|
|
|
|
Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, kolega Peter Stachura, ďakujem ti veľmi pekne za tvoj príspevok. Musím povedať, že za roky si nepamätám, že by v Národnej rade Slovenskej republiky opozičný poslanec priniesol návrh zákona, ktorý je principiálne v prospech ľudí a nie populárny. Pretože to, čo ty si dnes navrhol ako lekár, rozhodne nie je nejaká pseudoodborárska snaha nadbiehať svojim kolegom. Znášaš za to účty, pretože jednoducho voláš kolegov, ale aj celú spoločnosť, aj nás poslancov k tomu, k čomu sme sa upísali, keď sme položili ruku na ústavu a na svoju česť a svedomie sme sľúbili, že budeme pracovať v prospech Slovenskej republiky.
My nie sme viazaní Hippokratovou prísahou ako lekári, ale oboje smeruje k tomu istému, k tomu, čo je väčšie dobro a čo je dôležitejšie, kvôli čomu aj tá lekárska profesia existuje.
Ja dúfam, že tak ako to bolo aj v prípade učiteľských elít, ktoré cez svoje stavovské organizácie podporili veľkú reformu školského zákona, ktorá im nepriniesla peniaze navyše, ale ktorá im priniesla úlohy a povinnosti, ktorých už aj tak majú dosť, pretože ľudia, ktorí berú vážne svoje povolanie a svoju dôstojnosť, tak vedia, že je vždy niečo za niečo. Teraz je čas na lekároch, aby jednoducho ukázali naplnenie tejto prísahy, ale aj nás poslancov, aby sme ukázali, že sme za prospech... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Ďakujem pekne, pán kolega Peter, za tvoj konštruktívny príspevok a kvalitný návrh na okamžitú pomoc slovenskému zdravotníctvu. Je všeobecne známy fakt, že naša zdravotná starostlivosť, myslím na Slovensku, keď ju porovnáme s okolitými krajinami, ani tak nezaostáva za expertízou lekárov, za terapiou, za diagnostikou ako v oblasti všeobecne zdravotnej starostlivosti, ktorú poskytuje práve zdravotnícky personál na úrovni sestier kvalifikovaných, aj asistentov. Jednoducho, keď by sme, keď sme sa postarali ako spoločnosť o navýšenie platov lekárov a dopustili sme rozdiel v platoch a v zabezpečení podmienok medzi lekármi a sestrami, ktorí sa stále zväčšuje, tak momentálne je najväčším ohrozením práve nedostatok sestier. Ako konkrétny príklad môžem uviesť, čo ja viem, nemocnicu v Rimavskej Sobote, to je stále región Gemer, s vysokou nezamestnanosťou, kam sa mladí, potom čo vyštudujú zdravotnícke, alebo lekárske vysoké školy, jednoducho nehrnú, aby sa tam vracali, a takáto dôležitá lokálna nemocnica má problém so zabezpečením pracovných síl a blízko v Lučenci máme strednú zdravotnícku školu, ktorá produkuje zdravotné sestry, už chýba len impulz, moment k tomu, motivácia, aby títo mladí ľudia sa mali čoho chytiť a zapustili korene na Slovensku, osobitne tam, kde žijú, odkiaľ vyrástli. Táto konkrétna pomoc by, tento konkrétny návrh zákon by tomu práve mohol pomôcť. A tak ako si povedal, systémové zmeny sú potom na ministerstve, my sme pripravení asistovať pri tom. Vďaka.
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
A, pani kolegyňa, ďakujem za vystúpenie i návrh zákona. Ako poslanec, ktorému 32 rokov kariéry záleží na vzdelávaní a školstve, mal som príležitosť pôsobiť na viacerých pozíciách v školstve, mne veľmi záleží na tom, aby naša vzdelávacia sústava reflektovala podmienky 21. storočia. V tom zmysle mi je prakticky jedno, s kým na tom KDH spolupracuje, tak ako sme nechali pánu ministrovi Tomášovi Druckerovi odporúčania, ako postupovať v tomto zmysle, tak vám som vďačný za tento návrh zákona a dúfam, úprimne som zvedavý, ako sa k nemu postaví koalícia, pretože tento zákon posilňuje možnosť, aby naši študenti, osobitne tí, o ktorých aj samotné organizácie poskytujúce stáže vyberú a majú o nich záujem, môžu zostať na Slovensku a nemusia ísť do zahraničia.
Druhý aspekt je ten, že jedna z tých koncepčných vecí, ktorú odporúčame aj súčasnému ministerstvu školstva, je modulárnosť vzdelávacích programov, aby nemuseli študenti absolvovať buď celé päťročné magisterské alebo inžinierske či trojročné bakalárske štúdiá, ale dopĺňať si vzdelávanie v rámci zákona o celoživotnom vzdelávaní i vysokoškolského zákona aj parciálne a k tomu takéto stáže by tiež mohli prispieť.
Čiže nie je to len stáť na svojich nohách, postarať sa ostať na Slovensku, je to aj o tom ďalej sa vzdelávať a pripravovať sa na kvalitný výkon povolania, ktorý potrebujeme na Slovensku mať. Preto klub KDH váš návrh zákona podporí a vyzývam tiež kolegov z koalície, aby urobili taktiež.
Vďaka.
|
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, vážené poslankyne, vážení páni poslanci v ostatné mesiace sme svedkami zvláštneho úkazu. Až príliš často počúvame, buď my z Progresívneho Slovenska alebo opozície alebo ľudia, či médiá odborne a legitímne pýtajúcich sa na kroky tejto vlády, že kde ste boli? Kde ste boli keď? Kde ste boli, keď sa stalo to a to? Kde ste vtedy boli? Kde ste boli, keď sa stalo jedno, keď sa stalo druhé? Vždy sú tieto otázky spájané s niečím, čo sa koalícii nepáčilo. Vnímali to ako brutálny, či neférový krok vtedajšej vládnej moci. Ale jednému ja fakt nerozumiem, napriek úpornej snahe pochopiť konanie súčasných poslancov a poslankýň SNS, Smeru, či Hlasu, že ak nám teda hovoria, že niečo kedysi nebolo v poriadku, tak čo ich vedie k tomu, že teraz treba robiť veci buď rovnako zle alebo ešte horšie.
To čo chcú, aby po nich zostalo?
Čo má byť tá hodnota práce poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky alebo tejto vlády? Majú to byť procesy a legislatívne postupy? Veď už teraz vieme, že zhruba 60% vládnych návrhov tejto vlády ide cez skrátené legislatívne konanie. A to nemáme ani pandémiu a mnohokrát sme tu jasne argumentačne vyvrátili v drvivej väčšine z nich falošne deklarovanú potrebu ísť mimo zaužívané a legislatívne poctivé procesy MPK.
Alebo to má byť obsah návrhov zákonov, čo má ostať po tejto vláde a poslancoch či poslankyniach? Veď tu sa ide valcom popierajúcim a potierajúcim hodnoty profesionality inštitúcií. A čo je úplne najhoršie valcom likvidujúcim demokratické princípy Slovenska. A naopak, v tom vidíme všelijaké papalášske móresy, doživotné renty a tomu podobné návrhy.
Čo to teda má byť?
