Ja už len na záver v krátkosti chcem sa poďakovať za príspevok pani Kalmárovej, aj za faktickú poznámku pána Šmilnáka. Ja osobne považujem školstvo za jednu z najdôležitejších oblasti v spoločnosti a to obzvlášť v súčasnosti, kedy sa tu už z rôznych stránok, ale aj politických strán, či iných aktérov šíria nezmysly a konšpirácie. Pretože jediný účinný spôsob sa proti tomu brániť je vzdelanie. Vzdelanie ľudí sa dokáže lepšie orientovať v tom nápore informácií a dokáže ich lepšie vyhodnocovať a kriticky myslieť.
Takže školstvo si zaslúži patričnú pozornosť. Je to investícia do budúcnosti nás a našich detí, preto si myslím, že ide len o, že nejde len o ďalšie vytváranie zbytočného úradu. Veď áno, súhlasím na Slovensku vznikajú aj rôzne zbytočné funkcie a úrady, ale to nemôže byť dôvod na nezriadenie úradu, ktorý je potrebné zriadiť. Ako som hovorila vo svojom prejave na Slovensku máme vyše 117 000 učiteľov a 720 000 žiakov. Školský ombudsman by vystupoval ako obhajca práv pedagógov a žiakov. Zároveň by mohol aktívne vytvárať v spoločnosti, otvárať v spoločnosti dôležité témy, ktoré sa týkajú školstva. A tých tém je mnoho. Spomínala som diskrimináciu, šikanu, ale sú tu aj mnohé iné témy. Takže naozaj si myslím, že ide o dobrý návrh, ktorý prispeje k tomu, aby sa školstvu venovala pozornosť, ktorú si táto oblasť zaslúži. Ten dopyt tu je aj zo strany samotných pedagógov a žiakov.
Ďakujem.
|
... v tom na koho sa vlastne obrátiť. Tento fakt dosvedčujú aj vyjadrenia bývalého školského ombudsmana Martina Matáka, ktorý pre RTVS vyjadril, že väčšinou ľudia nevedeli s čím a kam sa majú obrátiť. Školský ombudsman by bol akýmsi zjednocovacím prvkom, na ktorého by sa mohol obrátiť ktokoľvek s problémom, či porušením práv v školskom prostredí. A následne by školský ombudsman by dokázal podnet adresovať na príslušný úrad či inštitúciu a zároveň dotknutej osobe poradiť ako postupovať ďalej. Ďalšia téma, ktorá si vyžaduje špeciálnu pozornosť je šikana na školách. Situácia je v tomto naozaj kritická a v posledných rokoch môžeme pozorovať nárast šikany na školách, ktorý je alarmujúci. Štatistiky hovoria jasnou rečou. Stále viac detí sa stáva obeťami psychického a fyzického týrania v prostredí, ktoré by pre nich malo byť bezpečným miestom. Na tento problém neupozornil, len samotný pedagógovia, ale aj inštitúcie a úrady ako komisár pre deti a dosvedčujú tomu aj výskumy. Napríklad podľa výskumu z roku 2020 sa v školskom roku 2019, 2020 stretlo so šikanou až 86 % škôl, čo predstavovalo alarmujúci nárast oproti rokom predtým. Dôsledky šikany sú zničujúci. Psychická trauma, úzkosť, depresia, strata sebavedomia. To všetko sú len niektoré z ťažkostí, s ktorými sa obete šikany potýkajú. V najhoršom prípade môže šikana vyústiť až do tragédie akej sme boli svedkami prednedávnom. Šikana je tiež často smerovaná voči menšinám a aj na základe tohto mnohí odborníci apelujú na riešenie situácie, ktorá ohrozuje bezpečnosť žiakov, ale aj samotných zamestnancov škôl. Je preto našou povinnosťou hľadať všetky možné spôsoby ako proti šikane bojovať a myslím si, že školský ombudsman by v tomto mohol zohrať kľúčovú rolu. Nedávno na Výbore pre sociálne veci vystúpil pán komisár pre deti, ktorý hovoril o tom, že deti sa boja oznámiť šikanu a týka sa to predovšetkým dievčat. Je to spôsobené najmä pocitom nedôvery. Často však žiaci ani nevedia na koho sa obrátiť a ak sa aj obrátili tak sa to neriešilo ďalej. Práve zriadenie školského ombudsmana by znamenalo, že žiaci by vedeli presne na koho sa v prípade šikany na škole obrátiť a napríklad s možnosťou anonymného oznámenia cez internet. Vzťahy na školách jednak medzi žiakmi, ale aj smerom k pedagógom nemusia byť vždy ideálne, čo môže vytvárať pocit nedôvery. Preto výhodou školského ombudsmana by bola jeho nezávislosť a nestrannosť. Ako Rómka nemôžem opomenúť porušovanie práv rómskych detí, ktoré aj v 21. storočí čelia závažnej diskriminácií na Slovensku v srdci Európy naďalej. Dochádza k segregovaniu rómskych detí. Prípadov, kedy je rómske dieťa zaradené do špeciálnej školy, len kvôli farbe svojej pleti je žiaľ mnoho. Tieto deti sú často nespravodlivo stigmatizované a odsúvané na okraj spoločnosti, čo má dlhodobé negatívne dôsledky na ich vzdelávanie a budúcnosť. Demokratickej spoločnosti musí mať každý rovnaký prístup k vzdelaniu. Školský ombudsman by na takéto prípady dohliadal a aktívne vystupoval proti nim, čím by zabezpečil spravodlivé zaobchádzanie so všetkými deťmi bez ohľadu na ich etnický pôvod. Rómske deti nie sú jediné, ktoré čelia diskriminácii a nie rovnakému zaobchádzaniu. Aj iné menšiny detí etnických skupín, či detí zo sociálne znevýhodnených rodín a deti s rôznymi formami postihnutia sa stretávajú s podobnými problémami. Tieto deti často čelia predsudkom. Sú vystavené vyššiemu riziku šikany a majú obmedzený prístup k vzdelávacím príležitostiam, ktoré by im umožnili plne rozvinúť svoj potenciál. Školský ombudsman by nie len, že chránil práva týchto detí, ale tiež by pracoval na vytváraní inkluzívneho školského prostredia, kde by každý mal možnosť rozvíjať sa a učiť sa v bezpečnom a podporujúcom prostredí. To zahŕňa aj aktívne opatrenia na zlepšenie povedomia a vzdelávania o rôznorodosti a inklúzií čím by sa znížila diskriminácia a predsudky v školách. Zriadením školského ombudsmana by zároveň odbremenilo verejného ochrancu práv a komisára pre deti. Školský ombudsman by mohol, by sa mohol venovať komplexnej agende ochrany práv v školskom prostredí a zároveň by otváral spoločnosti dôležité témy týkajúce sa vzdelávania. Školského ombudsmana má zriadeného napríklad Česká republika pričom už dlhší čas myšlienka zriadenia tejto funkcie rezonuje aj medzi slovenskými študentmi a pedagógmi. Napríklad aliancia stredoškolákov sa dlhodobo usiluje o zriadenie študentského ombudsmana. Tohto času túto ideu podporil aj vtedajší minister školstva Branislav Gröhling. Ďalej v roku 2017 slovenská komora učiteľov mu svoje pripomienky k národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania zdôraznila potrebu vytvorenia úradu školského ombudsmana. Citujem pripomienku slovenskej komory učiteľov. "Žiadame vytvoriť úrad školského ombudsmana so všetkými kompetenciami na ochranu pedagogických a odborných zamestnancov. V školskom prostredí sa vytvára množstvo vzťahov a tým aj množstvo konfliktov, ktorých riešení spadá do pôsobností rôznych organizácií bez ich vzájomnej komunikácie. Preto nie je možné dokonale zmapovať, vyhodnotiť a prijať opatrenia na zlepšenie klímy v školách a školských zariadeniach. Často neriešené alebo zdĺhavo riešené problémy majú negatívny dopad na prácu pedagogických zamestnancov. Pocit beznosnost beznos bezmocnosti vedie k frustrácii, ktorá sa navonok prejavuje únavou, nezáujmom a rezignáciou. V takomto stave nie sú potom schopní vytvoriť pokojné a tvorivé pracovné prostredie pre seba ani pre žiakov." Koniec citátu. Za podporu nášho návrhu sa vyslovil aj inštitút Mateja Bela, ktorý vyjadril podporu návrhu v rámci skupiny priateľov menšín v Národnej rade Slovenskej republiky. Aj nedávny rozhovor s učiteľkou, ktorá po dvadsiatich rokoch pôsobenia na štátnej škole odišla do súkromnej školy opäť poukázal na potrebu zriadenia funkcie školského ombudsmana. Učiteľka v rozhovore zdôraznila, že chýba podpora a právne zastúpenie na ochranu učiteľov a reálna pomoc, osoba alebo inštitúcia, ktorá obetiam poradí čo má robiť. Úrad školského ombudsmana by bol krok vpred v oblasti ochrany práv a budovania spravodlivejšieho a inkluzívnejšieho školského prostredia pre všetkých. Preto verím, že návrh nájde v parlamente dostatočnú podporu. Ďakujem.
