|
|
Ďakujem kolegyniam a kolegom za faktické poznámky. Skúsim to tak premostiť od poslednej faktickej poznámky, ktorú mala pani poslankyňa Marcinková, keď hovorila, že nám tu chýba aj v iných prípadoch odôvodnenie toho, prečo vládna koalícia niečo navrhuje alebo prečo nejako hlasuje, až k tomu prvému príspevku, kde pán poslanec Mikloško upozornil, že okrem toho hanebného odsúvania správ o činnosti ľudskoprávnych inštitúcií. Inštitúcie, ktoré chránia ľudské práva, Národná rada hlasmi koaličných poslancov včera odmietla zobrať na vedomie Správu o činnosti Ústavu pamäti národa. No, na tom sú zaujímavé dve veci.
Jednak presne, to chýbajúce odôvodnenie, nepočuli sme od koaličných poslancov ani jednu, jedinú výhradu k samotnej Správe o činnosti ÚPN, k činnosti Ústavu pamäti národa alebo k ľuďom, ktorí sú v Ústave pamäti národa, ale s niečím zrejme majú problém, akurát nevieme s čím. Oni len bez toho, aby povedali jediný dôvod, tak nezobrali na vedomie Správu o činnosti Úradu pamäti národa, Ústavu pamäti národa.
A tá druhá vec je podobne zaujímavá, lebo je priam symbolické, že koaliční poslanci odmietli zobrať na vedomie Správu o činnosti ÚPN v deň 74. výročia justičnej vraždy Milady Horákovej. Milada Horáková sa stavala na odpor nacistom aj komunistom, aktívne bojovala proti nacistickým okupantom, aj proti komunistickému režimu. Bola oboma režimami väznená, oboma režimami odsúdená na smrť a dotiahli to do konca až tí komunisti. A skúmaniu oboch týchto totalít fašistickej a komunistickej sa venuje Ústav pamäti národa, a práve v deň, keď si pripomíname smrť snáď najzná, jednej z najznámejších obetí komunistického režimu, koalícia odmietne zobrať na vedomie Správu o činnosti...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela zákona o Audiovizuálnom fonde je ten istý príbeh ako novela zákona o Fonde na podporu umenia. Nie, nie sú navrhované úplne identické formulácie do zákona, nie je navrhnutý úplne rovnaký spôsob ovládnutia tohto fondu, ale v zásade tá podstata ostáva rovnaká aj z hľadiska obsahu, aj z hľadiska procesu.
Pokiaľ ide o proces, nejde síce o skrátené legislatívne konanie, ktorý, ktoré vládna koalícia bežne používa na zákony, ktoré nemajú žiadne dôvody, aby boli prerokúvané v skrátenom legislatívnom konaní a už, už sa ani veľmi neobťažuje s tým, aby, aby hľadala nejaké aspoň zákonu zodpovedajúce alebo vyzerajúce ako zákonu zodpovedajúce dôvody, ale je to zase ten model Fond na podporu umenia, ide poslanecký návrh miesto medzirezortného pripomienkového konania, v ktorom by sa mohla vyjadriť verejnosť a k takýmto veciam by sa verejnosť mala vyjadriť, toto nie je niečo, čo sa týka nejakého uzavretého okruhu štátnej moci, toto je niečo, čo sa týka umeleckej obce, k čomu by mala čo povedať dotknutá umelecká verejnosť. A nielenže to, nielenže sa vynechá medzirezortné pripomienkové konanie, v prvom čítaní sa ocitne nejaký nosič, ktorý rieši nejakú podružnú vec typu počet členov dozornej komisie a ten skutočný obsah sa tam dostane až v druhom čítaní, v tomto prípade ani nie v druhom čítaní vo výbore, keby bol nejaký priestor ešte o tom hovoriť, ale až, až priamo v pléne poslaneckým pozmeňujúcim návrhom príde zásadná zmena a zásadná z hľadiska obsahu aj z hľadiska rozsahu.
Samozrejme, že sa urýchľuje všetko, lebo, lebo nechali ste si to na koniec, nevedeli ste a dohodnúť zrejme, tak, tak až ku koncu sa dostal, dostal na rad tento návrh a ovládnutie Audiovizuálneho fondu je priorita, musia ísť na bok správy verejného ochrancu práv, správy komisára pre deti, správa komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, správa šéfky Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, to všetko nie je dôležité, mali sme o tom rokovať na minulej schôdzi, nerokovali sme, teraz to bolo termínované, bolo to termínované na koniec, už to bolo avizované, že ani sa o tom nebude hlasovať, iba sa to prerokuje, že tých pár poslancov, ktorých to zaujíma, si to vypočuje a niečo k tomu povie a hlasovať sa o tom bude až v septembri, aby ste mohli ísť na dovolenky. Nie, úplne to odsúvate na, na, na september, lebo má prednosť ovládnutie Audiovizuálneho fondu.
Takto spätne ma až mrzí, že som skrátil to svoje vystúpenie, lebo som sa dostal na rad asi nejakých 8 alebo 9 minút pred prestávkou, no tak som povedal, nebudem to naťahovať a, a aby som nebol prerušený vo svojom vystúpení grémiom a následným hlasovaním, lebo to je také nie úplne najpríjemnejšie, keď začnete niečo a potom to nedokončíte. Ale takto spätne mi je to ľúto, lebo som mohol byť prerušený až do septembra, to by som si teda užil, keby som v septembri pokračoval vo svojom prerušenom vystúpení z júna.
Niečo, čo by malo byť výnimočné, skracovanie a obchádzanie riadneho legislatívneho procesu vy, vládna koalícia, z toho robíte normu. Aj tu je predpoklad, že nebudú môcť vystúpiť všetci poslanci, ktorí sú teraz prihlásení do rozpravy, lebo príde nejaká chvíľa, keď pán podpredseda Národnej rady, zastupujúci predsedu Národnej rady, povie, dosť, stačilo, mohli ste sa vyrozprávať, navrhujem skončenie rozpravy a poslanci, ktorí, ktorí sem prídu, ktorí tu teraz nie sú, mu to odhlasujú a tá rozprava skončí skôr, lebo už dnes potrebujete mať vymaľované, už dnes potrebujete odísť na dovolenku.
