Digitálna knižnica

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. volebné obdobie

433

Písomné odpovede

členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané

predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky

do 30. septembra 2003

Bratislava október 2003

Zoznam

písomných odpovedí na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 30. septembra 2003

1. Odpoveď podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky D. Lipšica na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky S. Zuba vo veci zachovania Okresného súdu v meste Ružomberok

2. Odpoveď podpredsedu vlády Slovenskej republiky P. Csákyho na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Ševca vo veci boja proti snahám dílerov drog a narkotík preniknúť do základných škôl

3. Odpoveď podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky D. Lipšica na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Hrdličku vo veci zrýchlenia postupu jednorázového odškodňovania aktívnych účastníkov odboja a vdov po účastníkoch odboja

4.Odpoveď podpredsedu vlády Slovenskej republiky P. Csákyho na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky D. Čaploviča vo veci riešenia rómskej problematiky v okrese Senica

5.Odpoveď podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky I. Mikloša na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky D. Čaploviča vo veci zastavenia likvidačnej politiky financovania kultúry

6. Odpoveď ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky P. Prokopoviča na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky B. Brestenskej vo veci podania informácie o stratégií budovania lokálnej infraštruktúry a poskytovania on line služieb občanovi a plánovaných finančných prostriedkov na on line služby zo štrukturálnych fondov

7.Odpoveď ministra školstva Slovenskej republiky M. Fronca na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky V. Ďaďa vo veci poplatkov za štúdium na vysoké školy

8.Odpoveď ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky E. Kukana na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky G. Krajčiho vo veci prepustenia pplk. Ing. A. Danečka zo služieb Vojenskej spravodajskej služby Ministerstva obrany Slovenskej republiky

9.Odpoveď ministra vnútra Slovenskej republiky V. Palka na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Gaľu vo veci znovu prijatia Matúša Liptáka z Prešova do Policajného zboru Slovenskej republiky

10. Odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky M. Dzurindu na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky I. Hoptu vo veci ohrozenia existencie materských školy záujmových umeleckých škôl a ďalších školských zariadení v súvislosti s návrhom zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve

11. Odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky M. Dzurindu na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky í. Hoptu vo veci financovania výskumných agentúr zaoberajúcich sa prieskumom predvolebných preferencií politických strán

12. Odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky M. Dzurindu na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky D. Čaploviča vo veci postavenia Múzea židovskej kultúry a pamätníka holokaustu v Bratislave

13. Odpoveď ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zs. Simona na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky G. Krajčiho vo veci výberového konania na štátnozamestnanecké miesto „štátny radca" na Ministerstve pôdohospodárstva Slovenskej republiky

1.Odpoveď podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky D. Lipšica na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky S. Zuba vo veci zachovania Okresného súdu v meste Ružomberok

Podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

Bratislava dňa 7.10.2003

Číslo : 12350/2003-10/40

Vážený pán poslanec,

návrh optimalizácie súdnej sústavy má perspektívne riešiť dobudovanie funkčnej trojstupňovej sústavy súdov v Slovenskej republike.

Jeho základným deťom je dosiahnuť taký stav, aby okresné súdy ako prvostupňové . skutočne rozhodovali o všetkých prvostupňových veciach v Slovenskej republike, čim sa potom dnešné krajské súdy stanú výlučne odvolacími súdmi, teda súdmi, ktoré budú rozhodovať v rozhodnutiach súdov prvého stupňa, voči ktorým bolo podané odvolanie-riadny opravný prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa potom môže stať súdom dovolacim, teda tým súdom, ktorý bude rozhodovať o mimoriadnych opravných prostriedkoch, ktorými sú dovolania, mimoriadne dovolania a sťažnosti pre porušenie zákona, a bude vykonávať zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť v Slovenskej republike.

Aby bolo možné dosiahnuť tento stav, je potrebné vybudovať sieť všetkých obvodných súdov, ktoré budú schopné prevziať všetku prvostupňovú agendu. Okresný súd v Ružomberku sa nachádza geograficky veľmi blízko Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši. Pokiaľ ide o dôvody historicko-politické., z pohľadu histórie súdov sú obidva súdy porovnateľné. V Ružomberku bol už v roku 1849 Okresný zborový súd U. triedy a od roku 1859 do roku 1960 tu bol Okresný súd, ktorý bol v roku 1960 zrušený a opäť založený v roku 1996. V meste Liptovský Mikuláš bol Okresný zborový súd od roku 1851 a Okresný súd od roku 1859 až dodnes. Porovnania iných hľadísk pre rozhodovanie, ktorý súd treba zachovať a dobudovať je však už v prospech Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši.

Okres Ružomberok mal v čase spracovania návrhu optimalizácie súdnej sústavy 59.255 obyvateľov, pričom v roku 1998 mal 59.856 obyvateľov a počet obyvateľov v ňom z roka na rok klesá. Na 1.000 obyvateľov ročne pripadá 207 návrhov na začatie súdneho konania, v roku 1998 to bolo 153 návrhov. Na súde je 7 sudcov.

Okres Liptovský Mikuláš má 73.817 obyvateľov, v roku 1998 mal 74.689 obyvateľov a aj jeho počet obyvateľov z roka na rok klesá. Na 1.000 obyvateľov tohto okresu ročne prípadá 165 návrhov na začatie súdneho konania a v roku 1998 to bolo 162 návrhov ročne. Na súde je 10 sudcov. Vzdialenosť medzi súdmi je minimálna.

Vyžitie budov:

Terajšiu budovu Okresného súdu v Ružomberku bude možné a vhodné využiť pre potreby väzenstva, za činnosť ktorého nesie zodpovednosť Ministerstvo .spravodlivosti Slovenskej republiky. Bez stavebných úprav nie je možné prijatie väčšieho počtu sudcov a zamestnancov. Budova Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši má už dnes vytvorenú kapacitu pre prijatie väčšieho počtu sudcov a zamestnancov • súdu a . zároveň prokurátorov a zamestnancov okresnej prokuratúry.

Zrejme z týchto dôvodov prvý návrh Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, v ktorom sa uvažovalo o zachovaní Okresného súdu v Ružomberku a o zrušení Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši nezískal podporu a na základe toho bol prehodnotený.

Návrh optimalizácie súdnej sústavy bol s pripomienkami prijatými na rokovaní vlády Slovenskej republiky prijatý a uznesením č.715 zo dňa 16. júla 2003 bolo. podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti uložené, aby predložil na rokovanie vlády návrh právnych predpisov, ktoré je potrebné novelizovať v súvislosti so schválenou optimalizáciou súdnej sústavy do 31. decembra 2003. Návrh bol schválený tak, že sídlom Obvodného súdu bude Liptovský Mikuláš.

S pozdravom

Vážený pán

Samuel Zuba

poslanec

Národnej rady

Slovenskej republiky

2.Odpoveď podpredsedu vlády Slovenskej republiky P. Csákyho na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Ševca vo veci boja proti snahám dílerov drog a narkotík preniknúť do základných škôl

Vážený pán poslanec,

v súlade s ust. § 130 ods. 1 zák. č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Vám zasielam odpoveď na Vašu interpeláciu vo veci novelizácie programu Vlády SR v oblasti boja proti drogám, zamedzenia snáh dílerov preniknúť do základných škôl a účinnejšieho zapojenia do riešenia drogovej problematiky rodiny, školy, spoločenských organizácií, ale aj politických strán.

Užívanie drog sa stalo jedným z najvážnejších celospoločenských problémov, a to nielen z dôvodu, že drogy poškodzujú zdravie a kvalitu života samotných užívateľov, naviac negatívne zdravotné, sociálne, ekonomické a v neposlednej miere bezpečnostné riziká ktoré na seba drogy viažu, majú dopad na celú spoločnosť. I keď to nerád konštatujem, na Slovensku, podobne ako v ostatných Európskych krajinách stále stúpa počet osôb závislých na drogách, zvyšuje sa počet osôb chorých (najmä chorobami prenášajúcimi sa krvou), zvyšuje sa počet trestných činov, či už priamych tzv. drogových trestných činov (napr. pašovanie, nedovolená výroba, prechovávanie, distribúcia), ale aj ostatných trestných činov zameraných na získanie finančných prostriedkov na nákup omamných a psychotropných látok

Vláda SR uvedomujúc si nebezpečenstvo drog a ich negatívny dopad na spoločnosť zriadila ešte v roku 1995 Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog (ďalej len „ Výbor"), ako svoj poradný, koordinačný, iniciatívny a kontrolný orgán vo veciach protidrogovej politiky. Členmi Výboru sú ministri tých rezortov, ktorých sa problematika zneužívania drog buď priamo dotýka, alebo zneužívanie drog súvisí s predmetom ich činnosti, či už vo forme protidrogovej prevencie, liečby drogovo závislých osôb, resocializácie preliečených drogovo závislých ako aj samotnej represie. Vláda SR súčasne so zriadením Výboru, v záujme jednotného postupu boja proti drogám, prijala Národný program boja proti drogám do roku 1998 a v roku 1999 Národný program boja proti drogám do roku 2003 s výhľadom do roku 2008. Vyhodnotenie plnenia Národného programu boja proti drogám je podľa uznesenia NR SR č. 291 z 12. mája 1999 každoročne predkladané NR SR, spolu s konkrétnymi úlohami rezortov na príslušný rok, zohľadňujúcimi potrebu riešenia podľa akútneho stavu na drogovej scéne. V súčasnosti sa pripravuje nová koncepcia protidrogovej politiky, kde budú zapracované ipripomienky vznesené pri prerokovávaní Súhrnnej správy Národného programu boja proti drogám a jeho aktualizácie na r. 2004 vo výboroch NR SR. Jedná sa najmä o pripomienky súvisiace s poznatkami poslancov v oblasti užívania drog za volantom, v športe, zneužívanie tzv. inhalačných drog a pod. Táto nová koncepcia bude po pripomienkovom konaní a následnom schválení vládou SR predložená NR SR

Na podporu financovania protidrogových aktivít právnických osôb a fyzických osôb bol zákonom NR SR č. 381/1996 Z. z. zriadený Protidrogový fond, ktorý je finančne podporovaný zo štátneho rozpočtu vo výške cca 50 miliónov Sk, každoročne. Z fondu sú podporované i aktivity mimovládnych organizácií. Samotný fond je právnická osoba. O poskytovaní prostriedkov rozhoduje rada fondu, ktorej som predsedom titulu výkonu funkcie podpredsedu vlády SR a predsedu Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog.

Ku konkrétnej časti interpelácie dotýkajúcej sa rezortu školstva uvádzam :

ťažiskovou činnosťou boja proti drogám v rezorte školstva je prevencia. Preventívna činnosť smeruje predovšetkým do oblasti informovania žiakov o drogách najmä o ich škodlivosti. Na všetkých základných a stredných školách bola zavedená cielená výchova a vzdelávanie v oblasti prevencie drogových závislostí a to najmä v predmetoch etickej výchovy, občianskej náuky, prvouky,

prírodovedy, dejepisu a chémie. V materských školách sa realizovali programy zamerané na vytváranie zdravého životného štýlu detí predškolského veku zodpovedajúce veku maloletých ako napr. Zlaté jabĺčko, Krok za krokom, Upevňovanie telesného a duševného zdravia detí predškolského veku. MŠ a ZŠ sa zapojili i do projektu „Školy podporujúce zdravie " realizovaného v súlade s odporučením Svetovej zdravotníckej organizácie, realizujú rôzne preventívne programy a špeciálne vzdelávacie programy na prevenciu drogových závislostí cielené na účinné využívanie voľného času a organizovanie voľnočasových aktivít detí, tak aby nemali priestor na rôzne aktivity bez dozoru dospelých začínajúce experimentovaním s drogami, následne ich užívaním, častokrát zavŕšené rozmanitou trestnou činnosťou.

Úlohy a aktuálne otázky prevencie v rezorte školstva sú zapracovávané do Pedagogicko-organizačných pokynov pre školy a školské zariadenia a orgány verejnej správy v školstve každoročne. Každá škola má v školskom poriadku okrem iného i striktný zákaz užívania drog, nosenia drog do školy, pod sankciou zníženia známky zo správania. Ojedinele vyskytujúce prípady sa riešia v spolupráci triedny učiteľ, rodič, riaditeľ, odbor sociálnych vecí príslušného okresného úradu. Ak je podozrenie, že dieťa vyskúšalo drogu podrobí sa psychologickým vyšetreniam s možným následným umiestnením v reedukačnom zariadení. Na školách pracujú tzv, koordinátori preventívnych činností a mnohé informácie získavajú deti prostredníctvom školského parlamentu. Tento prístup pedagógov so zapojením rovesníkov hodnotím pozitívne.

Díleri drog do škôl nemajú prístup; školy sa po začatí vyučovania uzamykajú, do areálov škôl nemajú prístup cudzie osoby. Podľa našich poznatkov riaditeľa škôl spolupracujú i s príslušnými oddeleniami policajného zboru a v prípade, zistenia, že v okolí školy niekto ponúka drogy, príslušníci bez problémov zasiahnu. Nevylučujem občasne sa vyskytnúci prípad, že dieťa prinesie drogu do školy, ale ako vyššie uvádzam takéto prípady sa vyskytnú zriedka a nedá sa im dosť dobre zabrániť. Škola by musela pri vstupe žiakov zabezpečiť kontrolu tašiek, čo sa robí celkom výnimočne a v odôvodnených prípadoch (podozrenie z krádeže a pod). Pozitívne hodnotím i priamu spoluprácu riaditeľov škôl s oddeleniami policajného zboru. Príslušníci v rámci prevencie drogových závislostí dobrovoľne prednášajú na školách protidrogovú problematiku znázornenými ukážkami vzoriek drog a poukazujú na škodlivosť užívania drog v nadväznosti na trestnú činnosť páchanú pod vplyvom drog alebo za účelom získania drog.

Rezort školstva má vybudovanú sieť špeciálnych výchovných a poradenských zariadení, ktoré taktiež v spolupráci s rodinou plnia úlohy pri ochrane deti pred sociálno-patologickými javmi, poskytujú odborné služby v oblasti výchovného poradenstva a plnia úlohy v oblasti odbornej pedagogickej a psychologickej diagnostiky.

K Vášmu návrhu účinnejšie zapojiť do riešenia problému drog aj politické strany Vám odporúčam obrátiť sa priamo na jednotlivé politické strany. Každá konštruktívna iniciatíva je v tomto smere vítaná.

S úctou

Vážený pán

Ing. Jozef ŠEVC, CSc

poslanec

Národná rada SR

Bratislava

3.Odpoveď podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky D. Lipšica na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Hrdličku vo veci zrýchlenia postupu jednorázového odškodňovania aktívnych účastníkov odboja a vdov po účastníkoch odboja

Podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

Bratislava 9.10.2003

Číslo: 12350/2003-54/237

Vážený pán poslanec,

na Vašu písomnú interpeláciu, obdržanú dňa 25.9.2003 ohľadne počtu osôb odškodnených podľa zákona číslo 305/1999 Z.z. v znení zákona číslo 126/2002 Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov a podľa zákona číslo 105/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945, ako aj o opatreniach, prijatých na urýchlenie odškodňovania, vrátane opatrení na včasnú a presnú evidenciu žiadostí, doručených na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, si Vám dovoľujem zaslať túto odpoveď.

Do 30.9.2003 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky meritórne vybavilo 8 991 žiadostí o odškodnenie podľa zákona číslo 305/1999 Z.z. v znení zákona číslo 126/2002 Z.z. a 5 429 žiadostí o poskytnutie jednorazového finančného príspevku podľa zákona číslo 105/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o množstvo žiadostí, ktoré zostáva na meritórne posúdenie, poznamenávam, že ich evidovanie v podateľni Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky doposiaľ naďalej prebieha a z uvedeného dôvodu v súčasnosti ešte nie je možné upresniť ich konečný počet. Aby sa však evidovanie žiadostí nepredlžovalo, podateľňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky bola posilnená o dve pracovníčky, vrátane potrebného materiálneho vybavenia. Aj uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 790 z 21. augusta 2003, bol schválený návrh opatrení, smerujúcich k urýchleniu realizácie odškodňovania podľa zákona číslo 105/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v týchto dňoch ukončilo výber 40 osôb, ktoré budú vypomáhať pri realizácie tejto agendy. V tejto súvislosti však nemožno opomenúť skutočnosť, že predkladacia správa k poslaneckému návrhu zákona číslo 105/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, predpokladala približne 20 000 oprávnených osôb na odškodnenie. Po dvojnásobnej novelizácii uvedeného zákona zákonom číslo 439/2002 Z.z. s účinnosťou od 1.9.2002 a zákonom číslo 443/2002 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2003, sa počet oprávnených osôb na poskytnutie jednorazového finančného

príspevku zvýšil na približne 53 000. Táto skutočnosť mala za následok zvýšenie počtu žiadostí o odškodnenie o 165 %. Súčasne je narušená i plynulosť vybavovania odškodňovacej agendy, keďže značné percento žiadostí, napadnutých na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v prvých dňoch účinnosti zákona číslo 105/2002 Z.z. v dôsledku dvojnásobnej novelizácie citovaného zákona, bolo možné meritóme vybaviť až po 1.9.2002, resp. po 1.1.2003. Meritóme vybavovanie žiadostí je sťažované aj tým, že žiadosti žiadateľov neobsahujú vždy potrebné údaje a nie sú v každom prípade doložené príslušnými dokladmi. Na odstránenie týchto nedostatkov sú žiadatelia Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky písomne vyzývaní, čím je ovplyvnená dĺžka odškodňovacieho konania.

Vážený pán poslanec, dovoľujem si Vás uistiť, že odškodňovacej agende Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky venuje náležitú pozornosť a pracovníci odboru rehabilitácií a odškodňovania pristupujú k vybavovaniu tejto agendy s pinou zodpovednosťou.

S úctou

Vážený pán

Jozef Hrdlička

poslanec Národnej rady

Slovenskej republiky

Bratislava

4.Odpoveď podpredsedu vlády Slovenskej republiky P. Csákyho na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky D. Čaploviča vo veci riešenia rómskej problematiky v okrese Senica

Podpredseda vlády Slovenskej republiky

Pál Csáky

V Bratislave, 1. 10.2003

Číslo: 4489/03-CSY

Vec: Odpoveď podpredsedu vlády SR pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Caploviča na podpredsedu vlády SR Pála Csákyho vo veci riešenia rómskej problematiky v okrese Senica

Vážený pán poslanec,

riešením problematiky rómskej národnostnej menšiny sa vláda SR zaoberá ako jednou z priorít. Uvedená problematika je rozsahom veľmi náročná a nie je možné rovnakou intenzitou venovať sa všetkým okresom, kde žijú rómske komunity i s prihliadnutím na personálne kapacity a potrebné finančné zdroje. Všetky doteraz prijaté uznesenia vlády SR, koncipované programy sekretariátom splnomocnenkyne vlády SR majú celoslovenskú pôsobnosť a je možné zapojiť sa do ich realizácie. Vzhľadom k rozsahu problémov je pozornosť venovaná prednostne krajom Košice, Prešov, Banská Bystrica, kde sa nachádza najväčší počet obytných zoskupení na nízkom sociokultúrnom stupni - rómske osady, ktorých je celkovo na Slovensku 620 s počtom obyvateľov 140 000, s čoho 50 %- tný podiel predstavujú deti do 15 rokov. Pozornosť im je venovaná i z dôvodu, že existujú rómske osady bez zabezpečenia základných životných podmienok ich obyvateľov, akými sú pitná voda, rozvod elektrickej energie, absencia prístupových komunikácii, kanalizácie.

Váž. pán

Dušan Čaplovič

poslanec NR SR Bratislava

Co.: Pavol Hrušovský

predseda NR SR

Uspokojovanie potrieb bývania sociálne odkázaných obyvateľov žijúcich v rómskych osadách predstavuje otvorený problém vzhľadom ku skutočnosti, že úroveň ich obydlí v drvivej väčšine je hlboko pod štandardom úrovne bývania majoritnej časti.

Vážený pán poslanec, oceňujeme Vašu snahu o privolanie pozornosti okresom na Záhorí, kde rómske obyvateľstvo žije v prevažnej väčšine integrovaným spôsobom života a v uplynulom období finančné prostriedky formou štátnej dotácie obdržali obce Kúty 1 400 000 Sk na vybudovanie vodovodu, Jablonica na zakúpenie unimobunky, Plavecký Štvrtok na vysporiadanie problémov v rómskej osade, obce Kuklov, Čáry, Štefanov na kontrolu pitnej vody v obciach, Štefanov na rekvalifikačný kurz pre rómske ženy, odbor ošetrovateľka.

Vážený pán poslanec, Vašu žiadosť o zorganizovanie stretnutia s cieľom prijatia ďalších postupov rád sprostredkujem prostredníctvom splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity pani Kláry Orgovánovej.

S úctou

Ivan Mikloš

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

Bratislava 15. októbra 2003

Číslo: 3590/2003-KM

Vážený pán poslanec,

v zmysle § 130 Rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Vám zasielam nasledovnú odpoveď na Vašu interpeláciu.

Limity výdavkov rozpočtovej kapitoly MK SR obdobne ako ostatných rozpočtových kapitol sú v návrhu rozpočtu štátneho rozpočtu na rok 2004 navrhované v súlade so zdrojovými možnosťami štátneho rozpočtu na rok 2004 tak, aby umožnili fungovanie rozpočtovej kapitoly a plnenie jej základných funkcií.

Kultúrne organizácie prešli podľa zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobnosti z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky do samosprávnej pôsobnosti obce a vyšších územných celkov k l. aprílu 2002 z pôsobnosti krajských úradov. S prechodom zriaďovateľskej pôsobnosti boli presunuté aj finančné prostriedky rozpočtované pre úsek kultúry.

Návrh rozpočtu na rok 2004 pre kultúrne inštitúcie hospodáriace ako príspevkové organizácie v pôsobnosti vyšších územných celkov je oproti roku 2003 zvýšený o 55 800 tis. Sk. V roku 2003 bol schválený rozpočet bežných výdavkov v sume 778 400 tis. Sk, na rok 2004 sa navrhuje rozpočet v sume 834 200 tis. Sk, čo je zvýšenie o 7,2 %. Vzhľadom na to, že tieto organizácie hospodária príspevkovou formou, je na rozhodnutí zriaďovateľa, ktorú časť rozpočtu organizácie posilní a ktorú si vykryje z príjmov získaných vlastnou činnosťou.

V roku 2004 sa navrhuje poskytnúť dotácie na bežné a kapitálové výdavky pre vyššie územné celky bez účelového určenia. Týmto vzniká priestor pre samosprávne kraje na určenie a riešenie priorít v rámci ich pôsobnosti.

Dotácia na úseku kultúry v pôsobnosti obcí v návrhu na rok 2004 sa rozpočtuje v sume 54 100 tis. Sk

Limity výdavkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry SR sú na rok 2004 navrhované v celkovej výške 3 226 270 tis. Sk, z toho bežné výdavky v sume 2 929 850 tis. Sk a kapitálové výdavky v sume 296 420 tis. Sk. Bežné výdavky sú oproti schválenému rozpočtu na rok 2003 vyššie o 346 372 tis. Sk a kapitálové výdavky nižšie o 491 775 tis. Sk. V rámci zdrojových možnosti štátneho rozpočtu sú v navrhovanom limite výdavkov na rok 2004 zapracované aj finančné prostriedky v sume 150 000 tis. Sk na projekt „ Obnovme svoj dom ". Na raste bežných výdavkov sa podieľajú v rámci priorít zapracované výdavky na podporu knižnej kultúry, podporu audiovizuálnej tvorby, prezentácia kultúry, časť výdavkov na projekt Obnovme svoj dom a transferov pre STV, SRo a TA SR vo výške 140 000 tis. Sk. K poklesu kapitálových výdavkov došlo z dôvodu ukončenia niektorých investičných akcií v rezorte ako aj z dôvodu, že na niektoré investičné akcie neboli v rámci priorít schválené finančné prostriedky.

Podľa súčasného platného zákona NR SR č.366/1999 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov si právnické osoby môžu od základu dane odpočítať hodnotu peňažných a nepeňažných darov, ak je hodnota daru aspoň 2000 Sk. V úhrne možno odpočítať najviac 2% zo základu dane. Fyzické osoby si môžu odpočítať najviac 10% zo základu dane nezníženého o nezdaniteľné časti základu dane, minimálne hodnota daru je 500 Sk. Pripravovaný zákon o daniach z príjmov ruší túto možnosť znižovania základu dane darovaním. Na druhej strane, už dnešné znenie zákona povoľuje asignáciu 1% nielen fyzickým, ale aj právnickým osobám. Tento prvok v zákone sa navrhuje ponechať.

V roku 2001 využili právnické osoby odpočítania hodnoty daru zo základu dane v úhrne vo výške 744,43 mih Sk, čo znamenalo dotácie tretiemu sektoru cez zníženie daňovej povinnosti vo výške 215,88 mil. Sk (pri sadzbe dane z príjmov 29%). Fyzické osoby si odpočítali 254,68 mih Sk, čo v daňovom vyjadrení pri priemernej sadzbe 25% znamená 63,7 mih Sk (predpokladá sa, že dary pochádzajú od osôb s vyššími príjmami). Celková hodnota darov v roku 2001 bola 2,8 mld. Sk. Z darov, ktorými si daňovníci nemohli znížiť základ dane bola zaplatená daň vo výške 442,5 mih Sk u PO a 97,6 mih Sk u FO, celkom 520,13 mih Sk. Z týchto údajov vyplýva, že daňová motivácia darcovstva nebola hlavným motivačným faktorom darovania, pretože z celkovej hodnoty poskytnutých darov štát „prispel" len sumou cca. 279,6 mih Sk, t.j. 10%. Je preto reálny predpoklad, že ani po zrušení daňovej motivácie darcovstva nedôjde k výraznejšiemu poklesu darcovstva, lebo aj dodnes až 90 % celkovej hodnoty darov, t.j. 2,5 mld. Sk, financovali donori z vlastných prostriedkov.

S pozdravom

Vážený pán

Dušan Čaplovič

poslanec Národnej rady

Slovenskej republiky

Bratislava

6.Odpoveď ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky P. Prokopoviča na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky B. Brestenskej vo veci podania informácie o stratégií budovania lokálnej infraštruktúry a poskytovania on line služieb občanovi a plánovaných finančných prostriedkov na on line služby zo štrukturálnych fondov

Pavol Prokopovič

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

Bratislava 22. októbra 2003

Číslo: 2351/M-2003

Vážená pani poslankyňa,

na Vašu interpeláciu podanú na 17. schôdzi Národnej rady SR vo veci stratégie budovania lokálnej infraštruktúry, poskytovania on-line služieb občanovi a plánovaní finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Vám oznamujem nasledovné:

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR pripravuje na rokovanie vlády SR materiál „Návrh stratégie informatizácie spoločnosti v podmienkach SR a Akčný plán", ktorý bude obsahovať aj riešenie otázok, ktoré sú predmetom Vašej interpelácie vrátane alternatívnych riešení pre sprístupnenie internetu širokej verejnosti a vybudovania siete verejných prístupových bodov.

Na Vašu otázku týkajúcu sa vyčlenenia finančných prostriedkov na poskytovanie on-line služieb občanom v budúcom roku, konštatujem, že zatiaľ nie sú v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 zabezpečené. Bude však snahou ministerstva tieto získať v priebehu roka. Čo sa týka finančného zabezpečenia zo štrukturálnych fondov Európskej únie. sú plánované finančné prostriedky vo výške 9,7 mil. EUR. Tieto budú predovšetkým využité na realizáciu projektov Informačno-komunikačných technológii.

Vážená pani poslankyňa, záverom Vám ďakujem za Váš záujem o problematiku v oblasti informatizácie spoločnosti, ktorých kompetencia prešla na Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR v tomto roku. Zároveň vyjadrujem presvedčenie, že i s prispením Vašej spolupráce v Rade vlády SR pre informatiku sa pripravované projekty budú úspešne realizovať.

S úctou

Vážená pani

Doc. RNDr. Beáta Brestenská, PhD.

poslankyňa Národnej rady SR

Národná rada Slovenskej republiky

Bratislava

Na vedomie:

Vážený pán

Pavol Hrušovský

predseda Národnej rady SR

Národná rada Slovenskej republiky

Bratislava

Vážený pán

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády SR

Úrad vlády Slovenskej republiky

Bratislava

7.Odpoveď ministra školstva Slovenskej republiky M. Fronca na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky V. Ďaďa vo veci poplatkov za štúdium na vysoké školy

MINISTER ŠKOLSTVA

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Martin FRONC

Bratislava 6. októbra 2003

Číslo: 1680/2003-sekr.

Vážený pán poslanec,

predsedom Národnej rady Slovenskej republiky mi bola odstúpená Vaša interpelácia vo veci poplatkov za štúdium na vysokých školách v Slovenskej republike. K Vašej žiadosti Vám zasielam toto stanovisko.

Pokiaľ bol uchádzač prijatý na vysokoškolské štúdium rozhodnutím dekana fakulty alebo v odvolacom konaní rektora vysokej školy, musí byť tento uchádzač o štúdium, resp. študent do p rislušného ročníka zapísaný bez akýchkoľvek ďalších podmienok. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vysoká škola nesmie prijatie na štúdium podmieniť žiadnym finančným plnením okrem poplatku za materiálne zabezpečenie prijímacieho konania.

Poskytnutie daru vysokej škole alebo fakulte fyzickou osobou alebo právnickou osobou sa nevylučuje. Zápis však nemožno podmieniť poskytnutím daru od uchádzača o vysokoškolské štúdium alebo od študenta príslušného ročníka. V prípade, že Študent podpíše darovaciu zmluvu, zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemôže darovaciu zmluvu zrušiť.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nerieši spoplatnenie štúdia na vysokých školách. Táto problematika bude predmetom ďalšej novely, ktorá bude riešiť spoplatnenie denného i externého štúdia tak, aby sa nezabránilo dostupnosti k vysokoškolskému vzdelávaniu študentom zo sociálne slabších rodín.

S pozdravom

Vážený pán

Vladimír Ďaďo

poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

Bratislava

Na vedomie:

Vážený pán

Pavol Hrušovský

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

MINISTER OBRANY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Bratislava G . októbra 2003

Č. p.: OOd-95-57/2003

Vážený pán poslanec,

na Vašu interpeláciu vo veci Ing. Andrej D. uvádzam nasledovnú odpoveď:

K otá2kam „nápravy v celej personálnej kauze" a „k postupu mojich podriadených a bývalého ministra obrany JUDr. Ing. Ivana Šimka" Vám oznamujem, že všetky podnety Ing. Andreja D. vo vzťahu k personálnym opatreniam pri dočasnom pozbavení výkonu funkcie a pri ukončení služobného pomeru boli preskúmané orgánmi prokuratúry podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Minister obrany Slovenskej republiky vyhovel upozorneniu prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky — vojenskej súčasti č. p. Hd 4005/03-20 v plnom rozsahu. O spôsobe vybavenia citovaného upozornenia prokurátora bol Ing. Andrej D. upovedomený listom z úrovne jeho bývalého zamestnávateľa č. p. PS-9018-85/2003 z 18. augusta 2003, ako aj osobným listom ministra obrany Slovenskej republiky č. p. PS-9681 z 26. augusta 2003 s tým, že sa mu doplatí rozdiel kráteného služobného príjmu. Tento mu bude vyplatený v najbližšom období. Prokurátor pri preskúmaní ostatných napadnutých personálnych opatrení nezistil porušenie zákonnosti. O tejto skutočnosti prokurátor upovedomil Ing. Andreja D. listom č. p. Hd 40005/03-25 z 28. júla 2003, z ktorého citujete aj Vy vo Vašej interpelácii. Z uvedeného dôvodu predpokladám, že ste uvedenú skutočnosť pri osobnom nahliadnutí do vyššie uvedeného listu prokurátora buď prehliadli alebo ste boli o veci nesprávne informovaný zo strany tretích osôb.

Vážený pán poslanec, záverom by som chcel poukázať na skutočnosť, že Ing. Andrej D. je aj po skončení služobného pomeru nositeľom povinnosti mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s činnosťou Vojenského spravodajstva a ktoré v záujme fyzických osôb a právnických osôb majú zostať utajené. Z obsahu Vašej interpelácie nie je zrejmé, akým spôsobom a v akom rozsahu ste sa oboznámili so skutočnosťami, ktoré v nej uvádzate. Dovoľujem si Vás upozorniť, že

v prípade, ak ste sa zo strany Ing. Andreja D. alebo tretích osôb dozvedeli skutočnosti, ktoré môžu zakladať dôvodné podozrenie z úniku utajovaných skutočností alebo z porušenia osobitne uloženej povinnosti mlčanlivosti, ste povinný oznámiť uvedenú skutočnosť príslušným orgánom činným v trestnom konaní.