Opravte ma, ak sa mýlim, ale jediné čo z toho celého mne vychádza je, že by to mali byť iba chute mocensky sa zabetónovať. Mať už ideálne navždy moc a renty a platy a príplatky a šoférov a limuzíny a vládne lietadlá a svoje ministerstvá a všetky statky feudálnych panovníkov. Inak by sa podľa mňa takéto veci, ako je napríklad rušenie verejnoprávnej televízie a rozhlasu a za takýto podmienok nediali.
Počas všetkých týchto týždňov parlamentných schôdz a rozpráv, či reakcií ministerky kultúry, pána Machalu, Michelka, Danka a celej tejto úderky mi však napadalo dookola stále jedno slovo, ktoré toto celé rámcuje. A tým slovom je neúcta.
Trpko vnímam neúctu vlády k ľuďom tejto krajiny. A k divákom a k diváčkam RTVS na Slovensku. A v tomto prípade rušenia RTVS treba vypichnúť neúctu, najmä zo strany ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej a jej spomínaného dreamteamu. Všetky kroky, ktoré robia v novo navrhovanej STVR nie sú v prospech ľudí a je to naopak.
Verejnoprávnosť a dostupnosť informácií, nie názorov, každého lebo ten sa zistiť dá zistiť kdekoľvek a s kýmkoľvek, ale skutočných informácií relevantnej a poctivej žurnalistiky. A tiež samozrejme poctivej a kvalitnej tvorby profesionálov, nie tvorby vládou protežovaných ľudí.
To nemá o tom rozhodovať ani poslanec Michelko, či pán Danko, ktorý moderátor v RTVS bude alebo nie.
Relevantnosť súčasnej RTVS sa samozrejme dá merať aj dátami, ktoré jasne vravia o stúpajúcej dôveryhodnosti meranej nezávislými agentúrami. Čítajúc dôvodovú správu a počúvajúc ju opätovne dnes z úst ministerky Šimkovičovej ma obchádza hanba z tohto textu.
Kto toto písal?
Prečo musíme čítať v legislatívnom návrhu irelevantné názory nejakého zatrpknutého pisateľa, ničím nepodložené? Aj toto je neúcta k ľuďom našej krajiny.
SNS týmito ľuďmi neuveriteľne pohŕda. Zákon v tejto forme nijako nezlepší kvalitu vysielania. A je to žiaľ presne naopak.
Ministerka Šimkovičová ukazuje neúctu k odborníkom a odborníčkam. Neúctu k ich profesionalite, vzdelaniu, či získaným zručnostiam. Neunúva sa ani len vypočuť si ich názor. Neunúva sa ani len pozrieť na to, aký proces majú v iných krajinách. hoc aj napríklad v Českej republike. Koľko dlhých mesiacov trvá prejsť si odborné témy, prejsť si politické stanoviská, nastaviť systém tak, aby aj proces bol v duchu odbornom. V duchu hľadania najlepších možných riešení. V duchu hľadania prienikov, ako odborných, tak aj politických.
Ministerka kultúry ani len nepríde na mimoriadny Výbor pre kultúru a médiá, kde bola prizvaná a kde boli aj zástupcovia a zástupkyne RTVS. Pohŕda nimi, pohŕda ich odborným pohľadom. Ministerke, ktorá by mala pre kultúru a ľudí v nej aj dýchať je to nielenže jedno, ale čo je aj horšie ide úplne proti nim.
Asi sa môžeme zhodnúť, že minister nemusí byť vždy odborne zdatný. Avšak jeho silou je aj to akými ľuďmi sa obklopí. Pri ministerke kultúry máme ľudí schopných hovoriť o plochej Zemi, či spochybňovať pandémiu, ktorú sme tu my všetci museli žiť. A mnohí z nášho spoločenstva to žiaľ nedali. Ostali po nich blízki, ktorým sa strana SNS svojimi zástupcami naozaj cynicky vysmieva. V tomto kontexte, a teda aj v kontexte tohto návrhu vnímam obrovskú neúctu tejto koalície k vzdelávaniu, k vzdelaniu, k profesionalite a ku kultúre.
Ostatne ani novozvolený prezident Peter Pellegrini, vzídený z tejto koalície, tieto hodnoty nevníma ako natoľko dôležité, aby sa im patrične venoval vo svojom inauguračnom prejave.
Slovo kultúra použil presne jedenkrát, a to v kontexte politická kultúra, slovo vzdelávanie presne jedenkrát. Ten príhovor mal takmer polhodinu.
V RTVS nerobia iba ľudia zo spravodajstva, sú to stovky a stovky tvorivých ľudí v iných odboroch. Tí a tie, ktorých potrebujeme na produkciu kvalitnej pôvodnej tvorby. Je to množstvo ľudí z podporných profesií a to od administratívy, hospodársku správu až po kameru končiac. Sú to ľudia z interného, ale aj externého prostredia, ktorí pre RTVS pracujú.
Ľuďom, ktorí prejavili svoju nespokojnosť pokojným a legitímnym Ústavou zaručeným protestom sa následne v médiách ich ministerka vyhráža prepustením.
Že dala si zistiť podľa jej informácií tam bola asi iba 5%, čo je vlastne cirka tá skupina, čo sa bude prepúšťať. Čo iné ako spupné a arogantné vyhrážanie to je?
Ministerka kultúry nemá ani úctu k slovám. Ich naozajstným významom. Tvrdí iné, ako je skutočnosť. Čierne je biele, biele je čierne. Pravda je lož. Slová používa len tak, aby nejaké vôbec boli.
Je totiž schopná tvrdiť, že návrh na zrušenie RTVS, jeho vedenia a následne zriadenie novej spolitizovanej entity, nie je v rozpore s Európskym právom, ale on v skutočnosti ňou v rozpore je.
Ministerka je schopná tvrdiť, že budúca STVR nebude spolitizovaná. Ale veď ich kroky a vlastný návrh zákona diktujú presný opak. Rada nominovaná ministerkou, etická čiže cenzorská komisia, kompetencie rady to všetko nie je ničím iným ako ovládnutím verejnoprávneho média. Podľa dôvodovej správy má návrh zákona za cieľ posilniť verejnoprávny charakter a zabezpečiť pluralitu a demokratické princípy vo verejnoprávnej televízii a rozhlase.
Lenže písmená a ich obsah sa nedajú len tak obísť v zákone. Ich obsah nám hovorí, že je to presne naopak.
Návrh totižto zvyšuje vplyv Ministerstva kultúry na riadiace orgány a kontrolu nad ich obsahom. Čo je v rozpore s týmito vládou deklarovanými cieľmi.
Ministerka je schopná tvrdiť, že napĺňa programové vyhlásenie vlády. Ale v ňom nič také ako zrušenie RTVS nie je! Naopak je v ňom, v časti kultúra, na strane 50, hneď druhá veta sľubujúca debatu s odbornou obcou. Tá však žiadna neprebehla. A aj pred pár dňami na Výbore pre kultúru a médiá ministerka ani len neprišla. A slovami jeho predsedu neprišla preto, že pravdepodobne si to ministerka vyhodnotila tak, že Výbor bude neuznášania schopný, a teda nie je relevantné, aby diskutoval.
Čo viac ako nie napĺňanie, ale neúcta k vlastnému programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky to je? Členovia a členky vlády a nejaká špeciálne to majú ešte asi aj členovia SNS nemajú zjavne ani za mak úcty k efektivite vynaložených peňazí na veci, ktoré presadzujú. Nevidíme nijakú úctu k financiám, k nášmu spoločnému balíku financií na spravovanie krajiny. Veď to nie je len taký imaginárny balík financií, naň musia zarobiť obyvatelia a obyvateľky tejto krajiny. Nie je to hra zmeniť si len tak RTVS na STVR.
