|
|
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Ja som si prešla aj stránku ministerstva financií, kde ma zaujali dve vízie, ktoré ministerstvo financií uvádza. A jednou z ňou je, že ministerstvo stráži verejné financie a podporuje prosperitu Slovenska. Druhou víziou je, že blahobyt občanov cez zdravé verejné financie. Preto ma naozaj prekvapuje, že ozdravovanie verejných financií ministerstvo odsúva až na posledné dva roky svojho volebného obdobia, kedy naozaj riskuje, že tieto ciele a vízie nebudú naplnené, pretože nebudú určite tieto opatrenia populárne pre voličov vládnej koalície. Momentálne konsolidujeme opatreniami, ktoré majú hodnotu asi 100 mil. eur, bavíme sa o daniach z tabakových výrobkov a zo sladených nápojov. To sú všetko opatrenia, ktoré zabezpečia nejaký príjem, ale je to naozaj nedostatočné a padne to na obyčajných ľudí. Preto ma aj prekvapuje, že takéto opatrenia, ktoré zaplatia ľudia sú, sú úplne v rozpore s tým, ako sa správa vládna koalícia. A teraz narážam na včerajší výlet vládnej koalície alebo predstaviteľov vládnej koalície, aj tohto parlamentu, zároveň aj pána predsedajúceho za 30-tis. vládnym špeciálom do Nemecka na zápas. Je to papalášska zábavka a takto sa konsoliduje v našej krajine.
Ďakujem.
|
Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Ja by som rada doplnila svojho kolegu v jednej veci a to, že predkladaním tohto zákona myslíme aj na predčasných dôchodcov, kde podľa súčasných pravidiel môžu zarobiť len 2400 euro ročne. Podľa nášho návrh sa táto suma zvýši o vyše 1000 euro ročne. Takže budú môcť zarobiť až 3432 eur. Zároveň ako si už spomínal, že má to pozitívny vplyv aj na podnikateľské prostredie, tak verím, že podnikatelia by tento návrh veľmi uvítali. A to z dôvodu, že fixné sumy, nezmyselné fixné sumy v zákonoch veľmi zaťažujú podnikateľov a, a robia im administratívu navyše. Podľa prieskumu dokonca podnikatelia považujú fixné sumy v zákonoch za jedny z najväčších bariér v podnikaní. Preto zvýšenie odvodovej odpočítateľnej položky podnikateľom naozaj zjednoduší prijímanie dohodárov. Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela spýtať na konkrétne kroky. Ďakujem a oceňujem, že ministerstvo robí nejaké opatrenia na to, aby sa zaviedli pravidlá desegregácie v týchto školách alebo vo všetkých školách. Rada by som však poznala konkrétne opatrenia, ktoré ministerstvo mieni vykonať a urobiť na to, aby odkontrolovalo všetky subjekty, ktoré žiadali o tieto prostriedky z Plánu obnovy, to je jedna časť otázky a druhá otázka je, ako bude vymáhať nápravu týchto opatrení ministerstvo. Ďakujem a ešte vlastne doplním a ak neviete vy odpovedať, lebo to nie je váš rezort, tak poprosím písomne aj tie doplňujúce otázky odpoveď ministra. Ďakujem.
|
Ďakujem pán predsedajúci za slovo. Už dlhšiu dobu tu hovoríme o fonde na podporu umenia, ktorý sa stal dobrej praxe, dokonca aj v európskom priestore. A vo veľkej miere umožnil aj rozvoj kultúry aj v regiónoch. V regiónoch vznikli a rozvíjajú sa mnohé kultúrne centrá aj vďaka fondu na podporu umenia. Tie centrá umožnili aj na miestach, kde nič nie je aby vznikli možnosti pre prezentáciu modernej európskej a rôznorodej kultúry. Chválite sa že chodíte po regiónoch a poznáte regióny. Tak isto poznáte baštu v Bardejove, poznáte kláštor v Rožňave, poznáte Tabačku v Košiciach, poznáte dieru do sveta v Mikuláši, poznáte koľaj 22 v Poprade. No pravdou je že naozaj, niektorí naozaj poznáte tieto centrá a máte z nich strach, pretože takéto centrá chcete odstaviť. Lenže tieto centrá, ktorých po Slovensku oveľa viac sú centrami pre nezávislú a slobodnú kultúru. Sú to centrá, vďaka ktorým kreatívni, šikovní mladí ľudia a vzdelaní ľudia ešte stále ostávajú v regiónoch a dokonca sú často motiváciou preto, aby sa títo mladí ľudia do regiónov vrátili. To hovorím o konkrétnom prípade v Poprade, ktorý poznám. Preto ak príjmete tento zákon, budete zodpovední za to, že v regiónoch sa znova stane pravdou to, že tam nič nie je. Pretože v dnešnom modernom svete sa nemôžeme vrátiť do čias socializmu, alebo do niekoľkých storočí pred týmto storočím a myslieť si že to stačiť ľuďom bude. Šikovným ľudom, ktorí práve tieto regióny potrebujú, to stačiť určite nebude. Zostane pravdou, že v regiónoch nič nie je a za to budete zodpovední vy.
|
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Danka, alebo, pani kolegyňa, úžasným spôsobom si popísala ideálny stav, stav, ako má vyzerať kultúrna krajina. Ak premiér Fico chcel čo najviac ublížiť kultúre na Slovensku, nemohol urobiť lepšie rozhodnutie, ako dať ministerstvo kultúry Slovenskej národnej strane a pani Martine Šimkovičovej. A prečo táto vládna koalícia potrebuje dupať po kultúre v našej krajine? Pretože je nositeľkou slobody, demokracie, odvahy, inakosti, rozmanitosti a tolerancie. Každý totalitný režim prirodzene je nepriateľom spomínaných hodnôt, pretože to sú hodnoty, ktoré potláčajú nenávisť, hrubosť, aroganciu. Preto postaviť do čela kultúry nekultúrneho človeka bez škrupúľ bol evidentný zámer Roberta Fica a vládnej koalície pokoriť ľudí, ktorí si ctia kultúru.
