Vyhľadávanie v prepise rozpravy Vytlačiť stránku / Print page

Záznamy vystúpení sú evidované v rámci systému prepisu vystúpení do textovej podoby. Tieto texty sú k dispozícii až od 5. volebného obdobia a kvôli autorizácii sú k dispozícii vždy až nejaký čas po samotnom vystúpení.

Výsledok vyhľadávania v záznamoch rozpravy NR SR

 
21. 6. 2024 9:36:29 - 9:40:42 15. schôdza NR SR - 8.deň - A. dopoludnia Tlač 212 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Sabo, Michal (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Vďaka za slovo. Vďaka kolegovi Hargašovi za to, že v mene poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska poďakoval vám, pán predseda a celkovo NKÚ za vašu prácu. Za mňa a aj v mene kolegyne Jany Hanuliakovej, s ktorou sa už niekoľko rokov venujeme stavov kritickej infraštruktúry vodovodov a kanalizácií, musím povedať, že si veľmi vážim to, že nasvecujete pravidelne aj vo verejnom priestore potrebu nielen budovania, ale aj obnovy kritickej infraštruktúry 528 tisíc ľudí na Slovensku minimálne žije bez bezpečnej vody z kohútika, 447 obcí nemá dobudovanú kanal, kanalizáciu a vodovody. A vďaka aj za to, že ste upozornili na tú hrozbu skrytej privatizácie. Je iba smutné, že keď sme sa pred vašim dnešným vystúpením včera vicepremiéra Tarabu pýtali na tento úsek z vašej správy, tak odpoveď bola, že veď keď NKÚ má nejaký návrh na legislatívu, tak nech s tým príde. Ja chápem, že vláda pri deštrukcii fungujúcich, možno nie dokonale, ale fungujúcich inštitúcií nemá čas sa venovať svojej práci, a tiež chápem, že pri časti emocionálnej a intelektuálnej vyprázdnenosti niektorých personálnych nominácií nemajú kapacitu na to, aby robil kvalitnú legislatívu a venovali sa skutočným problémom tejto krajiny, ale o to viac je dôležité, aby sme všetok čas a priestor ktorý máme v tomto pléne, využívali na to, aby sme o týchto témach rozprávali. Aby sme rozprávali o skutočných, nie zástupných problémoch tejto krajiny.
Vďaka za vašu činnosť, vážime si ju.
20. 6. 2024 20:09:33 - 20:13:54 15. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 278 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Sabo, Michal (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, drahé kolegyne, drahí kolegovia, dnes som mal pripravený oveľa oveľa dlhší príhovor, ale vzhľadom na to, že veľa z toho čo som chcel v tomto momente povedať, áno pani Vaľová, preneste sa cez to. Všetko čo som chcel povedať už moji kolegovia a moje kolegyne povedali, tak by som na záver do pestrej mozaiky toho všetkého čo RTVS dovedna povedali o tejto inštitúcii politici vládnej koalície. Chcel by som pridať jeden citát, ktorý mal vysvetliť prečo RTVS a konkrétne jej vedenie potrebujú zmenu, pričom tento konkrétny citát sa oprel teda o argument nedostatočnej objektívnosti RTVS, ktorá je, citujem: "v permanentnom boji s vládou, čím má byť teda porušené právo občanom na objektívne informácie." V preklade teda do ľudskej reči, RTVS bude politicky ovládnutá a znamená to teda zmenu na provládne PR kanály. Tento konkrétny ústavný činiteľ povedal ďalej ešte, citujem: "Toto je aj reakcia na žiadosti voličov koalície, ktorí nás žiadajú, aby sme s RTVS už konečne niečo urobili." Vyhlásil teda predseda vlády Slovenskej republiky. Pričom zdôraznil, že návrh prejde riadnym legislatívnym procesom. A sme tu. Sme svedkami toho čo rozhodne riadny, ešte raz raz? (Reakcia z pléna.) Prešiel? Obmedzená rozprava je riadny legislatívny proces? Každopádne je to jedna z mnohých neprávd, ktoré tu lietajú éterom a časť politického spektra sa tvári, že všetko je v poriadku. Chcem povedať, že politici nie sú jukebox. Prácou politikou nie je hrať na želenie a už vôbec nie na želanie iba a jedine svojich voličov a voličiek a žiadnych iných. Prácou politikov a političiek je prinášať na dátach a analýzach založené verejné politiky v prospech všetkých občanov a všetkých občianok. Skladali sme tu na to sľub. Ak si všetci spomínate. Je mi úprimne ľúto a v mnohých momentoch aj ťažko fyzicky, že s tým vážení politici a vážené političky koalície musíte žiť. Ale áno, sú tu aj iní ľudia v tejto krajine, ktorí tu žijú povedľa vašich voličov a vašich voličiek. A títo konkrétni ľudia povedzme, že sú to napríklad naši voliči a naše voličky, si neželajú aby ste tu na základe fiktívnych a vykonštruovaných dôvodov devastovali jednu inštitúciu za druhou iba preto, že máte tesnú parlamentnú väčšinu a čochvíľa uvidíme ako veľmi tesná tá parlamentná väčšina je. A tiež si neželajú, aby ste devastovali inštitúcie iba a len preto, že vám ich vedenie nejde poruke alebo z akýchkoľvek iných nezmyselných dôvodov. Vašou úlohou je inštitúcie zveľaďovať, ale na to asi nemáte mentálne rozhranie alebo neviem.

A každopádne zopakujem ešte raz ten citát lebo je veľmi dôležitý: "Voliči koalície nás žiadajú, aby sme s RTVS konečne niečo urobili." Volici voliči koalície vás žiadajú ako? Koľko konkrétne ich je? Píšu vám v statusoch na facebooku a podľa toho sa rozhodujeme a robíme verejné politiky? Hlasujú v ankete na telegrame? Píšu vám korešponďáky alebo čo? A ako vás žiadajú konkrétne, ako to máme chápať, že vaši voliči vás žiadajú, aby ste konečne niečo s RTVS urobili. Čo to znamená? Ja si hovorím niekedy, keď počúvam takéto vyjadrenie, že to hádam nemôže byt ani len pravda. Že toto je tu akceptované. Že nám chcete nahovoriť, že RTVS v aktuálnej kondícii, o ktorej sa pokojne môžeme rozprávať. Aj o financovaní, o ktorom sme sa tu dnes x-krát rozprávali ako o najväčšom probléme tejto inštitúcie, nám chcete nahovoriť, že RTVS v aktuálnej kondícii je ten najväčší problém, ktorý trápi vaše voličstvo. Že to, že nič iné vašich voličov a vaše voličky netrápi. RTVS, FPÚ, ÚŠP, že to sú tie najväčšie problémy, ktoré vašim voličom a vašim voličkám stoja v ceste za kvalitným životom v tejto republike. To naozaj nám chcete nahovoriť? Naozaj nás chcete presvedčiť, že vašich voličov a vaše voličky nič iné netrápi? Prosím vás neurážajte nás, neurážajte ani svojich voličov, neurážajte svoje voličky. Demontážou verejných inštitúcii z politických dôvodov kvalitu života ľudí na Slovensku určite nezvýšite a nepresvedčíte ma o opaku. Neskáčem vám do reči pani Vaľová? Som na gigaliardu percent presvedčený o tom, že ľudí na Slovensku ďaleko viac trápia úplne iné veci. A rovnako som presvedčený o tom, že ľudia vám naozaj píšu, ale kvôli iným dôvodom lebo aj mne ľudia píšu a verím, že nie len mne. Píšu mi rodičia detí, ktorých vaša politika vyháňa z tejto krajiny. Vyháňa študovať do zahraničia a osobnostne rásť v takej kvalite, ktorú im táto krajina dnes, žiaľ, ponúknuť nevie. Takýto rodičia mi píšu. Píšu mi rodičia, ktorých deti vaša politika vyháňa z tejto krajiny lebo ich otvorene neznášate. Stigmatizujete, ostrakizujete, terorizujete vo verejnom priestore svojou nenávisťou k inakosti alebo k inému názoru. Nazývame to hocijako. Píšu mi tiež rodičia z jednorodičovských domácností, ktorí žijú doslova a do písmena z rúk do úst a v tejto krajine dlhodobo prepadávajú cez sito verejných politík lebo tento štát nemá jednorodičovské domácnosti na radare, dlhodobo. Píšu mi rodičia detí, ktoré sú na spektre. Alebo rodičia detí, ktoré čakajú na psychiatrickú pomoc. Títo rodičia sú bezradní, pretože pomoc, detská psychiatria na Slovensku je aktuálne takmer nedostupná. Sú to ani nie päť desiatok, päť desiatok odborníkov, ktorí poskytujú detskú psychiatrickú starostlivosť. A nehovoriac o tom trende, katastrofálnom trende, ktorý v posledných rokoch sledujeme, že tu máme pandémiu duševných ťažkostí najmä v skupine detí a mládeže a tuto koalíciu ako keby to vôbec nesúrilo. Túto koalíciu nesúri ani stav verejného zdravotníctva, slovenského verejného zdravia. Nesúri ani smrtiaci stav ovzdušia, nesúri environmentálny hluk, o ktorom sa tu nedávno pred prázdnym plénom, to je veľká hanba, rozprával. Nesúri tu nič čo skutočne hmatateľne tu a teraz ohrozuje zdravie ľudí, aj vašich voličov, aj vašich voličiek. Píšu mi tiež rodičia, ktorí sú vydesení intelektuálnou a emocionálnou vyprázdnenosťou vašich personálnych nominácii a toho ako neudržateľne spravujete túto krajinu. Píšu mi rodičia, ktorí sú vystrašení vašim vašou pasiou v ničení životného prostredia a neochranou prírody a zároveň tým ako sú proklimatické politiky absolútne na periférii záujmu, ak vôbec sú vo vašom záujme. Čo znamená, že robíte všetko preto, aby dnešné deti a ďalšie generácie, ktoré prídu po nás zdedili zdevastovanú, spálenú a spustošenú krajinu, ktorá nebude ani bezpečná, nebude ani zdravá, nebude ani úspešná a už vôbec nebude odolná voči čoraz akútnejším extrémom počasia, ktoré so sebou prináša klimatická zmena. Ak vôbec registrujete, že sa nejaká deje lebo máte iný názor.

