|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Aj poslankyni Števulovej, že otvorila aj túto tému, ktorej som sa ja už nestihla venovať v mojom príspevku, a teda naozaj aj vo vzťahu k tomu zákazu, ktorý sa týka obydlí osôb verejného záujmu sa vyjadrilo práve aj ten úrad OBSE, ktorého správu som sa vám tu snažili priblížiť. A konkrétne teda konštatuje rovnako ako v ostatných prípadoch že tieto generálne zákazy všeobecné sú problematické z toho titulu, že v prípade obmedzovania slobody zhromažďovania vždy je potrebné vychádzať zo špecifických okolností, a teda posudzovať to prípad od prípadu. A napríklad práve vo vzťahu k obydliam je uvedené v tej správe, že môže ísť napríklad o situáciu, kedy dochádza k opakovaným zhromažden...
=====
|
Ďakujem vám veľmi pekne za množstvo faktických poznámok, ktoré tu otvorili veľa, veľa tém.
Ja by som chcela reagovať na pána poslanca Gašpara, ktorý teda odôvodnil túto zmenu, ktorá sa týka slobody zhromažďovania tým, aby sa všetky zhromaždenia, aby všetky zhromaždenia prebiehali bez rizika, že sa stane obdobná udalosť ako 15.5. Až, až na to, že tam proste nebolo zhromaždenie ohlásené. To nesúvisí absolútne s tým, čo upravuje celý novelizačný čl. 1 a teda úprava slobody zhromažďovania. To sme tu opakovane hovorili aj v jednotlivých rozpravách a to je jeden zo základných problémov celého toho návrhu zákona, že obmedzenia, ktoré prinášate v súvislosti so slobodou zhromažďovania nesúvisia vôbec s bezpečnostnou situáciou. A ako tu naznačil pán poslanec Erik Kaliňák, tak asi súvisia skôr s vašimi vlastnými nejakými boliestkami z minulosti, že sa vám stalo, že niekto vám narúšal vaše zhromaždenie. Ale aj kolidujúce zhromaždenia aj proti demonštrácie sú chránené slobodou zhromažďovania. A áno, má ich vedieť polícia svojimi silami, svojimi schopnosťami vedieť korigovať a zasiahnuť vtedy, keď to prekročí tú mieru, ktorá jednoducho zasahuje už takým závažným spôsobom do slobody zhromažďovania iného človeka, že vtedy. To je základný princíp.
Prečítajte si naozaj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, aj to posúdenie o ktorom som tu v rozprave hovorila, určite ho máte aj v mailovej schránke aj vy. Môžem vám to prípadne ešte aj preposlať. Naozaj, tam to máte dosť jasne uvedené, takže to, že vy nevidíte logický dôvod, prečo by to nebolo možné, napríklad, generálne stanoviť 50 metrov, tak si treba naštudovať naozaj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Akým spôsobom sa vykladá to, ako sa má chrániť sloboda zhromažďovania, lebo toto je s tým jednoducho v rozpore. To je tak.
Ďakujem. (Potlesk.)
|
Prajem pekný deň.
Vážené dámy, milí páni, úplne rozumiem, že už by ste najradšej mali túto schôdzu za sebou vrátane prerokovania návrhu zákona, ktorý sa stal známy ako lex atentát, ale považujeme za dôležité, aby v tomto pléne opätovne jasne odzneli výhrady, ktoré už tu boli do veľkej miery tlmočené, ale tentokrát vo svetle predbežného posúdenia predmetného návrhu zákona Úradom pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorý bol koaličným aj opozičným poslancom a poslankyniam doručený včera Národným strediskom pre ľudské práva. A budem o tomto posúdení hovoriť, samozrejme, v kontexte pozmeňujúceho návrhu, ktorý do určitej miery zmierňoval pôvodné znenie zákona, obzvlášť vo vzťahu k slobode zhromažďovania, ktorej sa špecificky toto posúdenie venuje. Tento pozmeňujúci návrh predložil pán poslanec Gašpar, ktorého sme tu v pléne často počuli hovoriť o porušovaní základných práv a slobôd, takže verím, že by ho závery tohto posúdenia mohli zaujať, zaujímať. Keď sme v treťom čítaní, ako som už uviedla, budem sa venovať len tým častiam správy, ktorá sa dotýka zmien schválených v pozmeňujúcom návrhu. Ale bolo by skvelé, keby ste si ju prečítali naozaj celú.
Prvý okruh, ktorému sa správa venuje, sú zhromaždenia pri súdoch. Pôvodný návrh zákona upravoval zákaz zhromaždenia v okruhu 50 metrov od objektu, v ktorom má stále sídlo Ústavný súd Slovenskej republiky alebo všeobecný súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pozmeňujúci návrh poslanca Gašpara, ktorý sa pretavil do spoločnej správy výborov, upravil toto ustanovenie tak, že vyňal z generálneho zákazu všeobecný súd a preniesol ho do výpočtu situácií, kedy zhromaždenie zakáže obec, a to konkrétne v prípade, ak, citujem: "sa má konať v okruhu 50 metrov od objektu, v ktorom má sídlo alebo v ktorom vykonáva svoju pôsobnosť všeobecný súd, ak účel zhromaždenia priamo súvisí s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu".
