|
|
Ďakujem pekne za faktickú poznámku. Ty si veľmi správne teda hovorila o tom, že by tu mala prebiehať nejaká debata, či tu alebo v tom riadnom legislatívnom procese bez ohľadu na to, že spolu nesúhlasíme, veď to je v poriadku, o tom je aj debata, že do toho prinášame tie iné pohľady a predpoklad je ten, že sa dokážeme možno o niečom presvedčiť alebo nájsť nejakú spoločnú pôdu. SA presne to podľa mňa chceli samosprávy, aj Únia miest Slovenska aj ZMOS. Jednoducho, nemali čas na to dostatočne reflektovať, potom to zreflektovali, ale tým, že to máme v skrátenom legislatívnom konaní, tak jednoducho, ja neviem, že či, či pán minister teraz už ako nejde robiť zmeny, lebo to je také, že to ublíži egu alebo že čím to je. Lebo podľa mňa, ak počúvame často taký ten argument, že nejaký progresívny aktivisti a neviem čo, ale keš sa naozaj k tomu vyjadrí ZMOS, veď to, to sú jednoducho fakty. To je, to je ich postoj, to je ich názor, ktorý by ste mali brať do úvahy. Veď to je významná zložka. Ja som naozaj prekvapená, že ani toto, takpovediac s ministrom nepohlo. Mohli riadne o tom diskutovať. My sme sa okrem toho teda, že stále máte tú šancu, hoci ste ju nevyužili, stiahnutú a dať to v riadnom konaní, tak my sme aj predkladali pozmeňujúci návrh, kde sme ne, nerušili ten zámer pomôcť poľnohospodárom. Ale čo sme robili, je, že sme opravovali tie slepé miesta a či už úmyselne alebo neúmyselne vložené, jednoducho to, kde má problémy ten zákon. Ale namiesto nejakej diskusie, o ktorom ste povedali, že no dobre, však niektoré tie návrhy by možno boli aj fajn. Ale nič z toho. Ani s tou samosprávou sa nakoniec nerozprávate a len ich urážate. Lebo ja neviem, že, že čo si tak zachováte nejakú fazónu. Veď to je úplne normálne povedať, že na toto sme nemysleli, poďme to opraviť.
|
Ďakujem pekne za slovo. Aj trošku v reflexii na toto vystúpenie pána ministra ja musím povedať, že vy pán minister máte naozaj talent, talent hovoriť o všetkom len nie o podstate, lebo akože my sa tu niekedy na tom smejeme, lebo čo nám už zostáva, ale to že tu pri takomto zákone, ktorý bol vetovaný prezidentkou hovoríme o vašich výletoch na futbal, no to naozaj smiešne nie je, to je hrozné. Keby ste boli schopný si uvedomiť, tak je to naozaj hrozné. Zároveň keď sa nemusíme venovať týmto vašim prejavom papalášizmu, tak nereflektujete na tie argumenty ktoré to zaznievajú. Ja by som vám aj odporúčala, že keď chcete ten zákon obhajovať, tak si fakt pozrite a naštudujte tie čísla. Lebo tak ako vám hovoril pán poslanec Hlina, nehovoríte správne čísla, nepoužívate správne čísla a zavádzate tým ľudí a robíte aj to, že huckáte tým ľudí, pretože, pretože im klamete. No a nakoniec ste aj povedali to, že, že veď my sme si tu už, my sme si to tu už vyčistili, že teda už nikto tu nehovorí o tom, že by tento zákon mal byť protiústavný, tak ja vám túto predstavu trošku naruším. Lebo teda tento zákona sa nám vracia ako celok a je to teda z dôvodu nesplnenia podmienok na skrátené legislatívne konanie, ale zároveň je to aj pre možný nesúlad s ústavným právom na priaznivé životné prostredie, tak to definovala aj pani prezidentka a ja sa s tým absolútne stotožňujem. Takže je tu debata o tom, či tento zákon je v súlade s Ústavou a či neporušuje práva všetkých ľudí na Slovensku na priaznivé životné prostredie. Začnem tým, že tak isto pripomeniem to, a to je veľmi závažný fakt nad ktorým skutočne ste nemali mávnuť rukou a nemali by nad ním mávnuť rukou ani poslanci a poslankyne koalície, ani vláda. A teda to, že s týmto návrhom nesúhlasí ani ZMOS, ani Únia miest Slovenska, ani odborné občianske organizácie, ktoré ale vy dlhodobo ignorujete. A ja som presvedčená, že s tým nesúhlasí ani verejnosť. Minimálne jednoznačne vtedy pokiaľ by ste im hovorili o tom zákone pravdu. No a ja sa priznám, že čo sa týka toho ZMOS-u, ja som sledovala inú reláciu ako pán Hlina, ja som sledovala reláciu kde bol váš pán štátny tajomník Kuffa, Filip Kuffa, ktorý tam bol sám. Bol o tom zákone hovoriť sám a púšťali mu to toho nahrávky predsedu ZMOS-u, to je pre mňa úplne absurdné, čo je to za diskusiu, že sa tam pustí nahrávka a on na to reaguje, to je teda odvaha. A on tam povedal, že nevie čo očakávali teda tie samosprávy, že či čakali nejakú pozvánku do tej debaty k tej tvorbe, že či čakali nejakú pozvánku sa k tomu vyjadrovať.
No a mne to došlo, že vy už žijete tak v odlišnej realite, ktorú ste si tu vytvorili. No ono sa to volá medzirezortné pripomienkové konanie, ono sa to volá riadny legislatívne proces štandardný. Ale vy už ani neviete čo to znamená, pretože všetko bezdôvodne predkladáte v skrátenom legislatívnom konaní.
Zároveň ešte takto na úvod zdôrazním, že vy ste hovorili, že toto je nejaký zákon ktorým prinášate opäť ako štandardy európske, štandardy z Európy. Tak tento zákon je jednoznačne v rozpore s nariadením o obnove prírody, ktorý ste nedávno podporili svojim hlasom. Tento zákon je presne v rozpore s tým nariadením a budete s tým mať obrovský problém. Leto to nariadenie nám hovorí, že každá krajina má obnoviť 30 % územia a vy teda argumentujete, že netreba mať obavy, lebo my sme k tomu veľmi blízko. Ale čo už nehovoríte ani svojim voličom, ani verejnosti, že ona sa to potom zvyšuje, že v roku 2040 to už má byť 60 % a v roku 2050 to má byť 90 %. Takže vy si tú prácu budete musieť dať. A ja viem, že sa to zle počúva keď potom počujete tú spätnú väzbu svojich voličov. Ja som počula, vypočula som si rozhovor s vami na InfoVojne, tak ako ja vám vlastne nezávidím túto pozíciu, že, že vlastne tí voliči ktorí sú proti tomu systému a vy ste teraz jeho súčasťou, tak ako tam musíte hľadať ten priestor aby ste vlastne nezradili, to čo ste im predtým hovorili všetky tie sľuby, no ale presne to robíte. Jednoducho tento zákon je v rozpore s tým nariadením pri obnove prírody a budete musieť tú krajinu obnovovať. A obnovovať sa má primárne sieť NATURA 2000, čo je hlavne II. a III. stupeň a ja vám, neviem či je to zase novinka pre nás, pre vás, ale výruby nie sú obnova prírody. Znižovanie ochrany, stupňa ochrany prírody, znižovanie nejakého statusu z národného parku na prírodný park to nie je obnova prírody. A napríklad ani vybudovanie Vodného diela Slatinka to nie je obnova prírody a to je tiež jeden z vašich plánov, ktorý je v rozpore s týmto nariadením. Lebo ta pointa je, že to nie je len o tom, že máme nejaké percento územia ktoré je chránené, alebo je v tej sieti. Ono je v zlom stave a pointa tohto nariadenie je to, že sa bude obnovovať, že sa na ňom budú robiť projekty. A viete aké sú to najčastejšie projekty, ktoré budete musieť realizovať? Sú to LIFE projekty. Ja sa veľmi teším ako minister Taraba bude realizovať LIFE projekty.
No a posledné, keď už sa tu venujem tomu nariadenie, tak aj uvediem, že vy ste povedali, že prídu nám odtiaľ nejakú úžasné prostriedky, obrovské sumy, ktoré vy využijete na sanáciu environmentálnych záťaží. No tak to nie je pravda, nebude môcť na tento účel ich použiť. Je to na podporu biodiverzity, na obnovu prírody a tie peniaze neprídu nové, je to len o určení viazanosti tých prostriedkov na tento účel.
Veľmi teda stručne prejdem, lebo toto je podľa mňa ten aktualizačný moment, toto si treba povedať, toto sú fakty. K tomu skrátenému legislatívnemu konaniu ja sa veľmi stotožňujem s tým, s tými výhradami ktoré aj odzneli od pani prezidentky. Jednoducho nebola splnená podmienka existencie mimoriadnych okolností. Zarastanie krajine keď si uvedomíte čo to je, to jednoducho nemožno považovať za mimoriadnu okolnosť ktorá nastala náhle. To ani ten invázny pajaseň, ktorý možno niektorí z vás, ktorí reálne sa venujete ochrane prírody poznáte. Ani táto invázna rýchlorastúca drevina jednoducho nezarastie krajinu náhle, že nás to všetkých takto prekvapí. Takže jednoznačne to nemožno považovať za mimoriadnu udalosť. Pri argumentácii ohrozením ľudí vám zase chýba priame prepojenie medzi ohrozením ľudí medveďmi a zarastaním tej krajiny. A viete prečo? Pretože je tam ten intravilán. A vy ste v pozmeňujúcom návrhu dokonca povedali, určili rozdielny obvod a rozdelili ste to územie podľa toho či je určené na zastavanie alebo nie je určené na zastavanie. Tak to, akože ten medveď sa pozrie do územného plánu a ja neviem, že tie štíhle pôjdu tam kde je to teda iba do tých 60 centimetrov určené na zastavanie a tak ako, mimo toho zostanú tie, tie ktoré sa skryjú za ten 80 centimetrový stom. Veď to je úplne, úplne absurdné.
Rozmýšľam, keďže mi ostávajú dve minúty, povedala by som teda toto, skrátené legislatívne konanie ako už sa to niekedy javí ako márna snaha to tu opakovať. Ušetrili by ste si naozaj veľa starostí pokiaľ by ste to do toho skráteného legislatívneho konania nedali. Mohli ste pracovať s tou samosprávou a mohli ste priniesť niečo skutočne prínosné, ale to by vašim účelom musel byť skutočne ten, tá pomoc či mestám, či poľnohospodárom, ochrániť ľudí pred medveďmi. Ale to vašim úmyslom nie je. Ja som tak isto presvedčená, že vašim úmyslom je pomôcť developerom. K tej podstate zákona. On teda jednoznačne podstatne uvoľní výrub drevín aj v intraviláne a ešte viac v extraviláne na územiach aj s druhým a tretím stupňom ochrany. To jednoznačne povedie, lebo to tu dnes úplne ešte neodznelo, venovali sme sa primárne tomu intravilánu, k výrubom cenných biotopov, napríklad brehových porastov, alebo starších lesov, jednoducho všetkého čo je na nelesnej pôde, lebo to proste nespadá do tých katastrálnych chlievikov kde by ste to vy chceli mať. A jednoducho tam žije, nachádza sa tam, žijú tam chránené organizmy. Možno by som povedala, že vy ste často používali ten argument, že sa zavádza nejaké stanovisko orgánu ochranu prírody, ktoré sa dá použiť. Ja to nazvem akoby chránil v tom II. a III. stupni. Ale opäť vy to vyňali ste to zo správneho poriadku, to je tiež nejaká novinka ktorú robíte, pričom ten správny poriadok, urobili ste to aj pri EIA, ten správny poriadok je presne na toto, že má zabezpečiť procesné práva účastníkov konania, vrátane opravných prostriedkov.
A ja si napríklad myslím, že toto, ak to mám zakončiť veľmi priamo, oslabuje ústavou garantované právo na priaznivé životné prostredie. Toto vám vadí, že ľudia si chcú uplatňovať svoje práva. Právo na sa vyjadriť, právo na priaznivé životné prostredie. Ak by ste chceli naozaj niečo pozitívne urobiť, tak tento zákon stiah... (Prerušené vystúpenie časomerom.)
|
Ďakujem pekne o päť za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, budem teda pokračovať v načrtnutej téme ďalej. Nepoviem asi žiadnu novinku, ak teda hovorím, že na Slovensku máme dlhodobý problém s neriešenými environmentálnymi záťažami. Problém je to skutočne široký a vyžaduje si komplexné riešenie, ktoré by si len pre ilustráciu vyžadovalo od zmeny procesov na okresných úradoch cez uzákonenie chýbajúcich záväzných lehôt až po zmeny vo verejnom obstarávaní. Vyžaduje si to teda rozsiahlu reformu, ktorá by mala vzísť z ministerstva životného prostredia. Problematika environmentálnych záťaží je naozaj zložitá. Ozrejmím preto aspoň základné princípy. Pri envirozáťažiach všeobecne platí pravidlo znečisťovateľ platí. Kto spôsobí znečistenie, teda jeho pôvodca, je povinný ho odstrániť, respektíve za to zaplatiť. V praxi však často nie je jasné, kto tým pôvodcom je. Mnoho envirozáťaží vzniklo za komunizmu, zodpovedné podniky zanikli bez právnych nástupcov alebo došlo neskôr k privatizáciám či odkupom nehnuteľnosti bez prevodu povinnosti znečistenie odstrániť. Žiaľ mnoho privatizácií v tomto smere prebehlo skutočne pochybným spôsobom, prípadne išlo o špekulatívne nákupy pozemkov. Takýto vlastníci potom čakajú, naozaj de facto čakajú na to, kým im štát prostredníctvom príslušného ministerstvo z eurofondov alebo z iných verejných prostriedkov pozemok vyčistí a tým potenciálne veľmi zásadne zvýši hodnotu danej nehnuteľnosti. Aj tieto prípady má návrh zákona, ktorý predkladám, za cieľ riešiť. Ilustrujme si efekt tohto zákona na prípade envirozáťaže, ktorú verím, mnohí z vás poznajú, dnešného areálu firmy Istrochem. Tejto téme sa ja osobne venujem už niekoľko rokov a skutočne ma teší, že po tých závažných zisteniach ohľadom rozsahu a závažnosti znečistenia priamo v zastavanej časti Bratislavy môžem priniesť aspoň čiastkové riešenie dnes prostredníctvom tohto legislatívneho návrhu. Ako možno mnohí z vás viete, znečistenie sa na tomto mieste kumulovalo od 19. storočia až po neskoré 80-te roky minulého storočia ako dôsledok činnosti Dynamitky neskôr aj Dimitrovky. Zodpovedný bol teda štátny podnik, ktorý neskôr prešiel privatizáciou a nový majiteľ nehnuteľnosti sa za skutočne smiešnych podmienok zbavil zodpovednosti znečistenie odstrániť. Pozemky dnes patriace firme Andreja Babiša odvtedy už vyše dvadsať rokov čakajú, kým ich vyčistí štát. Ak totiž pôvodca nie je ...
===== ....prešiel privatizáciou a nový majiteľ nehnuteľnosti sa za skutočne smiešnych podmienok zbavil zodpovednosti znečistenie odstrániť. Pozemky dnes patriace firme Andreja Babiša odvtedy už vyše 20 rokov čakajú, kým ich vyčistí štát. Ak totiž pôvodca nie je známy alebo sa vlastník tejto povinnosti v rámci pochybnej privatizácie zbavil, znečistenie musí odstrániť štát. Ak k takejto sanácii dôjde, pozemky dnes v širšom centre Bratislavy prejdú z kategórie nepoužiteľných do kategórie lukratívnych a vlastník na nich zbohatne na úkor nás všetkých, Škody minulosti a divokej privatizácie v plnej miere už nenapravíme, teda aby sanáciu hradil dnešný majiteľ, ale vieme docieliť aspoň to, aby štátu resp. príslušnému ministerstvu, ktoré sanácie vykoná poskytol finančnú náhradu vo výške, o ktorú vzrástla trhová cena nehnuteľnosti. Ale netýka sa to samozrejme len Istrochemu. Zákon, ktorý predkladám reaguje na dlhodobý a nedoriešený problém aplikačnej praxe, ktorým je takého neoprávnené obohacovanie sa vlastníkov nehnuteľností, ktorí či už spravodlivo alebo nespravodlivo neboli určení za pôvodcu envirozáťaží, a teda odstránenie toho toxického znečistenia na svojich pozemkoch nemusia hradiť. Sanáciu potom realizuje a hradí príslušné ministerstvo z verejných prostriedkov a vďaka týmto vynaloženým verejným prostriedkom dochádza spravidla k zvýšeniu trhovej ceny predmetnej nehnuteľnosti v súkromnom vlastníctve. Tieto prípady je možné jednoznačne považovať za formu nepriamej štátnej pomoci či neoprávneného obohacovania sa týchto osôb. Ešte raz to ozrejmím, návrhom zákona by štát v prípade odstránenia envirozáťaže vyžadoval od vlastníkov nehnuteľnosti finančnú náhradu nie za celú sanáciu, aby to bolo jasné, keďže nejde o pôvodcov znečistenia, ale vo výške v akej stúpla trhová cena predmetnej nehnuteľnosti. Alternatívou k splateniu finančnej náhrady je pre vlastníka uzavrieť so štátom resp. príslušným ministerstvom záložnú zmluvu na dotknutú nehnuteľnosť na dobu desať rokov. Príslušné ministerstvo ako záložný veriteľ by takto malo oprávnenie pri prvom prevode sanovanej nehnuteľnosti požadovať túto finančnú náhradu spočívajúcu v rozdiele medzi trhovou cenou sanovanej nehnuteľnosti pred a po vykonaní sanácie. Takže pohľadávka sa stáva splatnou prevodom vyčistenej nehnuteľnosti. Je nesporné, že štát by mal prevziať zodpovednosť za odstránenie existujúcich environmentálnych záťaží v prípade, ak nie je možné určiť pôvodcu alebo povinnú osobu. Pretože sanácie environmentálnych záťaží predstavujú verejný záujem celej spoločnosti. Z odstránenia znečistenia má prospech celá oblasť, v ktorej sa daná environmentálna záťaž nachádza, spoločnosť aj životné prostredie. Environmentálna záťaž ovplyvňuje kvalitu života ľudí, ich zdravie, ľudí, ktorí bývajú v jej blízkosti a často aj v širšom kontexte napríklad ohrozenia významných zdrojov pitnej vody. Sanáciou envirozáťaže sa teda zlepšuje kvalita života celej skupiny obyvateľov, čím sa prakticky realizuje aj ústavou garantované právo na priaznivé životné prostredie. Ale v prípade, ak by štát uhrádzal náklady spojené so sanáciou envirozáťaže na cudzej nehnuteľnosti bez akejkoľvek účasti vlastníka nehnuteľnosti predstavilo predstavovalo by to nepriamu štátnu pomoc, resp. neoprávnené obohatenie, ktoré je nespravodlivé a nie je zlučiteľné s právom Európskej únie. Práve preto považujem za legitímne a ústavne udržateľné požadovať od vlastníka nehnuteľnosti pokiaľ nie je zároveň pôvodcom záťaže ani povinnou osobou, finančnú náhradu v rozsahu, v akom sa v dôsledku tejto celospoločensky prospešnej sanácie obohatil. Na záver len dodám, že navrhovaná zmena má pozitívny vplyv na rozpočet, to je podľa mňa celkom nevídané popri tých zákonoch, ktorú tu v parlamente riešime. Ide zároveň o minimálny zásah do základných práv a slobôd a minimálne invazívny prostriedok, ktorým možno efektívne naplniť cieľ, ktorý si zákon ukladá, teda zamedziť bezdôvodnému obohateniu či nepriamej štátnej pomoci na úkor nás všetkých. A aspoň čiastočne takto vieme aj napraviť nespravodlivé privatizácie. Preto vás týmto žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne o päť za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, budem teda pokračovať v načrtnutej téme ďalej. Nepoviem asi žiadnu novinku, ak teda hovorím, že na Slovensku máme dlhodobý problém s neriešenými environmentálnymi záťažami. Problém je to skutočne široký a vyžaduje si komplexné riešenie, ktoré by si len pre ilustráciu vyžadovalo od zmeny procesov na okresných úradoch cez uzákonenie chýbajúcich záväzných lehôt až po zmeny vo verejnom obstarávaní. Vyžaduje si to teda rozsiahlu reformu, ktorá by mala vzísť z ministerstva životného prostredia. Problematika environmentálnych záťaží je naozaj zložitá. Ozrejmím preto aspoň základné princípy. Pri envirozáťažiach všeobecne platí pravidlo znečisťovateľ platí. Kto spôsobí znečistenie, teda jeho pôvodca, je povinný ho odstrániť, respektíve za to zaplatiť. V praxi však často nie je jasné, kto tým pôvodcom je. Mnoho envirozáťaží vzniklo za komunizmu, zodpovedné podniky zanikli bez právnych nástupcov alebo došlo neskôr k privatizáciám či odkupom nehnuteľnosti bez prevodu povinnosti znečistenie odstrániť. Žiaľ mnoho privatizácií v tomto smere prebehlo skutočne pochybným spôsobom, prípadne išlo o špekulatívne nákupy pozemkov. Takýto vlastníci potom čakajú, naozaj de facto čakajú na to, kým im štát prostredníctvom príslušného ministerstvo z eurofondov alebo z iných verejných prostriedkov pozemok vyčistí a tým potenciálne veľmi zásadne zvýši hodnotu danej nehnuteľnosti. Aj tieto prípady má návrh zákona, ktorý predkladám, za cieľ riešiť. Ilustrujme si efekt tohto zákona na prípade envirozáťaže, ktorú verím, mnohí z vás poznajú, dnešného areálu firmy Istrochem. Tejto téme sa ja osobne venujem už niekoľko rokov a skutočne ma teší, že po tých závažných zisteniach ohľadom rozsahu a závažnosti znečistenia priamo v zastavanej časti Bratislavy môžem priniesť aspoň čiastkové riešenie dnes prostredníctvom tohto legislatívneho návrhu. Ako možno mnohí z vás viete, znečistenie sa na tomto mieste kumulovalo od 19. storočia až po neskoré 80-te roky minulého storočia ako dôsledok činnosti Dynamitky neskôr aj Dimitrovky. Zodpovedný bol teda štátny podnik, ktorý neskôr prešiel privatizáciou a nový majiteľ nehnuteľnosti sa za skutočne smiešnych podmienok zbavil zodpovednosti znečistenie odstrániť. Pozemky dnes patriace firme Andreja Babiša odvtedy už vyše dvadsať rokov čakajú, kým ich vyčistí štát. Ak totiž pôvodca nie je ...