|
... v tom na koho sa vlastne obrátiť. Tento fakt dosvedčujú aj vyjadrenia bývalého školského ombudsmana Martina Matáka, ktorý pre RTVS vyjadril, že väčšinou ľudia nevedeli s čím a kam sa majú obrátiť. Školský ombudsman by bol akýmsi zjednocovacím prvkom, na ktorého by sa mohol obrátiť ktokoľvek s problémom, či porušením práv v školskom prostredí. A následne by školský ombudsman by dokázal podnet adresovať na príslušný úrad či inštitúciu a zároveň dotknutej osobe poradiť ako postupovať ďalej. Ďalšia téma, ktorá si vyžaduje špeciálnu pozornosť je šikana na školách. Situácia je v tomto naozaj kritická a v posledných rokoch môžeme pozorovať nárast šikany na školách, ktorý je alarmujúci. Štatistiky hovoria jasnou rečou. Stále viac detí sa stáva obeťami psychického a fyzického týrania v prostredí, ktoré by pre nich malo byť bezpečným miestom. Na tento problém neupozornil, len samotný pedagógovia, ale aj inštitúcie a úrady ako komisár pre deti a dosvedčujú tomu aj výskumy. Napríklad podľa výskumu z roku 2020 sa v školskom roku 2019, 2020 stretlo so šikanou až 86 % škôl, čo predstavovalo alarmujúci nárast oproti rokom predtým. Dôsledky šikany sú zničujúci. Psychická trauma, úzkosť, depresia, strata sebavedomia. To všetko sú len niektoré z ťažkostí, s ktorými sa obete šikany potýkajú. V najhoršom prípade môže šikana vyústiť až do tragédie akej sme boli svedkami prednedávnom. Šikana je tiež často smerovaná voči menšinám a aj na základe tohto mnohí odborníci apelujú na riešenie situácie, ktorá ohrozuje bezpečnosť žiakov, ale aj samotných zamestnancov škôl. Je preto našou povinnosťou hľadať všetky možné spôsoby ako proti šikane bojovať a myslím si, že školský ombudsman by v tomto mohol zohrať kľúčovú rolu. Nedávno na Výbore pre sociálne veci vystúpil pán komisár pre deti, ktorý hovoril o tom, že deti sa boja oznámiť šikanu a týka sa to predovšetkým dievčat. Je to spôsobené najmä pocitom nedôvery. Často však žiaci ani nevedia na koho sa obrátiť a ak sa aj obrátili tak sa to neriešilo ďalej. Práve zriadenie školského ombudsmana by znamenalo, že žiaci by vedeli presne na koho sa v prípade šikany na škole obrátiť a napríklad s možnosťou anonymného oznámenia cez internet. Vzťahy na školách jednak medzi žiakmi, ale aj smerom k pedagógom nemusia byť vždy ideálne, čo môže vytvárať pocit nedôvery. Preto výhodou školského ombudsmana by bola jeho nezávislosť a nestrannosť. Ako Rómka nemôžem opomenúť porušovanie práv rómskych detí, ktoré aj v 21. storočí čelia závažnej diskriminácií na Slovensku v srdci Európy naďalej. Dochádza k segregovaniu rómskych detí. Prípadov, kedy je rómske dieťa zaradené do špeciálnej školy, len kvôli farbe svojej pleti je žiaľ mnoho. Tieto deti sú často nespravodlivo stigmatizované a odsúvané na okraj spoločnosti, čo má dlhodobé negatívne dôsledky na ich vzdelávanie a budúcnosť. Demokratickej spoločnosti musí mať každý rovnaký prístup k vzdelaniu. Školský ombudsman by na takéto prípady dohliadal a aktívne vystupoval proti nim, čím by zabezpečil spravodlivé zaobchádzanie so všetkými deťmi bez ohľadu na ich etnický pôvod. Rómske deti nie sú jediné, ktoré čelia diskriminácii a nie rovnakému zaobchádzaniu. Aj iné menšiny detí etnických skupín, či detí zo sociálne znevýhodnených rodín a deti s rôznymi formami postihnutia sa stretávajú s podobnými problémami. Tieto deti často čelia predsudkom. Sú vystavené vyššiemu riziku šikany a majú obmedzený prístup k vzdelávacím príležitostiam, ktoré by im umožnili plne rozvinúť svoj potenciál. Školský ombudsman by nie len, že chránil práva týchto detí, ale tiež by pracoval na vytváraní inkluzívneho školského prostredia, kde by každý mal možnosť rozvíjať sa a učiť sa v bezpečnom a podporujúcom prostredí. To zahŕňa aj aktívne opatrenia na zlepšenie povedomia a vzdelávania o rôznorodosti a inklúzií čím by sa znížila diskriminácia a predsudky v školách. Zriadením školského ombudsmana by zároveň odbremenilo verejného ochrancu práv a komisára pre deti. Školský ombudsman by mohol, by sa mohol venovať komplexnej agende ochrany práv v školskom prostredí a zároveň by otváral spoločnosti dôležité témy týkajúce sa vzdelávania. Školského ombudsmana má zriadeného napríklad Česká republika pričom už dlhší čas myšlienka zriadenia tejto funkcie rezonuje aj medzi slovenskými študentmi a pedagógmi. Napríklad aliancia stredoškolákov sa dlhodobo usiluje o zriadenie študentského ombudsmana. Tohto času túto ideu podporil aj vtedajší minister školstva Branislav Gröhling. Ďalej v roku 2017 slovenská komora učiteľov mu svoje pripomienky k národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania zdôraznila potrebu vytvorenia úradu školského ombudsmana. Citujem pripomienku slovenskej komory učiteľov. "Žiadame vytvoriť úrad školského ombudsmana so všetkými kompetenciami na ochranu pedagogických a odborných zamestnancov. V školskom prostredí sa vytvára množstvo vzťahov a tým aj množstvo konfliktov, ktorých riešení spadá do pôsobností rôznych organizácií bez ich vzájomnej komunikácie. Preto nie je možné dokonale zmapovať, vyhodnotiť a prijať opatrenia na zlepšenie klímy v školách a školských zariadeniach. Často neriešené alebo zdĺhavo riešené problémy majú negatívny dopad na prácu pedagogických zamestnancov. Pocit beznosnost beznos bezmocnosti vedie k frustrácii, ktorá sa navonok prejavuje únavou, nezáujmom a rezignáciou. V takomto stave nie sú potom schopní vytvoriť pokojné a tvorivé pracovné prostredie pre seba ani pre žiakov." Koniec citátu. Za podporu nášho návrhu sa vyslovil aj inštitút Mateja Bela, ktorý vyjadril podporu návrhu v rámci skupiny priateľov menšín v Národnej rade Slovenskej republiky. Aj nedávny rozhovor s učiteľkou, ktorá po dvadsiatich rokoch pôsobenia na štátnej škole odišla do súkromnej školy opäť poukázal na potrebu zriadenia funkcie školského ombudsmana. Učiteľka v rozhovore zdôraznila, že chýba podpora a právne zastúpenie na ochranu učiteľov a reálna pomoc, osoba alebo inštitúcia, ktorá obetiam poradí čo má robiť. Úrad školského ombudsmana by bol krok vpred v oblasti ochrany práv a budovania spravodlivejšieho a inkluzívnejšieho školského prostredia pre všetkých. Preto verím, že návrh nájde v parlamente dostatočnú podporu. Ďakujem.
|
... v tom na koho sa vlastne obrátiť. Tento fakt dosvedčujú aj vyjadrenia bývalého školského ombudsmana Martina Matáka, ktorý pre RTVS vyjadril, že väčšinou ľudia nevedeli s čím a kam sa majú obrátiť. Školský ombudsman by bol akýmsi zjednocovacím prvkom, na ktorého by sa mohol obrátiť ktokoľvek s problémom, či porušením práv v školskom prostredí. A následne by školský ombudsman by dokázal podnet adresovať na príslušný úrad či inštitúciu a zároveň dotknutej osobe poradiť ako postupovať ďalej. Ďalšia téma, ktorá si vyžaduje špeciálnu pozornosť je šikana na školách. Situácia je v tomto naozaj kritická a v posledných rokoch môžeme pozorovať nárast šikany na školách, ktorý je alarmujúci. Štatistiky hovoria jasnou rečou. Stále viac detí sa stáva obeťami psychického a fyzického týrania v prostredí, ktoré by pre nich malo byť bezpečným miestom. Na tento problém neupozornil, len samotný pedagógovia, ale aj inštitúcie a úrady ako komisár pre deti a dosvedčujú tomu aj výskumy. Napríklad podľa výskumu z roku 2020 sa v školskom roku 2019, 2020 stretlo so šikanou až 86 % škôl, čo predstavovalo alarmujúci nárast oproti rokom predtým. Dôsledky šikany sú zničujúci. Psychická trauma, úzkosť, depresia, strata sebavedomia. To všetko sú len niektoré z ťažkostí, s ktorými sa obete šikany potýkajú. V najhoršom prípade môže šikana vyústiť až do tragédie akej sme boli svedkami prednedávnom. Šikana je tiež často smerovaná voči menšinám a aj na základe tohto mnohí odborníci apelujú na riešenie situácie, ktorá ohrozuje bezpečnosť žiakov, ale aj samotných zamestnancov škôl. Je preto našou povinnosťou hľadať všetky možné spôsoby ako proti šikane bojovať a myslím si, že školský ombudsman by v tomto mohol zohrať kľúčovú rolu. Nedávno na Výbore pre sociálne veci vystúpil pán komisár pre deti, ktorý hovoril o tom, že deti sa boja oznámiť šikanu a týka sa to predovšetkým dievčat. Je to spôsobené najmä pocitom nedôvery. Často však žiaci ani nevedia na koho sa obrátiť a ak sa aj obrátili tak sa to neriešilo ďalej. Práve zriadenie školského ombudsmana by znamenalo, že žiaci by vedeli presne na koho sa v prípade šikany na škole obrátiť a napríklad s možnosťou anonymného oznámenia cez internet. Vzťahy na školách jednak medzi žiakmi, ale aj smerom k pedagógom nemusia byť vždy ideálne, čo môže vytvárať pocit nedôvery. Preto výhodou školského ombudsmana by bola jeho nezávislosť a nestrannosť. Ako Rómka nemôžem opomenúť porušovanie práv rómskych detí, ktoré aj v 21. storočí čelia závažnej diskriminácií na Slovensku v srdci Európy naďalej. Dochádza k segregovaniu rómskych detí. Prípadov, kedy je rómske dieťa zaradené do špeciálnej školy, len kvôli farbe svojej pleti je žiaľ mnoho. Tieto deti sú často nespravodlivo stigmatizované a odsúvané na okraj spoločnosti, čo má dlhodobé negatívne dôsledky na ich vzdelávanie a budúcnosť. Demokratickej spoločnosti musí mať každý rovnaký prístup k vzdelaniu. Školský ombudsman by na takéto prípady dohliadal a aktívne vystupoval proti nim, čím by zabezpečil spravodlivé zaobchádzanie so všetkými deťmi bez ohľadu na ich etnický pôvod. Rómske deti