V dôsledku pozmeňujúceho návrhu poslanca Gašpara tu teda máme dve odlišné úpravy vo vzťahu k zhromaždeniam pred súdmi. V prípade Ústavného súdu sa zakotvuje generálny zákaz zhromaždenia v okruhu 50 metrov a v prípade všeobecných súdov zhromaždenie zakáže obec, ak sa má konať v okruhu 50 metrov od súdu, ak účel zhromaždenia priamo súvisí s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu. Teraz aj tento koniec je dôležitý.
A teraz v čom je problém? Ako vyplýva z posúdenia Úradu OBSE, ktoré vychádza z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a reflektovalo práve aj tento pozmeňujúci návrh, citujem:
"Pokiaľ ide o súdne konanie, kým individuálny zákaz pokojného zhromaždenia v bezprostrednej blízkosti súdnych budov môže slúžiť oprávnenému záujmu, a to chrániť súdny proces v konkrétnom prípade pred vonkajšími vplyvmi, resp. zabezpečiť, aby v danom prípade nebol narušený riadny výkon spravodlivosti, čím sa chránia práva účastníkov uvedeného súdneho konania, zákaz by však mal byť prispôsobený úzko na dosiahnutie tohto záujmu na základe posúdenia konkrétnych okolností a nemôže predstavovať všeobecný zákaz formulovaný v absolútnych podmienkach.
Z uvedeného je zrejmé, že navrhovaná úprava nespĺňa limity, ktoré sú dané potrebou chrániť slobodu zhromažďovania, keďže v prípade Ústavného súdu je zakázaný úplne generálne", to tam zostalo, "čím teda neni naplnený test proporcionality a v prípade všeobecných súdov sa síce pozmeňujúcim návrhom upravilo, že sa zákaz týka zhromaždení, ktoré priamo súvisia s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu, ale to nie je dostačujúce. Oprávnenosť zákazu zhromaždenia je totižto potrebné posudzovať vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam konkrétneho prípadu a s ním súvisiaceho zhromaždenia a nie všeobecne súvis s rozhodovacou činnosťou všeobecného súdu. Touto podmienkou sa totižto zabezpečilo iba to, že nebude zakázané zhromaždenie, ktoré sa týka napríklad predraženého verejného obstarávania na rekonštrukciu budovy súdu, ale navrhovaná úprava nezabezpečuje nutnosť posúdenia individuálnych okolností konkrétneho prípadu, kde by bolo potrebné bližšie vyšpecifikovať, aké okolnosti konkrétneho prípadu musia byť naplnené, aby zhromaždenie s ním súvisiace mohlo byť vôbec zakázané." Čiže táto generálna klauzula jednoducho neobstojí v teste, ktorý sa vyžaduje v prípade posudzovania ochrany slobody zhromaždenia.
Rovnako ako v prípade Ústavného súdu je všeobecný zákaz v prípade ostatných inštitúcií, ktoré aj po pozmeňujúcom návrhu zostali v § 1 ods. 6 v nesúlade s princípmi slobody zhromažďovania, a to obzvlášť v kontexte, ako upozorňuje OBSE, potreby zachovávania slobody politického prejavu, s ktorou sa práve dotknuté budovy spájajú. V jadre slobody zhromažďovania je právo zhromažďujúcich si zvoliť miesto, kde vedia najlepšie komunikovať svoje posolstvo voči želanému publiku. Toto je tým pádom narušené. A Úrad OBSE vyzýva k tomu, aby bol tento generálny zákaz úplne odstránený z predmetnej novely zákona.
Ďalším okruhom som kolidujúce zhromaždenia, ktoré boli tiež upravené pozmeňujúcim návrhom tak, že v prípade existencie dôvodnej obavy, ak dôjde k stretu účastníkmi, ktorý nebolo možné odstrániť dohodou o úprave času alebo miesta a pokojný priebeh nie je možné zabezpečiť nasadením dostupných síl a prostriedkov, tak sa zakáže to druhé ohlásené zhromaždenie. To znamená, že tam má prednosť prvé ohlásené.
Judikatúra ESLP sa extenzívne venuje práve kolidujúcim zhromaždeniam a teraz v čom je problém. Po prvé, definovanie dôvodnej obavy. Úrad OBSE uvádza, že nestačí púhé podozrenie obavy a predpoklady. Tá hrozba musí byť naozaj reálna. To znamená, že keď si dopredu generálne zakotvíme takúto možnosť zákazu, tak to narúša tú slobodu zhromažďovania, ktorú je potrebné garantovať. Zároveň formulácia, že nasadením dostupných síl a prostriedkov sa nepodarilo zabezpečiť teda ochranu slobody zhromažďovania, tiež naráža na limity a ochranu, ktorá slobodu zhromažďovania musí zabezpečovať, pretože štát má pozitívny záväzok chrániť slobodu zhromažďovania a to, že nemá napríklad dostatočné dostupné sily a prostriedky, nemôže byť dôvodom pre zásah do slobody zhromažďovania an block vopred. A zároveň to, čo tam bolo doplnené a upravené pozmeňujúcim návrhom, kedy pôvodne nebolo jasné, ktoré zhromaždenie má byť vlastne v takejto situácii zakázané, ja som na to síce upozorňovala, ale ten spôsob, akým sa to upravovalo, žiaľ, nie je dobrý a dostačujúci, pretože sa stanovilo generálne pravidlo, že zakázané má byť v podstate neskôr ohlásené zhromaždenie. Štáty však majú povinnosť a teda pozitívny záväzok chrániť pokojné zhromaždenia pred narušením.
