Stretnutie predsedov výborov pre hospodárske záležitosti parlamentov členských štátov Európskej únie na tému energetickej únie Vytlačiť stránku / Print page

   
Dátum: 1.12.2016 - 2.12.2016 
Miesto konania: budova Zimnej jazdiarne v areáli Bratislavského hradu 
 

Všetky fotky (FLICKR)

Národná rada SR hostila stretnutie predsedov hospodárskych výborov parlamentov členských štátov EÚ

V dňoch 1. a 2. decembra 2016 sa konalo stretnutie predsedov hospodárskych výborov parlamentov členských štátov EÚ, ktorého organizátorom bol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Išlo o posledné medziparlamentné stretnutie v rámci parlamentnej dimenzie slovenského predsedníctva v Rade EÚ v tomto kalendárnom roku.

 

Predsedníčka výboru Jana Kiššová vo svojom úvodnom vystúpení poukázala na zložitú situáciu, ktorej EÚ čelí tak v sociálnej, humanitárnej, politickej ako aj ekonomickej rovine. Napriek tomuto stavu sa EÚ musí naďalej opierať o ľudské práva, demokraciu, humánne hodnoty a ochranu súkromného vlastníctva. Vyzdvihla tiež význam slobodných trhových síl spojených s rozumnou reguláciou. V tomto ohľade hrá jednu z kľúčových úloh v EÚ projekt energetickej únie, a to najmä svojím zameraním sa na znižovanie cien energií, energetickú bezpečnosť a ekologickú dimenziu. To, že od rozumnej regulácie má EÚ ešte ďaleko, ukázala na príklade diametrálnych rozdielov v cenách za energie medzi EÚ a jej konkurentmi, predovšetkým Japonskom a USA.

 

Podľa predsedníčky výboru Jany Kiššovej je nevyhnutné, aby EÚ kládla väčší dôraz na spotrebiteľa, čo okrem iného zahŕňa aj snahy o ekologickejšiu verejnú dopravu či vyššiu energetickú efektívnosť v oblasti budov. Zároveň si treba uvedomiť, že úspech spomínaných snáh závisí od jasnej podpory výskumu, ktorá je tiež jedným z hlavných východísk pre boj proti energetickej chudobe. Ak chce energetická únia prispieť k zvýšeniu dôvery EÚ medzi občanmi, musí byť predovšetkým projektom ich samotných.

Podpredseda Európskej komisie zodpovedný za energetickú úniu Maroš Šefčovič predstaviť nový balík „Čistej energie pre všetkých Európanov.“ Komisia sa pri ňom už poučila, že ho treba vnímať komplexne. Keďže energetická únia vo svojom názve obsahuje slovo „energetická“, musí byť aj o modernizácii hospodárstva. V tomto smere sa Komisia snaží zosúladiť svoje návrhy s inými oblasťami, ako napr. s digitalizáciou trhu, úniou kapitálových trhov, EFSI a pod. Súčasťou nového balíka je legislatíva zameriavajúca sa na efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie, koncepciu trhu s elektrickou energiou, bezpečnosť dodávok elektriny a pravidlá riadenia a spravovania energetickej únie. Okrem nej navrhuje Komisia novú podobu ekodizajnu, ako aj stratégiu prepojenej a automatizovanej mobility.

Od opatrení si Maroš Šefčovič sľubuje výrazný pokrok v zvýšení energetickej bezpečnosti, väčšiu transparentnosť pri medzinárodných dohodách, nové spôsoby dovozu a využitia LNG (Austrália sa má stať prvým exportérom, USA, prvým producentom), ktorý poslúži ako dobrý doplnok tradičných zdrojov. Vzhľadom na výsledky volieb v USA poznamenal, že postup v parížskej agende a dosiahnutie dohody boli optimálne načasované a vyjadril spokojnosť s podpisom drvivej väčšiny krajín.

Aj podľa predsedu Výboru Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku a bývalého predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka prechádza Európska únia zložitým obdobím. Potrebujeme projekty, ktoré dokážu občanov presvedčiť a európskej energetickej únii sa to zatiaľ darí. Je potrebné pokračovať v tomto úsilí spoločne. Keď hovoríme o čistej energii, musíme hovoriť nielen o obnoviteľných zdrojoch, ale aj o zdraví, čistote ovzdušia (produkovanie biomasy môže byť niekedy nebezpečnejšie ako uhlie) a o nových technologických prístupoch. Tiež potrebujeme novú éru solidarity v EÚ a jej pilierom musí byť jednotný energetický trh. Nemáme tak veľa mechanizmov a príkladov dobrého fungovania EÚ, ale v prípade spoločnej energetickej politiky cítiť veľmi silnú a jednotnú podporu občanov a politikov.

Účastníci konferencie na záver hovorili o potrebe efektívneho financovania výskumu a vývoja z hľadiska štruktúry financií a ich objemu tak, aby nové technológie boli aj finančne efektívne a aby sa Európa dostala na čelo ďalšej generácie nízko uhlíkových technológií. Momentálne je hlavným nástrojom na implementovanie 5. piliera energetickej únie tzv. SET plán.

Okrem zástupcov Európskej komisie, výskumných združení a združení spájajúcich aktérov na poli inteligentných energetických systémov vystúpili so svojimi skúsenosťami odborníci z praxe, venujúci sa výrobe, predaju, inštalácii a vývoju takýchto inteligentných systémov, ktoré, okrem iného, majú reálny potenciál nielen zlepšiť monitorovanie cien za energie, ale aj priamo viesť k ich znižovaniu.

 Týmto posledným medziparlamentným stretnutím sa úspešne zavŕšila parlamentná dimenzia slovenského predsedníctva v Rade EÚ v druhej polovici roku 2016.

 

 
 

Deň v parlamente

<- ->