|
|
|
|
Ešte raz ďakujem za slovo pán predsedajúci. Na Slovensku dlhodobo čelíme bytovej kríze a zhoršenie ekonomickej situácii po pandémii ochorenia COVID-19, rast cien energií a rekordná inflácia najviac zasiahli ľudí ohrozených chudobou a nižšiu strednú vrstvu. Ťažkú situáciu ešte zhoršila ruská agresia na Ukrajine. Slovenská republika tak obdobne, ako ďalšie členské štáty Európskej únie čelila bezprecedentnému nárastu spotrebiteľských cien, ktoré sa najviac dotkli samozrejme energií, potravín a bývania. Bývanie je jedna z našich najdôležitejších ľudských potrieb. Napriek tomu je pre mnohých ľudí u nás nedostupné a my dnes máme možnosť zmeniť to. Keď sme tento zákon predkladali v minulom volebnom období, tu v pléne sa vtedy viedla súťaž o najpopulistickejší návrh, a aj preto túto adresnú pomoc, po ktorej ako som už spomínala volala aj odborná verejnosť, podporilo iba osem poslancov a poslankýň Národnej rady. A 112 z nich sa vtedy zdržalo. Niektorí asi zabudli, čo to znamená byť obyčajnými ľuďmi, ďalší sa len tvária ako sociálni demokrati. Pre iných bola solidarita len prázdnym heslom. No a napokon tí a tie, ktorí vtedy sami seba nazývali rodinou sa rodinám v núdzi otočili chrbtom. Státisíce ľudí u nás doslova nedisponujú primeraným a dôstojným bývaním, a náklady naň pre nich predstavujú neúmerne veľkú záťaž. A hoci v našej krajine stále neexistuje evidencia presného počtu ľudí bez domova, odhaduje sa, že sú ich v skutočnosti desaťtisíce.
Na ilustráciu problému sa môžeme pozrieť napríklad, na situáciu v Košiciach, kde sa v máji v roku 2021 konal registračný týždeň sčítania rodín bez domova. Do výskumu neboli zaradení dospelí jednotlivci bez dieťaťa do 18 rokov ani bezdetné páry. Do registračného týždňa sa zapojilo 309 rodín, pričom počet respondentiek žien, bol 245, čiže 79 %. Celkový počet osôb v týchto rodinách bol 1 737. Z nich bolo 550 dospelých a 1 187 detí. V čase zberu dát okrem toho očakávali narodenie ďalšieho dieťaťa v každej desiatej domácnosti. Tieto rodiny sa však v situácii bezdomovectva vôbec nemuseli ocitnúť, keby štát poskytoval efektívnu prevenciu straty bývania. Bývanie nemožno považovať za komerčný tovar ako iné. Chlieb potrebujete mať kde jesť. Je to ľudské právo zakotvené v medzinárodných ľudskoprávnych dokumentoch, ktorým je Slovenská republika viazaná a z ktorých pre ňu vyplývajú konkrétne záväzky a povinnosti. Zároveň je toto právo na bývanie aj kľúčovým pre uplatňovanie ďalších ľudských práv, ako právo na zdravie, sociálne zabezpečenie, prácu, právo voliť, právo na súkromie a vzdelanie.
Medzi najextrémnejšie a zároveň najčastejšie porušenia práva na bývanie, u nás, patrí práve ľahostajnosť štátu v prevencii bezdomovectva, a takisto neriešenie bytovej núdze ľudí, ktorí sú ohrození chudobu a sociálnym vylúčením. V roku 2021 bolo u nás celkovo 12,3 % obyvateľstva ohrozených príjmovou chudobou. V dôsledku pandémie miera rizika a chudoby u, u nás na Slovensku vzrástla v porovnaní s predošlým rokom o 0,9 percentuálneho bodu a po období pomalého, no pozitívneho trendu sa situácia opäť zhoršuje. Súčasná energetická kríza ich životnú situáciu ešte zhoršila. Na hranici chudoby už teraz žije cez 800 tisíc ľudí, pre ktorých sa dôstojné bývanie stáva doslova luxusom. Odborná verejnosť aj tretí sektor, pritom dlhodobo poukazujú na fakt, že jedným z nástrojov prevencie straty bývania, ale aj zabezpečenie dôstojného a dostupného bývania je efektívny príspevok na bývanie. Ten súčasný, tak ako ho poznáme, však túto úlohu nespĺňa. Nie všetky zraniteľné skupiny obyvateľstva naň dnes majú nárok, keďže je viazaný výlučne na stav hmotnej núdze a teda situáciu, keď príjem osoby nedosahuje sumu životného minima. Aktuálne ho poberá len niečo cez 25 tisíc domácností.
Bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak pritom viac ako rok a pol sľuboval, že predstaví novú formu príspevku, žiaľ svoj plán niekoľkokrát odložil, pretože, vraj na to neboli financie, no a následne ho samozrejme nedokončil. Dostupné bývanie pre všetkých teda nepredstavovalo očividne prioritu pre tie predchádzajúce vlády, aj keď, aby som nebola nefér, tak musím uznať, že ten súčasný príspevok na bývanie tak ako momentálne funguje, sa zvýšil, to však nestačí.
Podstatou nášho návrhu zákona je zavedenie novej samostatnej štátnej sociálnej dávky, ktorá nie je viazaná na hmotnú núdzu. Takto koncipovaný príspevok, by poberalo odhadom okolo 546 tisíc ľudí, z toho 316 tisíc ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer polovica 43 % všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby. Miera rizika chudoby by teda klesla o 0,5 percentuálneho bodu z 13,7 na 13,2 %. Miera rizika chudoby detí by klesla o 0,9 percentuálneho bodu zo 17,6 na 16,7. Navrhovaná finančná podpora a pomoc, by zároveň mala aj pozitívny vplyv na rodiny zasiahnuté energetickou chudobou, o tej viac povie kolega Michal Sabo. Takýto príspevok, by teda poskytol záchrannú sieť a ochranu ich bývania pre tieto rodiny, ktoré sú najviac ohrozené.
Predkladaný návrh sa inšpiruje českou úpravou, no podobný systém majú aj v iných krajinách, napríklad v Poľsku alebo vo Francúzsku. Štát v ňom vlastne dorovnáva čistý príjem domácnosti a náklady na bývanie tak, aby ľuďom zabezpečil dôstojný život a znižoval tú takzvanú energetickú chudobu. Cieľom návrhu je kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšujú 30 % z príjmu domácností, pričom náklady nad hranicou takzvaných normatívnych nákladov, nie sú kompenzované. Táto hranica zabezpečuje cielene príspevku na domácnosti s nižšími príjmami. To znamená, že sa jedná vlastne o adresnú pomoc, ktorá nezasiahne tých, ktorí to nepotrebujú, ale práve naopak, tých, ktorí to najviac potrebujú.
Návrh určuje normatívne náklady ako násobok životného minima bez rozlišovania nájomníkov a vlastníkov a bez rozlišovania veľkosti obce. Ak by samozrejme pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny sa rozhodol si takýto návrh osvojiť, tak prípadne on by tam mohol pridať aj ďalšie faktory, pretože v iných krajinách, aj teda na základe toho, že tam majú lepšie dáta a chcú ešte adresnejšie pomôcť, najmä teda domácnostiam zasiahnutých energetickou chudobou, tak sa to môže prípadne líšiť napríklad aj podľa regiónov alebo veľkosti obcí a tak ďalej.
My sme zatiaľ išli takou tou jednoduchšou formou, ktorá ale ako som hovorila je veľmi adresná a efektívna. Príspevok teda pomôže nielen chudobným domácnostiam, ale aj nižšej strednej triede. Zároveň návrh určuje maximálnu výšku príspevku ako 20 % príjmu v prípade osôb, ktoré nehnuteľnosť vlastnia, a 30 % príjmu v prípade osôb v nájme. To znamená, že zdokladované náklady na bývanie, ktoré prekračujú 50 % príjmu v prípade osôb vlastniacich nehnuteľnosť a 60 % príjmu v prípade osôb žijúcich v nájme, nie sú kompenzované. Tento element, je tam vlastne v tom zákone obsiahnutý na to, aby zabránil potenciálnym špekuláciám, a zároveň, aby zabezpečil, že do určitej úrovne príjmu, zhruba na úrovni hranice rizika chudoby, by maximálny príspevok rástol s príjmom, čo by prispelo samozrejme k motivácií hľadať si prácu. V prípade domácností s príjmom pod hranicou životného minima, by sa mala maximálna výška príspevku odvodzovať nie od príjmu, ale od životného minima, teda 20 % životného minima pre vlastníkov a 30 % životného minima pre nájomníkov.
Dlhodobá bytová kríza pretrváva. Rekordná inflácia najviac zasiahla zraniteľné skupiny. Státisíce ľudí, ohrozených chudobou, viac nedokážu platiť rapídne sa zvyšujúce náklady na bývanie. Aj preto dnes predkladáme tento náš návrh dúfajúc, že buď teda si ho poslanci a poslankyne aj vládnej koalície osvoja a zahlasujú zaň, alebo teda, že sa ním aspoň inšpiruje minister práce, sociálnych vecí a rodiny a rozhodne sa v tejto neľahkej situácií skutočne podať pomocnú ruku tým, ktorí to najviac potrebujú. Koniec koncov, ani sám minister sa netají tým, že by chcel nejakým podobným spôsobom zreformovať ten súčasný príspevok na bývanie, po ktorom dlhodobo volá aj odborná verejnosť.