Kultúra to prežije. Prežije to aj naša krajina. Vy však, pani ministerka, a vaše činy nepatria do kultúrnej krajiny.
Ďakujem.
|
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ďakujem aj kolegovi za veľmi konštruktívne a naozaj veľmi presne pomenované všetky výhody zákona, ktorý predkladáme. Zákon o predvypĺňanom daňovom priznaní respektíve dani z príjmov a princíp predvyplneného daňového priznania je naozaj šancou ako vieme pomôcť ľuďom, ako vieme pomôcť drobným živnostníkom, ktorí často musia byť zamestnaní na to, aby mohli pokryť výdavky svojej rodiny. Minule som rozmýšľala, akým spôsobom tento parlament už pomohol takýmto ľuďom v tomto funkčnom období a musím povedať, že naozaj som nenašla jediný zákon, ktorý by pomohol drobným podnikateľom, drobným živnostníkom a ktorý by pomohol im pri vypĺňaní daňových priznaní alebo pri podnikaní. Musím povedať, že tento zákon keď zmeníme, tak uľahčí podnikateľom život veľmi významne. Zníži im stres počas marcového alebo júnového obdobia a umožní im venovať sa tomu, čomu naozaj venovať sa majú a nie rozmýšľať nad tým, ako vyplniť daňové priznania a behať po potvrdeniach svojim zamestnávateľom. Keď som rozmýšľala, čo sme už prijali alebo čo tento zákon to tento parlament ako pomohol ľuďom, tak som našla práve opačné príklady a to ako sme podnikateľom znemožnili alebo ako sme im nepomohli a to je to, že sme prijali zákon alebo vládna koalícia predložila zákon, ktorý podnikateľom berie práve peniaze z ich peňaženiek a to je, zvýšili sme im odvody, znemožnili sme im prístup k verejným obstarávaniam, zvýšil sme minimálnu alebo zaviedli sme minimálnu daň, ktorú musia platiť aj ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Ďakujem za slovo. ...Pán minister chcem zdôrazniť v prvom rade, že my si uvedomujeme vážnosť situácie a uvedomujeme si ohrozenie ľudí, a chceme hľadať skutočné riešenia. Pán minister vy nepočúvate, vy v každom vystúpení hľadáte spôsob ako útočiť na Progresívne Slovensko. Vaši marketéri vám tiež zjavne radia, sústavne zdôrazňujete rozdiel, útočíte na obyvateľov miest a hlavne na mimovládky. Útočíte na bratislavčanov. Robíte z našich voličov občanov druhej kategórie a tých nenormálnych.
A my ako aj naši voliči vnímame tú rovnakú a naučenú rétoriku útočenia na nás, na mimovládky a vytváranie strachu a nenávisti. Toto je vaša marketingová téma a nie riešenie odborných problémov.
Chcem vás ubezpečiť, že v Progresívnom Slovensku sme aj ľudia z regiónov, že chodíme po lesoch, na Orave, na Spiši, na Liptove a tie obavy sa týkajú aj nás.
A musím povedať, že naozaj sa bojím viac poľovníkov, pretože chodím na vychádzky na koňoch okolo našej obce a počas poľovníckej sezóny sme dostali upozornenie, že nemotajte sa nám tu, pretože sa vám môže niečo stať. A my sme to rešpektovali.
Prestali sme sa teda motať po lese, uvedomujúc si vysoké riziko. A my preto nevyvolávame, nevyvolávame nenávisť voči poľovníkom a pritom aj štatistiky poukazujú na to, že je oveľa väčšie riziko zraniť sa alebo dostať nejaké ublíženie na zdraví počas poľovačky. Chcem preto vyzvať ku konštruktívnej debate a nie k osobným invektívam a útokom.
Ďakujem.
|
Ďakujem pekne za slovo.
Ja sa vyjadrím k veci a hlavne sa vyjadrím k návrhu zákona o zvýšení obratu pre registráciu za platcu DPH. A myslím, že malí podnikatelia veľmi uvítajú túto zmenu, ak by sa schválila, kvôli tomu, že byť platcom DPH je pre mnohých malých podnikateľov doslova likvidačné. Zvyšuje to ich náklady na účtovníctvo, zvyšuje to administratívnu záťaž, malí podnikatelia sa zaoberajú vecami, ktorým až tak veľmi nerozumejú a musia tráviť naozaj veľa času vecami, ktoré ich oberajú o ten čas, ktorý potrebujú venovať tomu, čo ich naozaj živí. Jedná sa o podnikateľov, ktorí sa živia vlastnými rukami, vlastnou hlavou, je to váš obuvník, je to vaša kaderníčka alebo barbier, alebo ten, kto vám opraví tento počítať, nie tento, ktorý máte pred sebou (povedané so smiechom), ale ten, ktorý máte doma. A je to naozaj nevyhnutné, aby tie ceny, ktoré sa zvyšujú od roku 2009, sa zvýšili naozaj výrazne, boli zohľadnené v tomto obrate DPH. Preto naozaj toto považujem pre malých podnikateľov za veľmi užitočný návrh zákona.
Ďakujem.
|
30.