Teraz k samotnému obsahu. Podobne je to to isté riešenie ako pri Fonde na podporu umenia, ale je to, je to veľmi podobné riešenie, komisie a riaditeľ fondu budú na parádu, čiže ten odborný orgán, odborné komisie nebudú záväzne rozhodovať, bude rozhodovať rada, ktorá bude politicky ovládnutá, kde, ktorá, kde si bude pani ministerka dosadzovať svojich ľudí podľa svojej ľubovôle. Zníži sa transparentnosť, rada si bude môcť povedať, kedy bude rokovanie neverejné, keď, keď sa vám to bude hodiť, tak budete rokovať, rokovať, alebo vaši ľudia budú rokovať neverejné, minister bude cez svojich nominantov priamo zasahovať a politicky ovplyvňovať rozhodovanie tejto doteraz verejnoprávnej, nezávislej a predovšetkým odbornej inštitúcie.
Ja teda nie som veľký priaznivec pôsobenia pána Mareka Maďariča ako ministra kultúry a mal som k nemu vážne výhrady, aj ako k politikovi SMER-u, ktorý zodpovedal za mnohé veci, ktoré sa v SMER-e udiali, ale je fakt, že tieto inštitúcie na podporu financovania, financovania kultúry vniesli moment odborného rozhodovania a nezávislého rozhodovania o štátnej, štátnej podpore, podpore kultúry. To, čo robíte vy, že vraciate veci späť, vraciate veci do situácie, keď de facto rozhoduje minister a nebude v realite veľký rozdiel medzi tým, keď, keď rozhoduje politicky ovládaný akože verejnoprávny fond a keby rozhodovala nejaká komisia, ktorú by si vymenovala pani, pani ministerka.
Posledná vec je, že prečo to všetko, že aké sú tie dôvody. Teda je mi jasné, že chcete ovládnuť Audiovizuálny fond, tak ako ste ovládli Fond na podporu umenia tou novelou, ale tam ste aspoň hovorili, že je tam nejaký problém, že ten Fond na podporu umenia funguje zle, že pán poslanec Michelko tu hovoril, že nejaké projekty mali byť podporené a neboli podporené, že on si myslí, že to boli kvalitné projekty a nedostali podporu. Subjektívne hodnotenie poslanca, ale aspoň dačo. Alebo že Fond na podporu umenia podporil nejaké, nejaké zlé projekty a čítal tu nejaké obscénne úryvky z knihy, ktorú podporil na, Fond na podporu umenia, ktorú zhodou okolností vydalo jeho vydavateľstvo. Tak bolo, bolo to smiešne, ale aspoň tam boli uvedené nejaké dôvody. Fond na podporu umenia funguje podľa pána Michelka, pána poslanca Michelka zle a treba, treba to napraviť tým, že sa zmení fungovanie fondu. Ale čo, čo také zlé je v Audiovizuálnom fonde, aké, aké škaredé filmy boli....
=====
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, som rád, že konečne môžem teda aj vo vašej prítomnosti sa vyjadriť k tomu návrhu zákona z hľadiska toho, o čom sa má hovoriť v druhom čítaní. A keď sa teda vrátim späť, tak rokujeme o návrhu novely zákona o pozemkových úpravách v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré podľa môjho hlbokého presvedčenia neexistujú žiadne zákonom stanovené dôvody, a je to ukážkový príklad zneužívania skráteného legislatívneho konania, ale odhlasovali ste si to. A čo sa týka obsahu alebo zámeru toho, toho návrhu zákona, myslím si, že s ním nemá nikto, nikto problém a, a všetci poslanci, ktorí sa k nemu vyjadrovali z hľadiska obsahového alebo z hľadiska samotného zámeru, tak ten zámer, zámer podporujú, podporili a podporujú a svedčí o tom aj tá široká podpora, ktorú získal návrh zákona v prvom čítaní.
Ale teraz sme v druhom čítaní a máme hovoriť aj o konkrétnych formuláciách. Ja som o tom hovoril aj, aj teda v prvom čítaní, ale teda miesto pána ministra Takáča tu bol minister financií pán Kamenický, takže ten sa k tomu nevedel vyjadriť. Takže chcem upozorniť na to, že čl. 2 tohto návrhu zákona nie je v poriadku z hľadiska legislatívnych pravidiel, pretože sa ním nenovelizuje priamo zákon, ktorý má byť novelizovaný, ale novelizuje sa ním novela zákona, ktorá ešte nenadobudla účinnosť. Veľmi stručne, v návrhu zákona je v bode 5) a bode 6) v čl. 1 upravené znenie § 34 ods. 14 zákona o pozemkových úpravách.
V bode 5) je pre, pre, má nadobudnúť účinnosť tá formulácia dňom vyhlásenie v bode 6) od 1. apríla budúceho roku, keď sa má zmeniť tento zákon v súvislosti, v súvislosti so zmenami v stavebnej legislatíve, ktoré boli odsunuté na 1. apríla.
V čl. 2 je novelizovaný zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, ale konkrétne je novelizovaný čl. 8, ktorý je tiež novelou zákona o pozemkových úpravách.
Čiže aj v čl. 1 aj v čl. 2 je defacto novelizovaný zákon o pozemkových úpravách. Navyše, ide, ide o úpravu, ktorá je zdôvodňovaná tým, že má byť, má zabrániť kolízií, ale v skutočnosti nie je potrebné takejto kolízií zabrazo, zabraňovať, lebo žiadna kolízia nenastane. Ak by obe ustanovenia nadobudli účinnosť naraz, tak platí tá neskoršia právna úprava, ktorá je obsiahnutá v návrhu zákona o ktorom, o ktorom rokujeme.
Čiže úplne bez problémov by sa s tým Zbierka zákonov vysporiadala a, a teda platilo by to, čo je v novelizačnom bode 6), presne to znenie úplné znenie § 34 ods. 14 zákona o pozemkových úpravách.