V roku 2021 bolo u nás celkovo 12,3 % obyvateľov ohrozených príjmovou chudobou, v dôsledku pandémie to neustále narastá a dnes dokonca máme oveľa vyššie percentá. Aj preto je skutočne potrebné, aby sa zaviedla adresná štátna sociálna dávka, ktorá by takýmto ľuďom pomohla. Vo výsledku okolo 90 % ľudí ohrozených chudobou, nemá nárok na príspevok na bývanie v tej súčasnej forme. A síce podľa § 14 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, aj preto ho aktuálne poberá, ako som spomínala okolo 25 tisíc domácností. Príspevok na bývanie v rámci pomoci v hmotnej núdzi navyše neodzrkadľuje rozdiely vo výškach príjmov a výdavkov na bývanie, ani tie regionálne rozdiely. Od 15. júla 2023 sa zaviedli nové pravidlá vo vyplácaní príspevku na bývanie, a popri jeho navýšení bola zásadnou smenou, zmenou aj diferenciácia súm príspevku podľa počtu členov domácnosti. Jeho výška tak dnes predstavuje v závislosti teda od zloženia domácnosti sumu od 95,20 eur, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti. Do zhruba 291,90 eura ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti. Inštitút pre výskum práce a rodiny však v roku 2023 poukázal aj na pokles počtu priznaných a vyplácaných príspevkom za posledných päť či šesť rokov. Čiže ten súčasný je nielen vyplácaný skutočne malému počtu, ale ešte sa to aj zmenšuje, nakoľko ľudia jednoducho nespĺňajú tú podmienku hmotnej núdze. Kým v júni 2018 bol príspevok priznaný 35 842 poberateľom, v auguste 2023 to bolo len 24 459. Čiže ako som hovorila, zhruba 25 tisíc. Od júna 2018 teda poklesol počet priznávaných príspevkov na bývanie v rámci pomoci v hmotnej núdzi o celých 32 %. Zatiaľ, čo počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi za to isté obdobie poklesol len o 13 %. Chýba teda systémové riešenie, ktoré by predstavovalo práve zavedenie samostatného príspevku na bývanie a jeho vyňatie z pod systému hmotnej núdze. Týmto zabezpečíme adresnú pomoc pre viac ľudí a širšiu skupinu domácnosti, ktoré sú teda aj ohrozené energetickou chudobou. Zároveň nedostatok nájomných bytov na Slovensku tiež spôsobuje, že väčšina ľudí zo zraniteľných kategórií žije v bytoch súkromných prenajímateľov za ceny, ktoré zaťažujú ich rozpočet natoľko, že často čelia niečomu, čomu sme, čo sme nazvali dilemou o prežití. Inak povedané, rozhodujú sa, medzi strechou nad hlavou a tým, čo do úst. Pomoc ľuďom, ktorí sa v dôsledku vysokých nákladov na bývanie dostávajú skutočne do existenčných problémov, je nielen otázkou empatie so sociálne slabšími. Predchádzanie straty...
===== ... natoľko, že často čelia niečomu, čo sme nazvali dilemou o prežití. Inak povedané, rozhodujú sa medzi strechou nad hlavou a tým čo do úst. Pomoc ľuďom, ktorí sa v dôsledku vysokých nákladov na bývanie dostávajú skutočne do existenčných problémov, je nielen otázkou empatie so sociálne slabšími. Predchádzanie straty bývania je z pohľadu verejných výdavkov oveľa menej nákladné ako riešenie následkov bezdomovectva. Náš návrh by stál štát 171 miliónov eur. Na rozdiel od vládami predchádzajúcimi vládami prijatých opatrení za miliardy ako boli napríklad plošné zastropovanie cien energií a ďalšie sa jedná skutočne o adresnú pomoc, ktorá zohľadňuje príjem domácností a náklady na bývanie. Príspevok na bývanie nie je žadnym populistickým pokusom kúpiť si jednu alebo druhú skupinu voličov tak, ako sa to podarilo teda v predchádzajúcom volebnom období. Aj preto dnes máme skutočne v rukách návod na to, ako efektívne pomôcť státisícom ľudí a zabezpečiť rešpektovanie jedného zo základných ľudských práv. Práva na bývanie. Len osem poslancov a poslankýň to pochopilo v minulom volebnom období. Dnes nás bude určite viac, ja môžem povedať, že minimálne 32 a teda dúfam, že sa k nám pridáte ďalší a ďalšie a že skutočne sa budeme snažiť spoločne pomôcť ľuďom, ktorí to najviac potrebujú. Ďakujem pekne.
|
Ešte raz ďakujem za slovo pán predsedajúci. Na Slovensku dlhodobo čelíme bytovej kríze a zhoršenie ekonomickej situácii po pandémii ochorenia COVID-19, rast cien energií a rekordná inflácia najviac zasiahli ľudí ohrozených chudobou a nižšiu strednú vrstvu. Ťažkú situáciu ešte zhoršila ruská agresia na Ukrajine. Slovenská republika tak obdobne, ako ďalšie členské štáty Európskej únie čelila bezprecedentnému nárastu spotrebiteľských cien, ktoré sa najviac dotkli samozrejme energií, potravín a bývania. Bývanie je jedna z našich najdôležitejších ľudských potrieb. Napriek tomu je pre mnohých ľudí u nás nedostupné a my dnes máme možnosť zmeniť to. Keď sme tento zákon predkladali v minulom volebnom období, tu v pléne sa vtedy viedla súťaž o najpopulistickejší návrh, a aj preto túto adresnú pomoc, po ktorej ako som už spomínala volala aj odborná verejnosť, podporilo iba osem poslancov a poslankýň Národnej rady. A 112 z nich sa vtedy zdržalo. Niektorí asi zabudli, čo to znamená byť obyčajnými ľuďmi, ďalší sa len tvária ako sociálni demokrati. Pre iných bola solidarita len prázdnym heslom. No a napokon tí a tie, ktorí vtedy sami seba nazývali rodinou sa rodinám v núdzi otočili chrbtom. Státisíce ľudí u nás doslova nedisponujú primeraným a dôstojným bývaním, a náklady naň pre nich predstavujú neúmerne veľkú záťaž. A hoci v našej krajine stále neexistuje evidencia presného počtu ľudí bez domova, odhaduje sa, že sú ich v skutočnosti desaťtisíce.
Na ilustráciu problému sa môžeme pozrieť napríklad, na situáciu v Košiciach, kde sa v máji v roku 2021 konal registračný týždeň sčítania rodín bez domova. Do výskumu neboli zaradení dospelí jednotlivci bez dieťaťa do 18 rokov ani bezdetné páry. Do registračného týždňa sa zapojilo 309 rodín, pričom počet respondentiek žien, bol 245, čiže 79 %. Celkový počet osôb v týchto rodinách bol 1 737. Z nich bolo 550 dospelých a 1 187 detí. V čase zberu dát okrem toho očakávali narodenie ďalšieho dieťaťa v každej desiatej domácnosti. Tieto rodiny sa však v situácii bezdomovectva vôbec nemuseli ocitnúť, keby štát poskytoval efektívnu prevenciu straty bývania. Bývanie nemožno považovať za komerčný tovar ako iné. Chlieb potrebujete mať kde jesť. Je to ľudské právo zakotvené v medzinárodných ľudskoprávnych dokumentoch, ktorým je Slovenská republika viazaná a z ktorých pre ňu vyplývajú konkrétne záväzky a povinnosti. Zároveň je toto právo na bývanie aj kľúčovým pre uplatňovanie ďalších ľudských práv, ako právo na zdravie, sociálne zabezpečenie, prácu, právo voliť, právo na súkromie a vzdelanie.
Medzi najextrémnejšie a zároveň najčastejšie porušenia práva na bývanie, u nás, patrí práve ľahostajnosť štátu v prevencii bezdomovectva, a takisto neriešenie bytovej núdze ľudí, ktorí sú ohrození chudobu a sociálnym vylúčením. V roku 2021 bolo u nás celkovo 12,3 % obyvateľstva ohrozených príjmovou chudobou. V dôsledku pandémie miera rizika a chudoby u, u nás na Slovensku vzrástla v porovnaní s predošlým rokom o 0,9 percentuálneho bodu a po období pomalého, no pozitívneho trendu sa situácia opäť zhoršuje. Súčasná energetická kríza ich životnú situáciu ešte zhoršila. Na hranici chudoby už teraz žije cez 800 tisíc ľudí, pre ktorých sa dôstojné bývanie stáva doslova luxusom. Odborná verejnosť aj tretí sektor, pritom dlhodobo poukazujú na fakt, že jedným z nástrojov prevencie straty bývania, ale aj zabezpečenie dôstojného a dostupného bývania je efektívny príspevok na bývanie. Ten súčasný, tak ako ho poznáme, však túto úlohu nespĺňa. Nie všetky zraniteľné skupiny obyvateľstva naň dnes majú nárok, keďže je viazaný výlučne na stav hmotnej núdze a teda situáciu, keď príjem osoby nedosahuje sumu životného minima. Aktuálne ho poberá len niečo cez 25 tisíc domácností.
Bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak pritom viac ako rok a pol sľuboval, že predstaví novú formu príspevku, žiaľ svoj plán niekoľkokrát odložil, pretože, vraj na to neboli financie, no a následne ho samozrejme nedokončil. Dostupné bývanie pre všetkých teda nepredstavovalo očividne prioritu pre tie predchádzajúce vlády, aj keď, aby som nebola nefér, tak musím uznať, že ten súčasný príspevok na bývanie tak ako momentálne funguje, sa zvýšil, to však nestačí.
Podstatou nášho návrhu zákona je zavedenie novej samostatnej štátnej sociálnej dávky, ktorá nie je viazaná na hmotnú núdzu. Takto koncipovaný príspevok, by poberalo odhadom okolo 546 tisíc ľudí, z toho 316 tisíc ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer polovica 43 % všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby. Miera rizika chudoby by teda klesla o 0,5 percentuálneho bodu z 13,7 na 13,2 %. Miera rizika chudoby detí by klesla o 0,9 percentuálneho bodu zo 17,6 na 16,7. Navrhovaná finančná podpora a pomoc, by zároveň mala aj pozitívny vplyv na rodiny zasiahnuté energetickou chudobou, o tej viac povie kolega Michal Sabo. Takýto príspevok, by teda poskytol záchrannú sieť a ochranu ich bývania pre tieto rodiny, ktoré sú najviac ohrozené.