Ďakujem, pán kolega Dostál, že ste sa vo svojom príspevku zamerali hlavne na malých a stredných podnikateľov a na to, aký bude mať vplyv tento nový zákon na ich podnikanie a na ohrozenie hospodárskej súťaže. Ako súdna znalkyňa presne dobre viem, aký vágny pojem je hospodárnosť a akým spôsobom v podstate sa môže dokazovať úmysel v prípade nedosahovania tej hospodárnosti a ako sú bezmocné orgány činné v trestnom konaní. Veľmi často hlavne v regiónoch počúvam od podnikateľov to, že nevedia sa dostať k spravodlivej hospodárskej súťaži alebo k verejnému obstarávaniu, buď sú podmienky týchto súťaží vyhlásené tak, že sú určené priamo pre veľkých súťažiacich, ktorí sa zúčastňujú týchto konaní, ktorí sú spriaznení, a cítim frustráciu a hnev a bezmocnosť týchto podnikateľov z toho, že sa nevedia zúčastniť verejnej súťaže alebo ju nikdy nevyhrajú. Preto čo prináša tento nový návrh, vládny návrh zákona? Prináša len to, že ľudia sa zase nebudú, alebo malí podnikatelia a strední sa nebudú vedieť zúčastniť súťaží, nebudú o nich absolútne vedieť. Tieto nové podmienky, ako je zrušenie žiadosti o nápravu, zvýšenie limitu na podávanie námietok, robia presný opak, presný opak toho, čo znamená transparentnosť. Otvára sa, otvárajú sa dvere nekalým praktikám, korupcii a plytvaniu štátnych peňazí, ktoré potrebujeme pre skutočnú pomoc ľuďom. Týmto zákonom v podstate legitimizujete netransparentné verejné obstarávanie.
Ďakujem
|
70.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Podpisujem sa pod všetko, čo Ivo povedal. Podnikatelia, mestá, obce, investori, aj tí zahraniční, nepochybne dlho očakávajú zmeny, ktoré sa práve tu na schvaľujú nielen v tomto zákone, ale vo verejnom obstarávaní, posudzovaní vplyvov na životné prostredie, územných a stavebných konaniach, ktoré sme už čiastočne preberali a ešte sa chystajú. My v Progresívnom Slovensku rozumieme dôležitosti toho, aby zmeny nastali. Ale je tieto zmeny potrebné nastaviť pozitívne, aby tieto zmeny zlepšili podmienky a dali priestor transparentnosti, ale nielen zrýchlili procesy.
Si spomínal, aký je dôležitý tento zákon, je to naozaj zákon, ktorý má šancu naštartovať ekonomiku a naštartovať strategické investície, ktoré Slovensko bezpochyby veľmi potrebuje, 31 pozmeňujúcich návrhov však na poslednú chvíľu nám nepríde ako dôsledne premyslený zákon. Z prieskumu medzi podnikateľmi dlhé roky vyplýva, že za najväčšiu prekážku podnikania považujú podnikatelia nestabilitu a nepredvídateľnosť legislatívneho prostredia. Je preto oprávnené sa domnievať, že tieto procesy, vlastne tieto zmeny procesov na poslednú chvíľu neprinesú nejakú priehľadnosť alebo transparentnosť toho zákona, preto musíte uznať, že to naozaj nevyvoláva žiadnu dôveru.
Ďakujem.
|
77.
Ďakujem pekne za slovo. Ja len veľmi krátko zareagujem na kolegu Hajka. My sme sa na finančnom výbore pýtali na práve dáta, o ktorých ste hovorili, lebo aj nás zaujímali a musím súhlasiť s tým, že neboli poskytnuté relevantné dáta, na základe ktorých je možné rozhodnúť. A rovnako sme sa pýtali aj na systémové zmeny, ktoré ministerstvo chystá na to, aby financie do tých samospráv prúdili vo zvýšenej miere, pretože vieme dobre, aké investičné dlhy majú samosprávy a rovnako ako s vami súhlasím, že ten, neviem, či vy ste to spomínali, že rezervný fond nie je vhodné použiť na bežné výdavky a takto ich prejesť.
V každom prípade tie systémové zmeny, verím, že si to ministerstvo uvedomuje, že je nutné vykonať a že v budúcnosti aj bol prísľub, že sa budú tým zaoberať. V každom prípade tiež súhlasím, že dať samosprávam peniaze teraz, aby si mohli vykryť a vlastne len posunúť množstvo peňazí, ktoré im bude plynúť teraz, je to adekvátne opatrenie a je potrebné.
Ďakujem.
|
58.
Ďakujem pekne za reakcie.
Začnem poslednou reakciou. Ja s vami súhlasím, že naozaj sa to môže zdať, že z päť na pätnásť rokov je to naozaj veľa. Neprirovnávala by som to k trestným sadzbám, je to naozaj trošku iný problém a hlavne ja by som osobne nemiešala veľmi možnosť narábať s odpismi, ktoré máme voľné, s možnosťou odpočítať stratu, pretože sú to dve rôzne kategórie. Odpočet je úplne legálny a riadny náklad a strata vlastne vzniká tým, že od príjmu alebo od výnosov tento náklad odpočítame. To znamená, že tá kombinácia, to by sme sa vedeli naozaj pobaviť, ja by som vám to vedela nakresliť, tuná na to nie je priestor, že aký je to rozdiel a ako to funguje. Ja by som sa oprela skôr o to, že naozaj v rámci Európskej únie štáty pristupujú skôr k tomu, že uvoľňujú tieto pravidlá, a prechádzajú práve na to, že uvoľňujú až neobmedzene. To mi už prišlo naozaj možno trošku veľa, ale tých pätnásť rokov aj vzhľadom na to, že veľa podnikov nabieha v podstate naozaj desať rokov na to, aby mohli vôbec odpočítať. Potom prídu odpisy dajme tomu v odpisovej skupine, kde môžte odpisovať šesť rokov. A kedy budete odpočítavať tú stratu, ktorá vám vznikla teraz? O 16-15-17 rokov, až potom hej. Takže tam potom narábať s odpismi, mi to príde trocha nespravodlivé pre podnikateľov, naozaj, že si nemôžu riadne odpočet straty uplatniť.
V každom prípade, už mi končí pomaly čas, chcem sa poďakovať ešte za ostatné komentáre svojich kolegov. Takisto veľmi pekne ďakujem za vysvetlenie Mišovi Trubanovi všetkých tých investičných stimulov, ktoré tieto naše zmeny prinášajú, pretože tomu som sa až tak veľmi nevenovala.
Ďakujem pekne.
|
50.
Takže ďakujem ešte raz za slovo.