Pohŕdanie efektívnym vynakladaním našich spoločných peňazí je popri novom ministerstve pán Danka, popri dvojnásobnom pokútnom zvýšení odmien ministrov v dobe potreby konsolidácie, popri likvidácii funkčných systémov v inštitúciách typu Fond pre umenie, ale aj popri papalašizme typu odvezieme sa zadarmo na futbal vládnym lietadlom. Tak toto pohŕdanie vynakladaním peňazí je aj v tomto návrhu. Namiesto poctivého definovania si problémov verejnoprávneho média a následného nájdenia riešení. Čo v prípade RTVS malo byť, okrem dobrého nastavenia fungovania aj navýšenie už aj tak podvyživenej inštitúcie financiami sme sa dnes, v deň hlasovania o druhom čítaní dozvedeli o pozmeňujúcom návrhu pána Jarjabka o dvojnásobnom navýšení odmien členom rady a novému riaditeľovi STVR.
Čím to je?
Tým, že po novom Rada STVR má 9 členov, z toho 4 vymenúva a odvoláva minister kultúry a 5 členov Rady volí a odvoláva Národná rada, čiže koalícia. Alebo je to tým, že po novom generálneho riaditeľa STVR volí a odvoláva rada STVR? Tá rada, ktorú čo som povedala pred chvíľou. Čiže kritika ich zlého hospodárenia súčasného vedenia nejde smerom ku kvalitnému nastaveniu riadenia inštitúcie, ale vedie k návrhu zdvihnúť odmeny členom rady a riaditeľovi. Vidí tu v tomto niekto logiku? Logiku veci, kde cieľom má byť zlepšenie fungovania inštitúcie? Počuli sme o analýze, ako na to? Počuli sme o návrhoch, ako vylepšiť infraštruktúru, techniku, kvalitné vybavenie štúdií v regiónoch, školenia zamestnancov? Počuli sme o snahe ako vylepšiť verejnoprávny obsah, či vôbec verejný diskurz o ňom? Nie, nepočuli sme! To čo sme da dozvedeli je, že zrušíme RTVS.
Spomenul tu niekto snahu o začatie verejnej debaty o financovaní verejnoprávneho média?
Počúvame od vlády, aj dnes od ministerky Šimkovičovej, ako sa zrušili koncesionárske poplatky, ale ministerka nielenže neprišla s lepším návrhom, ale rovno svojim príchodom šmahom ruky znížila rozpočet RTVS o celú tretinu, čo je asi 50 miliónov eur. V tomto kontexte, počúvať od poslancov koalície výčitky ako RTVS nemá na hento a nemá na toto a nemôže si niečo dovoliť kúpiť je viac ako paradoxné. Spomínala som už teda tú neúctu k financiám a trápi ma ešte stále táto jedna vec. Po ostatnom Výbore pre kultúru a médiá mi napriek.....
=====
|
Ďakujem za slovo i ďakujem za všetky vaše poznámky.
Pán kolega Jarjabek áno, hovoríte o tom, že by RTVS bez likvidácie zanikla. Preto hovoríte, že potrebujeme novú inštitúciu, ale že by zanikla medzi komerčnými televíziami. Ale práve váš návrh zákona, ktorý jej dáva, ktorý počíta s desaťkrát väčším objemom reklamy ju posúva do súboja alebo súťaže s komerčnými televíziami a komercionalizuje ju. Pričom to nie je jej primárne poslanie. Tak, pán kolega Podmanický, ja v žiadnom prípade nechcel som porovnávať sa s premiérom tejto republiky. Hovoril som na počúc od svojho príkladu, že viem o čom je reč. Vo všeobecnosti o tom, že aj z vášho vystúpenia cítiť, keď ste hovorili o tom pomere 19 ku 1, ľudí ktorí sa vyjadrovali k danej situácii. A mali ste, a hodnotíte ich ako 19 ľudí, ktorí v minulom čase boli v opozícii alebo kritizovali kroky pána premiéra Róberta Fica. Tak viete, už z tohto postoja cítiť takú možno nevyslovenú explicitne obžalobu médií a niektorí z vás to aj vyslovene povedali z tej otrasnej udalosti, ktorá sa potom stala. A ja apelujem len na to, aby sme sa neviezli na tejto vlne emócie, aby sme si nemysleli, že môžeme politickou mocou a kontrolou nahradiť vývoj civilizovaný, prirodzený, demokratický kontinuálnym zlepšovaním inštitúcií. Chceme vrátiť koncesionárske poplatky? Môžte to urobiť!
|
.. demokraticky zvolený. A nikto z demokraticky zmýšľajúcich ľudí nespochybňuje váš mandát vládnuť. A však aj v tomto prípade pri valcujúcom presadzovaní zákona o RTVS, STVR skrátenom legislatívnom konaní je priam do očí bijúci. Na mňa to tak úprimne pôsobí, revanšízmus. Ak ste cítili krivdu zo strany predchádzajúcich vlád, či hovoríte o asymetrickej podpore kultúry alebo o zneužívaní štátnych či verejných inštitúcií a myslíte to vážne, prečo sa s takým stavom chcete vysporiadať ešte hrubším spôsobom? Prečo chcete politicky ovládať všetko od OČDK až po médiá? To nie je o nastoľovaní novej štátnickej kultúry, ale práve naopak. Nápadne to pripomína nechválnu minulosť totalitnú minulosť našej krajiny. Predpokladajme, že máte tie najlepšie a najčistejšie úmysly. Pokiaľ však nepočítate so svojou vládou na večné veky a niekde inak tak je vaša politika prepáčte krátkozraká. Sami potom legitimizujete paradigmu vyhraj voľby a môžeš si robiť, čo chceš. Ešte, len dodávam, že pán premiér Fico sa nechali počuť, že súčasné RTVS porušuje ľudské práva. A to je napriek tomu, že podľa štatistic štatistiky rady pre mediálne služby, ktorá dozoruje dodržiavanie zákonov vo vysielaní sa podania na radu týkali RTVS, len v minimálnom počte. A ešte jeden dodatok. Televízne spravodajstvo RTVS považujú diváci podľa prieskumu agentúry Medians z februára 2024 za najobjektívnejšia na Slovensku. Na prvej priečke tohto prieskumu sa pri tom RTVS drží kontinuálne už vyše štyroch rokov. V prieskume agentúry Median.sk zameranom na štvrtý kvartál 2023 zvolil spravodajstvo verejnoprávnej televízie za najobjektívnejšie až 26,6 % opýtaných. Pričom oproti predchádzajúcemu kvartálu ide dokonca o nárast o 1,4 %. RTVS od druhej priečky delí až šesť celých percentuálnych bodov. Ide o jasné potvrdenie toho, že RTVS si svedomito plní svoje zákonné povinnosti a napĺňa verejnoprávnu misiu. Niet sa čo čudovať, že komisár Rady Európy Michael O´Flaherty vyjadril znepokojenie v súvislosti s tým, či sú dva návrhy slovenských zákonov týkajúce sa občianskej spoločnosti a verejnoprávneho vysiela vysielateľa zlučiteľné s normami v oblasti ľudských práv. Uviedol to v liste adresovanom podpredsedovi Národnej rady a štyrom predsedom parlamentných výborov, ktorý bol zverejnený. Komisár O´Flaherty v súvislosti s návrhom zákona, ktorý chce nahradiť súčasné verejnoprávne médium RTVS novým subjektom pod značkou STVR zdôraznil dôležitosť stanovenia legislatívnych rámcov, ktoré zabezpečia nezávislosť verejnoprávnych médií od vládnej kontroly. Vyzval Národnú radu Slovenskej republiky, aby dôkladne zvážila obavy, že niektoré prvky návrhu tohto zákona môžu