Predkladaný návrh sa inšpiruje českou úpravou, no podobný systém majú aj v iných krajinách, napríklad v Poľsku alebo vo Francúzsku. Štát v ňom vlastne dorovnáva čistý príjem domácnosti a náklady na bývanie tak, aby ľuďom zabezpečil dôstojný život a znižoval tú takzvanú energetickú chudobu. Cieľom návrhu je kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšujú 30 % z príjmu domácností, pričom náklady nad hranicou takzvaných normatívnych nákladov, nie sú kompenzované. Táto hranica zabezpečuje cielene príspevku na domácnosti s nižšími príjmami. To znamená, že sa jedná vlastne o adresnú pomoc, ktorá nezasiahne tých, ktorí to nepotrebujú, ale práve naopak, tých, ktorí to najviac potrebujú.
Návrh určuje normatívne náklady ako násobok životného minima bez rozlišovania nájomníkov a vlastníkov a bez rozlišovania veľkosti obce. Ak by samozrejme pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny sa rozhodol si takýto návrh osvojiť, tak prípadne on by tam mohol pridať aj ďalšie faktory, pretože v iných krajinách, aj teda na základe toho, že tam majú lepšie dáta a chcú ešte adresnejšie pomôcť, najmä teda domácnostiam zasiahnutých energetickou chudobou, tak sa to môže prípadne líšiť napríklad aj podľa regiónov alebo veľkosti obcí a tak ďalej.
My sme zatiaľ išli takou tou jednoduchšou formou, ktorá ale ako som hovorila je veľmi adresná a efektívna. Príspevok teda pomôže nielen chudobným domácnostiam, ale aj nižšej strednej triede. Zároveň návrh určuje maximálnu výšku príspevku ako 20 % príjmu v prípade osôb, ktoré nehnuteľnosť vlastnia, a 30 % príjmu v prípade osôb v nájme. To znamená, že zdokladované náklady na bývanie, ktoré prekračujú 50 % príjmu v prípade osôb vlastniacich nehnuteľnosť a 60 % príjmu v prípade osôb žijúcich v nájme, nie sú kompenzované. Tento element, je tam vlastne v tom zákone obsiahnutý na to, aby zabránil potenciálnym špekuláciám, a zároveň, aby zabezpečil, že do určitej úrovne príjmu, zhruba na úrovni hranice rizika chudoby, by maximálny príspevok rástol s príjmom, čo by prispelo samozrejme k motivácií hľadať si prácu. V prípade domácností s príjmom pod hranicou životného minima, by sa mala maximálna výška príspevku odvodzovať nie od príjmu, ale od životného minima, teda 20 % životného minima pre vlastníkov a 30 % životného minima pre nájomníkov.
Dlhodobá bytová kríza pretrváva. Rekordná inflácia najviac zasiahla zraniteľné skupiny. Státisíce ľudí, ohrozených chudobou, viac nedokážu platiť rapídne sa zvyšujúce náklady na bývanie. Aj preto dnes predkladáme tento náš návrh dúfajúc, že buď teda si ho poslanci a poslankyne aj vládnej koalície osvoja a zahlasujú zaň, alebo teda, že sa ním aspoň inšpiruje minister práce, sociálnych vecí a rodiny a rozhodne sa v tejto neľahkej situácií skutočne podať pomocnú ruku tým, ktorí to najviac potrebujú. Koniec koncov, ani sám minister sa netají tým, že by chcel nejakým podobným spôsobom zreformovať ten súčasný príspevok na bývanie, po ktorom dlhodobo volá aj odborná verejnosť.
V roku 2021 bolo u nás celkovo 12,3 % obyvateľov ohrozených príjmovou chudobou, v dôsledku pandémie to neustále narastá a dnes dokonca máme oveľa vyššie percentá. Aj preto je skutočne potrebné, aby sa zaviedla adresná štátna sociálna dávka, ktorá by takýmto ľuďom pomohla. Vo výsledku okolo 90 % ľudí ohrozených chudobou, nemá nárok na príspevok na bývanie v tej súčasnej forme. A síce podľa § 14 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, aj preto ho aktuálne poberá, ako som spomínala okolo 25 tisíc domácností. Príspevok na bývanie v rámci pomoci v hmotnej núdzi navyše neodzrkadľuje rozdiely vo výškach príjmov a výdavkov na bývanie, ani tie regionálne rozdiely. Od 15. júla 2023 sa zaviedli nové pravidlá vo vyplácaní príspevku na bývanie, a popri jeho navýšení bola zásadnou smenou, zmenou aj diferenciácia súm príspevku podľa počtu členov domácnosti. Jeho výška tak dnes predstavuje v závislosti teda od zloženia domácnosti sumu od 95,20 eur, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti. Do zhruba 291,90 eura ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti. Inštitút pre výskum práce a rodiny však v roku 2023 poukázal aj na pokles počtu priznaných a vyplácaných príspevkom za posledných päť či šesť rokov. Čiže ten súčasný je nielen vyplácaný skutočne malému počtu, ale ešte sa to aj zmenšuje, nakoľko ľudia jednoducho nespĺňajú tú podmienku hmotnej núdze. Kým v júni 2018 bol príspevok priznaný 35 842 poberateľom, v auguste 2023 to bolo len 24 459. Čiže ako som hovorila, zhruba 25 tisíc. Od júna 2018 teda poklesol počet priznávaných príspevkov na bývanie v rámci pomoci v hmotnej núdzi o celých 32 %. Zatiaľ, čo počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi za to isté obdobie poklesol len o 13 %. Chýba teda systémové riešenie, ktoré by predstavovalo práve zavedenie samostatného príspevku na bývanie a jeho vyňatie z pod systému hmotnej núdze. Týmto zabezpečíme adresnú pomoc pre viac ľudí a širšiu skupinu domácnosti, ktoré sú teda aj ohrozené energetickou chudobou. Zároveň nedostatok nájomných bytov na Slovensku tiež spôsobuje, že väčšina ľudí zo zraniteľných kategórií žije v bytoch súkromných prenajímateľov za ceny, ktoré zaťažujú ich rozpočet natoľko, že často čelia niečomu, čomu sme, čo sme nazvali dilemou o prežití. Inak povedané, rozhodujú sa, medzi strechou nad hlavou a tým, čo do úst. Pomoc ľuďom, ktorí sa v dôsledku vysokých nákladov na bývanie dostávajú skutočne do existenčných problémov, je nielen otázkou empatie so sociálne slabšími. Predchádzanie straty...
===== ... natoľko, že často čelia niečomu, čo sme nazvali dilemou o prežití. Inak povedané, rozhodujú sa medzi strechou nad hlavou a tým čo do úst. Pomoc ľuďom, ktorí sa v dôsledku vysokých nákladov na bývanie dostávajú skutočne do existenčných problémov, je nielen otázkou empatie so sociálne slabšími. Predchádzanie straty bývania je z pohľadu verejných výdavkov oveľa menej nákladné ako riešenie následkov bezdomovectva. Náš návrh by stál štát 171 miliónov eur. Na rozdiel od vládami predchádzajúcimi vládami prijatých opatrení za miliardy ako boli napríklad plošné zastropovanie cien energií a ďalšie sa jedná skutočne o adresnú pomoc, ktorá zohľadňuje príjem domácností a náklady na bývanie. Príspevok na bývanie nie je žadnym populistickým pokusom kúpiť si jednu alebo druhú skupinu voličov tak, ako sa to podarilo teda v predchádzajúcom volebnom období. Aj preto dnes máme skutočne v rukách návod na to, ako efektívne pomôcť státisícom ľudí a zabezpečiť rešpektovanie jedného zo základných ľudských práv. Práva na bývanie. Len osem poslancov a poslankýň to pochopilo v minulom volebnom období. Dnes nás bude určite viac, ja môžem povedať, že minimálne 32 a teda dúfam, že sa k nám pridáte ďalší a ďalšie a že skutočne sa budeme snažiť spoločne pomôcť ľuďom, ktorí to najviac potrebujú. Ďakujem pekne.
|
Ešte raz ďakujem za slovo pán predsedajúci. Na Slovensku dlhodobo čelíme bytovej kríze a zhoršenie ekonomickej situácii po pandémii ochorenia COVID-19, rast cien energií a rekordná inflácia najviac zasiahli ľudí ohrozených chudobou a nižšiu strednú vrstvu. Ťažkú situáciu ešte zhoršila ruská agresia na Ukrajine. Slovenská republika tak obdobne, ako ďalšie členské štáty Európskej únie čelila bezprecedentnému nárastu spotrebiteľských cien, ktoré sa najviac dotkli samozrejme energií, potravín a bývania. Bývanie je jedna z našich najdôležitejších ľudských potrieb. Napriek tomu je pre mnohých ľudí u nás nedostupné a my dnes máme možnosť zmeniť to. Keď sme tento zákon predkladali v minulom volebnom období, tu v pléne sa vtedy viedla súťaž o najpopulistickejší návrh, a aj preto túto adresnú pomoc, po ktorej ako som už spomínala volala aj odborná verejnosť, podporilo iba osem poslancov a poslankýň Národnej rady. A 112 z nich sa vtedy zdržalo. Niektorí asi zabudli, čo to znamená byť obyčajnými ľuďmi, ďalší sa len tvária ako sociálni demokrati. Pre iných bola solidarita len prázdnym heslom. No a napokon tí a tie, ktorí vtedy sami seba nazývali rodinou sa rodinám v núdzi otočili chrbtom. Státisíce ľudí u nás doslova nedisponujú primeraným a dôstojným bývaním, a náklady naň pre nich predstavujú neúmerne veľkú záťaž. A hoci v našej krajine stále neexistuje evidencia presného počtu ľudí bez domova, odhaduje sa, že sú ich v skutočnosti desaťtisíce.