A teraz si predstavme, že máme dve zhromaždenia, ktoré sú nejakým spôsobom kolidujúce, a my sa k tomu postavíme len tak, ktoré bolo prvé ohlásené. To nespĺňa tento pozitívny záväzok štátu, ktorý má zabezpečiť ochranu pokojného zhromaždenia. Preto tieto generálne zákazy sú takým spôsobom problematické a naozaj vo vzťahu k judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva jednoducho neobstoja.
Ako som už uviedla, keďže sme v treťom čítaní, venovala som sa len tým častiam tej správy, ktorá sa dotýka zmien schválených v pozmeňujúcom návrhu, ale bolo by naozaj veľmi dobré, keby ste si pozorne prečítali tú správu, ktorú ste dostali aj do mailových schránok, pretože jasným spôsobom tam uvádza, ako je narušená sloboda zhromažďovania tým, ako je formulovaný aj tento už pozmenený návrh zákona. A preto naozaj zvážme, či takýmto spôsobom chceme do tejto základnej, do tohto základného práva, politického práva ľudí zasiahnuť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
|
|
|
|
|
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ako som už uviedla v úvodnom slove. Cieľom nášho návrhu je odstrániť súčasný stav porušovania základných práv a slobôd. Ľudí, ktorí sú nedobrovoľne oberaní o slovenské občianstvo. Podľa dnes platného zákona nestratíte naše občianstvo ak získate občianstvo svojho manžela alebo manželky, ale toto sa týka, len párov odlišného pohlavia. Túto výnimku neaplikuje zákon v prípade párov rovnakého pohlavia. Ak si totiž Slovák zoberie Brita alebo Slovenka Dánku a zároveň príjmu štátne občianstvo svojho manžela či manželky to naše automaticky strácajú. Naše zákony totiž právne zväzky osôb rovnakého pohlavia, ktoré boli uzavreté v zahraničí neuznávajú. Berú to ako keby neexistovali. Novelizované ustanovenie zákona o štátnom občianstve to súčasné znenie je v rozpore s ochranou a garanciou základných práv a slobôd všetkých fyzických osôb bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu a to konkrétne v rozpore s právom na rodinný život, ktorý patrí do základnej, najzákladnejšej sféry ich súkromia. Vo vzťahu k obsahu a rozsahu pojmu súkromia a rodinný život tak ako je obsiahnutý aj v našej ústave je nutné vychádzať z definície tohto pojmu ako ho ustálil la judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa judikatúry Ústavného súdu je pojem súkromný život obsahovo širokým pojmom, ktorý nemožno obmedziť, len na intímnu sféru a úplne z neho vylúčiť vonkajší svet tejto sféry. Ochrana súkromného života jednotlivca teda zahŕňa aj jeho právo nadväzovať, rozvíjať vzťahy so svojimi blízkymi vonkajším svetom. Ochrana rodinného života sa týka súkromia jednotlivca v jeho rodinných vzťahov voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne ale aj morálne či materiálne. To je z judikatúry nášho Ústavného súdu, ktorý sa odvolal samozrejme aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá je v tomto kontexte pre nás určujúca. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva pod pojem súkromný život zahŕňa okrem iného aj právo zakladať a rozvíjať vzťahy s inými osobami a do sféry ochrany tohto článku patrí aj sexuálna orientácia či sexuálny život jednotlivca. To je napríklad rozsudok ESĽP page proti Chorvátsku. Ako ďalej vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pod ochranu rodinného života spadajú vzťahy párov osôb rovnakého pohlavia respektíve ich stabilný de facto vzťah. Ochrana poskytovaná článkom 8 dohovoru a článkom 19 ods. 2 ústavy, teda právo na súkromie sa jednoznačne vzťahuje aj na tie páry rovnakého pohlavia, ktoré uzavreli manželstvo alebo inú formu zväzku v zahraničí v súlade s právom danej krajiny. Základné práva podľa článku 19 ods. 2 ústavy a článku 8 dohovoru ako aj všetky ostatné základné práva slobody sa musia uplatňovať v súlade so zásadou zákazu diskriminácie vyjadrenej v článku 12 ods. 2 ústavy a v článku 14 dohovoru. Sexuálna orientácia patrí medzi zakázané diskriminačné dôvody spadajúce pod obsah pojmu iné postavenie. Čo vo svojej judikatúre potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva. Pri aktuálnej právnej úprave teda dochádza k situácii, kedy štát diskriminuje určitú kategóriu osôb iba z dôvodu ich sexuálnej vzťahovej orientácie, keďže rozlišovacím kritériom pri garantovaní práva na rodinný a súkromný život v kontexte straty štátneho občianstva Slovenskej republiky je skutočnosť či ide o rodinný život kategórie osôb z inou sexuálnou orientáciou. Takýto stav je samozrejme ľudskoprávne neakceptovateľný a teda aj ústavnoprávne, keďže porušuje ústavu aj dohovor. Strata štátneho občianstva je pritom mimoriadne závažným následkom, s ktorým sa spája strata veľkého množstva práva. Ktoré sú práve so štátnym občianstvom spojené. Od volebného práva