Dostala som otázku, že prečo je to späť až na 15 rokov, predĺženie možnosti odpočtu straty. A ja som vychádzala zo svojich skúseností podnikateľky, kde podnikám už viac, podstatne viac ako polovicu svojho života a venujem sa daniam a účtovníctvu. A naozaj moje skúsenosti hovoria to, že... a odpočítať stratu len päť rokov je veľmi reštriktívne a veľmi nevýhodné a veľmi nespravodlivé pre podnikateľov. Dokonca tie moje skúsenosti z vedenia účtovníctva viacerých firiem hovoria to, že ani 7 alebo 10 rokov veľakrát nie je dostatočné. Môžem vám to vysvetliť na niektorých príkladoch.
Zoberme si napríklad výrobcu minerálnych vôd. Minerálne vody ak chcete ťažiť, potrebujete urobiť najprv geologický prieskum, potrebujete rôzne projekty, potrebujete nejaký vrt, potrebujete povolenia, množstvo povolení, v dnešnej byrokratickej dobe je to naozaj na veľmi dlho. A toto sa môže stiahnuť 3-4-5-6 rokov. Ďalšie roky vám trvá to, že potrebujete si vysporiadať pozemky, potrebujete nejakú infraštruktúru, potrebujete vybudovať cestu, potrebujete ďalšie projekty a ďalšie, ďalšie povolenia a to vám naozaj niekedy zaberie tri-štyri-päť rokov. Dokopy to už máme skoro 10 rokov, kedy sa vôbec dostanete k tomu, aby ste mohli začať rozmýšľať nad tým, že staviate naozajstný podnik a investujete do línk, do budovy, do zamestnancov. To znamená, že len kým vôbec začnete mať prvé príjmy, často prejde doba až desať rokov. To znamená, z prvého, druhého, tretieho, štvrtého, piateho roku si už neodpočítate absolútne nič a tam ste mali náklady na rôzne projekty, na zamestnancov, ktorí vám museli tieto veci riešiť, na rôzne vyhlásenia, na externých, externé firmy, ktoré riešili rôzne geologické prieskumy. Naozaj táto firma si mohla odpočítať možnože prvú stratu niekedy v 11.-12. roku svojej... svojho života alebo svojej existencie, čo je naozaj veľmi reštriktívne, veľmi nevýhodné pre túto firmu. A ťažko tam kalkulovať s nejakými odpismi, pretože na odpisy máte takisto nárok. Odpisy, ktoré vám vzniknú z veľkých investícií do linky, do budovy, tie v podstate vám môžu spôsobiť aj v ďalších rokoch, kedy už dosahujete príjem, to, že ste opätovne v strate.
To znamená, že firmy sa pri takomto dlhodobom investovaní dostávajú do situácie, kedy v podstate ich skutočná zaplatená daň je oveľa vyššia. To nehovorím už v dnešnej dobe, ale k tomu sa ešte vrátim, kedy firmy sú nútené platiť aj minimálnu daň.
Zoberme si úplne aj iný príklad nejakej ešte väčšej firmy, som spod Tatier, napadol na napríklad Chemosvit, ktorý začína investovať – a začína si uvedomovať výzvy dnešnej doby – do cirkulárnej ekonomiky alebo do spracovania, teda do spracovania vlastných odpadov. Alebo začínajú využívať iné formy a možnosti získavania energie, to znamená, že to je ďalšia investícia firiem, ktorá trvá dlho, pretože tam potrebujete zasa ďalšie projekty, potrebujete výskum a vývoj, potrebujete investovať veľké prostriedky a tam tá motivácie, ak tú stratu si neviete odpočítať, naozaj viazne. A firmy, ktoré v dnešnej dobe si uvedomujú potrebu digitalizácie, prechodu na cirkulárnu ekonomiku, na zelenú ekonomiku, nie sú motivované investovať veľké finančné prostriedky do nových foriem výroby alebo spracovania odpadov, ak vedia, že tú stratu si nikdy neodpočítajú. A za päť rokov odpočítať stratu je naozaj veľmi ťažké, nakoľko vám prídu aj v podstate odpisy ešte z týchto investícií.
Ale týka sa to rovnako aj malých podnikateľov, nielen veľkých. Si zoberte podnikateľa, ktorý vyrába nejaký nábytok, stolár dajme tomu. A ten stolár sa rozhodne mať nejakú víziu, že je tak šikovný, že vie si svoju firmu predstaviť v nejakej úplne veľkej hale, vie si predstaviť, že sa k tomu pridruží nejaká píla, že zamestná kopec zamestnancov. Hovoríme napríklad o regionálnych podnikateľoch, ktorí týmto naozaj by vedeli tou investíciou zvýšiť aj zamestnanosť vo svojich regiónoch, takže ak to spočítame a predstavíme si normálne reálne, že ten podnikateľ si zoberie úver, bude splácať vysoké splátky, ktoré mu nejdú do nákladov, takže bude mať nejaký síce možno drobný zisk v ďalších rokoch, keď si rozšíri tú výrobu, ale nebude tento zisk dostatočný na to, aby si celú tú stratu odpočítal.
To je množstvo príkladov, ktoré som zažila sama v praxi a je naozaj nutné myslieť na podnikateľov a na možnosti ich rastu. A dupľom v dnešnej dobe, kedy v podstate konsolidačný balíček nám priniesol množstvo opatrení, ktoré sú pre podnikateľov nevýhodné, ktoré im nepomáhajú, nedávajú im dýchať, aby vôbec mohli investovať, aby vôbec mysleli na nejakú budúcnosť, pretože prežívajú. V dnešnej dobe naozaj podnikatelia prežívajú.
Mám pocit, že tento štát si spravil z podnikateľov aj troška takú dojnú kravu, hej. A keď chceme tie kravy, aby mali dosť veľa mlieka, tak im potrebujeme dať aj dobrú pašu, preto chcem vyzvať aj koaličných, aj, aj, medzi aj vami sú podnikatelia, chcem vás vyzvať, aby ste podporili takéto návrhy, ktoré päť rokov naozaj neukroja štátu, ale pomôžu naštartovať ekonomický rast a pomôžu podnikateľom, aby sa nadýchli, aby mohli investovať, aby sme mohli prejsť na nové formy ekonomiky a aby tento štát prosperoval v budúcnosti.