To ustanovenie týkajúce sa § 14, kde sa nahrádza, mení terminológia, ktorá je obsiahnutá v tom zákone o zmene niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy by bola tým pádom obsolentná. Žiadny praktický problém, ak to schválite v tejto podobe, budete mať ustanovenie, ktoré je tam zbytočné, a ktoré ako sa vyjadrili aj zástupcovia parlamentnej legislatívy, zavádza nie vhodný, vhodný precedens ak bude to porušenie spôsobu, akým sa majú schvaľovať zákony. Ja som o tom hovoril v prvom čítaní, ale teda ako som povedal, bol tu pán minister Kamenický, takže nikto sa k tomu nevyjadril, chcel som o tom hovoriť na Ústavnoprávnom výbore, lebo tam to patrí. A na Ústavnoprávny výbor aj dnes ráno prišiel okrem mňa ib...
===== ... zavádza nie vhodný, vhodný precedens ak bude to porušenie spôsobu, akým sa majú schvaľovať zákony. Ja som o tom hovoril v prvom čítaní, ale teda ako som povedal, bol tu pán minister Kamenický, takže nikto sa k tom nevyjadril, chcel som o tom hovoriť na ústavnoprávnom výbore, lebo tam to patrí a na ústavnoprávny výbor aj dnes ráno prišiel okrem mňa iba pán predseda výboru Čellár nikto iný, takže výbor sa nekonal a teda dovolil som si prísť na výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a otvoriť tam túto otázku, kde som teda dostal odpoveď od zástupcu a legislatívy z ministerstva, že
|
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, som rád, že konečne môžem teda aj vo vašej prítomnosti sa vyjadriť k tomu návrhu zákona z hľadiska toho, o čom sa má hovoriť v druhom čítaní. A keď sa teda vrátim späť, tak rokujeme o návrhu novely zákona o pozemkových úpravách v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré podľa môjho hlbokého presvedčenia neexistujú žiadne zákonom stanovené dôvody, a je to ukážkový príklad zneužívania skráteného legislatívneho konania, ale odhlasovali ste si to. A čo sa týka obsahu alebo zámeru toho, toho návrhu zákona, myslím si, že s ním nemá nikto, nikto problém a, a všetci poslanci, ktorí sa k nemu vyjadrovali z hľadiska obsahového alebo z hľadiska samotného zámeru, tak ten zámer, zámer podporujú, podporili a podporujú a svedčí o tom aj tá široká podpora, ktorú získal návrh zákona v prvom čítaní.
Ale teraz sme v druhom čítaní a máme hovoriť aj o konkrétnych formuláciách. Ja som o tom hovoril aj, aj teda v prvom čítaní, ale teda miesto pána ministra Takáča tu bol minister financií pán Kamenický, takže ten sa k tomu nevedel vyjadriť. Takže chcem upozorniť na to, že čl. 2 tohto návrhu zákona nie je v poriadku z hľadiska legislatívnych pravidiel, pretože sa ním nenovelizuje priamo zákon, ktorý má byť novelizovaný, ale novelizuje sa ním novela zákona, ktorá ešte nenadobudla účinnosť. Veľmi stručne, v návrhu zákona je v bode 5) a bode 6) v čl. 1 upravené znenie § 34 ods. 14 zákona o pozemkových úpravách.
V bode 5) je pre, pre, má nadobudnúť účinnosť tá formulácia dňom vyhlásenie v bode 6) od 1. apríla budúceho roku, keď sa má zmeniť tento zákon v súvislosti, v súvislosti so zmenami v stavebnej legislatíve, ktoré boli odsunuté na 1. apríla.
V čl. 2 je novelizovaný zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, ale konkrétne je novelizovaný čl. 8, ktorý je tiež novelou zákona o pozemkových úpravách.
Čiže aj v čl. 1 aj v čl. 2 je defacto novelizovaný zákon o pozemkových úpravách. Navyše, ide, ide o úpravu, ktorá je zdôvodňovaná tým, že má byť, má zabrániť kolízií, ale v skutočnosti nie je potrebné takejto kolízií zabrazo, zabraňovať, lebo žiadna kolízia nenastane. Ak by obe ustanovenia nadobudli účinnosť naraz, tak platí tá neskoršia právna úprava, ktorá je obsiahnutá v návrhu zákona o ktorom, o ktorom rokujeme.
Čiže úplne bez problémov by sa s tým Zbierka zákonov vysporiadala a, a teda platilo by to, čo je v novelizačnom bode 6), presne to znenie úplné znenie § 34 ods. 14 zákona o pozemkových úpravách.
To ustanovenie týkajúce sa § 14, kde sa nahrádza, mení terminológia, ktorá je obsiahnutá v tom zákone o zmene niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy by bola tým pádom obsolentná. Žiadny praktický problém, ak to schválite v tejto podobe, budete mať ustanovenie, ktoré je tam zbytočné, a ktoré ako sa vyjadrili aj zástupcovia parlamentnej legislatívy, zavádza nie vhodný, vhodný precedens ak bude to porušenie spôsobu, akým sa majú schvaľovať zákony. Ja som o tom hovoril v prvom čítaní, ale teda ako som povedal, bol tu pán minister Kamenický, takže nikto sa k tomu nevyjadril, chcel som o tom hovoriť na Ústavnoprávnom výbore, lebo tam to patrí. A na Ústavnoprávny výbor aj dnes ráno prišiel okrem mňa ib...
