude zákon a pokojne, že ste hovorili, že to Ústavný súd zamietne. Super, na to máme Ústavný súd, ja som presvedčení, že nie. Skúsme to, vy bude hlasovať proti, ja za, ak to prejde, tak rozhodne Ústavný súd. Ja sa nebudem hnevať. Môže sa, človek sa, človek sa môže mýliť, ale ja som presvedčení, že že máme veriť rodičom. Ďalšia vec je, citujem, teraz niektorá s pani kolegýň povedala, že: "rodičia nemajú právo zasahovať". Použijem teraz také slangové slovo, normálne uschnem. Chcem vidieť toho človeka, tu na tomto svete, ktorý mne povie, ako otcovi mojich detí, zvlášť keby maloletých, mám ešte takú, že ja nemám právo zasahovať. Ale ja si myslím, že žiaden príčetný človek si to neodváži mi to povedať do očí. Že ja v prípade môjho, len môjho vlastného dieťaťa nemám právo zasahovať. Ja sa zaujímam, komunikujem s učiteľmi, riaditeľmi škôl, kde chodia naše deti a mám veľkú úctu voči nim a mám veľmi dobré skúsenosti a v živote som nepočul, že by niekto si niečo také myslel, alebo hovoril, že ja nemám právo zasahovať. Mám a náš zákon toto právo, ktoré aj v Ústave, aj v zákone o rodine, aj v medzinárodných dokumentoch, my chceme toto právo dať rodičom v tejto oblasti. Aby bolo exaktne napísané.
Na záver chcem povedať, že naozaj tento zákon nehovorí o tom, že nemá byť nejaká výchova k manželstvu, rodičovstvu, nejaká sexuálna výchova, to je iná téma. Ale o tom, že rodičia o tom majú vedieť, majú právo dožiadať si informácie, a a náš úmysel, alebo dôvod, prečo sme navrhli tento zákon je, že naozaj sa také veci diali na konkrétnych školách, posielali nám maily. Takisto tieto učebnice, materiály, ktoré síce zatiaľ neboli schválené, ale pokojne môžu byť, tak ako to vidíme, ako sa menia vlády, ako sa menia politické garnitúry.
A na záver, čo ma mrzí úplne najviac je to, že že vy vlastne spochybňujete nie odbornosť rodičov, ale ich charakter. Že porovnám nejakého rodiča, úplne a jednoduché a nejakého učiteľa, na slovo vzatého odborníka a vy poviete, že pretože on má odbornosť a vzdelanie, tak jemu ide viac o to dieťa, ako tomu rodičovi. To pokladám za zvláštne, urážlivé, arogantné a poviem vám jednu vec. Človek, ktorý je charakterný, hoci je jednoduchý a nevzdelaný, tak uzná a nechá sa poučiť. Viete, v tom je charakternosť. Nie v tom, že ja suverénne rozhodujem: "To je moje dieťa, mne nebudete nič hovoriť!" Ale, že si nechá povedať. Ja som učiteľ, so vysokoškolsky vzdelaný človek a myslím, že školstvu rozumiem. Mám tam dlhoročnú prax. A keď prídem ako rodič, napríklad na základnú školu, za učiteľom môjho dieťaťa, lebo sa chcem niečo opýtať, tak to robím maximálne pokorne. Robím to ako rodič, ktorý si vypočuje a chce počuť, ako to vidí ten kolega. Pretože ho ako kolegu beriem a takmer vždy, takmer vždy s ním bezvýhradne súhlasím. To znamená, charakterný rodič, aj keď je jednoduchý, aj keď nie je odborník v danej téme, tak si povie: "Výborne, ďakujem vám veľmi pekne, že vzdelávate moje dieťa v tejto oblasti." Ale ak sa náhodou niekedy a to je, poviem úprimne, výnimočne, my sa nebavíme o bežnej praxi. O výnimkách, o excesoch, ktoré sa dejú našťastie v malom, ale dejú sa. Poistku. Koľko krát vám vyrazí poistky za deň, elektrické myslím. Veľmi málokedy sa to stáva, ale máme ich. Toto je poistka. To nie hlavné vedenie, toto je poistka. Je to veľmi dobrá poistka, ktorá uznáva rodičov a uznáva to, čo uznáva medzinárodné právo.
Takže ja to poviem ešte takto, keďže sledujem médiá, tak boli úvodné vyjadrenia z rôznych strán, aj koalície, že prídu s vlastným návrhom na riešenie tejto otázky. Ja som veľmi rád, že ich v tomto nejako inšpirujeme, alebo že túto debatu ťaháme ďalej. Ak bude potrebné, spokojne môžeme tento zákon aj pred hlasovaním ešte preložiť, odložiť hlasovanie, ak by chceli. Ak nie, tak ich vyzývam, aby zahlasovali, aby prešiel tento návrh zákona aspoň do druhého čítania a potom sa môžeme baviť. Nejde nám o žiadnu nejakú politickú agendu, politické body. Je to vec o ktorej som hlboko osobne presvedčení, v prvom rade ako rodič, ale aj ako politik a ak podporíte tento zákon, budem veľmi rád. Ak ho nepodporíte, tak o šesť mesiacov, teraz hovorím ku koalícii, máte šancu predložiť svoj vlastný návrh. Akokoľvek, ďakujem za túto debatu. Napriek tomu, že niekedy tu zazneli niektoré veci, ktoré boli pichľavé, tak tá debata, ale to je samozrejme v poriadku, tak táto debata bola korektná. V rámci nejakých názorov, názorových rozdielov sme tu viedli korektnú debatu, takže chcem poďakovať kolegyňo..., kolegyniam a kolegom, myslím, že aj kolegovia boli prihlásení na minulej schôdzi, za debatu.
Ďakujem. ... veci, ktoré boli pichľavé tak tá debata, to je samozrejme v poriadku, tak táto debata bola korektná v rámci nejakých názorov, názorových rozdielov sme tu viedli korektnú debatu, takže chcem poďakovať kolegyňo kolegyniam a kolegom, myslím si, že kolegovia boli prihlásení na minulej schôdzi za debatu. Ďakujem.
|
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Niekoľko vecí, len pre to, že by som to nestihol fakticky, ale nechcem zároveň naťahovať rozpravu.