S pozdravom

Eduard KUKAN minister zahraničných vecí SR

poverený riadením

Ministerstva obrany SR

Vážený pán

Gustáv KRAJČI

poslanec Národnej rady

Slovenskej republiky

Bratislava

MINISTER VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Vladimír PALKO

Bratislava 22. 9. 2003

Č. p.: KM-76/Nr-2003

Vážený pán poslanec,

po posúdení obsahu Vašej interpelácie, ktorú ste písomne podali v súlade s ustanovením § 129 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky vo veci znovuprijatia do Policajného zboru bývalého stržm. Matúša Liptáka, si Vám dovoľujem oznámiť nasledovné.

Matúš Lipták bol prijatý do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru dňom 1. 3. 2002 personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove č. 7/2002. Dňom prijatia bol zaradený do prípravnej štátnej služby, ustanovený do funkcie staršieho inšpektora Obvodného oddelenia PZ Levoča a bola mu stanovená skúšobná doba v dĺžke 12 mesiacov. Dňom 3. 4. 2002 bol povolaný na denné štúdium Strednej odbornej školy PZ Košice.

Dňom 13. 6. 2002 bol služobný pomer príslušníka PZ stržm. Matúša Liptáka skončený zrušením v skúšobnej dobe. Podľa ustanovenia § 190 zákona č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov PZ, SISľ ZVJS SR a ŽP (ďalej len „zákon") v skúšobnej dobe môže nadriadený alebo policajt zrušiť služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. Služobný pomer sa končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného alebo policajta, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej doby. Takéto skončenie služobného pomeru sa deklaruje v personálnom rozkaze, čo v prípade menovaného bolo v personálnom rozkaze riaditeľa Strednej odbornej školy PZ Košice číslo 153 z 10. 6. 2002. Proti takémuto skončeniu služobného pomeru nie je možné uplatniť opravný prostriedok, nakoľko rozhodnutie o zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe má deklaratómy charakter.

Zrušeniu služobného pomeru menovaného v skúšobnej dobe predchádzal návrh úradu inšpekčnej služby PZ na začatie trestného stíhania" a vznesenie obvinenia pre trestný čin subvenčného podvodu podľa ustanovenia § 250b ods. 1 a ods. 4 TZ zo dňa 9. 5. 2002. Skutok menovaného, ktorého sa dopustil pred vznikom služobného pomeru, spočíval vtom, že napriek tomu, že od i. 4. 2000 do 31. 3. 2002 bol evidovaný ako nezamestnaný a poberal dávky sociálnej pomoci od Okresného úradu v Prešove, dňa 15.12.2000 v žiadosti o poskytnutie podpory zo Štátneho fondu rozvoja bývania doložil potvrdenie od TOTAL-BAL Prešov, Masarykova 27, že je v tejto firme zamestnaný. Na základe toho mu bol príspevok vo výške 600 000,-Sk poskytnutý, ktorý aj vyčerpal. Uznesením vyšetrovateľa Krajského úradu vyšetrovania v Prešove z 25. 7. 2002 bola vec odložená, pretože sa jednalo o netrestnú vec, ale nie z dôvodu, že by sa menovaný uvedeného skutku nedopustil.

O znovuprijatie do služobného pomeru a o prehodnotenie rozkazu riaditeľa SOŠ PZ Košice č. 153/2002 žiadal menovaný ministra vnútra SR už dňa 22. 8. 2002. Jeho žiadosť bola písomne zamietnutá.

Príslušníkom Policajného zboru sa môže stať len občan, ktorý spĺňa podmienky prijatia stanovené v ustanovení § 14 zákona. Medzi tieto podmienky patrí aj podmienka spoľahlivosti. Podľa ustanovenia § 14 ods. 3 písm. c) zákona sa za spoľahlivého nepovažuje občan, ktorý podľa iných skutočností zistených v prijímacom konaní nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby. Tieto stanovené podmienky musí policajt spĺňať počas celého priebehu služobného pomeru.

Pri vzniku služobného pomeru skladá občan služobnú prísahu, v ktorej sa okrem iného zaväzuje, že bude čestný, a že sa bude riadiť ústavou, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Vzhľadom na zistené skutočnosti sa preukázalo, že menovaný nebol čestný, keď sa dopustil popísaného konania, a preto nedáva záruku, že bude čestným a svedomitým príslušníkom PZ. Na základe rozhodnutia príslušného služobného funkcionára bolo preto konanie o znovuprijatí do služobného pomeru príslušníka PZ z tohto dôvodu zastavené.

S úctou

Vážený pán

MUDr. Milan GAĽA

poslanec Národnej rady

Slovenskej republiky

BRATISLAVA

10. Odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky M. Dzurindu na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky I. Hoptu vo veci ohrozenia existencie materských škôl záujmových umeleckých škôl a ďalších školských zariadení v súvislosti s návrhom zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve

Predseda vlády Slovenskej republiky

Bratislava 17. októbra 2003

Číslo: 3651/2003PV

Vážený pán poslanec,

na Vašu interpeláciu zo 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vo veci ohrozenia existencie materských škôl, Základných umeleckých škôl a ďalších školských zariadení v súvislosti s prijímaním zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve môžem uviesť, že Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, ako správca siete v zmysle ustanovenia § 6 ods. 3 písm. a) zákona SNR č. 542/1990 Zb. v znení neskorších predpisov nezaevidovalo za uplynulý rok, v ktorom boli tieto kompetencie v originálnej pôsobnosti obcí a miest, nárast zrušovania predmetných škôl a školských zariadení. Obce v rámci týchto kompetencií využívajú v záujme racionalizácie siete len možnosť spájania alebo zlučovania týchto škôl a školských zariadení.

S pozdravom

Vážený pán Ivan Hopta

poslanec

Národná rada Slovenskej republiky

Bratislava

11. Odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky M. Dzurindu na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky I. Hoptu vo veci financovania výskumných agentúr zaoberajúcich sa prieskumom predvolebných preferencií politických strán

Predseda vlády Slovenskej republiky

Bratislava 17. októbra 2003

Číslo: 3651/2003PV

Vážený pán poslanec,

na Vašu interpeláciu zo 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vo veci financovania výskumných agentúr, zaoberajúcich sa prieskumom predvolebných preferencií politických strán, si dovoľujem uviesť nasledovné.

Ťažiskom výskumného programu Ústavu výskumu kultúry a verejnej mienky Národného osvetového centra (NOC) je výskum vzťahu verejnosti k jednotlivým druhom umenia, osobitne k miestnej kultúre. Tieto výskumy sú veľmi dôležité najmä pred naším vstupom do EÚ. Sú na nás kladené požiadavky pravidelného monitorovania kultúrnej úrovne národa a navyše tieto údaje od nás vyžadujú aj štatistiky Rady Európy. Výskumom volebných preferencií sa zaoberá iba okrajovo v záujme dokreslenia celkovej politickej situácie.

V zmysle zriaďovateľskej listiny NOC, boli v predvolebnom období uskutočnené aj tri výskumy na komerčnej báze pre objednávateľa, ktorým však neboli politické strany. Takže tieto výskumy neboli platené z peňazí daňových poplatníkov, ale práve naopak, získané prostriedky boli využité na výskumy dôležité pre Radu Európy.

Štatistický úrad Slovenskej republiky (ďalej úrad) na základe zákona o štátnej štatistike č. 540/2001 Z. z. okrem získavania štatistických informácií prostredníctvom spravodajských jednotiek potrebných na posudzovanie sociálno-ekonomického vývoja Slovenskej republiky organizuje a vykonáva aj reprezentatívne prieskumy verejnej mienky o názoroch občanov na aktuálne sociálno-ekonomické otázky spoločnosti. K hlavným úlohám úradu v tejto súvislosti patria predovšetkým celoslovenské zisťovania medzi obyvateľstvom pre potreby ďalších útvarov úradu, napr. štvrťročné zisťovania o cestovnom ruchu medzi obyvateľmi SR, skrytá ekonomika v neformálnom sektore, populačná klíma v SR a ďalšie.

V oblasti integračných aktivít vlády SR v súvislosti so vstupom do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie úrad od roku 1993 pravidelne zaznamenáva vývoj názorov na túto problematiku. V rámci zisťovania „Spotrebiteľského barometra", ktorý je súčasťou harmonizovaného programu ekonomických a spotrebiteľských zisťovaní, realizovaných

v členských štátoch Európskej únie a v budúcich členských krajinách sa získavajú informácie o spotrebiteľských náladách občanov, ktoré vo svojom súhrne slúžia na predikciu ďalšieho ekonomického vývoja v krajine.

Zisťovania volebných preferencií, resp. sympatií občanov k politickým subjektom na Slovensku sú súčasťou rozsiahlejších pravidelných zisťovaní, ktoré sa uskutočňujú pre potreby EÚ a iných inštitúcií. Preto sa priame náklady na toto zisťovanie pohybujú okolo 15 tisíc Sk mesačne.

Vážený pán poslanec,

Vaše pochybnosti o objektívnosti a profesionalite výskumu verejnej mienky u spomínaných organizácii sú vecne nepodložené, čo možno ukázať na príklade porovnania volebných preferencii KSS. Diferencie medzi volebnými výsledkami (KSS - 6,32 %) a volebnými preferenciami, zverejnené krátko pred konaním parlamentných volieb 2002 u Vami uvedených pracovísk sa pohybovali v rámci prípustnej výberovej chyby, ktorá je nevyhnutnou súčasťou každého výberového zisťovania, pretože údaje sú získané len od vzorky cieľovej populácie a nie od celej populácie. (OMV SRo - 5,1 %, ŠÚ - 4,9 %, NOC -3,2%). A napokon, vážený pán poslanec, žiadna agentúra svojimi predvolebnými výsledkami neuhádla poradie prvých troch víťazov.

S pozdravom

Vážený pán Ivan Hopta

poslanec

Národná rada Slovenskej republiky

Bratislava

Minister kultúry Slovenskej republiky

Rudolf CHMEL

Bratislava 22. augusta 2003

Číslo: MK 1171/2003-1

Vážený pán poslanec Čaplovič,

vysoko si vážim a oceňujem Váš trvalý záujem o riešenie problémov kultúry a osobitne kultúrneho dedičstva. V odpovedi na Vašu interpeláciu zo 7. augusta 2003, ktorá mi bola odstúpená listom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. augusta 2003, poskytujem Vám vyjadrenie k postaveniu Slovenského národného múzea - Múzea židovskej kultúry, ako aj k problematike pamätníka holokaustuv Bratislave.

Slovenské národné múzeum - Múzeum židovskej kultúry dosiahlo za 10-ročné pôsobenie viaceré ocenenia, medzi nimi aj od prezidenta izraelského štátu a prezidenta Slovenskej republiky a najmä od Organizácie slovenských prisťahovalcov do Izraela. Jeho výstavné a expozičné priestory sú umiestnené v Bratislave na Židovskej ulici 17. Uvedený objekt patrí Magistrátu hl. mesta Bratislavy a je v správe Mestského kultúrneho strediska, s ktorým má Slovenské národné múzeum platnú nájomnú zmluvu. Na základe jej doplnenia 2 15. decembra 1999 sa po vzájomnej dohode stanovilo nájomné a poplatky za služby vo výške 200 tis. Sk ročne. Vzhľadom na skutočnosť, že Múz9um židovskej kultúry je umiestnené v historickej časti bývalého bratislavského židovského geta, predložilo vedenie Slovenského národného múzea na viacerých rokovaniach Magistrátu hl. mesta Bratislavy návrh, aby celý objekt mohol prejsť do správy Slovenského národného múzea alebo aby mu bol poskytnutý iný adekvátny priestor na rozšírenie výstavnej plochy a prezentačných aktivít I napriek skutočnosti, že múzeum významnou mierou reprezentuje aj samotné hlavné mesto Bratislavu, neboli doterajšie rokovania za podpory Ministerstva kultúry SR v predchádzajúcom období úspešné.

V rámci doterajších rokovaní Slovenské národné múzeum požiadalo Magistrát hl. mesta Bratislavy, aby sa kompetentne riešila aj otázka starostlivosti o pamätník holokaustu v Bratislave. Keďže ide o významný objekt symbolizujúci toto tragické obdobie, je potrebné zabezpečiť jeho správu a najmä ochranu. Táto skutočnosť je samozrejmá vo viacerých európskych mestách a najmä v okolitých štátoch. Slovenské národné múzeum - Múzeum židovskej kultúry nemôže zabezpečiť dôslednú starostlivosť a garantovať bezpečnosť tohto pamätníka. Hoci sa vyslovili obavy o jeho poškodenie 6' zneuctenie vandalským činom, doterajšie rokovania s magistrátom neboli úspešné a návrh nebol akceptovaný. V tejto súvislosti je to otázka pre kompetentné orgány mesta Bratislavy, aby po prehodnotení svojho

stanoviska túto starostlivosť prevzalo hlavné maslo Slovanskej republiky. Bolo by to zároveň deklarovanie multietnického postavenia mesta a zvýraznenia jeho významu a ambícií v novodobej histórii. Je potrebná pripomenúť, že v súčasnosti platí Múzeum židovskej kultúry za prenájom pozemku, na ktorom pamätník stojí, t. j. na pôde bývalej zbúranej synagógy, nájom 1 Sk. Je to paradoxná situácia a predpokladám, že i dočasné riešenie.

Vážený pán poslanec Čaplovič, i napriek tomu, že Ministerstvo kultúry SR nemá kompetencie vo veci priamo konať a rozhodnúť, chce prispieť ku konečnému pozitívnemu riešeniu oboch problémov a podporí úsilie Slovenského národného múzea. V tejto súvislosti budem iniciovať stretnutie zainteresovaných subjektov. Po náležitom prehodnotení existujúcich zmluvných vzťahov je v našom spoločnom záujme vytvoriť podmienky na plnohodnotnú prezentačnú činnosť Slovenského národného múzea a jeho organizačnej jednotky Múzea židovskej kultúry.

S pozdravom

Vážený pán

Dušan Čaplovič

poslanec NR SR

Námestie A. Dubčeka 1

812 8O Bratislava

Na vedomie: Pavol Hrušovský, predseda Národnej rady SR

Ing. Zsolt Simon

minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky

Bratislava 26. 08. 2003

K číslu: 2784 /2003-100

Vážený pán predseda,

poslanec Národnej rady SR pán Gustáv Krajči sa obrátil na mňa s interpeláciou týkajúcou sa výberového konania na štátnozamestnanecké miesto štátny radca - predstavený - generálny riaditeľ, na služobnom úrade Ministerstva pôdohospodárstva SR. Pán poslanec ma interpeluje z dôvodu podozrenia, že na predmetnom výberovom konaní nebol dodržaný zákon NR č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o štátnej službe).

V úvode svojej odpovede chcem uviesť, že podľa § 15 a § 30.zákona o štátnej službe požiadal služobný úrad Ministerstva pôdohospodárstva SR Úrad pre štátnu službu o o uskutočnenie výberového konania na voľné štátnozamestnanecké miesto štátny radca -predstavený - generálny riaditeľ sekcie kontroly listom vedúceho služobného úradu Ing. B. Angyala č. 4285/2003-210/739 zo dňa 25. 04. 2003 (Príloha č. 1).

Úrad pre štátnu službu podľa § 15 ods. 3 zákona o štátnej službe vyhlásil výberové konanie na predmetné voľné štátnozamestnanecké miesto v tlači „Národná obroda" - 30. apríla 2003 (Príloha č. 2). Výberové konanie z rozhodnutia predsedu Úradu pre štátnu službu realizoval Úrad pre štátnu službu. Z uvedeného dôvodu a v zmysle príslušných ustanovení zákona o štátnej službe je vecne príslušný odpovedať na interpaláciu predseda p. Ľubomír Plai.

Služobný úrad Ministerstva pôdohospodárstva SR v zmysle zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe z uvedených dôvodov nebol oprávnený zaoberať sa sťažnosťou Ing. Manilu.

K predmetnej interpelácii uvádzam, že Ing. Ľ. Fedáková bola podľa § 27 ods. b a § 29 ods. 3 zákona o štátnej službe trvalo preložená zo služobného úradu Ministerstva financií SR na služobný úrad Ministerstva pôdohospodárstva SR do funkcie štátny radca v odbore štátnej služby kontrola, sťažnosti, petície, vnútorný audit súčinnosťou od 15.2.2003. Rozhodnutím vedúceho služobného úradu bola vymenovaná na základe výsledkov výberového konania na funkciu štátny radca -predstavený - generálny riaditeľ sekcie kontroly dňa 17.6.2003. Príslušné doklady sú uložené v osobnom spise štátneho zamestnanca.

Informácia uvedená v interpelácii, že Ing. Ľuba Fedáková dočasne zastávala funkciu predstavenej generálnej riaditeľky sekcie kontroly v nesúlade so zákonom je nepravdivá.

S úctou

Vážený pán

Pavol Hrušovský

predseda

Národnej rady Slovenskej republiky

Bratislava

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. volebné obdobie

433 a

Písomné odpovede

členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané

predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky

do 10. novembra 2003

Bratislava december 2003

Zoznam

písomných odpovedí na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 10. novembra 2003

1. Odpoveď ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky P. Prokopoviča na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky K. Fajnora vo veci vydavateľských kompetencií v oblasti poštových známok a poštových cenín

2. Odpoveď ministra vnútra Slovenskej republiky V. Palka na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky K. Fajnora vo veci podozrenia z konania proti záujmom obce Beladice v okrese Nitra starostkou obce

3. Odpoveď ministra zdravotníctva Slovenskej republiky R. Zajaca na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky E. Kolesára vo veci oddlženia verejných lekární

4. Odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky M. Dzurindu na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky S. Zuba vo veci úspor v štátnom rozpočte na základe reformy štátnej správy

5. Odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky M. Dzurindu na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky S. Zuba vo veci predaja Slovenského národného divadla

6. Odpoveď podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky D. Lipšica na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky S. Zuba vo veci vykonávanej exekúcie voči obci Lovinobaňa a neodôvodnenej nečinnosti v tomto prípade Okresného súdu v Lučenci

7. Odpoveď ministra školstva Slovenskej republiky M. Fronca na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky D. Čaploviča vo veci financovania škôl a stredných odborných učilíšť, ako aj financovania športu a budúceho využitia Národného tenisového centra v Bratislave

8. Odpoveď ministra obrany Slovenskej republiky J. Lišku na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky D. Bollovej vo veci profesionality riadenia rezortu letectva v ozbrojených silách Slovenskej republiky

9. Odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky M. Dzurindu na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Juščíka vo veci dodržiavania zákonov pri odpočúvaní občanov Slovenskej republiky

10. Odpoveď podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky I. Mikloša na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Hrdličku vo veci bilancie hospodárenia SPP od privatizácie po súčasnosť a kontroly využitia finančných prostriedkov venovaných zo štátneho rozpočtu na dobudovanie SND

11. Odpoveď podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky D. Lipšica na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľ. Vážneho vo veci zákonnej úpravy komôr

12. Odpoveď ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky P. Prokopoviča na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľ. Vážneho vo veci vykonávania prepravy na území Slovenskej republiky zahraničnými prepravcami

13. Odpoveď podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky P. Ruska na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Blanára vo veci pokrytia nákladov na fungovanie spotrebiteľských združení

14. Odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky M. Dzurindu na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky K. Ondriaša vo veci podozrenia z poškodenia IUVENTY Bratislava neoprávneným reštitučným nárokom

15. Odpoveď ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľ. Kaníka na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky J. Laššákovej vo veci poskytovania odchodného podľa § 105a zákona ostatnej službe v znení neskorších predpisov

16. Odpoveď ministra kultúry Slovenskej republiky R. Chmela na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky D. Čaploviča vo veci postavenia Múzea židovskej kultúry a užívania pamätníka holokaustu v Bratislave, ako aj budúceho používania objektu na Nám. SNP 12 a priestorov V-klubu

17. Odpoveď ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky P. Prokokpoviča na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľ. Váženého vo veci narastajúceho množstva nákladnej prepravy na hraničnom prechode Milhosť

18. Odpoveď ministra školstva Slovenskej republiky M. Fronca na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Kondróta vo veci podania informácie o procese informácie regionálneho školstva a infoveku

19. Odpoveď ministra vnútra Slovenskej republiky J. Lišku na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky K. Fajnora vo veci spolupráce orgánu ústredného orgánu štátnej správy a subjektov súkromného podnikateľského sektoru v oblasti počítačových programov a autorského práva na používanie softveru

Pavol Prokopovič

minister dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky

Bratislava 1. decembra 2003

Číslo: 2848/M - 2003

Vážený pán poslanec,

na Vašu interpeláciu podanú na 18. schôdzi Národnej rady SR vo veci vydavateľských kompetencií v oblasti poštových známok a poštových cenín Vám oznamujem nasledovné:

1) MDPT SR zabezpečuje vo veci poštových známok a poštových celín úlohy orgánu štátnej správy na základe príslušných ustanovení zákona NR SR č. 507/2001 Z. z. o poštových službách. Konkrétne ide o vymedzenie nasledujúcej pôsobnosti:

- podľa § 11 ods. 1 písmeno c) schvaľuje

1. emisný plán poštových známok a poštových lístkov a obálok s vyobrazením poštovej známky (ďalej len „poštová celina") a ich námetové a výtvarné riešenie.

2. začiatok a koniec platnosti poštových známok a poštových celín uvedených v bode 1.

- podľa § 38

(1) Schvaľovanie emisného plánu poštových známok a poštových celín, ich začiatok a koniec platnosti vykonáva ministerstvo na základe žiadosti poskytovateľa univerzálnej služby.

(2) Schválený emisný plán poštových známok a poštových celín a schválené námetové a výtvarné riešenie navrhovaných poštových známok a poštových celín sa uverejňujú vo vestníku ministerstva.

(3) Podklady, výtvarné návrhy a tlačové podoby podľa § 29 ods. 2 písm. n) nemôžu byt" predmetom exekúcie ani súčasťou konkurznej podstaty. Ak poskytovateľ univerzálnej služby zanikne likvidáciou o ich ďalšom uchovávaní rozhodne ministerstvo.

Na vykonávanie týchto kompetencií som schválil s účinnosťou od 15. 8. 2003 Smernicu č. 5/2003 o vydávaní poštových známok a poštových celín, ktorá slúži ako interný predpis upravujúci postup ministerstva pri vykonávaní jeho pôsobnosti podľa vyššie uvedených paragrafov zákona o poštových službách. Účelom predpisu je súčasne skĺbiť pôsobnosť

ministerstva pri vydávaní poštových známok a poštových celín s pôsobnosťou poskytovateľa univerzálnej služby, ktorým je Slovenská pošta, š.p. Emisný plán na rok 2003 bol schválený ešte 31. 10. 2001 v súlade s vtedy platnou právnou úpravou o pošte (Zákon č. 222/1946 Zb. o pošte) a proces vydávania poštových známok obsiahnutých v tomto emisnom pláne bol zabezpečovaný na základe Smernice č. 9/1995 o vydávaní poštových známok a poštových celín a o výkone štátneho dozoru v tejto činnosti zo dňa 4. 8. 1995. Príslušné zmeny v emisnom pláne na rok 2003 už však boli realizované podľa pôsobnosti ministerstva a poskytovateľa univerzálnej služby, t. j. Slovenskej pošty, š. p., v súlade s ustanoveniami zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách ako aj v súlade s ustanoveniami Smernice č. 5/2002 o vydávaní poštových známok a poštových celín zo dňa 13. 12. 2002. V súvislosti so zabezpečovaním emisií na rok 2004 bola vydaná vyššie uvedená Smernica č. 5/2003, ktorá je účinná od 15. 8. 2003. Na základe uvedeného konštatujem, že nedošlo k porušeniu zákona č. 507/2001 Z. z. a ohraničenie účinnosti smernice do konca roku 2003 vyplynulo z návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o poštových službách, v ktorom je navrhnutá účinnosť od 1. 1. 2004.

2) Smernica č. 5/2003 bola schválená aj v súvislosti s presunom procesu realizácie emisií na Slovenskú poštu, š. p., ktorá zabezpečuje krytie finančných nákladov súvisiacich s tvorbou a výrobou poštových známok. Tento presun bol zabezpečený ukončením činnosti môjho poradného orgánu Realizačnej komisie známkovej tvorby a začatím jeho činnosti, na základe môjho poverenia, v pôsobnosti generálneho riaditeľa Slovenskej pošty, š.p. Takýto prístup k realizácii emisií je obvyklý aj v iných štátoch. V záujme zachovania kontinuity emisnej činnosti ako aj z dôvodu potreby nadväznosti na činnosť námetovej komisie známkovej tvorby, ktorá pôsobí na ministerstve ako môj poradný orgán, boli do novej realizačnej komisie známkovej tvorby menovaní piati členovia môjho pôvodného poradného orgánu vrátane zástupcov ministerstva, odborníkov na známkovú tvorbu. Takto zvolený prístup nie je v rozpore s platným zákonom o poštových službách, nakoľko tento jasne vymedzuje pôsobnosť ministerstva ako je to uvedené v bode 1.

3) Pokiaľ ide o emisiu 3. miesto na MS v ľadovom hokeji, začiatok jej platnosti schválilo ministerstvo s účinnosťou od 30. 5. 2003. Doplnenie emisného plánu na rok 2003 bolo s mojim súhlasom uskutočnené ako reakcia na dosiahnutie vynikajúceho úspechu našich hokejistov na MS v ľadovom hokeji a následne bol zabezpečený proces rýchlej realizácie, aby vydanie emisie bolo čo najskôr po dosiahnutí úspechu. Vzhľadom na to, že išlo o

urýchlený proces vydania známky, jej zaradenie do emisného plánu a vytvorenie výtvarného návrhu nebolo prerokované v mojich poradných orgánoch (námetová a realizačná komisia známkovej tvorby) ale realizáciou emisie, vrátane zabezpečenia polygrafického spracovania, bola poverená Slovenská pošta, š.p. Výtvarný návrh k emisii bol schválený so zachovaním postupu ako u iných emisií.

4) Poštové známky ako spôsob predplatného za poštové služby si Slovenská pošta, š.p., obstaráva podľa zákona o verejnom obstarávaní a hradí ich z vlastných nákladov. Slovenská pošta, š.p. nedostáva od štátu nijaké dotácie na výrobu poštových známok. Do procesu obstarávania nieje možné zasahovať. Podobne i otázka tlačovej techniky a ochrany poštových cenín pred prípadným falšovaním je v kompetencii Slovenskej pošty, š.p.

Vážený pán poslanec, uisťujem Vás, že slovenské poštové známky budú popri funkcii poštovej ceniny i naďalej dôstojne reprezentovať Slovenskú republiku a verím, že ostanú trvalým objektom záujmu filatelistov.

S úctou

Vážený pán

Karol Fajnor

poslanec Národnej rady SR

Národná rada Slovenskej republiky

Bratislava

Na vedomie:

Vážený pán

Pavol Hrušovský

predseda Národnej rady SR

Národná rada Slovenskej republiky

Bratislava

Vážený pán

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády SR

Úrad vlády Slovenskej republiky

Bratislava

MINISTER VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Vladimír PALKO

Bratislava 1. 12.2003

Č. p.: KM - 99/ Nr - 2003

Vážený pán poslanec,

po oboznámení sa s obsahom Vašej interpelácie, podanej na 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky vo veci podozrenia z konania proti záujmom obce Beladice, okres Nitra starostkou obce, Vám oznamujem nasledovné.

Vzťah štátu a obcí je definovaný príslušnými zákonmi, pričom rozhodujúcimi sú ustanovenia zákona SNR č. 369/1990Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších predpisov, ktorý má niekoľko dôležitých ustanovení, medzi ktoré patrí najmä autonómnosť, samostatnosť a samosprávnosť obce. Obec len v podmienkach stanovených zákonmi samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými zdrojmi. Dôležité tiež je, že ukladať obci povinnosti, alebo zasahovať do jej oprávnení možno len zákonom. Všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku vykonávajú občania obce prostredníctvom samosprávnych orgánov.

Samospráve je zákonom zverené postavenie právnickej osoby, odlišnej od štátu. Tým je daný základ pre jej majetkovú a finančnú samostatnosť, bez ktorej by nemohla úspešne plniť svoje úlohy, zásady ktorej sú definované najmä v Európskej charte miestnej samosprávy, ustanovenia ktorej sú aplikované v slovenskej legislatíve.

Obec najmä svojimi orgánmi, ktorými sú starosta a obecné zastupiteľstvo, samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony, súvisiace so správou obce a jej majetku ako aj tie záležitosti, ktoré podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

Tomuto rozsahu pôsobností korešponduje aj rozsah taxatívne určenej kompetencie obecného zastupiteľstva, ktorému je vyhradené napr. určovať zásady nakladania s majetkom obce aj s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony, týkajúce sa tohto majetku, kontrolovať hospodárenie s majetkom, rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane alebo miestneho poplatku, určovať náležitosti miestnej dane alebo poplatku, zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby, schvaľovať zástupcov obce do ich orgánov a iné úkony obchodno-právneho charakteru, ako aj organizačno-personálneho charakteru.

Aj starosta obce má rozsiahle kompetencie a oprávnenia napr. v majetkovo-právnych vzťahoch obce, rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom vyhradené obecnému zastupiteľstvu.

Ak ale starosta hrubo alebo opakovane zanedbáva svoje povinnosti, porušuje Ústavu SR, ústavné zákony alebo zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, je v kompetencii obecného zastupiteľstva vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce o odvolaní starostu. Vyhlásením výsledku hlasovania obyvateľov obce o odvolaní starostu, ktorým sa platne rozhodlo o jeho odvolanú zanikne mandát starostu.

-2-

Pokiaľ činnosť starostky obce Beladice vyvoláva viacero sťažností, na ich prešetrenie je príslušná komisia, zriadená obecným zastupiteľstvom v súlade s ustanoveniami zákona o sťažnostiach, čím je riešené prešetrovanie sťažností smerujúcich proti činnosti funkcionárov, volených v priamych voľbách obyvateľmi obce.

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky neprislúcha posudzovať, či konanie starostky bolo proti záujmom obce, ktoré v interpelácii uvádzate.

Dozor nad dôsledným zachovávaním zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov obcami prináleží prokuratúre a v prípade nečinnosti starostky je vecne príslušný súd napr. na podanie návrhu o uložení povinnosti začať konanie starostom v príslušnej veci.

Taktiež porušovanie zákona o verejnom obstarávaní v činnosti starostky je vecne príslušný preverovať ústredný orgán štátnej správy s kompetenciami na to zriadený.

S úctou

Vážený pán

Karol FAJNOR

poslanec Národnej rady

Slovenskej republiky

BRATISLAVA

3. Odpoveď ministra zdravotníctva Slovenskej republiky R. Zajaca na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky E. Kolesára vo veci oddlženia verejných lekární

STR, 03-DEC-03 12:00 KM NRSR UOSS 421 2 54777507 S.0

Bratislava 24. november 2003

Číslo: 05887-1/2003-E1

Vážený pán poslanec,

V úvode mi dovoľte poďakovať Vám za Váš list, v ktorom sa zaujímate o postupe oddlžovania výdajni zdravotníckych pomôcok

Vláda SR svojim uznesením č. 965 zo dňa 8. 10.2003 schválila zmenu účelu rozpočtových prostriedkov získaných zo splatených návratných finančných výpomocí od zdravotných poisťovní vo výške 1 mld. Sk na oddlženie verejných lekární. Rozhodnutie vlády oddlžiť lekárne priamo namiesto poskytnutia pôžičky poisťovniam, uprednostnilo riešenie problému zadĺženia verejných lekární pred inými subjektami.

Na základe podnetov od veriteľov zdravotných poisťovní, ako i Vášho upozornenia bolo toto uznesenie novelizované uznesením vlády SR č. 1045 z 5.11.2003 tak aby bolo možné použiť uvedené prostriedky aj na uhrádzanie nesplatených dlhov zdravotných poisťovní voči ostatným veriteľom, teda i výdajniam zdravotníckych pomôcok

Týmto Vám opätovne ďakujem za Váš podnet

S úctou

Vážený pán

Eduard Kolesár

poslanec NR SR

Bratislava

STR. CEL. 01

Predseda vlády Slovenskej republiky

Bratislava 2. december 2003

Číslo: 4176/2003PV

Vážený pán poslanec,

na Vašu interpeláciu z 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vo veci úspor v štátnom rozpočte na základe reformy štátnej správy si Vám dovoľujem uviesť, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 974 zo 14. októbra 2003 schválila návrh štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2004. Podľa vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 sa v súvislosti so zrušením kapitol krajských úradov a vytvorením orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy vykazuje úspora vo výške 593 930 tis. Sk.

Ďalšia úspora výdavkov sa predpokladá po vykonaní dislokácie novej sústavy orgánov miestnej štátnej správy. Počet budov, ktoré sú v súčasnosti užívané krajskými úradmi, okresnými úradmi a úradmi práce sa zníži, čím sa znížia výdavky na správu budov a nájomné, ako aj počet zamestnancov, ktorí vykonávali správu a údržbu budov. Úsporu výdavkov z titulu zmien v organizácii miestnej štátnej správy bude možné vyčísliť až po vykonaní všetkých opatrení súvisiacich so zrušením okresných úradov, t. j. po vysporiadaní personálnych, finančných a majetkových vzťahov vyplývajúcich z ich činnosti.