Na ilustráciu problému sa môžeme pozrieť napríklad, na situáciu v Košiciach, kde sa v máji v roku 2021 konal registračný týždeň sčítania rodín bez domova. Do výskumu neboli zaradení dospelí jednotlivci bez dieťaťa do 18 rokov ani bezdetné páry. Do registračného týždňa sa zapojilo 309 rodín, pričom počet respondentiek žien, bol 245, čiže 79 %. Celkový počet osôb v týchto rodinách bol 1 737. Z nich bolo 550 dospelých a 1 187 detí. V čase zberu dát okrem toho očakávali narodenie ďalšieho dieťaťa v každej desiatej domácnosti. Tieto rodiny sa však v situácii bezdomovectva vôbec nemuseli ocitnúť, keby štát poskytoval efektívnu prevenciu straty bývania. Bývanie nemožno považovať za komerčný tovar ako iné. Chlieb potrebujete mať kde jesť. Je to ľudské právo zakotvené v medzinárodných ľudskoprávnych dokumentoch, ktorým je Slovenská republika viazaná a z ktorých pre ňu vyplývajú konkrétne záväzky a povinnosti. Zároveň je toto právo na bývanie aj kľúčovým pre uplatňovanie ďalších ľudských práv, ako právo na zdravie, sociálne zabezpečenie, prácu, právo voliť, právo na súkromie a vzdelanie.
Medzi najextrémnejšie a zároveň najčastejšie porušenia práva na bývanie, u nás, patrí práve ľahostajnosť štátu v prevencii bezdomovectva, a takisto neriešenie bytovej núdze ľudí, ktorí sú ohrození chudobu a sociálnym vylúčením. V roku 2021 bolo u nás celkovo 12,3 % obyvateľstva ohrozených príjmovou chudobou. V dôsledku pandémie miera rizika a chudoby u, u nás na Slovensku vzrástla v porovnaní s predošlým rokom o 0,9 percentuálneho bodu a po období pomalého, no pozitívneho trendu sa situácia opäť zhoršuje. Súčasná energetická kríza ich životnú situáciu ešte zhoršila. Na hranici chudoby už teraz žije cez 800 tisíc ľudí, pre ktorých sa dôstojné bývanie stáva doslova luxusom. Odborná verejnosť aj tretí sektor, pritom dlhodobo poukazujú na fakt, že jedným z nástrojov prevencie straty bývania, ale aj zabezpečenie dôstojného a dostupného bývania je efektívny príspevok na bývanie. Ten súčasný, tak ako ho poznáme, však túto úlohu nespĺňa. Nie všetky zraniteľné skupiny obyvateľstva naň dnes majú nárok, keďže je viazaný výlučne na stav hmotnej núdze a teda situáciu, keď príjem osoby nedosahuje sumu životného minima. Aktuálne ho poberá len niečo cez 25 tisíc domácností.
Bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak pritom viac ako rok a pol sľuboval, že predstaví novú formu príspevku, žiaľ svoj plán niekoľkokrát odložil, pretože, vraj na to neboli financie, no a následne ho samozrejme nedokončil. Dostupné bývanie pre všetkých teda nepredstavovalo očividne prioritu pre tie predchádzajúce vlády, aj keď, aby som nebola nefér, tak musím uznať, že ten súčasný príspevok na bývanie tak ako momentálne funguje, sa zvýšil, to však nestačí.
Podstatou nášho návrhu zákona je zavedenie novej samostatnej štátnej sociálnej dávky, ktorá nie je viazaná na hmotnú núdzu. Takto koncipovaný príspevok, by poberalo odhadom okolo 546 tisíc ľudí, z toho 316 tisíc ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer polovica 43 % všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby. Miera rizika chudoby by teda klesla o 0,5 percentuálneho bodu z 13,7 na 13,2 %. Miera rizika chudoby detí by klesla o 0,9 percentuálneho bodu zo 17,6 na 16,7. Navrhovaná finančná podpora a pomoc, by zároveň mala aj pozitívny vplyv na rodiny zasiahnuté energetickou chudobou, o tej viac povie kolega Michal Sabo. Takýto príspevok, by teda poskytol záchrannú sieť a ochranu ich bývania pre tieto rodiny, ktoré sú najviac ohrozené.
Predkladaný návrh sa inšpiruje českou úpravou, no podobný systém majú aj v iných krajinách, napríklad v Poľsku alebo vo Francúzsku. Štát v ňom vlastne dorovnáva čistý príjem domácnosti a náklady na bývanie tak, aby ľuďom zabezpečil dôstojný život a znižoval tú takzvanú energetickú chudobu. Cieľom návrhu je kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšujú 30 % z príjmu domácností, pričom náklady nad hranicou takzvaných normatívnych nákladov, nie sú kompenzované. Táto hranica zabezpečuje cielene príspevku na domácnosti s nižšími príjmami. To znamená, že sa jedná vlastne o adresnú pomoc, ktorá nezasiahne tých, ktorí to nepotrebujú, ale práve naopak, tých, ktorí to najviac potrebujú.
Návrh určuje normatívne náklady ako násobok životného minima bez rozlišovania nájomníkov a vlastníkov a bez rozlišovania veľkosti obce. Ak by samozrejme pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny sa rozhodol si takýto návrh osvojiť, tak prípadne on by tam mohol pridať aj ďalšie faktory, pretože v iných krajinách, aj teda na základe toho, že tam majú lepšie dáta a chcú ešte adresnejšie pomôcť, najmä teda domácnostiam zasiahnutých energetickou chudobou, tak sa to môže prípadne líšiť napríklad aj podľa regiónov alebo veľkosti obcí a tak ďalej.
My sme zatiaľ išli takou tou jednoduchšou formou, ktorá ale ako som hovorila je veľmi adresná a efektívna. Príspevok teda pomôže nielen chudobným domácnostiam, ale aj nižšej strednej triede. Zároveň návrh určuje maximálnu výšku príspevku ako 20 % príjmu v prípade osôb, ktoré nehnuteľnosť vlastnia, a 30 % príjmu v prípade osôb v nájme. To znamená, že zdokladované náklady na bývanie, ktoré prekračujú 50 % príjmu v prípade osôb vlastniacich nehnuteľnosť a 60 % príjmu v prípade osôb žijúcich v nájme, nie sú kompenzované. Tento element, je tam vlastne v tom zákone obsiahnutý na to, aby zabránil potenciálnym špekuláciám, a zároveň, aby zabezpečil, že do určitej úrovne príjmu, zhruba na úrovni hranice rizika chudoby, by maximálny príspevok rástol s príjmom, čo by prispelo samozrejme k motivácií hľadať si prácu. V prípade domácností s príjmom pod hranicou životného minima, by sa mala maximálna výška príspevku odvodzovať nie od príjmu, ale od životného minima, teda 20 % životného minima pre vlastníkov a 30 % životného minima pre nájomníkov.
Dlhodobá bytová kríza pretrváva. Rekordná inflácia najviac zasiahla zraniteľné skupiny. Státisíce ľudí, ohrozených chudobou, viac nedokážu platiť rapídne sa zvyšujúce náklady na bývanie. Aj preto dnes predkladáme tento náš návrh dúfajúc, že buď teda si ho poslanci a poslankyne aj vládnej koalície osvoja a zahlasujú zaň, alebo teda, že sa ním aspoň inšpiruje minister práce, sociálnych vecí a rodiny a rozhodne sa v tejto neľahkej situácií skutočne podať pomocnú ruku tým, ktorí to najviac potrebujú. Koniec koncov, ani sám minister sa netají tým, že by chcel nejakým podobným spôsobom zreformovať ten súčasný príspevok na bývanie, po ktorom dlhodobo volá aj odborná verejnosť.
V roku 2021 bolo u nás celkovo 12,3 % obyvateľov ohrozených príjmovou chudobou, v dôsledku pandémie to neustále narastá a dnes dokonca máme oveľa vyššie percentá. Aj preto je skutočne potrebné, aby sa zaviedla adresná štátna sociálna dávka, ktorá by takýmto ľuďom pomohla. Vo výsledku okolo 90 % ľudí ohrozených chudobou, nemá nárok na príspevok na bývanie v tej súčasnej forme. A síce podľa § 14 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, aj preto ho aktuálne poberá, ako som spomínala okolo 25 tisíc domácností. Príspevok na bývanie v rámci pomoci v hmotnej núdzi navyše neodzrkadľuje rozdiely vo výškach príjmov a výdavkov na bývanie, ani tie regionálne rozdiely. Od 15. júla 2023 sa zaviedli nové pravidlá vo vyplácaní príspevku na bývanie, a popri jeho navýšení bola zásadnou smenou, zmenou aj diferenciácia súm príspevku podľa počtu členov domácnosti. Jeho výška tak dnes predstavuje v závislosti teda od zloženia domácnosti sumu od 95,20 eur, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti. Do zhruba 291,90 eura ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti. Inštitút pre výskum práce a rodiny však v roku 2023 poukázal aj na pokles počtu priznaných a vyplácaných príspevkom za posledných päť či šesť rokov. Čiže ten súčasný je nielen vyplácaný skutočne malému počtu, ale ešte sa to aj zmenšuje, nakoľko ľudia jednoducho nespĺňajú tú podmienku hmotnej núdze. Kým v júni 2018 bol príspevok priznaný 35 842 poberateľom, v auguste 2023 to bolo len 24 459. Čiže ako som hovorila, zhruba 25 tisíc. Od júna 2018 teda poklesol počet priznávaných príspevkov na bývanie v rámci pomoci v hmotnej núdzi o celých 32 %. Zatiaľ, čo počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi za to isté obdobie poklesol len o 13 %. Chýba teda systémové riešenie, ktoré by predstavovalo práve zavedenie samostatného príspevku na bývanie a jeho vyňatie z pod systému hmotnej núdze. Týmto zabezpečíme adresnú pomoc pre viac ľudí a širšiu skupinu domácnosti, ktoré sú teda aj ohrozené energetickou chudobou. Zároveň nedostatok nájomných bytov na Slovensku tiež spôsobuje, že väčšina ľudí zo zraniteľných kategórií žije v bytoch súkromných prenajímateľov za ceny, ktoré zaťažujú ich rozpočet natoľko, že často čelia niečomu, čomu sme, čo sme nazvali dilemou o prežití. Inak povedané, rozhodujú sa, medzi strechou nad hlavou a tým, čo do úst. Pomoc ľuďom, ktorí sa v dôsledku vysokých nákladov na bývanie dostávajú skutočne do existenčných problémov, je nielen otázkou empatie so sociálne slabšími. Predchádzanie straty...
