VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Materiál na rokovanie
Národnej rady Slovenskej republiky
Číslo: ÚV-1283/2002
1381
Vládny návrh
Zákon o sociálnom poistení
Návrh uznesenia:
Národná rady Slovenskej republiky schvaľuje
vládny návrh zákona o sociálnom poistení
Predkladá:
Mikuláš Dzurinda
predseda vlády Slovenskej republiky
Bratislava február 2002
|
OBSAH |
|
|
PRVÁ ČASŤ |
|
|
PRVÁ HLAVA |
|
|
PRVÝ DIEL |
|
|
Základné ustanovenia |
|
|
Predmet a pôsobnosť zákona |
§ 1 a 2 |
|
Rozsah základného sociálneho poistenia |
§ 3 |
|
DRUHÝ DIEL |
|
|
Základné pojmy |
|
|
Zárobková činnosť |
§ 4 |
|
Zamestnanec |
§ 5 |
|
Samostatne zárobkovo činná osoba |
§ 6 |
|
Spolupracujúca osoba |
§ 7 |
|
Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným |
§ 8 |
|
Poistenec |
§ 9 |
|
Zamestnávateľ |
§ 10 |
|
Pracovný úraz a choroba z povolania |
§ 11 |
|
Nezaopatrené dieťa a sústavná príprava na povolanie |
§ 12 |
|
Všeobecný vymeriavací základ |
§ 13 |
|
TRETÍ DIEL |
|
|
Dávky základného sociálneho poistenia |
§ 14 |
|
ŠTVRTÝ DIEL |
|
|
Osobný rozsah základného sociálneho poistenia |
|
|
Osobný rozsah nemocenského poistenia |
§ 15 |
|
Osobný rozsah dôchodkového poistenia |
§ 16 |
|
Osobný rozsah úrazového poistenia |
§ 17-18 |
|
PIATY DIEL |
|
|
Osobný rozsah poistenia v nezamestnanosti |
§ 19 |
|
ŠIESTY DIEL |
|
|
Vznik a zánik základného sociálneho poistenia |
|
|
Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a |
|
|
povinného dôchodkového poistenia zamestnanca |
§ 20 |
|
Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a |
|
|
povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo |
|
|
činnej osoby |
§ 21 |
|
Vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia iných fyzických osôb |
§ 22 |
|
Vznik a zánik nemocenského poistenia dobrovoľne |
|
|
nemocenský poistenej osoby |
§ 23 |
|
Vznik a zánik dôchodkového poistenia dobrovoľnej |
|
|
dôchodkovo poistenej osoby |
§ 24 |
|
Úprava hranice príjmu z podnikania a z inej samostatnej |
|
|
zárobkovej činnosti |
§ 25 |
|
Vznik a zánik úrazového poistenia |
§ 26 |
|
Prerušenie povinného nemocenského poistenia a prerušenie |
|
|
povinného dôchodkového poistenia |
§ 27 |
|
SIEDMY DIEL Vznik a zánik poistenia v nezamestnanosti |
|
|
Vznik a zánik povinného poistenia v nezamestnanosti |
§ 28 |
|
Vznik a zánik poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne |
|
|
poistenej osoby v nezamestnanosti |
§ 29 |
|
ÔSMY DIEL |
|
|
Spôsobilosť fyzickej osoby v právnych vzťahoch základného |
|
|
sociálneho poistenia a poistenia v nezamestnanosti |
§ 30 |
|
DEVIATY DIEL Právne úkony a počítanie lehôt |
|
|
Právne úkony |
§ 31 |
|
Počítanie lehôt v základnom sociálnom poistení |
|
|
a v poistení v nezamestnanosti |
§ 32 |
|
DRUHÁ HLAVA |
|
|
Nemocenské dávky |
|
|
PRVÝ DIEL Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky |
|
|
Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca |
§ 33 |
|
Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinnej nemocensky poistenej samostatné zárobkovo činnej osoby |
|
|
a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby |
§ 34 |
|
Ochranná lehota |
§ 35 |
|
DRUHÝ DIEL Nemocenské |
|
|
Podmienky nároku na nemocenské |
§ 36 až 38 |
|
Poskytovanie nemocenského |
§ 39 |
|
Výška nemocenského |
§ 40 a 41 |
|
TRETÍ DIEL Ošetrovné |
|
|
Podmienky nároku na ošetrovné |
§ 42 |
|
Poskytovanie ošetrovného |
§ 43 |
|
Výška ošetrovného |
§ 44 až 46 |
|
ŠTVRTÝ DIEL Vyrovnávacia dávka |
|
|
Podmienky nároku na vyrovnávaciu dávku |
§ 47 |
|
Poskytovanie vyrovnávacej dávky |
§ 48 a 49 |
|
Výška vyrovnávacej dávky |
§ 50 |
|
PIATY DIEL |
|
|
Materské |
|
|
Podmienky nároku na materské |
§ 51 až 54 |
|
Poskytovanie materského |
§ 55 |
|
Výška materského |
§ 56 |
|
ŠIESTY DIEL |
|
|
Spoločné ustanovenia o nemocenských dávkach |
|
|
Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu |
§ 57 |
|
Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky |
§ 58 |
|
Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky |
|
|
vymeriavacej dávky |
§ 59 |
|
Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky |
|
|
nemocenských dávok |
§ 60 |
|
SIEDMY DIEL |
|
|
Nároky z nemocenského poistenia v osobitných prípadoch |
|
|
Nárok na nemocenské dávky pri trvaní nemocenského |
|
|
poistenia z viacerých zárobkových činností |
§ 61 |
|
Nároky z nemocenského poistenia pri vojenskej službe |
|
|
v ozbrojených silách a pri civilnej služby |
§ 62 |
|
TRETIA HLAVA |
|
|
Dôchodkové dávky |
|
|
PRVÝ DIEL |
|
|
Vymedzenie pojmov dôchodkového poistenia |
|
|
Obdobie dôchodkového poistenia |
§ 63 a 64 |
|
Osobný vymeriavací základ |
§ 65 |
|
Osobný mzdový bod |
§ 66 |
|
Priemerný osobný mzdový bod |
§ 67 |
|
dôchodková hodnota |
§ 68 |
|
DRUHY DIEL Starobný dôchodok |
|
|
Podmienky nároku na starobný dôchodok |
§ 69 |
|
Určenie sumy starobného dôchodku |
§ 70 |
|
TRETÍ DIEL Pomerný starobný dôchodok |
|
|
Podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok |
§ 71 |
|
Určenie sumy pomerného starobného dôchodku |
§ 72 |
|
ŠTVRTÝ DIEL Invalidný dôchodok |
|
|
Podmienky nároku na invalidný dôchodok |
§ 73 |
|
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a |
|
|
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť |
§ 74 a 75 |
|
Určenie sumy invalidného dôchodku |
§ 76 |
|
PIATY DIEL Čiastočný invalidný dôchodok |
|
|
Podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok |
§ 77 |
|
Suma čiastočného invalidného dôchodku |
§ 78 |
|
Nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku |
§ 79 |
|
ŠIESTY DIEL Vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok |
|
|
Podmienky nároku na vdovský dôchodok a podmienky nároku |
|
|
na vdovecký dôchodok |
§ 80 |
|
Suma vdovského dôchodku a suma vdoveckého dôchodku |
§ 81 |
|
SIEDMY DIEL Sirotský dôchodok |
|
|
Podmienky nároku na sirotský dôchodok |
§ 82 |
|
Suma sirotského dôchodku |
§ 83 |
|
ÔSMY DIEL |
|
|
Spoločné ustanovenia o dôchodkových dávkach |
§ 84 až 87 |
|
Súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok |
§ 88 |
|
DEVIATY DIEL |
|
|
Zvyšovanie dôchodkových dávok |
§ 89 |
|
ŠTVRTÁ HLAVA |
|
|
Úrazové dávky |
|
|
PRVÝ DIEL Vymedzenie pojmov na účely úrazových dávok |
|
|
Poškodený |
§ 90 |
|
Denný vymeriavací základ na určenie sumy |
|
|
úrazových dávok |
§ 91 |
|
DRUHÝ DIEL |
|
|
Úrazový príplatok |
|
|
Podmienky nároku na úrazový príplatok |
§ 92 |
|
Poskytovanie úrazového príplatku |
§ 93 |
|
Suma úrazového príplatku |
§ 94 |
|
TRETÍ DIEL |
|
|
Úrazová renta |
|
|
Podmienky nároku na úrazovú rentu |
§ 95 |
|
Určenie sumy úrazovej renty |
§ 96 |
|
ŠTVRTÝ DIEL |
|
|
Jednorazové vyrovnanie |
|
|
Podmienky nároku na jednorazové vyrovnanie |
§ 97 |
|
Určenie sumy jednorazového vyrovnania |
§ 98 |
|
PIATY DIEL |
|
|
Pozostalostná úrazová renta |
|
|
Podmienky nároku na pozostalostnú úrazovú rentu |
§ 99 |
|
Suma pozostalostnej úrazovej renty |
§ 100 |
|
ŠIESTY DIEL |
|
|
Jednorazové odškodnenie |
§ 101 |
|
SIEDMY DIEL Pracovná rehabilitácia a rehabilitačné |
|
|
Pracovná rehabilitácia |
§ 102 |
|
Rehabilitačné |
§103 |
|
OSMY DIEL |
|
|
Rekvalifikácia a rekvalifikačný príspevok |
|
|
Rekvalifikácia |
§ 104 |
|
Rekvalifikačné |
§ 105 |
|
DEVIATY DIEL |
|
|
Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia |
§ 106 |
|
DESIATY DIEL |
|
|
Náhrada nákladov spojených s liečením |
§ 107 |
|
JEDENÁSTY DIEL |
|
|
Náhrada nákladov spojených s pohrebom |
§ 108 |
|
PIATA HLAVA |
|
|
Spoločné ustanovenia o nemocenských dávkach, dôchodkových dávkach a úrazových |
|
|
dávkach |
|
|
Vznik nároku na nemocenské dávky, dôchodkové dávky a |
|
|
úrazové dávky a vznik nároku na ich výplatu |
§ 109 |
|
Vylúčenie nároku na dávku |
§ 110 |
|
Obmedzenie sumy dávky |
§ 111 |
|
Zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky |
|
|
a zmeny sumy dávky |
§ 112 |
|
Zánik nároku na dávku a zánik nároku na výplatu dávky |
§ 113 |
|
Premlčanie nároku na výplatu dávky |
§ 114 |
|
Zúčtovanie dávok s podporou v nezamestnanosti a |
|
|
s dávkou sociálnej pomoci |
§ 115 |
|
Lehoty na výplatu dávok a zaokrúhľovanie sumy dávok |
§ 116 |
|
Poukazovanie dávok a poberateľ dávky |
§ 117 |
|
Prechod nároku na dávku |
§ 118 |
|
Postúpenie nároku na dávku |
§ 119 |
|
DRUHÁ ČASŤ |
|
|
PRVÁ HLAVA |
|
|
PRVÝ DIEL |
|
|
Výkon základného sociálneho poistenia a organizácia základného sociálneho |
|
|
poistenia |
|
|
Sociálna poisťovňa |
§ 120 |
|
DRUHÝ DIEL |
|
|
Orgány Sociálnej poisťovne |
§ 121 a 122 |
|
Členstvo v samosprávnych orgánoch |
§ 123 |
|
Správna rada |
§ 124 |
|
Dozorná rada |
§ 125 |
|
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne |
§ 126 |
|
Riaditeľ pobočky |
§ 127 |
|
DRUHÁ HLAVA |
|
|
PRVÝ DIEL |
|
|
Poistné na základné sociálne poistenie, na poistenie v nezamestnanosti a príspevok |
|
|
do garančného fondu |
|
|
Platitelia poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové |
|
|
poistenie, na úrazové poistenie, na poistenie |
|
|
v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu |
§ 128 |
|
Poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, |
|
|
na úrazové poistenie, na poistenie v nezamestnanosti |
|
|
a príspevok do garančného fondu |
§ 129 |
|
Sadzba poistného na nemocenské poistenie |
§ 130 |
|
Sadzba poistného na dôchodkové poistenie |
§ 131 |
|
Sadzba poistného na úrazové poistenie |
§ 132 |
|
Prirážka k poistnému na úrazové poistenie a zľava |
|
|
ž poistného na úrazové poistenie |
§ 133 |
|
Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti |
§ 134 |
|
Sadzba príspevku do garančného fondu |
§ 135 |
|
Vymeriavací základ |
§ 136 |
|
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu |
§ 137 |
|
Vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom |
§ 138 |
|
Odvod poistného na nemocenské poistenie, na |
|
|
dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti |
§ 139 |
|
Platenie poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu |
§ 140 |
|
Splatnosť poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu |
§ 141 |
|
Predpísanie poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu |
§ 142 |
|
Vrátenie poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu |
§ 143 |
|
Povolenie splátok dlžných súm poistného, prirážky a príspevku |
|
|
do garančného fondu |
§ 144 |
|
Premlčanie poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu |
§ 145 |
|
DRUHÝ DIEL |
|
|
Pohľadávky |
§ 146 |
|
Postúpenie pohľadávky |
§ 147 |
|
Odpísanie pohľadávky |
§ 148 |
|
tretí diel |
|
|
Uplatňovanie pohľadávok na účely konkurzného konania |
|
|
a vyrovnacieho konania |
§ 149 |
|
TRETIA HLAVA |
|
|
Lekárska posudková činnosť pri výkone základného |
|
|
sociálneho poistenia |
|
|
§ 150 |
|
|
Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu |
§ 151 |
|
Kontrola dodržiavania liečebného režimu |
§ 152 |
|
dočasne práceneschopného poistenca |
|
|
Zdravotné výkony na účely základného sociálneho poistenia |
§ 153 |
|
ŠTVRTÁ HLAVA |
|
|
Hospodárenie Sociálnej poisťovne |
|
|
§ 154 |
|
|
Rozpočet Sociálnej poisťovne |
§ 155 |
|
Príjmy Sociálnej poisťovne a Národného úradu práce |
§ 156 |
|
Výdavky Sociálnej poisťovne |
§ 157 |
|
Základný fond nemocenského poistenia |
§ 158 |
|
Rezervný fond nemocenského poistenia |
§ 159 |
|
Základný fond dôchodkového poistenia |
§ 160 |
|
Rezervný fond dôchodkového poistenia |
§ 161 |
|
Základný fond úrazového poistenia |
§ 162 |
|
Rezervný fond úrazového poistenia |
§ 163 |
|
Správny fond |
§ 164 |
|
Účtovníctvo |
§ 165 |
|
Informačný systém |
§ 166 a 167 |
|
TRETIA ČASŤ |
|
|
Konanie v základnom sociálnom poistení a v poistení v nezamestnanosti |
|
|
§ 168 |
|
|
Účastníci konania |
§ 169 a 170 |
|
Zastupovanie |
§ 171 a 172 |
|
Príslušnosť |
§ 173 |
|
Vecná príslušnosť pobočky |
§ 174 |
|
Vecná príslušnosť ústredia |
§ 175 |
|
Miestna príslušnosť |
§ 176 |
|
Vylúčenie zamestnancov výkonného orgánu Sociálnej poisťovne |
§ 177 až 179 |
|
Začatie konania |
§ 180 a 181 |
|
Podanie |
§ 182 |
|
Postúpenie |
§ 183 |
|
Ústne pojednávanie |
§ 184 |
|
Zápisnica |
§ 185 |
|
Nazeranie do spisov |
§ 186 |
|
Lehoty |
§ 187 a 188 |
|
Prerušenie konania |
§ 189 |
|
Zastavenie konania |
§ 190 |
|
Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie |
|
|
Podklad rozhodnutia |
§ 191 |
|
Dokazovanie |
§ 192 |
|
Čestné vyhlásenie |
§ 193 |
|
Predbežné otázky |
§ 194 |
|
Zabezpečenie priebehu konania a účelu konania |
§ 195 až 198 |
|
Rozhodnutie |
§ 199 až 201 |
|
Oznámenie rozhodnutia a doručovanie písomností |
§ 202 |
|
Právoplatnosť ä vykonateľnosť rozhodnutia |
§ 203 |
|
Odvolacie konanie |
§ 204 až 209 |
|
Rozhodovanie o opravnom prostriedku |
§ 210 |
|
Súdne preskúmanie rozhodnutí |
§ 211 |
|
Výkon rozhodnutia |
§ 212 až 216 |
|
Zrážky ž dávok |
§ 217 |
|
ŠTVRTÁ ČASŤ |
|
|
Práva a povinnosti, zodpovednosť, pokuty a penále v základnom sociálnom poistení |
|
|
a v poistení v nezamestnanosti |
|
|
PRVÁ HLAVA |
|
|
Práva a povinnosti v základnom sociálnom poistení a v poistení v nezamestnanosti |
|
|
Povinnosti Sociálnej poisťovne |
§ 218 |
|
Práva a povinnosti poistencov a poberateľov dávok |
§ 219 |
|
Povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby |
§ 220 |
|
Povinnosti fyzických osôb, za ktoré platí poistné |
|
|
na dôchodkové poistenie štát |
§ 221 |
|
Ďalšie povinnosti poberateľa dôchodkových dávok |
§ 222 |
|
Povinnosti zamestnávateľa |
§ 223 |
|
Evidencia na účely základného sociálneho poistenia |
|
|
a na účely poistenia v nezamestnanosti |
§ 224 |
|
Povinnosti ďalších právnických osôb |
§ 225 a 226 |
|
DRUHÁ HLAVA |
|
|
Zodpovednosť v základnom sociálnom poistení |
|
|
§ 227 až 229 |
|
|
TRETIA HLAVA |
|
|
Pokuty a penále v základnom sociálnom poistení a v poistení v nezamestnanosti |
|
|
Pokuta |
§ 230 |
|
Penále |
§ 231 a 232 |
|
PIATA ČASŤ |
|
|
Kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne |
|
|
§ 233 |
|
|
Oprávnenie a povinnosti zamestnancov kontroly |
§ 234 |
|
Oprávnenie a povinnosti kontrolovaného subjektu |
§ 235 |
|
Protokol o výsledku kontroly |
§ 236 |
|
ŠIESTA ČASŤ |
|
|
Dozor štátu nad výkonom základného sociálneho poistenia a poistenia |
|
|
v nezamestnanosti |
|
|
Výkon štátneho dozoru |
§ 237 |
|
Povinnosti Sociálnej poisťovne pri výkone dozoru štátu |
§ 238 a 239 |
|
SIEDMA ČASŤ |
|
|
Prechodné ustanovenia |
|
|
Poistenec |
§ 240 |
|
Pracovný úraz a choroba z povolania |
§ 241 |
|
Obdobie nemocenského poistenia |
§ 242 |
|
Obdobie dôchodkového poistenia a výška osobného |
|
|
mzdového bodu za náhradnú dobu |
§ 243 |
|
Osobný vymeriavací základ |
§ 244 |
|
Výchova dieťaťa na určenie dôchodkového veku žien |
|
|
v období od 1. júla 2003 do 31. decembra 2010 |
§ 245 |
|
Nároky na dávky vzniknuté pred 1. júlom 2003 |
§ 246 až 256 |
|
Nároky na dôchodkové dávky vzniknuté po 30. júni 2003 |
§ 257 až 271 |
|
ÔSMA ČASŤ |
|
|
Zrušovacie ustanovenia |
§ 272 |
|
Účinnosť zákona |
§ 273 |
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY II. volebné obdobie
1381 Vládny návrh
Zákon
z .........................2002
o sociálnom poistení
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
PRVÁ HLAVA
PRVÝ DIEL
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1 Predmet a pôsobnosť zákona
(1) Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah základného sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní základného sociálneho poistenia, organizáciu základného sociálneho poistenia, financovanie základného sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním základného sociálneho poistenia a konanie v základnom sociálnom poistení.
(2) Tento zákon upravuje aj poistenie v nezamestnanosti na účely výberu, platenia, odvádzania, kontroly a vymáhania poistného na poistenie v nezamestnanosti a výberu, platenia, odvádzania, kontroly a vymáhania príspevku do garančného fondu.
(3) Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov1) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov a vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách2) (ďalej len "vojak prípravnej služby"), ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 2
(1) Sociálne poistenie je
a) základné sociálne poistenie upravené týmto zákonom,
b) doplnkové dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu, 3)
c) sociálne zabezpečenie alebo výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu. 4)
(2) Základné sociálne poistenie podľa tohto zákona je poistenie pre prípad straty príjmu alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, staroby, invalidity, čiastočnej invalidity, úmrtia poistenca a pre prípad poškodenia zdravia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania.
§ 3 Rozsah základného sociálneho poistenia
Základné sociálne poistenie sa člení na
a) nemocenské poistenie,
b) dôchodkové poistenie,
c) úrazové poistenie.
1) Zákon č. 73/1998 Z. z. ostatnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2) Zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.
3) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 409/2000 Z. z.
4) Napríklad zákon č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľov prokuratúry, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákon č.... /2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
DRUHÝ DIEL ZÁKLADNÉ POJMY
§ 4 Zárobková činnosť
Zárobková činnosť podľa tohto zákona je činnosť
a) zamestnanca,
b) samostatne zárobkovo činnej osoby,
c) spolupracujúcej osoby,
d) spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným.
§ 5 Zamestnanec
(1) Zamestnanec podľa tohto zákona je
a) fyzická osoba v pracovnom pomere, 5)
b) fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere, 6)
c) fyzická osoba v služobnom pomere, 7)
d) fyzická osoba v pracovnom vzťahu k družstvu, 8)
e) ústavný činiteľ, 9)
f) predseda samosprávneho kraja, 10) starosta obce a primátor mesta, 11)
g) poslanec samosprávneho kraja a poslanec obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie,
h) doktorand v dennej forme doktorandského štúdia, 12)
i) pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti, 13)
j) fyzická osoba vo výkone väzby14) a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody, 15) ak je zaradená do práce.
5) § 11 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
6) Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7) Napríklad zákon č. 154/2001 Z. z.
8) § 226 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
9) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
10) Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch).
11) Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. 12) § 22 až 22b zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 324/1996 Z. z.
13) § 29 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení zákona č. 450/2000 Z. z. 14) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby. 15) Zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.
(2) Zamestnanec na účely úrazového poistenia je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva práce na základe dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov.
§ 6 Samostatne zárobkovo činná osoba
Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách, 16)
b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, 17)
c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu18) okrem činnosti
1. znalca a tlmočníka, ktorú vykonávajú podľa osobitného predpisu19) v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov,
2. fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 20)
d) podľa svojho vyhlásenia sústavne vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa osobitného predpisu, 21)
e) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárom komanditnej spoločnosti, 22)
f) vykonáva športovú činnosť zárobkovo ako svoje povolanie, ale nie v pracovnom pomere,
g) vykonáva činnosť obchodného zástupcu podľa osobitného predpisu. 23)
§ 7 Spolupracujúca osoba
Spolupracujúca osoba podľa tohto zákona je
16) § 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov.
17) Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
18) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení zákona č. 302/1999 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení neskorších predpisov.
19) Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v zákona č. 238/2000 Z. z.
20) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov.
21) Zákon č. 383/1997 Z. z. Autorský zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Colný zákon v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 234/2000 Z. z.
22) § 76 až 104 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
23) § 652 až 672a zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
a) manžel (manželka), dieťa a súrodenec od skončenia povinnej školskej dochádzky, rodič, svokor, svokra, zať, nevesta osoby uvedenej v § 6 písm. a) a manžel (manželka) tejto spolupracujúcej osoby, ak sa podieľa na jej činnosti a ak nejde o pracovnoprávny vzťah,
b) manžel (manželka) osoby uvedenej v § 6 písm. b) až g), ak sa podieľa na jej činnosti.
§ 8 Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným
Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným a vykonáva pre spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom na území Slovenskej republiky prácu, za ktorú je odmeňovaná formou, ktorá sa podľa osobitného predpisu24) považuje za príjem zo závislej činnosti.
§ 9 Poistenec
(1) Poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je alebo bola nemocensky poistená alebo dôchodkovo poistená podľa tohto zákona.
(2) Poistencovi patria práva pri výkone základného sociálneho poistenia bez akýchkoľvek obmedzení, priamej diskriminácie a nepriamej diskriminácie bez ohľadu na pohlavie s odvolaním sa na manželský alebo rodinný stav, okrem ustanovení týkajúcich sa ochrany žien v dôsledku materstva a bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.
(3) Ak sa poistenec v dôsledku neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 2 považuje za poškodeného, môže sa domáhať svojich práv na súde.
§ 10 Zamestnávateľ
(1) Zamestnávateľ podľa tohto zákona je pre
a) fyzickú osobu v pracovnom pomere právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere,
b) fyzickú osobu v štátnozamestnaneckom pomere služobný úrad,
c) fyzickú osobu v služobnom pomere služobný úrad alebo služobný orgán, v ktorom fyzická osoba vykonáva štátnu službu,
d) fyzickú osobu v pracovnom vzťahu k družstvu družstvo,
24) § 6 ods. 1 písm. b) zákon č. 366/1999 Z. 2. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
e) ústavného činiteľa orgán, ktorý obstaráva veci ústavného činiteľa súvisiace s výkonom jeho mandátu alebo funkcie,
f) predsedu samosprávneho kraja samosprávny kraj, pre starostu obce obec a primátora mesta mesto,
g) poslanca samosprávneho kraja samosprávny kraj a pre poslanca obecného alebo mestského zastupiteľstva obec alebo mesto,
h) doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia právnická osoba, u ktorej sa toto štúdium vykonáva,
i) fyzickú osobu, ktorá je pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti, samosprávny kraj alebo obec, ktoré zariadenie pestúnskej starostlivosti zriadili,
j) fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, ústav Zboru väzenskej a justičnej stráže.
(2) Zamestnávateľ na účely úrazového poistenia je aj právnická osoba alebo fyzická osoba, pre ktorú zamestnanec vykonáva prácu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov.
(3) Právnická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 je zamestnávateľ, ak jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky.
(4) Fyzická osoba je zamestnávateľ podľa odseku 1 písm. a) a podľa odseku 2, ak zamestnáva inú fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov.
§ 11 Pracovný úraz a choroba z povolania
(1) Pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré
a) zamestnanec uvedený v § 5 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh alebo ako fyzická osoba pri činnostiach uvedených v § 18 ods. 2 alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami,
b) fyzická osoba uvedená v § 18 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.
(2) Choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok ustanovených v tejto prílohe
a) zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, alebo ako fyzickej osobe pri činnostiach uvedených v § 18 ods. 2,
b) fyzickej osobe uvedenej v § 18 ods. 2 pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.
(3) Choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu.
(4) Plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je
a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,
b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a
c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.
(5) V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca podľa odsekov 1 a 2 je
a) úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť, ak sa nevykonáva v priestore zamestnávateľa s výnimkou uvedenou v písmene b),
b) vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť,
c) účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na ktorých sa zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo vzdelávania organizovaného odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre zamestnancov a pre funkcionárov výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú so súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa,
d) povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte25) alebo v priamej súvislosti s ňou.
25) § 8f zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.
(6) V priamej súvislosti s činnosťou osôb uvedených v § 18 ods. 2 sú úkony potrebné na výkon tejto činnosti a úkony počas tejto činnosti zvyčajné; odsek 5 písm. a) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.
(7) Pracovný úraz a choroba z povolania nie je služobný úraz a choroba z povolania, ktoré vznikli pri výkone služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby alebo v súvislosti s nimi.
§ 12 Nezaopatrené dieťa a sústavná príprava na povolanie
(1) Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky26) a po jej skončení najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak
a) sa sústavne pripravuje na povolanie,
b) pre chorobu alebo úraz sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistené alebo
c) pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistené.
(2) Nezaopatrené dieťa nie je dieťa,
a) ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už skončilo jedno vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný titul alebo akademický titul podľa osobitného predpisu, 27)
b) ktoré v období sústavnej prípravy na povolanie na strednej škole alebo na vysokej škole vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistené,
c) ktoré je poberateľom invalidného dôchodku alebo
d) ktoré v období školských prázdnin v školskom roku, v ktorom skončilo povinnú školskú dochádzku, začalo vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistené, alebo bolo zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie podľa osobitného predpisu, 28) a to odo dňa začatia výkonu tejto zárobkovej činnosti alebo odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie.
26) § 34 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
27) § 21 zákona č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
28) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
(3) Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je štúdium na strednej škole29) po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole. 29)
(4) Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie
a) bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
b) od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
c) po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu, 30) najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené a obdobie po skončení posledného ročníka vysokej školy do vykonania štátnej skúšky, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom malo byť štúdium skončené. 31)
(5) Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na roveň štúdia na školách uvedených v odseku 3.
(6) Sústavná príprava na povolanie nie je obdobie alebo jeho časť uvedené v odseku 4, ak dieťa pred uplynutím tohto obdobia začalo vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistené alebo ak bolo zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, a obdobie, počas ktorého dieťa štúdium prerušilo.
§ 13 Všeobecný vymeriavací základ
(1) Všeobecný vymeriavací základ je dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad") za príslušný kalendárny rok.
(2) Všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 67 sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za predposledný kalendárny rok rozhodujúceho obdobia.
(3) Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch pred rokom 2001 sú uvedené v prílohe č. 2.
29) Zákon č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
30) § 25 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.
31) § 20 zákona č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
(4) Suma všeobecného vymeriavacieho základu po roku 2000 za príslušný kalendárny rok sa ustanoví opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len "Zbierka zákonov").
TRETÍ DIEL
Dávky základného sociálneho poistenia § 14
Zo základného sociálneho poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú
a) z nemocenského poistenia nemocenské dávky, a to:
1. nemocenské,
2. ošetrovné,
3. vyrovnávacia dávka,
4. materské,
b) z dôchodkového poistenia dôchodkové dávky, a to:
1. starobný dôchodok,
2. pomerný starobný dôchodok,
3. invalidný dôchodok,
4. čiastočný invalidný dôchodok,
5. vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,
6. sirotský dôchodok,
c) z úrazového poistenia úrazové dávky, a to:
1. úrazový príplatok,
2. úrazová renta,
3. jednorazové vyrovnanie,
4. pozostalostná úrazová renta,
5. jednorazové odškodnenie,
6. pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,
7. rekvalifikácia a rekvalifikačné,
8. náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
9. náhrada nákladov spojených s liečením,
10. náhrada nákladov spojených s pohrebom.
ŠTVRTÝ DIEL Osobný rozsah základného sociálneho poistenia
§ 15 Osobný rozsah nemocenského poistenia
(1) Povinne nemocensky poistení sú
a) zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pre zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak,
b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu32) bol vyšší ako 121 000 Sk.
(2) Dobrovoľne nemocensky poistení môžu byť
a) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá nie je povinne nemocensky poistená,
b) spolupracujúca osoba nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby,
c) spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, (ďalej len "dobrovoľne nemocensky poistená osoba").
§ 16 Osobný rozsah dôchodkového poistenia
(1) Povinne dôchodkovo poistení sú
a) zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený,
b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená,
c) občan Slovenskej republiky, ktorý vykonáva základnú službu, náhradnú službu, zdokonalovaciu službu, 33) alebo mimoriadnu vojenskú službu34) v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách,
d) občan Slovenskej republiky, ktorý vykonáva civilnú službu, 35)
32) § 7 zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
33) § 18 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/1997 Z. z. Branný zákon.
34) § 18 ods. 2 písm. c) zákona č. 351/1997 Z. z.
35) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
e) fyzická osoba, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do troch rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich rokov jeho veku,
f) fyzická osoba, ktorá je zaradená do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, ktorej sa poskytuje podpora v nezamestnanosti, 28)
g) fyzická osoba, ktorá sa pripravuje na pracovné uplatnenie zaškolením alebo prípravou na prácu, ktorej sa poskytuje podpora v období zaškoľovania a v období prípravy na prácu, 36)
h) fyzická osoba, ktorá sa po dovŕšení 18 rokov veku sústavne pripravuje na povolanie, ak sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona,
i) fyzická osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok podľa tohto zákona, a to do dovŕšenia veku ustanoveného na vznik nároku na starobný dôchodok.
(2) Dobrovoľne dôchodkovo poistení môžu byť
a) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá nie je povinne dôchodkovo poistená,
b) spolupracujúca osoba dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby,
c) spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným,
d) fyzická osoba, ktorá je zaradená do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, ktorej sa neposkytuje podpora v nezamestnanosti, 28)
e) fyzická osoba, ktorá sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na vysokej škole a nie je nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona,
f) fyzická osoba, ktorá bola najmenej jeden rok dôchodkovo poistená a dobrovoľne pokračuje v dôchodkovom poistení (ďalej len "dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba").
(3) Nárok na dôchodkové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom majú aj manžel (manželka) a nezaopatrené dieťa po osobách uvedených v odsekoch 1 a 2 a po poberateľoch starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku.
§ 17 Osobný rozsah úrazového poistenia
Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 37)
36) § 99 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z.
37) Zákon č. 385/2000 Z. z. Zákon č. 154/2001 Z. z.
§ 18
(1) Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom má aj
a) žiak strednej školy a študent vysokej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo bola u neho zistená choroba z povolania pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe,
b) fyzická osoba, ktorá utrpela pracovný úraz alebo bola u nej zistená choroba z povolania pri výkone základnej služby, náhradnej služby, zdokonaľovacej služby, 33) mimoriadnej vojenskej služby34) v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby, 35)
c) fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a v iných občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo bola u nej zistená choroba z povolania pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi podľa osobitného predpisu38) a člen banského záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný úraz alebo bola u neho zistená choroba z povolania pri činnostiach tohto zboru,
d) fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri zásahu pri živelnej udalosti a pri odstraňovaní jej následkov a pri výkone tejto činnosti utrpela pracovný úraz alebo bola u nej zistená choroba z povolania,
e) dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý utrpel pracovný úraz alebo bola u neho zistená choroba z povolania pri výkone zdravotníckych služieb pri športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí,
f) dobrovoľný člen horskej služby a fyzická osoba, ktorá na výzvu horskej služby a podľa jej pokynov osobne pomáha pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto činnosti utrpel pracovný úraz alebo bola u neho zistená choroba z povolania.
(3) Nárok na úrazové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom majú aj manžel (manželka), nezaopatrené dieťa po osobách uvedených v odsekoch 1 a 2 a fyzická osoba, voči ktorej mala osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť.
38) Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.
PIATY DIEL
Osobný rozsah poistenia v nezamestnanosti § 19
(1) Povinne poistení v nezamestnanosti sú
a) zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený,
b) policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby,
c) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená ä povinne dôchodkovo poistená.
(2) Dobrovoľne poistení v nezamestnanosti môžu byť
a) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá nie je povinne poistená v nezamestnanosti,
b) spolupracujúca osoba samostatne zárobkovo činnej osoby poistenej v nezamestnanosti,
c) spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditista komanditnej spoločnosti,
d) fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu39) v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne (ďalej len "dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti").
(3) Komanditista komanditnej spoločnosti podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je komanditistom komanditnej spoločnosti a vykonáva pre túto spoločnosť so sídlom na území SÍovenskej republiky prácu, za ktorú je odmeňovaná formou, ktorá sa podľa osobitného predpisu24) považuje za príjem zo závislej činnosti.
ŠIESTY DIEL
Vznik a zánik základného sociálneho poistenia
§ 20
Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamestnanca
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniká
a) fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká odo dňa skončenia pracovného pomeru,
39) Zákon č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
b) fyzickej osobe v štátnozamestnaneckom pomere odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a zaniká odo dňa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,
c) fyzickej osobe v služobnom pomere odo dňa vzniku služobného pomeru a zaniká odo dňa skončenia služobného pomeru,
d) fyzickej osobe v pracovnom vzťahu k družstvu odo dňa vzniku pracovného vzťahu k družstvu a zaniká odo dňa zániku pracovného vzťahu k družstvu,
e) ústavnému činiteľovi, predsedovi samosprávneho kraja, primátorovi mesta a starostovi obce odo dňa, ktorý je podľa osobitného predpisu9) určený na nástup do funkcie a zaniká odo dňa zániku mandátu podľa osobitného predpisu, 9)
f) poslancovi samosprávneho kraja a poslancovi obecného zastupiteľstva odo dňa, od ktorého je dlhodobo uvoľnený z výkonu činnosti zamestnanca na výkon funkcie poslanca a zaniká odo dňa, od ktorého už nie je dlhodobo uvoľnený na výkon tejto funkcie,
g) doktorandovi odo dňa zápisu na dennú formu doktorandského štúdia podľa osobitného predpisu12) a zaniká odo dňa, ktorým doktorand prestal byť doktorandom,
h) pestúnovi v zariadení pestúnskej starostlivosti odo dňa začatia výkonu pestúnskej starostlivosti a zaniká odo dňa skončenia výkonu pestúnskej starostlivosti,
i) fyzickej osobe vo výkone väzby a fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody odo dňa zaradenia do práce a zaniká odo dňa vyradenia z práce.
§ 21
Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
(1) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu32) bol vyšší ako 121 000 Sk, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu32) nebol vyšší ako 121 000 Sk, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, 40) vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu32)bol vyšší ako 121 000 Sk a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu32) nebol vyšší ako 121 000 Sk.
40) § 38 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe dani a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
(3) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy
a) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 6 písm. a) odo dňa odhlásenia sa z evidencie vedenej na obci,
b) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 6 písm. b) a c) odo dňa zániku oprávnenia na prevádzkovanie alebo na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti,
c) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 6 písm. d) odo dňa vyhlásenia, že skončila sústavný výkon samostatnej zárobkovej činnosti,
d) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 6 písm. e) odo dňa vystúpenia z verejnej obchodnej spoločnosti alebo z komanditnej spoločnosti alebo odo dňa výmazu verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti z obchodného registra,
e) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 6 písm. f) odo dňa skončenia platnosti zmluvy, na ktorej základe vykonávala športovú činnosť,
f) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 6 písm. g) odo dňa zániku obchodného zastúpenia podľa osobitného predpisu. 23)
§ 22 Vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia iných fyzických osôb
Povinné dôchodkové poistenie vzniká inej fyzickej osobe uvedenej v § 16 ods. 1 písm. c) až i) odo dňa, v ktorom nastala skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie a zaniká odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom zanikla skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie.
§ 23 Vznik a zánik nemocenského poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej osoby
(1) Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nemocenské poistenie odo dňa prihlásenia sa, najskôr odo dňa podania prihlášky a zaniká odo dňa odhlásenia sa z tohto poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nemocenské poistenie najskôr odo dňa nasledujúceho po zániku povinného nemocenského poistenia a zaniká vždy odo dňa, ktorý predchádza dňu vzniku povinného nemocenského poistenia.
(3) Dobrovoľne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká nemocenské poistenie aj z dôvodu uvedeného v § 21 ods. 3.
(4) Spolupracujúcej osobe zaniká nemocenské poistenie aj odo dňa zániku nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.
(5) Spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným zaniká nemocenské poistenie aj odo dňa, v ktorom prestal byť spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným z dôvodu zániku spoločnosti s ručením obmedzeným.
§ 24 Vznik a zánik dôchodkového poistenia dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby
(1) Dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe vzniká dôchodkové poistenie odo dňa prihlásenia sa, najskôr odo dňa podania prihlášky a zaniká odo dňa odhlásenia sa z tohto poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe vzniká dôchodkové poistenie najskôr odo dňa nasledujúceho po zániku povinného dôchodkového poistenia a zaniká vždy odo dňa, ktorý predchádza vzniku povinného dôchodkového poistenia.
(3) Dobrovoľne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká dôchodkové poistenie vždy aj z dôvodu uvedeného v § 21 ods. 3.
(4) Spolupracujúcej osobe zaniká dôchodkové poistenie aj odo dňa zániku dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.
(5) Spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným zaniká dôchodkové poistenie aj odo dňa, v ktorom prestal byť spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným z dôvodu zániku spoločnosti s ručením obmedzeným.
(6) Osobe, ktorá dobrovoľne pokračuje v dôchodkovom poistení, zaniká dôchodkové poistenie aj získaním desiatich rokov dobrovoľného pokračovania v dôchodkovom poistení.
§ 25 Úprava hranice príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
(1) Hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedená v § 15 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1 a 2 sa zvyšuje vždy od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po roku 2003 o 10 % sumy tohto príjmu platnej do 30. júna bežného roka. Príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti po tomto zvýšení sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.
(2) Hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti zistená na základe dodatočného daňového priznania je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia alebo na vznik a zánik dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane.
§ 26 Vznik a zánik úrazového poistenia
Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca a zaniká odo dňa, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca.
§ 27
Prerušenie povinného nemocenského poistenia a prerušenie povinného dôchodkového poistenia
(1) Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom
a) čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu41) alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu, 7)
b) je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo na výkon odborovej funkcie podľa osobitných predpisov, 42)
c) má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
d) je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody; to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas vykonávania ktorej bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody.
(2) Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí rovnako.
(3) Zamestnancovi a samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 11. dňa potreby ošetrovania osoby uvedenej v § 42 ods. 1 písm. a) alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 42 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti.
41) Napríklad § 136 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z.
42) Napríklad § 136 zákona č. 311/2001 Z. z.
(4) Obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa odsekov 1 až 3 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.
SIEDMY DIEL Vznik a zánik poistenia v nezamestnanosti
§ 28 Vznik a zánik povinného poistenia v nezamestnanosti
(1) Zamestnancovi vzniká povinné poistenie v nezamestnanosti odo dňa vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamestnanca a zaniká odo dňa zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamestnanca.
(2) Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby vzniká povinné poistenie v nezamestnanosti odo dňa vzniku služobného pomeru a zaniká odo dňa skončenia služobného pomeru.
(3) Samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká povinné poistenie v nezamestnanosti odo dňa vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a zaniká odo dňa zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.
(4) Na prerušenie povinného poistenia v nezamestnanosti platí § 27 rovnako.
§ 29
Vznik a zánik poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti
(1) Dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti poistenie v nezamestnanosti vzniká odo dňa prihlásenia sa, najskôr odo dňa podania prihlášky a zaniká odo dňa odhlásenia sa z tohto poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti poistenie v nezamestnanosti vzniká najskôr odo dňa nasledujúceho po zániku povinného poistenia v nezamestnanosti a zaniká vždy odo dňa, ktorý predchádza dňu vzniku povinného poistenia v nezamestnanosti.
(3) Samostatne zárobkovo činnej osobe dobrovoľne poistenej v nezamestnanosti poistenie v nezamestnanosti zaniká aj z dôvodu uvedeného v § 21 ods. 3.
(4) Spolupracujúcej osobe zaniká poistenie v nezamestnanosti aj dňom zániku poistenia v nezamestnanosti samostatne zárobkovo činnej osobe.
ÔSMY DIEL
Spôsobilosť fyzickej osoby v právnych vzťahoch základného sociálneho poistenia a poistenia v nezamestnanosti
§ 30
(1) Spôsobilosť fyzickej osoby mať v právnych vzťahoch základného sociálneho poistenia a poistenia v nezamestnanosti práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho.
(2) Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch základného sociálneho poistenia a poistenia v nezamestnanosti práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením 15. roku veku.
(3) Fyzická osoba mladšia ako 15 rokov veku musí byť zastúpená zákonným zástupcom. Kto je zákonný zástupca tejto fyzickej osoby, ustanovuje osobitný predpis. 43)
(4) O pozbavení a o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, o zákonnom zástupcovi fyzickej osoby, ktorá bola tejto spôsobilosti pozbavená alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, a o vyhlásení fyzickej osoby za mŕtvu, platí rovnako osobitný predpis. 44)
DEVIATY DIEL Právne úkony a počítanie lehôt
§ 31 Právne úkony
(1) Na právne úkony v základnom sociálnom poistení a v poistení v nezamestnanosti platí osobitný predpis44) rovnako, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Právny úkon, ktorý sa neurobil formou ustanovenou týmto zákonom, je neplatný.
§ 32 Počítanie lehôt v základnom sociálnom poistení a v poistení v nezamestnanosti
(1) Lehota určená podľa dní sa začína odo dňa, ktorý nasleduje po udalosti rozhodujúcej pre jej začiatok.
43) Zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov. ) Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
(2) Posledný deň lehoty určený podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, keď došlo k udalosti určujúcej začiatok lehoty. Ak takýto deň v mesiaci nie je, posledný deň lehoty je posledný deň v mesiaci.
(3) Ak posledný deň lehoty pripadne na deň pracovného pokoja, je posledný deň lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na príslušnom orgáne vykonávajúcom základné sociálne poistenie alebo ak sa podanie odovzdá na prepravu poštou.
DRUHÁ HLAVA Nemocenské dávky
PRVÝ DIEL Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky
§ 33 Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca
Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky alebo v ochrannej lehote a
b) za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu uvedeného v § 36 ods. 1 alebo 2, v § 42 ods. 1 a v § 51 ods. 1 písm. a) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 136 ods. 1 až 7.
§ 34
Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby
(1) Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak
a) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky alebo v ochrannej lehote a
b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie za obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
(2) Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, nárok na nemocenskú dávku vznikne, ak za tento mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie.
(3) Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, ktorým vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v ochrannej lehote, nárok na nemocenskú dávku vznikne, ak zaplatili poistné na nemocenské poistenie za obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie.
§ 35 Ochranná lehota
(1) Ochranná lehota je 42 dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Ochranná lehota
a) poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako 42 dní, je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie,
b) poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je šesť mesiacov,
c) žiaka strednej školy a študenta vysokej školy, ktorí počas školských prázdnin ustanovených osobitným predpisom alebo štatútom vysokej školy, prípadne štatútom fakulty, 45) vykonávali činnosť zamestnanca, zaniká posledným dňom školských prázdnin, ak nezanikla skôr.
(3) Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ochranná lehota nemôže byť viac ako 42 dní.
45) Napríklad § 38 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov, § 28 a 29 zákona č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
(4) Ochranná lehota nevzniká, ak nemocenské poistenie
a) bolo prerušené podľa § 27 ods. 1 a 2,
b) zaniklo v období, v ktorom má poistenec nárok na výplatu starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
(5) Ochranná lehota zaniká, ak nezanikla skôr, dňom, od ktorého má poistenec nárok na výplatu starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
DRUHÝ DIEL
Nemocenské
§ 36 Podmienky nároku na nemocenské
(1) Poistenec má nárok na nemocenské, ak nevykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je nemocensky poistený, pretože bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného podľa osobitného predpisu46) na výkon zárobkovej činnosti (ďalej len "dočasná pracovná neschopnosť") alebo poistencovi bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu. 47)
(2) Poistenkyňa má nárok na nemocenské aj vtedy, ak nevykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je nemocensky poistená, pretože bola uznaná v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom za dočasne práceneschopnú a nemá nárok na materské.
(3) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má po splnení podmienok ustanovených v odseku 1 alebo 2 a v § 34 nárok na nemocenské, ak v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.
§ 37
(1) Poistencovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti a zaniká odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo odo dňa uznania invalidity alebo čiastočnej invalidity, najneskôr uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len "podporné obdobie"), ak tento zákon neustanovuje inak.
46) § 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
47) § 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí.
(2) Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.
(3) Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia podľa odseku 1, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistenec počas tohto obdobia nemocenského poistenia nebol dočasne práceneschopný.
(4) Poistenkyni, ktorá je v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu dočasne práceneschopná, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.
(5) Žiakovi strednej školy a študentovi vysokej školy, ktorý počas školských prázdnin ustanovených osobitným predpisom alebo štatútom vysokej školy, prípadne štatútom fakulty, 45) vykonáva činnosť zamestnanca a v tomto období sa stal dočasne práceneschopný, zaniká nárok na nemocenské najneskôr uplynutím posledného dňa školských prázdnin; to neplatí, ak v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti podľa písomného vyjadrenia príslušného lekára nemôže pokračovať v sústavnej príprave na povolanie, alebo vo výkone zárobkovej činnosti.
§ 38
(1) Poistencovi, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu, 47) vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa obdobia, v ktorom bolo nariadené karanténne opatrenie a zaniká posledným dňom obdobia, v ktorom bolo nariadené karanténne opatrenie.
(2) Obdobie nariadeného karanténneho opatrenia sa nezapočítava do podporného obdobia podľa § 37 ods. 1 a 3.
§ 39 Poskytovanie nemocenského
Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni.
§ 40 Výška nemocenského
Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 58, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 41
Poistenec má nárok na nemocenské vo výške polovice nemocenského podľa § 40 odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.
TRETÍ DIEL
Ošetrovné
§ 42 Podmienky nároku na ošetrovné
(1) Poistenec má nárok na ošetrovné, ak nevykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je nemocensky poistený, pretože
a) ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou, alebo
b) sa stará o dieťa do desať rokov veku, ak
1. dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu, 47)
2. predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu47) alebo
3. fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu47) alebo v súvislosti s pôrodom bola prijatá do ústavnej starostlivosti, a preto sa nemôže o dieťa starať.
(2) Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je
a) vlastné dieťa alebo osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky),
b) dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
§ 43 Poskytovanie ošetrovného
Ošetrovné sa poskytuje za kalendárne dni.
§ 44 Výška ošetrovného
Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 58.
§ 45
(1) Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné, ak osobitný predpis neustanovuje inak, 48) od prvého dňa potreby ošetrovania osoby uvedenej v § 42 ods. 1 písm. a) alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 42 ods. 1 písm. b) a zaniká odo dňa skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti, najneskôr uplynutím desiateho dňa.
(2) Na zánik nároku na ošetrovné žiaka strednej školy a študenta vysokej školy, ktorí počas školských prázdnin ustanovených osobitným predpisom alebo štatútom vysokej školy, prípadne fakulty45) vykonávali činnosť zamestnanca, platí § 37 ods. 5 rovnako.
(3) Ošetrovné patrí v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi.
§ 46
Poistenec nemá nárok na ošetrovné v období, v ktorom má nárok
a) na nemocenské,
b) na materské,
c) na rodičovský príspevok s výnimkou, ak ide o poistenca, ktorý počas poberania rodičovského príspevku vo výške podľa osobitného predpisu49) vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je nemocensky poistený.
ŠTVRTÝ DIEL Vyrovnávacia dávka
§ 47 Podmienky nároku na vyrovnávaciu dávku
(1) Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak počas tehotenstva je preradená na inú prácu pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu50) zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
48) Zákon č. 154/2001 Z. z.
49) § 4 ods. 2 zákona č.... /2002 Z. z. o rodičovskom príspevku.
50) Napríklad § 162 zákona č. 311/2001 Z. z.
(2) Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode je preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu50) zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem, ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
(3) Podľa tohto zákona sa za preradenie na inú prácu v tehotenstve a materstve považuje, aj keď nedochádza k zmene druhu práce,
a) zníženie normovaného výkonu práce, ktorým sa odstránia príčiny, na základe ktorých je také vykonávanie práce zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy alebo jej zdravie, alebo materstvo, s výnimkou kratšieho pracovného času,
b) oslobodenie od vykonávania niektorých pracovných činností pri prácach, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo alebo jej zdravie alebo materstvo, s výnimkou oslobodenia tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode od vykonávania uvedených pracovných činností v kratšom pracovnom čase,
c) preradenie tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode na iné pracovisko alebo pracovné miesto, ak jej doterajšie pracovisko alebo pracovné miesto patrí medzi také, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo ak dochádzanie na doterajšie pracovisko alebo pracovné miesto ohrozuje podľa lekárskeho posudku tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo materstvo,
d) oslobodenie od vykonávania nočnej práce tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode.
Poskytovanie vyrovnávacej dávky § 48
Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak v jeho priebehu zamestnankyňa bola preradená na inú prácu alebo sa preradenie skončilo.
§ 49
(1) Vyrovnávacia dávka sa poskytuje v období, v ktorom zamestnankyňa mala po preradení na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 136 ods. 1 až 7.
(2) Počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.
§ 50 Výška vyrovnávacej dávky
Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom určeným podľa § 59 a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.
PIATY DIEL Materské
Podmienky nároku na materské § 51
(1) Poistenkyňa má nárok na materské, ak
a) z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa nevykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je nemocensky poistená, a
b) v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.
(2) Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 51)
51) § 22 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
(4) Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, má nárok na materské do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské.
(5) Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 4, má nárok na materské do konca 22. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské.
(6) Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.
(7) Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské.
(8) Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
§ 52
(1) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 22 týždňov od vzniku nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa, ak
a) z dôvodu starostlivosti o dieťa nevykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je nemocensky poistený, a
b) v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.
