VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Č. m.: 1361/1994
UZNESENIE
VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 6. apríla 1994 číslo 314
k návrhu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky Vláda
A. schvaľuje
návrh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v znení pripomienok prijatých na rokovaní vlády;
B. poveruje 1. predsedu vlády
a/ predložiť Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,
b/ odôvodniť Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky,
2. členov vlády
odôvodniť jednotlivé časti Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Vykonajú: predseda vlády a členovia vlády
Na vedomie: predseda Národnej rady Slovenskej republiky
VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Materiál na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky
Číslo: 1361/1994
461 Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky
Predkladá:
Jozef Moravčík predseda vlády Slovenskej republiky
Bratislava, apríl 1994
Programové vyhlásenie vlády SR
apríl 1994
Parlament zároveň následným rozhodnutím o skrátení volebného obdobia vymedzil funkčné obdobie súčasnej vlády.
Táto vláda chce počas svojho mandátu obnoviť dôveru k najvyšším ústavným orgánom štátu, položiť základy pre trvalý demokratický spôsob výkonu štátnej moci, ktorý bude spočívať na tolerancii, konsenze a vecnej výmene názorov.
Vláda chce a musí vládnuť na základe širokej politickej zhody síl, ktoré zo svojich straníckych pozícií posudzujú mnohé problémy rozlične. Ak sme však schopní, v dnešnej, najmä ekonomicky nesmierne obtiažnej situácii, takúto zhodu prejaviť a v praxi ju presadzovať - tak to bude v prospech najširšieho spektra našich občanov. Len v takejto zhode, len v takomto tríbení názorov môžeme postupne začať práce na rozvojovej stratégií Slovenska, k čomu vyzval prezident Michal Kováč vo svojej správe o stave republiky.
Budeme pokračovať vo všetkých pozitívnych krokoch, ktoré uskutočnila predchádzajúca vláda.
Považuje za svoje hlavné úlohy stabilizáciu politickej, hospodárskej, sociálnej a bezpečnostnej situácie na Slovensku, prípravu volieb, dôležitých koncepčných dokumentov a legislatívnych noriem, zamedzenie kolapsu v zdravotníctve, školstve, kultúre a v súdnictve. Budeme pokračovať v dotváraní právneho štátu, dopracujeme. základné dokumenty bezpečnostnej a brannej politiky Slovenskej republiky. V oblasti zahraničnej politiky chceme sebavedome obhajovať zahranično-politické záujmy nášho štátu a profesionálne riešiť existujúce problémy.
Program vlády je síce spracovaný na obdobie šiestich mesiacov, avšak vychádza z dlhodobejších zámerov rozvoja. Na základe toho vláda chce založiť i nové dynamizujúce prvky bez ohľadu na to, že ich účinky sa dostavia až po uplynutí doby jej mandátu.
Vláda sa zaväzuje urýchliť hospodársku transformáciu, ktorá je predpokladom výkonného hospodárstva a na jeho základe zvyšovania životnej úrovne.
Vynaložíme maximálne úsilie na vytvorenie makroekonomickej stability, ktorú považujeme za dôležitú podmienku ďalšieho rozvoja. Chceme ju zabezpečiť uvážlivou rozpočtovou politikou a koordináciou svojej politiky s menovou politikou Národnej banky SR.
V zásadných otázkach svojej hospodárskej politiky bude vláda postupovať tak, aby získala dôveru doma i v zahraničí. Zameria sa najmä na vytvorenie priaznivého podnikateľského prostredia pre domáce i zahraničné subjekty, transparentnú a dôraznú privatizáciu, zahranično-ekonomickú politiku spojenú so stabilizačnými opatreniami v rozhodujúcich sektoroch ekonomiky.
Zámerom vlády v sociálnej sfére je urýchlenie jej transformácie, ústup od štátneho paternalizmu smerom k zodpovednosti občanov pri zachovaní sociálnej solidarity a garancií štátu tam, kde je to nevyhnutné.
V rámci aktívnej politiky zamestnanosti sa sústredíme na riešenie problémov najviac postihnutých regiónov a mikroregiónov.
Chceme rozvíjať svoju činnosť tak, aby sa zastavili procesy anarchie v spoločenskom živote i morálny úpadok spoločnosti.
Táto vláda je vládou koaličnou, zloženou z politických subjektov z rôznych častí politického spektra. V dejinách nedochádza k spojeniu takých rôznorodých subjektov v jednej vláde často. Stáva sa to vtedy, keď sú ohrozené základy fungovania spoločnosti a demokracie. Vtedy rôzne politické subjekty povýšia nad svoje partikulárne záujmy záujem spoločný. Nazdávame sa, že Slovensko sa v súčasnosti nachádza v takejto situácii.
Politické subjekty účastné v tejto vláde sú presvedčené, že ich hlavnou úlohou je pomôcť riešiť súčasné kritické obdobie vo vývoji Slovenska, upokojiť zvýšené emócie a prispieť k uskutočneniu demokratických volieb. Urobia všetko pre to, aby udržali vytvorený konsenzus.
Riziká východiskovej situácie hospodárstva
V roku 1993, ktorý bol prvým rokom existencie samostatnej SR, sa znovu - predovšetkým v 1. polroku - zhoršil vývoj hospodárstva. Spôsobila to nekoncepčná príprava predchádzajúcej vlády na samostatnú existenciu slovenského hospodárstva, hrubé nedostatky v jej hospodárskej politike a spomaľovanie transformačného procesu, predovšetkým privatizácie.
Prejavilo sa to v ďalšom poklese reálneho hrubého domáceho produktu o 4, 1 %, v poklese priemyselnej produkcie o 13, 5 % a v poklese výkonov v stavebníctve takmer o jednu štvrtinu.
V porovnaní s rokom 1992 sa podstatne zhoršili podmienky vnútornej i vonkajšej rovnováhy. Deficit štátneho rozpočtu, ktorý vzrástol na 23 mld Sk, čo predstavuje 6, 8 % HDP, nielenže prispel k ďalšiemu rastu cien, ale mal i výrazne nepriaznivý vplyv na zníženie úverových zdrojov na rozvoj podnikateľskej sféry. Na raste rozpočtového deficitu sa okrem poklesu HDP podieľali aj nedostatky v príprave pri zavedení novej daňovej a
poistnej sústavy. Oproti roku 1992, napriek devalvácii Sk výrazne poklesol vývoz (o 11, 5 %) pri pomerne prudkom raste dovozu (o 15, 4 %), výsledkom čoho je pasívne saldo zahraničného obchodu, ktoré predstavuje 26, 7 mld Sk.
Pritom clearingové zúčtovanie obchodnej výmeny s ČR vykázalo pasívne saldo vo výške 5, 8 mld. Sk, čo síce znamenalo mimoriadny príjem štátneho rozpočtu v roku 1993, avšak na druhej strane spôsobuje zhoršenie východiskovej pozície rozpočtového hospodárenia roku 1994.
Východiskovú situáciu štátneho rozpočtu na rok 1994 zhoršujú i nevyriešené záväzky odvetví verejného sektora, v zdravotníctve, doprave, školstve a ostatných rezortoch, ktoré neboli zahrnuté do deficitu štátneho rozpočtu v roku 1993. Tieto predstavujú dodatočnú záťaž pre rozpočet na rok 1994 približne vo výške viac ako 6 mld Sk.
V dôsledku deficitného financovania, ktoré koncom roka 1993 nadobudlo živelné rozmery, vzrástla čistá zadĺženosť vládneho sektora až na 60, 0 mld Sk. Podstatne sa tým zvýšilo bremeno dlhovej služby, ktoré predstavuje narastajúcu záťaž štátneho rozpočtu na rok 1994 a nasledujúce roky.
V roku 1993 rast cien dosiahol 23, 2 %, čo v porovnaní s rastom cien v roku 1992 predstavuje viac ako dvojnásobok.
Nepriaznivý vývoj slovenského hospodárstva v rokoch 1992 a 1993 sa prejavil aj na raste nezamestnanosti a sociálnej situácii obyvateľstva. Miera nezamestnanosti vzrástla koncom roka 1993 až na úroveň 14, 4 %.
Predchádzajúca vláda neuskutočnila rozhodné kroky na stabilizáciu podmienok a podporu rozvoja podnikateľskej sféry. Odrazilo sa to v ďalšom zvýšení počtu stratových podnikov, ktorý
dosiahol ku koncu roka 1993 až 57, 5 % a celková strata predstavovala 42, 5 mld Sk. Toto spôsobilo ďalšie narastanie platobnej neschopnosti podnikov a zabrzdenie peňažných tokov.
Naši predchodcovia nesú zodpovednosť - v medzinárodnom porovnaní - na poddimenzovanom vstupe zahraničných investícii predovšetkým tým, že nezabezpečili nevyhnutnú politickú a hospodársku stabilitu a že nízka dôveryhodnosť vlády odrádzala zahraničných investorov. To sa odráža v skutočnosti, že celkový objem zahraničných investícií ku koncu roka 1993 dosiahol iba 10, 8 mld Sk, čo bolo o 4, 2 mld Sk viac ako koncom roka 1992, avšak po odpočítaní kapitálu českých investorov nárast predstavoval iba 3 mld Sk. Prílev zahraničného kapitálu mal v priebehu roka 1993 klesajúcu tendenciu.
Ako z uvedeného vyplýva, preberáme hospodárstvo v stave, keď v ňom nepriaznivé tendencie, predovšetkým pokles HDP, pokles výroby v priemysle, stavebníctve a poľnohospodárstve, rast nezamestnanosti, rast sociálnych nákladov atď. vrcholia. Sme presvedčení, že tento stav sa dá zmeniť, vyžaduje si to ale inú, než doterajšiu politiku. Predkladáme zámery a nástroje novej politiky uvedomujúc si, že počas mandátu vlády sa výsledky jej politiky odrazia v hospodárstve iba čiastočne.
Základné hospodárske zámery a ciele
Náš program na rozdiel od predchádzajúcej vlády, vychádza z dlhodobejších zámerov rozvoja slovenského hospodárstva. Na základe toho chceme založiť v priebehu svojho mandátu nové, dynamizujúce prvky, bez ohľadu na to, že ich účinky sa dostavia neskôr. Budeme sa zároveň usilovať o to, aby sa nespomalil transformačný proces a neohrozilo sa dosiahnutie cieľov hospodárskej politiky pre rok 1994.