===== ... zavádza nie vhodný, vhodný precedens ak bude to porušenie spôsobu, akým sa majú schvaľovať zákony. Ja som o tom hovoril v prvom čítaní, ale teda ako som povedal, bol tu pán minister Kamenický, takže nikto sa k tom nevyjadril, chcel som o tom hovoriť na ústavnoprávnom výbore, lebo tam to patrí a na ústavnoprávny výbor aj dnes ráno prišiel okrem mňa iba pán predseda výboru Čellár nikto iný, takže výbor sa nekonal a teda dovolil som si prísť na výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a otvoriť tam túto otázku, kde som teda dostal odpoveď od zástupcu a legislatívy z ministerstva, že
|
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, som rád, že konečne môžem teda aj vo vašej prítomnosti sa vyjadriť k tomu návrhu zákona z hľadiska toho, o čom sa má hovoriť v druhom čítaní. A keď sa teda vrátim späť, tak rokujeme o návrhu novely zákona o pozemkových úpravách v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré podľa môjho hlbokého presvedčenia neexistujú žiadne zákonom stanovené dôvody, a je to ukážkový príklad zneužívania skráteného legislatívneho konania, ale odhlasovali ste si to. A čo sa týka obsahu alebo zámeru toho, toho návrhu zákona, myslím si, že s ním nemá nikto, nikto problém a, a všetci poslanci, ktorí sa k nemu vyjadrovali z hľadiska obsahového alebo z hľadiska samotného zámeru, tak ten zámer, zámer podporujú, podporili a podporujú a svedčí o tom aj tá široká podpora, ktorú získal návrh zákona v prvom čítaní.
Ale teraz sme v druhom čítaní a máme hovoriť aj o konkrétnych formuláciách. Ja som o tom hovoril aj, aj teda v prvom čítaní, ale teda miesto pána ministra Takáča tu bol minister financií pán Kamenický, takže ten sa k tomu nevedel vyjadriť. Takže chcem upozorniť na to, že čl. 2 tohto návrhu zákona nie je v poriadku z hľadiska legislatívnych pravidiel, pretože sa ním nenovelizuje priamo zákon, ktorý má byť novelizovaný, ale novelizuje sa ním novela zákona, ktorá ešte nenadobudla účinnosť. Veľmi stručne, v návrhu zákona je v bode 5) a bode 6) v čl. 1 upravené znenie § 34 ods. 14 zákona o pozemkových úpravách.
V bode 5) je pre, pre, má nadobudnúť účinnosť tá formulácia dňom vyhlásenie v bode 6) od 1. apríla budúceho roku, keď sa má zmeniť tento zákon v súvislosti, v súvislosti so zmenami v stavebnej legislatíve, ktoré boli odsunuté na 1. apríla.
V čl. 2 je novelizovaný zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, ale konkrétne je novelizovaný čl. 8, ktorý je tiež novelou zákona o pozemkových úpravách.
Čiže aj v čl. 1 aj v čl. 2 je defacto novelizovaný zákon o pozemkových úpravách. Navyše, ide, ide o úpravu, ktorá je zdôvodňovaná tým, že má byť, má zabrániť kolízií, ale v skutočnosti nie je potrebné takejto kolízií zabrazo, zabraňovať, lebo žiadna kolízia nenastane. Ak by obe ustanovenia nadobudli účinnosť naraz, tak platí tá neskoršia právna úprava, ktorá je obsiahnutá v návrhu zákona o ktorom, o ktorom rokujeme.
Čiže úplne bez problémov by sa s tým Zbierka zákonov vysporiadala a, a teda platilo by to, čo je v novelizačnom bode 6), presne to znenie úplné znenie § 34 ods. 14 zákona o pozemkových úpravách.
To ustanovenie týkajúce sa § 14, kde sa nahrádza, mení terminológia, ktorá je obsiahnutá v tom zákone o zmene niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy by bola tým pádom obsolentná. Žiadny praktický problém, ak to schválite v tejto podobe, budete mať ustanovenie, ktoré je tam zbytočné, a ktoré ako sa vyjadrili aj zástupcovia parlamentnej legislatívy, zavádza nie vhodný, vhodný precedens ak bude to porušenie spôsobu, akým sa majú schvaľovať zákony. Ja som o tom hovoril v prvom čítaní, ale teda ako som povedal, bol tu pán minister Kamenický, takže nikto sa k tomu nevyjadril, chcel som o tom hovoriť na Ústavnoprávnom výbore, lebo tam to patrí. A na Ústavnoprávny výbor aj dnes ráno prišiel okrem mňa ib...
===== ... zavádza nie vhodný, vhodný precedens ak bude to porušenie spôsobu, akým sa majú schvaľovať zákony. Ja som o tom hovoril v prvom čítaní, ale teda ako som povedal, bol tu pán minister Kamenický, takže nikto sa k tom nevyjadril, chcel som o tom hovoriť na ústavnoprávnom výbore, lebo tam to patrí a na ústavnoprávny výbor aj dnes ráno prišiel okrem mňa iba pán predseda výboru Čellár nikto iný, takže výbor sa nekonal a teda dovolil som si prísť na výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a otvoriť tam túto otázku, kde som teda dostal odpoveď od zástupcu a legislatívy z ministerstva, že
|
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, som rád, že konečne môžem teda aj vo vašej prítomnosti sa vyjadriť k tomu návrhu zákona z hľadiska toho, o čom sa má hovoriť v druhom čítaní. A keď sa teda vrátim späť, tak rokujeme o návrhu novely zákona o pozemkových úpravách v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré podľa môjho hlbokého presvedčenia neexistujú žiadne zákonom stanovené dôvody, a je to ukážkový príklad zneužívania skráteného legislatívneho konania, ale odhlasovali ste si to. A čo sa týka obsahu alebo zámeru toho, toho návrhu zákona, myslím si, že s ním nemá nikto, nikto problém a, a všetci poslanci, ktorí sa k nemu vyjadrovali z hľadiska obsahového alebo z hľadiska samotného zámeru, tak ten zámer, zámer podporujú, podporili a podporujú a svedčí o tom aj tá široká podpora, ktorú získal návrh zákona v prvom čítaní.
Ale teraz sme v druhom čítaní a máme hovoriť aj o konkrétnych formuláciách. Ja som o tom hovoril aj, aj teda v prvom čítaní, ale teda miesto pána ministra Takáča tu bol minister financií pán Kamenický, takže ten sa k tomu nevedel vyjadriť. Takže chcem upozorniť na to, že čl. 2 tohto návrhu zákona nie je v poriadku z hľadiska legislatívnych pravidiel, pretože sa ním nenovelizuje priamo zákon, ktorý má byť novelizovaný, ale novelizuje sa ním novela zákona, ktorá ešte nenadobudla účinnosť. Veľmi stručne, v návrhu zákona je v bode 5) a bode 6) v čl. 1 upravené znenie § 34 ods. 14 zákona o pozemkových úpravách.