S pozdravom

Vážený pán Samuel Zubo

poslanec Národnej rady SR

Bratislava

5. Odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky M. Dzurindu na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky S. Zuba vo veci predaja Slovenského národného divadla

Predseda vlády Slovenskej republiky

Bratislava 2. decembra 2003

Číslo : 4176/2003-PV Príloha: 1/1

Vážený pán poslanec,

ako odpoveď na Vašu interpeláciu z 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vo veci predaja Slovenského národného divadla Vám predkladám nasledovné stanovisko.

Ako zaiste viete, Slovenské národné divadlo je štátnou profesionálnou, reprezentatívnou, národnou kultúrnou ustanovizňou. A práve preto má v rozpočte rezortu kultúry prioritné miesto. V ostatných rokoch sa na jeho činnosť vyčleňujú prostriedky v objeme nad 300 miliónov korún, čo je napríklad oveľa viac ako všetky prostriedky, ktoré rezort poskytuje pre záchranu kultúrneho dedičstva, kultúrne a umelecké aktivity na regionálnej a miestnej úrovni, pre neštátne organizácie, občianske združenia a profesné asociácie. A keď k tomu prirátame prostriedky, ktoré sa vyčleňovali na stavbu novej budovy SND, tak zistíme, že národné divadlo čerpalo v niektorých rokoch až tretinu celkového rozpočtu ministerstva kultúry.

Zbierku na novostavbu Slovenského národného divadla organizovala Nadácia novostavby SND. Výťažok zbierky vrátane úrokov v sume 3 806 000 Sk bol Darovacou zmluvou dňa 19. 12. 2002 poskytnutý priamemu investorovi SKZ MK SR, na obstaranie textilnej opony, umelecké dotvorenie požiarnej opony a inštaláciu tabule darcov. Na stavbe boh do konca roka 2002 preinvestované finančné prostriedky vo výške 2 920 185 tis. Sk. V roku 2003, ktorý zatiaľ nie je uzavretý, bude preinvestovaných 488 630 tis. Sk. Suma potrebná na dokončenie stavby je 820 598 tis. Sk podľa cenovej úrovne roku 2002.

Navrhujeme efektívne riešenie, ktoré umožní jej rýchle dokončenie a sprevádzkovanie tak, aby slúžila širokým spoločenským potrebám, medzi ktoré nad všetku pochybnosť divadlo a divadelníctvo patrí. Neradostnú situáciu na konkrétnej stavbe je možné riešiť vstupom neštátnych finančných zdrojov tak, aby aspoň prevádzka tohto komplexu bola súčasná, flexibilná, s tlakom na racionalitu a širokú spoločenskú využiteľnosť. A to považujem za zdravé, normálne, a hlavne zodpovedné. Aj s ohľadom, či práve s ohľadom na slovenskú kultúru, ktorá si počas dlhých rokov uťahovala opasok práve kvôli tejto novostavbe.

S pozdravom

Vážený pán Samuel Zubo

poslanec Národnej rady SR

Bratislava

Príloha

Prehľad pridelených finančných prostriedkov	minister
Do roku 1989	169 480 tis. Sk	Chudík, Snopko
1990	106 673 tis. Sk	Snopko
1991	135 680 tis. Sk
1992	214 931 tis. Sk Slobodník
1993	114 005 tis. Sk
1994	39 456 tis. Sk	Roman
1995	289 902 tis. Sk	Hudec
1996	285 972 tis. Sk
1997	131 787 tis. Sk
1998	120 000 tis. Sk
1999	96 496 tis. Sk	Kňažko
2000	150 000 tis. Sk
2001	659 000 tis. Sk
2002	406 800 tis. Sk
2003	488 630 tis. Sk	Chmel

Prehľad zostávajúcich prác a dodávok:

Stavebná časť:Elektrokorapletačné práce

Povrchové úpravy (koberce, PVC)

Maľby

Podhľadové konštrukcie

Kompletáž požiarnej a zabezpečovacej signalizácie, štruktúrovanej kábeláže

Zabudovaný interiér do Činohry a Spoločenských priestorov

Akustické obklady réžií, čalúnené kreslá v sále Činohry

Gastro zariadenia

Pasívny informačný systém

Kľúčový systém

Povrchové úpravy parkovacích plôch Technologická časť:

Predkompexné a komplexné skúšky všetkých zariadení

Dodávka a montáž koncových prvkov ozvučovacieho a svetelného systému

Ukončenie repasných prác na scénických zariadeniach Činohry

Dodávka a montáž telekomunikačných zariadení

Kompletáž vysokofrekvenčných zariadení

Objekt je postupne ukončovaný a finalizovaný. Sú skolaudované technologické časti stavby (trafostanica, odovzdávacia stanica tepla, plynová kotolňa, centrálna príprava vzduchu), ktoré sú prevádzkované ako neprevzaté zariadenia. Skolaudované sú aj všetky prípojné rozvody médií. Objekt je komplexne opláštený a uzavretý. Okolie budovy je stavebne ukončené s výnimkou povrchových vrstiev parkovísk, vrátane výsadby zelene.

Podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

Bratislava 25.11.2003

Číslo: 14370/03-52/462-E

Vážený pán poslanec,

obdržal som Váš list, ktorým ma žiadate v zmysle § 129 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov o písomné stanovisko vo veci exekúcie vykonávanej proti obci Lovinobaňa ako povinnému a nečinnosti Okresného súdu v Lučenci.

Z obsahu vášho listu vyplýva, že uznesením Okresného súdu v Lučenci zo dňa 23. 05. 2003 sp. zn. Er 1152/02 bol schválený príklep udelený súdnym exekútorom Bc. Jurajom Frantom v exekúcii sp. zn. EX 48/2002 na dražbe konanej dňa 07. 03. 2003. Právny zástupca obce Lovinobaňa podal v predmetnej veci podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky podľa § 243e Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 11. 08. 2003 prokurátorka Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici písomne oznámila právnemu zástupcovi obce Lovinobaňa, že zákonnú dvojmesačnú lehotu na vybavenie tohto podnetu krajský prokurátor podľa § 33 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre predĺžil, a to z dôvodu nepredloženia príslušného spisu Okresným súdom v Lučenci. V tejto súvislosti ma žiadate o posúdenie správnosti postupu označeného súdu, o vyvodenie opatrení voči zodpovedným osobám a o stanovisko, aké prekážky bránia súdu bez prieťahov spolupracovať s orgánmi prokuratúry.

Vo svojom liste zároveň spochybňujete postup súdneho exekútora Bc. Juraja Frantu, a to z hľadiska neprimeranosti vymáhanej sumy k výške judikovanej pohľadávky.

Vážený pán poslanec, dovoľte mi týmto v prvom rade zaujať stanovisko k postupu Okresného súdu v Lučenci.

Z vykonaného šetrenia v uvedenej veci vyplynulo, že proti vyššie označenému uzneseniu o schválení príklepu podal povinný odvolanie, ktoré bolo spolu s exekučným spisom odoslané Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 10. 07. 2003. Odvolací súd po rozhodnutí o odmietnutí odvolania povinného spis vrátil Okresnému súdu v Lučenci dňa 23. 09. 2003. Následne súd uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici doručil účastníkom konania a spis zaslal Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici dňa 27. 10. 2003.

Skutočnosť, že spis sa od 10. 07. 2003 nachádzal za účelom rozhodnutia o odvolaní na krajskom súde, bola krajskej prokuratúre písomne oznámená. Pritom bolo dohodnuté, že spis bude postúpený prokuratúre až potom, čo odvolací súd rozhodne o odvolaní povinného. Z procesného hľadiska je totiž podmienkou pre podanie podnetu na mimoriadne dovolanie proti rozhodnutiu súdu skutočnosť, že napádané rozhodnutie je právoplatné. Doložku právoplatnosti predmetného napádaného rozhodnutia je však možné vyznačiť na toto rozhodnutie len po doručení uznesenia krajského súdu, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku - odvolaní, ktoré povinný proti rozhodnutiu podal. Uvedené vysvetľuje, prečo potom, čo bol spis z krajského súdu vrátený, okresný súd najskôr uznesenie odvolacieho súdu doručil účastníkom konania a následne spis zaslal krajskej prokuratúre.

K postupu súdneho exekútora Bc. Juraja Frantu konštatujem, že proti obci Lovinobaňa sú vedené dve exekučné konania pod sp. zn. EX 48/2002 a sp. zn. EX 49/2002. Výška vymáhanej pohľadávky vo Vami označenej exekúcii sp. zn. EX 48/2002 bola predmetom skúmania exekučného súdu v rámci rozhodovania o schválení príklepu. Schválenie príklepu udeleného na dražbe nehnuteľnosti podlieha rozhodovacej právomoci súdu. Ministerstvo spravodlivosti je orgán štátnej správy súdov, ktorý v zmysle Ústavy Slovenskej republiky nesmie zasahovať do rozhodovacej činnosti a nezávislosti súdov. Rozhodnutia súdov však môžu byť preskúmané v rámci opravných konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku, k čomu v prípade podania mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom dôjde aj v tomto prípade.

V tejto súvislosti tiež považujem za potrebné uviesť, že postup menovaného exekútora bol povinným namietaný aj v sťažnosti adresovanej ministerstvu spravodlivosti, ktorá bola podľa § 218a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov odstúpená na priame vybavenie Slovenskej komore exekútorov. Podotýkam, že ministerstvo spravodlivosti nebolo v tejto veci podľa § 218b ods. 4 citovaného zákona požiadané o prešetrenie vybavenia sťažnosti komorou. Napriek tejto skutočnosti bude v zmysle § 8 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku postup súdneho exekútora v exekučných konaniach vedených proti obci Lovinobaňa prešetrený.

S úctou

Vážený pán Samuel Zubo

poslanec

Národnej rady Slovenskej republiky

Bratislava

MINISTER ŠKOLSTVA

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Martin FRONC

Bratislava 13. november 2003

Číslo: sekr.2003-1974/3224-1

Vážený pán poslanec,

k Vašej interpelácii zo dňa 30.10.2003 uvádzam nasledovné stanovisko:

1. Je pravda, že samospráva avizuje štátu v tomto kalendárnom roku ďalšiu potrebu dofinancovania regionálneho školstva. Požiadavky zahŕňajú nielen potreby na energie, ale aj údržbu budov, revízie, opravy atď. Na niektorých obciach sú požiadavky na energie z toho dôvodu, že sa už finančné prostriedky na energie použili na údržbu budov. V súčasnosti prebieha zisťovanie reálnych dlhov k 30.9.2003 a očakávaných dlhov do konca kalendárneho roka 2003. Po ich zmapovaní sa koaličná rada vlády dohodne na ďalšom postupe.

K finančnej čiastke 300 miliónov Sk - nemyslím si, že problematika 300 mil. Sk pôvodne určená na platy školských zamestnancov je problém súvisiaci s politickým vydieraním učiteľov. Skôr za ním vidím problém viaznucej komunikácie zainteresovaných strán.

2. Uvedomujem si, že samospráva si v týchto dňoch pripravuje rozpočet na rok 2004 a nepozná presnú výšku normatívov. Pri návrhu rozpočtu na školy a školské zariadenia odporúčam využiť z nového zákona o financovaní tzv. garantované minimum, ktoré je 95 % z úrovne výdavkov na žiaka v predchádzajúcom kalendárnom roku. Pokiaľ skutočná dotácia obce bude vyššia, upraví si rozpočet na rok 2004 dodatočne. Čo sa týka nariadenia vlády k zákonu o financovaní, práce sa chýlia ku koncu a normatívy budú oznámené v termínoch, ktoré určuje zákon.

3. Vzdelávacie poukazy sú novým prvkom vo financovaní záujmového vzdelávania žiakov základných škôl a stredných škôl. Vzdelávacie poukazy dostanú žiaci základných škôl a stredných škôl a budú ich môcť uplatniť na školách a školských zariadeniach, ktoré budú záujmové aktivity žiakom ponúkať a poskytovať. Nakoľko poskytovateľom záujmového vzdelávania pre žiakov základných škôl budú predovšetkým školské kluby detí, ktoré sú priamo na školách a samotné základné školy, pre žiakov stredných škôl väčšinou priamo stredné školy, finančné prostriedky zostanú priamo na školách. Týmto systémom sa dosiahne iba prerozdelenie časti prostriedkov aktívnejším školám a školským zariadeniam, ktoré budú ponúkať a poskytovať deťom a stredoškolskej mládeži aktivity podľa ich záujmu a potrieb. Podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov ustanoví nariadenie vlády k zákonu o financovaní, ktoré zároveň aj vymedzí okruh aktivít škôl a školských zariadení vytvárajúcich záujmové vzdelávanie.

4. Základné umelecké školy sú pevnou súčasťou nášho školského systému. Ich financovanie rieši nový zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Podrobnosti normatívneho rozpisu finančných prostriedkov aj pre ZUŠ bude ustanovovať nariadenie vlády SR k zákonu o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

5. Pri navýšení rozpočtu školstva o 756 mil. Sk neboli zohľadnené príspevkové organizácie. Súhlasím s názorom, že tieto školy majú nezastupiteľné postavenie v systéme odborného vzdelávania, ale na druhej strane treba povedať, že možnosti týchto škôl na získanie finančných prostriedkov sú podstatne väčšie ako u rozpočtových organizácií. Rovnako treba podotknúť skutočnosť, že hlavne u SOU došlo za posledné roky k značnému poklesu žiakov a školy sa neredukovali. Vo väčšine prípadov sa jedná o rozsiahle komplexy školských budov, ktoré sa na výučbu využívajú len čiastočne. Mnohé sa prenajímajú a sú zdrojom vlastných príjmov organizácie. Beriem do úvahy skutočnosť, že sa treba zaoberať otázkou prehodnotenia ich rozpočtu, ale veľké zdroje vidím v racionalizačných krokoch využitia budov hlavne SOU.

6. Financovanie Univerzity J. Selyeho v Komárne vychádza z dôvodovej správy k návrhu zákona o zriadení tejto univerzity, kde sú vyčíslené finančné prostriedky na nákup objektu internátu „Čajka" a takisto na rekonštrukcie objektov, ktoré užívalo Ministerstvo obrany SR ako kasárne. Ministerstvo školstva SR v návrhu rozpočtu na rok 2004 uvažuje aj s financovaním kapitálových výdavkov pre Univerzitu J.Selyeho v Komárne, ktoré bude závisieť od výšky schváleného rozpočtu kapitoly školstva.

7. Vzťah Ministerstva školstva SR a občianskych združení všeobecne je partnerský. Konkrétne povinnosti, kompetencie a zodpovednosť, tak štátnych orgánov ako aj občianskych združení v tomto smere vymedzuje dnes platný zákon 298/1997 Z.z. o telesnej kultúre.

K zásade, že centrálne občianske združenia nebudú dotované zo strany štátu priamo

systémom „zhora na dol", ale nepriamo, „zdola na hor", a že na tieto „strešné

organizácie" sa musia skladať v nich združené subjekty - nepristupujeme náhle

a náhodilo.

Tento princíp financovania je uvedený ako dominantný do roku 2005 v Národnom

programe rozvoja športu, ktorý schválila vláda SR v roku 2001.

My len realizujeme opatrenia, ktoré sú súčasťou tohto dlhodobého programu.

Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa podpory regionálneho športu, myslím si, že táto

otázka sa ma týka len nepriamo.

Ministerstvo školstva SR zabezpečuje úlohy štátu v oblasti štátnej starostlivosti

o šport. Základný model financovania športu ktorý je štandardný aj v iných krajinách

spočíva na dvoch základných - opäť musím povedať princípoch.

Prvým je princíp tzv. vertikálneho zabezpečovania športu - po odvetvovej línii,

ktorú sa snažíme v súčasnej dobe zvýrazniť a posilniť, druhým princípom je princíp

horizontálny - územný - kde však dominantné postavenie nemá štát, ale obce,

samospráva, obč.združenia, podnikatelia...a pod.

Preto Vašu otázku o nejakom centrálnom modeli „regionálneho financovania športu" nepovažujem za systémovú... Aj keď musím priznať, že v súčasnej dobe nad rámec svojich kompetencií sa snažíme aj v tomto smere aktivizovať jednotlivé občianske združenia a iniciovať vytvorenie regionálnych telovýchovných štruktúr -

min. v každom samosprávnom kraji... Musím ale zdôrazniť, že tieto naše aktivity sú len v medziach zákona o telesnej kultúre a zákona o združovaní občanov. Pokiaľ ide o Národné tenisové centrum, verím, že táto stavba sa stane čoskoro športovou dominantou Bratislavy.

Naším zámerom je NTC pretransformovať v prvom rade na Národné športové centrum a už v roku 2004 by sa tu mali uskutočniť vrcholné športové podujatia aj vo volejbale, basketbale, hádzanej, badmintone a ďalších športových odvetviach. NTC sa postupne stáva aj významným kultúrnym centrom, kde sa koná a bude konať celý rad kultúrnych podujatí, ktoré dnes v Bratislave nie je kde usporiadať.

Na druhej strane treba povedať, že NTC je obrovský komplex, ktorý musí žiť svojim ekonomickým životom. Ročné náklady na samotnú prevádzku sú dnes kalkulované na 15 mil. Sk. Z čoho vyplýva, že majiteľ objektu - ktorým je Slovenský tenisový zväz a ktorý súčasne plní úlohy štátu v danom športovom odvetví je povinný garantovať efektívnu prevádzku objektu. Slovenský tenisový zväz je zároveň predĺženou rukou MŠ SR a štátu v spoločnosti, ktorá dnes prevádzkuje uvedený objekt.

Garancie na efektívne využívanie objektu, vrátane otázky tzv. vecného bremena sú riešené zmluvou medzi MŠ SR a Slovenským tenisovým zväzom. Mládež účasťou na významných športových podujatiach organizovaných v centre má možnosť naživo vidieť svoje športové vzory a získavať inšpiráciu do „svojho ďalšieho športovania".

NTC je športovým centrom pre špičkových športovcov a športovo-talentovanú mládež. Už dnes sa tu pripravuje rozhodujúca časť tenisových talentov vo veku od 14 - 20 rokov.

V tejto súvislosti však treba povedať, že celé NTC je z hľadiska vyťaženosti na 60% -70% využívané širokou verejnosťou - samozrejme za úplatu, tak ako v každom inom športovom, či kultúrnom zariadení v SR.

S pozdravom

Vážený pán

Dušan Čaplovič

Poslanec Národnej rady

Slovenskej republiky

Bratislava

Na vedomie:

Pavol Hrušovský

predseda Národnej rady

Slovenskej republiky

Bratislava

MINISTER OBRANY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Juraj LIŠKA

Bratislava 28 .novembra 2003

Č. p.: OVD - 224/2003

Vážená pani poslankyňa,

na 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v rámci bodu interpelácie ste mi položili otázky, ktoré vychádzajú z pochybností o profesionalite riadenia vzdušných síl ozbrojených síl Slovenskej republiky. K Vami položeným otázkam som zaujal následovné stanoviská:

Otázka 1: Uvoľňovanie pridelených financií zo štátneho rozpočtu pre letectvo na generálne opravy sa vykonáva oneskorene v druhej polovici roka, t j. do augusta až septembra letectvo žije z provizória. Uzatváranie zmlúv s opravárenskými podnikmi, ktorým je potrebné zložiť 60% finančných nákladov na opravy vopred je veľmi zložité.

Schopnosť leteckej techniky je v súčasnosti nízka. Je to dôsledok minulých rokov, kedy na generálne opravy bol vyčleňovaný malý objem finančných prostriedkov. S týmto stavom sa v súčasnosti musíme vyrovnať. Od nástupu do funkcie ministra obrany problémom vo vzdušných silách venujem maximálnu pozornosť. V blízkej dobe predstavím návrh zloženia vzdušných síl v ozbrojených silách Slovenskej republiky.

Čo sa týka opráv leteckej techniky, môžem konštatovať, že tento rok došlo k pozitívnemu obratu. V realizácii opráv sme však limitovaní kapacitami Leteckých opravovní Trenčín. Z časového hľadiska sú generálne opravy leteckej techniky vykonávané v rozsahu 12 a viac mesiacov, zatiaľ čo dodanie náhradných dielcov, vzhľadom na to, že ide o zahraničných dodávateľov, trvá od 9 do 12 mesiacov. Z toho vyplýva, že výsledky sa prejavia koncom tohto a v priebehu nasledujúceho roka.

Vaše informácie, že letectvo v prvej polovici roka žije v provizóriu sa nezakladajú na objektívnych skutočnostiach. Veliteľ vzdušných síl v súlade s prioritami obranného plánovania a na základe rozpisu rozpočtových prostriedkov určených na mimovojskové opravy

leteckej a prevádzkovej techniky už od marca 2003 uzatváral zmluvy s leteckými opravovňami na zabezpečenie opráv potrebnej leteckej techniky. Okrem uzatvorených zmlúv na rok 2003 boli a sú priebežne plnené aj zmluvné vzťahy s opravárenskými podnikmi z roku 2002. Ďalej boli a sú plnené zmluvné vzťahy mimo rezortu ministerstva obrany cestou Úradu pre investície a akvizície MO SR na zabezpečenie mimo-vojskových opráv u zahraničných subjektov.

Tvrdenie, že rezort pri uzatváraní zmlúv poskytuje 60% preddavku opravárenským podnikom je nepravdivé. V súlade s platnou legislatívou, rozpočtové organizácie v príslušnom rozpočtovom roku môžu poskytovať preddavky len za podmienky, že preddavok je zmluvne dohodnutý a výška preddavku nepresiahne 30% z ročného limitu výdavkov určených na jednotlivú akciu. Toto ustanovenie pri uzatváraní jednotlivých zmlúv prísne dodržujeme.

Otázka 2: Pre nedostatok náhradných súčiastok sa pri opravách často porušujú

zákonné normy, zamieňajú sa opotrebované súčiastky menej opotrebovanými z Jedného stroja do druhého.

Nie sú mi známe skutočnosti, ktoré by nasvedčovali porušovaniu zákonných noriem a ubezpečujem Vás, že ich porušovanie nebudem trpieť. Faktom však je, že k výmene súčiastok medzi jednotlivými strojmi dochádza. Takýto postup je v súlade s technickou dokumentáciou výrobcu a internými technickými predpismi. Pri opravách leteckej techniky v prevádzke je možné v prípade nedostatku náhradných agregátov použiť taký istý agregát z iného lietadla za predpokladu, že nemá vyčerpaný medziopravný technický resurz a technický život. Agregát je potom v prevádzke do vyčerpania jeho medziopravného technického resurzu alebo technického života. Nevyužitie takejto možnosti by pri súčasnom nedostatku náhradných dielov znamenalo zníženie schopností leteckej techniky. Pri generálnych opravách v opravárenských podnikoch sú vykonávané generálne opravy všetkých agregátov a systémov podľa doporučení výrobcu priamo v opravárenskom podniku, alebo v kooperácií u výrobcu.

Otázka 3: Pri opravách a modernizácii sa vo vrtuľníkoch Mi-17 narušilo ťažisko, odborníci sa nazdávajú, že licencia na opravu a modernizáciu bola udelená netransparentne. Uvedené vrtuľníky preša modernizáciou v rámci navigačného systému IKAO.

Pri uzatváraní konkrétnych zmlúv o dielo na vykonanie generálnej opravy zo strany veliteľstva vzdušných síl ozbrojených síl SR sa postupuje v súlade so zákonom č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a zmene a doplnení niektorých zákonov, Obchodným zákonníkom,

Smernicami MO SR č. 5/2002 o verejnom obstarávaní a príslušnými metodickými usmerneniami sekcie modernizácie a infraštruktúry MO SR. Nie sú mi známe skutočnosti, že licencia bola udelená netransparentne.

Generálne opravy vrtuľníkov Mi-17 sa v Leteckých opravovniach Trenčín š.p. začali vykonávať prototypovo od roku 1996 na základe požiadavky vtedajšieho Štábu letectva a PVO Generálneho štábu Armády SR a od roku 1998 sú vykonávané sériovo.

Vrtuľníky Mi-17 sa modernizujú zároveň s vykonaním generálnej opravy vrtuľníka. Modernizácia je vykonávaná na základe schváleného Takticko technického zadania. Výrobca vrtuľníka Mi-17 pre tento vrtuľník stanovil povolené hranice posunu ťažiska. Modernizáciou došlo k posunu ťažiska v rámci povolených tolerancií výrobcu. Zároveň u každého modernizovaného vrtuľníka je preznačkované vnútorné označenie rozmiestnenia nákladu s uvedením hmotnosti pre dané miesto vo vrtuľníku.

Otázka 4: Pridelené finančné zdroje vedením vzdušných síl sa s podporou GS odčerpávajú na odstupné, či predčasné dôchodky nepohodlných profesionálov a na vytváranie štatútu „špičkových odborníkov."

Finančné prostriedky na výplatu odchodného, výsluhových dôchodkov a ostatných dávok sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov nie sú plánované ani rozpočtované v rozpočtových prostriedkoch vzdušných síl ozbrojených SR. Tieto sú plánované a rozpočtované v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany SR. Inštitút tzv. „špičkových odborníkov" bol zavedený od 1. 10. 1996 a zrušený k 1. 1. 1998.

otázka 5: Jedným z relevantných dôvodov spomenutej havárie Mi-17 je podľa bývalých vojenských pilotov i skutočnosť, že vrcholne funkcie vo vzdušných silách vykonávajú osoby kvalifikačné nepripravené.

Ustanovovanie profesionálnych vojakov do funkcií je veľmi prísne a je upravené § 20 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov. Podľa uvedeného zákona vrcholový manažment Veliteľstva vzdušných síl OS SR ako aj leteckých základní spĺňa kvalifikačné požiadavky na výkon príslušných funkcií.

Z hľadiska vzdušných síl každý príslušník lietajúceho personálu, ktorý vykonáva inštruktorské lety, je pre túto činnosť dlhodobo pripravovaný a sú nimi najskúsenejší piloti. Sú priamo zodpovední za vykonávanie inštruktorských letov, za dodržiavanie zásad bezpečnosti a vykonávania letov prísne v súlade s odbornými nariadeniami a predpismi. Získanie kvalifikácie pilota I. triedy a súčasne inštruktora je

podmienené náletom hodín podľa plánu pre jednotlivca na výcvikový rok a v prípade, že plán nie je priebežne plnený, nie je možné vykonávať tento druh výcviku. Lietajúci personál vykonáva letecký výcvik na základe Plánu grafikonu až do úrovne jednotlivca. Za výcvik sú priamo zodpovední velitelia leteckých útvarov.

Na základe vyššie uvedeného si dovolím tvrdiť, že na havárii vrtuľníka Mi-17 nemá podiel kvalifikačná nepripravenosť vedúcich funkcionárov vzdušných síl ozbrojených síl Slovenskej republiky.

S pozdravom

Vážená pani

Dagmara BOLLOVÁ

poslankyňa Národnej rady

Slovenskej republiky

Bratislava

Predseda vlády Slovenskej republiky

Bratislava 2. december 2003

Číslo : 4176/2003-PV

Vážený pán poslanec,

v odpovedi na Vašu interpeláciu z 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vo veci dodržiavania zákonov pri odpočúvaní občanov Slovenskej republiky si dovoľujem uviesť nasledovné.

Podmienky použitia informačno-technických prostriedkov, teda aj odpočúvania a zaznamenávanie v rámci telekomunikačných činností príslušnými štátnymi orgánmi, ustanovuje zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Dôvody, pri ktorých je možné použiť informačno-technické prostriedky, t.j. rozsah pre jednotlivé štátne orgány, oprávnené použiť tieto prostriedky sú ustanovené v osobitných predpisoch.

Ak chce štátny orgán, alebo orgán činný v trestnom konaní použiť odpočúvanie, nemôže to urobiť bez predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného sudcu. Svoju žiadosť zákonnému sudcovi musí riadne zdôvodniť a odpočúvanie môže začať až po vydaní písomného súhlasu, resp. príkazu sudcu. Jediná výnimka, kedy je možné použiť informačno-technický prostriedok bez predchádzajúceho súhlasu zákonného sudcu platí iba pre policajný zbor na základe ustanovení § 5 zákona č. 166/2003 Z. z. vo \ynimocncrn prípade, ak existuje dôvodné podozrenie z páchania trestného činu, pri ktorom možno použiť informačno-technický prostriedok, vec neznesie odklad a súhlas zákonného sudcu nemožno vopred získať. Aj v takom prípade je však policajný zbor povinný oznámiť zákonnému sudcovi začatie použitia informačno-technického prostriedku do jednej hodiny od začatia a písomnú žiadosť musí zákonnému sudcovi predložiť do šiestich hodín od začatia použitia informačno-technického prostriedku. Ak policajný zbor do 12 hodín dodatočný písomný súhlas zákonného sudcu nedostane, použitie informačno-technického prostriedku sa bezodkladne skončí, získané informácie nesmú byť použité a musia byť neodkladne zničené. Vážený pán poslanec,

ako z vyššie uvedeného vyplýva, nie je dôvod vyvolávať obavy u občanov vo vzťahu k odpočúvaniu. Štátny orgán môže odpočúvať iba tie osoby, u ktorých existujú dôvody na použitie tohoto inštitútu a sú splnené zákonné podmienky. V konečnom dôsledku splnenie týchto podmienok, ako aj dôvody pre použitie, posudzuje nezávislý zákonný sudca, ktorý na odpočúvanie vydáva súhlas alebo príkaz.

S pozdravom

Vážený pán Mikuláš Juščík

poslanec Národnej rady SR

Bratislava

Ivan Mikloš

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

Bratislava 27. novembra 2003

Číslo: 4083/2003 - KM

Vážený pán poslanec,

v súvislosti s Vašou poslaneckou interpeláciou podanou na 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky Vám v zmysle § 130 Rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky zasielam nasledovnú odpoveď na Vašu interpeláciu.

Privatizácia strategických podnikov, najmä Slovenského plynárenského podniku /SPP/ znamenala jednoznačne pozitívny krok, ktorý už dnes prináša výsledky v podobe lepších hospodárskych výsledkov týchto podnikov. V prvom rade chcem zdôrazniť, že práve privatizácia výrazne obmedzuje priestor na politické vplyvy a zásahy, ktoré boli i v prípade SPP problematické.

Kľúčovým prínosom pre podnik akým je Slovenský plynárenský priemysel okrem zvýšenia efektívnosti fungovania a kvality manažmentu samotného podniku i to, že práve v oblasti plynárenstva je veľmi dôležité obstáť v konkurencii na otvorenom európskom trhu. Privatizácia, ktorú mimochodom vysoko ocenilo i OECD, bude znamenať rozvoj samotného podniku i zvýšenie investícií prostredníctvom silného strategického investora. Konzorcium troch najväčších európskych plynárenských podnikov je zárukou, že SPP naďalej zostane významným podnikom v preprave plynu v Európe s jednoznačne pozitívnym dopadom pre slovenské hospodárstvo.

Nezanedbateľným pozitívom je i tá skutočnosť, že výnos z privatizácie SPP bol použitý v súlade so zámerom vlády na zníženie štátneho dlhu a realizáciu dôchodkovej reformy. Privatizácia SPP tak v podobe vyššie uvedených skutočností znamená pre štát a jeho občanov jednoznačné zisky, pričom privatizáciou podniku strategickým investorom stratili jedine rôzne politické a záujmové skupiny možnosť politicky ovplyvňovať fungovanie podniku.

Ministerstvo financií SR /MF SR/ vykonalo v Slovenskom národnom divadle /SND/ Bratislava nasledovné hĺbkové finančné kontroly hospodárenia s prostriedkami poskytnutými

Vážený pán

Jozef Hrdlička

poslanec

Národná rada

Slovenskej republiky

Bratislava

zo štátneho rozpočtu SR:

V roku 1995 bola vykonaná v zmysle zamerania a plánu kontrolnej činnosti hĺbková kontrola hospodárenia s prostriedkami poskytnutými zo štátneho rozpočtu SR za obdobie

rokov 1993 a 1994. Kontrolou bolo zistené porušenie rozpočtovej disciplíny vo výške 1,8 mil. Sk a penále bolo vyčíslené vo výške 1,5 mil. Sk, /nedostatky boli zistené hlavne v oblasti verejného obstarávania, v porušení účelovosti poskytnutých rozpočtových prostriedkov a v neoprávnenom priznaní devízových prostriedkov pri zahraničných pracovných cestách/.

Za preukázané porušenia rozpočtovej disciplíny boli MF SR uložené SND Bratislava sankcie rozhodnutím vydanom v správnom konaní /č. 34/330/95-114 zo dňa 10. 8. 1995/ v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách. V zmysle zákona o rozpočtových pravidlách, môže MF SR po právoplatnosti tohto rozhodnutia povoliť úľavu na zamedzenie tvrdosti zákona. V uvedenom prípade boli tieto sankcie odpustené /úľava MF SR č. 2005/95 sekr:, 3666/95 sekr. zo dňa 20.11.1995/.