Jednoznačným zámerom vlády je urýchliť nastúpený proces transformácie hospodárstva, predovšetkým vlastníckych vzťahov. Opäť naštartujeme proces privatizácie, v ktorej sa vrátime aj k už osvedčenej kupónovej privatizácii. Tá si už v minulosti získala dôveru občanov. Považujeme úspešnú transformáciu za podmienku rozvoja modernej a výkonnej ekonomiky, umožňujúcej začlenenie sa SR medzi ekonomicky vyspelé krajiny a pozdvihnutie životnej úrovne občanov. Zaväzujeme sa zachovať sociálnu únosnosť transformácie. Budeme viesť sociálny dialóg na dosiahnutie všeobecne prijateľných riešení v záujme zachovania sociálneho zmieru. Osobitnú pozornosť budeme venovať sociálne najslabším vrstvám obyvateľstva.
Vláda chce presadzovať základné ciele hospodárskej politiky, vyplývajúce z Memoranda o hospodárskej politike na rok 1994. Ako vyplýva z východiskovej situácie, s dosiahnutím týchto cieľov sú spojené veľké riziká. Pripravíme opatrenia na ich zmiernenie. Pritom, okrem krátkodobých fiškálnych opatrení, ktoré prispejú k dosiahnutiu makroekonomických cieľov v r. 1994, dôraz kladieme predovšetkým na opatrenia, ktoré pomôžu prelomiť nepriaznivé tendencie smerovania slovenského hospodárstva a položia základy pre obnovenie ekonomického rastu.
Vláda si uvedomuje, že základom rozvoja spoločnosti je iniciatíva a zodpovednosť každého jednotlivca, každej hospodárskej i nehospodárskej organizácie. Úlohou vlády je byť katalyzátorom tejto iniciatívy.
NOVÉ ZNENIE
Východiská makroekonomickej politiky
Makroekonomickú stabilitu považuje vláda za jeden zo základných determinantov rozvoja hospodárstva SR. Jej dosiahnutie predpokladá realizovať uvážlivú rozpočtovú, daňovú, mzdovú, cenovú, dotačnú a colnú politiku. Vláda považuje za nevyhnutné koordinovať svoju makroekonomickú politiku s menovou politikou Národnej banky SR, pri rešpektovaní jej nezávislosti, aby sa dosiahli spoločné makroekonomické ciele zamerané na vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. Znamená to v roku 1994 priblížiť sa k nulovému rastu HDP, udržať rast cien v intervale 10-13 %, udržať nezamestnanosť pod hranicou 17 % a dodržať záväzok v rozpočtovom hospodárení. Predpokladáme rast čistých devízových rezerv tak, aby sa udržala vnútorná konvertibilita meny a pozitívna platobná bilancia. Na udržanie makroekonomickej stability sa bude usilovať získať "stand by" pôžičku z Medzinárodného menového fondu.
V rozpočtovej politike sa vláda sústredí na uzatvorenie nepriaznivého rozpočtového hospodárenia za rok 1993, ako aj predchádzajúce roky. Bude musieť vyriešiť vysoký schodok štátneho rozpočtu z roku 1993, ktorý jej zanechala predchádzajúca vláda.
Aby sa situácia z roku 1993 znova neopakovala, vláda sa sústredí na zabezpečovanie príjmov štátneho rozpočtu v roku 1994. Bude realizovať opatrenia na mobilizáciu rozpočtových zdrojov a vo vymedzených prípadoch na zníženie výdavkov rozpočtu a bude sa usilovať o celkové nastolenie poriadku vo financiách. Urobí opatrenia na zabránenie daňových únikov, zníženie daňových nedoplatkov, deblokáciu pohľadávok v zahraničí a na riešenie dlžôb z obdobia pred rokom 1993.
Počas svojho mandátu vláda rozpracuje návrh štátneho rozpočtu na rok 1995.
Zdedili sme neprehľadný a málo účinný daňový, colný a poistný systém, na jeho zlepšenie pripravíme konkrétne návrhy.
Pri realizácii mzdovej politiky budeme sledovať, aby mzda bola dostatočnou motiváciou individuálnej iniciatívy v podnikoch s prevažnou účasťou štátu, ale zároveň, aby sa nezväčšovali disproporcie medzi rastom miezd a rastom produktivity práce.
Budeme vytvárať podmienky pre rozsiahlejšie využitie financovania rozvojových zámerov zo zahraničných zdrojov. Chceme zároveň spriehľadniť doterajší systém získavania zahraničných úverov a posudzovania ich efektívnosti. Preto sprísnime kritériá preberania záväzkov voči zahraničiu. Považujeme za nevyhnutné, aby každá zahraničná pôžička vytvárala predpoklady pre svoje splácanie a pre upevnenie ekonomickej pozície SR.
Mikroekonomická politika
Na dosiahnutie makroekonomických cieľov vláda usmerni mikroekonomickú politiku. Bez uskutočnenia zásadného zvratu v podnikovej sfére sa nielen nepodarí dosiahnuť vytýčené makroekonomické ciele, ale nepriaznivé tendencie sa budú ďalej prehlbovať. Pozornosť vlády sa pritom zameria na urýchlenie komercionalizácie a vlastníckej transformácie štátnych podnikov, aby sa konečne vyriešilo inštitucionálne vákuum, v ktorom sa podniky nachádzajú 4 roky a aby sa skrátila neúnosne dlhá predprivatizačná agónia podnikov. U komercionalizovaných štátnych podnikov vláda využije motivačnú funkciu manažérskych zmlúv a obmedzí svoje zasahovanie na prísnu finančnú kontrolu.
Svojou hospodárskou politikou vláda vytvorí predpoklady pre odstránenie príčin, ktoré vytvárajú neúnosné narastanie podnikovej zadĺženosti a podnikne konkrétne kroky v legislatíve a na zabezpečenie priebehu súdneho konania v obchodných veciach a konkurzných konaniach, ktoré pomôžu urýchliť finančnú reštrukturalizáciu podnikov. Urýchli rokovania o získaní pôžičky na reštrukturalizáciu podnikovej a bankovej sféry (EFSAL).
Vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia a podpora rozvoja súkromnej sféry
Základným predpokladom a impulzom pre žiadúci rozvoj podnikania je stabilita a motivačnosť podnikateľského prostredia. Vláda prostredníctvom makroekonomických opatrení, predovšetkým finančno-ekonomickými nástrojmi, ale hlavne opatreniami v daňovej, colnej a sociálnej politike a zdokonalením legislatívneho rámca chce vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie.
Úsilie zameriame aj na zlepšenie konkurenčného prostredia, dotvorenie rámca a zintenzívnenie činnosti inštitúcií priamo podporujúcich rozvoj podnikania, ako sú Národná agentúra pre podporu a rozvoj malého a stredného podnikania, poradenské centrá, Slovenská záručná banka a pod. Budeme pri tom kooperovať s podnikateľskými zväzmi a SOPK.
Silný súkromný sektor, fungujúci na báze trhových princípov a súkromného vlastníctva, považujeme za zdroj prosperity slovenského hospodárstva. Preto chceme urýchlene odstraňovať prekážky a obmedzenia rozvoja súkromného sektora v legislatíve a v administratívnej sfére a pomáhať pri riešení finančných predpokladov ďalšieho rozvoja súkromných podnikateľských aktivít.
Podporíme súkromné aktivity i v odvetviach sektora verejných služieb, ktoré boli doteraz vo výlučnej pôsobnosti štátu.
Jedným z dynamizujúcich prvkov hospodárstva budú zahraničné investície, ktoré by mali pomôcť riešiť akútny nedostatok kapitálu. Chceme vytvárať stabilné, priaznivé podnikateľské prostredie, ktoré bude atraktívne aj pre zahraničných investorov a uskutočňovať konkrétne opatrenia na zjednodušenie ich vstupu do hospodárstva SR. Zlepšíme podmienky na podstatné zvýšenie ich informovanosti a pod.; podporíme zahraničných investorov, ktorých vstup urýchli rozvoj hospodárstva.
Privatizácia
Jednou z najvážnejších príčin prehĺbenia negatívnych tendencií vo vývoji hospodárstva, je spomalenie až zastavenie privatizácie. Nekoncepčnosť znásobená netransparentnosťou a mimoriadne náhlivou privatizáciou v posledných dňoch funkčného obdobia predchádzajúcej vlády spôsobila stratu dôvery u občanov. Za prioritu považujeme navrátenie dôvery obyvateľstva i
zahraničných investorov v proces privatizácie na Slovensku. V tomto duchu prijmeme opatrenia na zrýchlenie privatizačného procesu tak, aby sa do ukončenia 2. vlny kupónovej privatizácie dostala do súkromného vlastníctva viac ako polovica všetkého majetku vo vlastníctve štátu. Zároveň vytvoríme podmienky pre účinnú kontrolu privatizácie verejnosťou.
Vláda zabezpečí rovnosť metód privatizácie a rovnocennosť jej účastníkov. Bude dôsledne dbať o spriehľadnenie privatizácie a zabráni politickým deformáciám tohto procesu. Na rozdiel od predchádzajúcej vlády, ktorá pokladala kupónovú privatizáciu za reziduálnu metódu a jej prípravu odkladala, vláda k nej pristúpi ako k rovnocennej a v rámci svojho mandátu zabezpečí aj začatie 2. vlny kupónovej privatizácie.
Do kupónovej privatizácie budú zaradené podniky zo všetkých
odvetví hospodárstva, vrátane atraktívnych investičných
príležitostí. Na kupónový predaj budú ponúknuté aj časti
majetku, ktoré sa nerealizovali v 1. vlne.
Urýchlime privatizáciu už pripravených a nesporných privatizačných projektov štandardnými metódami. Ponúkneme určité podniky, resp. časti majetku domácim a zahraničným záujemcom, ktorí preukážu svoju dôveryhodnosť a predložia nielen finančne, ale i podnikateľsky najzaujímavejšie projekty.
V krátkej budúcnosti pripravíme návrh, v ktorom budeme konkretizovať svoje predstavy o rozsahu, harmonograme a spôsobe privatizácie v jednotlivých sektoroch hospodárstva.
Chceme kooperovať s Fondom národného majetku na nových základoch. Budeme sa usilovať o to, aby sa urýchlil predaj účastín v portfóliu FNM. Zasadíme sa za to, aby v tých podnikoch, kde existujú významní súkromní vlastníci akcií, FNM vykonával vlastnícke funkcie pasívne.
Regionálna politika
V rámci transformačného procesu budeme zohľadňovať aj regionálne aspekty. Na základe monitorovania situácie v jednotlivých regiónoch podporíme programy ich štrukturálnej adaptácie.
Za priority v dlhodobom horizonte vláda považuje najmä vytváranie podmienok vyváženého hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónov, racionálne využívanie zdrojov, ochranu životného prostredia a ekologickú stabilitu územia a harmonické usporiadanie hospodárskych a sociálnych funkcií v území. Pozornosť bude venovať aj problematike vysídľovania a zaostávania vidieka, procesu transhraničnej a medzinárodnej spolupráce regiónov, vytváraniu zón volného obchodu, podnikateľských zón, vedecko-technických parkov a pod.
