16.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že pán predseda vedie túto schôdzu, lebo rokujeme o prezidentom vrátenom zákone o dani z jedla, s ktorým prišla práve Slovenská národná strana, a teda poslanci, ktorých vedie pán predseda Národnej rady Danko. Takže možnože tak asi sa nevyjadril, lebo vedie schôdzu, škoda.
Prezident, keď vracia nejaký návrh zákona parlamentu, alebo teda zákon schválený parlamentu, tak jeho pripomienky môžu byť buď, nazvem to, politické, alebo právne. My sme zvyknutí na to, že, že pripomienky prezidenta mávajú skôr právny charakter, teda prezident vráti zákon parlamentu, ak má podozrenie, že by mohol byť v rozpore s ústavou, s právom Európskej únie, že by tam mohol nastať rozpor s nejakými inými zákonmi, že by tam to, ako je to legislatívne naformulované, mohlo v praxi spôsobovať nejaké aplikačné problémy. Ale prezident, pochopiteľne, má právo v súlade s ústavou vrátiť parlamentu zákon, s ktorým nesúhlasí aj z vecného hľadiska, ústava ho neobmedzuje v tomto nijako a prezident môže naformulovať svoje výhrady aj vecného alebo aj politického charakteru.
Rozhodnutie prezidenta, ktorým vrátil zákon o osobitnom odvode obchodných reťazcov, obsahuje obe kategórie týchto pripomienok. Pán prezident považuje zavedenie osobitného odvodu z obchodných reťazcov alebo dane z potravín, alebo dane z jedla, ako sa to už zaužívalo, za škodlivé, za vecne škodlivý návrh a tá kritika zaznela aj počas rokovania parlamentu, vo verejných diskusiách. Je to návrh, ktorý môže viesť a pravdepodobne povedie k zvýšeniu cien potravín, pretože obchodné reťazce, pokiaľ budú mať povinnosť platiť niečo navyše, nejaký osobitný odvod, de facto daň, tak to niekde budú musieť tie peniaze zobrať a veľmi pravdepodobne najjednoduchšie to zoberú zákazníkom tým, že im zvýšia ceny.
Pán prezident namieta aj to, že nebol normálny legislatívny proces, aký býva pri takých dôležitých zákonoch, teda neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a nebola dostatočná diskusia. Bol to poslanecký návrh, o tom sme tiež hovorili.
Pánovi prezidentovi sa nezdá, že zavedenie tejto novej dane je dostatočne odôvodnené, a rovnako má pán prezident pochybnosti, akým spôsobom budú použité prostriedky, ktoré sa takto získajú. Zdá sa mu to tam nejasne naformulované.
Ale toto všetko sú politické alebo, ak chcete, vecné výhrady. Vládna koalícia má na to jeden názor, opozícia má na to druhý názor a, samozrejme, keď prelomíte veto prezidenta 76 hlasmi, tak môžme, môžme sa tváriť, že je to, že je to vec, vec iného názoru. My môžme hovoriť, že sme vás upozorňovali, že to povedie k zvýšeniu cien potravín a že tým vlastne daňou z jedla za to preberáte spoluzodpovednosť. Ale, prosím, keď to chcete, tak to urobte. Je legitímnym právom parlamentnej väčšiny, aby, aby schvaľovala aj zlé zákony.
Ale máme tu aj druhú kategóriu pripomienok a tie pripomienky sa objavili počas prerokovania návrhu zákona v oboch čítaniach, vo verejnej diskusii a sú obsiahnuté aj v rozhodnutí pána prezidenta a tie spochybňujú schválený zákon z právneho hľadiska. Upozorňujú na to, že zákon tak, ako bol nakoniec schválený, môže byť alebo bude diskriminačný. Bude vytvárať nerovnaké podmienky pre hospodárske subjekty na základe veľmi zvláštne definovaných kritérií, ktoré sa tam dostali predovšetkým v rámci druhého čítania v dôsledku schválenia pozmeňujúceho návrhu.
Vytvorenie, vytvorenie de facto dvoch kategórií obchodníkov s potravinami je diskriminujúce. Jedna kategória, ktorá splní podmienky a nepadne do žiadnej z tých výnimiek, ktoré tam zákon zakotvuje, bude platiť vyššie dane, bude platiť osobitný odvod. Tá druhá nebude mať povinnosť platiť, platiť osobitný odvod. Čiže tá istá hospodárska činnosť a nerovnaké daňové zaťaženie.
To môže byť problém z hľadiska slovenskej ústavy, ktorá zakazuje diskrimináciu. To môže byť problém z hľadiska hospodárskej súťaže, lebo takto diskriminačne nastavenými podmienkami narušujeme hospodársku súťaž. Ale môže to byť problém aj z hľadiska súladu s právom Európskej únie, pretože právo Európskej únie je tiež založené na princípe nediskriminácie.
Pán prezident vo svojom rozhodnutí upozorňuje aj na niektoré praktické dôsledky a možnú nejednoznačnosť právnej úpravy, ktorá môže v aplikačnej praxi spôsobiť problémy.
Upozorňuje napríklad na to, že podľa čl. 1 § 5 schváleného zákona je sadzba odvodu 2,5 % a vytvára sa tak, vytvára tak podstatný rozdiel napríklad medzi obchodným reťazcom, ktorý má 24,99 % čistého obratu z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi, a obchodným reťazcom, ktorý má 25 % čistého obratu z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi. Kým ten prvý, ktorý má iba 24,99 % z predaja potravín, nebude musieť platiť daň z jedla, ten druhý, ktorý má o jednu desatinu promile vyšší podiel z predaja potravín, bude zrazu mať povinnosť platiť 2,5-percentný odvod.
Alebo ďalší príklad, ktorý uvádza pán prezident. Obchodný reťazec, ktorý je výrobcom potraviny, tomu dávame, dávame zvýhodnenie, a ktorý predáva potraviny konečnému spotrebiteľovi, tomuto subjektu vzniká povinnosť platiť odvod pri dosiahnutí podielu 25 %, ale zároveň mu zaniká pri dosiahnutí podielu 80 %. Čiže producent potravín bude mať nejakú podnikovú predajňu, kde bude predávať nielen potraviny. Keď to bude pod 25 %, neplatí odvod. Keď to bude nad 80 %, pokiaľ to budú všetko jeho výrobky, neplatí odvod. Keď to bude medzi 25 % a 80 %, platí odvod. Akú ma toto, prosím vás, logiku?
Ďalšie absurdnosti, ktoré, ktoré vyplývajú, vyplývajú z návrhu zákona. Dali ste tam výnimku pre okresy, ktoré sú zapísané v zozname najmenej rozvinutých regiónov, vo forme, že do základu odvodu sa nezapočítava čistý obrat obchodných prevádzkarní, ktoré sa nachádzajú po "a) v okresoch zapísaných v zozname najmenej rozvinutých okresov a ktoré majú najviac desiatich zamestnancov". Toto opatrenie alebo túto výnimku ste zdôvodnili tým, že chcete, aby boli zabezpečené potreby obyvateľov a nebol narušený rozvoj najmenej rozvinutých regiónov. Čiže rozvoj tých rozvinutejších regiónov môže byť narušený, ale rozvoj najmenej rozvinutých regiónov vám leží na srdci.
Ale je tam, je tam aj tá ďalšia polveta, "v okresoch zapísaných v zozname najmenej rozvinutých okresov a ktoré majú najviac desiatich zamestnancov". Čiže keď v tom okrese bude mať prevádzku reťazec a tá prevádzka nebude mať desať, ale jedenásť zamestnancov, poskytne, vytvorí jedno nové pracovné miesto navyše a už zrazu náklady vytvorenia jedného pracovného miesta navyše budú, že budú, bude okrem toho, že, že zaplatíme nového zamestnanca, budú aj, že budeme platiť odvod. Lebo keď mám 11 zamestnancov, platím odvod, keď mám 10 zamestnancov, nemusím platiť odvod. Aký má, akú má toto, prosím vás, logiku?
A keď nám ide o najmenej rozvinuté regióny, ja si myslím, že ani nemali by sme takto pristupovať, že diskriminačne nastavovať podmienky, ale, dobre, je to vaša logika, najmenej rozvinuté regióny, nebudeme započítavať čistý obrat týchto prevádzkarní. Ale prečo iba prevádzok do 10 zamestnancov? Keď je tam prevádzka s 20 zamestnancami, už to nie je najmenej rozvinutý región? Už môžme narúšať jeho rozvoj?
Ďalšia výnimka. Čistý obrat sa nezapočítava do základu odvodu v prípade, ak sa prevádzkareň nachádza v obci, kde sú najviac tri obchodné prevádzkarne, ktoré predávajú potraviny konečnému spotrebiteľovi. Čiže výnimka je pre obce, kde sú iba traja predajcovia predávajúci potraviny. Opäť taká akože milá myšlienka, že, že aby v tých, v tých obciach, kde sú iba traja, traja predajcovia, neboli postihnutí, lebo sami uznávate, že, že sú tí postihnutí predajcovia, tak dávate im, dávate im výnimku.
A teraz, teraz si predstavte, že je tam, je tam predajňa, predajňa novín. V obci, kde sú, kde sú traja, traja predajcovia potravín, a tá predajňa novín sa rozhodne, že bude predávať aj potraviny. Takže tým pádom spadne do inej kategórie. A tá istá obec s tými istými troma predajňami potravín a jedným stánkom na predaj, predaj novín a tlače, budú, budú tie tri predajne platiť alebo neplatiť osobitný odvod, Dankovu daň z jedla, podľa toho, či sa predajňa tlače rozhodne, že či bude, alebo nebude predávať, predávať potraviny. Toto je dôsledok zákona, ktorý ste schválili. Ale tak to sú len také, že len praktické problémy.
Ale ak sú podmienky nastavené diskriminačne, znamená to, že je tam nesúlad, môže tam byť nesúlad s ústavou, ktorá diskrimináciu zakazuje, a môže tam byť nesúlad, nesúlad s princípmi hospodárskej súťaže, lebo hospodársku súťaž to, to narúša, evidentne vytváranie rovnaké postavenie pre, pre predajcov, ale je tam aj rozpor s právom Európskej únie.
Ten namieta vo svojom rozhodnutí aj pán prezident a výhrady pána prezidenta - asi to nebude prekvapivé pre tých, ktorí sa tým zákonom zaoberali - v zásade korešpondujú s tým, na čo nás upozornil náš vlastný odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Aj ten nás upozornil na to, že v sekundárnom práve síce táto problematika nie je upravená, ale v primárnom práve v Zmluve o fungovaní Európskej únie v čl. 49 sa hovorí o práve usadiť sa a uplatňovaní tejto slobody v súlade so zásadou nediskriminácie podľa čl. 54 Zmluvy o Európskej únii. A už v druhom čítaní, už v druhom čítaní vo výboroch sme mali k dispozícii stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva, ktoré nás upozorňovalo aj na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, ktoré hovorí o tom, že diskriminácia je zakázaná, že nie je možné subjekty, hospodárske subjekty zaťažiť dodatočnou daňou tak, aby sme znevýhodňovali subjekty, ktoré majú sídlo v inej krajine Európskej únie, v porovnaní so subjektmi, ktoré majú, majú sídlo na území Slovenskej republiky, alebo teda predmetného členského štátu.
To, ako ste zákon schválili a najmä v dôsledku tých zmien, ktoré ste urobili v druhom čítaní, spôsobí, že osobitným odvodom budú zaťažené primárne reťazce, ktoré majú sídlo v zahraničí, ktoré majú sídlo v iných členských krajinách Európskej únie. Je možné, že toto bol váš cieľ, ale o tom sme hovorili už v prvom čítaní, že nemôžete zákon schváliť v tej podobe, aby zároveň naplnil ten cieľ, že budeme podporovať domácich a aby to bolo v súlade s európskou legislatívou a s princípom, s princípom nediskriminácie. Lebo tými zmenami, ktoré ste urobili v druhom čítaní a v tej podobe, v akej ste návrh schválili, je síce možné, že nejakým domácim pomôžete, lebo ich vyberiete z tej Dankovej dane z jedla, ale zároveň tým nastavíte zákon tak, že bude diskriminačný voči subjektom, voči obchodným reťazcom, ktoré majú sídlo v inej krajine Európskej únie, a teda čl. 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, pokiaľ ide o spoločnosti na základe ich miesta sídla.
A samozrejme, samozrejme, že môže to byť priama diskriminácia. Priama diskriminácia by bola, keby ste napísali, že osobitný odvod platia iba reťazce, ktoré majú sídlo alebo materskú firmu v zahraničí. To by bola priama diskriminácia. Ale samozrejme, že v realite to takto nebýva. V realite si nastavíte nejaké kritériá, nastavíte si nejaké výnimky z tých kritérií a výsledkom takto nastavených pravidiel je situácia, že vo zvýšenej miere zahraniční, alebo teda predajcovia z iných členských krajín Európske únie budú znevýhodnení, lebo budú musieť platiť a tí domáci platiť nebudú musieť.
Opäť zacitujem z jedného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, ktorý máte všetci k dispozícii v stanovisku našej legislatívy, kde sa hovorí: "V tejto súvislosti sú zakázané nielen zjavné diskriminácie založené na mieste sídla spoločnosti, ale aj všetky formy skrytej diskriminácie, ktoré použitím iných rozlišovacích kritérií vedú v skutočnosti k rovnakému výsledku. Povinný poplatok, ktorý stanovuje kritérium zdanlivo objektívneho rozlišovania, ale ktoré vo väčšine prípadov znevýhodňuje s prihliadnutím na jeho znaky spoločnosti so sídlom v iných členských štátoch, ktoré sa nachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou podnikov so sídlom v členskom štáte zdanenia, predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe miesta sídla spoločnosti, ktorá je zakázaná článkami 49 a 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie." A presne toto ste urobili.
Čiže ak dnes prelomíte veto pána prezidenta, potvrdíte zavedenie dane z jedla, bude to mať za následok zvýšenie cien potravín, to zvýšenie cien potravín zaplatia ľudia, slovenskí občania ako spotrebitelia. Potom sa o tomto zákone bude rokovať na pôde Európskej únie, a keď sa zistí, že naozaj je v rozpore s primárnym právom Európskej únie, tak nielenže ten zákon bude musieť byť zrušený, ale aj Slovenská republika bude musieť obchodným reťazcom vrátiť to, čo od nich vybrala na osobitnom odvode. A opäť to zaplatia ľudia, opäť to zaplatia slovenskí občania, tentoraz nie ako spotrebitelia, ale ako daňoví poplatníci, lebo tie peniaze si nevytlačíte, to sú opäť iba peniaze, ktoré vy vyberiete od ľudí, čiže ich takto dvojnásobne postihnete.
Myslite na to, keď budete hlasovať o tom, či prelomíte, alebo neprelomíte veto pána prezidenta.
Ďakujem.
|
144.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, v prvom čítaní som pomerne ostro kritizoval návrh koaličných poslancov, ktorým sa mala zrušiť povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov prešetrovať anonymné trestné oznámenia, pretože považujem tento návrh za taký, ktorý odporuje základným zásadám trestného konania, najmä zásade oficiality, teda že orgány činné v trestnom konaní majú konať z úradnej povinnosti. A teda ak akýmkoľvek spôsobom sa dozvedia o tom, že mohol byť spáchaný trestný čin a existuje dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, tak toto podozrenie majú prešetriť bez ohľadu na to, či sa o tom dozvedia z trestného oznámenia, či sa o tom dozvedia z vlastnej činnosti, či im túto informáciu poskytne iný štátny orgán alebo sa o tom dozvedia trebárs z článku v médiách, televíznej reportáže alebo dokonca anonymnej diskusie na internete. Podstatný je ten obsah. A ja som tiež v tomto smere pripravil pozmeňujúci návrh, ktorý chcem predložiť spolu s kolegami, ďalšími pätnástimi kolegami, ktorí sa pod neho podpísali. Ale teda s potešením konštatujem, že aj predkladatelia zákona dospeli k záveru, že ich návrh je potrebné podstatným spôsobom upraviť. A teda za podstatnú úpravu považujem formuláciu v bode 1 ich pozmeňujúceho návrhu, ktorý hovorí o tom, že "ak z obsahu anonymného podania nevyplýva dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, orgán činný v trestnom konaní nie je povinný anonymné podanie vybavovať". Čiže v takom prípade je, je potrebné, potrebné rozlišovať medzi tým, že či z obsahu toho anonymného trestného oznámenia vyplýva alebo nevyplýva podozrenie. A v prípade, že vyplýva, tak nepriamo z tej formulácie vyplýva, že je potrebné aj anonymné trestné oznámenie prešetrovať. A ak nie, tak o postupe s anonymným podaním sa vyhotoví záznam.
Vítam aj to, že sa vypúšťajú body 2 a 3. Teda prechodné ustanovenie, že by sa aj pri doteraz podaných anonymných oznámeniach nemalo, teda malo, malo postupovať podľa novej právnej úpravy. A teda konštatovanie, že anonymné trestné oznámenie nie je trestné oznámenie, znamená to, že by sa naďalej malo postupovať k nemu ako k trestnému oznámeniu aj v prípade, že nebolo označené údajmi. Čiže vnímam to ako zmenu k lepšiemu. Nie je to podľa môjho názoru dôvod za ten návrh hlasovať, ale myslím si, že nebude to až také zlé, ako to bolo na začiatku. Pokiaľ naozaj ten postup s anonymným podaním a záznam, ktorý sa o tom vyhotoví, bude dávať dostatok informácií o tom, ako sa s tými anonymnými podaniami naložilo. Teda že to nebude len tak, že sám orgán činný v trestnom konaní rozhodne, z čoho vyplýva a z čoho nevyplýva dôvodné podozrenie. Ak by nevyplývalo, tak ho dá úplne, úplne na bok. Ak vyplýva, tak až vtedy postupuje vo vzťahu k trestnému oznámeniu.
Takže ja, keďže už na minulej schôdzi mal byť tento návrh v druhom čítaní a podali sme pozmeňujúci návrh, tak by som ho uviedol a potom aj prečítal, ale teda predpokladám, že najprv bude schválený pozmeňujúci návrh kolegov z koalície a tým pádom sa bude hlasovať maximálne o námietke, keďže sa tam čiastočne tie návrhy prekrývajú.
Navrhujeme v našom pozmeňujúcom návrhu vypustiť z návrhu zákona ustanovenia, podľa ktorých orgán činný v trestnom konaní a súd nie je povinný anonymné podania vybavovať, to je v bode 1, a podľa ktorých sa anonymné podanie nepovažuje za trestné oznámenie, to je bod 2. Ten bod 2 je riešený aj pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Baláža. A s tým teda, že aj bod 1 je výrazne upravený.
Predmetné ustanovenia podľa môjho názoru odporujú § 62 ods.1, podľa ktorého podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené, ako aj v zásade oficiality, ktorá je ako jedna zo základných zásad trestného konania ustanovená v § 2 Trestného poriadku v ods. 6, ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti a v ods. 10 orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy sa obstarávajú z úradnej povinnosti. A zároveň sme chceli upraviť aj, aj tie prechodné ustanovenia, aby sa nevzťahovala nová úprava na doteraz podané anonymné trestné oznámenia, ale to tiež riešite, dokonca teda tiež to riešite, riešite vypustením toho bodu. Čiže končím s odôvodnením a prečítal by som pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 1099).
Prvý bod. V čl. I bod 1 § 62 ods. 4 sa vypúšťa prvá veta.