V roku 1998 bola, na základe podnetu na výkon kontroly, vykonaná ministerstvom opakovane hĺbková kontrola hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu poskytnutými z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry SR za obdobie od 1. 1. 1991 do 31. 12. 1996. Uvedenou kontrolou bolo zistené porušenie rozpočtovej disciplíny vo výške 0,2 mil. Sk a penále vo výške 0,2 mil. Sk Nedostatky boli zistené opäť v oblasti verejného obstarávania. MFSR uložilo SND Bratislava sankcie rozhodnutím v správnom konaní /č. 1/105/5/1998 zo dňa 31.3.1998/ Tieto boli v plnej výške, aj s dopočitaním penále, uhradené na príjmový účet štátneho rozpočtu dňa 16.4.1998.

Ďalej v rokoch 1996, 1997, 1999 a 2002 boli v SND Bratislava v zmysle zamerania a plánu kontrolnej činnosti vykonávané pravidelné kontroly použitia účelových prostriedkov poskytnutých z rozpočtovej rezervy vlády SR a predsedu vlády SR. Na základe týchto kontrol nebolo zistené žiadne porušenie rozpočtovej disciplíny.

V súvislosti s Vašou interpeláciou chcem zdôrazniť, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky vykoná v SND Bratislava i v roku 2004 hĺbkovú následnú finančnú kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu SR.

S pozdravom

11. Odpoveď podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky D. Lipšica na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľ. Vážneho vo veci zákonnej úpravy komôr

Podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

Bratislava, 13.11.2003

Číslo: 14370/2003-53

Vážený pán predseda,

Na základe interpelácie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho podávam, v súlade s § 130 zákona č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov písomnú odpoveď na tieto otázky:

1. Na základe akých analýz a argumentov boli vyselektované komory, ktoré majú byť zachované a ktoré zrušené? Pri komorách, ktoré sa navrhujú zrušiť, zároveň žiadam o zaslanie odôvodnenia ich zrušenia, konkrétne ku každej komore.

Vláda SR uznesením č. 793/2002 zo 17. 7. 2002 v bode B. 2 uložila ministrovi hospodárstva predložiť na rokovanie vlády analýzu vplyvu všeobecných, profesijných a prierezových komôr na podnikateľské prostredie s návrhom ďalšieho postupu.

Ministerstvo hospodárstva vypracovalo a predložilo uvedenú analýzu, ktorú vláda vzala na vedomie na svojom rokovaní 16. 7. 2003.

Analýza predstavuje informatívny a hodnotiaci materiál o aktuálnom stave vplyvu všeobecných, profesijných a prierezových komôr na podnikateľské prostredie, ktoré svojou pôsobnosťou a priamymi a nepriamymi aktivitami majú významný vplyv na vytváranie podnikateľského prostredia a činnosť podnikateľských subjektov. Z uvedenej analýzy vyplynul záver, že v prípade profesijnej komory nemožno vylúčiť snahu o obmedzenie prístupu nového subjektu do príslušného odvetvia a zachovať pozíciu subjektov už pôsobiacich na trhu a tak eliminovať konkurenčný tlak.

Na základe uvedenej analýzy vláda SR uznesením č. 710/2003 zo 16. 7. 2003 uložila v bode A. 1. podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti v spolupráci s

- podpredsedom vlády a ministrom hospodárstva, ministrom pôdohospodárstva,

- ministrom zdravotníctva,

- ministrom výstavby a regionálneho rozvoja,

- ministrom dopravy , pôšt a telekomunikácií,

- predsedníčkou Protimonopolného úradu

pripraviť návrh na zmeny právnych predpisov upravujúcich komory.

Za účelom objektivizácie kritérií na úpravu problematiky profesijných komôr sa uskutočnili na ministerstve spravodlivosti dve porady na úrovni ministrov. Návrh zásad novelizácie právnych predpisov upravujúcich komory bol vypracovaný aj na základe pripomienok a záverov, ktoré vyplynuli z týchto porád.

Vláda SR uznesením č. 830 /2003 z 3. 9. 2003 schválila zásady novelizácie dotknutých zákonov a súčasne uložila príslušným ministrom predložiť na rokovanie vlády návrh novelizácie týchto zákonov v súlade so zásadami a návrh na zrušenie tých komôr, ktoré sa majú transformovať na dobrovoľné združenia.

Pri schválení návrhu na zrušenie niektorých komôr zriadených zákonom vláda vychádzala z týchto záverov:

Záruka odbornosti pri výkone povolania nie je podmienená stavovským dohľadom nad výkonom povolania alebo podnikateľskej činnosti. Výkon povolania u každej profesie musí byť podmienený splnením zákonných požiadaviek (vzdelanie, prax, bezúhonnosť a pod.). Posudzovanie osobitných schopností, morálnej bezúhonnosti, odbornej praxe trvalou kontrolou zo strany profesijnej komory môže viesť k narušeniu zásad výkonu podnikateľskej činnosti alebo povolania vo vzťahu ku konkurenčnému prostrediu a hospodárskej súťaži.

Argumenty zo strany komôr o „eliminácii štátneho vplyvu" a „posilnení samosprávy" sú irelevantné, nakoľko štát prenesením výkonu verejnej moci svoj vplyv neeliminuje, ale svoju rozhodovaciu či regulačnú funkciu len prenáša. Je výlučne na rozhodnutí štátu kedy a v akom rozsahu tento výkon verejnej moci zákonom prenesie a aby zvážil riziká s tým spojené. Ochrana verejných záujmov je nesporne v záujme štátu a spôsob, ako to zabezpečí nemôže byť ovplyvňovaný záujmom profesijných komôr.

Uplatnenie zákonnej požiadavky na overovanie odbornej spôsobilosti v prípade potreby osobitného oprávnenia na výkon niektorých činností nepodmieňuje nutnosť regulácie výkonu týchto činností prostredníctvom profesijných komôr.

Cieľom transformácie profesijných komôr na dobrovoľné združenia nie je vylúčenie ochrany verejných záujmov stavovskými organizáciami, ale aby popri ochrane tohto záujmu ochraňovali predovšetkým profesijné záujmy svojich členov, na báze ich dobrovoľného členstva, pri rešpektovaní ústavného práva slobody združovania sa.

Uvedené zásady boli uplatnené vo vzťahu ku všetkým komorám , ktoré majú byť zrušené, nebudem ich preto analyzovať samostatne .

2. Nie je vhodnejšie zákonom zrušiť všetky existujúce komory, zároveň zadefinovať jednoznačné pravidlá vzniku, zániku, fungovania a činnosti komôr ako takých, osobitným zákonom? Na základe nových pravidiel by vznikli komory na ktoré by potom štát v prípade potreby svojim rozhodnutím preniesol výkon verejnej moci.

Zrušenie všetkých komôr jedným zákonom nie je dobrým legislatívnym riešením; jednotlivé zákony , ustanovujúce komory je potrebné novelizovať v ďalších ustanoveniach vo vzťahu k transformácii komory na dobrovoľné združenie a s tým súvisiacimi zmenami vzhľadom na potrebu a rozsah regulácie profesií. Pravidlá na vznik (existenciu) komôr sú jednoznačne definované vo schválených „Zásadách". V rámci legislatívneho procesu novelizácie príslušných zákonov upravujúcich komory sa musí uskutočniť pripomienkové konanie v súlade s čl. 9 Legislatívnych

pravidiel vlády SR, v rámci ktorého je možné (a potrebné) pripomienkovať príslušné špecifiká danej úpravy.

3. Budú dodržané termíny na splnenie úloh, ktoré sú uvedené v uznesení vlády č. 830 z 3. septembra 2003?

Úlohu uloženú uznesením vlády sú príslušní ministri povinní splniť v ustanovenom termíne. V prípade objektívnych dôvodov môžu požiadať vládu o zmenu termínu splnenia úlohy. Od 3. septembra 2003 do 31. decembra 2003 bol daný dostatočný časový priestor na uskutočnenie legislatívneho procesu novelizácie príslušných zákonov.

S pozdravom

Vážený pán

Pavol Hrušovský

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Národnej rady Slovenskej republiky

12. Odpoveď ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

P. Prokopoviča na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

Ľ. Vážneho vo veci vykonávania prepravy na území Slovenskej republiky zahraničnými prepravcami

Pavol Prokopovič

minister dopravy, pôšt a telekomunikácii (Slovenskej republiky

Bratislava 25. novembra 2003

Číslo: 2582/M - 2003

Vážený pán poslanec,

na požiadanie predsedu Národnej rady SR listom č. 2011/2003-sekr. z 27. októbra 2003 Vám zasielam odpoveď na Vašu interpeláciu vo veci vykonávania prepravy na území Slovenskej republiky zahraničnými prepravcami. K problematike vykonávania prepráv zahraničnými dopravcami medzi dvoma miestami na území Slovenskej republiky, tzv. kabotáž, ktorí nespĺňajú podmienku uvedenú v § 25 ods. 4 zákona NR SR č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 168/1996 Z. z."), čím priamo a negatívne ovplyvňujú trh vnútroštátnej prepravy Vám oznamujem nasledovné:

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR využíva svoju právomoc, keď podľa § 28 ods. 1, písm. 1) zákona č. 168/1996 Z. z. udelilo zahraničným dopravcom v správnom konaní v roku 2002 celkom 25 tzv. kabotážnych povolení v celkovej sume vybratých správnych poplatkov 570.000 .- Sk a doteraz v roku 2003 celkom 11 tzv. kabotážnych povolení v celkovej sume vybratých správnych poplatkov 140.000.- Sk, všetko podľa Položky 79 sadzobníka správnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Vo všetkých prípadoch išlo o prepravy špeciálnymi vozidlami napr. prepravy technických plynov a prepravy ťažkých a nadrozmerných nákladov. Všetci žiadateľa boli z Českej republiky.

Vykonávanie vnútroštátnej cestnej dopravy, t.j. prepravy medzi dvoma miestami na území Slovenskej republiky je živnosťou. Podľa § 61 Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, kontrolu vykonávajú živnostenské úrady. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ako ústredný orgán štátnej správy SR vo veciach cestnej dopravy môže na podnet živnostenských orgánov, ak zahraničný dopravca opakovane poruší dôležitú povinnosť, ktorá mu v cestnej doprave vyplýva zo zákona alebo z medzinárodnej zmluvy, zakázať výkon medzinárodnej cestnej dopravy na území alebo cez územie Slovenskej republiky, a to až na päť kalendárnych rokov. Ministerstvo o protizákonnej činnosti zahraničných dopravcov nemá vedomosti a relevantné informácie o ich nezákonnom postupe nikto neoznámil.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR na základe oznámenia zaslalo v roku 2002 písomný podnet listom č. j. 2132-210/02 z 21. 5. 2002 k výkonu štátneho odborného dozoru Ministerstvu dopravy a spojov ČR v zmysle § 34 zákona č.l 11/1994 Sb. o silniční doprave v znení neskorších predpisov z podozrenia na porušenie ustanovenia § 25 ods. 4 zákona č. 168/1996 Z. z., tzv. kabotáže českými dopravcami bez prislúchajúceho povolenia slovenského ministerstva so žiadosťou o vyriešenie týchto prípadov v správnom konaní a taktiež písomne upozornilo listom č. j. 6028-150702 zo 6. 11. 2002 na dôsledky výkonu tzv. kabotáže bez uvedeného povolenia ministerstva českú firmu Perníkař Pardubice, a.s. Pardubice. Po uvedenom podnete a upozornení českí dopravcovia tzv. kabotážne prepravy nevykonali.

S úctou

Vážený pán

Ľubomír Vážny

poslanec Národnej rady SR

Národná rada Slovenskej republiky

Bratislava

Na vedomie:

Vážený pán

Pavol Hrušovský

predseda Národnej rady SR

Národná rada Slovenskej republiky

Bratislava

Vážený pán

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády SR

Úrad vlády Slovenskej republiky

Bratislava

MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Pavol Rusko podpredseda vlády a minister hospodárstva SR

Bratislava 28. 11.2003

Číslo : KM/2003 -001-2620

Vážený pán poslanec,

na úvod mi dovoľte poďakovať Vám za Vašu interpeláciu, ktorou ste ako prvý poslanec zákonodarného zboru v tomto volebnom období prejavili záujem o nezaslúžene opomínanú problematiku ochrany spotrebiteľa. Ide o problematiku, ktorá po vstupe SR do EÚ stratí svoj zdanlivo marginálny význam, lebo EÚ jej pripisuje značný význam, čo naposledy preukázala radom ustanovení o ochrane spotrebiteľa v návrhu Zmluvy o Ústave EÚ. Dúfam, že o ochrane spotrebiteľa budeme hovoriť na pôde NR SR čoraz častejšie, a že pozornosť sa nevyčerpá prejavmi verbálneho záujmu. K otázkam, ktoré ste mi nastolili v interpelácii, dovoľte uviesť nasledovné:

1. Vo svojej interpelácii uvádzate, že narastá význam spotrebiteľských združení, ktoré zabezpečujú informovanosť, osvetu a poradenskú činnosť pre širokú verejnosť. V skutočnosti úloh, ktoré majú spotrebiteľské združenia podľa požiadaviek EÚ plniť, je oveľa viac. Prvým nedostatkom v oblasti ochrany spotrebiteľa v mimovládnej sfére je, že spotrebiteľské združenia sa zameriavajú iba na časť zo všetkých úloh, a to na tú časť, ktorá je vypočítaná v citovanej vete interpelácie. Interpelácia vyčíta, že štátny rozpočet nepočíta s pokrytím nákladov na fungovanie spotrebiteľských združení. Činnosť spotrebiteľských združení sa podľa koncepcie EÚ nerozvíja výlučne z prostriedkov štátu. Štát ju má spolufinancovať, od spotrebiteľských združení sa očakáva schopnosť získať finančné prostriedky aj vlastnou činnosťou a od súkromných prispievateľov. Za týmto účelom NR SR schválila zákon č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov, ktorý umožňuje odviesť súkromným prispievateľom v prospech takých organizácií, akými sú spotrebiteľské združenia, jedno percento zdaní z príjmov. Je chybou spotrebiteľských združení a tiež následkom ich nepresvedčivej činnosti, či dokonca až nečinnosti, že nevedia získať daňovníkov, aby toto jedno percento odviedli v ich prospech.

Spotrebiteľské združenia opomínajú svoju úlohu pri zadovažovaní ďalších prostriedkov vlastnou činnosťou a od súkromných prispievateľov a vznášajú nesplniteľné požiadavky voči štátu. To sa nevyhnutne musí zmeniť, pričom zmenu musia uskutočniť spotrebiteľské združenia samé u seba. Taká je jediná možná cesta, prostredníctvom ktorej tieto organizácie budú môcť realizovať náročné úlohy spojené so začlenením SR do spoločného európskeho trhu.

2. V súlade s koncepciou EÚ Slovenská republika zo štátneho rozpočtu prispieva na činnosť spotrebiteľských združení primerane stavu svojho štátneho rozpočtu a všetkým potrebám,

na ktoré musí prerozdeliť prostriedky. Preto SR na činnosť spotrebiteľských združení vyčlenila 2,600 tis. Sk, kým ČR ako uvádzate 17 mil. Kč. Ak poznáte rezervy štátneho rozpočtu, ktoré dovoľujú zvýšiť výdavky štátu práve na činnosť spotrebiteľských združení, ako poslanec NR SR máte príležitosť navrhnúť zodpovedajúcu úpravu výdavkov štátu v roku 2004 už na tejto plenárnej schôdzi NR SR.

3. Peniaze spočívajúce na účte Ministerstva hospodárstva SR sú prostriedkami štátu, z ktorých úroky bez ohľadu na to, či by boli na účte MH SR alebo spotrebiteľských združení, sú podľa zákona vždy príjmom štátneho rozpočtu. Zo štátneho rozpočtu sa vynaložia podľa zákonom vymedzených pravidiel.

4. Opatrenie poukázať finančné prostriedky iba vo výške 75% vychádza z predchádzajúcich skúseností Ministerstva hospodárstva SR so spotrebiteľskými združeniami a spôsobu, akým využívali štátne dotácie. Z minulého roka ostalo na podprogram Podpora rozvoja občianskych združení nevysporiadaných celkom 363 tis. Sk voči štátnemu rozpočtu. Ministerstva hospodárstva SR je voči spotrebiteľským združeniam v postavení správcu peňazí štátu a dúfam, vážený pán poslanec, že nás neodsúdite za to, že sa správame ako obozretný hospodár.

5. MH SR na rok 2004 pripravuje nové pravidlá pre financovanie ochrany spotrebiteľa neštátnymi subjektami. Na Slovensku je v súčasnej dobe okolo 15 spotrebiteľských združení, ktoré sa snažia získať prostriedky na svoju činnosť predovšetkým zo zdrojov štátneho rozpočtu. Ani jedna zo súčasných spotrebiteľských organizácií nemá ekonomické podmienky na serióznu prácu pre spotrebiteľov. Štátom pridelené prostriedky spravidla vyčerpajú náklady na prenájom miestností, prípadne mzdy pracovníkov združení. Niet potom divu, že o ich činnosti nie je spotrebiteľ informovaný a v prípade svojho poškodenia sa cíti odkázaný sám na seba. S prihliadnutím na tento skutkový stav bude Ministerstvo hospodárstva SR v nových podmienkach klásť dôraz na reálnu ochranu spotrebiteľa. Od spotrebiteľských združení budeme vyžadovať, aby v mene spotrebiteľa podávali žaloby na súdy a aby chránili spotrebiteľa na kompetentných štátnych orgánoch. Také spotrebiteľské združenia podporíme príspevkami zo štátneho rozpočtu.

6. Slovenská obchodná inšpekcia už druhý rok nepoužila finančné prostriedky určené na nákup a testovanie výrobkov pridelené v rámci podprogramu 02R02. V roku 2002 z pridelených 50 000 tis. Sk nepoužila 37 750 tis. Sk. Nepoužité finančné prostriedky z roku 2002 mohla Slovenská obchodná inšpekcia čerpať v roku 2003, z toho 37 000 tis. Sk bežných výdavkov určených na školenia, vzorky, rozbory a advokátske služby a 750 tis. Sk kapitálových výdavkov na nákup nábytku a kancelárskych strojov. V roku 2003 bolo Slovenskej obchodnej inšpekcii navyše na jej žiadosť pridelených ďalších 7 971 tis. Sk, z toho 4 971 tis. Sk na bežné výdavky a 3 000 tis. Sk na kapitálové výdavky za rovnakým účelom. Podľa údajov Slovenskej obchodnej inšpekcie z konca septembra 2003 o čerpaní finančných prostriedkov, inšpekcia vyčerpá do konca roka 2003 celkom 10 750 tis. Sk. Zvyšných 27 000 tis. Sk bude vrátených do štátneho rozpočtu.

Presná konečná čiastka finančných prostriedkov, ktoré Slovenská obchodná inšpekcia nebude čerpať na testovanie výrobkov a posudky, bude známa až po predložení ročnej správy Slovenskej obchodnej inšpekcie o hospodárení s finančnými prostriedkami.

7. Zmluvy sú najvýznamnejším právnym inštitútom súkromného práva a právnym základom trhového hospodárstva. Pokladám za úplne samozrejmé, že prípravou zmlúv sú poverení právnici. Návrh zmluvy o poskytnutí štátnych dotácií predkladalo MH SR z dôvodu, že

v zmluvnom vzťahu má postavenie veriteľa, ktorý v spoločnosti založenej na súkromnom vlastníctve spravidla vždy predkladá svoj návrh zmluvy dlžníkovi, lebo veriteľ poskytuje peniaze len vtedy, ak si zabezpečí istotu, že za svoje peniaze dostane to, na čo ich poskytuje. Toto rovnakou mierou platí aj vtedy, keď veriteľom je štát, lebo aj peniaze štátu treba chrániť. Dlžník na návrh zmluvy nemusí pristúpiť. Zmluvy, o ktorých tvrdíte, že boli podpisované pod tlakom, v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok za také označujete zrejme preto, že obsahujú ustanovenie, podľa ktorého poskytovateľ dotácie je oprávnený v priebehu zmluvného obdobia výšku dotácie v prípade potreby jednostranne zvýšiť, znížiť alebo dotáciu úplne zastaviť. Toto ustanovenie vyjadruje skúsenosť MH SR so spôsobom, akým spotrebiteľské združenia využívali pridelené dotácie v predchádzajúcich rokoch. Opäť ide o prejav správania obozretného hospodára, ktorý slúži na ochranu verejného záujmu, aby sa prostriedky štátu nevyužívali samoúčelné.

S pozdravom

Prílohy: 2 ks

Vážený pán

Juraj Blanár

poslanec

Národná rada Slovenskej republiky

Bratislava

kópia

Príloha č. 2

Názov organizácie	Názov projektu	Požadovaná čiastka	Spolu-fínancovanie	Rozpočet projektu	Pridelená dotácia	Forma spolufinancovania
1. Ochrana spotrebiteľa Oravy, Dolný Kubín	Ochrana práv občanov hlavne staršieho veku a mládeže, rady pre spotrebiteľov, vydávanie časopisu, šírenie základných práv a ochrana spotrebiteľa v obchodnej sieti a v službách	34 000	6 000 15%	40 000	34 000	Nepriama pomoc neplatením za nájom priestorov v Klube dôchodcov v Dolnom Kubíne na ul. Obrancov mieru. Čestným prehlásením združenie odhadlo nepeňažný vklad, na 6 000 Sk ročne.
2. Spotrebiteľské centrum generácie 2000, Nové Zámky	Projekt pre podporu a činnosť poradenských centier	226 387	164 529 42%	390 916	226 387	Dobrovoľná práca členov vo výške 109 528,68 Sk - zmluva o uzavretí budúcej zmluvy - 55 tis. Sk; pôvodne bola predložená aj zmluva, ktorá bola dodatočne stiahnutá z projektu, pretože umožňovala vypovedanie zmluvy bez sankcie ak darca nedosiahne vo firme finančnú prosperitu.
3. Združenie na ochranu práv spotrebiteľov v Poprade, Poprad	Čo najbližšie, priamo a proaktívne k spotrebiteľovi	100 000	56 000 35,9%	156 000	100 000	Dobrovoľná práca koordinátora a asistenta vo výške 26 tis. Sk bezplatne poskytnuté priestory na Miestnom úrade v Poprade odhadom vo výške 30 tis. Sk/ rok.
4. Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska, Stará Ľubovňa (A3S)	Informovaní spotrebitelia -súčasť fungujúcej trhovej ekonomiky	447 923	610 694 57,69%	1058 617	447 923	Okresný úrad práce-zmluva 92 tis. Sk pre organizačnú pracovníčku združenia Grant pre decentralizované programy - externá pomoc EÚ - časť zmluvy pre rok 2003 vo výške 9 tis. EUR Grant EÚ - Cittandinanzattiva Rím - zmluva na 3007 EUR Finančný vklad člemského Združenia občianskej sebaobrany - doklad o vklade na bankový účet združenia vo výške 14 400 Sk;
5. Ochrana spotrebiteľa, agentúra (O.S.A), Žilina	Vydávanie časopisu TERČ v roku 2003	913 277	1 136 555 55,45%	2 049 832	913 277	Predovšetkým dohoda s členskými skúšobňami Testing servis Slovakia vo výške 479 414 Sk a skúšobňpu VIPOTEST s.r.o. vo výške 20 tis.Sk - testovanie na náklady skúšobní, nákup vzoriek na náklady združenia zmluvy o reklame a propagácii s viacerými podnikateľskými subjektami

6. Asociácia užívateľov	Projekt AUB na zaistenie dotácií					Dobrovoľná práca členov vo výške 20
bytov, Banská Bystrica	zo štátneho rozpočtu na rok					tis. Sk / rok dar od fyzickej osoby -
(AUB)	2003 na činnosť zameranú na:	89 820	55 000	144 820	89 820	počítač v cene 35 tis. ak.
	riešenie spotrebiteľských		37,98%
	sťažností; vydávanie
	informačného buletínu;
	výchovný program - školenia
7.VzdeIávacie	Ochrana spotrebiteľa v oblasti					Bezplatné poskytnutie priestorov na
a informačné centrum pre rozvoj bývania,	bývania zvyšovaním jeho právneho vedomia	477 165	1 078 245 69,32%	1 555 410	477 165	poradenskú a bežnú činnosť združenia - Magistrát Bratislavy vo výške 1500 Sk/hod, v Martine - kultúrny dom
Bratislava						Strojár vo výške 1500 Sk/mesiac,
						Košice - kancelária RCZ SVB vo
						výške 1500 Sk /mesiac, Zvolen -
						kancelária združenia SVB vo výške
						1500 Sk/mesiac (SVB -
						spoločenstvo vlastníkov bytov);
						dobrovoľnícka neplatená práca
						cestovné konzultantov vo výške 50 %
						finančný vklad na účet združenia vo
						výške 33 566,17 Sk
Spolu		2 288 572	3 107 023	5 395 595	2 288 572
Zostatok					156 651,90

Dotácia pre rok 2003: 208 000 Sk - prenos z roku 2002

2 237 223,9 Sk = (2 600 000 Sk mínus nevyrovnané záväzky z roku 2002 vo výške 362 776,10 Sk Sk) Použiteľná dotácia - 2 445 223,9 Sk

Vypracovali: Ing. Bc. Jana Drgoncová, RO Mgr. Dženšída Veliová

V Bratislave 18. august 2003

Súhlas komisie: Ing. Bc. Jana Drgocová Ing. Ružena Navrátilová Ing. Vlasta Janegová Ing. Andrea Mikulová Mgr. Dženšída Veliová

Príloha č. 1

Ochrana spotrebiteľa Oravy, Dolný Kubín

Názov organizácie	Názov projektu	Požadovaná čiastka od MHSR	Spolu-financovanie	Rozpočet projektu	Štatutárny zástupca
Požadované pri predkladaní k 15.5.2003	Podpora rozvoja občianskych združení	113 000	0	113 000
Požadované pri predkladaní k 1.8.2003	Ochrana práv občanov hlavne staršieho veku a mládeže, rady pre spotrebiteľov, vydávanie časopisu, šírenie základných práv a ochrana spotrebiteľa v obchodnej sieti a v službách	129 000	0	129 000	MVDr. Štefan Filo, CSc. Mihal Ján
Po doplnení na verejnej prezentácii		34 000	6 000	40 000

Komisia odporúča prideliť finančné prostriedky pre rok 2003 Ochrane spotrebiteľa Oravy v zmysle predloženého návrhu komisie (viď prílohu č. 2).

Spotrebiteľské centrum generácie 2000, Nové Zámky

Názov organizácie	Názov projektu	Požadovaná čiastka od MHSR	Spolu-financovanie	Rozpočet projektu	Štatutárny zástupca
Požadované pri predkladaní k 15.5.2003	1) Zriadenie poradenských centier v Nitre a v Nových Zámkoch 2) Seminár a odborné školenie členov spotrebiteľských organizácií 3) Prieskum trhu a testovanie výrobkov „Nekalý produkt"	932 222 58 500 450 000	6 200 9 000 0	932 222 67 500 450 000
Požadované pri predkladaní k 1.8.2003	Projekt pre podporu a činnosť poradenských centier	417 334,4	279 009	696 343	Róbert Kováč
Po doplnení na verejnej prezentácii		226 387	164 529	390 916

Komisia odporúča prideliť finančné prostriedky Spotrebiteľskému centru generácie 2000 v zmysle predloženého návrhu komisie (viď prílohu č. 2).

Združenie na ochranu práv spotrebiteľov v Poprade, Poprad

Názov organizácie	Názov projektu	Požadovaná čiastka od MHSR	Spolu-financovanie	Rozpočet projektu	Štatutárny zástupca
Požadované pri predkladaní k 15.5.2003
Požadované pri predkladaní k 1.8.2003	Čo najbližšie, priamo a proaktívne k spotrebiteľovi	100 000	60 000	160 000	Mgr. Helena Mezenská
Po doplnení na verejnej prezentácii		100 000	56 000	156 000

Komisia odporúča prideliť finančné prostriedky Združeniu na ochranu práv spotrebiteľov v Poprade v zmysle predloženého návrhu komisie (viď prílohu č. 2).

Združenie na ochranu práv spotrebiteľov v Poprade nepožadovalo samostatne finančné prostriedky k 15.5.2003, požadovalo dotáciu v rámci Asociácie spotrebiteľských subjektov Slovenska.

Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska, Stará Ľubovňa (A3S)

Názov organizácie	Názov projektu	Požadovaná čiastka od MHSR	Spolu-financovanie	Rozpočet projektu	Štatutárny zástupca "V
Požadované pri predkladaní k 15.5.2003		600 000	561 000	1 161 000
Požadované pri predkladaní k 1.8.2003	Informovaní spotrebitelia - súčasť íiingujúcej trhovej ekonomiky	980 000	980 000	1 960 000	Mgr. Božena Stašenková
Po doplnení na verejnej prezentácii		447 923	610 694	1058 617

Komisia odporúča prideliť finančné prostriedky Asociácii spotrebiteľských subjektov Slovenska v zmysle predloženého návrhu komisie (viď prílohu č. 2).

Združenie občianskej sebaobrany sa stalo členom Asociácie spotrebiteľských subjektov Slovenska. Projekt tohto združenia bol predložený ako súčasť projektu Asociácie spotrebiteľských subjektov Slovenska.

Ochrana spotrebiteľa, agentúra (O.S.A), Žilina

Názov organizácie	Názov projektu	Požadovaná čiastka od MHSR	Spolu-fínancovanie	Rozpočet projektu	Štatutárny zástupca
Požadované pri predkladaní k 15.5.2003	Vyššia kvalita časopisu Terč v roku 2003 Zvýšená účinnosť poradenskej služby	931 736 51600	1 116 555 20 000	2 048 291 71600
Požadované pri predkladaní k 1.8.2003	Vydávanie časopisu TERČ v roku 2003	938 277	1 136 555	2 074 832	Ing. Karol Herian, CSc
Po doplnení na verejnej prezentácii

Komisia odporúča prideliť finančné prostriedky pre rok 2003 Ochrane spotrebiteľa, agentúre v zmysle predloženého návrhu komisie (viď prílohu č. 2).

Asociácia užívateľov bytov, Banská Bystrica (AUB)

Názov organizácie	Názov projektu	Požadovaná čiastka od MHSR	Spolu-fmancovanie	Rozpočet projektu	Štatutárny zástupca
Požadované pri predkladaní k 15.5.2003	Projekt AUB na rok 2003	195 000	40 000	235 000
Požadované pri predkladaní k 1.8.2003	Projekt AUB na zaistenie dotácií zo štátneho rozpočtu na rok 2003 na činnosť zameranú na: riešenie spotrebiteľských sťažností; vydávanie informačného buletínu; výchovný program - školenia	80% nevyčíslené sumy	35 000	Model A 283 000 Model B 255 000 Model C 250 500	Ing. Oliver Petrík
Po doplnení na verejnej prezentácii		89 820	55 000	144 820

Komisia odporúča prideliť finančné prostriedky pre rok 2003 Asociácii užívateľov bytov v zmysle predloženého návrhu komisie (viď prílohu č. 2).

Vzdelávacie a informačné centrum pre rozvoj bývania, Bratislava

Názov organizácie	Názov projektu	Požadovaná čiastka od MHSR	Spolu-financovanie	Rozpočet projektu	Štatutárny zástupca
Požadované pri predkladaní k 15.5.2003	Ochrana spotrebiteľa v oblasti bývania zvyšovaním jeho právneho vedomia	527 950	1 445 500	1 973 450
Požadované pri predkladaní k 1.8.2003	Ochrana spotrebiteľa v oblasti bývania zvyšovaním jeho právneho vedomia	477 165	1 078 245	1 555 410	Ing. arch. Jaroslava Zapletalová, PhD.
Po doplnení na verejnej prezentácii		477 165	1 078 245	1555 410

Komisia odporúča prideliť finančné prostriedky pre rok 2003 Vzdelávaciemu a informačnému centru pre rozvoj bývania v zmysle predloženého návrhu komisie (viď prílohu č. 2).