===== ....prešiel privatizáciou a nový majiteľ nehnuteľnosti sa za skutočne smiešnych podmienok zbavil zodpovednosti znečistenie odstrániť. Pozemky dnes patriace firme Andreja Babiša odvtedy už vyše 20 rokov čakajú, kým ich vyčistí štát. Ak totiž pôvodca nie je známy alebo sa vlastník tejto povinnosti v rámci pochybnej privatizácie zbavil, znečistenie musí odstrániť štát. Ak k takejto sanácii dôjde, pozemky dnes v širšom centre Bratislavy prejdú z kategórie nepoužiteľných do kategórie lukratívnych a vlastník na nich zbohatne na úkor nás všetkých, Škody minulosti a divokej privatizácie v plnej miere už nenapravíme, teda aby sanáciu hradil dnešný majiteľ, ale vieme docieliť aspoň to, aby štátu resp. príslušnému ministerstvu, ktoré sanácie vykoná poskytol finančnú náhradu vo výške, o ktorú vzrástla trhová cena nehnuteľnosti. Ale netýka sa to samozrejme len Istrochemu. Zákon, ktorý predkladám reaguje na dlhodobý a nedoriešený problém aplikačnej praxe, ktorým je takého neoprávnené obohacovanie sa vlastníkov nehnuteľností, ktorí či už spravodlivo alebo nespravodlivo neboli určení za pôvodcu envirozáťaží, a teda odstránenie toho toxického znečistenia na svojich pozemkoch nemusia hradiť. Sanáciu potom realizuje a hradí príslušné ministerstvo z verejných prostriedkov a vďaka týmto vynaloženým verejným prostriedkom dochádza spravidla k zvýšeniu trhovej ceny predmetnej nehnuteľnosti v súkromnom vlastníctve. Tieto prípady je možné jednoznačne považovať za formu nepriamej štátnej pomoci či neoprávneného obohacovania sa týchto osôb. Ešte raz to ozrejmím, návrhom zákona by štát v prípade odstránenia envirozáťaže vyžadoval od vlastníkov nehnuteľnosti finančnú náhradu nie za celú sanáciu, aby to bolo jasné, keďže nejde o pôvodcov znečistenia, ale vo výške v akej stúpla trhová cena predmetnej nehnuteľnosti. Alternatívou k splateniu finančnej náhrady je pre vlastníka uzavrieť so štátom resp. príslušným ministerstvom záložnú zmluvu na dotknutú nehnuteľnosť na dobu desať rokov. Príslušné ministerstvo ako záložný veriteľ by takto malo oprávnenie pri prvom prevode sanovanej nehnuteľnosti požadovať túto finančnú náhradu spočívajúcu v rozdiele medzi trhovou cenou sanovanej nehnuteľnosti pred a po vykonaní sanácie. Takže pohľadávka sa stáva splatnou prevodom vyčistenej nehnuteľnosti. Je nesporné, že štát by mal prevziať zodpovednosť za odstránenie existujúcich environmentálnych záťaží v prípade, ak nie je možné určiť pôvodcu alebo povinnú osobu. Pretože sanácie environmentálnych záťaží predstavujú verejný záujem celej spoločnosti. Z odstránenia znečistenia má prospech celá oblasť, v ktorej sa daná environmentálna záťaž nachádza, spoločnosť aj životné prostredie. Environmentálna záťaž ovplyvňuje kvalitu života ľudí, ich zdravie, ľudí, ktorí bývajú v jej blízkosti a často aj v širšom kontexte napríklad ohrozenia významných zdrojov pitnej vody. Sanáciou envirozáťaže sa teda zlepšuje kvalita života celej skupiny obyvateľov, čím sa prakticky realizuje aj ústavou garantované právo na priaznivé životné prostredie. Ale v prípade, ak by štát uhrádzal náklady spojené so sanáciou envirozáťaže na cudzej nehnuteľnosti bez akejkoľvek účasti vlastníka nehnuteľnosti predstavilo predstavovalo by to nepriamu štátnu pomoc, resp. neoprávnené obohatenie, ktoré je nespravodlivé a nie je zlučiteľné s právom Európskej únie. Práve preto považujem za legitímne a ústavne udržateľné požadovať od vlastníka nehnuteľnosti pokiaľ nie je zároveň pôvodcom záťaže ani povinnou osobou, finančnú náhradu v rozsahu, v akom sa v dôsledku tejto celospoločensky prospešnej sanácie obohatil. Na záver len dodám, že navrhovaná zmena má pozitívny vplyv na rozpočet, to je podľa mňa celkom nevídané popri tých zákonoch, ktorú tu v parlamente riešime. Ide zároveň o minimálny zásah do základných práv a slobôd a minimálne invazívny prostriedok, ktorým možno efektívne naplniť cieľ, ktorý si zákon ukladá, teda zamedziť bezdôvodnému obohateniu či nepriamej štátnej pomoci na úkor nás všetkých. A aspoň čiastočne takto vieme aj napraviť nespravodlivé privatizácie. Preto vás týmto žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne o päť za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, budem teda pokračovať v načrtnutej téme ďalej. Nepoviem asi žiadnu novinku, ak teda hovorím, že na Slovensku máme dlhodobý problém s neriešenými environmentálnymi záťažami. Problém je to skutočne široký a vyžaduje si komplexné riešenie, ktoré by si len pre ilustráciu vyžadovalo od zmeny procesov na okresných úradoch cez uzákonenie chýbajúcich záväzných lehôt až po zmeny vo verejnom obstarávaní. Vyžaduje si to teda rozsiahlu reformu, ktorá by mala vzísť z ministerstva životného prostredia. Problematika environmentálnych záťaží je naozaj zložitá. Ozrejmím preto aspoň základné princípy. Pri envirozáťažiach všeobecne platí pravidlo znečisťovateľ platí. Kto spôsobí znečistenie, teda jeho pôvodca, je povinný ho odstrániť, respektíve za to zaplatiť. V praxi však často nie je jasné, kto tým pôvodcom je. Mnoho envirozáťaží vzniklo za komunizmu, zodpovedné podniky zanikli bez právnych nástupcov alebo došlo neskôr k privatizáciám či odkupom nehnuteľnosti bez prevodu povinnosti znečistenie odstrániť. Žiaľ mnoho privatizácií v tomto smere prebehlo skutočne pochybným spôsobom, prípadne išlo o špekulatívne nákupy pozemkov. Takýto vlastníci potom čakajú, naozaj de facto čakajú na to, kým im štát prostredníctvom príslušného ministerstvo z eurofondov alebo z iných verejných prostriedkov pozemok vyčistí a tým potenciálne veľmi zásadne zvýši hodnotu danej nehnuteľnosti. Aj tieto prípady má návrh zákona, ktorý predkladám, za cieľ riešiť. Ilustrujme si efekt tohto zákona na prípade envirozáťaže, ktorú verím, mnohí z vás poznajú, dnešného areálu firmy Istrochem. Tejto téme sa ja osobne venujem už niekoľko rokov a skutočne ma teší, že po tých závažných zisteniach ohľadom rozsahu a závažnosti znečistenia priamo v zastavanej časti Bratislavy môžem priniesť aspoň čiastkové riešenie dnes prostredníctvom tohto legislatívneho návrhu. Ako možno mnohí z vás viete, znečistenie sa na tomto mieste kumulovalo od 19. storočia až po neskoré 80-te roky minulého storočia ako dôsledok činnosti Dynamitky neskôr aj Dimitrovky. Zodpovedný bol teda štátny podnik, ktorý neskôr prešiel privatizáciou a nový majiteľ nehnuteľnosti sa za skutočne smiešnych podmienok zbavil zodpovednosti znečistenie odstrániť. Pozemky dnes patriace firme Andreja Babiša odvtedy už vyše dvadsať rokov čakajú, kým ich vyčistí štát. Ak totiž pôvodca nie je ...
===== ....prešiel privatizáciou a nový majiteľ nehnuteľnosti sa za skutočne smiešnych podmienok zbavil zodpovednosti znečistenie odstrániť. Pozemky dnes patriace firme Andreja Babiša odvtedy už vyše 20 rokov čakajú, kým ich vyčistí štát. Ak totiž pôvodca nie je známy alebo sa vlastník tejto povinnosti v rámci pochybnej privatizácie zbavil, znečistenie musí odstrániť štát. Ak k takejto sanácii dôjde, pozemky dnes v širšom centre Bratislavy prejdú z kategórie nepoužiteľných do kategórie lukratívnych a vlastník na nich zbohatne na úkor nás všetkých, Škody minulosti a divokej privatizácie v plnej miere už nenapravíme, teda aby sanáciu hradil dnešný majiteľ, ale vieme docieliť aspoň to, aby štátu resp. príslušnému ministerstvu, ktoré sanácie vykoná poskytol finančnú náhradu vo výške, o ktorú vzrástla trhová cena nehnuteľnosti. Ale netýka sa to samozrejme len Istrochemu. Zákon, ktorý predkladám reaguje na dlhodobý a nedoriešený problém aplikačnej praxe, ktorým je takého neoprávnené obohacovanie sa vlastníkov nehnuteľností, ktorí či už spravodlivo alebo nespravodlivo neboli určení za pôvodcu envirozáťaží, a teda odstránenie toho toxického znečistenia na svojich pozemkoch nemusia hradiť. Sanáciu potom realizuje a hradí príslušné ministerstvo z verejných prostriedkov a vďaka týmto vynaloženým verejným prostriedkom dochádza spravidla k zvýšeniu trhovej ceny predmetnej nehnuteľnosti v súkromnom vlastníctve. Tieto prípady je možné jednoznačne považovať za formu nepriamej štátnej pomoci či neoprávneného obohacovania sa týchto osôb. Ešte raz to ozrejmím, návrhom zákona by štát v prípade odstránenia envirozáťaže vyžadoval od vlastníkov nehnuteľnosti finančnú náhradu nie za celú sanáciu, aby to bolo jasné, keďže nejde o pôvodcov znečistenia, ale vo výške v akej stúpla trhová cena predmetnej nehnuteľnosti. Alternatívou k splateniu finančnej náhrady je pre vlastníka uzavrieť so štátom resp. príslušným ministerstvom záložnú zmluvu na dotknutú nehnuteľnosť na dobu desať rokov. Príslušné ministerstvo ako záložný veriteľ by takto malo oprávnenie pri prvom prevode sanovanej nehnuteľnosti požadovať túto finančnú náhradu spočívajúcu v rozdiele medzi trhovou cenou sanovanej nehnuteľnosti pred a po vykonaní sanácie. Takže pohľadávka sa stáva splatnou prevodom vyčistenej nehnuteľnosti. Je nesporné, že štát by mal prevziať zodpovednosť za odstránenie existujúcich environmentálnych záťaží v prípade, ak nie je možné určiť pôvodcu alebo povinnú osobu. Pretože sanácie environmentálnych záťaží predstavujú verejný záujem celej spoločnosti. Z odstránenia znečistenia má prospech celá oblasť, v ktorej sa daná environmentálna záťaž nachádza, spoločnosť aj životné prostredie. Environmentálna záťaž ovplyvňuje kvalitu života ľudí, ich zdravie, ľudí, ktorí bývajú v jej blízkosti a často aj v širšom kontexte napríklad ohrozenia významných zdrojov pitnej vody. Sanáciou envirozáťaže sa teda zlepšuje kvalita života celej skupiny obyvateľov, čím sa prakticky realizuje aj ústavou garantované právo na priaznivé životné prostredie. Ale v prípade, ak by štát uhrádzal náklady spojené so sanáciou envirozáťaže na cudzej nehnuteľnosti bez akejkoľvek účasti vlastníka nehnuteľnosti predstavilo predstavovalo by to nepriamu štátnu pomoc, resp. neoprávnené obohatenie, ktoré je nespravodlivé a nie je zlučiteľné s právom Európskej únie. Práve preto považujem za legitímne a ústavne udržateľné požadovať od vlastníka nehnuteľnosti pokiaľ nie je zároveň pôvodcom záťaže ani povinnou osobou, finančnú náhradu v rozsahu, v akom sa v dôsledku tejto celospoločensky prospešnej sanácie obohatil. Na záver len dodám, že navrhovaná zmena má pozitívny vplyv na rozpočet, to je podľa mňa celkom nevídané popri tých zákonoch, ktorú tu v parlamente riešime. Ide zároveň o minimálny zásah do základných práv a slobôd a minimálne invazívny prostriedok, ktorým možno efektívne naplniť cieľ, ktorý si zákon ukladá, teda zamedziť bezdôvodnému obohateniu či nepriamej štátnej pomoci na úkor nás všetkých. A aspoň čiastočne takto vieme aj napraviť nespravodlivé privatizácie. Preto vás týmto žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne o päť za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, budem teda pokračovať v načrtnutej téme ďalej. Nepoviem asi žiadnu novinku, ak teda hovorím, že na Slovensku máme dlhodobý problém s neriešenými environmentálnymi záťažami. Problém je to skutočne široký a vyžaduje si komplexné riešenie, ktoré by si len pre ilustráciu vyžadovalo od zmeny procesov na okresných úradoch cez uzákonenie chýbajúcich záväzných lehôt až po zmeny vo verejnom obstarávaní. Vyžaduje si to teda rozsiahlu reformu, ktorá by mala vzísť z ministerstva životného prostredia. Problematika environmentálnych záťaží je naozaj zložitá. Ozrejmím preto aspoň základné princípy. Pri envirozáťažiach všeobecne platí pravidlo znečisťovateľ platí. Kto spôsobí znečistenie, teda jeho pôvodca, je povinný ho odstrániť, respektíve za to zaplatiť. V praxi však často nie je jasné, kto tým pôvodcom je. Mnoho envirozáťaží vzniklo za komunizmu, zodpovedné podniky zanikli bez právnych nástupcov alebo došlo neskôr k privatizáciám či odkupom nehnuteľnosti bez prevodu povinnosti znečistenie odstrániť. Žiaľ mnoho privatizácií v tomto smere prebehlo skutočne pochybným spôsobom, prípadne išlo o špekulatívne nákupy pozemkov. Takýto vlastníci potom čakajú, naozaj de facto čakajú na to, kým im štát prostredníctvom príslušného ministerstvo z eurofondov alebo z iných verejných prostriedkov pozemok vyčistí a tým potenciálne veľmi zásadne zvýši hodnotu danej nehnuteľnosti. Aj tieto prípady má návrh zákona, ktorý predkladám, za cieľ riešiť. Ilustrujme si efekt tohto zákona na prípade envirozáťaže, ktorú verím, mnohí z vás poznajú, dnešného areálu firmy Istrochem. Tejto téme sa ja osobne venujem už niekoľko rokov a skutočne ma teší, že po tých závažných zisteniach ohľadom rozsahu a závažnosti znečistenia priamo v zastavanej časti Bratislavy môžem priniesť aspoň čiastkové riešenie dnes prostredníctvom tohto legislatívneho návrhu. Ako možno mnohí z vás viete, znečistenie sa na tomto mieste kumulovalo od 19. storočia až po neskoré 80-te roky minulého storočia ako dôsledok činnosti Dynamitky neskôr aj Dimitrovky. Zodpovedný bol teda štátny podnik, ktorý neskôr prešiel privatizáciou a nový majiteľ nehnuteľnosti sa za skutočne smiešnych podmienok zbavil zodpovednosti znečistenie odstrániť. Pozemky dnes patriace firme Andreja Babiša odvtedy už vyše dvadsať rokov čakajú, kým ich vyčistí štát. Ak totiž pôvodca nie je ...
===== ....prešiel privatizáciou a nový majiteľ nehnuteľnosti sa za skutočne smiešnych podmienok zbavil zodpovednosti znečistenie odstrániť. Pozemky dnes patriace firme Andreja Babiša odvtedy už vyše 20 rokov čakajú, kým ich vyčistí štát. Ak totiž pôvodca nie je známy alebo sa vlastník tejto povinnosti v rámci pochybnej privatizácie zbavil, znečistenie musí odstrániť štát. Ak k takejto sanácii dôjde, pozemky dnes v širšom centre Bratislavy prejdú z kategórie nepoužiteľných do kategórie lukratívnych a vlastník na nich zbohatne na úkor nás všetkých, Škody minulosti a divokej privatizácie v plnej miere už nenapravíme, teda aby sanáciu hradil dnešný majiteľ, ale vieme docieliť aspoň to, aby štátu resp. príslušnému ministerstvu, ktoré sanácie vykoná poskytol finančnú náhradu vo výške, o ktorú vzrástla trhová cena nehnuteľnosti. Ale netýka sa to samozrejme len Istrochemu. Zákon, ktorý predkladám reaguje na dlhodobý a nedoriešený problém aplikačnej praxe, ktorým je takého neoprávnené obohacovanie sa vlastníkov nehnuteľností, ktorí či už spravodlivo alebo nespravodlivo neboli určení za pôvodcu envirozáťaží, a teda odstránenie toho toxického znečistenia na svojich pozemkoch nemusia hradiť. Sanáciu potom realizuje a hradí príslušné ministerstvo z verejných prostriedkov a vďaka týmto vynaloženým verejným prostriedkom dochádza spravidla k zvýšeniu trhovej ceny predmetnej nehnuteľnosti v súkromnom vlastníctve. Tieto prípady je možné jednoznačne považovať za formu nepriamej štátnej pomoci či neoprávneného obohacovania sa týchto osôb. Ešte raz to ozrejmím, návrhom zákona by štát v prípade odstránenia envirozáťaže vyžadoval od vlastníkov nehnuteľnosti finančnú náhradu nie za celú sanáciu, aby to bolo jasné, keďže nejde o pôvodcov znečistenia, ale vo výške v akej stúpla trhová cena predmetnej nehnuteľnosti. Alternatívou k splateniu finančnej náhrady je pre vlastníka uzavrieť so štátom resp. príslušným ministerstvom záložnú zmluvu na dotknutú nehnuteľnosť na dobu desať rokov. Príslušné ministerstvo ako záložný veriteľ by takto malo oprávnenie pri prvom prevode sanovanej nehnuteľnosti požadovať túto finančnú náhradu spočívajúcu v rozdiele medzi trhovou cenou sanovanej nehnuteľnosti pred a po vykonaní sanácie. Takže pohľadávka sa stáva splatnou prevodom vyčistenej nehnuteľnosti. Je nesporné, že štát by mal prevziať zodpovednosť za odstránenie existujúcich environmentálnych záťaží v prípade, ak nie je možné určiť pôvodcu alebo povinnú osobu. Pretože sanácie environmentálnych záťaží predstavujú verejný záujem celej spoločnosti. Z odstránenia znečistenia má prospech celá oblasť, v ktorej sa daná environmentálna záťaž nachádza, spoločnosť aj životné prostredie. Environmentálna záťaž ovplyvňuje kvalitu života ľudí, ich zdravie, ľudí, ktorí bývajú v jej blízkosti a často aj v širšom kontexte napríklad ohrozenia významných zdrojov pitnej vody. Sanáciou envirozáťaže sa teda zlepšuje kvalita života celej skupiny obyvateľov, čím sa prakticky realizuje aj ústavou garantované právo na priaznivé životné prostredie. Ale v prípade, ak by štát uhrádzal náklady spojené so sanáciou envirozáťaže na cudzej nehnuteľnosti bez akejkoľvek účasti vlastníka nehnuteľnosti predstavilo predstavovalo by to nepriamu štátnu pomoc, resp. neoprávnené obohatenie, ktoré je nespravodlivé a nie je zlučiteľné s právom Európskej únie. Práve preto považujem za legitímne a ústavne udržateľné požadovať od vlastníka nehnuteľnosti pokiaľ nie je zároveň pôvodcom záťaže ani povinnou osobou, finančnú náhradu v rozsahu, v akom sa v dôsledku tejto celospoločensky prospešnej sanácie obohatil. Na záver len dodám, že navrhovaná zmena má pozitívny vplyv na rozpočet, to je podľa mňa celkom nevídané popri tých zákonoch, ktorú tu v parlamente riešime. Ide zároveň o minimálny zásah do základných práv a slobôd a minimálne invazívny prostriedok, ktorým možno efektívne naplniť cieľ, ktorý si zákon ukladá, teda zamedziť bezdôvodnému obohateniu či nepriamej štátnej pomoci na úkor nás všetkých. A aspoň čiastočne takto vieme aj napraviť nespravodlivé privatizácie. Preto vás týmto žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pôjdem teda rovno k veci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ďalej len návrh zákona predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Tamara Stohlová. V úvode poviem len stručne čo je cieľom môjho návrhu zákona. Navrhovaná právna úprava reaguje aj na skutočne dlhodobý a nedoriešený problém aplikačnej praxe a tým je neoprávnené obohacovanie sa vlastníkov nehnuteľností, na ktorých sa nachádza environmentálna záťaž, pričom títo vlastníci nie sú pôvodcami a záťaž odstraňuje štát z verejných prostriedkov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvoriť efektívny mechanizmus, ktorým by bolo možné zabezpečiť návratnosť finančných prostriedkov za zvýšenie trhovej ceny sanovanej nehnuteľnosti. Návrh podrobnejšie odôvodním v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem pekne.
|
Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem vám, pán poslanec Hlina. Vy ste viackrát spomínali, že sa tu udusíme v tom svojom vlastnom dyme a mne to teraz vlastne dochádza, že veď oni to majú premyslené, že veď ten pán poslanec Huliak keď fúkal dym na tú rastlinku a ona tak krásne prosperovala, že oni to majú proste premyslené, všetko bude v poriadku. Ale teda ja neviem, že či je to preto, že, teda nominanti SNS buď žijú v inej realite, alebo tak silno ignorujú tú realitu, ktorú žijeme my ostatní, v ktorej aj tie fyzikálne zákony nejako platia stále. A mám takú trochu potrebu ale, my tu rozprávame o tom, že pán minister chcel byť radšej a mal byť radšej ministrom hospodárstva a ja rozumiem tej pointe, ale mám trochu potrebu dodať, že, lebo to tak strašne znie, akoby to bolo v takom príkrom rozpore s tou prírodou, s ochranou prírody a krajiny a ja si myslím, že to tak vôbec nie je, že to nestojí proti sebe. Hospodárstvo 21. storočia, minister, ministerka hospodárstva 21. storočia veľmi dobre rozumie tomu kontextu, to, ako to spolu súvisí, to, ako je dôležité chrániť si prírodu, chrániť si krajinu, chrániť si naše životné prostredie a rozumie aj, aké príležitosti to prináša celej našej spoločnosti, pokiaľ sa k tomu tak rozhodne daný človek postaviť.