Zareagujem na niektoré veci, ktoré zazneli dnes, lebo naozaj, ako podala pani kolegyňa, že už to, čo bolo, na minulé schody si mnohí už nepamätajú, ale v podstate tá línia, výlučne zo strany Progresívneho Slovenska je jednoznačná. Takže, prvá vec - nebojíme sa a druhá vec - neveríme. Nebojíme sa sexuálnej výchove, naopak je to veľmi dôležitá vec. Chcem len upozorniť pani kolegyňu, to sú neviem, či také nevedomké, alebo cielené posuny. Že my na Slovensku máme výchovu k partnerstvu a rodičovstvu. Nie, my na Slovensku máme výchovu k manželstvu a rodičovstvu a to, že Progresívne Slovensko sa to snaží niekam posúvať aj pri takýchto debatách je jeho právo, ale my s tým nesúhlasíme. Nebojíme sa žiadnych otvorených debát. Ja môžem za seba hovoriť ako učiteľ, že moji žiaci, dokonca niektorí z nich sedia v tomto pléne, tak vedia veľmi dobre, že som bol absolútne vždy otvorený a že s nimi som o týchto veciach som s nimi vždy rozprával aj na základe ich záujmu primerane veku a nevidím žiaden dôvod, naopak, teda nehovoriť a báť sa toho, ale naopak hovoriť o týchto veciach. Ale je veľmi dôležité, ako sa to deje.
A k tomu druhému slovíčku, teda nebojíme sa a druhá vec, neveríme. Ste hovorili, že veríme, že odborníci. Viete v nedávnych dejinách Slovenska aj ľudstva sme zažili to, že boli všelijakí odborníci. Aj marxizmus, leninizmus bol vedecky, vedecký ateizmus. Ja mám istú dôveru v odborníkov v rôznych oblastiach, ale nemám absolútnu dôveru. A čo absolútny rozpor medzi vaším progresívnym chápaním a chápaním podľa mňa bežných ľudí na Slovensku, ale aj na celom svete je to, že rodičia nemusia byť odborníci v každej oblasti na to, aby boli najlepší zástancovia najlepšieho záujmu svojho dieťaťa. Vy stále podsúvate, že rodič sa predsa nemôže k tomu vyjadriť, keďže nie je odborník. Ale veď rodič sa nemá podľa nášho návrhu, ani podľa žiadnej normálnej úvahy vyjadrovať k obsahu, určovať, čo sa majú deti učiť, alebo čo sa nemajú ostatní učiť. Ja som tu zažil už aj v minulom volebnom období podsúvanie, že vlastne my navrhujeme, aby rodičia mohli určovať, čo sa deti budú učiť. Ostatné deti. Nie, my nič nezakazujeme, nič nerušíme. My hovoríme - v prvom rade. A tak je to normálne, taká je skúsenosť s inými informovanými súhlasmi, alebo s akoukoľvek komunikáciou so školou, že rodičia sú informovaní, čo je vysoko pozitívne. A ak náhodou nastane nejaký exces, k tomu sa vrátim, tak rodičia majú mať právo, pretože oni sú prvými strážcami najlepšieho záujmu dieťaťa, si vyžiadať dodatočné informácie, zlepšiť si tú informovanosť a rozhodnúť sa. A práve preto, čo ste pani poslankyňa doslova povedali v reakcii na faktické poznámky, že áno, boli nejaké učebnice, veď oni nie sú schválené. Keď to na budúci týždeň schváli ministerstvo školstva, tak je to v poriadku? To znamená, že, a teraz to tak spersonifikujem a zľahčím, to znamená, že my veríme a začnem od minulého volebného obdobia, my veríme Gröhlingovi, my veríme Druckerovi? Ja vám poviem úprimne, ja mám s týmito pánmi, vzťah korektný, uznávam ich, rešpektujem, ale čo sa týka môjho dieťaťa, alebo akéhokoľvek dieťaťa, určite viac verím jeho vlastným rodičom. Iba súd na základe vážnych vecí môže rodičov obrať o toto právo. A to je veľký rozdiel. My nehovoríme o tom, že rodičia majú zasahovať do obsahu vzdelávania, že sú odborníkmi na curiculum, na didaktiku a tak ďalej. Vôbec, prečo, prečo toto vôbec spomínate.
Ešte sa pozriem na poznámky, ktoré som si zaznačil pri vašich vystúpeniach, aby som na ne reagoval. Tento náš návrh je poistka. To nie je štandard. Pani kolegyňa Kalmárová povedala správne, že v súčasnosti máme, máme povinný informovaný súhlas s nejakými fakultatívnymi, zvlášť externými aktivitami. Tak to je, máte pravdu, áno je dobré, že to poviete, to je v poriadku a funguje to a rodičia nemusia mať informáciu o, nemusia byť odborníci na divadlo, alebo na exkurziu v nejakej továrni. Oni sa vyjadrujú z toho hľadiska, že to má nejaký dopad, preberá sa zodpovednosť, vzďaľuje sa zo školy, je tam nejaká zodpovednosť za to. Rodič s tým súhlasí, preberá zodpovednosť. Áno, logicky. Toto je v niečom iná situácia, ale v prvom rade reaguje, to sme aj v dôvodovej správe uviedli, na to, že takého prednášky, takého materiálny sa do škôl podsúvajú a chystajú sa. A my nemáme neobmedzenú dôveru v ministerstvo školstva, v učiteľov, v školu. Ak niekomu, čo sa týka dieťaťa, dôverujem na prvom mieste a najviac, tak sú to jeho vlastní rodičia. Ak matka a otec nemajú záujem, tak prečo si myslíme, najlepší záujem, prečo si myslíme, inak to tak všeobecne, čo sa týka štátu a toho progresívneho zmýšľania, prečo my si myslíme, že nejaký úradník na sociálne, alebo nejaký učiteľ má lepší, väčší záujem na dobré dieťa, ako jeho rodičia. Tomuto nerozumiem, absolútne. Prečo? Lebo má vysokú školu pedagogickú, preto? To nehovorí nič o charaktere človeka. Úplne prirodzene, až pudovo najlepšie chránia záujem dieťaťa jeho vlastní rodičia. A toto je len poistka.