Sektorová politika
Vláda prijme hospodársko-stabilizačné opatrenia, ktoré dajú nielen našim občanom, ale aj zahraničiu presvedčivú odpoveď, že je ochotná a schopná pokračovať v transformácii ekonomiky a postupne dotvárať podmienky prechodu slovenského hospodárstva na moderné trhové hospodárstvo integrované do európskych a svetových hospodárskych štruktúr.
Priemysel, stavebníctvo, obchod a cestovný ruch
Prioritou vlády v priemysle bude najmä zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenskej produkcie. Za základ sektorovej politiky považujeme podporu reštrukturalizácie a revitalizácie priemyselných podnikov. Urýchlime odkladanú privatizáciu
zbrojárskych podnikov a zároveň zabezpečíme primeranú účasť štátu v nich, aby sa mohli zachovať strategické záujmy obrany a bezpečnosti.
V energetike vláda pripraví návrh na usporiadanie, reštrukturalizáciu a postupnú privatizáciu doterajších štátnych podnikov s uvážlivým vstupom zahraničného kapitálu. Na základe zahraničných skúseností vláda bude v procese transformácie a privatizácie energetiky postupovať obzvlášť obozretne, aby sa zachovala energetická dostatočnosť štátu a pripraví regulačné opatrenia, aby sa zabránilo neodôvodnenému rastu cien v tomto sektore.
Naším hlavným zámerom v stavebníctve bude, popri podpore drobných podnikateľov, aj vytváranie podmienok pre využitie veľkých výrobných kapacít na budovanie dopravnej infraštruktúry, na dokončenie rozostavaných bytov a na energetické stavby. Urobíme potrebné kroky pre umožnenie exportu stavebných kapacít. Urýchlime rokovania o dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce.
Vo vnútornom obchode zabezpečíme prijatie Zásad štátnej spotrebiteľskej politiky so zámerom ochraňovať zdravie, bezpečnosť a ekonomické záujmy spotrebiteľov.
Predchádzajúca vláda nevyužila dynamizujúce možnosti cestovného ruchu pre rozvoj slovenského hospodárstva. V protiklade s tým sa sústredíme na rozvoj cestovného ruchu tak, aby sa zabezpečil rast jeho podielu na vytváraní nových pracovných príležitostí, na oživení regiónov a na zvýšení devízových príjmov.
Urýchlime privatizáciu podnikov v cestovnom ruchu, pripravíme inštitucionálny rámec podpory cestovného ruchu, zákon o cestovnom ruchu, zintenzívnime propagáciu Slovenska a pod.
Doprava, spoje a verejné práce
V sektore dopravy a spojov vecnými riešeniami nahradíme doterajšiu prax nevhodných zásahov a vyhlásení, ktoré spôsobili stagnáciu rezortu a vyvolali nepriaznivú odozvu v zahraničí.
Budeme podporovať reštrukturalizáciu Železníc Slovenskej republiky, ako i podnikov Slovenskej automobilovej dopravy a modernizačné projekty v doprave a telekomunikáciách, predovšetkým projekty obnovy telekomunikačnej siete TELEKOMUNIKÁCIE I a TELEKOMUNIKÁCIE II s významnými garanciami štátu. Dôraz budeme klásť na efektívne využívanie zahraničných pôžičiek. Vytvoríme podmienky pre rozvoj kombinovanej dopravy a podporíme tvorbu konkurenčného prostredia, aby sa urýchlilo jej uplatnenie na vnútornom i medzinárodnom prepravnom trhu. Pri realizácii štátnej dopravnej politiky prostredníctvom zahraničných aktivít budeme úzko spolupracovať so susednými štátmi na získavaní zdrojov pre napojenie dopravnej siete na hlavné európske dopravné smery.
Vláda vypracuje a na rokovanie parlamentu predloží počas
obdobia svojho mandátu návrh novely zákona o dráhach, návrh
zákona o zdravotnom poistení železničiarov a o Železničiarskej
zdravotnej poisťovni, návrh zákona o cestnej doprave, návrh zákona o telekomunikáciách.
Nadviažeme na všetky legislatívne, študijné, prípravné a projektové práce, zamerané na rozvoj infraštruktúry dopravy, pôšt, telekomunikácií a inštitútu verejných prác a zabezpečíme výraznejší postup týchto prác.
V predchádzajúcom období sa nedocenila potreba starostlivosti o bývanie občanov. Vypracujeme a začneme aj realizovať vlastnú predstavu v bytovej politike, vrátane dokončovania rozostavaných bytov, občianskej a technickej
infraštruktúry. Budeme iniciovať urýchlenie začiatku privatizácie bytového fondu a zvýšenie investovania do bytového hospodárstva. Vyriešime právny rámec vyvlastňovania pre výstavbu vo verejnom záujme.
Pôdohospodárstvo
V pôdohospodárstve bude vláda orientovať svoje aktivity na napĺňanie základných strategických cieľov prijatých Národnou radou SR. Považujeme pôdohospodárstvo za jednu zo svojich priorít.
Prvoradou úlohou zostáva vytvorenie predpokladu pre stabilizáciu poľnohospodárstva, zabránenie ďalšieho poklesu výroby, zabezpečenie reprodukovateľnosti výroby a zabezpečenie podmienok pre jej kvalitatívny rast. Chceme vyjasniť usporiadanie majetkových vzťahov a nárokov v poľnohospodárskych družstvách, urýchliť transformáciu vlastníckych vzťahov k pôde, osobitne privatizáciu štátnych majetkov a vytvoriť predpoklady pre rýchlejšiu adaptáciu poľnohospodárskych podnikov na nové podmienky.
Vláda použije na dotváranie ekonomického prostredia a fungujúceho agropotravinového trhu trhovo - konformné ekonomické nástroje, nástroje legislatívy, organizačné a inštitucionálne opatrenia.
V nadväznosti na transformáciu chystáme nové organizačné usporiadanie lesníctva. Pokračovať bude realizácia programu ozdravných opatrení v lesoch poškodených imisiami s využitím domácich i zahraničných finančných zdrojov.
Jednou z najdôležitejších úloh vo vodnom hospodárstve je zabezpečenie zásobovania väčších územných celkov nezávadnou pitnou vodou. Základnou prioritou je ochrana a hospodárne využívanie vodných zdrojov v súlade s najnáročnejšími ekologickými kritériami. Bude pokračovať výstavba vodárenských diel Málinec, Turček a podporí sa výstavba Vodného diela Žilina. Osobitnú pozornosť budeme venovať hľadaniu dohody s Maďarskou republikou o prevádzkovaní vodného diela Gabčíkovo.
Rozvoj finančného sektora
Vláda má záujem na formovaní konkurencieschopného komerčného bankového sektora. V snahe prispieť k tomuto procesu podporíme opatrenia smerujúce k pokračovaniu privatizácie bánk, zlepšeniu portfólia bánk, kapitálovému posilneniu bánk, a to i z vonkajších kapitálových zdrojov. Sledujeme tým aj významné zvýšenie stupňa medzinárodnej akceptácie slovenských bánk a ich plnohodnotné začleňovanie do medzinárodnej bankovej sústavy.
Pozornosť budeme venovať aj rozširovaniu poisťovacích služieb zmierňujúcich podnikateľské riziká, osobitne poisťovaniu exportných úverov. Uvážime aj systém poisťovania vkladov obyvateľstva v peňažných ústavoch a vytvorenia úverových družstiev.
Vláda dotvorí podmienky pre zintenzívnenie rozvoja kapitálového trhu, ktorý pôsobí ako dôležitý prostriedok alokácie kapitálových zdrojov v ekonomike. V procese rozvíjania kapitálového trhu bude sledovať zabezpečenie jeho transparentnosti, skvalitnenie legislatívneho rámca usmerňujúceho jeho fungovanie, vymedzenie postavenia a rozsahu kontrolných funkcií vrátane dobudovania štátneho dozoru.
Zahranično-ekonomická politika
V predchádzajúcom období ostali nedoriešené niektoré oblasti zahranično-ekonomickej politiky. Odkladali sa opatrenia o prechodne nevyhnutnej ochrane vnútorného trhu, ako i mimoriadne potrebné proexportné opatrenia. Spôsobilo to ďalšie prehĺbenie vonkajšej nerovnováhy a hospodársky pokles.
Budeme sa preto usilovať predovšetkým o dopracovanie a prierazné uplatňovanie proexportnej politiky, aby podporila exportné schopnosti slovenských podnikov. V odôvodnených prípadoch zabezpečíme aj primeranú ochranu vnútorného trhu.
Premietneme závery bilaterálnych a multilaterálnych rokovaní Uruguajského kola GATT do ekonomicko-obchodných nástrojov. Súčasťou obchodnej politiky bude príprava a realizácia medzinárodných bilaterálnych a multilaterálnych dohôd nevyhnutných pre rozširovanie obchodného priestoru. Podporíme prijatie a realizáciu dohody o skrátení prechodného obdobia a odstránení tarifných a netarifných prekážok obchodu v rámci Stredoeurópskej dohody o volnom obchode, s prihliadnutím na zvláštnosti v poľnohospodárstve. Budeme podporovať rozvoj vzájomných hospodárskych vzťahov s Českou republikou.
Ekológia a hospodárska politika
Úspešnosť transformácie našej spoločnosti je podmienená aj rešpektovaním požiadaviek na ochranu a tvorbu zdravého životného prostredia. Vláda preto výrazne posilní väzbu ekonomika - ekológia.
Zásada oddeliť ochranu prírodných zdrojov od ich využívania nebola koncepčne doriešená, čo naráža na rad problémov v praxi.
Prideľovanie prostriedkov zo Štátneho fondu životného prostredia SR rešpektovalo viac-menej poradie dôležitosti požiadaviek na úrovni okresov, nie vždy však dôležitosť národných priorít. Tento stav ohrozuje možnosť riešiť z prostriedkov Štátneho fondu životného prostredia celoštátne prioritné akcie i kladne posúdiť ďalšie žiadosti v druhom kole.
Veľa sa očakávalo od zriadenia Slovenskej agentúry životného prostredia, avšak jej doterajšia činnosť nie je konsolidovaná.
S cieľom nedopustiť ďalšie ekologické škody sa zasadíme o urýchlené schválenie zákona o posudzovaní vplyvov činností na životné prostredie a komplexné dobudovanie právneho systému životného prostredia kompatibilného s Európskou úniou.
Vláda SR upresní a sprehľadní medzirezortné kompetencie vo využívaní a ochrane prírodných zdrojov, najmä lesov, vody a pôdy, a to aj s prihliadnutím na práva vlastníkov.