Druhý bod. V čl. I sa vypúšťa bod 2. Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
Tretí bod. V čl. I bod 3 sa slová "a § 196 ods. 5 sa vzťahujú aj" nahrádzajú "sa nevzťahujú".
Ďakujem.
|
56.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja v druhom čítaní vystúpil k návrhu na zavedenie Dankovej dane z jedla, a dovoľte mi, aby som začal takto.
Každé dodatočné daňovo-odvodové zaťaženie vnímam negatívne. Myslím si, že to nie je dobré pre trh. Hovorím to jednak pri odvode pre obchodné reťazce, hovorím to aj pri osobitnom odvode pre energetické spoločnosti a sieťové odvetvia. Odvody zaťažujú podnikateľský priestor. Som za zrušenie obidvoch odvodov.
Aby som tu nebol obvinený z plagiátorstva, tak priznávam, že to nie sú moje slová, že som iba citoval ministra hospodárstva Petra Žigu, vášho koaličného partnera.
Sme v druhom čítaní, tak by sme mali hovoriť aj o tom, čo sa má v návrhu zákona zmeniť, takže rád by som sa vyjadril k niektorým bodom z toho, čo máte obsiahnuté v pozmeňujúcom návrhu, ktorý pán predkladateľ Baláž zrejme predloží. Asi by bolo korektnejšie, keby ho predložil úplne na začiatku rozpravy, aby sme sa vyjadrovali k niečomu, čo už je oficiálne predložené, ako iba sa budeme vyjadrovať k tomu, čo je iba odovzdané na zverejnenie na webe, a teda diskutujeme vopred k niečomu, čo ešte len má byť predložené. Ale dobre.
Bod 10. Do základu navrhujete doplniť odsek 2 do § 4, ktorým sa má zaviesť, že:
"Do základu odvodu sa nezapočítava čistý obrat obchodných prevádzkarní, ktoré sa nachádzajú
a) v okresoch zapísaných v zozname najmenej rozvinutých okresov, ktoré majú najviac desiatich zamestnancov a
b) v obci, kde sú najviac tri obchodné prevádzkarne, ktoré predávajú potraviny konečnému spotrebiteľovi."
Zaujímavé je to odôvodnenie. Toto, túto výnimku navrhujete, pretože "vyššie uvedené obchodné prevádzkarne by nemali byť zaťažené odvodom, aby boli zabezpečené potreby obyvateľov a nebol narušený rozvoj najmenej rozvinutých regiónov". Čiže dávate výnimku, lebo váš návrh zákona, vaša daň z jedla spôsobí to, že nebudú zabezpečené potreby obyvateľov a bude narušený rozvoj regiónov.
Toto vy priznávate, že návrh, ktorý ste predložili, môže spôsobiť, a teda spôsobil by to najmä tým menším, to je ten bod a), menším, menším predajniam problémy. Čiže by neboli, mohlo by sa stať, keby ten návrh bol schválený, tak ako ste ho navrhli, že by neboli zabezpečené potreby obyvateľov. To sami predkladatelia, ktorí opravujú svoj návrh, priznávajú, bol by narušený rozvoj regiónov.
Teraz dáte výnimku pre najmenej rozvinuté regióny, lebo tam nechcete narúšať rozvoj. Ale tie ostatné regióny, tak tam rozvoj môže byť narušený? Dobre tomu rozumiem, áno?
Pani spravodajkyňa Sárközy tu pri predchádzajúcom bode, ktorý uvádzala, citovala analytikov, ktorí sa pozitívne vyjadrovali k jej alebo k vášmu, viacerí ste to predložili, návrhu novely zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, tak ak sú analytici autorita, ktorú máme brať vážne, no tak ju berme vážne aj pri návrhu na zavedenie dane z jedla, ktorú kritizovali zamestnávatelia, obchodníci, odborári, ZMOS.
Zacitujme si, zacitujme si, čo o tom hovoria analytici, inštitút INESS, Martin Vlachynský, odvod reťazcov, píše: "Tento návrh považujeme za škodlivý pre podnikateľské prostredie na Slovensku troma spôsobmi. Ako každá iná daň, aj táto prinesie kombináciu vyšších cien pre spotrebiteľov, pričom viac zasiahnuté budú potraviny, menej zdrojov na mzdy pre zamestnancov a investície podnikateľov. Zároveň prinesie nemalú byrokratickú záťaž. Podnikatelia budú musieť dôsledne sledovať, kedy im vzniká odvodová povinnosť a aká je jej výška. V prípade opomenutia sú v návrhu automatické pokuty. Začínajúci obchodníci a potravinári budú hrozbou odradení expandovať a rozširovať sa."
Čiže ak sa teda opierame o analytikov, tak tí upozorňujú, že návrh zákona, s ktorým prišli poslanci SNS a ktorý podporujú aj ostatné strany vládnej koalície, spôsobí vyššie ceny, zaplatia to spotrebitelia. Bude mať za následok nižšie mzdy, lebo niekde sa to bude musieť premietnuť. A bude mať následok nižšie investície. Prinesie to finančnú záťaž, ktorá bude prenesená na obyvateľov, a prinesie to byrokratickú záťaž, ktorú budú mať podnikatelia, ale ktorá tiež sa premietne do cien. Čiže tiež to zaplatia nakoniec, nakoniec obyvatelia.
Musím priznať, že keď som si čítal pozmeňujúci návrh, s ktorým prichádzajú koaliční poslanci, aby opravili ten nepodarok, ktorý predložili do prvého čítania, tak som mal silný pocit déja vu. Niečo podobné sa udialo pri návrhu novely zákona o podpore cestovného ruchu, pri zavedení na návrh opäť poslancov za SNS toho príspevku na rekreáciu, ktorý bol tiež predložený ako poslanecký návrh. Bol predmetom kritiky politickej, mediálnej, zo strany analytikov. A výsledok, výsledok bol, že v druhom čítaní ste prišli s pozmeňujúcim návrhom, ktorým ste ten pôvodný návrh upravili, aby príspevok na rekreáciu bol povinný iba na podniky od 50 zamestnancov vyššie. Tým ste síce napravili tie možné negatívne dôsledky na menšie podniky do 49 zamestnancov, ktoré budú mať ten príspevok iba ako dobrovoľný, iba ako možnosť. Ale zároveň ste vytvorili iný problém, a síce problém diskriminácie zamestnancov, že vytvárate dve kategórie zamestnancov, že zamestnanci v podniku, ktorý má 50 zamestnancov, majú nárok na príspevok na rekreáciu, zamestnanec podniku, ktorý má 49 zamestnancov, nemá nárok na príspevok na rekreáciu. Je to, je to diskriminačné a niečo veľmi podobné sa vám môže stať aj pri dani z jedla.
Predmetom tej kritiky bolo, že okrem veľkých obchodných reťazcov to zasiahne, zasiahne aj tie menšie a okrem zahraničných aj tie slovenské, že to bude mať, že to bude, že to spôsobí problémy povedzme v menších obciach, v zaostalejších regiónoch.
Tak všetko toto sa snažíte napraviť, napraviť pozmeňujúcim návrhom, ktorý bude predložený. Ja tak tajne dúfam, že by mohol byť predložený ešte pred tým, ako sa poslanci budú prihlasovať do ústnej rozpravy, aby sme, aby sme tu tí ďalší mohli diskutovať nielen na základe toho, čo si prečítali, ale aj na základe toho, čo pán predkladateľ povie.
Okrem už tých spomínaných zmien, teda ktoré sa týkajú, týkajú, teda v bode 10, najmenej rozvinutých regiónov, menších obcí, kde nie je toľko, kde nie je toľko prevádzkarní, sa tam má zmeniť aj to, že čo všetko sa, teda bod 8, za obchodný reťazec nepovažuje: zariadenie spoločného stravovania, malý a stredný podnik, obchodný reťazec, ktorý je výrobcom potravín, ktorý, ktorý predáva konečnému spotrebiteľovi, teda vlastné najmenej 80 %. Potom to kritizované, že, že musia, teda spadajú do, do režimu zákona podniky, ktoré najmenej 10 % obratu majú, má sa to zvýšiť na najmenej 25 % čistého obratu tým, aby teda, aby, aby neboli tým zaťažené, ktoré majú, podnik, subjekty, ktoré majú prevažne obrat z iných nepotravinových sektorov. No tak ja neviem, 25 % ešte stále nie je, nie je väčšina, čiže keď má niekto 74 % nepotravinárskeho tovaru, tak, tak tiež to, tiež to nie je väčšinovo potravinársky obchod. Ale dobre.
No, ale chcem dospieť k tomu, že čo tým môžete, môžete spôsobiť. Môžete tým spôsobiť to, že síce, áno, vyriešite, vyriešite problémy tých menších predajcov, tých, čo nie sú skutočnými obchodnými reťazcami, rozširujete aj, aj to, že aby to pôsobilo na subjekty, ktoré, ktoré pôsobia aspoň v 15 % všetkých okresoch. Dali ste tam iba, iba dva okresy, teraz to bude 11 celé niečo okresu, ak som to dobre prepočítaval.
Čiže takéto zmeny, ktoré môžu byť považované za pozitívne z hľadiska praktického, môžu byť problematické práve z hľadiska toho namietaného nesúladu s právom Európskej únie.
A tu by som rád upozornil na stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady, ktoré bolo síce napísané ešte k tomu pôvodnému návrhu, ale akoby predpokladalo, akým smerom sa ten zákon bude meniť. Odbor legislatívy a aproximácie práva vypracúva k návrhom zákona stanoviská a vždy v jednej časti upozorňuje aj na súlad alebo nesúlad s právom Európskej únie. Vo vzťahu k vášmu návrhu uvádza: "Problematika návrhu zákona v rozsahu, v akom bola predložená, nie je v práve EÚ priamo upravená," čo znie nádejne, "avšak možno k nej uviesť niektoré ustanovenia primárneho práva." Spomína sa článok 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o práve usadiť sa a uplatňovania tejto slobody v súlade so zásadou nediskriminácie a upozorňuje sa na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, kde sa uvádza, napríklad takéto veci: "Podľa ustálenej judikatúry sleduje sloboda usadiť sa zabezpečenie výhody vnútroštátneho zaobchádzania v hostiteľskom členskom štáte štátnym príslušníkom iného členského štátu a spoločnostiam uvedeným v článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, pokiaľ ide o spoločnosti na základe ich miesta sídla. V tejto súvislosti sú zakázané nielen zjavné diskriminácie založené na mieste sídla spoločnosti, ale aj všetky formy skrytej diskriminácie, ktoré použitím iných rozlišovacích kritérií vedú v skutočnosti k rovnakému výsledku.
Okrem toho povinný poplatok, ktorý stanovuje kritérium zdanlivo objektívneho rozlišovania, ale ktoré vo väčšine prípadov znevýhodňuje s prihliadnutím na jeho znaky spoločnosti so sídlom v iných členských štátoch, ktoré sa nachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou podnikov so sídlom v členskom štáte zdanenia, predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe miesta sídla spoločnosti, ktorá je zakázaná článkami 49 a 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že takéto obmedzenie môže byť prípustné iba vtedy, ak je odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu.
Navyše je v takom prípade potrebné, aby toto obmedzenie bolo spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie sledovaného cieľa a aby neprekračovalo rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné. V každom prípade treba pripomenúť, že na podporu takéhoto systému nemožno ako platný dôvod uvádzať ochranu hospodárstva štátu."
No ale presne toto, to doteraz boli citácie z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, ktoré určite ste videli aj vy, pretože mal možnosť sa s nimi oboznámiť každý poslanec, keďže nám ich Kancelária Národnej rady poskytla, presne toto vy teraz idete robiť. Idete zaviesť nepriamu diskrimináciu obchodníkov, ktorí nie sú slovenskí, ktorí sú zahraniční, idete zaviesť zvýhodnenie slovenských subjektov diskriminačné, také, ktoré odporuje základným princípom fungovania Európskej únie. Lebo Európska únia je založená na nediskriminácii, na rovných podmienkach pre podnikateľov bez ohľadu na to, z ktorej členskej krajiny pochádzajú.
A samozrejme, že to nejdete robiť tým spôsobom, že napíšete do zákona, že daň z jedla budú platiť iba zahraničné obchodné reťazce. Ale v realite tak, ako idete nastaviť podmienky a ako idete dať výnimky z toho, kto musí a kto nemusí platiť, tak tak spôsobíte, že v skutočnosti ten osobitný odvod budú platiť reťazce zahraničné.
Bude to diskriminačné, bude sa posudzovať, či je, alebo nie je to v súlade, v súlade s právom Európskej únie, a ak Súdny dvor Európskej únie dospeje k názoru, že je to v rozpore s právom Európskej únie, tak to budeme museť zrušiť, zmeniť, čo by možno nebol z vášho pohľadu taký problém, ale je dosť možné, že to budeme musieť vracať tým subjektom, ktorí takto diskriminačne stanovenú daň alebo odvod, medzi tým nie je zásadný rozdiel, budú musieť platiť.
A veľmi ľahko sa môže stať, že vy teraz tú daň zavediete, budúci rok z nej skasírujete nejaké peniaze, ktoré použijete, a teraz je jedno, či to bude nejaký fond, alebo to budú, budú, budú iné nástroje, ale keď tu hovoríte o tom, že sa to bude transparentne rozdeľovať, tak ja naozaj som veľmi znepokojený, keď počúvam o tom, že niečo a niečo ešte viac sa bude transparentne rozdeľovať v rezortoch, ktoré riadi Slovenská národná strana pri skúsenostiach z obstarávania obrnených vozidiel v rezorte obrany, pri, pri nakladaní s eurofondami na výskum v rezorte školstva. Som znepokojený z akéhokoľvek ďalšieho pokusu zobrať ľuďom peniaze a potom tie peniaze transparentne, akože transparentne rozdeľovať v rezorte riadenom Slovenskou národnou stranou.
No ale čo sa stane, ak bude tento zákon schválený v podobe, ktorá bude v rozpore s princípmi fungovania Európskej únie? Zákon bude musieť byť zmenený, lebo právo Európskej únie a primárne právo Európskej únie má prednosť pred slovenským právom, a budeme musieť vrátiť zahraničným obchodným reťazcom tie, tie financie, ktoré zaplatia na tých obchodných reťazcoch. To bude mať dva efekty, na ktoré chcem upozorniť. Tú daň v skutočnosti zaplatia ľudia na zvýšených cenách. Ale keď si potom vysúdia reťazce, že to bolo diskriminačné, tak štát to vráti tým reťazcom a príjem z toho budú mať tie reťazce, nie tí ľudia.
Čiže vy tu zavediete daň, ktorá spôsobí, že ľudia budú mať vyššie ceny, zaplatia vám nejaký balík, ktorý si vy rozdelíte, a potom to druhýkrát ľudia budú musieť zaplatiť na svojich daniach, pretože štát bude vracať tie peniaze reťazcom. To je to, čo môžete dosiahnuť.
A dôležitý, druhá vec, je tam aj ten časový aspekt. Pán poslanec Tomáš tu vo faktickej poznámke hovoril o tom, ako SaS sľubovala zníženie daní a potom, keď nastúpila za prvej Radičovej vlády, tak bola zvýšená DPH. No áno, bola, ale prečo? Pretože musela vtedy vládna koalícia zachraňovať rozvrátené finančné, rozvrátené financie štátu, zachraňovať tú sekeru, ktorú ste vy spôsobili za prvej Ficovej vlády a keby sme to neurobili, tak... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
57.
Páni poslanci a panie poslankyne!
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
58.
... tak nastane rozvrat verejných financií a ekonomika by nenapredovala tak, ako dnes napreduje. Čiže toto je veľmi zlý argument. Jeden ten dlh vytvorí a druhý ho bude splácať a nakoniec to aj tak všetko zaplatia ľudia. (Potlesk.)
|
44.
Vážená pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja aspoň stručne podporil predkladaný návrh zákona. A začal by som asi takto: Neskoro a málo. Neskoro a nedostatočne.
To, pochopiteľne, nie je výčitka voči predkladateľom návrhu zákona, ktorí sa opakovane a už dlho snažia napraviť jednu z absurdít, keď obete komunistického režimu sú na tom horšie ako páchatelia, ktorí sa podieľali na jeho zločinoch. Je to výčitka voči Slovenskej republike ako štátu, ktorá za takmer 30 rokov, čo tu už máme demokratický politický systém, nedokázala nič podstatné s týmto problémom urobiť, nedokázala nič zásadné urobiť pre odškodnenie obetí komunistického režimu, a skutočnosť, že sú znevýhodňované; nielenže trpeli počas samotného komunistického režimu, ale ešte i dnes v dôsledku nastavenia sociálneho systému, v dôsledku výsluhových dôchodkov sú na tom horšie, veľmi často sú na tom horšie ako páchatelia.
Keby to tak bolo všade, no tak môžme povedať, že je to, že je to nejaká vyššia moc a nedá sa s tým nič robiť. Ale práveže dá sa s tým niečo robiť a príklady iných krajín dokazujú, že je možné spraviť veľa pre odškodnenie obetí komunistického režimu a je možné na to nájsť zdroje na tom najvhodnejšom mieste, teda vo výsluhových dôchodkoch ľudí, ktorí sa na potlačovaní ľudských práv a postihovaní osôb, ktoré boli nepohodlné komunistickému režimu, priamo aktívne podieľali.
Tu by som sa dotkol aj dvoch vystúpení v rozprave, resp. faktických poznámok, ktoré sa tohto týkali. Pani poslankyňa Dubačová si zaželala, aby ten návrh konečne prešiel a aby všetko bolo, ako má byť. Tak tu by som rád upozornil, že určite nebude všetko, ako má byť. To už nie je šanca, aby bolo všetko, ako má byť. To by takýto zákon musel prejsť pred štvrťstoročím najmenej a to by to odškodnenie muselo byť oveľa výraznejšie ako nejakých symbolických, doslova symbolických tisíc eur.
A rovnako by muselo byť oveľa dôslednejšie aj naše vysporiadanie sa s komunistickou minulosťou, s totalitným režimom, potrestanie páchateľov zločinov, ktoré boli vtedy spáchané, ale aj odsúdenie režimu ako takého a prístup ku komunistickému režimu ako v druhej totalite, ktorú Slovensko v 20. storočí zažilo, teda fašistický režim, lebo naďalej pretrváva dvojaký meter, keď sa inak pozeráme na obhajobu alebo, alebo propagovanie komunistického a fašistického režimu.
Druhé vystúpenie, ktorého sa chcem dotknúť, je, sú slová pani poslankyne Zimenovej, ktorá poukázala na to, že kolegovia opakovane predkladajú tento návrh a snažia sa ho, snažia sa ho opakovane presadiť napriek tomu, že nenachádzajú pochopenie parlamentnej väčšiny. Čo je síce pravda, že takto to býva s opozičnými, opozičnými návrhmi, s nejakými veľmi drobnými výnimkami bývajú tieto odmietnuté už v prvom čítaní. Tie šťastnejšie až v treťom a celkom výnimočne nejaké bývajú aj schválené, ale to je naozaj, naozaj výnimka. A opoziční poslanci ich predkladajú znovu a znovu s vedomím, že znovu budú odmietnuté, alebo s nádejou, že si ich prípadne osvojí niekto z vládnej koalície, alebo aspoň s malou nádejou, že raz, keď sa tu zmenia politické pomery a súčasná opozícia bude mať niekedy po ďalších voľbách väčšinu, tak sa takéto návrhy podarí presadiť.