Teraz k tým odborným argumentom. Európsky súd, Súd pre ľudské práva, to je súd. To nie je zákon. O zákonoch a zvlášť v tejto oblasti rozhodujeme tu, v tejto miestnosti. A môžeme súhlasiť, nesúhlasiť. Hlasovať za, hlasovať proti. To je v poriadku. To je naša kompetencia, ak sa to týka takýchto otázok. A spokojne, keď neprijmeme, ja nebudem plakať, ja sa nebojím o vlastné deti, už sú veľké. Rozprávame s nimi otvorene, máme veľmi dobrú skúsenosť s akoukoľvek školou, ktorú navštevovali a navštevujú. My reagujeme na to, že na na informovanie, volanie mnohých rodičov, aby sme sa k tomuto jasne postavili, ale aj principiálne zdôrazniť rodičom. A ďalšia vec, ktorú, teda ja nie som právnik, ale neviem či pani kolegyne, možno aj sú. Tak to rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré ste spomínali vo veci Dánska, bolo v inej veci. Bolo tak, respektíve bolo v obsahovo podobnej veci, ale bolo to inak. My hovoríme o tom, že u nás bude zákon a pokojne, že ste hovorili, že to Ústavný súd zamietne. Super, na to máme Ústavný súd, ja som presvedčení, že nie. Skúsme to, vy bude hlasovať proti, ja za, ak to prejde, tak rozhodne Ústavný súd. Ja sa nebudem hnevať. Môže sa, človek sa, človek sa môže mýliť, ale ja som presvedčení, že že máme veriť rodičom. Ďalšia vec je, citujem, teraz niektorá s pani kolegýň povedala, že: "rodičia nemajú právo zasahovať". Použijem teraz také slangové slovo, normálne uschnem. Chcem vidieť toho človeka, tu na tomto svete, ktorý mne povie, ako otcovi mojich detí, zvlášť keby maloletých, mám ešte takú, že ja nemám právo zasahovať. Ale ja si myslím, že žiaden príčetný človek si to neodváži mi to povedať do očí. Že ja v prípade môjho, len môjho vlastného dieťaťa nemám právo zasahovať. Ja sa zaujímam, komunikujem s učiteľmi, riaditeľmi škôl, kde chodia naše deti a mám veľkú úctu voči nim a mám veľmi dobré skúsenosti a v živote som nepočul, že by niekto si niečo také myslel, alebo hovoril, že ja nemám právo zasahovať. Mám a náš zákon toto právo, ktoré aj v Ústave, aj v zákone o rodine, aj v medzinárodných dokumentoch, my chceme toto právo dať rodičom v tejto oblasti. Aby bolo exaktne napísané.
Na záver chcem povedať, že naozaj tento zákon nehovorí o tom, že nemá byť nejaká výchova k manželstvu, rodičovstvu, nejaká sexuálna výchova, to je iná téma. Ale o tom, že rodičia o tom majú vedieť, majú právo dožiadať si informácie, a a náš úmysel, alebo dôvod, prečo sme navrhli tento zákon je, že naozaj sa také veci diali na konkrétnych školách, posielali nám maily. Takisto tieto učebnice, materiály, ktoré síce zatiaľ neboli schválené, ale pokojne môžu byť, tak ako to vidíme, ako sa menia vlády, ako sa menia politické garnitúry.
A na záver, čo ma mrzí úplne najviac je to, že že vy vlastne spochybňujete nie odbornosť rodičov, ale ich charakter. Že porovnám nejakého rodiča, úplne a jednoduché a nejakého učiteľa, na slovo vzatého odborníka a vy poviete, že pretože on má odbornosť a vzdelanie, tak jemu ide viac o to dieťa, ako tomu rodičovi. To pokladám za zvláštne, urážlivé, arogantné a poviem vám jednu vec. Človek, ktorý je charakterný, hoci je jednoduchý a nevzdelaný, tak uzná a nechá sa poučiť. Viete, v tom je charakternosť. Nie v tom, že ja suverénne rozhodujem: "To je moje dieťa, mne nebudete nič hovoriť!" Ale, že si nechá povedať. Ja som učiteľ, so vysokoškolsky vzdelaný človek a myslím, že školstvu rozumiem. Mám tam dlhoročnú prax. A keď prídem ako rodič, napríklad na základnú školu, za učiteľom môjho dieťaťa, lebo sa chcem niečo opýtať, tak to robím maximálne pokorne. Robím to ako rodič, ktorý si vypočuje a chce počuť, ako to vidí ten kolega. Pretože ho ako kolegu beriem a takmer vždy, takmer vždy s ním bezvýhradne súhlasím. To znamená, charakterný rodič, aj keď je jednoduchý, aj keď nie je odborník v danej téme, tak si povie: "Výborne, ďakujem vám veľmi pekne, že vzdelávate moje dieťa v tejto oblasti." Ale ak sa náhodou niekedy a to je, poviem úprimne, výnimočne, my sa nebavíme o bežnej praxi. O výnimkách, o excesoch, ktoré sa dejú našťastie v malom, ale dejú sa. Poistku. Koľko krát vám vyrazí poistky za deň, elektrické myslím. Veľmi málokedy sa to stáva, ale máme ich. Toto je poistka. To nie hlavné vedenie, toto je poistka. Je to veľmi dobrá poistka, ktorá uznáva rodičov a uznáva to, čo uznáva medzinárodné právo.
Takže ja to poviem ešte takto, keďže sledujem médiá, tak boli úvodné vyjadrenia z rôznych strán, aj koalície, že prídu s vlastným návrhom na riešenie tejto otázky. Ja som veľmi rád, že ich v tomto nejako inšpirujeme, alebo že túto debatu ťaháme ďalej. Ak bude potrebné, spokojne môžeme tento zákon aj pred hlasovaním ešte preložiť, odložiť hlasovanie, ak by chceli. Ak nie, tak ich vyzývam, aby zahlasovali, aby prešiel tento návrh zákona aspoň do druhého čítania a potom sa môžeme baviť. Nejde nám o žiadnu nejakú politickú agendu, politické body. Je to vec o ktorej som hlboko osobne presvedčení, v prvom rade ako rodič, ale aj ako politik a ak podporíte tento zákon, budem veľmi rád. Ak ho nepodporíte, tak o šesť mesiacov, teraz hovorím ku koalícii, máte šancu predložiť svoj vlastný návrh. Akokoľvek, ďakujem za túto debatu. Napriek tomu, že niekedy tu zazneli niektoré veci, ktoré boli pichľavé, tak tá debata, ale to je samozrejme v poriadku, tak táto debata bola korektná. V rámci nejakých názorov, názorových rozdielov sme tu viedli korektnú debatu, takže chcem poďakovať kolegyňo..., kolegyniam a kolegom, myslím, že aj kolegovia boli prihlásení na minulej schôdzi, za debatu.