V bode 5) je pre, pre, má nadobudnúť účinnosť tá formulácia dňom vyhlásenie v bode 6) od 1. apríla budúceho roku, keď sa má zmeniť tento zákon v súvislosti, v súvislosti so zmenami v stavebnej legislatíve, ktoré boli odsunuté na 1. apríla.
V čl. 2 je novelizovaný zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy, ale konkrétne je novelizovaný čl. 8, ktorý je tiež novelou zákona o pozemkových úpravách.
Čiže aj v čl. 1 aj v čl. 2 je defacto novelizovaný zákon o pozemkových úpravách. Navyše, ide, ide o úpravu, ktorá je zdôvodňovaná tým, že má byť, má zabrániť kolízií, ale v skutočnosti nie je potrebné takejto kolízií zabrazo, zabraňovať, lebo žiadna kolízia nenastane. Ak by obe ustanovenia nadobudli účinnosť naraz, tak platí tá neskoršia právna úprava, ktorá je obsiahnutá v návrhu zákona o ktorom, o ktorom rokujeme.
Čiže úplne bez problémov by sa s tým Zbierka zákonov vysporiadala a, a teda platilo by to, čo je v novelizačnom bode 6), presne to znenie úplné znenie § 34 ods. 14 zákona o pozemkových úpravách.
To ustanovenie týkajúce sa § 14, kde sa nahrádza, mení terminológia, ktorá je obsiahnutá v tom zákone o zmene niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy by bola tým pádom obsolentná. Žiadny praktický problém, ak to schválite v tejto podobe, budete mať ustanovenie, ktoré je tam zbytočné, a ktoré ako sa vyjadrili aj zástupcovia parlamentnej legislatívy, zavádza nie vhodný, vhodný precedens ak bude to porušenie spôsobu, akým sa majú schvaľovať zákony. Ja som o tom hovoril v prvom čítaní, ale teda ako som povedal, bol tu pán minister Kamenický, takže nikto sa k tomu nevyjadril, chcel som o tom hovoriť na Ústavnoprávnom výbore, lebo tam to patrí. A na Ústavnoprávny výbor aj dnes ráno prišiel okrem mňa ib...
===== ... zavádza nie vhodný, vhodný precedens ak bude to porušenie spôsobu, akým sa majú schvaľovať zákony. Ja som o tom hovoril v prvom čítaní, ale teda ako som povedal, bol tu pán minister Kamenický, takže nikto sa k tom nevyjadril, chcel som o tom hovoriť na ústavnoprávnom výbore, lebo tam to patrí a na ústavnoprávny výbor aj dnes ráno prišiel okrem mňa iba pán predseda výboru Čellár nikto iný, takže výbor sa nekonal a teda dovolil som si prísť na výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a otvoriť tam túto otázku, kde som teda dostal odpoveď od zástupcu a legislatívy z ministerstva, že
|
Ďakujem obom kolegom za faktické poznámky. Ja áno, toto je, toto je úplne ukážkový príklad, že nemá byť skrátené legislatívne konanie, lebo ani náznak nejakej mimoriadnej situácie tam nie je. Je to problém, ktorý treba riešiť, ktorý, ešte raz, ten zámer nespochybňuje nikto, ale o tej forme, forme a konkrétnej textácii zákona by bolo dobré, keby mohla prebehnúť normálna diskusia, nič závažné by sa nestalo, keby ten zákon bol schválený v septembri alebo, alebo októbri, absolútne žiadny problém by nenastal. A teda bolo by aspoň slušné, že keď máme to skrátené legislatívne konanie, že je niečo tak dôležité, že to vyžaduje porušenie tej obvyklej procedúry, aby sa ministri v takejto situácii nenechali zastupovať, lebo keď tu niečo padne, nejaká námietka, otázka v prvom čítaní, tak by bolo dobré, keby ten minister, ktorý priniesol tu ten návrh do skráteného legislatívneho konania, tu prišiel a vedel na to zareagovať, vedel odpovedať, vedel povedať, že nie, nemáte pravdu, pán poslanec, je to v poriadku, lebo toto a toto. Alebo povedať, ďakujem za upozornenie, pán poslanec, pozrieme sa na to. Ale, ale keď tu máme pána ministra Kamenického, ktorý, ktorý iba tu zastupuje pána ministra Takáča, tak nemôžem od neho očakávať, že bude, bude reagovať na moje pochybnosti k tomu, či je ten návrh zákona správne legislatívno-technicky naformulovaný.
Tak toto by mohlo byť také minimum, že keď minister je presvedčený, že niečo si zaslúži skrátené legislatívne konanie, tak by si to mal zaslúžiť aspoň to, že minister tomu venuje toľko času, že bude v parlamente, keď sa o tom rokuje. (Potlesk.)
|
|
|
|
|
Vážená pani predkladateľka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, najmä tí, ktorých zaujíma novela zákon o štátnom občianstve. Vážený pán poslanec Škripek, teda budem reagovať na vás, lebo pôvodne som mal v úmysle podporiť tento návrh zákona iba tým, že stlačím tlačítko za pri hlasovaní, ale po vašej faktickej poznámke mám potrebu aj v rozprave povedať, že tento návrh zákona považujem za dobrý a užitočný a nijako neohrozujúci rodinu. Podobne ako predkladatelia som presvedčený, že nikto by nemal strácať slovenské štátne občianstvo ak si to sám neželá, alebo možno situácia ak ho získal nejakým podvodným konaním. Táto právna úprava, ktorá znamená že ľudia aj proti svojej vôli strácajú štátne občianstvo, platí tu od roku 2010. A mňa teda mrzí, že od toho roku som dvakrát bol súčasťou vládnej väčšiny v tomto parlamente a ani raz sa nepodarilo ten zákon opraviť tak, aby nikto nestrácal občianstvo Slovenskej republiky ak si to, ak si to neželá. Nastali tam určité vylepšenia, nie je to dnes už také drastické ako to bolo na začiatku v roku 2010, ale naďalej je to založené na tom princípe, že ak niekto nadobudne štátnej občianstvo iného štátu, tak stráca automaticky slovenské štátne občianstvo hoci si to sám neželá.