Ale opäť je tu rozdiel oproti bežným opozičným návrhom, ktoré sa, ak nebudú schválené teraz, no tak budú schválené o dva roky alebo o štyri roky, a môžme hovoriť, že je škoda, že nie sú schválené už teraz. Ale vo vzťahu k tomuto zákonu je to zásadný problém, lebo tí ľudia, ktorých sa to týka, umierajú, odchádzajú a nedostane sa im ani takéhoto symbolického zadosťučinenia. Čiže toto nie je bežný opozičný návrh, akých na každej schôdzi je, ich sú možno desiatky a ktoré nevravím, že berieme športovo, ale počítame s tým, že nám koalícia za ne nezahlasuje, a budeme sa ich snažiť presadzovať opakovane, budeme sa ich snažiť presadzovať neskôr.
Toto je zákon, ktorého každé odmietnutie sa výrazne dotýka osudov ľudí, ktorí trpeli počas komunistického režimu a vďaka ktorým dnes žijeme v slobodnej spoločnosti a máme voči nim dlh, ktorý nesplácame a iba to odsúvame. A ten dlh by sme nesplatili ani tými tisíc eurami, ale aspoň symbolicky by sme uznali, že ten dlh existuje, že si ho uvedomujeme a že aspoň takto symbolicky chceme prispieť k jeho splateniu. Predpokladám, že o tom budeme hlasovať už o hodinu a pol a všetci, každý za seba dáme najavo, čo si o tom myslíme.
Ďakujem za pozornosť.
|
8.
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dúfam, teda že sa pán minister nedá nahovoriť, aby išiel až v záverečnom slove, ale pôjde v rozprave, kde bude možnosť naňho reagovať, lebo pravdepodobne viacerí sa chceme aj, aj pýtať.
Tento zákon prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní a celkom výnimočne som sa aj ja postavil za skrátené legislatívne konanie, pretože vidím tam vážne riziká a naozaj hroziace hospodárske škody, nie z dôvodov, ktoré sú na strane štátu, ale teda z dôvodov konania súkromných subjektov a, nazvime to, zvláštneho rozhodovania súdov. A teda prešli sme prvým čítaním a teraz by sme mali stanoviť definitívnu podobu zákona v tomto rytme, teda v skrátenom legislatívnom konaní to ani celkom ale dobre možné nie je, keďže, keďže v skrátenom legislatívnom konaní celý legislatívny proces veľmi rýchlo prehrmí.
Mali sme, mali sme na obed, počas obednej pauzy výbory a teraz už druhé čítania, o piatej, predpokladám, že budeme, budeme hlasovať, čiže aj na skrátené legislatívne konanie by možno bolo lepšie vytvoriť trochu väčší priestor v rámci druhého čítania, lebo aj na výbore, teda na ústavnoprávnom výbore, neviem, na ako, na akom zazneli otázky, na ktoré nezaznela celkom odpoveď, tak možno teraz zaznie v pléne.
A návrh zákona rieši dve veci. Jednak dáva exekučnú imunitu pre majetkové účasti SPP a druhú, druhý, druhých, druhé opatrenie alebo druhý bod, druhý návrh je novela Civilného sporového poriadku, kde sa dáva odkladný účinok priamo zo zákona na dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. O oboch týchto návrhoch možno mať pochybnosť z hľadiska ich súladu, súladu s ústavou, a teda je na nás, aby sme, aby sme posúdili, či tá pochybnosť je oprávnená a dostatočná na to, aby sme celý návrh odmietli, alebo, alebo, alebo teda tá pochybnosť je taká malá alebo argumenty proti tej pochybnosti sú dostatočné, aby, aby boli, aby poslanci potrebnou väčšinou zahlasovali za tento návrh.
Pokiaľ ide o tú exekučnú, exekučnú imunitu, tam je otázne jednak to, teda na čo všetko sa bude, bude vzťahovať, pokiaľ ide o..., o tie majetkové účasti, či teda tým nie je chránený pred exekúciou akýkoľvek majetok SPP, ale z môjho hľadiska podstatnejšia otázka je, že či, či týmto opatrením riešime iba problém možných exekúcii, ktoré vyplývajú zo zmeniek, lebo, lebo tuto v podstate je zakázaná exekúcia, alebo, alebo, tvrdí sa, že exekúcie podľa Exekučného poriadku nepodliehajú majetkovej účasti držiteľa povolenia na dodávku plynu, ktorý je dodávateľom poslednej inštancie a ktorý je právnickou osobou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Čiže ak aj by sme uznali, že ten spor, ktorý, ktorý prebieha, a tie exekúcie, ktoré hrozia teraz z tzv. Duckého zmeniek, sú problém, tak táto exekučná imunita chráni majetkové účasti SPP v oveľa širšom rozsahu, chráni proti v podstate akýmkoľvek pohľadávkam. Aj proti pohľadávkam, ktoré sú nadobudnuté zákonnou, legitímnou cestou, ktorá, ktorá nemá nič spoločné s nejakou kriminálnou aktivitou alebo, alebo s podvodom.
Čiže moja otázka je, že či takto zadefinovaná exekučná imunita nie je príliš široká, a teda prečo, prečo tam nebola snaha prípadne buď to nejako užšie vymedziť, alebo prípadne možno aj celý ten, celý ten čl. 1 vynechať, pretože, pretože ten aktuálny spor je možné, je možné riešiť prostredníctvom toho odkladného účinku, účinku dovolania, a pokiaľ, pokiaľ ani to dovolanie nebude, nebude úspešné, tak, samozrejme, že SPP bude mať, bude mať problém, možno menší, pokiaľ bude chránený exekučnou, exekučnou imunitou na majetkovej účasti, ale, ale teda ak ani prostredníctvom dovolania sa nepodarí spochybniť tie nároky, ktoré asi tu my všetci považujeme za sporné, problematické, tak, tak ten problém bude, ale teda primárne si myslím, že, že by sa mal riešiť, riešiť cez ten Civilný sporový poriadok, a ak, ak, ak teda priznáme dovolaniu, ktoré bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, automaticky zo zákona odkladný účinok, tak tú akútne hroziacu hrozbu by, by to mohlo, by to mohlo ošetriť aj bez, aj bez toho čl. 1, takže sa chcem spýtať, či ste neuvažovali aj o takomto riešení, aj keď, samozrejme, že aj vo vzťahu k čl. 2 možno mať určité pochybnosti, či, či tam nenastáva diskriminácia, že sa odkladný účinok podáva iba rozhodnutiu, ktoré bolo vydané v tom zmenkovom konaní, nie, nie aj iným konaniam. A, samozrejme, že už dnes súd môže, môže rozhodnúť o odložení účinnosti takéhoto, takéhoto rozhodnutia, aj keď, samozrejme, že chápem, že niekedy súdy nerozhodujú presne tak, ako by sme si predstavovali a ako by sme očakávali, že by v normálnom, demokratickom a právnom štáte rozhodovať, rozhodovať mali, tak z môjho pohľadu, ako, ako sa pozerám na ten zákon, tak, tak toto možno je sporné, ale zdá sa mi to menej sporné ako tá úplná exekučná imunita, ktorá nehľadí na dôvod a ktorá je obsahom samotného čl. 1.
Ďakujem.
|
102.
Vážený pán minister obrany, zastupujúci pani ministerku pôdohospodárstva, dovoľte, aby som aj ja na úvod vyjadril poľutovanie, že o tomto návrhu rokujeme bez prítomnosti pani ministerky, pretože nejde o nejakú bezvýznamnú technickú novelu, ide o kompletne nový návrh zákona, tak bolo by primeranejšie, keby sme o tom rokovali v prítomnosti pani ministerky aj za cenu, že by sa tak udialo o niečo neskôr.
Dovolím si upozorniť na iba jeden aspekt tohto návrhu zákona, ktorý je zaujímavý tým, že teraz máme rokovanie o bode č. 35, vládny návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, hneď nasledujúci bod je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Zaujímavé je, že oba tieto návrhy prichádzajú z koaličného podnetu, v jednom prípade z vlády, v druhom prípade z koaličných poslancov, dokonca SNS tu hrá čelnú rolu, pretože pani ministerka zastupuje vo vláde SNS a pán Baláž ako poslanec z klubu SNS bude uvádzať ten nasledujúci bod.
A chcem poukázať na istú schizofréniu, lebo týmto návrhom zákona sa zavádza možnosť anonymného podnetu na neprimerané obchodné podmienky, bod č. 35, a hneď tým nasledujúcim návrhom zákona, bod č. 36, sa ruší povinnosť prešetrovať anonymné trestné oznámenia. Tak v tom, a dúfam, že toto mi bude vedieť vysvetliť aj pán minister, nachádzam istú schizofréniu. Lebo buď sa teda k anonymným podnetom staviame tak, že sú legitímne, môžu byť legitímnym zdrojom informácií na začatie nejakého konania v istej situácii, keď ten oznamovateľ má na to dôvod, čo v podstate tvrdí vládny návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, alebo anonymné oznámenia sú fuj, nemáme sa nimi zaoberať, čo v podstate tvrdia koaliční poslanci za všetky tri koaličné strany, ale oboje je veľmi ťažko možné.
Zacitujem z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona, o ktorom práve rokujeme: "Návrh zákona zavádza možnosť začať kontrolu neprimeraných podmienok aj na základe anonymného podnetu, keďže medzi povinné náležitosti podnetu nezaraďuje identifikačné údaje predkladateľa podnetu. Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe možno vyvodiť záver, že povinnosť uvádzať v rámci podnetu identifikačné údaje predkladateľa, upravená v predchádzajúcej právnej úprave, odrádza subjekty od nahlasovania podozrení z možného porušenia zákona. S poukazom na cieľ zákona, ktorým je chrániť účastníka obchodného vzťahu s menšou ekonomickou silou, je v rámci celého kontrolného procesu a prípadného následného správneho konania, nevyhnutné umožniť anonymitu predkladateľov podnetu."
Toto platí iba o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a neplatí to o trestnom konaní? Tam sa niekto nemôže obávať následkov toho, keď podá trestné oznámenie na niekoho mocného, kto by mu mohol spôsobiť problémy? Prečo máme tento dvojaký meter?
V dôvodovej správe, v analýze vplyvov sa dokonca uvádza, že možnosť anonymného podania podnetu je "nevyhnutná z dôvodu, že subjekty poškodené neprimeranými obchodnými podmienkami, pod hrozbou ukončenia obchodnej spolupráce, od ktorej sú často existenčne závislí, spravidla podnet nedajú". Čiže na jednej strane tu máme tvrdenie, že možnosť podania anonymného podnetu je nevyhnutná, na druhej strane hneď nasledujúcim bodom sa ide vypustiť povinnosť orgánov činných v trestnom konaní prešetrovať anonymné oznámenia.
"Zrušenie doterajšej povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovať aj anonymné podania a podania, ktoré sú označené nepravdivými, neúplnými alebo neoveriteľnými údajmi o totožnosti odosielateľa, prispeje na jednej strane k zefektívneniu činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov a na druhej strane k ochrane práv a zákonom chráneným záujmov dotknutých osôb pred šikanóznymi anonymnými podaniami." Takže to sa uvádza v dôvodovej správe k tomu nasledujúcemu bodu.
Takže keďže pán minister tu reprezentuje aj Slovenskú národnú stranu, tak by som ho poprosil o vysvetlenie, ako je to teda s tými anonymnými oznámeniami, či sú v poriadku, tak ako to navrhujete v tomto vládnom návrhu zákona, alebo sú zlé a netreba sa nimi zaoberať, ako to navrhujú vaši koaliční poslanci v návrhu novely Trestného poriadku, o ktorej budeme rokovať hneď, ako skončíme rokovanie o tomto bode.
Na záver si neodpustím len takú poznámku, že ak pán predseda Národnej rady Danko zostavoval program, tak možno to nemusel dať, tie dva body aspoň tak vedľa seba, lebo takto to bije do očí, že dva zákony, o ktorých rokujeme bezprostredne po sebe, jeden zavádza možnosť anonymných podnetov a druhý tam, kde sa vám to nehodí, zruší alebo navrhuje zrušiť povinnosť preverovať anonymné trestné oznámenia. Teda buď pravá ruka nevie, čo robí ľavá, alebo je v tom veľmi veľká schizofrénia. A keď sa vám to hodí, tak anonymné podania zavádzate, umožňujete, a keď sa vám to nehodí, tak ich rušíte na tej istej schôdzi v ten istý deň dvoma bodmi, ktoré nasledujú bezprostredne za sebou.
Ďakujem.
|
38.
Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, ja by som v podstate sa chcel spýtať na dôvody, ktoré vedú k tomuto návrhu, a teda najmä k tomu návrhu na zriadenie úradu pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Predpokladám, že ministerstvo analyzovalo dôkladne doterajší stav, aj to, že podľa doterajšieho zákona zrejme tie výsledky asi nie sú také, ako boli očakávané. A teda, keď ministerstvo prichádza s návrhom na zriadenie úradu, teda novej inštitúcie, tak či ste dospeli, dospeli k záverom, že práve v tomto je problém, že pokiaľ, pokiaľ inštitucionálne má tento zákon zabezpečovať inšpektoráty práce, tak nie sú to schopné zabezpečiť a nie sú schopné motivovať alebo teda dosiahnuť to, aby tento zákon prinášal, prinášal reálne výsledky. Teda či sú za tým nejaké zlyhania alebo nedostatočné kapacity inšpektorátov práce, alebo aký je dôvod, že sa má zriadiť, zriadiť nový úrad, nová inštitúcia, ktorá si bude vyžadovať nejaké zabezpečenie. Tak ten zámer je samozrejme, že pozitívny, pretože ak nefunguje oznamovanie protispoločenskej činnosti podľa doterajšieho zákona, tak niečo s tým treba robiť, ale moja otázka je teda tá, že či tú príčinu vidíte najmä v tom, že to bolo zle inštitucionálne zabezpečené alebo tam boli aj nejaké iné dôvody, ktoré by sa mohli týmto zákonom napraviť a zlepšiť.
Ďakujem.
|
78.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keďže sme v bode návrh na skrátené legislatívne konanie k vládnemu návrhu zákona o ochrane majetku v plynárenstve a o doplnení Civilného sporového poriadku, tak by som sa vyjadril k tomu, či sú, alebo nie sú dané dôvody pre skrátené legislatívne konanie.
Možno vás, pán minister, aj prekvapím, lebo ja patrím veľmi často ku kritikom návrhov na skrátené legislatívne konanie, keďže si myslím, že sa ten inštitút nadužíva aj v prípadoch, keď na to nie sú dôvody, len z nejakého dôvodu si vláda zmyslí, že chce mať niečo schválené rýchlejšie. A, samozrejme, že keď to vládna väčšina v parlamente odhlasuje, tak aj bez zákonom uvádzaných dôvodov je zákon alebo návrh zákona považovaný za taký, o ktorom sa má rokovať v skrátenom legislatívnom konaní, takže zvyknem upozorňovať na to, že nie sú dané tie dôvody, a dokonca aj pri zákonoch, s ktorými vecne nemám problém, a potom, keď o nich hlasujeme, tak za nich zahlasujem, ale keď nie sú dané, zákonom stanovené, zákonom o rokovacom poriadku stanovené dôvody pre skrátené konanie, tak si myslím, že by sme nemali postupovať k skráteným legislatívnym konaniam.
Tuto mám pocit, že sme v inej situácii, a teda bez toho, aby som sa vyjadroval k obsahu návrhu, na to, o tom budeme hovoriť potom v prvom čítaní, tak mám pocit, že tie zákonom predpokladané dôvody by mohli byť, by mohli byť naplnené, pretože naozaj sme v situácii, kde hrozia štátu značné hospodárske škody, a tie značné hospodárske škody hrozia v dôsledku podvodného konania a v dôsledku, nazvime to, zvláštneho rozhodovania súdnych orgánov. Tak myslím si, že ak sme v poslednom období zažili nejakú situáciu, keď by postup skráteným legislatívnym konaním mohol byť oprávnený, už si naozaj nepamätám, kedy naposledy som mal takýto pocit, ale v tejto chvíli ho mám, takže si myslím, že by sme mali prerokovať tento návrh v skrátenom legislatívnom konaní.
|
8.
Pán podpredseda vlády, ďakujem za prečítanie odpovede pána premiéra, ktorý však neodpovedal na to, na čo som sa ho pýtal, odpovedal na všeličo iné. Ja som sa nepýtal, čo je to obranná a bezpečnostná stratégia, ja som sa ho nepýtal, čo si myslí o tom, že opozícia predložila tieto dokumenty na rokovanie Národnej rady, ja som sa ho pýtal, prečo vláda viac ako rok po tom, čo sama schválila návrh obrannej stratégie a návrh vojenskej stratégie Slovenskej republiky, nepredložila tieto dokumenty na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pokiaľ vláde na niečom naozaj záleží, tak je schopná zo dňa na deň napríklad navrhnúť kandidáta na uvoľnené miesto guvernéra Národnej banky. Pri závažných veciach, ako je obranná, bezpečnostná, vojenská stratégia, vláda viac ako rok; a uznáte, že je to veľmi neobvyklé, že keď vláda schváli nejaké uznesenie a má byť a má byť nejaký materiál predložený do parlamentu, tak na najbližšiu parlamentnú schôdzu sa obvykle materiály dostávajú. V tomto prípade to trvá viac ako rok.
Povedali ste, že vláda vie, kde sú jej spojenci. Zdá sa však, že nie celá vládna koalícia to vie. Pán predseda parlamentu sa chodí fotiť s osobami zo sankčných zoznamov Európskej únie a v posledných dňoch sme boli svedkami toho, že Rusko opätovne sa dopustilo agresie voči Ukrajine a vláda, pokiaľ je mi známe, nezaujala k tejto veci žiadne zásadné stanovisko.
Kladiem teda doplňujúcu otázku, či si, teda pokiaľ mi nechcete odpovedať na tú pôvodnú otázku, že prečo vláda doteraz nepredložila tie stratégie parlamentu, že či si myslíte, že bola dostatočná reakcia vlády na ruskú agresiu voči Ukrajine v posledných dňoch.
|
133.
Kolegyne, kolegovia, pán poslanec Kaliňák tu pred chvíľou vo faktickej poznámke povedal, že tí, ktorí písali pakt, nezažili migračnú krízu v Európe.
Tak ja som bol v tom, že ten pakt sa pripravoval, keď na čele Valného zhromaždenia OSN stál náš minister zahraničných vecí pán Lajčák, ktorého som videl na bilbordoch Chránime Slovensko v čase migračnej krízy spolu s pánom ministrom vnútra vtedajším Kaliňákom a vtedajším premiérom Robertom Ficom. Tak teda neviem, či bol na tých bilbordoch, že chráni Slovensko, len tak mimochodom, a nezažil migračnú krízu, alebo teda neplatí to, čo, to, čo hovoril pán poslanec Kaliňák, že ľudia, ktorí pripravovali ten dohovor, nezažili migračnú krízu, pretože na príprave toho dohovoru sa podieľali všetky krajiny. Aj krajiny, ktoré majú problém, že k nim nelegálni migranti prichádzajú, aj krajiny, pre ktoré je legálna migrácia normálna, aj krajiny, z ktorých migranti odchádzajú, aj krajiny, ktoré sú krajinami tranzitu.