(2) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je
a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
b) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
d) manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
e) fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
§ 53
Ak poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, nárok na materské jej vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak
a) jej trvala ochranná lehota ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu alebo
b) ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu poberala nemocenské alebo ošetrovné.
§ 54
(1) Ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká odo dňa prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa.
(2) Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká odo dňa skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započíta do celkového obdobia trvania nároku na materské.
§ 55 Poskytovanie materského
(1) Materské sa poskytuje za kalendárne dni.
(2) Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi.
§ 56 Výška materského
Výška materského je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 58.
ŠIESTY DIEL Spoločné ustanovenia o nemocenských dávkach
§ 57 Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu
(1) Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Ak poistencovi vzniklo nemocenské poistenie
a) v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca tohto kalendárneho roka,
b) v kalendárnom roku, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku,
c) v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku.
(3) Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.
(4) Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu podľa osobitného predpisu, 50) sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.
(5) Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie.
§ 58 Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky
Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých poistencom v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
§ 59 Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky
Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30, 4167 - násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 58. Mesačný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.
§ 60 Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok
(1) Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak
a) poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 57 ods. 1 a 2 príjem zo zárobkovej činnosti, z ktorej je nemocensky poistený, alebo
b) poistencovi vznikol nárok na nemocenskú dávku v deň vzniku nemocenského poistenia.
(2) Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca je jedna tridsatina mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu, z ktorých by sa určil vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku.
(3) Pravdepodobný denný vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je jedna tridsatina vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku.
SIEDMY DIEL Nároky z nemocenského poistenia v osobitných prípadoch
§ 61
Nárok na nemocenské dávky pri trvaní nemocenského poistenia z viacerých zárobkových činností
(1) Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každej zárobkovej činnosti, z ktorej je poistenec nemocensky poistený.
(2) Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých zárobkových činností, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z činností, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.
§ 62
Nároky z nemocenského poistenia pri vojenskej službe v ozbrojených silách a pri civilnej službe
(1) Ak bol poistenec povolaný na výkon základnej služby, náhradnej služby, zdokonaľovacej služby, 33) mimoriadnej vojenskej služby, 34) alebo ak vykonával prípravnú službu, 52) v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo bol povolaný na výkon civilnej služby, 35) nemá za obdobie výkonu tejto služby nárok na nemocenské dávky.
(2) Ak skutočnosť zakladajúca nárok na nemocenskú dávku vznikla poistencovi v období výkonu základnej služby, náhradnej služby, zdokonaľovacej služby, 33) mimoriadnej vojenskej služby34) alebo prípravnej služby52) v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby35) a trvá aj po skončení tejto služby, poistenec má nárok na nemocenskú dávku odo dňa nasledujúceho po skončení výkonu tejto vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby.
(3) Ak skutočnosť zakladajúca nárok na nemocenskú dávku vznikla poistencovi
a) do troch dní po skončení výkonu základnej služby, náhradnej služby, zdokonaľovacej služby, 33) mimoriadnej vojenskej služby34) alebo prípravnej služby52) v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby, 35) skôr než opäť začal vykonávať zárobkovú činnosť, má nárok na nemocenskú dávku, ktorá sa určí z pravdepodobného vymeriavacieho základu alebo
b) po troch dňoch od skončenia vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby35) a poistenec nezačal vykonávať zárobkovú činnosť, nevzniká nárok na nemocenskú dávku.
(4) Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe sa podmienka výkonu zárobkovej činnosti podľa odseku 3 písm. a) považuje za splnenú.
TRETIA HLAVA Dôchodkové dávky
PRVÝ DIEL Vymedzenie pojmov dôchodkového poistenia
§ 63 Obdobie dôchodkového poistenia
(1) Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia s výnimkou obdobia uvedeného v § 138 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona, a ak tento zákon neustanovuje inak.
52) § 18 ods. 2 písm. b) druhý bod zákona č. 351/1997 Z. z.
(2) Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného u zamestnanca sa považuje za splnenú.
(3) Obdobie dôchodkového poistenia osôb uvedených v § 16 ods. 1 písm. d) až g) sa započíta ako obdobie povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak fyzická osoba získala aspoň jeden rok dôchodkového poistenia ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, spolupracujúca osoba, spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným alebo ako fyzická osoba uvedená v § 16 ods. 1 písm. h).
(4) Obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby uvedenej v § 16 ods. 1 písm. c) sa započítava ako obdobie povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak táto fyzická osoba získala aspoň jeden rok dôchodkového poistenia ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, spolupracujúca osoba, spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným alebo ako fyzická osoba uvedená v § 16 ods. 1 písm. h), toto obdobie spolu s obdobím výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, nezískala v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu53) a nebol jej priznaný invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 53)
(5) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu53) a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 53)
(6) Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby uvedenej v § 16 ods. 1 písm. c) a obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak tieto obdobia boli zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 53)
(7) Ak sa kryjú obdobia dôchodkového poistenia navzájom, hodnotí sa to isté obdobie dôchodkového poistenia len raz.
(8) Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.
53) Zákon č.... /2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
§ 64
(1) Fyzická osoba uvedená v § 16 ods. 1 písm. e) je rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, jeho manžel (manželka) a fyzická osoba, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
(2) Ak sa dieťaťu poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne alebo týždenne, starostlivosť fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 o toto dieťa sa nepovažuje podľa tohto zákona za osobnú a celodennú starostlivosť.
(3) To isté obdobie osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa sa hodnotí ako obdobie dôchodkového poistenia len jednej fyzickej osobe.
§ 65 Osobný vymeriavací základ
Osobný vymeriavací základ je úhrn vyniériavacích základov za kalendárny rok, z ktorých poistenec platil poistné na dôchodkové poistenie.
§ 66 Osobný mzdový bod
(1) Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(2) Osobný mzdový bod za obdobie dôchodkového poistenia fyzických osôb uvedených v § 16 ods. 1 písm. c), d), f) až i), ktoré trvalo celý kalendárny rok, je 0, 3. Osobný mzdový bod za obdobie dôchodkového poistenia fyzických osôb uvedených v § 16 ods. 1 písm. e), ktoré trvalo celý kalendárny rok je 0, 5. Ak obdobie dôchodkového poistenia trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu kalendárnych dní tohto obdobia poistenia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za obdobie dôchodkového poistenia fyzických osôb uvedených v § 16 ods. 1 písm. c) až i), ktoré trvalo celý kalendárny rok, a počtu kalendárnych dní kalendárneho roka, v ktorom sa toto obdobie poistenia získalo. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na sedem desatinných miest nahor.
§ 67 Priemerný osobný mzdový bod
(1) Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa vyjadruje v kalendárnych dňoch prepočítaných na roky a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1, 25 sa započítava v celej výške, z hodnoty od 1, 25 do hodnoty neprevyšujúcej 2 sa započítava jedna tretina a na výšku prevyšujúcu 2 sa neprihliada.
(3) V období rokov 2004 až 2013 sa výška priemerného osobného mzdového bodu, na ktorú sa neprihliadalo v predchádzajúcom kalendárnom roku zvyšuje vždy k 1. januáru kalendárneho roka o 0, 1. Od 1. januára 2013 sa na priemerný osobný mzdový bod vo výške nad 3 neprihliada.
(4) Priemerný osobný mzdový bod po úprave podľa odsekov 2 a 3 sa určí na štyri desatinné miesta.
(5) Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom,
a) v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia alebo
b) do ktorého patrí deň, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok, ak poistenec po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok ďalej vykonával zárobkovú činnosť, z ktorej bol dôchodkovo poistený, až do tohto dňa a nepoberal starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok.
(6) Poistencovi, ktorý má rozhodujúce obdobie podľa odseku 5 písm. a) a b), na určenie sumy starobného dôchodku alebo pomerného starobného dôchodku sa použije priemerný osobný mzdový bod z toho rozhodujúceho obdobia, v ktorom je tento bod vyšší.
(7) Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 1. januárom 1993, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8) Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odsekov 5 až 7 nie je najmenej päť kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1993 postupne tak, aby v ňom bolo päť takýchto kalendárnych rokov. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá päť kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Rozhodujúce obdobie sa nepredlžuje, ak osobné mzdové body nemožno určiť z dôvodu, že poistenec, ktorý bol povinný platiť poistné na dôchodkové poistenie, nezaplatil toto poistné.
(9) Ak rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 5 až 8 je kratšie ako jeden kalendárny rok, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na dôchodkové poistenie dosiahnutých v tomto kratšom období a počtu dní tohto obdobia dôchodkového poistenia. Odsek 4 platí rovnako.
(10) Ak vznikol nárok na dôchodkovú dávku v kalendárnom roku, v ktorom poistencovi prvý raz vzniklo dôchodkové poistenie, priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v období od vzniku dôchodkového poistenia do vzniku nároku na dôchodkovú dávku a obdobia tohto dôchodkového poistenia. Druhá veta odseku 1 a odsek 4 platia rovnako.
(11) Ak poistencovi vznikol nárok na dôchodkovú dávku v deň vzniku dôchodkového poistenia, priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky je osobný mzdový bod určený ako podiel pravdepodobného vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu. Pravdepodobný vymeriavací základ zamestnanca je mzda, plat, odmena za prácu alebo služobný príjem, z ktorého by sa určil vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku. Pravdepodobný vymeriavací základ povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby je jedna dvanástina vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.
§ 68 Dôchodková hodnota
(1) Dôchodková hodnota je 168, 88 Sk.
(2) Dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa dôchodková hodnota zvyšuje. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka.
(3) Priemerná mzda uvedená v odseku 2 je priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky zistená štatistickým úradom.
(4) Dôchodková hodnota sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor.
(5) Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 4, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.
(6) Výšku aktuálnej dôchodkovej hodnoty po roku 2003 na príslušný kalendárny rok ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov.
DRUHÝ DIEL Starobný dôchodok
§ 69 Podmienky nároku na starobný dôchodok
(1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 25 rokov a dovŕšil najmenej vek potrebný na nárok na starobný dôchodok (ďalej len "dôchodkový vek").
(2) Dôchodkový vek je 60 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Poistenkyni, ktorá vychovala päť detí a viac detí a v období od 1. júla 2003 do 31. decembra 2019 dovŕšila vek 53 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že sa k veku 53 rokov pripočíta
a) v roku 2003 štyri kalendárne mesiace,
b) v roku 2004 osem kalendárnych mesiacov,
c) v roku 2005 dvanásť kalendárnych mesiacov,
d) v roku 2006 šestnásť kalendárnych mesiacov,
e) v roku 2007 dvadsať kalendárnych mesiacov,
f) v roku 2008 dvadsaťštyri kalendárnych mesiacov,
g) v roku 2009 dvadsaťdeväť kalendárnych mesiacov,
h) v roku 2010 tridsaťštyri kalendárnych mesiacov,
i) v roku 2011 tridsaťdeväť kalendárnych mesiacov,
j) v roku 2012 štyridsaťštyri kalendárnych mesiacov,
k) v roku 2013 štyridsaťdeväť kalendárnych mesiacov,
l) v roku 2014 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
m) v roku 2015 päťdesiatdeväť kalendárnych mesiacov,
n) v roku 2016 šesťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
o) v roku 2017 šesťdesiatdeväť kalendárnych mesiacov,
p) v roku 2018 sedemdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
q) v roku 2019 sedemdesiatdeväť kalendárnych mesiacov.
(4) Poistenkyni, ktorá vychovala tri deti alebo štyri deti a v období od 1. júla 2003 do 31. decembra 2019 dovŕšila vek 54 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že sa k veku 54 rokov pripočíta
a) v roku 2003 štyri kalendárne mesiace,
b) v roku 2004 osem kalendárnych mesiacov,
c) v roku 2005 dvanásť kalendárnych mesiacov,
d) v roku 2006 šestnásť kalendárnych mesiacov,
e) v roku 2007 dvadsať kalendárnych mesiacov,
f) v roku 2008 dvadsaťštyri kalendárnych mesiacov,
g) v roku 2009 dvadsaťosem kalendárnych mesiacov,
h) v roku 2010 tridsaťdva kalendárnych mesiacov,
i) v roku 2011 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
j) v roku 2012 štyridsať kalendárnych mesiacov,
k) v roku 2013 štyridsaťštyri kalendárnych mesiacov,
l) v roku 2014 štyridsaťosem kalendárnych mesiacov,
m) v roku 2015 päťdesiatdva kalendárnych mesiacov,
n) v roku 2016 päťdesiatšesť kalendárnych mesiacov,
o) v roku 2017 šesťdesiat kalendárnych mesiacov,
p) v roku 2018 šesťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,
q) v roku 2019 šesťdesiatosem kalendárnych mesiacov.
(5) Poistenkyni, ktorá vychovala dve deti a v období od 1. júla 2003 do 31. decembra 2019 dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že sa k veku 55 rokov pripočíta
a) v roku 2003 tri kalendárne mesiace,
b) v roku 2004 šesť kalendárnych mesiacov,
c) v roku 2005 deväť kalendárnych mesiacov,
d) v roku 2006 dvanásť kalendárnych mesiacov,
e) v roku 2007 pätnásť kalendárnych mesiacov,
f) v roku 2008 osemnásť kalendárnych mesiacov,
g) v roku 2009 dvadsaťjedna kalendárnych mesiacov,
h) v roku 2010 dvadsaťštyri kalendárnych mesiacov,
i) v roku 2011 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
j) v roku 2012 tridsať kalendárnych mesiacov,
k) v roku 2013 tridsaťtri kalendárnych mesiacov,
l) v roku 2014 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
m) v roku 2015 štyridsať kalendárnych mesiacov,
n) v roku 2016 štyridsaťštyri kalendárnych mesiacov,
o) v roku 2017 štyridsaťosem kalendárnych mesiacov,
p) v roku 2018 päťdesiatdva kalendárnych mesiacov,
q) v roku 2019 päťdesiatšesť kalendárnych mesiacov.
(6) Poistenkyni, ktorá vychovala jedno dieťa a v období od 1. júla 2003 do 31. decembra 2019 dovŕšila vek 56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že sa k veku 56 rokov pripočíta
a) v roku 2003 dva kalendárne mesiace,
b) v roku 2004 štyri kalendárne mesiace,
c) v roku 2005 šesť kalendárnych mesiacov,
d) v roku 2006 osem kalendárnych mesiacov,
e) v roku 2007 desať kalendárnych mesiacov,
f) v roku 2008 dvanásť kalendárnych mesiacov,
g) v roku 2009 pätnásť kalendárnych mesiacov,
h) v roku 2010 osemnásť kalendárnych mesiacov,
i) v roku 2011 dvadsaťjedna kalendárnych mesiacov,
j) v roku 2012 dvadsaťštyri kalendárnych mesiacov,
k) v roku 2013 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,
l) v roku 2014 tridsať kalendárnych mesiacov,
m) v roku 2015 tridsaťtri kalendárnych mesiacov,
n) v roku 2016 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,
o) v roku 2017 tridsaťdeväť kalendárnych mesiacov,
p) v roku 2018 štyridsaťdva kalendárnych mesiacov,
q) v roku 2019 štyridsať päť kalendárnych mesiacov.
(7) Poistenkyni, ktorá v období od 1. júla 2003 do 31. decembra 2019 dovŕšila vek 57 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že sa k veku 57 rokov pripočíta
a) v roku 2003 dva kalendárne mesiace,
b) v roku 2004 štyri kalendárne mesiace,
c) v roku 2005 šesť kalendárnych mesiacov,
d) v roku 2006 osem kalendárnych mesiacov,
e) v roku 2007 desať kalendárnych mesiacov,
f) v roku 2008 dvanásť kalendárnych mesiacov,
g) v roku 2009 štrnásť kalendárnych mesiacov,
h) v roku 2010 šestnásť kalendárnych mesiacov,
i) v roku 2011 osemnásť kalendárnych mesiacov,
j) v roku 2012 dvadsať kalendárnych mesiacov,
k) v roku 2013 dvadsaťdva kalendárnych mesiacov,
l) v roku 2014 dvadsaťštyri kalendárnych mesiacov,
m) v roku 2015 dvadsaťšesť kalendárnych mesiacov,
n) v roku 2016 dvadsaťosem kalendárnych mesiacov,
o) v roku 2017 tridsať kalendárnych mesiacov,
p) v roku 2018 tridsaťdva kalendárnych mesiacov,
q) v roku 2019 tridsaťštyri kalendárnych mesiacov.
(8) Dôchodkový vek určený podľa odsekov 3 až 7 je vek dovŕšený v kalendárnom mesiaci v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia poistenkyne.
(9) Ak deň dovŕšenia dôchodkového veku určeného podľa odsekov 3 až 7 pripadne na deň, ktorý sa číselne nezhoduje s dňom narodenia poistenkyne, za deň dovŕšenia dôchodkového veku sa považuje posledný deň posledného pripočítaného kalendárneho mesiaca.
§ 70 Určenie sumy starobného dôchodku
(1) Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 67 ods. 1 druhá veta platí rovnako.
(2) Ak poistenec vykonával zárobkovú činnosť, z ktorej bol dôchodkovo poistený, po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok, a nepoberal tento dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie výkonu zárobkovej činnosti po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
TRETÍ DIEL Pomerný starobný dôchodok
§ 71 Podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok
Poistenec má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, dovŕšil vek najmenej 65 rokov a nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok.
§ 72 Určenie sumy pomerného starobného dôchodku
(1) Suma pomerného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 67 ods. 1 druhá veta platí rovnako.
(2) Ak poistenec vykonával zárobkovú činnosť, z ktorej bol dôchodkovo poistený, po splnení podmienok nároku na pomerný starobný dôchodok, a nepoberal tento dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma pomerného starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie výkonu zárobkovej činnosti po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
ŠTVRTÝ DIEL Invalidný dôchodok
Podmienky nároku na invalidný dôchodok § 73
Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 75 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok.
§ 74
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť
(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 66 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené pre nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 53)
(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) výpisu zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 3.
(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho zamestnania, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
(9) Ak v prílohe č. 3 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
(10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
§ 75
(1) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku
do 20 rokov je menej ako jeden rok, nad 20 rokov do 22 rokov je najmenej jeden rok, nad 22 rokov do 24 rokov je najmenej dva roky, nad 24 rokov do 26 rokov je najmenej tri roky, nad 26 rokov do 28 rokov je najmenej štyri roky, nad 28 rokov je najmenej päť rokov.
(2) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.
(3) Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.
§ 76 Určenie sumy invalidného dôchodku
Suma invalidného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 67 ods. 1 druhá veta platí rovnako.
PIATY DIEL Čiastočný invalidný dôchodok
§ 77 Podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok
(1) Poistenec má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal čiastočne invalidný a získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 75.
(2) Poistenec je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 33 %, ale najviac o 66 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; § 74 odseky 2 až 10 platia rovnako.
(3) Poistencovi, ktorý sa stal čiastočne invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v § 75 ods. 1 považuje za splnenú.
§ 78 Suma čiastočného invalidného dôchodku
Suma čiastočného invalidného dôchodku sa určuje z invalidného dôchodku percentuálnym podielom poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť.
§ 79 Nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku
(1) Ak bol čiastočný invalidný dôchodok priznaný v období od 1. januára do 30. júna, poistenec má nárok na jeho výplatu do 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok.
(2) Ak bol čiastočný invalidný dôchodok priznaný v období od 1. júla do 31. decembra, poistenec má nárok na jeho výplatu do 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho dva roky po kalendárnom roku, v ktorom bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok.
(3) Po uplynutí obdobia uvedeného v odsekoch 1 alebo 2 poistenec má nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku do 30. júna každého nasledujúceho kalendárneho roka, ak má pokles zárobku.
(4) Rozhodujúce obdobie, za ktoré sa prvýkrát zisťuje pokles zárobku po uplynutí obdobia nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku uvedeného v odseku 1, je obdobie od priznania čiastočného invalidného dôchodku do konca kalendárneho roka, v ktorom bol tento dôchodok priznaný. Pri ďalšom zisťovaní poklesu zárobku rozhodujúce obdobie je vždy obdobie od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa zisťuje pokles zárobku.
(5) Rozhodujúce obdobie, za ktoré sa zisťuje pokles zárobku po uplynutí obdobia nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku uvedeného v odseku 2, je vždy obdobie od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa zisťuje pokles zárobku.
(6) Pokles zárobku je splnený, ak percentuálny podiel osobného mzdového bodu a priemerného porovnateľného osobného mzdového bodu nie je vyšší ako percentuálny pokles schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť. Osobný mzdový bod sa určí ako podiel pomernej časti príjmu zo zárobkovej činnosti, z ktorej bol poistenec povinne dôchodkovo poistený za rozhodujúce obdobie a pomernej časti všeobecného vymeriavacieho základu.
(7) Pomerná časť príjmu zo zárobkovej činnosti, z ktorej bol poistenec povinne dôchodkovo poistený, je príjem pripadajúci na jeden deň rozhodujúceho obdobia.
(8) Príjem zo zárobkovej činnosti podľa odseku 7 je vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie.
(9) Pomerná časť všeobecného vymeriavacieho základu je všeobecný vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň kalendárneho roka, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa zisťuje pokles zárobku.
(10) Priemerný porovnateľný osobný mzdový bod je podiel súčtu porovnateľných osobných mzdových bodov za kalendárne roky rozhodujúceho obdobia, z ktorého sa zisťoval priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy čiastočného invalidného dôchodku, a počtu kalendárnych rokov tohto rozhodujúceho obdobia.
(11) Porovnateľný osobný mzdový bod za každý kalendárny rok rozhodujúceho obdobia uvedeného v odseku 10 sa určí ako podiel príjmu zo zárobkovej činnosti uvedeného v odseku 8 a všeobecného vymeriavacieho základu.
(12) Pokles zárobku je splnený aj vtedy, ak poberateľ čiastočného invalidného dôchodku v období, za ktoré sa sleduje pokles zárobku, nevykonával zárobkovú činnosť, z ktorej by bol povinne dôchodkovo poistený alebo, ak pomerná časť príjmu zo zárobkovej činnosti, z ktorej bol poistenec povinne dôchodkovo poistený, nie je vyššia ako suma minimálnej mzdy zamestnancov, 54) ktorá platí k 1. júlu kalendárneho roka, v ktorom sa rozhoduje o nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku, pripadajúca na jeden deň.
(13) Pokles zárobku sa nezisťuje dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe.
(14) Osobný mzdový bod ustanovený v odseku 6 a porovnateľný osobný mzdový bod ustanovený v odseku 11 sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(15) Pomerná časť príjmu ustanovená v odseku 7 a pomerná časť všeobecného vymeriavacieho základu ustanovená v odseku 9 sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.
ŠIESTY DIEL
Vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok § 80
Podmienky nároku na vdovský dôchodok a podmienky nároku na vdovecký dôchodok
(1) Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý
a) bol poberateľom starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku,
b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo
c) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(2) Vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela.
(3) Po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak
a) sa stará o nezaopatrené dieťa,
54) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
b) je invalidná alebo
c) dovŕšila dôchodkový vek.
(4) Nárok na výplatu vdovského dôchodku vznikne znovu, ak sa vdova znovu začne starať o nezaopatrené dieťa.
(5) Nezaopatrené dieťa podľa odseku 3 písm. a) a podľa odseku 4 je dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.
(6) Nárok na vdovský dôchodok zaniká
a) uzatvorením manželstva,
b) dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť manžela.
(7) Na nárok vdovca na vdovecký dôchodok po manželke platia odseky 1 až 6 rovnako.
§ 81 Suma vdovského dôchodku a suma vdoveckého dôchodku
(1) Suma vdovského dôchodku je 60 % starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. Ak sú splnené podmienky nároku na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.
(2) Vdovský dôchodok po poberateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok je 60 % čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý mal jeho poberateľ nárok ku dňu smrti.
(3) Na určenie sumy vdoveckého dôchodku platia odseky 1 a 2 rovnako.
SIEDMY DIEL Sirotský dôchodok
§ 82 Podmienky nároku na sirotský dôchodok
(1) Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ bol poberateľ starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(2) Nárok na sirotský dôchodok nevzniká nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo po jeho manželovi.
(3) Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká osvojením nezaopatreného dieťaťa. Zrušením osvojenia nárok na výplatu sirotského dôchodku vznikne opätovne.
(4) Nárok na sirotský dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého nezaopatrené dieťa úmyselne spôsobilo smrť fyzickej osoby, po ktorej vznikol nárok na sirotský dôchodok.
§ 83 Suma sirotského dôchodku
(1) Suma sirotského dôchodku je 30 % starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok.
(2) Sirotský dôchodok po poberateľovi čiastočného invalidného dôchodku, ktorý ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, je 30 % čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý mal jeho poberateľ nárok ku dňu smrti.
(3) Ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa splnil podmienky nároku na dva dôchodky, sirotský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.
ÔSMY DIEL
Spoločné ustanovenia o dôchodkových dávkach
§ 84
(1) Povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na
dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bolo zaplatené dlžné poistné na dôchodkové poistenie.
(2) Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe kontroly vykonanej správcom dane zmení vymeriavací základ povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého už bola určená tejto osobe dôchodková dávka, zmena sumy dôchodkovej dávky sa vykoná od splátky dôchodkovej dávky splatnej po kalendárnom mesiaci, v ktorom poberateľ tejto dávky bol povinný predložiť dodatočné daňové priznanie Sociálnej poisťovni alebo v ktorom správca dane oznámil zmenu základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby.
§ 85
(1) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal niektorú z týchto dôchodkových dávok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než ktorý bol poistencovi určený na výpočet predchádzajúcej dôchodkovej dávky.
(2) Ak predchádzajúca dôchodková dávka bola vypočítaná podľa predpisov platných pred 1. júlom 2003, určí sa osobný mzdový bod podľa § 66 za každý kalendárny rok patriaci do piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov v rozhodujúcom období, z ktorých bol určený priemerný mesačný zárobok na výpočet predchádzajúcej dôchodkovej dávky. Priemerný osobný mzdový bod sa určí za týchto päť kalendárnych rokov a upravuje sa podľa tohto zákona. Ak bol priemerný mesačný zárobok určený z nižšieho počtu kalendárnych rokov, priemerný osobný mzdový bod sa určí z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Ak hrubý zárobok bola pevne určená suma, osobný mzdový bod sa určí z tejto sumy.
§ 86
(1) Poberateľ starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku nemá nárok na výplatu tohto dôchodku počas obdobia, v ktorom vykonáva zárobkovú činnosť, a počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom sa mu poskytuje nemocenské, plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu, 4) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Poberateľ starobného dôchodku alebo pomerného starobného dôchodku, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť dohodnutú najviac na obdobie troch rokov, má nárok na výplatu starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku, a to aj počas obdobia, v ktorom mu patrí nemocenské, plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu. 4)
(3) Samostatne zárobkovo činnej osobe, spolupracujúcej osobe, spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným, primátorovi mesta a starostovi obce sa podmienka dohodnutia zárobkovej činnosti najviac na obdobie troch rokov považuje za splnenú.
§ 87
(1) Invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok sa nevypláca počas obdobia poberania nemocenského, platu alebo služobného príjmu podľa osobitného predpisu4) priznaných pred vznikom nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok.
(2) Nárok na výplatu invalidného dôchodku zaniká, ak poberateľ tohto dôchodku začne vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistený. To neplatí, ak poberateľ invalidného dôchodku vykonáva činnosť zamestnanca v pracovnom pomere na kratší pracovný čas nepresahujúci 20 hodín týždenne.
§ 88 Súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok
(1) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých dôchodkových dávok toho istého druhu z dôchodkového poistenia, s výnimkou nárokov na výplatu sirotských dôchodkov obojstranne osirotenéhô dieťaťa, alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku, vypláca sa iba jedna dôchodková dávka, a to tá, ktorá je vyššia alebo najvyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok sa vypláca tá dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh nárokov na ich výplatu zanikajú nároky na dôchodkové dávky, ktoré sa nevyplácajú.
(2) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu dôchodkovej dávky uvedenej v odseku 1 a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej polovice vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej sume vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.
(3) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu dôchodkovej dávky uvedenej v odseku 1 a podmienky nároku na vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok a podmienky nároku na sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky sa vyplácajú v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vyplácajú v sume jednej polovice vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky.
(4) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku na sirotské dôchodky obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia a zostávajúce dôchodkové dávky v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v plnej sume dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil.
(5) Pri vzniku nárokov na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov a pri vzniku nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov po tom istom poistencovi nesmie úhrn sumy týchto dôchodkových dávok presiahnuť 100 % dôchodkovej dávky zomretého poistenca, na ktorú mal alebo by bol mal nárok ku dňu smrti; to neplatí, ak k prekročeniu tejto sumy došlo z dôvodu zaokrúhľovania dôchodkových dávok podľa § 116 ods. 5. Ak úhrn dôchodkových dávok presiahne túto sumu, suma každej z uvedených dôchodkových dávok sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená v prvej vete nebola prekročená. To platí rovnako aj pre úhrn súm sirotských dôchodkov po tom istom zomretom poistencovi. Ak niektorému z poberateľov uvedených dôchodkových dávok zanikne nárok na túto dôchodkovú dávku alebo vznikne nárok na túto dôchodkovú dávku aj ďalšiemu poberateľovi, sumy dôchodkových dávok ostatných poberateľov po tom istom poistencovi sa úmerne upravia tak, aby nepresiahli sumu uvedenú v prvej vete vrátane zvýšenia, ktoré by k nej patrili podľa § 89 ku dňu, v ktorom sa sumy dôchodkových dávok úmerne upravujú.
DEVIATY DIEL
§ 89 Zvyšovanie dôchodkových dávok
(1) Dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento medziročného rastu ukazovateľa uvedeného v odseku 1, ktorý má nižšiu hodnotu, a to odo dňa splatnosti pravidelných výplat týchto dávok. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú odo dňa ich priznania.
(3) Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.
(4) Invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktorý sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácal z dôvodu poskytovania nemocenského priznaného pred vznikom nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, sa zvýši za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa z uvedeného dôvodu nevyplácali. Tieto zvýšenia patria od vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku a od vzniku nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku.
(5) Dôchodková dávka, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.
(6) Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s iným dôchodkom, určí sa percento zvýšenia z mesačnej sumy vyplácanej dôchodkovej dávky. Pri prvej zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej dávky, sa určí percento zvýšenia z mesačnej sumy dôchodkovej dávky vyplácanej odo dňa tejto zmeny.
(7) Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok zvyšuje sa každá z týchto dôchodkových dávok.
(8) Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšuje, ak bol vymeraný zo starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku zvýšeného v príslušnom kalendárnom roku.
(9) Zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou, pri ktorej toto zvýšenie patrí.
ŠTVRTÁ HLAVA Úrazové dávky
PRVÝ DIEL Vymedzenie pojmov na účely úrazových dávok
§ 90 Poškodený
Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec a fyzická osoba uvedená v § 18 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo bola u nich zistená choroba z povolania.
§ 91 Denný vymeriavací základ na určenie sumy úrazových dávok
(1) Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 14 písm. c) prvý bod, druhý bod a štvrtý bod a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca neobmedzených podľa § 136 ods. 15 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 57 ods. 1, 2 a 5. Skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je vznik nároku na úrazovú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 1 príjem, z ktorého sa určuje jeho vymeriavací základ alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky uvedenej v odseku 1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Na určenie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu platí § 60 ods. 2 primerane.
(3) Ak zamestnancovi vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v odseku 1 po skončení výkonu činnosti zamestnanca, počas ktorého utrpel pracovný úraz alebo počas ktorého naposledy pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací základ podľa odsekov 1 alebo 2. Skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň skončenia výkonu tejto činnosti.
(4) Ak vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v odseku 1 v období po kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom zamestnanec skončil výkon činnosti zamestnanca a počas ktorého utrpel pracovný úraz alebo počas ktorého naposledy pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací základ podľa odseku 3 a vynásobí sa koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku a všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý bezprostredne predchádza roku, v ktorom skončil výkon tejto činnosti.
(5) Denný vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v § 18 ods. 2, ktorá nemá príjem zo zárobkovej činnosti zamestnanca, je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku.
DRUHÝ DIEL Úrazový príplatok
§ 92 Podmienky nároku na úrazový príplatok
Zamestnanec, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak sa zamestnancovi vypláca nemocenské z nemocenského poistenia.
§ 93 Poskytovanie úrazového príplatku
Úrazový príplatok sa poskytuje za kalendárne dni.
§ 94 Suma úrazového príplatku
Suma úrazového príplatku je 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca.
TRETÍ DIEL Úrazová renta
§ 95 Podmienky nároku na úrazovú rentu
(1) Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 33 %-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 18 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti").
(2) Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné.
(3) Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 11 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 18 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené pre nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 53)
§ 96 Určenie sumy úrazovej renty
(1) Mesačná suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30, 4167 - násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.
(2) Ak sa poškodenému vypláca starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.
(3) Pre zníženie úrazovej renty podľa odseku 2 je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený v odseku 2 priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania.
(4) Ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.
(5) Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z denného vymeriavacieho základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku vynásobená koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol nárok na úrazovú rentu, a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu prvýkrát.
(6) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová renta a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Na výplatu úrazovej renty a zánik nároku na úrazovú rentu platí § 88 ods. 1 druhá veta a tretia veta primerane.
(7) Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 89 primerane.
ŠTVRTÝ DIEL
Jednorazové vyrovnanie
§ 97 Podmienky nároku na jednorazové vyrovnanie
(1) Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti nepresahujúci 33 %, ale najmenej 10 %.
(2) Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie aj vtedy, ak zanikol nárok na úrazovú rentu a pokles pracovnej schopnosti je najmenej 10 %.
§ 98 Určenie sumy jednorazového vyrovnania.
Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin tristošesťdesiatpäťnásobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.
PIATY DIEL Pozostalostná úrazová renta
§ 99 Podmienky nároku na pozostalostnú úrazovú rentu
(1) Fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť podľa osobitného predpisu43) alebo vyživovaciu povinnosť určenú súdom, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.
(2) Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť uvedená v odseku 1.
(3) Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.
§ 100 Suma pozostalostnej úrazovej renty
(1) Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť v čase svojej smrti.
(2) Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo by bol mal poškodený nárok pri 100 % strate pracovnej schopnosti. To platí aj vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti. Skutočnosť rozhodujúca pri určení rozhodujúceho obdobia na výpočet pozostalostnej úrazovej renty je deň úmrtia poškodeného, po ktorom vzniká nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Ak poškodený v deň úmrtia nepoberal úrazovú rentu, skutočnosťou na určenie rozhodujúceho obdobia na výpočet úrazovej renty je deň jeho smrti.
(3) Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí § 89 primerane.
ŠIESTY DIEL
§ 101 Jednorazové odškodnenie
(1) Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.
(2) Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je sedemstotridsaťnásobok denného vymeriavacieho základu, najviac 1 000 000 Sk.
(3) Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 1 je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 1 000 000 Sk. Ak úhrn jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových odškodnení nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac 1 000 000 Sk.
SIEDMY DIEL
Pracovná rehabilitácia a rehabilitačné
§ 102 Pracovná rehabilitácia
(1) Pracovná rehabilitácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu.
(2) Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
(3) Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej zárobkovej činnosti alebo inej vhodnej zárobkovej činnosti. Iná vhodná zárobková činnosť je zárobková činnosť zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a na kvalifikáciu.
(4) Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa alebo v zariadení na pracovnú rehabilitáciu. O vykonaní pracovnej rehabilitácie uzatvára so zamestnávateľom alebo so zariadením na pracovnú rehabilitáciu písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a náklady spojené s poskytovaním pracovnej rehabilitácie. Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou uhrádza Sociálna poisťovňa; ich súčasťou sú aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné výdavky podľa osobitného predpisu. 55)
(5) Z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania pracovná rehabilitácia sa môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených prípadoch, ak možno predpokladať, že poškodený získa pracovnú schopnosť na výkon doterajšej zárobkovej činnosti alebo inej vhodnej zárobkovej činnosti po uplynutí šiestich mesiacov, pracovná rehabilitácia sa môže poskytnúť aj po uplynutí tohto obdobia, najviac v rozsahu ďalších šiestich mesiacov.
(6) Pracovnú rehabilitáciu možno prerušiť z vážnych dôvodov poškodeného na základe jeho písomnej žiadosti. Obdobie prerušenia pracovnej rehabilitácie sa nezapočítava do obdobia podľa odseku 5.
§ 103 Rehabilitačné
(1) Poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia má nárok na rehabilitačné.
(2) Rehabilitačné sa poskytuje za kalendárne dni trvania pracovnej rehabilitácie s výnimkou dní,
55) Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
a) v ktorých sa poškodený nezúčastnil na pracovnej rehabilitácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou, alebo v ktorých maril priebeh pracovnej rehabilitácie,
b) za ktoré mal poškodený nárok na nemocenské a úrazový príplatok, alebo
c) počas ktorých bola pracovná rehabilitácia prerušená.
(3) Suma rehabilitačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného.
(4) Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca čiastočný invalidný dôchodok alebo úrazová renta, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného určeného podľa odseku 3 a sumy týchto dávok pripadajúcej na kalendárny deň.
ÔSMY DIEL Rekvalifikácia a rekvalifikačné
§ 104 Rekvalifikácia
(1) Rekvalifikácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu.
(2) Rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú je potrebné zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej zárobkovej činnosti; § 102 ods. 3 druhá veta platí rovnako.
(3) Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom zariadení na výkon rekvalifikácie, ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu. 56) Na zabezpečenie jej vykonávania uzatvára Sociálna poisťovňa s týmto zariadením písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a sumu nákladov spojených s poskytovaním rekvalifikácie; § 102 ods. 4 platí rovnako.
(4) Na rozsah poskytovania rekvalifikácie a na jej prerušenie § 102 ods. 5 a 6 platia rovnako.
56) § 85 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení zákona č. 386/1997 Z. z.
(5) Rekvalifikácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
§ 105 Rekvalifikačné
(1) Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia, má nárok na rekvalifikačné.
(2) Na poskytnutie rekvalifikačného a na určenie jeho sumy § 103 ods. 2 až 4 platia rovnako.
DEVIATY DIEL
Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
§ 106
Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. 57)
DESIATY DIEL Náhrada nákladov spojených s liečením
§ 107
(1) Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia.
(2) Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 500 000 Sk.
(3) Suma uvedená v odseku 2 platná k 31. decembru kalendárneho roka sa zvyšuje vždy od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka o 5 %.
JEDENÁSTY DIEL
Náhrada nákladov spojených s pohrebom § 108
(1) Ak poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má ten, kto uhradil náklady spojené s pohrebom, nárok na ich náhradu.
57) Zákon č.... /2002 Z. z. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia.
(2) Za náklady spojené s pohrebom sa podľa tohto zákona považujú najmä
a) náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu,
b) cintorínske poplatky,
c) náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,
d) náklady na úpravu hrobu.
(3) Suma náhrady nákladov uvedených v odseku 2 je najviac 50 000 Sk. Na zvýšenie tejto sumy § 107 ods. 3 platí rovnako.
(4) Fyzická osoba, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti a nezaopatrené dieťa poškodeného, má nárok na náhradu
a) jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 3 000 Sk a
b) cestovných výdavkov vynaložených na jej prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť.
(5) Suma náhrady výdavkov uvedených v odseku 4 je najviac 50 000 Sk. Na zvýšenie tejto sumy § 107 ods. 3 platí rovnako.
PIATA HLAVA
Spoločné ustanovenia o nemocenských dávkach, dôchodkových dávkach a o úrazových dávkach
§ 109
Vznik nároku na nemocenské dávky, dôchodkové dávky a úrazové dávky a vznik nároku na ich výplatu
(1) Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku a úrazovú dávku (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.
§ 110 Vylúčenie nároku na dávku
(1) Nárok na nemocenské, invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok nevzniká, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopný, invalidný alebo čiastočne invalidný v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý bol poistencovi uložený trest odňatia slobody.
(2) Nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného celkom podľa osobitného predpisu. 58)
§ 111 Obmedzenie sumy dávky
(1) Suma nemocenského, invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku je polovica sumy nemocenského, invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopný, invalidný alebo čiastočne invalidný v dôsledku požitia alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok.
(2) Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa osobitného predpisu59) sčasti a osobitný predpis60) neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie v sume určenej podľa miery zavinenia zamestnávateľa.
§ 112
Zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky
(1) Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí,
b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,
a) neprávom odoprela, alebo
b) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
(2) Dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.
(3) Dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.
(4) Výplata dávky sa zastaví alebo uvoľní alebo dávka sa vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
58) § 196 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. 59) § 196 ods. 2 zákona č. 311/2001 z. z. 60) § 196 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z.
(nečitateľné) dávky sa zastaví, ak poberateľ dávky na písomnú výzvu, aby preukázal (nečitateľné)dujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu a jej sumu, tejto výzve (nečitateľné) stanovenej lehote alebo v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. Výplata dávky (nečitateľné)zhodujúcich skutočností sa uvoľní odo dňa zastavenia jej výplaty, najviac tri (nečitateľné) preukázania týchto skutočností.
(nečitateľné) sa odníme alebo zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho (nečitateľné)uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.
Výplata dávky, ktorá je podmienená invaliditou, čiastočnou invaliditou, stratou (nečitateľné) pracovnej schopnosti sa zastaví, ak sa poberateľ dávky, ktorého zdravotný (nečitateľné)posúdiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu. Ak sa zistí, že poberateľ (nečitateľné) došlo k zmene poklesu (nečitateľné) až po (nečitateľné) výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa zastavenia jej (nečitateľné) priznanie inej dávky, (nečitateľné) inej dávky patriacej odo dňa jej priznania so sumami doterajšej dávky (nečitateľné) istý čas.
§ 113
(nečitateľné) na výplatu dávky
Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.
Nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá (nečitateľné)ky nároku na dávku a podmienky nároku na výplatu dávky, ak tento zákon (nečitateľné) inak.
§ 114
Premlčanie nároku na výplatu dávky
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa (nečitateľné)ku na výplatu dávky.
Lehota ustanovená v odseku 1 neplynie počas konania o dávke a v období, v (nečitateľné)ovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.
§ 115
(nečitateľné) dávok s podporou v nezamestnanosti a s dávkou sociálnej pomoci
(nečitateľné) sa priznáva starobný dôcbodok, pomerný starobný dôchodok, invalidný (nečitateľné)ný invalidný dôchodok alebo úrazová renta spätne aj za obdobie, v ktorom sa poistencovi vyplácala podpora v nezamestnanosti, Sociálna poisťovňa zúčtuje za toto obdobie priznané uvedené dávky s vyplatenou podporou v nezamestnanosti, a
a) ak suma priznaného starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo úrazovej renty prevyšuje sumu vyplatenej podpory v nezamestnanosti poukáže
1. na účet Národného úradu práce sumu, ktorá zodpovedá sume poskytnutej podpory v nezamestnanosti,
2. poberateľovi starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo úrazovej renty rozdiel medzi sumou tohto priznaného dôchodku alebo úrazovej renty a poskytnutou podporou v nezamestnanosti,
b) ak suma priznaného starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo úrazovej renty je nižšia alebo dosahuje sumu vyplatenej podpory v nezamestnanosti, poukáže
1. na účet Národného úradu práce sumu, ktorá zodpovedá sume poskytnutej podpory v nezamestnanosti,
2. poberateľovi starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo úrazovej renty dôchodok alebo úrazovú rentu prvýkrát až v príslušnom mesiaci, v ktorom súčet nevyplatených dôchodkov alebo úrazovej renty je vyšší ako vyplatená podpora v nezamestnanosti; takto vzniknutý rozdiel poukáže poberateľovi starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo úrazovej renty.
(2) Na zúčtovanie starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo úrazovej renty s dávkou sociálnej pomoci a poukázanie súm na účet príslušného okresného úradu a poberateľovi dôchodku alebo úrazovej renty platí odsek 1 rovnako.
§ 116 Lehoty na výplatu dávok a zaokrúhľovanie sumy dávok
(1) Nemocenské dávky, úrazový príplatok, rekvalifikačné a rehabilitačné sa vyplácajú mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou.
(2) Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí Sociálna poisťovňa.
(3) Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú do cudziny pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o žití poberateľa dávky, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.
(4) Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na dávku, dôchodková dávka, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa môžu vyplácať preddavkovo; preddavky sa zúčtujú za obdobie nepresahujúce 12 mesiacov, ak nejde o zúčtovanie dôchodkovej dávky z cudziny.
(5) Sumy jednotlivých dávok sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor.
§ 117 Poukazovanie dávok a poberateľ dávky
(1) Dávky sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. 61) Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka poukazuje v hotovosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Na písomnú žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, 61) ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí; manžel (manželka) poberateľa dávky je povinný vrátiť splátky dôchodku poukázané na tento účet po dni smrti poberateľa dávky.
(2) Ak poberateľ dávky požiada o zmenu spôsobu výplaty dávky, Sociálna poisťovňa je povinná vykonať túto zmenu najneskôr od splátky dôchodku splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty dávky podaná.
(3) Poberateľovi dávky, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, sa dávka poukazuje prostredníctvom poukazu do tohto zariadenia, ak poberateľ dávky nepožiada o iný spôsob poukazovania dávky.
(4) Príjemca dávky je poberateľ dávky alebo zákonný zástupca poberateľa dávky.
(5) Zákonný zástupca je povinný dávku použiť len v prospech poberateľa dávky a osôb, ktoré je poberateľ dávky povinný vyživovať.
§ 118 Prechod nároku na dávku
(1) Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení tohto nároku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.
61) § 2 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
(2) Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok, rehabilitačné alebo rekvalifikačné, zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.
(3) Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto osoby, osobám uvedeným v odseku 1.
(4) Nároky prechádzajúce na osoby uvedené v odsekoch 1 až 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.
(5) Ak niet osôb, ktoré by podľa odsekov 1 až 4 nadobudli nárok na dávky, patria tieto dávky Sociálnej poisťovni.
§ 119 Postúpenie nároku na dávku
Nárok na dávku nemožno postúpiť.
DRUHÁ ČASŤ PRVÁ HLAVA
PRVÝ DIEL Výkon a organizácia základného sociálneho poistenia
§ 120 Sociálna poisťovňa
(1) Základné sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.
(2) Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon základného sociálneho poistenia a na výber, platenie, odvádzanie, kontrolu a vymáhanie poistného na poistenie v nezamestnanosti a na výber, platenie, odvádzanie, kontrolu a vymáhanie príspevku do garančného fondu.
(3) Sociálna poisťovňa je právnická osoba so sídlom v Bratislave.
(4) Sociálna poisťovňa pri výkone základného sociálneho poistenia je styčný orgán na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie.
DRUHÝ DIEL
Orgány Sociálnej poisťovne § 121
Sociálna poisťovňa vykonáva svoju činnosť samosprávnymi orgánmi a výkonnými orgánmi Sociálnej poisťovne.
§ 122
(1) Samosprávne orgány Sociálnej poisťovne sú
a) Správna rada Sociálnej poisťovne (ďalej len "správna rada") a
b) Dozorná rada Sociálnej poisťovne (ďalej len "dozorná rada").
(2) Výkonné orgány Sociálnej poisťovne sú
a) Ústredie Sociálnej poisťovne (ďalej len "ústredie"),
b) pobočky Sociálnej poisťovne (ďalej len "pobočka").
(3) Územné obvody a sídla výkonných orgánov Sociálnej poisťovne určí štatút Sociálnej poisťovne.
§ 123 Členstvo v samosprávnych orgánoch
(1) Funkčné obdobie správnej rady a dozornej rady je päťročné. Po uplynutí funkčného obdobia správna rada a dozorná rada vykonáva svoju činnosť až do zvolenia novej správnej rady a novej dozornej rady.
(2) Členstvo v správnej rade a dozornej rade je čestné. Člen správnej rady a dozornej rady má nárok na náhradu nákladov spojených s výkonom tejto funkcie.
(3) Členovi správnej rady za výkon funkcie v správnej rade a členovi dozornej rady za výkon funkcie v dozornej rade možno raz za rok priznať odmenu. O priznaní odmeny členovi dozornej rady rozhoduje správna rada a o priznaní odmeny členovi správnej rady rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky.
(4) Výkon funkcie v správnej rade a výkon funkcie v dozornej rade sa považuje za prekážku v práci z dôvodov všeobecného záujmu alebo prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorej patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.
(5) Člen správnej rady a člen dozornej rady je pri výkone svojej funkcie nezastupiteľný. Člen správnej rady a člen dozornej rady nemôže byť v pracovnom pomere k výkonným orgánom Sociálnej poisťovne. Člen správnej rady nemôže byť súčasne aj členom dozornej rady.
§ 124 Správna rada
(1) Správna rada rokuje a rozhoduje o zásadných otázkach organizácie a činnosti Sociálnej poisťovne, najmä
a) prerokúva návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok s predpokladaným vývojom príjmov a výdavkov na obdobie najmenej piatich rokov a po jeho odsúhlasení orgánom dozoru štátu predkladá tento návrh na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len "Národná rada") v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu,
b) prerokúva účtovnú uzávierku Sociálnej poisťovne a po jej odsúhlasení orgánom dozoru štátu predkladá účtovnú uzávierku spolu s návrhom na priznanie odmeny členom správnej rady na schválenie národnej rade v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu,
c) volí a odvoláva generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne,
d) volí a odvoláva členov dozornej rady,
e) rozhoduje o veciach presahujúcich rámec bežného hospodárenia Sociálnej poisťovne,
f) schvaľuje správu o činnosti Sociálnej poisťovne a výročnú správu Sociálnej poisťovne a predkladá ju orgánu dozoru štátu,
g) schvaľuje štatút Sociálnej poisťovne,
h) schvaľuje rokovací poriadok správnej rady,
i) schvaľuje návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky na poistnom na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení, úrazovom poistení, na pokutách a na penále uložených v základnom sociálnom poistení,
j) schvaľuje vnútorné predpisy výkonných orgánov, najmä organizačný poriadok, pracovný poriadok, mzdový poriadok, kontrolný poriadok, pravidlá financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne,
k) rozhoduje o ďalších otázkach, ktoré si vyhradí.
(2) Správna rada má 21 členov. Správna rada sa tvorí
a) zo siedmich zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a záujmovými združeniami občanov62) reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok,
b) zo siedmich zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov, 62)
c) zo siedmich zástupcov navrhnutých vládou.
(3) Členov správnej rady volí a odvoláva národná rada.
(4) Správna rada si zvolí zo svojich členov predsedu správnej rady a dvoch podpredsedov správnej rady.
(5) Schôdze správnej rady zvoláva a riadi predseda správnej rady alebo ním poverený podpredseda správnej rady podľa potreby, najmenej raz za štvrťrok. Na požiadanie aspoň jednej tretiny členov správnej rady zvolá predseda správnej rady alebo ním poverený podpredseda správnej rady schôdzu správnej rady do 30 dní. O zvolanie schôdze správnej rady môže požiadať aj generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, dozorná rada a orgán dozoru štátu. Predseda správnej rady alebo ním poverený podpredseda správnej rady v takomto prípade zvolá schôdzu správnej rady do 30 dní.
(6) Na schôdzi správnej rady sa zúčastňuje generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne a môže sa zúčastniť aj generálny riaditeľ Národného úradu práce.
(7) Správna rada je schopná uznášať sa, ak sa na jej schôdzi zúčastnia najmenej štyria členovia podľa odseku 2 písm. a), štyria členovia podľa odseku 2 písm. b) a štyria členovia podľa odseku 2 písm. c).
(8) Správna rada rozhoduje uznesením. Na prijatie uznesenia sa vyžaduje, aby bolo schválené väčšinou prítomných členov zastupujúcich každý subjekt uvedený v odseku 2.
(9) Pravidlá rokovania správnej rady upraví rokovací poriadok správnej rady.
(10) Členstvo v správnej rade zaniká
a) uplynutím funkčného obdobia správnej rady, najneskôr do zvolenia novej správnej rady,
b) odvolaním,
c) písomným vzdaním sa členstva alebo
d) smrťou.
(11) Národná rada odvolá člena správnej rady, ak
62) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve.
a) sa neodôvodnene nezúčastnil najmenej na troch schôdzach správnej rady,
b) začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom v správnej rade uvedenú v § 123 ods. 5,
c) si neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,
d) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak výkon trestu nebol podmienečne odložený.
(12) Člena správnej rady môže národná rada odvolať, ak odvolanie
a) člena správnej rady navrhnutého reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a záujmovými združeniami občanov62) reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok navrhnú tieto reprezentatívne združenia,
b) člena správnej rady navrhnutého reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľských zväzov62) navrhnú reprezentatívne združenia zamestnávateľov,
c) člena správnej rady navrhnutého vládou navrhne vláda.