Kvôli racionálnemu využívaniu a ochrane prírodných zdrojov, ktoré sú vo vlastníctve štátu, Prehodnotíme súčasný systém spoplatnenia ich exploatácie.
Vláda zharmonizuje využívanie prostriedkov vyčleňovaných zo štátneho rozpočtu v účelových štátnych fondoch na účinnejšie financovanie environmentálnych projektov. Súčasne vytvorí podmienky pre transformáciu Štátneho fondu životného prostredia na Obratový fond, konformný s princípmi trhovej ekonomiky.
Sociálna sféra
Vláda bude v záujme kontinuity transformácie sociálnej sféry pokračovať v zabezpečovaní úloh sociálnej politiky. Zámerom vlády je ústup od štátneho paternalizmu smerom k zodpovednosti občanov, posilnenie osobitnej participácie občana na riešení svojej sociálnej situácie, ale aj zachovanie sociálnej solidarity a garancií, štátu tam, kde je to nevyhnutné. Dosial realizované kroky boli časové oneskorené a nie vždy boli v súlade so systémovými a koncepčnými zámermi vytýčenými ešte v roku 1990, ku ktorým sa predchádzajúca vláda prihlásila; nevenovala dostatočnú pozornosť ani previazanosti ekonomickej a sociálnej transformácie, čo viedlo k nežiadúcemu vývoju v sociálnej situácii obyvateľstva.
Miera nezamestnanosti vo februári 1994 dosiahla takmer 14, 8%, čo reprezentuje okolo 380 tis. nezamestnaných evidovaných na úradoch práce. 20 %-nú mieru nezamestnanosti prekročilo vo februári 1994 14 okresov, z toho v okrese Rimavská Sobota dosiahla miera nezamestnanosti 26, 7 %. Za mimoriadne negatívny jav možno pokladať rast dlhodobej nezamestnanosti (priemerná doba evidencie ku koncu roka 1993 bola 229 dní), ako aj skutočnosť, že ku koncu roku 1993 takmer 1/3 nezamestnaných tvorila skupina mladých ľudí do 25 rokov.
Zhoršenie sociálnej a životnej situácie obyvateľstva okrem rastu nezamestnanosti spôsobil aj ďalší rast životných nákladov o 22, 8 % v roku 1993 oproti predchádzajúcemu roku a pokles reálnych príjmov obyvateľstva o 2, 6 %. Najhoršia situácia je u neúplných rodín, rodín s viacerými deťmi a u dôchodcov. Počet domácností s deťmi, ktorých výška príjmov v priebehu roku 1993 bola do 1, 5 násobku životného minima, dosiahol 61, 9 %, pričom pod hranicou životného minima sa nachádzalo 15, 2 % domácností s deťmi. Nepriaznivá sociálna situácia občanov sa riešila poskytovaním
dávok sociálnej starostlivosti. V roku 1993 bolo evidovaných 239 tis. poberateľov týchto dávok, z čoho vyše 140 tis. boli občania dlhodobo nezamestnaní. Dávky sociálnej starostlivosti poberalo 8, 6 % domácností s nezaopatrenými deťmi.
Prihliadajúc na vyššie uvedené skutočnosti, základným prístupom aj naďalej zostáva previazanosť procesov ekonomickej a sociálnej transformácie, ústup od štátneho paternalizmu smerom k zodpovednosti občanov, s cieľovým riešením sociálne spravodlivého akceptovania jeho osobnej participácie, sociálnej solidarity a garancie štátu.
Z hľadiska situácie v oblasti zamestnanosti vláda na základe dôkladnej analýzy trhu práce prehodnotí nástroje aktívnej politiky zamestnanosti s rešpektovaním požiadavky racionálnosti a efektívnosti vynakladaných finančných prostriedkov a regionálnej situácie na trhu práce. Osobitne sa zameria na aktívnu politiku zamestnanosti, na prehodnotenie poskytovania hmotného zabezpečenia aj z hľadiska postupnej transformácie tejto starostlivosti na poistný systém, ako aj na rozširovanie možností pracovného uplatnenia našich občanov a ochranu trhu práce prostredníctvom bilaterálnych zmlúv s inými štátmi.
V rámci transformácie pracovných vzťahov na novú kvalitatívnu úroveň, zodpovedajúcu podmienkam sociálne konformného trhového hospodárstva, vláda bude pokračovať na prácach spojených s prípravou nového Zákonníka práce, nového systému úrazového poistenia a v riešení postavenia zamestnanca štátnej správy.
V oblasti sociálneho zabezpečenia základným koncepčným zámerom zostáva aj naďalej transformácia súčasných systémov dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia, štátnych sociálnych dávok a sociálnej starostlivosti do systémov
sociálneho poistenia, štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci.
Z hľadiska aktuálnych úloh v oblasti sociálneho zabezpečenia považujeme za potrebné:
riešiť úpravu prídavkov na deti ako rozhodujúcej štátnej sociálnej dávky pre rodiny s deťmi,
- analyzovať funkčnosť Národnej poisťovne,
- vytvoriť právne základy doplnkového dôchodkového poistenia,
pokračovať v postupnom vytváraní podmienok pre humanizáciu starostlivosti o zdravotne ťažko postihnutých občanov a starých občanov, s osobitným zreteľom na faktické zabezpečenie ich práv a
postupne vytvárať ďalšie podmienky pre pôsobenie neštátnych subjektov v sociálnej sfére.
Vláda bude rešpektovať všetky zákonom garantované nároky občanov v oblasti sociálneho zabezpečenia. V súlade s tým bude v prípade naplnenia zákonom ustanovených podmienok valorizovať dôchodky a sumy životného minima, ako aj dávky, ktorých výška sa určuje vo vzťahu k životnému minimu.
Hlásime sa k dialógu so sociálnymi partnermi vo všetkých otázkach týkajúcich sa zamestnanosti, pracovných vzťahov a sociálneho zabezpečenia za účelom zachovania sociálneho zmieru.
Zdravotnícka starostlivosť
Prerušenie kontinuity reformy zdravotníctva v roku 1992, zavedenie niektorých nesprávnych systémových krokov s výraznou redukciou finančných zdrojov malo za následok súčasný nepriaznivý stav v zdravotníctve.
K 31. decembru 1993 vykazujú zdravotnícke zariadenia neuhradené faktúry vo výške 1, 8 mld Sk, z toho za lieky 1, 2 mld Sk a zvyšok predstavujú faktúry za energie, palivá, potraviny, rekonštrukcie a modernizácie.
Zdravotníctvo sa dostalo do kritickej finančnej situácie, v dôsledku čoho možno hovoriť už aj o vysokej skrytej zadĺženosti /odhadovanej na 50 mld Sk/.
V roku 1992 sa na prevádzku zdravotníckych zariadení použilo 17, 1 mld Kčs, v roku 1993 16, 2 mld Sk a pre rok 1994 sa plánovalo použiť už len s 14, 2 mld Sk, bez zohľadnenia inflácie a vykonania systémových opatrení.
Hlavným cieľom vlády v rezorte zdravotníctva bude riešenie krízy v jeho financovaní, ktorá bezprostredne ohrozuje poskytovanie zdravotníckej starostlivosti a spomaľuje transformačný proces. Pre zamedzenie hroziaceho kolapsu treba prijať nasledovné nevyhnutné opatrenia:
kvantifikovať a upresniť oprávnené nároky zdravotníctva voči štátnemu rozpočtu za rok 1993 a určiť spôsob vyrovnania pohľadávok,
nájsť spôsoby na zmiernenie rozpočtového deficitu v zdravotníctve na rok 1994,
urobiť zmeny v existujúcom spôsobe platieb za zdravotnícke výkony.
Súbežne s uvedenými nevyhnutnými opatreniami sa vytvoria podmienky pre systémové zmeny v kľúčových oblastiach zdravotníctva.
Vo financovaní zdravotníctva a zdravotného poistenia sa vláda bude usilovať vytvoriť podmienky na finančné zabezpečenie základnej zdravotníckej starostlivosti, podporiť rozvoj Fondu zdravotného poistenia a zabezpečiť jeho samostatné hospodárenie.
Systém hodnotenia zdravotníckych výkonov uplatňovaných od 1. 10. 1993 bude treba nahradiť novým, účinným, jednoduchším, menej náročným a menej nákladným riešením. Toto bude treba pripraviť diferencovane pre jednotlivé typy poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti.
V najbližšom období predložíme návrhy zákonov o zdravotníckej starostlivosti a ochrane zdravia ľudí.
V nadväznosti na schválenie zákona o ochrane zdravia ľudí organizačne zabezpečíme transformáciu ústavov hygieny a epidemiológie na štátne zdravotné ústavy. Vláda aktualizuje Národný program podpory zdravia.
Budeme pokračovať v privatizácii zdravotníckych zariadení podľa verejne kontrolovateľných kritérií. V priebehu apríla zabezpečíme prípravu a zverejnenie podmienok privatizácie lekární a liečebných kúpeľov. Vlastnícke zmeny nesmú ohroziť liečebnú funkciu prírodných liečebných kúpeľov a pri privatizácii rozhodujúcich kúpeľných zariadení sa predpokladá majoritná účasť štátu. Do konca júna 1994 zabezpečíme prípravu podkladov pre privatizáciu primárnej zdravotníckej starostlivosti.
Vláda vypracuje analýzu súčasného stavu a štruktúry zdravotníckych zariadení a pri realizácii štrukturálnych zmien bude spolupracovať s príslušnými regionálnymi orgánmi štátnej správy na úseku zdravotníctva.
V spojitosti s realizáciou nevyhnutných zmien v existujúcom systéme platieb za zdravotnícke výkony vláda vytvorí podmienky
pre riešenie mzdových podmienok zdravotníckych pracovníkov. Vláda zabezpečí vypracovanie návrhu koncepcie ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.
Školstvo, vzdelávanie a veda
Základným zdrojom bohatstva štátu je vysoká vzdelanostná a kultúrna úroveň obyvateľstva. Stratégiou vyspelých krajín je rast investícií do oblasti vzdelávania a vedy. Napriek tomu sa u nás v poslednom období zanedbali koncepčné i každodenné otázky rozvoja vzdelávania, vedy a výskumu.
Počas predchádzajúcich dvoch rokov bol rozpočet rezortu školstva a vedy znížený o 2, 795 mld Sk. Nízky rozpočet rezortu na rok 1994 je navyše znížený dlhom z roku 1993 vo výške 298 ml. Sk. Situácia je tak vážna, že v prípade, ak by školstvo zachovalo všetky funkcie na úrovni roku 1993 pri konštantnej úrovni cien, bude rozpočet školstva a vedy vyčerpaný v 9. mesiaci roku 1994. Situáciu sťažuje aj skutočnosť, že neboli vypracované a do praxe zavedené právne normy umožňujúce zaviesť do škôl a školských zariadení progresívne formy hospodárenia.