Čiže ja si myslím, že pán minister hospo... teda životného prostredia chcel byť ministrom hospodárstva, ale keby bol, tak bol by takým ministrom hospodárstva typu minulého storočia. Tak to len, aby sme tu tak nezneli, že sme tu tak proti sebe, lebo ono za bežných okolností by to dávalo proste zmysel.
Vďaka.
|
Ďakujem pekne.
Ďakujem, pán poslanec Kalivoda, za vašu faktickú poznámku. Ja absolútne súhlasím, že obce, samosprávy by mali mať možnosť vyjadrovať sa k tým krajinným plánom, stanoviská jednoznačne záväzné nedáva zmysel, lebo potom tuto krajinné plánovanie nemusíme mať, pretože to je vlastne stav, ktorý už dnes máme. A zároveň si dovolíme tvrdiť, že ten výsledok poznáme. Veď tú realitu máme, rozprávala som tu o ekologickej únosnosti územia a ako to vyzerá na našich poliach, ako to vyzerá s našimi zregulovanými tokmi, ako to vyzerá s tepelnými ostrovmi v mestách, čiže niečo tu nefunguje a práve preto mal prísť ako reforma v pláne obnovy, malo prísť krajinné plánovanie, ktoré nám umožní práve zahŕňať to, čo, či úrad pre územné plánovanie a výstavbu, alebo obce, samosprávy nevedia zohľadňovať a je to úplne v poriadku, preto ja nevidím zmysel, aby sme im dávali právomoc záväzne to meniť, keď to dnes do toho zahrnúť nevedia, lebo na to ani nemajú predsa kapacity. A to je podľa mňa úplne v poriadku. Ale viete čo mňa na tomto trošku prekvapuje? Že, že tu sa zastávate samospráv, ale napríklad keď sme riešili ten návrh zákona, alebo teda zákon týkajúci sa výrubu drevín, pri ktorom ste samosprávam zasahovali do možnosti rozhodovať o výruboch na ich území, keď ste im vlastne zobrali možnosť financovať údržbu zelene, pretože veľmi často to financujú práve z prostriedkov, ktoré získavajú ako kompenzácie za výruby, tak tam vám to nevadilo, zrazu ten záujem samosprávy napriek tomu, že bol verbalizovaný priamo samosprávami ako takými, tak tam ten záujem ste nejako nebrali do úvahy.
|
Ďakujem pekne pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, poďme teda celkom zrýchlene ako to už býva zvykom k podstate veci. My sa tu teda rozprávame o zákone o krajinnom plánovaní, ale ja som vlastne veľmi nepočula ani od pána ministra že by vôbec predstavil tú podstatu, že čo je to krajinné plánovanie, počuli sme o tom, že je to zbytočné, že je to nezmysel, ale nepočuli sme, že čo to teda má byť. Tak ja si dovolím to ozrejmiť, budem sa snažiť aby to bolo aj formálne a aj zrozumiteľné, dúfam, že sa mi to teda podarí, hoci ja nie som navrhovateľka tohto zákona, ale považujem za dôležité, aby sme vedeli o čom diskutujeme, krajinné plánovanie a ten zákon je nejaký legislatívny rámec, ktorý nám vytvára nástroj na integrovaný menežment krajiny, v jej celku, to znamená na menežment, na spôsob akým pristupujeme k našej krajine v celku dbajúc na všetky jej funkcie a na všetky potreby, ktoré by mal v spoločnosti napĺňať. Vychádza pôvodne z Dohovoru o krajine Rady Európy, kde sme sa zaviazali ako SLovensko citujem ,,právne uznať krajinu ako základnú zložku prostredia obyvateľstva, ako vyjadrenie rozmanitosti ich spoločného kultúrneho a prírodného dedičstva a základ ich identity.
J si myslím, že na tomto by sme sa celkom prierezovo mohli zhodnúť, aj s nominantami SNS. A účelom tohto zákona je teda ochrana krajiny, tento dohovor sa stal platným pre Slovensko ešte v roku 2005, doteraz to nebol zákon, nemáme takýto zákon, neexistoval a bolo to čiastkovo riešené v iných predpisoch o o čom vlastne rozprával aj pán minister, dokonca ešte v marci tvrdil, že ten zákon nepotrebujeme, práveže je to riešené v iných predpisoch, ale tým, že to máme dnes na stole predpokladám, že to bolo ako sme to tvrdili, tak ako prečo to vôbec je v tom Pláne obnovy, že to v skutočnosti v tých predpisoch nie je, ten problém totiž je, že nemáme dostatočné predpisy, ktoré by zabezpečovali ochranu krajiny, ktorá sa nachádza v prvom a druhom stupni ochrany, tieto jednoducho nedisponujú, alebo my nedisponujeme nástrojmi, tak aby sme ich vedeli chrániť, trošku sa to pomenilo zloženie. Tak ja len ozrejmil, že prvý stupeň ochrany to je vlastne celé Slovensko, ktoré nie je iným spôsobom prísnejšie chránené, čiže napríklad v chránených krajinných oblastiach, rezerváciách alebo národných parkoch, čiže podľa mňa to tak má byť, že celú našu krajinu by sme si mali ceniť a chrániť lebo je podľa mňa teda je to naším prostredím, v ktorom žijeme.
Ja osobne na tú formu či to má byť zákon alebo či by sa to malo upraviť v jednotlivých predpisoch nemám úplne vyhranený názor, zvolilo sa to v rámci Plánu obnovy tak, že tu bude separátny zákon, ja si osobne myslím, že tento aspekt by si možno Európska komisia nechala vysvetliť pokiaľ by sme sa to rozhodli prehodnotiť a nemyslím si, že je to niečo na čom by bolo treba na čo by sa to lámalo, dôležitá je tá podstata, ten účel, ktorý má byť týmto zákonom prinesený, no a tým je tá ochrana krajiny v I a v II. stupni.
No a prečo je to teda dôležité, Menežment celej našej krajiny to akým spôsobom plánujeme čo s ňou robíme, to akým spôsobom ju využívame a aj chránime v celom jej celku má zásadný vplyv na ekologickú stabilitu. Je to špeciálne dôležité v kontexte zmeny klímy, na tom sme sa tiež už po nejakých nezhodách zhodli aj s nominantami SNS, že teda klimatická zmena je tu s nami a žijeme ju. A je to aj dôležité v kontexte ochrany biodiverzity, ak to mám preložiť do jednoduchšej reči, tak tým environmentálnym výzvam, ktorým v súčasnosti čelíme medzi ktoré patrí aj klimatická zmena, tak jej dokážeme čeliť len vtedy ak na tom pripravíme našu krajinu v celku, to znamená nielen chránených chránené územia nielen národné parky, ale jednoducho v jej celku, celú našu krajinu aj ten prvý a druhý stupeň, na to, aby sme s klimatickou zmenou efektívne bojovať potrebujeme zachovať tie krajinné štruktúry, ktoré plnia napríklad vodozádrž vodozádržnú funkciu čiže pôsobia preventívne z hľadiska povodní alebo napríklad aj z hľadiska veternej erózie, no a keď si to tak to sa samozrejem nie je samoúčelné, to nám potom pomáha chrániť sídla najmä v kontexte tých povodní je to celkom jasné, ale je to aj záujem poľnohospodárstva, keď sa bavíme trebars o tej veternej erózii, keď si zachováme tie krajinné štruktúry, ktoré nám pomáhajú vodu zádržnú funkciu tak to nie je prínosné len z hľadiska povodní, alebo menežmentu povodní, ale je to napríklad prínosné aj z hľadiska ochrany zásob pitnej vody, tu si asi nemusíme hovoriť ako veľmi sa to našej spoločnosti dotýka a ako veľmi ej to pre nás dôležité.
A o túto krajinnú štruktúru prídeme, stratí sa tým naša schopnosť adaptovať sa na zmenu klímy, nebudeme schopný čeliť povodniam, horúčavám, suchu ani iný extrémom počasia bez významných škôd na majetku a aj strata na živote lebo akokoľvek nám to môže znieť abstraktne a vzdialene, klimatická zmena a ňou spôsobované trebars vlny horúčav už dnes máme vyčíslené v stovkách predčasných úmrtí a a takto by sme sa mohli pri jednotlivých extrémoch počasia baviť ďalej.
No a teda samozrejme ak sa ak si chceme predstaviť čo je to tá krajinná štruktúra a jej prvky môžeme si veľmi pokojne predstaviť predmet našej rozpravy, ktorú sme tu mali v súvislosti s výrubmi drevín, tam sme sa bavili o rôznych medziach o rôznych remískach, brehových porastoch, tak to je všetko tá krajinná štruktúra, ktorá nám pomáha napríklad adaptovať sa na klimatickú zmenu, zvládať lepšie prívalové zrážky atď. čiže tam už nám akoby napovedá ten zákon ako dopadol hoci bol teda vetovaný pani prezidentkou, tak ten prístup vládnej koalície nám trošku asi aj napovedá ako to súčasný minister vidí.
No ale je tu teda tento zákon a o krajinnom plánovaní, ktorý dal aj pánovi ministrovi ďalšiu šancu postaviť sa k týmto environmentálnym výzvam, ktorým čelíme, ktoré by mali byť osobným záujmom jeho profesionálnym záujmom, jeho profesionálnym záujmom, dal mu novú šancu postaviť sa k tomu ako by teda bolo vhodné ministra životného prostredia, čiže toto všetko ochranu krajinných štruktúr mal riešiť mal by riešiť zákon o krajinnom plánovaní, nech nehovorím rovno v minulom čase, to je ako keby som nedávala šancu. No problémom je, že ono to znie pekne, je to súčasťou plánu obnovy, niečo je v tom zákone napísané, ale ten zákon má jeden hlaný nedostatok o ktorom budem hovoriť, pre ktorý z môjho pohľadu neplní svoj účel, ten hlavný účel, ktorý by mal mať, ten hlavný účel, ktorý je spomínaný aj v rámci Plánu obnovy. Krajinné plánovanie samozrejme počíta aj s tvorbou krajinných plánov, no a aby tieto krajinné plány mali zmysel a aby sa dodržiavala nejaká logika krajinného plánovania, bez ktorej to nemá váhu, bez ktorej to proste nerobme, nemá to zmysel, tak tie krajinné plány tým, že sa týkajú celej krajiny vo svojom celku, tak na to, aby to malo zmysel museli by mať prioritu, a byť nadradené napríklad územnému plánovaniu, byť nadradené v stavebných konaniach, ale aj napríklad aj pre dokumenty, ako je plán menežmentu povodní, čo myslím, že dáva celkom zmysel, že ak toto má byť nástroj pre integrovaný menežment krajiny, ktorým si zabezpečíme prispôsobenie extrémom počasia, ako sú napríklad aj prívalové dažde, z ktorých potom prichádzajú aj povodne, tak aby to dávalo zmysel, tak aj taký plán plán menežmentu povodní by predsa sa mal riadiť tými krajinnými plánmi. Lenže a tu budem veľmi konkrétna vo vládnom návrhu sa dočítame že citujem ,,krajinné plánovanie je funkčne prepojené s ostatnými priestorovo plánovacími procesmi a vytvára povinne využívaný podklad pre všetky priestorové plánovacie koncepcie, atď, no tu sa pristavím pri tom problematickom pojme povinne používaný podklad. Ja sa pýtam, pán minister, čo to vlastne znamená povinne používaný podklad, akože čo podložím si ním stolík, keď mi nestojí dobre, alebo sa ním budem ovievať, keď bude v lete teplo? Čo je to ten povinne používaný podklad, lebo toto v krajinných plánov nerobí nič čo by bolo právne záväzné, jednoducho z tohto návrhu to nijako nevyplýva a ja hovorím, že potom to nemusíme ani robiť, pretože sa na to len tvárime.
A ono je to v skutočnosti ešte horšie, pretože nielenže tie krajinné plány nie sú nadradené, nie sú záväzné dokonca skutočnosti pri tvorbe týchto krajinných plánov Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, ale aj obce a vyššie územné celky budú môcť vydávať záväzné stanoviská k tým krajinným plánom, čiže to je úplne opačná dynamika ako by si tá logika toho, ten účel tej reformy vyžadoval. To znamená, že ten krajinný plán nebude znamenať nič pri tvorbe územných plánov, nič záväzné a to tiež máme skúsenosť čo na Slovensku znamená, ale naopak, keď sa bude tvoriť krajinný plán tak obec, Úrad pre územné plánovanie výstavbu, VÚC, budú môcť vydať záväzné stanovisko k tvorbe krajinného plánu, čiže to opakujem to je úplne opačná dynamika ako by sme potrebovali, je samozrejme úplne legitímne, aby či úrad, obce alebo VÚC mohli vydávať stanoviská ale ak ich urobíme záväznými tak nesplníme účel tohto zákona, účel reformy a ja sa pýtam na čo na čo to potom vôbec robíme a mne sa teda veľmi páčilo, že síce sme sa pri prvotnom vstupe pána ministra nedozvedeli vlastne prečo je to dôležité a čo je to teda to krajinné plánovanie, ale dozvedeli sme sa, že tento zákon je vyvážený, a je ja nerozumiem celkom tejto definícii vyváženosti pokiaľ ten zákon nespĺňa svoj základný účel a je to vlastne úplne pro forma čo je na tom vyvážené v kontexte s územným plánovaním alebo ďalšími podkladmi, lebo ja teda tam nič také nevidím a snáď posledným detailom v tomto kontexte, prečo to nemá zmysel, prečo je to jednoducho bezzubo napísané a navrhnuté je že v zákone chýba akákoľvek lehota pre tvorbu týchto krajinných plánov, to znamená, že nie je tam vôbec žiadny záväzný termín dokedy by mali byť vypracované, a tam máme napríklad skúsenosti z environmentálnych záťaží, kde máme nejaké programy, máme nejaké plány, máme nejaké plány, ktoré musia vypracovať tí jednotliví tie subjekty, ktoré majú sanácie environmentálne záťaží realizovať ale nie sú záväzné a tak sa nedejú, čiže aj to že nemáme lehoty, je pekné, že v tom zákone je napísané, že by sa tieto krajinné plány ktoré nie sú pre nikoho záväzné mali vypracovať, keď vlastne nemáme ani povedané, že dokedy by sa malo tak stať a vieme si predstaviť kedy sa tak asi stane.
No a ja teda spomeniem, v tom zákone sú rôzne absurdnosti, toto je akoby to čo som načrtla sú skôr povedala by som, že tá hlavná námietka prečo ja ten zákon považujem za nefunkčný, neefektívny ale sú tam aj rôzne ďalšie absurdnosti, za všetko spomeniem jednu.
Tento zákon zavádza definíciu pojmu ekologická únosnosť. Opäť to nie je niečo o čom by sme počuli od pána navrhovateľa, ja myslím, že by to že by to aj znelo fajn, ja osobne to považujem za dôležitý pojem, je dobré, že je v tomto zákone a teda skúsim ho teda trošku objasniť čo je to teda tá ekologická únosnosť, no my veľmi často robíme, teda za mňa tú chybu, ale robíme ju často taký alebo berieme to tak, že príroda, zdroje, ktoré z nej využívame, spôsob a mieru, ktorou krajinu využívame, to všetko berieme ako samozrejmosť, to všetko robíme proste dennodenne, nejako s tou krajinou narábame, nejako narábame s tými zdrojmi a my to berieme za samozrejmosť, lenže.... príroda, zdroje, ktoré z nej využívame, spôsob a mieru, ktorou krajinu využívame, to všetko berieme ako samozrejmosť. To všetko proste robíme dennodenne, nejako s tou krajinou narábame, nejako narábame s tými zdrojmi a my to bereme za samozrejmosť. Lenže ono to samozrejmosťou nie je, o tom sú aj tie environmentálne výzvy, ktoré som v úvode spomínala. V tomto kontexte ekologickej únosnosti sa môžme rozprávať o kolapse ekosystémov, to je keď prekročíme tú ekologickú únosnosť. Možno ste počuli v tejto súvislosti s kolapse ekosystémov ako je napríklad, ako sú napríklad korálové útesy, čo sa nám môže zdať vzdialené, ale to je niečo, o čom ste možno aj, kolegovia a kolegyne, niekedy počuli. Možno ste počuli o možnom kolapse dažďovým pralesov a možno ste počuli o dezertifikácii, ale opäť, to sú asi veci, ktoré znejú vzdialene, že sa nás nemajú ako týkať tu v strednej Európe.
No ale predzvesťou, že sa blížime k hranici nejakej ekologickej únosnosti je napríklad aj znižovanie úrodnosti pôdy, o ktorej si myslím, že by aj poľnohospodári na Slovensku vedeli dosť veľa rozprávať. Keď vám na poliach nič nenarastie bez intenzívneho hnojenia, bez intenzívneho chemického ošetrovania a z roka na rok sa to zhoršuje. Tak aj to je predzvesťou, alebo aj to je dôležité, aj to je to, čo prináša, ak sa približujeme k hranici ekologickej únosnosti. Keď napríklad korytá tých zregulovaných riek, ktoré nám vraj celý svet závidí, to sa priznám, že ma celkom pobavilo, to som ešte nepočula, určite som sa tým zatiaľ v zahraničí nikdy nechválila, také tie korytá z regulovaných riek už nevedia zadržať väčšie zrážky a príde povodeň, tak to je takisto blíženie sa alebo prekračovanie tej hranice ekologickej únosnosti. Keď staviame bezhlavo, keď betónujeme, staviame múry a nepriepustné plochy a potom počas horúčav sa doslova varíme vo vlastnej šťave aj v noci, pretože namiesto ochladzujúceho efektu tej krajiny sa naopak dostaví efekt tepelného ostrova, kde tie rozhorúčené povrchy v noci ohrievajú naše prostredie, tak aj tam bola prekročená ekologická únosnosť územia. No a myslím si, že na tých príkladoch aj tuto zo Slovenska je pomerne jasné, že to nie je nejaký abstraktný koncept, ale že na to doplácame my všetci a že sa to týka náš všetkých.
No tak možno by sme si pomysleli, že veď super, nie, že je to v tom zákone, že zákon prichádza s definíciou ekologickej únosnosti, dôležitá vec. No ale problém je, že tá definícia tam je a ten zákon s ňou potom v nejakej ďalšej časti neoperuje, nikde ju nespomína, nijakým spôsobom ju nevyužíva. Ja tomu hovorím premárnená šanca, vykuchaný zákon alebo tiež taká kamufláž, možno ste to niekedy zažili, keď po rozsiahlej, intenzívnej ťažbe v lese nechajú dva rady stromov od cesty, aby nebolo vidno tú holinu vo vnútri, tak toto je ten zákon. Vykuchaný, bezzubý, bez pointy. Za mňa teda ak sa tento zákon prijme v tomto znení, bude to zbytočná legislatíva, to je asi jediná, na čom sa s pánom ministrom zhodneme, bude to zbytočný zákon bez reálneho dopadu na ochranu prírody a krajiny, a to je obrovská škoda, na tom sa už asi s ministrom nezhodneme, pretože inak by ten návrh zákona vyzeral inak. A z tohto dôvodu tejto nezhody aj s pánom ministrom my v Progresívnom Slovensku budeme hlasovať proti.