Združenie bratislavských spotrebiteľov, Bratislava (ZBS)

Názov organizácie	Názov projektu	Požadovaná čiastka od MHSR	Spolu-fínancovanie	Rozpočet projektu	Štatutárny zástupca
Požadované pri predkladaní k 15.5.2003	l)Vzdelávanie 2) Poradňa spotrebiteľa 3) Periodikum spotrebiteľa	299 500 228 501,49 357 000	305 000 352 398,51 460 000	604 500 580 900 817 000
Požadované pri predkladaní k 1.8.2003	Poradňa spotrebiteľa	1 818 401,49	1662 398,51	3 480 800	Jozef Mihok
Po doplnení na verejnej prezentácii		1 505 201,49	1 662 398,51	3 167 600

Komisia neodporúča prideliť finančné prostriedky Združeniu bratislavských spotrebiteľov. Združenie bratislavských spotrebiteľov pri prezentácii nepredložilo čestné prehlásenie podpísané štatutárnym orgánom o vysporiadaní záväzkov so štátnym rozpočtom za rok 2002 v zmysle čl. II, bodu 2 písm. e) záväzných podmienok. Žiadosť nie je v súlade so samotným projektom. (V žiadosti je iná výška požadovanej dotácie než v projekte.) V rozpočte projektu je uvedené i stredisko v Petržalke napriek tomu, že MH SR obdržalo list zo dňa 23.7.2003 Miestneho klubu ochrany spotrebiteľa v Petržalke, v ktorom sa uvádza, že na rok 2003 nebude toto združenie požadovať na základe projektu finančné dotácie na činnosť klubu. Ako dôvod boli uvedené: 1) pravdepodobná zmena adresy združenia z dôvodu ukončenia zmluvy o nájme a 2) odchod oredsedníčky (Ing. Ostertágovej) na dlhšiu dobu do cudziny. Pri verejnej prezentácii bola Petržalka z rozpočtu vyradená. Združenie v rámci spolufinancovania projektu predložilo zmluvy, v ktorých sa vyskytujú chyby a nevýhodné podmienky. V oboch zmluvách sa vyskytuje chyba, kde predmetom zmluvy - čl. II, je darovanie peňažnej sumy..., ktoré budú použité na realizáciu projektu: Poradňa spotrebiteľa, pričom v čl. III zmluvy sa darca zaväzuje poskytnúť financie na projekt Periodikum „Spotrebiteľ". V čl. III predmetných zmlúv je podmienka, ktorá je zo strany obdarovaného nesplniteľná. Darca od zmluvy môže odstúpiť, prípadne upraviť výšku prenechaných peňažných prostriedkov v prípade, že dotácia poskytnutá MH SR nebude realizovaná vo výške, ktorú v Projekte.uvádza obdarovaný. Keďže je dotácia vyčíslená až následným výpočtom podľa vzorca uvedeného v záväzných podmienkach, a výpočet je ovplyvnený ostatnými združeniami, ktoré sa o dotáciu taktiež uchádzajú a je ovplyvnená aj krátením rozpočtu, je viac než nepravdepodobné, že dotáciu združenie dostane v požadovanej výške. V zmluve spomínaná úprava výšky prenechaných peňažných prostriedkov nie je bližšie konkretizovaná.

Združenie občianskej sebaobrany, Bratislava

Názov organizácie	Názov projektu	Požadovaná čiastka od MHSR	Spolu-financovanie	Rozpočet projektu	Štatutárny zástupca
Požadované pri predkladaní k 15.5.2003	Stop poškodzovaniu spotrebiteľa monopolným dodávateľom služieb a zabezpečenie právneho stavu v dodávaní TV signálu	170 000	20 000	190 000	PhDr. Jana Miklovičová Ing. Marta Tomaščíková
Požadované pri predkladaní k 1.8.2003	Stop poškodzovaniu spotrebiteľa monopolným dodávateľom služieb a zabezpečenie právneho stavu v dodávaní TV signálu	190 117	14 400
Po doplnení na verejnej prezentácií		133 217	14 400	147 617

Projekt bol vyradený z dôvodu nesplnenia požiadavky čl. I, bodu 4 písm. a) záväzných podmienok.

Združenie občianskej sebaobrany sa stalo členom Asociácie spotrebiteľských subjektov Slovenska. Projekt tohto združenia bol predložený ako

súčasť projektu Asociácie spotrebiteľských subjektov Slovenska.

Asociácia spotrebiteľov Slovenska, Bratislava (ASS)

Názov organizácie	Názov projektu	Požadovaná čiastka od MHSR	Spolu-financovanie	Rozpočet projektu	Štatutárny zástupca
Požadované pri predkladaní k 15.5.2003	Transformácia ASS na štandardnú Európsku spotrebiteľskú organizáciu Projekt 1) Transformácia spotrebiteľského časopisu TEST na štandard spotrebiteľských časopisov v Európskej únii Projekt 2) Televízna spotrebiteľská relácia TEST magazín Projekt 3) Vytvorenie a aktualizovanie webovej stránky spotrebiteľského časopisu TEST Projekt 4) Zapojenie ASS do medzinárodných spotrebiteľských aktivít a členstvo v spoločných organizáciách spotrebiteľských časopisov v EÚ	1784 250 1 553 400 94 000 266 400	198 250 172 600 66 000 29 600	1 982 500 1 726 000 160 000 296 000
Požadované pri predkladaní k 1.8.2003	Časopis TEST - celoslovenský spotrebiteľský časopis spĺňajúci požadovaný štandard EÚ	1 784 250	70 000 198 250	1 982 500	Mgr. Miloš Lauko
Po doplnení na verejnej prezentácii		-	-	-

Asociácia spotrebiteľov Slovenska nebola komisiou pripustená k verejnej prezentácii projektov, nakoľko nevrátila do štátneho rozpočtu finančné prostriedky v rámci vyúčtovania pridelených prostriedkov v roku 2002. Do štátneho rozpočtuje Asociácia spotrebiteľov Slovenska povinná vrátiť sumu 230 250 Sk. MH SR v tejto súvislosti dňa 1.8.2003 postúpilo vymáhanie pohľadávok Správe finančnej kontroly v Bratislave.

Združenie slovenských spotrebiteľov

Názov organizácie	Názov projektu	Požadovaná čiastka od MHSR	Spolu-financovaníe	Rozpočet projektu	Štatutárny zástupca
Požadované pri predkladaní k 15.5.2003	Podpora informačných a poradenských aktivít ZSS v roku 2003	992 700	992 700	1 985 400
Požadované pri predkladaní k 1.8.2003	Podpora informačných a poradenských aktivít ZSS v roku 2003	992 700	992 700	1 985 400	JUDr. Július Koval Doc. Ing. Pavel Hraško, CSc.
Po doplnení na verejnej prezentácii		-	-	-

Združenie slovenských spotrebiteľov nebolo komisiou pripustené k verejnej prezentácii projektov, nakoľko nevrátilo do štátneho rozpočtu finančné prostriedky v rámci vyúčtovania pridelených prostriedkov v roku 2002. Do štátneho rozpočtuje Združenie slovenských spotrebiteľov povinné vrátiť sumu 132 526,10 Sk. MH SR v tejto súvislosti dňa 1.8.2003 postúpilo vymáhanie pohľadávok Správe finančnej kontroly v Bratislave.

Predseda vlády Slovenskej republiky

Bratislava 2. december 2003

Číslo: 4176/2003PV

Vážený pán poslanec,

na Vašu interpeláciu z 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vo veci podozrenia z poškodenia Iuventy Bratislava neoprávneným reštitučným nárokom, si Vám dovoľujem uviesť nasledovné stanovisko.

Dňa 12.11. 2003 podal riaditeľ Iuventy Bratislava trestné oznámenie vo veci, v ktorom sú zhrnuté všetky doteraz zistené skutočnosti a jeho obsah v prevažnej väčšine potvrdzuje fakty, ktoré ste, vážený pán poslanec, poslanec uviedli vo svojej interpelácii.

V uvedenej veci konala aj Krajská prokuratúra Bratislava, ktorá na podnet Iuventy Bratislava podala proti pôvodnému rozhodnutiu okresného úradu z 28.10.1998 protest. Okresný úrad Bratislava I, odbor financií rozhodnutím z 30.8.2002 v spojení s rozhodnutím krajského úradu z 27.12.2002 protestu vyhovel. V súčasnosti v predmetnej veci prebieha konanie na Krajskom súde Bratislava, ktoré však doposiaľ nie je právoplatne skončené.

Vážený pán poslanec,

ubezpečujem Vás že príslušné štátne orgány konajú v uvedenej veci v záujme zabezpečenia nápravy. Avšak nie je v kompetencii vlády Slovenskej republiky prijímať opatrenia na odstránenie nezákonnosti uvedeného reštitučného procesu. V demokratickej spoločnosti je pri náprave postupov alebo rozhodnutí, ktoré nie sú v súlade so zákonom, nevyhnutné postupovať zákonným spôsobom a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Prípadné vyvodenie dôsledkov voči zodpovedným osobám bude závisieť od výsledku prešetrenia podaných trestných oznámení, príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní.

S pozdravom

Vážený pán Karol Ondriaš

poslanec Národnej rady SR

Bratislava

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Ľudoví Kaník minister

Bratislava 5. decembra 2003

Číslo: II/1-30/03-84

Vážená pani poslankyňa,

na interpeláciu vo veci vyplácania odchodného štátnym zamestnancom, ktorí nadobudli nárok na starobný dôchodok podľa § 105a zákona číslo 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Vám oznamujem nasledovné:

Informácie o počtoch štátnych zamestnancov, ktorí dosiahnu nárok na priznanie starobného dôchodku získal Úrad pre štátnu službu od ústredných orgánov štátnej správy a ostatných ústredných orgánov štátnej správy ešte v auguste t.r. Podľa toho dosiahne nárok na priznanie starobného dôchodku cca 174 zamestnancov, ktorým po podaní žiadosti o starobný dôchodok do konca roku 2003 vznikne nárok na odchodné (spravidla v maximálne možnej výške — 10 násobku funkčného platu) a nárok na príplatok za štátnu službu k dôchodku.

Štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, ktorým vznikol v roku 2002 a 2003 nárok na starobný dôchodok a ktorí oň požiadali, zakladá platný zákon o štátnej službe v § 108a nárok na príplatok za štátnu službu k dôchodku. Zákon v existujúcej legislatívnej podobe však neurčil kompetenciu a subjekt, ktorý má o nároku rozhodnúť. Rovnako zákon neurčil subjekt, ktorý by nárok na príplatok za štátnu službu k dôchodku mal vyplácať.

V novele zákona o štátnej službe, ktorá nadobudne účinnosť 1. januára 2004 je určená kompetencia Úradu pre štátnu službu vo veci vydávania rozhodnutí o príplatku za štátnu službu k dôchodku {§6 ods. (2) písm. v)} a subjektom zodpovedným za jeho vyplácanie bola poverená Sociálna poisťovňa. V čl. VIII zákona o štátnej službe je zakotvená novela zákona o sociálnom poistení {§ 179 ods. 1 písm. e)}, ktorou sa ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť vyplácať príplatok za štátnu službu k dôchodku.

V súčasnosti Úrad pre štátnu službu eviduje 60 podaných žiadostí o vyplácanie príplatku za štátnu službu k dôchodku a je predpoklad, že tento počet sa v priebehu decembra zvýši.

Odchodné bolo štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe príslušnými služobnými úradmi vyplatené, a to z položky 642 OJ 6 rozpočtovej klasifikácie, t j. zbežných transferov. Mzdové výdavky rozpočtových kapitol týmto nie sú zaťažené.

S pozdravom

Vážená pani

Jana Laššáková

poslankyňa Národnej rady

Slovenskej republiky

Bratislava

Minister kultúry Slovenskej republiky

Rudolf CHMEL

Bratislava 7. novembra 2003

Číslo: MK 1449/2003-1

Vážený pán poslanec,

v súvislosti s Vašou interpeláciou, ktorú mi doručili od predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského 16. októbra 2003, ste sa na mňa obrátili s dvomi konkrétnymi problémovými skutočnosťami.

Som rád, že ste prijali moju iniciatívu vo veci realizácie stretnutia zainteresovaných subjektov k problematike postavenia Slovenského národného múzea - Múzea židovskej kultúry, konkrétne vo vzťahu k užívaniu pamätníka holokaustu v Bratislave. S cieľom riešiť pretrvávajúce názorové odlišnosti, ktoré sa dotýkajú vlastníctva a správy uvedeného pamätníka, som poveril Slovenské národné múzeum, aby zabezpečilo pracovné stretnutie zainteresovaných subjektov. Navrhujem rokovanie uskutočniť za účasti Ministerstva kultúry SR, Magistrátu hl. mesta Bratislavy a SNM - Múzea židovskej kultúry. Cením si Váš záujem o túto problematiku a v tejto súvislosti by som privítal aj Vašu osobnú účasť na uvedenom rokovaní. Termín stretnutia budeme s Vami osobitne konzultovať.

Vážený pán poslanec, v súčasnosti prebieha rad rokovaní medzi zodpovednými zložkami Ministerstva kultúry SR a generálnym riaditeľom Národného osvetového centra (NOC) v záujme dokončenia transformácie uvedenej celoštátnej inštitúcie. Výsledkom tohto procesu bude NOC s presne definovanými úlohami, ktoré budú jednou z významných súčastí implementácie kultúrnej politiky na Slovensku.

Čo sa týka využitia bratislavského "Véčka", jeho dramaturgia bude aj naďalej prezentovať rôzne umelecké žánre komornejšieho typu - tak ako sa to doposiaľ dialo v dramaturgii NOC - dôležitý je však zámer MK SR dosiahnuť, aby využitie priestorov a ich návštevnosť boli oveľa bohatšie. Ide o priestory v centrálnej mestskej lokalite s dlhoročnou diváckou tradíciou a preto by výsledkom rokovaní predstaviteľov ministerstva a NOC mal

byť ambiciózny plán na základe ktorého by sa „V-klub" mohol stať opäť personifikáciou priestoru pre súčasné hudobné, divadelné, tanečné, filmové a iné umenia, každý večer plný divákov. Na perspektívnom programovom využití výstavných priestorov NOC v súčasnosti pracuje tím expertov. Výsledkom ich práce bude komplexný projekt prezentácie svetového a slovenského výtvarného umenia, ako aj vytvorenie priestoru pre príslušné databázy, a to aj s modelovým inštitucionálnym riešením. Samozrejme, že aj tieto prípravné činnosti sú koordinované s vedením NOC, ktoré na nich v príslušných zložkách participuje.

V záujme štandardného využitia priestorov jednej z predajní v objekte NOC, ktorú na základe nájomnej zmluvy doteraz užíva Dielo centrum s.r.o., ktoré dlhodobo neuhrádza platby za užívanie priestoru, vypísalo NOC v zmysle Zákona o správe majetku štátu osobitné ponuková konanie, na náklade ktorého bude 'uzavretá zmluva c prenájme s týrc záujemcom, ktorý predloží najvýhodnejšiu cenovú ponuku pre NOC.

Som presvedčený, že sa problémové otázky aj s pomocou Vašej osobnej aktivity podarí spoločným úsilím všetkých zainteresovaných doriešiť.

Srdečne Vás pozdravujem

Vážený pán Dušan Čaplovič

poslanec

Národná rada Slovenskej republiky

Nám. A. Dubčeka 1

812 80 Bratislava

Na vedomie: Pavol Hrušovský, predseda NR SR

Pavol Prokopovič

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

Bratislava 28. novembra 2003

Číslo: 2744/M - 2003

Vážený pán poslanec,

na požiadanie predsedu Národnej rady SR listom č. 2014/2003-sekr. zo 7. novembra 2003 Vám zasielam odpoveď na Vašu interpeláciu vo veci merania nápravových tlakov nákladných vozidiel na hraničnom priechode Milhosť.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, na základe podnetu Colného riaditeľstva Slovenskej republiky z roku 2002, sa problémom zvýšenia priepustnosti hraničného priechodu Milhosť zaoberalo a bol definovaný zámer dobudovať druhé vážne stanovište s predpokladanými nákladmi 3,0 mil. Sk.

Avšak vzhľadom k tomu, že Slovenská republika dňom 1. 5. 2004 sa stane členom Európskeho spoločenstva, ktoré od svojich členov v súlade so Zmluvou zakladajúcou Európske hospodárske spoločenstvo vyžaduje voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu, zrušíme vykonávanie kontroly hmotnosti na hraničných priechodoch, čím zanikne problém dlhých čakacích dôb nákladných vozidiel. Na základe uvedeného sa upustilo aj od realizácie druhého vážneho stanovištia na tomto hraničnom priechode.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky v spolupráci so Slovenskou správou ciest však plánuje zintenzívniť kontrolu hmotnosti nákladných vozidiel vo vnútrozemí.

S úctou

Vážený pán

Ľubomír Vážny

poslanec Národnej rady SR

Národná rada Slovenskej republiky

Bratislava

Na vedomie:

Vážený pán

Pavol Hrušovský

predseda Národnej rady SR

Národná rada Slovenskej republiky

Bratislava

Vážený pán

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády SR

Úrad vlády Slovenskej republiky

Bratislava

MINISTER ŠKOLSTVA

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Martin FRONC

Bratislava 24. novembra 2003

Číslo: sekr.2003-2021/3284-1

Vážený pán poslanec,

vo Vašej interpelácii uvádzate dve otázky. Vaša prvá otázka znie:

Vláda SR svojim uznesením č. 1193 z 19. decembra 2001 k Národnému programu výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov schválila konkrétne kroky i s termínmi realizácie na zlepšenie situácie v oblasti informatizácie regionálneho školstva. Ešte v decembri 2001 bol vládou SR schválený materiál Milénium - Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov uznesením č. 1193. Zaujíma ma, ako Ministerstvo školstva SR splnilo úlohu č. 8.3.1. - Vypracovanie koncepcie informatizácie základného školstva, ktorej termín splnenia bol rok 2002. Zaujíma ma ďalej, kde nájdem túto koncepciu zverejnenú, či bola k tejto problematike verejná diskusia, či túto koncepciu prijala vláda SR a aké závery z tejto koncepcie vyplývajú.

Odpoveď:

Vzhľadom na úspech projektu Infovek, ktorý začalo Ministerstvo školstva SR realizovať v roku 1999, ktorý sa v plnej miere rozvinul až v roku 2001 a ktorý komplexne rieši problematiku informatizácie ako základných tak aj stredných škôl, MS SR odstúpilo od vypracovania samostatnej koncepcie informatizácie základných škôl, ale riešilo túto problematiku ako súčasť koncepcie projektu Infovek. Základná koncepcia projektu Infovek bola prijatá v roku 1999 a následne upravovaná v materiáloch na rokovanie vlády v rokoch 2001 ako aj 2002. Počas procesu zaradenia materiálu na rokovanie vlády SR v súlade so smernicou na predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR bolo realizované aj medzirezortné pripomienkové konanie, ktorého sa v marci 2002 mohla zúčastniť aj verejnosť.

Vaša druhá otázka znie:

Druhou mojou otázkou je, v akom stave je projekt Infovek, kedy dostanú školy vybrané

v roku 2003 hardvérové vybavenie a kedy budú pripojené na internet.

Odpoveď:

V roku 2003 bolo schválené finančné zabezpečenie projektu o štátnom rozpočte na rok

2003 sumou 319 909 tis. Sk, z roku 2002 sa podarilo ušetriť prostriedky vo výške 2 100

tis. Sk.

Realizácia projektu Infovek v roku 2003 prebieha podľa koncepcie navrhnutej Radou

ministra školstva pre projekt Infovek. V súlade s touto koncepciou vieme priebeh

realizácie projektu Infovek v roku 2003 rozdeliť na nasledovné kroky:

Výber škôl do projektu Infovek

Podľa pôvodne plánovaného harmonogramu prebehol v mesiacoch január - apríl výber škôl do projektu Infovek. O účasť v projekte prejavilo záujem 694 škôl. Každá škola musela predložiť prihlášku a návrh realizácie projektu Infovek na škole. Na základe prihlášok bol zostavený poradovník 150 vybratých a 150 náhradných Škôl do projektu Infovek. Poradovník vybratých bol doplnený 220 školami z poradovníka náhradných škôl z roku 2002 a celkovo sa tak počet škôl podporovaných projektom Infovek v roku 2003 zvýšil o 370 škôl. Školy z oboch poradovníkov boli o výbere upovedomené listom.

Realizácia technickej infraštruktúry na školách

V rámci budovania technickej infraštruktúry na podporovaných školách, tieto dostávajú výpočtovú techniku, pripojenie na internet a softvér potrebný na správu počítačovej učebne a balík kancelárskych aplikácií.

V tejto oblasti sa doposiaľ podarilo naštartovať pripájanie škôl na internet s predpokladaným pripojením všetkých škôl vybratých do projektu Infovek ku koncu novembra 2003.

V septembri došlo tiež k podpísaniu zmluvy na nákup antivírusového softvéru pre školy a balíka kancelárskych aplikácií Microsoft Office XP. Pred ukončením je nákup ďalšieho softvéru do balíka kancelárskych aplikácií a síce vektorového grafického editora Zoner Callisto 4 a softvéru na správu pripojenia a emailu LanSuite 2003.

MŠ SR v týchto dňoch ukončuje výber dodávateľa výpočtovej techniky pre školy s termínom podpísania zmluvy s dodávateľom najneskôr 28.11.2003 so zmluvným ukončením rozvozu do 45 dní od podpisu zmluvy.

Edukačné projekty

V priebehu celého roku sa realizuje veľké množstvo edukačných projektov z oblasti tvorby webových stránok k jednotlivým vyučovacím predmetom.

Z oblasti väčších edukačných projektov je uprostred realizácie projekt Lego Dacta. Ďalší projekt ekonomického vzdelávania eEkonomia - Investland je realizovaný priebežne. Tento projekt bol vyhodnotený ako najlepší projekt z oblasti internetového vzdelávania eLearning v Česko-Slovenskej súťaži organizovanej pri konferencii ICETA.

Rozsahom najrozsiahlejší je nákup projekt Edukačného balíka. Je realizovaný v súlade s koncepciou jeho realizácie s miernym zdržaním oproti pôvodnému harmonogramu. Informácie o priebehu realizácie tohto projektu sú predložené v samostatnom dokumente.

Vzdelávanie učiteľov

V tejto oblasti sa pokračuje podľa plánovaného harmonogramu. V mesiacoch letných prázdnin úspešne prebehli hlavné vzdelávanie akcie, ktorými sú Letné školy projektu Infovek a Letná škola odborných garantov a správcov počítačových učební.

Okrem toho bolo realizovaných niekoľko školení pre riaditeľov škôl a monotematické školenia pre správcov počítačových učební na jednotlivé sieťové operačné systémy.

V septembri sa tiež rozbehlo plánované vzdelávanie učiteľov formou pilotného dištančného internetového kurzu zameraného na tvorbu webových stránok, pripravené je tiež spustenie obdobného kurzu pre správcov počítačových učební.

V novembri v tejto oblasti prebehla Konferencia projektu Infovek. Samostatné projekty

Podprojekt eSlovakia - navyše oproti pôvodne plánovanému harmonogramu realizácie v zmysle schválenej koncepcie začala realizácia podprojektu eSlovakia v rámci ktorého bude na internet pripojených ďalších 229 škôl podľa už uzavretých dohôd s ST a.s. a do 16.10.2003 prišlo na Oddelenie projektu Infovek ďalších 20 prihlášok.

Podprojekt Otvorená škola - podľa schválenej koncepcie sa začala realizácia podprojektu Otvorená škola.

Podpora Sieťových akadémií Cisco (CNAP) - v súlade s koncepciou realizácie projektu Infovek ako aj Memorada o spolupráci podpísaného medzi MŠ SR a spoločnosťou Cisco Systems pokračovala podpora projektu CNAP. Z prostriedkov projektu Infovek boli zakúpené sady stavebníc počítačového laboratória CNAP pre 6 Škôl, počítačového laboratória Cisco Ľ? telephony pre 2 školy a v rámci realizácie verejného obstarávania na nákup výpočtovej techniky je pripravený nákup datavideoprojektorov.

Súťaž webových stránok - navyše oproti plánovanému harmonogramu prebehlo vyhlásenie súťaže o najlepšiu webovú stránku v kategóriách o najlepšiu webovú stránku učiteľa, žiaka a školy. Vyhodnotenie súťaže prebehne na konferencii projektu Infovek v novembri 2003.

Informačný magazín o Infoveku - navyše oproti plánovaným úlohám sme nadviazali úspešnú spoluprácu s periodikom Učiteľské noviny, ktoré pravidelne raz do mesiaca venuje jednu novinovú stranu nami pripravovaným materiálom o projekte Infovek. Materiály po úprave vydávame aj ako samostatný informačný spravodaj, ktorý distribuujeme poslancom NR SR.

Na základe uvedených skutočností je možné skonštatovať, že projekt Infovek sa v roku 2003 realizuje podľa schválenej koncepcie. V tomto roku sa podarí podporiť v projekte Infovek o 20 škôl viac ako bolo pôvodne plánované a počet podporovaných škôl sa tak zvýši na celkovo 1215 s víziou ďalšieho zvýšenia počtu podporovaných škôl o cca. 50.

V prílohe nájdete tiež znenie Koncepcie realizácie projektu Infovek v roku 2003, v ktorej nájdete odpoveď na prípadné ďalšie Vaše otázky.

S pozdravom

Vážený pán

Maroš Kondrót poslanec

Národná rada SR

Bratislava

MINISTER VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Vladimír PALKO

Bratislava 1. 12. 2003

Č.p.: KM-102/Nr-2003

Vážený pán poslanec,

po posúdení obsahu Vašej interpelácie, ktorou sa zaujímate o vysvetlenie okolností a pozadie spolupráce 1. viceprezidenta a riaditeľa správy kriminálnej a finančnej polície Prezídia Policajného zboru plk. JUDr. Jaroslava Spišiaka s ochranárskym združením Business Software Alliance, Vám oznamujem nasledovné.

Na úvod mi dovoľte, aby som Vás informoval, že miera softvérovej kriminality v Slovenskej republike je na úrovni 45 percent, priemer západnej Európy je 35 percent, východnej Európy 71 percent. Medzinárodná Štúdia renomovanej analytickej spoločnosti International Data Corporation vyhodnocujúca dopad priemyslu informačných technológií v desiatkach krajín sveta (predstavujúcich 98 percent svetového trhu informačných technológií) a jeho ekonomický prínos pre tieto krajiny, pokiaľ by v nich došlo k sprísneniu a uplatňovaniu relevantných zákonov na ochranu duševného vlastníctva, dospela k zaujímavému záveru. Postupné znižovanie tzv. softvérovej kriminality o 10 percent by za 4 roky malo impozantný dopad v krajinách západnej a východnej Európy zahrnutých do štúdie, a to hlavne v oblasti zvyšovania daňových výnosov, vytváraní pracovných príležitostí a zrýchľovaní plánovaného rastu informačno-technologického sektoru.

Na základe prieskumu dopadu softvérového priemyslu na ekonomiku Slovenskej republiky, uskutočneného spoločnosťou Datamonitor sa zistilo, že softvérový priemysel prispel už v roku 2000 k hrubému domácemu produktu sumou 88 miliónov USD a k daňovým príjmom sumou 46 miliónov USD. Tieto čísla môžu v roku 2004 narásť na príspevok k hrubému domácemu produktu vo výške 130 miliónov USD a na daňových príjmoch vo výške 70 miliónov USD za predpokladu poklesu softvérovej kriminality o 10 percent. Už v roku 2000 stál Slovenskú republiku 45 percentný výskyt softvérovej kriminality 73 miliónov USD na stratených ziskoch z predaja, bez započítania strát pracovných príležitostí a 38 miliónov USD na stratách z daňových príjmov. Tento stav je dôsledkom porušovania ustanovení Autorského zákona č.3 83/1997 Z.z. v znení neskorších predpisov a Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý určuje sankcie za porušovanie ustanovení Autorského zákona. Táto situácia v Slovenskej republike je v prevažnej miere výsledkom nízkeho právneho vedomia právnických ale i fyzických osôb, občanov Slovenskej republiky. Je to dôsledok aj ich nedostatočnej informovanosti o zákonných úpravách, laxnosti k ich aplikovaniu, resp. snahy čo najviac znížiť výdaje pri obstarávaní softvérových produktov, ktoré využívajú pre komerčnú činnosť. Porušovaním hore uvedených legislatívnych noriem sú autorom, vývojovým firmám, distribučným spoločnostiam spôsobované nie malé škody a následne aj daňové úniky štátu.

-2-

Ochrana autorských práv je súčasťou činnosti ochranárskych spoločností a združení. Ochranu autorských práv vo vzťahu k softvérovým produktom na území Slovenskej republiky vykonáva medzinárodné združenie Business Software Alliance, ktoré má celosvetové pôsobenie. Jeho pobočka zastupuje v Slovenskej republike záujmy popredných výrobcov softvérových produktov, vrátane spoločnosti Adobe, Microsoft, Autodesk, Bentley Systems, Symantec, Apple Computer, Borland a Macromedia.

Medzinárodné združenie v prípadoch získania poznatkov o používaní nelegálnych softvérových produktov (bez licenčného vysporiadania) podáva trestné oznámenia orgánom činným v trestnom konaní a pre súdne konanie vyčísľuje spôsobené škody. Ako iné ochranárske spoločnosti a združenia aj medzinárodné združenie Business Software Alliance realizuje preventívno-propagačné aktivity, ktorých cieFom je, aby užívatelia získali informácie o legislatívnych zásadách ochrany autorských práv a tým umožňujú užívateľom softvérových produktov zosúladiť ich používanie s ustanoveniami Autorského zákona.

Ochrana autorských práv vo vzťahu k softvérovým produktom je v Slovenskej republike zabezpečovaná Autorským zákonom č.383/1997 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý spĺňa požiadavky legislatívnej úpravy v rámci Európskej únie a sveta. Nedodržiavanie jeho ustanovení je sankcionované aj ustanovením Trestného zákona (§ 152). Mimo uvedeného je potrebné poukázať aj na zákon č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, v rámci ktorého plní Policajný zbor mimo represívneho pôsobenia aj úlohy v rámci prevencie (§ 2 ods. 3) a pri plnení svojich úloh spolupracuje aj s právnickými a fyzickými osobami (§ 3 ods. 1). Participovanie Prezídia Policajného zboru a medzinárodného združenia Business Software Alliance na predmetnej kampani vyplývalo z rovnakých preventívnych cieľov a to pôsobiť na subjekty, ktoré pravdepodobne používajú softvérové produkty podliehajúce ochrane Autorského zákona a jej porušením sa vystavujú možnosti sankcií stanovených Trestným zákonom.

Vzhľadom na to medzinárodné združenie Business Software Alliance a Policajný zbor, na základe návrhu pobočky medzinárodného združenia Business Software Alliance pre Slovenskú republiku, sa zúčastnili predmetnej preventívnej kampane v záujme zvýšenia právneho vedomia občanov Slovenskej republiky. List 1. viceprezidenta a riaditeľa správy kriminálnej a finančnej polície Prezídia Policajného zboru plk. JUDr. Jaroslava Spišiaka má informatívny charakter na úseku ochrany autorských práv, neprikazuje, nezakazuje, ani nikoho nezaväzuje k plneniu alebo zdržaniu sa nejakých činností. Jeho obsah len upozorňuje na skutočnosť, že autorské práva sú chránené Autorským zákonom a jeho nedodržiavanie je sankcionované ustanoveniami Trestného zákona, taktiež naznačuje cestu ako sa problémom s autorskými právami vyhnúť. Napriek uvedenému ani listom Business Software Alliance nedošlo k znevažovaniu alebo poškodzovaniu oslovených právnických a fyzických osôb.

Obdobné kampane nie sú aktivitami len na území Slovenskej republiky. Medzinárodné združenie Business Software Alliance, ktoré má svoje pobočky v krajinách Európy, takéto kampane uskutočňuje sporadicky, podľa situácie na území príslušnej krajiny. Podobná kampaň prebehla aj v Českej republike v máji roku 2002, v rámci ktorej bol rozoslaný list podpísaný prezidentom Policajného zboru Českej republiky genpor. JUDr. Jiřím Kolárom. Viac než 350 tisíc adresátom boli doručené obdobné listy Business Software Alliance a Polície Českej republiky, ktoré mali za cieľ informovať o možných dôsledkoch vyplývajúcich z porušovania autorských práv k softvéru. Dôsledkom aj tejto kampane došlo v Českej republike k poklesu miery softvérovej kriminality o 3 percentá.

-3-

Medzinárodné združenie Business Software Alliance v rámci materiálneho a organizačného zabezpečenia predmetnej preventívnej kampane poverilo časťou jej realizácie podnikateľky subjekt, zaoberajúci sa Činnosťou v oblasti reklamy a marketingu, RAX spol. sr.o.. Táto spoločnosť zabezpečila vyhotovenie 100 000 kópií predmetných listov, ich odoslanie vybraným adresátom, zriadila schránku P.O.BOX (preto ako odosielateľ figuruje na obálke fy. RaX spol. sr.o.). Zoznam oslovených adresátov, predpokladaných užívateľov softvérových produktov, zabezpečila ry. RaX spol. s r.o., podľa vyjadrenia tlačového hovorcu Business Software Alliance pán Karabelliho, z voľne prístupných zdrojov. Takýmto voľne prístupným zdrojom, za dodržania zásady ochrany osobných údajov, je Inštitút informatiky a štatistiky (INFOSTAT), ktorý ponúka register ekonomických subjektov obsahujúci údaje k viac ako 410 000 právnickým a fyzickým osobám zapísaným v Obchodnom a Živnostenskom registri a na Štatistickom úrade Slovenskej republiky.

Medzinárodné združenie Business Software Alliance, ktoré zastupuje v súvislosti s ochranou autorských práv popredných svetových výrobcov soťtvérových produktov, takéto preventívne akcie robí na celom svete. Disponuje vlastným finančným rozpočtom, ktorý je tvorený poplatkami a príspevkami členov - výrobcov softvérových produktov. Predmetná preventívna kampaň bola v celom rozsahu hradená z finančných prostriedkov medzinárodného združenia Business Software Alliance. Policajný zbor na preventívnu kampaň neprispel žiadnymi finančnými prostriedkami, naopak využil túto možnosť participovať na preventívnej kampani, čim ušetril prostriedky daňových poplatníkov. Zo strany medzinárodného združenia Business Software Alliance nedošlo k žiadnej finančnej úhrade pre Policajný zbor z dôvodu jeho účasti na preventívnej kampani.