Ďakujem. ... veci, ktoré boli pichľavé tak tá debata, to je samozrejme v poriadku, tak táto debata bola korektná v rámci nejakých názorov, názorových rozdielov sme tu viedli korektnú debatu, takže chcem poďakovať kolegyňo kolegyniam a kolegom, myslím si, že kolegovia boli prihlásení na minulej schôdzi za debatu. Ďakujem.
|
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Niekoľko vecí, len pre to, že by som to nestihol fakticky, ale nechcem zároveň naťahovať rozpravu.
Zareagujem na niektoré veci, ktoré zazneli dnes, lebo naozaj, ako podala pani kolegyňa, že už to, čo bolo, na minulé schody si mnohí už nepamätajú, ale v podstate tá línia, výlučne zo strany Progresívneho Slovenska je jednoznačná. Takže, prvá vec - nebojíme sa a druhá vec - neveríme. Nebojíme sa sexuálnej výchove, naopak je to veľmi dôležitá vec. Chcem len upozorniť pani kolegyňu, to sú neviem, či také nevedomké, alebo cielené posuny. Že my na Slovensku máme výchovu k partnerstvu a rodičovstvu. Nie, my na Slovensku máme výchovu k manželstvu a rodičovstvu a to, že Progresívne Slovensko sa to snaží niekam posúvať aj pri takýchto debatách je jeho právo, ale my s tým nesúhlasíme. Nebojíme sa žiadnych otvorených debát. Ja môžem za seba hovoriť ako učiteľ, že moji žiaci, dokonca niektorí z nich sedia v tomto pléne, tak vedia veľmi dobre, že som bol absolútne vždy otvorený a že s nimi som o týchto veciach som s nimi vždy rozprával aj na základe ich záujmu primerane veku a nevidím žiaden dôvod, naopak, teda nehovoriť a báť sa toho, ale naopak hovoriť o týchto veciach. Ale je veľmi dôležité, ako sa to deje.
A k tomu druhému slovíčku, teda nebojíme sa a druhá vec, neveríme. Ste hovorili, že veríme, že odborníci. Viete v nedávnych dejinách Slovenska aj ľudstva sme zažili to, že boli všelijakí odborníci. Aj marxizmus, leninizmus bol vedecky, vedecký ateizmus. Ja mám istú dôveru v odborníkov v rôznych oblastiach, ale nemám absolútnu dôveru. A čo absolútny rozpor medzi vaším progresívnym chápaním a chápaním podľa mňa bežných ľudí na Slovensku, ale aj na celom svete je to, že rodičia nemusia byť odborníci v každej oblasti na to, aby boli najlepší zástancovia najlepšieho záujmu svojho dieťaťa. Vy stále podsúvate, že rodič sa predsa nemôže k tomu vyjadriť, keďže nie je odborník. Ale veď rodič sa nemá podľa nášho návrhu, ani podľa žiadnej normálnej úvahy vyjadrovať k obsahu, určovať, čo sa majú deti učiť, alebo čo sa nemajú ostatní učiť. Ja som tu zažil už aj v minulom volebnom období podsúvanie, že vlastne my navrhujeme, aby rodičia mohli určovať, čo sa deti budú učiť. Ostatné deti. Nie, my nič nezakazujeme, nič nerušíme. My hovoríme - v prvom rade. A tak je to normálne, taká je skúsenosť s inými informovanými súhlasmi, alebo s akoukoľvek komunikáciou so školou, že rodičia sú informovaní, čo je vysoko pozitívne. A ak náhodou nastane nejaký exces, k tomu sa vrátim, tak rodičia majú mať právo, pretože oni sú prvými strážcami najlepšieho záujmu dieťaťa, si vyžiadať dodatočné informácie, zlepšiť si tú informovanosť a rozhodnúť sa. A práve preto, čo ste pani poslankyňa doslova povedali v reakcii na faktické poznámky, že áno, boli nejaké učebnice, veď oni nie sú schválené. Keď to na budúci týždeň schváli ministerstvo školstva, tak je to v poriadku? To znamená, že, a teraz to tak spersonifikujem a zľahčím, to znamená, že my veríme a začnem od minulého volebného obdobia, my veríme Gröhlingovi, my veríme Druckerovi? Ja vám poviem úprimne, ja mám s týmito pánmi, vzťah korektný, uznávam ich, rešpektujem, ale čo sa týka môjho dieťaťa, alebo akéhokoľvek dieťaťa, určite viac verím jeho vlastným rodičom. Iba súd na základe vážnych vecí môže rodičov obrať o toto právo. A to je veľký rozdiel. My nehovoríme o tom, že rodičia majú zasahovať do obsahu vzdelávania, že sú odborníkmi na curiculum, na didaktiku a tak ďalej. Vôbec, prečo, prečo toto vôbec spomínate.
Ešte sa pozriem na poznámky, ktoré som si zaznačil pri vašich vystúpeniach, aby som na ne reagoval. Tento náš návrh je poistka. To nie je štandard. Pani kolegyňa Kalmárová povedala správne, že v súčasnosti máme, máme povinný informovaný súhlas s nejakými fakultatívnymi, zvlášť externými aktivitami. Tak to je, máte pravdu, áno je dobré, že to poviete, to je v poriadku a funguje to a rodičia nemusia mať informáciu o, nemusia byť odborníci na divadlo, alebo na exkurziu v nejakej továrni. Oni sa vyjadrujú z toho hľadiska, že to má nejaký dopad, preberá sa zodpovednosť, vzďaľuje sa zo školy, je tam nejaká zodpovednosť za to. Rodič s tým súhlasí, preberá zodpovednosť. Áno, logicky. Toto je v niečom iná situácia, ale v prvom rade reaguje, to sme aj v dôvodovej správe uviedli, na to, že takého prednášky, takého materiálny sa do škôl podsúvajú a chystajú sa. A my nemáme neobmedzenú dôveru v ministerstvo školstva, v učiteľov, v školu. Ak niekomu, čo sa týka dieťaťa, dôverujem na prvom mieste a najviac, tak sú to jeho vlastní rodičia. Ak matka a otec nemajú záujem, tak prečo si myslíme, najlepší záujem, prečo si myslíme, inak to tak všeobecne, čo sa týka štátu a toho progresívneho zmýšľania, prečo my si myslíme, že nejaký úradník na sociálne, alebo nejaký učiteľ má lepší, väčší záujem na dobré dieťa, ako jeho rodičia. Tomuto nerozumiem, absolútne. Prečo? Lebo má vysokú školu pedagogickú, preto? To nehovorí nič o charaktere človeka. Úplne prirodzene, až pudovo najlepšie chránia záujem dieťaťa jeho vlastní rodičia. A toto je len poistka.