Ďakujem.
|
Ďakujem pekne pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, poďme teda celkom zrýchlene ako to už býva zvykom k podstate veci. My sa tu teda rozprávame o zákone o krajinnom plánovaní, ale ja som vlastne veľmi nepočula ani od pána ministra že by vôbec predstavil tú podstatu, že čo je to krajinné plánovanie, počuli sme o tom, že je to zbytočné, že je to nezmysel, ale nepočuli sme, že čo to teda má byť. Tak ja si dovolím to ozrejmiť, budem sa snažiť aby to bolo aj formálne a aj zrozumiteľné, dúfam, že sa mi to teda podarí, hoci ja nie som navrhovateľka tohto zákona, ale považujem za dôležité, aby sme vedeli o čom diskutujeme, krajinné plánovanie a ten zákon je nejaký legislatívny rámec, ktorý nám vytvára nástroj na integrovaný menežment krajiny, v jej celku, to znamená na menežment, na spôsob akým pristupujeme k našej krajine v celku dbajúc na všetky jej funkcie a na všetky potreby, ktoré by mal v spoločnosti napĺňať. Vychádza pôvodne z Dohovoru o krajine Rady Európy, kde sme sa zaviazali ako SLovensko citujem ,,právne uznať krajinu ako základnú zložku prostredia obyvateľstva, ako vyjadrenie rozmanitosti ich spoločného kultúrneho a prírodného dedičstva a základ ich identity.
J si myslím, že na tomto by sme sa celkom prierezovo mohli zhodnúť, aj s nominantami SNS. A účelom tohto zákona je teda ochrana krajiny, tento dohovor sa stal platným pre Slovensko ešte v roku 2005, doteraz to nebol zákon, nemáme takýto zákon, neexistoval a bolo to čiastkovo riešené v iných predpisoch o o čom vlastne rozprával aj pán minister, dokonca ešte v marci tvrdil, že ten zákon nepotrebujeme, práveže je to riešené v iných predpisoch, ale tým, že to máme dnes na stole predpokladám, že to bolo ako sme to tvrdili, tak ako prečo to vôbec je v tom Pláne obnovy, že to v skutočnosti v tých predpisoch nie je, ten problém totiž je, že nemáme dostatočné predpisy, ktoré by zabezpečovali ochranu krajiny, ktorá sa nachádza v prvom a druhom stupni ochrany, tieto jednoducho nedisponujú, alebo my nedisponujeme nástrojmi, tak aby sme ich vedeli chrániť, trošku sa to pomenilo zloženie. Tak ja len ozrejmil, že prvý stupeň ochrany to je vlastne celé Slovensko, ktoré nie je iným spôsobom prísnejšie chránené, čiže napríklad v chránených krajinných oblastiach, rezerváciách alebo národných parkoch, čiže podľa mňa to tak má byť, že celú našu krajinu by sme si mali ceniť a chrániť lebo je podľa mňa teda je to naším prostredím, v ktorom žijeme.
Ja osobne na tú formu či to má byť zákon alebo či by sa to malo upraviť v jednotlivých predpisoch nemám úplne vyhranený názor, zvolilo sa to v rámci Plánu obnovy tak, že tu bude separátny zákon, ja si osobne myslím, že tento aspekt by si možno Európska komisia nechala vysvetliť pokiaľ by sme sa to rozhodli prehodnotiť a nemyslím si, že je to niečo na čom by bolo treba na čo by sa to lámalo, dôležitá je tá podstata, ten účel, ktorý má byť týmto zákonom prinesený, no a tým je tá ochrana krajiny v I a v II. stupni.
No a prečo je to teda dôležité, Menežment celej našej krajiny to akým spôsobom plánujeme čo s ňou robíme, to akým spôsobom ju využívame a aj chránime v celom jej celku má zásadný vplyv na ekologickú stabilitu. Je to špeciálne dôležité v kontexte zmeny klímy, na tom sme sa tiež už po nejakých nezhodách zhodli aj s nominantami SNS, že teda klimatická zmena je tu s nami a žijeme ju. A je to aj dôležité v kontexte ochrany biodiverzity, ak to mám preložiť do jednoduchšej reči, tak tým environmentálnym výzvam, ktorým v súčasnosti čelíme medzi ktoré patrí aj klimatická zmena, tak jej dokážeme čeliť len vtedy ak na tom pripravíme našu krajinu v celku, to znamená nielen chránených chránené územia nielen národné parky, ale jednoducho v jej celku, celú našu krajinu aj ten prvý a druhý stupeň, na to, aby sme s klimatickou zmenou efektívne bojovať potrebujeme zachovať tie krajinné štruktúry, ktoré plnia napríklad vodozádrž vodozádržnú funkciu čiže pôsobia preventívne z hľadiska povodní alebo napríklad aj z hľadiska veternej erózie, no a keď si to tak to sa samozrejem nie je samoúčelné, to nám potom pomáha chrániť sídla najmä v kontexte tých povodní je to celkom jasné, ale je to aj záujem poľnohospodárstva, keď sa bavíme trebars o tej veternej erózii, keď si zachováme tie krajinné štruktúry, ktoré nám pomáhajú vodu zádržnú funkciu tak to nie je prínosné len z hľadiska povodní, alebo menežmentu povodní, ale je to napríklad prínosné aj z hľadiska ochrany zásob pitnej vody, tu si asi nemusíme hovoriť ako veľmi sa to našej spoločnosti dotýka a ako veľmi ej to pre nás dôležité.
A o túto krajinnú štruktúru prídeme, stratí sa tým naša schopnosť adaptovať sa na zmenu klímy, nebudeme schopný čeliť povodniam, horúčavám, suchu ani iný extrémom počasia bez významných škôd na majetku a aj strata na živote lebo akokoľvek nám to môže znieť abstraktne a vzdialene, klimatická zmena a ňou spôsobované trebars vlny horúčav už dnes máme vyčíslené v stovkách predčasných úmrtí a a takto by sme sa mohli pri jednotlivých extrémoch počasia baviť ďalej.
No a teda samozrejme ak sa ak si chceme predstaviť čo je to tá krajinná štruktúra a jej prvky môžeme si veľmi pokojne predstaviť predmet našej rozpravy, ktorú sme tu mali v súvislosti s výrubmi drevín, tam sme sa bavili o rôznych medziach o rôznych remískach, brehových porastoch, tak to je všetko tá krajinná štruktúra, ktorá nám pomáha napríklad adaptovať sa na klimatickú zmenu, zvládať lepšie prívalové zrážky atď. čiže tam už nám akoby napovedá ten zákon ako dopadol hoci bol teda vetovaný pani prezidentkou, tak ten prístup vládnej koalície nám trošku asi aj napovedá ako to súčasný minister vidí.
No ale je tu teda tento zákon a o krajinnom plánovaní, ktorý dal aj pánovi ministrovi ďalšiu šancu postaviť sa k týmto environmentálnym výzvam, ktorým čelíme, ktoré by mali byť osobným záujmom jeho profesionálnym záujmom, jeho profesionálnym záujmom, dal mu novú šancu postaviť sa k tomu ako by teda bolo vhodné ministra životného prostredia, čiže toto všetko ochranu krajinných štruktúr mal riešiť mal by riešiť zákon o krajinnom plánovaní, nech nehovorím rovno v minulom čase, to je ako keby som nedávala šancu. No problémom je, že ono to znie pekne, je to súčasťou plánu obnovy, niečo je v tom zákone napísané, ale ten zákon má jeden hlaný nedostatok o ktorom budem hovoriť, pre ktorý z môjho pohľadu neplní svoj účel, ten hlavný účel, ktorý by mal mať, ten hlavný účel, ktorý je spomínaný aj v rámci Plánu obnovy. Krajinné plánovanie samozrejme počíta aj s tvorbou krajinných plánov, no a aby tieto krajinné plány mali zmysel a aby sa dodržiavala nejaká logika krajinného plánovania, bez ktorej to nemá váhu, bez ktorej to proste nerobme, nemá to zmysel, tak tie krajinné plány tým, že sa týkajú celej krajiny vo svojom celku, tak na to, aby to malo zmysel museli by mať prioritu, a byť nadradené napríklad územnému plánovaniu, byť nadradené v stavebných konaniach, ale aj napríklad aj pre dokumenty, ako je plán menežmentu povodní, čo myslím, že dáva celkom zmysel, že ak toto má byť nástroj pre integrovaný menežment krajiny, ktorým si zabezpečíme prispôsobenie extrémom počasia, ako sú napríklad aj prívalové dažde, z ktorých potom prichádzajú aj povodne, tak aby to dávalo zmysel, tak aj taký plán plán menežmentu povodní by predsa sa mal riadiť tými krajinnými plánmi. Lenže a tu budem veľmi konkrétna vo vládnom návrhu sa dočítame že citujem ,,krajinné plánovanie je funkčne prepojené s ostatnými priestorovo plánovacími procesmi a vytvára povinne využívaný podklad pre všetky priestorové plánovacie koncepcie, atď, no tu sa pristavím pri tom problematickom pojme povinne používaný podklad. Ja sa pýtam, pán minister, čo to vlastne znamená povinne používaný podklad, akože čo podložím si ním stolík, keď mi nestojí dobre, alebo sa ním budem ovievať, keď bude v lete teplo? Čo je to ten povinne používaný podklad, lebo toto v krajinných plánov nerobí nič čo by bolo právne záväzné, jednoducho z tohto návrhu to nijako nevyplýva a ja hovorím, že potom to nemusíme ani robiť, pretože sa na to len tvárime.
A ono je to v skutočnosti ešte horšie, pretože nielenže tie krajinné plány nie sú nadradené, nie sú záväzné dokonca skutočnosti pri tvorbe týchto krajinných plánov Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, ale aj obce a vyššie územné celky budú môcť vydávať záväzné stanoviská k tým krajinným plánom, čiže to je úplne opačná dynamika ako by si tá logika toho, ten účel tej reformy vyžadoval. To znamená, že ten krajinný plán nebude znamenať nič pri tvorbe územných plánov, nič záväzné a to tiež máme skúsenosť čo na Slovensku znamená, ale naopak, keď sa bude tvoriť krajinný plán tak obec, Úrad pre územné plánovanie výstavbu, VÚC, budú môcť vydať záväzné stanovisko k tvorbe krajinného plánu, čiže to opakujem to je úplne opačná dynamika ako by sme potrebovali, je samozrejme úplne legitímne, aby či úrad, obce alebo VÚC mohli vydávať stanoviská ale ak ich urobíme záväznými tak nesplníme účel tohto zákona, účel reformy a ja sa pýtam na čo na čo to potom vôbec robíme a mne sa teda veľmi páčilo, že síce sme sa pri prvotnom vstupe pána ministra nedozvedeli vlastne prečo je to dôležité a čo je to teda to krajinné plánovanie, ale dozvedeli sme sa, že tento zákon je vyvážený, a je ja nerozumiem celkom tejto definícii vyváženosti pokiaľ ten zákon nespĺňa svoj základný účel a je to vlastne úplne pro forma čo je na tom vyvážené v kontexte s územným plánovaním alebo ďalšími podkladmi, lebo ja teda tam nič také nevidím a snáď posledným detailom v tomto kontexte, prečo to nemá zmysel, prečo je to jednoducho bezzubo napísané a navrhnuté je že v zákone chýba akákoľvek lehota pre tvorbu týchto krajinných plánov, to znamená, že nie je tam vôbec žiadny záväzný termín dokedy by mali byť vypracované, a tam máme napríklad skúsenosti z environmentálnych záťaží, kde máme nejaké programy, máme nejaké plány, máme nejaké plány, ktoré musia vypracovať tí jednotliví tie subjekty, ktoré majú sanácie environmentálne záťaží realizovať ale nie sú záväzné a tak sa nedejú, čiže aj to že nemáme lehoty, je pekné, že v tom zákone je napísané, že by sa tieto krajinné plány ktoré nie sú pre nikoho záväzné mali vypracovať, keď vlastne nemáme ani povedané, že dokedy by sa malo tak stať a vieme si predstaviť kedy sa tak asi stane.
No a ja teda spomeniem, v tom zákone sú rôzne absurdnosti, toto je akoby to čo som načrtla sú skôr povedala by som, že tá hlavná námietka prečo ja ten zákon považujem za nefunkčný, neefektívny ale sú tam aj rôzne ďalšie absurdnosti, za všetko spomeniem jednu.
Tento zákon zavádza definíciu pojmu ekologická únosnosť. Opäť to nie je niečo o čom by sme počuli od pána navrhovateľa, ja myslím, že by to že by to aj znelo fajn, ja osobne to považujem za dôležitý pojem, je dobré, že je v tomto zákone a teda skúsim ho teda trošku objasniť čo je to teda tá ekologická únosnosť, no my veľmi často robíme, teda za mňa tú chybu, ale robíme ju často taký alebo berieme to tak, že príroda, zdroje, ktoré z nej využívame, spôsob a mieru, ktorou krajinu využívame, to všetko berieme ako samozrejmosť, to všetko robíme proste dennodenne, nejako s tou krajinou narábame, nejako narábame s tými zdrojmi a my to berieme za samozrejmosť, lenže.... príroda, zdroje, ktoré z nej využívame, spôsob a mieru, ktorou krajinu využívame, to všetko berieme ako samozrejmosť. To všetko proste robíme dennodenne, nejako s tou krajinou narábame, nejako narábame s tými zdrojmi a my to bereme za samozrejmosť. Lenže ono to samozrejmosťou nie je, o tom sú aj tie environmentálne výzvy, ktoré som v úvode spomínala. V tomto kontexte ekologickej únosnosti sa môžme rozprávať o kolapse ekosystémov, to je keď prekročíme tú ekologickú únosnosť. Možno ste počuli v tejto súvislosti s kolapse ekosystémov ako je napríklad, ako sú napríklad korálové útesy, čo sa nám môže zdať vzdialené, ale to je niečo, o čom ste možno aj, kolegovia a kolegyne, niekedy počuli. Možno ste počuli o možnom kolapse dažďovým pralesov a možno ste počuli o dezertifikácii, ale opäť, to sú asi veci, ktoré znejú vzdialene, že sa nás nemajú ako týkať tu v strednej Európe.
No ale predzvesťou, že sa blížime k hranici nejakej ekologickej únosnosti je napríklad aj znižovanie úrodnosti pôdy, o ktorej si myslím, že by aj poľnohospodári na Slovensku vedeli dosť veľa rozprávať. Keď vám na poliach nič nenarastie bez intenzívneho hnojenia, bez intenzívneho chemického ošetrovania a z roka na rok sa to zhoršuje. Tak aj to je predzvesťou, alebo aj to je dôležité, aj to je to, čo prináša, ak sa približujeme k hranici ekologickej únosnosti. Keď napríklad korytá tých zregulovaných riek, ktoré nám vraj celý svet závidí, to sa priznám, že ma celkom pobavilo, to som ešte nepočula, určite som sa tým zatiaľ v zahraničí nikdy nechválila, také tie korytá z regulovaných riek už nevedia zadržať väčšie zrážky a príde povodeň, tak to je takisto blíženie sa alebo prekračovanie tej hranice ekologickej únosnosti. Keď staviame bezhlavo, keď betónujeme, staviame múry a nepriepustné plochy a potom počas horúčav sa doslova varíme vo vlastnej šťave aj v noci, pretože namiesto ochladzujúceho efektu tej krajiny sa naopak dostaví efekt tepelného ostrova, kde tie rozhorúčené povrchy v noci ohrievajú naše prostredie, tak aj tam bola prekročená ekologická únosnosť územia. No a myslím si, že na tých príkladoch aj tuto zo Slovenska je pomerne jasné, že to nie je nejaký abstraktný koncept, ale že na to doplácame my všetci a že sa to týka náš všetkých.
No tak možno by sme si pomysleli, že veď super, nie, že je to v tom zákone, že zákon prichádza s definíciou ekologickej únosnosti, dôležitá vec. No ale problém je, že tá definícia tam je a ten zákon s ňou potom v nejakej ďalšej časti neoperuje, nikde ju nespomína, nijakým spôsobom ju nevyužíva. Ja tomu hovorím premárnená šanca, vykuchaný zákon alebo tiež taká kamufláž, možno ste to niekedy zažili, keď po rozsiahlej, intenzívnej ťažbe v lese nechajú dva rady stromov od cesty, aby nebolo vidno tú holinu vo vnútri, tak toto je ten zákon. Vykuchaný, bezzubý, bez pointy. Za mňa teda ak sa tento zákon prijme v tomto znení, bude to zbytočná legislatíva, to je asi jediná, na čom sa s pánom ministrom zhodneme, bude to zbytočný zákon bez reálneho dopadu na ochranu prírody a krajiny, a to je obrovská škoda, na tom sa už asi s ministrom nezhodneme, pretože inak by ten návrh zákona vyzeral inak. A z tohto dôvodu tejto nezhody aj s pánom ministrom my v Progresívnom Slovensku budeme hlasovať proti.
Ďakujem.
|
Ďakujem pekne pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, poďme teda celkom zrýchlene ako to už býva zvykom k podstate veci. My sa tu teda rozprávame o zákone o krajinnom plánovaní, ale ja som vlastne veľmi nepočula ani od pána ministra že by vôbec predstavil tú podstatu, že čo je to krajinné plánovanie, počuli sme o tom, že je to zbytočné, že je to nezmysel, ale nepočuli sme, že čo to teda má byť. Tak ja si dovolím to ozrejmiť, budem sa snažiť aby to bolo aj formálne a aj zrozumiteľné, dúfam, že sa mi to teda podarí, hoci ja nie som navrhovateľka tohto zákona, ale považujem za dôležité, aby sme vedeli o čom diskutujeme, krajinné plánovanie a ten zákon je nejaký legislatívny rámec, ktorý nám vytvára nástroj na integrovaný menežment krajiny, v jej celku, to znamená na menežment, na spôsob akým pristupujeme k našej krajine v celku dbajúc na všetky jej funkcie a na všetky potreby, ktoré by mal v spoločnosti napĺňať. Vychádza pôvodne z Dohovoru o krajine Rady Európy, kde sme sa zaviazali ako SLovensko citujem ,,právne uznať krajinu ako základnú zložku prostredia obyvateľstva, ako vyjadrenie rozmanitosti ich spoločného kultúrneho a prírodného dedičstva a základ ich identity.
J si myslím, že na tomto by sme sa celkom prierezovo mohli zhodnúť, aj s nominantami SNS. A účelom tohto zákona je teda ochrana krajiny, tento dohovor sa stal platným pre Slovensko ešte v roku 2005, doteraz to nebol zákon, nemáme takýto zákon, neexistoval a bolo to čiastkovo riešené v iných predpisoch o o čom vlastne rozprával aj pán minister, dokonca ešte v marci tvrdil, že ten zákon nepotrebujeme, práveže je to riešené v iných predpisoch, ale tým, že to máme dnes na stole predpokladám, že to bolo ako sme to tvrdili, tak ako prečo to vôbec je v tom Pláne obnovy, že to v skutočnosti v tých predpisoch nie je, ten problém totiž je, že nemáme dostatočné predpisy, ktoré by zabezpečovali ochranu krajiny, ktorá sa nachádza v prvom a druhom stupni ochrany, tieto jednoducho nedisponujú, alebo my nedisponujeme nástrojmi, tak aby sme ich vedeli chrániť, trošku sa to pomenilo zloženie. Tak ja len ozrejmil, že prvý stupeň ochrany to je vlastne celé Slovensko, ktoré nie je iným spôsobom prísnejšie chránené, čiže napríklad v chránených krajinných oblastiach, rezerváciách alebo národných parkoch, čiže podľa mňa to tak má byť, že celú našu krajinu by sme si mali ceniť a chrániť lebo je podľa mňa teda je to naším prostredím, v ktorom žijeme.
Ja osobne na tú formu či to má byť zákon alebo či by sa to malo upraviť v jednotlivých predpisoch nemám úplne vyhranený názor, zvolilo sa to v rámci Plánu obnovy tak, že tu bude separátny zákon, ja si osobne myslím, že tento aspekt by si možno Európska komisia nechala vysvetliť pokiaľ by sme sa to rozhodli prehodnotiť a nemyslím si, že je to niečo na čom by bolo treba na čo by sa to lámalo, dôležitá je tá podstata, ten účel, ktorý má byť týmto zákonom prinesený, no a tým je tá ochrana krajiny v I a v II. stupni.