V dôsledku neutešenej situácie v oblasti školstva a vedy dokumentovanej napríklad rozpadom materských škôl, ako aj školského stravovania a ubytovania bude vláda venovať osobitnú pozornosť zabezpečeniu pokojného ukončenia školského roku 1993/94 a príprave nového školského roku 1994/95.
Z tohto dôvodu považujeme za nevyhnutné oddĺžiť školy a školské zariadenia za rok 1993 a primerane upraviť štátny rozpočet pre školstvo a vedu za rok 1994, ako aj prehodnotiť existujúcu štruktúru príjmov a výdavkov v rezorte školstva. Budeme hľadať ďalšie zdroje príjmov doma i v zahraničí. Naším zámerom je súbežne racionalizovať a sprehľadniť vynakladanie
finančných prostriedkov v tejto oblasti. Aj za týmto účelom rozpracujeme zásady, ktoré sa využijú pri tvorbe zákona o financovaní školstva.
Vláda za jednu z rozhodujúcich úloh považuje vytýčenie
strategických záujmov republiky práve v oblasti výchovy
a vzdelávania a začatie prác na vytvorení "Národného programu výchovy a vzdelávania".
Za základ dobrej práce celej výchovno-vzdelávacej sústavy považujeme predovšetkým kvalitnú základnú školu. Popri nevyhnutnom skvalitňovaní obsahu a foriem základného vzdelávania sa vynasnažíme aj o jeho postupnú humanizáciu a jeho pôsobenie aj v čase mimo vyučovania. Tomu má napomôcť i príprava návrhu zásad zákona o ochrane a podpore mládeže, ktorý bude do budúcnosti garantovať rozvoj jej telesnej a duchovnej kultúry.
V oblasti stredných škôl budeme pokračovať v reštrukturalizácii siete škôl, sústavy študijných a učebných odborov so zvláštnym zreteľom na meniace sa podmienky trhu práce. Pozornosť budeme venovať aj riešeniu zložitej otázky stredných odborných učilíšť.
Urobíme potrebné kroky pre rovnomerný rozvoj školstva na území s rôznymi materinskými jazykmi. Zabezpečíme
uplatňovanie práva na voľbu vyučovacieho jazyka. Zaručíme žiakom všetkých národností podmienky pre zvládnutie spisovného slovenského jazyka.
Vláda zabezpečí vypracovanie návrhu "Koncepcie rozvoja vysokého školstva v Slovenskej republike do roku 2010" a transformáciu súčasnej sústavy na systém pružne reagujúci na potreby trhu práce a kompatibilný so vzdelávaním v krajinách Európskej únie. Na základe skúseností z uplatňovania zákona o
vysokých školách vláda vytvorí predpoklady pre prípravu nového zákona alebo pre jeho novelizáciu.
Pri realizácii školskej politiky všestranne podporíme ďalšie zvyšovanie kvalifikácie.
S prihliadnutím na zložitú ekonomickú situáciu vysokých škôl podporíme získavanie prostriedkov aj z iných ako štátnych zdrojov.
Dôsledne chceme podporovať rozvoj vedy a techniky v prioritných smeroch ako významný predpoklad hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho rastu v podmienkach rozvíjajúceho sa trhového hospodárstva. Predložíme Národnej rade SR na prijatie zákon o štátnej podpore vedy a techniky. Navrhneme aj konštituovanie Štátneho fondu pre vedu a techniku SR, ako i nezávislej Grantovej agentúry pre vedu a techniku SR, ktorá by mala pomôcť zachovať a rozvíjať intelektuálnu základňu štátu a zabrániť úniku učiteľov i vedeckých pracovníkov z vysokých škôl a ústavov. Vláda tiež zabezpečí pravidelný a dôsledný proces akreditácie vysokých škôl a vedeckovýskumnej základne.
Vychádzajúc z reálneho posúdenia súčasného stavu a úrovne telesnej výchovy a športu chceme vytvárať potrebné inštitucionálne, legislatívne a ekonomické podmienky rozvoja športu a telesnej kultúry s dôrazom na ich financovanie z centrálnych zdrojov prostredníctvom Štátneho fondu telesnej kultúry. Podporou vrcholového športu prispejeme k úspešnej športovej reprezentácii Slovenskej republiky.
Pre potreby riešenia verejnej správy a rozdelenia kompetencií medzi štátnu správu a samosprávu pripraví vláda optimálny variant riadenia a správy základného a stredného školstva a postupného prechodu časti kompetencií ústredných
orgánov štátnej správy na miestne orgány štátnej správy a samosprávy.
Pôjde nám o postupný presun kompetencii v oblasti hospodárskeho riadenia predškolských zariadení pod správu obcí a miest so zachovaním garancii štátu za obsah predškolskej výchovy, jej podpory a upevnenia ako základného článku výchovno-vzdelávacej sústavy.
V snahe stabilizovať vedecko-pedagogických a vedeckých pracovníkov chceme vytvoriť priestor na vypracovanie návrhu systemizácie miest na vysokých školách a platových pomerov učiteľov vysokých škôl a vedeckých pracovníkov.
S cieľom racionalizovať a sprehľadniť vynakladanie finančných prostriedkov v oblasti školstva rozpracujeme zásady, ktoré sa využijú pri tvorbe zákona o financovaní školstva.
Chceme venovať pozornosť rozvoju medzinárodnej spolupráce v oblasti vzdelávania, vedy a techniky s dôrazom na výraznejšie zapojenie vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied a rezortných výskumno-vývojových inštitúcií do programov medzinárodnej spolupráce.
Kultúra
Vláda pripraví východiskovú koncepciu dlhodobej stratégie rozvoja kultúry v podmienkach trasformácie hospodárskeho a sociálneho systému. Pripraví aj základný model organizačného usporiadania a financovania kultúry, ktorý zabezpečí funkčné väzby vo formujúcom sa trhovom prostredí.
Základným cieľom vlády je vytvoriť legislatívne predpoklady pre prechod od centrálneho financovania kultúry k motivačnému
zvýhodňovaniu investícii do tejto oblasti. Pritom je nutné zachovať možnosť priamej podpory tých oblastí kultúry, v ktorých sa trhové nástroje neuplatnia, a to prostredníctvom Štátneho fondu PRO SLOVAKIA. Podporíme vypracovanie anylýzy fungovania tohto fondu s dôrazom na dosiahnutie očakávaných zámerov a jeho postavenia.
Budeme pokračovať v úsilí o dotvorenie legislatívneho, politického a spoločenského priestoru pre fungovanie médií na úrovni európskeho štandardu. Základ spočíva v pripravovanom zákone o masovo - komunikačných prostriedkoch a v zákone o ekonomickej podpore periodickej tlače.
Chceme naďalej podporovať činnosti cirkví a rozvíjať s nimi partnerskú spoluprácu. Doterajšie dobré vzťahy bude potrebné legislatívne upraviť tak, aby zodpovedali štandardu obvyklému vo vyspelých demokratických štátoch západnej Európy.
Ťaživá finančná situácia v kultúre vychádza zo zadĺženosti a z neriešenia privatizácie, osobitne Slovenskej filmovej tvorby, ktorá ročne vykazuje stratu 40 mil. Sk. Požadované vyrovnanie sa nateraz zabezpečuje predajom majetku. V tomto smere je nevyhnutná urýchlená privatizácia filmového štúdia Slovenskej filmovej tvorby.
Považujeme za nevyhnutné doriešiť problémy privatizácie vo sfére kultúry, prednostne subjektov knižnej kultúry a kinematografie.
Zložité problémy pramenia aj z faktu neschválenia licencie pre druhý program Slovenskej televízie. To bude treba vyriešiť čo najskôr.
Chceme zreteľne pokročiť v riešení krátkodobých problémov. Ide najmä o finančné a legislatívne zabezpečenie otvorenia ŠD v
Košiciach, ako aj divadla vo Zvolene. Dôležité je aj zabezpečenie mimorozpočtového financovania dostavby Národného divadla.
Dôležitou úlohou je rozdeľovanie finančných prostriedkov do jednotlivých oblasti sféry kultúry podľa "kultúrneho", a nie politického kľúča.
Niekoľkoročná zadĺženosť zaťažuje a obmedzuje starostlivosť o pamiatky, kultúrne hodnoty i galérie.
Pri financovaní miestnej kultúry, ale i niektorých odborov kultúry, najmä výtvarného umenia, hudby a knižnej kultúry, ako aj financovania rozvoja národnostných kultúr a etník sa na rozdiel od minulosti vyžaduje potrebná ústretovosť a dialóg.
K najbližším úlohám v oblasti kultúry patrí aj sprehľadnenie finančných tokov do rozvoja národnostnej kultúry. V spojení s tým treba pripraviť legislatívny postup financovania kultúry národností a etník pod priamou kontrolou zástupcov národností a etník. Vláda si kladie za úlohu v spolupráci s Maticou slovenskou zlepšiť morálnu a finančnú starostlivosť o Slovákov žijúcich na území, kde sa vzájomne ovplyvňuje slovenská kultúra s kultúrou národnostných menšín.
Budeme podporovať rokovanie so všetkými umeleckými zväzmi a navyše hľadať spoločné ciele v záujme rozvoja slovenskej kultúry. Realizácia tohto zámeru je spojená aj s obmedzovaním a napokon vylúčením uprednostňovania určitých skupín na úkor iných.
Chceme novým spôsobom pristúpiť k otázke usporiadania vzťahov s ČR týkajúcich sa výmeny predmetov a hodnôt kultúrneho dedičstva.
Kladieme si úlohu vypracovať koncepciu reprezentácie slovenskej kultúry v zahraničí, ktorá zakotví záruky vylučujúce dualitu a degradáciu prezentácie jednotlivých kultúr Slovenskej republiky v zahraničí.
Národnostná politika
Vláda pokladá za dôležitú úlohu zabezpečenie práv a vytváranie podmienok pre plnohodnotný rozvoj národnostných menšín v zmysle Ústavy SR, ako aj ratifikovaných a transformovaných medzinárodných zmlúv dotýkajúcich sa práv občanov patriacich k národnostným menšinám.
Chceli by sme dosiahnuť spoločenský konsenzus, ktorý zabezpečí stabilitu a pokojné spolunažívanie všetkých občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich národnosť a farbu pleti. Predpokladom potrebného konsenzu je vzájomnosť práv a povinností spojená s občianskym princípom. Vláda je pripravená poskytnúť všetky potrebné garancie práv osobám patriacim k národnostným menšinám. Na druhej strane očakáva plnenie ústavných občianskych povinností, ktoré sú dôležitým predpokladom vylúčenia prípadov ultranacionalizmu, iredentizmu a separatizmu.