nie sú jediné, ktoré čelia diskriminácii a nie rovnakému zaobchádzaniu. Aj iné menšiny detí etnických skupín, či detí zo sociálne znevýhodnených rodín a deti s rôznymi formami postihnutia sa stretávajú s podobnými problémami. Tieto deti často čelia predsudkom. Sú vystavené vyššiemu riziku šikany a majú obmedzený prístup k vzdelávacím príležitostiam, ktoré by im umožnili plne rozvinúť svoj potenciál. Školský ombudsman by nie len, že chránil práva týchto detí, ale tiež by pracoval na vytváraní inkluzívneho školského prostredia, kde by každý mal možnosť rozvíjať sa a učiť sa v bezpečnom a podporujúcom prostredí. To zahŕňa aj aktívne opatrenia na zlepšenie povedomia a vzdelávania o rôznorodosti a inklúzií čím by sa znížila diskriminácia a predsudky v školách. Zriadením školského ombudsmana by zároveň odbremenilo verejného ochrancu práv a komisára pre deti. Školský ombudsman by mohol, by sa mohol venovať komplexnej agende ochrany práv v školskom prostredí a zároveň by otváral spoločnosti dôležité témy týkajúce sa vzdelávania. Školského ombudsmana má zriadeného napríklad Česká republika pričom už dlhší čas myšlienka zriadenia tejto funkcie rezonuje aj medzi slovenskými študentmi a pedagógmi. Napríklad aliancia stredoškolákov sa dlhodobo usiluje o zriadenie študentského ombudsmana. Tohto času túto ideu podporil aj vtedajší minister školstva Branislav Gröhling. Ďalej v roku 2017 slovenská komora učiteľov mu svoje pripomienky k národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania zdôraznila potrebu vytvorenia úradu školského ombudsmana. Citujem pripomienku slovenskej komory učiteľov. "Žiadame vytvoriť úrad školského ombudsmana so všetkými kompetenciami na ochranu pedagogických a odborných zamestnancov. V školskom prostredí sa vytvára množstvo vzťahov a tým aj množstvo konfliktov, ktorých riešení spadá do pôsobností rôznych organizácií bez ich vzájomnej komunikácie. Preto nie je možné dokonale zmapovať, vyhodnotiť a prijať opatrenia na zlepšenie klímy v školách a školských zariadeniach. Často neriešené alebo zdĺhavo riešené problémy majú negatívny dopad na prácu pedagogických zamestnancov. Pocit beznosnost beznos bezmocnosti vedie k frustrácii, ktorá sa navonok prejavuje únavou, nezáujmom a rezignáciou. V takomto stave nie sú potom schopní vytvoriť pokojné a tvorivé pracovné prostredie pre seba ani pre žiakov." Koniec citátu. Za podporu nášho návrhu sa vyslovil aj inštitút Mateja Bela, ktorý vyjadril podporu návrhu v rámci skupiny priateľov menšín v Národnej rade Slovenskej republiky. Aj nedávny rozhovor s učiteľkou, ktorá po dvadsiatich rokoch pôsobenia na štátnej škole odišla do súkromnej školy opäť poukázal na potrebu zriadenia funkcie školského ombudsmana. Učiteľka v rozhovore zdôraznila, že chýba podpora a právne zastúpenie na ochranu učiteľov a reálna pomoc, osoba alebo inštitúcia, ktorá obetiam poradí čo má robiť. Úrad školského ombudsmana by bol krok vpred v oblasti ochrany práv a budovania spravodlivejšieho a inkluzívnejšieho školského prostredia pre všetkých. Preto verím, že návrh nájde v parlamente dostatočnú podporu. Ďakujem.
|
... v tom na koho sa vlastne obrátiť. Tento fakt dosvedčujú aj vyjadrenia bývalého školského ombudsmana Martina Matáka, ktorý pre RTVS vyjadril, že väčšinou ľudia nevedeli s čím a kam sa majú obrátiť. Školský ombudsman by bol akýmsi zjednocovacím prvkom, na ktorého by sa mohol obrátiť ktokoľvek s problémom, či porušením práv v školskom prostredí. A následne by školský ombudsman by dokázal podnet adresovať na príslušný úrad či inštitúciu a zároveň dotknutej osobe poradiť ako postupovať ďalej. Ďalšia téma, ktorá si vyžaduje špeciálnu pozornosť je šikana na školách. Situácia je v tomto naozaj kritická a v posledných rokoch môžeme pozorovať nárast šikany na školách, ktorý je alarmujúci. Štatistiky hovoria jasnou rečou. Stále viac detí sa stáva obeťami psychického a fyzického týrania v prostredí, ktoré by pre nich malo byť bezpečným miestom. Na tento problém neupozornil, len samotný pedagógovia, ale aj inštitúcie a úrady ako komisár pre deti a dosvedčujú tomu aj výskumy. Napríklad podľa výskumu z roku 2020 sa v školskom roku 2019, 2020 stretlo so šikanou až 86 % škôl, čo predstavovalo alarmujúci nárast oproti rokom predtým. Dôsledky šikany sú zničujúci. Psychická trauma, úzkosť, depresia, strata sebavedomia. To všetko sú len niektoré z ťažkostí, s ktorými sa obete šikany potýkajú. V najhoršom prípade môže šikana vyústiť až do tragédie akej sme boli svedkami prednedávnom. Šikana je tiež často smerovaná voči menšinám a aj na základe tohto mnohí odborníci apelujú na riešenie situácie, ktorá ohrozuje bezpečnosť žiakov, ale aj samotných zamestnancov škôl. Je preto našou povinnosťou hľadať všetky možné spôsoby ako proti šikane bojovať a myslím si, že školský ombudsman by v tomto mohol zohrať kľúčovú rolu. Nedávno na Výbore pre sociálne veci vystúpil pán komisár pre deti, ktorý hovoril o tom, že deti sa boja oznámiť šikanu a týka sa to predovšetkým dievčat. Je to spôsobené najmä pocitom nedôvery. Často však žiaci ani nevedia na koho sa obrátiť a ak sa aj obrátili tak sa to neriešilo ďalej. Práve zriadenie školského ombudsmana by znamenalo, že žiaci by vedeli presne na koho sa v prípade šikany na škole obrátiť a napríklad s možnosťou anonymného oznámenia cez internet. Vzťahy na školách jednak medzi žiakmi, ale aj smerom k pedagógom nemusia byť vždy ideálne, čo môže vytvárať pocit nedôvery. Preto výhodou školského ombudsmana by bola jeho nezávislosť a nestrannosť. Ako Rómka nemôžem opomenúť porušovanie práv rómskych detí, ktoré aj v 21. storočí čelia závažnej diskriminácií na Slovensku v srdci Európy naďalej. Dochádza k segregovaniu rómskych detí. Prípadov, kedy je rómske dieťa zaradené do špeciálnej školy, len kvôli farbe svojej pleti je žiaľ mnoho. Tieto deti sú často nespravodlivo stigmatizované a odsúvané na okraj spoločnosti, čo má dlhodobé negatívne dôsledky na ich vzdelávanie a budúcnosť. Demokratickej spoločnosti musí mať každý rovnaký prístup k vzdelaniu. Školský ombudsman by na takéto prípady dohliadal a aktívne vystupoval proti nim, čím by zabezpečil spravodlivé zaobchádzanie so všetkými deťmi bez ohľadu na ich etnický pôvod. Rómske deti nie sú jediné, ktoré čelia diskriminácii a nie rovnakému zaobchádzaniu. Aj iné menšiny detí etnických skupín, či detí zo sociálne znevýhodnených rodín a deti s rôznymi formami postihnutia sa stretávajú s podobnými problémami. Tieto deti často čelia predsudkom. Sú vystavené vyššiemu riziku šikany a majú obmedzený prístup k vzdelávacím príležitostiam, ktoré by im umožnili plne rozvinúť svoj potenciál. Školský ombudsman by nie len, že chránil práva týchto detí, ale tiež by pracoval na vytváraní inkluzívneho školského prostredia, kde by každý mal možnosť rozvíjať sa a učiť sa v bezpečnom a podporujúcom prostredí. To zahŕňa aj aktívne opatrenia na zlepšenie povedomia a vzdelávania o rôznorodosti a inklúzií čím by sa znížila diskriminácia a predsudky v školách. Zriadením školského ombudsmana by zároveň odbremenilo verejného ochrancu práv a komisára pre deti. Školský ombudsman by mohol, by sa mohol venovať komplexnej agende ochrany práv v školskom prostredí a zároveň by otváral spoločnosti dôležité témy týkajúce sa vzdelávania. Školského ombudsmana má zriadeného napríklad Česká republika pričom už dlhší čas myšlienka zriadenia tejto funkcie rezonuje aj medzi slovenskými študentmi a pedagógmi. Napríklad aliancia stredoškolákov sa dlhodobo usiluje o zriadenie študentského ombudsmana. Tohto času túto ideu podporil aj vtedajší minister školstva Branislav Gröhling. Ďalej v roku 2017 slovenská komora učiteľov mu svoje pripomienky k národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania zdôraznila potrebu vytvorenia úradu školského ombudsmana. Citujem pripomienku slovenskej komory učiteľov. "Žiadame vytvoriť úrad školského ombudsmana so všetkými kompetenciami na ochranu pedagogických a odborných zamestnancov. V školskom prostredí sa vytvára množstvo vzťahov a tým aj množstvo konfliktov, ktorých riešení spadá do pôsobností rôznych organizácií bez ich vzájomnej komunikácie. Preto nie je možné dokonale zmapovať, vyhodnotiť a prijať opatrenia na zlepšenie klímy v školách a školských zariadeniach. Často neriešené alebo zdĺhavo riešené problémy majú negatívny dopad na prácu pedagogických zamestnancov. Pocit beznosnost beznos bezmocnosti vedie k frustrácii, ktorá sa navonok prejavuje únavou, nezáujmom a rezignáciou. V takomto stave nie sú potom schopní vytvoriť pokojné a tvorivé pracovné prostredie pre seba ani pre žiakov." Koniec citátu. Za podporu nášho návrhu sa vyslovil aj inštitút Mateja Bela, ktorý vyjadril podporu návrhu v rámci skupiny priateľov menšín v Národnej rade Slovenskej republiky. Aj nedávny rozhovor s učiteľkou, ktorá po dvadsiatich rokoch pôsobenia na štátnej škole odišla do súkromnej školy opäť poukázal na potrebu zriadenia funkcie školského ombudsmana. Učiteľka v rozhovore zdôraznila, že chýba podpora a právne zastúpenie na ochranu učiteľov a reálna pomoc, osoba alebo inštitúcia, ktorá obetiam poradí čo má robiť. Úrad školského ombudsmana by bol krok vpred v oblasti ochrany práv a budovania spravodlivejšieho a inkluzívnejšieho školského prostredia pre všetkých. Preto verím, že návrh nájde v parlamente dostatočnú podporu. Ďakujem.