===== ... natoľko, že často čelia niečomu, čo sme nazvali dilemou o prežití. Inak povedané, rozhodujú sa medzi strechou nad hlavou a tým čo do úst. Pomoc ľuďom, ktorí sa v dôsledku vysokých nákladov na bývanie dostávajú skutočne do existenčných problémov, je nielen otázkou empatie so sociálne slabšími. Predchádzanie straty bývania je z pohľadu verejných výdavkov oveľa menej nákladné ako riešenie následkov bezdomovectva. Náš návrh by stál štát 171 miliónov eur. Na rozdiel od vládami predchádzajúcimi vládami prijatých opatrení za miliardy ako boli napríklad plošné zastropovanie cien energií a ďalšie sa jedná skutočne o adresnú pomoc, ktorá zohľadňuje príjem domácností a náklady na bývanie. Príspevok na bývanie nie je žadnym populistickým pokusom kúpiť si jednu alebo druhú skupinu voličov tak, ako sa to podarilo teda v predchádzajúcom volebnom období. Aj preto dnes máme skutočne v rukách návod na to, ako efektívne pomôcť státisícom ľudí a zabezpečiť rešpektovanie jedného zo základných ľudských práv. Práva na bývanie. Len osem poslancov a poslankýň to pochopilo v minulom volebnom období. Dnes nás bude určite viac, ja môžem povedať, že minimálne 32 a teda dúfam, že sa k nám pridáte ďalší a ďalšie a že skutočne sa budeme snažiť spoločne pomôcť ľuďom, ktorí to najviac potrebujú. Ďakujem pekne.
|
Ešte raz ďakujem za slovo pán predsedajúci. Na Slovensku dlhodobo čelíme bytovej kríze a zhoršenie ekonomickej situácii po pandémii ochorenia COVID-19, rast cien energií a rekordná inflácia najviac zasiahli ľudí ohrozených chudobou a nižšiu strednú vrstvu. Ťažkú situáciu ešte zhoršila ruská agresia na Ukrajine. Slovenská republika tak obdobne, ako ďalšie členské štáty Európskej únie čelila bezprecedentnému nárastu spotrebiteľských cien, ktoré sa najviac dotkli samozrejme energií, potravín a bývania. Bývanie je jedna z našich najdôležitejších ľudských potrieb. Napriek tomu je pre mnohých ľudí u nás nedostupné a my dnes máme možnosť zmeniť to. Keď sme tento zákon predkladali v minulom volebnom období, tu v pléne sa vtedy viedla súťaž o najpopulistickejší návrh, a aj preto túto adresnú pomoc, po ktorej ako som už spomínala volala aj odborná verejnosť, podporilo iba osem poslancov a poslankýň Národnej rady. A 112 z nich sa vtedy zdržalo. Niektorí asi zabudli, čo to znamená byť obyčajnými ľuďmi, ďalší sa len tvária ako sociálni demokrati. Pre iných bola solidarita len prázdnym heslom. No a napokon tí a tie, ktorí vtedy sami seba nazývali rodinou sa rodinám v núdzi otočili chrbtom. Státisíce ľudí u nás doslova nedisponujú primeraným a dôstojným bývaním, a náklady naň pre nich predstavujú neúmerne veľkú záťaž. A hoci v našej krajine stále neexistuje evidencia presného počtu ľudí bez domova, odhaduje sa, že sú ich v skutočnosti desaťtisíce.
Na ilustráciu problému sa môžeme pozrieť napríklad, na situáciu v Košiciach, kde sa v máji v roku 2021 konal registračný týždeň sčítania rodín bez domova. Do výskumu neboli zaradení dospelí jednotlivci bez dieťaťa do 18 rokov ani bezdetné páry. Do registračného týždňa sa zapojilo 309 rodín, pričom počet respondentiek žien, bol 245, čiže 79 %. Celkový počet osôb v týchto rodinách bol 1 737. Z nich bolo 550 dospelých a 1 187 detí. V čase zberu dát okrem toho očakávali narodenie ďalšieho dieťaťa v každej desiatej domácnosti. Tieto rodiny sa však v situácii bezdomovectva vôbec nemuseli ocitnúť, keby štát poskytoval efektívnu prevenciu straty bývania. Bývanie nemožno považovať za komerčný tovar ako iné. Chlieb potrebujete mať kde jesť. Je to ľudské právo zakotvené v medzinárodných ľudskoprávnych dokumentoch, ktorým je Slovenská republika viazaná a z ktorých pre ňu vyplývajú konkrétne záväzky a povinnosti. Zároveň je toto právo na bývanie aj kľúčovým pre uplatňovanie ďalších ľudských práv, ako právo na zdravie, sociálne zabezpečenie, prácu, právo voliť, právo na súkromie a vzdelanie.
Medzi najextrémnejšie a zároveň najčastejšie porušenia práva na bývanie, u nás, patrí práve ľahostajnosť štátu v prevencii bezdomovectva, a takisto neriešenie bytovej núdze ľudí, ktorí sú ohrození chudobu a sociálnym vylúčením. V roku 2021 bolo u nás celkovo 12,3 % obyvateľstva ohrozených príjmovou chudobou. V dôsledku pandémie miera rizika a chudoby u, u nás na Slovensku vzrástla v porovnaní s predošlým rokom o 0,9 percentuálneho bodu a po období pomalého, no pozitívneho trendu sa situácia opäť zhoršuje. Súčasná energetická kríza ich životnú situáciu ešte zhoršila. Na hranici chudoby už teraz žije cez 800 tisíc ľudí, pre ktorých sa dôstojné bývanie stáva doslova luxusom. Odborná verejnosť aj tretí sektor, pritom dlhodobo poukazujú na fakt, že jedným z nástrojov prevencie straty bývania, ale aj zabezpečenie dôstojného a dostupného bývania je efektívny príspevok na bývanie. Ten súčasný, tak ako ho poznáme, však túto úlohu nespĺňa. Nie všetky zraniteľné skupiny obyvateľstva naň dnes majú nárok, keďže je viazaný výlučne na stav hmotnej núdze a teda situáciu, keď príjem osoby nedosahuje sumu životného minima. Aktuálne ho poberá len niečo cez 25 tisíc domácností.
Bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak pritom viac ako rok a pol sľuboval, že predstaví novú formu príspevku, žiaľ svoj plán niekoľkokrát odložil, pretože, vraj na to neboli financie, no a následne ho samozrejme nedokončil. Dostupné bývanie pre všetkých teda nepredstavovalo očividne prioritu pre tie predchádzajúce vlády, aj keď, aby som nebola nefér, tak musím uznať, že ten súčasný príspevok na bývanie tak ako momentálne funguje, sa zvýšil, to však nestačí.
Podstatou nášho návrhu zákona je zavedenie novej samostatnej štátnej sociálnej dávky, ktorá nie je viazaná na hmotnú núdzu. Takto koncipovaný príspevok, by poberalo odhadom okolo 546 tisíc ľudí, z toho 316 tisíc ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer polovica 43 % všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby. Miera rizika chudoby by teda klesla o 0,5 percentuálneho bodu z 13,7 na 13,2 %. Miera rizika chudoby detí by klesla o 0,9 percentuálneho bodu zo 17,6 na 16,7. Navrhovaná finančná podpora a pomoc, by zároveň mala aj pozitívny vplyv na rodiny zasiahnuté energetickou chudobou, o tej viac povie kolega Michal Sabo. Takýto príspevok, by teda poskytol záchrannú sieť a ochranu ich bývania pre tieto rodiny, ktoré sú najviac ohrozené.
Predkladaný návrh sa inšpiruje českou úpravou, no podobný systém majú aj v iných krajinách, napríklad v Poľsku alebo vo Francúzsku. Štát v ňom vlastne dorovnáva čistý príjem domácnosti a náklady na bývanie tak, aby ľuďom zabezpečil dôstojný život a znižoval tú takzvanú energetickú chudobu. Cieľom návrhu je kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšujú 30 % z príjmu domácností, pričom náklady nad hranicou takzvaných normatívnych nákladov, nie sú kompenzované. Táto hranica zabezpečuje cielene príspevku na domácnosti s nižšími príjmami. To znamená, že sa jedná vlastne o adresnú pomoc, ktorá nezasiahne tých, ktorí to nepotrebujú, ale práve naopak, tých, ktorí to najviac potrebujú.
Návrh určuje normatívne náklady ako násobok životného minima bez rozlišovania nájomníkov a vlastníkov a bez rozlišovania veľkosti obce. Ak by samozrejme pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny sa rozhodol si takýto návrh osvojiť, tak prípadne on by tam mohol pridať aj ďalšie faktory, pretože v iných krajinách, aj teda na základe toho, že tam majú lepšie dáta a chcú ešte adresnejšie pomôcť, najmä teda domácnostiam zasiahnutých energetickou chudobou, tak sa to môže prípadne líšiť napríklad aj podľa regiónov alebo veľkosti obcí a tak ďalej.
My sme zatiaľ išli takou tou jednoduchšou formou, ktorá ale ako som hovorila je veľmi adresná a efektívna. Príspevok teda pomôže nielen chudobným domácnostiam, ale aj nižšej strednej triede. Zároveň návrh určuje maximálnu výšku príspevku ako 20 % príjmu v prípade osôb, ktoré nehnuteľnosť vlastnia, a 30 % príjmu v prípade osôb v nájme. To znamená, že zdokladované náklady na bývanie, ktoré prekračujú 50 % príjmu v prípade osôb vlastniacich nehnuteľnosť a 60 % príjmu v prípade osôb žijúcich v nájme, nie sú kompenzované. Tento element, je tam vlastne v tom zákone obsiahnutý na to, aby zabránil potenciálnym špekuláciám, a zároveň, aby zabezpečil, že do určitej úrovne príjmu, zhruba na úrovni hranice rizika chudoby, by maximálny príspevok rástol s príjmom, čo by prispelo samozrejme k motivácií hľadať si prácu. V prípade domácností s príjmom pod hranicou životného minima, by sa mala maximálna výška príspevku odvodzovať nie od príjmu, ale od životného minima, teda 20 % životného minima pre vlastníkov a 30 % životného minima pre nájomníkov.