Ďakujem pekne.
|
46.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Taktiež by som rada poprosila o podporu ďalšieho z jednoduchých zmien... ďalšej z jednoduchých zmien zákonov ekonomických, ktoré sme pripravili spolu s kolegami. Je to naozaj veľmi jednoduchá zmena v zákone o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. a jedná sa o veľmi jednoduchú zmenu z čísla 5 na číslo 15. To znamená, že radi by sme vás poprosili o podporu, aby si podnikatelia mohli predĺžiť dobu odpočty straty z päť rokov na pätnásť rokov.
Cieľom návrhu zákona je prostredníctvom predĺženia doby odpočítania straty a rovnako odpočtu výdavkov nákladov na výskum a vývoj daňovými subjektmi z päť na 15 rokov vytvoriť v Slovenskej republike stimulujúce prostredie pre podnikateľov, ktoré pomôže naštartovať ekonomický rast.
Obmedzenie odpočtu straty na päť rokov je naozaj veľmi reštriktívne opatrenie a zo svojej skúsenosti naozaj viem, že je to často nemožné, odpočítať stratu za tak krátke obdobie. Podnikateľské subjekty potrebujú naozaj stimulovať a potrebujú voľné finančné prostriedky na to, aby ich mohli ďalej investovať.
Slovensko patrí ku krajinám, ktoré majú jedny z najreštriktívnejších opatrení v odpočte straty. V Európskej únii sme naozaj na chvoste. Žiadna iná krajina nemá menej ako päť rokov na možnosť odpočítať stratu. Dokonca veľká väčšina západoeurópskych vyspelých ekonomík má možnosť odpočítať túto stratu až neobmedzene, napríklad Francúzsko, Španielsko, Írsko, Nemecko, Portugalsko. Tých krajín je naozaj veľmi veľa.
Všetky okolité krajiny V4 majú možnosť odpočítať stratu rovnako dlho – päť rokov ako my. To znamená, že tým, keby sme predĺžili dobu odpočtu straty na viac ako päť rokov, veľmi umožníme vstup iných podnikateľov, zahraničných investorov na náš trh podnikateľský, pretože budeme mať vysokú konkurenčnú výhodu oproti krajinám V4.
Treba zdôrazniť ešte jednu vec, a to, že prvých päť rokov po účinnosti zákona budú daňovníci odpočítavať stratu v rovnakej výške ako pri účinnosti súčasných pravidiel, preto toto opatrenie nebude mať vplyv na rozpočet. To hovorím v súvislosti s konsolidačným balíčkom a s potrebou naozaj konsolidácie verejných financií a toto je dôležité pripomenúť, že prvých päť rokov nebude to mať vplyv na verejný rozpočet.
Negatívny vplyv v podstate sa dosiahne až po piatich rokoch, ale verím, že sa vyváži pozitívnym vplyvom z možnosti podnikateľského rastu.
Ja by som teraz prerušila alebo skončila návrh zákona a prihlásila by som sa do rozpravy ako prvá. Využila by som to poučenie pána Dostála.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
42.
Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, musím povedať, že z vášho vystúpenia sme sa nedozvedeli žiadne relevantné informácie, ktoré by nám pomohli odborne a zodpovedne posúdiť váš návrh. Už skončila predvolebná kampaň, takže skôr by som privítala vaše naozaj konštruktívne odpovede na pripomienky, ktoré boli naozaj relevantné, niektorých poslancov. A nie propagandu, ktorú ste tu predniesli.
Viete, vy sa obraciate na nás, čo sme tu neboli, ale nás nezaujímajú vaše boje bývalej koalície a opozície. My naozaj potrebujeme relevantné informácie na to, aby sme posúdili návrhy, ktoré pomáhajú ľudom a ktoré majú pomáhať ľudom. Mňa by preto zaujímalo, kde máte istotu, že pomoc s odvodmi pre zamestnávateľov sa skutočne premietne do ceny potravín. Hovorili ste, aby sme nevytĺkali politický kapitál. Viete, mne sa zdá, že politický kapitál z tohto návrhu zákona vytĺkate práve vy, pretože naozaj to, či sa tieto odpustenia odvodov premietnu do cien, tak tú istotu naozaj nemáte.
Ďakujem.
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
43.
Pán poslanec Štefunko.
|
32.
Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k novele návrhu stavebného zákona. Budem veľmi stručná, pretože v rámci svojho prednesu chcem predniesť aj pozmeňujúci návrh, takže zdôvodnenie bude veľmi rýchle.
Pôvodný návrh novely dával právomoci orgánom územného plánovania, obciam a mestám, vydávať záväzné stanoviská, v ktorých obce a mestá by mohli formulovať regulatívy a podmienky nad rámec územného plánu. Cieľom mojej predkladanej právnej úpravy, ktorá má za... je, úlohou je spresniť záväznosť územného plánu pre územné konania, je posilniť právnu istotu a transparentnosť v procese územných konaní. Územný plán záväzne definuje zásady využitia územia, ktoré musia byť rešpektované pri všetkých formách územného rozvoja.
Záväzné stanovisko nie je nadradené ustanoveniam územnému plánu, ale slúži ako potvrdenie, že navrhovaný zámer je v súlade s územným plánom a neodporuje jeho záväznej časti.
Súčasná právna úprava môže spôsobovať nejednoznačnosť ohľadom rozsahu a detailnosti regulácie, ktorú je možné v záväznom stanovisku uplatniť, a preto sa navrhuje úprava, podľa ktorej záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie obsahuje aj architektonické a urbanistické požiadavky. V súčasnosti nie je v legislatíve jasne definované, z čoho musí vychádzať' záväzné stanovisko k zámerom v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou. V praxi sa preto môže stať, že záväzné stanovisko vychádza z jednostranného rozhodnutia, bez opory v schválených regulatívoch a všeobecne záväzného nariadenia.