|
|
|
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 338.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 338 z 27. mája 2024 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
|
Pán poslanec Galko, súhlasím s tebou, že tento návrh v skutočnosti nie je reakciou na bezpečnostnú situáciu a čo sa týka doživotného platu u šoféra a tej ochranky, tak ja neverím, že aj voliči koalície s týmto súhlasia. Obzvlášť v časoch, kedy veľká časť slovenských občanov musí bojovať s rastúcimi nákladmi na živo je zavádzanie takýchto privilégií nielen nespravodlivé, ale aj cynické. Pripomeňme si, že verejná služba by mala byť o záväzku slúžiť ľuďom, nie o hromadení osobných výhod. Aký signál vysielame verejnosti, keď schvaľujeme zákony, ktoré poskytujú doživotné finančné zabezpečenie pre politikov. Tieto návrhy sú v priamom rozpore s hodnotami rovnosti a spravodlivosti, ktoré by mali byť základom našej demokracie. Ako môžeme očakávať, že občania budú mať dôveru v inštitúcie, keď vidia, že sa naši lídri sústreďujú na zabezpečenie svojich vlastných záujmov, namiesto toho, aby sa venovali problémom, ktoré trápia bežných ľudí. Dôvera občanov v politický systém je kľúčová pre zdravé fungovanie demokracie.
Ak chceme, aby verejnosť verila v spravodlivosť demokratického politického systému, musíme preukázať, že naše rozhodnutia sú vedené verejným záujmom a nie osobnými ambíciami, alebo výhodami.
Ďakujem.
|
64.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Jožo, aj tebe ďakujem za tvoje vystúpenie. Hovoril si vo svojom prejave o svojich vlastných skúsenostiach. Treba však povedať, že koalícia ide zničiť fungujúcu, aj keď nie dokonalú inštitúciu. Myslím si, že v súčasnej situácii, kedy spoločnosť nutne potrebuje upokojiť a skoncovať s polarizovaním, je nezodpovedné predkladať takéto zákony. Pretože pokoj v spoločnosti sa nedá dosiahnuť len samotnými slovami. Pokoj spoločnosti si vyžaduje aj konkrétne činy. A medzi tieto činy patrí aj to, aby sa neprijímali zákony, ktoré rozdeľujú spoločnosť. A presne tak, ako to tu zaznelo, RTVS je fungujúca inštitúcia, ktorá, áno, nie je dokonalá, ale mali by sme sa držať zásady, že veci, ktoré fungujú, nebúrajme, ale reformujme.
Poďme diskutovať o tom, čo treba upraviť a prestaňme robiť revolúcie vo verejnoprávnych inštitúciách. A garantujem vám, že spoločne by sme dokázali nájsť konsenzuálny zákon, ktorý reálne posunie RTVS vpred. Taký zákon, ktorý nerozdelí spoločnosť, ktorá je už teraz rozdelená. Takže poďme reformovať to, čo si reformu vyžaduje, ale neničme to, čo funguje.
Ďakujem.
|
10.
Ďakujem za slovo.
Gábor, ďakujem za tvoje vystúpenie. Na začiatku si hovoril, že koalícia zahájila útok na niektoré médiá. Plne s tebou súhlasím a celé toto dianie, ktorého sme na Slovensku svedkami, musíme chápať v širokom kontexte. A to aj v kontexte valcovania špeciálnej prokuratúry či včerajšieho rokovania o zákone, ktorým koalícia ovládne fond na podporu kultúry. Pretože v skutočnosti boj o RTVS je pokračovaním boja za právny štát a demokraciu. Zmýšľanie predstaviteľov tejto koalície, v tomto prípade konkrétne pani ministerky, je autoritatívne s chúťkami cenzurovať nežiaduce umenie, nežiaduce médiá a nežiaduce názory. A to sme mohli vidieť minulý týždeň, keď sa pani ministerka vyjadrila, že si chce predvolať herca, ktorý ju mal kritizovať.
Takto to fungovalo za socializmu, kedy bola kritika režimu zakázaná a ľudia, ktorí vyjadrili svoj nesúhlas, boli prenasledovaní. A presne toto sa snaží dosiahnuť súčasná koalícia zmenami v RTVS-ke, pretože im kritika nie je pohodlná. Podľa ich mentality médiá nemôžu kritizovať vládu. Vidieť, že to môžeme, vidieť to môžeme aj na ich prístupe k novinárom, ktorých šikanujú a bojkotujú. Vraciame sa naspäť do mečiarovských komunistických čias, kedy štátna televízia bola nástrojom propagandy vládnej moci. Čo iné však môžeme čakať, keď si predseda tejto vlády podľa jeho vlastných slov Nežnú revolúciu ani len nevšimol? Či podpredsedu parlamentu, ktorý otvorenie obdiv... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Ďakujem za slovo, pán poslanec vo svojom vystúpení ste hovorili o politizácii fondu. Mňa naozaj desí tá predstava snaha koalície ovládnuť, takmer všetci spoločenské oblasti. Pretože toto zachádza ďaleko nad rámec ovládnutia nejakých mocenských inštitúcií. V súčasnej politickej klíme, sa stretávame s mnohými pokusmi o ovládnutie, kontrolu a obmedzenie umenia. Nedávno sa pani ministerka vyjadrila, že si chce predvolať herca, ktorý ju kritizoval. Kedysi sme tu mali vedúcu úlohu komunistickej strany a dovolím si povedať, že týmto návrhom zákonom sa tu zavedie vedúca úloha strany SNS v kultúre a umení. A presne o tomto to je. Síce sa snažia zakrývať za rôzne nálepky ako slovenská kultúra, ale v skutočnosti ide o snahu ovládnuť umenie a kultúru. Takéto pokusy nás odvádzajú od základných princípov slobody, prejavu a pluralizmu, ktoré tvoria základ demokracie. Pretože v demokratickej spoločnosti nemôže o kultúre rozhodovať politická moc. Vonkoncom nesmie spoločnosti politická moc vtláčať aké umenie je správne a aké nesprávne. A ako to povedal v rozprave pán poslanec Dostál, fond na podporu umenia sa týmto návrhom mení z verejnoprávnej inštitúcie na politickú. Žiaľ celé to zapadá do koncepcie presadzovania moci, ktorej sme tu svedkami už od začiatku volebného obdobia. A úprimne, obávam sa, s čím koalícia príde po fonde na podporu umenia a RTVSke. Ďakujem
|
68.
Ďakujem za slovo.
Pán Blaha, počúvala som tu od vás rôzne slová o LGBT komunite, ja sama mám konzervatívnejšie názory, ale musím reagovať, pretože vy ste asi taký autentický bojovník proti LGBT, ako je váš predseda demokrat. Dovolím si preto citovať vaše slová, pán Blaha: "Rovnosť, sloboda a láska, to sú základné sociálnodemokratické hodnoty. Myslím, že spoločnosť je už nastavená tak, že by tu mohli byť nejaké ústupky voči gejom a lesbičkám, ale na manželstvá sme ešte nedorástli. Ja osobne som s nimi nemal problém." Toto ste povedali vy na pochode PRIDE, na ktorom ste sa zúčastnili v roku 2014.
Môžem pokračovať ďalšou citáciou z článku, ktorý vyšiel v roku 2015: "Poslanec SMER-u SD Ľuboš Blaha, chce presadiť, aby všetci, ktorí žijú v spoločnej domácnosti, mali možnosť nahliadať do svojich zdravotných dokumentácií alebo mohli po sebe dediť," takže asi toľko ku vašej konzistentnosti a autentickosti.
Ďakujem.
|
Ďakujem za slovo. Marek, ďakujem za tvoje vecné vystúpenie. Chcela by som ale spomenúť tie zubné benefity o ktorých si hovoril aj ty v rozprave. Pretože to je vec, ktorá sa dotkne mnoho ľudí. V roku 2023 zdravotné poisťovne zabezpečili financovanie zubných ošetrení a dentálnej hygieny vo výške 45,8 mil. eur, čo tvorilo 75 % všetkých výdavkov na benefity v roku 2023. Aj samotné ministerstvo zdravotníctva priznalo, že vďaka zubnému benefitu sa v rokoch 2019 až 2023 výrazne zlepšilo orálne zdravie občanov Slovenska a zvýšila sa účasť na preventívnych prehliadkach o 12 %. Hoci je zrejmé, že zubný benefit viedol k zlepšeniu zdravia občanov pani ministerka sa rozhodla zrušiť financovanie týchto benefitov a to napriek tomu, že podľa štatistického úradu minulý rok vzrástli ceny u zubárov takmer o pätinu napriek tomu, že už teraz majú ľudia problém s úhradou zdravotných zákrokov.
Zubný lekár Peter Džupa sa vyjadril, že ľudia bežne splácajú zubné ošetrenie na splátky aj pol roka. Podľa môjho konsolidácia nemôže ísť na úkor zdravia a rozhodne šetriť na zdravotných benefitoch považujem za antisociálne opatrenia ministerky vo vláde, ktorá sa prezentuje ako sociálna. Ďakujem.
|
Prosím pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73, ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 51 za, 1 proti, 84 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Ani tento návrh sme neposunuli do druhého čítania.
Pristúpime k hlasovaniu o prvom čítaní o návrhu poslanca Krúpu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 584/2013 o protifašistickom odboji, tlač 226, bod 65 schváleného programu.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor pre obranu a bezpečnosť poslancovi Gáborovi Grendelovi, aby hlasovanie uviedol.
|
Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73, ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 44 za, 1 proti, 86 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Teraz prosím povereného člena Výboru pre zdravotníctvo, poslanca Tomáša Szalaya, aby uviedol hlasovanie o bode 58 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Stachuru a Majerského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, tlač 143. Nech sa páči, pán spravodajca.