Dlhodobá bytová kríza pretrváva. Rekordná inflácia najviac zasiahla zraniteľné skupiny. Státisíce ľudí, ohrozených chudobou, viac nedokážu platiť rapídne sa zvyšujúce náklady na bývanie. Aj preto dnes predkladáme tento náš návrh dúfajúc, že buď teda si ho poslanci a poslankyne aj vládnej koalície osvoja a zahlasujú zaň, alebo teda, že sa ním aspoň inšpiruje minister práce, sociálnych vecí a rodiny a rozhodne sa v tejto neľahkej situácií skutočne podať pomocnú ruku tým, ktorí to najviac potrebujú. Koniec koncov, ani sám minister sa netají tým, že by chcel nejakým podobným spôsobom zreformovať ten súčasný príspevok na bývanie, po ktorom dlhodobo volá aj odborná verejnosť.
V roku 2021 bolo u nás celkovo 12,3 % obyvateľov ohrozených príjmovou chudobou, v dôsledku pandémie to neustále narastá a dnes dokonca máme oveľa vyššie percentá. Aj preto je skutočne potrebné, aby sa zaviedla adresná štátna sociálna dávka, ktorá by takýmto ľuďom pomohla. Vo výsledku okolo 90 % ľudí ohrozených chudobou, nemá nárok na príspevok na bývanie v tej súčasnej forme. A síce podľa § 14 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, aj preto ho aktuálne poberá, ako som spomínala okolo 25 tisíc domácností. Príspevok na bývanie v rámci pomoci v hmotnej núdzi navyše neodzrkadľuje rozdiely vo výškach príjmov a výdavkov na bývanie, ani tie regionálne rozdiely. Od 15. júla 2023 sa zaviedli nové pravidlá vo vyplácaní príspevku na bývanie, a popri jeho navýšení bola zásadnou smenou, zmenou aj diferenciácia súm príspevku podľa počtu členov domácnosti. Jeho výška tak dnes predstavuje v závislosti teda od zloženia domácnosti sumu od 95,20 eur, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti. Do zhruba 291,90 eura ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti. Inštitút pre výskum práce a rodiny však v roku 2023 poukázal aj na pokles počtu priznaných a vyplácaných príspevkom za posledných päť či šesť rokov. Čiže ten súčasný je nielen vyplácaný skutočne malému počtu, ale ešte sa to aj zmenšuje, nakoľko ľudia jednoducho nespĺňajú tú podmienku hmotnej núdze. Kým v júni 2018 bol príspevok priznaný 35 842 poberateľom, v auguste 2023 to bolo len 24 459. Čiže ako som hovorila, zhruba 25 tisíc. Od júna 2018 teda poklesol počet priznávaných príspevkov na bývanie v rámci pomoci v hmotnej núdzi o celých 32 %. Zatiaľ, čo počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi za to isté obdobie poklesol len o 13 %. Chýba teda systémové riešenie, ktoré by predstavovalo práve zavedenie samostatného príspevku na bývanie a jeho vyňatie z pod systému hmotnej núdze. Týmto zabezpečíme adresnú pomoc pre viac ľudí a širšiu skupinu domácnosti, ktoré sú teda aj ohrozené energetickou chudobou. Zároveň nedostatok nájomných bytov na Slovensku tiež spôsobuje, že väčšina ľudí zo zraniteľných kategórií žije v bytoch súkromných prenajímateľov za ceny, ktoré zaťažujú ich rozpočet natoľko, že často čelia niečomu, čomu sme, čo sme nazvali dilemou o prežití. Inak povedané, rozhodujú sa, medzi strechou nad hlavou a tým, čo do úst. Pomoc ľuďom, ktorí sa v dôsledku vysokých nákladov na bývanie dostávajú skutočne do existenčných problémov, je nielen otázkou empatie so sociálne slabšími. Predchádzanie straty...
===== ... natoľko, že často čelia niečomu, čo sme nazvali dilemou o prežití. Inak povedané, rozhodujú sa medzi strechou nad hlavou a tým čo do úst. Pomoc ľuďom, ktorí sa v dôsledku vysokých nákladov na bývanie dostávajú skutočne do existenčných problémov, je nielen otázkou empatie so sociálne slabšími. Predchádzanie straty bývania je z pohľadu verejných výdavkov oveľa menej nákladné ako riešenie následkov bezdomovectva. Náš návrh by stál štát 171 miliónov eur. Na rozdiel od vládami predchádzajúcimi vládami prijatých opatrení za miliardy ako boli napríklad plošné zastropovanie cien energií a ďalšie sa jedná skutočne o adresnú pomoc, ktorá zohľadňuje príjem domácností a náklady na bývanie. Príspevok na bývanie nie je žadnym populistickým pokusom kúpiť si jednu alebo druhú skupinu voličov tak, ako sa to podarilo teda v predchádzajúcom volebnom období. Aj preto dnes máme skutočne v rukách návod na to, ako efektívne pomôcť státisícom ľudí a zabezpečiť rešpektovanie jedného zo základných ľudských práv. Práva na bývanie. Len osem poslancov a poslankýň to pochopilo v minulom volebnom období. Dnes nás bude určite viac, ja môžem povedať, že minimálne 32 a teda dúfam, že sa k nám pridáte ďalší a ďalšie a že skutočne sa budeme snažiť spoločne pomôcť ľuďom, ktorí to najviac potrebujú. Ďakujem pekne.
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie predkladám spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou a kolegom Michalom Sabom.
Jeho cieľom je zavedenie novej, adresnej, štátnej sociálnej dávky tak, aby pomohla čo najväčšiemu počtu ľudí s úhradou nákladov spojených s bývaním. Takýto príspevok na úhradu nákladov na bývanie je aj odborným konsenzom vnímaný a odporúčaný ako adresná pomoc domácnostiam vystavených energetickou chudobou. Obdobnú úpravu už sľuboval bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. My sme ho prostredníctvom vtedy nášho jediného poslanca Tomáša Valášeka predkladali v Národnej rade dvakrát. Vo volebnom programe ho malo hneď niekoľko strán.
Dnes ho predstavujeme opäť, aj keď teda s vedomím, že pravdepodobne nekonštruktívna koalícia sa zdrží, pretože síce vie, že ten návrh je dobrý, ale však opozičné návrhy sa nepodporujú, avšak chceli by sme aj takýmto spôsobom pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Erikovi Tomášovi pripomenúť vládny sľub z programového...
===== ...programe ho malo hneď niekoľko strán. Dnes ho predstavujeme opäť, aj keď teda s vedomím, že pravdepodobne nekonštruktívna koalícia sa zdrží, pretože síce vie, že ten návrh je dobrý, ale však opozičné návrhy sa nepodporujú. Avšak chceli by sme aj takýmto spôsobom pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Erikovi Tomášovi pripomenúť vládny sľub z programového vyhlásenia vlády, a zároveň mu teda dať návod ako na to. Nech sa páči, pán minister, práve takto môžete adresne pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú. Za málo peňazí, keďže je to adresná pomoc, veľa domácnostiam.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá.
Ďakujem.
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie predkladám spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou a kolegom Michalom Sabom.
Jeho cieľom je zavedenie novej, adresnej, štátnej sociálnej dávky tak, aby pomohla čo najväčšiemu počtu ľudí s úhradou nákladov spojených s bývaním. Takýto príspevok na úhradu nákladov na bývanie je aj odborným konsenzom vnímaný a odporúčaný ako adresná pomoc domácnostiam vystavených energetickou chudobou. Obdobnú úpravu už sľuboval bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. My sme ho prostredníctvom vtedy nášho jediného poslanca Tomáša Valášeka predkladali v Národnej rade dvakrát. Vo volebnom programe ho malo hneď niekoľko strán.
Dnes ho predstavujeme opäť, aj keď teda s vedomím, že pravdepodobne nekonštruktívna koalícia sa zdrží, pretože síce vie, že ten návrh je dobrý, ale však opozičné návrhy sa nepodporujú, avšak chceli by sme aj takýmto spôsobom pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Erikovi Tomášovi pripomenúť vládny sľub z programového...
===== ...programe ho malo hneď niekoľko strán. Dnes ho predstavujeme opäť, aj keď teda s vedomím, že pravdepodobne nekonštruktívna koalícia sa zdrží, pretože síce vie, že ten návrh je dobrý, ale však opozičné návrhy sa nepodporujú. Avšak chceli by sme aj takýmto spôsobom pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Erikovi Tomášovi pripomenúť vládny sľub z programového vyhlásenia vlády, a zároveň mu teda dať návod ako na to. Nech sa páči, pán minister, práve takto môžete adresne pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú. Za málo peňazí, keďže je to adresná pomoc, veľa domácnostiam.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá.
Ďakujem.
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie predkladám spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou a kolegom Michalom Sabom.
Jeho cieľom je zavedenie novej, adresnej, štátnej sociálnej dávky tak, aby pomohla čo najväčšiemu počtu ľudí s úhradou nákladov spojených s bývaním. Takýto príspevok na úhradu nákladov na bývanie je aj odborným konsenzom vnímaný a odporúčaný ako adresná pomoc domácnostiam vystavených energetickou chudobou. Obdobnú úpravu už sľuboval bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. My sme ho prostredníctvom vtedy nášho jediného poslanca Tomáša Valášeka predkladali v Národnej rade dvakrát. Vo volebnom programe ho malo hneď niekoľko strán.
Dnes ho predstavujeme opäť, aj keď teda s vedomím, že pravdepodobne nekonštruktívna koalícia sa zdrží, pretože síce vie, že ten návrh je dobrý, ale však opozičné návrhy sa nepodporujú, avšak chceli by sme aj takýmto spôsobom pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Erikovi Tomášovi pripomenúť vládny sľub z programového...