No a prečo je to teda dôležité, Menežment celej našej krajiny to akým spôsobom plánujeme čo s ňou robíme, to akým spôsobom ju využívame a aj chránime v celom jej celku má zásadný vplyv na ekologickú stabilitu. Je to špeciálne dôležité v kontexte zmeny klímy, na tom sme sa tiež už po nejakých nezhodách zhodli aj s nominantami SNS, že teda klimatická zmena je tu s nami a žijeme ju. A je to aj dôležité v kontexte ochrany biodiverzity, ak to mám preložiť do jednoduchšej reči, tak tým environmentálnym výzvam, ktorým v súčasnosti čelíme medzi ktoré patrí aj klimatická zmena, tak jej dokážeme čeliť len vtedy ak na tom pripravíme našu krajinu v celku, to znamená nielen chránených chránené územia nielen národné parky, ale jednoducho v jej celku, celú našu krajinu aj ten prvý a druhý stupeň, na to, aby sme s klimatickou zmenou efektívne bojovať potrebujeme zachovať tie krajinné štruktúry, ktoré plnia napríklad vodozádrž vodozádržnú funkciu čiže pôsobia preventívne z hľadiska povodní alebo napríklad aj z hľadiska veternej erózie, no a keď si to tak to sa samozrejem nie je samoúčelné, to nám potom pomáha chrániť sídla najmä v kontexte tých povodní je to celkom jasné, ale je to aj záujem poľnohospodárstva, keď sa bavíme trebars o tej veternej erózii, keď si zachováme tie krajinné štruktúry, ktoré nám pomáhajú vodu zádržnú funkciu tak to nie je prínosné len z hľadiska povodní, alebo menežmentu povodní, ale je to napríklad prínosné aj z hľadiska ochrany zásob pitnej vody, tu si asi nemusíme hovoriť ako veľmi sa to našej spoločnosti dotýka a ako veľmi ej to pre nás dôležité.
A o túto krajinnú štruktúru prídeme, stratí sa tým naša schopnosť adaptovať sa na zmenu klímy, nebudeme schopný čeliť povodniam, horúčavám, suchu ani iný extrémom počasia bez významných škôd na majetku a aj strata na živote lebo akokoľvek nám to môže znieť abstraktne a vzdialene, klimatická zmena a ňou spôsobované trebars vlny horúčav už dnes máme vyčíslené v stovkách predčasných úmrtí a a takto by sme sa mohli pri jednotlivých extrémoch počasia baviť ďalej.
No a teda samozrejme ak sa ak si chceme predstaviť čo je to tá krajinná štruktúra a jej prvky môžeme si veľmi pokojne predstaviť predmet našej rozpravy, ktorú sme tu mali v súvislosti s výrubmi drevín, tam sme sa bavili o rôznych medziach o rôznych remískach, brehových porastoch, tak to je všetko tá krajinná štruktúra, ktorá nám pomáha napríklad adaptovať sa na klimatickú zmenu, zvládať lepšie prívalové zrážky atď. čiže tam už nám akoby napovedá ten zákon ako dopadol hoci bol teda vetovaný pani prezidentkou, tak ten prístup vládnej koalície nám trošku asi aj napovedá ako to súčasný minister vidí.
No ale je tu teda tento zákon a o krajinnom plánovaní, ktorý dal aj pánovi ministrovi ďalšiu šancu postaviť sa k týmto environmentálnym výzvam, ktorým čelíme, ktoré by mali byť osobným záujmom jeho profesionálnym záujmom, jeho profesionálnym záujmom, dal mu novú šancu postaviť sa k tomu ako by teda bolo vhodné ministra životného prostredia, čiže toto všetko ochranu krajinných štruktúr mal riešiť mal by riešiť zákon o krajinnom plánovaní, nech nehovorím rovno v minulom čase, to je ako keby som nedávala šancu. No problémom je, že ono to znie pekne, je to súčasťou plánu obnovy, niečo je v tom zákone napísané, ale ten zákon má jeden hlaný nedostatok o ktorom budem hovoriť, pre ktorý z môjho pohľadu neplní svoj účel, ten hlavný účel, ktorý by mal mať, ten hlavný účel, ktorý je spomínaný aj v rámci Plánu obnovy. Krajinné plánovanie samozrejme počíta aj s tvorbou krajinných plánov, no a aby tieto krajinné plány mali zmysel a aby sa dodržiavala nejaká logika krajinného plánovania, bez ktorej to nemá váhu, bez ktorej to proste nerobme, nemá to zmysel, tak tie krajinné plány tým, že sa týkajú celej krajiny vo svojom celku, tak na to, aby to malo zmysel museli by mať prioritu, a byť nadradené napríklad územnému plánovaniu, byť nadradené v stavebných konaniach, ale aj napríklad aj pre dokumenty, ako je plán menežmentu povodní, čo myslím, že dáva celkom zmysel, že ak toto má byť nástroj pre integrovaný menežment krajiny, ktorým si zabezpečíme prispôsobenie extrémom počasia, ako sú napríklad aj prívalové dažde, z ktorých potom prichádzajú aj povodne, tak aby to dávalo zmysel, tak aj taký plán plán menežmentu povodní by predsa sa mal riadiť tými krajinnými plánmi. Lenže a tu budem veľmi konkrétna vo vládnom návrhu sa dočítame že citujem ,,krajinné plánovanie je funkčne prepojené s ostatnými priestorovo plánovacími procesmi a vytvára povinne využívaný podklad pre všetky priestorové plánovacie koncepcie, atď, no tu sa pristavím pri tom problematickom pojme povinne používaný podklad. Ja sa pýtam, pán minister, čo to vlastne znamená povinne používaný podklad, akože čo podložím si ním stolík, keď mi nestojí dobre, alebo sa ním budem ovievať, keď bude v lete teplo? Čo je to ten povinne používaný podklad, lebo toto v krajinných plánov nerobí nič čo by bolo právne záväzné, jednoducho z tohto návrhu to nijako nevyplýva a ja hovorím, že potom to nemusíme ani robiť, pretože sa na to len tvárime.
A ono je to v skutočnosti ešte horšie, pretože nielenže tie krajinné plány nie sú nadradené, nie sú záväzné dokonca skutočnosti pri tvorbe týchto krajinných plánov Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, ale aj obce a vyššie územné celky budú môcť vydávať záväzné stanoviská k tým krajinným plánom, čiže to je úplne opačná dynamika ako by si tá logika toho, ten účel tej reformy vyžadoval. To znamená, že ten krajinný plán nebude znamenať nič pri tvorbe územných plánov, nič záväzné a to tiež máme skúsenosť čo na Slovensku znamená, ale naopak, keď sa bude tvoriť krajinný plán tak obec, Úrad pre územné plánovanie výstavbu, VÚC, budú môcť vydať záväzné stanovisko k tvorbe krajinného plánu, čiže to opakujem to je úplne opačná dynamika ako by sme potrebovali, je samozrejme úplne legitímne, aby či úrad, obce alebo VÚC mohli vydávať stanoviská ale ak ich urobíme záväznými tak nesplníme účel tohto zákona, účel reformy a ja sa pýtam na čo na čo to potom vôbec robíme a mne sa teda veľmi páčilo, že síce sme sa pri prvotnom vstupe pána ministra nedozvedeli vlastne prečo je to dôležité a čo je to teda to krajinné plánovanie, ale dozvedeli sme sa, že tento zákon je vyvážený, a je ja nerozumiem celkom tejto definícii vyváženosti pokiaľ ten zákon nespĺňa svoj základný účel a je to vlastne úplne pro forma čo je na tom vyvážené v kontexte s územným plánovaním alebo ďalšími podkladmi, lebo ja teda tam nič také nevidím a snáď posledným detailom v tomto kontexte, prečo to nemá zmysel, prečo je to jednoducho bezzubo napísané a navrhnuté je že v zákone chýba akákoľvek lehota pre tvorbu týchto krajinných plánov, to znamená, že nie je tam vôbec žiadny záväzný termín dokedy by mali byť vypracované, a tam máme napríklad skúsenosti z environmentálnych záťaží, kde máme nejaké programy, máme nejaké plány, máme nejaké plány, ktoré musia vypracovať tí jednotliví tie subjekty, ktoré majú sanácie environmentálne záťaží realizovať ale nie sú záväzné a tak sa nedejú, čiže aj to že nemáme lehoty, je pekné, že v tom zákone je napísané, že by sa tieto krajinné plány ktoré nie sú pre nikoho záväzné mali vypracovať, keď vlastne nemáme ani povedané, že dokedy by sa malo tak stať a vieme si predstaviť kedy sa tak asi stane.
No a ja teda spomeniem, v tom zákone sú rôzne absurdnosti, toto je akoby to čo som načrtla sú skôr povedala by som, že tá hlavná námietka prečo ja ten zákon považujem za nefunkčný, neefektívny ale sú tam aj rôzne ďalšie absurdnosti, za všetko spomeniem jednu.
Tento zákon zavádza definíciu pojmu ekologická únosnosť. Opäť to nie je niečo o čom by sme počuli od pána navrhovateľa, ja myslím, že by to že by to aj znelo fajn, ja osobne to považujem za dôležitý pojem, je dobré, že je v tomto zákone a teda skúsim ho teda trošku objasniť čo je to teda tá ekologická únosnosť, no my veľmi často robíme, teda za mňa tú chybu, ale robíme ju často taký alebo berieme to tak, že príroda, zdroje, ktoré z nej využívame, spôsob a mieru, ktorou krajinu využívame, to všetko berieme ako samozrejmosť, to všetko robíme proste dennodenne, nejako s tou krajinou narábame, nejako narábame s tými zdrojmi a my to berieme za samozrejmosť, lenže.... príroda, zdroje, ktoré z nej využívame, spôsob a mieru, ktorou krajinu využívame, to všetko berieme ako samozrejmosť. To všetko proste robíme dennodenne, nejako s tou krajinou narábame, nejako narábame s tými zdrojmi a my to bereme za samozrejmosť. Lenže ono to samozrejmosťou nie je, o tom sú aj tie environmentálne výzvy, ktoré som v úvode spomínala. V tomto kontexte ekologickej únosnosti sa môžme rozprávať o kolapse ekosystémov, to je keď prekročíme tú ekologickú únosnosť. Možno ste počuli v tejto súvislosti s kolapse ekosystémov ako je napríklad, ako sú napríklad korálové útesy, čo sa nám môže zdať vzdialené, ale to je niečo, o čom ste možno aj, kolegovia a kolegyne, niekedy počuli. Možno ste počuli o možnom kolapse dažďovým pralesov a možno ste počuli o dezertifikácii, ale opäť, to sú asi veci, ktoré znejú vzdialene, že sa nás nemajú ako týkať tu v strednej Európe.
No ale predzvesťou, že sa blížime k hranici nejakej ekologickej únosnosti je napríklad aj znižovanie úrodnosti pôdy, o ktorej si myslím, že by aj poľnohospodári na Slovensku vedeli dosť veľa rozprávať. Keď vám na poliach nič nenarastie bez intenzívneho hnojenia, bez intenzívneho chemického ošetrovania a z roka na rok sa to zhoršuje. Tak aj to je predzvesťou, alebo aj to je dôležité, aj to je to, čo prináša, ak sa približujeme k hranici ekologickej únosnosti. Keď napríklad korytá tých zregulovaných riek, ktoré nám vraj celý svet závidí, to sa priznám, že ma celkom pobavilo, to som ešte nepočula, určite som sa tým zatiaľ v zahraničí nikdy nechválila, také tie korytá z regulovaných riek už nevedia zadržať väčšie zrážky a príde povodeň, tak to je takisto blíženie sa alebo prekračovanie tej hranice ekologickej únosnosti. Keď staviame bezhlavo, keď betónujeme, staviame múry a nepriepustné plochy a potom počas horúčav sa doslova varíme vo vlastnej šťave aj v noci, pretože namiesto ochladzujúceho efektu tej krajiny sa naopak dostaví efekt tepelného ostrova, kde tie rozhorúčené povrchy v noci ohrievajú naše prostredie, tak aj tam bola prekročená ekologická únosnosť územia. No a myslím si, že na tých príkladoch aj tuto zo Slovenska je pomerne jasné, že to nie je nejaký abstraktný koncept, ale že na to doplácame my všetci a že sa to týka náš všetkých.
No tak možno by sme si pomysleli, že veď super, nie, že je to v tom zákone, že zákon prichádza s definíciou ekologickej únosnosti, dôležitá vec. No ale problém je, že tá definícia tam je a ten zákon s ňou potom v nejakej ďalšej časti neoperuje, nikde ju nespomína, nijakým spôsobom ju nevyužíva. Ja tomu hovorím premárnená šanca, vykuchaný zákon alebo tiež taká kamufláž, možno ste to niekedy zažili, keď po rozsiahlej, intenzívnej ťažbe v lese nechajú dva rady stromov od cesty, aby nebolo vidno tú holinu vo vnútri, tak toto je ten zákon. Vykuchaný, bezzubý, bez pointy. Za mňa teda ak sa tento zákon prijme v tomto znení, bude to zbytočná legislatíva, to je asi jediná, na čom sa s pánom ministrom zhodneme, bude to zbytočný zákon bez reálneho dopadu na ochranu prírody a krajiny, a to je obrovská škoda, na tom sa už asi s ministrom nezhodneme, pretože inak by ten návrh zákona vyzeral inak. A z tohto dôvodu tejto nezhody aj s pánom ministrom my v Progresívnom Slovensku budeme hlasovať proti.
Ďakujem.
|
Ďakujem pekne pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, poďme teda celkom zrýchlene ako to už býva zvykom k podstate veci. My sa tu teda rozprávame o zákone o krajinnom plánovaní, ale ja som vlastne veľmi nepočula ani od pána ministra že by vôbec predstavil tú podstatu, že čo je to krajinné plánovanie, počuli sme o tom, že je to zbytočné, že je to nezmysel, ale nepočuli sme, že čo to teda má byť. Tak ja si dovolím to ozrejmiť, budem sa snažiť aby to bolo aj formálne a aj zrozumiteľné, dúfam, že sa mi to teda podarí, hoci ja nie som navrhovateľka tohto zákona, ale považujem za dôležité, aby sme vedeli o čom diskutujeme, krajinné plánovanie a ten zákon je nejaký legislatívny rámec, ktorý nám vytvára nástroj na integrovaný menežment krajiny, v jej celku, to znamená na menežment, na spôsob akým pristupujeme k našej krajine v celku dbajúc na všetky jej funkcie a na všetky potreby, ktoré by mal v spoločnosti napĺňať. Vychádza pôvodne z Dohovoru o krajine Rady Európy, kde sme sa zaviazali ako SLovensko citujem ,,právne uznať krajinu ako základnú zložku prostredia obyvateľstva, ako vyjadrenie rozmanitosti ich spoločného kultúrneho a prírodného dedičstva a základ ich identity.
J si myslím, že na tomto by sme sa celkom prierezovo mohli zhodnúť, aj s nominantami SNS. A účelom tohto zákona je teda ochrana krajiny, tento dohovor sa stal platným pre Slovensko ešte v roku 2005, doteraz to nebol zákon, nemáme takýto zákon, neexistoval a bolo to čiastkovo riešené v iných predpisoch o o čom vlastne rozprával aj pán minister, dokonca ešte v marci tvrdil, že ten zákon nepotrebujeme, práveže je to riešené v iných predpisoch, ale tým, že to máme dnes na stole predpokladám, že to bolo ako sme to tvrdili, tak ako prečo to vôbec je v tom Pláne obnovy, že to v skutočnosti v tých predpisoch nie je, ten problém totiž je, že nemáme dostatočné predpisy, ktoré by zabezpečovali ochranu krajiny, ktorá sa nachádza v prvom a druhom stupni ochrany, tieto jednoducho nedisponujú, alebo my nedisponujeme nástrojmi, tak aby sme ich vedeli chrániť, trošku sa to pomenilo zloženie. Tak ja len ozrejmil, že prvý stupeň ochrany to je vlastne celé Slovensko, ktoré nie je iným spôsobom prísnejšie chránené, čiže napríklad v chránených krajinných oblastiach, rezerváciách alebo národných parkoch, čiže podľa mňa to tak má byť, že celú našu krajinu by sme si mali ceniť a chrániť lebo je podľa mňa teda je to naším prostredím, v ktorom žijeme.
Ja osobne na tú formu či to má byť zákon alebo či by sa to malo upraviť v jednotlivých predpisoch nemám úplne vyhranený názor, zvolilo sa to v rámci Plánu obnovy tak, že tu bude separátny zákon, ja si osobne myslím, že tento aspekt by si možno Európska komisia nechala vysvetliť pokiaľ by sme sa to rozhodli prehodnotiť a nemyslím si, že je to niečo na čom by bolo treba na čo by sa to lámalo, dôležitá je tá podstata, ten účel, ktorý má byť týmto zákonom prinesený, no a tým je tá ochrana krajiny v I a v II. stupni.
No a prečo je to teda dôležité, Menežment celej našej krajiny to akým spôsobom plánujeme čo s ňou robíme, to akým spôsobom ju využívame a aj chránime v celom jej celku má zásadný vplyv na ekologickú stabilitu. Je to špeciálne dôležité v kontexte zmeny klímy, na tom sme sa tiež už po nejakých nezhodách zhodli aj s nominantami SNS, že teda klimatická zmena je tu s nami a žijeme ju. A je to aj dôležité v kontexte ochrany biodiverzity, ak to mám preložiť do jednoduchšej reči, tak tým environmentálnym výzvam, ktorým v súčasnosti čelíme medzi ktoré patrí aj klimatická zmena, tak jej dokážeme čeliť len vtedy ak na tom pripravíme našu krajinu v celku, to znamená nielen chránených chránené územia nielen národné parky, ale jednoducho v jej celku, celú našu krajinu aj ten prvý a druhý stupeň, na to, aby sme s klimatickou zmenou efektívne bojovať potrebujeme zachovať tie krajinné štruktúry, ktoré plnia napríklad vodozádrž vodozádržnú funkciu čiže pôsobia preventívne z hľadiska povodní alebo napríklad aj z hľadiska veternej erózie, no a keď si to tak to sa samozrejem nie je samoúčelné, to nám potom pomáha chrániť sídla najmä v kontexte tých povodní je to celkom jasné, ale je to aj záujem poľnohospodárstva, keď sa bavíme trebars o tej veternej erózii, keď si zachováme tie krajinné štruktúry, ktoré nám pomáhajú vodu zádržnú funkciu tak to nie je prínosné len z hľadiska povodní, alebo menežmentu povodní, ale je to napríklad prínosné aj z hľadiska ochrany zásob pitnej vody, tu si asi nemusíme hovoriť ako veľmi sa to našej spoločnosti dotýka a ako veľmi ej to pre nás dôležité.
A o túto krajinnú štruktúru prídeme, stratí sa tým naša schopnosť adaptovať sa na zmenu klímy, nebudeme schopný čeliť povodniam, horúčavám, suchu ani iný extrémom počasia bez významných škôd na majetku a aj strata na živote lebo akokoľvek nám to môže znieť abstraktne a vzdialene, klimatická zmena a ňou spôsobované trebars vlny horúčav už dnes máme vyčíslené v stovkách predčasných úmrtí a a takto by sme sa mohli pri jednotlivých extrémoch počasia baviť ďalej.
No a teda samozrejme ak sa ak si chceme predstaviť čo je to tá krajinná štruktúra a jej prvky môžeme si veľmi pokojne predstaviť predmet našej rozpravy, ktorú sme tu mali v súvislosti s výrubmi drevín, tam sme sa bavili o rôznych medziach o rôznych remískach, brehových porastoch, tak to je všetko tá krajinná štruktúra, ktorá nám pomáha napríklad adaptovať sa na klimatickú zmenu, zvládať lepšie prívalové zrážky atď. čiže tam už nám akoby napovedá ten zákon ako dopadol hoci bol teda vetovaný pani prezidentkou, tak ten prístup vládnej koalície nám trošku asi aj napovedá ako to súčasný minister vidí.
No ale je tu teda tento zákon a o krajinnom plánovaní, ktorý dal aj pánovi ministrovi ďalšiu šancu postaviť sa k týmto environmentálnym výzvam, ktorým čelíme, ktoré by mali byť osobným záujmom jeho profesionálnym záujmom, jeho profesionálnym záujmom, dal mu novú šancu postaviť sa k tomu ako by teda bolo vhodné ministra životného prostredia, čiže toto všetko ochranu krajinných štruktúr mal riešiť mal by riešiť zákon o krajinnom plánovaní, nech nehovorím rovno v minulom čase, to je ako keby som nedávala šancu. No problémom je, že ono to znie pekne, je to súčasťou plánu obnovy, niečo je v tom zákone napísané, ale ten zákon má jeden hlaný nedostatok o ktorom budem hovoriť, pre ktorý z môjho pohľadu neplní svoj účel, ten hlavný účel, ktorý by mal mať, ten hlavný účel, ktorý je spomínaný aj v rámci Plánu obnovy. Krajinné plánovanie samozrejme počíta aj s tvorbou krajinných plánov, no a aby tieto krajinné plány mali zmysel a aby sa dodržiavala nejaká logika krajinného plánovania, bez ktorej to nemá váhu, bez ktorej to proste nerobme, nemá to zmysel, tak tie krajinné plány tým, že sa týkajú celej krajiny vo svojom celku, tak na to, aby to malo zmysel museli by mať prioritu, a byť nadradené napríklad územnému plánovaniu, byť nadradené v stavebných konaniach, ale aj napríklad aj pre dokumenty, ako je plán menežmentu povodní, čo myslím, že dáva celkom zmysel, že ak toto má byť nástroj pre integrovaný menežment krajiny, ktorým si zabezpečíme prispôsobenie extrémom počasia, ako sú napríklad aj prívalové dažde, z ktorých potom prichádzajú aj povodne, tak aby to dávalo zmysel, tak aj taký plán plán menežmentu povodní by predsa sa mal riadiť tými krajinnými plánmi. Lenže a tu budem veľmi konkrétna vo vládnom návrhu sa dočítame že citujem ,,krajinné plánovanie je funkčne prepojené s ostatnými priestorovo plánovacími procesmi a vytvára povinne využívaný podklad pre všetky priestorové plánovacie koncepcie, atď, no tu sa pristavím pri tom problematickom pojme povinne používaný podklad. Ja sa pýtam, pán minister, čo to vlastne znamená povinne používaný podklad, akože čo podložím si ním stolík, keď mi nestojí dobre, alebo sa ním budem ovievať, keď bude v lete teplo? Čo je to ten povinne používaný podklad, lebo toto v krajinných plánov nerobí nič čo by bolo právne záväzné, jednoducho z tohto návrhu to nijako nevyplýva a ja hovorím, že potom to nemusíme ani robiť, pretože sa na to len tvárime.