Navrhovanou zmenou sa zabezpečí, že záväzné stanovisko bude vychádzať výhradne zo schválených regulatívov a všeobecne záväzného nariadenia, čím sa docieli väčšia predvídateľnosť pre investorov a developerov o tom, aké podmienky musia splniť, aby získali záväzné stanovisko.
Toľko len pre vysvetlenie novely, ktorú budem teraz čítať, pozmeňovacieho návrhu, prepáčte.
Takže pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Dariny Luščíkovej k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 148. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 13 znie:
„13. V § 37 odsek 1 znie:
"(1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia je záväzné stanovisko orgánu územného plánovania vydaného podľa osobitného predpisu1fd), pričom v územnom konaní sa skúma súlad navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa."."
2. V čl. IV sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
„5. V § 18 ods. 7 druhá veta znie: „Záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie mikroregiónu, obce alebo zóny obsahuje v grafickej forme regulačný výkres, ktorého obsahom je priestorová a funkčná regulácia rozvoja územia, a v textovej forme regulačné listy jednotlivých priestorovo-funkčných celkov územia a architektonické a urbanistické požiadavky."."
Ostatné novelizačné body v čl. IV sa primerane prečíslujú.
V čl. IV nový bod 4 nadobudne účinnosť 1. apríla 2024, čo sa primerane premietne do ustanovení o účinnosti návrhu zákona.
3. V čl. IV bod 31 znie:
„31. Za § 40 sa vkladajú § 40a až 40c, ktoré vrátane nadpisu nad § 40a znejú:
„Osobitné prechodné ustanovenia účinné od 1. apríla 2024
§ 40a
(1) Úrad na úseku územného plánovania do 31. marca 2025 nahrádza záväzné stanovisko orgánu územného plánovania pre rozhodovanie o povolení stavby podľa osobitného predpisu18) a na povoľovanie ostatných činností podľa osobitných predpisov1) podľa § 24 ods. 9.
(2) Do 31. marca 2025 je dotknutým orgánom štátnej správy aj orgán, ktorý sa pri prerokovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie vrátane jej zmien a doplnkov vyjadruje z pohľadu stavieb slúžiacich na obranu štátu a stavieb slúžiacich pre bezpečnosť štátu.
(3) Územnoplánovacia dokumentácia je do 31. marca 2025 záväzným podkladom pre územné konanie, stavebné konanie a na povoľovanie činností v konaniach podľa osobitných predpisov a na projektovú činnosť.
(4) Záväzná časť územného plánu obce alebo územného plánu mikroregiónu je do 31. marca 2025 záväzná pre vydanie záväzného stanoviska podľa odsekov 1 a 6, § 24 ods. 3 až 5, ods. 9 až 12, § 40b a § 40c.
(5) Do 31. marca 2025 obec, ktorá nemá územný plán obce, vydáva na žiadosť navrhovateľa alebo stavebníka do času schválenia územného plánu vyjadrenie pre vydanie územného rozhodnutia, stavebného povolenia a na povoľovanie činností v konaniach podľa osobitného predpisu, ktoré má odporúčací charakter.
(6) Územnoplánovacia dokumentácia schválená podľa doterajších predpisov18) je do doby jej nahradenia územnoplánovacou dokumentáciou podľa tohto zákona podkladom na vydávanie záväzného stanoviska pre rozhodovanie v územnom konaní a stavebnom konaní, na povoľovanie činností v konaniach podľa osobitného predpisu do 31. marca 2025 a je aj podkladom pre obstaranie zmien a doplnkov takejto územnoplánovacej dokumentácie postupom podľa doterajších predpisov 18); najneskôr však môže byt' týmto postupom oznámené začatie obstarávania zmien a doplnkov do 31. marca 2028. Pre vydávanie záväzného stanoviska podľa predchádzajúcej vety sa územný plán regiónu podľa doterajších predpisov považuje za koncepciu územného rozvoja regiónu podľa tohto zákona.
§ 40b
(1) Záväzné stanovisko je do 31. marca 2025 podkladom na vydanie územného rozhodnutia podľa osobitného predpisu20) alebo stavebného povolenia podľa osobitného predpisu21) a na povoľovanie činností v konaniach podľa osobitného predpisu z hľadiska súladu navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie; § 22 ods. 5 posledná veta tým nie je dotknutá.
(2) Orgán územného plánovania ako dotknutý orgán územnej samosprávy vydáva do 31. marca 2025 záväzné stanovisko na základe žiadosti stavebníka. Orgán územného plánovania posudzuje žiadosť o záväzné stanovisko z hľadiska súladu navrhovanej stavby so záväznou časťou príslušnej územnoplánovacej dokumentácie; § 22 ods. 5 posledná veta tým nie je dotknutá. Ak zo záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie nevyplývajú požiadavky na priestorové usporiadanie územia, záväzné stanovisko možno vydať aj na základe súladu navrhovanej stavby so všeobecnými požiadavkami na priestorové usporiadanie územia.
(3) Územnoplánovacia dokumentácia najnižšieho dostupného stupňa nie je do 31. marca 2025 podkladom pre vydanie záväzného stanoviska v časti, v ktorej nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa.
(4) Ak líniová stavba dopravnej infraštruktúry, stavba technickej infraštruktúry a významná investícia prechádza územím viacerých obcí, príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska do 31. marca 2025 je samosprávny kraj, ktorý posudzuje návrh na základe záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa. Ak líniová stavba dopravnej infraštruktúry, stavba technickej infraštruktúry a významná investícia prechádza územím viacerých samosprávnych krajov, samosprávne kraje sa dohodnú, ktorý z nich do 31. marca 2025 vydá záväzné stanovisko. Ak sa samosprávne kraje nedohodnú, úrad určí, ktorý samosprávny kraj je príslušný na vydanie záväzného stanoviska.