Teraz k tým odborným argumentom. Európsky súd, Súd pre ľudské práva, to je súd. To nie je zákon. O zákonoch a zvlášť v tejto oblasti rozhodujeme tu, v tejto miestnosti. A môžeme súhlasiť, nesúhlasiť. Hlasovať za, hlasovať proti. To je v poriadku. To je naša kompetencia, ak sa to týka takýchto otázok. A spokojne, keď neprijmeme, ja nebudem plakať, ja sa nebojím o vlastné deti, už sú veľké. Rozprávame s nimi otvorene, máme veľmi dobrú skúsenosť s akoukoľvek školou, ktorú navštevovali a navštevujú. My reagujeme na to, že na na informovanie, volanie mnohých rodičov, aby sme sa k tomuto jasne postavili, ale aj principiálne zdôrazniť rodičom. A ďalšia vec, ktorú, teda ja nie som právnik, ale neviem či pani kolegyne, možno aj sú. Tak to rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré ste spomínali vo veci Dánska, bolo v inej veci. Bolo tak, respektíve bolo v obsahovo podobnej veci, ale bolo to inak. My hovoríme o tom, že u nás bude zákon a pokojne, že ste hovorili, že to Ústavný súd zamietne. Super, na to máme Ústavný súd, ja som presvedčení, že nie. Skúsme to, vy bude hlasovať proti, ja za, ak to prejde, tak rozhodne Ústavný súd. Ja sa nebudem hnevať. Môže sa, človek sa, človek sa môže mýliť, ale ja som presvedčení, že že máme veriť rodičom. Ďalšia vec je, citujem, teraz niektorá s pani kolegýň povedala, že: "rodičia nemajú právo zasahovať". Použijem teraz také slangové slovo, normálne uschnem. Chcem vidieť toho človeka, tu na tomto svete, ktorý mne povie, ako otcovi mojich detí, zvlášť keby maloletých, mám ešte takú, že ja nemám právo zasahovať. Ale ja si myslím, že žiaden príčetný človek si to neodváži mi to povedať do očí. Že ja v prípade môjho, len môjho vlastného dieťaťa nemám právo zasahovať. Ja sa zaujímam, komunikujem s učiteľmi, riaditeľmi škôl, kde chodia naše deti a mám veľkú úctu voči nim a mám veľmi dobré skúsenosti a v živote som nepočul, že by niekto si niečo také myslel, alebo hovoril, že ja nemám právo zasahovať. Mám a náš zákon toto právo, ktoré aj v Ústave, aj v zákone o rodine, aj v medzinárodných dokumentoch, my chceme toto právo dať rodičom v tejto oblasti. Aby bolo exaktne napísané.
Na záver chcem povedať, že naozaj tento zákon nehovorí o tom, že nemá byť nejaká výchova k manželstvu, rodičovstvu, nejaká sexuálna výchova, to je iná téma. Ale o tom, že rodičia o tom majú vedieť, majú právo dožiadať si informácie, a a náš úmysel, alebo dôvod, prečo sme navrhli tento zákon je, že naozaj sa také veci diali na konkrétnych školách, posielali nám maily. Takisto tieto učebnice, materiály, ktoré síce zatiaľ neboli schválené, ale pokojne môžu byť, tak ako to vidíme, ako sa menia vlády, ako sa menia politické garnitúry.
A na záver, čo ma mrzí úplne najviac je to, že že vy vlastne spochybňujete nie odbornosť rodičov, ale ich charakter. Že porovnám nejakého rodiča, úplne a jednoduché a nejakého učiteľa, na slovo vzatého odborníka a vy poviete, že pretože on má odbornosť a vzdelanie, tak jemu ide viac o to dieťa, ako tomu rodičovi. To pokladám za zvláštne, urážlivé, arogantné a poviem vám jednu vec. Človek, ktorý je charakterný, hoci je jednoduchý a nevzdelaný, tak uzná a nechá sa poučiť. Viete, v tom je charakternosť. Nie v tom, že ja suverénne rozhodujem: "To je moje dieťa, mne nebudete nič hovoriť!" Ale, že si nechá povedať. Ja som učiteľ, so vysokoškolsky vzdelaný človek a myslím, že školstvu rozumiem. Mám tam dlhoročnú prax. A keď prídem ako rodič, napríklad na základnú školu, za učiteľom môjho dieťaťa, lebo sa chcem niečo opýtať, tak to robím maximálne pokorne. Robím to ako rodič, ktorý si vypočuje a chce počuť, ako to vidí ten kolega. Pretože ho ako kolegu beriem a takmer vždy, takmer vždy s ním bezvýhradne súhlasím. To znamená, charakterný rodič, aj keď je jednoduchý, aj keď nie je odborník v danej téme, tak si povie: "Výborne, ďakujem vám veľmi pekne, že vzdelávate moje dieťa v tejto oblasti." Ale ak sa náhodou niekedy a to je, poviem úprimne, výnimočne, my sa nebavíme o bežnej praxi. O výnimkách, o excesoch, ktoré sa dejú našťastie v malom, ale dejú sa. Poistku. Koľko krát vám vyrazí poistky za deň, elektrické myslím. Veľmi málokedy sa to stáva, ale máme ich. Toto je poistka. To nie hlavné vedenie, toto je poistka. Je to veľmi dobrá poistka, ktorá uznáva rodičov a uznáva to, čo uznáva medzinárodné právo.