Vláda sa svojou nečinnosťou doslova a do písmena vysmieva do tváre ľuďom, ktorí prišli o majetok v povodňových udalostiach a to len preto, že štát desaťročia, a prijali ste o tom na vláde správu, desaťročia zanedbáva prevenciu a navyšovanie ochrany a odolnosti. Vláda sa vysmieva do tváre ľuďom, ktorí prišli o svojich blízkych v minuloročných alebo predminuloročných historických teplotách. Hádajte, čo nás čaká toto leto. A vy, vy budete v novej STVR diskutovať o tom, či nejaká klimatická zmena existuje alebo či tu bola nejaká pandémia alebo o učivu zo siedmeho ročníka geografie základnej školy. Neurážajte nás, naozaj neurážajte nás, neurážajte občanov a neurážajte občianky Slovenskej republiky. A vy, ktorí to ešte zvládate sledovať, drahé občianky a drahí občania Slovenskej republiky, prepáčte, ospravedlňujem sa vám v mene mojich kolegov a kolegýň, že tohto musíte byť svedkami. Bohužiaľ, čakajte, ste v poradí. Lebo táto koalícia na vás nemá čas. Nerušte, tu sme pri deštrukcii, pri deštrukcii ďalšej inštitúcie. Áno, nie dokonalej, ale fungujúcej. Ja som presvedčený o tom, že toto všetko ľudia na Slovensku vnímajú, že vidia o čo skutočne tejto koalícii ide. Rozumej, že tejto koalícii nezáleží na ľuďoch, ak ich nepotrebujú práve vo volebných miestnostiach. Že tejto koalícii záleží iba na nej samej a na v úvodzovkách našich ľuďoch a na vlastných záujmoch, na mocenských hrách a na zvyšovaní si miest, viď dnešný pozmeňovák pána poslanca Jarjabka. Dámy a páni, na záver si dovolím pár slovami pre istotu, možno viete možno nie, je to úplne v poriadku ak neviete, v médiách som pracoval 25 rokov, väčšinou v rádiách, dostalo sa mi príležitostí v televíziách, aj v tej verejnoprávnej. Písal som viacero publikácii, viedol som dva magazíny a vždy som si zo všetkého, zo všetkého najviac vážil autorskú slobodu a so zdesením sledujem v akej kondícii a aké červené koberce rolujú niektoré editoriály niektorých médií, žiaľ, aj súkromných a nehovoriac o tom, čo sa stane dnes večer. Chcem poďakovať všetkým novinárom a novinárkam, ktorí to nevzdávajú, bojujú, ctia si kódex etického novinárstva a a chcem povedať na záver, že sme s vami a tento boj o slobodu médií nikdy nevzdáme. Ďakujem.
20. 6. 2024 19:05:36 - 19:05:36 15. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 278 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Sabo, Michal - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
No tak zajtra to dopadne tak, podľa toho kto tam poletí, samozrejme, nie. Veď od toho to je, to je mierka. Ďakujem, pán predseda poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska, za vaše vystúpenie a ďakujem aj za tie veľmi dôležité témy, respektíve tú dôležitú tému, ktorá by sa tak dala zastrešiť akože politická kontinuita ktorá na Slovensku nie že chýba, ona vlastne sa nedostavila. Nedostala memo že má byť prítomná a nemá odchádzať, keď príde, hej. A spomínajúc teda obľúbenú tému dua aj s pani Mesterovou, poslankyňou Mesterovou, že nemáme diaľnicu do Košíc, ale zároveň máme spásonosnú ideu, že ideme raziť tunel pod Karpaty, lebo to je super nápad nie, investovať miliardu do tunelu, ktorý bude tunelom a spojí Raču so Záhorskou Bystricou. Fasa nápad. Akože nemáme v Bratislavskom samosprávnom kraji, iba v samosprávnom kraji Bratislava doriešené projekty a investície a investičný dlh v stovkách miliónov eur. Do Bratislavskej železničnej hlavnej stanice sa chodí rýchlosťou aktuálne desať kilometrov za hodinu, hej. Takto raketovo nám napredujú infraštruktúrne projekty na Slovensku. Ďalšia téma, ktorú my v Progresívnom Slovensku citlivo vnímame to je kritická infraštruktúra. Aktuálne hrozí skrytá privatizácia kritickej infraštruktúry na východnom Slovensku. Keď sa to spočíta, sečteno a podtrženo, ako sa hovorí, 528 tisíc ľudí na Slovensku žije bez bezpečného prístupu k pitnej vode, nemá vodu z kohútiku, 447 slovenských obcí doteraz nie je pripojených na vodovod, kanalizácie ani nebudem spomínať, to v akej kondícii je podzemná voda to je katastrofálna záležitosť. Čiže ďakujem za nasvietenie politickej kontinuity a jej potrebnosti a nepotrebnosť práve takýchto legislatívnych návrhov, ktoré tu práve v tomto momente riešime.
20. 6. 2024 18:23:09 - 18:23:10 15. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Tlač 278 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Sabo, Michal - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem za slovo. Bea, ty si spomínala, že nevieme aké budú personálne nominácie v orgánoch novej inštitúcie, tak môžeme naozaj iba tušiť. Spomínala si tiež názorovú pluralitu, ktorej zabezpečením sa tento návrh prikrýva plus teda objektivitou a vyváženosťou a rešpektovaním iného názoru, to môžeme naozaj iba tušiť tiež, kto práve teraz už v tomto momente prechádza neverejným konkurzom, a že kto nahradí Martu Jančkárovú v O 5 minút 12. Predpokladám, že tým etalónom objektivity, plurality a vyváženosti by mohla byť napríklad Erika Vincoureková, nie? Ktorá by sa vládnych politikov určite rada a profesionálne kriticky pýtala, že odkiaľ majú sako alebo ako to celé zvládajú s tou hnusnou opozíciou, kam chodia na fúkanú, prečo majú také dlhé nohy, lebo to je to, čo slovenský divák a slovenská diváčka potrebujú počuť v diskusnej relácii slovenského verejnoprávneho média.
Prípadne takou dôstojnou náhradou Marty Jančkárovej, by mohla byť ja neviem, Mimi Šramová napríklad, ktorá v sobotu po inaugurácii prezidenta veľmi objektívne pýtala, písala o brutálnom štátnickom prejave, ktorý vstúpi do dejín. Hovorila o prejave, v ktorom kultúra tuším nepadla ani raz a ženy už vôbec nie. Mimochodom, Mimi Šramová, poslanecká asistentka poslanca Šefčíka zo Slovenskej národnej strany 1 500 za mesiac, postupuje.
20. 6. 2024 15:50:08 - 15:51:26 15. schôdza NR SR - 7.deň - B. popoludní Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Sabo, Michal - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Aj vám, pán poslanec, za to, že ste v tomto pléne pripomenuli tie desaťtisíce Slovákov a Sloveniek, ktoré nám robia radosť v Srbsku. My sa veľmi dobre nepoznáme a preto môžeme sa rozprávať aj niekde v bufete o tom, že ja mám rodinu v Kovačici, v Petrovci, v Báčke a, samozrejme, môžeme sa porozprávať aj o tom, ako v minulosti oslavy príchodu Slovákov na južnú zem boli ignorované a nepodporované ministerstvom kultúry, aj ignorované napríklad aj reprezentantmi Slovenskej národnej strany. Môžeme sa pokojne porozprávať o tom, ako môžeme všetkými možnými spôsobmi podporiť našich úžasných inzitných maliarov, pani Husárikovú, Bačura, Zuzanu Chalupovú aj inak, ako len pomenovať po nich ulice. O tom všetkom sa môžeme rozprávať, alebo o tom, ako môžeme budovať a podporiť tradíciu úžasného Klobasfestu v Petrovci, o tom všetkom sa môžeme rozprávať.
Ale prečo sa o tom rozprávame pri rušení RTVS?
14. 6. 2024 10:06:04 - 10:07:28 15. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia Tlač 332 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Sabo, Michal - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predsedajúci ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 332). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 6. septembra 2024 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2024. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu ďakujem.
13. 6. 2024 16:22:57 - 16:43:19 15. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 325 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Sabo, Michal - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dobrý deň. Úvodom môjho vystúpenia, dovoľte aby som v mene poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska povedal, že pri hlasovaní o tomto návrhu, tento návrh zákona podporíme. Pretože si dáva za cieľ odstrániť legislatívne bariéry pri využívaní systémov tepelných čerpadiel. Hovorím to úvodom pretože pán podpredseda vlády a minister životného prostredia občas využíva rôzne fóra, či už je to plénum Národnej rady alebo je to výbor alebo sú to médiá alebo sociálne siete na to, aby o Progresívnom Slovensku hovoril, že sme pomaly zlobri, ktorí sú vlastne stále s niečím nespokojní. Furt mrnčia, že všetko je zle, kritizujeme, nič nie je dobré, stále sa sťažujeme, stále všetko kritizujeme. No tak ono sa to tak deje, keď sme opozícia, tak kritizujeme, hej. Lebo sme opozícia, tak to chodí. Ja občas nad tým rozmýšľam, keď chodím z výborov a akože mentálne som aj otrasený z toho čo sa tam deje, aj keď počúvam tu namiesto 28, 29. Z kolegu Dvořáka urobí šéfa dozornej rady pritom bol len člen. Dozorná rada nie je exekutívna funkcia. Jednoducho akože lietajú tu vzduchom rôzne veci, ktoré sa nezakladajú na pravde a rozmýšľam nad tým pravidelne, že oukej, veď tomu nekritickému facebookovému davu na Facebooku Tomáša Tarabu to možno stačí povedať, hej že to PS-ko, to je zlobor. Ale vec sa má tak, že v tejto krajine žijú aj ľudia, ktorí okrem Facebooku a Telegramu vedia trafiť napríklad aj na stránku Národnej rady Slovenskej republiky, kde si vedia skontrolovať históriu hlasovaní nás všetkých bez ohľadu na tom, ktorý sme poslanecký klub a a vedia sa presvedčiť ľudia aj o tom, že Progresívne Slovensko už v histórii v rámci tohto volebného obdobia podporilo desiatky vládnych, a nie len vládnych, ale teda aj koaličných poslaneckých návrhov zákonov lebo boli dobré. Viď dnes o 11, len taký akože rýchly factchecking, dnes o 11 klub Progresívneho Slovenska podporil vládny návrh ministerstva vnútra, aj návrh poslanca Huliaka. Stačí si to skontrolovať, nie je to raketová veda. nrsr.sk Sekcia hlasovania. A prečo podporujeme aj vládne... ... podporil vládny návrh Ministerstva vnútra aj návrh poslanca Huliaka. Stačí si to skontrolovať. Nie je to raketová veda nrsr.sk sekcia hlasovania. Prečo podporujeme aj vládne koaličné poslanecké návrhy? No, lebo sme vecná, sme slušná, konštruktívna odborná opozícia. Preto. Je to jednoduché. Áno. Kritizujeme, keď je čo kritizovať, navrhujeme vylepšenia a odporúčania, keď vidíme, že je čo navrhovať a čo zlepšovať. Podporujeme, keď je niečo dobré a preto hneď úvodom svojho vystúpenia v tomto pléne hovorím, že tento návrh tohto konkrétneho zákona podporíme, pretože my v Progresívnom Slovensku veríme v to, že tepelné čerpadlá poháňané nízko emisnou energiou elektrickou sú ústrednou technológiou pri prechode na bezpečné a udržateľné vykurovanie. Veríme, že sú využiteľné všade tam, kde je potrebné naozaj efektívne vykurovať a chladiť. Veríme v to. A toto je to najdôležitejšie, veríme v slovenský priemysel s tepelnými čerpadlami, pretože ide o pól miliardový segment, ktorý zamestnáva plus, mínus 3000 ľudí a dnes je tam, kde je nie vďaka štátu, ale napriek štátu. Pretože štát slovenskému biznisu s tepelnými čerpadlami na teraz podčiarkujem na teraz, aby zas niekto nehovoril, že som posol zloby. Na teraz nepomáha, ale sme tu od toho, aby sme to spolu zlepšili, zmenili a ja tu stojím aj od toho, aby som najviac ako viem poradil, nasmeroval, inšpiroval. Od toho som v tejto rozprave. Preto hovorím, že keď vláda Slovenskej republiky týmto návrhom novely zákona o vodách naznačuje, že chce odstrániť nejaké bariéry pri využívaní tepelných čerpadiel tak naozaj rovno hovorím, že budete sa musieť oveľa, oveľa, oveľa, oveľa viacej snažiť. Tento jeden zákon naozaj stačiť nebude. Tento návrh zákona totižto oslobodzuje tepelné čerpadlá od povinnosti platiť za využívanie tepelného potenciálu podzemných vôd. Čiže technicky sa vraciame späť v minulosti. Nie často od reprezentanta alebo reprezentantky Progresívneho Slovenska povedať, povie, počujete, že návrat do minulosti je správny. V tomto prípade je správny, lebo sa vraciame technicky do roka 2014. Do kedy tepelné čerpadlá neboli spoplatňované a preto hovorím, že tento návrh je správny, pretože ako aj pán minister v predstavení tohto návrhu povedal, tepelné čerpadlá neznižujú množstvo vody. Preto nie je žiaden relevantný dôvod na to, aby sa za odber vody platilo. V prípade tohto návrhu sa však bavíme, len o systémoch voda, voda a tu už nesedí to čo pán minister v úvodnom slove povedal, pretože hovoríme výhradne o stovkách zariadení v celej republike, ktoré nie sú bytovky, nie sú rodinné domy. Tieto zariadenia sú vyslovene veľké administratívne budovy. V dôvodovej správe, keď si otvoríte tak v tomto návrhu zákona je vyčíslené v dôvodovej správe, že zrušením tohto poplatku štát príde približne o 120 000 eur, čo naozaj kryštalicky jasne potvrdzuje, že ten minimálny vplyv tepelných čerpadiel na spotrebu energií a vody v Slovenskej republike je jasný. A, a ja to aj tak, tak, že dám takým fórikom, že medzi profesionálmi v tomto biznise sa zvykne hovoriť a žartovať, že rýchlovarné kanvice majú väčší vplyv na spotrebu energií než tepelné čerpadlá. Samozrejme myslím počtom jedných aj druhých. Paradoxne to je tá absorudita aj kolega Kalivoda určite potvrdí, že poplatok, ktorý tento návrh zákona ide zrušiť bol odvádzaný alebo teda ešte stále je odvádzaný do enduro fondu, čo vlastne ideologicky tepelné čerpadlá dostal na úroveň veľký znečisťovateľa. A to je jednoducho absorudita, to je hlúposť. A s tým nemôžeme súhlasiť, preto vítame, že tento poplatok bude zrušený. Pardon. Sa vždy pri tejto téme tak rozohním. Ospravedlňte. Ďalší rozmer je pochopiteľne rozmer Európsky. Pretože Európska komisia od začiatku Putinovej vojny na Ukrajine reflektovala na tú energetickú krízu, ktorá sa začala programom, o ktorom určite viete, poznáte ho, volá sa repower you v rámci neho odporučila členským štátom zdvojnásobiť mieru zavádzania tepelných čerpadiel v časovom horizonte piatich rokov. A pochopiteľne aj vyzvala členské štáty, aby naplno využili potenciál tepelných čerpadiel. A tu teda naozaj to, sa vrátim k tomu svojmu úvodu. Slovenská republika má čo doháňať, pretože táto technológia je na Slovensku využívaná žalostne málo. Je to naozaj, že zlomok. Nejdem do absolútnych čísel. Iba ilustračne, aby ste vedeli teda plynových prípojok na Slovensku 1 000 500, elektrických prípojok dvojnásobok. Keby sme spočítali tepelné čerpadlá, ktoré pokrývajú spotrebu tepla v 20 ročnom horizonte prevádzky tak sa dostaneme k číslu približne 70 000 kusov, čo je teda v porovnaní s inými zdrojmi tepla naozaj zlomok. Iba ilustračne opäť v Českej republike iba v roku 2022 sa predalo 60 000 tepelných čerpadiel. Bežne tak ako to vlastne aj tento zákon navrhuje alebo rozpráva sa tepelné čerpadlá týkajú budov, priemyslu, CZT. O čo sa menej, o čom sa menej rozpráva a malo by sa viacej a chcem na to upozorniť. Tepelné čerpadlá sú ešte nie veľmi často spájané s technológiou domácich spotrebičov a automobilov a tu má Slovensko naozaj endormný potenciál špeciálne moje odporúčanie ak sa vláda Slovenskej republiky zameria na vývoj a vedu, pevne verím, že v tomto má podporí aj kolega Štefunko, ktorý sa prihlási tiež do rozpravy. Rozhodne by sa mala zamerať na vývoj a vedu, pretože tú najväčšiu budúcnosť táto technológia má pred sebou a to aj napriek tomu paradoxne, že nejde o žiadnu novinku. Práve naopak a to možno neviete a dám vám aj historický exkurz. Má to aj Slovenský historický rozmer. Rodák z Nového Vičína Peter Fon Ritinger študoval na prvej technickej univerzite v Európe, hádam viete, kde bola. V Banskej Štiavnici. Bola to banská akadémia Márie Terézie. No a neskôr on ako sekčný radca pre všetky bane v Habsburskej monarchii navrhol úplne prvý prototyp tepelného čerpadla. Čiže my by sme vlastne mali byť dnes hrdý na to, že pred cca 200 rokmi Technická univerzita na Slovensku a ten vysoko rozvinutý úžasný región Štiavnice položili základ pre rozvoj priemyslu, ktorý dnes na Slovensku enormne, enormne, enormne rozkvitá a opakujem to, že rozkvitá nie vďaka štátu, ale napriek tomu ako štát nepomáha. Keď si porovnáme dáta s inými krajinami tak je teda zjavné, že ten potenciál v tepelných čerpadlách u nás na Slovensku nie je napĺňaný a preto vám chcem dať do pozornosti alebo teda podčiarknuť to, že z pohľadu energetickej efektívnosti, technológia tepelných čerpadiel je jedna z najefektívnejších technológií, pretože z jednej jednotky energie dokáže vyprodukovať tri až päť jednotiek tepla. Čo samozrejme platí na celom svete, hej. Tie pravidlá sú rovnaké. Čo sa, ale odlišuje od krajiny ku krajine alebo teda od regiónu k regióne je cena energie pochopiteľne a tá ovplyvňuje masívne efektívnosť tepelného čerpadla z pohľadu ekonomickej návratnosti. Ako isto viete pomer ceny elektriny voči plynu na Slovensku je silne orientovaný v prospech plynu. Je to historický kontext a je to pochopiteľne aj veľká politická téma, o ktorej by sme sa mali rozprávať, pretože plyn u nás je tri krát lacnejší než elektrina. Takže ani pri tri krát vyššej efektívnosti tepelného čerpadla voči plynovému kotlu nám jednoducho pri cene povedzme do 15 000 za tepelné čerpadlo verzus 4 000 plytón plynový kotol jednoducho to nám nevychádza ako klasik hovorí a preto by štát definitívne cez svoje inštitúcie mal v tomto smere zabrať a to radikálne rýchlo. Včera bolo neskoro. Je mimoriadne dôležité ľuďom vysvetľovať, prečo tepelné čerpadlá áno. Popularizovať ich, priniesť samozrejme adresné a enduromentálne zodpovedné opatrenia. Napríklad špeciálnu sadzbu pre tepelné čerpadlo. Možnosť dvojtarifnej prevádzky a tak ďalej a tak podobne. Jednoducho treba domácnosti motivovať. Väčšina európskych krajín sa dnes nie len, že snaží znižovať emisie, ale aj diverzifikovať energetickú závislosť od jednej komodity a robia tým pádom tepelné čerpadlá ekonomicky atraktívnejšími a ja musím v tomto smere zopakovať, že to na Slovensku nie je ten prípad. Na Slovensku totižto ako isto viete na veľkú škodu od apríla 2023 jedna z najúspešnejších schém zelená domácnostiam je, ako to povedať paralizovaná, nefunkčná, neviem. Keďže ide o obdobie, ktoré už prevyšuje rok tak mi na základe dát naozaj zreteľne vidíme, čo, teraz to neberte osobne, hej? To je taký, že globálny jav. Nepredvídateľnosť a nestabilita verejných plot politík robí s trhom. Vidíme na základe tých dát, že firmy museli prepúšťať odborníkov, čo je smutné. Vidíme, že trh s tepelnými čerpadlami a s inštaláciou stojí a to je jednoducho veľká škoda. Sme teda v situácii a upozorňujem na to, že máme jednak zle nastavené ceny pre čerpadlá a zároveň chýbajú dotácie. Takže môžeme naozaj iba ťažko v tejto situácii a v tomto mixe očakávať, že nejako v inštalácii tepelných čerpadiel poskočíme a už vôbec teda nie skokovo. Ale, musím naozaj s veľkou radosťou povedať, že začiatkom týždňa ma mimoriadne potešila správa, ktorú vydalo Ministerstvo hospodárstva spolu so Sejov oznámili teda, že opätovne onedlho. Dnes pani Saková mi povedala, že budúci týždeň by sa mali opäť začať preplácať poukážky v projekte Zelená domácnostiam. To je fantastická správa. Teším sa z toho. Jedným dychom, ale musím pripomenúť, že od 2015 neboli menené finančné prostriedky pre domácnosti v rámci tohto projektu nejako radikálne, hoci cena tepelných čerpadiel samozrejme aj stavebné práce išli hore o 30 až 30 %. Čiže ja naozaj odporúčam zamyslieť sa nad zmenou výšky individuálnych dotácií. Ako som povedal v úvode, ak naozaj z tejto technológie ako krajina chceme profitovať, tak musíme urobiť oveľa, oveľa viacej. A musí to chcieť aj táto koalícia. Osobne sa trošku obávam podľa toho, čo pred voľbami do Europarlamentu odznelo v rámci kampane o environmentálnych politikách Európskej únie. Tak akože som na pochybách. Poviem ako je. Ale zároveň verím, že všetky tie hlúposti, hoaxy a táraniny ostali niekde s volebnou nocou zabudnuté a že teraz sa môžeme rozprávať fakt vecne. A, a môžeme spoločne v európskej dohode zelenej hľadať príležitosti namiesto toho, aby sme alebo teda, aby časť politického spektru stále demonizovala. Na Slovensku totižto práve vďaka tepelným čerpadlám vieme konkrétne, hmatateľne vidieť prínosy Európskej zelenej dohody. A tými sú napríklad aj konkrétne investície konkrétnych spoločností do konkrétnej technológie tepelných čerpadiel. Tieto investície totižto dosahujú hodnotu 500 miliónov eur. Slovom 500 miliónov eur, pól miliardy. Tieto investície so sebou prinášajú viac ako 3000 nových pracovných miest. Tie pracovné miesta to nevymyslíte. Sú dokonale rozmiestnené po celej republike. Hej? Od Senice cez Palárikovo, Istebné, Poprad, Rimavskú Sobotu až po Vranov nad Topľou. Absolútna dokonalosť. Tieto závody výhľadovo prinesú výrobnú kapacitu, ktorá prevyšuje 740 tisíc kusov tepelných čerpadiel. 740 tisíc kusov. To je niečo na čo by sme mali byť hrdý a my v PSku na to sme hrdí, pretože ako som povedal v úvode tomuto biznisu tomuto priemyslu veríme a fandíme a chceme ho podporiť. Smutné, ale je, že väčšina z týchto tepelných čerpadiel samozrejme na Slovensku vzniká na export. Keď sa pozrieme do budúcnosti tak všetci, o ktorí sa budete o túto tému budete trošku viacej zaujímať, tak viete, že podpora tepelných čerpadiel ako technológie bude samozrejme v budúcnosti mimoriadne rásť. Je to spojené, reflektuje to novú európsku legislatívu o energetickej hospodárnosti budov, ktorá pochopiteľne budovy smeruje k nizkoemisným štandardom a preto môžeme samozrejme iba predpokladať, že čo raz väčší európsky dopit bude mať o to pozitívnejší vplyv na výrobné kapacity na Slovensku. A práve preto budeme potrebovať výskum. No vývojové strediská, ktoré prinesú ďalšie nové inovácie a tu je pochopiteľne priestor, aby sa opäť štát ukázal ako, ako líder. Na Slovensku máme už teraz viacero Technických univerzít, ktoré dnes vedia nadviazať na tu mnou spomínanú tradíciu v Štiavnickej baníckej akadémie a prispieť k tomu, aby Slovenská republika v budúcnosti nebola iba premiantom vo výrobe a v exporte tepelných čerpadiel, ale aby sme využili ten potenciál, ktorý máme. Aby sme boli špičkou aj vo vedecko-výskumnej činnosti, pretože tú základnú požiadavku už teraz spĺňame. Máme dostatočné výrobné zázemie, už sme tam, už to musíme len využiť. No a záverom chcem povedať, že som presvedčený o tom, že vnímavá, príčetná na udržateľný rozvoj zameraná hlavne zodpovedná nie len sociálne environmentálne ale celkovo zodpovedná vláda by mala naozaj investovať svoj čas a svoju energiu práve týmto smerom a keby náhodou vláda chcela v budúcnosti
13. 6. 2024 16:22:57 - 16:43:19 15. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 325 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Sabo, Michal - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dobrý deň. Úvodom môjho vystúpenia, dovoľte aby som v mene poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska povedal, že pri hlasovaní o tomto návrhu, tento návrh zákona podporíme. Pretože si dáva za cieľ odstrániť legislatívne bariéry pri využívaní systémov tepelných čerpadiel. Hovorím to úvodom pretože pán podpredseda vlády a minister životného prostredia občas využíva rôzne fóra, či už je to plénum Národnej rady alebo je to výbor alebo sú to médiá alebo sociálne siete na to, aby o Progresívnom Slovensku hovoril, že sme pomaly zlobri, ktorí sú vlastne stále s niečím nespokojní. Furt mrnčia, že všetko je zle, kritizujeme, nič nie je dobré, stále sa sťažujeme, stále všetko kritizujeme. No tak ono sa to tak deje, keď sme opozícia, tak kritizujeme, hej. Lebo sme opozícia, tak to chodí. Ja občas nad tým rozmýšľam, keď chodím z výborov a akože mentálne som aj otrasený z toho čo sa tam deje, aj keď počúvam tu namiesto 28, 29. Z kolegu Dvořáka urobí šéfa dozornej rady pritom bol len člen. Dozorná rada nie je exekutívna funkcia. Jednoducho akože lietajú tu vzduchom rôzne veci, ktoré sa nezakladajú na pravde a rozmýšľam nad tým pravidelne, že oukej, veď tomu nekritickému facebookovému davu na Facebooku Tomáša Tarabu to možno stačí povedať, hej že to PS-ko, to je zlobor. Ale vec sa má tak, že v tejto krajine žijú aj ľudia, ktorí okrem Facebooku a Telegramu vedia trafiť napríklad aj na stránku Národnej rady Slovenskej republiky, kde si vedia skontrolovať históriu hlasovaní nás všetkých bez ohľadu na tom, ktorý sme poslanecký klub a a vedia sa presvedčiť ľudia aj o tom, že Progresívne Slovensko už v histórii v rámci tohto volebného obdobia podporilo desiatky vládnych, a nie len vládnych, ale teda aj koaličných poslaneckých návrhov zákonov lebo boli dobré. Viď dnes o 11, len taký akože rýchly factchecking, dnes o 11 klub Progresívneho Slovenska podporil vládny návrh ministerstva vnútra, aj návrh poslanca Huliaka. Stačí si to skontrolovať, nie je to raketová veda. nrsr.sk Sekcia hlasovania. A prečo podporujeme aj vládne... ... podporil vládny návrh Ministerstva vnútra aj návrh poslanca Huliaka. Stačí si to skontrolovať. Nie je to raketová veda nrsr.sk sekcia hlasovania. Prečo podporujeme aj vládne koaličné poslanecké návrhy? No, lebo sme vecná, sme slušná, konštruktívna odborná opozícia. Preto. Je to jednoduché. Áno. Kritizujeme, keď je čo kritizovať, navrhujeme vylepšenia a odporúčania, keď vidíme, že je čo navrhovať a čo zlepšovať. Podporujeme, keď je niečo dobré a preto hneď úvodom svojho vystúpenia v tomto pléne hovorím, že tento návrh tohto konkrétneho zákona podporíme, pretože my v Progresívnom Slovensku veríme v to, že tepelné čerpadlá poháňané nízko emisnou energiou elektrickou sú ústrednou technológiou pri prechode na bezpečné a udržateľné vykurovanie. Veríme, že sú využiteľné všade tam, kde je potrebné naozaj efektívne vykurovať a chladiť. Veríme v to. A toto je to najdôležitejšie, veríme v slovenský priemysel s tepelnými čerpadlami, pretože ide o pól miliardový segment, ktorý zamestnáva plus, mínus 3000 ľudí a dnes je tam, kde je nie vďaka štátu, ale napriek štátu. Pretože štát slovenskému biznisu s tepelnými čerpadlami na teraz podčiarkujem na teraz, aby zas niekto nehovoril, že som posol zloby. Na teraz nepomáha, ale sme tu od toho, aby sme to spolu zlepšili, zmenili a ja tu stojím aj od toho, aby som najviac ako viem poradil, nasmeroval, inšpiroval. Od toho som v tejto rozprave. Preto hovorím, že keď vláda Slovenskej republiky týmto návrhom novely zákona o vodách naznačuje, že chce odstrániť nejaké bariéry pri využívaní tepelných čerpadiel tak naozaj rovno hovorím, že budete sa musieť oveľa, oveľa, oveľa, oveľa viacej snažiť. Tento jeden zákon naozaj stačiť nebude. Tento návrh zákona totižto oslobodzuje tepelné čerpadlá od povinnosti platiť za využívanie tepelného potenciálu podzemných vôd. Čiže technicky sa vraciame späť v minulosti. Nie často od reprezentanta alebo reprezentantky Progresívneho Slovenska povedať, povie, počujete, že návrat do minulosti je správny. V tomto prípade je správny, lebo sa vraciame technicky do roka 2014. Do kedy tepelné čerpadlá neboli spoplatňované a preto hovorím, že tento návrh je správny, pretože ako aj pán minister v predstavení tohto návrhu povedal, tepelné čerpadlá neznižujú množstvo vody. Preto nie je žiaden relevantný dôvod na to, aby sa za odber vody platilo. V prípade tohto návrhu sa však bavíme, len o systémoch voda, voda a tu už nesedí to čo pán minister v úvodnom slove povedal, pretože hovoríme výhradne o stovkách zariadení v celej republike, ktoré nie sú bytovky, nie sú rodinné domy. Tieto zariadenia sú vyslovene veľké administratívne budovy. V dôvodovej správe, keď si otvoríte tak v tomto návrhu zákona je vyčíslené v dôvodovej správe, že zrušením tohto poplatku štát príde približne o 120 000 eur, čo naozaj kryštalicky jasne potvrdzuje, že ten minimálny vplyv tepelných čerpadiel na spotrebu energií a vody v Slovenskej republike je jasný. A, a ja to aj tak, tak, že dám takým fórikom, že medzi profesionálmi v tomto biznise sa zvykne hovoriť a žartovať, že rýchlovarné kanvice majú väčší vplyv na spotrebu energií než tepelné čerpadlá. Samozrejme myslím počtom jedných aj druhých. Paradoxne to je tá absorudita aj kolega Kalivoda určite potvrdí, že poplatok, ktorý tento návrh zákona ide zrušiť bol odvádzaný alebo teda ešte stále je odvádzaný do enduro fondu, čo vlastne ideologicky tepelné čerpadlá dostal na úroveň veľký znečisťovateľa. A to je jednoducho absorudita, to je hlúposť. A s tým nemôžeme súhlasiť, preto vítame, že tento poplatok bude zrušený. Pardon. Sa vždy pri tejto téme tak rozohním. Ospravedlňte. Ďalší rozmer je pochopiteľne rozmer Európsky. Pretože Európska komisia od začiatku Putinovej vojny na Ukrajine reflektovala na tú energetickú krízu, ktorá sa začala programom, o ktorom určite viete, poznáte ho, volá sa repower you v rámci neho odporučila členským štátom zdvojnásobiť mieru zavádzania tepelných čerpadiel v časovom horizonte piatich rokov. A pochopiteľne aj vyzvala členské štáty, aby naplno využili potenciál tepelných čerpadiel. A tu teda naozaj to, sa vrátim k tomu svojmu úvodu. Slovenská republika má čo doháňať, pretože táto technológia je na Slovensku využívaná žalostne málo. Je to naozaj, že zlomok. Nejdem do absolútnych čísel. Iba ilustračne, aby ste vedeli teda plynových prípojok na Slovensku 1 000 500, elektrických prípojok dvojnásobok. Keby sme spočítali tepelné čerpadlá, ktoré pokrývajú spotrebu tepla v 20 ročnom horizonte prevádzky tak sa dostaneme k číslu približne 70 000 kusov, čo je teda v porovnaní s inými zdrojmi tepla naozaj zlomok. Iba ilustračne opäť v Českej republike iba v roku 2022 sa predalo 60 000 tepelných čerpadiel. Bežne tak ako to vlastne aj tento zákon navrhuje alebo rozpráva sa tepelné čerpadlá týkajú budov, priemyslu, CZT. O čo sa menej, o čom sa menej rozpráva a malo by sa viacej a chcem na to upozorniť. Tepelné čerpadlá sú ešte nie veľmi často spájané s technológiou domácich spotrebičov a automobilov a tu má Slovensko naozaj endormný potenciál špeciálne moje odporúčanie ak sa vláda Slovenskej republiky zameria na vývoj a vedu, pevne verím, že v tomto má podporí aj kolega Štefunko, ktorý sa prihlási tiež do rozpravy. Rozhodne by sa mala zamerať na vývoj a vedu, pretože tú najväčšiu budúcnosť táto technológia má pred sebou a to aj napriek tomu paradoxne, že nejde o žiadnu novinku. Práve naopak a to možno neviete a dám vám aj historický exkurz. Má to aj Slovenský historický rozmer. Rodák z Nového Vičína Peter Fon Ritinger študoval na prvej technickej univerzite v Európe, hádam viete, kde bola. V Banskej Štiavnici. Bola to banská akadémia Márie Terézie. No a neskôr on ako sekčný radca pre všetky bane v Habsburskej monarchii navrhol úplne prvý prototyp tepelného čerpadla. Čiže my by sme vlastne mali byť dnes hrdý na to, že pred cca 200 rokmi Technická univerzita na Slovensku a ten vysoko rozvinutý úžasný región Štiavnice položili základ pre rozvoj priemyslu, ktorý dnes na Slovensku enormne, enormne, enormne rozkvitá a opakujem to, že rozkvitá nie vďaka štátu, ale napriek tomu ako štát nepomáha. Keď si porovnáme dáta s inými krajinami tak je teda zjavné, že ten potenciál v tepelných čerpadlách u nás na Slovensku nie je napĺňaný a preto vám chcem dať do pozornosti alebo teda podčiarknuť to, že z pohľadu energetickej efektívnosti, technológia tepelných čerpadiel je jedna z najefektívnejších technológií, pretože z jednej jednotky energie dokáže vyprodukovať tri až päť jednotiek tepla. Čo samozrejme platí na celom svete, hej. Tie pravidlá sú rovnaké. Čo sa, ale odlišuje od krajiny ku krajine alebo teda od regiónu k regióne je cena energie pochopiteľne a tá ovplyvňuje masívne efektívnosť tepelného čerpadla z pohľadu ekonomickej návratnosti. Ako isto viete pomer ceny elektriny voči plynu na Slovensku je silne orientovaný v prospech plynu. Je to historický kontext a je to pochopiteľne aj veľká politická téma, o ktorej by sme sa mali rozprávať, pretože plyn u nás je tri krát lacnejší než elektrina. Takže ani pri tri krát vyššej efektívnosti tepelného čerpadla voči plynovému kotlu nám jednoducho pri cene povedzme do 15 000 za tepelné čerpadlo verzus 4 000 plytón plynový kotol jednoducho to nám nevychádza ako klasik hovorí a preto by štát definitívne cez svoje inštitúcie mal v tomto smere zabrať a to radikálne rýchlo. Včera bolo neskoro. Je mimoriadne dôležité ľuďom vysvetľovať, prečo tepelné čerpadlá áno. Popularizovať ich, priniesť samozrejme adresné a enduromentálne zodpovedné opatrenia. Napríklad špeciálnu sadzbu pre tepelné čerpadlo. Možnosť dvojtarifnej prevádzky a tak ďalej a tak podobne. Jednoducho treba domácnosti motivovať. Väčšina európskych krajín sa dnes nie len, že snaží znižovať emisie, ale aj diverzifikovať energetickú závislosť od jednej komodity a robia tým pádom tepelné čerpadlá ekonomicky atraktívnejšími a ja musím v tomto smere zopakovať, že to na Slovensku nie je ten prípad. Na Slovensku totižto ako isto viete na veľkú škodu od apríla 2023 jedna z najúspešnejších schém zelená domácnostiam je, ako to povedať paralizovaná, nefunkčná, neviem. Keďže ide o obdobie, ktoré už prevyšuje rok tak mi na základe dát naozaj zreteľne vidíme, čo, teraz to neberte osobne, hej? To je taký, že globálny jav. Nepredvídateľnosť a nestabilita verejných plot politík robí s trhom. Vidíme na základe tých dát, že firmy museli prepúšťať odborníkov, čo je smutné. Vidíme, že trh s tepelnými čerpadlami a s inštaláciou stojí a to je jednoducho veľká škoda. Sme teda v situácii a upozorňujem na to, že máme jednak zle nastavené ceny pre čerpadlá a zároveň chýbajú dotácie. Takže môžeme naozaj iba ťažko v tejto situácii a v tomto mixe očakávať, že nejako v inštalácii tepelných čerpadiel poskočíme a už vôbec teda nie skokovo. Ale, musím naozaj s veľkou radosťou povedať, že začiatkom týždňa ma mimoriadne potešila správa, ktorú vydalo Ministerstvo hospodárstva spolu so Sejov oznámili teda, že opätovne onedlho. Dnes pani Saková mi povedala, že budúci týždeň by sa mali opäť začať preplácať poukážky v projekte Zelená domácnostiam. To je fantastická správa. Teším sa z toho. Jedným dychom, ale musím pripomenúť, že od 2015 neboli menené finančné prostriedky pre domácnosti v rámci tohto projektu nejako radikálne, hoci cena tepelných čerpadiel samozrejme aj stavebné práce išli hore o 30 až 30 %. Čiže ja naozaj odporúčam zamyslieť sa nad zmenou výšky individuálnych dotácií. Ako som povedal v úvode, ak naozaj z tejto technológie ako krajina chceme profitovať, tak musíme urobiť oveľa, oveľa viacej. A musí to chcieť aj táto koalícia. Osobne sa trošku obávam podľa toho, čo pred voľbami do Europarlamentu odznelo v rámci kampane o environmentálnych politikách Európskej únie. Tak akože som na pochybách. Poviem ako je. Ale zároveň verím, že všetky tie hlúposti, hoaxy a táraniny ostali niekde s volebnou nocou zabudnuté a že teraz sa môžeme rozprávať fakt vecne. A, a môžeme spoločne v európskej dohode zelenej hľadať príležitosti namiesto toho, aby sme alebo teda, aby časť politického spektru stále demonizovala. Na Slovensku totižto práve vďaka tepelným čerpadlám vieme konkrétne, hmatateľne vidieť prínosy Európskej zelenej dohody. A tými sú napríklad aj konkrétne investície konkrétnych spoločností do konkrétnej technológie tepelných čerpadiel. Tieto investície totižto dosahujú hodnotu 500 miliónov eur. Slovom 500 miliónov eur, pól miliardy. Tieto investície so sebou prinášajú viac ako 3000 nových pracovných miest. Tie pracovné miesta to nevymyslíte. Sú dokonale rozmiestnené po celej republike. Hej? Od Senice cez Palárikovo, Istebné, Poprad, Rimavskú Sobotu až po Vranov nad Topľou. Absolútna dokonalosť. Tieto závody výhľadovo prinesú výrobnú kapacitu, ktorá prevyšuje 740 tisíc kusov tepelných čerpadiel. 740 tisíc kusov. To je niečo na čo by sme mali byť hrdý a my v PSku na to sme hrdí, pretože ako som povedal v úvode tomuto biznisu tomuto priemyslu veríme a fandíme a chceme ho podporiť. Smutné, ale je, že väčšina z týchto tepelných čerpadiel samozrejme na Slovensku vzniká na export. Keď sa pozrieme do budúcnosti tak všetci, o ktorí sa budete o túto tému budete trošku viacej zaujímať, tak viete, že podpora tepelných čerpadiel ako technológie bude samozrejme v budúcnosti mimoriadne rásť. Je to spojené, reflektuje to novú európsku legislatívu o energetickej hospodárnosti budov, ktorá pochopiteľne budovy smeruje k nizkoemisným štandardom a preto môžeme samozrejme iba predpokladať, že čo raz väčší európsky dopit bude mať o to pozitívnejší vplyv na výrobné kapacity na Slovensku. A práve preto budeme potrebovať výskum. No vývojové strediská, ktoré prinesú ďalšie nové inovácie a tu je pochopiteľne priestor, aby sa opäť štát ukázal ako, ako líder. Na Slovensku máme už teraz viacero Technických univerzít, ktoré dnes vedia nadviazať na tu mnou spomínanú tradíciu v Štiavnickej baníckej akadémie a prispieť k tomu, aby Slovenská republika v budúcnosti nebola iba premiantom vo výrobe a v exporte tepelných čerpadiel, ale aby sme využili ten potenciál, ktorý máme. Aby sme boli špičkou aj vo vedecko-výskumnej činnosti, pretože tú základnú požiadavku už teraz spĺňame. Máme dostatočné výrobné zázemie, už sme tam, už to musíme len využiť. No a záverom chcem povedať, že som presvedčený o tom, že vnímavá, príčetná na udržateľný rozvoj zameraná hlavne zodpovedná nie len sociálne environmentálne ale celkovo zodpovedná vláda by mala naozaj investovať svoj čas a svoju energiu práve týmto smerom a keby náhodou vláda chcela v budúcnosti