§ 125 Dozorná rada
(1) Dozorná rada je dozorný a kontrolný orgán Sociálnej poisťovne. Za svoju činnosť zodpovedá správnej rade, ktorej predkladá svoje návrhy, uznesenia a stanoviská.
(2) Dozorná rada najmä
a) kontroluje hospodárenie výkonných orgánov s finančnými prostriedkami nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia,
b) kontroluje dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa dodržiavania finančnej disciplíny,
c) prerokúva správy o činnosti Sociálnej poisťovne,
d) navrhuje zvolať správnu radu, najmä ak zistí nedostatky v hospodárení výkonných orgánov, a predkladá jej návrhy na rozhodnutie o opatreniach potrebných na odstránenie zistených nedostatkov,
e) schvaľuje rokovací poriadok dozornej rady.
(3) Dozorná rada vykonáva kontrolnú činnosť z vlastného podnetu, z podnetu správnej rady, z podnetu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, z podnetu generálneho riaditeľa Národného úradu práce alebo z podnetu orgánu dozoru štátu.
(4) Dozorná rada vykonáva kontrolu vždy, ak vzniklo podozrenie, že došlo k priestupku alebo k trestnému činu v súvislosti s hospodárením výkonných orgánov.
(5) Dozorná rada má deväť členov. Dozorná rada sa tvorí z odborníkov z oblasti nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia a poistenia v nezamestnanosti.
(6) Dozorná rada si zvolí zo svojich členov predsedu, ktorý zvoláva a riadi schôdze dozornej rady.
(7) Schôdze dozornej rady sa konajú najmenej raz za štvrťrok. O zvolanie schôdze dozornej rady môže požiadať aj správna rada, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne a orgán dozoru štátu. Predseda dozornej rady v takomto prípade zvolá schôdzu dozornej rady do 30 dní.
(8) Dozorná rada je schopná uznášať sa, ak je na schôdzi prítomná dvojtretinová väčšina všetkých jej členov. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
(9) Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do dokladov a záznamov týkajúcich sa hospodárenia výkonných orgánov a požadovať potrebné vysvetlenia od zamestnancov Sociálnej poisťovne.
(10) Pravidlá rokovania dozornej rady upraví rokovací poriadok dozornej rady.
(11) Členstvo v dozornej rade zaniká
a) uplynutím funkčného obdobia dozornej rady, najneskôr do zvolenia novej dozornej rady,
b) odvolaním,
c) písomným vzdaním sa členstva alebo
d) smrťou.
(12) Člena dozornej rady môže správna rada odvolať najmä, ak
a) si neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a správnou radou,
b) začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom v dozornej rade uvedenú v § 123 ods. 5, a
c) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak výkon trestu nebol podmienečne odložený.
§ 126 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
(1) Sociálnu poisťovňu riadi a za jej činnosť zodpovedá generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len "generálny riaditeľ"). Funkcia generálneho riaditeľa je nezlučiteľná s členstvom v samosprávnych orgánoch.
(2) Funkčné obdobie generálneho riaditeľa je šesť rokov. Za generálneho riaditeľa môže byť zvolená tá istá osoba najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(3) Generálny riaditeľ je štatutárny orgán Sociálnej poisťovne. Počas jeho neprítomnosti zastupuje generálneho riaditeľa ním poverený zástupca.
(4) Generálny riaditeľ
a) zodpovedá za výkon rozhodnutí správnej rady,
b) zodpovedá za činnosť výkonných orgánov Sociálnej poisťovne,
c) vymenúva a odvoláva vedúcich zamestnancov ústredia a riaditeľov pobočiek.
(5) Generálny riaditeľ nemôže popri svojej funkcii vykonávať inú zárobkovú činnosť. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú, publicistickú, literárnu alebo umeleckú činnosť.
(6) Správna rada odvolá generálneho riaditeľa z funkcie, ak generálny riaditeľ
a) neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,
b) vykonáva činnosť nezlučiteľnú s výkonom funkcie generálneho riaditeľa,
c) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin z nedbanlivosti, ak výkon trestu nebol podmienečne odložený.
(7) Generálneho riaditeľa možno odvolať aj vtedy, ak odvolanie generálneho riaditeľa navrhnú
a) reprezentatívne združenia odborových zväzov a záujmové združenia občanov62) reprezentujúce poberateľov dávok,
b) reprezentatívne združenia zamestnávateľských zväzov62) alebo
c) vláda.
§ 127 Riaditeľ pobočky
(1) Pobočku riadi riaditeľ pobočky.
(2) Riaditeľ pobočky nemôže popri svojej funkcii vykonávať inú zárobkovú činnosť. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú, publicistickú, literárnu alebo umeleckú činnosť.
DRUHÁ HLAVA PRVÝ DIEL
Poistné na základné sociálne poistenie, na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu
§ 128
Platitelia poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, na úrazové poistenie, na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu
(1) Poistné na nemocenské poistenie platí
a) zamestnanec,
b) zamestnávateľ,
c) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba.
(2) Poistné na dôchodkové poistenie platí
a) zamestnanec,
b) zamestnávateľ,
c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,
d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
e) Národný úrad práce,
f) štát.
(3) Národný úrad práce platí poistné na dôchodkové poistenie za fyzickú osobu
a) zaradenú do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, ktorej sa poskytuje podpora v nezamestnanosti,
b) zaradenú do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie pripravujúcu sa na pracovné uplatnenie zaškolením alebo prípravou na prácu, ktorej sa poskytuje podpora v období zaškoľovania a v období prípravy na prácu. 36)
(4) Štát platí poistné na dôchodkové poistenie za
a) občana Slovenskej republiky, ktorý vykonáva základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu, 33) mimoriadnu vojenskú službu34) alebo prípravnú službu52) v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách Slovenskej republiky,
b) občana Slovenskej republiky, ktorý vykonáva civilnú službu, 35)
c) fyzickú osobu, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do troch rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šesť rokov jeho veku,
d) fyzickú osobu, ktorá po dovŕšení 18 rokov veku sa sústavne pripravuje na povolanie, ak sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona,
e) fyzickú osobu, ktorá poberá invalidný dôchodok podľa tohto zákona, a to do dovŕšenia jej dôchodkového veku.
(5) Štát platí poistné na dôchodkové poistenie za fyzické osoby uvedené v odseku 4, ak tieto osoby nie sú povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie samy. Ministerstvo po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky upravia osobitným predpisom platenie poistného a zúčtovanie poistného na dôchodkové poistenie plateného štátom.
(6) Poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ.
(7) Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí
a) zamestnanec, ak osobitný predpis63) neustanovuje inak,
b) policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby, ak osobitný predpis53) neustanovuje inak,
c) zamestnávateľ, ak osobitný predpis58) neustanovuje inak,
d) samostatne zárobkovo činná osoba povinne poistená v nezamestnanosti,
e) dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.
(8) Príspevok do garančného fondu platí zamestnávateľ okrem zamestnávateľa, ktorý je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia.
63) Napríklad zákon č. 312/2001 Z. z.
§ 129
Poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, na úrazové poistenie, na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu
(1) Suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na dôchodkové poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma príspevku do garančného fondu sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len "vymeriavací základ").
(2) Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti (ďalej len "poistné") a príspevku do garančného fondu sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor.
§ 130 Sadzba poistného na nemocenské poistenie
Sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre
a) zamestnanca 1, 4 % z vymeriavacieho základu,
b) zamestnávateľa 3, 4 % z vymeriavacieho základu,
c) povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4, 8 % z vymeriavacieho základu,
d) dobrovoľne nemocensky poistenú osobu 4, 8 % z vymeriavacieho základu.
§ 131 Sadzba poistného na dôchodkové poistenie
Sadzba poistného na dôchodkové poistenie je pre
a) zamestnanca 6, 4 % z vymeriavacieho základu,
b) zamestnávateľa 21, 6 % z vymeriavacieho základu,
c) povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 28 % z vymeriavacieho základu,
d) dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 28 % z vymeriavacieho základu,
e) Národný úrad práce 28 % z vymeriavacieho základu,
f) štát 7 % z vymeriavacieho základu.
§ 132 Sadzba poistného na úrazové poistenie
(1) Sadzba poistného na úrazové poistenie je pre zamestnávateľa zaradeného do prvej nebezpečnostnej triedy 0, 3 % z vymeriavacieho základu,
druhej nebezpečnostnej triedy 0, 5 % z vymeriavacieho základu, tretej nebezpečnostnej triedy 0, 7 % z vymeriavacieho základu,
štvrtej nebezpečnostnej triedy 0, 9 % z vymeriavacieho základu, piatej nebezpečnostnej triedy 1, 1 % z vymeriavacieho základu,
šiestej nebezpečnostnej triedy 1, 3 % z vymeriavacieho základu, siedmej nebezpečnostnej triedy 1, 5 % z vymeriavacieho základu, ôsmej nebezpečnostnej triedy 1, 7 % z vymeriavacieho základu, deviatej nebezpečnostnej triedy 1, 9 % z vymeriavacieho základu, desiatej nebezpečnostnej triedy 2, 1 % z vymeriavacieho základu.
(2) Nebezpečnostná trieda sa určuje v závislosti od bezpečnostného rizika jednotlivých skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností. 64)
(3) Hodnotenie bezpečnostného rizika sa vykonáva pre každú skupinu ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností na základe údajov súvisiacich s výkonom úrazového poistenia za hodnotené roky s prihliadnutím na sumu nákladov vynaložených na úrazové dávky z úrazového poistenia, a to vypočítaním priemerných štatistických ukazovateľov počtu
a) pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,
b) smrteľných pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,
c) chorôb z povolania na 1 000 zamestnancov,
d) závažných pracovných úrazov a chorôb z povolania, v dôsledku ktorých bola priznaná úrazová renta, na 1 000 zamestnancov,
e) zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v prepočte na 1 000 zamestnancov.
(4) Pri určovaní početnosti výskytu pracovných úrazov podľa odseku 3 sa prihliada len na pracovné úrazy, pri ktorých bolo na základe vyšetrenia okolností a príčin ich vzniku orgánmi na ochranu zdravia, orgánmi inšpekcie práce a orgánmi štátnej banskej správy zistené porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany
64) Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 236/1993 Z. z., ktorým sa ustanovujú klasifikácie, číselník a register v oblasti štátnej štatistiky v znení Opatrenia Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 16/2001 Z. z. zamestnávateľa alebo zamestnanca; neprihliada sa na pracovné úrazy, ktoré sú klasifikované v 11. až 14. skupine podľa klasifikačnej schémy príčin úrazov.
(5) Na určenie bezpečnostného rizika na základe ukazovateľov uvedených v odseku 3 je rozhodujúci dátum nahlásenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania a dátum priznania úrazovej renty.
(6) Zaradenie zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy určí Sociálna poisťovňa podľa prevažujúcej skupiny ekonomických činností vykonávaných zamestnávateľom.
(7) Prevažujúca skupina ekonomických činností je skupina ekonomických činností klasifikovaná podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, ktorú vykonáva pre zamestnávateľa najväčší počet zamestnancov.
(8) Zmenu vykonávaných prevažujúcich ekonomických činností, ktorá je rozhodujúca pre zaradenie zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy, je zamestnávateľ povinný písomne ohlásiť Sociálnej poisťovni do 14 dní od tejto zmeny.
(9) Ak dôjde u zamestnávateľa k zmene vykonávanej ekonomickej činnosti a prevažujúcou ekonomickou činnosťou sa stala u zamestnávateľa ekonomická činnosť zaradená do inej nebezpečnostnej triedy, Sociálna poisťovňa môže z vlastného podnetu alebo na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa, zmeniť jeho zaradenie do nebezpečnostnej triedy. Zmena zaradenia zamestnávateľa do novej nebezpečnostnej triedy sa vykoná od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla o jeho preradení.
(10) Nebezpečnostné triedy s určenými sadzbami poistného na úrazové poistenie ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov.
§ 133 Prirážka k poistnému na úrazové poistenie a zľava z poistného na úrazové poistenie
(1) K poistnému na úrazové poistenie sa ukladá prirážka k poistnému na úrazové poistenie (ďalej len "prirážka") alebo poskytuje zľava k poistnému na úrazové poistenie (ďalej len "zľava") v závislosti od úrovne bezpečnostného rizika u zamestnávateľa zistenej porovnaním s priemerným bezpečnostným rizikom, zisteným za všetkých zamestnávateľov zaradených v rovnakej skupine ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností.
(2) Úroveň bezpečnostného rizika u zamestnávateľa sa určí porovnaním hodnoty štatistických ukazovateľov za zamestnávateľa za predchádzajúci kalendárny rok k priemerným hodnotám rovnakých ukazovateľov vypočítaných za rovnaké obdobie za celú
skupinu zamestnávateľov zaradených podľa ekonomickej činnosti do rovnakej skupiny podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností a vyjadruje sa v percentách.
(3) Na určenie úrovne bezpečnostného rizika u zamestnávateľa sa použijú štatistické ukazovatele
a) o počte
1. pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,
2. smrteľných pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,
3. chorôb z povolania na 1 000 zamestnancov,
4. závažných pracovných úrazov a chorôb z povolania, v dôsledku ktorých bola priznaná úrazová renta, na 1 000 zamestnancov,
b) o sume nákladov vynaložených na dávky úrazového poistenia jeho zamestnancov v prepočte na jedného zamestnanca.
(4) Ak je úroveň bezpečnostného rizika zistená podľa odsekov 2 a 3 u zamestnávateľa percentuálne vyššia, ako priemerná hodnota vypočítaná za celú skupinu zamestnávateľov zaradených do rovnakej skupiny podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, v rozsahu
do 25% prirážka sa neuloží,
nad 25 % do 50 % uloží sa prirážka 1 % k poistnému,
nad 50 % do 100 % uloží sa prirážka 2 % k poistnému,
nad 100 % do 200 % uloží sa prirážka 3 % k poistnému,
nad 200 % uloží sa prirážka 4 % k poistnému.
(5) Ak je úroveň bezpečnostného rizika zistená podľa odsekov 2 a 3 u zamestnávateľa percentuálne nižšia ako priemerná hodnota vypočítaná za celú skupinu zamestnávateľov zaradených do rovnakej skupiny podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, v rozsahu
do 25 % zľava sa neposkytuje,
nad 25 % do 50 % poskytuje sa zľava 0, 5 % z poistného,
nad 50 % do 75 % poskytuje sa zľava 1 % z poistného,
nad 75 % poskytuje sa zľava 2 % z poistného.
(6) Štatistické ukazovatele uvedené v odseku 3 sa na účely odsekov 4 a 5 hodnotia osobitne.
(7) Súčtom percent na uloženie prirážky a súčtom percent na poskytnutie zľavy zo všetkých štatistických ukazovateľov uvedených v odseku 3 a vypočítaním ich rozdielu sa určí
výsledná percentuálna výška prirážky alebo zľavy, ktorú bude zamestnávateľ platiť v období kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa prirážka alebo zľava určila.
(8) Na určenie bezpečnostného rizika podľa odseku 2 je rozhodujúci dátum nahlásenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania a dátum priznania úrazovej renty.
§ 134 Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti
(1) Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti je pre
a) zamestnanca 1 % z vymeriavacieho základu,
b) zamestnávateľa 2, 75 % z vymeriavacieho základu,
c) povinne poistenú v nezamestnanosti samostatne zárobkovo činnú osobu 3 % z vymeriavacieho základu,
d) dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti 3 % z vymeriavacieho základu.
(2) Sadzba poistného zamestnávateľa na poistenie v nezamestnanosti, u ktorého podiel zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím spolu na celkovom priemernom evidenčnom počte zamestnancov vo fyzických osobách za príslušný kalendárny rok je väčší ako 5 %, ale nie je väčší ako 25 %, je 0, 9 % z úhrnu vymeriavacích základov všetkých zamestnancov. Ak podiel podľa prvej vety je väčší ako 25 %, je táto sadzba 0, 5 % z úhrnu vymeriavacích základov všetkých zamestnancov.
§ 135 Sadzba príspevku do garančného fondu
(1) Sadzba príspevku do garančného fondu je 0, 25 % z vymeriavacieho základu.
(2) Sadzba príspevku do garančného fondu zamestnávateľa, ktorého podiel zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou a zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím spolu na celkovom priemernom evidenčnom počte zamestnancov vo fyzických osobách za príslušný kalendárny mesiac je väčší ako 5 %, ale nie je väčší ako 25 %, je 0, 1 % z úhrnu vymeriavacích základov všetkých zamestnancov. Ak podiel podľa prvej vety je väčší ako 25 %, zamestnávateľ príspevok do garančného fondu neplatí.
§ 136 Vymeriavací základ
(1) Vymeriavací základ zamestnanca je
a) príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu, 65)
b) príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia,
c) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu66) a náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru. 67)
(2) Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, odmena za pracovnú pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch, odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách, odmeny pri odchode do starobného dôchodku a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení a plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru.
(3) Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, zamestnanca, ktorý vykonáva verejnú službu v zahraničí a zahraničného spravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie je časť platu určená v slovenských korunách; 68) odsek 1 písm. c) platí rovnako.
(4) Vymeriavací základ fyzickej osoby v pracovnom vzťahu k družstvu je príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu; 65) odsek 1 písm. b) a c) platí rovnako.
(5) Vymeriavací základ doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia je štipendium podľa osobitného predpisu; 12) odsek 1 písm. b) a c) platí rovnako.
(6) Vymeriavací základ fyzickej osoby vo výkone väzby a fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody, ak je zaradená do práce, je pracovná odmena tejto osoby; odsek 1 písm. b) a c) platí rovnako.
(7) Vymeriavací základ pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti je odmena pestúna za výkon pestúnskej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 13)
65) § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
66) Napríklad § 136 až 144 zákona č. 311/2001 Z. z.
67) § 77 až 80 zákona č. 311/2001 Z. z.
68) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 169/1993 Z. z. o platových pomeroch zamestnancov zahraničnej služby v znení neskorších predpisov.
(8) Vymeriavací základ zamestnávateľa je úhrn vymeriavacích základov jeho zamestnancov.
(9) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a povinne poistenej v nezamestnanosti samostatne zárobkovo činnej osoby je, ak tento zákon neustanovuje inak, polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním samostatnej zárobkovej činnosti. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu samostatnej zárobkovej činnosti.
(10) Vymeriavací základ v kalendárnom roku, v ktorom si povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba uplatnila osobitný spôsob zdaňovania príjmov podľa osobitného predpisu, 69) je jedna šestina paušálnej dane. Ak v tomto kalendárnom roku došlo k zmene skutočností rozhodujúcich ma uplatnenie osobitného spôsobu zdaňovania príjmov podľa osobitného predpisu, 69) vymeriavací základ sa určí podľa odseku 9 od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre uplatnenie osobitného spôsobu zdaňovania príjmov.
(11) Vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby, dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti a samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá nemá vymeriavací základ podľa odsekov 9, 10 a 14 písm. e), je ňou určená suma.
(12) Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, 40)je v období od 1. júla do 30. septembra kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti do 30. júna kalendárneho roka.
(13) Vymeriavací základ, ak tento zákon neustanovuje inak, je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy53) zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu.
(14) Vymeriavací základ je mesačne najmenej
a) 75 % vymeriavacieho základu uvedeného v odseku 13, ak ide o zamestnanca, ktorý je poberateľ čiastočného invalidného dôchodku alebo, ak ide o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov,
69) § 15 zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
b) 50 % vymeriavacieho základu uvedeného v odseku 13, ak ide o zamestnanca, ktorý je poberateľ invalidného dôchodku alebo ak ide o zamestnanca mladšieho ako 18 rokov, ktorý je invalidný alebo, ak ide o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov,
c) suma príjmu zodpovedajúca kratšiemu pracovnému času zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa osobitného predpisu, 70)
d) suma náhrady mzdy poskytnutá z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa podľa osobitného predpisu, 71)
e) 2 700 Sk mesačne, ak sa povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a povinne poistenej v nezamestnanosti samostatne zárobkovo činnej osobe poskytla úľava na dani podľa osobitného predpisu. 72)
(15) Vymeriavací základ, ak tento zákon neustanovuje inak, je najviac
a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 3, 25-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné, a príspevok do garančného fondu,
b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho rok 3, 25-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné, a príspevok do garančného fondu.
(16) Obmedzenie uvedené v odseku 15 sa nepoužije na určenie vymeriavacieho základu, z ktorého zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie.
(17) Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností, z ktorých je povinne poistený-; poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí z každej zárobkovej činnosti. Na určenie úhrnu vymeriavacích základov na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti platí odsek 15. Poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca a zamestnávateľa sa určuje výškou príjmu zamestnanca, pričom sa postupuje od príjmu najvyššieho k príjmu najnižšiemu. Ak je výška príjmov u zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa viaže na príjem dosiahnutý u toho
70) § 49 zákona č. 311/2001 Z. z.
71) § 142 zákona č. 311/2001 Z. z.
72) § 16 zákona č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
zamestnávateľa, u ktorého toto poistenie vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj samostatnú zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne nemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený a povinne poistený v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z príjmu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.
(18) Vymeriavací základ Národného úradu práce je úhrn podpôr v nezamestnanosti, podpôr za obdobie zaškoľovania a za obdobie prípravy na prácu, ktoré sú vyplatené v rozhodujúcom období. Na určenie vymeriavacieho základu Národného úradu práce sa odseky 13 až 15 nevzťahujú.
(19) Vymeriavací základ štátu je priemerná mesačná suma poistného na dôchodkové poistenie, ktorú boli povinní zaplatiť poistenci a zamestnávatelia v rozhodujúcom období. Na určenie vymeriavacieho základu štátu sa odseky 13 až 15 nevzťahujú.
(20) Vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v § 140 ods. 3 je ňou určená suma, ktorá je najmenej v sume vymeriavacieho základu uvedenej v odseku 13, platnej ku dňu, v ktorom sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca, a je najviac v sume vymeriavacieho základu uvedenej v odseku 15 platnej ku dňu, v ktorom sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca.
(21) Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.
§ 137 Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu
(1) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
(2) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a povinne poistenej v nezamestnanosti samostatne zárobkovo činnej osoby je
a) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, kalendárny rok, predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom táto osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti,
b) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom táto osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
(3) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné a príspevok do garančného fondu.
(4) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu Národného úradu práce je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na dôchodkové poistenie.
(5) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu štátu je kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom štát platí poistné.
§ 138 Vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom
(1) Zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a povinne poistená v nezamestnanosti samostatne zárobkovo činná osoba nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti
a) v období, počas ktorého sa im poskytuje materské,
b) v období, počas ktorého sa im poskytuje rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu, 49) ak nevykonávajú zárobkovú činnosť,
c) od prvého dňa potreby ošetrovania osoby uvedenej v § 42 ods. 1 písm. a) alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 42 ods. 1 písm. b), najdlhšie do desiateho kalendárneho dňa, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti trvá v tomto období,
d) v období, počas ktorého vykonávajú základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu, 33) mimoriadnu vojenskú službu34) alebo prípravnú službu52) v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách a civilnú službu. 35)
(2) Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného alebo má nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu, 47) ak sa zamestnancovi počas týchto období neposkytuje plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu4) a v období, počas ktorého sa vypláca rekvalifikačné alebo rehabilitačné.
(3) Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a povinne poistená v nezamestnanosti samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú, alebo má nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu. 47)
(4) Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti v období, počas ktorého nie je povinný zamestnanec platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
§ 139
Odvod poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti
(1) Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.
(2) Za spolupracujúcu osobu odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti samostatne zárobkovo činná osoba.
(3) Za štát odvádza poistné na dôchodkové poistenie za osoby uvedené v § 128 ods. 4 ministerstvo.
§ 140 Platenie poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu
(1) Poistné, prirážka a príspevok do garančného fondu sa platí za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Ak poistencovi trvalo poistenie len časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len za túto časť.
(3) Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba
a) bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie a nebola jej poskytovaná podpora v nezamestnanosti28) alebo
b) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na vysokej škole a nebola nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona.
(4) Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane zmení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a povinne poistenej v nezamestnanosti samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po predložení dodatočného daňového priznania správcovi dane alebo po nadobudnutí právoplatnosti dodatočného platobného výmeru.
(5) Ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti a samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá nemá vymeriavací základ podľa § 136 ods. 9, 10 a 14 písm. e), zmení vymeriavací základ, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa zmena vymeriavacieho základu písomne oznámila Sociálnej poisťovni.
(6) Poistné, prirážka a príspevok do garančného fondu sa platí
a) bezhotovostným prevodom,
b) poštovou poukážkou alebo
c) v hotovosti v Sociálnej poisťovni.
§ 141 Splatnosť poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu
(1) Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Poistné, prirážka a príspevok do garančného fondu, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné, prirážka a príspevok do garančného fondu sú splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné, prirážka a príspevok do garančného fondu sú splatné v prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí výplatného obdobia skončeného v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci.
(3) Ak platba poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu sa na účet Sociálnej poisťovne uskutočnila oneskorene, poistné, prirážka a príspevok do garančného fondu sa považujú za zaplatené včas, ak
a) pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu je uvedený posledný deň splatnosti podľa odsekov 1 alebo 2; to neplatí, ak sa platba uskutočnila oneskorene pre nedostatok finančných prostriedkov na účte osôb povinných platiť a odvádzať poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu,
b) pri platení poštovou poukážkou sa poistné, prirážka a príspevok do garančného fondu poukázalo v posledný deň splatnosti podľa odsekov 1 alebo 2.
(4) Ak platba poistného, prirážky alebo príspevku do garančného fondu sa na účet Sociálnej poisťovne poukázala v nesprávnej sume, Sociálna poisťovňa poukázanú sumu rozdelí pomerne podľa jednotlivých sadzieb.
§ 142 Predpísanie poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu
(1) Sociálna poisťovňa predpíše osobe povinnej odvádzať poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu, ak táto osoba neodviedla poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu vôbec alebo ak ich odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu v úhrne je nižšia ako 100 Sk, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.
(2) Ak zamestnávateľ nepredloží na výzvu Sociálnej poisťovne podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu, Sociálna poisťovňa môže predpísať poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov iného zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí rovnako.
§ 143 Vrátenie poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu
(1) Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu, ktoré boli zaplatené bez právneho dôvodu fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od
a) zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou,
b) doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu alebo jej právneho nástupcu.
(2) Právo vrátiť poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu sa premlčí do desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba uvedená v odseku 1 zúčtovaná na účet Sociálnej poisťovne.
(3) Poistné a prirážka, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné a prirážku alebo voči jej právnemu nástupcovi.
(4) Poistné na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na zápočet pohľadávky Národného úradu práce voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu alebo voči jej právnemu nástupcovi.
§ 144 Povolenie splátok dlžných súm poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu
(1) Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby povinnej odvádzať poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti.
(2) V rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných súm o úroky vo výške diskontnej úrokovej sadzby platnej ku dňu povolenia splátok.
(3) V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou pre jednotlivé splátky zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa alebo neplnenia odvodovej povinnosti, stáva sa splatná celá dlžná suma. Zaplatená suma poistného, prirážky, pokuty a penále uložených v základnom sociálnom poistení sa použije na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne. Zaplatená suma na poistnom na poistenie v nezamestnanosti, príspevku do garančného fondu, pokuty a penále uložených v súvislosti s poistným na poistenie v nezamestnanosti a príspevkom do garančného fondu sa použije na zápočet pohľadávky Národného úradu práce.
(4) Na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije.
§ 145 Premlčanie poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu
(1) Právo predpísať poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Právo predpísať poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť uvedená v § 220 ods. 3 a § 223 ods. 1 písm. b).
(3) Právo vymáhať poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné, prirážka a príspevok do garančného fondu predpísali.
DRUHY DIEL
Pohľadávky § 146
(1) Pohľadávky na poistnom, na prirážke, na pokutách a na penále vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov73) na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
(2) Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
§ 147 Postúpenie pohľadávky
(1) Pohľadávku na poistnom, na prirážke, na pokutách a na penále, okrem pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie za rok 1993 vrátane penále podľa osobitného predpisu, 74) (ďalej len "pohľadávka") môže Sociálna poisťovňa za podmienok ustanovených týmto zákonom postúpiť tretej osobe.
(2) Pohľadávka je len predpísaná neuhradená pohľadávka alebo jej neuhradená časť,
a) ak proti rozhodnutiu, ktorým bola predpísaná, nemožno z dôvodu uplynutia času uplatniť ustanovenia o opravných prostriedkoch a
b) ktorej vymáhanie bolo v období najmenej troch rokov neúspešné.
(3) Sociálna poisťovňa nemôže postúpiť pohľadávku, ak povolila jej zaplatenie v splátkach; to neplatí, ak sa pohľadávka stala splatnou podľa § 144 ods. 3.
(4) O postúpení pohľadávky, vrátane práv zo zabezpečenia pohľadávky, uzatvára Sociálna poisťovňa s treťou osobou písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej len "zmluva") za odplatu. Suma odplaty nemôže byť nižšia, ako je suma dlžného poistného a prirážky.
(5) Sociálna poisťovňa môže uzatvoriť zmluvu s treťou osobou, len ak táto osoba má voči Sociálnej poisťovni vyrovnané všetky záväzky podľa tohto zákona.
73) Zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
74) Čl. I § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
(6) Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie pohľadávky osobe povinnej odvádzať poistné. Súhlas tejto osoby s postúpením pohľadávky sa nevyžaduje.
(7) Námietky proti pohľadávke, ktoré mohla osoba povinná odvádzať poistné uplatniť v čase postúpenia, zostávajú tejto osobe zachované aj po postúpení pohľadávky.
(8) Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu uzatvorením zmluvy a uhradením odplaty za postúpenú pohľadávku na účet Sociálnej poisťovne.
(9) Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu táto pohľadávka prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne a súčasne zaniká
a) povinnosť osoby povinnej odvádzať poistné splniť záväzok voči Sociálnej poisťovni v rozsahu postúpenej pohľadávky,
b) oprávnenie Sociálnej poisťovne nakladať s postúpenou pohľadávkou.
(10) Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu vzniká
a) povinnosť osoby povinnej odvádzať poistné splniť záväzok voči tretej osobe v rozsahu postúpenej pohľadávky,
b) právo tretej osoby vyžadovať peňažné plnenie od osoby povinnej odvádzať poistné v rozsahu postúpenej pohľadávky,
c) právo tretej osoby vymáhať postúpenú pohľadávku.
(11) Na postúpenie pohľadávky podľa tohto zákona sa osobitný predpis75) nepoužije.
(12) Podľa tohto zákona sa odplata za postúpenie pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie považuje za príjem Sociálnej poisťovne z poistného na nemocenské poistenie, odplata za postúpenie pohľadávky na poistnom na dôchodkové poistenie za príjem z poistného na dôchodkové poistenie a odplata za postúpenie pohľadávky na poistnom na úrazové poistenie za príjem z poistného na úrazové poistenie; odplata za postúpenie pohľadávky na pokute a na penále sa považuje za príjem z pokuty a z penále.
(13) Na postúpenie pohľadávky na poistnom na poistenie v nezamestnanosti, na príspevku do garančného fondu, na pokute a na penále platia odseky 1 až 12 primerane. Návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky na poistnom na poistenie v nezamestnanosti a na príspevku do garančného fondu schvaľuje Predstavenstvo Národného úradu práce.
75) § 524 až 530 zákona č. 40/1964 Zb.
(14) Ustanovenia odsekov 1 až 13 o postúpení pohľadávky sa použijú, ak osobitný predpis76) neustanovuje inak.
§ 148 Odpísanie pohľadávky
(1) Sociálna poisťovňa môže pohľadávku odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymáhateľná. Za nevymáhateľnú pohľadávku sa podľa tohto zákona považuje pohľadávka, ktorú nemožno postúpiť podľa § 147 a
a) ak je pravdepodobné, že by náklady na jej vymáhanie presiahli výťažok z vymáhania,
b) ak je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery osoby povinnej odvádzať poistné by vymáhanie neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,
c) pre ktorú sa najmenej v období troch rokov bezvýsledne vedie výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu73) alebo
d) ktorej vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie by neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,
e) ktorá nemohla byť uspokojená ani vymáhaním na dedičoch dlžníka.
(2) O odpísaní pohľadávky podľa odseku 1 vydá Sociálna poisťovňa rozhodnutie, ktoré sa osobe povinnej odvádzať poistné nedoručuje a je právoplatné odo dňa jeho vydania.
(3) Ak osoba povinná odvádzať poistné uhradí pohľadávku, ktorú Sociálna poisťovňa odpísala, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu a osoba povinná platiť poistné nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy.
(4) Na odpísanie pohľadávky na poistnom na poistenie v nezamestnanosti, na príspevku do garančného fondu, na pokute a na penále platia odseky 1 až 4 rovnako. Sociálna poisťovňa môže odpísať pohľadávku Národného úradu práce len s jeho písomným súhlasom.
(5) Ustanovenia odsekov 1 až 5 o odpísaní pohľadávky sa použijú, ak osobitný predpis76) neustanovuje inak.
76) Zákon č... /2002 Z. z. o osobitných spôsoboch vyrovnania a nakladania s niektorými pohľadávkami štátu a vybraných verejnoprávnych inštitúcií.
tretí diel
§ 149
Uplatňovanie pohľadávok na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania
(1) Ak je na osobu povinnú odvádzať poistné vyhlásený konkurz alebo ak je tejto osobe povolené vyrovnanie podľa osobitného predpisu, 77) na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania sa za pohľadávky na poistnom považujú nezaplatené sumy tohto poistného vrátane pokuty a penále uložených Sociálnou poisťovňou podľa tohto zákona.
(2) Pokuty a penále uložené Sociálnou poisťovňou, ktoré sa vzťahujú na skutočnosti, ktoré nastali pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, alebo na pohľadávky na poistnom, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania a ktoré do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania neboli predpísané ani uložené, sa považujú za pohľadávky na poistnom podľa odseku 1 iba do polovice najvyššej sumy pokuty alebo penále, ktoré Sociálna poisťovňa mohla uložiť alebo predpísať do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania,
(3) Za záväzky z poistného sa na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania považujú sumy tohto poistného vrátane pokuty a penále uložených Sociálnou poisťovňou, na ktorých vrátenie má osoba povinná odvádzať poistné podľa tohto zákona právny nárok, a to aj keď si tento nárok neuplatnila.
(4) Za pohľadávky na poistnom, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, sa na účely týchto konaní považujú pohľadávky na poistnom, na pokute a na penále uložených Sociálnou poisťovňou vzťahujúce sa na kalendárne mesiace, ktoré sa končia pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, ako aj ich časť vzťahujúca sa na kalendárny mesiac, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie, a to v pomernej sume pripadajúcej na dni od začiatku tohto kalendárneho mesiaca do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania.
(5) Ostatné pohľadávky na poistnom sa považujú za pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania. 78)
(6) Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania Sociálna poisťovňa prihlási pohľadávky na poistnom vrátane pokuty a penále uložených Sociálnou poisťovňou spôsobom a v lehotách ustanovených osobitným predpisom. 79)
77) Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
78) § 31 ods. 3 a § 54 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/1991 Zb. v znení zákona č. 238/2000 Z. z.
79) § 20, § 31 ods. 5 a § 56 zákona č. 328/1991 Zb. v znení zákona č. 238/2000 Z. z.
(7) Sociálna poisťovňa vo vyrovnacom konaní môže uplatňovať pohľadávky na poistnom, na pokute a na penále, ktoré vznikli pred povolením vyrovnania.
(8) V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nevznikajú ani neprirastajú pokuty a penále a Sociálna poisťovňa ich nemôže ukladať ani predpisovať. Od povolenia vyrovnania nevznikajú ani neprirastajú pokuty a penále vzťahujúce sa na pohľadávky na poistnom, ktoré sa považujú za pohľadávky na poistnom vzniknuté pred povolením vyrovnania, ani pokuty a penále vzťahujúce sa na skutočnosti, ktoré nastali pred povolením vyrovnania. Sociálna poisťovňa takéto pokuty a penále nemôže ukladať ani predpisovať.
(9) Právoplatnosťou uznesenia o potvrdení vyrovnania a včasným a úplným splnením dlžníkových povinností, ktoré bol povinný plniť podľa vyrovnacieho plánu, dlžníkovi zaniká jeho povinnosť plniť pohľadávky na poistnom alebo ich časti, ktoré osoba povinná odvádzať poistné na základe schváleného vyrovnacieho plánu nemusí plniť. Súčasne nie je povinný plniť
a) všetky pohľadávky na poistnom alebo ich časti, ktoré sa na účely vyrovnania považujú za pohľadávky na poistnom vzniknuté pred povolením vyrovnania, a ktoré nemožno vo vyrovnaní uspokojiť, a
b) pokuty a penále alebo tie ich časti, ktoré sa na účely vyrovnacieho konania nepovažovali za pohľadávky na poistnom podľa odsekov 1 a 2, ak sa tieto pokuty a penále vzťahujú na pohľadávky na poistnom, ktoré sa na účely vyrovnania považujú za pohľadávky na poistnom vzniknuté pred povolením vyrovnania.
(10) Pohľadávky, pokuty a penále alebo ich časti (odsek 9) nemožno po skončení vyrovnania dodatočne uložiť alebo predpísať.
(11) Ostatné účinky vyhlásenia konkurzu a vyrovnania upravuje osobitný predpis. 73)
(12) Na uplatňovanie pohľadávok na poistnom na poistenie v nezamestnanosti, na príspevku do garančného fondu, na pokuty a na penále na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania platia odseky 1 až 11 rovnako.
TRETIA HLAVA
Lekárska posudková činnosť pri výkone základného sociálneho poistenia
§ 150
(1)Lekárska posudková činnosť pri výkone základného sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť
a) nemocenského poistenia,
b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.
(2) Lekárska posudková činnosť na účely nemocenského poistenia so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie zahŕňa kontrolu:
a) posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,
b) dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca.
(3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie
a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa.
(4) Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa:
a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti,
b) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu,
c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
d) posudzovanie schopnosti poškodeného na jeho opätovné zaradenie do pracovného procesu na účely poskytovania pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie,
e) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením.
(5) Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár základného sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár základného sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
(6) Posudkový lekár posudzuje na účely základného sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného
a) v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky,
b) na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
(7) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom80) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne.
§ 151 Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu
(1) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu zahŕňa kontrolu:
a) odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,
b) diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti,
c) potreby ošetrovania alebo starostlivosti na účely ošétrovného,
d) potreby preradenia na inú prácu na účely vyrovnávacej dávky.
(2) Kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu vykonáva posudkový lekár.
(3) Na vykonanie kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúci lekár je povinný najmä:
a) predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) predložiť výpis zo zdravotnej dokumentácie posudzovanej osoby,
c) umožniť vykonanie kontroly v termíne určenom posudkovým lekárom,
d) zabezpečiť účasť posudzovanej osoby na kontrole, ak posudkový lekár neurčí inak,
e) doplniť vyšetrenia a zabezpečiť ústavné liečenie posudzovanej osoby, ak o to písomne požiada posudkový lekár, a ak tomu nebránia závažné dôvody,
f) prerokovať trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti posudzovanej osoby, ak trvá dlhšie ako 21 dní.
(4) Posudzované osoby podľa odseku 3 sú:
a) poistenec uznaný za dočasne práceneschopného,
b) poistenec, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie,
c) fyzická osoba, ktorá vyžaduje ošetrovanie alebo starostlivosť poistenca,
d) zamestnankyňa preradená na inú prácu na účely vyrovnávacej dávky.
80) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
(5) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva na pracovisku ošetrujúceho lekára. V odôvodnených prípadoch sa môže vykonať na inom mieste určenom dohodou medzi posudkovým lekárom a ošetrujúcim lekárom.
(6) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva v lehotách určených posudkovým lekárom; ak ide o dočasnú pracovnú neschopnosť posudzovanej osoby, vykonáva sa najmenej raz za štyri týždne trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.
§ 152 Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca
(1) Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci lekár, kontroluje a organizuje posudkový lekár s určeným zamestnancom Sociálnej poisťovne.
(2) Posudkový lekár a určený zamestnanec podľa odseku 1 sú povinní najmä:
a) v súčinnosti s ošetrujúcim lekárom vykonávať výber dočasne práceneschopných poistencov, u ktorých sa má uskutočniť kontrola so zreteľom na diagnostické a terapeutické postupy, choroby a úrazy, na dĺžku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a iné závažné skutočnosti,
b) informovať dočasne práceneschopného poistenca o jeho právach a povinnostiach v súvislosti s nemocenskými dávkami, s uznaním dočasnej pracovnej neschopnosti,
c) uviesť na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy a kde vykonali kontrolu a údaje potvrdiť svojím podpisom,
d) oznámiť dočasne práceneschopnému poistencovi nemožnosť vykonania kontroly, z dôvodu jeho neprítomnosti, na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou,
e) oznámiť ošetrujúcemu lekárovi porušenie liečebného režimu,
f) preukázať dočasne práceneschopnému poistencovi oprávnenie na vykonanie kontroly.
(3) Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca sa môže vykonať na podnet:
a) posudkového lekára,
b) ošetrujúceho lekára,
c) zamestnávateľa,
d) inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
(4) Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca sa vykonáva v byte dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne práceneschopný poistenec zdržuje.
§ 153 Zdravotné výkony na účely základného sociálneho poistenia
Zdravotné výkony na účely základného sociálneho poistenia sú:
a) vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) vystavenie preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti,
c) vystavenie potvrdenia o potrebe ošetrovania alebo starostlivosti,
d) vystavenie potvrdenia o potrebe preradenia na inú prácu,
e) vystavenie potvrdenia o očakávanom dni pôrodu,
f) vystavenie bodového ohodnotenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
g) vystavenie nálezu o zdravotnom stave na písomné vyžiadanie posudkového lekára,
h) zdravotná starostlivosť poskytnutá na písomné vyžiadanie posudkového lekára,
i) vystavenie tlačiva "Hlásenie o úraze" a tlačiva "Hlásenie choroby z povolania".
ŠTVRTÁ HLAVA
Hospodárenie Sociálnej poisťovne § 154
(1) Sociálna poisťovňa hospodári s finančnými prostriedkami, s vlastným majetkom a s majetkom, ktorý nadobudla svojou činnosťou. Sociálna poisťovňa môže mať v správe majetok štátu. Majetok štátu spravuje podľa osobitného predpisu. 81)
(2) Vlastný majetok Sociálnej poisťovne tvoria hnuteľné veci, nehnuteľné veci, pohľadávky, okrem pohľadávky na poistnom, na pokute, na penále, na prirážke a finančné prostriedky správneho fondu vrátane úrokov z nich plynúcich.
81) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
(3) Majetkom Sociálnej poisťovne nie sú finančné prostriedky základného fondu nemocenského poistenia, základného fondu dôchodkového poistenia, základného fondu úrazového poistenia, rezervného fondu nemocenského poistenia, rezervného fondu dôchodkového poistenia a rezervného fondu úrazového poistenia vrátane úrokov z nich plynúcich a pohľadávky na poistnom vrátane pokút a penále.
(4) V prípade platobnej neschopnosti Sociálnej poisťovne štát poskytuje Sociálnej poisťovni návratnú finančnú výpomoc.
(5) Výber, kontrolu a vymáhanie poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu vykonáva Sociálna poisťovňa za odplatu. Výška odplaty a spôsob jej úhrady sa určí zmluvou medzi Sociálnou poisťovňou a Národným úradom práce.
§ 155 Rozpočet Sociálnej poisťovne
Sociálna poisťovňa zostavuje rozpočet Sociálnej poisťovne v členení na
a) 1. základný fond nemocenského poistenia, 2. rezervný fond nemocenského poistenia,
b) 1. základný fond dôchodkového poistenia, 2. rezervný fond dôchodkového poistenia
c) 1. základný fond úrazového poistenia, 2. rezervný fond úrazového poistenia,
d) správny fond.
§ 156 Príjmy Sociálnej poisťovne a príjmy Národného úradu práce
(1) Príjmy Sociálnej poisťovne sú
a) poistné,
b) poistné prevedené Úradom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, 53'
c) prirážka,
d) pokuta a penále,
e) odplata za postúpenú pohľadávku na poistnom, prirážke a sankciách,
f) úrok z vkladov v banke alebo pobočke zahraničnej banky znížený o osobitnú sadzbu dane
(ďalej len "úrok"),
g) odplata za výber, kontrolu a vymáhanie poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu,
h) dar,
i) ostatné príjmy.
(2) Poistné na poistenie v nezamestnanosti, príspevok do garančného fondu, pokuta a penále uložené v súvislosti s poistným na poistenie v nezamestnanosti a príspevkom do garančného fondu a odplata za postúpenú pohľadávku na tomto poistnom a na tomto príspevku, na pokutách a na penále znížená o odplatu za výber, kontrolu a vymáhanie poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu sú príjmami Národného úradu práce.
(3) Sociálna poisťovňa je povinná poistné na poistenie v nezamestnanosti, príspevok do garančného fondu, pokutu a penále uložené v súvislosti s týmto poistným a s týmto príspevkom a odplatu za postúpenú pohľadávku na poistnom na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, na pokute a na penále po znížení o odplatu uvedenú v § 154 ods. 5 previesť na účet Národného úradu práce do piatich dní odo dňa ich pripísania na účet Sociálnej poisťovne. Podrobnosti prevodu finančných prostriedkov na účet Národného úradu práce určí dohoda medzi Sociálnou poisťovňou a Národným úradom práce.
§ 157 Výdavky Sociálnej poisťovne
Výdavky Sociálnej poisťovne sú výdavky
a) na dávky základného sociálneho poistenia,
b) poistné prevedené Úradu sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia Sociálnou poisťovňou podľa osobitného predpisu, 53)
c) súvisiace s vykonávaním základného sociálneho poistenia,
d) súvisiace s výberom, kontrolou a vymáhaním poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu.
§ 158 Základný fond nemocenského poistenia
(1) Základný fond nemocenského poistenia je určený na výplatu nemocenských dávok.
(2) Základný fond nemocenského poistenia sa tvorí
a) z poistného na nemocenské poistenie,
b) z pokuty a penále,
c) z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na pokute a na penále,
d) z úrokov,
e) z darov, ak spôsob využitia nie je určený darcom inak,
f) zo zostatku správneho fondu,
g) z ostatných príjmov.
§ 159 Rezervný fond nemocenského poistenia
(1) Rezervný fond nemocenského poistenia je určený na nemocenské dávky, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v základnom fonde nemocenského poistenia.
(2) Rezervný fond nemocenského poistenia sa tvorí
a) vo výške najviac 0, 5 % z platieb poistného na nemocenské poistenie,
b) zo zostatku rezervného fondu nemocenského poistenia za predchádzajúci kalendárny rok,
c) z 1/3 pokút uložených orgánom dozoru štátu.
(3) Suma finančných prostriedkov rezervného fondu nemocenského poistenia nemôže v kalendárnom roku presiahnuť dvojnásobok mesačných rozpočtovaných výdavkov základného fondu nemocenského poistenia na príslušný kalendárny rok. Finančné prostriedky presahujúce túto sumu sú príjmom základného fondu nemocenského poistenia.
(4) Finančné prostriedky rezervného fondu nemocenského poistenia sa nemôžu použiť na úhradu výdavkov súvisiacich s činnosťou Sociálnej poisťovne.
§ 160 Základný fond dôchodkového poistenia
(1) Základný fond dôchodkového poistenia je určený na výplatu dôchodkových dávok.
(2) Základný fond dôchodkového poistenia sa tvorí
a) z poistného na dôchodkové poistenie,
b) z poistného prevedeného Úradom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, 53)
c) z pokuty a penále,
d) z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na dôchodkové poistenie, na pokute a na penále,
e) z úrokov,
f) z darov, ak spôsob využitia nie je určený darcom inak,
g) zo zostatku správneho fondu, h) z ostatných príjmov.
§ 161 Rezervný fond dôchodkového poistenia
(1) Rezervný fond dôchodkového poistenia je určený na dôchodkové dávky, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v základnom fonde dôchodkového poistenia.
(2) Rezervný fond dôchodkového poistenia sa tvorí
d) vo výške najviac 0, 5 % z platieb poistného na dôchodkové poistenie,
e) zo zostatku rezervného fondu dôchodkového poistenia za predchádzajúci kalendárny rok,
f) z 1/3 pokút uložených orgánom dozoru štátu.
(3) Suma finančných prostriedkov rezervného fondu dôchodkového poistenia nemôže v kalendárnom roku presiahnuť dvojnásobok mesačných rozpočtovaných výdavkov základného fondu dôchodkového poistenia na príslušný kalendárny rok. Finančné prostriedky presahujúce túto sumu sú príjmom základného fondu dôchodkového poistenia.
(4) Finančné prostriedky rezervného fondu dôchodkového poistenia sa nemôžu použiť na úhradu výdavkov súvisiacich s činnosťou Sociálnej poisťovne.
§ 162 Základný fond úrazového poistenia
(1) Základný fond úrazového poistenia je určený na výplatu úrazových dávok.
(2) Základný fond úrazového poistenia sa tvorí
a) z poistného na úrazové poistenie a prirážky,
b) z pokuty a penále,
c) z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na úrazové poistenie, na prirážke, na pokute a na penále,
d) z úrokov,
e) z darov, ak spôsob využitia nie je určený darcom inak,
f) zo zostatku správneho fondu,
g) z ostatných príjmov.
§ 163 Rezervný fond úrazového poistenia
(1) Rezervný fond úrazového poistenia je určený na úrazové dávky, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v základnom fonde úrazového poistenia.
(2) Rezervný fond úrazového poistenia sa tvorí
g) vo výške najviac 0, 5 % z platieb poistného na úrazové poistenie,
h) zo zostatku rezervného fondu úrazového poistenia za predchádzajúci kalendárny rok,
i) z 1/3 pokút uložených orgánom dozoru štátu.
(3) Suma finančných prostriedkov rezervného fondu úrazového poistenia nemôže v kalendárnom roku presiahnuť dvojnásobok mesačných rozpočtovaných výdavkov základného fondu úrazového poistenia na príslušný kalendárny rok. Finančné prostriedky presahujúce túto sumu sú príjmom základného fondu úrazového poistenia.
(4) Finančné prostriedky rezervného fondu úrazového poistenia sa nemôžu použiť na úhradu výdavkov súvisiacich s činnosťou Sociálnej poisťovne.
§ 164 Správny fond
(1) Správny fond je určený na krytie výdavkov súvisiacich s činnosťou orgánov Sociálnej poisťovne pri vykonávaní základného sociálneho poistenia. Pri nakladaní s finančnými prostriedkami správneho fondu Sociálna poisťovňa je povinná zabezpečiť ich hospodárne a efektívne použitie.
(2) Správny fond sa tvorí
a) najviac vo výške 3, 5 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na úrazové poistenie a z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové poistenie a na poistnom na úrazové poistenie,
b) z príjmov, ktoré plynú z majetku Sociálnej poisťovne,
c) z úrokov na účte správneho fondu,
d) z poriadkových pokút podľa § 198.
(3) Príjmom správneho fondu je aj odplata za výber, kontrolu a vymáhanie poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu.
(4) Finančné prostriedky správneho fondu možno investovať so súhlasom správnej rady.
(5) Zostatok správneho fondu nevyčerpaný k 31. decembru príslušného kalendárneho roka sa prevedie do 30. apríla nasledujúceho kalendárneho roka do základného fondu nemocenského poistenia, základného fondu dôchodkového poistenia a základného fondu úrazového poistenia v pomere určenom percentuálnou sadzbou poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na úrazové poistenie.
(6) Zo správneho fondu sa uhrádzajú
a) náklady spojené s výplatou dávok základného sociálneho poistenia okrem nákladov na zriadenie a vedenie účtu poberateľa dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,
b) zdravotné výkony na účely základného sociálneho poistenia ustanovené v § 153,
c) trovy konania ustanovené v § 199.
§ 165 Účtovníctvo
Sociálna poisťovňa vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu. 82)
Informačný systém § 166
82) Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
(1) Sociálna poisťovňa vytvára a používa na výkon základného sociálneho poistenia a svojej činnosti vlastný informačný systém. Používanie údajov informačného systému je výhradným právom Sociálnej poisťovne.
(2) Sociálna poisťovňa môže poskytovať údaje zo svojho informačného systému len so súhlasom osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Orgánom štátnej správy, súdom a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom sa poskytujú údaje z informačného systému bezplatne.