Takže ja to poviem ešte takto, keďže sledujem médiá, tak boli úvodné vyjadrenia z rôznych strán, aj koalície, že prídu s vlastným návrhom na riešenie tejto otázky. Ja som veľmi rád, že ich v tomto nejako inšpirujeme, alebo že túto debatu ťaháme ďalej. Ak bude potrebné, spokojne môžeme tento zákon aj pred hlasovaním ešte preložiť, odložiť hlasovanie, ak by chceli. Ak nie, tak ich vyzývam, aby zahlasovali, aby prešiel tento návrh zákona aspoň do druhého čítania a potom sa môžeme baviť. Nejde nám o žiadnu nejakú politickú agendu, politické body. Je to vec o ktorej som hlboko osobne presvedčení, v prvom rade ako rodič, ale aj ako politik a ak podporíte tento zákon, budem veľmi rád. Ak ho nepodporíte, tak o šesť mesiacov, teraz hovorím ku koalícii, máte šancu predložiť svoj vlastný návrh. Akokoľvek, ďakujem za túto debatu. Napriek tomu, že niekedy tu zazneli niektoré veci, ktoré boli pichľavé, tak tá debata, ale to je samozrejme v poriadku, tak táto debata bola korektná. V rámci nejakých názorov, názorových rozdielov sme tu viedli korektnú debatu, takže chcem poďakovať kolegyňo..., kolegyniam a kolegom, myslím, že aj kolegovia boli prihlásení na minulej schôdzi, za debatu.
Ďakujem. ... veci, ktoré boli pichľavé tak tá debata, to je samozrejme v poriadku, tak táto debata bola korektná v rámci nejakých názorov, názorových rozdielov sme tu viedli korektnú debatu, takže chcem poďakovať kolegyňo kolegyniam a kolegom, myslím si, že kolegovia boli prihlásení na minulej schôdzi za debatu. Ďakujem.
|
Ďakujem za slovo, som tu. Ďakujem aj pani kolegyni, ktorá vie čo si myslíme. To ma vždy tak fascinuje, keď niekto vie, čo si myslí navrhovateľ. Ja by som navrhoval aby sme diskutovali o tom, čo je v návrhu zákona a aj v dôvodovej správe. Na začiatku keď pani kolegyňa začala, tak si kládla otázky, na ktorú, na ktoré som si hovoril, šak keby si prečítala dôvodovú správu, tak tam tie odpovede sú, že na čo vlastne reagujeme. A ona potom som zistil, že ona čítala tú dôvodovú správu, ale asi nejak selektívne, lebo práve to bol dôvod. My nereagujeme na sexuálnu výchovu, na existenciu, na kurikulum, vôbec, vôbec, ani k tomu sa nevyjadrujem. A spomínali ste nejakú reláciu tak som tak úprimne rozmýšľal, že aká relácia by to mohla byť. Nikdy som tieto slová nehovoril o výchove k manželstvu a rodičovstvu, alebo ako všeobecne sa hovorí k sexuálnej výchove, hovoril som ich o konkrétnych materiáloch a konkrétnych prednáškach, na ktoré nás ľudia upozornili, tie materiály tie učebnice mám mám na izbe môžem vám ich ukázať, keď vám ide o dáta a na to sme aj reagovali, sme ich tam popísali a bolo tam napríklad jeden obrázok, ktorý mi v RTVSke nedovolili ukázať pre desiatou hodinou a to má ísť na školy. Ja si myslím, že minimálne by sme mali o tom o tom hovoriť. Bude toho viacej, robil som si poznámky, takže ja to potom ešte zhrniem v záverečnom slove. Ale naozaj že vy nás obviňujete z niečoho, čo si myslíte že si myslíme a potom reagujete na to čo my sme vôbec nepovedali, nenavrhujeme ani nie je našim cieľom, ani skutočným, ani deklarovaným.
|
Ďakujem.
Asi to nestihnem v rámci faktickej, ale veď uvidím. Vecne, vy vystupujete pani poslankyňa veľmi tak decentne a máte taký štýl, ktorý, ktorý vyzerá byť taký seriózny, ale skúste si to vypočuť a ja by som to zhodnotil asi tak, teraz nie ako pedagóg alebo politik, ale to som zvyknutý profesionálne nebrať veci osobne, ale napríklad ako zástupca rodičov. Niekoľko vecí bolo urážlivých, čo ste povedali. Poviem vám aké. Napríklad, že ide o zaostávanie civilizačné zaostávanie. To znamená, že vy ste vpredu, niekto je pozadu a ďalšia vec, že rodičia sú vlastne nekompetentní, čo sa týka sexuálnej výchovy ich detí. A ďalšia vec, ktorá je. Veľmi dobre, že ste to tak rozobrali, môžem aj ja veľmi konkrétne to rozobrať. Vy hovoríte o nejakom inom návrhu, my sa nesporíme o tom, či je dobrá sexuálna výchova, teraz nehovorím o predmete, ale vôbec, že vychovávať deti v oblasti sexuality, o tom sa vôbec nesporíme. A či je dobré ich vychovať v škole, o tom sa vôbec nesporíme, také niečo existuje, prebieha to. To je úplne v poriadku. Nič nezakazujeme. Nič nerušíme týmto návrhom zákona a vy to veľmi dobre viete. Vy ste povedali o mne osobne, že som reagoval tak, že asi som to nepochopil čo ste hovorili. Ja som to veľmi dobre pochopil, vy úmyselne reagujete na niečo a podsúvate niečo čo nie je pravda. Čo nie je obsahom návrhu tohto zákona. My nerušíme (nezrozumiteľne povedané) sexuálnu výchovu. My akurát v reakcii na excesy, ktoré sa udiali hlavne formou externých prednášok, chceme, aby rodičia o tom vedeli a dávali informovaný súhlas, ktorý už dnes existuje pri mnohých veciach. To je všetko ostatné v záverečn....
|
12.
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Grendel, klasicky dobré vystúpenie, pokojná, vecná analýza a aj na základe dôvodovej správy, ktorá celkom nesedí so skutočnými zámermi aj prezentovanými nahlas niekedy až v takom komickom protiklade. Ja by som zdôraznil z toho tvojho príhovoru jeden fakt, ktorý je politicky veľmi dôležitý, že je tam nesúlad medzi volebným obdobím alebo funkčným obdobím riaditeľa tejto novej televízie a rady, ktorá ho má voliť, a že to je naozaj, keby to bolo čestné, tak by to bolo elegantné riešenie, ale také, by som povedal, viťúzske riešenie, aby si zabezpečili svojho nominanta, aj keď nebudú vládnuť, alebo keď to bude v ďalšom volebnom období.