Minulý týždeň som mal možnosť v rámci delegácie Ústavnoprávneho výboru Národnej rady navštíviť Českú republiku na pozvanie českého senátneho ústavnoprávneho výboru a jedno zo stretnutí, ktoré sme absolvovali, sa venovalo aj téme migrácie a bolo na ministerstve vnútra, kde boli ľudia, viacerí ľudia aj z ministerstva vnútra, aj z iných inštitúcií, ktoré majú migračnú a utečeneckú tému v náplni práce. A spýtal som sa, prečo Česká republika odmieta pripojiť sa k dohovoru, lebo aj Česká republika je jednou z tých, je jednou z tých krajín, ktoré sa odmietli pripojiť k dohovoru o migrácii, a dostal som odpoveď, že podľa ich názoru je tam nedostatočne riešenia, riešená problematika readmisií, teda návratu utečencov alebo, alebo migrantov do ich domovských krajín, keď sa cieľová krajina rozhodne, že ich, že ich neprijme.
Toto je naozaj vážny problém, lebo, lebo teda okrem ochrany hraníc jediným efektívnym spôsobom, ako sa vysporiadať s nelegálnou migráciou, je to, že ak sa krajina rozhodne, že neprijme migrantov s nelegálnou migráciou, samozrejme, tak, tak musí mať dohodu buď s tou krajinou, odkiaľ nelegálni migranti prišli, alebo cez ktorú nelegálni migranti prišli. A keď takéto dohody, dohody neexistujú, tak nie je možné efektívne postihovať nelegálnu migráciu, ktorá je už v tom štádiu, že sa nelegálni migranti dostali až do cieľovej krajiny.
No ale nie je celkom pravda, že by dohovor, navrhovaný dohovor o migrácii túto otázku vôbec neriešil. Je tam cieľ 21 - spolupracovať na uľahčení bezpečného a dôstojného návratu a readmisie, ako aj na udržateľnej reintegrácii: „Zaväzujeme sa uľahčiť a spolupracovať na bezpečnom a dôstojnom návrate a zaručiť dodržiavanie náležitého postupu, individuálne posúdenie a účinný prostriedok nápravy dodržaním zákazu kolektívneho vyhostenia a vrátenia migrantov, keď existuje skutočné a predvídateľné riziko smrti, mučenia a iného krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania alebo inej nenapraviteľnej ujmy v súlade s našimi povinnosťami podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv.“ To sa týka tých cieľových krajín.
Ďalej sa „zaväzujeme zabezpečiť, aby naši štátni príslušníci boli riadne prijatí a navracaní pri plnom rešpektovaní ľudského práva na návrat do vlastnej krajiny a povinnosti štátov prijať svojich vlastných štátnych príslušníkov“ - povinnosti štátov prijať svojich vlastných štátnych príslušníkov.
„Zároveň sa zaväzujeme vytvoriť priaznivé podmienky pre osobnú bezpečnosť, posilnenie hospodárskeho postavenia, začlenenia a sociálnu súdržnosť v spoločenstvách s cieľom zabezpečiť udržateľnosť reintegrácie migrantov po návrate do ich krajín pôvodu.“
Takže nie je pravda, že dohovor nerieši navracanie utečencov do ich vlastných krajín. Samozrejme, že nie je to záväzné v zmysle právnej záväznosti. Je to deklarovanie ochoty napĺňať nejaké ciele a tie krajiny, ktoré sa k dohovoru pripoja vrátane tých, z ktorých ľudia viac odchádzajú, ako by do nich prichádzali, prihlásením sa k dohovoru sa k tomuto politicky, morálne, budem používať túto terminológiu, ktorá tu viackrát zaznela, prihlásia. Môžu to robiť aj bez toho, samozrejme, aby, aby podpísali dohovor. A aj keď podpíšu dohovor, tak to nemusí znamenať, že to, že to budú robiť.
Ale pokiaľ chceme na tomto poli dosiahnuť nejaký pokrok, tak spolu musia štáty hovoriť, musia si vymieňať skúsenosti, musia deklarovať nejaké ciele, možno časom aj, aj záväzné dohody. Tie záväzné dohody majú často skôr podobu bilaterálnu alebo multilaterálnu, nemusí ísť o celosvetové dohody na pôde, na pôde OSN. Ale ak sa k tomu chceme dopracovať, tak musíme spolu komunikovať ako štáty.
Pýtal som sa na českom ministerstve zahraničných vecí, či nemajú aj problém s tým, lebo, lebo taký argument sa vyskytol v našej slovenskej diskusii, že je v dohovore spomenuté, že zadržiavanie migrantov má byť použité až ako posledný nástroj, posledná možnosť. A dostal som odpoveď, že nie, že, že veď takto to je aj podľa súčasnosti, v súčasnosti platných pravidiel, že takto by sa malo postupovať, že ak je to možné, tak, tak najprv, najprv má byť migrant bez toho, aby bol odmedzovaný, s tým, že sa, s tým, že sa má niekde hlásiť, alebo, alebo ak, ak existuje nejaké podozrenie, že by nelegálne mohol opustiť miesto, kde sa má zdržiavať, tak má byť nejako pravidelnejšie kontrolovaný, až ako posledná možnosť má byť využité zadržanie. To sú súčasné pravidlá.
Samozrejme, že s uplatňovaním tých pravidiel je problém, lebo ak, ak majú nelegálni migranti možnosť ísť ďalej, ako, ako sa im podarilo, majú nejakú, nejakú cieľovú krajinu inú ako, ako tú, kde sa, kde sa dostali a kde boli zaregistrovaní, tak sa o to pokúšajú. Ale tak to je praktický problém, to nemení nič na súčasných pravidlách. A hovorme o tom prav..., hovorme o tom probléme, snažme sa ho riešiť. Ani doteraz, ani potom, čo bude, čo bude prijatý ten dohovor o migrácii, nič nebude brániť krajinám, aby si toto upravili v súlade so svojimi reálnymi potrebami, v súlade so svojou, so svojou, so svojou vnútornou situáciou.
Diskusia, ktorú sme dnes absolvovali, musím sa priznať, že mi pripomína dve iné verejné rozpravy, z ktorých jednu sme zažili na pôde tohto parlamentu, a druhú, druhá sa odohrávala skôr vo verejnosti. Tá prvá sa týkala zákona o postavení cirkví a náboženských spoločností, keď sme boli presne v tej istej situácii, že poslanci Slovenskej národnej strany prišli s návrhom, aby sa zvýšil počet veriacich potrebných na registráciu nových, nových cirkví. Všetkým bolo jasné, že ide o opatrenie, ktoré je namierené proti moslimom. Napriek tomu to kolegovia z SNS takto, takto nepriznali a vymýšľali si, že sú tam nejaké iné dôvody. Nebolo to tak uvedené v dôvodovej správe, nebolo to odprezentované v parlamente. No ale máme tu fašistických poslancov, ktorí chápu, ako to v skutočnosti je, čiže oni sa miesto nich pustili s vervou do obhajoby ich návrhu a argumentovali, že je to tak.
Druhú diskusiu, ktorú mi dnešná diskusia pripomína, je diskusia o Istanbulskom dohovore. Ten má chrániť ženy pred násilím, ale spomína sa v ňom slovo rod, tak to je pre niektorých červené súkno a argumentujú, že to predsa bude znamenať, že budú si ľudia môcť sami meniť pohlavie, určovať rod, bude to, povedie to k manželstvám homosexuálov, tak z toho dôvodu neprijmeme Istanbulský dohovor, ktorý má chrániť ženy pred domácim násilím.
Tuto sa spomína slovo migrant, tak budeme proti Marrákešskému dohovoru. A navyše Istanbul, Marrákeš, obidve mestá v moslimských krajinách, tak vynikajúci priestor pre predsudky a pre to (zaznievanie gongu), aby sme odmietali takéto dohovory u nás na Slovensku.
|
44.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som trochu narušil ten utešene sa rodiaci zahraničný konsens, zahraničnopolitický konsenzus na slovenskej politickej scéne. Predosielam, že nebudem hovoriť v mene poslaneckého klubu SaS, názor poslaneckého klubu SaS prezentoval kolega Klus, budem hovoriť výlučne za seba.
A hneď na úvod poviem, že budem hlasovať proti návrhu uznesenia, ktoré predložili poslanci za Slovenskú národnú stranu, a to z dôvodu, že si myslím, že minister Lajčák by mal ísť do Marrákešu a tam sa v mene Slovenskej republiky pripojiť ku Globálnemu rámcu k bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii.
Pán poslanec Paška za predkladateľov povedal, že tento dokument je nedokonalý a nevyvážený. S tým v zásade možno súhlasiť. Tento dokument je nedokonalý. Keby tento dokument zrejme písal ktokoľvek z nás, tak by ten dokument asi vyzeral inak a bol by s ním spokojnejší. Aj ja by som zrejme, keby som, keby som bol v pozícii, že by som mal pripraviť takýto dokument, niektoré formulácie by som zrejme upravil inak, niečo by som tam doplnil, niečo by som vypustil, ale tie námietky, ktoré voči nemu zaznievajú vo vnútropolitickej diskusii na Slovensku, s ktorými som sa mal doteraz možnosť oboznámiť, považujem za neopodstatnené a nedostatočné. To, že sú veci nedokonalé, je ich prirodzená vlastnosť. Žijeme v nedokonalom svete, ľudia sú nedokonalí a nedokonalé sú aj dokumenty.
A možno súhlasiť aj s tým, že dohovor, ako je napísaný, je nevyvážený. Viac sa sústreďuje na pozitívne vnímanie ako na riziká spojené s migráciou, pretože migrácia so sebou prináša aj pozitívne veci, aj negatívne veci.
Nie je pravda, že tento dokument nerozlišuje medzi legálnou a nelegálnou migráciou. Tento dokument zachováva rozdiel medzi legálnou a nelegálnou migráciou. Umožňuje jednotlivým štátom, aby si oni samy ponechali rozhodovanie o tom, čo je legálna migrácia a čo nie je legálna migrácia. V niektorých prípadoch, ako je napríklad rešpektovanie základných ľudských práv, áno, tam hovorí o tom, že tieto práva majú byť rešpektované bez ohľadu na status migrantov, čiže aj vo vzťahu nelegálnym migrantom, ale základné ľudské práva, práve všeobecné základné ľudské práva sú niečo, čo prináleží všetkým ľuďom bez ohľadu na ich, na ich postavenie. To neznamená, že im patrí rovnaký rozsah práv ako občanom. Nikto nehovorí, nepredpokladá, že budú mať občianske práva, právo voliť, zakladať si politické strany. To neznamená, že legálni migranti a nelegálni migranti majú mať rovnaký rozsah práv a nárokov, ale znamená to, že základné ľudské práva patria všetkým ľudským bytostiam.
Pán poslanec Blaha sa tu sťažoval, že tento dokument hovorí o právach migrantov, migrantov a nehovorí o povinnostiach migrantov. Nuž ale tak to je povaha takýchto medzinárodných dokumentov a dohovorov, pretože medzinárodnými dohovormi, zmluvami sa zaväzujú štáty. Zaväzujú sa štáty, že niečo budú robiť, nejako budú postupovať a vo vzťahu k jednotlivcom alebo k firmám sa tieto dohovory zvyknú premietnuť ako zakotvenie záväzku rešpektovať nejaké práva. Máme veľké množstvo medzinárodných dohovorov a dohôd o právach, o ľudských právach, právach pracovníkov, o ekonomických právach, právach zdravotne postihnutých, o právach detí. Koľko máme medzinárodných dohovorov o povinnostiach? Možno ma poučíte.
Dnes máme na stole nejaký dokument, ktorý už má, už je vo finálnom znení, a môžeme sa k nemu postaviť tak, že ho odmietneme ako celok, akceptujeme ako celok, alebo sa k nemu prihlásime a sformulujeme nejaké výhrady a pripomienky, alebo svoj postoj, ako ho vidíme my a ako ho chceme my interpretovať, alebo sa k nemu neprihlásime a iba zadefinujeme svoj postoj alebo sa k nemu neprihlásime a, a nepovieme nič.
Jednou z námietok voči dohovoru je jeho jazyk. Keď si ho porovnáte s jazykom, aký my používame v našich právnych normách, môže sa nám zdať zvláštny. Ale keď ste niekto čítali smernice alebo nariadenia Európskej únie, tak ten jazyk je tiež taký zvláštny. Tiež je úplne odlišný od jazyka právnych predpisov v Slovenskej republike. Ale čo s tým? A niekedy aj ten obsah je taký, že, že môžme mať, mať s ním problém. Je to pre nás dôvod, aby sme odmietli členstvo v Európskej únii alebo dodržiavanie záväzkov, ktoré vyplývajú z nášho členstva v Európskej únii, že sa nám nepáči ten jazyk? No ten obsah a ten celkový kontext je dôležitejší. A myslím si, že je dôležitejší aj v tomto prípade.
Veľká časť diskusie okolo dohovoru o migrácii sa točí okolo toho, či je záväzný alebo nezáväzný. No aj zo spôsobu, akým sa má prijímať, aj je to tam priamo uvedené, aj z charakteru takýchto dokumentov je jasné, že je právne nezáväzný, a zároveň áno, vytvára isté politické alebo, alebo morálne záväzky. Čiže rátať, koľkokrát je tam, je tam použité slovo „zaväzujeme sa“, no tak: „Zaväzujeme sa k posilneniu globálnej faktografickej základne o medzinárodnej migrácii zlepšením a investovaním do zhromažďovania analýzy a šírenia presných, spoľahlivých a porovnateľných údajov rozčlenených podľa pohlavia, veku, migračného postavenia a iných charakteristík.“ No strašný záväzok. Strašný! To, naozaj to je jedno z tých „zaväzujeme sa“.
Aj pán minister Lajčák obhajuje dohovor o migrácii tým, že je právne nezáväzný, že nám z toho nevyplynú žiadne povinnosti a právne záväzky. Priznám sa, že tento spôsob obhajoby sa mi zdá ako veľmi nešťastný, lebo je zjavné, a to asi ani nikto netvrdí okrem alternatívnych médií možno a ich hovorcov v parlamente, že z toho vyplynú aj nejaké právne záväzky. Nie je to tak. Vyplynú z toho nejaké politické záväzky a na tom sa zhodnú aj tí, čo ho obhajujú, aj tí, čo ho kritizujú, ale problém je to, čo je, to, čo je v tom texte napísané. Tie záväzky sú dobré alebo zlé. Ak sú tie záväzky zlé, tak máme odmietnuť bez ohľadu na to, či, či je to právne záväzné alebo iba politický záväzné, a ak sú dobré, tak sa k ním máme prihlásiť aj, keď sú to iba, iba politické deklarácie. Spôsob, akým minister Lajčák obhajuje ten pakt, vyznieva tak, že áno, je to vlastne zlé, ale veď je to nezáväzné, tak, tak čo s tým. No tak, podpíšme to alebo prihlásme sa k tomu, čiže ak minister Lajčák stojí za obsahom dohovoru o migrácii, mal by sa k tomu prihlásiť a mal by otvorene povedať, že podporuje aj ten obsah.
Ďalším problémom, ktorý je tu diskutovaný, že či migrácia je len pozitívny jav, alebo, alebo aj negatívny, alebo iba pozitívny, ako by sa dalo možno interpretovať z niektorých formulácií v dohovore, alebo vlastne len negatívny, že migrácia prináša, prináša len, len negatíva, ako hovoria niektorí kritici tohto dohovoru.
Tak ja by som si dovolil upozorniť, že migráciou je napríklad voľný pohyb osôb v rámci Európskej únie. Je to jeden zo štyroch pilierov, jedna zo základných slobôd, na ktorých je postavená Európska únia, na ktoré sme hrdí, ktoré považujeme za jednu z najväčších predností nášho členstva v Európskej únii, a to je, prosím pekne, migrácia, je to migrácia v rámci Európskej únie, ale stále je to migrácia medzi štátmi.
A migráciou je, aj keď východniari prídu pracovať do Bratislavy, je to migrácia vnútri štátu. To je negatívny jav? A ja nechcem bagatelizovať to, že nelegálna migrácia môže spôsobovať aj problémy, môže mať, môže mať aj bezpečnostné riziká so sebou niesť, ale paušálne povedať, že migrácia je negatívny jav, nemá opodstatnenie. Síce sa niektorí tvária, že to tak nie je, ale naozaj migrácia bola, je a bude. My sa k nej môžme postaviť rôznym spôsobom, a aj keď vnímame problémy, ktoré sú s tou nelegálnou migráciou spojené, tak riešiť tie problémy môžeme efektívne nie sami, ale musíme spolupracovať, spolupracovať v rámci Európskej únie a musíme spolupracovať aj s inými krajinami. Dobre to napísal bývalý premiér Mikuláš Dzurinda, môžeme sa ohradiť 10-metrovým múrom nepreniknuteľným, ale vždy sa nájde niekto, kto k tomu múru pristaví 11-metrový rebrík a vylezie na ten múr a prelezie ten múr, a potom s ním niečo budeme musieť robiť.
Globálny rámec o riadenej migrácii je pokusom dosiahnuť spoluprácu krajín pri riešení problémov migrácie, regulovať tú legálnu migráciu a riešiť problémy, ktoré sú spojené s nelegálnou migráciou. Vo vzťahu k nám mnohé z tých vecí, ktoré sú obsiahnuté v tom dohovore, sú už teraz realitou, sú už teraz realitou, lebo Slovenská republika je demokratický, právny štát, ktorý má nejaké medzinárodné politické záväzky, je členským štátom Európskej únie a podľa toho sa aj správa. Je jasné, že ak sa k takýmto cieľom zaviažu iné krajiny, ktoré majú nižší štandard demokracie alebo ktoré sú dokonca despotické, diktátorské, tak ich možno nebudú rešpektovať.
Tu by som ale upozornil na dve veci, jednak svet nie je čiernobiely, nie sú na svete iba dokonalé demokracie a hrôzostrašné despocie a totality. Existuje množstvo režimov, ktoré sa nachádzajú niekde medzi tým a majú rôznu mieru ochoty rešpektovať medzinárodné záväzky, či už sú právne alebo politické. Komunistické Československo sa v 70. rokoch zaviazalo a podpísalo Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe v Helsinkách v roku ’75. Rešpektovalo komunistické Československo ľudské práva, ku ktorým sa zaviazalo týmto podpisom? Nerešpektovalo. A bolo dobré alebo zlé, že sa komunistické Československo k tomu zaviazalo. No ja som hlboko presvedčený, že to bolo dobré, lebo to vytváralo tlak a umožňovalo to tlačiť na komunistický režim, aby ľudské práva rešpektovalo. Jedným z výstupov alebo z foriem, jednou z foriem tohto tlaku bol aj vznik Charty 77. Hovorilo sa o tom v súvislosti s utečeneckou krízou, kde, kde niektoré krajiny mali predstavu, že samé sa ohradia a samé budú ten problém riešiť, neuvedomovali si ani to, že je ten problém potrebné riešiť aspoň spoluprácou v rámci, v rámci Európskej únie, ak tu chceme mať schengen, ak tu chceme mať zachovaný voľný pohyb osôb. Pri globálnom pakte sa už tvárime, že dobre, že tak budeme si to riešiť v rámci Európskej únie, ale to nestačí riešiť v rámci Európskej únie.
Však ak má byť boj s nelegálnou migráciou účinný, tak nestačí postaviť iba tie ploty a múry a lepšie chrániť hranice, hranice, je potrebné mať napríklad systém dohôd s krajinami, cez ktoré migranti prúdia alebo z ktorých migranti, migranti pochádzajú, aby ich bolo možné identifikovať a aby ich po riadnom procese bolo možné vrátiť späť.