13. 6. 2024 16:22:57 - 16:43:19 15. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 325 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Sabo, Michal - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dobrý deň. Úvodom môjho vystúpenia, dovoľte aby som v mene poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska povedal, že pri hlasovaní o tomto návrhu, tento návrh zákona podporíme. Pretože si dáva za cieľ odstrániť legislatívne bariéry pri využívaní systémov tepelných čerpadiel. Hovorím to úvodom pretože pán podpredseda vlády a minister životného prostredia občas využíva rôzne fóra, či už je to plénum Národnej rady alebo je to výbor alebo sú to médiá alebo sociálne siete na to, aby o Progresívnom Slovensku hovoril, že sme pomaly zlobri, ktorí sú vlastne stále s niečím nespokojní. Furt mrnčia, že všetko je zle, kritizujeme, nič nie je dobré, stále sa sťažujeme, stále všetko kritizujeme. No tak ono sa to tak deje, keď sme opozícia, tak kritizujeme, hej. Lebo sme opozícia, tak to chodí. Ja občas nad tým rozmýšľam, keď chodím z výborov a akože mentálne som aj otrasený z toho čo sa tam deje, aj keď počúvam tu namiesto 28, 29. Z kolegu Dvořáka urobí šéfa dozornej rady pritom bol len člen. Dozorná rada nie je exekutívna funkcia. Jednoducho akože lietajú tu vzduchom rôzne veci, ktoré sa nezakladajú na pravde a rozmýšľam nad tým pravidelne, že oukej, veď tomu nekritickému facebookovému davu na Facebooku Tomáša Tarabu to možno stačí povedať, hej že to PS-ko, to je zlobor. Ale vec sa má tak, že v tejto krajine žijú aj ľudia, ktorí okrem Facebooku a Telegramu vedia trafiť napríklad aj na stránku Národnej rady Slovenskej republiky, kde si vedia skontrolovať históriu hlasovaní nás všetkých bez ohľadu na tom, ktorý sme poslanecký klub a a vedia sa presvedčiť ľudia aj o tom, že Progresívne Slovensko už v histórii v rámci tohto volebného obdobia podporilo desiatky vládnych, a nie len vládnych, ale teda aj koaličných poslaneckých návrhov zákonov lebo boli dobré. Viď dnes o 11, len taký akože rýchly factchecking, dnes o 11 klub Progresívneho Slovenska podporil vládny návrh ministerstva vnútra, aj návrh poslanca Huliaka. Stačí si to skontrolovať, nie je to raketová veda. nrsr.sk Sekcia hlasovania. A prečo podporujeme aj vládne... ... podporil vládny návrh Ministerstva vnútra aj návrh poslanca Huliaka. Stačí si to skontrolovať. Nie je to raketová veda nrsr.sk sekcia hlasovania. Prečo podporujeme aj vládne koaličné poslanecké návrhy? No, lebo sme vecná, sme slušná, konštruktívna odborná opozícia. Preto. Je to jednoduché. Áno. Kritizujeme, keď je čo kritizovať, navrhujeme vylepšenia a odporúčania, keď vidíme, že je čo navrhovať a čo zlepšovať. Podporujeme, keď je niečo dobré a preto hneď úvodom svojho vystúpenia v tomto pléne hovorím, že tento návrh tohto konkrétneho zákona podporíme, pretože my v Progresívnom Slovensku veríme v to, že tepelné čerpadlá poháňané nízko emisnou energiou elektrickou sú ústrednou technológiou pri prechode na bezpečné a udržateľné vykurovanie. Veríme, že sú využiteľné všade tam, kde je potrebné naozaj efektívne vykurovať a chladiť. Veríme v to. A toto je to najdôležitejšie, veríme v slovenský priemysel s tepelnými čerpadlami, pretože ide o pól miliardový segment, ktorý zamestnáva plus, mínus 3000 ľudí a dnes je tam, kde je nie vďaka štátu, ale napriek štátu. Pretože štát slovenskému biznisu s tepelnými čerpadlami na teraz podčiarkujem na teraz, aby zas niekto nehovoril, že som posol zloby. Na teraz nepomáha, ale sme tu od toho, aby sme to spolu zlepšili, zmenili a ja tu stojím aj od toho, aby som najviac ako viem poradil, nasmeroval, inšpiroval. Od toho som v tejto rozprave. Preto hovorím, že keď vláda Slovenskej republiky týmto návrhom novely zákona o vodách naznačuje, že chce odstrániť nejaké bariéry pri využívaní tepelných čerpadiel tak naozaj rovno hovorím, že budete sa musieť oveľa, oveľa, oveľa, oveľa viacej snažiť. Tento jeden zákon naozaj stačiť nebude. Tento návrh zákona totižto oslobodzuje tepelné čerpadlá od povinnosti platiť za využívanie tepelného potenciálu podzemných vôd. Čiže technicky sa vraciame späť v minulosti. Nie často od reprezentanta alebo reprezentantky Progresívneho Slovenska povedať, povie, počujete, že návrat do minulosti je správny. V tomto prípade je správny, lebo sa vraciame technicky do roka 2014. Do kedy tepelné čerpadlá neboli spoplatňované a preto hovorím, že tento návrh je správny, pretože ako aj pán minister v predstavení tohto návrhu povedal, tepelné čerpadlá neznižujú množstvo vody. Preto nie je žiaden relevantný dôvod na to, aby sa za odber vody platilo. V prípade tohto návrhu sa však bavíme, len o systémoch voda, voda a tu už nesedí to čo pán minister v úvodnom slove povedal, pretože hovoríme výhradne o stovkách zariadení v celej republike, ktoré nie sú bytovky, nie sú rodinné domy. Tieto zariadenia sú vyslovene veľké administratívne budovy. V dôvodovej správe, keď si otvoríte tak v tomto návrhu zákona je vyčíslené v dôvodovej správe, že zrušením tohto poplatku štát príde približne o 120 000 eur, čo naozaj kryštalicky jasne potvrdzuje, že ten minimálny vplyv tepelných čerpadiel na spotrebu energií a vody v Slovenskej republike je jasný. A, a ja to aj tak, tak, že dám takým fórikom, že medzi profesionálmi v tomto biznise sa zvykne hovoriť a žartovať, že rýchlovarné kanvice majú väčší vplyv na spotrebu energií než tepelné čerpadlá. Samozrejme myslím počtom jedných aj druhých. Paradoxne to je tá absorudita aj kolega Kalivoda určite potvrdí, že poplatok, ktorý tento návrh zákona ide zrušiť bol odvádzaný alebo teda ešte stále je odvádzaný do enduro fondu, čo vlastne ideologicky tepelné čerpadlá dostal na úroveň veľký znečisťovateľa. A to je jednoducho absorudita, to je hlúposť. A s tým nemôžeme súhlasiť, preto vítame, že tento poplatok bude zrušený. Pardon. Sa vždy pri tejto téme tak rozohním. Ospravedlňte. Ďalší rozmer je pochopiteľne rozmer Európsky. Pretože Európska komisia od začiatku Putinovej vojny na Ukrajine reflektovala na tú energetickú krízu, ktorá sa začala programom, o ktorom určite viete, poznáte ho, volá sa repower you v rámci neho odporučila členským štátom zdvojnásobiť mieru zavádzania tepelných čerpadiel v časovom horizonte piatich rokov. A pochopiteľne aj vyzvala členské štáty, aby naplno využili potenciál tepelných čerpadiel. A tu teda naozaj to, sa vrátim k tomu svojmu úvodu. Slovenská republika má čo doháňať, pretože táto technológia je na Slovensku využívaná žalostne málo. Je to naozaj, že zlomok. Nejdem do absolútnych čísel. Iba ilustračne, aby ste vedeli teda plynových prípojok na Slovensku 1 000 500, elektrických prípojok dvojnásobok. Keby sme spočítali tepelné čerpadlá, ktoré pokrývajú spotrebu tepla v 20 ročnom horizonte prevádzky tak sa dostaneme k číslu približne 70 000 kusov, čo je teda v porovnaní s inými zdrojmi tepla naozaj zlomok. Iba ilustračne opäť v Českej republike iba v roku 2022 sa predalo 60 000 tepelných čerpadiel. Bežne tak ako to vlastne aj tento zákon navrhuje alebo rozpráva sa tepelné čerpadlá týkajú budov, priemyslu, CZT. O čo sa menej, o čom sa menej rozpráva a malo by sa viacej a chcem na to upozorniť. Tepelné čerpadlá sú ešte nie veľmi často spájané s technológiou domácich spotrebičov a automobilov a tu má Slovensko naozaj endormný potenciál špeciálne moje odporúčanie ak sa vláda Slovenskej republiky zameria na vývoj a vedu, pevne verím, že v tomto má podporí aj kolega Štefunko, ktorý sa prihlási tiež do rozpravy. Rozhodne by sa mala zamerať na vývoj a vedu, pretože tú najväčšiu budúcnosť táto technológia má pred sebou a to aj napriek tomu paradoxne, že nejde o žiadnu novinku. Práve naopak a to možno neviete a dám vám aj historický exkurz. Má to aj Slovenský historický rozmer. Rodák z Nového Vičína Peter Fon Ritinger študoval na prvej technickej univerzite v Európe, hádam viete, kde bola. V Banskej Štiavnici. Bola to banská akadémia Márie Terézie. No a neskôr on ako sekčný radca pre všetky bane v Habsburskej monarchii navrhol úplne prvý prototyp tepelného čerpadla. Čiže my by sme vlastne mali byť dnes hrdý na to, že pred cca 200 rokmi Technická univerzita na Slovensku a ten vysoko rozvinutý úžasný región Štiavnice položili základ pre rozvoj priemyslu, ktorý dnes na Slovensku enormne, enormne, enormne rozkvitá a opakujem to, že rozkvitá nie vďaka štátu, ale napriek tomu ako štát nepomáha. Keď si porovnáme dáta s inými krajinami tak je teda zjavné, že ten potenciál v tepelných čerpadlách u nás na Slovensku nie je napĺňaný a preto vám chcem dať do pozornosti alebo teda podčiarknuť to, že z pohľadu energetickej efektívnosti, technológia tepelných čerpadiel je jedna z najefektívnejších technológií, pretože z jednej jednotky energie dokáže vyprodukovať tri až päť jednotiek tepla. Čo samozrejme platí na celom svete, hej. Tie pravidlá sú rovnaké. Čo sa, ale odlišuje od krajiny ku krajine alebo teda od regiónu k regióne je cena energie pochopiteľne a tá ovplyvňuje masívne efektívnosť tepelného čerpadla z pohľadu ekonomickej návratnosti. Ako isto viete pomer ceny elektriny voči plynu na Slovensku je silne orientovaný v prospech plynu. Je to historický kontext a je to pochopiteľne aj veľká politická téma, o ktorej by sme sa mali rozprávať, pretože plyn u nás je tri krát lacnejší než elektrina. Takže ani pri tri krát vyššej efektívnosti tepelného čerpadla voči plynovému kotlu nám jednoducho pri cene povedzme do 15 000 za tepelné čerpadlo verzus 4 000 plytón plynový kotol jednoducho to nám nevychádza ako klasik hovorí a preto by štát definitívne cez svoje inštitúcie mal v tomto smere zabrať a to radikálne rýchlo. Včera bolo neskoro. Je mimoriadne dôležité ľuďom vysvetľovať, prečo tepelné čerpadlá áno. Popularizovať ich, priniesť samozrejme adresné a enduromentálne zodpovedné opatrenia. Napríklad špeciálnu sadzbu pre tepelné čerpadlo. Možnosť dvojtarifnej prevádzky a tak ďalej a tak podobne. Jednoducho treba domácnosti motivovať. Väčšina európskych krajín sa dnes nie len, že snaží znižovať emisie, ale aj diverzifikovať energetickú závislosť od jednej komodity a robia tým pádom tepelné čerpadlá ekonomicky atraktívnejšími a ja musím v tomto smere zopakovať, že to na Slovensku nie je ten prípad. Na Slovensku totižto ako isto viete na veľkú škodu od apríla 2023 jedna z najúspešnejších schém zelená domácnostiam je, ako to povedať paralizovaná, nefunkčná, neviem. Keďže ide o obdobie, ktoré už prevyšuje rok tak mi na základe dát naozaj zreteľne vidíme, čo, teraz to neberte osobne, hej? To je taký, že globálny jav. Nepredvídateľnosť a nestabilita verejných plot politík robí s trhom. Vidíme na základe tých dát, že firmy museli prepúšťať odborníkov, čo je smutné. Vidíme, že trh s tepelnými čerpadlami a s inštaláciou stojí a to je jednoducho veľká škoda. Sme teda v situácii a upozorňujem na to, že máme jednak zle nastavené ceny pre čerpadlá a zároveň chýbajú dotácie. Takže môžeme naozaj iba ťažko v tejto situácii a v tomto mixe očakávať, že nejako v inštalácii tepelných čerpadiel poskočíme a už vôbec teda nie skokovo. Ale, musím naozaj s veľkou radosťou povedať, že začiatkom týždňa ma mimoriadne potešila správa, ktorú vydalo Ministerstvo hospodárstva spolu so Sejov oznámili teda, že opätovne onedlho. Dnes pani Saková mi povedala, že budúci týždeň by sa mali opäť začať preplácať poukážky v projekte Zelená domácnostiam. To je fantastická správa. Teším sa z toho. Jedným dychom, ale musím pripomenúť, že od 2015 neboli menené finančné prostriedky pre domácnosti v rámci tohto projektu nejako radikálne, hoci cena tepelných čerpadiel samozrejme aj stavebné práce išli hore o 30 až 30 %. Čiže ja naozaj odporúčam zamyslieť sa nad zmenou výšky individuálnych dotácií. Ako som povedal v úvode, ak naozaj z tejto technológie ako krajina chceme profitovať, tak musíme urobiť oveľa, oveľa viacej. A musí to chcieť aj táto koalícia. Osobne sa trošku obávam podľa toho, čo pred voľbami do Europarlamentu odznelo v rámci kampane o environmentálnych politikách Európskej únie. Tak akože som na pochybách. Poviem ako je. Ale zároveň verím, že všetky tie hlúposti, hoaxy a táraniny ostali niekde s volebnou nocou zabudnuté a že teraz sa môžeme rozprávať fakt vecne. A, a môžeme spoločne v európskej dohode zelenej hľadať príležitosti namiesto toho, aby sme alebo teda, aby časť politického spektru stále demonizovala. Na Slovensku totižto práve vďaka tepelným čerpadlám vieme konkrétne, hmatateľne vidieť prínosy Európskej zelenej dohody. A tými sú napríklad aj konkrétne investície konkrétnych spoločností do konkrétnej technológie tepelných čerpadiel. Tieto investície totižto dosahujú hodnotu 500 miliónov eur. Slovom 500 miliónov eur, pól miliardy. Tieto investície so sebou prinášajú viac ako 3000 nových pracovných miest. Tie pracovné miesta to nevymyslíte. Sú dokonale rozmiestnené po celej republike. Hej? Od Senice cez Palárikovo, Istebné, Poprad, Rimavskú Sobotu až po Vranov nad Topľou. Absolútna dokonalosť. Tieto závody výhľadovo prinesú výrobnú kapacitu, ktorá prevyšuje 740 tisíc kusov tepelných čerpadiel. 740 tisíc kusov. To je niečo na čo by sme mali byť hrdý a my v PSku na to sme hrdí, pretože ako som povedal v úvode tomuto biznisu tomuto priemyslu veríme a fandíme a chceme ho podporiť. Smutné, ale je, že väčšina z týchto tepelných čerpadiel samozrejme na Slovensku vzniká na export. Keď sa pozrieme do budúcnosti tak všetci, o ktorí sa budete o túto tému budete trošku viacej zaujímať, tak viete, že podpora tepelných čerpadiel ako technológie bude samozrejme v budúcnosti mimoriadne rásť. Je to spojené, reflektuje to novú európsku legislatívu o energetickej hospodárnosti budov, ktorá pochopiteľne budovy smeruje k nizkoemisným štandardom a preto môžeme samozrejme iba predpokladať, že čo raz väčší európsky dopit bude mať o to pozitívnejší vplyv na výrobné kapacity na Slovensku. A práve preto budeme potrebovať výskum. No vývojové strediská, ktoré prinesú ďalšie nové inovácie a tu je pochopiteľne priestor, aby sa opäť štát ukázal ako, ako líder. Na Slovensku máme už teraz viacero Technických univerzít, ktoré dnes vedia nadviazať na tu mnou spomínanú tradíciu v Štiavnickej baníckej akadémie a prispieť k tomu, aby Slovenská republika v budúcnosti nebola iba premiantom vo výrobe a v exporte tepelných čerpadiel, ale aby sme využili ten potenciál, ktorý máme. Aby sme boli špičkou aj vo vedecko-výskumnej činnosti, pretože tú základnú požiadavku už teraz spĺňame. Máme dostatočné výrobné zázemie, už sme tam, už to musíme len využiť. No a záverom chcem povedať, že som presvedčený o tom, že vnímavá, príčetná na udržateľný rozvoj zameraná hlavne zodpovedná nie len sociálne environmentálne ale celkovo zodpovedná vláda by mala naozaj investovať svoj čas a svoju energiu práve týmto smerom a keby náhodou vláda chcela v budúcnosti
13. 6. 2024 16:22:57 - 16:43:19 15. schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní Tlač 325 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Sabo, Michal - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dobrý deň. Úvodom môjho vystúpenia, dovoľte aby som v mene poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska povedal, že pri hlasovaní o tomto návrhu, tento návrh zákona podporíme. Pretože si dáva za cieľ odstrániť legislatívne bariéry pri využívaní systémov tepelných čerpadiel. Hovorím to úvodom pretože pán podpredseda vlády a minister životného prostredia občas využíva rôzne fóra, či už je to plénum Národnej rady alebo je to výbor alebo sú to médiá alebo sociálne siete na to, aby o Progresívnom Slovensku hovoril, že sme pomaly zlobri, ktorí sú vlastne stále s niečím nespokojní. Furt mrnčia, že všetko je zle, kritizujeme, nič nie je dobré, stále sa sťažujeme, stále všetko kritizujeme. No tak ono sa to tak deje, keď sme opozícia, tak kritizujeme, hej. Lebo sme opozícia, tak to chodí. Ja občas nad tým rozmýšľam, keď chodím z výborov a akože mentálne som aj otrasený z toho čo sa tam deje, aj keď počúvam tu namiesto 28, 29. Z kolegu Dvořáka urobí šéfa dozornej rady pritom bol len člen. Dozorná rada nie je exekutívna funkcia. Jednoducho akože lietajú tu vzduchom rôzne veci, ktoré sa nezakladajú na pravde a rozmýšľam nad tým pravidelne, že oukej, veď tomu nekritickému facebookovému davu na Facebooku Tomáša Tarabu to možno stačí povedať, hej že to PS-ko, to je zlobor. Ale vec sa má tak, že v tejto krajine žijú aj ľudia, ktorí okrem Facebooku a Telegramu vedia trafiť napríklad aj na stránku Národnej rady Slovenskej republiky, kde si vedia skontrolovať históriu hlasovaní nás všetkých bez ohľadu na tom, ktorý sme poslanecký klub a a vedia sa presvedčiť ľudia aj o tom, že Progresívne Slovensko už v histórii v rámci tohto volebného obdobia podporilo desiatky vládnych, a nie len vládnych, ale teda aj koaličných poslaneckých návrhov zákonov lebo boli dobré. Viď dnes o 11, len taký akože rýchly factchecking, dnes o 11 klub Progresívneho Slovenska podporil vládny návrh ministerstva vnútra, aj návrh poslanca Huliaka. Stačí si to skontrolovať, nie je to raketová veda. nrsr.sk Sekcia hlasovania. A prečo podporujeme aj vládne... ... podporil vládny návrh Ministerstva vnútra aj návrh poslanca Huliaka. Stačí si to skontrolovať. Nie je to raketová veda nrsr.sk sekcia hlasovania. Prečo podporujeme aj vládne koaličné poslanecké návrhy? No, lebo sme vecná, sme slušná, konštruktívna odborná opozícia. Preto. Je to jednoduché. Áno. Kritizujeme, keď je čo kritizovať, navrhujeme vylepšenia a odporúčania, keď vidíme, že je čo navrhovať a čo zlepšovať. Podporujeme, keď je niečo dobré a preto hneď úvodom svojho vystúpenia v tomto pléne hovorím, že tento návrh tohto konkrétneho zákona podporíme, pretože my v Progresívnom Slovensku veríme v to, že tepelné čerpadlá poháňané nízko emisnou energiou elektrickou sú ústrednou technológiou pri prechode na bezpečné a udržateľné vykurovanie. Veríme, že sú využiteľné všade tam, kde je potrebné naozaj efektívne vykurovať a chladiť. Veríme v to. A toto je to najdôležitejšie, veríme v slovenský priemysel s tepelnými čerpadlami, pretože ide o pól miliardový segment, ktorý zamestnáva plus, mínus 3000 ľudí a dnes je tam, kde je nie vďaka štátu, ale napriek štátu. Pretože štát slovenskému biznisu s tepelnými čerpadlami na teraz podčiarkujem na teraz, aby zas niekto nehovoril, že som posol zloby. Na teraz nepomáha, ale sme tu od toho, aby sme to spolu zlepšili, zmenili a ja tu stojím aj od toho, aby som najviac ako viem poradil, nasmeroval, inšpiroval. Od toho som v tejto rozprave. Preto hovorím, že keď vláda Slovenskej republiky týmto návrhom novely zákona o vodách naznačuje, že chce odstrániť nejaké bariéry pri využívaní tepelných čerpadiel tak naozaj rovno hovorím, že budete sa musieť oveľa, oveľa, oveľa, oveľa viacej snažiť. Tento jeden zákon naozaj stačiť nebude. Tento návrh zákona totižto oslobodzuje tepelné čerpadlá od povinnosti platiť za využívanie tepelného potenciálu podzemných vôd. Čiže technicky sa vraciame späť v minulosti. Nie často od reprezentanta alebo reprezentantky Progresívneho Slovenska povedať, povie, počujete, že návrat do minulosti je správny. V tomto prípade je správny, lebo sa vraciame technicky do roka 2014. Do kedy tepelné čerpadlá neboli spoplatňované a preto hovorím, že tento návrh je správny, pretože ako aj pán minister v predstavení tohto návrhu povedal, tepelné čerpadlá neznižujú množstvo vody. Preto nie je žiaden relevantný dôvod na to, aby sa za odber vody platilo. V prípade tohto návrhu sa však bavíme, len o systémoch voda, voda a tu už nesedí to čo pán minister v úvodnom slove povedal, pretože hovoríme výhradne o stovkách zariadení v celej republike, ktoré nie sú bytovky, nie sú rodinné domy. Tieto zariadenia sú vyslovene veľké administratívne budovy. V dôvodovej správe, keď si otvoríte tak v tomto návrhu zákona je vyčíslené v dôvodovej správe, že zrušením tohto poplatku štát príde približne o 120 000 eur, čo naozaj kryštalicky jasne potvrdzuje, že ten minimálny vplyv tepelných čerpadiel na spotrebu energií a vody v Slovenskej republike je jasný. A, a ja to aj tak, tak, že dám takým fórikom, že medzi profesionálmi v tomto biznise sa zvykne hovoriť a žartovať, že rýchlovarné kanvice majú väčší vplyv na spotrebu energií než tepelné čerpadlá. Samozrejme myslím počtom jedných aj druhých. Paradoxne to je tá absorudita aj kolega Kalivoda určite potvrdí, že poplatok, ktorý tento návrh zákona ide zrušiť bol odvádzaný alebo teda ešte stále je odvádzaný do enduro fondu, čo vlastne ideologicky tepelné čerpadlá dostal na úroveň veľký znečisťovateľa. A to je jednoducho absorudita, to je hlúposť. A s tým nemôžeme súhlasiť, preto vítame, že tento poplatok bude zrušený. Pardon. Sa vždy pri tejto téme tak rozohním. Ospravedlňte. Ďalší rozmer je pochopiteľne rozmer Európsky. Pretože Európska komisia od začiatku Putinovej vojny na Ukrajine reflektovala na tú energetickú krízu, ktorá sa začala programom, o ktorom určite viete, poznáte ho, volá sa repower you v rámci neho odporučila členským štátom zdvojnásobiť mieru zavádzania tepelných čerpadiel v časovom horizonte piatich rokov. A pochopiteľne aj vyzvala členské štáty, aby naplno využili potenciál tepelných čerpadiel. A tu teda naozaj to, sa vrátim k tomu svojmu úvodu. Slovenská republika má čo doháňať, pretože táto technológia je na Slovensku využívaná žalostne málo. Je to naozaj, že zlomok. Nejdem do absolútnych čísel. Iba ilustračne, aby ste vedeli teda plynových prípojok na Slovensku 1 000 500, elektrických prípojok dvojnásobok. Keby sme spočítali tepelné čerpadlá, ktoré pokrývajú spotrebu tepla v 20 ročnom horizonte prevádzky tak sa dostaneme k číslu približne 70 000 kusov, čo je teda v porovnaní s inými zdrojmi tepla naozaj zlomok. Iba ilustračne opäť v Českej republike iba v roku 2022 sa predalo 60 000 tepelných čerpadiel. Bežne tak ako to vlastne aj tento zákon navrhuje alebo rozpráva sa tepelné čerpadlá týkajú budov, priemyslu, CZT. O čo sa menej, o čom sa menej rozpráva a malo by sa viacej a chcem na to upozorniť. Tepelné čerpadlá sú ešte nie veľmi často spájané s technológiou domácich spotrebičov a automobilov a tu má Slovensko naozaj endormný potenciál špeciálne moje odporúčanie ak sa vláda Slovenskej republiky zameria na vývoj a vedu, pevne verím, že v tomto má podporí aj kolega Štefunko, ktorý sa prihlási tiež do rozpravy. Rozhodne by sa mala zamerať na vývoj a vedu, pretože tú najväčšiu budúcnosť táto technológia má pred sebou a to aj napriek tomu paradoxne, že nejde o žiadnu novinku. Práve naopak a to možno neviete a dám vám aj historický exkurz. Má to aj Slovenský historický rozmer. Rodák z Nového Vičína Peter Fon Ritinger študoval na prvej technickej univerzite v Európe, hádam viete, kde bola. V Banskej Štiavnici. Bola to banská akadémia Márie Terézie. No a neskôr on ako sekčný radca pre všetky bane v Habsburskej monarchii navrhol úplne prvý prototyp tepelného čerpadla. Čiže my by sme vlastne mali byť dnes hrdý na to, že pred cca 200 rokmi Technická univerzita na Slovensku a ten vysoko rozvinutý úžasný región Štiavnice položili základ pre rozvoj priemyslu, ktorý dnes na Slovensku enormne, enormne, enormne rozkvitá a opakujem to, že rozkvitá nie vďaka štátu, ale napriek tomu ako štát nepomáha. Keď si porovnáme dáta s inými krajinami tak je teda zjavné, že ten potenciál v tepelných čerpadlách u nás na Slovensku nie je napĺňaný a preto vám chcem dať do pozornosti alebo teda podčiarknuť to, že z pohľadu energetickej efektívnosti, technológia tepelných čerpadiel je jedna z najefektívnejších technológií, pretože z jednej jednotky energie dokáže vyprodukovať tri až päť jednotiek tepla. Čo samozrejme platí na celom svete, hej. Tie pravidlá sú rovnaké. Čo sa, ale odlišuje od krajiny ku krajine alebo teda od regiónu k regióne je cena energie pochopiteľne a tá ovplyvňuje masívne efektívnosť tepelného čerpadla z pohľadu ekonomickej návratnosti. Ako isto viete pomer ceny elektriny voči plynu na Slovensku je silne orientovaný v prospech plynu. Je to historický kontext a je to pochopiteľne aj veľká politická téma, o ktorej by sme sa mali rozprávať, pretože plyn u nás je tri krát lacnejší než elektrina. Takže ani pri tri krát vyššej efektívnosti tepelného čerpadla voči plynovému kotlu nám jednoducho pri cene povedzme do 15 000 za tepelné čerpadlo verzus 4 000 plytón plynový kotol jednoducho to nám nevychádza ako klasik hovorí a preto by štát definitívne cez svoje inštitúcie mal v tomto smere zabrať a to radikálne rýchlo. Včera bolo neskoro. Je mimoriadne dôležité ľuďom vysvetľovať, prečo tepelné čerpadlá áno. Popularizovať ich, priniesť samozrejme adresné a enduromentálne zodpovedné opatrenia. Napríklad špeciálnu sadzbu pre tepelné čerpadlo. Možnosť dvojtarifnej prevádzky a tak ďalej a tak podobne. Jednoducho treba domácnosti motivovať. Väčšina európskych krajín sa dnes nie len, že snaží znižovať emisie, ale aj diverzifikovať energetickú závislosť od jednej komodity a robia tým pádom tepelné čerpadlá ekonomicky atraktívnejšími a ja musím v tomto smere zopakovať, že to na Slovensku nie je ten prípad. Na Slovensku totižto ako isto viete na veľkú škodu od apríla 2023 jedna z najúspešnejších schém zelená domácnostiam je, ako to povedať paralizovaná, nefunkčná, neviem. Keďže ide o obdobie, ktoré už prevyšuje rok tak mi na základe dát naozaj zreteľne vidíme, čo, teraz to neberte osobne, hej? To je taký, že globálny jav. Nepredvídateľnosť a nestabilita verejných plot politík robí s trhom. Vidíme na základe tých dát, že firmy museli prepúšťať odborníkov, čo je smutné. Vidíme, že trh s tepelnými čerpadlami a s inštaláciou stojí a to je jednoducho veľká škoda. Sme teda v situácii a upozorňujem na to, že máme jednak zle nastavené ceny pre čerpadlá a zároveň chýbajú dotácie. Takže môžeme naozaj iba ťažko v tejto situácii a v tomto mixe očakávať, že nejako v inštalácii tepelných čerpadiel poskočíme a už vôbec teda nie skokovo. Ale, musím naozaj s veľkou radosťou povedať, že začiatkom týždňa ma mimoriadne potešila správa, ktorú vydalo Ministerstvo hospodárstva spolu so Sejov oznámili teda, že opätovne onedlho. Dnes pani Saková mi povedala, že budúci týždeň by sa mali opäť začať preplácať poukážky v projekte Zelená domácnostiam. To je fantastická správa. Teším sa z toho. Jedným dychom, ale musím pripomenúť, že od 2015 neboli menené finančné prostriedky pre domácnosti v rámci tohto projektu nejako radikálne, hoci cena tepelných čerpadiel samozrejme aj stavebné práce išli hore o 30 až 30 %. Čiže ja naozaj odporúčam zamyslieť sa nad zmenou výšky individuálnych dotácií. Ako som povedal v úvode, ak naozaj z tejto technológie ako krajina chceme profitovať, tak musíme urobiť oveľa, oveľa viacej. A musí to chcieť aj táto koalícia. Osobne sa trošku obávam podľa toho, čo pred voľbami do Europarlamentu odznelo v rámci kampane o environmentálnych politikách Európskej únie. Tak akože som na pochybách. Poviem ako je. Ale zároveň verím, že všetky tie hlúposti, hoaxy a táraniny ostali niekde s volebnou nocou zabudnuté a že teraz sa môžeme rozprávať fakt vecne. A, a môžeme spoločne v európskej dohode zelenej hľadať príležitosti namiesto toho, aby sme alebo teda, aby časť politického spektru stále demonizovala. Na Slovensku totižto práve vďaka tepelným čerpadlám vieme konkrétne, hmatateľne vidieť prínosy Európskej zelenej dohody. A tými sú napríklad aj konkrétne investície konkrétnych spoločností do konkrétnej technológie tepelných čerpadiel. Tieto investície totižto dosahujú hodnotu 500 miliónov eur. Slovom 500 miliónov eur, pól miliardy. Tieto investície so sebou prinášajú viac ako 3000 nových pracovných miest. Tie pracovné miesta to nevymyslíte. Sú dokonale rozmiestnené po celej republike. Hej? Od Senice cez Palárikovo, Istebné, Poprad, Rimavskú Sobotu až po Vranov nad Topľou. Absolútna dokonalosť. Tieto závody výhľadovo prinesú výrobnú kapacitu, ktorá prevyšuje 740 tisíc kusov tepelných čerpadiel. 740 tisíc kusov. To je niečo na čo by sme mali byť hrdý a my v PSku na to sme hrdí, pretože ako som povedal v úvode tomuto biznisu tomuto priemyslu veríme a fandíme a chceme ho podporiť. Smutné, ale je, že väčšina z týchto tepelných čerpadiel samozrejme na Slovensku vzniká na export. Keď sa pozrieme do budúcnosti tak všetci, o ktorí sa budete o túto tému budete trošku viacej zaujímať, tak viete, že podpora tepelných čerpadiel ako technológie bude samozrejme v budúcnosti mimoriadne rásť. Je to spojené, reflektuje to novú európsku legislatívu o energetickej hospodárnosti budov, ktorá pochopiteľne budovy smeruje k nizkoemisným štandardom a preto môžeme samozrejme iba predpokladať, že čo raz väčší európsky dopit bude mať o to pozitívnejší vplyv na výrobné kapacity na Slovensku. A práve preto budeme potrebovať výskum. No vývojové strediská, ktoré prinesú ďalšie nové inovácie a tu je pochopiteľne priestor, aby sa opäť štát ukázal ako, ako líder. Na Slovensku máme už teraz viacero Technických univerzít, ktoré dnes vedia nadviazať na tu mnou spomínanú tradíciu v Štiavnickej baníckej akadémie a prispieť k tomu, aby Slovenská republika v budúcnosti nebola iba premiantom vo výrobe a v exporte tepelných čerpadiel, ale aby sme využili ten potenciál, ktorý máme. Aby sme boli špičkou aj vo vedecko-výskumnej činnosti, pretože tú základnú požiadavku už teraz spĺňame. Máme dostatočné výrobné zázemie, už sme tam, už to musíme len využiť. No a záverom chcem povedať, že som presvedčený o tom, že vnímavá, príčetná na udržateľný rozvoj zameraná hlavne zodpovedná nie len sociálne environmentálne ale celkovo zodpovedná vláda by mala naozaj investovať svoj čas a svoju energiu práve týmto smerom a keby náhodou vláda chcela v budúcnosti
11. 6. 2024 14:41:18 - 14:41:18 15. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 262 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Sabo, Michal - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
42.
Ďakujem, kolegyňa, za tvoje vystúpenie. Spomínajúc diskusiu s odbornou obcou chcel by som pri tejto príležitosti ponúknuť taký čerstvý pohľad na to, ako nominanti Slovenskej národnej strany vnímajú to, čo sa nazýva odborná diskusia. Dnes som na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ministrovi Tarabovi pripomenul, že Európska komisia implicitne požaduje participáciu, špeciálne teda pri zákonoch, na ktoré má dosah Plán obnovy, o ktorom sme sa rozprávali, o takom konkrétnom zákone, a tak minister Taraba povedal, že no a čo, veď my máme politickú dohodu. Tak to je síce milé, ale ja chcem len koalícii pripomenúť, že my máme ako klub Progresívneho Slovenska dostatok podpisov na to, aby sme realizovali ústavné sťažnosti. To len tak na doplnenie kolegu Vanča.
Ďakujem.
21. 5. 2024 18:40:33 - 18:55:53 12. schôdza NR SR - 16.deň - B. popoludní 1. záznam Tlač 282 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Sabo, Michal (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ja len v krátkosti, pretože pán minister povedal, že chce reagovať. Dodám, že ono samozrejme, že máme veľa otázok a veľa nevy nevyjasneného. Hlavne, keď sa to robí takto z rýchlika, že nemáme čas ani reflektovať, z reflektovať. Lebo nič by sa nestalo keby napríklad výbor o tomto konkrétnom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prišiel od pána predsedu výboru od pána Huliaka sme dostali dnes. Aj v tom reálnom čase ako sme ho dostali, ale keby sa ten výbor konal o ôsmej ráno pred ďalším rokovacím dňom zajtra tak by sme mali aspoň, že v tom celkovom rámci toho šialene rýchleho legislatívneho procesu by to bola, že nano sekunda, ale aj tá by bola dôležitá preš nás, aby sme si preštudovali áno, niekto môže povedať, že sú to len dve A4, ale v tom, v tom chvate, keď ste na výbore jednoducho nemáte čas a priestor pokojne zvážiť každú jednu bodku, každú jednu čiarku, ktorá v tom návrhu je a sami dobre vieme, že diabol sa skrýva v detailoch. Takže, takže naozaj prosím aj vás pán minister apelujem naozaj, že, že do budúcna skúsme to prosím inak. Už len kvôli tomu vzájomnému rešpektu. Naozaj, že nič by sa nestalo, keby ten výbor bol zajtra o ôsmej ráno a mali by sme trochu času sa na to pozrieť. Ale požiadali ste teraz, že chcete vystúpiť tak, tak vás budeme radi počúvať.
21. 5. 2024 18:40:33 - 18:55:52 12. schôdza NR SR - 16.deň - B. popoludní 1. záznam Tlač 282 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Sabo, Michal (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
... bola tak aj upozorňujem, že na záver svojho vystúpenia prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sme pripravili. Sme si to tak rerozdelili, že kolegyňa Stohlová vystúpi obsahovo aj. Teraz je to také vlastne zvláštne, lebo ten výbor, na ktorý sme reflektovali už viacerý tak priniesol absolútne nový vietor do toho obsahu. Čiže, čo platilo pred výborom teraz zrazu neplatí. A chcem tiež zo svojho miesta teraz, keď mám tento priestor amplifikovať to, čo tu už bolo povedané, že nie je v poriadku to, že od nás sa vyžaduje pravidlo poslať svoj návrh pozmeňujúceho návrhu 24 hodín pred výborom a vice versa tu neplatí. To jednoducho nie je v poriadku. Nie je v poriadku, že prídeme na výbor a počas konania výboru nám na stole pristane pozmeňujúci návrh. Nie je to v poriadku. Takto by sa to nemalo robiť, Ak rozprávame o rešpekte tak toto jednoducho nie je rešpekt. Ďakujem za pochopenie. No a teraz k tomu nášmu spoločnému pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu. Vzhľadom na to, že kolegyňa Stohlová už teda naše stanoviská odprezentovala vo svojom vystúpení tak pán predsedajúci začnem čítať náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh. A zabudol som si pohár vody.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Zastavíme čas.