podkopať záruky prevádzkovej a redakčnej nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa. List Michaela O´Flahertyho podľa mojich informácii dostali podpredseda Národnej rady pán Peter Žiga, predseda Ústavnoprávneho výboru pán Miroslav Čellár, predseda Výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj Michal Šípoš, predsedníčka Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pani Lucia Plaváková a predseda Výboru pre kultúru a médiá pán Roman Michelko. O novinároch sa vraví, že sú tak drsným jazykom strážnym psom demokracie. Tento návrh zákona o STVR nie je pokusom skrotiť tohto strážneho psa. Toto je pokus o zotročenie, likvidáciu, umlčanie. Pokus motivovaný hnevom a nepriateľstvom. Teraz si dovolím byť trochu osobný. Možno trochu moc. Pozrite, tiež som si osobne za svoju krátku, ale pomerne úspešnú službu Slovensku na pozícii ministra školstva v krízovom režime vyslúžil aj nejaké hanlivé nálepky. A prečítal som si zopár článkov, kde som neveril vlastným očiam ako môže niekto napísať i nepravdivé až hlúpe tvrdenia bez overenia faktov. Ale zdôrazňujem, nič také som nepozoroval zo strany riadne fungujúcej RTVS voči mojej ani žiadnej inej osobe, verejne činnej. A týchto zopár účelových a povrchných článkov v niektorých médiách bola a je marginálna záležitosť a v očiach znalých ľudí to skôr deklasovalo autora než moje meno a česť. Vo mne to vyvolalo trochu smútku a sklamania nie však hnev či nepriateľstvo. Veď boj s hlúposťou sa podobá na boj s veternými mlynmi. Poďme na miesto toho robiť niečo užitočné a predovšetkým sa pozrime najskôr sami na seba ako kultúru komunikácie politiky a riešenia problémov prinášame do spoločnosti my politici. Napokon zdravá miera slobody slova a prejavu prináša nevyhnutne aj pochybenia. Tie však nemôžu zatieniť nenahraditeľnú službu akú plnia nezávislé médiá a seriózny žurnalisti v spoločnosti. A cena za slobodu slova a prejavu i za slobodu zhromažďovania, to len preto lebo to rezonuje v týchto dňoch. Tak je malá ak to má byť, kde tu nejaký článok nejaká nálepka hoci aj na moju adresu. Na hocikoho z nás. Dali sme ako dospelí ľudia svoj súhlas k tomu, že budeme verejnými ústavnými činiteľmi a jednoducho toto je súčasťou našej misie. Verejnoprávna televízia má ešte väčšiu misiu, než len byť prepáčte strážnym psom demokracie. Je nenahraditeľným spolutvorcom kultúry v širšom slova zmysle v celej spoločnosti. Ponúka vzácne veci, ktoré sa nedajú komercionalizovať alebo zotročiť. Teda až do doby kým nevstúpi tento zlý zákon do platnosti. Tento návrh zákona do platnosti. Naozaj nepotrebujeme ďalšie Rázsochy. Tento krát z funkčnej RTVS. Ani zbytočné výdavky v našej situácii. A už vôbec nie nahrádzať politickou mocou a kontrolou kompas odbornosti a etiky. Preto nás všetkých vyzývam buďme aspoň trocha štátnici a nie len krátkozraký politici a poďme zlepšovať služby verejnoprávnej televízie. Naozaj vždy je čo zlepšovať v kontinuite a nie búraním funkčnej RTVS. A na záver ešte jeden postreh, keď v skrátenom legislatívnom konaní beží tento zákon, tak sa samozrejme vyskytujú aj vecné pochybenia. Nie len tieto principiálne vybočenia z, z štandardného rámca demokracie. Ako sú napríklad to, že podľa tohto zákona, keď bude nejaký člen rady navrh má byť odvolaný tak tento zákon určuje tú povinnosť Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá volí toho člena, zároveň ho podľa tohto zákona má odvolať. Ale predsa nám poslancom so slobodným mandátom nemôže zákon prikazovať ako máme hlasovať v takejto situácii. Verím, že predkladateľ sa vie s takýmito vecami vysporiadať, ale prečo to takto robiť opäť? V skrátenom legislatívnom konaní, hrubou politickou silou väčšinou a za účelom naprávať domnelé alebo skutočné nejaké krivdy, ktoré môžete pociťovať alebo niektorý vaši lídri môžu pociťovať na miesto toho, aby sme jednoducho tú spoločnosť z kultivovali. Ukázali nejakú veľkorysosť. Nejakú novú kultúru, ktorú ste nám sľubovali a ku ktorej, ktorá má byť súčasťou nášho poslania. Našej úlohy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Navyše ste si za cieľ vybrali RTVS. Verejnoprávnu inštitúciu, kde naozaj aj podľa dozor konajúcich orgánov a podľa prieskumov by sme našli minimum nejakých pochybení a prešľapov. A tak ako tomu hovoril môj kolega Jozef Hajko, naopak nad rámec zákona produkciu vlastnej tvorby a služieb verejnoprávnej inštitúcie. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
|
Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kolegovia, ďakujem za slovo. Najskôr začnem pragmatický materiálnym pohľadom. Počúvame o rozvrate verejných financií, o začatí procedúry to strany Európskej únie kvôli nadmernému deficitu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a deklarovanej snahe konsolidovať verejné financie. Počuli sme aj o takom možno mediálnom balóniku o plošnom znižovaní zamestnancov štátnej správy o 30%. Čo považujem za, pri plošnom uplatnení, fatálne a nezmyselne ochromujúce niektoré rezorty. Mohlo by to ohroziť aj funkčnosť štátu či rozvoj našej spoločnosti. Tento môj príspevok však nie je o konsolidovaní verejných financií. Iba poukazujem na to, že práve v tejto situácii prichádza navrhovateľ s vytvorením novej inštitúcie STVR. Náklady s tým spojené jednoducho nebudú zanedbateľné. Veď chystáme sa zrušiť existujúcu fungujúcu inštitúciu RTVS. Jednoducho sa táto zákonom zlikviduje a tak povediac na jej základoch sa vytvorí inštitúcia nová, STVR. Na to, aby fungovala, bude potrebné do nej vložiť milióny eur. Takže vznikne drahý a zbytočný chaos. Keďže návrh zákona nerieši systémový proces nejakého rozvoja RTVS, ale naopak. Dokonca nerieši ani po procesnej stránke plynulý prechod z zlikvidovanej inštitúcie na úplne novú. Preto považujem tento návrh zákona za hrubo nezodpovedný. Keďže zákon má nadobudnúť platnosť dňom vyhlásenia, teda dňom zverejnenia v Zbierke zákonov. Na čo je potrebná takáto rýchlosť sa nedozvedám. A kým sa tak stane, treba urobiť konkrétne opatrenia. Musí zaniknúť inštitúcia, ktorá normálne funguje, teda RTVS. Zanikne aj funkčné obdobie riaditeľa RTVS, ďalších vysokých manažérov RTVS, ale aj doterajších členov v rade RTVS. A to sa prirodzene nedá zvládnuť za pár dní. Teda aspoň nie demokraticky, participatívne, odborne, konsenzuálne.