(4) Sociálna poisťovňa poskytuje potrebné štatistické údaje štatistickému úradu podľa osobitného predpisu. 83)
(5) Sociálna poisťovňa môže zverejniť štatistické údaje o výkone základného sociálneho poistenia, a to tak, aby osoby povinné odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na úrazové poistenie a poberatelia dávok základného sociálneho poistenia nemohli byť identifikované.
(6) Na ochranu údajov informačného systému Sociálna poisťovňa je povinná vytvárať technické a organizačné podmienky.
(7) Sociálna poisťovňa zverejňuje správu o činnosti Sociálnej poisťovne a výročnú správu Sociálnej poisťovne za príslušný kalendárny rok po jej schválení v národnej rade.
(8) Na spracovanie údajov vrátane osobitných kategórií údajov84) sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Dotknutou osobou je každá fyzická osoba, o ktorej sa vedú údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.
(9) Sociálna poisťovňa určí vnútorným predpisom čas, ktorého uplynutím je splnený účel spracúvania údajov v informačnom systéme.
(10) Sociálna poisťovňa informácie o platiteľoch poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu poskytuje len Národnému úradu práce a iným subjektom len ak to ustanovuje osobitný predpis.
§ 167
(1) Sociálna poisťovňa zverejňuje zoznam osôb, voči ktorým eviduje pohľadávky. Sumu pohľadávky, ktorá je dôvodom na zaradenie do zoznamu týchto osôb, určí správna rada. Sumu pohľadávky na poistnom na poistenie v nezamestnanosti, na príspevku do garančného fondu a na pokute a na penále uložených v súvislosti s uvedenými príspevkami, ktorá je dôvodom na zaradenie do zoznamu osôb, voči ktorým eviduje pohľadávky, určí správna rada po dohode s predstavenstvom Národného úradu práce.
83) Napríklad zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.
84) § 8 zákona č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.
(2) Zoznam osôb uvedených v odseku 1 obsahuje
a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jéj trvalý pobyt alebo sídlo prevádzkarne,
b) obchodné meno právnickej osoby a jej sídlo.
TRETIA ČASŤ
Konanie v základnom sociálnom poistení a v poistení v nezamestnanosti
§ 168
(1)V konaní vo veciach základného sociálneho poistenia a poistenia v nezamestnanosti podľa tohto zákona rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov základného sociálneho poistenia a poistenia v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa.
(2) Konanie vo veciach podľa odseku 1 je
a) konanie v dávkových veciach základného sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"),
b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie").
(3) Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach.
(4) Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku základného sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, o prirážke, o zľave, o pokute, o penále, o povolení splátok dlžných súm poistného, prirážky, pokuty, penále, o odpustení povinnosti zaplatiť penále alebo o znížení penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.
(5) Predmetom nedávkového konania je aj rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku poistenia v nezamestnanosti v sporných prípadoch, o poistnom na poistenie v nezamestnanosti a o príspevku do garančného fondu v sporných prípadoch, o pokute, o penále uložených v súvislosti s poistením v nezamestnanosti, o povolení splátok dlžných súm poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu a o odpustení alebo o znížení penále uloženého v súvislosti s poistením v nezamestnanosti.
Účastníci konania § 169
(1) Účastník konania vo veciach základného sociálneho poistenia a vo veciach poistenia v nezamestnanosti upravených týmto zákonom je právnická osoba alebo fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať alebo ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté (ďalej len "účastník konania").
(2) Účastník konania spolupracuje s výkonnými orgánmi Sociálnej poisťovne počas celého konania.
(3) Všetci účastníci konania majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti.
§ 170
Účastník konania môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Zastupovanie § 171
(1) Účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca.
(2) Vecne príslušný výkonný orgán Sociálnej poisťovne ustanoví účastníkovi konania opatrovníka, ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv, ak nemá zákonného zástupcu, ak nie je známy pobyt účastníka konania alebo ak sa nepodarilo účastníkovi konania doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine.
(3) Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka sa môže odvolať účastník konania a ten, kto bol ustanovený za opatrovníka.
§ 172
(1) Účastník konania, jeho zákonný zástupca a opatrovník môžu byť zastúpení advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.
(2) Právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo prostredníctvom svojho zástupcu.
(3) Splnomocnenie na zastupovanie sa preukazuje písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice.
§ 173 Príslušnosť
Na konanie vo veciach základného sociálneho poistenia a vo veciach poistenia v nezamestnanosti upravených týmto zákonom sú vecne príslušné výkonné orgány Sociálnej poisťovne.
§ 174 Vecná príslušnosť pobočky
(1) Pobočka a) rozhoduje v prvom stupni
1. o vzniku, prerušení a zániku základného sociálneho poistenia v sporných prípadoch,
2. o vzniku, prerušení a zániku poistenia v nezamestnanosti v sporných prípadoch,
3. o nemocenských dávkach,
4. o úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty,
5. o povinnosti poberateľa nemocenskej dávky a úrazovej dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty vrátiť dávku alebo jej časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume ako patrili,
6. o povinnosti zamestnávateľa nahradiť neprávom vyplatené sumy na nemocenských dávkach a na úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty,
7. o poistnom,
8. o poistnom na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu,
9. o prirážke a o zľave,
10. o uložení pokuty a penále,
11. o povolení splátok dlžných súm poistného, prirážky, príspevku do garančného fondu, pokuty a penále,
12. o odpustení povinnosti zaplatiť penále alebo znížiť penále,
13. o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy,
14. o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu. 85)
b) vykonáva lekársku posudkovú činnosť,
c) spisuje žiadosť o priznanie dávky okrem nemocenských dávok a úrazového príplatku,
d) vypláca nemocenské dávky a úrazové dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty,
e) vyberá a vymáha poistné, prirážku, pokuty a penále,
f) uplatňuje právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania,
g) vyberá a vymáha poistné na poistenie v nezamestnanosti, príspevok do garančného fondu, pokuty a penále uložené v súvislosti s poistením v nezamestnanosti,
h) vykonáva kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť.
(2) Pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti.
§ 175 Vecná príslušnosť ústredia
(1) Ústredie rozhoduje v prvom stupni
a) o dôchodkových dávkach, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente,
b) o povinnosti poberateľa dávky vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť alebo úrazovú rentu alebo pozostalostnú úrazovú rentu alebo ich časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume ako patrili,
c) o povinnosti zamestnávateľa nahradiť neprávom vyplatené sumy na dávkach uvedených v písmene a).
(2) Ústredie rozhoduje v druhom stupni vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhodovala pobočka.
(3) Ústredie
a) riadi a kontroluje činnosť pobočiek,
b) hospodári s finančnými prostriedkami, s majetkom, ktorý Sociálna poisťovňa nadobudla svojou činnosťou a spravuje majetok štátu podľa osobitného predpisu, 81)
85) § 37 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
c) vypláca dôchodkové dávky, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu,
d) vymáha naviac vyplatené sumy na dôchodkových dávkach, úrazovej rente a pozostalostnej úrazovej rente,
e) spisuje žiadosť o priznanie dôchodkovej dávky podľa § 180 ods. 10 písm. a),
f) vykonáva lekársku posudkovú činnosť,
g) plní administratívno-technické úlohy spojené s činnosťou samosprávnych orgánov,
h) vykonáva kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť.
(4) Ústredie vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti.
§ 176 Miestna príslušnosť
(1) Miestna príslušnosť pobočky v konaní vo veciach základného sociálneho poistenia a vo veciach výberu, kontroly a vymáhania poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu sa určuje
a) miestom sídla útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd,
b) sídlom zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba alebo ak sídlo útvaru, ktorý vedie evidenciu miezd, je mimo územia Slovenskej republiky,
c) miestom trvalého pobytu poistenca v ostatných prípadoch, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Miestna príslušnosť pobočky na účely kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca a kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu sa určuje miestom výkonu práce ošetrujúceho lekára oprávneného na posudzovanie spôsobilosti na prácu. Ak sa dočasne práceneschopný poistenec zdržiava mimo miesta výkonu práce ošetrujúceho lekára, miestne príslušná je pobočka, v ktorej obvode sa dočasne práceneschopný poistenec zdržiava.
(3) Ak je miestne príslušných niekoľko pobočiek, uskutočňuje konanie pobočka, ktorá konanie začala prvá, ak sa pobočky nedohodli inak.
(4) Ak je miestne príslušných niekoľko pobočiek, a ak každá z nich odmieta uskutočniť konanie, ústredie určí, ktorá z nich konanie uskutoční.
(5) Na žiadosť účastníka konania alebo s jeho súhlasom môže miestne príslušná pobočka podľa odseku 1 písm. c) postúpiť vec na vybavenie inej pobočke, ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania a pobočka, ktorej sa má vec postúpiť.
Vylúčenie zamestnancov výkonného orgánu Sociálnej poisťovne
§ 177
(1) Zamestnanec výkonného orgánu Sociálnej poisťovne je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho vzťah k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
(2) Z prejednávania a rozhodovania pred výkonnými orgánmi Sociálnej poisťovne je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec výkonného orgánu Sociálnej poisťovne iného stupňa.
§ 178
(1) Účastník konania oznámi výkonnému orgánu Sociálnej poisťovne skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca výkonného orgánu Sociálnej poisťovne, len čo sa o nich dozvie.
(2) Len čo sa zamestnanec výkonného orgánu Sociálnej poisťovne dozvie o skutočnostiach, ktoré odôvodňujú jeho vylúčenie, oznámi to bez meškania svojmu najbližšiemu nadriadenému vedúcemu.
(3) Zamestnanec výkonného orgánu Sociálnej poisťovne, u ktorého sú dôvody na jeho vylúčenie, urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
§ 179
(1) O tom, či je zamestnanec výkonného orgánu Sociálnej poisťovne z konania vylúčený rozhoduje,
a) ak ide o konanie patriace do pôsobnosti pobočky Sociálnej poisťovne, riaditeľ pobočky a
b) ak ide o konanie patriace do pôsobnosti ústredia Sociálnej poisťovne, generálny riaditeľ.
(2) Ak riaditeľ pobočky alebo generálny riaditeľ rozhodol, že zamestnanec výkonného orgánu Sociálnej poisťovne je vylúčený, urobí opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.
(3) Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca výkonného orgánu Sociálnej poisťovne z konania nemožno podať odvolanie.
Začatie konania § 180
(1) Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.
(2) Dávkové konanie o poskytnutie pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie sa začína na základe písomnej žiadosti poškodeného. Dávkové konania o priznanie rehabilitačného a rekvalifikačného sa začína na základe rozhodnutia výkonného orgánu Sociálnej poisťovne o poskytnutí pracovnej rehabilitácie alebo o poskytnutí rekvalifikácie.
(3) Ak sa začalo dávkové konanie o priznanie invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku a počas konania sa zistí, že poistenec je čiastočne invalidný alebo invalidný, rozhodne sa po predchádzajúcom súhlase žiadateľa bez novej žiadosti aj o čiastočnom invalidnom dôchodku alebo o invalidnom dôchodku.
(4) Dávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 alebo z podnetu výkonného orgánu Sociálnej poisťovne.
(5) Za fyzickú osobu, ktorá zo zdravotných dôvodov nie je schopná sama podať žiadosť o dávku, môže s jej súhlasom a na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave tejto fyzickej osoby podať písomnú žiadosť iná fyzická osoba, ak je spôsobilá na právne úkony.
(6) Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.
(7) Sociálna poisťovňa je povinná spísať žiadosť o dávku aj vtedy, ak sa domnieva, že fyzická osoba nespĺňa podmienky ustanovené na vznik nároku na dávku a nároku na jej výplatu, alebo ak žiadosť nie je doložená potrebnými dokladmi.
(8) Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti sa považuje za žiadosť o nemocenské a úrazový príplatok, potvrdenie o potrebe ošetrovania osôb uvedených v § 42 sa považuje za žiadosť o ošetrovné, potvrdenie o potrebe prevedenia na inú prácu sa považuje za žiadosť o vyrovnávaciu dávku a potvrdenie o očakávanom dni pôrodu sa považuje za žiadosť o materské
(9) Žiadosť o začatie dávkového konania sa podáva v pobočke príslušnej podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorá si uplatňuje nárok na dávku a nárok na jej výplatu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(10) Žiadosť o začatie dávkového konania sa podáva
a) v ústredí, ak fyzická osoba, ktorá si uplatňuje nárok na dôchodkovú dávku, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu a nárok na jej výplatu, nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt,
b) v pobočke príslušnej podľa miesta prechodného pobytu, ak fyzická osoba, ktorá si uplatňuje nárok na dôchodkovú dávku a nárok na jej výplatu, sa prechodne zdržiava mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných dôvodov nie je schopná podať žiadosť v pobočke príslušnej podľa miesta trvalého pobytu.
(11) Fyzická osoba, ktorá je vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody, žiadosť o začatie dávkového konania podáva prostredníctvom ústavu zboru väzenskej a justičnej stráže v pobočke príslušnej podľa sídla tohto ústavu.
(12) Nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu výkonných orgánov Sociálnej poisťovne.
(13) Žiadosť o začatie nedávkového konania podáva
a) zamestnanec a zamestnávateľ v pobočke príslušnej podľa
1. miesta útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd alebo
2. sídla zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd je mimo územia Slovenskej republiky,
b) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba a dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu.
§ 181
(1) Za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnému výkonnému orgánu Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou.
(2) Za deň uplatnenia nároku na nemocenské dávky a úrazový príplatok a nároku na výplatu týchto dávok sa považuje deň, v ktorom bola žiadosť fyzickej osoby doručená miestne príslušnej pobočke.
(3) Za deň uplatnenia nároku na dôchodkové dávky a úrazové dávky s výnimkou rehabilitačného a rekvalifikačného a nároku na ich výplatu sa považuje deň, keď fyzická osoba prvýkrát požiadala príslušný výkonný orgán Sociálnej poisťovne o spísanie žiadosti o priznanie dávky.
(4) Konanie, ktoré sa začína na podnet výkonného orgánu Sociálnej poisťovne je začaté odo dňa, keď príslušný výkonný orgán Sociálnej poisťovne urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
§ 182 Podanie
(1) Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky alebo telefaxom, ak sa jeho predloženie nevyžaduje na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Podanie, ktoré bolo urobené telegraficky alebo telefaxom treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené sa neprihliada.
(2) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje a musí byť podpísané a označené dátumom podania.
(3) Ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti alebo nebolo predložené na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, výkonný orgán Sociálnej poisťovne pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne vyzve účastníka konania, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Súčasne upozorní účastníka konania na dôsledky neodstránenia nedostatkov pre ďalší priebeh konania.
(4) Na žiadosť účastníka konania výkonný orgán Sociálnej poisťovne potvrdí prijatie podania.
§ 183 Postúpenie
Ak výkonný orgán Sociálnej poisťovne nie je príslušný na rozhodnutie, je povinný podanie bez meškania postúpiť príslušnému výkonnému orgánu Sociálnej poisťovne a upovedomiť o tom účastníka konania.
§ 184 Ústne pojednávanie
(1) Výkonný orgán Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.
(2) Na ústne pojednávanie výkonný orgán Sociálnej poisťovne prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety.
(3) Ústne pojednávanie je neverejné.
§ 185 Zápisnica
(1) O ústnych podaniach, o dôležitých úkonoch a o dôležitých dôkazoch v konaní, príslušný výkonný orgán Sociálnej poisťovne vyhotovuje zápisnicu.
(2) Zo zápisnice musí byť zrejmé, kto, kde a kedy podanie uplatnil a kto, kde, kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré fyzické osoby a právnické osoby sa na konaní zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia boli prijaté.
(3) Zápisnicu podpisujú po prečítaní zástupcovia výkonného orgánu Sociálnej poisťovne, ktorí uskutočňujú konanie, a podľa povahy veci po oboznámení s obsahom zápisnice aj ostatní účastníci konania, ktorí sa na konaní zúčastnili. Zástupca výkonného orgánu Sociálnej poisťovne je povinný v zápisnici uviesť námietky, ktoré účastník konania vyjadril k obsahu zápisnice a dôvody, pre ktoré odmietol zápisnicu podpísať.
§ 186 Nazeranie do spisov
(1) Účastníci konania a ich zástupcovia majú právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy alebo fotokópie, okrem údajov o zdravotnom stave.
(2) Výkonný orgán Sociálnej poisťovne je povinný zabezpečiť, aby nazretím do spisu, jeho odpisom a fotokópiou nebola porušená zákonom uložená povinnosť mlčanlivosti ochrana osobných údajov. Výkonný orgán Sociálnej poisťovne je povinný o každom nazretí do spisu, vyhotovení odpisu a fotokópie spísať zápisnicu.
Lehoty § 187
(1) Ak je to potrebné, výkonný orgán Sociálnej poisťovne určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon.
(2) Do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Na počítanie lehôt platí § 32 rovnako.
(3) V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.
§ 188
(1) Výkonný orgán Sociálnej poisťovne zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada do 15 dní odo dňa, keď zanikla príčina zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Výkonný orgán Sociálnej poisťovne môže tejto žiadosti priznať odkladný účinok.
(2) Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak odo dňa, keď sa mal úkon urobiť, uplynul jeden rok.
(3) Proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty sa nemožno odvolať.
§ 189 Prerušenie konania
(1) Výkonný orgán Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania (§ 182 ods. 3).
(2) Výkonný orgán Sociálnej poisťovne môže prerušiť konania najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov navrhnú zhodne účastníci konania.
(3) Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.
(4) Výkonný orgán Sociálnej poisťovne v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.
(5) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
§ 190 Zastavenie konania
(1) Výkonný orgán Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak
a) účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich rozhodnuté a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania,
b) odpadol dôvod konania začatého z podnetu výkonného orgánu Sociálnej poisťovne alebo
c) prebieha v tej istej veci konanie na inom výkonnom orgáne Sociálnej poisťovne.
(2) Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, pokuty a penále, pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva.
(3) Konania sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa § 189 ods. 1 v lehote určenej výkonným orgánom Sociálnej poisťovne.
(4) Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej výkonným orgánom Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.
Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie
§ 191 Podklad rozhodnutia
(1) Výkonný orgán Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistil skutočný stav veci, za tým účelom obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenie účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe výkonnému orgánu Sociálnej poisťovne z činnosti Sociálnej poisťovne.
(3) Výkonný orgán Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
§ 192 Dokazovanie
(1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania, a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
(2) Ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej techniky, mikrografickej techniky a inej podobne techniky namiesto originálu listiny, podľa ktorého boli vyhotovené.
(3) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Výkonný orgán Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Výkonný orgán Sociálnej poisťovne je povinný vykonať aj iné dôkazy, ktoré neboli účastníkom konania navrhnuté, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
(4) Výkonný orgán Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
§ 193 Čestné vyhlásenie
(1) Výkonný orgán Sociálnej poisťovne môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania.
(2) Čestné vyhlásenie výkonný orgán Sociálnej poisťovne nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok.
(3) V čestnom vyhlásení je účastník konania povinný uviesť pravdivé údaje. Výkonný orgán Sociálnej poisťovne je povinný upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.
§ 194 Predbežné otázky
(1) Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je výkonný orgán Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaný; inak si výkonný orgán Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
(2) Výkonný orgán Sociálnej poisťovne si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt alebo o osobnom stave fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu.
Zabezpečenie priebehu konania a účelu konania
§ 195
(1) Výkonný orgán Sociálnej poisťovne predvolá osoby, osobná účasť ktorých pri prejednávaní veci je nevyhnutná.
(2) V predvolaní výkonný orgán Sociálnej poisťovne upozorní na právne následky nedostavenia sa.
§ 196
(1) Výkonný orgán Sociálnej poisťovne môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jeho účelu predbežným opatrením uložiť účastníkom, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli.
(2) Výkonný orgán Sociálnej poisťovne predbežné opatrenie zruší, len čo zanikne dôvod, pre ktorý bolo nariadené; inak stráca účinnosť odo dňa, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.
(3) Odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemá odkladný účinok.
§ 197
(1) Výkonné orgány Sociálnej poisťovne vykonávajú procesné úkony v obvode svojej pôsobnosti.
(2) Ak výkonný orgán Sociálnej poisťovne nemôže vykonať niektorý procesný úkon v obvode svojej pôsobnosti alebo ak je to účelné z iných dôvodov, je oprávnený dožiadať o jeho vykonanie iný výkonný orgán Sociálnej poisťovne.
(3) Dožiadaný výkonný orgán Sociálnej poisťovne je povinný v medziach svojej pôsobnosti dožiadaniu vyhovieť najneskôr v lehote 15 dní, ak v dožiadaní nie je určená dlhšia lehota.
§ 198
Tomu, kto sťažuje priebeh konania najmä tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví na výzvu výkonného orgánu Sociálnej poisťovne, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď, predloženie listiny, môže výkonný orgán Sociálnej poisťovne poriadkovú pokutu až do 500 Sk.
§ 199
Trovy konania
(1) Trovy konania, ktoré vznikli Sociálnej poisťovni uhrádza Sociálna poisťovňa. Trov konania, ktoré vznikli účastníkovi konania znáša účastník konania. Účastník konania má právo na ich náhradu, ak bol v konaní úspešný. Náhradu poskytne účastníkovi konania Sociálna poisťovňa.
(2) Sociálna poisťovňa môže uhradiť svedkovi hotové výdavky a zárobok, ktorý svedkovi preukázateľne ušiel. Toto právo je treba uplatniť do troch dní od jeho vzniku, inak zaniká.
(3) Trovy konania spojené s predložením listiny, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastník konania, uhrádza Sociálna poisťovňa.
(4) Náhradu hotových výdavkov a poskytnutie odmien znalcovi ustanovuje osobitný predpis. 19)
Rozhodnutie § 200
(1) Rozhodnutie výkonného orgánu Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
(2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
(3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, výkonný orgán Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
(4) V odôvodnení rozhodnutia výkonný orgán Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
(5) Poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať alebo podať opravný prostriedok, v akej lehote a kde možno odvolanie alebo opravný prostriedok podať.
(6) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj výkonný orgán Sociálnej poisťovne, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí musí byť odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
(7) Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia výkonný orgán Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
§ 201
(1) Výkonné orgány Sociálnej poisťovne vydávajú písomné rozhodnutie
a) o vzniku, prerušení a zániku poistenia v sporných prípadoch,
b) o vzniku, prerušení a zániku poistenia v nezamestnanosti v sporných prípadoch,
c) o nemocenských dávkach v sporných prípadoch a o úrazovom príplatku v sporných prípadoch a o nemocenských dávkach štátnych zamestnancov,
d) o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach,
e) o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávkach,
f) o vylúčení nároku na dávku, o obmedzení sumy dávky,
g) o poistnom a o príspevku do garančného fondu v sporných prípadoch a v zákonom ustanovených prípadoch,
h) o uložení penále a pokuty,
i) o prirážke a o zľave,
j) o povolení splátok dlžných súm poistného, prirážky a príspevku do garančného fondu, pokuty a penále,
k) o odpustení povinnosti zaplatiť penále alebo o znížení penále,
l) o odpísaní pohľadávky,
m) o odpustení zmeškania lehoty,
n) o prerušení konania,
o) o zastavení konania,
p) o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy,
q) o ustanovení opatrovníka.
(2) Výkonné orgány Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 30 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.
§ 202
Rozhodnutie vyhotovené s použitím výpočtovej techniky možno vydať v medzinárodnej abecede s predtlačeným odtlačkom pečiatky Sociálnej poisťovne a uvedením mena, priezviska štatutárneho orgánu Sociálnej poisťovne.
§ 203 Oznámenie rozhodnutia a doručovanie písomností
(1) Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.
(2) Účastníkovi konania, ktorý je prítomný na ústnom vyhlásení rozhodnutia, môže sa rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je deň oznámenia rozhodnutia len vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia.
(3) Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia
a) o nepriznaní dávky, odňatí, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky,
b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke,
c) o zastavení konania.
(4) Rozhodnutie je doručené, len čo ho účastník konania prevezme, len čo pošta doporučenú zásielku vrátila ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie rozhodnutia bolo zmarené konaním alebo opomenutím účastníka konania. Účinky doručenia rozhodnutia nastanú aj vtedy, ak účastník konania odmietol rozhodnutie prijať.
(5) Ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo, opatrovníka alebo zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi.
(6) Písomnosti, ktoré sú určené právnickým osobám, doručujú sa zamestnancom oprávneným za právnické osoby prijímať písomnosti. Ak niet takých zamestnancov, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za právnickú osobu konať.
(7) Písomnosti určené advokátom sa doručujú advokátskej kancelárii.
(8) Ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, doručuje sa písomnosť iba tomuto zástupcovi. Ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi s plnomocenstvom, ale aj účastníkovi konania.
(9) Doručenie verejnou vyhláškou použije výkonný orgán Sociálnej poisťovne v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi.
(10) Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí na obdobie 15 dní na vývesnej tabuli vo verejne prístupných priestoroch príslušného výkonného orgánu Sociálnej poisťovne. Posledný deň tejto lehoty je deň doručenia.
(11) Ak je doručovanie účastníkovi konania spojené s ťažkosťami alebo s prieťahmi môže výkonný orgán Sociálnej poisťovne uložiť účastníkovi konania, aby si zvolil na prijímanie písomností zástupcu, ktorému možno bez ťažkostí a prieťahov doručovať. Ak si ho nezvolí, budú sa pre neho písomnosti ukladať vo výkonnom orgáne Sociálnej poisťovne s účinkami doručenia; o tom je potrebné účastníka konania poučiť.
(12) Rozhodnutie o odpísaní pohľadávky sa neoznamuje.
§ 204 Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia
(1) Rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať je právoplatné.
(2) Rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok.
Odvolacie konanie § 205
(1) Proti rozhodnutiu výkonného orgánu Sociálnej poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak, alebo ak sa účastník konania nevzdal odvolania písomne alebo ústne do zápisnice.
(2) Odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu
a) o povolení splátok dlžných súm poistného, prirážky, príspevku do garančného fondu, pokuty a penále,
b) o odpustení alebo znížení sumy penále.
§ 206
(1) Odvolanie sa podáva na výkonnom orgáne Sociálnej poisťovne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
(2) Odvolanie treba podať v lehote 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.
(3) Odvolanie je podané včas a na príslušnom orgáne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 alebo nepríslušnému výkonnému orgánu preto, že sa účastník konania riadil nesprávnym poučením alebo preto, že nebol poučený vôbec. V tomto prípade možno podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa, kedy bolo rozhodnutie oznámené účastníkovi konania.
(4) O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.
(5) Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(6) Odvolanie nemá odkladný účinok proti rozhodnutiu
a) o znížení, o zastavení výplaty a o odňatí nemocenskej dávky, úrazového príplatku, rehabilitačného a rekvalifikačného,
b) o poistnom, o prirážke, o príspevku do garančného fondu, o pokute a o penále,
c) o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu. 85)
(7) Účastník konania, ktorý podal odvolanie, môže toto odvolanie vziať späť. Ak účastník konania vzal odvolanie späť, nemôže podať odvolanie znova.
(8) Ak účastník konania vzal odvolanie späť podľa odseku 7 späť, odvolací orgán konanie zastaví.
§ 207
Výkonný orgán Sociálnej poisťovne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.
§ 208
(1) Výkonný orgán Sociálnej poisťovne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako účastníka konania, ktorý sa odvolal alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.
(2) Ak o odvolaní nerozhodne výkonný orgán Sociálnej poisťovne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo.
§ 209
(1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
(2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo rozhodnutia zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
(3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti výkonnému orgánu Sociálnej poisťovne, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Výkonný orgán Sociálnej poisťovne je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
(4) Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
§ 210 Rozhodovanie o opravnom prostriedku
(1) Proti neprávoplatnému rozhodnutiu ústredia podľa § 175 ods. 1 písm. a) až c) možno podať opravný prostriedok. O opravnom prostriedku rozhoduje ústredie, ak opravnému prostriedku v plnom rozsahu vyhovie.
(2) Opravný prostriedok o ktorom rozhoduje súd môže účastník konania, ktorý podal opravný prostriedok vziať späť bez súhlasu súdu, ak sa novým rozhodnutím podľa odseku 1 opravnému prostriedku plne vyhovelo.
(3) Ak ústredie nerozhodne o opravnom prostriedku podľa odseku 1, predloží opravný prostriedok spolu so svojím vyjadrením a spisovým materiálom súdu najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia opravného prostriedku.
(4) Ak účastník konania pred uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku požiada o oznámenie podkladov, na základe ktorých výkonný orgán Sociálnej poisťovne rozhodoval, začína plynúť nová lehota na podanie opravného prostriedku odo dňa, keď sa tieto podklady doručili účastníkovi konania.
(5) Ak navrhovateľ nemá všeobecný súd v Slovenskej republike, o opravnom prostriedku je príslušný rozhodovať súd, v ktorého obvode má sídlo ústredie.
(6) Odkladný účinok nemá opravný prostriedok proti rozhodnutiu
a) o znížení alebo o odňatí dôchodkovej dávky,
b) o zastavení výplaty dôchodkovej dávky.
§ 211 Súdne preskúmavanie rozhodnutí
Súdy preskúmavajú neprávoplatné rozhodnutia vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhodovalo ústredie, a právoplatné rozhodnutia výkonného orgánu Sociálnej poisťovne v ostatných veciach.
Výkon rozhodnutia § 212
(1) Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím, uskutoční Sociálna poisťovňa výkon rozhodnutia podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. 73)
(2) Výkon rozhodnutie uskutočňuje výkonný orgán Sociálnej poisťovne, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.
(3) Rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej na plnenie uloženej povinnosti, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(4) Rozhodnutie podľa § 201 ods. 1 písm. g), h) a i) možno vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
§ 213
Výkonný orgán Sociálnej poisťovne uskutočňujúci výkon rozhodnutia je povinný oznámiť účastníkovi konania, ktorého sa výkon rozhodnutia týka, začatie výkonu rozhodnutia.
§ 214
Na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu výkonný orgán Sociálnej poisťovne uskutočňujúci výkon rozhodnutia od výkonu tohto rozhodnutia upustí, ak
a) vymáhaný nárok zanikol alebo sa jeho vymáhanie stalo bezpredmetným,
b) podklad pre výkon rozhodnutia bol zrušený,
c) splnenie tej istej povinnosti vymáha súd,
d) výkon rozhodnutia je neprípustný.
§ 215
(1) Proti jednotlivým úkonom a opatreniam spojeným s výkonom rozhodnutia možno podať námietky.
(2) Námietky majú odkladný účinok len vtedy, ak
a) smerujú proti upusteniu od výkonu rozhodnutia,
b) sa v nich uplatňuje, že vymáhané plnenie sa už vykonalo alebo že ešte neuplynula lehota na plnenie.
(3) O námietkach rozhoduje výkonný orgán Sociálnej poisťovne uskutočňujúci výkon rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o námietkach sa nemožno odvolať.
§ 216
(1) Výkon rozhodnutia sa uskutočňuje zrážkami zo mzdy alebo prikázaním pohľadávky.
(2) Príkaz na vykonanie zrážok zo mzdy vydá výkonný orgán Sociálnej poisťovne tomu, kto vypláca dlžníkovi mzdu, inú odmenu za prácu alebo náhradu za pracovný príjem.
(3) Prikázanie pohľadávky výkonný orgán Sociálnej poisťovne vykoná tak, že tomu, voči komu má dlžník pohľadávku, prikáže, aby pohľadávku do výšky dlžnej sumy zaplatil výkonnému orgánu Sociálnej poisťovne.
(4) Výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v príslušnej banke sa uskutoční jej odpísaním z účtu dlžníka. Výkon rozhodnutia sa uskutoční na základe príkazu výkonného orgánu Sociálnej poisťovne vydaného podľa odseku 3.
(5) Pri výkone rozhodnutia zrážkou zo mzdy a prikázaním pohľadávky sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. 86)
§ 217 Zrážky z dávok
(1) Dohoda o zrážkach z dávok sa môže uzatvoriť iba na pohľadávky na výživnom, na príspevok na výživu a na úhradu preplatku na dávke, a to až do sumy, ktorú možno postihnúť výkonom rozhodnutia.
(2) Na výkon rozhodnutia zrážkami z dávok platia osobitné predpisy. 87)
ŠTVRTÁ ČASŤ
Práva a povinnosti, zodpovednosť, pokuty a penále v základnom sociálnom poistení a v poistení v nezamestnanosti
PRVÁ HLAVA Práva a povinnosti v základnom sociálnom poistení a v poistení v nezamestnanosti
§ 218 Povinnosti Sociálnej poisťovne
(1) Sociálna poisťovňa je povinná
a) zasielať poistencom každoročne v termíne určenom Sociálnou poisťovňou informáciu o obdobiach dôchodkového poistenia, o obdobiach prerušenia dôchodkového poistenia, o platbách poistného na dôchodkové poistenie a o výškach vymeriavacích základov (ďalej len "informácia o stave individuálneho účtu"),
86) Zákon 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov.
87) § 278 a 279 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov.
§ 69 až 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 59/1965 Zb. v znení neskorších predpisov.
b) na žiadosť poberateľa dávky vydávať potvrdenie o nároku na dávku, o nároku na jej výplatu a o jej sume,
c) určiť dni splatnosti pravidelných výplat pre dôchodkové dávky, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu,
d) kontrolovať plnenie povinností vyplývajúcich ostatným účastníkom právnych vzťahov základného sociálneho poistenia a poistenia v nezamestnanosti upraveného týmto zákonom,
e) oznámiť Ministerstvu financií Slovenskej republiky priemernú mesačnú sumu poistného na nemocenské poistenie, ktorú boli povinní zaplatiť poistenci a zamestnávatelia,
f) viesť register zamestnávateľov,
g) viesť register poistencov a
h) viesť register ostatných platiteľov poistného na poistenie v nezamestnanosti.
(2) Sociálna poisťovňa je povinná predkladať Národnému úradu práce dohodnutým elektronickým nosičom
a) register zamestnávateľov,
b) register ostatných platiteľov poistného na poistenie v nezamestnanosti.
§ 219 Práva a povinnosti poistencov a poberateľov dávok
(1) Poistenec a poberateľ dávky majú právo
a) uplatniť si nárok na dávku a nárok na jej výplatu,
b) požiadať Sociálnu poisťovňu o vydanie potvrdenia o nároku na dávku, o nároku na jej výplatu a o jej sume.
(2) Poistenec a poberateľ dávky sú povinní
a) preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a zánik základného sociálneho poistenia,
b) preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik a zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu; ak poberateľ dávky bol písomne vyzvaný Sociálnou poisťovňou, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak Sociálna poisťovňa neurčila inú lehotu,
c) zúčastniť sa kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,
d) zúčastniť sa na posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely poskytovania dôchodkových dávok a poklesu pracovnej schopnosti na účely poskytovania úrazových dávok,
e) zúčastniť sa na posudzovaní predpokladov na opätovné zaradenie do pracovného procesu na účely pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie,
f) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu, 46)
g) plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom.
(3) Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 2 písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak doklad preukazujúci skutočnosti rozhodujúce na vznik a zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu sa v ustanovenej lehote odovzdal na prepravu poštou alebo odoslal faxom.
(4) Doklad uvedený v odseku 3 podaný faxom treba potvrdiť písomne, najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni.
§ 220 Povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby
(1) Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak, predložiť príslušnej pobočke do 30. júna kalendárneho roka výpis z daňového priznania vrátane výpisu z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok; dodatočné daňové priznanie, ktoré má vplyv na vznik a zánik povinného alebo dobrovoľného nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti v bežnom roku je povinná predložiť do ôsmich dní od jeho predloženia správcovi dane.
(2) Samostatne zárobkovo činná osoba; ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu40) je povinná predložiť do 30. septembra kalendárneho roka príslušnej pobočke výpis z daňového priznania vrátane výpisu z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok. Časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 platí rovnako.
(3) Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie, na povinné dôchodkové poistenie a na povinné poistenie v nezamestnanosti najneskôr do ôsmich dní od vzniku povinného poistenia a odhlásiť sa z tohto poistenia do ôsmich dní od zániku povinného poistenia.
(4) Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná odhlásiť spolupracujúcu osobu z dobrovoľného nemocenského poistenia, z dobrovoľného dôchodkového poistenia a z dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti najneskôr do ôsmich dní od zániku svojho povinného poistenia alebo od zániku svojho dobrovoľného poistenia.
(5) Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť pobočke prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 27 ods. 2 do 30 dní od prerušenia, a to prostredníctvom ústavu zboru väzenskej a justičnej stráže; splnenie povinnosti podľa odseku 3 sa nevyžaduje.
(6) Povinnosti podľa odsekov 3 a 4 je samostatne zárobkovo činná osoba povinná plniť na tlačive, ktorého obsah určí Sociálna poisťovňa.
(7) Lehota na splnenie povinností podľa odsekov 1 až 5, je zachovaná aj vtedy, ak doklady uvedené v odsekoch 1 a 2 a doklad preukazujúci prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odseku 5 a tlačivo uvedené v odseku 6 sa v ustanovenej lehote odovzdali na prepravu poštou alebo odoslali faxom.
(8) Doklady a tlačivo uvedené v odseku 7 podané faxom treba potvrdiť písomne, najneskôr do troch dní odo dňa ich doručenia Sociálnej poisťovni.
§ 221 Povinnosti fyzických osôb, za ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie štát
(1) Občan Slovenskej republiky vykonávajúci základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu, 33) mimoriadnu službu34) alebo prípravnú službu52) v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách a občan Slovenskej republiky vykonávajúci civilnú službu35)je povinný prihlásiť sa na povinné dôchodkové poistenie a odhlásiť sa z tohto poistenia do ôsmich dní od vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia prostredníctvom vojenskej správy v pobočke príslušnej podľa sídla vojenskej správy.
(2) Fyzická osoba, ktorá sa po dovŕšení 18 rokov veku sústavne pripravuje na povolanie na strednej škole alebo na vysokej škole a považuje sa za nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona, je povinná prihlásiť sa na povinné dôchodkové poistenie a odhlásiť sa z tohto poistenia do ôsmich dní od vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia prostredníctvom príslušnej školy v pobočke príslušnej podľa jej sídla.
(3) Fyzická osoba uvedená v § 64, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do troch rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich rokov jeho veku je povinná prihlásiť sa na povinné dôchodkové poistenie a odhlásiť sa z tohto poistenia do ôsmich dní od vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu.
(4) Povinnosti podľa odsekov 1 až 3 je fyzická osoba povinná plniť na tlačive, ktorého obsah určí Sociálna poisťovňa.
(5) Lehota na splnenie povinností podľa odsekov 1 až 3 je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivá odovzdali v ustanovenej lehote na prepravu poštou alebo odoslali faxom.
(6) Tlačivo podané faxom treba potvrdiť písomne, najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni.
§ 222 Ďalšie povinnosti poberateľa dôchodkových dávok
(1) Poberateľ starobného dôchodku alebo pomerného starobného dôchodku, je povinný oznámiť ústrediu výkon zárobkovej činnosti zamestnanca, ktorý má trvať dlhšie ako tri roky, do ôsmich dní od začatia výkonu takejto zárobkovej činnosti.
(2) Poberateľ invalidného dôchodku je povinný oznámiť ústrediu výkon zárobkovej činnosti do ôsmich dní od začatia výkonu zárobkovej činnosti.
(3) Poberateľ čiastočného invalidného dôchodku, ktorý je zamestnancom, je povinný najneskôr do 10. apríla kalendárneho roka predložiť ústrediu za obdobie, za ktoré sa zisťuje pokles zárobku,
a) potvrdenie zamestnávateľa o príjme zo zárobkovej činnosti alebo
b) čestné vyhlásenie, že nevykonával zárobkovú činnosť.
(4) Lehota na splnenie povinnosti podľa odsekov 1 až 3 je zachovaná aj vtedy, ak doklad preukazujúci skutočnosti uvedené v odsekoch 1 až 3 poberateľ dôchodkovej dávky v ustanovenej lehote odovzdal na prepravu poštou alebo odoslal faxom. Doklad podaný faxom treba potvrdiť písomne, najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni.
§ 223 Povinnosti zamestnávateľa
(1) Zamestnávateľ je povinný
a) prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou do ôsmich dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca a odhlásiť sa z tohto registra do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca,
b) prihlásiť zamestnanca na povinné nemocenské poistenie, na povinné dôchodkové poistenie a na povinné poistenie v nezamestnanosti do ôsmich dní od vzniku týchto poistení zamestnanca a odhlásiť zamestnanca v rovnakej lehote od zániku týchto poistení,
c) oznámiť pobočke prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca do ôsmich dní od tohto prerušenia; splnenie povinnosti podľa písmena b) sa nevyžaduje.
d) predkladať pobočke výkaz poistného a príspevku do garančného fondu za príslušný kalendárny mesiac; tento výkaz je zamestnávateľ povinný predložiť v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevku do garančného fondu, v členení na jednotlivých zamestnancov a na jednotlivé druhy poistenia,
e) poskytovať výkonným orgánom Sociálnej poisťovne súčinnosť pri vykonávaní základného sociálneho poistenia, výbere, kontrole a vymáhaní poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu,
f) písomne oznámiť pobočke pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, najneskôr do troch dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel,
g) predkladať pobočke záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha evidencii a registrácii podľa osobitného predpisu, 88) najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto, pracovnom úraze dozvedel a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania do ôsmich dní od ich doručenia,
h) viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely základného sociálneho poistenia a poistenia v nezamestnanosti a predložiť túto pobočke do troch dní od uplatnenia nároku na dávku alebo od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi,
i) umožniť povereným zamestnancom výkonných orgánov Sociálnej poisťovne vstup do svojich objektov, vykonanie kontroly a nazeranie do záznamov o príjmoch zamestnancov a 8) § 8a ods. 1 písm. r) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 158/2001 Z. z. do iných záznamov dôležitých na účely základného sociálneho poistenia a poistenia v nezamestnanosti,
j) vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely základného sociálneho poistenia a poistenia v nezamestnanosti.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až d) je zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.
(3) Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až d), f) a g) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou alebo odoslalo faxom.
(4) Tlačivo podané faxom treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni.
§ 224
Evidencia na účely základného sociálneho poistenia a na účely poistenia v nezamestnanosti
(1) Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu na účely základného sociálneho poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca; táto evidencia sa vedie od vzniku základného sociálneho poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca po celé obdobie, počas ktorého toto poistenie trvá.
(2) Evidencia musí obsahovať tieto údaje:
a) priezvisko (vrátane všetkých predošlých priezvísk), meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto trvalého pobytu,
b) rodné číslo,
c) vznik pracovného pomeru a skončenie pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi,
d) vymeriavací základ zamestnanca neobmedzený podľa § 136 ods. 15,
e) obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi prerušuje nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti podľa § 27,
f) obdobie materskej dovolenky, obdobie rodičovskej dovolenky.
(3) Potrebné údaje zamestnávateľ zaznamenáva na mzdových listoch.
§ 225 Povinnosti ďalších právnických osôb
(1) Národný úrad práce je povinný predložiť ústrediu zoznam fyzických osôb, za ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý zaplatil poistné na dôchodkové poistenie.
(2) Na účely evidencie obdobia dôchodkového poistenia Ministerstvo školstva Slovenskej republiky je povinné zaslať ústrediu do 31. augusta kalendárneho roka zoznam inštitúcií, na ktorých štúdium alebo výučbu považuje svojím rozhodnutím za rovnocenné štúdiu na stredných školách a vysokých školách.
(3) Zdravotnícke zariadenia sú povinné
a) poskytovať výpis zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenie liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby do ôsmich dní od doručenia žiadosti Sociálnej poisťovne o tieto údaje; v odôvodnených prípadoch do 30 dní od doručenia žiadosti o tieto údaje, ak je potrebné doplniť zdravotnú dokumentáciu na účely posudzovania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa a poklesu pracovnej schopnosti,
b) prerokovať s pobočkou vývoj obnovy pracovnej schopnosti každého poistenca, ktorého dočasná pracovná neschopnosť trvá dlhšie ako 26 týždňov,
a) prerokovať s pobočkou vývoj obnovy pracovnej schopnosti poistenca, ktorého dočasná pracovná neschopnosť má trvať dlhšie ako 52 týždňov,
b) poskytovať pobočke hlásenia o zistení choroby z povolania.
(4) Orgány inšpekcie práce a orgány štátnej banskej správy sú povinné poskytovať pobočke výsledky vyšetrovaní pracovných úrazov a súčinnosť potrebnú na výkon úrazového poistenia podľa tohto zákona.
(5) Orgány na ochranu zdravia poskytujú pobočke na požiadanie výsledky šetrenia pracovných podmienok vo' vzťahu k možnému vzniku choroby z povolania pri priznaných chorobách z povolania.
(6) Štatistický úrad je povinný oznámiť ministerstvu, najneskôr do 30. apríla kalendárneho roka sumu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky a index rastu spotrebiteľských cien za predchádzajúci kalendárny rok.
(7) Orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti, ktorá sa podľa tohto zákona považuje za činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, je povinný oznámiť raz ročne ústrediu komplexný zoznam vydaných povolení a zrušených povolení.
(8) Obec, ktorá vedie matriku je povinná zaslať ústrediu oznámenie o úmrtí každej fyzickej osoby, ktorú zapísali do knihy úmrtí.
(9 Policajný zbor Slovenskej republiky je povinný oznámiť pobočke príslušnej podľa jeho sídla vydanie rozhodnutia o zrušení prechodného pobytu alebo o zrušení povolenia na trvalý pobyt a lehotu určenú na vysťahovanie cudzinca, ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.
(10) Správca dane je povinný oznámiť pobočke zmenu základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá vyplynula z právoplatného dodatočného platobného výmeru.
(11) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Policajný zbor, Zbor väzenskej a justičnej stráže, Železničná polícia, Colné riaditeľstvo, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Úrad sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia sú povinné Sociálnej poisťovni v lehotách ňou určených bezplatne oznamovať potrebné údaje, poskytovať požadované doklady a súčinnosť potrebnú na výkon základného sociálneho poistenia.
§ 226
V žiadostiach, oznámeniach a podaniach adresovaných Sociálnej poisťovni sú právnické osoby a fyzické osoby povinné uvádzať rodné číslo poistenca alebo poberateľa dávky, ktorého sa žiadosť, oznámenie alebo podanie týka; ak ide o sirotský dôchodok alebo pozostalostnú úrazovú rentu jednostranne osiroteného dieťaťa, uvádza sa aj rodné číslo žijúceho rodiča, a ak ide o sirotský dôchodok alebo pozostalostnú úrazovú rentu obojstranne osiroteného dieťaťa, aj rodné číslo zomretého rodiča, ktorý zomrel posledný. Zákonný zástupca uvádza rodné číslo, ktoré by bol povinný uvádzať poistenec alebo poberateľ dávky, ktorého zastupuje.
DRUHÁ HLAVA
Zodpovednosť v základnom sociálnom poistení
§ 227
(1) Poberateľ dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak
a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,
b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila alebo
c) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila.
(2) Neprávom prijaté sumy sa môžu zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo zo mzdy poberateľa dávky; pritom primerane platia predpisy o výkone rozhodnutí zrážkami zo mzdy.
(3) Právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.
§ 228
(1)Ak zamestnávateľ potvrdil nesprávne údaje rozhodujúce na vznik nároku na dávku, nároku na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila, je povinný nahradiť neprávom vyplatené sumy.
(2) Právo na náhradu neprávom vyplatených súm sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku a počas výkonu rozhodnutia.
§ 229
(1) Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku, ich zavineného protiprávneho konania.
(2) Na účely náhrady škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok, sú orgány štátnej správy, právnické osoby a fyzické osoby povinné bezplatne poskytovať výkonným orgánom Sociálnej poisťovne potrebnú súčinnosť, najmä predkladať v lehote, ktorú Sociálna poisťovňa určila, požadované doklady a oznamovať potrebné údaje.
(3) Právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila sumu vyplatených dávok a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa výplaty dávok.
(4) Právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitných predpisov. 44)
TRETIA HLAVA
Pokuty a penále v základnom sociálnom poistení a v poistení v nezamestnanosti
§ 230 Pokuta
Za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom môže Sociálna poisťovňa uložiť za nesplnenie povinností ustanovených v § 219 ods. 2, § 220 až 225 pokutu až do 500 000 Sk.
§ 231 Penále
(1) Osobám povinným odvádzať poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu, ktoré neodviedli poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu za príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0, 2 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného, prirážky alebo príspevku do garančného fondu do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v banke, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného, prirážky alebo príspevku do garančného fondu za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 100 Sk.
(3) Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby povinnej odvádzať poistné, prirážku a príspevok do garančného fondu v odôvodnených prípadoch odpustiť povinnosť zaplatiť penále alebo znížiť penále, ak táto osoba zaplatila dlžné sumy poistného, prirážky alebo príspevku do garančného fondu najneskôr v deň podania žiadosti. Na odpustenie povinnosti zaplatiť penále alebo znížiť penále na príspevku do garančného fondu je potrebný súhlas predstavenstva Národného úradu práce.
§ 232
(1) Na pokuty a na penále platia ustanovenia o poistnom primerane.
(2) Na povolenie splátok dlžných súm pokút a penále platí § 144 rovnako.
(3) Ak poistné, pokuta alebo penále je príjmom štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu74) Sociálna poisťovňa môže uplatniť postup podľa § 231 ods. 3 len so súhlasom Ministerstva financií Slovenskej republiky.
PIATA ČASŤ
Kontrolná činnosť Sociálnej poisťovne § 233
(1) Kontrolná činnosť na účely tohto zákona je kontrola
a) plnenia povinností uvedených v § 220, 221, 223 až 225 (vonkajšia kontrola) a
b) výkonu činnosti Sociálnej poisťovne vyplývajúca z tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (vnútorná kontrola).
(2) Kontrolnú činnosť uvedenú v odseku 1 písm. a) vykonávajú poverení zamestnanci výkonných orgánov Sociálnej poisťovne.
(3) Ak majú kontrolované subjekty pochybnosti o nezaujatosti zamestnancov kontroly alebo prizvaných osôb so zreteľom na ich vzťah k predmetu kontroly, ku kontrolovaným subjektom alebo k ich zamestnancom, môže vzniesť proti ich účasti na kontrole písomné námietky s uvedením dôvodu. Podanie námietok nemá odkladný účinok. Zamestnanci kontroly, ktorí vedia o skutočnostiach zakladajúcich pochybnosti o ich nezaujatosti, sú povinní tieto skutočnosti bez zbytočného odkladu oznámiť orgánu kontroly. Sú oprávnení vykonať pri kontrole len také úkony, ktoré nedovoľujú odklad.
(4) Vedúci orgánu kontroly alebo ním určený vedúci zamestnanec kontroly je povinný rozhodnúť o námietkach najneskôr do troch dní od ich uplatnenia a písomne oboznámiť s rozhodnutím toho, kto námietku uplatnil.
§ 234 Oprávnenie a povinnosti zamestnancov kontroly
(1) Zamestnanci kontroly sú pri výkone kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu
a) vstupovať do objektov, zariadení a prevádzok, na pozemky a do iných priestorov patriacich kontrolovaným subjektom, ak bezprostredne súvisia s predmetom kontroly; nedotknuteľnosť obydlia nesmie byť dotknutá výkonom tohto oprávnenia,
b) vyžadovať od kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov, aby im v určenej lehote poskytli doklady, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie (vrátane technických nosičov údajov) potrebné na výkon kontroly a prvopisy dokladov,
c) v odôvodnených prípadoch odoberať a aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu premiestňovať prvopisy dokladov, písomné dokumenty a iné materiály, ktorých vydanie nie je všeobecne záväzným právnym predpisom zakázané, na účely zabezpečovania dôkazov, ako aj vykonať ďalšie nevyhnutné úkony súvisiace s kontrolou,
d) vyžadovať súčinnosť kontrolovaného subjektu a jeho zamestnancov potrebnú na vykonanie kontroly. Túto súčinnosť možno vyžadovať len v nevyhnutnom rozsahu a vtedy, ak nemožno účel kontroly dosiahnuť inak a len s ich súhlasom. Súčinnosť nemožno vyžadovať, ak by tým bol ohrozený život alebo zdravie osôb, alebo ak by sa porušila zákonom ustanovená povinnosť mlčanlivosti, ak nedošlo k jej oslobodeniu oprávneným orgánom.