Namiesto konfrontácií zavedieme mechanizmus stáleho dialógu ako metódu rozvíjajúcu spoluprácu, hľadajúcu konsenzus pri tvorbe a uplatňovaní práv občanov patriacich k národnostným menšinám.
Doriešime otázku označovania miest a obcí. V nadväznosti na platnú právnu úpravu štátneho občianstva, mena a priezviska, pripravíme návrh zákona o matrikách a jeho vykonanie všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Štát, demokracia, právo a verejný poriadok
Vláda bude pokračovať v budovaní právneho štátu a moderného právneho systému. Podporí všetky pozitívne procesy smerujúce k formovaniu demokratického prostredia a vlády práva najmä v oblasti upevňovania garancií práv a slobôd občanov, nezávislosti, ale aj efektívnosti súdnictva, súdnej kontroly ústavnosti a právnej istoty.
Považujeme za dôležité vytvárať všetky podmienky pre upevňovanie rozhodujúcich prvkov a väzieb ústavnej formy vlády, ktorou je parlamentná republika s dôrazom na ústavno-politickú zodpovednosť vlády parlamentu.
Našou úlohou je pokračovať v decentralizácii štátu presunutím príslušných kompetencií na orgány obecnej a regionálnej samosprávy a posilňovaním samoregulácie života občianskej spoločnosti. Ekonomická reforma je aj reformou štátu a musí priniesť znižovanie zásahov štátu do hospodárstva a jeho "prerozdeľovacích" funkcií.
Zámerom vlády v tejto oblasti je súbežne podporovať ideu konštitucionalizmu, stabilitu ústavy a jej supremáciu nad parlamentom, vládou, prezidentom, ústavným súdom, všeobecným súdnictvom i občianskou spoločnosťou.
Pri budovaní právneho štátu preskúmame možnosti zavedenia inštitútu ombudsmana a zdokonalenia systému ochrany právneho postavenia občana.
Vláda sa bude usilovať o odstraňovanie nedostatkov v štátnej administratíve, ktoré sa prejavujú v nečinnosti štátnych orgánov, prieťahmi v konaní, rozhodnutiami odporujúcimi ústave a zákonom. Vytvorí predpoklady pre transparentnosť činnosti orgánov štátu a
samosprávy. Všestranne podporí všetky inštitúcie zabezpečujúce ochranu ústavy, demokratický poriadok, integritu a zvrchovanosť štátu, ako aj nástroje zabraňujúce koncentrácii štátnej moci a osobitne štátnej a ekonomickej moci v rukách jedného orgánu alebo dokonca v rukách jednotlivca.
Pristúpime k transformácii vládnej administratívy. Našim cieľom je zvýšiť výkonnosť vlády, znížiť náklady na vládnu administratívu, sprehľadniť činnosť orgánov štátu a vytvárať predpoklady pre profesionalitu a etiku výkonu práce v oblasti vládnej administratívy, zmeníme štýl práce vlády.
Podporíme každé úsilie smerujúce k skvalitňovaniu činnosti súdov a efektívne uplatňovanie ich funkčnej a statusovej nezávislosti, ako aj profesiovej etiky.
Vláda bude pokračovať v postupnom uskutočňovaní koncepcie stabilizácie súdnictva SR, ktorú schválila Národná rada Slovenskej republiky. Legislatívnymi návrhmi, organizačnými a finančnými opatreniami bude vytvárať podmienky pre skvalitňovanie a efektívne uplatňovanie nezávislej súdnej moci ako nevyhnutnej a rovnocennej súčasti moci demokratického právneho štátu.
Novelizácia a rekodifikácia justičného práva bude tvoriť organickú súčasť cieľavedomých krokov k dotváraniu demokratického právneho systému.
Vláda predloží návrh zásad zákona o sudcoch, návrh zásad zákona o štátnej správe súdov a návrh zásad zákona o súdnych vykonávateľoch ako aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o súdoch a sudcoch. Za obzvlášť významnú považuje vláda prípravu návrhu zásad rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku.
Chceme pokračovať vo vytváraní podmienok pre zriadenie Úradu právneho zástupcu SR v konaní pred Európskou komisiou pre ľudské práva a Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu.
Vláda sa bude usilovať o ďalšie zvýšenie funkčnosti orgánov miestnej štátnej správy a orgánov samosprávy, posilňovať ich kompetencie a depolitizáciu miestnej štátnej správy. Prehodnotí časové horizonty realizácie reformy verejnej správy a územného a správneho členenia Slovenskej republiky.
Pri uskutočňovaní reformy verejnej správy budeme osobitnú pozornosť venovať racionálnemu usporiadaniu orgánov miestnej štátnej správy, presunu právomoci zo štátnej správy na orgány samosprávy, konštituovaniu samosprávy vyšších územných celkov a otázkam finančných tokov v tejto oblasti. Pritom stanovíme postupnosť vecných riešení tak, aby sa zabezpečila ich kontinuita, ktorá vyústi do návrhu na nové územné a správne členenie Slovenskej republiky.
Pri realizácii právnej politiky bude vláda vychádzať z dlhodobého programu Slovenskej republiky v boji proti zločinnosti, vrátane účinného pôsobenia prevencie. Dotvorí systém inštitucionálneho zabezpečenia prevencie kriminality v pôsobnosti rezortov. Podporí všetky ústavné opatrenia, ktoré smerujú k zrýchleniu a zjednodušeniu prípravného konania.
S cieľom obmedzovať rozmanité formy sociálnej patológie a osobitne kriminalitu vláda pripraví návrh zákona o boji proti najzávažnejším, najmä organizovaným formám trestnej činnosti a proti legalizácii z nej pochádzajúcich príjmov. Dopracuje a v najbližšom čase predloží aj návrh rozsiahlej novely Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorá bude zároveň prvou fázou rekodifikácie trestnoprávnych kódexov.
Účinnosť boja s organizovaným zločinom, vrátane medzinárodného organizovaného zločinu bude vláda zvyšovať prostredníctvom úzkej spolupráce so zahraničnými policajnými zbormi i spoluprácou na úrovni ďalších orgánov zainteresovaných na potláčaní kriminality.
V oblasti väzenstva bude vláda vytvárať ďalšie normatívne základy pre výkon väzby a trestu odňatia slobody a dbať o vytváranie predpokladov pre zamestnávanie odsúdených.
Vláda bude vytvárať predpoklady pre komplexný systém ochrany štátnych hraníc pred nelegálnou migráciou.
Naším bezprostredným cieľom je nielen prehĺbiť demokratickosť verejného života, ale upevniť aj verejný poriadok a spoločenskú zodpovednosť za veci verejné na úrovni obce i celého štátu.
V súvislosti s prípravou volieb do Národnej rady SR a orgánov samosprávy obcí vláda v súlade s ústavou a zákonmi pripraví a uvedie do života príslušné organizačné, technické a materiálne opatrenia.
Ciele a úlohy legislatívy
Dôležitým zámerom vlády je usilovať sa o funkčný a vnútorne súladný právny systém, aby právne normy proti sebe nepôsobili a aby sa zvýšila ich kompatibilita s európskym právom a predĺžila ich životnosť. Jej cieľom v tejto oblasti je prispieť aj k stabilizácii vývoja v republike a vytvárať krok za krokom demokratické, kooperatívne a pokojné prostredie budovania nášho štátu. Vláda okrem toho zabezpečí, aby sa občan lepšie orientoval v rýchlo sa meniacom právnom systéme republiky.
V podstatne vyššej miere než v minulosti bude koordinovať celý proces masívnej transformácie legislatívy.
Prijatím novely zákona o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktorú vláda hneď po svojom vymenovaní presadila v Národnej rade SR, sa ukončil stav provizória, vzniknutého po prechode pôsobností bývalej federácie na Slovenskú republiku. Schválením tohoto zákona sa zavŕšilo budovanie inštitúcií mladého štátu tak, aby sa vytvorili predpoklady pre jeho fungovanie ako právneho štátu.
Vláda v období do volieb v septembri 1994 bude v oblasti legislatívy klásť dôraz na to, aby sa budovali základné zákonné pravidlá pre stabilné fungovanie štátu.
Rozhodujúcou dlhodobou legislatívnou úlohou je zabezpečenie kompatibility nášho právneho poriadku s právom Európskej únie. Realizácia tejto úlohy je naliehavá i z toho dôvodu, že plneniu predchádzajúceho záväzku, vyplývajúceho z asociačnej dohody ČSFR a ES, nevenovala Slovenská republika náležitú pozornosť.
Nevyhnutné bude preskúmať súlad právnych predpisov s príslušnými dohodami Rady Európy, ktorých zmluvnou stranou je Slovenská republika a prijať potrebné opatrenia na plnenie prijatých záväzkov. Rovnako bude vhodné analyzovať dohovory Rady Európy, ktorých SR nie je zmluvnou stranou, z hľadiska možného prístupu k nim.
Za tým účelom je vláda rozhodnutá pripravovať svoje legislatívne návrhy tak, aby sa právny poriadok Slovenskej republiky približoval duchu i obsahu európskeho práva. Vláda bude vytvárať podmienky pre prehĺbenie úrovne i významu právnej komparatistiky.
Základné zámery v oblasti legislatívy vychádzajú zo všeobecného zámeru vlády stabilizovať vývoj v Slovenskej republike a vytvoriť predpoklady pre pokojné budovanie štátu.
Aby to bolo možné, je potrebné pripraviť systémové predpoklady pre čistotu verejného života. Sme pevne rozhodnutí pripraviť a v Národnej rade presadiť zákon o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov. Tento zákon skoncuje s praxou, v ktorej vyšší štátni funkcionári poberali viac štátnych platov a znemožní využitie postavenia v štáte na neoprávnené zisky v podnikateľskej činnosti. Pripravíme zákon, ktorý zabezpečí preukazovanie pôvodu prostriedkov vynakladaných pri privatizácii. Jedine takéto systémové zákonné zabezpečenie čistoty verejného života môže obnoviť dôveru občanov voči svojím zástupcom v orgánoch štátu, a vôbec štátne inštitúcie. Bez tejto základnej dôvery by pokojné budovanie našej republiky nebolo možné.
Vláda považuje za dôležité zlepšovať podmienky podnikateľskej sféry i fungovanie neziskovej sféry. S týmto cieľom pripraví zákon o štátnej podpore malého a stredného podnikania ako aj návrh zákona o nadáciách a občianskych združeniach.