A teraz sa pozrime na vec meritórne z hľadiska zmyslu a účelu verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Celkom stačí ak si uvedomíme prečo tento návrh zákona vznikol. Prečo vlastne ide vláda rušiť fungujúcu inštitúciu RTVS a ide ju aj za cenu zbytočných nákladov, prepáčte, zmätku a chaosu, vytvoriť nový rozhlas a televíziu lebo ho chce politicky ovládnuť. Ani sa tým predkladať zákona netají. Pán premiér Robert Fico, celkom otvorene vyhlasoval, že RTVS je citujem: "v permanentnom boji s vládou", teda že mu viac ako nevyhovuje, ak redaktori RTVS informujú občanov nezávisle podľa svojho svedomia a vedomia a nie tak ako by to politické špičky teraz vládnej koalície chceli, v záujme vládnej koalície a nie v záujme celej spoločnosti Slovenska ponad politiku. Takže v snahe docieliť svoj cieľ mení sa celá inštitúcia. Rozhlas a televízia Slovenska sa má celkom podrobiť politickej moci. Teraz je to stranám SMER, HLAS a SNS, ktorým to môže vyhovovať, ale to naozaj dokážeme myslieť iba na štyri, resp. šesť rokov dopredu? To má pokračovať akási mediálna vendeta s každou ďalšou vládou? Podľa ľubovôle práve vládnucich politických strán? Nadľahčene to budeme prehadzovať každé štyri roky písmenká RTVS, STVR a tak ďalej? Ako matematik vám hovorím, že na to máme 12 možností. Odvolá sa súčasný generálny riaditeľ RTVS, ktorého na päťročné obdobie v auguste 2022 demokraticky zvolila Národná rada Slovenskej republiky. Teda zvolili ho poslanci Národnej rady, demokraticky zvolení v parlamentných voľbách. Jeho funkčné obdobie sa skončí v auguste 2027. Kvôli nemu ide vládna koalícia rušiť celú funkčnú inštitúciu, ktorá navyše narastá na kvalite aj na vlastnej produkcii?
Nového generálneho riaditeľa, teda už nie RTVS ale novej inštitúcie STVR, má voliť novovzniknutá rada, ktorá podľa zákona má mať deväť členov. Štyroch z nich má vymenovať ministerstvo kultúry a piatich má voliť Národná rada, kde má v súčasnosti väčšinu súčasná vládna koalícia. Suma sumárum, všetci členovia rady budú volení politicky, vládnou koalíciou. Budú to, prepáčte, naši ľudia. A rada bude mať nie nezanedbateľné právomoci. Okrem toho, že bude voliť a odvolávať generálneho riaditeľa, bude schvaľovať svoj štatút, teda štatút rady, štatút Slovenskej televízie a rozhlasu, organizačný poriadok Slovenskej televízie a rozhlasu, štatút etickej komisie, štatút programových pracovníkov, ďalších tvorivých pracovníkov a spolupracovníkov Slovenskej televízie a rozhlasu a tak ďalej. A bude schvaľovať koncepciu riadenia a rozvoja Slovenskej televízie a rozhlasu a jej programovej služby. Teda, táto rada bude mať väčšie právomoci ako sám generálny riaditeľ. Zhrnuté a podčiarknuté, rada bude mať prakticky všetky právomoci a bude volená politicky. Posilnené právomoci pri kreovaní STVR bude mať ministerstvo kultúry. To isté ministerstvo, ktoré v súčasnosti má problémy alebo nedokáže posilňovať kultúru na Slovensku a prípadné asymetrie v dotovaní tvorcov kultúry rieši nie konsenzuálne, odborne, ale dokáže to naprávať iba politickou kontrolou, ktorá má prvky totalitnej kontroly. Čo sa samozrejme obráti aj proti nim samým, proti vám samým, vážení kolegovia z koalície. A proti nám všetkým, ak sa tak bude diať pri každej politickej zmene vlády Slovenskej republiky. Vážení poslanci vládnej koalície a vážená vláda Slovenskej republiky, ste demokraticky zvolení a nikto z demokraticky zmýšľajúcich ľudí nespochybňuje vás mandát vládnuť. Avšak aj v tomto prípade, pri valcujúcom presadzovaní zákona o RTVS, STVR v skrátenom legislatívnom konaní je priam do očí bijúci. Na mňa to tak úprimne pôsobí, revanšizmus. Ak ste cítili krivdu,....
|
Ďakujem za slovo. Ďakujem ti Milan, predseda KDH, za tvoje konštruktívne a štátnické vystúpenie. Tiež som si predstavil, že to opačné garde keby KDH bolo vo vláde s nejakými relevantnými partnermi a keby bol pokus o atentát, vraždu predsedu, teba napríklad, alebo niektorého iného nášho člena, ktorý by mal tú česť byť premiérom.
Rozumiem tej emócii, ktorú tá situácia vyvolala, ale práve emócie sú to čo vie zastrieť rozum. My neznižujeme neospravedlniteľný pokus o vraždu premiéra. Ale sme zodpovední a dospelí ľudia. Sme zodpovední za nastavenie pravidiel v tejto krajine. Nemôže sa nechať uniesť emóciou. Mne by emóciám, napríklad, vyvolala predstavu, že každý statočný muž v tejto krajine by sa mal, mohol vrhnúť medzi premiéra svojej krajiny a zákerného vraha. Ale keď sa pozriem bez emócií čisto, racionálne, slovo po slove na návrh vášho zákona nenachádzam tam žiaden legislatívny nástroj, ktorý by sa postavil medzi premiéra a prípadného ďalšieho zákerného vraha. Preto tiež sa pridávam k tebe, k volaniu po pokoji, po dialógu a po spoločnom záujme všetkých politických strán vyriešiť otázku bezpečnosti konsenzuálne a nie emotívne, nie politicky. Vďaka.
|
Ďakujem za slovo. Na vystúpení pána kolegu Dostála ma najviac zaujala tá dilema, to napätie medzi kultúrou, medzi politikou a odbornosťou. Je fakt, že kultúra krajiny je citlivá na politiku, pochopiteľne. Kultúra to nie je priemysel, ktorý sa vie presadiť v pragmatickej súťaží. A práve pre túto citlivosť, práve pre túto efemérnosť a neuchopiteľnosť kultúry v slobodnom priestore, práve preto k nej musí byť politika rešpektujúca. Čo to znamená, znamená to podporu založenú na odbornosti, konsenzoch s odbornou verejnosťou a nie na politických preferenciách. Fond na podporu umenia je takou platformou. Ak predkladatelia zákona argumentujú tým, že tá podpora nebola udeľovaná asymetricky, alebo povedzme dôsledne konsenzuálne, tak nech teda otvoria, podporte teda kultúru viacej, pozvite to tohoto odborného konsenzu odborníkov tak, aby sa podpora dostala do všetkých kútov. Lebo správne veci jednoducho treba robiť správnym spôsobom. Alebo tu budeme mať s každou vládou inú štátnu kultúru. Ako to potom bude deformovať manažérov a tvorcov kultúry. Veď to bude ešte viac robiť kultúru závislou a slúžiacou politike, tak ako to predkladatelia vyčítajú minulým obdobiam. Tak nech sa páči, musíme sa rozhodnúť či chceme naozaj totalitne určovať čo je tá správna kultúra alebo viac podporiť kultúru tým, že rozšírime možnosť zapojenia sa tvorcov ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Pán predsedajúci, ja som v rámci rozpravy ohlásil tento procedurálny návrh, podal som ho vecne, povedal som, že budem žiadať vyňatie bodu 14 zo spoločnej správy z hlasovania na osobitné hlasovanie a teraz som ho podal aj písomne, aby ste to neopomenuli. Takže mám za to, že som to urobil presne tak ako hovoríte, v rámci rozpravy som tento procedurálny návrh uviedol.