Neviem, ako sme kto čítali ten dokument, ja v tom dokumente nachádzam mnohé pozitívne veci. Hneď prvý cieľ je požiadavkou, aby migračné politiky boli založené na dostatočnom poznaní reality a faktoch. Tu sa bijeme do pŕs, že Hodnota za peniaze, že akékoľvek opatrenie robíme, má byť posúdené z hľadiska faktov, z hľadiska dôsledkov. To je, to je hodnota za peniaze v migračnej politike, že máme robiť politiku založenú na informáciách, údajoch, faktoch.
Druhý cieľ – „minimalizovať nepriaznivé podnety a štrukturálne faktory, ktoré nútia ľudí, aby opustili krajinu svojho pôvodu“, hneď druhý cieľ je o tom, že riešme problémy tam, kde vznikajú, riešme príčiny tých problémov, nie ich následky. Pán poslanec Blaha po tom volá, všetci o tom hovorili v roku 2015, že nemáme riešiť, áno, toto je cesta, máme riešiť problémy tam, kde vznikajú. A, samozrejme, že to neznamená, že to vyriešime všetky problémy sveta, ani Slovensko, ani Európska únia, ani celý vyspelý svet nie je schopný vyriešiť všetky problémy sveta, ale je tu jasne deklarovaný cieľ, že chceme riešiť problémy tam, kde vznikajú.
Sú tam záväzky, snaha posilniť medzinárodnú reakciu na pašovanie migrantov. A pomoc migrantom predsa nie je to isté čo pašovanie migrantov. Medzi tými vecami sa dá rozlišovať. Nikto nehovorí o tom, že pašeráci majú byť beztrestní, naopak, má byť spolupráca krajín aj pri postihovaní pašeráctva, aj pri postihovaní obchodu s ľuďmi, má byť, majú byť chránené hranice, to tento dohovor nijako nespochybňuje. Naopak, hovorí o, napr. o spolupráci pri uľahčení bezpečného a dôstojného návratu a readmisie. To je niečo, ak nebude fungovať readmisia, ak nebude fungovať návrat, tak nevieme efektívne riešiť problém nelegálnej migrácie, lebo čo ako efektívne budeme chrániť hranice, nejakí migranti sa sem dostanú.
Vo vzťahu k legálnej migrácii, a treba rozlišovať aj v našej diskusii treba rozlišovať, nielen v dokumente, medzi legálnou migráciou a nelegálnou migráciou, obsahuje globálny rámec ciele, ktoré migrantom garantujú ochranu ich práv, vyžadujú, aby neboli diskriminovaní a aby boli integrovaní do spoločnosti. Ale legálnymi migrantmi nie sú tí, ktorí sem tajne prídu, porušiac pri tom zákony, legálnymi migrantmi sú ľudia, ktorí prídu do krajiny určenia v súlade s jej vnútroštátnymi právnymi predpismi a legálne sa na jej území, či už dočasne, alebo trvale, zdržiavajú. Z tohto hľadiska my máme viacej migrantov v zahraničí ako doma, viacej ľudí zo Slovenska žije mimo Slovenska, ako by na Slovensku žilo ľudí, ktorí nemajú pôvod na Slovensku.
A vo vzťahu ku všetkým, áno, ku všetkým aj, aj k nelegálnym migrantom hovorí dohovor o tom, že majú byť rešpektované nejaké ich základné práva. Ale však základné práva majú aj ľudia, ktorí spáchajú zločin a sú odsúdení, tí nie sú zbavení práv, môžu mať tie práva obmedzené, majú ich obmedzené, ale, ale nie sú ich pozbavení. Prečo by nemali mať práva, základné práva aj migranti?
A tento dokument – a to sa tiež prehliada – hovorí aj o ochrane zraniteľných skupín, o ochrane zdravotne postihnutých žien, detí. Tu hovoríme o diktatúrach a rozhorčujeme sa, rozhorčujeme sa, že aj tak to oni nebudú dodržiavať, má to byť podpísané v moslimskom štáte, a pritom sa tam hovorí o zohľadňovaní rodového hľadiska napríklad. Čiže keď to podpíšu, podpíše Saudská Arábia, tak sa tiež zaviaže zohľadňovať rodové hľadisko.
Nerozumiem vôbec argumentácii Slovenskej národnej strany, ktorá prichádza s týmto, s týmto návrhom. Neobmedzuje tento dohovor, dohovor našu suverenitu, naše, naše suverénne rozhodovanie o tom, akým spôsobom budeme nakladať s migráciou, ostane to naďalej na nás, aby sme rozlišovali, čo je legálna migrácia, čo je nelegálna migrácia, a ako budeme postupovať voči legálnym a nelegálnym migrantom, ale okrem toho, že si to budeme rozhodovať sami, potrebujeme aj medzinárodnú spoluprácu, lebo je to taký jav, že potrebuje, že tú spoluprácu vyžaduje.
Ďakujem.
|
149.
Pán predseda, neviem celkom, čo bolo vaším úmyslom pri predkladaní návrhu tohto uznesenia, ale teda pokiaľ ste mali skrytý úmysel pretrhnúť hrádzu a spustiť orgie antisemitizmu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, tak evidentne vám tento zámer vyšiel. Pretože trafené husi gágajú, ako vidím zo zoznamu prihlásených, budú gágať ešte ďalej.
Normálny človek by možno sa zaoberal tým, či je alebo nie je potrebné takéto uznesenie schvaľovať vo forme uznesenia Národnej rady. Možno by rozoberal jednotlivé formulácie, či by nemohli byť naformulované inak, ale fašistickí poslanci majú potrebu dať priechod svojmu vlastnému antisemitizmu, ja neviem, či priamo alebo nepriamo tak potvrdiť, že antisemitizmus na Slovensku naďalej je problémom. Pretože to, čo tu predvádzate, nie je ničím iným ako antisemitizmom.
Vy ste predložili nejaký návrh uznesenia, ktorý mal byť uznesením proti antislovakizmu. No, ale kto tu vyzýva na to, aby boli zabíjaní Slováci alebo aby bolo Slovákom ubližované v mene nejakej radikálnej ideológie alebo extrémistického náboženského pohľadu? Kto tu vytvára klamlivé, dehumanizujúce, démonizujúce a stereotypné tvrdenia a predstavy o Slovákoch, o ich moci, o slovenskom sprisahaní, o tom, že Slováci to tu všetko ovládajú, nielen na Slovensku, ale na celom svete? Kto pripisuje Slovákom ako národu zodpovednosť za činy jednotlivcov? A teraz nehovorím o tom, keď niekto, kto je sám Slovákom, hovorí o zodpovednosti vlastného národa za to, čo sme v minulosti napáchali. Ale kto cudzí, rozumný bude tvrdiť, že dnes žijúci Slováci sú zodpovední za holokaust napríklad? Všetci tu jednotlivci? To vážne?
Kto tvrdí, že Slováci nemajú právo na vlastný štát? Kto tvrdí, že existencia Slovenskej republiky je prejavom rasistického úsilia? Kto prirovnáva politiku súčasnej slovenskej vlády k nacistom, ak neberiem do úvahy nejaké občasné excesy?
Ale toto sa deje vo vzťahu k Židom bežne a vy to tu predvádzate. Vy ste to tu v reakcii na návrh uznesenia o antisemitizme, ako by ste chceli potvrdiť, že áno, máme na Slovensku antisemitizmus, predviedli. Chcete vyzývať na zabíjanie Židov, na ubližovanie Židom? Vadí vám, keď toto bude definované ako antisemitizmus?
Máte takú strašnú potrebu hovoriť, že Židia zavraždili Krista? Mimochodom, možno o to neviete, ale aj Ježiš Kristus bol Žid. To vám zrejme uniklo.
A samozrejme, o každom návrhu možno polemizovať, ku každému návrhu možno mať výhrady. Určite aj tuto sa je možné sa baviť o jednotlivých formuláciách, je možné sa baviť aj o osobe predkladateľa, keď tu nevystupujem, aby som obhajoval osobu pána Danka, ku ktorému mám v tejto chvíli ešte väčšie výhrady, ako som mal na rokovaní ústavnoprávneho výboru o tomto dokumente pred pár týždňami, kde som ho za to pochválil a zastal sa ho. V tejto chvíli nebudem hovoriť o predkladateľovi, lebo je to teda ešte horšie, ako to bolo pred tými pár týždňami. A nebudem hovoriť ani o konkrétnych jednotlivých formuláciách. Budem hovoriť o tom, že toto hlasovanie bude hlasovaním o tom, ako vnímame antisemitizmus. Či sa k nemu hlásime, ako to robia fašisti, ako to robia fašisti otvorene aj v tomto parlamente, lebo im jediným stálo za to, aby sa do rozpravy k tomuto návrhu uznesenia prihlásili, zapojili. Mimo to som zaregistroval jednu faktickú poznámku zo strany pána poslanca Pčolinského. Teraz tu vystupujem ja a trvale ma aj trochu mrzí, že pán predseda Danko v tom ostal sám, že jeho stranícki kolegovia alebo jeho koaliční kolegovia nemajú potrebu zastať sa ho, keď sa na pôde parlamentu dejú antisemitské orgie z úst fašistických poslancov.
Ďakujem za pozornosť.
|
82.
Rád by som dal slovo pánu poslancovi Hegerovi. Nebudem hovoriť o celom tomto zákone, to sme absolvovali v prvom a druhom čítaní. Ja teda neskrývam, že celý ten koncept zákona považujem za pomýlený, populistický, lobistický, ale chcem sa venovať tomu, čomu sa venoval aj pán prezident vo svojom rozhodnutí vrátiť tento zákon na opätovné prerokovanie Národnej rady. A síce ide o opatrenie, ktoré v zásade je asi dôsledkom toho, že tento zákon bol predložený ako poslanecký, návrh neprešiel riadnym medzirezortným pripomienkovaným konaním, kde by sa mohli veci vydiskutovať, vychytať. A teda nie len s poslancami, ale aj s verejnosťou, odbornou verejnosťou, dotknutou verejnosťou, podnikateľmi, odborármi a tak ďalej. Bola o tomto návrhu, samozrejme, diskusia v parlamente, v médiách, ale ako to už býva, takáto mediálna a politická diskusia nedokáže plnohodnotne nahradiť vždy ten riadny legislatívny proces, na to tu máme vládne návrhy zákonov a na to tu máme pripomienkové konanie.
To, na čo reaguje pán prezident, je v podstate pozmeňujúci návrh, s ktorým samotní predkladatelia, alebo teda koaliční poslanci prišli v druhom čítaní a ktorým sa zmiernili dôsledky toho navrhovaného zákona tým spôsobom, že, že povinnosť zamestnávateľa poskytovať príspevok na rekreáciu sa zúžila, zúžila sa zo všetkých zamestnávateľov iba na tých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú 49 a viac zamestnancov. Teda viac ako 49, 50 a viac. Čo je z toho praktického hľadiska nepochybne dobré, že nebudeme zaťažovať malých podnikateľov finančne a ani administratívne, lebo ak je s tým spojená aj nejaká byrokracia povinným poskytovaním, povinným poskytovaním príspevku na rekreáciu, čiže z hľadiska praktického, z hľadiska dopadov na podnikateľské prostredie tá zmena, ktorú ste odsúhlasili, je pozitívna. Na druhej strane vytvára právny problém, ústavnoprávny problém diskriminácie zamestnancov, pretože niektorí zamestnanci, zamestnanci v podnikoch, ktoré majú 50 a viac zamestnancov, majú nárok, aby im zamestnávateľ poskytol príspevok na rekreáciu, zamestnanci v podnikoch, ktoré zamestnávajú 49 a menej, takýto nárok, 49 a menej zamestnancov, takýto nárok mať nebudú. Samozrejme, že aj takíto zamestnávatelia môžu na základe vlastného rozhodnutia poskytnúť svojim zamestnancom príspevok na rekreáciu za rovnakých podmienok ako, ako tí väčší zamestnávatelia, ale nemajú tú povinnosť. A je to problém, lebo to diskriminuje zamestnancov. Vytvára to neodôvodnený rozdiel medzi dvoma kategóriami zamestnancov nie na základe ich vlastných zásluh, na základe toho, ako dlho sú zamestnaní u zamestnávateľa, aký majú vek, koľko, aký podávajú výkon, ale čisto na základe skutočnosti, ktorú nemajú možnosť nijako ovplyvniť, teda, že či pracujem u zamestnávateľa, ktorý má 50 zamestnancov a v tom prípade mám nárok na príspevok na rekreáciu, alebo pracujem u zamestnávateľa, ktorý má 49, jedného prepustí a už ten nárok mať nebudem a bude to iba dobrá vôľa, dobrá vôľa zamestnávateľa, či mu takýto príspevok poskytne.
Je to v rozpore so základnými zásadami Zákonníka práce, ktoré v čl. I napríklad hovoria, že fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodu voľby zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, a tak ďalej, a tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu, aj sú tam vymenované dôvody vrátane iného postavenia. Pričom toto spadá do kategórie iného postavenia, či pracujem pre zamestnávateľa, ktorý má 50 alebo 49 zamestnancov.
Námietka bola a teda dúfam, že to niekto, niekto z predkladateľov vysvetlí, lebo máme tu predkladateľov, že predsa aj dnes zákon rozlišuje v ukladaní povinností medzi väčšími a menšími zamestnávateľmi, ale to sú úplne iné záležitosti, keď podľa veľkosti ich zamestnávateľa z hľadiska počtu zamestnancov môže byť rozdiel, že či, ak tam sú odbory, môže tam pôsobiť zamestnanecká rada, alebo zamestnanecký dôverník, či zamestnávateľ má povinnosť poskytovať, zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, a potom rozdiel je aj pri do 50 a nad 50 zamestnancov, pri zákone o oznamovateľoch, oznamovaní protispoločenskej činnosti, ale to sú všetko povinnosti, ktoré sa ukladajú zamestnávateľom, ktoré nemajú bezprostredný dôvod na práva zamestnancov. Vy týmto návrhom, tak ako ste ho schválili, vytvárate dve kategórie zamestnancov, zamestnancov u zamestnávateľov do 50 zamestnancov, ktorí nebudú mať nárok na poskytnutie príspevku na rekreáciu, a na zamestnancov vo väčších podnikoch, ktorí ten nárok budú mať. Je to evidentne diskriminácia a je to diskriminácia, ktorá je neopodstatnená.
Čiže ja sa stotožňujem s pripomienkami pána prezidenta, budem hlasovať za to, aby Národná rada pripomienkam pána prezidenta vyhovela. Predpokladám, že koaliční poslanci nebudú hlasovať za, a v tom prípade je to dôvod odmietnuť aj zákon ako celok.
Ďakujem.
|
78.
Vážené kolegyne, kolegovia, pred malou chvíľou sme absolvovali vzrušenú rozpravu k prezidentom vrátenému zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o politických stranách, a teraz máme na programe ďalší prezidentom vrátený zákon, zákon o registri mimovládnych neziskových organizácií. Na rozdiel od toho predchádzajúceho, kde rozprava bola v prvom čítaní, v druhom aj v treťom čítaní bola predmetom mediálnych polemík, tak v prípade zákona o registri mimovládnych neziskových organizácií je situácia úplne iná. Tento zákon prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, vyjadrili sa k nemu dotknuté subjekty a vyjadrili, vyjadrili s ním súhlas, čiže bol predložený na základe dohody s mimovládnymi organizáciami. V podstate nenarúšal doterajší právny stav, iba sa pokúša urobiť poriadok v registroch mimovládnych neziskových organizácií, čo je cieľ, voči ktorému ťažko možno, možno namietať. Ani na pôde parlamentu nebola k tomuto zákonu žiadna ostrá polemická diskusia. Ja som to v druhom čítaní dokonca pochválil, predkladateľov za ten návrh a aj časť opozície, ak nie celá opozícia, zahlasovali za tento návrh zákona. To, čo prezident vytýka schválenému zneniu, čo vytýka, vytýka a prečo vrátil zákon na opätovné prerokovanie parlamentu, nie sú veci, ktoré sa týkajú podstaty toho zákona. Neboli predmetom ani politickej a, pokiaľ si pamätám, ani žiadnej vecnej diskusie, či už v pléne parlamentu alebo vo výboroch alebo ak sa vôbec niekde hovorilo v médiách o tomto zákone.
Pán prezident vyčíta tomuto návrhu v zásade dve veci. Jedna je, že sa vo verejnej časti registra má uvádzať dátum narodenia fyzickej osoby štatutárneho orgánu, čo považuje za neprimerané narušenie požiadavky ochrany osobných údajov a príliš široké, široké zverejňovanie údajov. Predmetom sporu alebo diskusie nie je to, či dátum narodenia fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, má byť uvádzaný v registri mimovládnych neziskových organizácií, iba to, či má byť vo verejnej časti, ktorá sa zverejňuje, alebo v neverejnej časti. Pán prezident argumentuje a mne sa, mne sa tie jeho argumenty zdajú presvedčivé, že údaj o dátume narodenia fyzickej osoby by mal byť v neverejnej časti registra.
Druhá pripomienka pána prezidenta sa týka článku II, ktorým sa novelizuje zákon o organizáciách s medzinárodným prvkom. Ide o zákon ešte z roku 1985, teda z čias socialistického režimu. Je to, je to zákon, ktorý je starší ako ostatné zákony, ktoré upravujú pôsobenie iných foriem mimovládnych neziskových organizácií. A pán prezident tam namieta diskrimináciu tejto právnej formy tým, že sa údaje o štatutárovi majú zapisovať priamo v stanovách, čiže nie tak ako v prípade iných typov mimovládnych organizácií, že sa údaje o štatutárovi, štatutárnom orgáne uvádzajú v registri, ale tuto je to povinnosť premietnuť priamo do stanov. Nemám, nemám problém ani s týmto, myslím si, že, že tá, tá pripomienka je logická. Na druhej strane toto nie je zásadný problém, pretože, pretože takýchto organizácií je naozaj iba niekoľko. A keď teraz vznikajú nové organizácie, tak obvykle si volia niektorú z tých novších právnych foriem. Čiže toto je taký problém, povedal by som, že skôr, skôr teoretický. Ale ten prvý problém, ktorý sa týka toho, či dátum narodenia fyzickej osoby má byť vo verejnej alebo neverejnej časti registra, považujem za zásadnejší, a preto by som, ja teda budem hlasovať za všetky pripomienky pána prezidenta, ale, ale chcel, chcel by som požiadať aj kolegov z vládnej koalície, aby zvážili, zvážili teda tie prvé 4 body pripomienok, teda 4 pripomienky pána prezidenta, ktoré sa týkajú práve toho, či meno, teda dátum narodenia fyzickej osoby má byť zverejňovaný vo verejnej časti registra mimovládnych neziskových organizácií alebo, alebo stačí, keď to bude v neverejnej časti. Nie je to nič, čo by išlo proti zmyslu celej právnej úpravy, narúšalo jeho koncepciu.
Myslím si, že je to úplne vecná pripomienka, takže by som chcel procedurálnym návrhom navrhnúť, aby sa o prvých štyroch bodoch, prvých štyroch pripomienkach pána prezidenta hlasovalo spoločne a o tom piatom bode samostatne. Tie prvé štyri pripomienky, pán spravodajca, sa týkajú toho, toho zverejňovania dátumu alebo teda toho, či dátum narodenia má byť vo verejnej časti,, a ten piaty bod pripomienok pána prezidenta sa týka tých organizácií s medzinárodným prvkom. Takže 1 až 4 spoločne a 5 samostatne.
Ďakujem.
|
56.