cez právo na pobyt až po práva sociálneho zabezpečenia. Podstatou zásahov zásahu do základných práv a slobôd, ktorý nami navrhovaná novela odstraňuje je nerešpektovanie ani najzákladnejšieho prvku partnerského vzťahu, túžbu a možnosť byť spolu. Tráviť spolu čas v rovnakom čase na jednom mieste a rozvíjať svoj vzájomný vzťah. Súčasná právna úprava tak doslova trestá dotknuté osoby, len pre ich sexuálnu orientáciu tak, že ich stavia pred otázku kedy sa musia rozhodnúť, či budú plnohodnotne napĺňať svoj rodinný život vrátane nadobudnutia štátneho občana občianstva svojho partnera či partnerky a práv s tým spojených a strpia trest, ktorý im Slovenská republika za toto ukladá, ktorým je strata občianstva alebo sa vzdajú časti práv, ktoré sa viažu na ich rodinný život spojením s nadobudnutím štátneho občianstva krajiny manžela, manželky a takáto dilema pred takúto dilemu by sme naozaj nikoho nemali stavať. Je to v demokratickej krajine absolútne neprípustné. Ide o neprimeraný a neodôvodnený závažný zásah do základných práv a slobôd dotknutých osôb. Súčasná právna úprava tak neprípustne zasahuje do najintímnejšej sféry akéhokoľvek medziľudského vzťahu, ktorý musí byť pred externými zásahmi najprísnejšie chránený. V právnom štáte, ktorý zabezpečuje riadnu ochranu a garanciu základných práv a slobôd je neprijateľné, aby dochádzalo k takým neprípustným zásahom, ktoré obmedzujú realizáciu a možnosť rozvíjať rodinný život a ktoré trestajú dotknuté osoby za plnohodnotné napĺňanie ich rodinného života a to priamo samotnou právnou úpravou. A takým závažným trestom ako je strata slovenského občianstva. Nedobrovoľná strata slovenského občianstva. V súčasnosti už 50 krajín umožňuje párom rovnakého pohlavia uzavrieť zväzok, či už vo forme manželstva alebo registrovaného partnerstva a samozrejme aj Slováci a Slovenky odchádzajú do týchto krajín. Idú tam študovať, pracovať. Nachádzajú si tam partnerov, partnerky a tým pádom dochádza aj k tomu, že tam uzatvárajú zväzky a bytostne sa ich táto situácia dotýka. Slovensko ich teda trestá stratou štátneho občianstva a nezmyselne prichádza o vlastných štátnych občanov a občianky. Oberá konkrétne ľudí, konkrétnych ľudí o štátne občianstvo a to len z dôvodu ich identity a napĺňania ich rodinného života. Niečo čo by nám všetkým malo byť úplne vzácne. Dôkazom tejto neprijateľnej reality je aj nedávno medializovaný prípad pôvodne slovenského občana Lukáša, ktorý koncom leta 2022 uzavrel manželstvo s britským občanom a na základe tohto zväzku získal britské občianstvo. V dôsledku toho mu bolo doručené rozhodnutie Slovenska o tom, že mu odoberajú slovenské občianstvo. Lukáš mi akurát včera napísal mail v reakcii na môj príspevok na sociálnych sieťach, kde som informovala o tomto návrhu zákona a z jeho dovolením z neho zacitujem. Ohľadom toho návrhu novely zákona o občianstve. Chcel som sa poďakovať. Ten Slovák, ktorého spomínate v tom príspevku na facebooku som ja. Vážim si, že Progresívne
=====
|
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ako som už uviedla v úvodnom slove. Cieľom nášho návrhu je odstrániť súčasný stav porušovania základných práv a slobôd. Ľudí, ktorí sú nedobrovoľne oberaní o slovenské občianstvo. Podľa dnes platného zákona nestratíte naše občianstvo ak získate občianstvo svojho manžela alebo manželky, ale toto sa týka, len párov odlišného pohlavia. Túto výnimku neaplikuje zákon v prípade párov rovnakého pohlavia. Ak si totiž Slovák zoberie Brita alebo Slovenka Dánku a zároveň príjmu štátne občianstvo svojho manžela či manželky to naše automaticky strácajú. Naše zákony totiž právne zväzky osôb rovnakého pohlavia, ktoré boli uzavreté v zahraničí neuznávajú. Berú to ako keby neexistovali. Novelizované ustanovenie zákona o štátnom občianstve to súčasné znenie je v rozpore s ochranou a garanciou základných práv a slobôd všetkých fyzických osôb bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu a to konkrétne v rozpore s právom na rodinný život, ktorý patrí do základnej, najzákladnejšej sféry ich súkromia. Vo vzťahu k obsahu a rozsahu pojmu súkromia a rodinný život tak ako je obsiahnutý aj v našej ústave je nutné vychádzať z definície tohto pojmu ako ho ustálil la judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa judikatúry Ústavného súdu je pojem súkromný život obsahovo širokým pojmom, ktorý nemožno obmedziť, len na intímnu sféru a úplne z neho vylúčiť vonkajší svet tejto sféry. Ochrana súkromného života jednotlivca teda zahŕňa aj jeho právo nadväzovať, rozvíjať vzťahy so svojimi blízkymi vonkajším svetom. Ochrana rodinného života sa týka súkromia jednotlivca v jeho rodinných vzťahov voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne ale aj morálne či materiálne. To je z judikatúry nášho Ústavného súdu, ktorý sa odvolal samozrejme aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá je v tomto kontexte pre nás určujúca. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva pod pojem súkromný život zahŕňa okrem iného aj právo zakladať a rozvíjať vzťahy s inými osobami a do sféry ochrany tohto článku patrí aj sexuálna orientácia či sexuálny život jednotlivca. To je napríklad rozsudok ESĽP page proti Chorvátsku. Ako ďalej vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pod ochranu rodinného života spadajú vzťahy párov osôb rovnakého pohlavia respektíve ich stabilný de facto vzťah. Ochrana poskytovaná článkom 8 dohovoru a článkom 19 ods. 2 ústavy, teda právo na súkromie sa jednoznačne vzťahuje aj na tie páry rovnakého pohlavia, ktoré uzavreli manželstvo alebo inú formu zväzku v zahraničí v súlade s právom danej krajiny. Základné práva podľa článku 19 ods. 2 ústavy a článku 8 dohovoru ako aj všetky ostatné základné práva slobody sa musia uplatňovať v súlade so zásadou zákazu diskriminácie vyjadrenej v článku 12 ods. 2 ústavy a v článku 14 dohovoru. Sexuálna orientácia patrí medzi zakázané diskriminačné dôvody spadajúce pod obsah pojmu iné postavenie. Čo vo svojej judikatúre potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva. Pri aktuálnej právnej úprave teda dochádza k situácii, kedy štát diskriminuje určitú kategóriu osôb iba z dôvodu ich sexuálnej vzťahovej orientácie, keďže rozlišovacím kritériom pri garantovaní práva na rodinný a súkromný život v kontexte straty štátneho občianstva Slovenskej republiky je skutočnosť či ide o rodinný život kategórie osôb z inou sexuálnou orientáciou. Takýto stav je samozrejme ľudskoprávne neakceptovateľný a teda aj ústavnoprávne, keďže porušuje ústavu aj dohovor. Strata štátneho občianstva je pritom mimoriadne závažným následkom, s ktorým sa spája strata veľkého množstva práva. Ktoré sú práve so štátnym občianstvom spojené. Od volebného práva cez právo na pobyt až po práva sociálneho zabezpečenia. Podstatou zásahov zásahu do základných práv a slobôd, ktorý nami navrhovaná novela odstraňuje je nerešpektovanie ani najzákladnejšieho prvku partnerského vzťahu, túžbu a možnosť byť spolu. Tráviť spolu čas v rovnakom čase na jednom mieste a rozvíjať svoj vzájomný vzťah. Súčasná právna úprava tak doslova trestá dotknuté osoby, len pre ich sexuálnu orientáciu tak, že ich stavia pred otázku kedy sa musia rozhodnúť, či budú plnohodnotne napĺňať svoj rodinný život vrátane nadobudnutia štátneho občana občianstva svojho partnera či partnerky a práv s tým spojených a strpia trest, ktorý im Slovenská republika za toto ukladá, ktorým je strata občianstva alebo sa vzdajú časti práv, ktoré sa viažu na ich rodinný život spojením s nadobudnutím štátneho občianstva krajiny manžela, manželky a takáto dilema pred takúto dilemu by sme naozaj nikoho nemali stavať. Je to v demokratickej krajine absolútne neprípustné. Ide o neprimeraný a neodôvodnený závažný zásah do základných práv a slobôd dotknutých osôb. Súčasná právna úprava tak neprípustne zasahuje do najintímnejšej sféry akéhokoľvek medziľudského vzťahu, ktorý musí byť pred externými zásahmi najprísnejšie chránený. V právnom štáte, ktorý zabezpečuje riadnu ochranu a garanciu základných práv a slobôd je neprijateľné, aby dochádzalo k takým neprípustným zásahom, ktoré obmedzujú realizáciu a možnosť rozvíjať rodinný život a ktoré trestajú dotknuté osoby za plnohodnotné napĺňanie ich rodinného života a to priamo samotnou právnou úpravou. A takým závažným trestom ako je strata slovenského občianstva. Nedobrovoľná strata slovenského občianstva. V súčasnosti už 50 krajín umožňuje párom rovnakého pohlavia uzavrieť zväzok, či už vo forme manželstva alebo registrovaného partnerstva a samozrejme aj Slováci a Slovenky odchádzajú do týchto krajín. Idú tam študovať, pracovať. Nachádzajú si tam partnerov, partnerky a tým pádom dochádza aj k tomu, že tam uzatvárajú zväzky a bytostne sa ich táto situácia dotýka. Slovensko ich teda trestá stratou štátneho občianstva a nezmyselne prichádza o vlastných štátnych občanov a občianky. Oberá konkrétne ľudí, konkrétnych ľudí o štátne občianstvo a to len z dôvodu ich identity a napĺňania ich rodinného života. Niečo čo by nám všetkým malo byť úplne vzácne. Dôkazom tejto neprijateľnej reality je aj nedávno medializovaný prípad pôvodne slovenského občana Lukáša, ktorý koncom leta 2022 uzavrel manželstvo s britským občanom a na základe tohto zväzku získal britské občianstvo. V dôsledku toho mu bolo doručené rozhodnutie Slovenska o tom, že mu odoberajú slovenské občianstvo. Lukáš mi akurát včera napísal mail v reakcii na môj príspevok na sociálnych sieťach, kde som informovala o tomto návrhu zákona a z jeho dovolením z neho zacitujem. Ohľadom toho návrhu novely zákona o občianstve. Chcel som sa poďakovať. Ten Slovák, ktorého spomínate v tom príspevku na facebooku som ja. Vážim si, že Progresívne