===== ...programe ho malo hneď niekoľko strán. Dnes ho predstavujeme opäť, aj keď teda s vedomím, že pravdepodobne nekonštruktívna koalícia sa zdrží, pretože síce vie, že ten návrh je dobrý, ale však opozičné návrhy sa nepodporujú. Avšak chceli by sme aj takýmto spôsobom pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Erikovi Tomášovi pripomenúť vládny sľub z programového vyhlásenia vlády, a zároveň mu teda dať návod ako na to. Nech sa páči, pán minister, práve takto môžete adresne pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú. Za málo peňazí, keďže je to adresná pomoc, veľa domácnostiam.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá.
Ďakujem.
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie predkladám spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou a kolegom Michalom Sabom.
Jeho cieľom je zavedenie novej, adresnej, štátnej sociálnej dávky tak, aby pomohla čo najväčšiemu počtu ľudí s úhradou nákladov spojených s bývaním. Takýto príspevok na úhradu nákladov na bývanie je aj odborným konsenzom vnímaný a odporúčaný ako adresná pomoc domácnostiam vystavených energetickou chudobou. Obdobnú úpravu už sľuboval bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. My sme ho prostredníctvom vtedy nášho jediného poslanca Tomáša Valášeka predkladali v Národnej rade dvakrát. Vo volebnom programe ho malo hneď niekoľko strán.
Dnes ho predstavujeme opäť, aj keď teda s vedomím, že pravdepodobne nekonštruktívna koalícia sa zdrží, pretože síce vie, že ten návrh je dobrý, ale však opozičné návrhy sa nepodporujú, avšak chceli by sme aj takýmto spôsobom pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Erikovi Tomášovi pripomenúť vládny sľub z programového...
===== ...programe ho malo hneď niekoľko strán. Dnes ho predstavujeme opäť, aj keď teda s vedomím, že pravdepodobne nekonštruktívna koalícia sa zdrží, pretože síce vie, že ten návrh je dobrý, ale však opozičné návrhy sa nepodporujú. Avšak chceli by sme aj takýmto spôsobom pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Erikovi Tomášovi pripomenúť vládny sľub z programového vyhlásenia vlády, a zároveň mu teda dať návod ako na to. Nech sa páči, pán minister, práve takto môžete adresne pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú. Za málo peňazí, keďže je to adresná pomoc, veľa domácnostiam.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá.
Ďakujem.
|
Vážený pán minister veľmi pekne ďakujem za vašu odpoveď a nechcem vás teda tiež trápiť s doplňujúcou otázku, keďže to nie je úplne vaša oblasť. Ja len, že úplne nechápem teda, že prečo to nazývame pilotný projekt ak nie je plánované aspoň zatiaľ rozšíriť to aj na ďalšie školy a teda o to lepšie ak sa neplánuje rozšíriť to na ďalšie školy. Aj, keď teda kolegyne mi tu už avizujú, že minimálne jedna ďalšia škola už v takomto režime funguje alebo sa chystá fungovať, čo je teda maximálne problematické. Lebo ak je toto spôsob ako sa Ministerstvo školstva snaží vyhnúť sankciám z Infringement procedure, ktoré momentálne vedie voči nám Európska komisia práve za segregáciu rómskych detí v školách takže tie školy jednoducho premenuje na národnostné školy a bude sa snažiť argumentovať práve tým, že rómske deti sa potrebujú vzdelávať vo svojom materinskom jazyku tak je to veľmi problematické, pretože to absolútne vyprázdňuje zo svojej podstaty slovo segregácia. Pretože jednoducho ak tie školy naďalej 100 % rómske tak sa o segregáciu jedná a je úplne jedno ako to ministerstvo školstva nazve. A dúfam, že Európska komisia bude toto reflektovať ak teda toto je cieľ. Ďakujem.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som len chcela uviesť na záznam, že pozmeňovací návrh, ktorým si SNS politicky podriadila ďalšiu verejnoprávnu kultúrnu inštitúciu, bol predstavený v stredu o 18.13 v ústnej rozprave. V písomnej rozprave vystúpili výlučne poslanci a poslankyne opozície. V sále sú momentálne prítomní 4 poslanci koalície, z toho 1 spravodajca, 1 navrhovateľ a 1 predkladateľ pozmeňovacieho návrhu. Predpokladám, že pán spravodajca určí termín hlasovania na zajtra, štvrtok o 11.00 hodine. Je tu ticho, nepočuť ani hlas. Ďakujem.
|
Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ja by som len chcela pripomenúť skutočne aké veľmi absurdné to je, že my tu ideme vlastne meniť fungovanie a organizáciu celej inštitúcie ani nie, že vládnym návrhom, ale ani poslaneckým návrhom. To je normálne, že pozmeňovací návrh, ktorý to tu ide všetko zmeniť. A to je teda nielen absurdné, ale úplne šialené a neakceptovateľné.
A neviem, či aj práve preto tu už nie je nikto z HLAS-u alebo či skutočne tá jednota stále funguje, pán poslanec Michelko.
Ďakujem.
|
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, pán kolega Michelko, ja mám taký pocit, že z toho, čo ste práve hovorili, že HLAS je vlastne niečo ako tí producenti, s ktorými ste sa bavili dopredu, že oni sú síce nespokojní, ale asi to prežijú, že? No dosť mi to teda berie všetku tú nádej, ale možno ani nie, podľa toho, ako sa pozerám na pána predsedajúceho, tak on asi úplne s tým nie je stotožnený.
A ešte by som vám chcela iba tuto jeden fakt dať, lebo však radi sa tu bavíme na základe faktov. Tak SNS vo voľbách v roku 2023 získala presne 5,62 % hlasov, čo korešponduje so 166 995 voličmi a voličkami. Takže nie žiadnych šesť, ale však môžme to zaokrúhliť, nevadí. Podstatou toho nie je to, že koľko hlasov ste získali, ale to, že ako sa tu správate a čo všetko ničíte a že vaši koaliční partneri vám v tom sekundujú.
Ďakujem.
|
... bolo pomôcť ľuďom pred prázdnym plénom. A ja viem, že ono je to vlastne jednoduché, lebo vy potom spravíte pri hlasovaní toto a zdržíte sa a je vám to úplne jedno, ale na druhej strane tu opäť máme pred prázdnym plénom nejaký návrh, o ktorom sme sa dozvedeli včera, máme o ňom rokovať, on nám sem nejako padol z neba, aj keď teda on je skôr asi z tej druhej strany, a on vlastne kompletne mení ten pôvodný návrh, ktorý, ktorý sme tu mali vo februári a o ktorom by sme sa mali či už teda včera, alebo aj dnes baviť. A ja vlastne ani neviem, kedy na web Národnej rady tento pozmeňujúci návrh priletel, lebo my s kolegyňou Jaurovou stále refreshujeme tú stránku, aby sme sa vôbec dozvedeli teda, že o čom sa tu ideme baviť, čo je teda veľmi smutné, ale ak už aj teda nevieme úplne že kedy tam priletel, tak každopádne vieme že odkiaľ. Klasicky z klubu SNS. No a potom tam je podpísaných aj pár, konkrétne teda šesť, prepáčte mi za výraz, nestatočných zo SMER-u, pretože keby boli statoční, tak niečo takéto nepodpíšu a konkrétne teda keď tam vidím pánov poslancov Podmanického, ktorý aj prišiel, pána Jarjabka, ktorý odišiel a prišiel, aj pána Mažgúta, ktorý tu sedí, troch členov výboru pre kultúru, tak neviem, že či to podpísali vedome, nevedome, alebo mali nejaký alternatívny výbor pre kultúru SNS plus SMER, pretože z HLAS-u tam podpísaný nikto nie je, a k tomu sa ešte vrátim. Ale teda skrátka týchto pre istotu 16 ľudí, ak by si niekto, nedajbože, rozmyslel ten svoj podpis, tak týchto 16 ľudí, ktorí podpísali pozmeňujúci návrh pána poslanca Farkašovského k audiovizuálnemu fondu, si skrátka povedali, že nám to na konci schôdze, alebo možno to bolo teda plánované na včerajší deň, ešte tak trochu okorenia a pozmeňujúcim návrhom totálne zmenia ten pôvodný návrh.
Cieľ tohto pozmeňovacieho návrhu, ktorý tu ešte nebol predstavený, ktorý bude predstavený len v ústnej rozprave predpokladám, lebo to už bolo avizované, a ktorý teda už je teraz na webe Národnej rady, tak jeho cieľom je to, na čo si tu už pomaly začíname zvykať a je to veľmi smutné teda, že si na takúto praktiku začíname zvykať, a síce jedná sa o ovládnutie ďalšej doteraz verejnoprávnej nezávislej inštitúcie. A podľa mňa to teda vlastne ani nebolo okorenením záveru včerajšieho dňa alebo schôdze, ale skôr o tom, že tento návrh, tento pozmeňujúci návrh bude jednoducho prečítaný takto pred prázdnym plénom a nikto, aleže nikto nebude počuť a tým pádom ani vedieť, že o čom to je, a vo štvrtok zase príde za a jednoducho za to zahlasujete. Neviem, ale ja keby som bola súčasťou koalície, tak sa veľmi hnevám. Hnevala by som sa, že koaličný partner takto za mojím chrbtom niečo pomení a skutočne to zmení od piku kosti, ani to riadne nedá na výbor. Akože prečo. Nemalo by sa to tak robiť? Hnevala by som sa aj, že namiesto normálnej legislatívnej práce, do ktorej by som aj ja ako koaličná mohla byť zapojená, alebo teda moji kolegovia a kolegyne, že by sme do toho mohli nejakým spôsobom zasiahnuť, tak sa to robí takto poza chrbát. Pretože snáď sa zhodneme na tom, že toto skutočne nie je normálny legislatívny proces.