Skúsim vecne. Myslel som, že budem mať možnosť reagovať na pána poslanca Bernaťáka, ktorý zareaguje na pripomienky pána prezidenta a vysvetlí nám, že pán prezident, v čom sa mýli a ako je teda ten zákon v poriadku, tak, žiaľ, budem tu mať tú možnosť iba vo faktickej poznámke, tak by som aspoň zareagoval na to, čo zaznelo v rozprave, konkrétne vo faktických poznámkach na moje vystúpenie.
Pán poslanec Kaliňák, ten tretí- alebo štvrtýkrát čo je poslanec, znova tak vystúpil a opäť som to zažil. Jeho vecná pripomienka, teda vecná, bola to invektíva síce, ale tvárilo sa to ako vecná pripomienka voči mne, že teda spochybnil moje právnické vzdelanie, ja teda na rozdiel od neho, od pána predsedu Slovenskej národnej strany a Národnej rady nie som JUDr., takže určite nie som taký kompetentný vykladať zákon, ale myslím si, že vykladať zákon môže každý, kto dokáže čítať text s porozumením.
Išlo tam o to, že či je rozpor iba vtedy, keď sa politická strana nazve po svojom predsedovi alebo štatutárnom orgáne, alebo či sa niekto, kto má priezvisko ako napríklad Vladimír Sloboda stane štatutárnym orgánom politickej strany, ktorá má napríklad v názve slovo sloboda, Sloboda a Solidarita. Ja som tvrdil že áno, pán doktor práv Kaliňák tvrdil, že je to nezmysel. No, v zákone v čl. I bod 13 schválenej novely § 6 ods. 5 písm. a) sa píše: "Názov strany alebo jej skratka nesmie obsahovať meno alebo priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo členom prípravného výboru strany." Nepíše sa tam nič o tom, že strana sa nesmie, si nesmie dať do názvu meno alebo priezvisko svojho štatutárneho orgánu. Píše sa tam, že nesmie obsahovať. Je irelevantné, či najprv tam bolo to meno a priezvisko a potom sa niekto stal štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo to bolo naopak, že najprv bol členom štatutárneho orgánu a potom si tam dala strana do názvu jeho meno alebo priezvisko. V zákone je formulácia "nesmie obsahovať". V prípade, že by sa Vladimír Sloboda stal členom štatutárneho orgánu politickej strany Sloboda a Solidarita, názov politickej strany Sloboda a Solidarita by obsahoval jeho priezvisko. Napokon, keby platilo to, čo povedal pán poslanec Kaliňák, tak toto ustanovenie by sa dalo veľmi jednoducho obísť. Akýkoľvek politik, ktorý by chcel mať svoje meno a priezvisko v názve strany, jednoducho najprv by tú stranu premenoval, aby obsahovala jeho meno a priezvisko, a potom by sa stal členom jej štatutárneho orgánu alebo jej predsedom a podľa JUDr. Kaliňáka by bolo všetko v poriadku. Škoda, že tu JUDr. Kaliňák nie je a nemôže teda reagovať na moju reakciu.
Pani poslankyňa Antošová teda údajne nepochopila, čo som hovoril, že v čom je ten zákon absurdný. Ja som myslel, že to hovorím zrozumiteľne. Podmienkou kandidovania politickej strany je, že buď má, preukáže, že má dvojnásobný počet členov, ako má kandidátov na kandidátnej listine, alebo preukáže, že počet členov jej najvyššieho orgánu je najmenej päťnásobný ako počet členov jej výkonného orgánu. A hovoril som tu úplne konkrétne príklady, strana 28 členov, 14 kandidátov spĺňa podmienku, lebo má dvojnásobný počet členov ako kandidátov. Strana 280 členov, 150 kandidátov, nemôže kandidovať, nespĺňa podmienku, lebo 280 nie je dvojnásobok 150 kandidátov. Strana s desaťnásobným počtom členov nebude môcť kandidovať, keby chcela postaviť plnú kandidátku, strana s desatinou členov v porovnaní s tou prvou stranou bude môcť kandidovať, stačí keď postaví iba 14 kandidátov.
Tretia, posledná vec, to tu zaznelo tiež vo vyjadrení pani poslankyne Antošovej. Keď som namietal, že môže sa stať, že politická strana bude mať chybu v zozname alebo stratí čestné vyhlásenie, ktorým sa preukazuje členstvo v politickej strane alebo v najvyššom orgáne, tak jej reakcie bola, že: no ako taká politická strana, ktorá má bordel v dokumentoch, chce spravovať štát? No, urobiť chybu neznamená automaticky bordel. V tom, s tým, že sa robia chyby v správnych rozhodnutiach, dokonca v rozsudkoch, počíta aj legislatíva. Počíta s tým, že ak sú, napríklad chyby v písaní alebo v počtoch, alebo iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení, či už rozhodnutia správneho orgánu alebo rozsudku, možno upraviť. Čiže keď môžu správne orgány, dokonca súdy urobiť chyby, mať, robiť nepresnosti vo svojich rozhodnutiach, tak je zrejmé, keďže sme ľudia, sme omylní, že chyby môžu robiť aj politické strany. Chyby môžu a majú mať následky, ide len o to, aké tie následky majú byť. Či tým následkom je, že tú chybu majú opraviť, či tým následkom je, povedzme, že kandidát, ktorý nedodá vyhlásenie o súhlase s kandidatúrou, nebude môcť kandidovať, alebo tým znemožníme kandidatúru celej politickej strany kvôli nejakej administratívnej chybe.
No, a napokon pokiaľ ide o ten bordel týkajúci sa kandidátnych listín, tak zrovna v prípade Slovenskej národnej strany by som toto ako argument nepoužíval. Slovenská národná strana v ostatných parlamentných voľbách mala na svojej kandidátnej listine Martina Patoprstého, ktorého potom museli stiahnuť, lebo sa zistilo, že je to človek, ktorého fotografie, ako hajluje nahý vo vani so svojimi kamarátmi, obehli internet. To, že niekto uvedie nejaký nesprávny údaj v zozname, si myslím, že je ďaleko menší bordel, ako keď si vy na kandidátnu listinu dáte takéhoto človeka, ktorého potom dodatočne musíte sťahovať.
Ďakujem za pozornosť.
|
20.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, podobne ako kolega Martin Klus by som rád povedal pár slov k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o politických stranách, ktorý vrátil pán prezident s pripomienkami na opätovné prerokovanie parlamentu.
Trochu ma mrzí, lebo ak som pochopil správne to, čo hovoril predseda poslaneckého klubu a jeden z predkladateľov návrhu zákona pán poslanec Bernaťák, predkladatelia sa chcú vyjadriť k pripomienkam pána prezidenta, tak možno by bolo dobré, keby tie pripomienky zazneli hneď na úvod rozpravy, aby ostatní prípadne mohli, mohli na ne reagovať, aby o nich mohla byť diskusia. Takže zatiaľ, zatiaľ sa môžme vyjadriť iba k tomu, čo namieta pán prezident a čo, ako veľmi správne poukázal pán poslanec Klus, sú veci, na ktoré skoro všetky alebo všetky sme upozorňovali ako opoziční poslanci v rámci rozpravy.
Tá diskusia, samozrejme, že bola, bola v parlamente, nebola v medzirezortnom pripomienkovom konaní, teda nebola, nebola možnosť vyjadrovať sa k tomu návrhu ešte pred tým, ako prišiel do parlamentu. Ide pritom o pomerne rozsiahlu novelu, ktorá okrem tých vecí, ktoré boli politicky diskutované, obsahuje aj viaceré skôr legislatívno-technické ustanovenia.
Schválený zákon je podľa môjho presvedčenia logicky absurdný, ústavne sporný a vyvoláva viaceré praktické problémy. Dovolím si tu opäť pripomenúť, že pôvodná motivácia bola urobiť nejaké silové gesto zo strany SNS, najmä voči OĽANO, čiastočne voči SaS.
Pôvodne sa uvažovalo o tom, že podmienka kandidatúry politickej strany vo voľbách do Národnej rady bude, čo je, politická strana bude mať minimálne 500 členov. Potom sa uvažovalo o 300 členoch a potom sa vymyslel nejaký model, ktorý síce z hľadiska praktického naplnenia zjednodušuje situáciu politickým stranám, ale z hľadiska právneho vytvára absurdné situácie alebo môže vytvárať absurdné situácie.
Ten model je založený na tom, že politická strana, ktorá chce kandidovať či už vo voľbách do Národnej rady alebo do Európskeho parlamentu, musí preukázať, buď že má dvojnásobný počet členov v porovnaní s počtom kandidátov na kandidátnej listine, alebo že jej najvyšší orgán má aspoň päťnásobok počtu členov výkonného orgánu. Čo hovorí pomer členov najvyššieho orgánu a výkonného orgánu o tom, či strana má alebo nemá kandidovať, je mne absolútne nezrozumiteľné, ale tak možnože aj toto nám predkladatelia vysvetlia.
A práve táto dvojkoľajnosť ako splniť podmienku kandidovania v parlamentných alebo europarlamentných voľbách môže viesť k absurdným situáciám, dovolím si poukázať na niektoré z nich. Teoreticky sa môže stať, že strana, ktorá má 28 členov, bude môcť kandidovať, a strana, ktorá má 10-násobný počet, 280 členov, nebude môcť kandidovať. Politická strana môže v parlamentných voľbách postaviť maximálne 150 kandidátov, ale môže postaviť, viď, aj menej kandidátov, a tak môže sa stať, že jedna politická strana postaví plnú kandidátku 150 kandidátov, ale problém, politická strana má len 280 členov. Takže politická strana, ktorá má 280 členov, nebude môcť kandidovať. A iná politická strana má len 28 členov, ale postaví menšiu kandidátku, povedzme so 14 kandidátmi a takáto politická strana bude môcť kandidovať. Čiže politická strana, ktorá má 10-násobne vyšší počet členov, môže sa stať, nebude pripustená k voľbám, lebo nesplní podmienku, že má dvojnásobný počet členov, ako je počet kandidátov. A strana s 28 členmi pripustená bude.
Alebo poďme na to cez ten pomer členov najvyššieho orgánu a výkonného orgánu. Podmienka je 5-násobok. Môže sa stať, že strana, ktorá bude mať najvyšší orgán so 45 členmi, bude môcť kandidovať, a strana, ktorá bude mať najvyšší orgán so 120 členmi, kandidovať nebude môcť. Môže sa to stať tak, lebo to nie je absolútne číslo, ktoré by bolo v zákone, že koľko má mať najvyšší orgán a potom môže kandidovať, ale aký je pomer medzi výkonným orgánom a najvyšším orgánom. Výkonný orgán musí mať najmenej, najmenej 9 členov. A keď teda politická strana má výkonný orgán, ktorý ma deväť členov, tým pádom stačí jej, aby najvyšší orgán mal 45 členov a môže kandidovať. Ale môže sa stať, lebo je to vecou tej politickej strany, že ten výkonný orgán nebude mať 9 členov, čo je minimum podľa zákona, ale bude mať trebárs 25 členov, a potom, potom sa bude vyžadovať, aby ten najvyšší orgán mal 5 krát 25, teda 125, čiže strana, ktorá bude mať snem alebo kongres 120 delegátov, nebude môcť kandidovať, strana, ktorá bude mať snem alebo kongres 45 delegátov, bude môcť kandidovať.
Okrem toho, že k takýmto absurdným situáciám môže prísť v dôsledku uplatňovania zákona, ktorý ste schválili a o ktorom máme znovu rokovať, považujem ten zákon aj za ústavne sporný. Neviem, či priamo protiústavný, ale určite ústavne sporný. Dnes je situácia jednoznačná. Ak chce politická strana kandidovať v parlamentných voľbách, musí zaplatiť kauciu 17-tisíc eur. Stranám, ktoré dosiahnu 2 %, sa tá kaucia vráti, stranám, ktoré nedosiahnu 2 %, tá kaucia prepadne. Aj to je isté obmedzenie volebnej súťaže, lebo nie všetky politické strany si môžu dovoliť investovať 17-tisíc eur, ale je to obmedzenie pre všetkých rovnaké. Je to dokonca obmedzenie, ktoré posudzoval Ústavný súd a konštatoval, že je v poriadku.
Ale odvíjať právo politickej strany kandidovať v parlamentných voľbách od počtu členov alebo od pomeru počtu členov a počtu kandidátov, alebo počtu členov najvyššieho orgánu a počtu členov výkonného orgánu môže vytvárať nerovnosť medzi týmito politickými stranami, že teoreticky väčšia politická strana s väčším počtom členov alebo s väčším počtom členov najvyššieho orgánu nebude môcť v istej situácii kandidovať, kým, kým politická strana s menším počtom členov alebo členov najvyššieho orgánu kandidovať bude môcť.
Takáto právna úprava nezodpovedá tomu, čo vyžaduje ústava, teda že zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Aj takáto právna úprava nepochybne umožňuje politickú súťaž, ale či ju ochraňuje, o tom vážne pochybujem.
No a poďme k tým praktickým problémom, lebo aj toho sa týkajú pripomienky pána prezidenta, ktoré takisto môžu viesť dokonca aj k ústavnej spornosti alebo pochybnosti tejto právnej úpravy. Účasť politickej strany v parlamentných voľbách bude podmienená nielen priložením zoznamu členov, buď strany alebo jej najvyššieho orgánu, v predpísanom počte, ale aj tým, že tento zoznam bude obsahovať meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, dátum narodenia každého takéhoto člena a vlastnoručne podpísané vyhlásenie člena, že je členom strany alebo členom orgánu, pričom pravosť podpisu musí byť notársky osvedčená. Dôvodom na odmietnutie kandidátnej listiny bude nielen nepriloženie zoznamu, ale aj jeho neúplnosť alebo chýbajúce vyhlásenie každého člena uvedeného v zozname.
Čo sa môže stať? Môže sa stať, že strana spraví chybu. V tom zozname uvedie zámerne alebo možno omylom, má neaktuálne údaje alebo má chybné údaje v evidencii, chybný alebo teda nepravdivý údaj o trebárs o dátume narodenia alebo o trvalom bydlisku člena alebo člena orgánu. Aký bude následok takejto chyby? Keď sa spraví chyba vo vzťahu k predkladaniu kandidátnej listiny vo vzťahu ku kandidátom podľa doterajšej úpravy, tak ten následok je taký, že ak je to nejaká formálna chyba, tak ju môže splnomocnenec politickej strany opraviť. Ak je to nejaká vážna chyba, tak to môže mať za následok, že príslušný kandidát nebude zaregistrovaný, a teda, teda bude z kandidátnej listiny vyškrtnutý. Ale podľa vami schválenej právnej úpravy to v zásade môže byť posúdené ako, že zoznam je neúplný, alebo obsahuje nepravdivé údaje. A v tom prípade to môže mať za následok, že v dôsledku dokonca banálnej administratívnej chyby nebude pripustená kandidatúra politickej strany, lebo spraví nejakú chybu v zozname. Hovorí vaša právna úprava niečo o tom, že administratívne chyby možno opraviť?
Alebo chýbajúce vyhlásenie. Musí byť priložené notársky overené vyhlásenie. Politická strana bude to predkladať, niekde jedno vyhlásenie stratí a teraz celá politická strana nebude môcť kandidovať. Keď chýba vyhlásenie pri kandidátovi, dôsledok je, že nemôže kandidovať ten kandidát. Je to nepríjemné, ale nie je to zásadný dôsledok pre kandidatúru politickej strany. Podľa vami schválenej právnej úpravy politická strana stratí, zapatroší jedno vyhlásenie svojho člena, ktoré bude potvrdzovať, že je členom, a môže to mať za následok, že celá politická strana nebude môcť kandidovať.
Alebo ďalšia situácia, ktorú si je možné predstaviť, a predpokladám, že si ju, že si ju vedia predstaviť aj kolegovia zo SNS, alebo teda možno nie oni všetci, ale má za sebou Slovenská národná strana aj vnútrostranícke rozkoly. Rozpad strany, pravú Slovenskú národnú stranu, dve Slovenské národné strany kandidujúce do parlamentu. V stranách môže vzniknúť vnútrostranícky spor, keď časť buď najvyššieho orgánu, alebo časť členov strany bude v spore s vedením a jednoducho odmietnu dať nejaké čestné vyhlásenie notársky overené, že sú členmi strany, aby urobili napriek aktuálnemu vedeniu. Si povedia, že spor s aktuálnym vedením je pre nich dôležitejší a významnejší ako to, aby strana mohla kandidovať.
Čo v takej situácii? Môže sa stať, že väčšina príslušných straníckych orgánov schváli účasť vo voľbách, schváli kandidátku a menšina bude mať nástroj ako tú účasť strany vo voľbách zablokovať jednoducho tým, že nedodá, nedodá tie čestné vyhlásenia alebo napríklad vedome dodá nejaké, nejaké nepravdivé údaje do toho zoznamu.
To je posilnenie demokratického charakteru politických strán, keď vytvárate možnosť, aby menšina zablokovala demokratické rozhodnutie väčšiny o účasti vo voľbách?
Ďalší praktický problém. Schválili ste, aký má byť minimálny počet členov výkonného orgánu, rozhodcovského orgánu, kontrolného orgánu a najvyššieho orgánu. Najvyšší orgán musí mať najmenej 27 členov. Nerozumiem prečo, ale, ale povedzme. Ale čo potom s politickými stranami, ktoré majú menej ako 27 členov? To vôbec nie je ošetrené v zákone, ktorý ste schválili. Strany majú povinnosť zosúladiť svoje stanovy s novým zákonom. Je tam stanovené prechodné obdobie, ale vôbec tam nie je povedané, že čo sa stane so stranami, ktoré ani po uplynutí toho prechodného obdobia nebudú mať ten minimálny počet členov. No a logicky, keď sa vyžaduje, že členom najvyššieho orgánu môže byť iba člen strany, logické, tak strana, ktorá má 26 členov, nemôže mať 27-členný najvyšší orgán. Taká strana zanikne? Alebo čo sa s ňou stane? Nerozumiem a nie je to, nie je to upravené v zákone.
Na ten problém s názvom, ktorý reaguje na Kotlebovcov, Kollárovcov, o tom už tiež tu bola reč. Ale môže to mať aj praktický problém, že člen strany, ktorý má meno ako napríklad náš kolega Vladimír Sloboda, ktorý na to upozornil, a jeho meno, jeho priezvisko je zhodné s časťou názvu strany, tak bude mať problém, aby dodržal literu zákona, keby sa mal stať štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu svojej politickej strany. A darmo vy hovoríte, že ste to konzultovali na ministerstve vnútra, dôležité je to, čo je napísané v zákone. A v zákone je napísané názov strany alebo jej skratka nesmie obsahovať meno a priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom prípravného výboru strany. Čiže pokiaľ by sa Vladimír Sloboda stal štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu politickej strany Sloboda a Solidarita, jeho, názov strany by obsahoval jeho priezvisko a teda by to bolo v rozpore so zákonom, ktorý ste schválili.
Ďalší problém môže nastať v tom, že dnes politický zákon, teda politické strany musia mať iný názov ako iné politické strany. Nemôže sa stať, že dve politické strany budú mať rovnaký názov. Vy ste tam doplnili ustanovenie, že názov strany alebo jej skratka, ktorá vznikne vypustením mena alebo priezviska štatutárneho orgánu strany alebo člena štatutárneho orgánu strany alebo člena prípravného výboru strany sa nemusí líšiť od názvu stany alebo jej skratky, ktorá už bola zaregistrovaná. Čiže keď si teraz niekto zaregistruje politickú stranu SME RODINA a politická strana Boris Kollár – SME RODINA bude zosúlaďovať svoj názov s vaším zákonom, vypustí Borisa Kollára z názvu a bude sa volať SME RODINA a budeme tu mať dve politické strany, ktoré sa budú volať identicky SME RODINA. Toto ste schválili.