(5) Orgán územného plánovania príslušný na vydanie záväzného stanoviska vydá na žiadosť stavebníka podanú do 31. marca 2025 záväzné stanovisko v lehote do 90 dní, ak ide o stavbu dopravnej infraštruktúry, stavbu technickej infraštruktúry, stavbu jadrových zariadení, stavbu súvisiacu s jadrovým zariadením a stavbu významnej investície, inak v lehote do 60 dní od doručenia žiadosti stavebníka, ak osobitný zákon22) nestanovuje inak. Ak sa orgán v určenej lehote nevyjadrí, má sa za to, že vydal záväzné stanovisko, že navrhovaná stavba je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Na záväzné stanovisko orgánu územného plánovania vydané po lehote sa neprihliada.
(6) Záväzné stanovisko vydané na základe žiadosti podanej do 31. marca 2025 pre stavbu dopravnej infraštruktúry, stavbu technickej infraštruktúry, stavbu jadrových zariadení, stavbu súvisiacu s jadrovým zariadením a stavbu významnej investície platí päť rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi. Toto záväzné stanovisko nestráca platnosť, ak bola v týchto lehotách podaná žiadosť o začatie konania podľa osobitného predpisu.
(7) Záväzné stanovisko vydané na základe žiadosti podanej do 31. marca 2025 je preskúmateľné úradom na základe podnetu stavebníka do dvoch mesiacov odo dňa jeho vydania a v procese konania podľa osobitného predpisu na základe podnetu stavebného úradu.
§ 40c
(1) Žiadosť o záväzné stanovisko podaná do 31. marca 2025 podľa odsekov 2 až 5, § 24 ods. 3 až 5, ods. 9 až 12, § 40a ods. 1 a 6, § 40b obsahuje meno a priezvisko alebo názov a adresu alebo sídlo stavebníka, popis navrhovanej stavby so stručnou charakteristikou územia, druhy a parcelné čísla dotknutých pozemkov podľa katastra nehnuteľností. Ak ide o návrh na vydanie záväzného stanoviska pre umiestnenie líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, alebo pre využitie územia, ak sa týka rozsiahleho územia, údaje o druhu pozemku a parcelné čísla sa v návrhu neuvádzajú, ale uvedie sa opis prebiehajúcich hraníc územia.
(2) Prílohou žiadosti podľa odseku 1 sú údaje svedčiace o súlade navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie a dokumentácia navrhovanej stavby minimálne v rozsahu
a) urbanistické začlenenie stavby do územia,
b) jednoduchý situačný výkres súčasného stavu územia na podklade katastrálnej mapy so zakreslením navrhovanej stavby a jej polohy s vyznačením väzieb na okolie (ďalej len „zastavovací plán”); ak ide o návrh na vydanie záväzného stanoviska pre umiestnenie líniovej stavby alebo zvlášť rozsiahlej stavby s veľkým počtom účastníkov konania, alebo pre využitie územia, ak sa týka rozsiahleho územia, zastavovací plán tvorí situačný výkres súčasného stavu územia na podklade mapového podkladu v mierke 1:10 000 až 1:50 000 s vymedzením hraníc územia, ktoré je predmetom návrhu a s vyznačením širších vzťahov k okoliu,
c) architektonické riešenie stavby, jej hmotové členenie,
d) vzhľad a pôdorysné usporiadanie stavby,
e) údaje o základnom stavebnotechnickom a konštrukčnom riešení stavby,
f) údaje o požiadavkách stavby na dopravné napojenie vrátane parkovania a návrh napojenia stavby na dopravné vybavenie územia a jestvujúce siete a zariadenia technického vybavenia.
(3) Ak predložená žiadosť podľa odseku 1 neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie súladu navrhovanej stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie, orgán územného plánovania v lehote do 15 dní od podania žiadosti vyzve stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, a upozorní ho, že inak záväzné stanovisko nevydá a žiadosť odloží. Ak stavebník nedoplní žiadosť o záväzné stanovisko požadovaným spôsobom v určenej lehote, orgán územného plánovania žiadosť odloží, o čom stavebníka bezodkladne upovedomí.
(4) Záväzné stanovisko podľa odsekov 1 až 3, odseku 5, § 24 ods. 3 až 5, ods. 9 až 12, § 40a ods. 1 a 6, § 40b vydané na základe žiadosti podľa odseku 1 obsahuje
a) meno a priezvisko alebo názov a adresu alebo sídlo stavebníka,
b) stručný popis navrhovanej stavby,
c) druhy a parcelné čísla dotknutých pozemkov navrhovanej stavby podľa katastra nehnuteľností,
d) vyjadrenie, či navrhovaná stavba je v súlade s obsahom záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, s požiadavkami na dopravné a technické vybavenie územia spolu s odôvodnením,
e) popis záväzných podmienok na umiestnenie navrhovanej stavby z hľadiska splnenia urbanistických a architektonických požiadaviek, požiadaviek na priestorové a funkčné využitie územia a požiadaviek na verejné dopravné a technické vybavenie územia, na ktorom má byt' stavba umiestnená podľa územného plánu obce alebo územného plánu zóny, ak bol spracovaný.
(5) K záväznému stanovisku podľa odseku 4 pripojí orgán územného plánovania overený zastavovací plán, ktorý je prílohou žiadosti podľa odseku 2.”."
Poznámky pod čiarou k odkazom 20 až 22 znejú:
„20) § 32 až 42 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
21) § 39a ods. 4 a § 54 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona 237/2000 Z. z.
22) § 7d zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení zákona č. 205/2023 Z. z.”
Týmto končím svoj pozmeňovací návrh. Ďakujem.
|
111.
Vážené dámy a vážení páni, škoda, že tu nie je minister Tomáš, pretože mi prišlo pred chvíľkou veľmi úsmevné jeho tvrdenie, že estrády tu robia len opoziční poslanci, lebo neviem, čo to bolo v jeho podaní práve pred chvíľkou, či to práve nebola estráda. Ale poďme k veci.