My tu máme už iks týždňov zverejnený návrh, o ktorom sa dnes ale baviť ani nemusíme a neviem, načo vlastne aj pani spravodajkyňa Laššáková tu čítala stanovisko výboru, pretože to vlastne neplatí, pretože my zajtra budeme hlasovať o niečom úplne inom. A teda neviem, o čom to je, že ideme sa tu iba tak pred prázdnym plénom na chvíľu pobaviť o pozmeňujúcom návrhu, ktorý príde teda v ústnej rozprave, a totálne to, o čom sme sa doteraz mali baviť, vlastne zmení. A ja si presne pamätám, keď sme sa s kolegyňami bavili o tej sérii návrhov z dielne SNS, ktoré tak pristávali postupne na schôdzach a ktoré sa teda týkali kultúry, ako nenápadne menili počty členov a členiek dozorných alebo iných rád a sme si tak vlastne vraveli, že však to vyzerá v podstate nevinne. Čiže to horšie ešte len prichádza a vieme, že k tomu dajú nejaké pozmeňovacie návrhy. A takto v skutočnosti by nemal určite ten legislatívny proces vyzerať. Čo to znamená, že vlastne máme takýto postup tu.
Ja neviem, ale tak si predstavme, že ja najbližšie predstavím, predložím nejaký návrh o zmene napríklad Trestného zákona, vezmem si, ja neviem, § 199 a v návrhu zákona napíšem, že tam idem meniť jedno vlastne veľmi nevinné slovíčko. A potom pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní tam priložím ďalších iks úprav a nielen toho paragrafu, ale celého zákona. Ale viete čo? Toto sa stať nemôže, lebo ja som opozičná poslankyňa a mne žiadny návrh do druhého čítania neprejde. Čiže ja ani o pozmeňovákoch nemôžem snívať. A o to horšie to je, čo práve robíte. Pretože vy takýmto spôsobom dokazujete, ako arogantne pristupujete k poslaneckej práci, pretože dobre viete, že toto si môžte dovoliť a že vám to prejde aj kvôli tomu, že polovica, možno aj viac, tu sediacich poslancov a poslankýň netuší, čo sa práve chystáte urobiť a čo do tých pozmeňujúcich návrhov dávate.
A vy tu neklamete len občanov a občianky, čo by malo byť teda asi najzávažnejšie a na čom by vám malo záležať, nás, na tom vám nemusí záležať vôbec, ale vy vaše zámery skrývate aj pred koaličnými poslancami a poslankyňami. A potom vraj v koalícii všetko funguje, ako má. Nuž, neviem. To, ako pristupujete k legislatívnemu procesu, svedčí o tom, že asi nie. A toto teda skutočne nie je normálny legislatívny proces, lebo však načo sú nám nejaké deadline, v ktorých podávame návrhy zákonov, ak to, čo predložíte, čo prerokúvame napríklad v prvom čítaní, tak nemusí prejsť ani žiadnou diskusiou, pretože váš návrh sa totálne zmení pár hodín pred tým, než je odhlasovaný v druhom a následne aj v treťom čítaní. O čom sa tu potom dá diskutovať. Však to nemá vôbec zmysel baviť sa o zákonoch v prvom čítaní.
Obzvlášť keď to má byť spravené tak, ako sa to malo včera udiať, a síce, že tam ten návrh priletel a do niekoľkých hodín mal byť jednoducho tu prediskutovaný a cieľom bolo, samozrejme, umlčať či už opozíciou alebo ďalšie hlasy, napríklad odbornú verejnosť. Ale vidíte, napriek tomu, že bolo na to tak málo času, tak kolegyňa Jaurová ako naša odborníčka na kultúru vedela aj do dnešnej debaty, a bola pripravená teda už aj včera, rozobrať všetky tie vaše zmeny na cimpr-campr. Ju SNS nedokázalo obalamutiť, ale však to ani nebol cieľ, lebo vy viete, že aj tak by vám za to nezahlasovala, teda celý poslanecký klub Progresívneho Slovenska by za to nezahlasoval. Toto totižto nie je oklamanie cielené na nás, to je hlavne kvôli vašim koaličným partnerom.
A ja sa teda seriózne a čím ďalej, tým viac čudujem kolegom a kolegyniam z HLAS-u, že toto dovolia. Po múzeách, po FPU, po RTVS. Veď vy veľmi dobre viete, že čo sa dialo s FPU a aký bol váš postoj k tomu a vlastne aj tá procedúra, ktorú zvolilo SNS, tak bola veľmi podobná, až teda na to, že ten pozmeňujúci návrh išiel aspoň výborom. Teraz už sa neunúvali spraviť ani to. A oni vám to, milé poslankyne a poslanci HLAS-u, idú spraviť opäť. Strana, ktorá získala vo voľbách 5,9 % hlasov, šesť? Zaokrúhlene, no dobre. Tak nie je to veľký rozdiel, ale v poriadku. Ktorej líder šiel proti tomu vášmu v prezidentských voľbách a neraz vystúpil voči nemu spôsobom, kvôli ktorému by už v iných krajinách, nazvime ich demokratickými, vyspelými krajinami padla vláda a boli predčasné voľby, predtým, než mu, samozrejme, vyslovil takú že „podporu", strana, ktorá vás chce obrať o post predsedu Národnej rady, strana, ktorá doslova vybuchla v eurovoľbách so ziskom 1,9, zaokrúhlene 2, tak táto strana tu ide spôsobiť ďalšie politické ovládnutie inštitúcie, ktorá bola doteraz verejnoprávna. A na ktorej, dúfam, pani poslankyni Laššákovej, pánovi poslancovi Malatincovi a ďalším z HLAS-u záleží.
A ja sa teda pýtam, že či to skutočne ide strana HLAS dovoliť. Že ja už neviem, že čo by vám ten koaličný partner musel spôsobiť, aby ste prestali sekundovať týmto nebezpečným návrhom. SMER sa tak vystatoval, že ide vykostiť KDH. No mne to skôr príde, že jediný, kto tu je vykostený, je dosiaľ HLAS a že vykosťuje SNS. A mne by to vlastne mohlo byť úplne jedno, však ja nie som členka HLAS-u, a teda čo sa stane s vašou stranou, no tak to je už na vás, ale mne úplne nie je jedno, že čo bude s kultúrou na Slovensku. A my keď tu schvaľujeme zákony, tak ony neplatia len na toto volebné obdobie, len na to, kým vy vládnete. Si predstavte, že po vás príde niečo horšie. A to, samozrejme, nemyslím nás. To by bolo maximálne namyslenecké.
Ťažko si predstaviť, či by niekto iný ako SMER vedel sformovať vládu napríklad s extrémistami z Republiky, však hovorilo sa o tom počas kampane, to asi nikoho neprekvapím, ale dajme tomu, nikdy neviete, však veci sa môžu meniť, predstavte si, že sa k moci dostanú extrémisti. Že po SNS zdedia ministerstvo kultúry a začnú čistky vo všetkých tých inštitúciách, kvôli ktorým teraz akože meníme zákony, aby sme ich politicky ovládli, a že si tam začnú dosadzovať všelijakých pánov z posilky alebo aj dámy možno tiež z posilky, ako to bude potom vyzerať. Ako to bude vyzerať, keď ľudia, ktorí vymenili uniformy za obleky, budú rozhodovať o kultúre. Zdá sa vám, že straším, že je to pritiahnuté za vlasy, nuž pozrite sa, ako dopadli eurovoľby v mnohých členských krajinách. Pozrite sa, čo sa momentálne deje vo Francúzsku. Aj preto je namieste, je vašou povinnosťou prijímať zákony, ktoré nebude možné politicky zneužiť v budúcnosti, napríklad v prípadoch ako je FPU alebo dnes audiovizuálny fond. Aby nebolo možné politicky ich len tak zrazu ovládnuť, pretože niekto z ministerstva, niekto, kto na ten moment vlastní, ovláda to ministerstvo, že si tam pomení ľudí a jednoducho všetko sa tým pádom zmení, celé to smerovanie sa zmení. Toto nemôžme dovoliť teraz, lebo je to dôležité aj pre budúcnosť.
A ešte raz, je mojím názorom, a myslím, že aj celkom zdieľaným, že SNS je skutočne pre kultúru katastrofou. Ale o pár rokov môže byť ešte horšie, a to som si nemyslela teda, že to niekedy poviem. Preto vás prosím, kolegyňa Jaurová dopodrobna rozobrala, aké sú v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý teda kompletne mení ten pôvodný návrh, problémy. Ja tak všeobecne, takto sa to skutočne nerobí. Mali sme tu už FPU, prichádza AVF. Stačilo. Ak chcete týmto verejnoprávnym inštitúciám brať ich nezávislosť, tak aspoň nebuďte takí slabošskí a postavte sa hrdo k vašim zámerom. Predložte tieto návrhy riadne cez ministerku, nech prejdú riadnym legislatívnym procesom. Alebo keď to už chcete teda robiť takto poslaneckými návrhmi, tak ich aspoň opäť predložte riadne, s dôvodovou správou, odkryte vaše skutočné úmysly, citujte tam filmy, ktoré sa vám nepáčia, či už z RTL alebo Sviňu, alebo ja neviem, čo všetko sa vám nepáči, ale nerobte to takto, že váš zámer skryjete do pozmeňovacieho návrhu na poslednú chvíľu a zamedzíte diskusii.
Ja sa priznám, že za tých pár mesiacov som tu v pléne teda stratila dosť ideálov a predstáv, preto neverím, že vy v SNS sa zmeníte a že vaše návrhy budú spĺňať všetky náležitosti, že budú napríklad v súlade s právom Európskej únie, alebo že to nebudú všetky takéto nezmyselné návrhy, ako tu predkladáte, a už vôbec nie tie, ktoré sú takto politicky motivované, aby sa vám podarilo najmä teda čo sa týka kultúry ovládnuť nezávislé inštitúcie. Ale možno mi ostáva taká maličká, skutočne maličká nádej v HLAS (rečníčka sa obrátila na predsedajúceho) a dúfam, že tieto slová nebudem ľutovať a že to nikto nestrihne, ale ja stále mám tú malú nádej, pretože verím, že práve takí ľudia, ktorí sa dlhodobo zaoberajú kultúrou, ktorí sú teda v HLAS-e, tak že im na tom záleží a že ešte sa pokúsia nejakým spôsobom toto zvrátiť či už pri hlasovaní, alebo aspoň oddialení tohto návrhu. Teraz máte šancu dokázať, že SNS nevykosťuje HLAS, ale že HLAS je plnohodnotným členom tejto vlády, nech už je, aká chce.
Ďakujem.
|