|
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, podávam procedurálny návrh, aby pri hlasovaní o vládnom návrhu zákona, číslo parlamentnej tlače 123, bol bod číslo 14 zo spoločnej správy gestorského výboru pre zdravotníctvo vyňatý na osobitné hlasovanie. Ďakujem.
|
Kolegyňa, pán kolega, ďakujem vám veľmi pekne za vaše faktické poznámky. Začnem od konca, máte pravdu pán kolega Dostál. Mal som túto dilemu pretože uvažoval som o tom, že dám procedurálny návrh podľa rokovacieho poriadku na to, aby sa tento zákon vrátil, mal opakované druhé čítanie a predtým bol prerokovaný vo vecne príslušnom školskom výbore, ale nie je na mne ako opozičnom poslancovi, aby som nútil ministra školstva si plniť svoje povinnosti a robiť veci tak ako treba, resp. poučovať vládu o tom, že čo je riadny legislatívny proces a vzhľadom na to, že sa ministerstvo školstva takýmto pokutným spôsobom čo mi absolútne tiež nesedí k pánu ministrovi Tomášovi Tomášovi Druckerovi cez prílepok k zákonu o verejnom zdravotníctve pokúša jednu chybu napraviť ešte väčšou chybou, tak je v záujme väčšieho dobra, to znamená tých škôl, ktoré by sme vystavili chaosu a rôznej dezinterpretácii a misinterpretácii ešte horšieho znenia § 15a, tak v záujme jednoducho poriadku, profesionality, kvality výchovno-vzdelávacieho procesu som zvolil túto cestu. Ak by ten prílep, ak by bol môj návrh pozmeňujúceho zákona označený ako za nepatričný prílepok, tým automaticky je autodiagnostikovaný aj vládny návrh zákona v tomto znení ako prílepok lebo ide o presne tú istú vec. Ďakujem a ešte na záver. Ďakujem aj za podporu, teda vecnú podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu a verím a dúfam, že osloví aj poslancov z koalície, ktorí môžu vidieť v tomto návrhu správne riešenie z problému, do ktorého sme sa dostali.
|
...§ 15a sa vypúšťa. Ďakujem pán predsedajúci. Skončil som.
|
A preto tam, kde to bolo možné aj doposiaľ tak tie tri hodiny vyučovania sú. Potom prišla výmena na poste ministra školstva s definitívnym pádom predchádzajúcej vlády a výmena za úradnícku vládu. Môj nástupca Daniel Bútora v snahe ochrániť školy pred negatívnym dopadom, prijal i napriek môjmu varovaniu nástroj, ktorý sa samozrejme ukázal v čase ako nepoužiteľný, lebo ministerstvo školstva ani nie je oprávnené vykladať zákony, ktoré prijala národná rada, hoci poslaneckým návrhom. Teraz sa chcem ešte tiež pozrieť na ten § 15a, ktorý máme dnes v školskom zákone v platnosti. Tento paragraf je naozaj nesystémový obsahom aj formou. Je nekonzistentný, dá sa povedať, že až v rozpore s § 6 školského zákona, ktorý podrobne upravuje zo zákona záväzný Štátny vzdelávací program. § 6 zákona definuje Štátne vzdelávacie programy. V odseku 1 obsahuje splnomocňujúce ustanovenie, podľa ktorého Štátne vzdelávacie programy pre základné školy a stredné školy vydáva ministerstvo školstva. Odsek 4. podrobne upravuje obsah a štruktúru Štátnych vzdelávacích programov, medzi iným aj konkrétne ciele výchovy a vzdelávania v súlade s § 4 zákona, ktorých definuje všeobecnejšie. Súčasné znenie § 15a ods. 1 konštatuje inde zákonom upravený zrejmý fakt, že telesná a športová výchova sa vyučuje na základnej škole a väčšine stredných škôl. Povedzte mi, načo je takéto ustanovenie v paragrafe, že za, že telesná a športová výchova sa vyučuje na školách. Veď to upravuje § 6 odkazom na štátnu, na štátne vzdelávacie programy a § 9 odkazom na rámcové učebné plány. Ako to už aj povedala predo mnou bývalá hlavná školská inšpektorka pani Kalmárová. Ak by zásadným spôsobom nejaká škola porušovala Štátny vzdelávací program, nedodržiavala ho, nemala Školský vzdelávací program, ktorý je v súlade so štátnym a neprijala by nápravné opatrenia, tak takáto škola môže byť sankcionovaná aj tou najvyššou možnosťou, t. j. vyčiarknutím zo siete škôl a školských zariadení, teda zrušením alebo odvolaním riaditeľa. Poďme ďalej. Súčasné znenie § 15 v odseku 2 hovorí veľmi stručne o edukačných cieľoch telesnej a športovej výchovy. To je tiež absurdné. Veď ciele edukačné sú veľmi podrobne stanovené § 9 odsek 4 odkazom na zo zákona záväzné vzdelávacie štandardy, ktoré obsahujú úplne rádovo inú kvalitu, čo do obsahu aj formy pre opis cieľov edukácie tohto predmetu. A tiež je to v rozpore s § 6 odsek 1 a odsek 4 odkazom na Štátne vzdelávacie programy, ktoré vymedzujú tieto ciele vzdelávania, vzdelávacie štandardy a rámcové učebné plány, obsahujú i metodiku ako tieto ciele dosahovať. Poďme ďalej.