No a problém, ktorý je praktický, o ktorom sa tu tiež veľa hovorilo a je aj ústavne sporný, je možnosť kontrolovania členstva v politickej strane štátom, štátnou komisiou. Politická strana bude mať povinnosť, aby na požiadanie dala štátu, štátnej komisii údaje o svojich členoch. Myslím si, že je to ďaleko, ďaleko nad rámec toho, čo je nevyhnutné pre kontrolu politických strán a narúša to, vážne to zasahuje do práva občanov združovať sa v politických stranách.
Keďže pán prezident má viaceré výhrady, rád by som dal aj koaličným kolegom možnosť, aby podporili aspoň niektoré z nich, a predkladám procedurálny návrh, aby sa o každej z pripomienok pána prezidenta hlasovalo samostatne.
Ďakujem za pozornosť.
|
52.
Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpil som aj doobeda v písomnej časti rozpravy, ale mám potrebu zareagovať na tri veci ešte, aby nedošlo, nedošlo k nedorozumeniu.
V tom svojom doobedňajšom vystúpení som hovoril aj Mgr. Dankovi, a teda vznikla, teda dostal som otázku, či teda nazývam pána doktora Danka magistrom, pretože svoj titul podľa všetkého získal podvodom, a či je to teda dôvod na to, aby sme ho nazývali magistrom.
Ja to tu chcem povedať, že niektorí opoziční kolegovia radi hovoria o pánovi predsedovi Národnej rady ako o kapitánovi Dankovi. Ja toto v Národnej rade som nikdy nerobil a musím povedať, že ani sa mi to veľmi nepáči, pretože aj keď tú hodnosť kapitána získal veľmi podivným spôsobom a veľmi podivným spôsobom to obhajoval pri bozkávaní svojich výložiek, ale myslím si, že nejaký rešpekt by sme voči druhému najvyššiemu ústavnému činiteľovi mohli zachovávať, aj keď ten rešpekt stráca predovšetkým tým, ako sa on sám správa. Ale teda to hovorím na vysvetlenie, prečo som o ňom nehovoril ako o kapitánovi.
A teraz keď som o ňom hovoril ako o magistrovi, tak som tým nechcel prejudikovať, že či mu bude za to, že odovzdal plagiát ako svoju rigoróznu prácu, odňatý titul doktor a bude z neho opäť iba magister. Hovoril som o magistrovi Dankovi, nie o doktorovi Dankovi v tej súvislosti, že som hovoril o čase, keď robil rigoróznu prácu a kedy bol nespochybniteľne magistrom. Teraz z formálneho hľadiska je doktorom Dankom, vtedy bol magistrom Dankom. Možno raz opäť bude magistrom Dankom.
Druhá vec, ku ktorej by som sa chcel vrátiť, sa týka doplňujúceho návrhu, ktorý som predložil k návrhu uznesenia. Ide o doplňujúci návrh, aby Národná rada vyslovila predsedovi Národnej rady Andrejovi Dankovi v súvislosti so vzniknutou situáciou okolo jeho rigoróznej práce dôveru. Pán podpredseda Národnej rady Hrnčiar, ktorý vtedy viedol schôdzu, ma upozornil, a teda bolo to mimo faktickej poznámky, čiže som už naňho nemohol reagovať, tak to robím teraz, že takýto návrh údajne nemôžem predložiť, lebo dôvera sa vyslovuje iba vláde. Ja som si, samozrejme, vedomý, že schválenie alebo neschválenie takéhoto návrhu nemá ústavnoprávne účinky, pretože v zmysle ústavy možno vysloviť dôveru alebo nedôveru vláde alebo členovi vlády a navrhnúť hlasovanie o dôvere vláde môže len vláda samotná. Nemôže to urobiť poslanec.
Môj pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil s kolegami z poslaneckého klubu SaS, však nie je návrhom v zmysle ústavy, ktorý by mal takéto ústavné účinky, ak by bol alebo nebol schválený, ide o zaujatie politického postoja. Je to normálny doplňujúci návrh k návrhu uznesenia. Je to ďalší bod uznesenia, ktorý ak Národná rada schváli, tak vysloví v súvislosti so vzniknutou situáciou okolo rigoróznej práce Andreja Danka dôveru Andrejovi Dankovi. Je to návrh uznesenia, o ktorom je potrebné dať hlasovať, lebo bol predložený, bol odovzdaný Kancelárii Národnej rady na zverejnenie. Je zverejnený na webovej stránke Národnej rady, je rozmnožený, takže každý sa s ním môže oboznámiť.
Dôvod, pre ktorý sme tento návrh, doplňujúci návrh predložili v zmysle rokovacieho poriadku, by sa o ňom malo hlasovať ešte pred samotným hlasovaním o základnom návrhu uznesenia, teda o odvolaní, je ten, že chceme vyjsť v ústrety želaniu samotného Andreja Danka, ktorý si želá, aby sa opäť hlasovalo o dôvere voči nemu. A ten opozičný návrh na odvolanie Andreja Danka z postu predsedu Národnej rady nebude celkom hlasovaním o dôvere alebo nedôvere. Poslanci MOST - HÍD už avizovali, že sa nezúčastnia hlasovania o odvolaní. Bude sa hlasovať tajne v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Na odvolanie je potrebných 76 hlasov, čiže keď sa poslanec z klubu MOST - HÍD nezúčastní hlasovania, bude to vyjadrenie dôvery Andrejovi Dankovi? Alebo to, naopak, bude vyjadrenie nedôvery Andrejovi Dankovi, ktoré nebude mať žiadne následky? Lebo keď nezahlasuje 76 poslancov za odvolanie, tak sa nič neudeje, Andrej Danko zostane predsedom Národnej rady. A ak aj niektorí poslanci sa zúčastnia hlasovania a budú hlasovať proti alebo sa zdržia, my nebudeme vedieť, ktorí to budú, lebo tie voľby, teda to hlasovanie bude tajné, tak bude to taká tajná dôvera.
Chceme dať príležitosť koaličným kolegom, aby verejne deklarovali svoju podporu svojmu predsedovi parlamentu. My mu nedôverujeme, my budeme hlasovať proti tomu, aby mu Národná rada vyslovila dôveru, ale vy pokiaľ mu dôverujete, tak máte teraz príležitosť vyjadriť sa, že mu dôverujete, že mu dôverujete v súvislosti so situáciou okolo jeho rigoróznej práce.
Tretia, posledná poznámka sa týka toho, že inak sa to asi nedozvieme. Inak sa nedozvieme, že či koaliční poslanci, ak nezahlasujú za opozičný návrh na odvolanie Andreja Danka, tak robia preto, lebo Andrejovi Dankovi dôverujú, lebo si myslia, že to, čo sa píše a hovorí okolo jeho rigoróznej práce, je vymyslený, neopodstatnený útok a Andrej Danko si svoju rigoróznu prácu napísal poctivo a nie je to žiadny plagiát, alebo si myslia, že síce to je plagiát, ale, no, však veď taký prehrešok v zásade môžme tolerovať, alebo svojím hlasovaním dajú najavo, že im nejde vôbec o Andreja Danka, len sa boja ako by Andrej Danko zareagoval, keby hlasovali podľa svojho presvedčenia a odvolali by ho z postu predsedu Národnej rady, že by rozbil vládnu koalíciu a museli by predčasne skončiť vo vláde a tomu sa chcú vyhnúť.
Čiže nevieme, či to bude hlasovanie o Andrejovi Dankovi, a nedozvieme sa to ani z vystúpení koaličných poslancov. Zo všetkých koaličných poslancov tu dosiaľ vystúpili iba dvaja. Predseda Národnej rady Andrej Danko mimo rozpravy tak, aby sa na neho nedalo reagovať, zbabelo povedal, čo chcel, nevyjadril sa k podstate veci, neodpovedal na otázky, ktoré zaznievajú v súvislosti s jeho rigoróznou prácou, ktorá je evidentne plagiátom.
Druhým poslancom koalície, ktorý nabral guráž a niečo povedal, bol pán poslanec Kaliňák, ktorý je aj jediným prihláseným poslancom do rozpravy, zatiaľ mal iba faktickú poznámku, tak musím povedať, že sa veľmi teším na jeho vystúpenie, lebo to bude hlas koalície. A je to také príznačné, že hlas koalície na obhajobu Andreja Danka bude práve Robert Kaliňák, a teda dúfam, že práve od Roberta Kaliňáka sa dozvieme, ako to bolo. Lebo v zásade sú iba dve možnosti: buď Andrej Danko sám splagioval svoju prácu a vytvoril ju tak, že pozliepal cudzie texty a vydával ich za svoje, alebo Andrej Danko nerobil sám svoju prácu, niekomu zaplatil, aby mu to spravil a ten mu to spravil takýmto spôsobom. Žiadna tretia možnosť neexistuje.
Andrej Danko, predpokladám, že už v tejto rozprave nevystúpi, ale prihlásený je pán poslanec Kaliňák, tak pevne dúfam a kladiem mu verejne túto otázku, že ktorá z týchto dvoch možností je správna: či Andrej Danko sám je plagiátor, alebo si kúpil plagiát. Obe verzie sú dôvodom na to, aby sme Andreja Danka odvolali z postu predsedu Národnej rady.
Ďakujem.
|
70.
Vážený pán prítomný podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, viacerí z mojich predrečníkov začali tým, že nebudú hovoriť o Andrejovi Dankovi, ale o niečom dôležitejšiom. Ja, naopak, chcem hovoriť o Andrejovi Dankovi a budem hovoriť o Andrejovi Dankovi.
Je veľmi veľa dôvodov, pre ktoré by Andrej Danko nemal byť predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Andrej Danko spochybňuje zahraničnopolitickú orientáciu Slovenskej republiky, ťahá nás na východ a robí nám v zahraničí hanbu. Andrej Danko je predsedom strany, ktorá obsadila ministerstvá, na ktorých sa dejú hanebné kšefty a rozkrádačky. SNS prichádza nezriedka aj s hlúpymi návrhmi a s návrhmi a rétorikou, ktorá šíri nenávisť. Ale nič z toho nie je predmetom rokovania dnešnej schôdze. Dôvodom, pre ktorý skupina poslancov navrhla odvolať Andreja Danka z postu predsedu Národnej rady, je jeho plagiátorstvo. Budem sa teda venovať jeho plagiátorstvu.
A aby sme iba nemoralizovali, ako tu opakovane hovoria fašistickí poslanci, tak si teda povedzme, v čom je problém. Problém je v tom, že na Univerzite Mateja Bela boli vypracované a obhájené dve rigorózne práce s rovnakým názvom "Verejná správa a jej charakteristické črty", s rovnakým obsahom, rozsahom a aj s rovnakým textom, čo je problém. Jednu z nich obhájil Mgr. Andrej Danko v roku 2000 a druhú dnešný advokát Daniel Pisák v roku 2001. Čiže tá práca Mgr. Andreja Danka bola o rok skôr.
Aké sú možné vysvetlenia toho, že máme dve rovnaké rigorózne práce?
No, jednou je to, že Andrej Danko vypracoval svoju prácu samostatne a ten druhý, ktorý obhajoval rigoróznu prácu rok po ňom, ju jednoducho skopíroval, opísal.
Druhá možnosť je, že ju obaja opísali od niekoho tretieho, ktorý podobnú prácu obhajoval alebo vypracoval pred nimi.
Keby sme vedeli iba tieto dve informácie alebo túto informáciu, že tie dve práce sú zhodné, asi by sme sa nevedeli rozhodnúť medzi týmito možnosťami. Problém je, že Pisákova práca je evidentne plagiát. A nie sú v nej prevzaté pasáže z Dankovej práce, ale z iných prác.
Z čoho teda magister Danko a pán Pisák odpisovali? Odpisovali od Michala Gašpara a jeho diela "Moderná verejná správa", od Dušana Hendrycha "Základy správní vědy", to museli predkladať, lebo to bolo v češtine, od Petra Škultétyho a kol. "Správne právo hmotné", Jozefa Prusáka, Petra Škultétyho a Sone Čapkovej "Optimalizácia uplatnenia verejnej moci v miestnych podmienkach" a od Kataríny Tóthovej a kol. "Základy správneho práva hmotného".
Budem citovať, aby to bolo jasné, budem citovať obľúbený denník pána predsedu Národnej rady, Denník N, ktorý o tomto napísal a je to dôležité prečítať: "Po úvode obsahujúcom jednu stranu je odkopírovaných hneď 20 strán z českej publikácie Základy správnej vedy od autora Dušana Hendrycha. Príliš sa nenatrápil, pracoval s 25 stranami knihy, z ktorých mnohé použil celé, len kde-tu vypustil pár viet. Vlastný text autora chýba v Pisákovej verzii po skopírovanom začiatku aj na nasledujúcich 25 stranách, tie pochádzajú z dvoch kníh. Zhruba 13 strán vzal zo Základov správneho práva hmotného od bývalej ministerky spravodlivosti za HZDS Kataríny Tóthovej a zvyšok odkopíroval od Petra Škultétyho, ktorý napísal publikáciu Správne právo hmotné. Ďalších 11 strán v podstate vcelku prevzal z knihy Moderná verejná správa od Michala Gašpara. Uprostred ich iba predelil 9-stranovou vsuvkou, kam vložil kompletne prevzatú stať z kapitoly od Petra Škultétyho v knihe Optimalizácia uplatnenia verejnej moci v miestnych podmienkach. Zvyšok práce je odkopírovaný opäť od Tóthovej, 4 strany knižky použil do svojej práce štýlom Ctrl C, Ctrl V, rovnako si 2 stranami ešte vypomohol zo Škultétyho knihy o správnom práve." Koniec citátu.
Takto to mal urobiť Andrej Danko, že citoval z nejakej knihy alebo učebnice, tak mal na začiatku vyznačiť, že začína citát, na konci dať úvodzovky hore a povedať, odkiaľ ten citát pochádza. Aj keď v odbornej, odbornej knihe, práci by tie citáty nemali byť až také dlhé, ako som, ako som teraz citoval, ale povedzmeže rigorózna práca, nebuďme takí prísni, keby tam boli úvodzovky dole, úvodzovky hore a uvedené, odkiaľ je to prebraté, asi by sme tu dnes neboli a najbližšie by sa parlament stretol až budúci týždeň.
No, čo to môže znamenať? Existuje jednoduché logické pravidlo, ktoré hovorí, že ak A sa rovná B a B sa rovná C, tak potom aj A sa rovná C. Čiže ak je Dankova rigorózna práca zhodná s Pisákovou rigoróznou prácou a Pisákova rigorózna práca je plagiát komplikovaný z viacerých starších kníh, tak potom je evidentné a úplne jednoznačné, že aj Dankova rigorózna práca je plagiát kompilovaný z rôznych starších kníh. Iná možnosť jednoducho neexistuje. Ak A sa rovná B a B sa rovná C, tak aj A sa rovná C. Ak je Pisákova práca plagiát a Dankova je s ňou zhodná, tak aj Dankova práce je plagiát.
No, ale opäť sa dostávame k tomu, že aj tu sú možné viaceré, viaceré vysvetlenia, spomeniem tri, ktoré sú podľa mňa možné.
To prvé je, že Danko vypracoval ten plagiát a Pisák to od neho skopíroval.
Druhá možnosť je, že Danko aj Pisák skopírovali plagiát, ktorý vypracoval pred nimi niekto iný.
A tretia možnosť je, že Danko aj Pisák dali urobiť svoju rigoróznu prácu niekomu inému, ktorý buď ten plagiát sám vypracoval, alebo ho jednoducho skopíroval od niekoho iného, kto ten plagiát predtým vytvoril.
Ani jedna z týchto troch možností, a iné mi veľmi nenapadajú, nie je v poriadku a nie je v súlade s požiadavkami na záverečné a rigorózne práce, ani s tými súčasnými, ani s tými, ktoré platili v čase, keď magister Danko svoju rigoróznu prácu obhajoval.
Magister Danko v rigoróznej práci podpísal čestné vyhlásenie, že tú prácu vypracoval samostatne. A iba jedna z týchto troch možností je, že ju vypracoval naozaj samostatne, a to tá prvá, za predpokladu, že ten plagiát samostatne aktívne spracoval, skompiloval, nakopíroval to tam z tých učebníc a kníh, v tom prípade by to bola samostatná práca, nie taká, akú má na mysli vysokoškolský zákon a príslušné predpisy nižšej právnej sily, ale bola by to aspoň samostatná práca.
Pokiaľ úplne skopíroval existujúcu prácu, tak to už veľmi samostatné nebolo, a pokiaľ mu ten plagiát dodal niekto iný, asi nie preto, že je to chlapec z dediny, ale že mu zaplatil, taká je možnosť, tak, tak v tom prípade by tá práca nebola samostatne vypracovaná. Poľahčujúcou okolnosťou je, že, chudák, magister Danko možno ani nevedel, že je to plagiát, možno si myslel, že platí za originálnu prácu. Ale ani tento postup nie je v súlade so zákonom a s tým, ako má byť vypracovaná rigorózna práca. Lebo keď študent alebo v tomto prípade absolvent magister Danko niekomu zaplatil, aby mu spracoval a kompletne dodal prácu, na základe ktorej magister Danko získal titul JUDr., tak to nie je postup v súlade so zákonom, pretože si ju mal spracovať samostatne.
Opäť sme dnes zabŕdli do významného rozdielu medzi plagiátom a kompilátom. Pán Danko vo svojej úvodnej reči, ktorú povedal mimo rozpravy, aby sa vyhol možnosti faktických poznámok, konštatoval: "Rigorózna práca nemá parametre vedeckej práce a môže byť robená aj metódou kompilácie. Napíšte si to, kompilácie." A ďalej povedal, že ak by mu predpísali 40 % vlastného textu, nemal problém by ho tam napísať. No, možno to ešte pánovi Dankovi nikto nepovedal, ale celá rigorózna práca má byť vlastný text autora rigoróznej práce. To, že tam cituje alebo parafrázuje niečo z nejakých iných prác, ktoré boli predtým na tú tému publikované, je úplne v poriadku, pokiaľ to naozaj cituje, ale nie systémom Ctrl C, Ctrl V, opíšem od slova do slova celé strany alebo celé odstavce, neuvediem zdroj a nemám tam žiadny vklad.
Opäť budem citovať, aby som nebol obvinený z plagiátorstva. Veľmi zaujímavá definícia kompilátu je vo Wikipédii: "Kompilát alebo kompilácia", autor kompilátu sa volá kompilátor, čiže nie plagiátor, ale môžme ho volať kompilátor, "je dielo väčšinou vedecké, ktoré vzniklo skompilovaním viacerých iných diel. Kompilát niekedy nemá ďaleko k plagiátu. Ak niekto označí dielo za kompilát, má to väčšinou pejoratívny nádych. Výnimočne môže byť kompilát pozoruhodným tvorivým činom."
Andrej Danko sám označil svoje dielo za kompilát, tak neviem, či to myslel tak, že jeho dielo, že to má pejoratívny nádych, a teda že spochybňoval sám seba, to sa mi celkom naňho nehovorí. Možno si myslí, že on je ten výnimočný prípad, keď je kompilát pozoruhodným tvorivým činom. Nechcem to nejako zosmiešňovať, lebo, lebo je pravda, že aj v záverečných prácach, nepochybne aj, aj v rigoróznych prácach kompilácia, alebo teda prehľad doterajších poznatkov o danom, danej téme má svoje miesto, ak sa korektne, korektne cituje, tak, tak málokedy to býva tak, že autor sám zjedol všetku múdrosť sveta a objavil niečo, o čom pred ním nikto nikdy nepísal.