Sabo, Michal, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Môžem poprosiť ten pohár vody, ktorý sem tam je. Ďakujem. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tamary Stohlovej a Michala Saba k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543 z roku 2002 zbierky zákonov o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 z roku 1996 zbierky zákonov o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci, nasledujúci, pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543 z roku 2002 zbierky zákonov o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov tlač 282. V súlade ehm pardon, vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia. Po 1. v článku číslo 1 sa pred bod 1 vkladá nový novelizačný bod 1, ktorý znie " po 1. v § 2 ods. 2 písmeno c sa za slovo remíza vkladá čiarka a slová solitér, stromoradie, skupina stromov alebo medza". ". Ostatné novelizačné body v článku 1 sa primerane prečíslujú. Po 2. v článku 1 sa za bod 2 vkladá nový novelizačný bod 3, ktorý znie " po 3 v § 47 ods. 4 sa za písmeno a vkladá nové písmeno b, ktoré znie "po b v chránených územiach s druhým a tretím stupňom ochrany ak je v súlade so schváleným programom v starostlivosti o chránené územia, ". Doterajšie písmená b až k sa označujú ako písmená c až l. Ostatné novelizačné body v článku 1 sa primerane prečíslujú. Po 3. v článku 1 bod 6 znie "po šieste v § 47 ods. 4 písmeno e sa za slová organizácia ochrany prírody vkladajú slová alebo ňou poverený subjek".". Po 4. v článku 1 bod 8 znie "po ôsme v § 47 ods. 5 znie "po piate ustanovenie ods. 4 písmeno a sa nepoužije ak drevina rastie na cintorínoch, v zastavanom území obce, na miestach voľne prístupných verejnosti. Ďalej len "verejná zeleň" hore pardon. Ak je drevina súčasťou územného systému ekologickej stability tvorí významný krajinný prvok alebo ak ide o výrub dreviny z obvodom kmeňa od 40 cm a súvislých krovitých porastov z výmerov od 10 metrov štvorcových, ktoré rastú v zastavanom území obce a nie sú súčasťou verejnej zelene ".". Po 5. v článku 1 sa za bod 8 vkladajú nové novelizačné body 9 a 10, ktoré znejú "po deviate v § 47 ods. 8 písmeno b sa za slovo krajiny vkladajú slová alebo ak je nevyhnutný postup podľa § 28. Po 10. v § 47 sa za ods. 13 vkladá nový ods. 14, ktorý znie "po 14te mimo zastavaného územia obce pri výrube stromov s obvodom kmeňa od 40 centimetrov do 80 centimetrov meraným vo výške 130 centimetrom nad zemou a pri výrube súvislých krovitých porastov s výmerou od 20 metrov štvorcových do 100 metrov štvorcových sa primerane postupuje podľa § 47 ods. 7 a 8 ". Doterajší ods. 14 sa označuje ako ods. 15". Ostatné novelizačné body v článku 1 sa primerane prečíslujú. Po 6. článok 1 sa dopĺňa bodom 10, ktorý znie "po 10te v § 90 ods. 3 písmeno n a § 92 ods. 1 písmeno q sa slová "§47 ods. 4 písmeno b" nahrádzajú slovami " § 47 ods. 4 písmeno c ". ". Žiadam, aby sa o jednotlivých novelizačných bodoch hlasovalo osobitne teda ako predkladateľ a predkladateľka žiadame, aby sa o jednotlivých novelizačných bodoch hlasovalo osobitne. Pán predseduvícej skončil som.
21. 5. 2024 18:25:33 - 18:40:53 12. schôdza NR SR - 16.deň - B. popoludní 1. záznam Tlač 282 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Sabo, Michal (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená hŕstka poslancov a poslankýň, ktorý ste ostali v tomto pléne. Ako moja kolegyňa predrečníčka Tamara Stohlová povedala, tak aj upozorňujem, že na záver svojho vystúpenia prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sme pripravili, sme si to tak aj rozdelili, že kolegyňa Stohlová vystúpi obsahovo aj, teraz je to také vlastne zvláštne lebo ten výbor, na ktorý sme reflektovali...
15. 5. 2024 14:43:21 - 14:58:40 14. schôdza NR SR - 1.deň - B. popoludní Tlač 278 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Sabo, Michal (PS) - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
24.
Ďakujem za slovo.
Tebe, Gábor, za vystúpenie aj za to, že si spomenul to nekonečné skákanie do rečí. Ja by som k tomu chcel pridať ešte aj vykríkanie, vyrušovanie, porušovanie rokovacieho poriadku, budem aj menovať. Pani Vaľová, pán Jarjabek, pán Huliak nonstop vyrušujú, keď niekto z nás má vystúpenie alebo faktickú, ale mikrofóny sa vypínajú v tomto pléne nám. Kolegyni Kleinert včera napríklad, ja som tiež dnes dostal dutku, takže toľko k tej vyrovnanosti, o ktorej sa tu rozprávame stále.
15. 5. 2024 10:54:33 - 10:54:34 14. schôdza NR SR - 1.deň - A. dopoludnia Tlač 278 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Sabo, Michal - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou   (text neprešiel jazykovou úpravou)
39.
Ďakujem vám za slovo. Tebe, Zora, za 53 minút faktov a expertízy, ktorú si priniesla do tohto pléna, na čo, ja som čakal vlastne, že keď sa niekto z koalície prihlási, že s akým vkladom príde. Tak keď opomeniem tú dvojminútovú odyseu na ministerku, tak prihlásil sa pán Jarjabek, prihlásila sa pani Vaľová a nepočuli sme v rámci štandardov v tomto pléne nič iné, ako názorovú vyvolenosť, kde ste boli, keď jada-jada-jada, ja tu sedím dlho, zatiaľ čo vy iba 27 rokov. Minulé štyri roky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
40.
Pán poslanec, prosím, reagujte na predrečníka. Nemôžte reagovať na faktické poznámky ktoré zazneli pred vami. Ďakujem pekne.