Záverom chcem poukázať na skutočnosť, že Policajný zbor preventívne akcie a kampane robil a vzhľadom na ich úspešnosť, pozitívny ohlas, ako i samotný podiel na znižovaní nežiadúcich javov a trestnej činnosti, bude aj naďalej pokračovať v takýchto aktivitách. Mimo medzinárodného združenia Business Sofrware Alliance je spolupráca v rámci preventívneho pôsobenia rozvíjaná napríklad aj so Slovenským ochranným zväzom autorským, Nezávislou spoločnosťou výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov, Slovenskou literárnou agentúrou, Medzinárodnou federáciou fonografického priemyslu, Slovenskou audio protipirátskou úniou, Združením výrobcov liehu a liehovín na Slovensku, občianskymi združeniami a mimovládnymi organizáciami.

Policajný zbor si váži iniciatívy a ciele týchto agentúr, spoločností, občianskych združení a mimovládnych organizácií, ktoré svojím aktívnym prístupom sa spolupodieľajú na potieraní trestnej činnosti a javov, ktoré ako celok poškodzujú spoločné hodnoty, ekonomické záujmy a predovšetkým dobré meno Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov považujem preto Vaše obavy zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, korupcie a porušovania zákona o ochrane osobných údajov zo strany 1. viceprezidenta PZ za neopodstatnené

S úctou

Vážený pán

Karol FAJNOR

poslanec NR SR

BRATISLAVA

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. volebné obdobie

Interpelácie

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Bratislava september 2003

(predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Bratislava 23. septembra 2003 Číslo: 2407/2003

členom vlády Slovenskej republiky

predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky

generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky

predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

V prílohe Vám zasielam interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré boli v zmysle § 129 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

Prosím, aby ste svoje odpovede na interpelácie podľa ustanovenia § 130 ods. 1 citovaného zákona zaslali interpelujúcemu a predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

S pozdravom

Pavol Hrušovský v.r

1 príloha

Za správnosť:

Zoznam

písomných interpelácií poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

podaných predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky

do 23. septembra 2003

1. Odpoveď poslanca Národnej rady Slovenskej republiky S. Zuba na podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky D. Lipšica vo veci zachovania Okresného súdu v meste Ružomberok

2. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Ševca na podpredsedu vlády Slovenskej republiky P. Csákyho vo veci boja proti snahám dílerov drog a narkotík preniknúť do základných škôl

3. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Hrdličku na podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky D. Lipšica vo veci zrýchlenia postupu jednorázového odškodňovania aktívnych účastníkov odboja a vdov po účastníkoch odboja

4. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky D. Čaploviča na podpredsedu vlády Slovenskej republiky P. Csákyho vo veci riešenia rómskej problematiky v okrese Senica

5. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky D. Čaploviča na podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky I. Mikloša vo veci zastavenia likvidačnej politiky financovania kultúry

6. Interpelácia poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky B. Brestenskej na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky P. Prokcpoviča vo veci podania informácie stratégií budovania lokálnej infraštruktúry a poskytovania on line služieb občanovi a plánovaných finančných prostriedkov na on line služby zo štrukturálnych fondov

7. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky V. Ďaďa na ministra školstva Slovenskej republiky M. Fronca vo veci poplatkov za štúdium na vysoké školy

(Interpelácia zaslaná listom 18. 9. 2003.)

8. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky G. Krajčiho na ministra obrany Slovenskej republiky I. Šimka vo veci prepustenia pplk. Ing. A. Danečka zo služieb Vojenskej spravodajskej služby Ministerstva obrany Slovenskej republiky (Interpelácia zaslaná listom 19. 9. 2003)

9. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Gaľu na ministra vnútra Slovenskej republiky V. Palka vo veci znovu prijatia Matúša Liptáka z Prešov do Policajného zboru Slovenskej republiky

(Interpelácia zaslaná listom 27. 8. 2003.)

10. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky I. Hoptu na predsedu vlády Slovenskej republiky M. Dzurindu vo veci ohrozenia existencie materských škôl záujmových umeleckých škôl a ďalších školských zariadení v súvislosti s návrhom zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve

11. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky I. Hoptu na predsedu vlády Slovenskej republiky M. Dzurindu vo veci financovania výskumných agentúr zaoberajúcich sa prieskumom predvolebných preferencií politických strán

1. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky S. Zuba na podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky D. Lipšica vo veci zachovania Okresného súdu v meste Ružomberok

Interpelácia

Poslanca Samuela Zuba na ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela L i p š i c a.

Podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996, Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, Vám v prílohe predkladám interpeláciu na ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela L i p š i c a.

Vážený pán minister,

v rámci reorganizácie štátnej správy v rámci jednotlivých okresov Slovenska, dochádza k celému radu kompetentných zmien štátnych orgánov, prenosu kompetencií na orgány miestnej samosprávy a ku kreovaniu špecializovaných orgánov štátnej správy. Tieto otázky sú často tak zložité, že si žiadajú maximálne úsilie pre objektívne posudzovanie jednotlivých alternatív novo vytváranej špecializovanej štátnej správy v danom regióne.

V súvislosti s týmito skutočnosťami predstavitelia okresných zložiek všetkých parlamentných politických strán, predstavitelia miestnej štátnej správy a predstavitelia samosprávnych orgánov Ružomberku sa obracajú na Národnú radu SR a Vládu SR so žiadosťou, aby bol Okresný súd ponechaný v meste Ružomberok.

Svoju žiadosť odôvodňujú nasledovne: 1. Dôvody historicko - politické:

mesto Ružomberok bolo v roku 1921 najväčšie a najvýznamnejšie mesto celého stredného a severného Slovenska;

mesto Ružomberok z dôvodu svojho významu sa v roku 1938 stalo sídlom najväčšej župy na Slovensku - Tatranskej župy;

- Ružomberok bol sídlom súdnej sedrie, t.j. dnešného krajského súdu

v roku 1996 bol mestu Ružomberok opätovne vrátený štatút okresného mesta;

- vláda SR svojim nariadením č.528/2001 prijala koncepciu územného rozvoja Slovenska, v ktorej je určená úloha podporovať rozvoj základných terciálnych centier a Ružomberok je zaradený v hierarchickej štruktúre miest medzi 26 najvýznamnejších miest SR;

- pri plánovanej koncepcii regionálneho usporiadania správy na 12 VÚC bol Ružomberok aj vo vládnom návrhu popri Martinu prezentovaný ako alternatívne sídlo VÚC pre Liptov - Oravu -Turiec.

2. Hospodárske dôvody:

- mesto Ružomberok má dnes 30 000 obyvateľov a celý okres tvorí okrem Ružomberka ďalších 24 obcí s počtom obyvateľov 60 000; Ružomberok je dnes najpriemyselnejším mestom celého Liptova;

- v Ružomberku sa nachádza najvýznamnejší celulózo-papierenský priemysel Slovenska;

- mesto Ružomberok je dôležitým turistickým centrom.

3. Dôvody odborné:

- Okresný súd v Ružomberku sídli v objekte bývalej súdnej sédrie, ktorý bol zrekonštruovaný za vyše 20 mil Sk;

Okresný súd v Ružomberku je umiestnený spoločne s okresným riaditeľstvom policajného zboru, okresnou prokuratúrou, okresným súdom v jednej budove a objekt je stavebne prepojený s objektom pre výkon trestu. Takéto zoskupenie budov slúžiacich na činnosť okresného súdu je na Slovensku jedinečné a vysoko funkčné;

Celková hodnota budovy a majetku okresného súdu predstavuje 29 mil. Sk. a hodnota budovy prokuratúry po rekonštrukcii predstavuje čiastku 9 mil. Sk;

Okresný súd v Ružomberku má v súčasnosti 7 sudcov, plánovaný stav je 11 sudcov.

Vážený pán minister vlády SR,

dovoľte mi po tejto argumentácii položiť otázku:

„Aké prekážky sú na ceste tomu, aby po uskutočnení reorganizácie štátnej správy a zániku okresných úradov bol v nieste Ružomberok aj do budúcnosti zachovaný samostatný a plnohodnotný Obvodný súd".?

Interpelácia poslanca Jozefa Ševca na podpredsedu vlády SR Ing. Pála Csakyho.

Podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996, Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, Vám v prílohe predkladám interpeláciu na podpredsedu vlády Slovenskej republiky Ing. Pála Csakyho.

Vážený pán podpredseda,

v nadväznosti na aktivizáciu rôznych drogových skupín zo zahraničia ale aj na Slovensku sa v poslednom období osobitne vo väčších mestách prejavuje snaha dilerov drog a narkotík preniknúť do základných škôl. V zápase s týmto spoločenským zlom má vláda vypracovaný program.

Napriek úsiliu orgánov sa nedarí účinnejšie zabrániť rôznym kriminálnym prejavom, osobitne u mladistvých, v hľadaní zdrojov pre svoje potreby.

Pýtam sa, či by nebolo potrebné novelizovať program Vlády SR v boji s týmto neduhom a účinnejšie zapojiť do riešenia tohto problému rodinu, školu, spoločenské organizácie, ale aj politické strany.

Zahraničie rieši tento problém rôznymi spôsobmi. Nieje to teda len naša záležitosť. Je potrebné veľmi citlivo zvažovať všetky možnosti a skúsenosti okolitých krajín, ale zároveň rešpektovať naše kultúrne tradície.

Interpelácia

poslanca Jozefa HRDLIČKU na ministra spravodlivosti SR Daniela LĽPŠICA

Podľa paragrafu 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, Vám v prílohe predkladám interpeláciu na ministra spravodlivosti SR Daniela LIPŠICA.

Vážený pán minister,

ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky som hlboko presvedčený, že zákony, ktoré prijíma zákonodarný orgán musia byť dôsledne plnené v prvom rade zo strany ministerstiev, štátnych orgánov a inštitúcii, čo by malo zároveň slúžiť ako vzor pre občanov SR.

Na základe informácii od funkcionárov SZPB a poskytnutých kópii korešpondencie som však hlboko sklamaný skutočnosťou, že ministerstvo spravodlivosti, ktoré riadite, je jedným z tých, ktoré si povinnosti zo zákona neplní dôsledne.

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov Vás svojimi listami z 22.11.2002 a 20.1.2003 žiadal o prijatie potrebných opatrení na to, aby v súlade so zákonom 305/1999 Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných a zajateckých táborov a podľa zákona NR SR č. 105/2002 Z.z. a jeho realizácie podľa zákona 439/2002 a 443/2002 Z.z. o poskytnutí jednorázového finančného príspevku vojakom čsl. zahraničných a alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v r. 1939-1945 boli zabezpečené finančné zdroje a personál na realizáciu ustanovení zákonov.

Tiež Vás upozorňoval na nedostatky v evidencii žiadosti občanov na ministerstve spravodlivosti SR a na základe rokovania s funkcionármi MS dňa 10.2.2003 žiadal listom z 12.2.2003 predsedu Úradu pre štátnu službu SR p.Plaia o pomoc Vášmu ministerstvu pri personálnom zabezpečení Odboru pre rehabilitáciu a odškodnenie MS.

Napriek tomu, že podľa informácii funkcionárov MS je dostatok prostriedkov na odškodnenie uvedených kategórii, nenastal výraznejší posun v tempe odškodňovania. Podľa údajov z listu, ktorý SZPB zaslal predsedovi parlamentu a predsedovi vlády v apríli tohoto roka, malo byť do 31.12.2003 odškodnených 29 100 aktívnych účastníkov odboja a 23 800 vdov po účastníkoch odboja. Pán minister,

pretože by malo byť samozrejme, že zákony sú na to aby sa realizovali, bez ohľadu, či povinnosti z nich vyplývajúce sa týkajú občana alebo inštitúcie, je zarážajúce, že Ministerstvo spravodlivosti SR pristupuje k otázke odškodňovania občanov tak povrchne a zdá sa ľahostajne. Nijak inak nie je možné hodnotiť pomalé tempo odškodňovania v zmysle uvedených zákonov. Okrem toho takýto postup postráda ľudský prístup, pretože nerešpektuje, že osoby ktorých sa odškodnenie týka dosahujú vysoký vek a predlžovanie procesu realizácie ich žiadosti môže spôsobiť aj to, že sa odškodného nemusia ani dožiť.

Pán minister,

žiadam Vás o informáciu, koľko osôb bolo odškodnených v zmysle hore uvedených zákonov, koľko žiadosti ešte ostáva vyriešiť a aké opatrenia boli prijaté na ministerstve spravodlivosti, aby daný proces nebol i naďalej predlžovaný. Žiadam tiež o informáciu, či boli prijaté opatrenia na včasnú a presnú evidenciu žiadosti doručených na ministerstvo spravodlivosti.

Ďakujem.

4. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky D. Čaploviča na podpredsedu vlády Slovenskej republiky P. Csákyho vo veci riešenia rómskej problematiky v okrese Senica

Dušan Čaplovič, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

Nám. A. Dubčeka 1. 812 80 Bratislava

Vážený pán

Pavol Hrušovský

predseda NR SR

V Bratislave 18. 09. 2003

Vec: Interpelácia na podpredsedu vlády SR Pála Csákybo

Vážený pán podpredseda vlády SR,

podľa § 129 Rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem Vás vo veci riešenia rómskej problematiky v okrese Senica. Pri mojich poslaneckých návštevách nielen tohto okresu, ale aj okresov Skalica a Myjava, ktoré sa stali mojim poslaneckým pôsobením vo vzťahu k občanom tohto regiónu bol som informovaný, že sa zo strany vlády SR nevenuje dostatočná pozornosť Rómom aj v tomto regióne. Všetka pozornosť sa sústredila len na východné Slovensko, najmä na Spiš, Šariš, Zemplín a časť bývalej župy Abov a Gemer. Považujem to za diskriminujúce vo vzťahu k všetkým Rómom na Slovensku, v tomto prípade konkrétne v regióne Záhorie. Je pravda, že v tomto regióne veľmi pokročila integrácia rómskej komunity, pozitívne sa prejavila kvalitnejšia a efektívnejšia komunikácia starostov a primátorov, ale aj nerómskych občanov s rómskou komunitou. Vyplýva to aj y komunikatívnejšie vzťahu cirkví, ktoré pôsobia oveľa komunikatívnejšie v tejto oblasti. Výsledkom toho bolo už od minulosti, že rómska komunita nebola vytláčaná do izolovaných osád, ale naopak sa v mnohých obciach integrovala do obecného spoločenstva. Naďalej však ostáva veľká nezamestnanosť, nedostatočné hygienické podmienky, existujú príklady nazaškolenosti detí, čo má väzbu na kvalifikovanosť s previazanosťou na zamestnanosť, kultúru a rodinný život. Napriek tomu, že tento stav sa nedá porovnať s regiónmi najmä východného Slovenska, to neznamená, že nie sú u časti rómskej komunity na Záhorí, problémy a tieto si nezaslúžia primeranú pozornosť zo strany vlády aj prostredníctvom podporných projektov. Za neprimerané považujem odvolávanie sa na štatistiky, že ani v jednej obci netvoria Rómovia 10 % obyvateľov. Štatistiky klamú, nie je možné od úradníckeho stola riešiť túto problematiku. Len poznanie skutočného stavu, výjazdy aj do tohto regiónu, zo strany Úradu vlády SR a Sekretariátu splnomocnenkyne vlády SR, môžu lepšie poznať stav v tej ktorej obci, napríklad v obciach Kúty, Kuklov a Čary. Potom aj reakcie na v minulosti predkladané projekty by nemohli byť odmietavé.

Vážený pán podpredseda vlády, keďže uvedenú problematiku riešite v druhom volebnom období, tieto prístupy sa týkajú tak terajšieho, ako aj predchádzajúceho volebného obdobia. V skutočnosti sú štatistiky iné, podobne aj postavenie Rómov veľmi rôzne a v niektorých prípadoch by si zaslúžilo pomoc a podporu aj zo strany v minulosti predložených projektov od starostov a občianskych združení, ktoré boli zamietnuté a odložené ad acta z opakovaného dôvodu: obce nespĺňajú počet obyvateľov, ktorí sa prihlásili k rómskej národnosti. Pravdivé sú však iné čísla,

Konkrétne v obci Štefanov z 1620 obyvateľov je 290 Rómov, v obci Čary z 1 180 obyvateľov je 245 Rómov a v obci Kuklov zo 736 obyvateľov je asi 160 Rómov. V špeciálnej základne a materskej škole internátnej v Senici tvoria Rómovia celkového počtu detí 30 % (162 rómskych detí).

Vážený pán podpredseda vlády, terén vyzerá inak, ako údaj od úradníckeho stolu. Som presvedčený o tom, že po prehodnotení tradičného prístupu a poznaní skutočného stavu, by nemohli prísť v rokoch 1999-2003 zamietavé stanoviská na predložené projekty v rámci PHARE, zo strany sekcie ľudských práv a menšín -odboru koordinácie projektov. Iste by sa už mohli realizovať aj niektoré projekty z problematiky integrácie rómskych detí v oblasti výchovy a vzdelávania a zlepšenia životných podmienok, podpory rómskej menšiny v oblasti vzdelávania, podpora infraštruktúry pre rómske osady aj konkrétne v okrese Senica. Ak budú úradníci vychádzať len zo štatistík, nuž potom sa má šancu uchádzať tento región o podporu až po ďalšom sčítaní ľudu v Slovenskej republike. Odporúčam preto uskutočniť návštevu nielen okresu Senica, ale celého Záhoria a Myjavská, veci na tvare miesta prehodnotiť za účasti starostov obcí, organizácií a zástupcov štátnej správy. Rád sa tohto, Vami iniciovaného stretnutia, zúčastním a pevne verím v nápravu vecí pri riešení rómskej problematiky aj vo vzťahu k tomuto obchádzanému regiónu. S pozdravom a úctou

Dušan Čaplovič, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

Nám. A. Dubčeka 1. 812 80 Bratislava

Vážený pán Pavol Hrušovský predseda NR SR

V Bratislave 18. 09. 2003

Vec: Interpelácia na podpredsedu vlády SR Ivana Mikloša

Vážený pán podpredseda vlády SR,

podľa § 129 Rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem Vás vo veci zastavenia likvidačnej politiky financovania kultúry. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 je toho jasným dôkazom.

Zúčastnil som stretnutia zástupcov kultúrnej obce a predstaviteľov ústredných orgánov štátnej správy, samosprávnych krajov, ZMOS-u a SOZKaSO, ktorý sa konal pred takmer mesiacom 19. augusta v Múzeu SNP v Banskej Bystrici. Stotožnil som sa so závermi tohto významného fóra pracovníkov z oblasti kultúry. Vážený pán podpredseda vlády, Váš doterajší prístup neodráža plnenie vládneho programu v oblasti záchrany a obnovy kultúrneho dedičstva a kultúrnych aktivít cestou zabezpečenia dostatočných finančných zdrojov v intenciách požiadaviek dohovorov UNESCA o ochrane hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva. Návrh rozpočtu na rok 2004 nezabezpečuje pre plnenie príslušných úloh adekvátne finančné zdroje, aj napriek adresnej 300 miliónovej položky vyčlenenej z 5 miliardovej rezervy na priority. Pôvodná požiadavka na projekt „Obnovme si svoj dom" bola 0,5 miliardy na budúci rok. Tento prístup je zarážajúci aj vo vzťahu k celkovému zníženiu rozpočtu rezortu kultúry oproti tomuto roku. Je to smutné, doslovne zarážajúce a nekultúrne v dobe, keď iné vstupujúce, ale aj členské štáty Európskej únie, dávajú na vzdelanie, vedu a kultúru oveľa väčšie finančné prostriedky. Z toho dôvodu je vyvážená požiadavka, aby v štátnom rozpočte na rok 2004 bola na rozvoj kultúry vyčlenená čiastka minimálne 1,2 % hrubého domáceho produktu, tak ako v ostatných kandidátskych štátoch Európskej únie. Žiadalo by sa taktiež, aby v rozpočte pre obce a samosprávne kraje na rok 2004 sa prihliadlo na predpokladanú infláciu a liberalizáciu cien v energetike. To by však znamenalo pochopiť vzrastajúci význam vzdelanosti a kultúry v integrujúcej sa Európe a v globalizujúcom svete.

Vážený pán podpredseda vlády, Vy ste však pripravili rovnú daň z pridanej hodnoty pre všetky tovary a služby, navrhovanou novelou zákona o daniach z príjmov likvidujete doterajšiu motiváciu občanov, fyzických osôb (§ 12, ods. 10) a právnických osôb (§ 20, ods. 7) k sponzoringu, darcovstvu a podpore dobročinných účelov, konkrétne dobrovoľne, slobodne prispievať pre účely cirkví, nadácií, občianskych združení, spolkov či športových združení. Spoločnosť založená na iniciatíve občana, moderná občianska a kultúrna spoločnosť potrebuje daňové zákony, ktoré si cenia dobrovoľné príspevky a podporujú ich systematicky zo zákona. Popritom ste pripravili a do vlády predložili, opakujem, doslovne likvidačný rozpočet,

ktorý likviduje vzdelanosť a udusí kultúru, tak kultúru národnú, ako aj kultúru tradičnú a miestnu. Obraciam sa na Vás, vážený pán podpredseda vlády, vo veci ešte zváženia možnosti prehodnotenia rozpočtu na rok 2004 pre rezort kultúry, ale aj ďalších legislatívnych, najmä daňových opatrení pre nepriamu podporu vzdelanostného, kultúrneho a duchovného rozvoja našej spoločnosti.

S pozdravom a úctou

6. Interpelácia poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky B. Brestenskej na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky P. Prokopoviča vo veci podania informácie stratégií budovania lokálnej infraštruktúry a poskytovania on line služieb občanovi a plánovaných finančných prostriedkov na on line služby zo štrukturálnych fondov

Beáta Brestenská

poslankyňa NR SR

Vážený pán predseda NR SR Pavol Hrušovský

V Bratislave 18.9.2003

Podávam interpeláciu na ministra p.P. Prokopoviča - Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií

Vec: Žiadosť o podanie informácie o stratégii budovania lokálnej infraštruktúry a poskytovania on-line služieb občanovi a plánovaných finančných prostriedkov na online služby zo štrukturálnych fondov.

Vážený pán minister,

obraciam sa na Vás so žiadosťou o poskytnutie informáciu koľko vláda SR vyčlení finančných prostriedkov na poskytovanie online služieb občanom v budúcom roku. Zároveň Vás žiadam o komplexnú informáciu o plánovaní čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov t.j. na čo sa konkrétne použijú prostriedky pri realizácii lokálnej infraštruktúry pre online služby občanom.

S pozdravom

Doc.RNDr.Beáta Brestenská.PhD.

7. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky V. Ďaďa na ministra školstva Slovenskej republiky M. Fronca vo veci poplatkov za štúdium na vysoké školy (Interpelácia zaslaná listom 18. 9. 2003.)

Vladimír ĎAĎO, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

Interpelácia

V zmysle & 129 Zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam interpeláciu na ministra školstva Slovenskej republiky Martina Fronca vo veci poplatkov za štúdium na VŠ.

Vážený pán minister,

Obrátila sa na mňa študentka externého štúdia Technickej univerzity v Košiciach fakulty BERG - cestovný ruch s požiadavkou na tieto informácie :

Študentka už minulý rok kedy ešte štúdium malo byť bezplatné musela zaplatiť na základe darovacej listiny 20 000 Sk do 2 týždňov pred začatím školského roku, lebo inak by nedostala materiály potrebné k štúdiu. Študentka má informácie z médií o tom, že ak bude prijatý zákon o spoplatnení VŠ bude musieť zaplatiť o 10 - 20 % z nákladov na štúdium viac ako je tomu doposiaľ pričom priemerné náklady predstavujú cca 70 000 Sk ročne a externí študenti budú musieť uhradiť poplatok v plnej výške.

Žiadam Vás pán minister o urýchlenú odpoveď na daný problém pretože študentka pochádza zo sociálne slabšej skupiny obyvateľstva a prípadné ďalšie výdavky po „ povinnom" darovacom akte na začiatku školského roka 2003/ 2004 a následnom náraste poplatkov v zmysle plánovaného nového zákona o spoplatnení štúdia by neuniesla čím bola nútená

ukončiť štúdium a ostala by zadĺžená.

Vzhľadom k tomu, že nám je obom známe, že k spoplatneniu štúdia dôjde žiadam Vás o vysvetlenie oprávnenosti „ povinného" darovacieho poplatku na uvedenej fakulte a približný ročný odhad nákladov na štúdium po prípadnom schválení nového zákona.

S pozdravom

8. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky G. Krajčiho na ministra obrany Slovenskej republiky I. Šimka vo veci prepustenia pplk. Ing. A. Danečka 20 služieb Vojenskej spravodajskej služby Ministerstva obrany Slovenskej republiky (Interpelácia zaslaná listom 19. 9. 2003)

Gustáv Krajči

poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

Interpelácia

podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na ministra obrany SR Ivana ŠIMKA

Vážený pán minister,

obraciam sa na Vás s interpeláciou týkajúcou sa prepustenia pplk. Ing. A. Danečka zo služby Vojenskej spravodajskej služby MO SR (VSS MO SR). V súvislosti s týmto personálnym rozhodnutím sa totiž objavili skutočnosti dokazujúce, že spomínané prepustenie pplk. A. Danečka zo služby nebolo v súlade so zákonom. Pritom sa nejedná o môj právny názor, resp. o právny názor prepusteného pplk. A. Danečka, ale ide o vyjadrenie prokurátora vojenskej súčasti Generálnej prokuratúry SR plk. JUDr. T. Halasa. Ten vo svojej odpovedi zo dňa 28. júla 2003 informuje pplk. A. Danečka o okolnostiach jeho prepustenia. Vo svojom liste sa stotožňuje s názorom prepusteného, že spomínané personálne rozhodnutie nebolo zákonné. Citujem názor prokurátora: „Stotožnil som sa s vašim názorom, že takýmto postupom bol porušený zákon." Ten postup obsahoval nasledujúce skutočnosti. Preskúmaním postupu riaditeľa VSS MO SR, pri predložení informačnej správy ministrovi obrany SR pod č. VSS- T-4-23/2002 PeSk zo dňa 6.9.2002 prokurátor zistil, že riaditeľ VSS žiada ministra v súlade súst. § 22 ods. 3 zákona o predĺženie dočasného pozbavenia výkonu funkcie pplk. A. Danečkovi o tri mesiace a v prípade zahájenia trestného stíhania až do skončenia trestného stíhania. A. Danečko bol postihnutý v súvislosti so skartáciou utajovaných skutočností, ktoré údajne neoprávnene označil stupňom utajenia „Vyhradené" a následne skartoval. Minister obrany súhlasil s predĺžením lehoty dňa 6.9.2002 a potvrdil to svojím podpisom na informačnú správu. Následne však nebol spracovaný a predložený personálny rozkaz. Dňa 16.9.2002 bolo A. Danečkovi oznámené predĺženie dočasného pozbavenia funkcie len na základe súhlasu ministra daného na predmetnej informačnej správe. Predĺženie doby o tri mesiace môže realizovať len minister obrany svojim personálnym rozkazom na základe zákona č. 370/1997 Z.z., § 21 ods. 3. Napriek uvedeným skutočnostiam bol pplk. A. Danečko ďalšie tri mesiace pozbavený výkonu funkcie, čo i prokurátor GP SR považuje za nezákonné. Následne bol ku dňu 31.3.2003 prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Teda namiesto toho, aby sa mu vrátili všetky odobraté finančné náležitosti za uplynulé tri mesiace, bol pplk. A. Danečko prepustený zo služby profesionálneho vojaka.

Minister obrany bol upozornený, že dňom 15.9.2002 uplynula zákonná šesť mesačná lehota dočasného pozbavenia výkonu funkcie pplk. A. Danečka a keďže minister nerozhodol personálnym rozkazom o predĺžení tejto lehoty podľa § 22 ods. 3 zákona, týmto dátumom malo byť ukončené jeho dočasné pozbavenie výkonu funkcie a s ním spojené vrátenie všetkých finančných náležitostí. Súčasne bol minister obrany poučený podľa § 29 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, že upozornenie je povinný vybaviť a protiprávny stav

odstrániť bez zbytočného odkladu, najneskôr však 30 dní od doručenia lebo v tej istej lehote odstúpiť upozornenie prokurátora na vybavenie nadriadenému orgánu. GP SR-vojenská súčasť nebola vyrozumená o spôsobe vybavenia veci.

Na základe uvedených skutočností Vám kladiem nasledujúce otázky:

1. Prokurátor vojenskej súčasti GP SR JUDr. T. Hálas potvrdil nezákonnosť postupu pri predĺžení pozbavenia výkonu funkcie o tri mesiace pre pplk. A. Danečka. Ako minister obrany ste tento návrh riaditeľa VSS MO SR podporili. Avšak, pri realizácii tohto úkonu bol porušený zákon. Mienite, ako minister obrany zodpovedný za tento stav, urobiť v celej personálnej kauze nápravu ?

2. Vysvetlíte postup svojich podriadených a Vás, že napriek upovedomenia zo strany GP SR ste nevykonali nápravu a namiesto navrátenia všetkých finančných náležitostí pre pplk. A. Danečka, ho riaditeľ VSS MO SR rozkazom prepustil zo služby profesionálneho vojaka? Podľa zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre ste ako minister obrany totiž povinný vykonať nápravu do 30 dní od doručenia. Prečo ste nápravu nevykonali, resp. prečo ste neinformovali GP SR-vojenskú súčasťo spôsobe vybavenia veci.

S pozdravom,

Mgr. Gustáv KRAJČI

poslanec NR SR

BRATISLAVA, 8. 9. 2003

MUDr. Milan Gaľa poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

Váž. pán

Doc. RNDr. Vladimír Palko, CSc.

minister vnútra Slovenskej republiky

Pribinova 2

812 72 Bratislava

Prešov 12. 08. 2003 Vec: Interpelácia

Vážený pán minister,

obraciam sa na Vás s interpeláciou vo veci stržm. Matúša Liptáka, ktorý bol za nejasných okolností vylúčený v Policajného zboru SR.

Menovaný stržm. Matúš Lipták, nar. 16. 03.1979, bytom Prešov, Engelsova 17, bol dňa 01. 03. 2002 prijatý do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru Krajského riaditeľstva PZ Prešov. Po nástupe začal študovať na SOŠ PZ Košice. Dňa 13. 06. 2002 bol s ním ukončený služobný pomer v skúšobnej dobe. Dôvodom ukončenia služobného pomeru bolo podozrenie zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.

Po prešetrení tohoto podozrenia vyšetrovateľ dospel k záveru a potvrdil to Uznesením Krajského úradu vyšetrovania PZ Prešov číslo KUV-70/OWK-2002 zo dňa 25. 07. 2002 (kópia uznesenia je v prílohe), že vec odkladá, „nakoľko vo veci nejde o podozrenie z trestného činu a nie je na mieste vec vybaviť inak". Následne stržm. Matúš Lipták žiadal aj Vás listom zo dňa 20. 03. 2003 o znovuprijatie do Policajného zboru SR. Avšak doteraz nebolo jeho žiadosti vyhovené.

Možno príliš iniciatívne konanie nadriadených stržm. Matúša Liptáka viedlo k tomu, že aj keď sa podozrenie z trestného činu nepotvrdilo stále ostáva mimo Policajného zboru SR.

Vážený pán minister, obraciam sa na Vás so žiadosťou, aby ak je to vo Vašich možnostiach došlo k očisteniu dobrého mena stržm. Matúša Liptáka a bol znovu prijatý do služobného pomeru v Policajnom zbore SR.

• NR SR, Nám. A. Dubčeka 1,812 80 Bratislava, tel.: 421 259341111, 421 2 S441 2500

Výbor NR SR pre zdravotníctvo, Nám. A. Dubčeka 1, 812 80 Bratislava, tel.: 421 2 5441 2327, fax.: 421 2 5441 8523 Kancelária poslanca NR SR, Slovenská 40,080 01 Prešov, tel/fax: 421 51 77 11 838

Verím, že napomôžete spravodlivo vyriešiť tento problém Krajského riaditeľstva Policajného zboru Prešov.