Ale vzhľadom na to, že práca Andrej Danka a jeho nasledovníka advokáta Pisáka je zostavená formou kompilátu, ktorý sa nijako nelíši od plagiátu, vyslovujem vážnu pochybnosť, že ide o ten výnimočný prípad, keď je, keď je kompilát pozoruhodným tvorivým činom. A kompilát, samozrejme, že môže byť a v tomto prípade aj je plagiátom. Plagiát nie je, že zoberem jedno dielo a od slova do slova ho, ho prepíšem, aj keď možno magister Pisák tak postupoval pri opisovaní od magister Danka, ale plagiát môže byť určite aj formou kompilátu spracovaný.
No. A pán Danko hovoril tu v úvodnom vstupe o všetkom možnom, ale k tomu podstatnému sa nevyjadril, či si rigoróznu prácu vypracoval sám, alebo mu ju napísal niekto iný. To nám nepovedal. Povedal, že ukáže nejaké poznámky z prípravy na rigoróznu skúšku, ale nepovedal tu, že si tú prácu vypracoval sám. A nepovedal, ako je možné, že celé pasáže z jeho rigoróznej práce sú zhodné s pasážami kníh a učebníc, ktoré boli vydané pred vypracovaním jeho práce. Pretože máme tu len možnosti, že buď ich splagioval, prepísal, okopíroval on sám aktívne, alebo to nerobil samostatne a dal to niekomu vypracovať.
A obidve možnosti sú tak zlé, že takýto človek, ak má v sebe kúsok cti, už dávno nemal byť nieže predsedom Národnej rady, ale ani poslancom Národnej rady, ani predsedom Slovenskej národnej strany.
Záverom mi dovoľte, aby som predložil jeden doplňujúci návrh. Chcel by som navrhnúť, aby Národná rada hlasovala nielen o návrhu na odvolanie Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady, ale aj o vyslovení dôvery Andrejovi Dankovi ako predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti so vzniknutou situáciou okolo jeho rigoróznej práce. Používam terminológiu, ktorú použil aj pán predseda Danko, keď zvolával tlačovú besedu, téma bola vzniknutá situácia, tak zachoval som tú terminológiu.
Keď bola zverejnená informácia, že rigorózna práca Andreja Danka je plagiátom, vyjadril sa pán predseda Danko, že má želanie uchádzať sa na najbližšej schôdzi Národnej rady opäť o dôveru. A ten doplňujúci návrh, ktorý predkladám spolu s kolegami Kiššovou, Laurenčíkom a Kaščákovou, umožňuje presne toto, vychádza v ústrety tomu, čo žiadal pán predseda Danko, aby poslanci Národnej rady hlasovali nielen o zotrvaní Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady, alebo o odvolaní z tejto funkcie, ale v súlade s jeho vlastným želaním aj priamo, aby sme zistili dôveru voči jeho osobe, a to priamo v súvislosti so vzniknutou situáciou okolo jeho rigoróznej práce. Každý bude mať možnosť verejne, lebo o tomto sa bude hlasovať verejne, keďže je to doplňujúce uznesenie, nie tajne tam za plentou, nikto sa nedozvie, ako kto hlasoval, ale každý poslanec bude môcť povedať tým, ako zahlasuje, či dôveruje Andrejovi Dankovi.
Takže končím a idem prečítať v súlade s rokovacím poriadkom doplňujúci návrh k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na odvolanie Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, parlamentná tlač 1239.
Navrhuje sa doplniť uznesenie o nasledovný bod:
"Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Andrejovi Dankovi v súvislosti so vzniknutou situáciou okolo jeho rigoróznej práce dôveru."
Odôvodnenie som prečítal. A ja teda budem hlasovať rozhodne proti.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
|
238.
Upokojte pána poslanca Kvorku, prosím. No. Tento parlament 98 hlasmi schválil pozmeňujúci návrh pána poslanca Madeja, ktorý v skratke znamená toto, ak parlament 98 povedzme tými istými alebo 90 hlasmi v tajnej voľbe zvolí Roberta Fica za ústavného sudcu, tak Robert Fico bude ústavným sudcom. Za toto ste, kolegovia zo SME RODINA - Boris Kollár, hlasovali. Toto ste odobrili.
Že za to hlasovali poslanci SMER-u, ktorí to navrhli, je logické. Že za to hlasovali poslanci SNS, no, to ma už tiež nejako neprekvapuje. Neprekvapuje ma ani, že za to hlasovali fašisti, lebo je to proti prezidentovi, tak prečo by nezahlasovali za niečo. Ale ani to by vám nestačilo.
Ale stali sa dve prekvapivé veci. Zahlasovali za to poslanci MOST - HÍD, MOST - HÍD, ktorý sa pôvodne tváril, že ide zlepšiť spôsob výberu ústavných sudcov, a teraz jeho poslanci zahlasovali za pozmeňujúci návrh, ktorý spôsob výberu ústavných sudcov reálne zhorší.
A zahlasovali za to poslanci SME RODINA, opozičná strana, nie extrémistická, demokratická, spolu s nami, s ostatnými stranami demokratickej opozície sa dohodli na spoločných pozmeňujúcich opozičných návrhoch a potom zahlasovali za smerácko-snsácky paškvil.
Lebo to nie je všetko. To nielen len tak, že bude ústavná väčšina a bude Robert Fico ústavným sudcom. Nebude ústavná väčšina, tak potom parlament, a na to už nebude potrebovať 90 hlasov, bude stačiť 76 hlasov, ponúkne napríklad prezidentovi, že si má vybrať z dvojice kandidátov Fico - Kaliňák, a jedného z nich má vymenovať za ústavného sudcu. Lebo to ste schválili. Vy ste neschválili súčasný systém, to druhé kolo. Pán poslanec Madej to tu predložil a ani sa k tomu nejako veľmi nepriznal, že tým zásadne mení spôsob nakladania prezidenta s kandidátmi. Nielen to, že, že ústavnou väčšinou si môže parlament zvoliť, zvoliť priamo ústavných súdov bez toho, aby tam bol potom prezident ako ďalší článok, ale aj to, že pre..., parlament neponúkne prezidentovi v tom druhom kole dvojnásobok kandidátov na prázdne miesta, ale na každé jedno prázdne miesto mu ponúkne dvojicu. Povedzme Fico - Kaliňák.
Kolegovia zo SME RODINA, za toto ste zahlasovali? A to už potom nebude vo vašich rukách. Toto chcete podporiť? Takúto zmenu ústavy? A, kolegovia z MOST - HÍD, ja naozaj, aj keď sme kritizovali ten návrh, s ktorým prišla vláda, tak sme vždy hovorili, že je to zlepšenie oproti súčasnému stavu. Ale vy teraz ste zahlasovali za zhoršenie oproti súčasnému stavu. Vy ste, všetci, čo ste za to hlasovali, ste napľuli do tváre tým, ktorí sa usilovali o zlepšenie výberu ústavných sudcov. (Reakcia z pléna.)
Buďte ticho, pán Hrnko, nevykrikujte tu! (Reakcia z pléna.) To je k veci! Áno, že máte byť ticho a nevykrikovať, keď nie ste prihlásený! To je úplne k veci. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim a zaznievanie gongu.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
239.
Pán poslanec, ani vy nevykrikujte. Páni poslanci! Pán poslanec Hrnko!
Nech sa páči. (Reakcie z pléna.)
A, pán poslanec Galko, už duplom nevykrikujte. (Reakcie z pléna.) Ja som ho upozornil. Aj vás upozorňujem.
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
240.
Poprosím, zastaviť čas. (Neutíchajúci ruch v sále.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
241.
Za mojimi ušami tu revete. Páni poslanci! Pán poslanec Galko, hlavne vy sa ukľudnite. Tak aj ostante kľudný.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.
Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
242.
No a čo je zaujímavé na tom hlasovaní, je, je ten precedens, že vy ste síce zlomili MOST - HÍD, lebo ja verím tomu, že toto nebola prvá voľba MOST - HÍD, ale MOST - HÍD - a nie je to prvýkrát v tejto vládnej koalícii - sa nechal zlomiť. Vy ste nejakým spôsobom... (Reakcia z pléna.) No je to katastrofa, je to, áno, máte prav..., máte pravdu, pán Jakab, úplná katastrofa je to! Súhlasím. Katastrofa a hanba. Nejakým spôsobom ste kollárovcov, stranu pána Kollára, presvedčili, aby sa správali rovnako ako traja odídenci od nich, marčekovci, a zahlasovali spolu s vládnou koalíciou. (Reakcie z pléna.) No vykrikujete aj vy, pán Marček. Vykrikujte.
Ale ani to by vám nestačilo. Ten návrh by neprešiel bez toho, aby zaňho zahlasovali fašisti. Fašistickí poslanci vám schválili možno najdôležitejší zákon tohto volebného obdobia. Ani trochu sa nehanbíte, hrádza proti extrémizmu?! Teraz tu nie sú fašisti. Odišli.
A zaujímavá vec, na ktorú upozornil pán poslanec Budaj, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Madeja prešiel 98 hlasmi a posunutie zákona do tretieho čítania ihneď prešlo 84, je to, ... šiestimi, stratili sa nám nejaké hlasy. Kde sa nám stratili hlasy? Fašisti sa nám stratili! Niečo ste našťastie zmrvili, zmrvili v druhom čítaní. Neschválili ste jedno ustanovenie, ktoré sa týka účinnosti, potrebnou väčšinou, tak sa to muselo opravovať a opravovalo sa to tak, že sa, sme sa vrátili do druhého čítania. A bola tu pauza a bola tu pauza, počas ktorej tu fašisti sedeli, akurát vrchný fašista Kotleba tu nebol. Neviem, kde bol, ale keď sa vrátil, tak sa vrátil vysmiaty, vrátili sa potom všetci ostatní a pokračujeme v rokovaní.
Takže bude veľmi zaujímavé sledovať aj to, že či v treťom čítaní sa fašisti zachovajú tak, ako pri posune z druhého do tretieho čítania, keď nehlasovali za, alebo sa zachovajú tak ako chvíľu predtým, keď hlasovali za pozmeňujúci návrh poslanca Madeja. Či už chcete, alebo nechcete, ostane na vás podozrenie, že to nebolo iba preto, že nemajú radi Kisku a že vám dobrosrdečne zahlasujú tú zmenu, ale že vám tým hlasovaním o posune z druhého do tretieho čítania vyslali nejaký signál, na základe ktorého potom pán Kotleba išiel mimo sály, niečo vyrokoval a vrátil sa.
Hrádza proti extrémizmu spoločne s fašistami dnes przní ústavu a na 12 rokov sprzní Ústavný súd. (Potlesk.)
|
58.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no, chcel som sa vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý prednesie pán poslanec Madej, ale teda vidím, že ho prednesie ako posledný, aby sa už k nemu nikto nemal možnosť vyjadriť v rozprave po jeho prednesení, tak chcem povedať napriek tomu tri veci.
Jedna vec je k samotnému návrhu na zmenu ústavy, s ktorým prišla vláda. Je to taký návrh, o ktorom sa dá povedať áno, ale..., a dá sa to povedať rôznym spôsobom, lebo evidentne je to návrh, ktorý v niektorých veciach zlepšuje súčasný stav, čo sa týka voľby kandidátov na ústavných sudcov, ale je nedostatočný. Nejde dostatočne ďaleko, aby, aby zlepšil spôsob výberu ústavných sudcov. Je to svojím spôsobom premrhaná šanca. Obsahovala aj veci alebo obsahuje veci, ktoré sú problematické, najmä to zvýšenie minimálneho veku zo 40 na 45 rokov, ohľadom čoho ale verím, že je zhoda, lebo teda na ústavnom, na ústavnoprávnom výbore pozmeňujúci návrh predložil aj pán poslanec Madej zo SMER-u a ja v podstate zhodný, kde navrhli sme, že aby, aby ostal vek 40 rokov ako minimálny pre ústavných sudcov, a pomerne výraznou väčšinou takmer všetci poslanci ústavnoprávneho výboru, či už z koalície, alebo opozície, tento návrh podporili.
To, že ten návrh považujeme, a to teraz hovorím nielen za seba a za poslanecký klub SaS, ale za celú opozíciu a za významnú časť aj odbornej verejnosti, za nedostatočný, lebo tak sa vyjadrili napríklad aj viacerí renomovaní právnici, ktorí sa k téme zmeny ústavy a zmeny spôsobu výberu ústavných sudcov vyjadrovali už dávnejšie. To sa, to vyústilo do, do pozmeňujúceho návrhu, na ktorom sa zhodla celá demokratická opozícia a ktorý tu predniesol vo svojom vystúpení pán poslanec Baránik. Sú tam tri podstatné veci.
Jedna z nich je zvýšenie kvóra pre voľbu kandidátov na ústavných sudcov, druhá je priebežná odmena sudcov Ústavného súdu a treťou verejná voľba. Sú tam aj ďalšie veci, ale tieto tri sú podstatné.
Tieto tri veci boli od začiatku v hre, od začiatku sa o nich hovorilo ako o návrhoch, ktoré by mohli zmeniť a zlepšiť súčasné pravidlá. Nie je to teda žiadna novinka, boli diskutované a boli diskutované už dávno. Všetky tieto tri veci majú potenciál zlepšiť systém výberu nových ústavných sudcov.
A pokiaľ ide o voľbu kandidátov na ústavných sudcov nie súčasnou nadpolovičnou väčšinou prítomných, ale trojpätinovou väčšinou , čiže ústavnou väčšinou, tak je to niečo, čo ide v rovnakom smere ako nakoniec aj vládny návrh, ktorý nejde tak ďaleko, ktorý hovorí o tom, že, že kandidáti sa majú voliť nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, čiže zvyšuje to kvórum oproti, oproti súčasnému. Ak by vôľa ísť týmto smerom, a teda hovoriť o ústavnej väčšine ako podmienke pre voľbu kandidátov na ústavných sudcov, tak, samozrejme, vyvstal by tam problém, že čo v prípade, že sa parlament nedokáže trojpätinovou väčšinou zhodnúť na, na, na potrebnom počte kandidátov. Ale aj to sú veci, ktoré sa dali ošetriť, ktoré sa dajú riešiť nejakými preklenovacími, preklenovacími opatreniami napríklad, trebárs že by zostali, zostali sudcovia, ktorí sú zvolení, vo funkcii, až kým nie sú zvolení ich náhradníci. Ale absolútne nebola vôľa, absolútne nebola vôľa ani v najmenšom uvažovať o tom, že by, že by sa malo kvórum zvýšiť až na ústavnú väčšinu. Priebežná odmena, vybalansovanie, vybalansovanie toho, akým spôsobom sa kreuje, kreuje Ústavný súd, medzi rôzne parlamentné väčšiny a medzi rôznych prezidentov, asi všetci sa zhodneme, že by to bol optimálny model, keby sme boli v nejakom stave nula, a že by bolo lepšie, ak by nebol naraz volený celý Ústavný súd alebo 9 z 13 sudcov Ústavného súdu, ale že by sa Ústavný súd priebežne obmieňal. Opozícia prišla s návrhmi, ako to dosiahnuť. A opäť nebola vôľa, nebola vôľa ísť týmto smerom a riešiť aj tie praktické problémy, ktoré, áno, uznávam, boli by s tým spojené. Aj ten návrh, aby, aby časť sudcom bola volená iba na 4 roky a časť na 8, že by sa vyžrebovali z tých deviatich tí, čo by boli zvolení na 12 rokov, a tí, čo na kratšie obdobie, a tí by potom mohli kandidovať. Áno, boli by tam problémy spojené s tým, že či by boli dostatočne nezávislí tí, ktorí by boli zvolení iba na dobu určitú a mohli by sa prípadne ešte uchádzať o znovuzvolenie, ale keď dám na jednu stranu váh toto a na druhú stranu váh, že teraz parlament navolí 9 z 13 sudcov Ústavného súdu na 12 rokov, tak nemám najmenšiu pochybnosť, čo je väčší a čo je menší problém. Väčší problém je obsadenie Ústavného súdu, drvivej väčšiny Ústavného súdu na 12 rokov jednou momentálnou parlamentnou väčšinou.
Verejná voľba. Hovoríme o verejnej voľbe aj pri iných voľbách funkcionárov a tu sa, tu sa nazeranie súčasnej vládnej koalície, alebo teda prinajmenšom tej časti tvorenej SMER-om a demokratickej opozície líši, lebo my presadzujeme aj pri iných príležitostiach verejnú voľbu. Sme presvedčení, že poslanci nie sú v pozícii radových voličov, ktorí volia poslancov parlamentu alebo poslancov zastupiteľstva, alebo starostu. Áno, tam má byť voľba tajná. My sme zvolení zástupcovia občanov a máme niesť zodpovednosť za to, ako hlasujeme. Za to, ako hlasujeme o návrhoch zákonov, ale aj za to, ako hlasujeme v personálnych veciach. A teda keď už hovoríme o tom, o tom porovnaní, že však voliči vo voľbách volia tajne, tak prečo my tu chceme v parlamente voliť verejne, no tak pozrime sa napríklad na referendum, čo nie je personálna vec. Ale aj v referende voliči volia tajne a nikto nechce od voličov, aby verejne zahlasovali v referende, volia tajne. A my tu o návrhoch zákonov hlasujeme verejne a nikoho ani nenapadne, nikomu ani nepadne, že by to malo byť inak.
Tretia a posledná vec, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je ten pozmeňujúci návrh, ktorý o chvíľu zrejme, zrejme prednesie pán poslanec Madej. No tak dúfam, že to nebude tak, že by ho predniesol a hlasovali sme o ňom, do 17.00 hod. to už snáď nestihneme, tak bude aspoň šanca, že, že do zajtra do 11.00 hod. si ho budú môcť poslanci, ktorí o ňom budú hlasovať, pozrieť. Ale ja, aby som nebol obviňovaný, ja nespochybňujem právo poslancov ani poslancov koalície predkladať pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní v pléne, len mi príde veľmi zvláštne, že pozmeňujúcim návrhom, ktorý bude prednesený zrejme ako posledný, úplne posledný vystupujúci v rozprave k tomuto návrhu, návrhu zákona ho prednesie. A je to pritom zásadná zmena. Som presvedčený, že ďaleko zásadnejšia zmena, lebo ide o to, že by sudcov Ústavného súdu nemal menovať prezident z kandidátov, ktorých mu navrhnú, navrhnú, navrhne parlament, ale by ich volili, volil priamo parlament ústavnou väčšinou, a až keby nezvolil potrebný počet, tak by, tak by sa išlo súčasným systémom, teda že by zvolil dvojnásobný počet na, teda myslím podľa toho návrhu, že 76 poslancov by zvolilo kandidátov. A to je vec, o ktorej sa, napríklad o tomto sa vôbec, sa vôbec nehovorilo, to nebolo ani v tých návrhoch, ktoré boli, ktoré boli diskutované napríklad na ústavnoprávnom výbore, a budeme o tom hlasovať na základe v rozprave posledným príspevkom predneseným, predneseným vystúpením. A aj v tomto ohľade je dôležitá verejná voľba, lebo ak by sa mal presadiť tento model, tak je dôležité vedieť, že či noví ústavní sudcovia boli zvolení na základe dohody koalície a časti demokratickej opozície alebo koalície a fašistov. O to viac je verejná voľba dôležitá.
Ďakujem.
|