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Gábor, ďakujem aj za tvoj prejav. Správne si poukázal na dôležitosť mimovládnych organizácií v demokratickej spoločnosti. Treba poznamenať, že aj v dnešnej dobe existuje mnoho krajín, kde občania bojujú o svoje základné demokratické práva a slobody. Preto naše povinnosti a zodpovednosť, nielen na nás poslancov, ale rovnako aj občanov, spočívajú v tom, byť aktívnymi a pozornými voči vládnej moci. Len tak môžeme zabrániť potenciálnemu zneužívaniu moci a udržať si slobodu. A myslím si, že presne týmto zákonom sa koalícia snaží podkopať nohy občianskej spoločnosti. Práve aktívna občianska spoločnosť je účinnou obranou proti zneužívaniu moci, ktorého sme tu svedkami. Od začiatku vládnutia tejto koalície je jasné, že právny štát Slovenska čaká veľmi ťažká skúška, no a teraz, keď už majú aj prezidenta, zákonodarnú a výkonnú moc, tak to budú valcovať ešte sebavedomejšie.
Vidíme, že vládna koalícia sa okrem médií pustila už aj do súdnej moci, predseda súdnej mapy bol odvolaný, otvorene sa hovorí o tom, že kandidátom koalície na túto funkciu bude Harabin. Takže naozaj som rada, že si vystúpil a vysvetlil, ako sa vláda týmto návrhom snaží podkopávať nohy občianskej spoločnosti. Mimovládne organizácie sú dôležitou súčasťou spoločnosti, áno, ich financovanie musí byť transparentné, ale tento návrh nie je ničím iným, ako ďalším valcovaním právneho štátu a demokracie.
Ďakujem.
|
...bodka, úvodzovky hore.
Ďakujem. aby som to z tej hyperbolizovane roviny sto rokov preniesla do konkrétnej roviny. Hovorí teda súčasne schválený platný ešte neúčinný Trestný zákon, teda to je tá, aby som to nejak snáď sa pán minister, neviem, je tu, neurazí, bude to teda nazývať, že novela pána, pána Suska, nech to rozlišujeme. Tak som počula, že niekto na mňa hovorí. Tak tam sa proste hej v tých ustanoveniach, ktoré menia politiku ukladania trestov hovorí, že ak trestný čin nemá hornú hranicu ustanovenú trestu odňatia slobody nad osem rokov, tak súd vlastne nie je hej sa vôbec akože povinný zaoberať tým, či by mal byť páchateľ vystavený trestu odňatia slobody, lenže dámy a páni horná hranica osem a viac rokov sú násilné trestné činy, to sú, to sú neni že ja neviem hej niekto robil neplechu na ja neviem lyžiarskom zájazde. To sú, povedzme, to sú, povedzme vražda novorodeného dieťaťa matkou, kde je štyri až osem rokov, to je usmrtenie dvoch a viacerých osôb hrubým porušením, pardon tam je desať rokov, ale máme, máme zabitie podľa § 148, teda takisto ak ide o ublíženie na zdraví dokonca tam je aj na chránenej, chránenej osobe, nedovolené prerušenie tehotenstva bez súhlasu tehotnej ženy, je tam dokonca aha aj pri tých ekonomických hej, že asi neviem či si to uvedomili lúpež je taký špeciálny, špeciálny trestný čin, ktorý spája aj útok voči osobnej slobode, aj, aj voči majetku, tam takisto teda nemusí byť hej obligatórne uložený trest odňatia slobody a čo je ešte väčšia teda akože hej na pováženie, že nasleduje ďalšie pravidlo ukladanie trestov, ktoré hovorí, že ak je horná hranica desať rokov, už nie osem rokov, ale do desať rokov, tak súd má zvážiť, či teda by nebolo predsa len vhodnejšie uložiť trest domáceho väzenia. Viete, čo sú to trestné činy, viete, čo sú to zločiny s hornou hranicou desať rokov? Viete, o čom sa bavíme? A že to sú fakt neni akože piškvorky. To sú, to sú naozaj, to je, to sú, to sú veci, ako je, ako je nedovolené odoberanie orgánov, ako je zabitie, proste napitý vodiť, ktorý zrazí mamičku aj s kočiarom na, na, na tomtok na chodníku. To sú, to sú, neviem, či ma niekto dopĺňa. Aj dôchodcu samozrejme pravdaže, pravdaže a to som tým nechcela nejak rozlíšiť, len som chcela chránenú osobu podľa, podľa zákona spomenúť. Čiže naozaj že tam sú, tam sú skutky, ktoré poškodzujú život a zdravie. Ak tu doteraz počúvame, že účelom tejto, tejto novely je, aby bol prísnejšie chránený život a zdravie, tak presne tak to v duchu tých ustanovení, o ktorých hovorím, ktoré teda ukladajú nové pravidlá trestania, nie je hej. Rovnako neplatí, že táto novela je inšpirovaná nejakými pokrokovými krajinami. Nie je to tak a je úplne jedno, koľkokrát to bude minister vnútra a zmešič boxu straníckeho opakovať, pretože naozaj Maďarsko, Rakúsko, Nemecko majú dokonca v prípade vraždy s vopred uváženou pohnútkou, teda úkladnou vraždou takisto nepremlčateľnú hej úkladnú vraždu napríklad o tom, ak je to v Nemecku inak som tu už hovorila v predošlej rozprave. Rovnako neplatí tá argumentácia, že sa dokonca teda je to výrok, ktorý som zachytila v médiách, pán minister ma môže opraviť, ak nie je korektný, som zachytila teda, že sa, že sa pán minister spravodlivosti vyjadril, že veď ale účelom nemá byť trestať teda páchateľa, ale a čo má byť účelom trestného práva pre Krista Pána hej. Veď to, veď to nie je etický kódex v jedálny pre študentov, ako sa majú správať pri stolovaní, to sa nevolá trestné právo preto, aby netrestalo, ale preto, aby trestalo. Hej my nemôžeme, my nemôžeme proste rezignovať na, na to, že má mať aj odstrašujúcu funkciu. Áno rozumiem tomu trendu, že nechceme teda ísť tou cestou toho tvrdého väzenstva, ktoré na konci dňa naozaj neprináša prevýchovu, ale to je úplne iná téma, to je koncepcia väzenstva, o ktorej sa bavme a tu vlastne tu nikto doteraz nerieši ani nám neprišla povedať, ako by to malo byť inak hej. Tu sa bavíme úplne inej téme. My neriešime, ako funguje trest odňatia slobody a aké má dopady na behaviorálne správanie odsúdeného a teda osoby po výkone tohto trestu. My sa tu bavíme o ustanovení trestných sadzieb a o tom, že páchateľ by mal byť potrestaný menej citeľne. No tak potom tak robme to v občianskom právnom konaní, tak nech zaplatí škodu, prípadne nejaký ten trest v rovine úrokov alebo penále a vybavené. Zrušme trestné právo, trestné právo musí ukladať citeľnú sankciu, ono musí sa tomu štát, musí v zmysle teda využívania trestného práva ako ultima ratio dať páchateľovi najavo, že využije najtvrdšie svoje nástroje na to, aby ho buď potrestal, lebo to je sankčný mechanizmus. Trestné právo je sankčný mechanizmus áno, čiže ukladá sankcie, alebo ho teda potrestá za spáchaný trestný čin, vyvodil trestnoprávnu zodpovednosť, čin zodpovednosť áno toto je tá rola, ktorú tu štát plní alebo vo vzťahu k ostatným odstrašil páchateľov od páchania tejto trestnej činnosti a práve tým zabezpečuje ten preventívny účel. Keď hovoríme, že nechceme trestať páchateľov, no najlepšie to budeme robiť tým, že s budú báť to páchať hej. Ak vedia, že im hrozí sankcia, pre ktorú sa im neoplatí spáchať trestný čin, no tak to je tá najracionálnejšia cesta ako v tom, ako im v tom brániť a nie že budeme hovoriť, že my im dáme peňažný trest a teda budú dostatočne potrestaní a tými istými ústami zároveň hovoríme, že ujma na ekonomických právach nemôže byť trestaná prísnejšie než ujma na živote. No a keď tú ujmu spôsobuje trest, tak to otáčame hej už to tak zrazu neplatí. No tak buď ujma spôsobujúca, teda zásah do majetkových práv bolí človeka bez ohľadu na to, či je spôsobený páchateľom alebo sankciou zo strany štátu hej alebo to tak nie je. Tak si to treba akože rozmyslieť, je to veľmi nekonzistentná argumentácia. Čiže zhrnúc to. Vyriešili sme síce a chvalabohu, chvalabohu za to vyriešili sme jeden toxický prvok, zároveň platí, žiaľbohu nechali sme tam kopec ďalších, ktoré, ktoré nezmenia ten toxický účinok novely, ktorá nastane po, po 15. marci a to som sa vôbec nedotýkala ešte procesnoprávnych inštitútov, ani to sem pre túto chvíľu nepatrí. Ak moje kolegyne teda hovorili o tom, čo by sa malo zmeniť v hmotnoprávnej úprave vo vzťahu k trestnému činu znásilnenia, ja hovorím, že by sa malo komplet zmeniť to, čo bolo doteraz ušité naozaj horúcou, horúcou ihlou. Ja prezumpujem a chcem prezumpovať, že mnohé z tých vecí boli naozaj že nešťastným následkom proste rýchlej roboty chvatnej málo platnej, že to nebol zlý úmysel všetky tie veci, ktoré naozaj budú ešte vyprskovávať a prechádzať na povrch aj sa teda budú dostávať do, do verejnej a mediálnej pozornosti zvlášť tie pravidlá ukladania sankcií, keď vy zrazu zistíte, že na čo vám je ten trest odňatia slobody, keď ho nemáte ako uložiť hej. Čiže tam kde ja skôr vidím ten priestor na to, aby sme, aby sme sa minimálne teda už keď nie hej vybrali takou tou cestou, ktorá je deklaratórne pripisovaná tejto novele, tejto reforme, tak aspoň aby sme zabránili toxickým účinkom, ktoré, ktoré prináša. S tým, že, že ak by sme chceli ísť tou cestou, ktorou je zdôvodňovaný tento návrh, tak sa potom naozaj bavme o podmienkach väzenstva, bavme sa o tom, že kto s tými ľuďmi pracuje, do akého prostredia sa vracajú, či je vôbec akože veď to je tak zložitý systém, on začína povedzme od, od detí, ktoré vyrastali v detských domovoch povedzme hej, že aké je pre nich prostredie nachystané, kam sa oni zaradia do spoločnosti, aké majú častokrát možnosti na, na ekonomickú činnosť, čím sa živia hej a tak ďalej. Deti proste z chudobného prostredia, ktoré áno hej zvlášť teda zmarginalizovaných rómskych komunít, že, že aká je perspektíva pre nich, ak sa chceme teda baviť o tom, že nechceme využívať to hej trestanie ako, ako nejaký prežitok, tak sa poďme baviť o tom, že aké sú iné možnosti na to, aby trest odňatia slobody ostal zachovaný ako odstrašujúci element a ak ho teda niekto spácha ten trestný čin, za ktorý nastupuje, aby naozaj nebol faktorom, ktorý toho odsúdeného vlastne ešte väčšmi zamotá v tomto cykle a zvedie k recidíve. To je to, čo by sme mali robiť a to teda ani ten samotný zákon tobôž táto samotná novela bohužiaľ neprináša. Ďakujem. (Potlesk.)
|
...bodka, úvodzovky hore.