(2) Zamestnanci kontroly sú pri výkone kontroly povinní
a) vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet a účel kontroly a preukázať sa svojím oprávnením na vykonanie kontroly spolu s preukazom totožnosti,
b) vydať kontrolovanému subjektu potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov, písomných dokumentov a iných materiálov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; ak tieto veci nie sú potrebné na ďalší výkon kontroly alebo na iné konanie podľa osobitných predpisov, 89) sú povinní vrátiť ich tomu, komu boli odňaté,
c) oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti orgánom príslušným podľa osobitných predpisov, 90)
d) v potrebnom rozsahu oboznámiť vedúceho kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov s protokolom o výsledku kontroly pred jeho prerokovaním a vyžiadať od nich v určenej lehote písomné vyjadrenia ku všetkým skutočnostiam, ktoré odôvodňujú uplatnenie právnej zodpovednosti,
e) preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam a zohľadniť opodstatnené a preukázané námietky v dodatku k protokolu alebo v zázname o kontrole, oboznámiť s ním vedúceho kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov,
f) neopodstatnenosť námietok písomne oznámiť zodpovedným zamestnancom kontrolovaného subjektu najneskôr do termínu prerokovania protokolu o výsledku kontroly,
g) prerokovať protokol o výsledku kontroly s vedúcim kontrolovaného subjektu a zodpovednými zamestnancami, ktorých sa kontrolné zistenia týkajú,
89) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
90) Napríklad § 8 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
h) v zápisnici o prerokovaní protokolu uložiť vedúcemu kontrolovaného subjektu, aby v určenej lehote po skončení kontroly predložil orgánu kontroly opatrenia prijaté na odstránenie zistených nedostatkov, príčin ich vzniku a v určenej lehote predložil aj písomnú správu o ich splnení,
i) odovzdať protokol o výsledku kontroly, ako aj zápisnicu o prerokovaní protokolu vedúcemu kontrolovaného subjektu,
j) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontroly, ak ich od tejto povinnosti písomne neoslobodil ten, v koho záujme túto povinnosť majú, alebo vo verejnom záujme vedúci orgánu kontroly; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach. 91)
(3) Oprávnenia podľa odseku 1 a povinnosti podľa odseku 2 písm. b), d), e), g) a j) sa vzťahujú aj na prizvané osoby.
§ 235 Oprávnenia a povinnosti kontrolovaného subjektu
(1) Kontrolovaný subjekt a zodpovední zamestnanci sú oprávnení počas výkonu kontroly najneskôr v čase oboznámenie sa s protokolom o výsledku kontroly písomne sa vyjadriť ku kontrolným zisteniam orgánu, ktorý kontrolu vykonal.
(2) Kontrolovaný subjekt je povinný vytvárať vhodné materiálne a technické podmienky na vykonanie kontroly a poskytnúť súčinnosť zodpovedajúcu oprávneniam zamestnancov kontroly.
(3) Vedúci kontrolovaného subjektu a zodpovední zamestnanci, ktorých sa kontrolné zistenia týkajú, sú povinní na požiadanie zamestnancov kontroly dostaviť sa na prerokovanie protokolu o výsledku kontroly.
(4) Kontrolovaný subjekt je v určenej lehote povinný na základe výsledku kontroly
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku a predložiť ich orgánu kontroly,
b) predložiť orgánu kontroly písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky.
91) Zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 236 Protokol o výsledku kontroly
(1)O výsledku vykonanej kontroly vypracujú zamestnanci kontroly protokol, ktorý musí obsahovať označenie kontrolovaného subjektu, miesto a dátum vykonania kontroly, predmet kontroly, kontrolované obdobie, kto kontrolu vykonal, preukázané kontrolné zistenia, dátum vypracovania protokolu, vlastnoručné podpisy zamestnancov kontroly, podpisy zodpovedných zamestnancov, ktorí boli s protokolom oboznámení a dátum oboznámenia sa s protokolom. Súčasťou protokolu je vyjadrenie vedúceho kontrolovaného subjektu, vyjadrenia zodpovedných zamestnancov ku kontrolným zisteniam a ďalšie písomnosti a materiály potvrdzujúce kontrolné zistenia vrátane priebežného protokolu a čiastkového protokolu.
(2) Podobne ako v odseku 1 sa postupuje aj vtedy, ak je počas kontroly potrebné ku konkrétnemu kontrolnému zisteniu vypracovať priebežný protokol alebo čiastkový protokol.
(3) Priebežný protokol obsahuje výsledok kontroly stavu priamo na mieste v určenom období za účasti zamestnancov, ktorí sú za príslušný úsek zodpovední, alebo ďalších zamestnancov, ak to vyžaduje osobitnosť alebo náročnosť preverovaného stavu. Čiastkový protokol obsahuje výsledok kontroly stavu len jednej časti predmetu kontroly na účely osobitného postupu a riešenia zistených nedostatkov.
(4) Ak sú proti kontrolným zisteniam podané námietky, zamestnanci kontroly vypracujú dodatok k protokolu alebo k záznamu o kontrole, ktorý je jeho súčasťou. Pri ich vypracúvaní sa primerane postupuje podľa odseku 1.
(5) O prerokovaní protokolu vypracujú zamestnanci kontroly zápisnicu, ktorá musí obsahovať dátum oboznámenia sa kontrolovaného subjektu a zodpovedných zamestnancov s protokolom, dátum prerokovania protokolu, mená prítomných na prerokovaní a ich vlastnoručné podpisy. V zápisnici sa uloží povinnosť vedúcemu kontrolovaného subjektu v určenej lehote
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich orgánu kontroly,
b) predložiť orgánu kontroly správu o splnení opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin,
c) uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky.
(6) Ak sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov, vypracuje sa len záznam o kontrole. Pri jeho vypracúvaní sa postupuje primerane podľa odseku 1.
(7) Kontrola je skončená v deň prerokovania protokolu o kontrole alebo podpísania záznamu. Protokol o kontrole sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak vedúci kontrolovaného subjektu, prípadne niektorý z jeho zodpovedných zamestnancov odmietne sa oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu vyjadriť alebo podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Túto skutočnosť treba uviesť v zápisnici o prerokovaní protokolu.
ŠIESTA ČASŤ
Dozor štátu nad vykonávaním základného sociálneho poistenia a poistenia v nezamestnanosti
§ 237 Výkon dozoru štátu
(1) Štát vykonáva dozor nad vykonávaním nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, nad výberom, kontrolou a vymáhaním poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, prostredníctvom orgánov dozoru štátu, ktorými sú ministerstvo a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "orgán dozoru štátu"). Kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.
(2) Orgány dozoru štátu dohodnú rozsah výkonu dozoru podľa odseku 1 na príslušný kalendárny rok.
(3) Orgán dozoru štátu je povinný dozerať najmä na dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov Sociálnou poisťovňou a na hospodárenie Sociálnej poisťovne podľa rozpočtu na príslušný kalendárny rok.
(4) Orgán dozoru štátu je povinný
a) oznámiť vopred generálnemu riaditeľovi predmet a účel dozoru štátu a preukázať sa oprávnením na výkon tohto dozoru spolu s preukazom totožnosti zamestnancov orgánu dozoru štátu,
b) vydať výkonnému orgánu potvrdenie o odobratí prvopisov dokladov a písomností a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; ak tieto prvopisy už nie sú potrebné na ďalší výkon dozoru štátu,, je povinný ich vrátiť tomu, komu boli odobraté,
c) vypracovať správu o výsledku výkonu dozoru štátu (ďalej len "správa") a prerokovať s generálnym riaditeľom a s riaditeľom pobočky (ďalej len "príslušný riaditeľ"), ak sa dozor štátu vykonával v príslušnej pobočke výsledky výkonu dozoru štátu; ak zistí nedostatky uloží príslušnému riaditeľovi v správe, aby v určenej lehote prijal opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, predložil písomnú správu o ich splnení vrátane zodpovednosti zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky,
d) odovzdať správu príslušnému riaditeľovi,
e) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone dozoru štátu, ak nebol od tejto povinnosti písomne neoslobodil ten, v čom záujme túto povinnosť má, alebo vo verejnom záujme vedúci orgánu dozoru štátu; uvedené sa nevzťahuje na povinnosti ustanovené osobitným predpisom, 92)
f) oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti orgánom príslušným podľa osobitných predpisov, 90)
g) kontrolovať plnenie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.
(5) Orgán dozoru štátu má právo pri vykonávaní činnosti uvedenej v odseku 1
a) vstupovať do priestorov Sociálnej poisťovne,
b) požadovať od Sociálnej poisťovne poskytnutie prvopisov dokladov a písomností; vyhotoviť na náklady Sociálnej poisťovne primeraný počet fotokópií dokladov, vyjadrení a informácií potrebných na výkon dozoru štátu, vrátane informácií na technických nosičoch údajov v lehote ním určenej,
c) v odôvodnených prípadoch odniesť aj mimo priestorov Sociálnej poisťovne prvopisy dokladov a písomností potrebných na zabezpečenie dôkazov najneskôr do skončenia výkonu dozoru štátu; Sociálna poisťovňa môže prvopisy na svoje náklady nahradiť kópiami, osvedčenými podľa osobitných predpisov, 93) ak s tým orgán dozoru štátu súhlasí,
d) vyžadovať súčinnosť orgánov Sociálnej poisťovne potrebnú na výkon dozoru štátu,
e) zúčastňovať sa na schôdzach správnej rady a dozornej rady s poradným hlasom,
f) navrhovať zvolanie správnej rady a dozornej rady, najmä ak zistí nedostatky v činnosti Sociálnej poisťovne,
g) ukladať orgánom Sociálnej poisťovne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
92) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
93) Napríklad § 56 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok).
h) podávať návrhy na odvolanie člena správnej rady orgánu, ktorý člena správnej rady navrhol.
(6) Na výkon dozoru štátu môže orgán dozoru štátu prizvať zamestnancov iných ústredných orgánov štátnej správy alebo znalcov podľa osobitného predpisu, 20) ak to vyžaduje výkon dozoru štátu. Požadovať uvoľnenie zamestnancov na výkon dozoru štátu možno najviac na 12 dní v kalendárnom roku, a toto uvoľnenie sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme. Ustanovenie odseku 4 písm. e) platí aj pre prizvaných zamestnancov a znalcov. Oprávnenia orgánu dozoru štátu podľa odseku 5 sa vzťahujú aj na prizvaných zamestnancov a znalcov.
(7) Výkon dozoru štátu je skončený v deň prerokovania správy s príslušným riaditeľom.
§ 238 Povinnosti Sociálnej poisťovne pri výkone dozoru štátu
(1) Sociálna poisťovňa je na požiadanie povinná poskytnúť orgánu dozoru štátu najmä
a) potrebné doklady a písomnosti,
b) potrebné informácie a vysvetlenia, ktoré súvisia s činnosťou Sociálnej poisťovne.
(2) Sociálna poisťovňa je povinná
a) zúčastniť sa na prerokovaní správy,
b) prijať v určenej lehote opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
c) predložiť orgánu dozoru štátu písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov,
d) uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky.
(3) Sociálna poisťovňa je na požiadanie povinná poskytnúť orgánu dozoru štátu súčinnosť, ktorá zodpovedá povinnostiam podľa odsekov 1 a 2 a utvoriť primerané materiálne a technické podmienky na výkon dozoru štátu.
§ 239
(1) Ak Sociálna poisťovňa pri vykonávaní základného sociálneho poistenia a pri vykonávaní pôsobnosti podľa § 1 ods. 2 poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo nesplní opatrenia na odstránenie
zistených nedostatkov v určenej lehote alebo v určenom rozsahu, orgán dozoru štátu jej môže uložiť pokutu až do sumy
a) 2 000 000 Sk za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy,
b) 5 000 000 Sk za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy.
(2) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán dozoru štátu o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pokutu podľa odseku 1 nemožno uložiť, ak už bola Sociálnej poisťovni za to isté porušenie povinnosti uložená pokuta iným orgánom dozoru štátu. Orgány dozoru štátu sa vzájomne informujú o uložení pokuty. Na rozhodovanie o pokute sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 94)
(3) Sociálna poisťovňa na úhradu pokuty podľa odseku 1 použije finančné prostriedky zo správneho fondu.
(4) Orgán štátneho dozoru je za nesplnenie povinností podľa § 239 oprávnený uložiť Sociálnej poisťovni poriadkovú pokutu od 1 000 Sk do 20 000 Sk. Ak povinnosť nebola splnená v určenej lehote alebo v požadovanom rozsahu, poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane, najviac 50 000 Sk.
SIEDMA ČASŤ
Prechodné ustanovenia
§ 240 Poistenec
Poistenec podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá bola zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení podľa predpisov účinných do 30. júna 2003.
§ 241 Pracovný úraz a choroba z povolania
Pracovný úraz a choroba z povolania uznané podľa predpisov účinných do 30. júna 2003 sa považujú od 1. júla 2003 za pracovný úraz a chorobu z povolania podľa tohto zákona.
94) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
§ 242 Obdobie nemocenského poistenia
Do obdobia 270 dní nemocenského poistenia na vznik nároku na nemocenské dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a na vznik nároku na materské, sa započítava aj obdobie účasti na nemocenskom poistení získané podľa predpisov účinných do 30. júna 2003.
§ 243
Obdobie dôchodkového poistenia a výška osobného mzdového bodu za náhradnú dobu
(1)Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. júlom 2003 podľa predpisov účinných do 30. júna 2003.
(2) Za obdobie dôchodkového poistenia sa nepovažuje obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby uvedenej v § 16 ods. 1 písm. c) získané pred 1. júlom 2003 a obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané pred 1. júlom 2003, ak tieto obdobia
a) boli získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa predpisov účinných do 30. júna 2003,
b) boli získané v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok zo zamestnania I. alebo II. kategórie funkcií podľa predpisov účinných do 30. júna 2003,
c) boli zhodnotené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok podľa predpisov účinných do 30. júna 2003,
d) boli zhodnotené na nárok na invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok, vdovský dôchodok a sirotský dôchodok priznané zo zamestnania I. alebo II. kategórie funkcií podľa predpisov účinných do 30. júna 2003.
(3) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie v cudzine získané po 30. apríli 1990, ak bolo za toto obdobie zaplatené poistné v sume určenej podľa predpisov účinných v čase doplatenia poistného. Toto obdobie sa hodnotí najskôr odo dňa zaplatenia poistného.
(4) Za náhradnú dobu získanú podľa predpisov účinných pred 1. júlom 2003 patrí osobný mzdový bod vo výške 0, 3; § 66 ods. 2 druhá veta platí rovnako.
(5) Za náhradnú dobu získanú podľa predpisov účinných pred 1. júlom 2003, po ktorú sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov veku alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení pre takéto deti s celoročným alebo týždenným pobytom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0, 5; § 66 ods. 2 druhá veta platí rovnako.
§ 244 Osobný vymeriavací základ
Osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane.
§ 245
Výchova dieťaťa na určenie dôchodkového veku žien v období od 1. júla 2003 do 31. decembra 2010
Poistenkyni, ktorá v období od 1. júla 2003 do 31. decembra 2010 dovŕši dôchodkový vek podľa § 69 ods. 3 až 8, sa výchova dieťaťa posudzuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2003.
Nároky na dávky vzniknuté pred 1. júlom 2003 § 246
V konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu a o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ktoré vznikli pred 1. júlom 2003, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky alebo náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania za obdobie pred 1. júlom 2003, aj keď o uvedenej dávke alebo náhrade škody už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 30. júna 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
§ 247
(1) Dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia a plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania priznané podľa predpisov účinných pred 1. júlom 2003 sa považujú po 30. júni 2003 za dávky podľa tohto zákona, a to v sume, v akej patrili pred 1. júlom 2003; ak nárok na výplatu týchto dávok a plnení trval k 30. júnu 2003, dávky sa vyplácajú aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 30. júna 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vydaných pred 1. júlom 2003 používa formulácia
a) "podpora pri ošetrovaní člena rodiny", rozumie sa tým "ošetrovné",
b) "peňažná pomoc v materstve", rozumie sa tým "materské",
c) "vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve", rozumie sa tým "vyrovnávacia dávka",
d) "dávky nemocenského poistenia", s výnimkou kúpeľnej starostlivosti, rozumie sa tým "nemocenské dávky",
e) "dávka dôchodkového zabezpečenia" s výnimkou kúpeľnej starostlivosti, rozumie sa tým "dôchodková dávka",
f) "dôchodkové zabezpečenie", rozumie sa tým "dôchodkové poistenie",
g) "príspevok na poistenie v nezamestnanosti", rozumie sa tým "poistné na poistenie v nezamestnanosti".
§ 248
Suma starobného dôchodku a suma pomerného starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. júlom 2003, je po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 30. júnu 2003 a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, sa určí podľa tohto zákona. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 30. júna 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov prislúchajúcej podľa osobitného predpisu. 95)
§ 249
(1) V konaniach o priznanie invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené pred 1. júlom 2003, sa posudzujú podmienky nároku na tieto dôchodky podľa tohto zákona.
(2) Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona preskúma najneskôr do 30. júna 2004 trvanie invalidity a čiastočnej invalidity na nárok na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté pred 1. júlom 2003, ak nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok trvá aj po 30. júni 2003.
95) Zákon č. 385/2001 o zvyšovaní dôchodkov v roku 2001, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
§ 250
(1) Poistencovi, ktorému pred 1. júlom 2003 zanikol nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku pre nesplnenie poklesu zárobku, rozhodne sa o nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku na jeho žiadosť najskôr od 1. júla 2004. Rozhodujúce obdobie na zistenie poklesu zárobku je obdobie od 1. januára 2003 do 31. decembra 2003.
(2) Poistencovi, ktorý má podľa predpisov účinných do 30. júna 2003 nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku aj po 30. júni 2003 a v roku 2002 sa čiastočný invalidný dôchodok vyplácal šesť mesiacov alebo menej ako šesť mesiacov, nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku trvá do 30. júna 2004.
(3) Rozhodujúce obdobie, za ktoré sa poistencovi uvedenému v odseku 2 zisťuje pokles zárobku k 1. júlu 2004, je obdobie od 1. januára 2003 do 31. decembra 2003.
(4) Priemerný porovnateľný osobný mzdový bod je podiel súčtu porovnateľných osobných mzdových bodov za kalendárne roky rozhodujúceho obdobia uvedeného v odseku 6 a počtu zárobkovo najlepších kalendárnych rokov, z ktorých sa zisťoval priemerný mesačný zárobok na určenie sumy čiastočného invalidného dôchodku.
(5) Porovnateľný osobný mzdový bod za každý kalendárny rok rozhodujúceho obdobia uvedeného v odseku 6 sa určí ako podiel príjmu zo zárobkovej činnosti uvedeného v § 79 ods. 8 a všeobecného vymeriavacieho základu.
(6) Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného porovnateľného osobného mzdového bodu poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných do 30. júna 2003, je rozhodujúce obdobie, z ktorého sa zisťovalo päť zárobkovo najlepších kalendárnych rokov na určenie priemerného mesačného zárobku.
§ 251
(1) Vdove, ktorá má podľa predpisov účinných do 30. júna 2003 nárok na vdovský dôchodok aj po 30. júni 2003, vypláca sa vdovský dôchodok aj po tomto dni, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok podľa predpisov účinných do 30. júna 2003.
(2) Ak vdova spĺňa po 30. júni 2003 podmienky nároku na vdovský dôchodok a tento dôchodok sa k 1. júlu 2003 nevypláca z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo z tohto dôvodu sa vypláca v nižšej sume, vdovský dôchodok sa od splátky dôchodku splatnej po 30. júni 2003 na základe žiadosti upraví na sumu, v akej by sa vyplácal k 30. júnu 2003 bez obmedzenia z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti.
§ 252
Ak nárok na sirotský dôchodok priznaný podľa predpisov účinných do 30. júna 2003 zanikol pred 1. júlom 2003 alebo po 30. júni 2003, nárok na sirotský dôchodok vznikne znova, ak sú splnené podmienky nároku na tento dôchodok podľa tohto zákona. Nárok na sirotský dôchodok vznikne najskôr od 1. júla 2003 a jeho suma sa určí podľa tohto zákona.
§ 253
(1) Dôchodok za výsluhu rokov priznaný do 30. júna 2003 sa považuje po tomto dni za čiastočný invalidný dôchodok, a to v sume, v akej patril do 30. júna 2003, bez obmedzenia z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti.
(2) Poberateľovi čiastočného invalidného dôchodku podľa odseku 1 sa splnenie podmienky čiastočnej invalidity neskúma; pokles zárobku na nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku sa zisťuje od 1. júla 2004.
§ 254
Dôchodok manželky, ktorý sa vypláca k 30. júnu 2003, vypláca sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 30. júna 2003, a to v sume, v akej patril do 30. júna 2003.
§ 255
Sociálny dôchodok, ktorý sa vypláca k 30. júnu 2003, vypláca sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 30. júna 2003, a to v sume, v akej patril do 30. júna 2003.
§ 256
(1)Ak bol starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa upravený do 30. júna 2003 z dôvodu jediného zdroja príjmu poberateľa dôchodku, tento dôchodok sa vypláca po 30. júni 2003 za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 30. júna 2003, a to v sume, v akej patril k 30. júnu 2003. Zvýšenie dôchodku podľa § 89 patrí k sume dôchodku pred jeho úpravou z dôvodu jediného zdroja príjmu.
(2) Ak bol starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok upravený do 30. júna 2003 z dôvodu jediného zdroja príjmu poberateľa dôchodku a jeho rodinného príslušníka, tento dôchodok sa vypláca po 30. júni 2003 za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 30. júna 2003, a to v sume, v akej patril k 30. júnu 2003. Zvýšenie dôchodku podľa § 89 patrí k sume dôchodku pred jeho úpravou z dôvodu jediného zdroja príjmu.
Nároky na dôchodkové dávky vzniknuté po 30. júni 2003
§ 257
Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok v období od 1. júla 2003 do 30. júna 2006, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 30. júna 2003. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.
§ 258
(1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
(2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 30. júna 2003. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.
§ 259
Dávky nemocenského poistenia, dávky dôchodkového zabezpečenia a plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ktoré sa vyplácali k 30. júnu 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa vyplácajú spôsobom ustanoveným predpismi účinnými do 30. júna 2003.
§ 260
Ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. júlom 2003, a táto povinnosť nebola do 30. júna 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 30. júni 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2003.
§ 261
(1) V období do 31. decembra 2006 zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie vo výške 0, 8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 136 ods. 8 a 16.
(2) V období do 31. decembra 2006 sa prirážka a zľava podľa § 133 neukladá a zľava neposkytuje.
(3) Zaradenie jednotlivých skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností do desiatich nebezpečnostných tried diferencovaných sadzieb poistného na úrazové poistenie vykoná prvýkrát Sociálna poisťovňa v roku 2006 s účinnosťou od 1. januára 2007 podľa priemerného porovnateľného bezpečnostného rizika zisteného za jednotlivé skupiny ekonomických činností na základe štatistických údajov Sociálnej poisťovne získaných z výkonu úrazového poistenia za roky 2003 až 2005.
§ 262
(1) Zostatok finančných prostriedkov základného fondu zodpovednosti za škodu k 30. júnu 2003, je s účinnosťou od 1. júla 2003 príjmom základného fondu úrazového poistenia.
(2) Sumy na dlžnom poistnom z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania vzniknuté pred 1. júlom 2003, ktoré boli zaplatené alebo vymožené po 30. júni 2003, sú príjmom základného fondu úrazového poistenia.
§ 263
Zostatok finančných prostriedkov rezervného fondu k 30. júnu 2003 sa s účinnosťou od 1. júla 2003 prevedie do rezervného fondu nemocenského poistenia vo výške 17 % tohto zostatku a do rezervného fondu dôchodkového poistenia vo výške 83 % tohto zostatku.
§ 264
(1) Štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne na úhradu nákladov na
a) dôchodok manželky,
b) sociálny dôchodok,
c) zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu,
d) zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
e) zvýšenie dôchodku z dôvodu účasti v odboji a rehabilitácie,
f) kúpeľnú starostlivosť vrátane zdravotných výkonov predchádzajúcich vystaveniu návrhu na kúpeľnú starostlivosť a vystavenie návrhu na kúpeľnú starostlivosť,
g) odškodnenie pracovných úrazov a chorôb z povolania zamestnancov zrušených zamestnávateľov, ktorých zakladateľom bol štát alebo Fond národného majetku Slovenskej republiky,
h) plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania vzniknuté pred 1. aprílom 2002 u zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu,
i) úrazové dávky poskytované osobám uvedeným v § 18 ods. 2 a 3.
(2) Finančné prostriedky na dávky uvedené v odseku 1 sa poukazujú prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu ministerstva.
§ 265
(1) Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona je Sociálna poisťovňa zriadená podľa právneho predpisu účinného do 30. júna 2003.
(2) Od účinnosti tohto zákona funkciu generálneho riaditeľa vykonáva riaditeľ Sociálnej poisťovne, ktorý túto funkciu vykonával do 30. júna 2003; funkciu správnej rady vykonáva Správna rada Sociálnej poisťovne, ktorá túto funkciu vykonávala do 30. júna 2003 a funkciu dozornej rady vykonáva Dozorná rada Sociálnej poisťovne, ktorá túto funkciu vykonávala do 30. júna 2003.
(3) Do dĺžky funkčného obdobia generálneho riaditeľa a do dĺžky funkčného obdobia správnej rady a dozornej rady podľa tohto zákona sa započítava aj obdobie výkonu funkcie riaditeľa Sociálnej poisťovne a obdobie výkonu činnosti Správnej rady Sociálnej poisťovne a Dozornej rady Sociálnej poisťovne pred 1. júlom 2003.
§ 266
(1) Sociálna poisťovňa je povinná prevziať výkon nemocenského poistenia od zamestnávateľa najneskôr do 31. decembra 2004, s výnimkou zamestnávateľa policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.
(2) Do prevzatia výkonu nemocenského poistenia Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1 o nemocenských dávkach podľa tohto zákona rozhodujú a vyplácajú ich zamestnávatelia, ktorí boli príslušní na ich výplatu do 30. júna 2003.
(3) Zamestnávateľ, ktorý do 30. júna 2003 vykonával nemocenské poistenie je povinný vykazovať miestne príslušnej pobočke poistné na nemocenské poistenie za príslušný kalendárny mesiac spolu s vyplatenými nemocenskými dávkami do dňa prevzatia výkonu nemocenského poistenia od zamestnávateľov.
§ 267
V konaniach o prechode z dočasnej pracovnej neschopnosti do invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktoré neboli právoplatne skončené pred 1. júlom 2003, sa postupuje podľa právneho predpisu účinného do 30. júna 2003.
§ 268
V konaniach o odstránení tvrdostí, ktoré sa vyskytli pri vykonávaní nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia a ktoré neboli právoplatne skončené pred 1. júlom 2003, sa postupuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2003.
§ 269
(1) Sociálna poisťovňa od 1. júla 2003 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993; to platí aj na nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 u zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.
(2) Nároky na výplatu plnení uvedených v odseku 1 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 30. júna 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 30. júni 2003, poskytujú sa v sume v akej patrili do 30. júna 2003. Náhrada za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada nákladov na výživu pozostalých sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázané štatistickým úradom. Percento medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo a vyhlási jeho úplné znenie zverejnením v Zbierke zákonov.
(3) Zamestnávateľ ku dňu účinnosti tohto zákona odovzdá Sociálnej poisťovni evidenciu ním vyplácaných plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.
§ 270
Zamestnávateľ je povinný predložiť evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia vedené podľa predpisov účinných do 30. júna 2003 Sociálnej poisťovni najneskôr do 31. decembra 2003.
§ 271
(1) Súčinnosťou od 1. júla 2003 Sociálna poisťovňa preberá od Národného úradu práce výber, kontrolu a vymáhanie príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu za obdobie pred 1. júlom 2003.
(2) Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov Národného úradu práce zabezpečujúcich k 30. júnu 2003 činnosti spojené s výberom, kontrolou a vymáhaním príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu prechádzajú s účinnosťou od 1. júla 2003 z Národného úradu práce na Sociálnu poisťovňu.
ÔSMA ČASŤ
§ 272 Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1. zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení zákona č. 16/1959 Zb., zákona č. 58/1964 Zb., zákona č. 65/1965 Zb., zákona č. 87/1968 Zb., zákona č. 88/1968 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 8/1982 Zb., zákona č. 73/1982 Zb., zákona č. 148/1983 Zb., zákona č. 109/1984 Zb., zákona č. 51/1987 Zb., zákona č. 110/1990 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 134/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 235/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z., zákona č. 154/1997 Z. z., zákona č. 132/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z. a zákona č. 238/1998 Z. z.,
2. zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 98/1971 Zb., zákona č. 99/1972 Zb., zákona č. 73/1982 Zb., zákona č. 57/1984 Zb., zákona ô. 109/1984 Zb., nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 112/1984 Zb., zákona č. 51/1987 Zb., zákona č. 103/1988 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 134/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb., zákona č. 235/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1995 Z. z., zákona č. 154/1997 Z. z., zákona č. 132/1998 Z. z. a zákona č. 235/1998 Z. z.,
3. zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 76/1979 Zb., zákona č. 150/1979 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb., zákona č. 73/1982 Zb., zákona č. 116/1982 Zb., zákona č. 56/1984 Zb., zákona č. 108/1984 Zb., zákona č. 56/1987 Zb., zákona č. 1/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z.,
4. zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 110/1990 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 1/1991 Zb., zákona č. 46/1991 Zb., zákona č. 246/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 578/1991 Zb., zákona č. 116/1992 Zb., zákona č. 235/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č, 14/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 59/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 97/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 71/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 195/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 365/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 78/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 135/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 137/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z., zákona č. 154/1997 Z. z., zákona č. 278/1997 Z. z., zákona č. 376/1997 Z. z., zákona č. 132/1998 Z. z., zákona č. 195/1998 Z\ z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 236/1998 Z. z., zákona č. 238/1998 Z. z., zákona č. 107/1999 Z. z., zákona č. 300/1999 Z. z., zákona č. 344/1999 Z. z., zákona č. 355/1999 Z. z., zákona č. 233/2000 Z. z., zákona č. 446/2000 Z. z., zákona č. 242/2001 Z. z. a zákona č. 385/2001 Z. z.,
5. zákon Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 195/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 236/1998 Z. z., zákona č. 238/1998 Z. z., zákona č. 155/1999 Z. z., zákona č. 300/1999 Z. z. a zákona č. 450/2000 Z. z.,
6. zákon č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 97/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 195/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 135/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1996 Z. z., zákona č. 154/1997 Z. z., zákona č. 132/1998 Z. z., zákona č. 107/1999 Z. z., zákona č. 233/2000 Z. z. a zákona č. 385/2001 Z. z.,
7. zákon č. 246/1991 Zb. o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1991,
8. zákon č. 297/1991 Zb. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
9. zákon č. 116/1992 Zb. o zvýšení dôchodkov v roku 1992,
10. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 97/1993 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1993,
11. § 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky,
12. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1993 Z. z. o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1993,
13. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 320/1993 Z. z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania v znení zákona č.... /2002 Z. z.,
14. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1994 Z. z. o úprave dôchodkov priznaných v roku 1994,
15. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 195/1994 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995,
16. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 354/1997 Z. z., zákona č. 366/1997 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 236/1998 Z. z., zákona č. 238/1998 Z. z., zákona č. 56/1999 Z. z., zákona č. 300/1999 Z. z., zákona č. 345/1999 Z. z., zákona č. 232/2000 Z. z., zákona č. 233/2000 Z. z., zákona č. 243/2000 Z. z., zákona č. 245/2000 Z. z., zákona č. 467/2000 Z. z., zákona č. 242/2001 Z. z., zákona č. 385/2001 Z. z. a zákona č. 505/2001 Z. z.,
17. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 135/1995 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1995, o úprave dôchodkov priznaných v roku 1996 a o zmene niektorých predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia,
18. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1996 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1996 a o zmene niektorých zákonov,
19. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z. o úprave dôchodkov priznaných v roku 1997 a o zmene niektorých predpisov,
20. zákon č. 154/1997 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,
21. zákon č. 357/1997 Z. z. o úprave dôchodkov priznaných v roku 1998,
22. zákon č. 132/1998 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1998, o úprave dôchodkov v roku 1999 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v znení zákona č. 107/1999 Z. z.,
23. zákon č. 107/1999 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1999, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2000 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,
24. zákon č. 233/2000 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,
25. § 35 ods. 3, § 195 ods. 5, v § 198 ods. 1 písmená a) až c), § 199 až 213, § 214 ods. 4, § 217 ods. 3, § 219 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z; z. Zákonník práce,
26. zákon č. 385/2001 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2001, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2002 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,
27. nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 138/1976 Zb. o úprave niektorých náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
28. nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 60/1982 Zb. o úprave niektorých náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
29. nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 231/1990 Zb. o zvýšení vyplácaných dôchodkov a hraníc nízkych dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu,
30. § 6 písm. b) nariadenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 557/1990 Zb. o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku niektorým baníkom v znení zákona č. 578/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z.,
31. vyhláška Ministerstva zdravotníctva, Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 76/1957 Ú. v. o prechode z pracovnej neschopnosti do invalidity (čiastočnej invalidity) v znení vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 268/1990 Zb.,
32. vyhláška predsedu vlády č. 91/1958 Zb., ktorou sa uverejňuje opatrenie Ústrednej rady odborov o organizácii a vykonávaní nemocenského poistenia zamestnancov v znení vyhlášky č. 191/1960 Zb., vyhlášky č. 6/1967 Zb., vyhlášky č. 178/1968 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 123/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 262/1990 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z.,
33. vyhláška Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 141/1958 Z.. z. o nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení odsúdených v znení zákona č. 16/1959 Zb., vyhlášky Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 102/1964 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov c. 143/1965 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 95/1968 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 155/1983 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 263/1990 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1995 Z. z.,
34. vyhláška Ústrednej rady odborov č. 143/1965 Zb. o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení v znení vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 95/1968 Zb., vyhláška predsedu vlády č. 178/1968 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 113/1975 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 79/1982 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 154/1983 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 80/1984 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č.. 134/1984 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 239/1988 Zb. a vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 263/1990 Zb.,
35. vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 182/1968 Zb. o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti uchádzačom o zamestnanie v znení vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 132/1984 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 58/1987 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 50/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb.,
36. vyhláška Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch v znení vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 155/1983 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 79/1984 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 135/1984 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 59/1987 Zb., vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 148/1988 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce á sociálnych vecí č. 123/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 263/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č, 501/1990 Zb. a zákona č. 306/1991 Zb.,
37. vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych veci č. 123/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 260/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 313/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 501/1990 Zb., zákona č. 1/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 578/1991 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 111/1992 Zb., zákona č. 235/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z., vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 250/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 365/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 137/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 197/199. 5 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1995 Z. z. a zákona č. 387/1996 Z. z.,
38. vyhláška Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 145/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 273/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 319/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 353/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 590/1990 Zb., vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 259/1992 Zb., zákona č. 195/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 265/1998 Z. z. a zákona č. 300/1999 Z. z.,
39. vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 356/1991 Zb. o kontrole dodržiavania liečebného režimu,
40. vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 106/1992 Zb. o spôsobe kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu,
41. vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 446/1992 Zb. o predpoklade osobitnej odbornej spôsobilosti v správe sociálneho zabezpečenia,
42. vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 290/1994 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení,
43. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 132/1995 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
44. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 151/1996 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
45. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 98/1997 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
46. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č, 120/1998 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
47. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 125/1999 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
48. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 194/2000 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
49. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 235/2001 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania a náhrada nákladov na výživu pozostalých, ak zamestnanec následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania zomrel.
§ 273
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2003, okrem § 120 ods. 4, ktorý nadobúda účinnosť nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie.
Príloha č. 1
k zákonu č.. /2002 Z. z.
Zoznam chorôb z povolania
|
Číslo |
Choroba z povolania |
Podmienky vzniku |
|
1. |
Choroba z olova alebo z jeho zlúčenín |
K číslam 1 - 18: |
|
Pri výrobe, spracovaní, používaní, |
||
|
doprave uvedených látok alebo ak sa tieto látky v uvedených prípadoch vyskytujú ako vedľajšie produkty, medziprodukty alebo odpadové látky. |
||
|
2. |
Choroba z fosforu alebo z jeho zlúčení |
|
|
3. |
Choroba z fluóru alebo z jeho zlúčenín |
|
|
4: |
Choroba z ortuti alebo z jej zlúčenín |
|
|
5. |
Choroba arzénu alebo z jeho zlúčenín |
|
|
6. |
Choroba z mangánu alebo z jeho |
|
|
zlúčenín |
||
|
7. |
Choroba z kadmia alebo z jeho zlúčenín |
|
|
8. |
Choroba z vanádia alebo z jeho |
|
|
zlúčenín |
||
|
9. |
Choroba z chrómu alebo z jeho |
|
|
zlúčenín |
||
|
10 |
Choroba zo sírouhlíka |
|
|
n.: |
Choroba zo sírovodíka |
|
|
12. |
Choroba z oxidu uhoľnatého |
|
|
13. |
Choroba z kyanovodíka alebo z kyanidov |
|
|
14. |
Choroba z benzénu alebo z jeho |
|
|
homológov |
||
|
15. |
Choroba z nitrozlúčenín a |
|
|
z aminozlúčenín benzénu alebo jeho homológov |
||
|
16. |
Choroba z halogenizovaných |
|
|
uhľovodíkov |
|
17. |
Choroba z esterov kyseliny dusičnej |
|
|
18. |
Choroba z bojových látok alebo |
|
|
chemických látok š rovnakým účinkom |
||
|
ako bojové látky |
||
|
19. |
Choroba z ionizujúceho žiarenia a zo |
K číslam 19 - 20: |
|
žiarenia s obdobným účinkom |
Pri vystavení uvedenému |
|
|
nebezpečenstvu. |
||
|
20. |
Choroba z elektromagnetického žiarenia |
|
|
21. |
vrátane laseru |
|
|
Rakovina kože |
Pri výrobe, spracovaní, používaní, |
|
|
doprave škodlivín vyvolávajúcich |
||
|
rakovinu kože. |
||
|
22. |
Kožné choroby okrem rakoviny kože |
Pri vystavení sa vplyvu |
|
a prenosné kožné choroby |
chemickým, fyzikálnym (okrem |
|
|
ionizujúceho žiarenia) |
||
|
a biologickým škodlivinám v pracovnom prostredí a pri práci vyvolávajúcim profesionálne dermatózy. |
||
|
23. |
Rakovina pľúc z rádioaktívnych látok |
Pri vystavení uvedenému |
|
nebezpečenstvu. |
||
|
24. |
Infekčné choroby a parazitárne choroby, |
Pri vyšetrovaní a opatrovaní osôb, |
|
okrem tropických infekčných chorôb |
tam kde je preukázateľný styk |
|
|
a parazitárnych chorôb a chorôb prenosných zo zvierat na ľudí |
s týmito chorobami alebo s infekčným materiálom, ako súčasť plnenia pracovných úloh alebo činností. |
|
|
25. |
Tropické prenosné a parazitárne |
Pri vystavení uvedenému |
|
choroby |
nebezpečenstvu. |
|
|
26. |
Choroby prenosné zo zvierat na ľudí, |
Pri vystavení uvedenému |
|
buď priamo alebo prostredníctvom |
nebezpečenstvu vrátane |
|
|
prenášačov |
nakladania, vykladania a doprave |
|
|
takýchto zvierat. |
||
|
27. |
Choroba vyvolaná prácou |
Pri vystavení uvedenému |
|
v hyperbarických alebo hypobarických |
nebezpečenstvu. |
|
|
podmienkach |
||
|
28. |
Choroba z vibrácií - ochorenie kostí |
Pri kontakte so zdrojmi vibrácií |
|
kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín |
||
|
spôsobené vibráciou |
|
29. |
Choroba z dlhodobého, nadmerného a |
Pri vystavení uvedenému |
|
jednostranného zaťaženia končatín |
nebezpečenstvu. |
|
|
30. |
ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín |
|
|
Choroba lakťového nervu |
Pri nútenej poloha končatín. |
|
|
z mechanických vplyvov |
||
|
31. |
Choroba dolných dýchacích ciest a pľúc |
Pri vystavení uvedenému |
|
spôsobená hliníkovým prachom |
nebezpečenstvu. |
|
|
z hliníkových zliatin (žaprásenie pľúc |
||
|
32. |
hliníkom-fibróza pľúc) |
|
|
Choroba z berýlia a z jeho zlúčenín |
Pri vystavení uvedenému |
|
|
nebezpečenstvu. |
||
|
33. |
Choroba zaprášenia pľúc prachom |
Pri vystavení uvedenému |
|
obsahujúcim oxid kremičitý (silikóza, |
nebezpečenstvu. |
|
|
silikotuberkulóza) vrátane baníckej |
||
|
pneumokoniózy: a) s typickými rtg znakmi s prihliadnutím |
||
|
na dynamiku choroby, b) v spojení s aktívnou tuberkulózou |
||
|
34 |
Choroba zäprášenia pľúc azbestovým |
Pri vystavení uvedenému |
|
prachom (azbestóza) |
nebezpečenstvu. |
|
|
a) s typickými rtg znakmi |
||
|
b) v spojení s pľúcnou rakovinou |
||
|
35. |
Choroba pri výrobe tvrdokovov |
Pri vystavení uvedenému |
|
nebezpečenstvu. |
||
|
36. |
Choroba dolných dýchacích ciest a pľúc |
Pri práci s Thomasovou múčkou. |
|
z Thomasovej múčky |
||
|
37. |
Bronchiálna astma (záduch) |
Pri preukázaní činností s látkami |
|
s alergizujúcim účinkom a pri |
||
|
pôsobení senzibilizujúčich a |
||
|
dráždivých činiteľov. |
||
|
38. |
Porucha sluchu z hluku, pri ktorej |
Pri vystavení nadmernému hluku. |
|
dosahuje strata sluchu podľa Fowlera |
||
|
u poškodených mladších ako 30 rokov najmenej 40 %. U poškodených nad 30 rokov sa uvedená hranica každé dva roky zvyšuje o 1 % až do dosiahnutia 50 rokov veku poškodeného, odkedy už musí prevyšovať strata sluchu 50 % |
|
39. |
Sivý zákal |
Pri vystavení nadmernému |
|
pôsobeniu krátkovlnných |
||
|
- |
tepelných lúčov. |
|
|
40. |
Nystagmus |
V baniach pri mínerských prácach. |
|
41. |
Rozdutie pľúc fúkačov skla |
Pri vystavení uvedenému |
|
a hudobníkov na dychových nástrojoch |
nebezpečenstvu. |
|
|
42. |
a) Ťažká hyperkinetická dysfónia, |
Pri vystavení zvýšenej hlasovej |
|
uzlíky na hlasivkách alebo ťažká nedomykavosť hlasiviek, ktoré znemožňujú výkon povolania kladúceho zvýšené nároky na hlas |
námahe, najmä v divadlách, školách, profesionálnych hlasových telesách, profesionálnych kultúrnych podnikoch a zábavných |
|
|
b) Ťažká fonasténia |
podnikoch. Pri speve sólistu. |
|
|
43. |
Bronchopulmonálne choroby spôsobené |
Pri vystavení uvedenému |
|
prachom z bavlny (byssinóza), ľanu, |
nebezpečenstvu. |
|
|
konopí alebo sisalu |
||
|
44. |
Vonkajšie alergické alveolitidy a ich |
Pri vystavení uvedenému |
|
následky spôsobené vdychovaním |
nebezpečenstvu. |
|
|
organických prachov typu farmárske pľúca |
||
|
45. |
Alergické choroby horných dýchacích |
Pri plnení pracovných úloh, |
|
ciest s dokázanou precitlivelosťou na |
činnosti s alergizujúcimi látkami |
|
|
alergény z pracovného prostredia |
a pri pôsobení senzibilizujúcich |
|
|
poškodeného |
a dráždivých činiteľov, ktoré sú za |
|
|
také uznané. |
||
|
46. |
Nádorové choroby vznikajúce |
Pri vystavení riziku chemickej |
|
následkom práce s dokázanými chemickými karcinogénmi v pracovnom prostredí poškodeného a prejavujúce sa U neho v príslušných cieľových orgánoch, ktoré nie sú uvedené v tomto zozname |
karcinogenity a karcinogén dokázaný v jeho pracovnom prostredí je s prevažnou mierou pravdepodobnosti rozhodnutím Celoslovenskej komisie pre posudzovanie chorôb z povolania |
|
|
uznaný za hlavný príčinný faktor vzniku danej nádorovej choroby. |
||
|
47. |
Iné poškodenia zdravia z práce. Ide |
Pri vykonávaní práce, ktorá je |
|
o poškodenie zdravia z práce, ktoré nie |
preukázateľne a v zrovnateľnej |
|
|
je ani pracovným úrazom ani chorobou |
miere š inými chorobami |
|
|
z povolania uvedenou v tomto zozname. |
z povolania uvedenými v tomto |
|
|
zozname v príčinnej súvislosti so zisteným poškodením zdravia a táto súvislosť je uznaná Celoslovenskou komisiou pre posudzovanie chorôb z povolania. |
Príloha č. 2
k zákonu č...../2002 Z. z.
Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch pred rokom 2001
|
Rok |
Priemerná mesačná mzda v hospodárstve |
Všeobecný vymeriavací základ |
|
|
1949 |
792 |
9 504 |
|
|
1950 |
854 |
10 248 |
|
|
1951 |
903 |
10 836 |
|
|
1952 |
940 |
11 280 |
|
|
1953 |
036 |
12 432 |
|
|
1954 |
125 |
13 500 |
|
|
1955 |
148 |
13 776 |
|
|
1956 |
202 |
14 424 |
|
|
1957 |
235 |
14 820 |
|
|
1958 |
262 |
15 144 |
|
|
1959 |
281 |
15 372 |
|
|
1960 |
330 |
15 960 |
|
|
1961 |
358 |
16 296 |
|
|
1962 |
362 |
16 344 |
|
|
1963 |
375 |
16 500 |
|
|
1964 |
423 |
17 076 |
|
|
1965 |
456 |
17 472 |
|
|
1966 |
510 |
18 120 |
|
|
1967 |
594 |
19 128 |
|
|
1968 |
733 |
20 796 |
|
|
1969 |
863 |
22 356 |
|
|
1970 |
910 |
22 920 |
|
|
1971 |
980 |
23 760 |
|
|
1972 |
2 065 |
24 780 |
|
|
1973 |
2 133 |
25 596 |
|
|
1974 |
2 203 |
26 436 |
|
|
1975 |
2 271 |
27 252 |
|
|
1976 |
2 338 |
28 056 |
|
|
1977 |
2412 |
28 944 |
|
|
1978 |
2 483 |
29 796 |
|
|
1979 |
2 549 |
30 588 |
|
|
1980 |
2 606 |
31 272 |
|
|
1981 |
2 642 |
31 704 |
|
|
1982 |
2 695 |
32 340 |
|
|
1983 |
2 745 |
32 940 |
|
|
1984 |
2 790 |
33 480 |
|
|
1985 |
2 843 |
34 116 |
|
|
1986 |
2 888 |
34 656 |
|
|
1987 |
2 941 |
35 292 |
|
|
1988 |
3 020 |
36 240 |
|
|
1989 |
3 142 |
37 704 |
|
|
1990 |
3 278 |
39 336 |
|
|
1991 |
3 770 |
45 240 |
|
|
1992 |
4 543 |
54 516 |
|
|
1993 |
5 379 |
64 548 |
|
|
1994 |
6 294 |
75 528 |
|
|
1995 |
7 195 |
86 340 |
|
|
1996 |
8 154 |
97 848 |
|
|
1997 |
9 226 |
110 712 |
|
|
1998 |
10 003 |
120 036 |
|
|
1999 |
10 728 |
128 736 |
|
|
2000 |
11 430 |
137 160 |
|
Príloha č. 3
k zákonu č...... /2002 Z. z.
PERCENTUÁLNA MIERA POKLESU ZÁROBKOVEJ ČINNOSTI podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov
Príloha č. 3
k zákonu č....../2002 Z. z.
PERCENTUÁLNA MIERA POKLESU ZÁROBKOVEJ ČINNOSTI
podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov
Kapitola I - INFEKČNÉ a PARAZITÁRNE CHOROBY
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Vírusové infekcie a bakteriálne choroby, zoonózy, protozoárne choroby, |
|
|
ricketiózy, helmintózy, mykózy a ich následky |
||
|
a) ľahké formy s funkčným obmedzením ľahkého stupňa, so zníženou |
20 - 30 |
|
|
výkonnosťou organizmu |
||
|
b) stredne ťažké formy s postihnutím funkcie niektorých orgánov, |
40 - 60 |
|
|
systémov alebo formy chronické, pomaly progredujúce s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu |
||
|
c) stredne ťažké formy s postihnutím funkcie niektorých orgánov, |
40 - 60 |
|
|
systémov alebo formy chronické, pomaly progredujúce s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu |
||
|
Posudkové hľadisko: Ak infekčná choroba vyvolá dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, určí sa miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti podľa prevažujúceho funkčného postihnutia orgánu (systému) a vplyvu na celkovú výkonnosť organizmu. |
||
|
2. |
Ochorenia vírusom získanej ľudskej imunodeficiencie (HIV) |
|
|
2. 1. |
AIDS, s ťažšími alebo občasnými klinickými príznakmi, so značným |
20 - 40 |
|
obmedzením celkovej výkonnosti organizmu |
||
|
2: 2. |
AIDS, úplne rozvinutý, s orgánovými komplikáciami a zlyhávaním imunity |
70 - 80 |
|
Posudkové hľadisko: HIV pozitivita bez klinickej symptomatológie nepredpokladá pokles schopnosti sústavnej zárobkovej činnosti. Sprievodné duševné prejavy sa posúdia psychologickým a psychiatrickým vyšetrením. |
||
|
3. |
Tuberkulóza a iné mykobakteriózy |
|
|
3. 1. |
Tuberkulóza dýchacieho ústrojenstva |
|
|
a) počas aktívneho štádia ochorenia s funkčným obmedzením stredného |
||
|
až ťažkého stupňa alebo s komplikáciami |
50 - 80 |
|
|
b) počas aktívneho štádia ochorenia, bez obmedzenia, pľúcnych funkcií |
||
|
a výkonnosti organizmu |
20 - 40 |
|
c) tuberkulóza v inaktívnom štádiu, bez poruchy dýchacích funkcií |
10 |
|
|
3. 2. |
Tuberkulóza iných orgánov a systémov |
|
|
a) počas aktivity ochorenia s funkčným obmedzením stredného až ťažkého |
||
|
stupňa s komplikáciami |
50-80 |
|
|
b) počas aktivity ochorenia, bez funkčného obmedzenia |
20-40 |
|
|
c) tuberkulóza v inaktívnom štádiu, bez porúch dýchacích funkcií |
10 |
|
|
Posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa stupňa aktivity ochorenia, obmedzenia pľúcnych funkcií a celkového stavu organizmu. |
Kapitola II. CHOROBY KRVI a KRVOTVORNÝCH ORGÁNOV Všeobecné posudkové hľadisko:
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pre chorobu krvi a krvotvorných orgánov sa určí podľa závažnosti hematologických zmien, podľa porúch orgánových funkcií, pôsobenia na iné orgány a podľa vplyvu na celkový stav organizmu.