A takisto by som zdôraznil aj celý ten proces, že ono to poukazuje vrátane všetkých tých ďalších procesov, ktorých už bolo deväť počas tohto zatiaľ ešte len pol roka trvajúceho volebného obdobia, keď boli skrátené rozpravy alebo zrušené rozpravy, teraz sme znova v takom stave, pritom nejde o skrátené legislatívne konanie, ide o mimoriadnu schôdzu akoby navyše len s nejakým cieľom, čiže zase nejaký, nejaký mimoriadny proces a pre mňa to zaváňa zlým svedomím. Proste nedáme to, normálne nedáme to klasicky, skrátime, obmedzíme, pretože to by mali ľudia viac času na protesty, mali by odborníci viac času na vyjadrenia, na negatívne, kritické vyjadrenia, ale zmeny v tak dôležitej inštitúcii, ako je rozhlas a televízia, si vyžadujú dostatok času, dostatok diskusie prijať kritiku a nielen si cez koleno zlomiť veci.
Takže, pán poslanec, ďakujem ti za to, že si to takto presne rozanalyzoval.
|
Ďakujem. Veľmi pekne vám zdvorilo ďakujem, pani poslankyňa, že ste nám teda povedali aj tieto argumenty, že ste reagovali na tú moju poznámku, vážim si to a je to tak. Samozrejme, že viaceré z tých argumentov poznáme, ale tak myslím si, že viete systematickejšie aj nejak odbornejšie podať. Vy ste argumentovali diskrimináciou, budem teda reagovať na to, lebo podľa mňa to stále nie je spor viery, ale to normálne návrh zákona. Diskriminácia to isté sa hovorí na Slovensku aj o tom, že napríklad osoby rovnakého pohlavia nemôžu uzatvoriť manželstvo, že je to diskriminačné a rieši sa to a takéto, takéto veci sa riešia aj na rôznych súdoch pre ľudské práva na rôznych úrovniach, ale fakt je, že na Slovensku máme v ústave jednoducho, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy a môžu ho uzatvárať len muž a žena čo tiež súvisí s biologickým pohlavím a má to aj svoje odôvodnenie, lebo z takto založeného manželstva vzniká rodina, rodina s deťmi napríklad a preto každý človek, každý človek ja by som ani nemenoval ľudí, že takí onakí, lebo ja ich nerozdeľujem, má rešpekt má úctu a to platí nielen o ľuďoch, o ktorých hovoríme, ale o nás tu navzájom aj vy pani poslankyňa, ale v niektorých veciach proste ten rešpekt neznamená súhlas a neznamená priznanie niečoho, čo niekto považuje za svoje právo. Môžem sa mýliť samozrejme a preto je tu tá diskusia a my počúvame a počúvame na všetky argumenty aj na ľudské, aj na ľudsko-právne aj na právne a poslanci ďalší počúvajú tiež a rozhodnú hlasovaním a nie je to koniec, bude prvé čítanie, ak by to šlo ďalej, potom bude druhé čítanie ešte veľa ďalších možností, takže ja ďakujem za tú debatu.
|
Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, ja som predpokladal, očakával som vaše vystúpenie na úrovni odborníčky na právo a bývalej ministerky tak, ako mne vyhovovalo vystúpenie pána Dostála, ktoré bolo kritické, samozrejme, viac ako vystúpenie iných, nechcem to vôbec porovnávať, nejde mi o osobnú rovinu, ale veľmi ste ma sklamali. Samozrejme nehovoríte pre moje potešenie, ale musím vám povedať, že v tom práve naozaj ja vám nesiaham ani po členky, ale tak ako vy v tomto vystúpení, tak mnohí kolegovia vo faktických ste mimoriadni amatéri v oblasti teológie, viery a nakoniec aj toho cirkevného práva. Mám z neho ja štátnicu napríklad. A my sme absolútne s pani poslankyňou Záborskou ani pri formulovaní toho zákona, ani pri jeho podávaní, ani pri jeho predstavovaní, ani jeden jediný raz nemysleli a nehovorili o viere, o biblii, o náboženstve. To vám straší v hlave doslova, nemyslím teraz vám, pani, pani poslankyňa osobne, ale tuto celej skupine, vám haraší v hlave nejaké náboženstvo, že my máme niečo z toho spôsobené, a keby sme my sa vzdali toho náboženstva, tak by sme nedávali takéto zákony. To je hlboký omyl. Ten zákon znie, že sa upravuje zákon slovenský, civilný, o rodnom čísle na zá...
===== Vám haraší v hlave nejaké náboženstvo, že my máme niečo z toho spôsobené, a keby sme my sa vzdali toho náboženstva, tak by sme nedávali takéto zákony. To je hlboký omyl, ten zákon znie, že sa upravuje zákon slovenský civilný o rodnom čísle, na základe lekárskeho vyšetrenie. Aká viera, aké písmo, aký Boh, aký cisár? Ja chápem, čo ste chceli povedať, ale opakujem znova, veľmi rád, a s veľkou úctou si vás vypočujem, keď nám poviete, áno, ale práve ten Ústavný súd, a tak ďalej. Vy ste usúdili, že na to nereagujeme, ale my dupľom nereagujeme na toto, lebo to vôbec nevychádza z toh, z takýchto pohnútok, a nie je tak formulovaný ten zákon. Tiež ste sa minulo. Dobrý pokus, ale bohužiaľ, minuli ste sa.
|
Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, ja som predpokladal, očakával som vaše vystúpenie na úrovni odborníčky na právo a bývalej ministerky tak, ako mne vyhovovalo vystúpenie pána Dostála, ktoré bolo kritické, samozrejme, viac ako vystúpenie iných, nechcem to vôbec porovnávať, nejde mi o osobnú rovinu, ale veľmi ste ma sklamali. Samozrejme nehovoríte pre moje potešenie, ale musím vám povedať, že v tom práve naozaj ja vám nesiaham ani po členky, ale tak ako vy v tomto vystúpení, tak mnohí kolegovia vo faktických ste mimoriadni amatéri v oblasti teológie, viery a nakoniec aj toho cirkevného práva. Mám z neho ja štátnicu napríklad. A my sme absolútne s pani poslankyňou Záborskou ani pri formulovaní toho zákona, ani pri jeho podávaní, ani pri jeho predstavovaní, ani jeden jediný raz nemysleli a nehovorili o viere, o biblii, o náboženstve. To vám straší v hlave doslova, nemyslím teraz vám, pani, pani poslankyňa osobne, ale tuto celej skupine, vám haraší v hlave nejaké náboženstvo, že my máme niečo z toho spôsobené, a keby sme my sa vzdali toho náboženstva, tak by sme nedávali takéto zákony. To je hlboký omyl. Ten zákon znie, že sa upravuje zákon slovenský, civilný, o rodnom čísle na zá...