Ďakujem. aby som to z tej hyperbolizovane roviny sto rokov preniesla do konkrétnej roviny. Hovorí teda súčasne schválený platný ešte neúčinný Trestný zákon, teda to je tá, aby som to nejak snáď sa pán minister, neviem, je tu, neurazí, bude to teda nazývať, že novela pána, pána Suska, nech to rozlišujeme. Tak som počula, že niekto na mňa hovorí. Tak tam sa proste hej v tých ustanoveniach, ktoré menia politiku ukladania trestov hovorí, že ak trestný čin nemá hornú hranicu ustanovenú trestu odňatia slobody nad osem rokov, tak súd vlastne nie je hej sa vôbec akože povinný zaoberať tým, či by mal byť páchateľ vystavený trestu odňatia slobody, lenže dámy a páni horná hranica osem a viac rokov sú násilné trestné činy, to sú, to sú neni že ja neviem hej niekto robil neplechu na ja neviem lyžiarskom zájazde. To sú, povedzme, to sú, povedzme vražda novorodeného dieťaťa matkou, kde je štyri až osem rokov, to je usmrtenie dvoch a viacerých osôb hrubým porušením, pardon tam je desať rokov, ale máme, máme zabitie podľa § 148, teda takisto ak ide o ublíženie na zdraví dokonca tam je aj na chránenej, chránenej osobe, nedovolené prerušenie tehotenstva bez súhlasu tehotnej ženy, je tam dokonca aha aj pri tých ekonomických hej, že asi neviem či si to uvedomili lúpež je taký špeciálny, špeciálny trestný čin, ktorý spája aj útok voči osobnej slobode, aj, aj voči majetku, tam takisto teda nemusí byť hej obligatórne uložený trest odňatia slobody a čo je ešte väčšia teda akože hej na pováženie, že nasleduje ďalšie pravidlo ukladanie trestov, ktoré hovorí, že ak je horná hranica desať rokov, už nie osem rokov, ale do desať rokov, tak súd má zvážiť, či teda by nebolo predsa len vhodnejšie uložiť trest domáceho väzenia. Viete, čo sú to trestné činy, viete, čo sú to zločiny s hornou hranicou desať rokov? Viete, o čom sa bavíme? A že to sú fakt neni akože piškvorky. To sú, to sú naozaj, to je, to sú, to sú veci, ako je, ako je nedovolené odoberanie orgánov, ako je zabitie, proste napitý vodiť, ktorý zrazí mamičku aj s kočiarom na, na, na tomtok na chodníku. To sú, to sú, neviem, či ma niekto dopĺňa. Aj dôchodcu samozrejme pravdaže, pravdaže a to som tým nechcela nejak rozlíšiť, len som chcela chránenú osobu podľa, podľa zákona spomenúť. Čiže naozaj že tam sú, tam sú skutky, ktoré poškodzujú život a zdravie. Ak tu doteraz počúvame, že účelom tejto, tejto novely je, aby bol prísnejšie chránený život a zdravie, tak presne tak to v duchu tých ustanovení, o ktorých hovorím, ktoré teda ukladajú nové pravidlá trestania, nie je hej. Rovnako neplatí, že táto novela je inšpirovaná nejakými pokrokovými krajinami. Nie je to tak a je úplne jedno, koľkokrát to bude minister vnútra a zmešič boxu straníckeho opakovať, pretože naozaj Maďarsko, Rakúsko, Nemecko majú dokonca v prípade vraždy s vopred uváženou pohnútkou, teda úkladnou vraždou takisto nepremlčateľnú hej úkladnú vraždu napríklad o tom, ak je to v Nemecku inak som tu už hovorila v predošlej rozprave. Rovnako neplatí tá argumentácia, že sa dokonca teda je to výrok, ktorý som zachytila v médiách, pán minister ma môže opraviť, ak nie je korektný, som zachytila teda, že sa, že sa pán minister spravodlivosti vyjadril, že veď ale účelom nemá byť trestať teda páchateľa, ale a čo má byť účelom trestného práva pre Krista Pána hej. Veď to, veď to nie je etický kódex v jedálny pre študentov, ako sa majú správať pri stolovaní, to sa nevolá trestné právo preto, aby netrestalo, ale preto, aby trestalo. Hej my nemôžeme, my nemôžeme proste rezignovať na, na to, že má mať aj odstrašujúcu funkciu. Áno rozumiem tomu trendu, že nechceme teda ísť tou cestou toho tvrdého väzenstva, ktoré na konci dňa naozaj neprináša prevýchovu, ale to je úplne iná téma, to je koncepcia väzenstva, o ktorej sa bavme a tu vlastne tu nikto doteraz nerieši ani nám neprišla povedať, ako by to malo byť inak hej. Tu sa bavíme úplne inej téme. My neriešime, ako funguje trest odňatia slobody a aké má dopady na behaviorálne správanie odsúdeného a teda osoby po výkone tohto trestu. My sa tu bavíme o ustanovení trestných sadzieb a o tom, že páchateľ by mal byť potrestaný menej citeľne. No tak potom tak robme to v občianskom právnom konaní, tak nech zaplatí škodu, prípadne nejaký ten trest v rovine úrokov alebo penále a vybavené. Zrušme trestné právo, trestné právo musí ukladať citeľnú sankciu, ono musí sa tomu štát, musí v zmysle teda využívania trestného práva ako ultima ratio dať páchateľovi najavo, že využije najtvrdšie svoje nástroje na to, aby ho buď potrestal, lebo to je sankčný mechanizmus. Trestné právo je sankčný mechanizmus áno, čiže ukladá sankcie, alebo ho teda potrestá za spáchaný trestný čin, vyvodil trestnoprávnu zodpovednosť, čin zodpovednosť áno toto je tá rola, ktorú tu štát plní alebo vo vzťahu k ostatným odstrašil páchateľov od páchania tejto trestnej činnosti a práve tým zabezpečuje ten preventívny účel. Keď hovoríme, že nechceme trestať páchateľov, no najlepšie to budeme robiť tým, že s budú báť to páchať hej. Ak vedia, že im hrozí sankcia, pre ktorú sa im neoplatí spáchať trestný čin, no tak to je tá najracionálnejšia cesta ako v tom, ako im v tom brániť a nie že budeme hovoriť, že my im dáme peňažný trest a teda budú dostatočne potrestaní a tými istými ústami zároveň hovoríme, že ujma na ekonomických právach nemôže byť trestaná prísnejšie než ujma na živote. No a keď tú ujmu spôsobuje trest, tak to otáčame hej už to tak zrazu neplatí. No tak buď ujma spôsobujúca, teda zásah do majetkových práv bolí človeka bez ohľadu na to, či je spôsobený páchateľom alebo sankciou zo strany štátu hej alebo to tak nie je. Tak si to treba akože rozmyslieť, je to veľmi nekonzistentná argumentácia. Čiže zhrnúc to. Vyriešili sme síce a chvalabohu, chvalabohu za to vyriešili sme jeden toxický prvok, zároveň platí, žiaľbohu nechali sme tam kopec ďalších, ktoré, ktoré nezmenia ten toxický účinok novely, ktorá nastane po, po 15. marci a to som sa vôbec nedotýkala ešte procesnoprávnych inštitútov, ani to sem pre túto chvíľu nepatrí. Ak moje kolegyne teda hovorili o tom, čo by sa malo zmeniť v hmotnoprávnej úprave vo vzťahu k trestnému činu znásilnenia, ja hovorím, že by sa malo komplet zmeniť to, čo bolo doteraz ušité naozaj horúcou, horúcou ihlou. Ja prezumpujem a chcem prezumpovať, že mnohé z tých vecí boli naozaj že nešťastným následkom proste rýchlej roboty chvatnej málo platnej, že to nebol zlý úmysel všetky tie veci, ktoré naozaj budú ešte vyprskovávať a prechádzať na povrch aj sa teda budú dostávať do, do verejnej a mediálnej pozornosti zvlášť tie pravidlá ukladania sankcií, keď vy zrazu zistíte, že na čo vám je ten trest odňatia slobody, keď ho nemáte ako uložiť hej. Čiže tam kde ja skôr vidím ten priestor na to, aby sme, aby sme sa minimálne teda už keď nie hej vybrali takou tou cestou, ktorá je deklaratórne pripisovaná tejto novele, tejto reforme, tak aspoň aby sme zabránili toxickým účinkom, ktoré, ktoré prináša. S tým, že, že ak by sme chceli ísť tou cestou, ktorou je zdôvodňovaný tento návrh, tak sa potom naozaj bavme o podmienkach väzenstva, bavme sa o tom, že kto s tými ľuďmi pracuje, do akého prostredia sa vracajú, či je vôbec akože veď to je tak zložitý systém, on začína povedzme od, od detí, ktoré vyrastali v detských domovoch povedzme hej, že aké je pre nich prostredie nachystané, kam sa oni zaradia do spoločnosti, aké majú častokrát možnosti na, na ekonomickú činnosť, čím sa živia hej a tak ďalej. Deti proste z chudobného prostredia, ktoré áno hej zvlášť teda zmarginalizovaných rómskych komunít, že, že aká je perspektíva pre nich, ak sa chceme teda baviť o tom, že nechceme využívať to hej trestanie ako, ako nejaký prežitok, tak sa poďme baviť o tom, že aké sú iné možnosti na to, aby trest odňatia slobody ostal zachovaný ako odstrašujúci element a ak ho teda niekto spácha ten trestný čin, za ktorý nastupuje, aby naozaj nebol faktorom, ktorý toho odsúdeného vlastne ešte väčšmi zamotá v tomto cykle a zvedie k recidíve. To je to, čo by sme mali robiť a to teda ani ten samotný zákon tobôž táto samotná novela bohužiaľ neprináša. Ďakujem. (Potlesk.)
|
...bodka, úvodzovky hore.