S pozdravom

MUDr. Milan Gaľa

Príloha:

- Kópia Uznesenia Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru Prešov číslo: KUV-70/OVVK-2002 zo dňa 25. 07. 2002;

- Kópia Žiadosti Matúša Liptáka o znovuprijatie do policajného zboru zo dňa 20. 03. 2003;

Krajský úrad vyšetrovania Policajného zboru Prešov

ČVS:KUV-70/OWK-2002 V Prešove 25.7.2002

. UZNESENIE

Podľa § 159 ods. 1 Trestného poriadku vec podozrenia z trestného činu subvenčného podvodu podľa § 250b,ods. I, ods. 4 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustič

stržm. Matúš LIPTÁK, nar. 16.3.1979 v Prešove, bytom Prešov,

Engelsova 17, služobne zaradený na OO PZ Levoča vo funkcii st. inšpektor, v súčasnosti poslucháč SOS PZ Košice, slobodný, r.č. 790316/9186

tým, že

dňa 15.12.2000 podal žiadosti o poskytnutie podpory zo štátneho fondu rozvoja bývania, pričom ako jednu z prílohy tejto žiadosti doložil potvrdenie od zamestnávateľa TOTAL-BAL Prešov, Masarykova 27, že je v tejto firme v čase podania žiadosti zamestnaný, a nie je v skúšobnej alebo výpovednej lehote, aj keď od 1.4.2000 do 31.3.2002 bol poberateľom dávky sociálnej pomoci od Okresného úradu v Prešove, odboru sociálnych vecí, čím mal uviesú svojím konaním štátny fond rozvoja a bývania prostredníctvom Okresného úradu Prešov do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie podpory vo výške úveru 600.000,- Sk, ktorý vyčerpal na stavbu svojho rodinného domu odkladám, nakoľko vo veci nejde o podozrenie z trestného činu a nie je na mieste vec vybaviť inak.

Odôvodnenie

Vyšetrovateľ KÚV PZ Prešov obdržal spisový materiál z Úradu inšpekčnej služby PZ, IO Košice pod č.p.:UIS-77/IKE-KP-2002 zo šetrenia predmetnej veci, predovšetkým záznam zo šetrenia, zoznam uchádzačov o poskytnutie úveru, evidencia uchádzačov o zamestnanie z OÚP Prešov, potvrdenie o poberaní sociálnych dávok, podanie vysvetlenia Matúša Liptáka, dodatočné zaslanie správy zo Štátneho fondu rozvoja bývania Bratislava, žiadosti o podporu, potvrdenie o príjme, čestné vyhlásenia žiadateľa, zmluva o poskytnutí podpory.

Po dôslednom preštudovaní tohto podkladového materiálu zo šetrenia ziséujem, že Matúš Lipták, nar. 16.3.1979, bytom Prešov, Engelsova 17, skutočne podal žiadosti o poskytnutie podpory

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

III. volebné obdobie

Interpelácie

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané na 18. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Bratislava november 2003

Zoznam

písomných interpelácií poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

podaných predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky

do 4. novembra 2003

1. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky K. Fajnora na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky P. Prokopoviča vo veci vydavateľských kompetencií v oblasti poštových známok a poštových cenín

2. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky K. Fajnora na ministra vnútra Slovenskej republiky V. Palka vo veci podozrenia z konania proti záujmom obce Beladice v okrese Nitra starostkou obce

3. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky E. Kolesára na ministra zdravotníctva Slovenskej republiky R. Zajaca vo veci oddĺženia verejných lekární

4. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky S. Zuba na predsedu vlády Slovenskej republiky M. Dzurindu vo veci úspor v štátnom rozpočte na základe reformy štátnej správy

5. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky S. Zuba na predsedu vlády Slovenskej republiky M. Dzurindu vo veci predaja Slovenského národného divadla

6. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky S. Zuba na podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky D. Lipšica vo veci vykonávanej exekúcie voči obci Lovinobaňa a neodôvodnenej nečinnosti v tomto prípade Okresného súdu v Lučenci

7. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky D. Čaploviča na ministra školstva Slovenskej republiky M. Fronca vo veci financovania škôl a stredných odborných učilíšť, ako aj financovania športu a budúceho využitia Národného tenisového centra v Bratislave

8. Interpelácia poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky D. Bollovej na ministra obrany Slovenskej republiky J. Lišku vo veci profesionality riadenia rezortu letectva v ozbrojených silách Slovenskej republiky

9. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Juščíka na predsedu vlády Slovenskej republiky M. Dzurindu vo veci dodržiavania zákonov pri odpočúvaní občanov Slovenskej republiky

10. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Hrdličku na podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky I. Mikloša vo veci bilancie hospodárenia SPP od privatizácie po súčasnosť a kontroly využitia finančných prostriedkov venovaných zo štátneho rozpočtu na dobudovanie SND

11. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľ. Vážneho na podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky D. Lipšica vo veci zákonnej úpravy komôr

12. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľ. Vážneho na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky P. Prokopoviča vo veci vykonávania prepravy na území Slovenskej republiky zahraničnými prepravcami (Interpelácia zaslaná listom 28. októbra 2003.)

13. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Blanára na podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky P. Ruska vo veci pokrytia nákladov na fungovanie spotrebiteľských združení

14. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky K. Ondriaša na predsedu vlády Slovenskej republiky M. Dzurindu vo veci podozrenia z poškodenia IUVENTY Bratislava neoprávneným reštitučným nárokom

15. Interpelácia poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky J. Laššákovej na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľ. Kaníka vo veci poskytovania odchodného podľa § 105a zákona o štátnej službe v znení neskorších predpisov

16. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky D. Čaploviča na ministra kultúry Slovenskej republiky R. Chmela vo veci postavenia Múzea židovskej kultúry a užívania pamätníka holokaustu v Bratislave, ako aj budúceho používania objektu na Nám. SNP 12 a priestorov V-klubu

Interpelácia poslanca Karola Fajnora na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča

Podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča.

Vážený pán minister, Národná rada SR uplynulý týždeň 22. októbra posunula do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách. Zákon ešte nie je schválený a ministerstvo vydalo už 15. augusta t. r. Smernicu č. 5/2003, obsahovo v rozpore s platným zákonom, podľa ktorej sa pošta riadi ako sprivatizovaná spoločnosť, aj keď je štátnym podnikom. Ministerstvo porušuje platný zákon, a predčasne postupuje podľa návrhu zákona, ktorý ešte nie je schválený. Potvrdzuje to tiež schválená účinnosť smernice v čl. 13, bod 3, podľa ktorej sa ohraničuje jej účinnosť odo dňa schválenia do konca roku 2003.

Smernicou č. 5/2003 sa vydavateľské kompetencie v oblasti poštových známok a poštových cenín presunuli na Slovenskú poštu, š. p., ktorá sa má privatizovať. Podľa platného zákona vydavateľom v oblasti poštových cenín je štátny orgán, t. j. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Návrh špeciálneho zákona o transformácii Slovenskej pošty, š. p., na akciovú spoločnosť so 100 % majetkovou účasťou štátu je v štádiu medzirezortného pripomienkového konania. Ak sa pošta transformuje na akciovú spoločnosť a budú uzákonené zmeny v navrhovanej novele zákona, ktoré sa týkajú vydávania cenín, bude to svetový unikát. Žiadam o vysvetlenie, z akých dôvodov navrhujete zrušiť štátny dohľad nad ich vydávaním. Tým sa ruší štátna a propagačná funkcia, tak, ako je obvyklá v iných krajinách.

Vážený pán minister, s vašim súhlasom Slovenská pošta už v máji t. r. „prevzala iniciatívu" v rozpore s platným zákonom a vydala príležitostnú poštovú známku k výsledkom majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji. Známku vytlačili v anglickej tlačiarni Walsall Security Printers, Ltd., pričom zákazka nešla priamo, ale cez obchodného zástupcu. Žiadam, vážený pán minister, o odpoveď, prečo sa tlačila v Anglicku, kto sprostredkoval túto zákazku a koľko toto sprostredkovanie stálo daňových poplatníkov Slovenskej republiky.

Ďalej žiadam o vysvetlenie, prečo sa vo vašej pôsobnosti porušuje kompetenčný zákon. Kedy ste podpísali v súlade so svojimi kompetenciami návrh tejto príležitostnej poštovej známky?

V rozpore s princípmi vydávania poštových známok a poštových cenín známku vytlačili ofsetovou technikou, ktorá nepoužíva ochranné prvky, takže stráca svoje opodstatnenie. Mám dôvodné podozrenie, že svojím konaním ste vážne negatívne zasiahli do slovenskej známkovej tvorby, ktorá má významné postavenie vo svetovej a európskej známkovej tvorbe. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a zavedení jednotnej meny budú poštové známky jedinou platnou ceninou s označením nášho štátu a Vy robíte kroky na jej likvidáciu.

V Bratislave 28. októbra 2003

Interpelácia poslanca Karola Fajnora na ministra vnútra Vladimíra Palka

Od roku 2001 nadväzne na predaj kaštieľa v časti obce Pustý Chotár sa množia sťažnosti na starostku obce Beladice v okrese Nitra. Podľa dostupných informácií je dôvodné podozrenie, že starostka obce pri výkone svojej funkcie nekoná v záujme obce, ale v záujme iných právnických, resp. fyzických osôb. Uvádzam niektoré zo závažných informácií:

- uzatvorenie nevýhodnej kúpno-predajnej zmluvy na predaj kaštieľa v časti Pustý Chotár v niekoľkonásobne podhodnotenej cene,

- nenáležité nakladanie s hnuteľným majetkom kaštieľa,

- opakované porušenie zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní, v dôsledku čoho opakovane vznikla obci škoda (predaj kaštieľa, čistička odpadových vôd, kanalizácia, prípojka elektriny a vody na cintorín),

dodatočné finančné navýšenie dohodnutých prác, dodatočné návrhy nových zmlúv na vykonávané práce,

- dodatočná a svojvoľná zmena projektov cenovo nevýhodná pre obec a naopak, výhodná pre dodávateľa prác,

- odpúšťanie daní, poplatkov a penále pre obec,

- netransparentné nakladanie so získanými prostriedkami z plynofikácie,

- nedostatky vo výkone činnosti starostky obce - svojvoľná zmena obsahu v uzneseniach zo zasadnutí obecného zastupiteľstva, nevykonávame rozhodnutí poslancov obecného zastupiteľstva, ignorovanie výsledkov kontroly, zadávanie zákaziek bez výberového konania, a ďalšie.

Príkladom je Zmluva o dielo uzatvretá podľa § 536 a následne Obch. zákona č. 513/91 Zb. a § 524 a následne Obč. zákonníka č. 40/64 Zb. v znení neskorších predpisov o dodávke stavby medzi účastníkmi objednávateľom obec Beladice a zhotoviteľom Ing. Jozefom Vyskočom, EKOSTAVľNG, inžinierska a dodávateľská činnosť, Nitra. Predmetom zmluvy je zhotovenie stavby „Beladice - ČOV, kanalizácia" z 20. 9. 1999. Podpísaný dodatok k zmluve, a pripravovaný návrh, ktorý má byť jej súčasťou, je zásadne nevýhodný pre obec.

Žiadam, vážený pán minister, o preverenie uvedených informácií zo strany Vášho ministerstva a konkrétne stanovisko a opatrenia k zisteným skutočnostiam.

V Bratislave 28. októbra 2003

3. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky E. Kolesára na ministra zdravotníctva Slovenskej republiky R. Zajaca vo veci oddĺženia verejných lekární

Eduard Kolesár, poslanec Národnej radv Slovenské) republiky

Bratislava 22. októbra 2003

Pre: Vážený pán

JUDr. Pavol Hrušovský

predseda

Národnej rady Slovenskej republiky

Vec: Interpelácia na ministra zdravotníctva MUDr. Rudolfa Zajaca

Problematika oddĺženia verejných lekární

Vážený pán predseda,

Podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam interpeláciu na ministra zdravotníctva Slovenskej republiky MUDr. Rudolfa Zajaca.

Podľa dostupných informácií pripravujete v procese oddĺženia v zdravotníctve len oddĺženie verejných lekární. Moja interpelácia sa týka Vášho zámeru v tomto procese vo vzťahu k výdajniam zdravotníckych pomôcok.

Obraciam sa na Vás s otázkou, či podľa Vás patria medzi poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti len verejné lekárne. Majitelia výdajní zdravotníckych potrieb poskytujú zdravotnícku starostlivosť na základe platných licencií a podľa § 34 zákona č. 140/1998 Z. z. patria medzi poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti okrem verejných lekární aj výdajne zdravotníckych pomôcok, ktorým zdravotné poisťovne tak, ako verejným lekárňam dlhujú značné finančné prostriedky. Výdajne zdravotníckych pomôcok sa riadia tými istými zákonmi, nariadeniami a vyhláškami ako verejné lekárne a zároveň sú povinné vydať zdravotnícku pomôcku na základe lekárskeho predpisu - poukazu, pacientovi.

A preto ma zaujíma, aký bude postup voči výdajniam zdravotníckych pomôcok v procese oddlžovania, nakoľko v predmete činnosti výdajní zdravotníckych potrieb sa jedná o poskytovanie zdravotníckych pomôcok občanom, ktorí sú zdravotne a telesne postihnutí a pomôcky vydávané týmto občanom sú potrebné k ich každodennému životu, resp. uľahčeniu života a rýchlejšieho sa adaptovania v spoločnosti. Jedná sa o diabetikov, kolostomikov, dlhodobo ležiacich pacientov, pacientov po mozgovej príhode, prípadne po infarkte, inkontinentných občanov, mentálne a fyzicky postihnutých, starých ľudí odkázaných na opateru iných. Pomôcky sa poskytujú aj ústavom sociálnej starostlivosti, ktoré poskytujú služby občanom, ktorí sú odkázaní na cudziu starostlivosť.

Pre podopretie ich dôležitosti niekoľko údajov zo štatistiky:

- cca 1 400 zdravotníckych pomôcok v jednej výdajni vydaných občanom za jeden mesiac v Slovenskej republike je približne 380 výdajní zdravotníckych potrieb

- výška dlhu činí niekoľko miliónov Sk na jednu výdajňu

V prípade nezmenenia rozhodnutia o oddĺžení poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti štát umelo uvedie do procesu likvidácie výdajne zdravotníckych poptrieb a tým pripraví komplikácie v živote tisícok zdravotne postihnutých občanov. V mene týchto občanov Vás žiadam o odpovede na tieto otázky a prípadné prehodnotenie Vašich rozhodnutí vo vzťahu k oddĺženiu výdajní zdravotníckych pomôcok.

Za kladné vybavenie vopred ďakujem a ostávam s pozdravom.

4. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky S. Zuba na predsedu vlády Slovenskej republiky M. Dzurindu vo veci úspor v štátnom rozpočte na základe reformy štátnej správy

Interpelácia

Poslanca Samuela Zuba na predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

Podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996, Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, Vám v prílohe predkladám interpeláciu na predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

Vážený pán predseda vlády,

V poslednom období z úst viacerých predstaviteľov vlády Slovenskej republiky odzneli vyhlásenia o tom, že reforma štátnej správy prinesie úspory v štátnom rozpočte rádovo niekoľko 100 miliónov Sk. Žiaľ tieto tvrdenia mali len všeobecný charakter , nevychádzali zo serióznych ekonomických rozborov.

Opoziční poslanci nemali možnosť zoznámiť sa z kvantifikáciou úspor, ktorú na objednávku koaličnej rady vypracovalo ministerstvo vnútra.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že opozícia nemá hodnoverné informácie o transformácii štátnej správy a teda nemá ani možnosť plniť si svoju kontrolnú úlohu vo vzťahu k vláde sa Vás pýtam:

Koľko finančných prostriedkov vláda ušetrí v prvom roku a v roku 2005 a 2006 po zrušení okresných úradov a vytvorení špecializovanej štátnej správy na mzdových prostriedkoch, tovarových a prevádzkových nákladoch a na kapitálových výdavkoch.

S úctou

5. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky S. Zuba na predsedu vlády Slovenskej republiky M. Dzurindu vo veci predaja Slovenského národného divadla

Interpelácia

Poslanca Samuela Zuba na predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

Podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996, Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, Vám v prílohe predkladám interpeláciu na predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

Vážený pán predseda vlády,

Jedným zo znakov, ktorý charakterizuje národ a vytvára jeho identitu je aj kultúra. Nepoznám prípad z minulosti, ani u nás, ani v civilizovanom svete, aby vláda plánovala urobiť také dehonestujúce opatrenia vo vzťahu ku kultúre ako sme mali možnosť počuť z vyhlásení našich dnešných vládnych predstaviteľov v súvislosti s predajom Slovenského národného divadla.

Pýtam sa pán predseda vlády, či ste dali urobiť prehľad čerpania nákladov na výstavbu SND a prehľad čerpania finančných prostriedkov získaných zo zbierok občanov. Ak áno, aký bol stav k 31.12.1989, a ako sa čerpali finančné prostriedky v jednotlivých volebných obdobiach od roku 1990 pod taktovkou jednotlivých ministrov kultúry.

Zároveň sa pýtam:

žiadali ste stanoviská jednotlivých ministrov financií a ministrov kultúry svojich vlád k otázkam využitia kapitálových finančných prostriedkov na dostavbu SND?

Zaujíma ma, či boli a s akými výsledkami organizované na stavbe SND kontrolné stavebné dni a ako sa v praxi odstraňovali zistené nedostatky. V prípade, že sa neodstraňovali, aké personálne opatrenia boli vyvodené.

Na základe tvrdení predstaviteľov vlády, že nie sú finančné prostriedky na dostavbu budovy SND, nestálo by za to, túto stavbu, tak prepotrebnú pre slovenský národ (do pozornosti dávam úsilie SMK pri presadzovaní maďarskej univerzity), aby sa prehodnotili aspoň niektoré z nespočetného radu privatizovaných podnikov a aby sa prijali účinné opatrenia, smerujúce k sankcionovaniu tých privatizérov, ktorí porušili podpísané privatizačné zmluvy hoci i nedodržaním splátkového kalendára. Ak by ste náhodou nevedeli o koho ide, doporučujem nahliadnuť do zoznamu, ktorý odovzdal pán Ľupták, predseda Združenia robotníkov Slovenska na Generálnu prokuratúru.

Takto získané prostriedky by plne kryli náklady spojené s dostavbou SND a ešte by zostalo aj na dofinancovanie zdravotníctva ktoré vďaka nekoncepčnej politiky predovšetkým ministrov Vašich vlád sa nachádza v agónii.

Dostavba SND Vám nestojí za to, aby ste sa snažili menované veci riešiť?

S úctou

6. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky S. Zuba na

podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky D. Lipšica vo

veci vykonávanej exekúcie voči obci Lovinobaňa a neodôvodnenej nečinnosti v tomto prípade Okresného súdu v Lučenci

Iterpelácia

Poslanca Samuela Zuba na ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela L i p š i c a.

Vážený pán minister,

voči obci Lovinobaňa, okres Lučenec, je vykonávaná exekúcia spis Zn. EX 48/2002 na základe platného rozsudku Okresného súdu v Lučenci spis Zn. 14 Cb 28/02 zo dňa 27. 02.2002 pre vymoženie pohľadávky vo výške 333.075,50,- Sk s 20% úrokom z omeškania spolu s trovami konania.

Exekúciu vykonával súdny exekútor Bc. Juraj Franta z Exekútorského úradu v Lučenci, Mikušova ul. Č. 9, Lučenec, rôznymi spôsobmi, okrem iného aj stiahnutím finančných prostriedkov z účtu obce, alebo dražbou nehnuteľného majetku obce.

Proti dražbe zo dňa 07.03.2003 podala obec Lovinobaňa námietky, ktoré Okresný súd v Lučenci zamietol a uznesením číslo K. výkonom rozhodnutia 1152/02 zo dňa 23.05.2003 príklep súdneho exekútora Bc. Juraja Frantu schválil.

Dňa 5.06.2003 správny zástupca obce Lovinobaňa podal na generálnu prokuratúru podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky podľa § 243 e /O. s. p. proti rozhodnutiu Okresného súdu v Lučenci číslo k. výkonu rozhodnutia 1152/2002 zo dňa 23.05.2OO3.

Dňa 11.08.2003 prokurátorka Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici JUDr. Zoja Lišiakova oznámila písomne právnemu zástupcovi obce Lovinobaňa, že lehotu na vybavenie podnetu Krajský prokurátor podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre predložil.

Pri zisťovaní dôvodov, právny zástupca obce Lovinobane zistil, že spisový materiál k exekúcii Exekúcia 48/2002 vrátane uznesenia Výkonu rozhodnutia 1152/2002 nebol z Okresného súdu v Lučenci na požiadanie orgánov Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici dodaný.

Právny zástupca obce Lovinobaňa dňa 21.10.2003 oslovil prokurátorku Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici JUDr. Zoju Lišiakovu a zaujímal sa o štúdium vybavovania jeho podnetu. Bolo mu oznámené, že do dňa 21.10.2003 Okresný súd v Lučenci nedodal potrebný spisový materiál na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici.

Podľa môjho názoru okresný súd v Lučenci, ktorý 4 mesiace „doručuje" príslušným orgánom spisový materiál svojim konaním hrubo sabotuje zákonné lehoty na vybavenie podnetu.

Občania Lovinobane pociťujú nečinnosť Okresného súdu v Lučenci v danej veci ako hrubé porušenie ich ľudských práv na riadne a v zákonnej lehote vybavenie podania ich právneho zástupcu na orgán dozorujúci zákonnosť v našom demokratickom štáte.

Zaujímavá a na prvý pohľad priam zarážajúca je aj nasledovná rekapitulácia vývoja celej záležitosti a nárastu pohľadávka:

pôvodná pohľadávka bola vo výške 333.075,50,- Sk - obcou bola zaplatená;

- výška celkovej zaplatenej čiastky 1.463828,80,- Sk, to znamená zhruba o 1.230.000,- Sk viac ako bola pôvodná pohľadávka;

napriek tejto skutočnosti exekútor vykazuje ešte neuhradenú pohľadávku vo výške 265.200,- Sk;

- bez doloženia dokladov exekútor si pýtal od Obecného úradu sumu 53.000,- Sk.

Vážený pán minister vlády SR,

Čo si o tejto veci má myslieť radový občan Lovinobane, čo si má myslieť o nezávislosti a čestnosti súdnej moci a vymožiteľnosti práva v tomto štáte? Dovoľte i po tejto argumentácii položiť otázky:

1. Je podľa Vás pán minister postup Okresného súdu v Lučenci správny a v súlade

s príslušnými právnymi predpismi tak aby orgány prokuratúry mohli hájiť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnych osôb?

2. Ak tento postup nie je správny, aké opatrenia budú vyvodené proti tým osobám ktoré porušili služobné predpisy.

3. Aké prekážky (podľa Vášho názoru) brána Okresnému súdu v Lučenci bez prieťahov spolupracovať s orgánmi Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici pri napĺňaní ich ústavného postavenia orgánov hájacich práva a Zákonom chránené záujmy fyzických a právnych osôb a štátu. V konkrétnom prípade občanov obce Lovinobaňa.

S úctou

Dušan Čaplovič, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

Nám. A. Dubčeka 1. 812 80 Bratislava

Vážený pán

Pavol Hrušovský

predseda NR SR

V Bratislave 30. 10. 2003

Vec: Interpelácia na ministra školstva SR Martina Fronca

Vážený pán minister,

podľa § 129 Rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem Vás vo veci:

1. Vážnej situácie vtzv. regionálnom školstve, ktorej príčinou sú existujúce dlhy základných a stredných škôl, a ktoré vo svojom dôsledku ohrozujú ich funkčnosť v mesiacoch november a december 2003. Nielen v regióne, ktorý ako poslanec navštevujem (okresy Senica, Skalica a Myjava), hrozí dočasné uzatvorenie škôl v súvislosti s nedostatkom finančných zdrojov na ich prevádzku, ale aj z hygienického hľadiska a bezpečnosti zdravia. Mnohí starostovia a primátori uvažujú o mimoriadnych zimných prázdninách. Systematické mediálne výstupy štátneho tajomníka Františka Tótha zavádzajú verejnosť vážený pán minister, predovšetkým vyvolávajú nedôveru k ministerstvu a dokonca nabádajú starostov a primátorov, aby porušovali zákony. Konkrétne, aby z nedostatočných miestnych a obecných rozpočtov dofinancovali dlhoročné štátne dlhy školám a školským zariadeniam. Slovom zaplatili niekoľkoročné dlhy štátu, predchádzajúcimi vládami a terajšou vládou ekonomicky podceňovaného stavu nášho školstva. Interpelujem Vás, vážený pán minister, vo veci prijatia konkrétnych opatrení, ktoré vyriešia ešte tohto roku, v minulosti rozdielne prepočítané a presunuté finančné zdroje cez krajské a okresné úrady na nových zriaďovateľov regionálnych škôl (základné a stredné školy), ale aj predškolské a školské zariadenia. To znamená, akým spôsobom dofinancuje vláda cez ústredný orgán štátnej správy pre školstvo reálny dlh, ktorý školy nadobudli, ešte v čase, keď patrili pod okresné resp. krajské úrady a ako bude zohľadnený reálny nárast prevádzkových vstupov do školských objektov. Súčasný stav v našom školstve dáva za pravdu tým, čo systematicky pripomínajú, že prebiehajúca reforma verejnej správy, vrátane školstva, nie je skutočnou reformou. Som presvedčený o tom, že príčinou daného stavu je to, že decentralizácii školstva nepredchádzalo dôsledné zlikvidovanie ich dlhu zo strany štátu, že s kompetenciami na samosprávne orgány neprešli resp. neprechádzajú finančné zdroje a že jej nepredchádzala ani zásadná fiskálna daňová reforma, tzn. výraznejšieho zvýšenia podielových daní pre obce, mestá a vyššie územné celky. Napokon, vážený pán minister, považujete za správne, že čiastka 300 miliónov Sk pôvodne určená na platy verejných zamestnancov, t. j. najmä na platy učiteľov v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004, stala sa predmetom politického vydierania učiteľov?

2. V súvislosti s prípravou rozpočtu obecných a mestských zastupiteľstiev na rok 2004, konkrétne vo vzťahu k školstvu, starostovia a primátori obcí a miest dodnes nevedia v akej výške budú rozpísané normatívy na žiaka v školách a v školských zariadeniach zo strany Ministerstva školstva SR. V súčasnosti zasadajú obecné a mestské zastupiteľstvá, ktoré nielen pripravujú, ale aj chcú zodpovedne schváliť rozpočet obce. Samozrejme medzi ich prioritami je aj pomoc školstvu, tzn. dofinancovania škôl a školských zariadení, ktoré sú v ich originálnych resp. aj v prenesených kompetenciách. Vážený pán minister interpelujem Vás vo veci urýchleného pripravenia, ihneď po prijatí zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v NR SR, spresnených normatívov, veľkosti finančných prostriedkov na žiaka a študenta pre jednotlivé typy škôl a školských zariadení. Ide

predovšetkým o to, aby aj samosprávy v obciach, mestách a vyšších územných celkoch mohli pripraviť a schváliť reálny rozpočet, ktorý pomôže uplatniť a zabezpečiť požadované viaczdrojové financovanie tzv. regionálneho školstva a zodpovedného riešenia združovania škôl a následne kvalitnej výchovno-vzdelávacej činnosti.

3. Pripravovaných vzdelávacích poukazov, pre ktoré nie sú v štátnom rozpočte dostatočné finančné zdroje a sú tvrdohlavo presadzované len straníckou agendou neoliberálneho zamerania. Považujete, pán minister, zavedenie vzdelávacích poukazov na mimoškolské vzdelávanie za zmysluplné a realizovateľné, najmä pri napätom štátnom rozpočte na rok 2004? Rád by som poznal, odkiaľ získa ministerstvo dostatočné zdroje na realizáciu tohto experimentu, či to bude na úkor -normatívov na žiaka a študenta Škôl a školských zariadení alebo z iných zdrojov rozpočtu ministerstva. Interpelujem Vás, vážený pán minister, aj vo veci neustálych pokusov štátneho tajomníka ministerstva Františka Tótha, zaviesť tieto poukazy na podporu mládežníckych aktivít, čím sa zásadne a veľmi negatívne, ba až deštrukčne, vstúpi do dobre prepracovaného financovania na konkrétne projekty, granty.

4. V súvislosti so systematickou dezinterpretáciou budúceho postavenia základných umeleckých škôl, najmä zo strany štátneho tajomníka Františka Tótha a často aj pána dr. Korintuša z Vášho ministerstva. Mám hodnoverné informácie, že medzi pedagógmi umeleckého školstva a starostami resp. primátormi miest a obcí šíria správy o tom, že štát nebude garantovať platy učiteľov a prevádzku základných umeleckých škôl a že ich rozpočty budú súčasťou rozpočtu obcí a miest a bude na nich, kde konkrétne financie použijú. Je to v zásadnom rozpore so závermi, ktoré ste konsenzuálne prijali spolu s poslancami gesčného výboru pre školstvo za prítomnosti oboch štátnych tajomníkov a vedúceho služobného úradu ministerstva. Súčasne Vás interpelujem aj vo veci získanej informácie, že štátny tajomník František Tóth preveruje na konzervatóriách či vyžadujú pri prijímaní žiakov vysvedčenia so základných umeleckých škôl, najmä či to vyplýva z jeho kompetencií.

5. Riešenia zložitej situácie v príspevkových organizáciách v školstve, medzi ktoré patria stredné odborné učilištia a združené stredné školy, pretože tieto organizácie boli vylúčené z použitia finančných prostriedkov, schválených vládou vo výške 756 mil. slovenských korún na dofinancovanie vzniknutých strát tohto roku. Som presvedčený o tom, že tieto školy majú nezastupiteľné postavenie v systéme nielen odborného vzdelávania v SR a nesporne sú rovnocenným partnerom rozpočtových súkromných a cirkevných škôl, plnia si svoje poslanie v povinnej školskej dochádzke a výchove odborníkov vo vzdelávaných profesiách. Vážený pán minister, interpelujem Vás v tejto konkrétnej veci a prosím Vás o odpoveď v tom, ako vyriešite túto istú diskrimináciu, znevýhodnenie odborného školstva v Slovenskej republike. Už dnes, pri takomto prístupe, hrozí, že bude vo viacerých týchto školách prerušený resp. úplne zrušený výchovno-vzdelávací proces.

6. Kúpy objektov pre Univerzitu J. Selyeho v Komárne. Počas rozpravy pri schvaľovaní tejto univerzity som Vám položil konkrétnu otázku v spojitosti s jej financovaním v tomto a v budúcich rokoch. Nebolo mi odpovedané. Najmä, či máte v rozpočte školstva finančné zdroje vo výške 100 miliónov slovenských korún pre tento rok, z ktorých sa má vo výške 40 miliónov Sk financovať nákup a rekonštrukcia priestorov zákonom zriadenej univerzite. Podobne aj vo vzťahu k budúcoročnému rozpočtu rezortu školstva. Interpelujem Vás aj vo veci prefinancovania štátnych zdrojov na nákup priestorov pre budúcu univerzitu, ktoré zakúpilo mestské zastupiteľstvo v Komárne od Ministerstva obrany SR, t. j. priestorov protitureckej pevnosti a bývalých vojenských kasární vo výške 40 miliónov Sk cez pôžičku v banke. Predovšetkým, či tieto prostriedky z verejných zdrojov ministerstva školstva, budú opäť použité k zakúpeniu objektov od samosprávy, mestského zastupiteľstva v Komárne, ktoré tieto objekty v súčasnosti vlastní.

7. Napokon riešenia vzájomných vzťahov Ministerstva školstva SR a občianskych združení v športe, najmä po mojej účasti na Valnom zhromaždení SZTK v sobotu 25. októbra 2003

v Bratislave a následnej návšteve na Sekcii štátnej starostlivosti o šport MŠ SR v pondelok 27. októbra 2003, kde som uskutočnil poslanecký prieskum. Predovšetkým, či naozaj úplne stratilo Slovenské združenie telesnej kultúry dôveru Vášho ministerstva a prečo sa pristupuje až na prelome rokov k navrhovaným, nepopieram, že k potrebným krokom nového adresného financovania nášho športu. Prečo sa neuskutočnil a tak aj neodskúšal v jednom regióne modelový projekt na podporu regionálneho športu a až na základe týchto skúseností, by sa pristúpilo k navrhovaným opatreniam. Súčasne Vás, vážený pán minister, interpelujem vo veci budúceho využívania Národného tenisového centra v Bratislave v súvislosti s jeho uvažovanou transformáciou na akciovú spoločnosť resp. spoločnosť s ručením obmedzením. Predovšetkým Vás žiadam o stanovisko, aký bude mať podiel štát, zastúpený Ministerstvom školstva, v tomto projekte NTC a ako sa budú realizovať záujmy štátu pri využívaní tohto pekného športového stánku, najmä v prospech mládeže.

S pozdravom a úctou

INTERPELÁCIA

Poslankyne Dagmar Bollovej na ministra obrany SR Juraja Lišku.

Podľa §129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov Vám v prílohe predkladám interpeláciu na ministra obrany Slovenskej republiky Juraja Lišku.

Vážený pán minister obrany,

nedávna havária vrtuľníka Mi-17 pri Prešove vzbudila v odborných kruhoch vojenských pilotov pochybnosti o profesionalite riadenia rezortu letectva v ozbrojených silách SR. Upozornili ma na tieto skutočnosti:

1. Uvoľňovanie pridelených financií zo štátneho rozpočtu pre letectvo na generálne opravy sa vykonáva oneskorene- v druhej polovici roka, t.j. do augusta až septembra letectvo žije z provizória. Uzatváranie zmlúv s opravárenskými podnikmi, ktorým je potrebné zložiť 60% finančných nákladov na opravy vopred, je veľmi zložité.