===== Vám haraší v hlave nejaké náboženstvo, že my máme niečo z toho spôsobené, a keby sme my sa vzdali toho náboženstva, tak by sme nedávali takéto zákony. To je hlboký omyl, ten zákon znie, že sa upravuje zákon slovenský civilný o rodnom čísle, na základe lekárskeho vyšetrenie. Aká viera, aké písmo, aký Boh, aký cisár? Ja chápem, čo ste chceli povedať, ale opakujem znova, veľmi rád, a s veľkou úctou si vás vypočujem, keď nám poviete, áno, ale práve ten Ústavný súd, a tak ďalej. Vy ste usúdili, že na to nereagujeme, ale my dupľom nereagujeme na toto, lebo to vôbec nevychádza z toh, z takýchto pohnútok, a nie je tak formulovaný ten zákon. Tiež ste sa minulo. Dobrý pokus, ale bohužiaľ, minuli ste sa.
|
Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, ja som predpokladal, očakával som vaše vystúpenie na úrovni odborníčky na právo a bývalej ministerky tak, ako mne vyhovovalo vystúpenie pána Dostála, ktoré bolo kritické, samozrejme, viac ako vystúpenie iných, nechcem to vôbec porovnávať, nejde mi o osobnú rovinu, ale veľmi ste ma sklamali. Samozrejme nehovoríte pre moje potešenie, ale musím vám povedať, že v tom práve naozaj ja vám nesiaham ani po členky, ale tak ako vy v tomto vystúpení, tak mnohí kolegovia vo faktických ste mimoriadni amatéri v oblasti teológie, viery a nakoniec aj toho cirkevného práva. Mám z neho ja štátnicu napríklad. A my sme absolútne s pani poslankyňou Záborskou ani pri formulovaní toho zákona, ani pri jeho podávaní, ani pri jeho predstavovaní, ani jeden jediný raz nemysleli a nehovorili o viere, o biblii, o náboženstve. To vám straší v hlave doslova, nemyslím teraz vám, pani, pani poslankyňa osobne, ale tuto celej skupine, vám haraší v hlave nejaké náboženstvo, že my máme niečo z toho spôsobené, a keby sme my sa vzdali toho náboženstva, tak by sme nedávali takéto zákony. To je hlboký omyl. Ten zákon znie, že sa upravuje zákon slovenský, civilný, o rodnom čísle na zá...
===== Vám haraší v hlave nejaké náboženstvo, že my máme niečo z toho spôsobené, a keby sme my sa vzdali toho náboženstva, tak by sme nedávali takéto zákony. To je hlboký omyl, ten zákon znie, že sa upravuje zákon slovenský civilný o rodnom čísle, na základe lekárskeho vyšetrenie. Aká viera, aké písmo, aký Boh, aký cisár? Ja chápem, čo ste chceli povedať, ale opakujem znova, veľmi rád, a s veľkou úctou si vás vypočujem, keď nám poviete, áno, ale práve ten Ústavný súd, a tak ďalej. Vy ste usúdili, že na to nereagujeme, ale my dupľom nereagujeme na toto, lebo to vôbec nevychádza z toh, z takýchto pohnútok, a nie je tak formulovaný ten zákon. Tiež ste sa minulo. Dobrý pokus, ale bohužiaľ, minuli ste sa.
|
Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, ja som predpokladal, očakával som vaše vystúpenie na úrovni odborníčky na právo a bývalej ministerky tak, ako mne vyhovovalo vystúpenie pána Dostála, ktoré bolo kritické, samozrejme, viac ako vystúpenie iných, nechcem to vôbec porovnávať, nejde mi o osobnú rovinu, ale veľmi ste ma sklamali. Samozrejme nehovoríte pre moje potešenie, ale musím vám povedať, že v tom práve naozaj ja vám nesiaham ani po členky, ale tak ako vy v tomto vystúpení, tak mnohí kolegovia vo faktických ste mimoriadni amatéri v oblasti teológie, viery a nakoniec aj toho cirkevného práva. Mám z neho ja štátnicu napríklad. A my sme absolútne s pani poslankyňou Záborskou ani pri formulovaní toho zákona, ani pri jeho podávaní, ani pri jeho predstavovaní, ani jeden jediný raz nemysleli a nehovorili o viere, o biblii, o náboženstve. To vám straší v hlave doslova, nemyslím teraz vám, pani, pani poslankyňa osobne, ale tuto celej skupine, vám haraší v hlave nejaké náboženstvo, že my máme niečo z toho spôsobené, a keby sme my sa vzdali toho náboženstva, tak by sme nedávali takéto zákony. To je hlboký omyl. Ten zákon znie, že sa upravuje zákon slovenský, civilný, o rodnom čísle na zá...
===== Vám haraší v hlave nejaké náboženstvo, že my máme niečo z toho spôsobené, a keby sme my sa vzdali toho náboženstva, tak by sme nedávali takéto zákony. To je hlboký omyl, ten zákon znie, že sa upravuje zákon slovenský civilný o rodnom čísle, na základe lekárskeho vyšetrenie. Aká viera, aké písmo, aký Boh, aký cisár? Ja chápem, čo ste chceli povedať, ale opakujem znova, veľmi rád, a s veľkou úctou si vás vypočujem, keď nám poviete, áno, ale práve ten Ústavný súd, a tak ďalej. Vy ste usúdili, že na to nereagujeme, ale my dupľom nereagujeme na toto, lebo to vôbec nevychádza z toh, z takýchto pohnútok, a nie je tak formulovaný ten zákon. Tiež ste sa minulo. Dobrý pokus, ale bohužiaľ, minuli ste sa.
|