A ono je to v skutočnosti ešte horšie, pretože nielenže tie krajinné plány nie sú nadradené, nie sú záväzné dokonca skutočnosti pri tvorbe týchto krajinných plánov Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, ale aj obce a vyššie územné celky budú môcť vydávať záväzné stanoviská k tým krajinným plánom, čiže to je úplne opačná dynamika ako by si tá logika toho, ten účel tej reformy vyžadoval. To znamená, že ten krajinný plán nebude znamenať nič pri tvorbe územných plánov, nič záväzné a to tiež máme skúsenosť čo na Slovensku znamená, ale naopak, keď sa bude tvoriť krajinný plán tak obec, Úrad pre územné plánovanie výstavbu, VÚC, budú môcť vydať záväzné stanovisko k tvorbe krajinného plánu, čiže to opakujem to je úplne opačná dynamika ako by sme potrebovali, je samozrejme úplne legitímne, aby či úrad, obce alebo VÚC mohli vydávať stanoviská ale ak ich urobíme záväznými tak nesplníme účel tohto zákona, účel reformy a ja sa pýtam na čo na čo to potom vôbec robíme a mne sa teda veľmi páčilo, že síce sme sa pri prvotnom vstupe pána ministra nedozvedeli vlastne prečo je to dôležité a čo je to teda to krajinné plánovanie, ale dozvedeli sme sa, že tento zákon je vyvážený, a je ja nerozumiem celkom tejto definícii vyváženosti pokiaľ ten zákon nespĺňa svoj základný účel a je to vlastne úplne pro forma čo je na tom vyvážené v kontexte s územným plánovaním alebo ďalšími podkladmi, lebo ja teda tam nič také nevidím a snáď posledným detailom v tomto kontexte, prečo to nemá zmysel, prečo je to jednoducho bezzubo napísané a navrhnuté je že v zákone chýba akákoľvek lehota pre tvorbu týchto krajinných plánov, to znamená, že nie je tam vôbec žiadny záväzný termín dokedy by mali byť vypracované, a tam máme napríklad skúsenosti z environmentálnych záťaží, kde máme nejaké programy, máme nejaké plány, máme nejaké plány, ktoré musia vypracovať tí jednotliví tie subjekty, ktoré majú sanácie environmentálne záťaží realizovať ale nie sú záväzné a tak sa nedejú, čiže aj to že nemáme lehoty, je pekné, že v tom zákone je napísané, že by sa tieto krajinné plány ktoré nie sú pre nikoho záväzné mali vypracovať, keď vlastne nemáme ani povedané, že dokedy by sa malo tak stať a vieme si predstaviť kedy sa tak asi stane.
No a ja teda spomeniem, v tom zákone sú rôzne absurdnosti, toto je akoby to čo som načrtla sú skôr povedala by som, že tá hlavná námietka prečo ja ten zákon považujem za nefunkčný, neefektívny ale sú tam aj rôzne ďalšie absurdnosti, za všetko spomeniem jednu.
Tento zákon zavádza definíciu pojmu ekologická únosnosť. Opäť to nie je niečo o čom by sme počuli od pána navrhovateľa, ja myslím, že by to že by to aj znelo fajn, ja osobne to považujem za dôležitý pojem, je dobré, že je v tomto zákone a teda skúsim ho teda trošku objasniť čo je to teda tá ekologická únosnosť, no my veľmi často robíme, teda za mňa tú chybu, ale robíme ju často taký alebo berieme to tak, že príroda, zdroje, ktoré z nej využívame, spôsob a mieru, ktorou krajinu využívame, to všetko berieme ako samozrejmosť, to všetko robíme proste dennodenne, nejako s tou krajinou narábame, nejako narábame s tými zdrojmi a my to berieme za samozrejmosť, lenže.... príroda, zdroje, ktoré z nej využívame, spôsob a mieru, ktorou krajinu využívame, to všetko berieme ako samozrejmosť. To všetko proste robíme dennodenne, nejako s tou krajinou narábame, nejako narábame s tými zdrojmi a my to bereme za samozrejmosť. Lenže ono to samozrejmosťou nie je, o tom sú aj tie environmentálne výzvy, ktoré som v úvode spomínala. V tomto kontexte ekologickej únosnosti sa môžme rozprávať o kolapse ekosystémov, to je keď prekročíme tú ekologickú únosnosť. Možno ste počuli v tejto súvislosti s kolapse ekosystémov ako je napríklad, ako sú napríklad korálové útesy, čo sa nám môže zdať vzdialené, ale to je niečo, o čom ste možno aj, kolegovia a kolegyne, niekedy počuli. Možno ste počuli o možnom kolapse dažďovým pralesov a možno ste počuli o dezertifikácii, ale opäť, to sú asi veci, ktoré znejú vzdialene, že sa nás nemajú ako týkať tu v strednej Európe.
No ale predzvesťou, že sa blížime k hranici nejakej ekologickej únosnosti je napríklad aj znižovanie úrodnosti pôdy, o ktorej si myslím, že by aj poľnohospodári na Slovensku vedeli dosť veľa rozprávať. Keď vám na poliach nič nenarastie bez intenzívneho hnojenia, bez intenzívneho chemického ošetrovania a z roka na rok sa to zhoršuje. Tak aj to je predzvesťou, alebo aj to je dôležité, aj to je to, čo prináša, ak sa približujeme k hranici ekologickej únosnosti. Keď napríklad korytá tých zregulovaných riek, ktoré nám vraj celý svet závidí, to sa priznám, že ma celkom pobavilo, to som ešte nepočula, určite som sa tým zatiaľ v zahraničí nikdy nechválila, také tie korytá z regulovaných riek už nevedia zadržať väčšie zrážky a príde povodeň, tak to je takisto blíženie sa alebo prekračovanie tej hranice ekologickej únosnosti. Keď staviame bezhlavo, keď betónujeme, staviame múry a nepriepustné plochy a potom počas horúčav sa doslova varíme vo vlastnej šťave aj v noci, pretože namiesto ochladzujúceho efektu tej krajiny sa naopak dostaví efekt tepelného ostrova, kde tie rozhorúčené povrchy v noci ohrievajú naše prostredie, tak aj tam bola prekročená ekologická únosnosť územia. No a myslím si, že na tých príkladoch aj tuto zo Slovenska je pomerne jasné, že to nie je nejaký abstraktný koncept, ale že na to doplácame my všetci a že sa to týka náš všetkých.
No tak možno by sme si pomysleli, že veď super, nie, že je to v tom zákone, že zákon prichádza s definíciou ekologickej únosnosti, dôležitá vec. No ale problém je, že tá definícia tam je a ten zákon s ňou potom v nejakej ďalšej časti neoperuje, nikde ju nespomína, nijakým spôsobom ju nevyužíva. Ja tomu hovorím premárnená šanca, vykuchaný zákon alebo tiež taká kamufláž, možno ste to niekedy zažili, keď po rozsiahlej, intenzívnej ťažbe v lese nechajú dva rady stromov od cesty, aby nebolo vidno tú holinu vo vnútri, tak toto je ten zákon. Vykuchaný, bezzubý, bez pointy. Za mňa teda ak sa tento zákon prijme v tomto znení, bude to zbytočná legislatíva, to je asi jediná, na čom sa s pánom ministrom zhodneme, bude to zbytočný zákon bez reálneho dopadu na ochranu prírody a krajiny, a to je obrovská škoda, na tom sa už asi s ministrom nezhodneme, pretože inak by ten návrh zákona vyzeral inak. A z tohto dôvodu tejto nezhody aj s pánom ministrom my v Progresívnom Slovensku budeme hlasovať proti.
Ďakujem.
|
Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj vám pán poslanec Dostál za to zhrnutie histórie tohto návrhu. Lebo naozaj vy ste pri tom boli a ja teda samozrejme poznám ten proces, ale poznám ho z vonku. A rovnako teda súhlasím, že to nie je tak, ako to tu vykresľoval pán minister, že ide o nejaký toxický návrh, ktorý sa proste za žiadnu cenu nedarilo presadiť. To je tak, také samonaplňujúce sa proroctvo niekedy označiť niečo za toxický návrh, potom za to nehlasovať a zase je to len toxický návrh. No a ja by som chcela pripomenúť v súvislosti s kvalitou tohto návrhu, že jasné. že však mali sme v tom samozrejme veľké slovo. Častokrát aj forma bola na nás. Ja napríklad netvrdím, že toto muselo byť zákonom. Tie ustanovenia sa, tá reforma sa mohla realizovať aj novelizáciou už existujúcich zákonov. To, to bolo akoby na nás, aby sme si zvolili, ale predsa ten Plán obnovy a tie reformy schvaľovala Európska komisia. Pokiaľ viem, bol to celkom zložitý proces, ktorý trval dlho a ja si aj trúfam povedať, že, že to bolo prísnejšie na tú kvalitu ako čokoľvek, čo sme zažili pri tejto koalícii. Takže, takže ma pomerne dosť popudzuje, keď počujem o toxických návrhoch a nejakých pseudo projektoch, ako to zvykol aj pán minister nazývať, ktoré sú súčasťou Plánu obnovy. Len za to, že on teda ideologicky z princípu nesúhlasí s ochranou prírody, tak ma to celkom akože popudzuje, keď to môžem porovnávať s kvalitou akýchkoľvek procesov, ktoré sa týkajú tejto vládnej koalície.
|
Ďakujem pekne.
Ďakujem vám, pani poslankyňa Kolíkova, za to pripomenutie, že vlastne tu hovoríme o ministrovi hospodárstva. Ja by som to vlastne ešte ako tak pri zložení tejto vládnej koalície aj dokázala chápať, že teda tak nejako to necíti, že toto nie je jeho téma a keby to vládnutie reálne prenechal odborníkom, odborníčkam, ktorí na to ministerstvo aj na jeho rezortných organizáciách boli, keby sa proste obklopil takýmito ľuďmi, tak by som to vedela chápať, že teda chcel funkciu, nepodarilo sa, uvedomí si, že toto nie je úplne jeho téma, aleže teda aspoň sa obklopí tými odborníkmi. Ale nie. Ako vieme, tak už okolo 50 ľudí muselo v skutočnosti z rezortu odísť. My sa tu vlastne o tom bavíme tak trochu poloúsmevne, lebo čo nám už ostáva, ale v skutočnosti, ja som presvedčená o tom, aj z toho, čo počúvam, že to ministerstvo za tie štyri roky, ak to bude štyri roky, že ono sa jednoducho rozpadne. Ja mám aj také informácie, že tí ľudia neodchádzajú len tí, ktorí majú nejakú odbornosť, ale aj ľudia, ktorí nechcú jednoducho pod takýmto vedením fungovať, že sa noví ľudia nevedia nájsť, ktorí by boli schopní tie funkcie, ktoré ministerstvo má, zabezpečovať. A ja som presvedčená, že do štyroch rokov to ministerstvo sa ako inštitúcia rozpadne aj s, so svojimi rezortnými organizáciami, ale to je teda v skutočnosti hlavne veľmi zlá správa pre našu krajinu, pre našu prírodu, pre celé Slovensko.
No a pán Hlina, ja úplne rozumiem tej frustrácii, ktorú už máte z týchto skrátených legislatívnych konaní. Ako som povedala, aj mne sa to už celkom zlieva, že sa tu vlastne v tejto našej téme stále pojednáva dookola o tom istom, ale páčili sa mi. Aspoň je tu priestor na tú kreativitu, na tie dôvody pre SLK babráctvo ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
|
Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, v tejto časti budem relatívne stručná, lebo ako ja už mám zvykom tak budem sa venovať ako sa máme. Tomu že rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, o zákone o krajinnom plánovaní. Ako už pán minister načrtol vo svojom úvodnom vystúpení, tak zákon o krajinnom plánovaní je súčasťou plánu obnovy a je aj pravda, že ministerstvo s jeho prípravou mešká a teda nejedná sa len o ministerstvo pod vedením pána Tarabu, ale teda bolo to, týkalo sa to aj predchádzajúcich vedení. My sme tento fakt, lebo treba si zase uvedomiť že pán minister je vo svojom kresle už vyše pol roka a my sme teda tento fakt pripomínali pánovi ministrovi pri príležitosti snáď každej správy o pokroku v plnení plánu obnovy. Asi najvýraznejšie to bolo v marci tohto roka. No a vtedy sme dostali tú odpoveď, ktorá tak celkom zarezonovala, že minister a teda ministerstvo považuje tento návrh zákona za totálny nezmysel ktorý vraj nemá nikto v Európe, ako sme to počuli aj dnes, tak tu si dovolím faktickú opravu. Takýto návrh zákona napríklad je platný v Poľsku. Tento zákon je tiež vraj zbytočný, to sme sa tiež dozvedeli a teda minister sa vyjadroval pomerne nelichotivo na jeho adresu, čo sme opäť počuli aj teraz v úvodnom vystúpení. A v marci to naozaj znelo tak, že ministerstvo sa do jeho prípravy nechystá. Lebo veď keď minister niečo považuje za totálny nezmysel a zbytočné tak prečo by to aj robil. A preto keď som teda videla že takýto návrh sa v skutočnosti pripravil, a máme ho teda hneď už aj na stole, musím povedať, že som bola relatívne prekvapená, lebo teda jeden z tých argumentov, ktorý zaznieval bol, že to čo od nás vyžaduje tento zákon, ten zákon o krajinnom plánovaní je predsa len forma, pointa je to čo je v tom komponente päť plánu obnovy a ten účel zákona, a ten účel má byť ochrana krajiny aj v I. a druhom stupni. Pre tých ktorí možno nevedia, tak v prvom stupni je teda všetka krajina, celé Slovensko ktoré sa nenachádza v tých prísnejších stupňoch ochrany II, III, IV, V a teda minister tvrdil, že toto je obsiahnuté v iných predpisoch a teda netreba nám takýto návrh zákona. Ja teda predpokladám, že tým že ten zákon tu dnes máme na stole, tak vlastne minister svoje vyhlásenie poopravuje, že teda v skutočnosti to tak nie je. Ja to potvrdzujem, súčasné predpisy nám neumožňujú v dostatočným spôsobom chrániť krajinu v I. a II. stupni ale o tom teda viac v prvom čítaní.
No a teda sme tu v situácii o tri mesiace neskôr. Máme rokovať o totálnom nezmysle a nielenže máme rokovať o totálnom nezmysle, ale zrazu je z toho taká dôležitá a naliehavá legislatíva, že o tom máme rokovať zrýchlene v skrátenom legislatívnom konaní. No teda ja zdôrazním ten fakt, že toto nie je situácia ktorá by nastala náhle, pretože ja predpokladám, že keď minister prišiel na ministerstvo tak sa oboznámil so stavom v plnení a plánu obnovy. A keby aj nie, tak minimálne sme mu to pripomínali v tom marci. Dostával opakovane túto otázku aj konkrétne s týmto zákonom o krajinnom plánovaní. Takže v skutočnosti je to tak, že táto situácia nevznikla náhle, nemôžeme sa tak tváriť a nemôžeme tým podmieňovať skrátené legislatívne konania. My v Progresívnom Slovensku myslím si že je to pomerne jasné, berieme napĺňanie plánu obnovy vážne, ale rovnako vážne a za rovnako kľúčové považujem aj dodržiavanie zákonov. A teda zákon nám hovorí, že na spustenie uplatnenie skráteného legislatívneho konania musí byť splnená niektorá zo zákonných podmienok. Ja sa ináč priznám že tieto rozpravy o skrátených legislatívnych konania to už je skoro taký rutina že na každej schôdzi snáď minimálne dvakrát si toto opakujeme a zjavne sa táto vládna koalícia nebola schopná z toho ešte poučiť a teda opakujem, že nehrozia mimoriadne závažné hospodárske škody, nie je ohrozená bezpečnosť štátu a nie sú ohrozené ani ľudské práva. Je pravda, že tento zákona mešká. On v skutočnosti bol pôvodne súčasťou tretej žiadosti o platbu. Mal byť tým pádom hotoví v roku 2022, s Európskou komisia sa to vyjednalo a dnes je ten stav taký, že ten zákon má byť hotový na konci roka 2024. To znamená, že sa to stíha v štandardnom legislatívnom procese aj s riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním ktoré, okrem iného, vyžadujem samotný plán obnovy. Tam je jasne napísané, že tento zákon sa mal tvoriť prostredníctvom pracovnej skupiny kde by bola zúčastnená aj odborná verejnosť a zástupcovia tretieho sektora. Takže tá podmienka na skrátené legislatívne konanie jednoznačne žiadna nie je splnená. Tento zákon by sa stihol v štandardnom legislatívnom procese, ktorý má byť tým spôsobom akým prijímame zákony, tým zvyšujeme pravdepodobnosť že budeme prinášať spoločnosti kvalitnú legislatívu lebo len tak môžeme napĺňať jej potreby.
No a to nie len nejaké, nejaká kolónka, ktorú si máme teda odškrtnúť že sme v súlade so zákonom. Ono to má v skutočnosti aj dôsledky práve v tej spomínanej kvalite alebo nekvalite. A ja naozaj vlastne sa čudujem samej sebe, že dokážem byť ešte prekvapená, že po všetkých tých zákonoch ktoré sa tu už rozoberali, ktoré boli predkladané nominantami SNS, že tu máme opäť ďalší nekvalitný narýchlo pripravovaný návrh zákona, že im to nie je blbé predkladať tento typ legislatívy keď sa to tu potom prepiera, keď sa to prepiera v médiách, keď jednoducho tie nedostatky sú úplne zjavné.
A teda tie moje obavy sa aj naplnili. Tento zákon naozaj nepočuli sme o ňom že by sa niečo také chystalo. Zrazu prišiel raketovou rýchlosťou a tá pointa tohto zákona ostala absolútne nesplnená. Nespĺňa to čo má byť jeho hlavným účelom čo je tá ochrana krajiny v I. a II. stupni. To má samozrejme svoj účel najmä v súvislosti s, vo vzťahu ku klimatickej zmene, k adaptácii na klimatickú zmenu čo sú zásadné otázky našej spoločnosti. O tom viac v prvom čítaní, ale o to, o to je problematickejšie, že je predkladaný v skrátenom legislatívnom konaní, pretože to riadne, jedine v tom riadnom legislatívnom procese by sme mali šancu s ním pracovať, zjavne si to vyžaduje spätnú väzbu, zjavne nespĺňa ani ten jeden hlavný účel a ja teda nerozumiem, že prečo sa to robí takto pro forma, na čo je to dobré a myslím si, že v konečnom dôsledku ani pre plán obnovy to nebude dosť dobré.
Rovnako som mala informáciu, že už teraz sú pripravované pozmeňujúce návrhy, čo opäť vlastne pomerne sebavedomo nám tu prezentoval aj pán minister. Ja sa opäť pýtam keď dnes viete, že ten zákon nie je dosť dobrý, že sa musí upravovať prečo ho dávate do skráteného legislatívneho konania. Teraz sme predsa riešili zákon o EIA, tam sme si to, ten dokonca nebol podávaný ani zrýchlene a napriek tomu sa to nedá nazvať nijako inak ako hanba. Riešili sme ho tu, tú kritiku na viacerých schôdzach. Napriek tomu prišli dokonca aj pripomienky, veľmi rozsiahle pripomienky od legislatívneho odboru Národnej rady, čo sa naozaj nedá povedať, že to by boli nejakí opoziční aktivisti alebo nejaké prepojené osoby. Došiel naozaj veľmi rozsiahly materiál, ktorý kritizoval tento návrh samozrejme takým spôsobom ako sa tu v úradníckom jazyku dá napísať. Ale hovoril o tom, že tie ustanovenia sú tam chaotické, zmätočné, že v skutočnosti ten proces, to gro toho zákona je riešené vo viacerých predpisoch naraz, vo viacerých predpisoch, ktoré sa novelizujú naraz a vzájomne na seba nereflektujú a že teda bude zásadný problém ak by takýto zákon vošiel do praxe teda s tou aplikačnou praxou. No a zažili sme teda pri tomto zákone pozmeňujúce návrhy, ktoré prichádzali v noci, na poslednú chvíľu naozaj rozsiahle. Zažili sme pozmeňujúce návrhy, ktoré opravovali pozmeňujúce návrhy a nakoniec sa na poslednú chvíľu presunul na september, aby bolo možné skonzultovať ho s Európskom komisiou, čo je asi snáď jediná nie negatívna vec, ktorá sa v súvislosti s týmto legislatívnom procesom dá spomenúť.