Nárast kriminality a osobitne pribúdanie jej nových foriem je dôvodom, ktorý nás vedie k energickému postupu i v tejto oblasti. V legislatíve to znamená urýchlene pripraviť a predložiť zákon o boji proti organizovanému zločinu, ale i novelizáciu oboch trestných kódexov. Svoje zásadné zámery do budúcnosti vláda sformuluje v zásadách nového Trestného zákona a Trestného poriadku.
Vláda je vo svojej legislatívnej činnosti pripravená splniť i medzinárodné záväzky, ktoré na seba prevzala bývalá vláda.
Za mimoriadne dôležité považujeme upokojenie a stabilizáciu štátnej správy. Chceme predložiť zákon o štátnej službe Národnej rade SR, ktorý umožní skvalitniť výkon štátnej správy a oddeliť kvalifikovaný aparát od politických funkcií.
Legislatívna aktivita vlády sa dotkne aj prípravy nového rokovacieho poriadku parlamentu ako aj prípadného zdokonalenia legislatívnych podmienok parlamentných a komunálnych volieb v r. 1994.
Bezpečnosť a obrana štátu
Vláda dopracuje základné koncepčné dokumenty bezpečnostnej a brannej politiky SR. Ide o Základné ciele a zásady národnej bezpečnosti SR, strategickú koncepciu obrany SR a Koncepciu výstavby Armády SR a predloží ich na schválenie príslušným orgánom. V rámci projektu Partnerstvo pre mier predloží Národnej rade SR Prezentačný dokument, ktorý konkretizuje našu spoluprácu s NATO. V záujme položenia právneho základu obrany demokratického štátu pripraví návrh zákona o obrane SR, zákona o Armáde SR, zákona o brannej povinnosti a zákona o služobných pomeroch vojakov Armády SR.
Vláda hodlá dôraznejšie pokračovať v transformácii armády. V rámci toho bude od rezortu obrany požadovať presné vymedzenie kompetencií jeho vojenskopolitickej a výkonnej zložky, vytvorenie podmienok pre systémové riadenie, zodpovedajúce posilňovanie právomocí nižších organizačných štruktúr. Je potrebné postupne zaviesť systém obranného plánovania, programovania a rozpočtovania. Týmito kvalitatívnymi zmenami chce vláda uvolniť veľký ľudský potenciál armády, dosiahnuť racionálnejšie a
efektívnejšie zúžitkovanie materiálnych a finančných zdrojov a vytvoriť systémové predpoklady pre demokratickú kontrolu armády.
Ministerstvo obrany vypracuje koncepciu sociálnej politiky, v ktorej bude venovať zvýšenú pozornosť riešeniu problémov životných podmienok jednotlivých skupín vojakov, ozdraveniu celkovej klímy v armáde a zlepšeniu vzájomných vzťahov medzi jej príslušníkmi. V rezorte obrany sa bude skvalitňovať výchova k vlastenectvu a vypracuje sa koncepcia duchovných služieb v armáde.
Vláda SR je rozhodnutá budovať armádu v rámci prijatých medzinárodných záväzkov tak, aby bola armádou modernou, dostatočne vyzbrojenou a vycvičenou, schopnou brániť našu vlasť.
Zahraničná politika
Ciele a priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky boli správne vytýčené krátko po vzniku samostatného štátu. V minulom období si ich rozhodujúce politické sily osvojili. Tak sa vytvoril základný predpoklad k politickej zhode, tak potrebnej pre štát, etablujúci sa v medzinárodných vzťahoch. Táto zhoda sa vytvorením vlády širokej koalície výrazne potvrdzuje aj v praxi, čo je samo osebe dobrým signálom do zahraničia.
Prioritou strategického charakteru je plné zapojenie Slovenska do európskych politických, ekonomických a bezpečnostných štruktúr. Uvedomujeme si význam nášho budúceho členstva v EÚ, ku ktorému chceme vytvoriť cestu rozvíjaním všestranných väzieb s Úniou a jej jednotlivými členmi. Vnútropolitickým predpokladom úspešnosti nášho úsilia je ďalšie systematické upevňovanie našich demokratických inštitúcií, urýchlené pokračovanie ekonomickej transformácie, rešpektovanie zásad právneho štátu. Budeme pracovať na zosúlaďovaní právneho
poriadku SR s európskym právom. Nanajvýš aktuálnou úlohou nadchádzajúceho obdobia bude pôsobenie voči jednotlivým štátom Európskej únie, zamerané na hladké dokončenie procesu ratifikácie Európskej dohody o pridružení.
Vláda potvrdzuje záujem Slovenskej republiky dosiahnuť plné členstvo v Severoatlantickej aliancii a Západoeurópskej únii. Tento ciel nevyplýva z pocitu bezprostredného ohrozenia, ale z logiky nášho smerovania a hodnotovej orientácie. Vláda využije možnosti, ktoré nám poskytne účasť v iniciatíve Partnerstvo pre mier. Vo vzťahu k ZEÚ sa bude konkrétnymi diplomatickými krokmi usilovať o kvalitatívne povýšenie nášho štatútu s cieľom dosiahnuť čo najužšiu spoluprácu so všetkými štruktúrami ZEÚ.
Slovenská republika nadviaže na svoje úspešné pôsobenie na pôde Organizácie spojených národov a jej špecializovaných agencií. Pôsobením v mierových jednotkách OSN sa hlásime aj k spoluzodpovednosti za udržanie mierového vývoja v globálnom meradle. Rovnako účelne budeme využívať i našu účasť v procese KBSE, kde nadviažeme na skúsenosti z práce v riadiacej trojke.
Členstvo SR v Rade Európy má kľúčové postavenie v oblasti rozvoja demokratických inštitúcií a ochrany ľudských práv. Vytvoríme legislatívne predpoklady na splnenie odporúčaní Parlamentného zhromaždenia RE v spojitosti so vstupom SR do Rady Európy. Chceme, aby sa naši experti oveľa aktívnejšie zúčastňovali na príprave nových dokumentov a právnych noriem v Rade Európy, hlavne tých, ktoré riešia problematiku ochrany práv príslušníkov národnostných menšín. Vláda pripraví analýzu predpokladov pristúpenia SR k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov a k Európskej charte miestnych samospráv.
Vláda si je vedomá toho, že každý úspešný počin štátu v oblasti multilaterálnej diplomacie je závislý aj od celého spektra harmonických bilaterálnych vzťahov najmä s bezprostredným
okolím. Vláda má záujem na formovaní vzťahov so susednými štátmi v duchu modernej európskej spolupráce. Slovensko bude vystupovať ako spoľahlivý a kooperujúci partner. Podobný prístup očakávame aj od svojich susedov. Sme presvedčení, že takýto typ spolupráce prinesie dvojaký úžitok. Zmobilizuje skrytý potenciál bilaterálnych vzťahov a vytvorí priaznivé podmienky pre dôveryhodné zapojenie sa stredoeurópskych krajín do procesu zjednocovania Európy. V tomto zmysle chápeme aj iniciatívu EÚ Pakt stability, ktorá pri rešpektovaní záujmov zúčastnených štátov a pri širšom chápaní problému stability v našom regióne, môže prispieť k vytvoreniu politických predpokladov na začlenenie krajín Strednej Európy do Európskej únie. Sme si vedomí, že súčasťou európskej stability je aj uspokojivé riešenie otázok postavenia osôb patriacich k národnostným menšinám. Mimoriadnu pozornosť budeme venovať spolupráci najmä s podobne transformujúcimi sa susedmi - Českou republikou, Poľskom a Maďarskom. Doterajší význam vzťahov s Rakúskom sa ešte zvýši po nedávnom rozhodnutí o podmienkach pristúpenia Rakúska k EÚ. Veľmi nám záleží na spolupráci s Ukrajinou a na úspešnom priebehu transformácie v tejto významnej európskej krajine.
Vláda sa bude usilovať o vzájomne výhodné vzťahy a vysokú úroveň politického dialógu aj s ďalšími európskymi štátmi. Máme záujem na prehĺbení a zintenzívnení spolupráce s USA a Kanadou, aj s cieľom posilňovať transatlantický rozmer zahraničnej politiky SR. Slovenská republika má rovnako záujem na udržiavaní dobrých vzťahov všestrannej spolupráce s Ruskou federáciou. V ekonomickej oblasti bude vláda vytvárať vhodné podmienky pre rozvíjanie spolupráce najmä s krajinami G - 7 a OECD, pričom zvýšená pozornosť bude venovaná dynamicky sa rozvíjajúcej pacifickej oblasti. Trvalou úlohou našej diplomacie je vyhľadávať možnosti konkrétnej ekonomickej spolupráce aj v iných častiach sveta.
Väčšia angažovanosť nástrojov slovenskej diplomacie a užšia koordinácia s hospodárskymi rezortami v oblasti presadzovania ekonomických záujmov Slovenskej republiky v zahraničí sa musí stať výraznou črtou nášho úsilia v nasledujúcom období. Plnohodnotné presadzovanie záujmov Slovenskej republiky v zahraničí je možné len za predpokladu dobudovania profesionálne zdatnej zahraničnej služby, vrátane obsadenia vedúcich našich diplomatických misií v zahraničí.
Trvalou úlohou vlády je poskytovať zahraničiu objektívne informácie o vývoji v krajine, zintenzívniť komunikáciu s partnermi. Vláda potvrdzuje potrebu rozvíjať čo najintenzívnejšie kontakty s krajanmi, ktorí žijú v zahraničí.
Vláda bude dôsledne zabezpečovať koordináciu zahraničnopolitických aktivít v rámci svojho pôsobenia, ale zároveň je pripravená k úzkej koordinácii s Národnou radou Slovenskej republiky a s Prezidentom Slovenskej republiky, aby sa tak mohli naplno využiť najvyššie ústavné orgány štátu v záujme upevňovania medzinárodného postavenia Slovenska. Treba si uvedomiť, že čím je štát menší, tým konzistentnejšia, previazanejšia a profesionálne pripravenejšia musí byť jeho zahraničná politika, aby sa mohol pevnejšie uchytiť v pradive medzinárodných vzťahov.
Vláda je presvedčená, že pri sebavedomom uplatňovaní zahranično - politických záujmov nášho štátu si nemusíme pomáhať vytváraním atmosféry ohrozenia či obrazu nepriateľov. V zahraničnej politike chceme a budeme riešiť problémy vecne, profesionálne, s pocitom najvyššej zodpovednosti za osudy nového štátu.
Záver
Vláda predkladá svoje programové vyhlásenie s vedomím šesťmesačného mandátu. Z jeho obsahu je jasné, že nebude uskutočňovať na efekt vypočítanú predvolebnú politiku. Nebude odkladať dôležité rozhodnutia. Naopak, vytvorí podmienky pre zdynamizovanie nezvratných premien, ktorých cieľom je politická stabilita, ekonomická prosperita a slobodná činorodá občianska spoločnosť.