§ 15a má i odsek 3, ktorý hovorí, že telesná a športová výchova je súčasťou Štátneho vzdelávacieho programu v oblasti Zdravie a pohyb a vyučuje sa ako jeden z povinných vyučovacích predmetov. To je opäť redundantné, duplicitná úprava v zákone, pretože § 9 odsek 1 zákona ustanovuje rámcové učebné plány, ktoré obsahujú zoznam vzdelávacích oblastí a zoznam povinných vyučovacích predmetov. § 15a má odsek 4, ktorý určuje rozsah vyučovania telesnej a športovej výchovy na školách. Čo je opäť duplicita a rozpor s § 9 odsek 1, ktorý určuje zákonnú záväznosť rámcových učebných plánov Štátneho vzdelávacieho programu, kde sú vymedzené najnižšie počty vyučovacích hodín pre všetky vzdelávacie oblasti a pre všetky vyučovacie predmety. Viem, že to nebolo veľmi vzrušujúce počúvanie toho, čo som vravel, ale chcel som vám bod po bode ukázať duplicitu každého jedného písmena § 15a a to, že je v zákone kvalitnejšie a obsažnejšie ošetrené každé jedno ustanovenie § 15a a nie takto redundantne a amatérsky. Takéto zosumarizujem aktuálne znenie § 15a školského zákona je nadbytočné, nesystémové a nebezpečné z hľadiska implementácie. Ak školský zákon osobitne upravuje v § 15a ciele a časovú dotáciu na vyučovanie telesnej a športovej výchovy, v rozpore s princípom viacerých ustanovení školského zákona, čo som pred chvíľkou demonštroval, že ciele a minimálny rozsah týždennej časovej dotácie na jednotlivé vyučovacie predmety zo zákona záväzne určuje Štátny vzdelávací program a v ňom obsiahnuté vzdelávacie štandardy a rámcové učebné plány, tak potom by bolo možné, kolegovia, napríklad nevyučovať na základnej škole matematiku alebo iný povinný vyučovací predmet, či si ľubovoľne na škole určiť ich rozsah, keďže to podľa argumentácie predkladateľov explicitne neuvádza školský zákon. Tak ako to v súčasnosti uvádza § 15a o telesnej a športovej výchove. Ešte raz, nepotrebujeme § 15a, aby sme sa dozvedeli, že telesná a športová výchova je povinný vyučovací predmet a v akom rozsahu sa má vzdelávať. Pretože to určuje zákon, školský zákon, presne definovaným a iným spôsobom.
Záver, preto treba § 15a zo zákona 245/2008 školského zákona vypustiť, keďže všetky odseky § 15a školský zákon upravuje konzistentne a systémovo, vo vzťahu ku kompletným Štátnym vzdelávacím programom na iných miestach. Viete, chcem vám ešte, aby som trochu oživil toto vystúpenie, uviesť niekoľko paralel. Prosím vás, predstavte si, že by sme nerokovali teraz v rámci zákona o verejnom zdravotníctve o školskom zákone, ale naozaj o zdravotnej starostlivosti. Nuž, predstavte si, že by sme do zákona o zdravotnej starostlivosti, verejnom zdraví, chceli vložiť nejaký paragraf, ktorý by určil nejaký typ terapie, ako sa má postupovať v prípade nejakej diagnostikovanej choroby. Toto by nás nikdy nenapadlo v tejto snemovni, pretože rešpektujeme, že je to predmetom odbornosti a štandardov a postupov medicíny, ktorá sa nevytvára politickou vôľou, ale na základe vedy výskumu a poznania. Prečo ignorujeme, že takúto istú odbornosť a spôsobilosť pri tvorbe programov, vzdelávacích programov, záväzných pre všetky školy, môžeme robiť a meniť tuto v parlamente čisto politickou vôľou. Iný príklad, predstavte si, že by sme teraz rokovali o zákone o leteckej doprave. Tak prečo by sme sa teraz tu my poslanci nedohodli na tom, že vložme do zákona o leteckej doprave paragraf, ktorý obmedzí vzletovú rýchlosť lietadla na 200 km v hodine. Pre vašu informáciu, vzletová rýchlosť lietadiel je od 250 do 330 km v hodine. Ale dohodnime sa na tom, že to bude 200. Viete, prečo, bude to ekonomické. Nižšia rýchlosť, nižšia spotreba. Bude to ekologické, nižšia rýchlosť, menej splodín a nižší hluk. Možno, že aj petíciu nám ľudia podpíšu. Ale tie lietadlá budú padať. Pretože odborníci vedia, že to lietadlo nevzlietne pri takej nízkej rýchlosti. Tak prečo sa takého amaterizmu dopúšťame v parlamente vo veci, keď ide o na výsosť odbornú záležitosť, na ktorej pracujú ľudia, ktorí sú na to určení na bývalom Štátnom pedagogickom ústave, teraz na Národnom inštitúte pre výchovu a vzdelávanie.
Takže na záver. Preukázali sme detailne, že § 15a je duplicitný, redundantný, upravuje amatérsky to, čo zákon v rozpore s § 15a upravuje detailne a odkazuje na Štátne vzdelávacie programy a Rámcové učebné plány, ktoré sú oveľa záväznejšie a majú väčší dopad pri nedodržaní, než samotný § 15a. Ako riaditeľ školy, ako bývalý minister školstva a šéf stavovských organizácií, ktorý rokoval so všetkými stavovskými organizáciami o tejto veci vám garantujem, že nikto na ani jednu sekundu v škole nepotrebuje § 15a, ani sa ním, oň neopiera, ani neriadi, ani nemôže a ani nesmie. Ľutujem, že odišiel odtiaľto pán podpredseda školského výboru, pán rektor Habánik, pretože on povedal, že sa obáva retroaktivity, ak zrušíme § 15a. Žiadna retroaktivita nastať nemôže. § 15a je bezzubý, zbytočný a nezmenil nič systéme školského vzdelávania. To sa riadi Štátnym vzdelávacím programom a Rámcovým učebným plánom a tiež § 6 a § 9, ktoré detailne upravujú, čo majú školy robiť, čo školy robiť musia.
Teraz by som pán predsedajúci preniesol svoj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Parlamentná tlač 123.
l. Za Čl. I sa vkladá nový Čl. II, ktorý znie:
„čl. II
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 37/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 37/201 1 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 125/2013 Z. z., zákona č. 464/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 330/2014 Z. z., zákona č. 377/2014 Z. z., zákona
č. 61/2015 Z. z., zákona č. 188/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 216/2016 Z. z., zákona č. 56/2017 Z. z., zákona č. 151/2017 Z. z., zákona č. 178/2017 Z. z., zákona č. 182/2017 Z. z., zákona č. 62/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 210/2018 Z. z., zákona č. 365/2018 Z. z., zákona č. 375/2018 Z. z., zákona č. 209/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 56/2020 Z. z., zákona č. 93/2020 Z. z., zákona č. 426/2020 Z. z., zákona č. 127/2021 Z. z., zákona č. 271/2021 Z. z., zákona č. 273/2021 Z. z., zákona č. 415/2021 Z. z., zákona č. 2/2022 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 176/2022 Z. z., zákona č. 351/2022 Z. z., zákona č. 394/2022 Z. z., zákona č. 181/2023 Z. z., zákona č. 182/2023 Z. z., zákona č. 263/2023 Z. z., zákona č. 276/2023 Z. z. a zákona č. 506/2023 Z. z. sa mení takto:
l. § 15a sa vypúšťa.”