No a ja sa teda pýtam, že keď sme zažili pri takomto zákone takýto chaos, ktorý nakoniec vyústil v to, že okej, poďme to radšej skonzultovať s Európskou komisiou. Tak prečo zákon, ktorý je naviazaný na plán obnovy ide do skráteného legislatívneho konania a nevyužije sa tá príležitosť dať to do riadneho, mať normálne medzirezortné pripomienkové konanie, konzultovať to s Európskou komisiou a ušetriť si ten bolestivý proces, ktorý podľa mňa pre jednu vládnu koalíciu by mal, jednoducho má to, to je hanba pre každého. Ja tomu naozaj nerozumiem. Zažili sme to okrem EIA aj v prípade zákona, ktorý sa týkal výrubov drevín, ktorý sa nám do parlamentu veľmi správne vracia prostredníctvom veta prezidentky. Nerozumiem, tie dôvody sú naozaj pre mňa neznáme. Pýtala som sa to aj na výbore, ktorý sme mali k skrátenému legislatívnemu konaniu, pýtali som sa ich práve ministra a opäť som sa dozvedela teda len to, že tento zákon je v prvom rade nezmysel. Potom som sa dozvedela, že no ale je to nezmysel, ale nepočká, nepočká za žiadnych okolností. Keď sme teda hovorili a argumentovali že počká, že máme na to ten čas, tak sme sa potom dozvedeli, že ale veď tento zákon už bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní. No ale to bol iný zákon, to nebol tento zákon a to jednoducho medzirezortné pripomienkové konanie pre jeden zákon nemôžeme povedať že stačí pre iný návrh.
A áno, je pravda že za predchádzajúcej vlády sa nenašla zhoda na tomto zákone. Ale podľa mňa to by mala byť výstraha, že dajme si naozaj tú prácu, odšliapme si to, urobme to poriadne a nie že dajme to na hulvátom skráteného legislatívneho konania keď potom možno hanebne to nakoniec budeme presúvať, ja neviem, na september aby sa to konzultovalo.
No a nakoniec minister na výbore vlastne priznal, že to že to ide skráteným legislatívnym konaním je politické rozhodnutie. Ale politické rozhodnutie medzi zákonné dôvody pre skrátené legislatívne konanie jednoznačne nepatrí a preto v Progresívnom Slovensku budeme hlasovať proti tomu. A ja chcem teda len pripomenúť, že z politického rozhodnutia strany, ktorá v súčasnosti reprezentuje ani nie 2 % voličov, sa tu ide diletantsky rozhodovať o ďalšom zákone, ktorý má rozhodujúci vplyv na ráz našej krajiny, na našu prírodu z politického rozhodnutia strany, ktorá nezastupuje ani 2 % voličov, ktorá prírode len škodí a šikanuje naopak tých, ktorí si jej ochranu vzali na zmysel svojej činnosti, zmysel svojho života.
===== ... politického rozhodnutia strany, ktorá nezastupuje ani 2 % voličov, ktorá prírode len škodí a šikanuje naopak tých, ktorí si jej ochranu, ktorí si jej ochranu vzali na zmysel svojej činnosti, zmysel svojho života.
Ja sa týmto prihováram aj koaličným poslancom a poslankyniam z ostatných strán. To naozaj necháte ani nie dvojpercentnú stranu rozhodovať o našom prírodnom bohatstve. Lebo po tom všetkom nominanti SNS budú mať možno naplnené svoje mocenské chute. Budú mať mať možno spokojné egá. Budú mať naplnené svoje zvrátené predstavy o tom, ako má fungovať naša krajina, náš štát, ale tá krajina tu bude spustošená pre nás všetkých.
Chcem vás preto poprosiť, aby ste sa nad týmto zamysleli pred tým, než budete hlasovať o tomto zákone a o ďalších zákonoch z dielne SNS, ktoré okolo ochrany prírody a krajiny skutočne ani len nešli. Ja sa vás pýtam. Čo chcete nechať, zanechať svojim deťom a svojim vnúčatám? Spustošenú krajinu?
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, v tejto časti budem relatívne stručná, lebo ako ja už mám zvykom tak budem sa venovať ako sa máme. Tomu že rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, o zákone o krajinnom plánovaní. Ako už pán minister načrtol vo svojom úvodnom vystúpení, tak zákon o krajinnom plánovaní je súčasťou plánu obnovy a je aj pravda, že ministerstvo s jeho prípravou mešká a teda nejedná sa len o ministerstvo pod vedením pána Tarabu, ale teda bolo to, týkalo sa to aj predchádzajúcich vedení. My sme tento fakt, lebo treba si zase uvedomiť že pán minister je vo svojom kresle už vyše pol roka a my sme teda tento fakt pripomínali pánovi ministrovi pri príležitosti snáď každej správy o pokroku v plnení plánu obnovy. Asi najvýraznejšie to bolo v marci tohto roka. No a vtedy sme dostali tú odpoveď, ktorá tak celkom zarezonovala, že minister a teda ministerstvo považuje tento návrh zákona za totálny nezmysel ktorý vraj nemá nikto v Európe, ako sme to počuli aj dnes, tak tu si dovolím faktickú opravu. Takýto návrh zákona napríklad je platný v Poľsku. Tento zákon je tiež vraj zbytočný, to sme sa tiež dozvedeli a teda minister sa vyjadroval pomerne nelichotivo na jeho adresu, čo sme opäť počuli aj teraz v úvodnom vystúpení. A v marci to naozaj znelo tak, že ministerstvo sa do jeho prípravy nechystá. Lebo veď keď minister niečo považuje za totálny nezmysel a zbytočné tak prečo by to aj robil. A preto keď som teda videla že takýto návrh sa v skutočnosti pripravil, a máme ho teda hneď už aj na stole, musím povedať, že som bola relatívne prekvapená, lebo teda jeden z tých argumentov, ktorý zaznieval bol, že to čo od nás vyžaduje tento zákon, ten zákon o krajinnom plánovaní je predsa len forma, pointa je to čo je v tom komponente päť plánu obnovy a ten účel zákona, a ten účel má byť ochrana krajiny aj v I. a druhom stupni. Pre tých ktorí možno nevedia, tak v prvom stupni je teda všetka krajina, celé Slovensko ktoré sa nenachádza v tých prísnejších stupňoch ochrany II, III, IV, V a teda minister tvrdil, že toto je obsiahnuté v iných predpisoch a teda netreba nám takýto návrh zákona. Ja teda predpokladám, že tým že ten zákon tu dnes máme na stole, tak vlastne minister svoje vyhlásenie poopravuje, že teda v skutočnosti to tak nie je. Ja to potvrdzujem, súčasné predpisy nám neumožňujú v dostatočným spôsobom chrániť krajinu v I. a II. stupni ale o tom teda viac v prvom čítaní.
No a teda sme tu v situácii o tri mesiace neskôr. Máme rokovať o totálnom nezmysle a nielenže máme rokovať o totálnom nezmysle, ale zrazu je z toho taká dôležitá a naliehavá legislatíva, že o tom máme rokovať zrýchlene v skrátenom legislatívnom konaní. No teda ja zdôrazním ten fakt, že toto nie je situácia ktorá by nastala náhle, pretože ja predpokladám, že keď minister prišiel na ministerstvo tak sa oboznámil so stavom v plnení a plánu obnovy. A keby aj nie, tak minimálne sme mu to pripomínali v tom marci. Dostával opakovane túto otázku aj konkrétne s týmto zákonom o krajinnom plánovaní. Takže v skutočnosti je to tak, že táto situácia nevznikla náhle, nemôžeme sa tak tváriť a nemôžeme tým podmieňovať skrátené legislatívne konania. My v Progresívnom Slovensku myslím si že je to pomerne jasné, berieme napĺňanie plánu obnovy vážne, ale rovnako vážne a za rovnako kľúčové považujem aj dodržiavanie zákonov. A teda zákon nám hovorí, že na spustenie uplatnenie skráteného legislatívneho konania musí byť splnená niektorá zo zákonných podmienok. Ja sa ináč priznám že tieto rozpravy o skrátených legislatívnych konania to už je skoro taký rutina že na každej schôdzi snáď minimálne dvakrát si toto opakujeme a zjavne sa táto vládna koalícia nebola schopná z toho ešte poučiť a teda opakujem, že nehrozia mimoriadne závažné hospodárske škody, nie je ohrozená bezpečnosť štátu a nie sú ohrozené ani ľudské práva. Je pravda, že tento zákona mešká. On v skutočnosti bol pôvodne súčasťou tretej žiadosti o platbu. Mal byť tým pádom hotoví v roku 2022, s Európskou komisia sa to vyjednalo a dnes je ten stav taký, že ten zákon má byť hotový na konci roka 2024. To znamená, že sa to stíha v štandardnom legislatívnom procese aj s riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním ktoré, okrem iného, vyžadujem samotný plán obnovy. Tam je jasne napísané, že tento zákon sa mal tvoriť prostredníctvom pracovnej skupiny kde by bola zúčastnená aj odborná verejnosť a zástupcovia tretieho sektora. Takže tá podmienka na skrátené legislatívne konanie jednoznačne žiadna nie je splnená. Tento zákon by sa stihol v štandardnom legislatívnom procese, ktorý má byť tým spôsobom akým prijímame zákony, tým zvyšujeme pravdepodobnosť že budeme prinášať spoločnosti kvalitnú legislatívu lebo len tak môžeme napĺňať jej potreby.
No a to nie len nejaké, nejaká kolónka, ktorú si máme teda odškrtnúť že sme v súlade so zákonom. Ono to má v skutočnosti aj dôsledky práve v tej spomínanej kvalite alebo nekvalite. A ja naozaj vlastne sa čudujem samej sebe, že dokážem byť ešte prekvapená, že po všetkých tých zákonoch ktoré sa tu už rozoberali, ktoré boli predkladané nominantami SNS, že tu máme opäť ďalší nekvalitný narýchlo pripravovaný návrh zákona, že im to nie je blbé predkladať tento typ legislatívy keď sa to tu potom prepiera, keď sa to prepiera v médiách, keď jednoducho tie nedostatky sú úplne zjavné.
A teda tie moje obavy sa aj naplnili. Tento zákon naozaj nepočuli sme o ňom že by sa niečo také chystalo. Zrazu prišiel raketovou rýchlosťou a tá pointa tohto zákona ostala absolútne nesplnená. Nespĺňa to čo má byť jeho hlavným účelom čo je tá ochrana krajiny v I. a II. stupni. To má samozrejme svoj účel najmä v súvislosti s, vo vzťahu ku klimatickej zmene, k adaptácii na klimatickú zmenu čo sú zásadné otázky našej spoločnosti. O tom viac v prvom čítaní, ale o to, o to je problematickejšie, že je predkladaný v skrátenom legislatívnom konaní, pretože to riadne, jedine v tom riadnom legislatívnom procese by sme mali šancu s ním pracovať, zjavne si to vyžaduje spätnú väzbu, zjavne nespĺňa ani ten jeden hlavný účel a ja teda nerozumiem, že prečo sa to robí takto pro forma, na čo je to dobré a myslím si, že v konečnom dôsledku ani pre plán obnovy to nebude dosť dobré.
Rovnako som mala informáciu, že už teraz sú pripravované pozmeňujúce návrhy, čo opäť vlastne pomerne sebavedomo nám tu prezentoval aj pán minister. Ja sa opäť pýtam keď dnes viete, že ten zákon nie je dosť dobrý, že sa musí upravovať prečo ho dávate do skráteného legislatívneho konania. Teraz sme predsa riešili zákon o EIA, tam sme si to, ten dokonca nebol podávaný ani zrýchlene a napriek tomu sa to nedá nazvať nijako inak ako hanba. Riešili sme ho tu, tú kritiku na viacerých schôdzach. Napriek tomu prišli dokonca aj pripomienky, veľmi rozsiahle pripomienky od legislatívneho odboru Národnej rady, čo sa naozaj nedá povedať, že to by boli nejakí opoziční aktivisti alebo nejaké prepojené osoby. Došiel naozaj veľmi rozsiahly materiál, ktorý kritizoval tento návrh samozrejme takým spôsobom ako sa tu v úradníckom jazyku dá napísať. Ale hovoril o tom, že tie ustanovenia sú tam chaotické, zmätočné, že v skutočnosti ten proces, to gro toho zákona je riešené vo viacerých predpisoch naraz, vo viacerých predpisoch, ktoré sa novelizujú naraz a vzájomne na seba nereflektujú a že teda bude zásadný problém ak by takýto zákon vošiel do praxe teda s tou aplikačnou praxou. No a zažili sme teda pri tomto zákone pozmeňujúce návrhy, ktoré prichádzali v noci, na poslednú chvíľu naozaj rozsiahle. Zažili sme pozmeňujúce návrhy, ktoré opravovali pozmeňujúce návrhy a nakoniec sa na poslednú chvíľu presunul na september, aby bolo možné skonzultovať ho s Európskom komisiou, čo je asi snáď jediná nie negatívna vec, ktorá sa v súvislosti s týmto legislatívnom procesom dá spomenúť.
No a ja sa teda pýtam, že keď sme zažili pri takomto zákone takýto chaos, ktorý nakoniec vyústil v to, že okej, poďme to radšej skonzultovať s Európskou komisiou. Tak prečo zákon, ktorý je naviazaný na plán obnovy ide do skráteného legislatívneho konania a nevyužije sa tá príležitosť dať to do riadneho, mať normálne medzirezortné pripomienkové konanie, konzultovať to s Európskou komisiou a ušetriť si ten bolestivý proces, ktorý podľa mňa pre jednu vládnu koalíciu by mal, jednoducho má to, to je hanba pre každého. Ja tomu naozaj nerozumiem. Zažili sme to okrem EIA aj v prípade zákona, ktorý sa týkal výrubov drevín, ktorý sa nám do parlamentu veľmi správne vracia prostredníctvom veta prezidentky. Nerozumiem, tie dôvody sú naozaj pre mňa neznáme. Pýtala som sa to aj na výbore, ktorý sme mali k skrátenému legislatívnemu konaniu, pýtali som sa ich práve ministra a opäť som sa dozvedela teda len to, že tento zákon je v prvom rade nezmysel. Potom som sa dozvedela, že no ale je to nezmysel, ale nepočká, nepočká za žiadnych okolností. Keď sme teda hovorili a argumentovali že počká, že máme na to ten čas, tak sme sa potom dozvedeli, že ale veď tento zákon už bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní. No ale to bol iný zákon, to nebol tento zákon a to jednoducho medzirezortné pripomienkové konanie pre jeden zákon nemôžeme povedať že stačí pre iný návrh.
A áno, je pravda že za predchádzajúcej vlády sa nenašla zhoda na tomto zákone. Ale podľa mňa to by mala byť výstraha, že dajme si naozaj tú prácu, odšliapme si to, urobme to poriadne a nie že dajme to na hulvátom skráteného legislatívneho konania keď potom možno hanebne to nakoniec budeme presúvať, ja neviem, na september aby sa to konzultovalo.
No a nakoniec minister na výbore vlastne priznal, že to že to ide skráteným legislatívnym konaním je politické rozhodnutie. Ale politické rozhodnutie medzi zákonné dôvody pre skrátené legislatívne konanie jednoznačne nepatrí a preto v Progresívnom Slovensku budeme hlasovať proti tomu. A ja chcem teda len pripomenúť, že z politického rozhodnutia strany, ktorá v súčasnosti reprezentuje ani nie 2 % voličov, sa tu ide diletantsky rozhodovať o ďalšom zákone, ktorý má rozhodujúci vplyv na ráz našej krajiny, na našu prírodu z politického rozhodnutia strany, ktorá nezastupuje ani 2 % voličov, ktorá prírode len škodí a šikanuje naopak tých, ktorí si jej ochranu vzali na zmysel svojej činnosti, zmysel svojho života.
===== ... politického rozhodnutia strany, ktorá nezastupuje ani 2 % voličov, ktorá prírode len škodí a šikanuje naopak tých, ktorí si jej ochranu, ktorí si jej ochranu vzali na zmysel svojej činnosti, zmysel svojho života.
Ja sa týmto prihováram aj koaličným poslancom a poslankyniam z ostatných strán. To naozaj necháte ani nie dvojpercentnú stranu rozhodovať o našom prírodnom bohatstve. Lebo po tom všetkom nominanti SNS budú mať možno naplnené svoje mocenské chute. Budú mať mať možno spokojné egá. Budú mať naplnené svoje zvrátené predstavy o tom, ako má fungovať naša krajina, náš štát, ale tá krajina tu bude spustošená pre nás všetkých.
Chcem vás preto poprosiť, aby ste sa nad týmto zamysleli pred tým, než budete hlasovať o tomto zákone a o ďalších zákonoch z dielne SNS, ktoré okolo ochrany prírody a krajiny skutočne ani len nešli. Ja sa vás pýtam. Čo chcete nechať, zanechať svojim deťom a svojim vnúčatám? Spustošenú krajinu?
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, v tejto časti budem relatívne stručná, lebo ako ja už mám zvykom tak budem sa venovať ako sa máme. Tomu že rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, o zákone o krajinnom plánovaní. Ako už pán minister načrtol vo svojom úvodnom vystúpení, tak zákon o krajinnom plánovaní je súčasťou plánu obnovy a je aj pravda, že ministerstvo s jeho prípravou mešká a teda nejedná sa len o ministerstvo pod vedením pána Tarabu, ale teda bolo to, týkalo sa to aj predchádzajúcich vedení. My sme tento fakt, lebo treba si zase uvedomiť že pán minister je vo svojom kresle už vyše pol roka a my sme teda tento fakt pripomínali pánovi ministrovi pri príležitosti snáď každej správy o pokroku v plnení plánu obnovy. Asi najvýraznejšie to bolo v marci tohto roka. No a vtedy sme dostali tú odpoveď, ktorá tak celkom zarezonovala, že minister a teda ministerstvo považuje tento návrh zákona za totálny nezmysel ktorý vraj nemá nikto v Európe, ako sme to počuli aj dnes, tak tu si dovolím faktickú opravu. Takýto návrh zákona napríklad je platný v Poľsku. Tento zákon je tiež vraj zbytočný, to sme sa tiež dozvedeli a teda minister sa vyjadroval pomerne nelichotivo na jeho adresu, čo sme opäť počuli aj teraz v úvodnom vystúpení. A v marci to naozaj znelo tak, že ministerstvo sa do jeho prípravy nechystá. Lebo veď keď minister niečo považuje za totálny nezmysel a zbytočné tak prečo by to aj robil. A preto keď som teda videla že takýto návrh sa v skutočnosti pripravil, a máme ho teda hneď už aj na stole, musím povedať, že som bola relatívne prekvapená, lebo teda jeden z tých argumentov, ktorý zaznieval bol, že to čo od nás vyžaduje tento zákon, ten zákon o krajinnom plánovaní je predsa len forma, pointa je to čo je v tom komponente päť plánu obnovy a ten účel zákona, a ten účel má byť ochrana krajiny aj v I. a druhom stupni. Pre tých ktorí možno nevedia, tak v prvom stupni je teda všetka krajina, celé Slovensko ktoré sa nenachádza v tých prísnejších stupňoch ochrany II, III, IV, V a teda minister tvrdil, že toto je obsiahnuté v iných predpisoch a teda netreba nám takýto návrh zákona. Ja teda predpokladám, že tým že ten zákon tu dnes máme na stole, tak vlastne minister svoje vyhlásenie poopravuje, že teda v skutočnosti to tak nie je. Ja to potvrdzujem, súčasné predpisy nám neumožňujú v dostatočným spôsobom chrániť krajinu v I. a II. stupni ale o tom teda viac v prvom čítaní.
No a teda sme tu v situácii o tri mesiace neskôr. Máme rokovať o totálnom nezmysle a nielenže máme rokovať o totálnom nezmysle, ale zrazu je z toho taká dôležitá a naliehavá legislatíva, že o tom máme rokovať zrýchlene v skrátenom legislatívnom konaní. No teda ja zdôrazním ten fakt, že toto nie je situácia ktorá by nastala náhle, pretože ja predpokladám, že keď minister prišiel na ministerstvo tak sa oboznámil so stavom v plnení a plánu obnovy. A keby aj nie, tak minimálne sme mu to pripomínali v tom marci. Dostával opakovane túto otázku aj konkrétne s týmto zákonom o krajinnom plánovaní. Takže v skutočnosti je to tak, že táto situácia nevznikla náhle, nemôžeme sa tak tváriť a nemôžeme tým podmieňovať skrátené legislatívne konania. My v Progresívnom Slovensku myslím si že je to pomerne jasné, berieme napĺňanie plánu obnovy vážne, ale rovnako vážne a za rovnako kľúčové považujem aj dodržiavanie zákonov. A teda zákon nám hovorí, že na spustenie uplatnenie skráteného legislatívneho konania musí byť splnená niektorá zo zákonných podmienok. Ja sa ináč priznám že tieto rozpravy o skrátených legislatívnych konania to už je skoro taký rutina že na každej schôdzi snáď minimálne dvakrát si toto opakujeme a zjavne sa táto vládna koalícia nebola schopná z toho ešte poučiť a teda opakujem, že nehrozia mimoriadne závažné hospodárske škody, nie je ohrozená bezpečnosť štátu a nie sú ohrozené ani ľudské práva. Je pravda, že tento zákona mešká. On v skutočnosti bol pôvodne súčasťou tretej žiadosti o platbu. Mal byť tým pádom hotoví v roku 2022, s Európskou komisia sa to vyjednalo a dnes je ten stav taký, že ten zákon má byť hotový na konci roka 2024. To znamená, že sa to stíha v štandardnom legislatívnom procese aj s riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním ktoré, okrem iného, vyžadujem samotný plán obnovy. Tam je jasne napísané, že tento zákon sa mal tvoriť prostredníctvom pracovnej skupiny kde by bola zúčastnená aj odborná verejnosť a zástupcovia tretieho sektora. Takže tá podmienka na skrátené legislatívne konanie jednoznačne žiadna nie je splnená. Tento zákon by sa stihol v štandardnom legislatívnom procese, ktorý má byť tým spôsobom akým prijímame zákony, tým zvyšujeme pravdepodobnosť že budeme prinášať spoločnosti kvalitnú legislatívu lebo len tak môžeme napĺňať jej potreby.