Za zásadný problém novely tohto zákona nepovažujeme posunutie účinnosti, ale práve zavedenie záväzného stanoviska, ktoré sa vinie mnohými zmenenými paragrafmi, ale vychádza hlavne z § 40 zákona 200/2022. Uvedené stanovisko umožní autokratické rozhodnutie o umiestnení stavby. Musím vám pripomenúť, že stavebný úrad zostáva v obci po dobu predĺženej platnosti zákona 50/1976 a neprechádza na okresné úrady, ako bolo avizované. Prečo teda vkladáme do prechodných ustanovení narýchlo nejaké záväzné stanovisko? Načo obec má ešte záväzným stanoviskom interpretovať územný plán? Navrhovaná novela prepája zákon 200/2022 a zákon 50/1976 cez záväzné stanovisko, ktoré je záväzné pre vydanie územného rozhodnutia a môže ho dokonca nahradiť, pričom toto záväzné rozhodnutie obsahuje aj iné podmienky ako sú v územnom pláne. Na jednej strane zákon 200 okliešťuje územnoplánovaciu dokumentáciu na čisté regulačné listy bez všeobecne záväznej časti, pričom je to predmetom prerokovania, a na druhej strane tieto regulatívy, čo sú urbanistické a architektonické podmienky, vkladá do záväzného stanoviska, ktoré je ale jednotným rozhodnutím obce, v podstate starostu. Pre zrýchlenie konaní, čo je hlavný predpokladaný dôvod tejto novely, ale nie je potrebné zrýchliť a oklieštiť územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorá je právnou istotou investícií v území a nástrojom participatívnej demokracie. Pre zrýchlenie konaní je nevyhnutné urýchliť povoľovacie konania, ktoré ostávajú v pôsobnosti § 50/1976. Zopakujme si to teda.
V prechodnom období bude v súčasne v platnosti aktuálny stavebný zákon, ako aj časť nového zákona č. 200 o územnom plánovaní, a to konkrétne časť týkajúca sa územného plánovania. Pri takomto fungovaní bude veľké riziko vzniku takzvaných konfliktných situácií, ktoré zákonodarca má ambíciu riešiť prechodnými ustanoveniami v § 40 v zákone 200. Ale aj tieto prechodné ustanovenia sa javia byť zmätočné a nezrozumiteľné. V podstate podľa nášho názoru v skrátenom legislatívnom konaní bolo dostatočné posunúť účinnosť oboch týchto zákonov, ktoré aj tak chcete upravovať, pretože vidíte tam nášľapné míny, ktoré vlastne boli spôsobené ešte prijatím predchádzajúcej garnitúry. Ale mohli ste si dať rok na to, aby sme zákony 200 a 201 vyšperkovali, aby sme sa naozaj na ne pozreli a aby naozaj riešili problémy, ktoré máme a urýchlili stavebné aj územné konania. Pevne verím, že o rok sa dočkáme toho, že nebudeme znova prijímať tieto dva zákony v skrátenom legislatívnom konaní, aleže prejdú riadnym pripomienkovým medzirezortným konaním. Ja pevne verím, že to, čo mi povedal pán minister, bude aj pravda a že tieto zmeny sa v predkladaných pozmeňovákoch prejavia.
Ďakujem pekne.
|
22.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Dostál, veľmi oceňujem váš pohľad právnika a zhodnotenie z právnického pohľadu zmien tohto zákona. My v Progresívnom Slovensku taktiež vidíme presne tie dôvody, ktoré ste popísali v prechodných ustanoveniach, ktoré môžu spôsobovať problémy práve ten rok, kedy tie prechodné ustanovenia budú platiť, kde v podstate navrhovateľ išiel nad rámec toho, čo sa neskutočne rýchlo vyžaduje, aby sa napravilo, aby mohla byť účinnosť k 1. 4. 2024, aby mohli sme nejako fungovať v rámci stavebných konaní. Stavebné konania nie sú len pre developerov, pre investorov, pre veľkých hráčov na trhu, ale stavebné konania, územné konania, územné povoľovacie konania sa týkajú aj bežných ľudí, a tam naozaj môže byť veľký problém v tých prechodných ustanoveniach, kedy sa nemusia spravodlivo, nemusí sa spravodlivo rozhodovať o tých územných konaniach. A na toto práve chceme poukazovať a máte pravdu v tom, že zrýchlené stavebné, zrýchlené legislatívne konanie by malo byť len na to, aby sa posunula tá účinnosť, ale nie, aby sa riešili rôzne legislatívne a odborné úpravy, o ktorých bolo potrebné a nevyhnutné diskutovať.
Ďakujem.
|
10.
Ja presne rozumiem, pán kolega Šmilňák, o čom hovoríte a naozaj to má nadväznosť. Skrátené legislatívne konanie, oni sa budú vyhovárať, táto vláda, a v podstate trošíčku opodstatnene na to, čo sa tu dialo predtým, ale teraz nie je podstatné riešiť minulosť. Je podstatné riešiť to, aby sme naozaj zabránili hospodárskym škodám, a tie by istým spôsobom vznikli, ak by sa toto neprijalo v skrátenom legislatívnom konaní. Nemyslím v tomto znení, ako to je napísané, k tomu budeme mať ešte výhrady v ďalších čítaniach. Ale rozumieme tomu, že sa to musí prijať v skrátenom legislatívnom konaní. Sú tam však nebezpečné zmeny, ktoré sme si práve v tom skrátenom legislatívnom konaní nevšimli. A toto je naozaj problém, pretože naozaj potom to nadväzuje na tie úplatky, ktoré ste hovorili, a na tie možnosti autokratického jednostranného rozhodnutia, kde sú tie nášľapné míny v niektorých paragrafoch. A tie si my veľmi jednoznačne uvedomujeme a musím ich ubezpečiť, že ono to nie je také jednoduché niekedy, pretože samosprávy, hoci s tým súhlasili, môžu prísť naozaj k veľkým problémom. Ale je to previazané a skrátené legislatívne konanie je v princípe zlé.
Ďakujem.
|