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Strata sleziny (bez prítomnosti krvnej choroby) |
10 |
|
2. |
Chronická lymfatická leukémia (myeloidná) |
|
|
a) s miernymi prejavmi, v remisii (bez výraznejších ťažkostí, bez celkových symptómov, bez |
||
|
hematologickej liečby, bez známok progresie) |
10-20 |
|
|
b) so stredne ťažkými klinickými a laboratórnymi prejavmi s potrebou opakovanej hematologickej liečby, v remisii, znížená výkonnosť |
||
|
organizmu |
25-40 |
|
|
c) s ťažkými prejavmi |
60-80 |
|
|
veľké zväčšenie sleziny, znížená imunita, výrazne znížená výkonnosť organizmu, v sústavnej hematologickej liečbe, opakovanými hospitalizáciami |
||
|
3. |
Plasmocytóm (myelóm) |
|
|
a) s miernymi prejavmi, v remisii |
||
|
bez výraznejších ťažkostí, bez celkových symptómov, bez |
10-20 |
|
|
matologickej liečby, bez známok progresie |
||
|
b) so stredne ťažkými klinickými a laboratórnymi prejavmi, zníženou |
25-40 |
|
|
výkonnosťou organizmu |
|
c) s ťažkými prejavmi, anémia pod 10 g/dl hemoglobínu, typickými |
||
|
bolesťami, osteolýzou, poruchou funkcie obličiek a zníženou |
70-80 |
|
|
výkonnosťou organizmu |
||
|
4. |
Hodgkinov lymfóm (lymfogranulóm), primárne lokalizovaný non-Hodgkinov lymfom |
|
|
a) s ľahkými prejavmi, v remisii, s klinicky a laboratórne priaznivým |
||
|
nálezom, ľahké subjektívne ťažkosti |
10-20 |
|
|
b) so stredne ťažkými prejavmi, v remisii, s klinicky a laboratórne |
25-40 |
|
|
stacionárnym nálezom, s podstatným znížením výkonnosti organizmu |
||
|
c) s ťažkými prejavmi klinickými a laboratórnymi, rozsiahly, aktívny proces, |
||
|
v sústavnom liečení, s ťažkou odozvou na celkový stav organizmu |
70-80 |
|
|
Posudkové hľadisko: Po ukončení hematologického liečenia treba spravidla do dvoch rokov, po stabilizácii zdravotného stavu, výsledku liečby, potom určiť mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti |
||
|
5. |
Maligné lymfómy |
|
|
a) akútne stavy |
70-80 |
|
|
b) v remisii, s dvojročnou stabilizáciou, so zníženou imunitou s miernymi |
||
|
klinickými prejavmi a zníženou výkonnosťou organizmu |
35-50 |
|
|
6. |
Myeloproliferačné ochorenia (napr. polycytémia, trombocytémia, myelofibróza) |
|
|
a) ľahká forma s miernymi prejavmi, v dobrom celkovom stave |
10-20 |
|
|
b) v remisii, s dvojročnou stabilizáciou, so zníženou imunitou s miernymi |
||
|
klinickými prejavmi a zníženou výkonnosťou organizmu |
20-40 |
|
|
c) s ťažkými prejavmi |
||
|
anémia pod 10g/dl hemoglobínu, trombocytopénia pod 80. 000/ul, |
60-80 |
|
|
zväčšenie sleziny, polycytémia |
||
|
7. |
Terapeutické odstránenie sleziny pre chorobu krvi |
|
|
a) počas rekonvalescencie, do stabilizácie zdravotného stavu |
50-70 |
|
|
b) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po jednom roku) |
15 |
|
|
8. |
Akútna leukémia (lymfatická, myeloidná) |
|
|
a) aktívne prejavy ochorenia |
70-80 |
|
|
b) v štádiu remisie, po dvojročnej stabilizácii zdravotného stavu, pri |
||
|
stacionárnom klinickom a laboratórnom náleze, so zníženou |
30-50 |
|
|
výkonnosťou organizmu |
||
|
9. |
Anémia (bez ohľadu na etiológiu) |
|
|
a) s miernymi prejavmi (prejavujúce sa predčasnou unaviteľnosťou) |
10 |
|
b) so závažnými prejavmi |
||
|
(pod 10g/dl hemoglobínu, opakované podávanie transfúzií, trvalá |
25-40 |
|
|
imunosupresívna liečba, podstatné zníženie výkonnosti organizmu) |
||
|
10. |
Panmyelopatia s ťažkou trombocytopéniou |
|
|
(trombocytopénia pod 20. 000/ul, granulocytopénia pod 1000/ul) |
60-80 |
|
|
11. |
Krvácavé stavy (bez ohľadu na etiológiu, podľa sklonu ku krvácaniu, obmedzenie výkonnosti organizmu) |
|
|
a) forma so zriedkavým krvácaním, s ľahkým obmedzením výkonnosti |
10-20 |
|
|
organizmu |
||
|
b) s častým (niekoľkokrát ročne) typickým krvácaním, príp. komplikáciami |
||
|
a podstatným obmedzením výkonnosti organizmu |
30-50 |
|
|
c) ťažká forma, krvácanie už pri ľahkých úrazoch, s ťažkým postihnutím |
||
|
pohyblivosti a výkonnosti organizmu |
50-70 |
Kapitola III - PORUCHY IMUNITY ODDIEL A - IMUNODEFICITNÉ STAVY
Imunologické poruchy musia byť dokázané imunologickým vyšetrením. Stupeň a rozsah komplikácií vzniknutých na základe zistenej poruchy musí mať posudkový význam na celkovú telesnú výkonnosť posudzovanej osoby.
Autoimunitný (laboratórny) syndróm sa posudkovo nehodnotí (prítomnosť jednej alebo viacerých autoprotilátok v sére, disproporčné zmeny hodnôt imunoglobulínov, zvýšenie hodnôt cirkulujúcich imunukomplexov, zníženie percenta alebo absolútneho množstva lymfocytov tvoriacich E rozety napr. pri dysgamaglobulinémii IV. typu, po prekonaných bakteriálnych a vírusových ochoreniach, pri chronických Epstein-Barrovej virózach, v relapse ochorenia).
Pre určenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti nie je rozhodujúca etiológia poruchy, ale predovšetkým celkový stav a výkonnosť organizmu.
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Deficity protilátkovej imunity s postihnutím funkcie lymfocytov B, s častým |
|
|
výskytom mikrobiálnych infekcií (sinusitíd, pneumonií, zápalov močových |
20-40 |
|
|
ciest, adnexitíd a pod. ), so zníženou výkonnosťou organizmu |
||
|
2. |
Deficity imunity bunkového typu s defektom alebo znížením množstva T- |
|
|
lymfocytov a s výskytom plesňových a parazitámych infekcií |
20-40 |
|
|
3. |
Deficity imunity fagocytárneho systému s nedostatkom alebo absenciou |
|
|
fagocytujúcich buniek alebo poruchou jednotlivých fáz fagocytózy, s reciduvujúcimi kožnými infekciami, pyogennými, abscesmi, |
||
|
flegmonóznymi zápalmi a septickými stavmi |
20 - 40 |
|
|
4. |
Deficity imunity komplementového systému s absenciou, znížením alebo |
|
|
poruchou funkcie jednotlivých komplementových komponentov |
||
|
a podstatným poklesom celkovej výkonnosti organizmu |
20-40 |
|
5. |
Kombinované poruchy imunity sprevádzané dlhotrvajúcimi alebo recidivujúcimi infekčnými prejavmi s podstatným znížením celkovej |
|
|
výkonnosti organizmu |
20-40 |
|
|
6. |
Ťažké imunodeficitné stavy s rozsiahlymi a opakovanými alebo aktívnymi |
|
|
infekčnými komplikáciami vzdorujúcimi liečbe, s ťažkým obmedzením |
||
|
výkonnosti organizmu |
70-80 |
ODDIEL B - HYPERIMUNNE STAVY
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Systémové ochorenia spojivového tkaniva |
|
|
a) poruchy ľahkého stupňa |
10-20 |
|
|
b) poruchy stredného stupňa |
30-40 |
|
|
c) poruchy ťažkého stupňa |
60-80 |
|
|
Posudkové hľadisko: Pri určení miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa vychádza z funkčného postihnutia organizmu, aktivity chorobného procesu, vplyvu na celkový stav organizmu a prípadných ďalších komplikácií. |
ODDIEL C - CHRONICKÝ ÚNAVOVÝ SYNDRÓM (CFS)
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
a) ľahká forma, s miernym poklesom celkovej výkonnosti organizmu |
10-15 |
|
b) stredná forma so závažným poklesom celkovej výkonnosti organizmu |
30-50 |
|
|
c) ťažká forma so stratou zárobkovej schopnosti z hľadiska duševných |
||
|
a telesných schopností |
70-90 |
|
|
Posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí pri klinicky dokázanom, pri CFS pozitivite všetkých hlavných kritérií, pozitivite aspoň šiestich vedľajších symptómov a aspoň troch fyzikálnych kritérií (podľa Holmesa). |
Kapitola IV - ENDOKRINNÉ CHOROBY, PORUCHY VÝŽIVY A PREMENY LÁTOK Všeobecné posudkové zásady:
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poruchách výmeny látkovej a žliaz s vnútornou sekréciou závisí od dôsledkov týchto porúch.
Odchýlky od normy v laboratórnych hodnotách nepodmieňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti.
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Cukrovka |
|
|
a) kompenzovateľná diétou alebo diétou a perorálnymi antidiabetikami, |
||
|
bez komplikácii |
10-20 |
|
|
b) kompenzovateľná inzulínom a diétou, bez komplikácií, s ohľadom na |
||
|
pracovné zaradenie |
20-40 |
|
|
c) ťažko kompenzovateľná inzulínom, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie |
||
|
cukrovky, angiopatia, neurópatia, diabetická noha) |
50-80 |
|
|
2. |
Dna |
10-20 |
|
Posudkové hľadisko: Percentuálna miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa prevažujúcich komplikácii z postihnutia kĺbov a orgánov. |
||
|
3. |
Poruchy metabolizmu tukov |
10-20 |
|
Posudkové hľadisko: Percentuálna miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa prevažujúcich komplikácii z postihnutia orgánov alebo systémov. |
||
|
4. |
Alimentárna obezita |
|
|
a) mierna nadváha |
5-10 |
|
|
b) ťažká nadváha - so závažným poklesom výkonnosti organizmu, |
||
|
neovplyvniteľná liečbou a diétou (BMI nad 40, RW nad 200 %) |
25-50 |
|
|
c) ťažká nadváha s komplikáciami ( ventilačnou poruchou a s postihnutím |
||
|
kardiovaskulárneho systému) |
60-80 |
|
|
posudkové hľadisko: Obezita nepodmieňuje pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Následky a sprievodné postihnutia najmä srdcocievneho, pľúcneho systému alebo podporného a pohybového aparátu môžu byť príčinou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Hodnotí sa relatívna hmotnosť (RW) a index telesnej hmotnosti (BMI). |
|
5. |
Fenylketonúria |
|
|
a) ľahká forma ( bez prejavov poškodenia mozgu) |
20-30 |
|
|
b) ťažká forma ( s prejavmi poškodenia mozgu) |
50-70 |
|
|
Posudkové hľadisko: Percentuálna miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa prevažujúcich komplikácií z postihnutia orgánov a systémov. |
||
|
6. |
Mukoviscidóza (cystická fibróza) pľúc, s komplikáciami z poškodenia |
|
|
podžalúdkovej žľazy a pečene |
||
|
a) ľahký stupeň |
10-20 |
|
|
(bronchitída ľahkého stupňa, porucha ventilácie ľahkého stupňa, takmer normálna stolica, telesný vývoj zodpovedajúci veku) |
||
|
b) stredný stupeň |
35-50 |
|
|
(peribronchialne infiltrácie, začínajúce bronchiektázie, začínajúci emfyzém, stredne ťažká ventilačná porucha, časté a riedke stolice, |
||
|
c )ťažký stupeň |
60-80 |
|
|
(ťažká bronchitída, bronchiektázie, emfyzém, porucha ventilácie ťažkého stupňa, riedka stolica, ťažká porucha funkcie podžalúdkovej žľazy a pečene) |
||
|
7. |
Postihnutia hypofýzy |
|
|
7. 1. |
Hypopituitarizmus dospelých |
|
|
(insuficiencia predného laloku hypofýzy, Simmondsova kachexia, Sheehanov syndróm, posthypofyzektomický syndróm) |
||
|
a) s ľahkým obmedzením výkonnosti organizmu, pri dobrej hormonálnej |
10-25 |
|
|
substitúcii |
||
|
b) s ťažkým obmedzením výkonnosti organizmu pri substitučnej |
50-80 |
|
|
hormonálnej liečbe |
||
|
7. 2. |
Hypofyzárny nanizmus (telesná výška nedosahuje 120 cm) |
40 |
|
7. 3. |
Akromegália |
|
|
a) ľahkým obmedzením výkonnosti organizmu |
10-25 |
|
|
b) s komplikáciami (artropatia, postihnutie srdca, adynamia) |
40-60 |
|
|
Posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa stupňa adynámie a prítomných orgánových komplikácií. |
||
|
7. 4. |
Gigantizmus |
10-20 |
|
Posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa stupňa zníženej svalovej sily. |
|
7. 5. |
Diabetes insipidus kompenzovaný substitučnou liečbou, ak príčinou |
10-25 |
|
choroby nie je nádorové ochorenie |
||
|
7. 6. |
Nádory hypofýzy |
|
|
a) počas chirurgickej a onkologickej liečby |
80 |
|
|
b) neliečiteľné formy |
90 |
|
|
c) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch), so |
30-55 |
|
|
závažnejšími komplikáciami. |
||
|
Posudkové hľadisko: Posudzuje sa typ nádoru, neurologická symptomatológia, vplyv na psychiku, zmyslové funkcie a hormonálnu aktivitu. |
||
|
8. |
Hypothalamické syndrómy s endokrinnou manifestáciou |
|
|
a) v kompenzovanom stave |
10-20 |
|
|
b) pri rozvinutých komplikáciách, pri podstatnom obmedzení výkonnosti |
30-60 |
|
|
organizmu |
||
|
Posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa druhu poruchy, s ohľadom na prítomné komplikácie (poruchy prijímania potravy a tekutín, obezitu, vegetatívne poruchy, galaktoreu a pod. ). |
||
|
9. |
Poruchy funkcie štítnej žľazy |
|
|
9. 1. |
Hyperfunkcie štítnej žľazy |
|
|
a) ľahkého stupňa, kompenzovaná liečbou (prevažne vegetatívne |
10-20 |
|
|
poruchy) |
||
|
b) stredného stupňa, s pretrvávajúcimi orgánovými a psychickými zmenami |
30-50 |
|
|
c) ťažkého stupňa, chudnutie, tyreotoxické poškodenie srdca, závažné |
60-70 |
|
|
očné postihnutia, psychické zmeny vyžadujúce odbornú psychiatrickú liečbu |
||
|
9. 2. |
Hypofunkcia štítnej žľazy |
|
|
a) dlhodobo kompenzovaná substitúciou (stavy po operáciách štítnej |
10 |
|
|
žľazy, s miernymi poruchami) |
||
|
b) nedostatočne kompenzovaná substitučnou liečbou, s prítomnými |
20-40 |
|
|
komplikáciami a s obmedzením výkonnosti organizmu |
||
|
9. 3. |
Zhubný nádor štítnej žľazy |
|
|
a) počas onkologickej liečby |
70-80 |
|
|
b) neliečiteľné formy |
90 |
|
|
c) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
30-50 |
|
10. |
Tetanía, tetanický syndróm |
|
|
a) ľahkého stupňa |
5-10 |
|
|
(prechodné parestézie, ľahké orgánové spazmy) |
||
|
b) stredného stupňa |
20-30 |
|
|
(veľké záchvaty kŕčov viac krát do mesiaca, ťažšie alebo častejšie orgánové spazmy, najmä bronchiálne spazmy) |
||
|
Posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa klinických prejavov a počtu záchvatov. Normokalcemické a idiopatické tetanie majú spravidla ľahší priebeh ako tetanie strumiprivné. |
||
|
11. |
Poruchy funkcie nadobličiek |
|
|
11. 1. |
Chronická insuficiencia kôry nadobličiek |
|
|
a) ľahká forma |
10-20 |
|
|
(rýchla unaviteľnosť organizmu, ortostatické poruchy, bez významnejšieho obmedzenia výkonnosti organizmu |
||
|
b) stredne ťažká forma |
30-50 |
|
|
(podstatné zníženie výkonnosti organizmu a nedostatočná reakcia na záťaž pri trvalej substitučnej liečbe) |
||
|
c) ťažká forma |
60-70 |
|
|
(adynamia, poruchy elektrolytového, vodného metabilizmu, metabolizmu cukrov, so stratou hmotnosti, ťažkými žalúdočnými a črevnými prejavmi, málo účinná substitučná liečba) |
||
|
11. 2. |
Hyperfunkcia kôry nadobličiek (Cushingov syndróm, Connov syndróm, adrenogenitálny syndróm) |
|
|
Posudkové hľadisko: Cushingov syndróm (iatrogenný) sa na účely určenia miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti z posudkového hľadiska nehodnotí. Percentuálna miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa prevažujúcich symptómov z poškodenia orgánov alebo systémov (hypertenzia, insuficiencia srdca, diabetes mellitus, osteoporóza, psychické zmeny, svalová slabosť). |
||
|
11. 3. |
Hyperfunkcia drene nadobličiek |
|
|
a) pri závažných prejavoch (paroxyzmálne alebo trvalé zvýšenie krvného |
60-80 |
|
|
tlaku, poruchy srdcového rytmu, psychické zmeny, strata hmotnosti, počas chirurgickej liečby, v prípadoch neúspešnej farmakologickej liečby |
||
|
b) po stabilizácii zdravotného stavu (s prihliadnutím na funkčné zmeny |
20-40 |
|
|
a pretrvávajúce symptómy) |
Kapitola V - DUŠEVNÉ CHOROBY A PORUCHY SPRÁVANIA Všeobecné posudkové hľadisko:
Pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je potrebné prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, schopnosti adaptácie, vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia.
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity (organický psychosyndróm rôznej etiológie, Perinatálne poškodenie, po úrazoch a zápaloch mozgu, metabolický a cievny pôvod). |
|
|
a) ľahké formy |
5-15 |
|
|
b) stredne ťažké formy |
20-40 |
|
|
c) ťažké poruchy (ťažká demencia) |
50-80 |
|
|
2. |
Schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi |
|
|
a) ľahké formy |
5-15 |
|
|
b) stredne ťažké formy |
20-40 |
|
|
c) ťažké formy (floridný proces, ťažký defekt osobnosti) |
50-80 |
|
|
3. |
Afektívne poruchy nálady (manické, depresívne, periodické) |
|
|
a) ľahké formy |
5-15 |
|
|
b) stredne ťažké formy |
20-40 |
|
|
c) ťažké formy |
50-80 |
|
|
4. |
Neurotické, stresové a somatomorfné poruchy |
|
|
a) ľahké formy |
5-10 |
|
|
b) stredne ťažké formy |
15-20 |
|
|
c) ťažké formy (napr. ťažké obsedantné neurózy) |
60-70 |
|
|
5. |
Poruchy osobnosti a poruchy správania |
|
|
a) mierne narušenie osobnosti so zachovanou výkonnosťou organizmu |
5-10 |
|
|
b) stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu |
20-35 |
|
|
c) ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti |
50-80 |
|
|
organizmu, dezintegrácia |
|
6. |
Mentálna retardácia |
|
|
a) ľahká mentálna retardácia (horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50-69, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť) |
20-40 |
|
|
b) stredná mentálna retardácia (IQ v pásme 35 - 49) |
80 |
|
|
c) ťažká mentálna retardácia (IQ v pásme 20-34) |
100 |
|
|
d) hlboká mentálna retardácia (IQ pod 20) |
100 |
|
|
7. |
Duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním |
|
|
psychoaktívnych látok (alkoholizmus, toxikománia |
||
|
a) ľahká forma |
||
|
b) stredne ťažká forma ( do dvoch rokov od vzniku) |
||
|
c) ťažká forma |
||
|
Posudkové hľadisko: Percentuálna miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa prevažujúcich symptómov z orgánového alebo psychického postihnutia uvedeného v tejto prílohe. |
||
|
8. |
Syndrómy porúch správania spojené s fyziologickými poruchami |
|
|
a somatickými faktormi (mentálna anorexia, sexuálne poruchy, ktoré nie sú spôsobené organickou poruchou alebo chorobou). |
||
|
a) ľahké poruchy, s trvalou ambulantnou liečbou alebo miernou poruchou |
5-10 |
|
|
výživy a zníženou výkonnosťou organizmu psychického pôvodu |
||
|
b) ťažké poruchy, život ohrozujúce poruchy, nezvládnuteľné primitívne |
70-80 |
|
|
pudové správanie, stavy v ústavnom liečení alebo stavy s ťažkou poruchou výživy a podstatným znížením výkonnosti organizmu (adynámia, anémia, hypoproteinémia) |
Kapitola VI - CHOROBY NERVOVÉHO SYSTÉMU ODDIEL A - POSTIHNUTIE MOZGU Všeobecné posudkové hľadisko:
Poškodenie mozgových funkcií sa prejavuje znížením vštiepivosti a koncentrácie, unaviteľnosti, orientácie, stratou schopnosti adaptácie, psychickou a vegetatívnou labilitou (napr. poruchy spánku, afektívna labilita, vasomotorické poruchy, bolesti hlavy a pod. ). Porucha osobnosti na báze porúch funkcií mozgu je charakteristická oploštením záujmov, otupením osobnosti, degradáciou osobnosti s poruchami nálad a ich ovládaním, s obmedzením schopnosti náhľadu, kritiky a kontaktu s okolím, od ľahkých až po najťažšie zmeny osobnosti.
Postihnutie mozgu môže byť spôsobené poruchou vývoja mozgu, pôsobením vonkajšieho násilia (úrazu), choroby, toxických vplyvov, poruchami krvného zásobenia. Rozhodujúce na určenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je rozsah a stupeň pretrvávajúcich neurologických symptómov, s ohľadom na neurologický nález (dokázanými pyramídovými javmi zánikovými a iritačnými), psychické zmeny, s prihliadnutím na premorbídnosť osobnosti.
|
Miera |
||
|
poklesu |
||
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
schopnosti |
|
zárobkovej |
||
|
činnosti v % |
||
|
1. |
Poruchy osobnosti, poruchy správania a poruchy intelektu vyvolané |
|
|
ochorením, poškodením alebo dysfunkciou mozgu (encefalopatia, demencia, stavy po kraniocerebrálnom poranení, cievne poruchy, ložiskové ischémie mozgu, krvácanie do mozgu) |
||
|
a) ľahká forma |
5-15 |
|
|
b) stredne ťažká forma |
20-40 |
|
|
c) ťažká forma s narušením integrity mozgových funkcií |
50-80 |
|
|
2. |
Tvárové neuralgie (napr. neuralgie n. trigeminu) |
|
|
a) ľahká forma (zriedka sa vyskytujúce záchvaty bolesti) |
5 |
|
|
b) stredné ťažká forma (záchvaty bolestí sa vyskytujú častejšie, sú |
20-40 |
|
|
vyvolané už ľahkým podráždením) |
||
|
c) ťažké (časté záchvaty bolestí, niekoľkokrát do mesiaca resp. trvalá |
50-70 |
|
|
bolesť alebo ataky bolestí viac krát týždenne |
||
|
3. |
Migréna |
|
|
a) ľahká forma (záchvaty v priemere jedenkrát mesačne) |
5 |
|
|
b) stredne ťažká forma (častejšie záchvaty, spravidla jeden krát týždenne) |
10-20 |
|
|
c) ťažká forma (dlhotrvajúce záchvaty so sprievodnými javmi, intervaly |
25-35 |
|
|
medzi záchvatmi len niekoľko dní, status migrenosus) |
||
|
Posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa počtu záchvatov, dĺžky trvania záchvatu a výskytu sprievodných javov (vegetatívne poruchy, očné symptómy, iné dráždenie mozgu ). |
||
|
4. |
Periférna paréza n facialis |
|
|
a) jednostranná kompletná obrna alebo zohyzďujúca svalová kontraktúra |
10-20 |
|
|
b) obojstranná kompletná obrna s trvalými komplikáciami |
30-50 |
|
|
5. |
Čiastočne a úplné mozgové obrny ( parézy, plégie pyramídového a extrapyramídového pôvodu, hodnotí sa dominantnosť končatiny) |
|
|
a) ľahké parézy dvoch končatín (frustné), príp. akroparézy |
10-20 |
|
|
b) stredne ťažké parézy dvoch končatín |
30-50 |
|
|
c) ťažké parézy dvoch končatín |
60-80 |
|
|
d) plégia dvoch končatín |
80 |
|
6. |
Epileptické záchvaty a iné záchvatovité ochorenia |
|
|
a) sporadické veľké záchvaty spravidla jedenkrát ročne, malé záchvaty |
5-10 |
|
|
spravidla jedenkrát mesačne |
||
|
b) veľké záchvaty spravidla jedenkrát mesačne, malé záchvaty spravidla |
10-25 |
|
|
jedenkrát týždenne |
||
|
c) veľké záchvaty spravidla jedenkrát týždenne, malé záchvaty spravidla jedenkrát denne, bez duševných porúch |
30-40 |
|
|
d) série generalizovaných kŕčových záchvatov, malé záchvaty niekoľkokrát |
60-70 |
|
|
denne, s poruchami osobnosti |
||
|
e) po troch rokoch od zániku záchvatov pri ďalšej nutnosti antikonvulzívnej |
10 |
|
|
liečby (pre pretrvávajúcu pohotovosť k záchvatom) |
||
|
Posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa typu, počtu záchvatov a prípadných povahových zmien. |
||
|
7. |
Narkolepsia, hypersomnia |
|
|
a) ľahká forma, neobmedzujúca výkonnosť |
10-20 |
|
|
b) ťažká forma, obmedzujúca výkonnosť |
30-60 |
|
|
8. |
Postkomočný syndróm |
10-20 |
|
9. |
Stav po subarachnoideálnom krvácaní, aneurysmy mozgových ciev |
|
|
a) ľahké poruchy |
5-15 |
|
|
b) stredne ťažké poruchy |
25-50 |
|
|
c) ťažké poruchy |
65-80 |
|
|
Posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa výsledného funkčného neurologického, psychiatrického a psychologického nálezu s prihliadnutím na lokalizáciu aneuryzmy, zdroj krvácania a vykonanom operačnom zákroku |
||
|
10. |
Roztrúsená mozgomiechová skleróza |
|
|
a) ľahké formy, bez výraznejšej poruchy funkcie (benigné formy, spinálne, očné, vestibulárne poruchy, dysestézie, jedna ataka choroby, Kurtského |
||
|
škála 1 -2) |
5-15 |
|
|
b) ľahké formy obmedzujúce výkonnosť organizmu ( ľahké centrálne |
||
|
hemiparézy, ľahké spastické paraparézy, Kurtského škála 3) |
20-40 |
|
|
c) stredne ťažké formy s poruchou motoriky a zníženou výkonnosťou |
||
|
organizmu ( Kurtského škála 4) |
50-65 |
|
d) ťažké formy s poruchami motoriky (vrátane zvieračov, Kurtského |
||
|
škála nad 4) |
70-80 |
|
|
Posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa neurologického nálezu (Kurtského škála), aktivity choroby a klinického priebehu. |
||
|
11. |
Parkinsonova choroba |
|
|
a) ľahká forma s ojedinelými mimovoľnými pohybmi, so znížením |
||
|
pohyblivosti |
5-15 |
|
|
b) stredne ťažká forma |
30-50 |
|
|
c) ťažká forma, s tremorom, rigiditou a bradykinézou |
60-80 |
|
|
12. |
Stavy po cievnych mozgových príhodách (prechodné ischemické ataky, hemorhagické ikty a pod. ) |
|
|
a) ľahké formy |
5-15 |
|
|
b) stredne ťažké formy |
20-40 |
|
|
c) ťažké formy (hemiparézy ťažkého stupňa, organický psychosyndróm |
50-70 |
|
|
d) zvlášť ťažké formy, (s ťažkým poškodením mozgových funkcií, |
||
|
hemiplégií končatín, organický psychosyndróm a pod. ) |
80-100 |
|
|
13. |
Zápalové choroby mozgu a miechy, neurodegeneratívne ochorenia, polyradikuloneuritídy a polyneuropatie |
|
|
a) ľahké formy |
5-15 |
|
|
b) stredne ťažké formy |
30-60 |
|
|
c) ťažké formy |
70-80 |
|
|
Posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa výslednej poruchy funkcie centrálnej nervovej sústavy a periférnej inervácie s prihliadnutím na neurologický, psychiatrický a psychologický nález, celkovú výkonnosť organizmu a diagnostikované ďalšie komplikácie. |
||
|
14. |
Mozgové nádory |
|
|
a) po odstránení nádoru, počas onkologickej liečby |
50 |
|
|
b) neliečiteľné formy so stredne ťažkým až ťažkým poškodením mozgu |
90 |
|
|
c) po stabilizácii zdravotného stavu, s ľahkým reziduálnym neurologickým |
30-50 |
|
|
nálezom ( spravidla po dvoch rokoch) |
|
Posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa neurologického, psychiatrického a psychologického nálezu, prípadne zmyslových porúch, s ohľadom na možnosti operačného zákroku a výsledku onkologickej liečby. |
ODDIEL B - POŠKODENIA MIECHY Všeobecné posudkové hľadisko:
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa stupňa nervových porúch - parézy (plégie) na končatinách, porúch močového mechúru a konečníka. Hodnotí sa postihnutie dominantnej končatiny a stupeň parézy ( plégie).
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Monoplégia |
40 |
|
2, |
Hemiplégia |
75 |
|
3. |
Paraplégia |
75 |
|
4. |
Kvadruplégia |
100 |
|
5. |
Monoparéza |
|
|
a) ľahká |
20-25 |
|
|
b) stredne ťažká |
30-40 |
|
|
c) ťažká monoparéza až plégia |
45-50 |
|
|
6. |
Hemiparéza |
|
|
a) ľahká |
20-30 |
|
|
b) stredne ťažká c) ťažká hemiparéza až plégia |
40-50 75 |
|
|
7. |
Paraparéza |
|
|
a) ľahká |
20-30 |
|
|
b) stredne ťažká |
35-50 |
|
|
c) ťažká parapéza až paraplégia |
75 |
|
|
8. |
Kvadruparéza |
60-90 |
Kapitola VII - CHOROBY ZMYSLOVÝCH ORGÁNOV
ODDIEL A - ZRAK
Všeobecné posudkové hľadisko:
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa zrakovej ostrosti dosiahnutej s korekciou do blízka a do diaľky, vyšetrením perimetra (zorného poľa), s ohľadom na intelektové schopnosti.
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Stredná slabozrakosť |
20-40 |
|
(zraková ostrosť s najlepšou možnou korekciou: maximum menšie ako 6/18, alebo lepšie ako 6/60; 3/10-1/10, kategória 1) |
||
|
2. |
Stredne ťažká slabozrakosť |
40-60 |
|
(zraková ostrosť s najlepšou možnou korekciou: maximum menšie ako 6/60, minimum rovné alebo lepšie ako 3/60; 1/10-10/20, kategória 2) |
||
|
3. |
Ťažká slabozrakosť |
60-70 |
|
(zraková ostrosť s najlepšou možnou korekciou: maximum menšie ako 3/60, minimum rovné alebo lepšie ako 1/60; 1/20-1/50, kategória 3) |
||
|
4. |
Praktická slepota |
70-80 |
|
(zraková ostrosť s najlepšou možnou korekciou 1/60, 1/50 až svetlocit alebo zúženie zorného uhla do 5° okolo centrálnej fixácie, aj keď centrálna ostrosť nie je postihnutá, kategória 4) |
||
|
5. |
Úplná slepota |
80-90 |
|
(strata zraku zahrňujúca stavy od úplnej straty svetlocitu až po zachovanie svetlocitu s chybnou svetelnou projekciou, kategória 5) |
||
|
6. |
Chyby zorného poľa |
|
|
a) malé defekty zorného poľa |
5-15 |
|
|
b) úplné, polovičné alebo kvadrantové defekty obojstranné |
20-25 |
|
|
c) koncentrické zúženie obojstranné |
60-70 |
|
|
(zúženie zorného poľa na 10°-5° okolo centrálnej fixácie bez ohľadu na zrakovú ostrosť zodpovedá kategórii 3 - ťažká slabozrakosť - zraková ostrosť nie je postihnutá) |
||
|
d) centrálne skotómy znižujúce zrakovú ostrosť najmä do blízka |
15-30 |
|
|
(nemožnosť čítania tlače bežnej veľkosti) |
||
|
7. |
Strata jedného oka (úrazového pôvodu) pri zachovaní zrakových funkcii na |
20-30 |
|
druhom oku |
||
|
8. |
Obrna horného viečka s úplným uzatvorením očnej štrbiny príp. |
|
|
blefarospazmus, paraspazmus facialis, lagopftalmus |
10-15 |
|
9. |
Obrny očných svalov na jednom oku, ak je oko vylúčené z videnia |
10-15 |
|
10. |
Iné poruchy videnia |
|
|
a) trvalé diplópie pri pohľadu dopredu |
10-30 |
|
|
b) strata binokulárneho videnia |
10 |
|
|
11. |
Iné poruchy a choroby oka |
|
|
11. 1. |
Ľahké, ustálené formy bez poruchy funkcie oka |
5-15 |
|
11. 2. |
Ľahké, dlhotrvajúce alebo ustálené formy čiastočne poškodzujúce funkciu |
5-15 |
|
oka, ktoré majú vplyv na pracovné zaradenie |
||
|
a) jednostranné |
20-30 |
|
|
b) obojstranné |
40-50 |
|
|
11. 3. |
Ťažké, dlhotrvajúce, liečeniu vzdorujúce formy, trvalé poškodzujúce zrakové funkcie |
|
|
a) jednostranné |
40-50 |
|
|
b) obojstranné |
60-80 |
|
|
12. |
Zhubný nádor oka |
|
|
a) počas onkologického liečenia |
70-80 |
|
|
b) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla do dvoch rokov) |
40-60 |
ODDIEL B - SLUCH Všeobecné posudkové hľadisko:
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa miery zníženia sluchu pre reč, prítomnosti ušných šelestov, bolestí, porúch rovnováhy, závratov alebo porúch reči.
Porucha sluchu sa hodnotí v % podľa Fowlera na frekvencii 500 - 4 000 Hz.
Úplná hluchota znamená, že sluchovo postihnutý s akýmkoľvek zosilnením zvuku nevníma zvuk, len prípadné vibrácie (strata počutia 100 %, viac ako 90 dB).
Praktická hluchota znamená, že sluchovo postihnutý, vybavený načúvacím prístrojom vníma zvuk hovorovej reči (strata počutia 85-90 %, viac ako 70 dB), ale nerozumie.
Nedoslíchavosť znamená, že sluchovo postihnutý, vybavený načúvacím prístrojom v tichej miestnosti, v ktorej úroveň rušivých zvukov nepresahuje 50 dB, rozumie bez odzerania zmyslu vyslovených jednoduchých viet aspoň na 90 %.
|
Miera poklesu schopnosti |
||
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Obojstranná úplná hluchota ( 100% podľa Fowlera, 100dB) |
50 |
|
2. |
Obojstranná praktická hluchota (viac ako 85% - 90% podľa Fowlera, |
40 |
|
viac ako 70dB) |
||
|
3. |
Obojstranná úplná alebo praktická hluchota s ťažkým porušením |
|
|
komunikačných schopností v hovorovej reči a sociálnou |
60-80 |
|
|
dezintegráciou |
||
|
4. |
Obojstranná ťažká nedoslíchavosf ( 80% podľa Fowlera, 60 - 65 dB) |
30-40 |
|
5. |
Obojstranná stredne ťažká nedoslíchavosť ( 55% podľa Fowlera, |
|
|
40-45 dB) |
20-25 |
|
|
6. |
Obojstranná ľahká nedoslíchavosť ( 25% podľa Fowlera, 30 - 40 |
|
|
dB) |
10 |
|
|
7. |
Objektivizované poruchy rovnováhy (poruchy vestibulárneho ústrojenstva) |
|
|
a) ľahká forma |
5-15 |
|
|
(ľahká neistota stoja, mierne prejavy závratov pri celodennom zaťažení, pri vyššej psychickej a fyzickej záťaži) |
||
|
b) stredne ťažká forma |
15-25 |
|
|
(výraznejšia neistota a prejavy závratov pri celodenných zaťaženiach alebo opakované prudké závraty s vegetatívnymi prejavmi, prípadne s nevoľnosťou, zvracaním pri psychickej a fyzickej záťaži) |
||
|
c) ťažká forma |
70-80 |
|
|
(prudké závraty, neistota pri chôdzi, státí a iných fyziologických zaťaženiach, prípadne pri neschopnosti bez opory ísť alebo stáť) |
||
|
8. |
Komplikovaný chronický zápal stredného ucha |
20-40 |
|
9. |
Zhubné nádory v oblasti hlavy a krku |
|
|
a) po odstránení nádoru, počas onkologickej liečby |
80 |
|
|
b) neliečiteľné formy zhubných nádorov |
90 |
|
|
c) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
30-50 |
Kapitola VIII - CHOROBY DÝCHACEJ SÚSTAVY ODDIEL A - CHOROBY HORNÝCH CIEST DÝCHACÍCH
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Stavy po operáciách rázštepov pier, čeľustí, podnebia |
15-25 |
|
Posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa porúch prehĺtania, prijímania stravy, schopnosť reči a kozmetického defektu. |
||
|
2. |
Ťažká porucha funkcie jazyka, defekt čeľuste, poruchy artikulácie, |
|
|
žuvania a mimiky s možnosťou prijímať len tekutú stravu |
40 |
|
|
3. |
Zúženie nosných priechodov, najmä opakované polypy obojstranné |
|
|
so závažnými poruchami dýchania a čuchu, pokiaľ nie je možná |
||
|
korekcia chirurgickou liečbou |
10 |
|
|
4. |
Alergická alebo vazomotorická nádcha |
|
|
a) ľahké formy bez alergologickej liečby, s občasnými klinickými |
||
|
prejavmi a sezónnym výskytom |
10 |
|
|
b) ťažké formy recidivujúce, dokázané alergologickým vyšetrením, s |
||
|
častými klinickými prejavmi |
15-20 |
|
|
5. |
Chronický zápal prínosných dutín ťažkého stupňa s komplikáciami |
|
|
(hnisavou sekréciou, prejavmi dráždenia n. trigeminus, tvorbou |
||
|
polypov, vnútrolebkovými a očnými komplikáciami) |
20-40 |
|
|
6. |
Úplná strata čuchu a s ňou spojené poruchy chuti |
10-20 |
|
7. |
Trvalá tracheostómia, stavy po operačnom odstránení hrtanu |
40-70 |
|
8. |
Zúženie priedušnice ( trachey) klinicky a funkčne významné s |
50-70 |
|
dýchacími ťažkosťami ( podľa hodnôt spirometrického vyšetrenia) |
||
|
9. |
Obrna návratného nervu ( n. laryngeus recurrens) |
|
|
a) kompenzovaná, s dobrým hlasom |
5-10 |
|
|
b) s trvalým chrapotom |
15-25 |
|
|
c) obojstranná, s dýchacími ťažkosťami a poruchou hlasu |
30-50 |
|
|
10. |
Porucha artikulácie a iné poruchy reči |
|
|
a) ťažko zrozumiteľná reč |
20-40 |
|
|
b) nezrozumiteľná reč |
50-60 |
ODDIEL B - CHOROBY DOLNÝCH CIEST DÝCHACÍCH Všeobecné posudkové hľadisko:
Pri chronických chorobách priedušiek, pľúc a pohrudnicových zrastov sa určí miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti podľa zníženia funkcie pľúc, vplyvu na celkový stav organizmu a podľa vplyvu na iné orgány a systémy (napr. cor pulmonale) a pri chorobách podmienených alergiou.
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Dlhotrvajúci zápal priedušiek |
|
|
a) bez poruchy ventilácie |
10-15 |
|
|
b) s poruchou ventilácie |
||
|
1. ľahký stupeň |
10-20 |
|
|
2. stredný stupeň |
30-60 |
|
|
2. |
Brochiektázia |
|
|
a) ľahká forma, malého rozsahu, bez trvalého obmedzenia pľúcnych |
10-20 |
|
|
funkcií (bezpríznakové intervaly niekoľko mesiacov, občasný kašeľ, nepatrná expektorácia) |
||
|
b) stredne ťažká forma s intervalovými ťažkosťami |
30-50 |
|
|
c) ťažká forma so závažným obmedzením pľúcnych funkcií a |
60-70 |
|
|
častými akútnymi relapsami |
||
|
3. |
Bronchiálna astma |
|
|
a) ľahká intermitentná astma |
10-15 |
|
|
klinické príznaky krátko trvajúce, ich výskyt je menej častý ako jedenkrát až dvakrát do týždňa, nočné príznaky sa vyskytujú menej ako dvakrát mesačne, medzi záchvatmi je bezprizrakové obdobie, hodnoty vrcholového prietoku - PEF - sú vyššie ako 80 % referenčných alebo najlepších osobných hodnôt, variabilita PEF je menšia ako 20 %. PEF sa normalizuje po brochodilatanciách |
||
|
b) ľahká perzistujúca astma |
20-30 |
|
|
exacerbácie sú častejšie ako 1 - 2 krát týždenne. Nočné príznaky sa vyskytujú častejšie ako 2 krát mesačne |
||
|
c) stredná perzistujúca astma |
30-50 |
|
|
príznaky vyžadujú takmer dennú inhaláciu beta - 2 mimetík, PEF je medzi 50-80 % referenčných alebo najlepších osobných hodnôt, variabilita je medzi 20-30 %. Po aplikácii bronchodilatancií dochádza k normalizácii |
|
d) ťažká perzistujúca astma |
60-90 |
|
|
každodenné exacerbácie, kontinuálne príznaky, časté nočné záchvaty astmy, ťažké obmedzenie telesnej aktivity. PEF je menšia ako 50 % referenčných alebo najlepších osobných hodnôt a ich variabilita je pod normálnymi hodnotami aj pri optimálnej liečbe |
||
|
4. |
Zaprášenie pľúc (pneumokonióza uhlokopov, silikóza, azbestóza) |
|
|
4. 1. |
Bez podstatného obmedzenia pľúcnych funkcií, v počiatočnom |
10-15 |
|
klinickom a rtg štádiu |
||
|
4. 2. |
Rozvinuté štádia ochorenia |
|
|
a) ľahká forma |
20-25 |
|
|
b) stredne ťažká forma |
35-60 |
|
|
c) ťažká forma |
60-90 |
|
|
Posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa výslednej poruchy pľúcnej funkcie, kardiovaskulárnych komplikácií, s prihliadnutím na dynamiku ochorenia. |
||
|
5. |
Choroby pľúc a pohrudnice |
|
|
(zrasty pohrudnice, vrodené chyby a stavy po úrazoch, po embolizáciách pľúc, fibrotizujúce alveolitídy a iné pneumopatie, emfyzém pľúc, stavy po operáciách pľúc s trvalým obmedzením pľúcnych funkcií, podľa rozsahu a obmedzenia pľúcnych funkcií) |
||
|
a) ľahkého stupňa |
10-20 |
|
|
dýchavičnosť presahujúca obvyklú mieru pri stredne ťažkom zaťažení (napr. rýchla chôdza 5 - 6 km/h), stredne ťažká telesná práca, s malým zhoršením statických a dynamických hodnôt pľúcnych funkcií) |
||
|
b) stredného stupňa |
30-60 |
|
|
dýchavičnosť presahujúca obvyklú mieru už pri každodennom ľahkom zaťa- žení (napr. prechádzka 3-4 km/h, stúpanie do schodov do prvého poschodia, ľahká telesná práca), zníženie hodnôt pľúcnych funkcií až o 2/3 príslušných hodnôt |
||
|
c) ťažkého stupňa |
60-90 |
|
|
dýchavičnosť už pri minimálnom zaťažení alebo v kľude, zníženie statických a dynamických hodnôt pľúcnych funkcií o viac ako 2/3 príslušných hodnôt |
||
|
6. |
Nádory dýchacích ciest, pľúc a medzipľúcia (mediastina) |
|
|
a) po odstránení nádoru a počas onkologickej liečby |
70-80 |
|
|
b) neliečiteľné formy |
90 |
|
|
c) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch), pri |
50-80 |
|
|
obmedzení pľúcnych funkcií stredného až ťažkého stupňa |
|
8. |
Sarkoidóza |
|
|
8. 1. |
Zväčšenie vnútrohrudníkových lymfatických uzlín |
|
|
a) bez klinickej symptomatológie, bez funkčného obmedzenia |
5 |
|
|
b) s klinickou symptomatológiou alebo s funkčným obmedzením |
||
|
mierneho stupňa |
10-15 |
|
|
8. 2. |
Postihnutia pľúcneho tkaniva |
|
|
a) bez klinickej symptomatológie a funkčného obmedzenia |
5 |
|
|
b) s klinickou symptomatológiou, so stredne ťažkou poruchou |
30-60 |
|
|
pľúcnych funkcií |
||
|
c) rozsiahle jazvovité štádium s funkčným obmedzením |
60-80 |
|
|
pľúcnych funkcií ťažkého stupňa |
||
|
Posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti sústavnej zárobkovej činnosti sa určí podľa stupňa aktivity procesu a výsledných porúch funkcie postihnutých orgánov. |
Kapitola IX - CHOROBY OBEHOVEJ SÚSTAVY
Všeobecné posudkové hľadisko:
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí na základe funkčných vyšetrení obehovej sústavy (ergometria, echokardiografia v pokoji a po záťaži, angiografia, flebografia, radionuklidové vyšetrenie a pod. ).
ODDIEL A - SRDCOVÉ CHOROBY
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba |
|
|
srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom infarkte, stavy po myokarditíde a iné |
||
|
a) bez podstatného zníženia výkonu, pri obvyklom telesnom |
10-15 |
|
|
zaťažení (napr. veľmi rýchla chôdza 7-8 km/h, ťažká telesná práca, žiadne obmedzenie fyzického výkonu), maximálna záťaž 100 W- NYHAI |
||
|
b) s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení (napr. chôdza |
20-45 |
|
|
4-5 km/h, stredne ťažká telesná práca), maximálna záťaž 75 W NYHA II |
|
c) s poklesom výkonu už pri bežnom ľahkom zaťažení (napr. |
50-70 |
|
|
prechádzka 3-4 km/h, chôdza do schodov do prvého poschodia, ľahká telesná práca), maximálna záťaž 50 W NYHA III |
||
|
d) s poklesom výkonu v kľude (manifestná kľudová insuficiencia, |
90 |
|
|
dlhotrvajúce závažné prejavy dekompenzácie), maximálna záťaž do 25 W - NYHA IV |
||
|
2. |
Perikarditídy, myokarditídy, endokarditídy |
|
|
a) s významnými poruchami výkonnosti obehového ústrojenstva, podľa stupňa poruchy |
||
|
b) po odznení akútneho štádia, bez známok poškodenia |
10-20 |
|
|
obehového ústrojenstva |
||
|
Posudkové hľadisko: Percentuálna miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa klasifikácie NYHA |
||
|
3. |
Reumatická horúčka s postihnutím srdca, s trvalými funkčnými |
|
|
zmenami obehového ústrojenstva |
||
|
Posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa klasifikácie NYHA. |
||
|
4. |
Chronické reumatické choroby srdca, reumatické chlopňové chyby |
|
|
jednoduché alebo kombinované |
||
|
a) kompenzované |
10-20 |
|
|
b) čiastočne kompenzované (s podstatným poklesom výkonu) |
30-50 |
|
|
c) dekompenzované |
70-80 |
|
|
5. |
Angína pectoris (funkčné štádiá podľa NYHA) |
|
|
a) 1. štádium (bez ťažkostí) |
10-15 |
|
|
b) II. štádium (bolesť len pri väčšej námahe) |
20-45 |
|
|
c) III. štádium (bolesť už pri malej telesnej námahe) |
50-70 |
|
|
d) IV. štádium (kľudová bolesť) |
90 |
|
|
6. |
Chronické cor pulmonale (podľa stupňa hromadenia, krvi |
|
|
v pľúcach, pľúcnej hypertenzie, porúch výkonnosti srdcového svalu a pľúc) |
||
|
a) stavy kompenzované |
30-60 |
|
b) stavy dekompenzované |
70-80 |
|
|
7. |
Poruchy srdcového rytmu |
|
|
a) bez hemodynamických porúch, pri subjektívnych ťažkostiach |
5-10 |
|
|
b) s ľahkými hemodynamickými poruchami, pri fibrilácii predsiení, |
15-25 |
|
|
pri nahromadení supraventrikulárnych alebo komorových extrasystolov, prípadne pri paroxysmálnej tachykardii, Lown 2 |
||
|
c) s hemodynamickými poruchami (záťažové insuficiencia), Lown 3 |
35-50 |
|
|
d) nepriaznivé formy komorových arytmií (napr. extrasystoly v |
60-70 |
|
|
salvách alebo predčasné počas T - vlny), nepriaznivé formy blokád Tawarovho ramienka |
||
|
8. |
Implantácia kardiostimulátora bez podstatného zníženia výkonu |
20-30 |
|
9. |
Stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, |
|
|
operácie chlopní, resekcia aneuryzmy, stavy po koronárnej angioplastike) |
||
|
a) s dobrým funkčným výsledkom |
25-30 |
|
|
b) stavy s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení |
35-60 |
|
|
c) neschopnosť záťaže |
70-80 |
|
|
10. |
Transplantácia srdca |
50-70 |
|
11. |
Hypertenzia |
|
|
a) hypertenzia I - žiadne objektívne orgánové zmeny |
10 |
|
|
b) hypertenzia II - ľahké orgánové zmeny (hypertrofia ľavej |
15-25 |
|
|
komory, retinopatia II, proteinuria, vzostup sérového kreatinínu) |
||
|
c) hypertenzia III - ťažké orgánové zmeny (zlyhanie ľavej komory |
50-80 |
|
|
srdca, mozgové krvácanie, hypertenzná encefalopatia, angiopatia) |
ODDIEL B - CHOROBY CIEV
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Arteriovenózná píšťala s poruchami periférneho prekrvenia |
20 |
|
2. |
Aneuryzmy - cievne výdute (podľa polohy, veľkosti) |
|
|
a) bez funkčnej poruchy (malé periférne aneuryzmy) |
10-20 |
|
b) disekujúce aneuryzmy aorty a veľké aneuryzmy brušnej aorty |
40-70 |
|
|
a veľkých panvových artérií, aneuryzmy mozgových ciev a stavy po operáciách aneuryziem, s funkčnou poruchou a s obmedzením výkonnosti organizmu |
||
|
3. |
Tepnové uzávery, funkčné cirkulačné poruchy (angioneuropatia), |
|
|
uzávery artérií na dolných končatinách (rozdelenie podľa Fontainea) |
||
|
3. 1. |
Štádium I |
|
|
a) s dostačujúcim kolaterálnym obehom, bez ťažkostí alebo |
10 |
|
|
s miernymi ťažkosťami (dyzestézie v lýtku alebo v nohe pri rýchlej chôdzi) |
||
|
b) s obmedzeným kolaterálnym obehom (štádium latencie), |
15-20 |
|
|
nebolestivá chôdza po rovine (Dopplerov tlak na dolnej končatine všeobecne nad 100 mm Hg) |
||
|
c) nebolestivá chôdza po rovine 300 m, Dopplerov tlak na dolných |
25-30 |
|
|
končatinách 80 -100 mm Hg, pri obojstrannom postihnutí |
||
|
3. 2. |
Štádium II a |
30-40 |
|
nebolestivá chôdza po rovine nad 300 m, štádium intermitentných klaudikačných bolestí, Dopplerov tlak na dolných končatinách 6080 mm Hg, jedno alebo obojstranné postihnutie arteriálneho riečišťa |
||
|
3. 3. |
Štádium II b |
40-60 |
|
klaudikačné bolesti po menej ako 300 m, Dopplerov tlak na dolných končatinách pod 60 mm Hg, závažný arteriografický nález, nočné bolesti jedno alebo obojstranné postihnutie arteriálneho riečišťa |
||
|
3. 4. |
štádium III |
60-70 |
|
(bolestivá chôdza pod 50 m, bolesti v kľude, ťažké obliterácie tepien, nehmatný pulz) |
||
|
3. 5. |
Štádium IV |
80-90 |
|
kľudové bolesti s trofickými kožnými zmenami (defekty, nekrózy, gangrény) |
||
|
3. 6. |
Tepnové uzávery na horných končatinách, funkčné cirkulačné |
|
|
poruchy (angioneuropatie) |
||
|
Posudkové hľadisko: Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti sa určí podľa rozsahu ťažkosti a funkčných obmedzení v porovnaní s cievnymi postihnutiami dolných končatín. |
||
|
4. |
Stavy po vykonanej operácii cievnych uzáverov alebo bypasse |
|
|
a) po revaskularizačných operáciách s dobrým výsledkom |
30-40 |
|
|
b) pri stredne ťažkých funkčných poruchách |
50 - 60 |
|
c) s ťažkým funkčným poruchami |
70-80 |
|
|
Posudkové hľadisko: Hodnotí sa podľa pretrvávajúceho cievneho postihnutia. |
||
|
5. |
Kŕčové žily, posttrombotický syndróm, recidivujúce tromboflebitídy |
|
|
a) s miernym opuchom po záťaži, bez ulceróznych kožných zmien |
10 |
|
|
bez výrazných ťažkostí z mestnania krvi v žilách |
||
|
b) jednostranné alebo obojstranné postihnutie, s výraznými |
15 |
|
|
ťažkosťami z hromadenia krvi v žilách, časté viackrát v roku recidivujúce zápaly žil, dermatitídy |
||
|
5. 1. |
Postihnutie žilného systému s chronickými recidivujúcimi vredmi, |
|
|
podľa rozsahu a opakovania |
||
|
a) jednostranné |
20-30 |
|
|
b) obojstranné |
30-60 |
|
|
6. |
Miazgový (lymfatický) opuch na jednej, príp. na oboch |
|
|
končatinách |
||
|
a) bez podstatného obmedzenia funkcie (diferencia objemu do 4 |
10 |
|
|
cm), bez kompresívnej bandáže |
||
|
b) so zväčšením objemu nad 5 cm, s obmedzením pohybu pre |
20-40 |
|
|
väčšiu hmotnosť s ovplyvnením funkcie kĺbov |
||
|
c) pri neschopnosti používať postihnutú končatinu |
40-60 |
Kapitola X - CHOROBY TRÁVIACEJ SÚSTAVY ODDIEL A - CHOROBY PAŽERÁKA
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Trakčný divertikul (podľa veľkosti a subjektívnych ťažkostí) |
10 |
|
2. |
Pulzný divertikul |
|
|
a) bez prekážky prijímania potravy, podľa veľkosti a ťažkostí |
10 |
|
|
b) s prekážkou pri prijímaní potravy (podľa vplyvu na celkový stav |
20-40 |
|
|
výživy, anémiu, pokles hmotnosti), ak nie je možná chirurgická liečba |
|
3. |
Chronické zápaly pažeráka s gastroesofageálnym refluxom |
20-40 |
|
a anémiou |
||
|
4. |
Funkčná alebo organická stenóza pažeráka |
|
|
a) bez prekážky pri príjme potravy podľa veľkosti a subjektívnych |
10 |
|
|
ťažkosti |
||
|
b) s prekážkou pri prijímaní potravy (forma spracovania potravy, |
20-40 |
|
|
predĺžený čas jedla) |
||
|
c) s ťažkou poruchou stavu výživy a výkonnosti organizmu |
50-70 |
|
|
5. |
Zhubný nádor pažeráka |
|
|
a) po chirurgickom odstránení počas onkologickej liečby |
70-80 |
|
|
b) neliečiteľné formy |
90 |
|
|
c) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
40-60 |
|
|
6. |
Úplná náhrada pažeráka, s poruchou príjmu potravy, so stratou na |
70-80 |
|
hmotnosti a znížením výkonnosti organizmu |
ODDIEL B - CHOROBY ŽALÚDKA Všeobecné posudkové hľadisko:
Pri organických a funkčných ochoreniach žalúdka a čriev sa určí miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti podľa stupňa, rozsahu, vplyvu na stav výživy, subjektívnych ťažkosti, orgánových porúch, podľa nutnosti diétneho stravovania a ich vplyv na celkovú výkonnosť organizmu. Alergický podmienené choroby nespôsobujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti.