No a to nie len nejaké, nejaká kolónka, ktorú si máme teda odškrtnúť že sme v súlade so zákonom. Ono to má v skutočnosti aj dôsledky práve v tej spomínanej kvalite alebo nekvalite. A ja naozaj vlastne sa čudujem samej sebe, že dokážem byť ešte prekvapená, že po všetkých tých zákonoch ktoré sa tu už rozoberali, ktoré boli predkladané nominantami SNS, že tu máme opäť ďalší nekvalitný narýchlo pripravovaný návrh zákona, že im to nie je blbé predkladať tento typ legislatívy keď sa to tu potom prepiera, keď sa to prepiera v médiách, keď jednoducho tie nedostatky sú úplne zjavné.
A teda tie moje obavy sa aj naplnili. Tento zákon naozaj nepočuli sme o ňom že by sa niečo také chystalo. Zrazu prišiel raketovou rýchlosťou a tá pointa tohto zákona ostala absolútne nesplnená. Nespĺňa to čo má byť jeho hlavným účelom čo je tá ochrana krajiny v I. a II. stupni. To má samozrejme svoj účel najmä v súvislosti s, vo vzťahu ku klimatickej zmene, k adaptácii na klimatickú zmenu čo sú zásadné otázky našej spoločnosti. O tom viac v prvom čítaní, ale o to, o to je problematickejšie, že je predkladaný v skrátenom legislatívnom konaní, pretože to riadne, jedine v tom riadnom legislatívnom procese by sme mali šancu s ním pracovať, zjavne si to vyžaduje spätnú väzbu, zjavne nespĺňa ani ten jeden hlavný účel a ja teda nerozumiem, že prečo sa to robí takto pro forma, na čo je to dobré a myslím si, že v konečnom dôsledku ani pre plán obnovy to nebude dosť dobré.
Rovnako som mala informáciu, že už teraz sú pripravované pozmeňujúce návrhy, čo opäť vlastne pomerne sebavedomo nám tu prezentoval aj pán minister. Ja sa opäť pýtam keď dnes viete, že ten zákon nie je dosť dobrý, že sa musí upravovať prečo ho dávate do skráteného legislatívneho konania. Teraz sme predsa riešili zákon o EIA, tam sme si to, ten dokonca nebol podávaný ani zrýchlene a napriek tomu sa to nedá nazvať nijako inak ako hanba. Riešili sme ho tu, tú kritiku na viacerých schôdzach. Napriek tomu prišli dokonca aj pripomienky, veľmi rozsiahle pripomienky od legislatívneho odboru Národnej rady, čo sa naozaj nedá povedať, že to by boli nejakí opoziční aktivisti alebo nejaké prepojené osoby. Došiel naozaj veľmi rozsiahly materiál, ktorý kritizoval tento návrh samozrejme takým spôsobom ako sa tu v úradníckom jazyku dá napísať. Ale hovoril o tom, že tie ustanovenia sú tam chaotické, zmätočné, že v skutočnosti ten proces, to gro toho zákona je riešené vo viacerých predpisoch naraz, vo viacerých predpisoch, ktoré sa novelizujú naraz a vzájomne na seba nereflektujú a že teda bude zásadný problém ak by takýto zákon vošiel do praxe teda s tou aplikačnou praxou. No a zažili sme teda pri tomto zákone pozmeňujúce návrhy, ktoré prichádzali v noci, na poslednú chvíľu naozaj rozsiahle. Zažili sme pozmeňujúce návrhy, ktoré opravovali pozmeňujúce návrhy a nakoniec sa na poslednú chvíľu presunul na september, aby bolo možné skonzultovať ho s Európskom komisiou, čo je asi snáď jediná nie negatívna vec, ktorá sa v súvislosti s týmto legislatívnom procesom dá spomenúť.
No a ja sa teda pýtam, že keď sme zažili pri takomto zákone takýto chaos, ktorý nakoniec vyústil v to, že okej, poďme to radšej skonzultovať s Európskou komisiou. Tak prečo zákon, ktorý je naviazaný na plán obnovy ide do skráteného legislatívneho konania a nevyužije sa tá príležitosť dať to do riadneho, mať normálne medzirezortné pripomienkové konanie, konzultovať to s Európskou komisiou a ušetriť si ten bolestivý proces, ktorý podľa mňa pre jednu vládnu koalíciu by mal, jednoducho má to, to je hanba pre každého. Ja tomu naozaj nerozumiem. Zažili sme to okrem EIA aj v prípade zákona, ktorý sa týkal výrubov drevín, ktorý sa nám do parlamentu veľmi správne vracia prostredníctvom veta prezidentky. Nerozumiem, tie dôvody sú naozaj pre mňa neznáme. Pýtala som sa to aj na výbore, ktorý sme mali k skrátenému legislatívnemu konaniu, pýtali som sa ich práve ministra a opäť som sa dozvedela teda len to, že tento zákon je v prvom rade nezmysel. Potom som sa dozvedela, že no ale je to nezmysel, ale nepočká, nepočká za žiadnych okolností. Keď sme teda hovorili a argumentovali že počká, že máme na to ten čas, tak sme sa potom dozvedeli, že ale veď tento zákon už bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní. No ale to bol iný zákon, to nebol tento zákon a to jednoducho medzirezortné pripomienkové konanie pre jeden zákon nemôžeme povedať že stačí pre iný návrh.
A áno, je pravda že za predchádzajúcej vlády sa nenašla zhoda na tomto zákone. Ale podľa mňa to by mala byť výstraha, že dajme si naozaj tú prácu, odšliapme si to, urobme to poriadne a nie že dajme to na hulvátom skráteného legislatívneho konania keď potom možno hanebne to nakoniec budeme presúvať, ja neviem, na september aby sa to konzultovalo.
No a nakoniec minister na výbore vlastne priznal, že to že to ide skráteným legislatívnym konaním je politické rozhodnutie. Ale politické rozhodnutie medzi zákonné dôvody pre skrátené legislatívne konanie jednoznačne nepatrí a preto v Progresívnom Slovensku budeme hlasovať proti tomu. A ja chcem teda len pripomenúť, že z politického rozhodnutia strany, ktorá v súčasnosti reprezentuje ani nie 2 % voličov, sa tu ide diletantsky rozhodovať o ďalšom zákone, ktorý má rozhodujúci vplyv na ráz našej krajiny, na našu prírodu z politického rozhodnutia strany, ktorá nezastupuje ani 2 % voličov, ktorá prírode len škodí a šikanuje naopak tých, ktorí si jej ochranu vzali na zmysel svojej činnosti, zmysel svojho života.
===== ... politického rozhodnutia strany, ktorá nezastupuje ani 2 % voličov, ktorá prírode len škodí a šikanuje naopak tých, ktorí si jej ochranu, ktorí si jej ochranu vzali na zmysel svojej činnosti, zmysel svojho života.
Ja sa týmto prihováram aj koaličným poslancom a poslankyniam z ostatných strán. To naozaj necháte ani nie dvojpercentnú stranu rozhodovať o našom prírodnom bohatstve. Lebo po tom všetkom nominanti SNS budú mať možno naplnené svoje mocenské chute. Budú mať mať možno spokojné egá. Budú mať naplnené svoje zvrátené predstavy o tom, ako má fungovať naša krajina, náš štát, ale tá krajina tu bude spustošená pre nás všetkých.
Chcem vás preto poprosiť, aby ste sa nad týmto zamysleli pred tým, než budete hlasovať o tomto zákone a o ďalších zákonoch z dielne SNS, ktoré okolo ochrany prírody a krajiny skutočne ani len nešli. Ja sa vás pýtam. Čo chcete nechať, zanechať svojim deťom a svojim vnúčatám? Spustošenú krajinu?
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|
Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, v tejto časti budem relatívne stručná, lebo ako ja už mám zvykom tak budem sa venovať ako sa máme. Tomu že rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie, o zákone o krajinnom plánovaní. Ako už pán minister načrtol vo svojom úvodnom vystúpení, tak zákon o krajinnom plánovaní je súčasťou plánu obnovy a je aj pravda, že ministerstvo s jeho prípravou mešká a teda nejedná sa len o ministerstvo pod vedením pána Tarabu, ale teda bolo to, týkalo sa to aj predchádzajúcich vedení. My sme tento fakt, lebo treba si zase uvedomiť že pán minister je vo svojom kresle už vyše pol roka a my sme teda tento fakt pripomínali pánovi ministrovi pri príležitosti snáď každej správy o pokroku v plnení plánu obnovy. Asi najvýraznejšie to bolo v marci tohto roka. No a vtedy sme dostali tú odpoveď, ktorá tak celkom zarezonovala, že minister a teda ministerstvo považuje tento návrh zákona za totálny nezmysel ktorý vraj nemá nikto v Európe, ako sme to počuli aj dnes, tak tu si dovolím faktickú opravu. Takýto návrh zákona napríklad je platný v Poľsku. Tento zákon je tiež vraj zbytočný, to sme sa tiež dozvedeli a teda minister sa vyjadroval pomerne nelichotivo na jeho adresu, čo sme opäť počuli aj teraz v úvodnom vystúpení. A v marci to naozaj znelo tak, že ministerstvo sa do jeho prípravy nechystá. Lebo veď keď minister niečo považuje za totálny nezmysel a zbytočné tak prečo by to aj robil. A preto keď som teda videla že takýto návrh sa v skutočnosti pripravil, a máme ho teda hneď už aj na stole, musím povedať, že som bola relatívne prekvapená, lebo teda jeden z tých argumentov, ktorý zaznieval bol, že to čo od nás vyžaduje tento zákon, ten zákon o krajinnom plánovaní je predsa len forma, pointa je to čo je v tom komponente päť plánu obnovy a ten účel zákona, a ten účel má byť ochrana krajiny aj v I. a druhom stupni. Pre tých ktorí možno nevedia, tak v prvom stupni je teda všetka krajina, celé Slovensko ktoré sa nenachádza v tých prísnejších stupňoch ochrany II, III, IV, V a teda minister tvrdil, že toto je obsiahnuté v iných predpisoch a teda netreba nám takýto návrh zákona. Ja teda predpokladám, že tým že ten zákon tu dnes máme na stole, tak vlastne minister svoje vyhlásenie poopravuje, že teda v skutočnosti to tak nie je. Ja to potvrdzujem, súčasné predpisy nám neumožňujú v dostatočným spôsobom chrániť krajinu v I. a II. stupni ale o tom teda viac v prvom čítaní.
No a teda sme tu v situácii o tri mesiace neskôr. Máme rokovať o totálnom nezmysle a nielenže máme rokovať o totálnom nezmysle, ale zrazu je z toho taká dôležitá a naliehavá legislatíva, že o tom máme rokovať zrýchlene v skrátenom legislatívnom konaní. No teda ja zdôrazním ten fakt, že toto nie je situácia ktorá by nastala náhle, pretože ja predpokladám, že keď minister prišiel na ministerstvo tak sa oboznámil so stavom v plnení a plánu obnovy. A keby aj nie, tak minimálne sme mu to pripomínali v tom marci. Dostával opakovane túto otázku aj konkrétne s týmto zákonom o krajinnom plánovaní. Takže v skutočnosti je to tak, že táto situácia nevznikla náhle, nemôžeme sa tak tváriť a nemôžeme tým podmieňovať skrátené legislatívne konania. My v Progresívnom Slovensku myslím si že je to pomerne jasné, berieme napĺňanie plánu obnovy vážne, ale rovnako vážne a za rovnako kľúčové považujem aj dodržiavanie zákonov. A teda zákon nám hovorí, že na spustenie uplatnenie skráteného legislatívneho konania musí byť splnená niektorá zo zákonných podmienok. Ja sa ináč priznám že tieto rozpravy o skrátených legislatívnych konania to už je skoro taký rutina že na každej schôdzi snáď minimálne dvakrát si toto opakujeme a zjavne sa táto vládna koalícia nebola schopná z toho ešte poučiť a teda opakujem, že nehrozia mimoriadne závažné hospodárske škody, nie je ohrozená bezpečnosť štátu a nie sú ohrozené ani ľudské práva. Je pravda, že tento zákona mešká. On v skutočnosti bol pôvodne súčasťou tretej žiadosti o platbu. Mal byť tým pádom hotoví v roku 2022, s Európskou komisia sa to vyjednalo a dnes je ten stav taký, že ten zákon má byť hotový na konci roka 2024. To znamená, že sa to stíha v štandardnom legislatívnom procese aj s riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním ktoré, okrem iného, vyžadujem samotný plán obnovy. Tam je jasne napísané, že tento zákon sa mal tvoriť prostredníctvom pracovnej skupiny kde by bola zúčastnená aj odborná verejnosť a zástupcovia tretieho sektora. Takže tá podmienka na skrátené legislatívne konanie jednoznačne žiadna nie je splnená. Tento zákon by sa stihol v štandardnom legislatívnom procese, ktorý má byť tým spôsobom akým prijímame zákony, tým zvyšujeme pravdepodobnosť že budeme prinášať spoločnosti kvalitnú legislatívu lebo len tak môžeme napĺňať jej potreby.
No a to nie len nejaké, nejaká kolónka, ktorú si máme teda odškrtnúť že sme v súlade so zákonom. Ono to má v skutočnosti aj dôsledky práve v tej spomínanej kvalite alebo nekvalite. A ja naozaj vlastne sa čudujem samej sebe, že dokážem byť ešte prekvapená, že po všetkých tých zákonoch ktoré sa tu už rozoberali, ktoré boli predkladané nominantami SNS, že tu máme opäť ďalší nekvalitný narýchlo pripravovaný návrh zákona, že im to nie je blbé predkladať tento typ legislatívy keď sa to tu potom prepiera, keď sa to prepiera v médiách, keď jednoducho tie nedostatky sú úplne zjavné.
A teda tie moje obavy sa aj naplnili. Tento zákon naozaj nepočuli sme o ňom že by sa niečo také chystalo. Zrazu prišiel raketovou rýchlosťou a tá pointa tohto zákona ostala absolútne nesplnená. Nespĺňa to čo má byť jeho hlavným účelom čo je tá ochrana krajiny v I. a II. stupni. To má samozrejme svoj účel najmä v súvislosti s, vo vzťahu ku klimatickej zmene, k adaptácii na klimatickú zmenu čo sú zásadné otázky našej spoločnosti. O tom viac v prvom čítaní, ale o to, o to je problematickejšie, že je predkladaný v skrátenom legislatívnom konaní, pretože to riadne, jedine v tom riadnom legislatívnom procese by sme mali šancu s ním pracovať, zjavne si to vyžaduje spätnú väzbu, zjavne nespĺňa ani ten jeden hlavný účel a ja teda nerozumiem, že prečo sa to robí takto pro forma, na čo je to dobré a myslím si, že v konečnom dôsledku ani pre plán obnovy to nebude dosť dobré.
Rovnako som mala informáciu, že už teraz sú pripravované pozmeňujúce návrhy, čo opäť vlastne pomerne sebavedomo nám tu prezentoval aj pán minister. Ja sa opäť pýtam keď dnes viete, že ten zákon nie je dosť dobrý, že sa musí upravovať prečo ho dávate do skráteného legislatívneho konania. Teraz sme predsa riešili zákon o EIA, tam sme si to, ten dokonca nebol podávaný ani zrýchlene a napriek tomu sa to nedá nazvať nijako inak ako hanba. Riešili sme ho tu, tú kritiku na viacerých schôdzach. Napriek tomu prišli dokonca aj pripomienky, veľmi rozsiahle pripomienky od legislatívneho odboru Národnej rady, čo sa naozaj nedá povedať, že to by boli nejakí opoziční aktivisti alebo nejaké prepojené osoby. Došiel naozaj veľmi rozsiahly materiál, ktorý kritizoval tento návrh samozrejme takým spôsobom ako sa tu v úradníckom jazyku dá napísať. Ale hovoril o tom, že tie ustanovenia sú tam chaotické, zmätočné, že v skutočnosti ten proces, to gro toho zákona je riešené vo viacerých predpisoch naraz, vo viacerých predpisoch, ktoré sa novelizujú naraz a vzájomne na seba nereflektujú a že teda bude zásadný problém ak by takýto zákon vošiel do praxe teda s tou aplikačnou praxou. No a zažili sme teda pri tomto zákone pozmeňujúce návrhy, ktoré prichádzali v noci, na poslednú chvíľu naozaj rozsiahle. Zažili sme pozmeňujúce návrhy, ktoré opravovali pozmeňujúce návrhy a nakoniec sa na poslednú chvíľu presunul na september, aby bolo možné skonzultovať ho s Európskom komisiou, čo je asi snáď jediná nie negatívna vec, ktorá sa v súvislosti s týmto legislatívnom procesom dá spomenúť.
No a ja sa teda pýtam, že keď sme zažili pri takomto zákone takýto chaos, ktorý nakoniec vyústil v to, že okej, poďme to radšej skonzultovať s Európskou komisiou. Tak prečo zákon, ktorý je naviazaný na plán obnovy ide do skráteného legislatívneho konania a nevyužije sa tá príležitosť dať to do riadneho, mať normálne medzirezortné pripomienkové konanie, konzultovať to s Európskou komisiou a ušetriť si ten bolestivý proces, ktorý podľa mňa pre jednu vládnu koalíciu by mal, jednoducho má to, to je hanba pre každého. Ja tomu naozaj nerozumiem. Zažili sme to okrem EIA aj v prípade zákona, ktorý sa týkal výrubov drevín, ktorý sa nám do parlamentu veľmi správne vracia prostredníctvom veta prezidentky. Nerozumiem, tie dôvody sú naozaj pre mňa neznáme. Pýtala som sa to aj na výbore, ktorý sme mali k skrátenému legislatívnemu konaniu, pýtali som sa ich práve ministra a opäť som sa dozvedela teda len to, že tento zákon je v prvom rade nezmysel. Potom som sa dozvedela, že no ale je to nezmysel, ale nepočká, nepočká za žiadnych okolností. Keď sme teda hovorili a argumentovali že počká, že máme na to ten čas, tak sme sa potom dozvedeli, že ale veď tento zákon už bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní. No ale to bol iný zákon, to nebol tento zákon a to jednoducho medzirezortné pripomienkové konanie pre jeden zákon nemôžeme povedať že stačí pre iný návrh.
A áno, je pravda že za predchádzajúcej vlády sa nenašla zhoda na tomto zákone. Ale podľa mňa to by mala byť výstraha, že dajme si naozaj tú prácu, odšliapme si to, urobme to poriadne a nie že dajme to na hulvátom skráteného legislatívneho konania keď potom možno hanebne to nakoniec budeme presúvať, ja neviem, na september aby sa to konzultovalo.
No a nakoniec minister na výbore vlastne priznal, že to že to ide skráteným legislatívnym konaním je politické rozhodnutie. Ale politické rozhodnutie medzi zákonné dôvody pre skrátené legislatívne konanie jednoznačne nepatrí a preto v Progresívnom Slovensku budeme hlasovať proti tomu. A ja chcem teda len pripomenúť, že z politického rozhodnutia strany, ktorá v súčasnosti reprezentuje ani nie 2 % voličov, sa tu ide diletantsky rozhodovať o ďalšom zákone, ktorý má rozhodujúci vplyv na ráz našej krajiny, na našu prírodu z politického rozhodnutia strany, ktorá nezastupuje ani 2 % voličov, ktorá prírode len škodí a šikanuje naopak tých, ktorí si jej ochranu vzali na zmysel svojej činnosti, zmysel svojho života.
===== ... politického rozhodnutia strany, ktorá nezastupuje ani 2 % voličov, ktorá prírode len škodí a šikanuje naopak tých, ktorí si jej ochranu, ktorí si jej ochranu vzali na zmysel svojej činnosti, zmysel svojho života.
Ja sa týmto prihováram aj koaličným poslancom a poslankyniam z ostatných strán. To naozaj necháte ani nie dvojpercentnú stranu rozhodovať o našom prírodnom bohatstve. Lebo po tom všetkom nominanti SNS budú mať možno naplnené svoje mocenské chute. Budú mať mať možno spokojné egá. Budú mať naplnené svoje zvrátené predstavy o tom, ako má fungovať naša krajina, náš štát, ale tá krajina tu bude spustošená pre nás všetkých.
Chcem vás preto poprosiť, aby ste sa nad týmto zamysleli pred tým, než budete hlasovať o tomto zákone a o ďalších zákonoch z dielne SNS, ktoré okolo ochrany prírody a krajiny skutočne ani len nešli. Ja sa vás pýtam. Čo chcete nechať, zanechať svojim deťom a svojim vnúčatám? Spustošenú krajinu?
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
|