2. Pre nedostatok náhradných súčiastok sa pri opravách často porušujú zákonné normy-zamieňajú sa opotrebované súčiastky menej opotrebovanými z jedného stroja do druhého.

3. Pri opravách a modernizácii sa vo vrtuľníkoch Mi-17 narušilo ťažisko, odborníci sa nazdávajú, že licencia na opravu a modernizáciu bola udelená netransparentne. Uvedené vrtuľníky Mi-17 prešli modernizáciou v rámci navigačného systému IKAO.

4. Pridelené finančné zdroje vedením vzdušných síl sa s podporou GŠ odčerpávajú na odstupné, či predčasné dôchodky nepohodlných profesionálov a na vytváranie štatútu " špičkových odborníkov".

5. Jedným z relevantných dôvodov spomenutej havárie Mi-17 je podľa bývalých vojenských pilotov i skutočnosť, že vrcholné funkcie vo vzdušných silách vykonávajú osoby kvalifikačne nepripravené.

Žiadam Vás, pán minister, aby ste reagovali na pochybnosti o profesionalite riadenia vzdušných síl SR i na ostatné uvedené skutočnosti.

Žiadam tiež, aby NR SR bola informovaná o výsledku šetrenia príčin havárie vrtuľníka Mi-17 dňa lfl.októbra 2003.

Interpelácia

poslanca NR SR Mikuláša Juščíka na predsedu Vlády SR Mikuláša Dzuríndu..

Podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996, Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, Vám v prílohe predkladám interpeláciu na predsedu Vlády Slovenskej republiky Mikuláša D z u r i n d u.

Vážený pán predseda,

celé Vaše pôsobenie vo funkcii v predsedu Vlády SR je sprevádzané kauzami a kauzičkami. V poslednom čase osobitne rezonujú kauzy odpočúvania, ktoré podľa môjho názoru Vy, svojim vlastným spôsobom zamietate pod koberec. Dodnes sa ľudia nedozvedeli pravdu ani o jednej z nich.

V pondelok 27. októbra 2003, policajný viceprezident pán Jaroslav Spišiak na otázku redaktora Rádiožurnálu, ako sa majú správať a vnímať naši ľudia postup orgánov, ktoré majú odpočúvať občanov, že to vytvára psychózu strachu a nedôvery, redaktorovi odpovedal: „ Kto si myslí, že sa má báť, nech sa bojí, a kto si myslí, že sa nemá báť, nech sa nebojí."

Zaujímalo by ma, pán predseda vlády, v zmysle akých kritérií sa postupuje v našej republike pri odpočúvaní. Mám pocit, že dnes sa môže v našej republike odpočúvať hocikoho, lebo nie je dôvodu sa báť, pretože všetky kauzy sa stratia do neznáma. Ste naďalej presvedčený pán predseda vlády, že žijeme v demokratickom štáte, tak ako to veľmi rád deklarujete? Ja som presvedčený, že žijeme v policajnom štáte. Ako chcete pán predseda vlády presvedčiť celú našu spoločnosť, že to nie je pravda ?

S úctou

INTERPELÁCIA

poslanca Jozefa Hrdličku na podpredsedu vlády a ministra financií SR Ivana Mikloša

Podľa §129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov Vám v prílohe predkladám interpeláciu na podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša.

Vážený pán podpredseda vlády,

ste známy svojimi výrokmi o štáte ako zlom vlastníkovi a hospodárovi, ktorými zdôvodňujete potrebu ďalšej privatizácie. V nej sa má štát zbavovať majetku prevodom do rúk súkromníkov a podnikateľov. Nepredložili ste však ani raz počas svojho pôsobenia vo" funkcii ministra financií, teda hlavného hospodára Slovenskej republiky analýzu, dokazujúcu výhodnosť zmeny vlastníka štátneho majetku. Preto Vás žiadam, aby ste:

1. tak urobili aspoň v prípade privatizácie SPP. Informujte NR SR o tom, aké zisky či straty priniesol pre štát SPP od privatizácie po súčasnosť.

2. Vy garantujete zostavovanie a Čerpanie financií zo štátneho rozpočtu a to znamená, že zodpovedáte i za kontrolu použitia pridelených prostriedkov jednotlivým rezortom. Žiadam Vás, aby ste informovali NR SR o tom, ako sa použili peniaze zo štátneho rozpočtu, vyčlenené na stavbu SND.

Od roku 1986/ začiatok stavby/ po rok 1988/dokončenie hrubej stavby/ bolo na nej preinvestované 169,479.100 Sk.

Od roku 1989 po dnešok na výstavbu SND zo štátneho rozpočtu bolo vyčlenené vyše 3,2 mld Sk. Považujem tieto sumy za neporovnateľné. Pýtam sa:

Koľkokrát ste za 5 rokov pôsobenia vo funkcii podpredsedu vlády pre ekonomiku a ministra financií vykonali resp. nariadili vykonať kontrolu hospodárenia so štátnymi prostriedkami, aký bol výsledok kontroly?

Potvrdili sa podozrenia z fiktívnych faktúr a ich neoprávnenej úhrady? Koľko peňazí sa pri výstavbe SND „ stratilo"?

Som presvedčený, že ak by ste ich našli, budova SND sa dokončí a nebudete musieť trvať na odsúdeniahodnom návrhu predaja SND.

11. Interpelácia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľ. Vážneho na podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky D. Lipšica vo veci zákonnej úpravy komôr

Ľubomír Vážny

poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

Bratislava 28. október 2003

Vážený pán predseda,

podľa § 129 Zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Vám predkladám interpeláciu na člena vlády - podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica

s nasledovným textom:

„Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 3. septembra 2003 schválila návrh zásad novelizácie zákonov upravujúcich komory a uložila jednotlivým členom vlády predložiť na rokovanie vlády návrhy novelizácie právnych predpisov upravujúcich profesijné komory v súlade so schválenými zásadami. Zároveň uložila predložiť na rokovanie vlády návrh na zrušenie niektorých komôr v ich pôsobnosti a ich transformáciu na dobrovoľné združenia podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov.

Pri legislatívnom procese v Národnej rade Slovenskej republiky sa sústavne zaoberáme zákonmi, ktoré sa dotýkajú existencie a fungovania komôr. Podľa môjho názoru sa jednotlivé problémy komôr riešia parciálne a nekoncepčne. Žiadam Vás preto o odpovede na nasledovné otázky:

2. Nie je vhodnejšie, zákonom zrušiť všetky existujúce komory, zároveň zadefinovať jednoznačné pravidlá vzniku, zániku, fungovania a činnosti komôr ako takých, osobitným zákonom? Na základe nových pravidiel by vznikli komory na ktoré by potom štát v prípade potreby svojim rozhodnutím preniesol výkon verejnej moci.

3. Budú dodržané termíny na splnenie úloh, ktoré sú uvedené v uznesení vlády č. 830 z 3.septembra 2003?"

Za vybavenie ďakujem a ostávam s pozdravom.

Ľubomír Vážny

Vážený pán

Pavol Hrušovský

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

Ľubomír Vážny

poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

Banská Bystrica 7. október 2003

Vážený pán predseda,

podľa § 129 Zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Vám predkladám interpeláciu na člena vlády - ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča,

s nasledovným textom:

„V poslednom období sa množia prípady vykonávania prepravy medzi dvoma miestami na území Slovenskej republiky zahraničnými prepravcami, tzv. kabotáž, ktorí nespĺňajú podmienku uvedenú v §25 ods.4 Zákona č. 168/1996 Z.z. o podnikaní v cestnej preprave a tým priamo a veľmi negatívne ovplyvňujú trh vnútroštátnej prepravy.

1. Má MDPaT SR ako ústredný orgán štátnej správy vypracovaný „funkčný" mechanizmus na kontrolu a postih subjektov, ktorí porušujú ustanovenia citovaného zákona?

2. Koľko povolení na vnútroštátnu prepravu vydalo podľa §28 ods.l písm. 1) citovaného zákona MDPaT SR v roku 2002 a v roku 2003?

3. Koľko porušení §25 ods.4 Zákona č. 168/1996 Z.z. zistili jednotlivé správne orgány a aké sankcie uložili v roku 2002 a v roku 2003?

4. Má MDPaT SR vedomosť a následný odhad rozsahu takejto protizákonnej činnosti za ceny hlboko pod reálne ceny na slovenskom prepravnom trhu?

Mám za to, že MDPaT SR, ako reprezentant štátnych záujmov v tejto oblasti, ráznym neriešením tejto problematiky, sa chová „macošsky" k slovenským prepravcom a subjektom, ktorí si zabezpečili podnikateľské oprávnenia, platia dane a chcú legálne podnikať na slovenskom trhu.

Podľa môjho názoru je nevyhnutné urýchlené riešenie tejto problematiky z úrovne ministerstva a to dôsledným uplatňovaním platnej legislatívy, v prípade potreby jej úpravou, resp. prijatím nového vnútorného predpisu s cieľom zamedziť porušovaniu Zákona o podnikaní v cestnej preprave. „

Za vybavenie ďakujem a ostávam s pozdravom.

Ľubomír Vážny

Vážený pán

Pavol Hrušovský

predseda Národnej rady Slovenskej republiky

INTERPELÁCIA poslanca NR SR Juraja Blanára

Pavol Hrušovský

predseda NR SR

V Bratislave 29.10.2003

Vážený pán predseda,

V zmysle § 129 rokovacieho poriadku NR SR podávam interpeláciu ministrovi hospodárstva SR Pavlovi Ruskovi :

V čase zbližovania právnej regulácie v oblasti ochrany spotrebiteľa a potreby podpísania Európskej dohody o pridružení narastá aj význam spotrebiteľských združení, ktoré zabezpečujú informovanosť, osvetu a poradenskú činnosť pre širokú verejnosť. Malo by byť v záujme štátu, aby zabezpečil také prostredie, v ktorom budú mať možnosť spotrebiteľské združenia rozvíjať občianske aktivity a vytvárať odborné a profesné zázemie pre spotrebiteľov. Štátny rozpočet však nepočíta s pokrytím nákladov na fungovanie spotrebiteľských združení a tie peniaze, ktoré vyčlenil na tento rok nielenže krátil, ale doteraz ani nevyplatil. Na Slovensku je založených niekoľko združení na ochranu spotrebiteľa, no žiaľ mnohé fungujú len formálne, pretože nemajú vytvorené základné podmienky pre svoju existenciu. Nie je vyriešený systém financovania týchto organizácií. Neexistuje koncepcia a koordinácia neštátnych organizácií s príslušnými štátnymi orgánmi a inštitúciami. Tento fakt konštatuje aj Správa odboru európskej integrácie pri Úrade vlády SR, ktorú pripravil Ing. Juraj Knopp, CSc pod názvom Proces európskej integrácie v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Vážený pán minister!

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti si Vám dovoľujem položiť nasledujúce otázky:

1. Do konca októbra 2003 ešte nebola rozdelená dotácia MH SR organizáciám pôsobiacim v ochrane spotrebiteľa. Ako môžu realizovať tieto organizácie náročné úlohy spojené so začlenením SR do spoločného európskeho trhu ?

2. Na dotáciu pre aktivity v ochrane spotrebiteľa bolo vyčlenených zo štátneho rozpočtu 2 600 tisíc Sk ( V ČR 17 miliónov). Má sa však v skutočnosti rozdeliť len 2 150 tisíc Sk. Na čo sa použijú zostávajúce peniaze (550 000 Sk) ? ( Keď sa chceli združenia o zostávajúce peniaze ešte uchádzať, bolo im povedané, že komisia je už rozpustená a nikto sa s tým na MH SR nebude zaoberať.)

3. Na účte MH SR leží od januára 2 600 tisíc Sk. Na čo budú použité úroky z týchto peňazí, ktoré nabehli na účte v Národnej banke SR ?

4. Budú odškodnené organizácie, ktoré poškodilo MH SR oneskoreným vyplatením dotácie ? ( V novembri dostanú len 75% zo schválenej čiastky. Tieto treba okamžite vyúčtovať a až potom bude odvedených ďalších 25%. Kedy? Deň pred Vianocami. Peniaze sa koncom roku už nedajú efektívne využiť. Musia sa rýchlo minúť a k 15. januáru vyúčtovať. Organizácie po celý rok nevedia či dostanú dotáciu a v akej výške. Nemôžu rozvinúť aktivity ktoré prezentovali v projekte. Ale v zmluve sa požaduje detailné plnenie, akoby peniaze prišli na začiatku roku. Je to hazardovanie so štátnymi peniazmi.)

5. Čo mieni urobiť MH SR, aby sa tohtoročná situácia neopakovala ?

6. Podľa zdrojov blízkych MH SR, Slovenská obchodná inšpekcia ani tento rok nevyužila 37 miliónov Sk, ktoré dostala na testovanie tovarov. Bude za to niekto postihovaný? Ak sa vrátia tieto peniaze do štátneho rozpočtu, na čo budú použité?

7. Zmluvy, ktoré museli podpísať spotrebiteľské organizácie s MH SR o pridelení dotácie, pripravovali právnici ministerstva. Tieto zmluvy sú neprimerané, združenia sú jednostranne znevýhodnené a ministerstvo si v nich prakticky uplatňuje len svoje záujmy. Tieto zmluvy boli podpisované pod tlakom, v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Dva mesiace pred koncom roka s dlhami na konte však združenia nemali na výber.

Vopred ďakujem za odpoveď.

Juraj Blanár

Interpelácia poslanca Karola Ondriaša na predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu

Podľa zákona § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády Mikuláša Dzurindu.

IUVENTA Bratislava je organizácia Ministerstva školstva SR pre oblasť mládeže. Jedným zo zariadení, ktoré na tento účel využíva, je areál na Búdkovej ceste v Bratislave. Napája sa bezprostredne na areál pamätníka „Slavín". Celková výmera areálu je cca 52 800 m2. Cena pozemku za m2 v tejto lokalite sa pohybuje cca 10 až 20 000.-Sk za m2. Areál slúži nielen deťom, ale je aj rekreačným miestom Bratislavčanov, ako aj turistov zo Slovenska a zo zahraničia. Zabezpečuje vzdelávacie informačné a poradenské činnosti na medzinárodnej úrovni. Je to areál s udržiavanou vegetáciou s krásnym výhľadom na mesto, hrad a Dunaj.

Na významnú časť výmery tohto areálu cca 18 700 m2 si v decembri 1992 v rámci reštitučného procesu podľa Zákona o pôde, uplatnila reštitučný nárok Eugénia Aranyossová rod. Jabloniczká a po jej smrti jej dcéra Eugénia Rijáková rod. Aranyossová, Skerličová 5, Bratislava.

Pozemkový úrad Bratislava-mesto po podaní uplatneného nároku v reštitučnom konaní nepokračoval, pretože oprávnené osoby nepredložili potrebné doklady.

Až Okresný úrad Bratislava I., odbor regionálneho rozvoja a iných odvetvových vzťahov v októbri 1998 vydal rozhodnutie, ktorým priznal reštituentke Eugénií Rijákovej vlastníctvo a náhradu za pozemky, ktoré boli zastavané. Rozhodnutie okresného úradu podpísal Stanislav Kaline a vypracoval ho JUDr. Ladislav Truben .

Uvedené rozhodnutie okresného úradu bolo vydané nad rozsah uplatneného reštitučného nároku, na základe geometrického plánu, ktorý vypracovala Ing. Zuzana Poncová pod číslom 199/98. Z geometrického plánu sa nedá zistiť vlastníctvo právnych predchodcov reštituentky, ako aj právna postupnosť prevodu vlastníctva ani z akých častí pozemkov iných vlastníkov reštitúciou vznikli priznané pozemky. Okrem toho reštitučné konanie vykazuje aj ďalšie vážne právne nedostatky. Rozhodnutie nedostatočne uvádza ustanovenie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodlo. Okresný úrad rozhodol v prospech reštituentky priznaním vlastníctva vo veľkom rozsahu aj k takým nehnuteľnostiam, na ktoré si jej právna predchodkyňa uplatnila nárok na ich vydanie, ale ktoré neboli vo vlastníctve pôvodného vlastníka Dr. Jána Jabloniczkého. Pozemky prešli na štát prevažne pred rokom 1948 a tie, ktoré prešli po tomto stanovenom období sú mimo reštitučného procesu. V čase konfiškácie alebo iného prevodu dotknutých pozemkov na štát bol Dr. Ján Jabloniczká už mŕtvy.

Reštituentka Eugénia Aranyossová ktorá reštitučný nárok pôvodne uplatnila, preukazuje vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam potvrdením štátneho notárstva v ktorom sa uvádza, že je aj jedinou dedičkou.

Jej dcéra, Eugénia Rijáková, ktorej bola reštitúcia priznaná preukazuje svoje vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam prehlásením okresného súdu, že je jedna z dvoch dedičov po poručiteľke, ale že pre nedostatok majetku bolo dedičské konanie po jej matke zastavené.

Pôvodná reštituentka si uplatnila reštitučný nárok v zákonnej lehote len podľa § 6 ods. 2 Zákona o pôde. Okresný úrad priznal nárok žijúcej reštituentke podľa § 6 ods. 1 písm. p) a len vo väzbe na § 6 ods. 2 citovaného zákona. Okresný úrad svojvoľne rozšíril, resp. prekvalifikoval právny titul uplatneného nároku, aby mal väčšiu možnosť manévrovania pri rozhodovaní vo veci. Okresný úrad priznal reštituentke vlastnícke právo resp. náhradu i k nehnuteľnostiam, ktoré si reštituentky v nároku neuplatnili. Eugénia Rijáková, zastúpená JUDr. Elenou Ľaliovou si uplatňuje reštitučný nárok i k ďalším nehnuteľnostiam IUVENTY Bratislava, ktoré reštituentka nevlastnila a nevlastnili ich ani jej právni predchodcovia. Nárok Eugénia Rijáková uplatňuje, až po zaniknutom termíne uplatňovania reštitučného nároku a súdy vo veci konajú.

Nedostatočne bolo vykonané aj dokazovanie vo veci posúdenia uplatneného reštitučného titulu z pohľadu konfiškácie reštituovaného majetku a preukázania zákonnej bezúhonnosti Dr. Jána Jabloniczkého ako pôvodnej oprávnenej osoby.

Proti rozhodnutiu okresného úradu sa odvolala povinná osoba, IUVENTA Bratislava. Ďalší účastník konania Slovenský pozemkový fond, ktorý reštituentke vyplácal náhradu za zastavané pozemky, sa proti rozhodnutiu neodvolal. Právna zástupkyňa IUVENTY Bratislava, JUDr. Dagmar Farkašová nenapadla v odvolaní z decembra 1998 reštitučný titul uvedený v reštitučnom rozhodnutí, ale poukázala len na právne nepodstatné dôvody reštitučného procesu.

V zmysle Zákona o pôde o dovolaní povinnej osoby rozhodoval Krajský súd v Bratislave. Sudca Krajského súdu v Bratislave JUDr. Ladislav Palenčár, v odôvodnení svojho rozsudku uvádza, že napadnuté rozhodnutie preskúmal len v rozsahu a z dôvodov uvedených odvolaní, ale vo veci rozhodol aj z pohľadu existencie reštitučného titulu. Rozsudkom potvrdil rozhodnutie okresného úradu a odvolanie povinnej osoby zamietol. Na pojednávaní krajský súd sa nezaoberal ďalšími dôkazmi a ich vecnými a právnymi vyhodnoteniami. Tým IUVENTE Bratislava neumožnil predkladať ďalšie dôkazy, ktoré mohli zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Z toho dôvodu je možné výrokovú časť rozsudku chápať len v rozsahu konania súdu na pojednávaní a v rozsahu odôvodnenia rozsudku. IUVENTA Bratislava sa pokúsila rozsudok krajského súdu zmeniť obnovou konania, ale on ju súd ju zamietol. Obrátila sa aj na Generálnu

prokuratúru SR aby zabezpečila vec riešiť v súlade z dobrými mravmi a zákonnosťou, Ale opäť neuspela.

Po odvolaní generálneho riaditeľa IUVENTY Bratislava, Rene Bábelu v auguste 2000, IUVENTA Bratislava dala na Krajský úrad v Bratislave podnet na preskúmanie napadnutého rozhodnutia okresného úradu v konaní jeho preskúmania mimo odvolacieho konania podľa zákona o správnom konaní. Krajský úrad svojimi troma rozhodnutiami napadnuté reštitučné rozhodnutie okresného úradu zrušil ako nezákonné, nárok reštituentky ňa vydanie nehnuteľností v celom rozsahu zamietol. Aj Ministerstvo pôdohospodárstva SR, označilo reštitučné rozhodnutie okresného úradu za nezákonné.

V januári 2001 Krajsky úrad v Bratislave nariadil predbežné opatrenie aby reštituentka nenakladala správami reštituovaných nehnuteľností a Okresný úrad Bratislava I, odbor katastra aby nezapísal akékoľvek ich scudzenie treťou osobou. Predbežné opatrenie reštituentka ani katastrálny úrad neakceptovali. Reštituentka značnú časť pozemkov okamžite predala Veľvyslanectvu Poľskej republiky. Je podozrenie, že sa tak stalo v záujme zabezpečená financií pre potreby nezákonného konania po napadnutí reštitučného procesu.

Reštituentka sa proti každému rozhodnutiu krajského úradu odvolala. Vo všetkých odvolaniach neuviedla žiadne právne dôvody na obhajobu svojho nároku. V odvolaniach namieta, že napadnuté rozhodnutie okresného úradu bolo v odvolacom konaní potvrdené rozsudkom krajského súdu a preto rozsudok krajského súdu je konečný.

IUVENTA Bratislava dala podnet Krajskej prokuratúre v Bratislave na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia okresného úradu a na podanie protestu prokurátora. Krajská prokurátorka , námestníčka krajského prokurátora JUDr. Viera Datinská vyhovela podnetu IUVENTY Bratislava a v júli 2002 podala protest prokurátora. Okresný úrad Bratislava I, Odbor financií, v auguste 2002, vydal rozhodnutie ktorým protestu vyhovel. Reštituentka sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala. O odvolaní rozhodoval Krajský úrad V Bratislave odvolanie reštituentky zamietol a napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo reštitučné rozhodnutie zrušené potvrdil. Opäť sa všetci zhodli na tom, že reštitučné rozhodnutie vydané okresným úradom je nezákonne a že ho treba nahradiť novým rozhodnutím, ktoré bude vydané v súlade so zákonom. Nové rozhodnutie okresný úrad zatiaľ nevydal.

Eugénia Rijáková reštituované pozemky až na jednu parcelu okamžite predala, už sa na nich realizujú stavby, napriek nedoriešeniu zákonností tohto reštitučného procesu a protestov IUVENTY Bratislava.

Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia okresného úradu, ktorým bolo reštitučné rozhodnutie zrušené, zamietnutí mimoriadnych opravných prostriedkov reštituentky proti rozhodnutiu krajského úradu,

IUVENTA Bratislava požiadala Katastrálny úrad v Bratislave 101, Správu katastra Bratislava I. o zmenu vkladu reštituovaných nehnuteľností v zmysle rozhodnutia okresného úradu. Tým by bol vrátený právny stav do obdobia pred uplatnením reštitučného nároku. Katastrálny úrad v Bratislave 101, Správa katastra Bratislava I vklad do katastra nerealizoval s odôvodnením, že tieto pozemky reštituentka už predala, alebo darovala, a preto sa má IUVENTA Bratislava s uplatním zápisu obrátiť na súd. Tak sa aj stalo, ale Okresný súd Bratislava I oznámil IUVENTE Bratislava, že jeden z nových vlastníkov Ladislav Rijád podal návrh na krajský súd na preskúmanie rozhodnutia krajského úradu, preto nie je možné vo veci zmeny vkladu do katastra pokračovať. Aby sa nemohlo vydať nové zákonné reštitučné rozhodnutie, krajský súd prostredníctvom krajského úradu si spis vyžiadal. V prieťahoch v konaní sa opäť pokračuje.

Činnosť IUVENTY Bratislava je touto reštitúciou hrubo narušená. Eugénia Rijáková získala vlastníctvo k nehnuteľnostiam alebo jej bola vyplatená náhrada za nehnuteľnosti, ktoré podľa Zákona o pôde nemožno vydať ako nezákonné bezdôvodné obohatenie, neoprávnený majetkový prospech.

Rozsudok krajského súdu tým, že nemá zosúladenú výrokovú časť s odôvodnením umožňuje dvojitý výklad. Geometrický plán z 2.9.1998 ktorý vypracovala Ing. Zuzana Poncová je účelový, vyhotovený v rozpore so zákonom.

Reštitučný nárok nebol uplatnený v súlade so zákonom, rozhodnutie okresného úradu je v celom rozsahu nezákonné, rozsudok krajského súdu je vydaný v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom, pri preskúmavaní rozhodnutia okresného úradu mimoodvolacieho konania sa robili vedome prieťahy v konaní s cieľom, aby právo povinnej osoby uplynutím lehoty zo zákona zamklo.

Mám podozrenie že neznámi páchatelia v uvedenom reštitučnom konaní naplnili skutkové podstaty viacerých trestných činov, a to: podvodu, prijímania úplatku, podplácania, nepriameho úplatkárstva, prekročenia právomoci verejného činiteľa, nehospodárneho narábania s cudzou vecou a nadržiavania.

Aj IUVENTA Bratislava a krajský úrad podal na reštítuenku a neznámych páchateľov trestné oznámenie s návrhom, aby orgány činné v trestnom konaní vec preverili, vypočuli všetky osoby ktoré sa celého reštitučného konania akýmkoľvek spôsobom zúčastnili. Generálna prokuratúra SR i Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave I, Sasinková začatie trestného konania vždy zastavilo bez bližšieho odôvodnenia, len zo stručným konštatovaním, že sa nepreukázalo naplnenie skutkovej podstaty trestného činu. Pomocnú ruku reštituentke vedome, či nevedome podal i prvý námestník generálneho prokurátora, JUDr. Martin Lauko. Podľa

jeho protestu z februára 2002, krajský úrad nemal právomoc rozhodovať o tejto veci v konaní pri preskúmaní reštitučného rozhodnutia okresného úradu mimo odvolacieho konania. V proteste nie je uvedené, ako budú riešené prípady, keď krajský úrad v konaní pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemal potrebnú rozhodovaciu právomoc, ale iné nároky priznal, čím vzniklo bezdôvodné obohatenie reštituenta, alebo ho nepriznal a spôsobil reštituntovi škodu. Takýchto prípadov je veľmi veľa. Reštituentka obhajuje priznanie reštitučného nároku i na základe tohto právneho názoru. Na základe protestu prokurátora ministerstvo pôdohospodárstva všetky rozhodnutia vydané v tejto právnej veci krajským úradom i ministerstvom zrušilo.

Vážený pán predseda,

žiadam Vás o predloženie skutkového a právneho stavu predmetnej právnej veci a o vyjadrenie k faktom, ktoré som vo svojom vystúpení uviedol.

Zároveň Vás žiadam o stanovisko aké opatrenia príjme vláda Slovenskej republiky, aby bola odstránená nezákonosť uvedeného reštitučného procesu, preto žiadam

ako a kedy bude vykonaný zápis vlastníctva nezákonne reštituovaných nehnuteľností opäť na IUVENTU Bratislava,

ako bude zabezpečené vydanie a správoplatnetnenie nového reštitučného rozhodnutia, ktoré bude v súlade so zákonom,

ako bude riešené navrátenie veci do právneho stavu pred začatím reštitučného procesu do vydania nového právoplatného reštitučného rozhodnutia, vrátane zastavenia stavieb realizovaných na reštituovaných pozemkoch,

ako budú riešené právne vzťahy, najmä vlastnícke, ktoré vznikli na základe nezákonného reštitučného rozhodnutia,

ako budú riešené konania, ktoré na základe tohto nezákonného rozhodnutia vznikli a realizujú sa v praxi,

aké opatrenia budú prijaté, aby v budúcnosti nedochádzalo k vedomým prieťahom v tejto veci v správnych konaniach, v súdnych konaniach a v trestnoprávnom konaní,

ako bude posúdený a vyhodnotený doterajší reštitučný proces a všetky konania s tým súvisiace,

ako budú vybavené trestné oznámenia, ktoré v tejto právnej veci boli podané,

aké dôsledky budú vyvodené voči zodpovedným osobám, ktoré v súvislosti s uvedeným reštitučným procesom konali v rozpore so zákonom a menovite, ktoré osoby to budú.

Záverom sa pýtam, uprednostníme v danom prípade právo a spravodlivosť alebo procesné špekulácie a bezdôvodné obohacovanie sa.

Interpelácia

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky JANY LAŠŠÁKOVEJ

na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľ. K a n í k a

vo veci poskytovania odchodného podľa § 105a zákona o štátnej službe

Podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, Vám v prílohe predkladám interpeláciu na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovíta K a n í k a.

Vážený pán minister,

podľa § 105a zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri prvom skončení stálej štátnej služby po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, patri štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe odchodné vo výške určenej v zákone.

Návrh novelizácie zákona o štátnej službe obsahuje tiež ustanovenie, že § 105a sa zo zákona vypúšťa. Keďže účinnosť tejto novely sa navrhuje k 1.1.2004, štátny zamestnanec v stálej štátnej službe odchádzajúci do dôchodku do konca roka 2003 bude mať nárok na vyplatenie odchodného, ktorého výška (vzhľadom na započítateľnú prax) v prevažnej väčšine prípadov bude vo výške desaťnásobku funkčného platu štátneho zamestnanca.

Keďže najmä v služobných úradoch vykonávajúcich štátne záležitosti značná časť štátnych zamestnancov je už v súčasnosti v stálej štátnej službe a mnohí z nich sú v dôchodkovom veku, možno predpokladať, že do dôchodku odídu ešte do konca r. 2003 a uplatnia svoj nárok na odchodné, ktorý by im po 1.1.2004 už zanikol.

Vážený pán minister,

obraciam sa na Vás s otázkou, z akých zdrojov bude týmto štátnym zamestnancom vyplatené odchodné? V jednotlivých rozpočtových kapitolách pre rok 2003 sa s týmito výdavkami nepočítalo a uspokojenie oprávnených nárokov štátnych zamestnancov odchádzajúcich do dôchodku sa nemôže diať na úkor prostriedkov určených na mzdy.

S oozdravom

Dušan Čaplovič, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

Nám. A. Dubčeka L 812 80 Bratislava

Vážený pán

Pavol Hrušovský

predseda NR SR

V Bratislave 13. 10.2003

Vec: Interpelácia na ministra kultúry SR Rudolfa Chmela

Vážený pán minister,

podľa § 129 Rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem Vás vo veci:

a.) stretnutia zainteresovaných subjektov k problematike riešenia postavenia SNM -Múzea židovskej kultúry a užívania pamätníka holokaustu v Bratislave; b.) budúceho užívania objektu na Nám. SNP 12, konkrétne výstavných priestorov a priestorov V - klubu.

Vážený pán minister, ďakujem Vám za Vašu odpoveď na moju interpeláciu zo 7. augusta 2003. Som rád, že ste sa podujali pomôcť riešiť interpelovaný problém s terajším postavením SNM - Múzea židovskej kultúry a užívaním pamätníka holokaustu v Bratislave. V závere Vašej odpovede konštatujete, že napriek tomu, že Ministerstvo kultúry SR nemá kompetencie v interpelovanej veci priamo konať a rozhodnúť, chcete prispieť ku konečnému pozitívnemu riešeniu a podporíte úsilie Slovenského národného múzea a najmä budete iniciovať stretnutie zainteresovaných subjektov. Ak sa takéto stretnutie už zorganizovalo, prosím o informáciu o prijatých záveroch, ak nie, dovoľujem si Vás láskavo požiadať o pozvanie na Vami v odpovedi navrhované stretnutie.

Vážený pán minister,

obraciam sa na Vás predovšetkým vo veci budúceho užívania objektu na Nám. SNP 12. Konkrétne sa jedná o priestory predajne, ktorú pôvodne užíval Slovenský fond výtvarných umení, do konca mesiace september 2003 bola predajňa v prenájme zadĺženej firmy, ďalej priestory bývalého bratislavského „Véčka" a výstavné priestory na prvom poschodí. Verím, že tento objekt bude naďalej jednoznačne plniť svoju kultúrno-výchovnú funkciu. Osobitne priestory nášho bratislavského „Véčka", ktoré sa v posledných rokoch opäť otvorili a vrátili kultúre a občanom. Nesporne si plnia svoju kultúrne jedinečnú a nezastupiteľnú funkciu, dýchajú programovou pluralitou a kultúrnou viacrozmernosťou a napokon sú navštevované občanmi rôznych generácií. Verím, že si zachovajú tento charakter a budú nám všetkým ponúkať program doterajšieho zamerania.

S pozdravom a úctou

Parlamentná tlač č. 433

Parlamentná tlač