=====
|
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ako som už uviedla v úvodnom slove. Cieľom nášho návrhu je odstrániť súčasný stav porušovania základných práv a slobôd. Ľudí, ktorí sú nedobrovoľne oberaní o slovenské občianstvo. Podľa dnes platného zákona nestratíte naše občianstvo ak získate občianstvo svojho manžela alebo manželky, ale toto sa týka, len párov odlišného pohlavia. Túto výnimku neaplikuje zákon v prípade párov rovnakého pohlavia. Ak si totiž Slovák zoberie Brita alebo Slovenka Dánku a zároveň príjmu štátne občianstvo svojho manžela či manželky to naše automaticky strácajú. Naše zákony totiž právne zväzky osôb rovnakého pohlavia, ktoré boli uzavreté v zahraničí neuznávajú. Berú to ako keby neexistovali. Novelizované ustanovenie zákona o štátnom občianstve to súčasné znenie je v rozpore s ochranou a garanciou základných práv a slobôd všetkých fyzických osôb bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu a to konkrétne v rozpore s právom na rodinný život, ktorý patrí do základnej, najzákladnejšej sféry ich súkromia. Vo vzťahu k obsahu a rozsahu pojmu súkromia a rodinný život tak ako je obsiahnutý aj v našej ústave je nutné vychádzať z definície tohto pojmu ako ho ustálil la judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa judikatúry Ústavného súdu je pojem súkromný život obsahovo širokým pojmom, ktorý nemožno obmedziť, len na intímnu sféru a úplne z neho vylúčiť vonkajší svet tejto sféry. Ochrana súkromného života jednotlivca teda zahŕňa aj jeho právo nadväzovať, rozvíjať vzťahy so svojimi blízkymi vonkajším svetom. Ochrana rodinného života sa týka súkromia jednotlivca v jeho rodinných vzťahov voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne ale aj morálne či materiálne. To je z judikatúry nášho Ústavného súdu, ktorý sa odvolal samozrejme aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá je v tomto kontexte pre nás určujúca. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva pod pojem súkromný život zahŕňa okrem iného aj právo zakladať a rozvíjať vzťahy s inými osobami a do sféry ochrany tohto článku patrí aj sexuálna orientácia či sexuálny život jednotlivca. To je napríklad rozsudok ESĽP page proti Chorvátsku. Ako ďalej vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pod ochranu rodinného života spadajú vzťahy párov osôb rovnakého pohlavia respektíve ich stabilný de facto vzťah. Ochrana poskytovaná článkom 8 dohovoru a článkom 19 ods. 2 ústavy, teda právo na súkromie sa jednoznačne vzťahuje aj na tie páry rovnakého pohlavia, ktoré uzavreli manželstvo alebo inú formu zväzku v zahraničí v súlade s právom danej krajiny. Základné práva podľa článku 19 ods. 2 ústavy a článku 8 dohovoru ako aj všetky ostatné základné práva slobody sa musia uplatňovať v súlade so zásadou zákazu diskriminácie vyjadrenej v článku 12 ods. 2 ústavy a v článku 14 dohovoru. Sexuálna orientácia patrí medzi zakázané diskriminačné dôvody spadajúce pod obsah pojmu iné postavenie. Čo vo svojej judikatúre potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva. Pri aktuálnej právnej úprave teda dochádza k situácii, kedy štát diskriminuje určitú kategóriu osôb iba z dôvodu ich sexuálnej vzťahovej orientácie, keďže rozlišovacím kritériom pri garantovaní práva na rodinný a súkromný život v kontexte straty štátneho občianstva Slovenskej republiky je skutočnosť či ide o rodinný život kategórie osôb z inou sexuálnou orientáciou. Takýto stav je samozrejme ľudskoprávne neakceptovateľný a teda aj ústavnoprávne, keďže porušuje ústavu aj dohovor. Strata štátneho občianstva je pritom mimoriadne závažným následkom, s ktorým sa spája strata veľkého množstva práva. Ktoré sú práve so štátnym občianstvom spojené. Od volebného práva cez právo na pobyt až po práva sociálneho zabezpečenia. Podstatou zásahov zásahu do základných práv a slobôd, ktorý nami navrhovaná novela odstraňuje je nerešpektovanie ani najzákladnejšieho prvku partnerského vzťahu, túžbu a možnosť byť spolu. Tráviť spolu čas v rovnakom čase na jednom mieste a rozvíjať svoj vzájomný vzťah. Súčasná právna úprava tak doslova trestá dotknuté osoby, len pre ich sexuálnu orientáciu tak, že ich stavia pred otázku kedy sa musia rozhodnúť, či budú plnohodnotne napĺňať svoj rodinný život vrátane nadobudnutia štátneho občana občianstva svojho partnera či partnerky a práv s tým spojených a strpia trest, ktorý im Slovenská republika za toto ukladá, ktorým je strata občianstva alebo sa vzdajú časti práv, ktoré sa viažu na ich rodinný