Ale sú tam aj nejaké výnimky a jednou z tých výnimiek je, že ak si niekto zoberie štátneho príslušníka inej krajiny a nadobudne jeho štátne občianstvo, tak nestratí slovenské štátne občianstvo. A bez ohľadu na to, že Slovenská republika má vo svojej Ústave napísané, že manželstvo je zväzkom muža a ženy, bez ohľadu na to, že Slovenská republika republika nemá vo svojom právnom poriadku ani manželstvo osôb rovnakého pohlavia, ani iný právny zväzok osôb rovnakého pohlavia, ktorý by inštitucionalizoval partnerstvo dvoch dospelých osôb, ktoré spolu žijú, majú spolu vzťah, majú vzťah, ktorý heterosexuálne páry môže spečatiť manželstvom, tak bez ohľadu na to, a to je debata na inú príležitosť, ak umožníme ľuďom, občanom Slovenskej republiky, aby nestrácali štátne občianstvo Slovenskej republiky v situácii keď nadobudnú štátne občianstvo svojho partnera alebo manžela, na základe inštitucionálneho zväzku z inej krajiny
=====
|
|
|
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pred pár dňami sme rokovali o troch zákonoch, ktoré vetovala pani prezidentka. Ja som sa vtedy vyjadril, že je to poslednýkrát, čo rokujeme o ňou vetovaných návrhoch zákonov. Mýlil som sa. Toto je ten posledný zákon, ktorý pani prezidentka vetovala. A tak, ako pri tej predchádzajúcej trojici a pri drvivej väčšine vied, ktoré uplatnila pani prezidentka voči zákonom schváleným Národnou radou, si myslím, že to veto bolo dôvodné.
Novela zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá sa týka výrubov, bola schválená v skrátenom legislatívnom konaní bez medzirezortného pripomienkového konania, napriek kritike zo strany odborníkov aj zo strany opozície a teraz už aj zo strany predstaviteľov miest a obcí. Či už ide o Úniu miest alebo o Združenie miest a obcí Slovenska. Ako uvádza vo svojom stanovisku alebo zdôvodnení vrátenia zákona pani prezidentka a ako to napokon hovorila aj opozícia v rozprave na skrátené legislatívne konanie neexistovali žiadne zákonom stanovené dôvody. Len teda pripomeniem, že tými dôvodmi mali byť medvede a zarastanie krajiny. To, že je potrebné kvôli ochrane ľudí pred medveďmi zjednoduši, zjednodušiť výruby, to je argument, ktorý je absurdný, že ho asi ani netreba, netreba bližšie rozoberať a v tom ošiali bol použitý a bol použitý, bohužiaľ, najprv však boli aj úvahy, že tento zákon by sa stal nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa premietne do tej novely zákona o ochrane prírody, ktorá súvisela s zjednodušením odstrelov medveďov, ale teda potom si to vláda rozmyslela a, a pokračovala v konaní ako samostatnom, samostatnom zákone. To, to zarastanie, samozrejme, že nie je žiadna, žiadna mimoriadna okolnosť. Tento zákon mal byť prerokovaný v riadnom legislatívnom procese a mala mu predchádzať medzirezortné pripomienkové konanie, kde by sa napríklad aj samosprávy mohli, mohli vyjadriť.
Ale tento zákon je zlý aj z obsahového hľadiska, pretože zjednodušuje výruby nad mieru, ktorá je nevyhnutná. Zjednodušuje výruby v intravilánoch. Doteraz bolo možné bez povolenia vyrúbať stromy s objemom, s obvodom do 40 cm na, na ú, vo výške 130 cm. Teraz v intraviláne to bude možné do 60 a ešte viac sa to uvoľňuje v extraviláne až do 80 cm obvodu. Pani prezidentka upozorňuje, že sa to bude týkať aj chránených, chránených území. Ja som vo svojich vyjadreniach k tomuto zákonu upozorňoval najmä na to, ako sa to dotkne intravilánov, kde to naozaj výrazne zjednoduší rúbanie stromov. Väčšina tých stromov, ktoré, ktoré doteraz podliehajú, podliehajú povoľovaciemu konaniu je do 80 cm obvodu, čiže úplne sa dostanú mimo kontroly. Čo môže byť vnímané tak, že dobre, tak zjednodušíme ľuďom život, aj keď ako upozornil pán poslanec Hlina, zjednodušíme život najmä, najmä developerom
|
Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne a kolegovia, začnem malým legislatívnym okienkom. Rokujeme o novele kompetenčného zákona v opakovanom druhom čítaní. V opakovanom druhom čítaní sa rokuje o návrhu zákona vtedy, keď v treťom čítaní je schválený návrh, aby sa druhé čítanie opakovalo, a v takejto situácii to druhé čítanie sa opakuje buď vo výboroch všetkých, ktorým bol pridelený, alebo iba v gestorskom výbore, alebo iba v pléne, ale je to normálne druhé čítanie, ku ktorému sa koná normálna rozprava, do ktorej sa možno prihlasovať aj písomne, aj za poslanecké kluby, aj ústne, čiže nie je to taká situácia ako keď sa člen vlády prihlási do rozpravy pred hlasovaním a opäť sa otvorí rozprava, a vtedy sa poslanci prihlasujú iba pomocou hlasovacieho zariadenia, čiže nie je tam daná možnosť prihlásiť sa písomne, nie je to tretie čítanie, kde opäť sa prihlasujú poslanci iba písomne, je to riadne, riadna rozprava, riadne druhé čítanie, opakované druhé čítanie, takže pán poslanec Ledecký sa prihlásil písomne, takže normálne vystúpil a mal na svoje vystúpenie 20 minút, koniec legislatívneho okienka. Mám pred sebou správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy a mám pred sebou spoločnú správu k tomu istému zákonu.