Ďakujem. aby som to z tej hyperbolizovane roviny sto rokov preniesla do konkrétnej roviny. Hovorí teda súčasne schválený platný ešte neúčinný Trestný zákon, teda to je tá, aby som to nejak snáď sa pán minister, neviem, je tu, neurazí, bude to teda nazývať, že novela pána, pána Suska, nech to rozlišujeme. Tak som počula, že niekto na mňa hovorí. Tak tam sa proste hej v tých ustanoveniach, ktoré menia politiku ukladania trestov hovorí, že ak trestný čin nemá hornú hranicu ustanovenú trestu odňatia slobody nad osem rokov, tak súd vlastne nie je hej sa vôbec akože povinný zaoberať tým, či by mal byť páchateľ vystavený trestu odňatia slobody, lenže dámy a páni horná hranica osem a viac rokov sú násilné trestné činy, to sú, to sú neni že ja neviem hej niekto robil neplechu na ja neviem lyžiarskom zájazde. To sú, povedzme, to sú, povedzme vražda novorodeného dieťaťa matkou, kde je štyri až osem rokov, to je usmrtenie dvoch a viacerých osôb hrubým porušením, pardon tam je desať rokov, ale máme, máme zabitie podľa § 148, teda takisto ak ide o ublíženie na zdraví dokonca tam je aj na chránenej, chránenej osobe, nedovolené prerušenie tehotenstva bez súhlasu tehotnej ženy, je tam dokonca aha aj pri tých ekonomických hej, že asi neviem či si to uvedomili lúpež je taký špeciálny, špeciálny trestný čin, ktorý spája aj útok voči osobnej slobode, aj, aj voči majetku, tam takisto teda nemusí byť hej obligatórne uložený trest odňatia slobody a čo je ešte väčšia teda akože hej na pováženie, že nasleduje ďalšie pravidlo ukladanie trestov, ktoré hovorí, že ak je horná hranica desať rokov, už nie osem rokov, ale do desať rokov, tak súd má zvážiť, či teda by nebolo predsa len vhodnejšie uložiť trest domáceho väzenia. Viete, čo sú to trestné činy, viete, čo sú to zločiny s hornou hranicou desať rokov? Viete, o čom sa bavíme? A že to sú fakt neni akože piškvorky. To sú, to sú naozaj, to je, to sú, to sú veci, ako je, ako je nedovolené odoberanie orgánov, ako je zabitie, proste napitý vodiť, ktorý zrazí mamičku aj s kočiarom na, na, na tomtok na chodníku. To sú, to sú, neviem, či ma niekto dopĺňa. Aj dôchodcu samozrejme pravdaže, pravdaže a to som tým nechcela nejak rozlíšiť, len som chcela chránenú osobu podľa, podľa zákona spomenúť. Čiže naozaj že tam sú, tam sú skutky, ktoré poškodzujú život a zdravie. Ak tu doteraz počúvame, že účelom tejto, tejto novely je, aby bol prísnejšie chránený život a zdravie, tak presne tak to v duchu tých ustanovení, o ktorých hovorím, ktoré teda ukladajú nové pravidlá trestania, nie je hej. Rovnako neplatí, že táto novela je inšpirovaná nejakými pokrokovými krajinami. Nie je to tak a je úplne jedno, koľkokrát to bude minister vnútra a zmešič boxu straníckeho opakovať, pretože naozaj Maďarsko, Rakúsko, Nemecko majú dokonca v prípade vraždy s vopred uváženou pohnútkou, teda úkladnou vraždou takisto nepremlčateľnú hej úkladnú vraždu napríklad o tom, ak je to v Nemecku inak som tu už hovorila v predošlej rozprave. Rovnako neplatí tá argumentácia, že sa dokonca teda je to výrok, ktorý som zachytila v médiách, pán minister ma môže opraviť, ak nie je korektný, som zachytila teda, že sa, že sa pán minister spravodlivosti vyjadril, že veď ale účelom nemá byť trestať teda páchateľa, ale a čo má byť účelom trestného práva pre Krista Pána hej. Veď to, veď to nie je etický kódex v jedálny pre študentov, ako sa majú správať pri stolovaní, to sa nevolá trestné právo preto, aby netrestalo, ale preto, aby trestalo. Hej my nemôžeme, my nemôžeme proste rezignovať na, na to, že má mať aj odstrašujúcu funkciu. Áno rozumiem tomu trendu, že nechceme teda ísť tou cestou toho tvrdého väzenstva, ktoré na konci dňa naozaj neprináša prevýchovu, ale to je úplne iná téma, to je koncepcia väzenstva, o ktorej sa bavme a tu vlastne tu nikto doteraz nerieši ani nám neprišla povedať, ako by to malo byť inak hej. Tu sa bavíme úplne inej téme. My neriešime, ako funguje trest odňatia slobody a aké má dopady na behaviorálne správanie odsúdeného a teda osoby po výkone tohto trestu. My sa tu bavíme o ustanovení trestných sadzieb a o tom, že páchateľ by mal byť potrestaný menej citeľne. No tak potom tak robme to v občianskom právnom konaní, tak nech zaplatí škodu, prípadne nejaký ten trest v rovine úrokov alebo penále a vybavené. Zrušme trestné právo, trestné právo musí ukladať citeľnú sankciu, ono musí sa tomu štát, musí v zmysle teda využívania trestného práva ako ultima ratio dať páchateľovi najavo, že využije najtvrdšie svoje nástroje na to, aby ho buď potrestal, lebo to je sankčný mechanizmus. Trestné právo je sankčný mechanizmus áno, čiže ukladá sankcie, alebo ho teda potrestá za spáchaný trestný čin, vyvodil trestnoprávnu zodpovednosť, čin zodpovednosť áno toto je tá rola, ktorú tu štát plní alebo vo vzťahu k ostatným odstrašil páchateľov od páchania tejto trestnej činnosti a práve tým zabezpečuje ten preventívny účel. Keď hovoríme, že nechceme trestať páchateľov, no najlepšie to budeme robiť tým, že s budú báť to páchať hej. Ak vedia, že im hrozí sankcia, pre ktorú sa im neoplatí spáchať trestný čin, no tak to je tá najracionálnejšia cesta ako v tom, ako im v tom brániť a nie že budeme hovoriť, že my im dáme peňažný trest a teda budú dostatočne potrestaní a tými istými ústami zároveň hovoríme, že ujma na ekonomických právach nemôže byť trestaná prísnejšie než ujma na živote. No a keď tú ujmu spôsobuje trest, tak to otáčame hej už to tak zrazu neplatí. No tak buď ujma spôsobujúca, teda zásah do majetkových práv bolí človeka bez ohľadu na to, či je spôsobený páchateľom alebo sankciou zo strany štátu hej alebo to tak nie je. Tak si to treba akože rozmyslieť, je to veľmi nekonzistentná argumentácia. Čiže zhrnúc to. Vyriešili sme síce a chvalabohu, chvalabohu za to vyriešili sme jeden toxický prvok, zároveň platí, žiaľbohu nechali sme tam kopec ďalších, ktoré, ktoré nezmenia ten toxický účinok novely, ktorá nastane po, po 15. marci a to som sa vôbec nedotýkala ešte procesnoprávnych inštitútov, ani to sem pre túto chvíľu nepatrí. Ak moje kolegyne teda hovorili o tom, čo by sa malo zmeniť v hmotnoprávnej úprave vo vzťahu k trestnému činu znásilnenia, ja hovorím, že by sa malo komplet zmeniť to, čo bolo doteraz ušité naozaj horúcou, horúcou ihlou. Ja prezumpujem a chcem prezumpovať, že mnohé z tých vecí boli naozaj že nešťastným následkom proste rýchlej roboty chvatnej málo platnej, že to nebol zlý úmysel všetky tie veci, ktoré naozaj budú ešte vyprskovávať a prechádzať na povrch aj sa teda budú dostávať do, do verejnej a mediálnej pozornosti zvlášť tie pravidlá ukladania sankcií, keď vy zrazu zistíte, že na čo vám je ten trest odňatia slobody, keď ho nemáte ako uložiť hej. Čiže tam kde ja skôr vidím ten priestor na to, aby sme, aby sme sa minimálne teda už keď nie hej vybrali takou tou cestou, ktorá je deklaratórne pripisovaná tejto novele, tejto reforme, tak aspoň aby sme zabránili toxickým účinkom, ktoré, ktoré prináša. S tým, že, že ak by sme chceli ísť tou cestou, ktorou je zdôvodňovaný tento návrh, tak sa potom naozaj bavme o podmienkach väzenstva, bavme sa o tom, že kto s tými ľuďmi pracuje, do akého prostredia sa vracajú, či je vôbec akože veď to je tak zložitý systém, on začína povedzme od, od detí, ktoré vyrastali v detských domovoch povedzme hej, že aké je pre nich prostredie nachystané, kam sa oni zaradia do spoločnosti, aké majú častokrát možnosti na, na ekonomickú činnosť, čím sa živia hej a tak ďalej. Deti proste z chudobného prostredia, ktoré áno hej zvlášť teda zmarginalizovaných rómskych komunít, že, že aká je perspektíva pre nich, ak sa chceme teda baviť o tom, že nechceme využívať to hej trestanie ako, ako nejaký prežitok, tak sa poďme baviť o tom, že aké sú iné možnosti na to, aby trest odňatia slobody ostal zachovaný ako odstrašujúci element a ak ho teda niekto spácha ten trestný čin, za ktorý nastupuje, aby naozaj nebol faktorom, ktorý toho odsúdeného vlastne ešte väčšmi zamotá v tomto cykle a zvedie k recidíve. To je to, čo by sme mali robiť a to teda ani ten samotný zákon tobôž táto samotná novela bohužiaľ neprináša. Ďakujem. (Potlesk.)
|
...bodka, úvodzovky hore.