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Vredová choroba žalúdku a dvanástnika |
|
|
a) sezónne opakované recidívy v posledných troch rokoch, klinicky |
5-10 |
|
|
dokázané (rtg vyšetrením, fibroskopiou), stavy konzervatívne liečené, ťažkosti v pravidelných intervaloch |
||
|
b) často recidivujúce procesy, v medziobdobí s erozívnou |
20-30 |
|
|
gastritídou, konzervatívne liečené, zhojené s výraznou eformáciou a opakovanými dyspeptickými ťažkosťami |
||
|
c) operované formy pri trvalých funkčných poruchách a |
40-50 |
|
|
s postupným zhoršením zdravotného stavu, stavu výživy alebo s komplikáciami a zníženou výkonnosťou organizmu |
|
2. |
Dráždivý žalúdok (funkčná porucha) |
5-10 |
|
3. |
Stavy po operáciách žalúdku (resekcia, spojkové operácie, vagotómia) |
|
|
a) s dobrou funkciou |
10-20 |
|
|
b) s komplikáciami (napr. dumpingový - syndróm) |
25-35 |
|
|
c) s ťažkou poruchou výživy a podstatným znížením výkonnosti |
40-60 |
|
|
organizmu |
||
|
4. |
Zhubný nádor žalúdku |
|
|
a) čiastočné odstránenie žalúdka v rannom štádiu (early cancer T1 |
50 |
|
|
NO MO) |
||
|
b) po resekcii žalúdku počas onkologickej liečby |
70-80 |
|
|
c) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
40-60 |
|
|
d) neliečiteľné formy |
90 |
ODDIEL C - CHOROBY TENKÉHO A HRUBÉHO ČREVA
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Chronický zápal čriev, divertikulóza, čiastočná resekcia čreva alebo iné črevné poruchy, bez klinických prejavov |
|
|
a) bez podstatných ťažkostí a účinkov (napr. sy dráždivého |
10 |
|
|
čreva) |
||
|
b) s trvalými symptómami (napr. hnačky, spazmy čriev |
20-25 |
|
|
niekoľkokrát denne, obmedzenie výkonnosti organizmu) |
||
|
c) so zníženým stavom výživy, pokles hmotnosti, poruchy |
30-60 |
|
|
črevnej pasáže, anémia, krvácanie |
||
|
2. |
Ulcerózna kolitída, idiopatická proktokolitída, Crohnova choroba |
|
|
a) pokojové štádium (žiadne alebo nepatrné zníženie výkonnosti |
10 |
|
|
organizmu, výživy, občasné hnačky, žiadne odchýlky v laboratórnych nálezoch) |
||
|
b) štádium, hemoragické, purulentné (znížená výkonnosť |
20-40 |
|
|
organizmu, poruchy výživy, časté hnačky, poruchy črevnej pasáže, kolonoskopicky dokázaná mierna aktivita, patologický laboratórny nález, recidívy choroby |
|
c) floridné štádium s komplikáciami (tvorba vredov a polypov, |
60-70 |
|
|
ťažká malnutrícia, fistula, perforácia, poruchy črevnej pasáže s podstatným znížením výkonnosti organizmu) |
||
|
3. |
Črevná malabsorpcia (napr. coeliakia, sprue, malabsorpcia |
|
|
spôsobená intoleranciou atď. ) |
||
|
a) bez podstatných klinických prejavov pri diéte a zavedenej |
5-10 |
|
|
terapii |
||
|
b) s obmedzením výkonnosti organizmu, poruchou výživy, pri |
30-40 |
|
|
nedostatočnej odpovedi na liečbu a diétny režim |
||
|
c) pokročilé formy rezistentné na liečbu, zlý stav výživy, znížená |
50-70 |
|
|
výkonnosť organizmu |
||
|
4. |
Zhubný nádor čreva a konečníka |
|
|
a) po odstránení lokalizovaných črevných nádorov, časti hrubého |
50-70 |
|
|
čreva alebo rekta |
||
|
b) s vytvorenou kolostómiou, počas onkologickej liečby |
70-80 |
|
|
c) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
50 |
|
|
d) neliečiteľné formy |
90 |
|
|
5. |
Vyvrátenie konečníka, hemoroidy a rektálna píšťala |
|
|
a) s trvalými príznakmi (hnačky, spazmy, občasné krvácanie |
10-20 |
|
|
alebo sekrécia z konečníka) |
||
|
b) s komplikáciami (opakované poruchy pasáže, stav po |
30-50 |
|
|
resekcii čreva, trvalá sekrécia z konečníka) |
||
|
c) s úplnou inkontinenciou zvierača |
80-90 |
|
|
Posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa polohy a rozsahu operovanej časti čreva, vplyvu na zvierač a črevnú stenu, s prihliadnutím na celkový stav organizmu. |
||
|
6. |
Fistula v okolí konečníka |
|
|
a) s občasnou sekréciou |
10 |
|
|
b) vyvrátenie konečníka, umelý vývod konečníka, secernujúca |
60 - 80 |
|
|
sterkonálna znečisťujúca fistula |
||
|
7. |
Zrasty pobrušnice |
|
|
a) bez poruchy črevnej pasáže |
5-10 |
|
|
b) s poruchami pasáže |
20-30 |
ODDIEL D - CHOROBY PEČENE, ŽLČOVÝCH CIEST A PODŽALÚDKOVEJ ŽĽAZY Všeobecné posudkové hľadisko:
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa urči podľa rozsahu funkčného postihnutia, stavu výživy a nutnosti dodržiavať diétny režim.
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Choroby pečene |
|
|
a) ľahkého stupňa |
10-20 |
|
|
b) stredne ťažkého stupňa |
30-50 |
|
|
c) ťažkého stupňa |
60-70 |
|
|
d) stavy so závažným portálnym hromadením krvi, pažerákové |
80 - 90 |
|
|
varixy, opakované krvácavé stavy, ascites, známky encefalopatie |
||
|
2. |
Stavy po resekcii pečeňového laloku, bez poruchy funkcie |
|
|
Posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí po dosiahnutí stabilizácie zdravotného stavu. |
||
|
3. |
Zhubný nádor pečene |
|
|
a) počas onkologickej liečby |
70-80 |
|
|
b) neliečiteľné formy |
90 |
|
|
c) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
30-50 |
|
|
4. |
Transplantácia pečene |
60-70 |
|
5. |
Choroby žlčníka a žlčových ciest (litiáza, chronické recidivujúce |
|
|
zápaly) |
||
|
a) s kolikami s odstupom mesiacov, zápaly s odstupom rokov |
5 |
|
|
b) s častejšími kolikami (jedenkrát mesačne) a zápalmi liečenými |
10 |
|
|
antibiotikami, s ťažkosťami v medzizáchvatovom období |
||
|
6. |
Odstránenie žlčníka |
|
|
a) bez podstatných porúch |
5 |
|
|
b) s funkčnými poruchami (postcholecystektomický syndróm), pri |
10 |
|
|
pretrvávajúcich kolikách |
|
7. |
Zhubný nádor žlčníka, žlčových ciest alebo papily |
|
|
a) počas onkologickej liečby |
70-80 |
|
|
b) neliečiteľné formy |
90 |
|
|
c) po dosiahnutí stabilizácie zdravotného stavu (spravidla po |
30-50 |
|
|
dvoch rokoch) |
||
|
8. |
Stavy po chirurgických výkonoch na papile a žlčových cestách |
10-20 |
|
(podľa funkčných porúch) |
||
|
9. |
Chronické ochorenia pankreasu podľa účinku na celkový stav organizmu |
|
|
a) s hnačkami pri diétnych chybách |
5-10 |
|
|
b) s častejšími hnačkami, poruchami výživy, dyspeptickými |
20-25 |
|
|
ťažkosťami, občasnými bolesťami |
||
|
c) s poruchami výživy, výrazná symptomatológia, zníženie |
30-50 |
|
|
výkonnosti organizmu |
||
|
d) ťažká porucha výživy až kachektizácia, zníženie výkonnosti |
60-70 |
|
|
organizmu |
||
|
10. |
Malígny tumor pankreasu |
|
|
a) počas onkologickej liečby |
70-80 |
|
|
b) neliečiteľné formy |
90 |
|
|
c) po dosiahnutí stabilizácie (spravidla po dvoch rokoch) |
30-50 |
ODDIEL E - PRIETRŽE
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Slabinová alebo stehenná prietrž (podľa veľkosti a možnosti |
5-10 |
|
repozície) |
||
|
2. |
Pupočná prietrž alebo prietrž v bielej čiare (linea alba) brušných |
5-10 |
|
svalov |
||
|
3. |
Prietrž v jazvách po brušnej operácii |
|
|
a) s poruchou funkcie brušných orgánov (pri poruchách pasáže) |
10 |
|
|
b) s rozsiahlym vyklenutím orgánov dutiny brušnej do prietrže, |
60-70 |
|
|
chirurgicky neriešiteľné stavy s vplyvom na kardiopulmonálny systém |
||
|
4. |
Prietrž bránice spôsobujúca refluxnú ezofagitídu |
10-15 |
Kapitola XI - CHOROBY MOČOVEJ SÚSTAVY Všeobecné posudkové hradisko:
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa stupňa aktivity zápalového procesu, rozsahu zmien, laboratórnych výsledkov, porúch funkcie uropoetického systému, ktoré je treba zistiť špeciálnymi funkčnými skúškami (napr. určením kreatinínu, vyšetrením glomerulámej filtrácie a koncentračnej schopnosti, urografie, urodynamickým vyšetrením, endoskopiou, sonografiou). Pri posudzovaní zdravotného stavu sa posudzuje vplyv na iné orgány, vplyv na celkový stav organizmu a jeho výkonnosť.
ODDIEL A - POSTIHNUTIA OBLIČIEK
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Vývojová anomália obličiek a močových ciest, bez funkčného |
5-10 |
|
obmedzenia |
||
|
2. |
Nefrolitiáza bez funkčného obmedzenia s častými kolikami |
5-10 |
|
(infekcia, hematúria) |
||
|
3. |
Postihnutie obličiek bez funkčného obmedzenia, s chorobným |
5-10 |
|
nálezom v moči ľahkého stupňa (diskrétna proteinúria, bakteriúria, mikroskopická hematúria) |
||
|
4. |
Postihnutie funkcie obličiek s obmedzením funkcie (bez ohľadu |
|
|
na etiológiu poškodenia) |
||
|
a) ľahkého stupňa |
10-20 |
|
|
(hraničné hodnoty kreatinínu a urey, ľahké zníženie glomerulámej filtrácie, zníženie tubulárnej filtrácie, zníženie rezorpčnej funkcie, žiadna retencia katabolitov) |
||
|
b) stredne ťažkého stupňa (mierne zníženie filtračnej |
30-50 |
|
|
a rezorpčnej funkcie obličiek, mierna až výrazná retencia katabolitov, mierne klinické príznaky nedostatočnosti obličiek, anémia, osteopatia) |
||
|
c) ťažkého stupňa (prítomnosť klinických príznakov |
60-70 |
|
|
nedostatočnosti obličiek zvládnuteľné konzervatívnym liečebným postupom |
||
|
d) úplné zlyhanie obličiek |
80 |
|
|
5. |
Strata alebo výpad funkcie jednej obličky pri zdravej druhej |
20 |
|
obličke |
||
|
6. |
Strata alebo výpad funkcie jednej obličky s funkčným |
|
|
obmedzením funkcie druhej obličky |
||
|
a) ľahkého stupňa |
25-35 |
|
|
b) stredného stupňa |
50-70 |
|
c)ťažkého stupňa |
70-90 |
|
|
(výrazná alterácia celkového stavu, obmedzenie výkonnosti organizmu) |
||
|
7. |
Stavy liečené umelou obličkou (dialýzou) s prihliadnutím na |
40-80 |
|
prítomné komplikácie |
||
|
8. |
Zhubný nádor obličky |
|
|
a) počas onkologickej liečby |
70-80 |
|
|
b) po dosiahnutí stabilizácie zdravotného stavu (spravidla po |
30-50 |
|
|
dvoch rokoch) |
||
|
c) neliečiteľné formy |
90 |
|
|
9. |
Stav po transplantácii obličky |
|
|
a) do stabilizácie zdravotného stavu (spravidla jeden rok) |
70 |
|
|
b) po stabilizácii zdravotného stavu s prihliadnutím na |
30-60 |
|
|
pretrvávajúcu funkčnú poruchu a prípadné komplikácie |
ODDIEL B - CHOROBY MOČOVÝCH CIEST
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Chronický zápal močových ciest |
5-10 |
|
2. |
Poruchy vyprázdňovania močového mechúra |
15-25 |
|
3. |
Zhubný nádor močového mechúra |
|
|
a) po odstránení v rannom štádiu (T1-2 NO MO) |
30-40 |
|
|
b) po odstránení v neskorých štádiách, počas onkologickej liečby |
70-80 |
|
|
c) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
80 |
|
|
d) neliečiteľné formy |
90 |
|
|
4. |
Inkontinencia moču |
|
|
a) relatívna |
0 |
|
|
b) stresová inkontinencia I. stupňa (odchod moču pri zaťažení) |
10-15 |
|
|
c) stresová inkontinencia II. stupňa |
30-50 |
|
|
d) úplná inkontinencia moču s prihliadnutím na etiológiu, riešená |
60-70 |
|
|
permanentným katétrom |
|
5. |
Umelý vývod moču (bez porúch obličkových funkcií) |
|
|
a) do čreva |
40-50 |
|
|
b) navonok (extraabdominálne) |
70-80 |
|
|
6. |
Chronická píšťala (fistula) tráviaceho, močového a pohlavného ústrojenstva |
|
|
a) chronická píšťala s trvalou miernou sekréciou |
20-40 |
|
|
b) chronická píšťala s trvalou sekréciou (stolice alebo hnisavou), |
60-80 |
|
|
s vplyvom na celkový stav organizmu |
Kapitola XII - CHOROBY MUŽSKÝCH POHLAVNÝCH ORGÁNOV
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Choroby mužských pohlavných orgánov, dlhotrvajúce zápalové |
10-20 |
|
procesy, spojené s poruchami močenia |
||
|
2. |
Zhubný nádor penisu |
|
|
a) po odstránení v rannom štádiu (T1-2 NO MO) |
30-40 |
|
|
b) po odstránení v neskorých štádiách, počas onkologickej |
70-80 |
|
|
liečby |
||
|
c) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
30-50 |
|
|
d) neliečiteľné formy |
90 |
|
|
3. |
Zhubný nádor semenníka |
|
|
a) po odstránení lokalizovaného seminómu alebo |
30-40 |
|
|
lokalizovaného zhubného teratómu bez postihnutia uzlín (T1-3N0M0) |
||
|
b) po odstránení v pokročilých štádiách, počas onkologickej |
70-80 |
|
|
liečby |
||
|
c) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
30-50 |
|
|
d) neliečiteľné formy |
90 |
|
|
4. |
Chronické zápaly prostaty a adenómy prostaty s trvalými |
10-20 |
|
poruchami močenia a stavy po operáciách |
||
|
5. |
Zhubný nádor prostaty |
|
|
a) po odstránení v rannom štádiu (T1-2 NO MO) |
30-40 |
|
b) po odstránení v pokročilých štádiách, počas onkologickej |
70-80 |
|
|
liečby |
||
|
c) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
30-50 |
|
|
d) neliečiteľné formy |
90 |
Kapitola XIII - CHOROBY ŽENSKÝCH POHLAVNÝCH ORGÁNOV
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Choroby prsníka (zápalové ochorenia, benígne nádory, kozmetické záležitosti) |
10 |
|
Posudkové hľadisko: Pri posudzovaní miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa prihliada na prípadné obmedzenie funkcie v ramennom kĺbe ako následok operácie (napr. lymfedém, defekty svalov) |
||
|
2. |
Zhubný nádor prsníka |
|
|
a) po odstránení v štádiu I. (T1 NO MO) alebo po parciálnej |
20-30 |
|
|
resekcii |
||
|
b) po odstránení v štádiu II. (T2 N1 MO) |
40-60 |
|
|
c) po odstránení v pokročilých štádiách - po odstránení prsníka |
70-80 |
|
|
s exenteráciou axily, počas onkologickej liečby |
||
|
d) neliečiteľné formy |
90 |
|
|
e) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
30-50 |
|
|
3. |
Stav po odstránení maternice pre nezhubný nádor, |
10 |
|
endometriózu a pod. |
||
|
4. |
Zhubný nádor maternice (výnimka: carcinoma in situ) |
|
|
a) po odstránení nádoru tela alebo krčka maternice vo FIGO - |
20-30 |
|
|
štádiu 1a a 1b (T1NXM0) |
||
|
b) po odstránení nádoru vo FIGO - štádiu II. (T2 NX MO) |
40-70 |
|
|
c) po odstránení nádoru v pokročilom štádiu, počas |
70-80 |
|
|
onkologickej liečby |
||
|
d) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
30-50 |
|
e) neliečiteľné formy |
90 |
|
|
5. |
Strata vaječníkov pre zápalové ochorenia, nezhubný nádor |
10 |
|
6. |
Zhubný nádor vaječníka |
|
|
a) po odstránení vo FIGO-štádiu 1a a 1b (T1 NX MO) |
30-40 |
|
|
b) po odstránení v pokročilých štádiách, počas onkologickej |
70-80 |
|
|
liečby |
||
|
c) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
30-50 |
|
|
d) neliečiteľné formy |
90 |
|
|
7. |
Chronický alebo často sa opakujúci zápal vaječníkov, závesového aparátu maternice alebo maternice |
|
|
a) ľahkého stupňa |
5 |
|
|
b) stredného stupňa |
10 |
|
|
c) ťažkého stupňa, recidivujúce akútne výtoky viackrát do roka, |
15 |
|
|
s rozsiahlym palpačným nálezom, nutnosťou opakovanej ATB terapie, s recidivujúcou močovou infekciou, poruchami močenia |
||
|
8. |
Endometrióza ťažkého stupňa |
20 |
|
9. |
Pokles steny pošvy, prolaps pošvy alebo maternice |
|
|
a) bez inkontinencie alebo so stresovou inkontinenciou I. stupňa |
10 |
|
|
b) s občasnou inkontinenciou moču |
30-40 |
|
|
c) s úplnou inkontinenciou moču, s prihliadnutím na etiológiu |
70-80 |
|
|
a možnosť riešenia permanentným katétrom |
||
|
10. |
Stav po plastickej operácii svalov panvového dna |
|
|
a) s dobrým operačným efektom |
10 |
|
|
b) s funkčným oslabením svalov panvového dna s |
20-25 |
|
|
obmedzením výkonnosti organizmu, bez inkontinencie moču |
||
|
11. |
Craurosis vulvae so sekundárnymi zmenami, vredmi, |
20-25 |
|
ekzémami, jazvami |
||
|
12. |
Zhubný nádor pošvy (s výnimkou carcinoma in situ) |
|
|
a) po odstránení vo FIGO-štádiu I. (T1 NO MO) |
30-40 |
|
|
b) po odstránení v pokročilých štádiách, počas onkologickej |
70-80 |
|
|
liečby |
||
|
c) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
30-50 |
|
d) neliečiteľné formy |
90 |
|
|
13. |
Zhubný nádor vonkajších rodidiel (s výnimkou carcinoma in |
|
|
situ) |
||
|
a) po odstránení vo FIGO-štádiu I., II. (T1-2 NO MO) |
30-40 |
|
|
b) po odstránení v pokročilých štádiách, počas onkologickej |
70-80 |
|
|
liečby |
||
|
c) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
30-50 |
|
|
d) neliečiteľné formy |
90 |
Kapitola XIV - CHOROBY KOŽE A PODKOŽNÉHO VÄZIVA Všeobecné posudkové hľadisko:
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa lokalizácie procesu, vplyvu na celkový stav organizmu, prítomnosť sprievodných príznakov, pohotovosti k recidívam, resp. prechodu do chronicity. Prihliada sa na sprievodné orgánové alebo systémové zmeny, infekčné komplikácie, vplyv na obmedzenie pohybu a pod.
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Infekcie kože a podkožného väziva (chronické pyodermie) |
|
|
a) ohraničené procesy, alebo mierne rozšírené do okolia |
10-15 |
|
|
b) výrazné prejavy, s vplyvom na celkový stav organizmu |
30-40 |
|
|
c) rozsiahle, dlhodobé aktívne formy odolávajúce liečbe so |
50-60 |
|
|
znížením celkovej výkonnosti organizmu |
||
|
d) formy s nepriaznivým priebehom (septické stavy) |
70-80 |
|
|
2. |
Pľuzgierovité - kožné ochorenia (pemfigus, pemfigoid) |
|
|
a) ohraničené procesy, alebo mierne rozšírené do okolia |
10-15 |
|
|
b) výrazné prejavy, s vplyvom na celý organizmus |
30-40 |
|
|
c) rozsiahle, dlhodobé aktívne formy odolávajúce liečbe s podstatným znížením výkonnosti organizmu |
50-60 |
|
|
d) formy s nepriaznivým priebehom (septické stavy) |
70-80 |
|
|
3. |
Dermatitis a ekzém |
|
a) ohraničené prejavy (predilekčné miesta), stabilizované formy, |
5-15 |
|
|
zriedkavé exacerbácie |
||
|
b) výrazné prejavy, s častými exacerbáciami alebo |
25-35 |
|
|
generalizované stabilizované formy |
||
|
c) rozsiahle, dlhodobo aktívne formy odolávajúce liečbe so |
50-60 |
|
|
zníženou výkonnosťou organizmu |
||
|
d) formy trvalo aktívne s nepriaznivým priebehom |
70 |
|
|
4. |
Papuloskvamózne ochorenie (psorióza, lichen) |
|
|
a) ohraničené formy, intenzita procesu malá, zriedkavé |
5-15 |
|
|
exacerbácie alebo formy rozšírené, stabilizované, s dlhodobými remisiami |
||
|
b) výrazné prejavy, časté exacerbácie alebo generalizované formy s dlhodobými remisiami |
25-35 |
|
|
c) rozsiahle, dlhodobo aktívne formy odolávajúce liečbe |
40-60 |
|
|
s podstatným znížením výkonnosti organizmu |
||
|
d) formy s nepriaznivým priebehom alebo so závažným |
70 |
|
|
aktívnym kĺbovým postihnutím |
||
|
5. |
Urtikária a erytém |
|
|
a) urtikárie často recidivujúce |
5 |
|
|
b) angioedém, často recidivujúci, bez trvalých somatických |
5 |
|
|
následkov |
||
|
c) angioedém trvalého charakteru, so závažnými reziduálnymi |
25-40 |
|
|
následkami, obmedzujúce celkovú výkonnosť organizmu (pretrvávajúce lymfedémy, poruchy trofiky a postihnutím pohyblivosti kĺbov) |
||
|
6. |
Ochorenia kože a podkožného väziva spojené so žiarením |
|
|
(chronické expozície, choroby z vplyvov mechanických, termických, fyzikálnych, choroby z radiácie) |
||
|
a) ohraničené procesy, mierne rozšírené, stabilizované formy, |
15 |
|
|
zriedkavé exacerbácie |
||
|
b) výrazné prejavy na exponovaných častiach tela, alebo |
25-35 |
|
|
generalizované stabilizované formy, zriedkavé exacerbácie |
||
|
c) generalizované prejavy alebo formy s nepriaznivým |
40-60 |
|
|
priebehom a nepriaznivou lokalizáciou |
||
|
d) formy s nepriaznivým priebehom (napr. nekrotické zmeny) |
70 |
|
|
7. |
Choroby kožných adnex (ochorenie nechtov, alopécia, acne |
|
|
rosacea a pod. ) |
||
|
7. 1. |
Postihnutie všetkých nechtov, s porušením nechtových |
10-30 |
|
platničiek |
|
7. 2. |
Alopécia, bez ohľadu na etiológiu |
10-20 |
|
7. 3. |
Acne vulgaris ťažkého stupňa |
10-20 |
|
7. 4. |
Acne conglobata, s celkovým vplyvom na organizmus (febrilné |
40-60 |
|
stavy, artralgie, tvorba fistúl, obmedzenie pohyblivosti) |
||
|
8. |
Iné choroby kože a podkožného väziva (vitiligo, poruchy |
5 |
|
pigmentácie) |
||
|
9. |
Zhubné nádory kože |
|
|
a) po odstránení melanómu v štádiu 1a (T1 NO MO) |
20-30 |
|
|
b) po odstránení zhubných nádorov v štádiách (T1-2 NO-2 MO) |
50-60 |
|
|
c) po odstránení v pokročilých štádiách, počas onkologickej |
70-80 |
|
|
liečby |
||
|
d) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
30-50 |
|
|
e) neliečiteľné formy |
90 |
Kapitola XV - CHOROBY PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU Všeobecné posudkové hľadisko:
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch, v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatne systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahuje zmeny, typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné rentgenologické zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako tak skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri celkovej osteroporóze či osteomalácii (napr. pri hormonálnych poruchách, gastrointestinálnych resorbčných poruchách, pri poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poraneniach svalov a šliach sa určí podľa miery funkčnej poruchy, podľa postihnutia krvného a lymfatického systému. Pri poraneniach fascii sa môžu objaviť ruptúry svalov, ktoré sú však len zriedkavo príčinou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.
ODDIEL A - ARTROPATIE A INÉ CHOROBY KĹBOV
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Infekčná artropatia, zápalová polyartropatia, artrózy |
|
|
a) ľahké formy, zriedka recidivujúce, s miernou poruchou funkcie |
10-15 |
|
|
postihnutého kĺbu, s opakovanými subjektívnymi ťažkosťami, ak je záťaž len dlhé státie a chôdza, resp. schopnosť zaťaženia končatiny |
|
b) dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s poruchou |
25-50 |
|
|
funkcie (obmedzenie funkcie kĺbu o 1/3), so subjektívnymi |
||
|
ťažkosťami, stacionárnym rentgenologickým nálezom, ev. |
||
|
dôkazom laboratórnych pozitívnych zápalových parametrov, s postihnutím jedného alebo viacerých kĺbov s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu |
||
|
c) ťažké formy, trvale aktívne, progredujúce, liečbou ťažko |
60-80 |
|
|
ovplyvniteľné, s deštruktívnym rentegenologickým nálezom postihujúce viacero kĺbov |
ODDIEL B - OSTEOPATIA A CHONDROPATIA
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Osteoporóza (bez ohľadu na etiológiu), osteomalácia, osteopatia |
|
|
a) ľahká forma ovplyvňujúca celkovú zaťažiteľnosť organizmu, pre |
10-15 |
|
|
dlhé státie a chôdzu. T skóre do - 2, 5 |
||
|
b) stredne ťažká forma, s podstatným poklesom výkonnosti |
35-50 |
|
|
a značným ovplyvnením pohyblivosti. T skóre nad - 2, 5 |
||
|
c) ťažká forma, so zvýšenou lámavosťou kostí a patologickými |
60-70 |
|
|
zlomeninami, ťažká deformácia chrbtice a dlhých kostí. T skóre |
||
|
nad - 4, 0 |
||
|
2. |
Sudeckova dystrofia |
|
|
a) mierna forma |
15-25 |
|
|
b) ťažká forma alebo nepriaznivá lokalizácia |
50-70 |
|
|
Posudkové hľadisko: |
||
|
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa stanoví podľa |
||
|
stupňa, rozsahu funkčnej poruchy a lokalizácie procesu. |
||
|
3. |
Chronická osteomyelitída |
|
|
a) ľahkého stupňa (lokalizovaná, s nepatrnou aktivitou procesu, |
10-20 |
|
|
drobné hnisanie vo fistule) |
||
|
b) stredného stupňa (mierna trvalá sekrécia z fistuly, známky aktivity |
30-40 |
|
|
v laboratórnych nálezoch) |
||
|
c) ťažkého stupňa (časté ataky s horúčkou, zreteľná infiltrácia |
60-80 |
|
|
mäkkých častí, hnisanie a vylučovanie sekvestrov, známky aktivity v laboratórnych nálezoch) s alteráciou celkového stavu |
|
Posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia vyplývajúceho z lokalizácie, rozsahu a aktivity procesu s jej účinkami na celkový stav a prípadné následné choroby (napr. anémiu, amyloidózu). |
||
|
4. |
Chondrodystrofia |
|
|
a) telesná výška malý vzrast nedosahuje 120 cm |
40-60 |
|
|
b) s ťažkými deformáciami končatín, hrudníka a obmedzením |
70-80 |
|
|
výkonnosti organizmu, zníženou pohyblivosťou, poruchami ventilácie. Telesná výška do 100 cm |
ODDIEL C - INÉ CHOROBY MÄKKÉHO TKANIVA, SYNOVIÁLNEJ BLANY A ŠĽACHY
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Iné ochorenia mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy |
|
|
a) ľahké formy, zriedka recidivujúce, s miernou poruchou funkcie |
10-15 |
|
|
postihnutého systému, s opakovanými subjektívnymi ťažkosťami, pri záťaži v stoji a pri chôdzi, ak je obmedzená pohyblivosť končatín na záťaž |
||
|
b) dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s menšou |
25-50 |
|
|
poruchou funkcie kĺbu (obmedzenie funkcie o 1/3), so značnými subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym rentgenovým nálezom, ev. občasným laboratórnym zápalovým nálezom s postihnutím jedného i viacerých kĺbov, s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu |
||
|
c) ťažké formy, neovplyvniteľné liečbou, trvale aktívne, |
60-80 |
|
|
progredujúce, s výraznými deštruktívnymi rentgenovými zmenami a ťažkou poruchou funkcie, postihujúce niekoľko kĺbov |
ODDIEL D - CHOROBY SVALOV Všeobecné posudkové hľadisko:
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa poruchy funkcie svalov na jednotlivých končatinách a na trupe - analogicky k nasledujúcim uvedeným pohybovým obmedzeniam a obrnám. Samotné postihnutie svalov (bez ohľadu na etiológiu), pokiaľ nemá vplyv na výkonnosť organizmu a pracovné zaradenie, sa posudkovo nehodnotí. Treba prihliadnuť aj na zvláštne poruchy ako sú nedostatočné telesné proporcie (napr. chondrodystrofia), deformácie končatín, porúch kĺbových funkcií, svalových funkcií a statiky, neurologické poruchy. Taktiež treba vziať do úvahy stupeň adaptácie a kompenzácie poruchy.
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Svalové dystrofie, myopatie, myositidy |
|
|
a) ľahké poruchy s miernou či lokálnou atrofiou, dystrofiou |
30-50 |
|
|
a s obmedzením len pre dlhé státie a chôdzu |
||
|
b) stredne závažné poruchy, s podstatným obmedzením pohyblivosti |
60-80 |
|
|
a obmedzením výkonnosti organizmu |
||
|
c) ťažké poruchy s ťažkým obmedzením pohyblivosti |
80-100 |
|
|
Posudkové hľadisko: Miera poklesu zárobkovej činnosti sa určí bez ohľadu na etiológiu ochorenia, s ohľadom na výslednú poruchu funkcie, pohyblivosti a výkonnosti. |
||
|
2. |
Syndrómy svalovej paralýzy, myastenia gravis |
|
|
a) okulálna forma |
20-40 |
|
|
b) okulobulbárna (anaftria, dysfónia, regurgitácia tekutín nosom |
60-80 |
|
|
diplópia) |
||
|
c) mierna generalizovaná forma (stabilizovaná imunosupresívnou |
30-50 |
|
|
liečbou a po tymektómii) |
||
|
d) ťažká generalizovaná forma (s dysartriou, dysfágiou, prehĺtacie |
60-80 |
|
|
ťažkosti, s postihnutím celého kostrového svalstva, stav po tymektómii časté exacerbácie napriek imunosupresívnej liečbe) |
ODDIEL E - DORZOPATIA, DEFORMUJÚCA DORZOPATIA A SPONDYLOPATIA
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Stavy po zlomeninách tŕňových výbežkov alebo priečnych výbežkov |
10 |
|
stavcov |
||
|
2. |
Stavy po zlomenine tela stavca, vrodené chyby |
|
|
a) bez účinku na statiku |
10 |
|
|
b) s miernym účinkom na statiku, s deformáciou chrbtice, príznaky |
20 |
|
|
v stoji a pri chôdzi |
|
c) s výrazným účinkom na statiku (s obmedzením pohybu v danom |
30-40 |
|
|
úseku), s deformáciou, občasnými prejavmi svalového a nervového dráždenia, slabosťou svalového korzetu |
||
|
3. |
Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách |
|
|
a) bez účinku na statiku |
10 |
|
|
b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a |
20 |
|
|
svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikorachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia, blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku |
||
|
c) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, |
40-50 |
|
|
dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu |
||
|
4. |
Stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po |
|
|
úraze chrbtice |
||
|
a) s miernym reziduálnym funkčným nálezom |
10-20 |
|
|
b) často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu |
30-50 |
|
|
c) s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými |
70-80 |
|
|
i prejavmi dráždenia nervov, parézami a svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov |
||
|
5. |
Ostatné postihnutia chrbtice (vrodené alebo získané deformácie) |
|
|
s poruchou funkcie |
||
|
a) ľahkého stupňa |
10 |
|
|
b) stredného stupňa (napr. vo viacerých pohybových segmentoch |
25-40 |
|
|
vyjadreným obmedzením až stuhnutím chrbtice, pri skolióze 4075° pri klinových stavcoch, motýlikovitých stavcoch, pri fixovanom okrúhlom chrbte s tvorbou gibu) |
||
|
c) ťažkého stupňa (napr. stuhnutie viacerých stavcov chrbtice, |
60-70 |
|
|
používanie trupovej ortézy, ktorá zahŕňa 3 časti chrbtice, extrémne skoliózy s otočným sklzom, spondylolistéza so sklzom o 2/3 tela stavca) |
||
|
6. |
Scheuermannova choroba |
|
|
a) s ťažkou poruchou funkcie (akútny stav) |
20 |
|
|
b) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po piatich rokoch) |
10 |
|
|
7. |
Bechterevova choroba (ankylozujúca spondylartritída) |
|
|
a) ľahkého stupňa |
20-30 |
|
|
b) stredného stupňa - IV. stupeň (súčasné stuhnutie niekoľkých častí |
40-55 |
|
|
chrbtice) |
|
c) ťažkého stupňa - V. stupeň so stuhnutím viacerých úsekov |
60-80 |
|
|
chrbtice alebo veľkých kĺbov, poruchami ventilácie |
||
|
Posudkové hľadisko: Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa priebehu, aktivity a funkčných porúch, chrbtice, potvrdené rtg diagnostikou chrbtice. |
ODDIEL F - STAVY PO ÚRAZOCH
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Stavy po zlomeninách kostí lebky |
|
|
a) bez postihnutia mozgových funkcií |
5-10 |
|
|
b) ľahká porucha mozgových funkcií |
15-20 |
|
|
c) stredne ťažká porucha mozgových funkcií |
30-45 |
|
|
d) ťažká porucha, s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti |
50-70 |
|
|
e) ťažká porucha, narušujúca integritu mozgových funkcií |
80-100 |
|
|
2. |
Stavy po zlomeninách čeľuste |
|
|
a) bez poruchy funkcie |
5 |
|
|
b) zle zahojené, s defektom, s ovplyvnením inervácie, žuvania, |
10-20 |
|
|
mimiky, hlasu |
||
|
3. |
Stavy po izolovaných zlomeninách rebier |
5 |
|
4. |
Stavy po zlomeninách skeletu hrudníka |
|
|
4. 1. |
Stavy po úrazoch hrudníka, sériové zlomeniny rebier, zlomeniny |
|
|
sterna so závažným obmedzením pohybu hrudníka a hrudnej steny, podľa stupňa poruchy pľúcnych funkcií a srdcovej činnosti |
||
|
Posudkové hľadisko: Miera poklesu zárobkovej činnosti sa určí podľa stupňa poruchy podľa položky 5 oddielu B a položky 1 oddielu A kapitoly IX. |
||
|
4. 2. |
Následné stavy bez poruchy pľúcnych funkcií a srdcovej činnosti |
10 |
|
5. |
Stavy po úrazoch panvy, zlomeninách panvových kostí a symfýzy, |
|
|
stavy po zlomeninách krížovej kosti a kostrče |
|
a) ľahké poruchy obmedzujúce dlhé státie a chôdzu, s miernymi |
10-15 |
|
|
subjektívnymi ťažkosťami |
||
|
b) stredne ťažké poruchy statiky a dynamiky chrbtice a dolných |
30-50 |
|
|
končatín |
||
|
c) ťažké poruchy pohybu, s trvalým dráždením nervov, poruchou |
70-80 |
|
|
funkcie zvieračov, so závažnými parézami a svalovými atrofiami |
||
|
Posudkové hľadisko: |
||
|
Porušenie celistvosti panvového pletenca s poruchou statiky |
||
|
a dynamiky chrbtice, funkcie dolných končatín sa posúdi podľa |
||
|
zostávajúcich porúch. |
ODDIEL G - POSTIHNUTIE KONČATÍN Všeobecné posudkové hľadisko:
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa rozsahu a straty častí končatín po poranení, vrodených alebo získaných chýb, zostávajúcich následkoch po operáciách a úrazoch, zápalových a degeneratívnych ochoreniach.
Pri určovaní miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri posudzovaní postihnutia horných končatín treba vychádzať z postihnutia dominantnej končatiny. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri amputačných stratách vychádza z funkcie kýpťov a susedných kĺbov.
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Aseptické nekrózy |
|
|
Posudkové hľadisko: Po aktívnom štádiu sa miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti určí podľa pretrvávajúcej funkčnej poruchy na postihnutom kĺbe končatiny. |
||
|
2. |
Strata oboch horných končatín od zápästí a vyššie |
50-70 |
|
3. |
Strata jednej hornej a jednej dolnej končatiny |
50-70 |
|
4. |
Strata jednej hornej končatiny v ramennom kĺbe alebo krátkym |
|
|
kýpťom ramena |
||
|
a) na dominantnej končatine |
50-70 |
|
|
b) na nedominantnej končatine |
40-60 |
|
|
c) menej rozsiahlejšie amputačné straty hornej končatiny |
30-40 |
|
5. |
Stuhnutie ramenného kĺbu v priaznivej polohe pri dobre pohyblivom |
15-25 |
|
ramennom pletenci |
||
|
6. |
Obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu |
10 - 15 |
|
7. |
Habituálne vykĺbenie ramena |
|
|
a) ojedinelé vykĺbenie |
10 |
|
|
b) častejšie vykĺbenie (či viklavý kĺb) s obmedzením výkonnosti |
15-20 |
|
|
končatiny |
||
|
c) vykĺbenia sternoklavikulárne alebo akromioklavikulárne |
15-20 |
|
|
s obmedzením funkcie končatiny |
||
|
8. |
Pseudoartróza kľúčnej kosti |
5-10 |
|
9. |
Stav po zlomenine ramennej kosti zhojenej v nepriaznivom |
20-30 |
|
postavení, so značným obmedzením funkcie končatiny |
||
|
10. |
Roztrhnutie (ruptura) svalov |
5-10 |
|
11. |
Chronická radiálna a ulnárna epikondylitída s poruchou funkcie |
|
|
končatiny pri záťaži (s ľahkým postihnutím motorickej inervácie a poruchami cievneho zásobenia) |
||
|
a) postihnutie jednej končatiny |
10-15 |
|
|
b) postihnutie oboch končatín |
20-25 |
|
|
12. |
Stuhnutie v lakťovom kĺbe |
|
|
a) v priaznivom postavení |
20-30 |
|
|
b) v nepriaznivom postavení |
40 |
|
|
13. |
Obmedzenie pohyblivosti v lakťovom kĺbe |
|
|
a) ľahkého stupňa, pri voľnej rotačnej pohyblivosti predlaktia |
10 |
|
|
b) ťažšieho stupňa (vrátane obmedzenia rotačnej pohyblivosti |
20-25 |
|
|
predlaktia) |
||
|
14. |
Izolované obmedzenie rotačnej pohyblivosti predlaktia |
|
|
a) v priaznivom postavení (stredné pronačné postavenie) |
10 |
|
|
b) v nepriaznivom postavení |
20 |
|
|
15. |
Viklavý lakťový kĺb |
20 |
|
16. |
Pseudoartróza predlaktia |
20-30 |
|
17. |
Stav po zlomenine kosti vretenovej a lakťové zahojenie s ľahkou |
10-15 |
|
dislokáciou |
||
|
18. |
Stav po zlomenine kosti kostí predlaktia (vretennej a lakťovej) |
25-35 |
|
zhojené s dislokáciou a s poruchou funkcie susedných kĺbov |
|
19. |
Stuhnutie zápästného kĺbu |
|
|
a) v priaznivom postavení (ľahká dorzálna extenzia) |
10 |
|
|
b) v nepriaznivom postavení |
15 |
|
|
20. |
Obmedzenie pohybu v zápästnom kĺbe |
|
|
a) nepatrného stupňa |
5 |
|
|
b) závažnejšieho stupňa |
10 |
|
|
21. |
Zle zahojené alebo nezahojené zlomeniny zápästných kostí, jednej |
10-30 |
|
alebo viacerých záprstných kostí s poruchou funkcie ruky |
||
|
22. |
Stuhnutie kĺbov palca na ruke v priaznivom postavení |
5 |
|
23. |
Stuhnutie jedného prstu |
5 |
|
24. |
Strata koncového článku a polovice základného článku palca na |
5 |
|
dominantnej ruke |
||
|
25. |
Strata všetkých článkov palca na dominantnej ruke |
25-35 |
|
26. |
Strata jedného prsta ruky (okrem palca) |
10-15 |
|
27. |
Strata troch prstov ruky II III IV |
|
|
a) dominantnej končatiny |
25-35 |
|
|
b) nedominantnej končatiny |
20 |
|
|
28. |
Strata všetkých 10 prstov na oboch rukách |
70-80 |
|
29. |
Strata úchopovej schopnosti ruky na základe chýbania alebo |
50 |
|
stuhnutia všetkých prstov jednej ruky alebo niekoľkých prstov oboch rúk |
||
|
30. |
Nervové poškodenie úplné, jednostranné |
|
|
Posudkové hľadisko: Pri postihnutí dominantnej končatiny sa určí miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti vyššia ako pri postihnutí nedominantnej končatiny. Izolované poškodenie senzitívnej inervácie sa nehodnotí. V prípade poškodenia senzitívnej inervácie celej končatiny, miera schopnosti zárobkovej činnosti sa hodnotí 20 %- tami. Pri stredne ťažkom poškodení motorickej inervácie sa určí miera poklesu zárobkovej činnosti polovicou percentuálneho hodnotenia ako je uvedené v nasledujúcom texte. |
||
|
30. 1. |
Nervové poškodenie hornej končatiny - plexus brachialis |
60-70 |
|
30. 2. |
Poškodenie hornej časti plexus brachialis |
40-50 |
|
30. 3. |
Poškodenie dolnej časti plexus brachialis |
50-60 |
|
30. 4. |
nervus axillaris |
20-25 |
|
30. 5. |
nervus radialis, celý nerv |
25-35 |
|
30. 6. |
nervus radialis - stredná časť alebo dolná časť |
10-20 |
|
30. 7. |
nervus ulnaris - horná časť alebo dolná časť |
25-35 |
|
30. 8. |
nervus medianus - horná časť |
25-35 |
|
30. 9. |
nervus medianus - dolná časť |
30 |
|
30. 10. |
nervus radialis a nervus axillaris |
30-40 |
|
30. 11. |
nervus radialis a nervus ulnaris |
30-40 |
|
30. 12. |
nervus radialis a nervus medianus |
30-40 |
|
nervus radialis, ulnaris a medianus v oblasti predlaktia |
40-50 |
|
|
31. |
Strata oboch dolných končatín v predkolení a vyššie |
75 |
|
32. |
Strata jednej dolnej končatiny a jednej hornej končatiny |
75 |
|
33. |
Strata jednej dolnej končatiny v bedrovom kĺbe alebo s veľmi krátky |
50-70 |
|
kýpťom stehna |
||
|
34. |
Strata jednej dolnej končatiny v stehne |
50 |
|
35. |
Strata jednej dolnej končatiny v predkolení, priehlavku alebo |
40 |
|
v Chopartovom kĺbe |
||
|
36. |
Strata palca nohy so stratou hlavičky I. priehlavkovej kosti alebo |
10 |
|
strata iného prsta |
||
|
37. |
Strata II. - V. prsta alebo I, - III. prsta nohy |
10-15 |
|
38. |
Strata všetkých prstov jednej nohy |
20-30 |
|
39. |
Strata všetkých prstov oboch nôh podľa stavu kýpťa |
30-60 |
|
40. |
Stuhnutie oboch bedrových kĺbov v nepriaznivom postavení |
70-80 |
|
41. |
Stuhnutie jedného bedrového kĺbu v priaznivom postavení (flexia |
30-40 |
|
20°, vonkajšia rotácia 20°, stredné postavenie medzi abdukciou a abdukciou) |
||
|
42. |
Stuhnutie jedného bedrového kĺbu v nepriaznivom postavení |
40-50 |
|
43. |
Obmedzenie pohybu bedrových kĺbov |
10 |
|
43. 1. |
Ľahkého stupňa |
|
|
a) jednostranné |
10 |
|
|
b) obojstranné |
20 |
|
|
43. 2. |
Stredného stupňa |
|
a) jednostranné |
20-25 |
|
|
b) obojstranné |
40-45 |
|
|
43. 3. |
Ťažkého stupňa |
|
|
a) jednostranné |
30-40 |
|
|
b) obojstranné |
60-70 |
|
|
44. |
Pseudoartróza krčku stehennej kosti |
40 |
|
45. |
Stavy po zlomenine stehennej kosti (krčku, diafýzy, epikondylu) |
|
|
liečené konzervatívne aj osteosyntézou, príp. endoprotézou |
||
|
a) pri dobrej funkcii končatiny |
20-30 |
|
|
b) s porušenou funkciou končatiny |
40-45 |
|
|
(výrazná deformácia, svalová atrofia, porucha motorickej inervácie, skrátenie o 4 cm a viac) |
||
|
46. |
Stavy po vykonanej endoprotéze bedrového, kolenného kĺbu |
|
|
Posudkové hľadisko: Pri endoprotézach kĺbov je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá na pretrvávajúcom poruche pohyblivosti a vplyvu záťaže na končatinu (napr. porucha motorickej inervácie, výrazná svalová atrofia, skrátenie končatiny viac ako 4 cm). |
||
|
46. 1. |
Jednostranná (totálna endoprotéza) |
20-35 |
|
46. 2. |
Obojstranná (totálna endoprotéza) |
40-60 |
|
47. |
Stuhnutie oboch kolenných kĺbov |
60-70 |
|
48. |
Stuhnutie jedného kolenného kĺbu |
|
|
a) v priaznivom postavení (ohnutie približne 10°) |
25-30 |
|
|
b) v nepriaznivom postavení |
30-40 |
|
|
49. |
Uvoľnenie väzivového aparátu kolena |
|
|
a) svalovo kompenzovateľné |
10 |
|
|
b) svalovo kompenzovateľné |
20 |
|
|
c) vyžadujúce spevnenie podporným aparátom, podľa postavenia |
25-30 |
|
|
a osovej odchýlky a porušenie funkcie končatiny |
||
|
50. |
Trvalé následky po vybratí menisku |
|
|
a) pri dobrej stabilite a rozsahu pohybu |
10 |
|
|
b) pri stredne ťažkej poruche |
20 |
|
c) pri ťažkej poruche funkcie kolenného kĺbu |
25-30 |
|
|
51. |
Zlomenina pately nezhojená, s obmedzenou extenziou kolena, neistou chôdzou, nutnosťou používania podporného aparátu |
20-25 |
|
52. |
Obmedzenie pohybu v oboch kolenných kĺboch |
|
|
a) ľahkého stupňa |
10 |
|
|
b) stredného stupňa |
20-30 |
|
|
c) ťažkého stupňa |
40-50 |
|
|
53. |
Stav po zlomenine tíbie |
|
|
a) dobre zhojená |
5 |
|
|
b) zhojená so skrátením, v nesprávnom uhlovom postavení a s porušenou funkciou končatiny |
30-40 |
|
|
54. |
Pseudoartróza tíbie |
30-40 |
|
55. |
Stav po zlomenine vonkajšieho a vnútorného členku |
|
|
a) dobre zahojené |
10-20 |
|
|
b) zhojená v nepriaznivom postavení s porušenou funkciou pohybu v končatine |
30-40 |
|
|
56. |
Stuhnutie horného členkového kĺbu |
|
|
a) v priaznivom postavení (stuhnutie členku v neutrálnom postavení kĺbu) |
10 |
|
|
b) v nepriaznivom postavení |
15 |
|
|
57. |
Stuhnutie dolného členkového kĺbu |
|
|
a) v priaznivom postavení (stredné postavenie) |
10 |
|
|
b) v nepriaznivom postavení |
15 |
|
|
58. |
Stuhnutie horného a dolného členkového kĺbu |
|
|
a) v priaznivom postavení |
15 |
|
|
b) v nepriaznivom postavení |
20-25 |
|
|
59. |
Pes equinovarus (podľa poruchy funkcie nohy, s ťažkou |
|
|
deformáciou a poruchou chôdze ťažkého stupňa) |
||
|
a) jednostranný |
20-30 |
|
|
b) obojstranný |
30-50 |
|
|
60. |
Ostatné deformity nohy |
|
a) bez podstatných porúch statiky a dynamiky nohy (napr. zníženie |
5 |
|
|
klenby nohy, pes transversoplanus, pes excavatus, pes valgus, stavy po úrazoch) |
||
|
b) ťažšieho stupňa, s poruchou statiky a dynamiky nohy pri stoji |
10-30 |
|
|
a chôdzi v závislosti od funkčného rozsahu pohybu |
||
|
61. |
Stuhnutie alebo deformácia prstov nôh |
5 |
|
62. |
Nervové poruchy úplné, jednostranné |
|
|
Posudkové hľadisko: V miere poklesu zárobkovej činnosti sú zahrnuté aj poruchy vazomotorické a trofické. Čiastočné poruchy inervácie nervov sa hodnotia tretinovými hodnotami. Stredne ťažké motorické poruchy sa hodnotia polovičnými hodnotami. Senzitívne poruchy inervácie pre celú dolnú končatinu sa hodnotia 30 %. Izolované senzitívne poruchy inervácie sa nehodnotia. |
||
|
62. 1. |
Plexus lumbosacralis |
65-70 |
|
62. 2. |
nervus femoralis |
40-45 |
|
62. 3. |
nervus ischiadious |
50-70 |
|
62. 4. |
nervus tibialis |
30 |
|
62. 5. |
nervus fibularis |
30 |
ODDIEL H - NÁDORY KOSTÍ, SVALSTVA A MÄKKÝCH TKANÍV Všeobecné posudkové hľadisko:
Ak dôjde v dôsledku onkologickej liečby k amputácii končatiny, určí sa pokles schopnosti zárobkovej činnosti podľa príslušnej kapitoly.