život spojením s nadobudnutím štátneho občianstva krajiny manžela, manželky a takáto dilema pred takúto dilemu by sme naozaj nikoho nemali stavať. Je to v demokratickej krajine absolútne neprípustné. Ide o neprimeraný a neodôvodnený závažný zásah do základných práv a slobôd dotknutých osôb. Súčasná právna úprava tak neprípustne zasahuje do najintímnejšej sféry akéhokoľvek medziľudského vzťahu, ktorý musí byť pred externými zásahmi najprísnejšie chránený. V právnom štáte, ktorý zabezpečuje riadnu ochranu a garanciu základných práv a slobôd je neprijateľné, aby dochádzalo k takým neprípustným zásahom, ktoré obmedzujú realizáciu a možnosť rozvíjať rodinný život a ktoré trestajú dotknuté osoby za plnohodnotné napĺňanie ich rodinného života a to priamo samotnou právnou úpravou. A takým závažným trestom ako je strata slovenského občianstva. Nedobrovoľná strata slovenského občianstva. V súčasnosti už 50 krajín umožňuje párom rovnakého pohlavia uzavrieť zväzok, či už vo forme manželstva alebo registrovaného partnerstva a samozrejme aj Slováci a Slovenky odchádzajú do týchto krajín. Idú tam študovať, pracovať. Nachádzajú si tam partnerov, partnerky a tým pádom dochádza aj k tomu, že tam uzatvárajú zväzky a bytostne sa ich táto situácia dotýka. Slovensko ich teda trestá stratou štátneho občianstva a nezmyselne prichádza o vlastných štátnych občanov a občianky. Oberá konkrétne ľudí, konkrétnych ľudí o štátne občianstvo a to len z dôvodu ich identity a napĺňania ich rodinného života. Niečo čo by nám všetkým malo byť úplne vzácne. Dôkazom tejto neprijateľnej reality je aj nedávno medializovaný prípad pôvodne slovenského občana Lukáša, ktorý koncom leta 2022 uzavrel manželstvo s britským občanom a na základe tohto zväzku získal britské občianstvo. V dôsledku toho mu bolo doručené rozhodnutie Slovenska o tom, že mu odoberajú slovenské občianstvo. Lukáš mi akurát včera napísal mail v reakcii na môj príspevok na sociálnych sieťach, kde som informovala o tomto návrhu zákona a z jeho dovolením z neho zacitujem. Ohľadom toho návrhu novely zákona o občianstve. Chcel som sa poďakovať. Ten Slovák, ktorého spomínate v tom príspevku na facebooku som ja. Vážim si, že Progresívne
=====
|
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ako som už uviedla v úvodnom slove. Cieľom nášho návrhu je odstrániť súčasný stav porušovania základných práv a slobôd. Ľudí, ktorí sú nedobrovoľne oberaní o slovenské občianstvo. Podľa dnes platného zákona nestratíte naše občianstvo ak získate občianstvo svojho manžela alebo manželky, ale toto sa týka, len párov odlišného pohlavia. Túto výnimku neaplikuje zákon v prípade párov rovnakého pohlavia. Ak si totiž Slovák zoberie Brita alebo Slovenka Dánku a zároveň príjmu štátne občianstvo svojho manžela či manželky to naše automaticky strácajú. Naše zákony totiž právne zväzky osôb rovnakého pohlavia, ktoré boli uzavreté v zahraničí neuznávajú. Berú to ako keby neexistovali. Novelizované ustanovenie zákona o štátnom občianstve to súčasné znenie je v rozpore s ochranou a garanciou základných práv a slobôd všetkých fyzických osôb bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu a to konkrétne v rozpore s právom na rodinný život, ktorý patrí do základnej, najzákladnejšej sféry ich súkromia. Vo vzťahu k obsahu a rozsahu pojmu súkromia a rodinný život tak ako je obsiahnutý aj v našej ústave je nutné vychádzať z definície tohto pojmu ako ho ustálil la judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa judikatúry Ústavného súdu je pojem súkromný život obsahovo širokým pojmom, ktorý nemožno obmedziť, len na intímnu sféru a úplne z neho vylúčiť vonkajší svet tejto sféry. Ochrana súkromného života jednotlivca teda zahŕňa aj jeho právo nadväzovať, rozvíjať vzťahy so svojimi blízkymi vonkajším svetom. Ochrana rodinného života sa týka súkromia jednotlivca v jeho rodinných vzťahov voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne ale aj morálne či materiálne. To je z judikatúry nášho Ústavného súdu, ktorý sa odvolal samozrejme aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá je v tomto kontexte pre nás určujúca. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva pod pojem súkromný život zahŕňa okrem iného aj právo zakladať a rozvíjať vzťahy s inými osobami a do sféry ochrany tohto článku patrí aj sexuálna orientácia či sexuálny život jednotlivca. To je napríklad rozsudok ESĽP page proti Chorvátsku. Ako ďalej vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pod ochranu rodinného života spadajú vzťahy párov osôb rovnakého pohlavia respektíve ich stabilný de facto vzťah. Ochrana poskytovaná článkom 8 dohovoru a článkom 19 ods. 2 ústavy, teda právo na súkromie sa jednoznačne vzťahuje aj na tie páry rovnakého pohlavia, ktoré uzavreli manželstvo alebo inú formu zväzku v zahraničí v súlade s právom danej krajiny. Základné práva podľa článku 19 ods. 2 ústavy a článku 8 dohovoru ako aj všetky ostatné základné práva slobody sa musia uplatňovať v súlade so zásadou zákazu diskriminácie vyjadrenej v článku 12 ods. 2 ústavy a v článku 14 dohovoru. Sexuálna orientácia patrí medzi zakázané diskriminačné dôvody spadajúce pod obsah pojmu iné postavenie. Čo vo svojej judikatúre potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva. Pri aktuálnej právnej úprave teda dochádza k situácii, kedy štát diskriminuje určitú kategóriu osôb iba z dôvodu ich sexuálnej vzťahovej orientácie, keďže rozlišovacím kritériom pri garantovaní práva na rodinný a súkromný život v kontexte straty štátneho občianstva Slovenskej republiky je skutočnosť či ide o rodinný život kategórie osôb z inou sexuálnou orientáciou. Takýto stav je samozrejme ľudskoprávne neakceptovateľný a teda aj ústavnoprávne, keďže porušuje ústavu aj dohovor. Strata štátneho občianstva je pritom mimoriadne závažným následkom, s ktorým sa spája strata veľkého množstva práva. Ktoré sú práve so štátnym občianstvom spojené. Od volebného práva cez právo na pobyt až po práva sociálneho zabezpečenia. Podstatou zásahov zásahu do základných práv a slobôd, ktorý nami navrhovaná novela odstraňuje je nerešpektovanie ani najzákladnejšieho prvku partnerského vzťahu, túžbu a možnosť byť spolu. Tráviť spolu čas v rovnakom čase na jednom mieste a rozvíjať svoj vzájomný vzťah. Súčasná právna úprava tak doslova trestá dotknuté osoby, len pre ich sexuálnu orientáciu tak, že ich stavia pred otázku kedy sa musia rozhodnúť, či budú plnohodnotne napĺňať svoj rodinný život vrátane nadobudnutia štátneho občana občianstva svojho partnera či partnerky a práv s tým spojených a strpia trest, ktorý im Slovenská republika za toto ukladá, ktorým je strata občianstva alebo sa vzdajú časti práv, ktoré sa viažu na ich rodinný život spojením s nadobudnutím štátneho občianstva krajiny manžela, manželky a takáto dilema pred takúto dilemu by sme naozaj nikoho nemali stavať. Je to v demokratickej krajine absolútne neprípustné. Ide o neprimeraný a neodôvodnený závažný zásah do základných práv a slobôd dotknutých osôb. Súčasná právna úprava tak neprípustne zasahuje do najintímnejšej sféry akéhokoľvek medziľudského vzťahu, ktorý musí byť pred externými zásahmi najprísnejšie chránený. V právnom štáte, ktorý zabezpečuje riadnu ochranu a garanciu základných práv a slobôd je neprijateľné, aby dochádzalo k takým neprípustným zásahom, ktoré obmedzujú realizáciu a možnosť rozvíjať rodinný život a ktoré trestajú dotknuté osoby za plnohodnotné napĺňanie ich rodinného života a to priamo samotnou právnou úpravou. A takým závažným trestom ako je strata slovenského občianstva. Nedobrovoľná strata slovenského občianstva. V súčasnosti už 50 krajín umožňuje párom rovnakého pohlavia uzavrieť zväzok, či už vo forme manželstva alebo registrovaného partnerstva a samozrejme aj Slováci a Slovenky odchádzajú do týchto krajín. Idú tam študovať, pracovať. Nachádzajú si tam partnerov, partnerky a tým pádom dochádza aj k tomu, že tam uzatvárajú zväzky a bytostne sa ich táto situácia dotýka. Slovensko ich teda trestá stratou štátneho občianstva a nezmyselne prichádza o vlastných štátnych občanov a občianky. Oberá konkrétne ľudí, konkrétnych ľudí o štátne občianstvo a to len z dôvodu ich identity a napĺňania ich rodinného života. Niečo čo by nám všetkým malo byť úplne vzácne. Dôkazom tejto neprijateľnej reality je aj nedávno medializovaný prípad pôvodne slovenského občana Lukáša, ktorý koncom leta 2022 uzavrel manželstvo s britským občanom a na základe tohto zväzku získal britské občianstvo. V dôsledku toho mu bolo doručené rozhodnutie Slovenska o tom, že mu odoberajú slovenské občianstvo. Lukáš mi akurát včera napísal mail v reakcii na môj príspevok na sociálnych sieťach, kde som informovala o tomto návrhu zákona a z jeho dovolením z neho zacitujem. Ohľadom toho návrhu novely zákona o občianstve. Chcel som sa poďakovať. Ten Slovák, ktorého spomínate v tom príspevku na facebooku som ja. Vážim si, že Progresívne
=====
|
Vážené kolegyni, milí kolegovia. Spoločne s kolegyňou so Zuzanou Števulovou a Ondrejom Prostredníkom sme predložili návrh novely zákona o štátnom občianstve, ktorého cieľom je odstránenie porušovania základných práv a slobôd, ktoré spôsobené súčasnou úpravou zákona o štátnom občianstve. V súčasnosti sú LGBTI+ ľudia, ktorí získajú občianstvo svojho manžela alebo manželky oberaní o slovenské občianstvo. To je v demokratickej krajine absolútne neprípustné. Viac o našom návrhu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.
|
|
|
|
|