Vládna koalícia sama iniciovala predčasné parlamentné voľby. Neučinila tak ani z vypočítavosti, ani zo strachu zo zodpovednosti. Vláda je presvedčená, že v priebehu tohoto krátkeho obdobia môže ukázať občanovi Slovenskej republiky alternatívu vládnutia - takú, ktorá sa vyvaruje konfrontačným silovým prvkom v politike a zvýši tým vážnosť štátu aj navonok. Veríme vo vzrastajúcu silu občianskej demokratickej spoločnosti a sme presvedčení, že v dňoch parlamentných volieb sa budeme môcť občanovi - voličovi pozrieť priamo do očí a s pokojom prijať jeho rozhodnutie. Predtým však chceme vyzvať všetkých občanov k spoločnej práci v prospech Slovenskej republiky.
Predseda vlády Slovenskej republiky
Bratislava 11. apríla 1994 K číslu: 1361/1994
Vážený pán predseda,
pri spracovaní textu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky výpočtovou technikou došlo v niektorých prípadoch k technickým chybám. Prosím, aby ste ich prijali ako erráta k predloženému textu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré Vám bolo doručené 6. apríla 1994 a oboznámili s nimi poslancov pred začatím schôdze Národnej rady Slovenskej republiky 12. apríla 1994.
Ide o tieto erráta:
str. 2 posledná veta správne znie... V tejto súvislosti
treba pripomenúť, že odmietnutie členov predchádzajúceho vládneho kabinetu a štátnych tajomníkov zotrvať vo funkcii až do vymenovania novej vlády bolo neobvyklé a vymykalo sa zvyklostiam, ktoré sa uplatňujú v demokratických krajinách.
str. 16 v treťom odseku... počas obdobia svojho mandátu návrh zásad zákona o dráhach,...
str. 19 na konci časti zahranično-ekonomická politika sa dopĺňa text... a ostatnými susednými štátmi.
str. 24 v treťom odseku sa mení text... pre rok 1994 sa plánovalo použiť už len 15, 7 mld Sk,...
str. 32 z časti Národnostná politika sa celá veta v druhom odseku začínajúca slovami... Na druhej strane očakáva plnenie..., presúva na str. 33 za prvý odsek.
str. 39 v časti Bezpečnosť a obrana v prvom odseku sa dopĺňa... národnej bezpečnosti SR, Obrannú doktrínu SR, Strategickú koncepciu obrany SR...
S pozdravom
Vážený pán
Ivan Gašparovič
predseda Národnej rady
Slovenskej republiky
Bratislava
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY X. volebné obdobie
Číslo: 820/1994
461a Spoločná správa
výborov Národnej rady Slovenskej republiky (okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky) o výsledkoch prerokovania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky (tlač 461)
Vláda Slovenskej republiky, vymenovaná prezidentom Slovenskej republiky 16. marca 1994, pod vedením svojho predsedu Jozefa Moravčíka predložila 6. apríla 1994 Národnej rade Slovenskej republiky, podľa Ústavy Slovenskej republiky Čl. 113, svoje programové vyhlásenie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 849 zo 7. apríla 1994 pridelil Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky (okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky) na prerokovanie do 11. apríla 1994.
Súčasne určil ako príslušný Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý
spracuje správu o výsledku prerokovania a pripraví návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Členovia Národohospodárskeho a rozpočtového výboru Národnej rady Slovenskej republiky súhlasili s tým, aby spoločným spravodajcom výborov bol podpredseda výboru Jozef Košnár.
A. Priebeh a výsledok prerokovania
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky prerokovalo v určenom termíne, t. j. do 11. apríla 1994 deväť výborov Národnej rady Slovenskej republiky ako tlač č. 461. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu materiál do určeného termínu neprerokoval. (Uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre privatizáciu bude predložené dodatočne. )
a/ Tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky
súhlasili s predloženým Programovým vyhlásením vlády
Slovenskej republiky s určitými pripomienkami a
odporučili vysloviť vláde Slovenskej republiky dôveru:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.
b/ Šesť výborov Národnej rady Slovenskej republiky neprijalo uznesenie o výsledku prerokovania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, pretože podľa § 48 ods. 1 zákona SNR č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov
nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výborov, a to:
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky
(počet členov výboru 12, prítomných 8, za návrh uznesenia hlasovali 3 poslanci, proti nebol nikto, 5 poslancov sa zdržalo hlasovania);
Národohospodársky a rozpočtový výbor Národnej rady Slovenskej republiky
(počet členov výboru 16, prítomných 15, za návrh uznesenia hlasovalo 8 poslancov, proti hlasovalo 5 poslancov, hlasovania sa zdržali 2 poslanci);
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci
oblasť sociálnej politiky (počet členov výboru 17, prítomných 10, za návrh uznesenia hlasovalo 6 poslancov, proti návrhu nehlasoval nikto, hlasovania sa zdržali 4 poslanci),
oblasť zdravotníckej starostlivosti (počet členov výboru 17, prítomných 10, za návrh uznesenia hlasovalo 7, proti navrhnú nehlasoval nikto, 3 poslanci sa zdržali hlasovania);
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
(počet členov výboru 20, prítomných 14, za návrh uznesenia hlasovalo 6, proti návrhu nehlasoval nikto, 8 poslancov sa zdržalo hlasovania);
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti
(počet členov výboru 16, prítomných 13, za návrh uznesenia hlasovalo 8, proti návrhu hlasovali 2, hlasovania sa zdržali 3 poslanci);
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť
(počet členov výboru 16, prítomných 14, za návrh uznesenia hlasovalo 8, proti návrhu nehlasoval nikto, 6 poslancov sa zdržalo hlasovania).
B. Odporúčania výborov pre Národnú radu Slovenskej republiky
1. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu a kultúru
žiada
vládu Slovenskej republiky, aby zosúladila plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 1994 s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky z hľadiska vecného aj časového, s rešpektovaním plánovaných termínov zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky a predložila ho Národnej rade Slovenskej republiky na vedomie.
2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo
odporúča
vláde Slovenskej republiky
a/ upresniť základné priority s časovým harmonogramom ich realizácie,
b/ uložiť ministrom vlády Slovenskej republiky spracovať harmonogram riešenia úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky,
c/ pokračovať v realizácii "Koncepcie a zásadách pôdohospodárskej politiky", schválenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 12. júla 1993, v rozsahu danom časovým obdobím pôsobenia vlády a v ekonomických rámcoch stanovených v štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994,
d/ prioritne riešiť problém obnovy finančných tokov, druhotnej platobnej neschopnosti podnikov tak urýchleným uplatnením konkrétnych krokov v legislatíve, ako aj v zabezpečení účinnosti priebehu súdneho konania v obchodných veciach a konkurzných konaniach,
e/ v súlade s prioritným postavením poľnohospodárstva a so zámerom zachovania kontinuity koncepčných krokov do konca X. volebného obdobia (september 1994), vypracovať návrh na financovanie poľnohospodárstva v ďalšom období, ako podklad pre návrh štátneho rozpočtu na rok 1995,
f/ zracionalizovať a zefektívniť vzťah Slovenského pozemkového fondu k majetku, ktorý fond spravuje, predovšetkým z pohľadu hospodárneho využívania zvereného majetku a jeho adekvátnej ekonomickej efektívnosti a dôsledne realizovať v praxi rovnocennosť podmienok pre všetky subjekty poľnohospodárskej prvovýroby bez ohľadu na vlastnícke formy,
g/ posilniť štruktúru štátnej správy lesného hospodárstva a zabezpečiť jej mobilnosť,
h/ v nadväznosti na nové organizačné usporiadanie lesníctva vytvoriť funkčný riadiaci systém, s ohľadom na dlhoročný výrobný cyklus v lesnom hospodárstve,
i/ vytvoriť legislatívne podmienky na ekonomické prepojenie pestovania a hospodárskeho využívania lesa,
j/ vytvárať legislatívne opatrenia na ochranu domáceho trhu s potravinami,
k/ predložiť Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie a schválenie "Vodohospodársku koncepciu".
3. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody
žiada
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
1. vypracovať zásady zákona o obratovom fonde životného prostredia s termínom 30. júna 1994,
2. podať výboru písomnú informáciu o činnosti Slovenskej agentúry životného prostredia s termínom 31. mája 1994.
Bratislava 11. apríla 1994
JUDr. Milan Sečánsky v. r. predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR
JUDr. Ladislav Polka v. r. predseda Výboru NR SR pre petície, právnu ochranu a bezpečnosť
Prof. Ing. Jozef Košnár, DrSc. v. r. podpredseda Národohospodárskeho a rozpočtového výboru NR SR
Doc. PhDr. Ivan Laluha, CSc. v. r. predseda Zahraničného výboru NR SR
JUDr. Ernö Rózsa v. r. predseda Výboru NR SR pre životné prostredia a ochranu prírody
Doc. Štefan Kvietik v. r. poverený riadením Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu a kultúru
Ing. Peter Tomeček v. r. predseda Výboru NR SR pre privatizáciu
MVDr. Bohumil Kačmár v. r. podpredseda Výboru NR SR pre poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo
Jozef Rea v. r. predseda Výboru NR SR pre štátnu správu, územnú samosprávu a národnosti
Ing. Bohumil Chmelík v. r. predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo a sociálne veci
Návrh Uznesenie
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z... apríla 1994 číslo...
k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky
A. konštatuje, že
1. vláda Slovenskej republiky v súlade s Ústavou Slovenskej republiky Čl. 113 predložila v stanovenom termíne Národnej rade Slovenskej republiky Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a požiadala ju o vyslovenie dôvery,
2. výbory Národnej rady Slovenskej republiky (okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky) prerokovali Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky s osobitným zreteľom na príslušné oblasti;
B. schvaľuje
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky z apríla 1994;
C. vyslovuje dôveru
vláde Slovenskej republiky;
D. žiada
vládu Slovenskej republiky
1. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky nový legislatívny plán vlády na I. polrok 1994 s rešpektovaním termínov schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky,
2. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky s dostatočným časovým predstihom navrhované opatrenia v oblasti nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti, transformácie sociálnej sféry a humanizácie starostlivosti o zdravotne postihnutých a starých občanov;
E. odporúča
vláde Slovenskej republiky
1. upresniť priority a spracovať harmonogram riešenia úloh v jednotlivých rezortoch, vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky,
2. pokračovať v realizácii Koncepcie a zásad pôdohospodárskej politiky, schválenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky z 12. júla 1993 č. 251,
3. predložiť Národnej rade Slovenskej republiky na prerokovanie a schválenie Vodohospodársku koncepciu.
Bratislava apríl 1994