Sabo, Michal, poslanec NR SR
41.
Každopádne to, čo si si za svoje vystúpenie vyslúžila z koaličných radov, bolo ad hominem, argumentačné fauly, klasicky vatu boliestky, žlč, nenávisť. Ja ti ďakujem za to, s akou energiou pristupuješ nielen k tomuto návrhu zákona, ale aj k ostatným návrhom zákona. A verím, že to neostane nepovšimnuté a verím, že aj tvoj prínos do tejto diskusie sa odzrkadlí v tom celom verejnom diskurze, ktorý smeruje k 8. júnu a k európskym voľbám. A verím, že koalícia, špeciálne SNS dostanú v tých voľbách vizitku za svoju deštrukčnú politiku.
Takže raz, ešte raz ďakujem, Zora.
14. 5. 2024 12:35:33 - 12:36:40 12. schôdza NR SR - 15.deň - A. dopoludnia Tlač 219 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Sabo, Michal - poslanec NR SR Vystúpenie s faktickou poznámkou  
Ďakujem ti Tina, veď neboj sa ja im to pripomeniem nejakým iným spôsobom, že kde majú tie zanedbané povinnosti a ako flákajú dôležité veci, ja chcem ešte na záver len jednu dôležitú poznámku, pretože rozprávame sa teda o akčných plánoch a o strategických dokumentov, ktorých máme tony, hej tých strategických plánov a akčných plánov, máme v šuflíkoch v štátnych archívoch viac než je je vkusné a že to je super, že ich máme, lebo vieme čo máme robiť, ale ono to nestačí, že vieme č o máme robiť ale ono to musíme robiť, alebo treba to robiť. Ale to si vyžaduje oveľa oveľa viac aktivity, oveľa viac ambícii, oveľa viac pozornosti, oveľa viac financií človekohodín, hlavne treba mať v centre pozornosti ľudské zdravie.
A to ako som sa aj ja snažil povedať a ty si to tiež tak nás učila, že sa obávam, že pozornosti ľudské zdravie pre túto koalíciu naozaj nie je, tam sú úplne iné veci, ktoré sú v pozornosti a to ľudské prá to ľudské zdravie je úplne na konci, ďakujem ti, že si reagovala, že si ma počúvala, vážim si to.
14. 5. 2024 12:14:46 - 12:33:28 12. schôdza NR SR - 15.deň - A. dopoludnia Tlač 219 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Sabo, Michal - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte povedať na úvod, že neverím, že sa dostávame k tomuto bodu vzhľadom na to, že bol už x-krát (Povedané s pobavením) (nezrozumiteľne vyslovené) ako sa hovorí po anglicky, wishful thinking, že sme toľko sa modlili, aby sme sa dostali k tomuto bodu programu, pretože vzájomne sme sa tu dobiehali, že to bude-nebude, bude-nebude. Je to tu. Zároveň dovoľte, aby som sa vám ospravedlnil za môj zdravotný stav. Alergia ide bomby, takže ak náhodou vypadnem niekde uprostred vety, tak som na antihistaminikách, tak ak ešte nikdy doteraz.
K navrhovanému textu, alebo teda k tomu, k tomu bodu, ktorý práve teraz prerokovávame, dovoľte pár slov, ktoré sa nám tu v tomto pléne od začiatku tohto obdobia opakujú a vracajú sa nám sem v rôznych konotáciách, ako bumerang. Je to pomoc ľuďom, je to ochrana ľudí, je to bezpečnosť, je to pokoj, v rôznych situáciách sa s nimi stretávame pri rôznych návrhoch, ale keď sa na ne pozrieme v prizme verejného zdravia a politík v prospech verejného zdravia, tak ja to vnímam tak, že tieto slová sú tak trošku floskula za (nezrozumiteľne vyslovené) a dovolím si vám to ilustrovať na jednom konkrétnom prípade.
Predpokladám, že poznáte Rakytovce. Ak sa vám to na prvú nespojí, tak vám garantujem, že všetci a všetky máme osobnú skúsenosť s Rakytovcami, pretože pravidelne okolo nich chodíme. A ľudia z Rakytoviec veľmi intenzívne si uvedomujú, že okolo nich chodíme, pretože Rakytovce, rozbalím to, sú mestskou časťou Banskej Bystrice a zároveň sú ukážkovým príkladom toho, ako človek na Slovensku, respektíve skupina ľudí na Slovensku sa snaží dovolať svojho práva neúspešne, pretože ako sa hovorí, volané číslo je nedostupné, zavolajte neskôr prosím, alebo nevolajte vôbec, pretože nikoho nezaujímate. Rakytovce sú naozaj veľmi dlhý a smutný príbeh, podľa mňa aj škandalózny prípad nadmernej hlukovej záťaže, ktorá vzniká konkrétne z rýchlostnej cesty R1. Tento prípad bol aj medializovaný opakovane, možno ste ho zaregistrovali. Ak ste ho neregistrovali z médií, tak ho možno poznáte vďaka tomu, že ho skúmal aj verejný ochranca práv, pán Róbert Dobrovodský. Ministerstvo dopravy sa situáciou Rakytoviec zaoberalo už v roku 2017, čiže sedem rokov dozadu. Ministerstvo dopravy vtedy nariadilo, podotýkam to slovo nariadilo, Národnej diaľničnej spoločnosti vykonať sériu opatrení. NDS ich nerealizovala, opäť dôležité slovo po nariadilo, nerealizovala. Preto ministerstvo opäť nariadilo postavenie protihlukovej steny, ktorá dodnes nestojí, pretože tá protihluková stena má byť postavená až do roku, precíťte to, 2032. To by znamenalo, že Rakytovce by sa trvalého riešenia svojej otrasnej situácie a svojho problému, ktorý je stále akútnejší a akútnejší a viac a viac sa prehlbuje, pretože všetci vieme a uvedomujeme si to, že doprava sa zahusťuje. Rakytovce by sa riešenia svojho problému dočkali 15 rokov od podania podnetu, ale samozrejme správne tušíte, že tento stav trvá ďaleko, ďaleko dlhšie. Z dostupných meraní totižto vieme, že hluk v tejto konkrétnej lokalite prekračoval povolené hodnoty už v roku 2011. Respektíve v roku 2016, kedy bolo opakované, realizované meranie a vtedy bola táto lokalita aj identifikovaná, ako problémová. Z podmetu, ktorý riešil pán ombudsman vyplynulo, že meraniami hluku bolo zistené 9 až 23 percentné prekročenie prípustných hodnôt hluku, ktoré sú stanovené vyhláškou pre toto konkrétne územie. 9 až 23 percentné prekročenie hlučnosti. Aj kvôli tomuto požiadal pán ombudsman Dobrovodský ministerstvo dopravy, aby zabezpečilo dočasné protihlukové riešenie. Ministerstvo okrem spomínanej budúcej pevnej protihlukovej steny, ktorá ešte raz má byť (nezrozumiteľne vyslovené) do roku 2032, nenariadilo žiadne iné opatrenia na ochranu ľudí, ktoré dlhé roky nielenže znižuje kvalitu ich života, ale aj ohrozuje ich fyzické a mentálne zdravie. Ako? Povieme si neskôr.
Čiže sčítané a podčiarknuté, podľa tohto by to znamenalo, že Rakytovce majú cez dve desaťročia žiť v hluku, ktorý je vysoko nad prípustným limitom a ani ministerstvo dopravy, ani Národná diaľničná spoločnosť zjavne nemajú naponáhlo a zdravie vyše piatich stoviek ľudí, ktorí žijú v Rakytovciach, ide stranou. Týchto 500, vyše 500 ľudí tu takmer nikoho nezaujíma.
Verejný ochranca práv v tomto konkrétnom prípade konštatoval porušenie práva podávateľa na priaznivé životné prostredie aj práva na ochranu zdravia, ktoré sú garantované článkami Ústavy 44 a 40 a tiež porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ktoré je garantované článkom 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. A tieto práva boli priamo porušené Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky. Dobre to počujete, práva občanov a občianok Slovenskej republiky boli v tomto konkrétnom prípade porušené ministerstvom dopravy.
Ombudsman Dobrovodský zároveň zdôraznil, že výkon verejnej správy, toto je dôležité, aj v oblasti ochrany pred hlukom, či už orgánmi obce, alebo inými orgánmi verejnej správy má byť v záujem, logicky, v záujme ochrany práv občanov a ten výkon má byť čo najdôslednejší, rýchly a účinný. Ešte raz, čo najdôslednejší, rýchly a účinný. Tak ja sa teda pýtam, kde je dôslednosť, kde je rýchlosť a kde je dôslednosť v prípade Rakytoviec, ktorým hrozí, že sa vyriešenia svojej situácie, po tom riešení volajú takmer desaťročie, že sa toho riešenia dočkajú po dvoch desaťročiach. Ak sa teda vôbec dočkajú, pretože vieme, ako to na Slovensku chodí.
Možno si poviete, keď to počúvate, že nie sú peniaze. No tak ale prepáčte, nie sú peniaze na riešenie ochrany zdravia ľudí, tak vedzte, že meter štvorcový, zisťoval som, protihlukovej steny stojí približne 800 eur. Napríklad výstavba protihlukovej steny na úseku rýchlostnej cesty R1 Vlčkovce - Križovany nad Dudváhom, v okrese Trnava, dĺžka 2,6 kilometra stála 2,19-milióna eur. Mimochodom, to je len tiež také akože ilustračne, Národná diaľničná spoločnosť schválené vládou by tento rok mala hospodáriť s prebytkom vo výške takmer 28-miliónov eur. Tak sa pýtam, naozaj nie sú peniaze? A možno si poviete, že veď tak úsekov, alebo teda problémov, ako Rakytovce, že na Slovensku je rádovo viac, tipujete správne.
Ja iba ilustračne chcem dodať, že viaceré úseky diaľnic sú aktuálne aj 10 rokov v dočasnom užívaní, a to iba preto, že nespĺňajú limitu hluku a tiež sa s tým nič nerobí. Nikoho to nepáli, nikoho to neškrie, lebo štátu očividne teda neprekáža, že jeho občania a jeho občianky žijú v zdravie poškodzujúcom hluku a štát sa v podstate iba nečinne, alibisticky prizerá, ako sa hovorí pri troch opiciach, nehovorí, nevidí, nepočuje. A to je pre mňa paradoxné, že nikto nepočuje ten abnormálny hluk, pretože tí ľudia, ktorých sa to týka fyzicky ho počujú a cítia. A aj napriek tomu, respektíve naproti tomu tu dnes riešime vládny návrh zákona o posudzovaní a o kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona o ochrane zdravia, pričom tento návrh prináša zmenu ustanovenia termínovanej povinnosti predkladania akčného plánu. Čo keď rozmeníte na drobné, pokojne môžeme vnímať aj ako generálny pardon pre nesplnenú zákonnú povinnosť. Prečo hovorím, že generálny pardon? No, lebo tento generálny pardon na vypracovanie akčných plánov na znižovanie akustického smogu je niečo, čo už máme ako zákonnú povinnosť. Hovoríme o akčných plánoch, ktoré majú naozaj zákonnú povinnosť vypracovávať niektoré samosprávy, ale aj prevádzkovatelia napríklad železníc, alebo ciest. Tieto subjekty mali podľa dnes platného predpisu povinnosť zabezpečiť do 18. júla 2013 vypracovanie akčných plánov pre aglomerácie, väčšie pozemné komunikácie, železničné dráhy a následne každých päť rokov zabezpečiť ich aktualizáciu. Čiže to nie je niečo, čo prišlo z noci do rána. Vieme o tom desaťročie. Prečo generálny pardon. Pretože napríklad spomínaná Národná diaľničná spoločnosť alebo Slovenská správna ciest, Slovenská správa ciest, čiže štátna akciovka a rozpočtová organizácia dodnes nemajú v zmysle platného zákona aktualizované akčné plány, hoci už mali byť dávno hotové. Národná diaľničná spoločnosť napríklad, to je taký akože fun fact, aj keď to vôbec nie je vtipné, začala verejné obstarávanie na vypracovanie strategických hlukových máp a akčných plánov, tipnite si kedy. Prezradím, v januári tohto roku. Je to naozaj milé, že sa zbadali, gratulujeme im k tomu. Tak či tak, už je to v podstate aj tak jedno, pretože už sú po funuse a ja sa teda pýtam, že buchne im niekto po prstoch, za to, že si nesplnili svoju zákonnú povinnosť? Nikto asi, pretože tak to tu chodí. Vypracovať akčný plán, aktualizovať ho, prípadne aj nie teda a zvysoka sa na to vykašľať, ignorovať svoje zákonné povinnosti a prechádzať tým takmer celým bez povšimnutia, tak to sa tu akceptuje, aj napriek tomu, že podľa mňa je to absolútne neakceptovateľné. Ale žijeme na Slovensku, pravda, tu sú rôzne veci tolerované, aj to čo je neakceptovateľné, tak ja sa pýtam, že akým spôsobom chce štát postihnúť štát subjekty, ktoré si neplnia svoje zákonné povinnosti. A v tomto konkrétnom prípade nadmerným hlukom ohrozujú, prípadne priamo poškodzujú zdravie obyvateľov a obyvateliek Slovenska.
Prečo som sa rozhodol vystúpiť práve k tomuto bodu? No, lebo ma to hnevá. Hnevá ma to, že toto nie je ojedinelý prípad a hnevá ma aj to, že a teraz tu je pár posledných mohykánov, ktorí nešli na obed, rozprávam niečo, na čom by nám malo extrémne záležať všetkých...., všetkým, pretože špeciálne v enviromentálnych problematikách, v enviromentálnych výzvach a v ochrane verejného zdravia tu máme naozaj viac, ako je únosné zanedbaných, zanedbaných povinností a tento konkrétny prípad enviromentálneho hluku je iba jedným, naozaj že malým, aj keď teda enormným kúskom do skladačky, kedy sa štát prizerá so založenými rukami a to dlhoročne a to ma na tom celom hnevá. Je to mimoriadna hanba, že štát nevie svojim občanom a občiankam zabezpečiť bezpečie, zdravé životné prostredie, ochranu a dodržiavanie základných ľudských práv. Je to mimoriadna hanba, že síce tu riešime posunutie termínu pre strategické dokumenty, ale zároveň štát je ochotný strkať hlavu do piesku, keď príde na napĺňanie samotnej podstaty týchto strategických dokumentov. A preto som aj na prípade Rakytoviec sa vám snažil dokázať, že tu sú naozaj vedome prehliadané nesplnené povinnosti. Posúvajú sa termíny, ale keď príde na autocenzúru, keď príde na kontroling, keď príde na vymožiteľnosť, na podmienenie plnenia samotných strategických dokumentov, tak nič. Nastane rádiové ticho, pričom aby to rádiové ticho si napríklad ľudia v Rakytovciach už desaťročia, ak nie teda viacej naozaj, naozaj veľmi želajú.
Čiže problémy sú dva. Prvý problém je generálny pardon subjektom, ktoré si nesplnili svoju zákonnú povinnosť vypracovať hlukové mapy a akčné plány. Problém číslo dva je nedostatočná realizácia opatrení, ktoré sú identifikované v samotných akčných plánov..., plánoch. No a keď tak nad tým celým rozmýšľam, tak sa sám seba pýtam, že kde je ten bájny štát. Bájny silný štát, že kde je, kde sa skrýva. Pred pred voľbami sme silný štát videli na každom druhom bilboarde, tak kde je teraz, keď keď občania a občianky chcú, aby sa ten silný štát ozval. Čo si zobral dovolenku, alebo čaká na inauguráciu, alebo má sabatikal? Kde je silný štát. Kde je silný štát, keď má kontrolovať a vymáhať svoje vlastné pravidlá. Pravidlá o ktorých sa tu nevie, že rok, dva, tri. Hovorím o konkrétnych pravidlách, ktoré sú na papieri, ktoré sú v zbierke zákonov desaťročia. No a tiež sa pýtam, kde je samotná aktualizácia hlukových máp a akčných plánov včas a kvalitne. Kde je navýšenie svojich vlastných ambícií. Kde je sprísnenie napríklad toho, ako chce štát účinne vymáhať svoje vlastné zákonné povinnosti, nota bene, od svojich vlastných inštitúcií. Kde je ten bájny silný
=====