Ďakujem pán predsedajúci, skončil som.
|
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážená pani ministerka, vážený pán minister, dámy, páni. Zažívam takú mimoriadne vzácnu chvíľu, kedy ma KDH v tomto parlamente zjavnú väčšinu. Ale Janckulík sa vráti, vtedy to bude pravda. Ale teraz vážne. Vystupujem v rozprave k vládnemu návrhu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Už to počudovanie tu ,bolo vyslovené, nebudem to teda celé opakovať, ale ja som sa tiež čudoval keď som sa dozvedel že 16 apríla prijal výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ako gestorský výbor k rokovanému zákonu v ktorom okrem niekoľkých pozmeňujúcich návrhu k vládnemu návrhu zákona, ktoré sú vo vecnej kompetenciu výboru pre zdravotníctvo, prijal a odporúčal na schválenie Národnej rady viacero bodov, ktoré nijako nesúvisia s vecne prerokovaným zákonom, a ja sa budem venovať bodu číslo 14 uznesenia, v ktorom v deviatich bodoch novelizuje školský zákon, ktorý samozrejme vôbec nepatrí do vecnej pôsobnosti pre zdravotníctvo. Je to zjavné porušenie legislatívnych pravidiel napríklad, okrem už spomínaného rokovacieho poriadku i článok 10 odsek 1 pravidiel rokovania výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, v ktorom sa hovorí, že v rozprave na výbore môžu vystúpiť poslanci k prerokúvanej veci. A tej veci sa môžu týkať ich otázky, faktické poznámky, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Teda už tu aj predomnou rečníci preukázali, že v tomto prípade ide o to, čo ľudovo nazývame prílepok, teda taký takú legislatívnu úpravu, ktorá nijako nesúvisí s predkladaným zákonom. Tento pozmeňujúci návrh nebol čo už je úplný vrchol, prerokovaný v patričnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky teda vo výbore pre vzdelávanie. Dozvedeli sme a o tom. jednoducho len z parlamentnej tlače. O obsahu navrhovanej legislatívy zmien v bode 14 spoločnej správy uznesenia gestorského výboru pre zdravotníctvo budem teda hovoriť v tomto príspevku a avizujem že na konci tohto príspevku aj prednesiem pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona a tiež neskôr podám procedurálny návrh zákona na vyňatie, bodu 14 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. A teraz o čo teda ide. Veľa z toho teda už podstatného bolo už povedané a ušetrím vás opakovania toho čo už zaznelo, tak sa skúsim sústrediť na veci, ktoré je potrebné zdôrazniť, alebo ktoré ešte nezazneli. Pozoruhodné teda je pre mňa, teda okrem toho že teraz už v tejto chvíle má KDH naozaj v parlamente väčšinu, dnes večer, aj to že keď sa toto dialo, tak som bol ministrom školstva. Snažil som sa zo všetkých síl, vysvetliť v tejto úctihodnej snemovni, poslancom ktorí predkladali návrh malú novelu školského zákona, práve ten spomínaný paragraf 15a do školského zákona, ktorým chceli ustanoviť natvrdo povinnosť troch hodín telesnej športovej výchovy pre školy do týždňa, že toto nie je dobrý nápad a dôvodil som nie len aritmetikou malých čísiel, čo skúsil aj teraz znovu, ale aj postojom všetkých stavovských organizácií, ktorých sa to týka a teda celej odbornej verejnosti ako aj svojou mnohoročnou skúsenosťou riaditeľa školy, Tá aritmetika, ktorú som vám sľúbil, hovorí napríklad toto: Ak máme takú typickú základnú školu, ktorá ma dve triedy v ročníku a je kompletná, tak má 18 tried na celej škole. Ak by sme natvrdo prikázali takejto škole, všetkým školám bez ohľadu na ich podmienky tri hodiny telesnej, športovej výchovy do týždňa, tak to znamená tri krát 18 je 54, znamená to 54 hodín v telocvični. A to ešte ignorujem povinnosť deliť tieto deti, tieto triedy na skupiny. 54 hodín v telocvični znamená 11 hodín denne rozvrhu a zároveň celé triedy v telocvični. Alebo ich tam budete mať 50 naraz čo je samozrejme v rozpore aj s bezpečnostnými predpismi a logikou veci, ako funguje telocvičňa. Napriek tomu, sú školy ktoré vďaka tomu že si vybudovali veľké telocvične, malé gymnastické areály, areály kde sa dá za dobrého počasia cvičiť aj vonku a robiť pohybové aktivity aj v iných priestoroch, to radi robia lebo všetci profesionáli, všetci odborníci pedagógovia a odborní zamestnanci, veľmi dobre vedia, že deti ten pohyb potrebujú. A preto tam kde to bolo možné aj doposiaľ, tak tie tri hodiny vyučovania sú. Potom prišla výmena na poste ministra školstva z definitívnym pádom predchádzajúcej vlády a výmena za úradnícku vládu, môj nástupca Daniel
|
|
|
Ďakujem za slovo. Pán kolega Peter Stachura, ďakujem ti za tvoje profesionálne a konštruktívne vystúpenie, ktoré prezrádzalo aj odbornosť, aj charakter. Nekritizovať za každú cenu, ale snažiť sa prispieť k riešeniu vážneho problému. Zaujalo ma to, čo si hovoril, práve čo sa týka vzdelávania a prípravy až po atestačné konanie. Naozaj Slovensko trpí tým, že 30 rokov, povedzme zanedbané zdravotníctvo a školstvo, v tomto sú tieto dva obrovské rezorty podobné, sa pokúšame hasiť prílepkami, salvou parciálnych riešení, záplatu na záplatu šijeme a takto sa jednoducho systém len komplikuje a koncepčne nerieši. Preto aj dnes som prekvapený z toho, že hovoríme o 13-tich pozmeňujúcich návrhoch, ktoré prišli v takomto slede a tiež ponúkam konštruktívnu opozičnú prácu odbornú, nie nejaký politický hyenizmus. Smerom k tomu, aby sme interrezortne, lebo to nie je len otázka úradníkov a odborníkov na ministerstve zdravotníctva, už to tu aj zaznelo, ale odborných spoločností, aj rezortu vzdelávania vysokých škôl, siete regionálnych škôl, stredných odborných škôl zdravotníckych a tak ďalej. Si myslím, že táto vec sa musí riešiť systémovo a koncepčne. Nemôžeme látať donekonečna diery záplatami na záplaty.
Ďakujem za slovo.
|
Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa Záborská, oceňujem, že vo svojom vystúpení neoznačujete inak presvedčených ľudí s iným názorom na vami predložený zákon za tých, ktorí chcú ubližovať alebo ktorí prejavujú nenávisť ku inak zmýšľajúcim. Chcem sa vyjadriť aj k tomu, čo ste hovorili o jednoznačnosti pohlavia, je fakt, keďže tu bolo spomínané, že či je to súboj ideológií alebo súboj faktov, je fakt, že jednoznačnosť pohlavia na bunkovej úrovni je faktom. Je faktom aj to, že sa rodia medzi nami ľudia, ktorí nemajú jednoznačne vyvinuté pohlavné orgány a pre samotných lekárov je to výzva, ako pristúpiť k takýmto ľuďom, ktorí potrebujú osobitnú starostlivosť. Poviem ešte dva konkrétne príklady, aj keď s vedomím toho, že jednotlivé skúsenosti, ako to často ľudia robia, nezakladajú ešte nejaký váhu názoru alebo poznania, či dokonca veľkého slova pravdy, ale podelím sa s vami všetkými o ne.
Jeden môj dobrý priateľ, jeden z najlepších, adoptoval syna, ktorý túži byť ženou, prezlieka sa, oblieka sa, oblieka sa teda ako žena a chcel by byť ženou. Tento muž mu nedovolil, aby v detstve podstúpil nezvratnú zmenu pohlavia ani chirurgickým zákrokom. Podobne manželkina známa má naopak biologickú dcéru, ktorá túži byť mužom. Ona povedala takúto vec. Nechcem, aby sa nevedelo, že moja dcéra biologická, ktorú volá mužským menom, má v tele maternicu a nie mužské orgány. Podľa mňa je dôležité, aby sa vedelo, kto je mu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|