Spoločná správa je označená číslom parlamentnej tlače 231a a správa je označená č. parlamentnej tlače 231aa. Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v nich obsiahnuté, tak tie návrhy, ktoré sú v správe, o ktorej teraz rokujeme a o ktorej budeme hlasovať vo štvrtok, sú v podstate zhodné s tými, ktoré boli obsiahnuté v spoločnej správe, a ktoré neboli schválené pri rokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní, pri tom prvom neopakovanom. Stalo sa vtedy to, že zo spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie pozmeňujúce body, ktoré sa týkali zrušenia zákona zákona úradu pre štátnu službu, ktoré sa tam dostali až v druhom čítaní, v rámci spoločnej správy. Najprv sa hlasovalo o tých ostatných, koaliční poslanci, mne z neznámeho dôvodu, to neschválili, a potom schválili tie body, ktoré sa týkajú zrušenia úradu pre štátnu službu. Bolo pritom zjavné, že je to omyl, tak bolo by poctivé aspoň, aspoň teda povedať, že kde sa stala chyba, a prečo koaliční poslanci najprv niečo neschválili, a potom cez výbor to navrhujú znova a teraz budeme o tom znovu, znovu hlasovať, a to čo ste neschválili, tak teraz za to budete hlasovať, predpokladám a schválite to. Ja som sa tak chvíľu domnieval, že ste sa iba pomýlili a že ste si to rozmysleli s tým zrušením úradu pre štátnu službu a jednu skupinu bodov, ktorú ste chceli neschváliť, tak sme schválili, a naopak ste neschválili tú, ktorú ste nemali v záujme schváliť, ale nie, nie je to tak, zjavne trvá váš zámer zrušiť cez druhé čítanie úrad pre štátnu, štátnu službu, len týmto opravujete svoju chybu, ale to, čo tým zároveň robíte je a bolo to aj v tej pôvodnej spoločnej správe a je to aj v tej novej, že dávate tam prílepky.
Je to novela kompetenčného zákona, ktorá obsahuje viacej článkov, ale dopĺňate tam v bode 6 tej novej správy, novelu zákona ako nový článok 3, novelu zákona o výkone práce vo verejnom záujme, kde riešite odstupné a povinnosť zamestnanca pri výkone verejnej práce, vrátiť odstupné. V prípade opätovného vzniku pracovného pomeru v rámci sústavy štátnych orgánov, čo teda nie je celkom vec, vec kompetenčného zákona ani vec bezprostredne súvisiaca a ešte viac do očí bije bod 7, keď sa dopĺňajú nové čl. 4 a 5, nový čl. 4 je novela zákona o zdravotnej starostlivosti a nový čl. 5 je novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, a to už s kompetenčným zákonom nemá teda vôbec nič spoločné ani s tou novelou, ani so zákonom ako takým. Dovolím si upozorniť, že teda body 6 a 7 správy nespĺňajú, nezodpovedajú § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o tom, že pri prerokúvaní návrhu zákona, nemožno podať návrh, ktorým sa mení, alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona, inak povedané, prílepok. Aj bod 6, aj bod 7 sú prílepky, sú úplne zjavné prílepky.
Zákon o rokovacom poriadku v § 94 ods. 4 pokračuje, ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa ods. 2, to je rozširujúci pozmeňujúci návrh, alebo ods. 3, prílepok, ako je tento prípad, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. Takže ja teda upozorňujem pána spravodajcu, že body 6 a 7 správy výboru nezodpovedajú, nezodpovedajú § 94 ods. 3, lebo sa nimi mení, alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona, a preto o bodoch 6 a 7, nie, predsedajúci nemôže dať hlasovať v zmysle § 94 ods. 4. Pre prípad, že by predsedajúci sa s týmto mojím názorom nestotožnil, navrhujem vyňať body 6 a 7 správy na osobitné hlasovanie.
Ďakujem.
|
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vláda predkladá Národnej rade návrh na skrátenie, skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa má novelizovať zákon o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradov, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách a zároveň aj zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy.
A podobne ako predrečník pán poslanec Lackovič by som sa chcel vyjadriť k dvom veciam. Tá prvá je samotný zámer návrhu zákona, o ktorom vláda chce, aby Národná rada rokovala v skrátenom legislatívnom konaní a myslím si, že voči tomu zámeru ťažko môže niekto, niekto namietať. Každý, kto sa len tak jemne obtrel o samosprávu v uplynulých rokoch, tak vie, že je to problém a narazil, narazil na ten problém, či už bol starosta alebo komunálny alebo župný poslanec, tak na problém nevysporiadaného vlastníctva pod stavbami, ktoré patria, patria samospráve, alebo pod zamýšľanými stavbami, ktoré chce samospráva postaviť vo verejnom záujme, zrejme narazil a je to naozaj absurdná situácia, že štát vlastní nejaké, nejaké pozemky, ktoré sú pod stavbami alebo zamýšľanými stavbami samosprávy, a teda vlastne len nejaké rôzne úrovne verejnej správy alebo verejnej moci sa nevedia, a teda sú prekážkou toho, aby, aby sa stavalo alebo, alebo tam vznikajú nejaké nevysporiadanosti. Čiže myslím, že samotný ten zámer je v poriadku, nechcem hovoriť o, o detailoch a o tej, o tej konkrétnej forme k tomu. K tomu asi bude priestor v prvom a druhom čítaní, ale, ale ten zámer myslím si, že nájde, nájde podporu v parlamente.
Druhá vec, o ktorej by som chcel hovoriť, je návrh na skrátené legislatívne konanie. Teda pán poslanec Lackovič už povedal a argumentoval najmä tým, že nie je potrebné sa ponáhľať a ponáhľanie sa pri schvaľovaní legislatívy je, býva na úkor jej kvality, že mal by byť vytvorený priestor pre to, aby sa vydiskutovali veci a aby, aby ten výsledný text zákona bol čo najlepší. To je jeden možný pohľad.