no a tiež sa pýtam, kde je samotná aktualizácia hlukových máp a akčných plánov včas a kvalitne? Kde je navýšenie svojich vlastných ambícií?

Kde je sprísnenie napríklad toho, ako chce štát účinne vymáhať svoje vlastné zákonné povinnosti? Nota bene od svojich vlastných inštitúcií? Kde je ten bájny silný štát, pýtam sa.

A aby sme si rozumeli. Ja úplne chápem, že pre štát je nepríjemné pokutovať svoje vlastné podniky.

Ale zároveň, tak potom kde spravodlivosť voči tým zodpovedným subjektom, ktoré si plnia svoje povinnosti a plnia si ich včas a idú podľa pravidiel?

Napríklad železnice. Pretože práve Železnice Slovenskej republiky mali akčný plán, aj hlukovú mapu včas vypracované. V nich bol identifikovaný dopad nadmerného hluku na obyvateľstvo samozrejme nehovoríme o desiatkach či stovkách ľudí, hovoríme o desaťt isícoch ľudí, ktorí bývajú pri železničných tratiach a najmä vďaka tomu, že železnice majú akčný plán vypracovaný, vedia kde a čo majú robiť pre zníženie hluku a zníženie nega negatívneho dopadu hluku na obyvateľstvo.

Áno, môžete si samozrejme povedať, že pre zdravie obyvateľstva sú hlukové mapy a akčné plány síce super dôležité, ale veď máme tu Úrad verejného zdravotníctva, ktorý môže konať aj bez nich. No tak Úrad verejného zdravotníctva, ale koná na základe podnetov od ľudí. Od obyvateľov a obyvateliek. A tieto podnety predsa nemôžu suplovať systematický prístup. A preto tu chcem opäť pripomenúť práve tie Rakytovce, kde ľudia dávali podnety, aj na Úrad verejného zdravotníctva, aj verejnému ochrancovi práv a riešenie? Dodnes sa nedostavilo. Takže tu niečo naozaj nesedí.
Štát od svojich občanov a občianok vyžaduje, aby dodržiavali jeho pravidlá. To je správne. No, keď občania a občianky dožadujú, aby štát doručil svoje vlastné pravidlá, tak štát, nič. Zero. Nada. Ništa. Nevolajte, neotravujte, dajte pokoj.

Kolegyne, kolegovia, v tomto konkrétnom návrhu sa píše, že to je také, že celkom úsmevné, aj keď tragikomické, že “cieľom tohto navrhovaného právneho predpisu je poskytnúť dostatočný čas na verejnú konzultáciu o akčných plánoch ochrany pred hlukom”. Áno, dobre počujete, dostatočný čas. Tak dostatočný čas v prípade environmentálneho hluku plynie desaťročia. Ja opakujem už povedané - povinnosť tvoriť akčné plány, hlukové mapy a chrániť ľudí pred akustickým smogom, naozaj neprišla z noci do rána. Tak, aký dostatočný čas, prosím vás? O čom sa tu rozprávame. No rozprávame sa o hluku, ktorý je nebezpečný pre zdravie fyzické aj psychické a tu ide veličina dostatočná času absolútne bokom. Tu je ohrozované fyzické a psychické zdravie nášho obyvateľstva.
A preto chcem záverom povedať, alebo prečítať čo hovorí Eulalia Perisová, odborníčka, najväčšia odborníčka, ktorú v Európe máme na environmentálny hluk je z Európskej environmentálnej agentúry pre oblasť hluku v životnom prostredí a zároveň je to autorka správy “Hluk v Európe 2020”. Eulalia Perisová hovorí citujem: ,,Dlhodobá expozícia hluku môže ľudské zdravie ovplyvňovať rôzne. Tieto vplyvy začínajú teda zahŕňajú pardon poruchy spánku, negatívne vplyvy na kardiovaskulárny a metabolický systém, aj kognitívne poruchy u detí, vrátane porúch čítania.

Samozrejme, stále dochádza k oveľa väčšiemu počtu predčasných úmrtí spojených so znečistením ovzdušia - o tom som aj hovoril v tomto pléne pri novele alebo teda pri návrhu novely cestného zákona.

No zdá sa, že hluk má na ukazovatele týkajúce sa kvality života, a špeciálne duševného zdravia, oveľa oveľa väčší vplyv.

Čiže kumulatívne znečistenie ovzdušia a hluk sú mimoriadne nebezpečnou záťažou pre verejné zdravie.

Ako sa uvádza v zisteniach Svetovej zdravotníckej organizácie - opäť citujem: Po nepriaznivých vplyvoch znečistenia ovzdušia, je v skutočnosti hluk druhou najvýznamnejšou priamou environmentálnou príčinou zdravotných problémov.

A čo robí Slovenská republika? Slovenská republika noveluje novelizuje zákony o posudzovaní a o kontrole hluku a o ochrane zdravia, ale ani s navýšením ochrany zdravia, ani s navýšením kontrolingu, ani s navýšením vymožiteľnosti sa absolútne neponáhľa. Práve naopak. Nateraz to vyzerá tak, že vláda Slovenskej republiky ako keby nemala ambíciu od svojich vlastných inštitúcií vymáhať mitigáciou hluku, vediac o situácii, pretože o tom sa vie, necháva tu žiť svojich občanov a svoje občianky v život a zdravie ohrozujúcich situáciách a ignoruje, že sú masívne porušované ľudské práva. Pričom v iných kategóriách, keď prišlo na masívne porušovanie ľudských práv, tak sa tu išlo na barikády. Išlo nám jedno SLK za druhým. Ale keď príde na masívne porušovanie ľudských práv, tak náš ambiciózny silný štát ako keby strácal ambíciu.

Záverm, mal som toho viacej tu napísaného, ale už ma nebaví hovoriť pred prázdne plénum, tak si to nechám asi do ďalšieho čítania.
Tak som chcel povedať pani ministerke, ktorá tu tiež nie je, že verím, že čoskoro v tomto pléne pristane skutočná novela o posudzovaní a kontrole hluku a vo vonkajšom prostredí a o ochrane zdravia, ktorá prinesie aj tú kontrolu aj vymožiteľnosť voči svojim vlastným štátnym inštitúciám. Ďakujem za pozornosť, tí, ktorí ste ma počúvali. Ďakujem.