Ďakujem. aby som to z tej hyperbolizovane roviny sto rokov preniesla do konkrétnej roviny. Hovorí teda súčasne schválený platný ešte neúčinný Trestný zákon, teda to je tá, aby som to nejak snáď sa pán minister, neviem, je tu, neurazí, bude to teda nazývať, že novela pána, pána Suska, nech to rozlišujeme. Tak som počula, že niekto na mňa hovorí. Tak tam sa proste hej v tých ustanoveniach, ktoré menia politiku ukladania trestov hovorí, že ak trestný čin nemá hornú hranicu ustanovenú trestu odňatia slobody nad osem rokov, tak súd vlastne nie je hej sa vôbec akože povinný zaoberať tým, či by mal byť páchateľ vystavený trestu odňatia slobody, lenže dámy a páni horná hranica osem a viac rokov sú násilné trestné činy, to sú, to sú neni že ja neviem hej niekto robil neplechu na ja neviem lyžiarskom zájazde. To sú, povedzme, to sú, povedzme vražda novorodeného dieťaťa matkou, kde je štyri až osem rokov, to je usmrtenie dvoch a viacerých osôb hrubým porušením, pardon tam je desať rokov, ale máme, máme zabitie podľa § 148, teda takisto ak ide o ublíženie na zdraví dokonca tam je aj na chránenej, chránenej osobe, nedovolené prerušenie tehotenstva bez súhlasu tehotnej ženy, je tam dokonca aha aj pri tých ekonomických hej, že asi neviem či si to uvedomili lúpež je taký špeciálny, špeciálny trestný čin, ktorý spája aj útok voči osobnej slobode, aj, aj voči majetku, tam takisto teda nemusí byť hej obligatórne uložený trest odňatia slobody a čo je ešte väčšia teda akože hej na pováženie, že nasleduje ďalšie pravidlo ukladanie trestov, ktoré hovorí, že ak je horná hranica desať rokov, už nie osem rokov, ale do desať rokov, tak súd má zvážiť, či teda by nebolo predsa len vhodnejšie uložiť trest domáceho väzenia. Viete, čo sú to trestné činy, viete, čo sú to zločiny s hornou hranicou desať rokov? Viete, o čom sa bavíme? A že to sú fakt neni akože piškvorky. To sú, to sú naozaj, to je, to sú, to sú veci, ako je, ako je nedovolené odoberanie orgánov, ako je zabitie, proste napitý vodiť, ktorý zrazí mamičku aj s kočiarom na, na, na tomtok na chodníku. To sú, to sú, neviem, či ma niekto dopĺňa. Aj dôchodcu samozrejme pravdaže, pravdaže a to som tým nechcela nejak rozlíšiť, len som chcela chránenú osobu podľa, podľa zákona spomenúť. Čiže naozaj že tam sú, tam sú skutky, ktoré poškodzujú život a zdravie. Ak tu doteraz počúvame, že účelom tejto, tejto novely je, aby bol prísnejšie chránený život a zdravie, tak presne tak to v duchu tých ustanovení, o ktorých hovorím, ktoré teda ukladajú nové pravidlá trestania, nie je hej. Rovnako neplatí, že táto novela je inšpirovaná nejakými pokrokovými krajinami. Nie je to tak a je úplne jedno, koľkokrát to bude minister vnútra a zmešič boxu straníckeho opakovať, pretože naozaj Maďarsko, Rakúsko, Nemecko majú dokonca v prípade vraždy s vopred uváženou pohnútkou, teda úkladnou vraždou takisto nepremlčateľnú hej úkladnú vraždu napríklad o tom, ak je to v Nemecku inak som tu už hovorila v predošlej rozprave. Rovnako neplatí tá argumentácia, že sa dokonca teda je to výrok, ktorý som zachytila v médiách, pán minister ma môže opraviť, ak nie je korektný, som zachytila teda, že sa, že sa pán minister spravodlivosti vyjadril, že veď ale účelom nemá byť trestať teda páchateľa, ale a čo má byť účelom trestného práva pre Krista Pána hej. Veď to, veď to nie je etický kódex v jedálny pre študentov, ako sa majú správať pri stolovaní, to sa nevolá trestné právo preto, aby netrestalo, ale preto, aby trestalo. Hej my nemôžeme, my nemôžeme proste rezignovať na, na to, že má mať aj odstrašujúcu funkciu. Áno rozumiem tomu trendu, že nechceme teda ísť tou cestou toho tvrdého väzenstva, ktoré na konci dňa naozaj neprináša prevýchovu, ale to je úplne iná téma, to je koncepcia väzenstva, o ktorej sa bavme a tu vlastne tu nikto doteraz nerieši ani nám neprišla povedať, ako by to malo byť inak hej. Tu sa bavíme úplne inej téme. My neriešime, ako funguje trest odňatia slobody a aké má dopady na behaviorálne správanie odsúdeného a teda osoby po výkone tohto trestu. My sa tu bavíme o ustanovení trestných sadzieb a o tom, že páchateľ by mal byť potrestaný menej citeľne. No tak potom tak robme to v občianskom právnom konaní, tak nech zaplatí škodu, prípadne nejaký ten trest v rovine úrokov alebo penále a vybavené. Zrušme trestné právo, trestné právo musí ukladať citeľnú sankciu, ono musí sa tomu štát, musí v zmysle teda využívania trestného práva ako ultima ratio dať páchateľovi najavo, že využije najtvrdšie svoje nástroje na to, aby ho buď potrestal, lebo to je sankčný mechanizmus. Trestné právo je sankčný mechanizmus áno, čiže ukladá sankcie, alebo ho teda potrestá za spáchaný trestný čin, vyvodil trestnoprávnu zodpovednosť, čin zodpovednosť áno toto je tá rola, ktorú tu štát plní alebo vo vzťahu k ostatným odstrašil páchateľov od páchania tejto trestnej činnosti a práve tým zabezpečuje ten preventívny účel. Keď hovoríme, že nechceme trestať páchateľov, no najlepšie to budeme robiť tým, že s budú báť to páchať hej. Ak vedia, že im hrozí sankcia, pre ktorú sa im neoplatí spáchať trestný čin, no tak to je tá najracionálnejšia cesta ako v tom, ako im v tom brániť a nie že budeme hovoriť, že my im dáme peňažný trest a teda budú dostatočne potrestaní a tými istými ústami zároveň hovoríme, že ujma na ekonomických právach nemôže byť trestaná prísnejšie než ujma na živote. No a keď tú ujmu spôsobuje trest, tak to otáčame hej už to tak zrazu neplatí. No tak buď ujma spôsobujúca, teda zásah do majetkových práv bolí človeka bez ohľadu na to, či je spôsobený páchateľom alebo sankciou zo strany štátu hej alebo to tak nie je. Tak si to treba akože rozmyslieť, je to veľmi nekonzistentná argumentácia. Čiže zhrnúc to. Vyriešili sme síce a chvalabohu, chvalabohu za to vyriešili sme jeden toxický prvok, zároveň platí, žiaľbohu nechali sme tam kopec ďalších, ktoré, ktoré nezmenia ten toxický účinok novely, ktorá nastane po, po 15. marci a to som sa vôbec nedotýkala ešte procesnoprávnych inštitútov, ani to sem pre túto chvíľu nepatrí. Ak moje kolegyne teda hovorili o tom, čo by sa malo zmeniť v hmotnoprávnej úprave vo vzťahu k trestnému činu znásilnenia, ja hovorím, že by sa malo komplet zmeniť to, čo bolo doteraz ušité naozaj horúcou, horúcou ihlou. Ja prezumpujem a chcem prezumpovať, že mnohé z tých vecí boli naozaj že nešťastným následkom proste rýchlej roboty chvatnej málo platnej, že to nebol zlý úmysel všetky tie veci, ktoré naozaj budú ešte vyprskovávať a prechádzať na povrch aj sa teda budú dostávať do, do verejnej a mediálnej pozornosti zvlášť tie pravidlá ukladania sankcií, keď vy zrazu zistíte, že na čo vám je ten trest odňatia slobody, keď ho nemáte ako uložiť hej. Čiže tam kde ja skôr vidím ten priestor na to, aby sme, aby sme sa minimálne teda už keď nie hej vybrali takou tou cestou, ktorá je deklaratórne pripisovaná tejto novele, tejto reforme, tak aspoň aby sme zabránili toxickým účinkom, ktoré, ktoré prináša. S tým, že, že ak by sme chceli ísť tou cestou, ktorou je zdôvodňovaný tento návrh, tak sa potom naozaj bavme o podmienkach väzenstva, bavme sa o tom, že kto s tými ľuďmi pracuje, do akého prostredia sa vracajú, či je vôbec akože veď to je tak zložitý systém, on začína povedzme od, od detí, ktoré vyrastali v detských domovoch povedzme hej, že aké je pre nich prostredie nachystané, kam sa oni zaradia do spoločnosti, aké majú častokrát možnosti na, na ekonomickú činnosť, čím sa živia hej a tak ďalej. Deti proste z chudobného prostredia, ktoré áno hej zvlášť teda zmarginalizovaných rómskych komunít, že, že aká je perspektíva pre nich, ak sa chceme teda baviť o tom, že nechceme využívať to hej trestanie ako, ako nejaký prežitok, tak sa poďme baviť o tom, že aké sú iné možnosti na to, aby trest odňatia slobody ostal zachovaný ako odstrašujúci element a ak ho teda niekto spácha ten trestný čin, za ktorý nastupuje, aby naozaj nebol faktorom, ktorý toho odsúdeného vlastne ešte väčšmi zamotá v tomto cykle a zvedie k recidíve. To je to, čo by sme mali robiť a to teda ani ten samotný zákon tobôž táto samotná novela bohužiaľ neprináša. Ďakujem. (Potlesk.)
|