Druhý možný pohľad je, že tento návrh absolútne nespĺňa tie dôvody, ktoré stanovuje zákon o rokovacom poriadku preto, aby došlo k skrátenému legislatívnemu konaniu. Už v tom návrhu na skrátenie legislatívneho konania sa hovorí, že návrh zákona reflektuje na niekoľkoročný aplikačný problém. To je nepochybne pravda. Pán minister vo svojej úvodnej reči povedal, že toto je vec, po ktorej volajú samosprávy desiatky rokov, áno, desiatky rokov. A že je to vec, ktorá po dlhých pomôže samosprávam. Tak buď je to tak, ako hovorí pán minister a je to problém, ktorý sa tu ťahá už desiatky rokov, alebo je to tak, ako hovorí, hovorí zákon o rokovacom poriadku pri skrátenom legislatívnom konaní v § 89 ods. 1, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných práv, ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia značné hospodárske škody, národná, štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. To znamená, že by to mali byť mimoriadne okolnosti. Niečo, čo je problémom desiatky rokov, mimoriadnou okolnosťou nie je. Čiže aj bez toho, aby som rozporoval ten zámer, ktorý, opakujem, predpokladám, že nájde podporu v tejto snemovni, ale žiadne mimoriadne okolnosti tu, tu nie sú. Je to problém, ktorý nie je riešený desiatky rokov, na ktorý samosprávy upozorňujú desiatky rokov, ktorý aj predstavitelia štátu vnímajú desiatky rokov a teraz zrazu si, si ministerstvo a vláda povedali, že treba ho riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Ale žiadne mimoriadne okolnosti tu nie sú.
Rovnako nie je pravda, že hrozia štátu značné hospodárske škody. Jednak tie škody tam nie sú ani, ani jasne pomenované, lebo to, že sa, to, že je to nejaký problém, neznamená, že reálne hrozia značné hospodárske škody. A ak niekomu hrozia škody, tak hrozia samosprávam, teda obciam, mestám a samosprávnym krajom, nie štátu. Štát v dôsledku tohto zákona príde nejaký majetok, zmenší sa hodnota majetku, ktorý, ktorý vlastní štát, čiže, čiže štát nie je v pozícii, že by mu hrozili značné hospodárske škody, že by mu hrozili akékoľvek hospodárske škody a týmto zákonom sa to urýchlene vyrieši. Práve naopak, štát príde o nejaký majetok, príde oňho vo verejnom záujme, príde oňho na úkor, na úkor samospráv, čo je z pohľadu občanov, občanov v poriadku, ale nie je splnená ani podmienka, že by hrozili nejaké hospodárske škody a že by hrozili, hrozili štátu.
Takže ja sa domnievam, že toto je úplne ukážkový príklad toho, keď dochádza k zneužitiu inštitútu skráteného legislatívneho konania v rozpore s tými dôvodmi, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku. Ak by tie dôvody boli naplnené v tomto prípade, tak potom v podstate akýkoľvek zákon je možné prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, lebo keď, keď, keď by vláda chcela zvýšiť dane alebo zaviesť nejakú novú daň, tak povie, že hrozia štátu značné hospodárske škody, lebo nevybrala peniaze na tej novej dani a teda štát bude mať menej peňazí a teda hrozia štátu značné hospodárske škody. Tak je možné zvyšovať dane, je možné zavádzať nové dane, dane len z dôvodu, že označíme za značnú hospodársku škodu štátu, že štát nevyberie nejaké peniaze na dani, ktorá nebola zvýšená, alebo na dani, ktorá nebola zavedená. Alebo naopak, by sa mohli v skrátenom legislatívnom konaní znižovať dane, lebo veď keď sa znížia, znížia dane, tak, tak to pomôže tým, ktorí tie dane platia, či už sú to občania alebo sú to, sú to firmy a ony vlastne sú tiež štát v takom širšom slova zmysle, takže vlastne akýkoľvek návrh na, na zníženie daní je v zmysle toho, čo nám tu dnes vláda predkladá, dôvodom na to, aby sa, aby sa rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní, lebo veď koľko koľko občania alebo firmy mohli ušetriť, ak by sa tá daň znížila, znížila skôr. Myslím si že je dosť zlé, že predchádzajúca vláda alebo teda súčasná vláda kritizovalo tie predchádzajúce vlády za to, že ako často používajú inštitút skráteného legislatívneho konania. Väčšina tých, tých skrátených legislatívnych konaní súvisela buď s pandémiou alebo vojnou na Ukrajine alebo energetickou krízou, teda naozaj s mimoriadnymi okolnosťami, aj keď nie všetky, a za súčasného volebného obdobia tá istá vláda, ktorá z opozície kritizovala predchádzajúcu vládu, robí zo skrátených legislatívnych konaní normu a úplne bežne postupuje skráteným legislatívnym konaním a j v takých prípadoch, keď na to neexistujú žiadne, ale vôbec žiadne dôvody, iba si tam napíše, že hrozia značné hospodárske škody.
Záverom by som si dovolil upozorniť na to, že v rámci toho skráteného konania ste asi zabudli vypustiť z toho návrhu posledný odstavec, v ktorom sa uvádza, že berúc do úvahy uvedenú argumentáciu sa návrh zákona predkladá v súlade s § 27 ods. 1 zákona č. 400/2015 o tvorbe právnych predpisov a o Zbierka zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ten § 27 ods. 1 zákona o tvorbe právnych predpisov hovorí o tom, že ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešení mimoriadnej situácie ustanovenia § 8 až 10 sa pri procese tvorby právnych predpisov nemusia použiť. Tie ustanovenia hovoria o pripomienkovom konaní. Takže to bol asi argument pre vládu alebo vysvetlenie pre vládu, že nebolo pripomienkové konanie alebo bolo skrátené, to, to už teda neviem, ale, ale zrejme, zrejme v rámci toho, ako sa skracovalo legislatívne konanie, ako sa s tým ponáhľalo, tak táto informácia, ktorá obvykle sa parlamentu neposkytuje, neposkytuje sa vláde, tam ostáva.
Ale keď to zosumarizujem, je zjavné, že ten zámer je v poriadku. O tej forme konkrétnej, konkrétnej textácii je možné diskutovať a lepšie by sa o nej diskutovalo v rámci riadneho legislatívneho procesu, ale je úplne evidentné, že dôvody na skrátené legislatívne konanie v tomto prípade naplnené nie sú.
Ďakujem.
|