14. 5. 2024 12:14:46 - 12:33:28 12. schôdza NR SR - 15.deň - A. dopoludnia Tlač 219 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Sabo, Michal - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte povedať na úvod, že neverím, že sa dostávame k tomuto bodu vzhľadom na to, že bol už x-krát (Povedané s pobavením) (nezrozumiteľne vyslovené) ako sa hovorí po anglicky, wishful thinking, že sme toľko sa modlili, aby sme sa dostali k tomuto bodu programu, pretože vzájomne sme sa tu dobiehali, že to bude-nebude, bude-nebude. Je to tu. Zároveň dovoľte, aby som sa vám ospravedlnil za môj zdravotný stav. Alergia ide bomby, takže ak náhodou vypadnem niekde uprostred vety, tak som na antihistaminikách, tak ak ešte nikdy doteraz.
K navrhovanému textu, alebo teda k tomu, k tomu bodu, ktorý práve teraz prerokovávame, dovoľte pár slov, ktoré sa nám tu v tomto pléne od začiatku tohto obdobia opakujú a vracajú sa nám sem v rôznych konotáciách, ako bumerang. Je to pomoc ľuďom, je to ochrana ľudí, je to bezpečnosť, je to pokoj, v rôznych situáciách sa s nimi stretávame pri rôznych návrhoch, ale keď sa na ne pozrieme v prizme verejného zdravia a politík v prospech verejného zdravia, tak ja to vnímam tak, že tieto slová sú tak trošku floskula za (nezrozumiteľne vyslovené) a dovolím si vám to ilustrovať na jednom konkrétnom prípade.
Predpokladám, že poznáte Rakytovce. Ak sa vám to na prvú nespojí, tak vám garantujem, že všetci a všetky máme osobnú skúsenosť s Rakytovcami, pretože pravidelne okolo nich chodíme. A ľudia z Rakytoviec veľmi intenzívne si uvedomujú, že okolo nich chodíme, pretože Rakytovce, rozbalím to, sú mestskou časťou Banskej Bystrice a zároveň sú ukážkovým príkladom toho, ako človek na Slovensku, respektíve skupina ľudí na Slovensku sa snaží dovolať svojho práva neúspešne, pretože ako sa hovorí, volané číslo je nedostupné, zavolajte neskôr prosím, alebo nevolajte vôbec, pretože nikoho nezaujímate. Rakytovce sú naozaj veľmi dlhý a smutný príbeh, podľa mňa aj škandalózny prípad nadmernej hlukovej záťaže, ktorá vzniká konkrétne z rýchlostnej cesty R1. Tento prípad bol aj medializovaný opakovane, možno ste ho zaregistrovali. Ak ste ho neregistrovali z médií, tak ho možno poznáte vďaka tomu, že ho skúmal aj verejný ochranca práv, pán Róbert Dobrovodský. Ministerstvo dopravy sa situáciou Rakytoviec zaoberalo už v roku 2017, čiže sedem rokov dozadu. Ministerstvo dopravy vtedy nariadilo, podotýkam to slovo nariadilo, Národnej diaľničnej spoločnosti vykonať sériu opatrení. NDS ich nerealizovala, opäť dôležité slovo po nariadilo, nerealizovala. Preto ministerstvo opäť nariadilo postavenie protihlukovej steny, ktorá dodnes nestojí, pretože tá protihluková stena má byť postavená až do roku, precíťte to, 2032. To by znamenalo, že Rakytovce by sa trvalého riešenia svojej otrasnej situácie a svojho problému, ktorý je stále akútnejší a akútnejší a viac a viac sa prehlbuje, pretože všetci vieme a uvedomujeme si to, že doprava sa zahusťuje. Rakytovce by sa riešenia svojho problému dočkali 15 rokov od podania podnetu, ale samozrejme správne tušíte, že tento stav trvá ďaleko, ďaleko dlhšie. Z dostupných meraní totižto vieme, že hluk v tejto konkrétnej lokalite prekračoval povolené hodnoty už v roku 2011. Respektíve v roku 2016, kedy bolo opakované, realizované meranie a vtedy bola táto lokalita aj identifikovaná, ako problémová. Z podmetu, ktorý riešil pán ombudsman vyplynulo, že meraniami hluku bolo zistené 9 až 23 percentné prekročenie prípustných hodnôt hluku, ktoré sú stanovené vyhláškou pre toto konkrétne územie. 9 až 23 percentné prekročenie hlučnosti. Aj kvôli tomuto požiadal pán ombudsman Dobrovodský ministerstvo dopravy, aby zabezpečilo dočasné protihlukové riešenie. Ministerstvo okrem spomínanej budúcej pevnej protihlukovej steny, ktorá ešte raz má byť (nezrozumiteľne vyslovené) do roku 2032, nenariadilo žiadne iné opatrenia na ochranu ľudí, ktoré dlhé roky nielenže znižuje kvalitu ich života, ale aj ohrozuje ich fyzické a mentálne zdravie. Ako? Povieme si neskôr.
Čiže sčítané a podčiarknuté, podľa tohto by to znamenalo, že Rakytovce majú cez dve desaťročia žiť v hluku, ktorý je vysoko nad prípustným limitom a ani ministerstvo dopravy, ani Národná diaľničná spoločnosť zjavne nemajú naponáhlo a zdravie vyše piatich stoviek ľudí, ktorí žijú v Rakytovciach, ide stranou. Týchto 500, vyše 500 ľudí tu takmer nikoho nezaujíma.
Verejný ochranca práv v tomto konkrétnom prípade konštatoval porušenie práva podávateľa na priaznivé životné prostredie aj práva na ochranu zdravia, ktoré sú garantované článkami Ústavy 44 a 40 a tiež porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ktoré je garantované článkom 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. A tieto práva boli priamo porušené Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky. Dobre to počujete, práva občanov a občianok Slovenskej republiky boli v tomto konkrétnom prípade porušené ministerstvom dopravy.
Ombudsman Dobrovodský zároveň zdôraznil, že výkon verejnej správy, toto je dôležité, aj v oblasti ochrany pred hlukom, či už orgánmi obce, alebo inými orgánmi verejnej správy má byť v záujem, logicky, v záujme ochrany práv občanov a ten výkon má byť čo najdôslednejší, rýchly a účinný. Ešte raz, čo najdôslednejší, rýchly a účinný. Tak ja sa teda pýtam, kde je dôslednosť, kde je rýchlosť a kde je dôslednosť v prípade Rakytoviec, ktorým hrozí, že sa vyriešenia svojej situácie, po tom riešení volajú takmer desaťročie, že sa toho riešenia dočkajú po dvoch desaťročiach. Ak sa teda vôbec dočkajú, pretože vieme, ako to na Slovensku chodí.
Možno si poviete, keď to počúvate, že nie sú peniaze. No tak ale prepáčte, nie sú peniaze na riešenie ochrany zdravia ľudí, tak vedzte, že meter štvorcový, zisťoval som, protihlukovej steny stojí približne 800 eur. Napríklad výstavba protihlukovej steny na úseku rýchlostnej cesty R1 Vlčkovce - Križovany nad Dudváhom, v okrese Trnava, dĺžka 2,6 kilometra stála 2,19-milióna eur. Mimochodom, to je len tiež také akože ilustračne, Národná diaľničná spoločnosť schválené vládou by tento rok mala hospodáriť s prebytkom vo výške takmer 28-miliónov eur. Tak sa pýtam, naozaj nie sú peniaze? A možno si poviete, že veď tak úsekov, alebo teda problémov, ako Rakytovce, že na Slovensku je rádovo viac, tipujete správne.
Ja iba ilustračne chcem dodať, že viaceré úseky diaľnic sú aktuálne aj 10 rokov v dočasnom užívaní, a to iba preto, že nespĺňajú limitu hluku a tiež sa s tým nič nerobí. Nikoho to nepáli, nikoho to neškrie, lebo štátu očividne teda neprekáža, že jeho občania a jeho občianky žijú v zdravie poškodzujúcom hluku a štát sa v podstate iba nečinne, alibisticky prizerá, ako sa hovorí pri troch opiciach, nehovorí, nevidí, nepočuje. A to je pre mňa paradoxné, že nikto nepočuje ten abnormálny hluk, pretože tí ľudia, ktorých sa to týka fyzicky ho počujú a cítia. A aj napriek tomu, respektíve naproti tomu tu dnes riešime vládny návrh zákona o posudzovaní a o kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona o ochrane zdravia, pričom tento návrh prináša zmenu ustanovenia termínovanej povinnosti predkladania akčného plánu. Čo keď rozmeníte na drobné, pokojne môžeme vnímať aj ako generálny pardon pre nesplnenú zákonnú povinnosť. Prečo hovorím, že generálny pardon? No, lebo tento generálny pardon na vypracovanie akčných plánov na znižovanie akustického smogu je niečo, čo už máme ako zákonnú povinnosť. Hovoríme o akčných plánoch, ktoré majú naozaj zákonnú povinnosť vypracovávať niektoré samosprávy, ale aj prevádzkovatelia napríklad železníc, alebo ciest. Tieto subjekty mali podľa dnes platného predpisu povinnosť zabezpečiť do 18. júla 2013 vypracovanie akčných plánov pre aglomerácie, väčšie pozemné komunikácie, železničné dráhy a následne každých päť rokov zabezpečiť ich aktualizáciu. Čiže to nie je niečo, čo prišlo z noci do rána. Vieme o tom desaťročie. Prečo generálny pardon. Pretože napríklad spomínaná Národná diaľničná spoločnosť alebo Slovenská správna ciest, Slovenská správa ciest, čiže štátna akciovka a rozpočtová organizácia dodnes nemajú v zmysle platného zákona aktualizované akčné plány, hoci už mali byť dávno hotové. Národná diaľničná spoločnosť napríklad, to je taký akože fun fact, aj keď to vôbec nie je vtipné, začala verejné obstarávanie na vypracovanie strategických hlukových máp a akčných plánov, tipnite si kedy. Prezradím, v januári tohto roku. Je to naozaj milé, že sa zbadali, gratulujeme im k tomu. Tak či tak, už je to v podstate aj tak jedno, pretože už sú po funuse a ja sa teda pýtam, že buchne im niekto po prstoch, za to, že si nesplnili svoju zákonnú povinnosť? Nikto asi, pretože tak to tu chodí. Vypracovať akčný plán, aktualizovať ho, prípadne aj nie teda a zvysoka sa na to vykašľať, ignorovať svoje zákonné povinnosti a prechádzať tým takmer celým bez povšimnutia, tak to sa tu akceptuje, aj napriek tomu, že podľa mňa je to absolútne neakceptovateľné. Ale žijeme na Slovensku, pravda, tu sú rôzne veci tolerované, aj to čo je neakceptovateľné, tak ja sa pýtam, že akým spôsobom chce štát postihnúť štát subjekty, ktoré si neplnia svoje zákonné povinnosti. A v tomto konkrétnom prípade nadmerným hlukom ohrozujú, prípadne priamo poškodzujú zdravie obyvateľov a obyvateliek Slovenska.
Prečo som sa rozhodol vystúpiť práve k tomuto bodu? No, lebo ma to hnevá. Hnevá ma to, že toto nie je ojedinelý prípad a hnevá ma aj to, že a teraz tu je pár posledných mohykánov, ktorí nešli na obed, rozprávam niečo, na čom by nám malo extrémne záležať všetkých...., všetkým, pretože špeciálne v enviromentálnych problematikách, v enviromentálnych výzvach a v ochrane verejného zdravia tu máme naozaj viac, ako je únosné zanedbaných, zanedbaných povinností a tento konkrétny prípad enviromentálneho hluku je iba jedným, naozaj že malým, aj keď teda enormným kúskom do skladačky, kedy sa štát prizerá so založenými rukami a to dlhoročne a to ma na tom celom hnevá. Je to mimoriadna hanba, že štát nevie svojim občanom a občiankam zabezpečiť bezpečie, zdravé životné prostredie, ochranu a dodržiavanie základných ľudských práv. Je to mimoriadna hanba, že síce tu riešime posunutie termínu pre strategické dokumenty, ale zároveň štát je ochotný strkať hlavu do piesku, keď príde na napĺňanie samotnej podstaty týchto strategických dokumentov. A preto som aj na prípade Rakytoviec sa vám snažil dokázať, že tu sú naozaj vedome prehliadané nesplnené povinnosti. Posúvajú sa termíny, ale keď príde na autocenzúru, keď príde na kontroling, keď príde na vymožiteľnosť, na podmienenie plnenia samotných strategických dokumentov, tak nič. Nastane rádiové ticho, pričom aby to rádiové ticho si napríklad ľudia v Rakytovciach už desaťročia, ak nie teda viacej naozaj, naozaj veľmi želajú.
Čiže problémy sú dva. Prvý problém je generálny pardon subjektom, ktoré si nesplnili svoju zákonnú povinnosť vypracovať hlukové mapy a akčné plány. Problém číslo dva je nedostatočná realizácia opatrení, ktoré sú identifikované v samotných akčných plánov..., plánoch. No a keď tak nad tým celým rozmýšľam, tak sa sám seba pýtam, že kde je ten bájny štát. Bájny silný štát, že kde je, kde sa skrýva. Pred pred voľbami sme silný štát videli na každom druhom bilboarde, tak kde je teraz, keď keď občania a občianky chcú, aby sa ten silný štát ozval. Čo si zobral dovolenku, alebo čaká na inauguráciu, alebo má sabatikal? Kde je silný štát. Kde je silný štát, keď má kontrolovať a vymáhať svoje vlastné pravidlá. Pravidlá o ktorých sa tu nevie, že rok, dva, tri. Hovorím o konkrétnych pravidlách, ktoré sú na papieri, ktoré sú v zbierke zákonov desaťročia. No a tiež sa pýtam, kde je samotná aktualizácia hlukových máp a akčných plánov včas a kvalitne. Kde je navýšenie svojich vlastných ambícií. Kde je sprísnenie napríklad toho, ako chce štát účinne vymáhať svoje vlastné zákonné povinnosti, nota bene, od svojich vlastných inštitúcií. Kde je ten bájny silný
=====

no a tiež sa pýtam, kde je samotná aktualizácia hlukových máp a akčných plánov včas a kvalitne? Kde je navýšenie svojich vlastných ambícií?

Kde je sprísnenie napríklad toho, ako chce štát účinne vymáhať svoje vlastné zákonné povinnosti? Nota bene od svojich vlastných inštitúcií? Kde je ten bájny silný štát, pýtam sa.

A aby sme si rozumeli. Ja úplne chápem, že pre štát je nepríjemné pokutovať svoje vlastné podniky.

Ale zároveň, tak potom kde spravodlivosť voči tým zodpovedným subjektom, ktoré si plnia svoje povinnosti a plnia si ich včas a idú podľa pravidiel?

Napríklad železnice. Pretože práve Železnice Slovenskej republiky mali akčný plán, aj hlukovú mapu včas vypracované. V nich bol identifikovaný dopad nadmerného hluku na obyvateľstvo samozrejme nehovoríme o desiatkach či stovkách ľudí, hovoríme o desaťt isícoch ľudí, ktorí bývajú pri železničných tratiach a najmä vďaka tomu, že železnice majú akčný plán vypracovaný, vedia kde a čo majú robiť pre zníženie hluku a zníženie nega negatívneho dopadu hluku na obyvateľstvo.

Áno, môžete si samozrejme povedať, že pre zdravie obyvateľstva sú hlukové mapy a akčné plány síce super dôležité, ale veď máme tu Úrad verejného zdravotníctva, ktorý môže konať aj bez nich. No tak Úrad verejného zdravotníctva, ale koná na základe podnetov od ľudí. Od obyvateľov a obyvateliek. A tieto podnety predsa nemôžu suplovať systematický prístup. A preto tu chcem opäť pripomenúť práve tie Rakytovce, kde ľudia dávali podnety, aj na Úrad verejného zdravotníctva, aj verejnému ochrancovi práv a riešenie? Dodnes sa nedostavilo. Takže tu niečo naozaj nesedí.
Štát od svojich občanov a občianok vyžaduje, aby dodržiavali jeho pravidlá. To je správne. No, keď občania a občianky dožadujú, aby štát doručil svoje vlastné pravidlá, tak štát, nič. Zero. Nada. Ništa. Nevolajte, neotravujte, dajte pokoj.

Kolegyne, kolegovia, v tomto konkrétnom návrhu sa píše, že to je také, že celkom úsmevné, aj keď tragikomické, že “cieľom tohto navrhovaného právneho predpisu je poskytnúť dostatočný čas na verejnú konzultáciu o akčných plánoch ochrany pred hlukom”. Áno, dobre počujete, dostatočný čas. Tak dostatočný čas v prípade environmentálneho hluku plynie desaťročia. Ja opakujem už povedané - povinnosť tvoriť akčné plány, hlukové mapy a chrániť ľudí pred akustickým smogom, naozaj neprišla z noci do rána. Tak, aký dostatočný čas, prosím vás? O čom sa tu rozprávame. No rozprávame sa o hluku, ktorý je nebezpečný pre zdravie fyzické aj psychické a tu ide veličina dostatočná času absolútne bokom. Tu je ohrozované fyzické a psychické zdravie nášho obyvateľstva.
A preto chcem záverom povedať, alebo prečítať čo hovorí Eulalia Perisová, odborníčka, najväčšia odborníčka, ktorú v Európe máme na environmentálny hluk je z Európskej environmentálnej agentúry pre oblasť hluku v životnom prostredí a zároveň je to autorka správy “Hluk v Európe 2020”. Eulalia Perisová hovorí citujem: ,,Dlhodobá expozícia hluku môže ľudské zdravie ovplyvňovať rôzne. Tieto vplyvy začínajú teda zahŕňajú pardon poruchy spánku, negatívne vplyvy na kardiovaskulárny a metabolický systém, aj kognitívne poruchy u detí, vrátane porúch čítania.

Samozrejme, stále dochádza k oveľa väčšiemu počtu predčasných úmrtí spojených so znečistením ovzdušia - o tom som aj hovoril v tomto pléne pri novele alebo teda pri návrhu novely cestného zákona.

No zdá sa, že hluk má na ukazovatele týkajúce sa kvality života, a špeciálne duševného zdravia, oveľa oveľa väčší vplyv.

Čiže kumulatívne znečistenie ovzdušia a hluk sú mimoriadne nebezpečnou záťažou pre verejné zdravie.

Ako sa uvádza v zisteniach Svetovej zdravotníckej organizácie - opäť citujem: Po nepriaznivých vplyvoch znečistenia ovzdušia, je v skutočnosti hluk druhou najvýznamnejšou priamou environmentálnou príčinou zdravotných problémov.

A čo robí Slovenská republika? Slovenská republika noveluje novelizuje zákony o posudzovaní a o kontrole hluku a o ochrane zdravia, ale ani s navýšením ochrany zdravia, ani s navýšením kontrolingu, ani s navýšením vymožiteľnosti sa absolútne neponáhľa. Práve naopak. Nateraz to vyzerá tak, že vláda Slovenskej republiky ako keby nemala ambíciu od svojich vlastných inštitúcií vymáhať mitigáciou hluku, vediac o situácii, pretože o tom sa vie, necháva tu žiť svojich občanov a svoje občianky v život a zdravie ohrozujúcich situáciách a ignoruje, že sú masívne porušované ľudské práva. Pričom v iných kategóriách, keď prišlo na masívne porušovanie ľudských práv, tak sa tu išlo na barikády. Išlo nám jedno SLK za druhým. Ale keď príde na masívne porušovanie ľudských práv, tak náš ambiciózny silný štát ako keby strácal ambíciu.

Záverm, mal som toho viacej tu napísaného, ale už ma nebaví hovoriť pred prázdne plénum, tak si to nechám asi do ďalšieho čítania.
Tak som chcel povedať pani ministerke, ktorá tu tiež nie je, že verím, že čoskoro v tomto pléne pristane skutočná novela o posudzovaní a kontrole hluku a vo vonkajšom prostredí a o ochrane zdravia, ktorá prinesie aj tú kontrolu aj vymožiteľnosť voči svojim vlastným štátnym inštitúciám. Ďakujem za pozornosť, tí, ktorí ste ma počúvali. Ďakujem.

14. 5. 2024 12:14:46 - 12:33:28 12. schôdza NR SR - 15.deň - A. dopoludnia Tlač 219 Prehrať krátke video vystúpenia (v novom okne) Prehrať celý záznam rokovania (v novom okne)
Sabo, Michal - poslanec NR SR Vystúpenie v rozprave  
Kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte povedať na úvod, že neverím, že sa dostávame k tomuto bodu vzhľadom na to, že bol už x-krát (Povedané s pobavením) (nezrozumiteľne vyslovené) ako sa hovorí po anglicky, wishful thinking, že sme toľko sa modlili, aby sme sa dostali k tomuto bodu programu, pretože vzájomne sme sa tu dobiehali, že to bude-nebude, bude-nebude. Je to tu. Zároveň dovoľte, aby som sa vám ospravedlnil za môj zdravotný stav. Alergia ide bomby, takže ak náhodou vypadnem niekde uprostred vety, tak som na antihistaminikách, tak ak ešte nikdy doteraz.
K navrhovanému textu, alebo teda k tomu, k tomu bodu, ktorý práve teraz prerokovávame, dovoľte pár slov, ktoré sa nám tu v tomto pléne od začiatku tohto obdobia opakujú a vracajú sa nám sem v rôznych konotáciách, ako bumerang. Je to pomoc ľuďom, je to ochrana ľudí, je to bezpečnosť, je to pokoj, v rôznych situáciách sa s nimi stretávame pri rôznych návrhoch, ale keď sa na ne pozrieme v prizme verejného zdravia a politík v prospech verejného zdravia, tak ja to vnímam tak, že tieto slová sú tak trošku floskula za (nezrozumiteľne vyslovené) a dovolím si vám to ilustrovať na jednom konkrétnom prípade.
Predpokladám, že poznáte Rakytovce. Ak sa vám to na prvú nespojí, tak vám garantujem, že všetci a všetky máme osobnú skúsenosť s Rakytovcami, pretože pravidelne okolo nich chodíme. A ľudia z Rakytoviec veľmi intenzívne si uvedomujú, že okolo nich chodíme, pretože Rakytovce, rozbalím to, sú mestskou časťou Banskej Bystrice a zároveň sú ukážkovým príkladom toho, ako človek na Slovensku, respektíve skupina ľudí na Slovensku sa snaží dovolať svojho práva neúspešne, pretože ako sa hovorí, volané číslo je nedostupné, zavolajte neskôr prosím, alebo nevolajte vôbec, pretože nikoho nezaujímate. Rakytovce sú naozaj veľmi dlhý a smutný príbeh, podľa mňa aj škandalózny prípad nadmernej hlukovej záťaže, ktorá vzniká konkrétne z rýchlostnej cesty R1. Tento prípad bol aj medializovaný opakovane, možno ste ho zaregistrovali. Ak ste ho neregistrovali z médií, tak ho možno poznáte vďaka tomu, že ho skúmal aj verejný ochranca práv, pán Róbert Dobrovodský. Ministerstvo dopravy sa situáciou Rakytoviec zaoberalo už v roku 2017, čiže sedem rokov dozadu. Ministerstvo dopravy vtedy nariadilo, podotýkam to slovo nariadilo, Národnej diaľničnej spoločnosti vykonať sériu opatrení. NDS ich nerealizovala, opäť dôležité slovo po nariadilo, nerealizovala. Preto ministerstvo opäť nariadilo postavenie protihlukovej steny, ktorá dodnes nestojí, pretože tá protihluková stena má byť postavená až do roku, precíťte to, 2032. To by znamenalo, že Rakytovce by sa trvalého riešenia svojej otrasnej situácie a svojho problému, ktorý je stále akútnejší a akútnejší a viac a viac sa prehlbuje, pretože všetci vieme a uvedomujeme si to, že doprava sa zahusťuje. Rakytovce by sa riešenia svojho problému dočkali 15 rokov od podania podnetu, ale samozrejme správne tušíte, že tento stav trvá ďaleko, ďaleko dlhšie. Z dostupných meraní totižto vieme, že hluk v tejto konkrétnej lokalite prekračoval povolené hodnoty už v roku 2011. Respektíve v roku 2016, kedy bolo opakované, realizované meranie a vtedy bola táto lokalita aj identifikovaná, ako problémová. Z podmetu, ktorý riešil pán ombudsman vyplynulo, že meraniami hluku bolo zistené 9 až 23 percentné prekročenie prípustných hodnôt hluku, ktoré sú stanovené vyhláškou pre toto konkrétne územie. 9 až 23 percentné prekročenie hlučnosti. Aj kvôli tomuto požiadal pán ombudsman Dobrovodský ministerstvo dopravy, aby zabezpečilo dočasné protihlukové riešenie. Ministerstvo okrem spomínanej budúcej pevnej protihlukovej steny, ktorá ešte raz má byť (nezrozumiteľne vyslovené) do roku 2032, nenariadilo žiadne iné opatrenia na ochranu ľudí, ktoré dlhé roky nielenže znižuje kvalitu ich života, ale aj ohrozuje ich fyzické a mentálne zdravie. Ako? Povieme si neskôr.
Čiže sčítané a podčiarknuté, podľa tohto by to znamenalo, že Rakytovce majú cez dve desaťročia žiť v hluku, ktorý je vysoko nad prípustným limitom a ani ministerstvo dopravy, ani Národná diaľničná spoločnosť zjavne nemajú naponáhlo a zdravie vyše piatich stoviek ľudí, ktorí žijú v Rakytovciach, ide stranou. Týchto 500, vyše 500 ľudí tu takmer nikoho nezaujíma.
Verejný ochranca práv v tomto konkrétnom prípade konštatoval porušenie práva podávateľa na priaznivé životné prostredie aj práva na ochranu zdravia, ktoré sú garantované článkami Ústavy 44 a 40 a tiež porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ktoré je garantované článkom 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. A tieto práva boli priamo porušené Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky. Dobre to počujete, práva občanov a občianok Slovenskej republiky boli v tomto konkrétnom prípade porušené ministerstvom dopravy.
Ombudsman Dobrovodský zároveň zdôraznil, že výkon verejnej správy, toto je dôležité, aj v oblasti ochrany pred hlukom, či už orgánmi obce, alebo inými orgánmi verejnej správy má byť v záujem, logicky, v záujme ochrany práv občanov a ten výkon má byť čo najdôslednejší, rýchly a účinný. Ešte raz, čo najdôslednejší, rýchly a účinný. Tak ja sa teda pýtam, kde je dôslednosť, kde je rýchlosť a kde je dôslednosť v prípade Rakytoviec, ktorým hrozí, že sa vyriešenia svojej situácie, po tom riešení volajú takmer desaťročie, že sa toho riešenia dočkajú po dvoch desaťročiach. Ak sa teda vôbec dočkajú, pretože vieme, ako to na Slovensku chodí.
Možno si poviete, keď to počúvate, že nie sú peniaze. No tak ale prepáčte, nie sú peniaze na riešenie ochrany zdravia ľudí, tak vedzte, že meter štvorcový, zisťoval som, protihlukovej steny stojí približne 800 eur. Napríklad výstavba protihlukovej steny na úseku rýchlostnej cesty R1 Vlčkovce - Križovany nad Dudváhom, v okrese Trnava, dĺžka 2,6 kilometra stála 2,19-milióna eur. Mimochodom, to je len tiež také akože ilustračne, Národná diaľničná spoločnosť schválené vládou by tento rok mala hospodáriť s prebytkom vo výške takmer 28-miliónov eur. Tak sa pýtam, naozaj nie sú peniaze? A možno si poviete, že veď tak úsekov, alebo teda problémov, ako Rakytovce, že na Slovensku je rádovo viac, tipujete správne.
Ja iba ilustračne chcem dodať, že viaceré úseky diaľnic sú aktuálne aj 10 rokov v dočasnom užívaní, a to iba preto, že nespĺňajú limitu hluku a tiež sa s tým nič nerobí. Nikoho to nepáli, nikoho to neškrie, lebo štátu očividne teda neprekáža, že jeho občania a jeho občianky žijú v zdravie poškodzujúcom hluku a štát sa v podstate iba nečinne, alibisticky prizerá, ako sa hovorí pri troch opiciach, nehovorí, nevidí, nepočuje. A to je pre mňa paradoxné, že nikto nepočuje ten abnormálny hluk, pretože tí ľudia, ktorých sa to týka fyzicky ho počujú a cítia. A aj napriek tomu, respektíve naproti tomu tu dnes riešime vládny návrh zákona o posudzovaní a o kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona o ochrane zdravia, pričom tento návrh prináša zmenu ustanovenia termínovanej povinnosti predkladania akčného plánu. Čo keď rozmeníte na drobné, pokojne môžeme vnímať aj ako generálny pardon pre nesplnenú zákonnú povinnosť. Prečo hovorím, že generálny pardon? No, lebo tento generálny pardon na vypracovanie akčných plánov na znižovanie akustického smogu je niečo, čo už máme ako zákonnú povinnosť. Hovoríme o akčných plánoch, ktoré majú naozaj zákonnú povinnosť vypracovávať niektoré samosprávy, ale aj prevádzkovatelia napríklad železníc, alebo ciest. Tieto subjekty mali podľa dnes platného predpisu povinnosť zabezpečiť do 18. júla 2013 vypracovanie akčných plánov pre aglomerácie, väčšie pozemné komunikácie, železničné dráhy a následne každých päť rokov zabezpečiť ich aktualizáciu. Čiže to nie je niečo, čo prišlo z noci do rána. Vieme o tom desaťročie. Prečo generálny pardon. Pretože napríklad spomínaná Národná diaľničná spoločnosť alebo Slovenská správna ciest, Slovenská správa ciest, čiže štátna akciovka a rozpočtová organizácia dodnes nemajú v zmysle platného zákona aktualizované akčné plány, hoci už mali byť dávno hotové. Národná diaľničná spoločnosť napríklad, to je taký akože fun fact, aj keď to vôbec nie je vtipné, začala verejné obstarávanie na vypracovanie strategických hlukových máp a akčných plánov, tipnite si kedy. Prezradím, v januári tohto roku. Je to naozaj milé, že sa zbadali, gratulujeme im k tomu. Tak či tak, už je to v podstate aj tak jedno, pretože už sú po funuse a ja sa teda pýtam, že buchne im niekto po prstoch, za to, že si nesplnili svoju zákonnú povinnosť? Nikto asi, pretože tak to tu chodí. Vypracovať akčný plán, aktualizovať ho, prípadne aj nie teda a zvysoka sa na to vykašľať, ignorovať svoje zákonné povinnosti a prechádzať tým takmer celým bez povšimnutia, tak to sa tu akceptuje, aj napriek tomu, že podľa mňa je to absolútne neakceptovateľné. Ale žijeme na Slovensku, pravda, tu sú rôzne veci tolerované, aj to čo je neakceptovateľné, tak ja sa pýtam, že akým spôsobom chce štát postihnúť štát subjekty, ktoré si neplnia svoje zákonné povinnosti. A v tomto konkrétnom prípade nadmerným hlukom ohrozujú, prípadne priamo poškodzujú zdravie obyvateľov a obyvateliek Slovenska.
Prečo som sa rozhodol vystúpiť práve k tomuto bodu? No, lebo ma to hnevá. Hnevá ma to, že toto nie je ojedinelý prípad a hnevá ma aj to, že a teraz tu je pár posledných mohykánov, ktorí nešli na obed, rozprávam niečo, na čom by nám malo extrémne záležať všetkých...., všetkým, pretože špeciálne v enviromentálnych problematikách, v enviromentálnych výzvach a v ochrane verejného zdravia tu máme naozaj viac, ako je únosné zanedbaných, zanedbaných povinností a tento konkrétny prípad enviromentálneho hluku je iba jedným, naozaj že malým, aj keď teda enormným kúskom do skladačky, kedy sa štát prizerá so založenými rukami a to dlhoročne a to ma na tom celom hnevá. Je to mimoriadna hanba, že štát nevie svojim občanom a občiankam zabezpečiť bezpečie, zdravé životné prostredie, ochranu a dodržiavanie základných ľudských práv. Je to mimoriadna hanba, že síce tu riešime posunutie termínu pre strategické dokumenty, ale zároveň štát je ochotný strkať hlavu do piesku, keď príde na napĺňanie samotnej podstaty týchto strategických dokumentov. A preto som aj na prípade Rakytoviec sa vám snažil dokázať, že tu sú naozaj vedome prehliadané nesplnené povinnosti. Posúvajú sa termíny, ale keď príde na autocenzúru, keď príde na kontroling, keď príde na vymožiteľnosť, na podmienenie plnenia samotných strategických dokumentov, tak nič. Nastane rádiové ticho, pričom aby to rádiové ticho si napríklad ľudia v Rakytovciach už desaťročia, ak nie teda viacej naozaj, naozaj veľmi želajú.
Čiže problémy sú dva. Prvý problém je generálny pardon subjektom, ktoré si nesplnili svoju zákonnú povinnosť vypracovať hlukové mapy a akčné plány. Problém číslo dva je nedostatočná realizácia opatrení, ktoré sú identifikované v samotných akčných plánov..., plánoch. No a keď tak nad tým celým rozmýšľam, tak sa sám seba pýtam, že kde je ten bájny štát. Bájny silný štát, že kde je, kde sa skrýva. Pred pred voľbami sme silný štát videli na každom druhom bilboarde, tak kde je teraz, keď keď občania a občianky chcú, aby sa ten silný štát ozval. Čo si zobral dovolenku, alebo čaká na inauguráciu, alebo má sabatikal? Kde je silný štát. Kde je silný štát, keď má kontrolovať a vymáhať svoje vlastné pravidlá. Pravidlá o ktorých sa tu nevie, že rok, dva, tri. Hovorím o konkrétnych pravidlách, ktoré sú na papieri, ktoré sú v zbierke zákonov desaťročia. No a tiež sa pýtam, kde je samotná aktualizácia hlukových máp a akčných plánov včas a kvalitne. Kde je navýšenie svojich vlastných ambícií. Kde je sprísnenie napríklad toho, ako chce štát účinne vymáhať svoje vlastné zákonné povinnosti, nota bene, od svojich vlastných inštitúcií. Kde je ten bájny silný
=====

no a tiež sa pýtam, kde je samotná aktualizácia hlukových máp a akčných plánov včas a kvalitne? Kde je navýšenie svojich vlastných ambícií?

Kde je sprísnenie napríklad toho, ako chce štát účinne vymáhať svoje vlastné zákonné povinnosti? Nota bene od svojich vlastných inštitúcií? Kde je ten bájny silný štát, pýtam sa.

A aby sme si rozumeli. Ja úplne chápem, že pre štát je nepríjemné pokutovať svoje vlastné podniky.

Ale zároveň, tak potom kde spravodlivosť voči tým zodpovedným subjektom, ktoré si plnia svoje povinnosti a plnia si ich včas a idú podľa pravidiel?

Napríklad železnice. Pretože práve Železnice Slovenskej republiky mali akčný plán, aj hlukovú mapu včas vypracované. V nich bol identifikovaný dopad nadmerného hluku na obyvateľstvo samozrejme nehovoríme o desiatkach či stovkách ľudí, hovoríme o desaťt isícoch ľudí, ktorí bývajú pri železničných tratiach a najmä vďaka tomu, že železnice majú akčný plán vypracovaný, vedia kde a čo majú robiť pre zníženie hluku a zníženie nega negatívneho dopadu hluku na obyvateľstvo.

Áno, môžete si samozrejme povedať, že pre zdravie obyvateľstva sú hlukové mapy a akčné plány síce super dôležité, ale veď máme tu Úrad verejného zdravotníctva, ktorý môže konať aj bez nich. No tak Úrad verejného zdravotníctva, ale koná na základe podnetov od ľudí. Od obyvateľov a obyvateliek. A tieto podnety predsa nemôžu suplovať systematický prístup. A preto tu chcem opäť pripomenúť práve tie Rakytovce, kde ľudia dávali podnety, aj na Úrad verejného zdravotníctva, aj verejnému ochrancovi práv a riešenie? Dodnes sa nedostavilo. Takže tu niečo naozaj nesedí.
Štát od svojich občanov a občianok vyžaduje, aby dodržiavali jeho pravidlá. To je správne. No, keď občania a občianky dožadujú, aby štát doručil svoje vlastné pravidlá, tak štát, nič. Zero. Nada. Ništa. Nevolajte, neotravujte, dajte pokoj.

Kolegyne, kolegovia, v tomto konkrétnom návrhu sa píše, že to je také, že celkom úsmevné, aj keď tragikomické, že “cieľom tohto navrhovaného právneho predpisu je poskytnúť dostatočný čas na verejnú konzultáciu o akčných plánoch ochrany pred hlukom”. Áno, dobre počujete, dostatočný čas. Tak dostatočný čas v prípade environmentálneho hluku plynie desaťročia. Ja opakujem už povedané - povinnosť tvoriť akčné plány, hlukové mapy a chrániť ľudí pred akustickým smogom, naozaj neprišla z noci do rána. Tak, aký dostatočný čas, prosím vás? O čom sa tu rozprávame. No rozprávame sa o hluku, ktorý je nebezpečný pre zdravie fyzické aj psychické a tu ide veličina dostatočná času absolútne bokom. Tu je ohrozované fyzické a psychické zdravie nášho obyvateľstva.
A preto chcem záverom povedať, alebo prečítať čo hovorí Eulalia Perisová, odborníčka, najväčšia odborníčka, ktorú v Európe máme na environmentálny hluk je z Európskej environmentálnej agentúry pre oblasť hluku v životnom prostredí a zároveň je to autorka správy “Hluk v Európe 2020”. Eulalia Perisová hovorí citujem: ,,Dlhodobá expozícia hluku môže ľudské zdravie ovplyvňovať rôzne. Tieto vplyvy začínajú teda zahŕňajú pardon poruchy spánku, negatívne vplyvy na kardiovaskulárny a metabolický systém, aj kognitívne poruchy u detí, vrátane porúch čítania.

Samozrejme, stále dochádza k oveľa väčšiemu počtu predčasných úmrtí spojených so znečistením ovzdušia - o tom som aj hovoril v tomto pléne pri novele alebo teda pri návrhu novely cestného zákona.

No zdá sa, že hluk má na ukazovatele týkajúce sa kvality života, a špeciálne duševného zdravia, oveľa oveľa väčší vplyv.

Čiže kumulatívne znečistenie ovzdušia a hluk sú mimoriadne nebezpečnou záťažou pre verejné zdravie.

Ako sa uvádza v zisteniach Svetovej zdravotníckej organizácie - opäť citujem: Po nepriaznivých vplyvoch znečistenia ovzdušia, je v skutočnosti hluk druhou najvýznamnejšou priamou environmentálnou príčinou zdravotných problémov.

A čo robí Slovenská republika? Slovenská republika noveluje novelizuje zákony o posudzovaní a o kontrole hluku a o ochrane zdravia, ale ani s navýšením ochrany zdravia, ani s navýšením kontrolingu, ani s navýšením vymožiteľnosti sa absolútne neponáhľa. Práve naopak. Nateraz to vyzerá tak, že vláda Slovenskej republiky ako keby nemala ambíciu od svojich vlastných inštitúcií vymáhať mitigáciou hluku, vediac o situácii, pretože o tom sa vie, necháva tu žiť svojich občanov a svoje občianky v život a zdravie ohrozujúcich situáciách a ignoruje, že sú masívne porušované ľudské práva. Pričom v iných kategóriách, keď prišlo na masívne porušovanie ľudských práv, tak sa tu išlo na barikády. Išlo nám jedno SLK za druhým. Ale keď príde na masívne porušovanie ľudských práv, tak náš ambiciózny silný štát ako keby strácal ambíciu.

Záverm, mal som toho viacej tu napísaného, ale už ma nebaví hovoriť pred prázdne plénum, tak si to nechám asi do ďalšieho čítania.
Tak som chcel povedať pani ministerke, ktorá tu tiež nie je, že verím, že čoskoro v tomto pléne pristane skutočná novela o posudzovaní a kontrole hluku a vo vonkajšom prostredí a o ochrane zdravia, ktorá prinesie aj tú kontrolu aj vymožiteľnosť voči svojim vlastným štátnym inštitúciám. Ďakujem za pozornosť, tí, ktorí ste ma počúvali. Ďakujem.

Deň v parlamente

<- ->