Podobne sa postupuje v prípadoch, keď nádorom alebo jeho odstránením došlo k porušeniu stability nosného alebo pohybového aparátu a k obmedzeniu pohybu.
|
Položka |
Druh zdravotného postihnutia |
Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % |
|
1. |
Zhubné nádory kostí, svalstva a mäkkých tkanív |
|
|
a) počas onkologickej liečby |
80 |
|
|
b) po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch) |
30-50 |
|
|
c) neliečiteľné formy |
90 |
Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Predložený vládny návrh zákona o sociálnom poistení je vypracovaný na základe legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Je súčasťou úloh na zabezpečenie realizácie Koncepcie reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike.
Základy súčasného systému sociálneho zabezpečenia boli položené v päťdesiatych rokoch 20. storočia a zodpovedali vtedajším spoločensko-ekonomických podmienkam.
Súčasný systém sociálneho zabezpečenia nezodpovedá zmeneným spoločenskoekonomickým podmienkam, charakterizovaným prechodom na trhové hospodárstvo a neumožňuje pružne reagovať na prebiehajúce ekonomické a demografické zmeny v spoločnosti.
V súvislosti so zmenou spoločensko-ekonomických podmienok, ktorá nastala po roku 1989, bolo potrebné súbežne s ekonomickou reformou zásadne meniť aj oblasť sociálneho zabezpečenia.
Napriek tomu, že po roku 1989 boli v systéme sociálneho zabezpečenia vykonané mnohé úpravy, tieto danú problematiku neriešili komplexne.
Pri posudzovaní problému nevyhnutnosti prijatia zákona o sociálnom poistení v širších súvislostiach, je nevyhnutné vrátiť sa do obdobia začiatku 90. rokov, keď sa začala presadzovať myšlienka transformácie sociálnej sféry. V tejto súvislosti je nevyhnutné pripomenúť a zdôrazniť filozofiu transformácie sociálnej sféry, a to vybudovanie trojpilierovej sústavy, základom ktorej je sociálne poistenie, ku ktorému podporne a pomocne majú pôsobiť pilier štátnej podpory a pilier sociálnej pomoci. Ideálny stav by bol, keby tieto tri piliere boli zavedené a ich právna úprava bola prijatá súčasne.
Dnes po viac ako desiatich rokoch môžeme konštatovať, že systém štátnej podpory a systém sociálnej pomoci sú už realitou, pričom základ, t. j. sociálne poistenie, stále absentuje. Týmto základom, teda I. pilierom, v súčasných podmienkach je právna úprava poskytovania nemocenských dávok prijatá v roku 1956 a právna úprava poskytovania dôchodkových dávok prijatá v roku 1988. Poznatky z ich uplatňovania v súčasnej praxi dokumentujú, že tieto právne úpravy sú prekonané. Pôsobia demotivačne, nie sú zosúladené s podpornými piliermi, najmä s pilierom sociálnej pomoci, v dôsledku čoho vznikajú situácie, v ktorých občan z dôvodu tej istej sociálnej udalosti je duplicitne zabezpečovaný a niektoré druhy dávok poskytované z dôchodkového systému plnia funkciu dávok, ktoré majú byť poskytované z tých pilierov, napríklad sociálny dôchodok, invalidný dôchodok z mladosti a iné.
Doterajší priebeh transformácie nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia sa v podmienkach Slovenskej republiky koncentroval predovšetkým na ich finančné a inštitucionálne zabezpečenie, ako nevyhnutný dôsledok komplexnej daňovej reformy uskutočnenej k 1. januáru 1993. Zavedením novej daňovej sústavy neboli zabezpečené daňové príjmy, určené na financovanie dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, a preto bolo potrebné zabezpečiť náhradné mimodaňové zdroje na ich financovanie. Týmito zdrojmi sa stali príspevky - poistné platené zákonom určenými subjektami a na ich spravovanie bola vytvorená samostatná verejnoprávna inštitúcia.
Odborníci, ktorí v roku 1992 pripravovali novú právnu úpravu financovania a inštitucionálneho zabezpečenia výkonu nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, absenciu zákona o sociálnom poistení sa snažili riešiť rozdelením dávok na systémové - odvodené od výkonu zárobkovej činnosti, financované z poistného a na nesystémov - pri priznávaní ktorých sa uplatňovalo výlučne sociálne hľadisko a zaviedlo sa ich financovanie zo štátneho rozpočtu. Tento krok treba hodnotiť rozhodne pozitívne, ale súčasne je potrebné upozorniť, že vymedzenie okruhu nesystémových dávok založené v roku 1992 nebolo dôsledné. Toto vymedzenie nebolo dôsledné z hľadiska poistného vzťahu, ktorý vyžaduje, aby z poistného boli financované dávky len tým osobám, ktoré do systému prispievali. Naopak, zaviedlo sa financovanie dávok zo zaplateného poistného aj tým osobám, ktoré z hľadiska prispievania do systému sú mimo systému a zo systému v rámci sociálnej solidarity sú im len poskytované dávky. Ide napríklad o invalidné dôchodky z mladosti, teda o dôchodky občanov, ktorí sa stali invalidnými v čase do skončenia povinnej dochádzky, niektoré sirotské dôchodky, pretože právna úprava zabezpečuje sirotským dôchodkom každé dieťa, ktorému zomrel rodič bez ohľadu na to, či vôbec a v potrebnom rozsahu do systému prispieval, vdovecké dôchodky, kde rozhodujúcou skutočnosťou na vznik nároku je starostlivosť vdovca o nezaopatrené dieťa, hodnotenie doby vedenia v evidencii nezamestnaných občanov bez poberania podpory v nezamestnanosti ako náhradnej doby bez jej krytia zaplatením poistného, ktorú bolo možné takto získať už v rozsahu desať rokov, čo podstatne môže ovplyvniť samotný vznik nároku na dávku alebo jej výšku, hodnotenie doby čerpania pracovného voľna bez náhrady mzdy, ako doby zamestnania.
Nároky všetkých týchto osôb nie sú kryté zaplateným poistným a sú financované výlučne z poistného v rámci sociálnej solidarity.
Do okruhu nesystémových dávok neboli dôsledne vyčlenené ani niektoré ďalšie dávky alebo ich prvky, ktoré je potrebné považovať za nesystémové z hľadiska princípu rovnosti ako jedného z princípov uplatnených v zákone o sociálnom poistení. Uplatnenie tohto princípu je potrebné považovať za veľmi dôležité, pretože je vyjadrením zásady rovnosti príležitostí, ktorú súčasná právna úprava nezabezpečuje. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na právnu úpravu zvýhodnených dôchodkových nárokov zamestnancov zaradených do I. a II. pracovnej kategórie a na právnu úpravu poskytovania dôchodku za výsluhu rokov, ktorá preferuje zabezpečenie tých zamestnancov, ktorí svoje povolanie nemôžu vykonávať celoživotné. Táto dávka, ako aj systém pracovných kategórií, sa do návrhu zákona o sociálnom poistení nepreberá a na ich kompenzáciu je vytvorený priestor v doplnkovom dôchodkovom poistení.
Všetky tieto situácie by sa správne tiež mali označiť ako nesystémové, pretože vo svojej podstate takýmito sú, ale právna úprava ich takto nedeklaruje a pretože sú financované z poistného týmto vlastne sú aj skrytou príčinou súčasnej krízy základného fondu dôchodkového zabezpečenia.
Z hľadiska súčasnej zabezpečovacej právnej úpravy je potrebné upozorniť na vysokú mieru solidarity uplatňovanú v súčasnosti pri určovaní výšky dávok vo vzťahu k nízko príjmovej skupine občanov, ktorá spôsobuje nivelizáciu dávok tak, že nožnice medzi solidaritou a zásluhovosťou sa čoraz viac zatvárajú. Dominantným sa stalo výlučne sociálne hľadisko a zásluhovosť je už len okrajovou záležitosťou. Túto skutočnosť najlepšie dokumentuje príklad, v ktorom berieme do úvahy dvoch poistencov - mužov, ktorí prispievali do systému 42 rokov. Prvý muž platil poistné z minimálneho vymeriavacieho základu 4 000 Sk mesačne, t. j. poistné vo výške 1 120 Sk mesačne, má nárok na starobný dôchodok v sume 5 387 Sk, t. j. u tohto poistenca je miera náhrady 135 %. Druhý muž platil poistné z maximálneho vymeriavacieho základu 32 000 Sk mesačne, t. j. poistné vo výške 8 960 Sk mesačne, má nárok na starobný dôchodok v sume 6 844 Sk, t. j. u tohto poistenca je miera náhrady 21 %. Rozdiel v sume starobného dôchodku prvého poistenca a druhého poistenca je len 1 457 Sk. Všetci poistenci s príjmom od 10 000 Sk do 32 000 Sk pri 42 rokoch zamestnania majú dôchodok v jednotnej výške 6 844 Sk. Finančné ohodnotenie zásluhovosti je 1 457 Sk.
Uvedené skutočnosti spôsobujú finančnú náročnosť systému a sú aj jednou z príčin krízy dôchodkového systému. Toto sú vlastne aj dôvody vedúce k nevyhnutnosti prijatia zákona o sociálnom poistení. 'Prijatie zákona o sociálnom poistení samo o sebe nebude znamenať zníženie finančnej náročnosti systému, pretože prechodné ustanovenia navrhnuté v zákone o sociálnom poistení rešpektujú zásadu zachovania získaných nárokov. Preto finančné bremeno založené dnes takmer neregulovanou mierou solidarity bude výrazne ovplyvňovať aj budúci systém sociálneho poistenia. Keďže v záujme priechodnosti zákona o sociálnom poistení bolo doplnené aj prechodné ustanovenie trojročného obdobia, v ktorom je umožnené vykonávať porovnávací prepočet výšky dôchodkov podľa starej a novej úpravy a tento sa bude dotýkať predovšetkým poistencov s nízkymi príjmami, efekt, ktorý sa sledoval prijatím zákona o sociálnom poistení - zastavenie ďalšieho nabaľovania finančnej náročnosti súčasného systému sa nedosiahne. Dosiahne sa len jeho čiastočné zmiernenie, pretože bude naďalej v trojročnom období predĺžená životnosť zabezpečovacej právnej úpravy.
Vládny návrh zákona o sociálnom poistení je zákonom o primeranej miere solidarity a o primeranej miere zásluhovosti, pretože tieto dva princípy musia byť vyvážené a rovnako uplatňované voči všetkým osobám, ktoré do systému prispievajú.
Jedným z hlavných kritérií posudzovania kvality dôchodkového systému je jeho finančná stabilita pri uspokojivej úrovni priemerných vyplácaných dôchodkových dávok a pri primeranom príspevkovom zaťažení subjektov povinných platiť poistné. Súčasný základný dôchodkový systém je vo vážnych finančných problémoch, pričom priemerné vyplácané dôchodkové dávky majú neuspokojivú úroveň a zaťaženie subjektov povinných platiť poistné je na hranici ekonomickej únosnosti. Toto sú hlavné dôvody vedúce k nutnosti zásadnej zmeny súčasného dôchodkového systému.
V prílohe C. 1 sú pre obdobie rokov 1993 - 2000 uvedené výdavky základného systému dôchodkového zabezpečenia, priemerné mesačné počty poskytovaných dôchodkových dávok a ich priemerné mesačné výšky. Ešte v roku 1993 systém dôchodkového zabezpečenia poskytoval priemerný vyplácaný dôchodok na úrovni 36, 6 % priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky; v roku 2000 už len na úrovni 35, 1 %.
V prílohe č. 2 sú pre obdobie rokov 1993 - 2000 uvedené analogické údaje pre výdavky systému dôchodkového zabezpečenia a priemerné mesačné výšky poskytovaných dôchodkových dávok, avšak v cenách roku 1993. Zo stručnej analýzy je zrejmé, že v posledných dvoch rokoch došlo k prepadu reálnej úrovne priemerného dôchodku.
Uvedený vývoj jasne signalizuje, že v súčasnom systéme dôchodkového zabezpečenia sú, resp. boli založené tendencie vedúce k naznačenému nepriaznivému vývoju. Tieto tendencie majú svoje príčiny a možno ich identifikovať.
Predovšetkým v systéme dôchodkového zabezpečenia sa riešili problémy okolitých sociálnych a ekonomických systémov, a to napríklad formou mimoriadneho poskytovania starobného dôchodku a riešením problematiky výchovy detí diferencovane ustanoveným dôchodkovým vekom žien.
V systéme dôchodkového zabezpečenia pretrvávalo naďalej vykazovanie pracovných kategórií na účely dôchodkového zabezpečenia. Nároky vyplývajúce zo zamestnaní zaradených do preferovaných pracovných kategórií na účely dôchodkového zabezpečenia boli uspokojované na úkor ostatných poistencov a takáto situácia bola aj v iných prípadoch, napríklad invalidi z mladosti, vysoká miera solidarity občanov s nadpriemernými príjmami so skupinou občanov s podpriemernými príjmami pri vymeriavaní dôchodkov.
Niektoré vybrané štatistické údaje uvedenej problematiky sú uvedené v prílohe č. 3.
V súčasnom systéme dôchodkového zabezpečenia systémové dávky sú hradené z platieb poistného a nesystémové dávky dôchodkového zabezpečenia sú hradené z prostriedkov štátneho rozpočtu; ide o dôchodok manželky, sociálny dôchodok, zvýšenie dôchodkov z titulu účasti na odboji a rehabilitácie, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť. Štát hradí z prostriedkov štátneho rozpočtu aj zvýšenie dôchodkov z titulu jediného zdroja príjmu. Všetky tieto štátom financované dávky nepatria svojou povahou do dôchodkového systému poistno-matematického charakteru s primeranou mierou sociálnej solidarity.
Štatistický prehľad štátom financovaných dávok je uvedený v prílohe č. 4.
V rokoch 1999 a 2000 boli prijaté viaceré čiastkové opatrenia systémového charakteru, napr. zrušenie mimoriadneho poskytovania starobného dôchodku, zrušenie vykazovania zamestnaní v I. a II. pracovnej kategórii a v I. a II. kategórii funkcií, zavedenie platenia poistného zamestnancami, ktorí sú poberateľmi starobného dôchodku, zrušenie možnosti vzniku nových nárokov na zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, vylúčenie hodnotenia doby nezamestnanosti bez poberania podpory v nezamestnanosti na účely dôchodkových nárokov. Aj napriek uvedeným opatreniam negatívna tendencia vývoja príjmov a výdavkov Sociálnej poisťovne naďalej pretrváva a je nevyhnutné zásadné prebudovanie súčasného systému.
Komplexné riešenie zásadného prebudovania sociálneho zabezpečenia je obsahom základných programových dokumentov, ktorými sú Koncepcia transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky, schválená vládou Slovenskej republiky 12. decembra 1995 a Koncepcia reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike, schválená vládou Slovenskej republiky 9. augusta 2000.
Základným koncepčným zámerom je utvorenie sociálne spravodlivého systému sociálneho zabezpečenia, založeného na osobnej participácii občana, sociálnej solidarite a garancii štátu. Pri realizácii tohto zámeru je potrebné zohľadniť aj historický vývoj sociálneho zabezpečenia v našich podmienkach.
Predložený vládny návrh zákona vymedzuje sociálne poistenie ako základné sociálne poistenie, ktoré bude zahŕňať problematiku súčasného nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania, t. j. nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a úrazové poistenie.
Za sociálne poistenie sa považuje aj doplnkové dôchodkové poistenie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 409/2000 Z. z. a sociálne zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie upravené osobitnými predpismi.
V súlade s požiadavkou Svetovej banky uplatnenou v súvislosti s poskytnutím pôžičky na vybudovanie komplexného informačného systému je v predloženom návrhu zákona upravená aj problematika výberu a vymáhania poistného nielen na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, úrazové poistenie, ale aj poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu jedným subjektom, t. j. Sociálnou poisťovňou.
Z dôvodu odstránenia v súčasnosti existujúcej roztrieštenosti právnych predpisov, je účelné vytvoriť komplexnú úpravu základného sociálneho poistenia, ktorá bude zahŕňať nielen hmotnoprávne predpisy, ale aj predpisy procesnoprávnej povahy, organizáciu základného sociálneho poistenia a jeho financovanie.
Základnými princípmi, na ktorých bude základné sociálne poistenie založené sú: - obligatórnosť, t. j. vznik poistenia priamo na základe zákonom ustanovených skutočností,
- jednotnosť, t. j. systém bude zaručovať právo na získanie dávky v zásade za rovnakých podmienok, s vylúčením doterajších preferencií,
- priebežné financovanie a tomu zodpovedajúci neziskový charakter nositeľa poistenia,
- štátna garancia nárokov účastníkov systému.
Účelom základného sociálneho poistenia je v zásade zabezpečiť fyzické osoby peňažnými dávkami v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti, vzniknutej v dôsledku vymedzenej sociálnej udalosti.
Základné sociálne poistenie sa navrhuje členiť na tri podsystémy, a to nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a úrazové poistenie. Vzhľadom na vymedzený účel sociálneho poistenia budú z neho poskytované tri skupiny dávok, a to nemocenské dávky, dôchodkové dávky a úrazové dávky, suma ktorých sa navrhuje v zásade odvodiť z príjmu, z ktorého sa platí poistné na základné sociálne poistenie, t. j. z vymeriavacieho základu.
Nemocenskými dávkami bude poistenec zabezpečovaný v prípade krátkodobej straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti. Z doterajšieho vecného rozsahu dávok nemocenského poistenia sa preberajú všetky peňažné dávky, t. j. nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny, ktorá sa navrhuje nahradiť pojmom ošetrovné, peňažná pomoc v materstve pojmom materské a vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve pojmom vyrovnávacia dávka.
Zmeny sa navrhujú v spôsobe výpočtu nemocenských dávok a u zamestnancov aj v poskytovaní nemocenských dávok za kalendárne dni.
Podľa súčasného právneho stavu sa nemocenské zamestnancom poskytuje na pracovné dni, a to vo výške 70 % za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti a od štvrtého dňa vo výške 90 % priemerného čistého zárobku, avšak najviac zo sumy 350 Sk na jeden pracovný deň pri päťdennom pracovnom týždni.
V základnom sociálnom poistení sa navrhuje nemocenské dávky poskytovať za kalendárne dni a v jednotnej výške 55 % z vymeriavacieho základu, z ktorého bolo zaplatené poistné. Suma dávky nebude limitovaná tak, ako v súčasnosti, ale obmedzenie sa prejaví len vo vzťahu k navrhovanej maximálnej sume vymeriavacieho základu.
Dôchodkovými dávkami bude poistenec zabezpečovaný v prípade dlhodobej straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti.
V spôsobe výpočtu dôchodkových dávok bude odstránený v súčasnosti už nevyhovujúci statický spôsob určovania výšky a tento bude nahradený novou dynamickou konštrukciou, v ktorej sa posilní uplatnenie princípu pracovných zásluh pri súčasnom uplatňovaní princípu sociálnej solidarity.
Najvýznamnejšou dôchodkovou dávkou je starobný dôchodok. Úroveň dôchodkových dávok je ako celok posudzovaná podľa úrovne starobného dôchodku, a to nielen z dôvodu, že starobné dôchodky v Slovenskej republike tvoria viac ako polovicu (55 %) všetkých vyplácaných dôchodkov a výdavky na ne tvoria takmer dve tretiny (65 %) z celkového objemu výdavkov, ale aj preto, že všetky ostatné dôchodky sú ustanovené vo vzťahu k starobnému dôchodku. Uvedené percentuálne údaje sú štatistickými údajmi k 31. decembru 2000. V prílohe C. 5 je komplexnejší pohľad na relatívne štatistiky počtov a výdavkov týkajúcich sa starobných dôchodkov. Vývoj úrovne priemerného starobného dôchodku od roku 1993 až do súčasnosti je uvedený v prílohe C. 6.
Veková hranica ustanovená na vznik nároku na starobný dôchodok, t. j. dôchodkový vek, je výsledkom sociálneho, ekonomického vývoja a sociálnych podmienok, v ktorých sa zohľadňuje nielen hospodárska úroveň spoločnosti, ale aj jej kultúrna a sociálna úroveň. Na jeho určenie majú veľký vplyv tiež tradície, historický vývoj sociálneho zabezpečenia, verejná mienka a postoje a v konečnom dôsledku jeho určenie je výsledkom celospoločenského konsenzu.
Podľa v súčasnosti platného zákona c. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov veková podmienka na vznik nároku na starobný dôchodok u mužov je 60 rokov a u žien je 53 až 57 rokov, v závislosti od počtu vychovaných detí.
Okrem uvedeného všeobecného dôchodkového veku u mužov a žien zákon o sociálnom zabezpečení umožňuje priznať starobný dôchodok pri dosiahnutí nižšieho dôchodkového veku, a to 55 a 58 rokov veku, v závislosti od druhu vykonávaného zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií.
Osobitná úprava dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom zabezpečení platí aj pre účastníkov odboja, a to v závislosti od zaradenia dôchodcu do príslušnej skupiny účastníkov odboja.
Predložený vládny návrh zákona zachováva v súčasnosti platnú vekovú podmienku na vznik nároku na starobný dôchodok mužov, a to dovŕšenie 60 rokov veku. V súvislosti s dôchodkovým vekom sa navrhuje postupné odstránenie zohľadnovania počtu vychovaných detí a postupné vyrovnanie dôchodkového veku žien s dôchodkovým vekom mužov.
Toto opatrenie sa navrhuje z dôvodu, že pre zachovanie rovnováhy príjmov a výdavkov Sociálnej poisťovne je potrebné zachovať optimálny pomer medzi dĺžkou obdobia prispievania do systému a dĺžkou obdobia poberania dávky vyplácanej z tohto systému.
V roku 1999 bol priemerný vek žiadateľa o starobný dôchodok u mužov 59 rokov, u žien 54 rokov a priemerná dĺžka doby zamestnania bola u mužov 40 rokov a u žien 35 rokov.
Muži vo veku 59 rokov sa v priemere dožijú ďalších 16, 32 rokov a 54 ročné ženy ďalších 25, 43 rokov. Pomer medzi dĺžkou doby zamestnania a dĺžkou obdobia poberania dávky dôchodkového zabezpečenia je u takýchto mužov 2, 45 (40: 16, 32) a u takýchto žien 1, 38 (35: 25, 43).
Na základe uvedeného možno konštatovať, že žena odchádzajúca do starobného dôchodku prispieva na dôchodkové zabezpečenie o 1, 38-krát dlhšie ako poberá starobný dôchodok. Muž odchádzajúci do starobného dôchodku prispieva na dôchodkové zabezpečenie 2, 45-krát dlhšie ako je obdobie poberania starobného dôchodku.
Tento zjavný nepomer nadobudne ešte výraznejšiu podobu, ak sa prihliadne k zaplatenému poistnému a k vyplateným dávkam. Za predpokladu, že zárobky muža sú o 10 % vyššie ako zárobky ženy a mužom poberaný dôchodok je o 19 % vyšší ako u ženy (čo zodpovedá štatistickým údajom z roku 1999), potom muž zaplatí na poistnom počas svojej pracovnej kariéry (40/35)*1, 1 = 1, 26-krát viac ako žena, avšak bude počas svojho života poberať len 77 % z dôchodkových dávok vyplatených žene; 0, 77 =. (16, 32*1, 19)/25, 43.
Z tohto jednoduchého porovnania jednoznačne vyplýva, že parametre dôchodkového veku mužov a žien a samotná konštrukcia dôchodku sú v súčasnom dôchodkovom systéme nastavené mimoriadne nevyhovujúcim spôsobom.
Časový harmonogram vyrovnávania dôchodkového veku sa navrhuje s prihliadnutím na demografický vývoj Slovenskej republiky v období rokov 2000 až 2015.
Postupné vyrovnávanie dôchodkového veku žien sa bude týkať tých žien, ktoré podľa súčasnej právnej úpravy dovŕšili dôchodkový vek (53 - 57 rokov veku) v období od 1. júla 2003 do 31. decembra 2019. Jednotný dôchodkový vek 60 rokov pre všetky ženy podľa tohto návrhu sa začne uplatňovať od roku 2026.
Pri schválení postupného vyrovnávania dôchodkového veku žien deficit Sociálnej poisťovne v 2. polroku 2003 sa zvýši o 238 mil. Sk a v roku 2004 sa zvýši o 1 270 mil. Sk.
Navrhnuté riešenie spočíva v približne rovnomernom zvyšovaní dôchodkového veku, a to v každej skupine žien podľa počtu vychovaných detí. Tento spôsob poskytne pre potenciálne dôchodkyne ľahšiu akceptáciu zvýšeného dôchodkového veku.
V súvislosti s dopadom vládneho návrhu zákona na zamestnanosť bol predmetom rokovania vlády Slovenskej republiky osobitný materiál s názvom "Harmonogram vyrovnávania veku odchodu do dôchodku žien a mužov". Na základe uskutočnených analýz v uvedenej štúdií možno konštatovať, že vplyvom vyrovnania dôchodkového veku žien na 60 rokov bude v roku 2014 prírastok ekonomicky aktívnych žien predstavovať približne 196 tis. osôb, čo reprezentuje cca 16 tis. žien ročne.
Priemerné ročné prírastky miery nezamestnanosti pri 30 % miere nezamestnanosti predmetnej skupiny žien by predstavovali nárast celkovej miery nezamestnanosti 0, 11 % ročne. Na strane druhej je nevyhnutné uviesť, že proces zvyšovania dôchodkového veku bude mať konečné dopady až v rokoch, keď je reálne predvídateľná vyššia úroveň zamestnanosti v dôsledku celkových hospodárskych aktivít Slovenskej republiky aj vo väzbe na orientáciu ku krajinám EÚ a celkový prístupový proces.
Z vecného rozsahu dôchodkového poistenia sa navrhuje vylúčiť poskytovanie invalidného dôchodku občanom, ktorí sa stali invalidnými do skončenia povinnej školskej dochádzky, tzv. invalidi z mladosti. Riešenie zabezpečenia týchto občanov treba realizovať v rámci celospoločenskej solidarity, čomu zodpovedajú plnenia poskytované najmä zo systému štátnej sociálnej podpory.
Začlenenie poskytovania úrazových dávok do základného sociálneho poistenia je pokračovaním v prirodzenom vývoji progresívnej úpravy odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania, pričom bolo potrebné prispôsobiť právny rámec ich poskytovania novým ekonomickým podmienkam trhového prostredia.
Právna úprava úrazových dávok vychádza z doterajšieho nároku zamestnanca na náhradu škody vzniknutej pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania podľa Zákonníka práce. Ide o dávky kompenzačného charakteru a pokiaľ sú poskytované k nemocenskej dávke alebo dôchodkovej dávke, majú výlučne nadstavbový resp. doplnkový charakter.
Základné sociálne poistenie bude vykonávať Sociálna poisťovňa, ktorá bola zriadená s účinnosťou od 1. januára 1995 na vykonávanie nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, a ktorá s účinnosťou od 1. apríla 2002 preberá výkon odškodňovania pracovných úrazov a chorôb ž povolania zo Slovenskej poisťovne, a. s.
Prevzatie výkonu nemocenského poistenia Sociálnou poisťovňou od zamestnávateľov, zavedenie úrazového poistenia, ktorého výkon bude Sociálna poisťovňa zabezpečovať, ako aj racionalizačné opatrenia súvisiace s prípravou nábehu zákona o sociálnom poistení v tejto verejnoprávnej inštitúcii budú mať vplyv na úroveň zamestnanosti v tejto inštitúcii bez nároku na riešenie z iných zdrojov ako umožňujú pravidlá dané rozpočtom Sociálnej poisťovne.
Predložený vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona o sociálnom poistení bude mať vplyv na hospodárenie Sociálnej poisťovne a bude vyžadovať pri jeho realizácii legisvakančnú lehotu, vyššie organizačné a technické zabezpečenie.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku z 15. augusta 2001, z 22. augusta 2001, zo 17. októbra 2001, 22. októbra 2001 uplatnilo viaceré aj zásadné pripomienky, v ktorých zásadne nesúhlasilo s platbou poistného na dôchodkové poistenie plateného štátom v navrhovanej výške, vzťah financií Sociálnej poisťovne a štátnej pokladnice, ktorý možno doriešiť až v nadväznosti na prijatie zákona o štátnej pokladnici a požadovalo, aby výška vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie pre platby štátu a Národného úradu práce za ustanovené subjekty bola určovaná zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. Požiadavky na doplnenie dôvodovej správy vrátane spôsobu použitia finančných prostriedkov z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1021/2000 vo výške 55 mld. Sk sú v predloženom vládnom návrhu zákona realizované.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky neakceptovalo zásadnú pripomienku Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky na priamu garanciu štátu celého systému sociálneho poistenia a aby dávky úrazového poistenia netvorili nadstavbu dávok nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia. Pripomienky Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky boli akceptované.
Návrh zákona je v súlade s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, napríklad dohovor o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia č. 102, dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 a s Európskou chartou sociálneho zabezpečenia.
Problematika sociálnej politiky je v práve ES/EÚ upravená:
a) v primárnej legislatíve - čl. 136 až 140 Zmluvy o ES (Maastricht, 1992) v znení jej zmien a doplnkov Amsterdamskou zmluvou z roku 1997. ES a členské štáty majú podľa nich za cieľ podporovať zamestnanosť a zlepšovať životné a pracovné podmienky, aby sa dosiahla ich harmonizácia pri zachovaní dosiahnutej úrovne a primeraná sociálna ochrana. Na dosiahnutie týchto cieľov ES uľahčuje koordináciu, podporuje úzku spoluprácu a dopĺňa činnosti členských štátov vo všetkých oblastiach sociálnej politiky, najmä v záležitostiach týkajúcich sa pracovného práva, sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany pracovníkov,
b) v sekundárnej legislatíve - Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o aplikácii systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci ES a Nariadenie Rady č. 574/72 (EHS) z 21. marca 1973 upravujúce postup pri uplatňovaní nariadenia č. 1408/71, v znení ich neskorších zmien a doplnení. Tieto nariadenia sú základné predpisy pre oblasť sociálneho zabezpečenia, pričom obsahujú pravidlá a riešenia cezhraničných problémov, ktoré vznikajú a vzťahujú sa len na určité kategórie osôb, ktoré prechádzajú z jedného členského štátu do iného. V nich sú pojmy zamestnaná osoba a samostatne zárobkovo činná osoba definované v čl. 1 (a) ako ktorákoľvek osoba poistená na povinnom alebo dobrovoľne pokračujúcom základe, z dôvodu jednej alebo viacerých okolností pokrytých oblasťami systému sociálneho zabezpečenia (choroba, invalidita, staroba, pozostalostné, rodinné alebo nezamestnanecké dávky), ako aj ktorákoľvek osoba poistená dobrovoľne z dôvodu jednej alebo viacerých okolností pokrytých oblasťami uvedenými v tomto nariadení alebo podľa systému sociálneho zabezpečenia členského štátu, určeného či už pre zamestnané osoby a samostatné zárobkovo činné osoby alebo pre všetkých obyvateľov.
Vzhľadom na uvedené, keďže členským štátom je ponechaná široká voľnosť pri navrhovaní a rozvoji ich systémov sociálneho zabezpečenia, stupeň kompatibility tohto návrhu zákona s právom ES/EÚ sa nevyjadruje. Návrh zákona však predstavuje zladenie s požiadavkou uplatňovania princípu rovnosti zaobchádzania medzi mužmi a ženami, ochranu práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti i zamestnávateľa a uplatnenie zásady rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.
Návrh zákona prerokovala Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky na dvoch zasadnutiach, a to 25. januára 2002 a 1. februára 2002.
Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky Anna Machalíková tajomník
Na rokovanie vlády SR dňa 20. 2. 2002 číslo mat. 1283/2002 K bodu 27
Stanovisko Návrh zákona o sociálnom poistení
Predmetný materiál prerokovala Rada hospodárskej a sociálnej dohody SR dňa 25. 1. 2002 a opakovane 1. 2. 2002 s nasledujúcimi závermi:
Rada
A. nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasného stanoviska KOZ SR.
B. KOZ SR trvá na troch zásadných požiadavkách:
Stanovenie minimálnej nemocenskej dávky, Stanovenie minimálneho dôchodku,
- Zavedenie možnosti predčasného odchodu do dôchodku, najmenej tri roky pred dosiahnutím určenej vekovej hranice,
C. AZZZ SR s návrhom súhlasí bez pripomienok,
V Bratislave 19. 2. 2002 Za správnosť:
DOLOŽKA FINANČNÝCH, EKONOMICKÝCH, ENVIRONMENTÁLNYCH VPLYVOV A VPLYVOV
NA ZAMESTNANOSŤ.
|
OBSAH |
strana |
|
|
I. |
Vyčíslenie odhadu dopadov na verejné financie |
5 |
|
1. |
Modelovanie príjmov a výdavkov v systéme sociálneho poistenia |
6 |
|
1. 1. |
Dôchodkový systém |
6 |
|
1. 1. 1. |
Demografický scenár |
7 |
|
1. 1. 2. |
Makroekonomický scenár |
7 |
|
1. 1. 3. |
Sociálno-právne scenáre |
10 |
|
1. 1. 4. |
Základné výstupy modelovania |
12 |
|
1. 1. 5. |
Základné grafické výstupy explicitných aktív a pasív v systéme |
15 |
|
dôchodkového poistenia |
||
|
1. 2. |
Systém nemocenského poistenia |
21 |
|
1. 3. |
Systém úrazového poistenia |
24 |
|
2. |
Odhad dopadov na štátny rozpočet, rozpočet Sociálnej poisťovne a |
26 |
|
NÚP - špeciálne kvantifikácie |
||
|
2. 1. |
Dôchodkový systém |
26 |
|
2. 1. 1. |
Poistné platby štátu |
26 |
|
2. 1. 2. |
Nesystémové dávky |
27 |
|
2. 1. 3. |
Vplyv definície maximálneho vymeriavacieho základu |
29 |
|
2. 1. 4. |
Vplyv vymerania dôchodkov v rokoch 2003 až 2005 podľa princípu |
30 |
|
"lepší dôchodok" |
||
|
2. 1. 5. |
Vplyvy jednotlivých sociálno-právnych scenárov na rozpočet Sociálnej |
31 |
|
poisťovne |
||
|
2. 1. 6. |
Invalidi z mladosti |
32 |
|
2. 1. 7. |
Poistné platby Národného úradu práce |
33 |
|
2. 1. 8. |
Vykrytie deficitov prvého piliera po zavedení dvojpilierovej výstavby |
33 |
|
2. 2. |
Systém nemocenského poistenia - poistné platby štátu |
35 |
|
2. 2. 1. |
Poistné platby štátu |
35 |
|
2. 2. 2. |
Poistné platby Národného úradu práce |
36 |
|
2. 2. 3. |
Dopad zmeny legislatívy - porovnanie súčastne platnej a |
36 |
|
novonavrhovanej legislatívy |
||
|
2. 3. |
Systém úrazového poistenia |
37 |
|
2. 4. |
Osobitné prepočty podľa požiadaviek Ministerstva financií |
|
|
Slovenskej republiky |
38 |
|
|
2. 4. 1. |
Platby poistného štátom za štátne rozpočtové a príspevkové organizácie 38 |
|
|
2. 4. 2. |
Dopad na správny fond Národného úradu práce a Sociálnej poisťovne |
38 |
|
3. |
Stručné resumé |
40 |
|
II. |
Odhad dopadov na životnú úroveň obyvateľstva |
43 |
|
1. |
Dôchodkový systém |
43 |
|
2. |
Systém nemocenského poistenia |
47 |
|
3. |
Systém úrazového poistenia |
47 |
|
III. |
Odhad dopadov na životné prostredie |
48 |
|
strana |
||
|
IV. |
Odhad dopadov na zamestnanosť |
48 |
|
1. |
Vplyv na nezamestnanosť v alternatíve 1 |
49 |
|
Vplyv na nezamestnanosť podľa vládou schválenej alternatívy |
51 |
|
|
Zoznam tabuliek |
3 |
|
|
Zoznam grafov |
4 |
|
Zoznam tabuliek |
||
|
strana |
||
|
Tabuľka č. 1 |
Makroekonomický scenár pre obdobie rokov 2010 - 2085 |
9 |
|
Tabuľka č. 2 |
Demografický scenár pre obdobie rokov 2010 - 2080 |
9 |
|
Tabuľka č. 3 |
Výsledky modelovania z hľadiska relácie starobný |
13 |
|
dôchodok / mzda |
||
|
Tabuľka č. 4 |
Výsledky modelovania z hľadiska vyčíslenia implicitných aktív, |
|
|
resp. pasív (kumulovaných) ako % HDP |
14 |
|
|
Tabuľka č. 5 |
Poistné platby štátu podľa súčasne platnej legislatívy |
26 |
|
Tabuľka č. 6 |
Poistné platby štátu podľa návrhu zákona |
26 |
|
Tabuľka č. 7 |
Poistné platby štátu pre vymeriavací základ 30 % z aktuálnej |
27 |
|
priemernej mzdy v hospodárstve |
||
|
Tabuľka č. 8 |
Platby štátu vo vyjadrení cez osobné mzdové body |
27 |
|
Tabuľka č. 9 |
Nesystémové dávky - predkladaný návrh zákona o |
|
|
sociálnom poistení |
28 |
|
|
Tabuľka č. 10 |
Nesystémové dávky - súčasná platná legislatíva |
28 |
|
Tabuľka č. 11 |
Nesystémové dávky - úspora finančných prostriedkov |
29 |
|
Tabuľka č. 12 |
Celkové príjmy Sociálnej poisťovne |
31 |
|
Tabuľka č. 13 |
Celkové výdavky Sociálnej poisťovne |
31 |
|
Tabuľka č. 14 |
Deficity Sociálnej poisťovne |
32 |
|
Tabuľka č. 15 |
Vplyvy jednotlivých sociálno-právnych scenárov na rozpočet |
|
|
Sociálnej poisťovne |
32 |
|
|
Tabuľka č. 16 |
Vyčíslenie úspory z titulu zániku dávky invalidov z mladosti |
33 |
|
Tabuľka č. 17 |
Poistné platby Národného úradu práce |
33 |
|
Tabuľka č. 18 |
Odhad použitia majetku FNM na finančné zabezpečenie |
|
|
Realizácie Koncepcie reformy sociálneho poistenia |
34 |
|
|
Tabuľka č. 19 |
Poistné platby štátu - nemocenské poistenie |
35 |
|
Tabuľka č. 20 |
Poistné platby Národného úradu práce - nemocenské |
36 |
|
poistenie |
||
|
Tabuľka č. 21 |
Porovnanie súčasne platnej a novonavrhovanej legislatívy |
36 |
|
Tabuľka č. 22 |
Projekcia príjmov a výdavkov - úrazové poistenie pre staré |
37 |
|
prípady odškodňovania |
||
|
Tabuľka č. 23 |
Projekcia príjmov a výdavkov - úrazové poistenie pre nové |
|
|
prípady odškodnenia |
37 |
|
|
Tabuľka č. 24 |
Projekcia príjmov a výdavkov Sociálnej poisťovne |
|
|
- úrazové poistenie |
37 |
|
|
Tabuľka č. 25 |
Súhrnná tabuľka |
42 |
|
Tabuľka č. 26 |
Porovnanie starej a novej konštrukcie v % - štruktúra |
|
|
podľa výšky dôchodku |
45 |
|
|
Tabuľka č. 27 |
Dôchodok podľa maxima starej a novej konštrukcie |
46 |
|
Tabuľka č. 28 |
Vplyv na nezamestnanosť podľa alternatívy 1 |
49 |
|
Tabuľka č. 29 |
Vplyv na nezamestnanosť podľa alternatívy 1 |
50 |
|
- štruktúra podľa variantov |
||
|
Tabuľka č. 30 |
Vplyv na nezamestnanosť podľa alternatívy 2 - vládou schválená |
|
|
alternatíva |
51 |
|
|
Tabuľka č. 31 |
Vplyv na nezamestnanosť podľa alternatívy 2 - štruktúra |
51 |
|
podľa variantov |
||
|
Zoznam grafov |
||
|
strana |
||
|
Graf č. 1 |
Explicitné prebytky a deficity ako % HDP - dôchodkový systém, |
|
|
dlhodobé hľadisko |
17 |
|
|
Graf č. 2 |
Explicitné prebytky a deficity ako % HDP - dôchodkový systém, |
|
|
krátkodobé hľadisko |
18 |
|
|
Graf č. 3 |
Explicitné prebytky a deficity ako % HDP - dôchodkový systém, |
|
|
dlhodobé hľadisko so scenárom dvojpilierovej výstavby |
19 |
|
|
Graf č. 4 |
Explicitné prebytky a deficity ako % HDP - dôchodkový systém, |
|
|
krátkodobé hľadisko so scenárom dvojpilierovej výstavby |
20 |
|
|
Graf č. 5 |
Explicitné prebytky a deficity ako % HDP - nemocenské poistenie, |
|
|
optimistická verzia |
22 |
|
|
Graf č. 6 |
Explicitné prebytky a deficity ako % HDP - nemocenské poistenie, |
|
|
pesimistická verzia |
23 |
|
|
Graf č. 7 |
Aktíva v úrazovom poistení ako % HDP |
25 |
I. Vyčíslenie odhadu dopadov na verejné financie
Realizácia reformy systému sociálneho poistenia má dlhodobý charakter. Je preto nevyhnutné príjmy a výdavky systému sociálneho poistenia a niektoré jeho iné, viac či menej významné charakteristiky skúmať a analyzovať na poistno-matematickom modeli. Takýto model, resp. jeho počítačová verzia, je na pôde Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky vyvíjaný už od roku 1995. Model má vysoký stupeň spoľahlivosti tiež vďaka tomu, že prešiel viacerými teoretickými a praktickými testami, aj v konfrontácii s analogickými modelmi používanými v zahraničí.
Poznámka: Naposledy v rámci krátkodobej stáže experta MPSVR SR na pôde Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve v roku 2000 a roku 2001 pri vyše mesačných konzultáciách s expertom Svetovej banky v rámci prípravy pre realizáciu pôžičky od Svetovej banky na projekt správy sociálnych dávok.
Výstupy zdaného modelu, dokumentujúce nevyhnutnosť reformných krokov schválených vládou Slovenskej republiky v rámci Koncepcie reformy sociálneho poistenia v SR (august 2000), majú charakter odvodených relatívnych (pomerových) ukazovateľov, ktoré sú stabilné a majú veľkú vypovedaciu schopnosť. Týmto ukazovateľom je venovaná pozornosť v bode 1 (a v jeho podbodoch) tejto časti.
Absolútne číselné výstupy v nominálnej podobe, dôležité najmä z hľadiska najbližších rokov pre špecifikáciu dopadov jednotlivých reformných opatrení na štátny rozpočet a na rozpočet verejnoprávnych inštitúcií (Sociálna poisťovňa a Národný úrad práce) sú uvedené v bode 2 (a v jeho podbodoch) tejto časti.
Nutné je však upozorniť na skutočnosť, že ani absolútne ani relatívne výstupy spojené s určitou skupinou reformných opatrení nie sú výstupmi s jednoducho aditívnymi (sčítacími) efektmi, a to vzhľadom na komplikovanosť modelových vzťahov. Inak povedané, dopady jednotlivých opatrení nemožno jednoducho sčítať.
1. Modelovanie príjmov a výdavkov v systéme sociálneho poistenia
Finančné aspekty systému sociálneho poistenia sú závislé od predpokladaného demografického vývoja obyvateľstva, od predpokladaného vývoja makroekonomiky a od spôsobu právnej výstavby samotného sociálneho poistenia.
Použité scenáre demografického a makroekonomického vývoja a scenáre právnej výstavby systému sociálneho poistenia možno navzájom kombinovať, pričom každý takýto variant bude mať rôzny vplyv na finančnú situáciu systému sociálneho poistenia. Je preto nevyhnutné ohraničiť výber scenárov, inak sa analýzy finančného správania sa systému sociálneho poistenia stanú neprehľadnými, s malou vypovedacou schopnosťou pre realizáciu kvalifikovaného rozhodovania.
1. 1. Dôchodkový systém
Pre modelovanie príjmov a výdavkov a iných viac či menej dôležitých kvantitatívnych charakteristík dôchodkového systému boli pre modelovanie vybrané základné vstupné scenáre:
demografický scenár,
makroekonomické scenáre,
sociálno-právne (legislatívne) scenáre.
1. 1. 1. Demografický scenár
Demografický scenár v období rokov 2000 - 2015 kopíruje tzv. nízky variant demografickej prognózy Štatistického úradu Slovenskej republiky a v nasledujúcich rokoch je modelovým predpokladom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, pričom tento predpoklad bol konzultovaný s Výskumným demografickým centrom. Navyše Výskumné demografické centrum poskytlo podklady pre demografický scenár, ktorý v podstate predstavuje modelový predpoklad Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Základné charakteristiky demografického scenára sú:
- počet živonarodených v priebehu roka (osoby),
- počet obyvateľstva (mil. osôb),
- priemerný vek populácie v rokoch,
- stredná dĺžka života v rokoch.
1. 1. 2. Makroekonomický scenár
Základné charakteristické ukazovatele makroekonomického scenára pre každý rok sledovaného obdobia:
- miera inflácie,
- priemerná miera nezamestnanosti,
- reálny rast produktivity práce,
sú použité v optimistickom a pesimistickom variante, pričom pre obdobie rokov 2000 až 2005 vychádzajú z prognózy Ministerstva financií SR a "strednodobého makroekonomického scenára". Pre obdobie rokov 2006 - 2010 táto prognóza plynulo prechádza do dlhodobého scenára pre roky 2010 - 2085 vypracovaného Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Odvodené ukazovatele makroekonomického scenára sú:
- reálny rast priemernej mzdy,
- reálny rast HDP.
Základné charakteristiky makroekonomického a demografického scenára sú uvedené v nasledujúcich tabuľkách. Charakteristiky makroekonomického scenára sú uvedené v tabuľke 1 (z dôvodov prehľadnosti ako priemer za celé sledované obdobie). Charakteristiky demografického scenára sú uvedené v tabuľke 2 (z dôvodov prehľadnosti v intervale 10 rokov).
Tab. č. 1
Makroekonomický scenár pre obdobie rokov 2010 - 2085*
|
OPTIMISTICKÝ VARIANT |
PESIMISTICKÝ VARIANT |
|
|
Priemerná miera inflácie |
2, 1 % |
2, 6 % |
|
Priemerná miera nezamestnanosti |
6, 2 % |
10, 2% |
|
Rast produktivity práce (reálny) |
2, 23 % |
1, 73 % |
|
Rast priemernej mzdy (reálny) |
1, 62 % |
1, 12% |
|
Priemerný rast HDP (reálny) |
1, 68 % |
1, 17% |
* V období rokov 2000 - 2005 makroekonomický scenár rešpektuje prognózu Ministerstva financií SR zo "Strednodobého makroekonomického scenára"; v období rokov 2006 - 2010 táto prognóza plynulo prechádza do dlhodobého scenára pre roky 2010 - 2085 vypracovaného MPSVR SR.
Tab. č. 2
Demografický scenár pre obdobie rokov 2010 - 2080
|
2000 |
2010 |
2020 |
2030 |
2040 |
2050 |
, 2060 |
2070 |
2080 |
|
|
Počet živonarodených v priebehu roka |
55 152 |
52 691 |
59 011 |
64 287 |
56 635 |
56 151 |
56 474 |
57 257 |
54 990 |
|
Počet obyvateľstva (mil. osôb) |
5, 41 |
5, 42 |
5, 35 |
5, 34 |
5, 20 |
4, 99 |
4, 81 |
4, 65 |
4, 56 |
|
Priemerný vek populácie Muži |
34, 4 |
37, 2 |
39, 6 |
40, 6 |
41, 2 |
41, 4 |
41, 1 |
40, 4 |
40, 1 |
|
Ženy |
37, 5 |
40, 3 |
42, 8 |
43, 9 |
44, 8 |
45, 1 |
44, 9 |
44, 0 |
43, 2 |
|
Spolu |
36, 0 |
38, 8 |
41, 2 |
42, 3 |
43, 1 |
43, 3 |
43, 1 |
42, 3 |
41, 7 |
|
Očakávaná dĺžka života Muži |
68, 5 |
38, 8 |
69, 4 |
70, 1 |
70, 8 |
71, 6 |
72, 5 |
73, 4 |
74, 4 |
|
Ženy |
76, 9 |
77, 4 |
78, 1 |
78, 7 |
79, 5 |
80, 3 |
81, 2 |
82, 2 |
83, 3 |
* V období rokov 2000 - 2015 je použitý demografický, scenár, ktorý kopíruje tzv. "Nízky variant" demografickej prognózy Štatistického úradu SR. Demografický scenár v nasledujúcich rokoch je modelovým predpokladom MPSVR SR, ktorý bol konfrontovaný s podkladmi spracovanými pre tento účel s Výskumným demografickým centrom vybudovaným v rámci Infostatu.
1. 1. 3. Sociálno - právne scenáre
Výber sociálnoprávnych scenárov je odrazom súčasného stavu legislatívy a spôsobov navrhovanej právnej výstavby systému sociálneho poistenia.
Použité sociálno-právne scenáre (SPS) sú:
SPS 1 - scenár v podmienkach súčasnej platnej legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia. V predpokladoch zahrnutých do scenára sa nové starobné dôchodky priznávajú v priemere na úrovni 50 % priemernej mzdy v hospodárstve SR, a to bez ohľadu na stav makroekonomiky a demografie.
SPS 2 - scenár navrhovaného zákona o sociálnom poistení bez zmeny dôchodkového veku. Konštrukcia dôchodkov reaguje na stav ekonomiky, nie však na demografický vývoj. S dôchodkovým vekom sa nerobia žiadne zmeny.
SPS 3. 1 - scenár navrhovaného zákona o sociálnom poistení s vyrovnávaním veku odchodu do dôchodku žien a mužov na 60 rokov. Ide o tzv. rýchle vyrovnávanie veku odchodu do dôchodku.
SPS 3. 2 - scenár navrhovaného zákona o sociálnom poistení s vyrovnávaním veku odchodu do dôchodku žien a mužov na 60 rokov, avšak s miernejším tempom vyrovnávania veku odchodu do dôchodku, ktorý zachytáva stav vyplývajúci z vládou SR schválenej alternatívy vyrovnávania veku odchodu do dôchodku žien a mužov.
SPS 4 - scenár navrhovaného zákona o sociálnom poistení s vyrovnávaním veku odchodu do dôchodku žien a mužov na 63 rokov, ktorý zachytáva stav podľa alternatívy spracovanej v materiále v zmysle pripomienky z rokovania vlády SR dňa 3. októbra 2001.
SPS 5 - scenár dvojpilierovej výstavby povinného dôchodkového poistenia s vyrovnávaním veku odchodu do dôchodku žien a mužov na 63 rokov, ktorý zachytáva súčasný stav predstáv o zavedení povinného dvojpilierového systému sociálneho poistenia súčinnosťou od 1. 1. 2004 s povinnou účasťou všetkých poistencov do veku 49 rokov v zmiešanom systéme (I. a II. pilier) a povinnou účasťou všetkých poistencov vo veku od 50 rokov v priebežne financovanom systéme (I. pilier). Scenár dvojpilierovej výstavby uvažuje s nasledujúcimi základnými parametrami pre budovanie a fungovanie kapitalizačného piliera:
- priemerná sadzba pre výber poistného do kapitalizačného piliera v období rokov 2004-2085 vo výške 3, 4 % z vymeriavacích základov; v období rokov 2004-2034 konštantná vo výške 3, 7 %,
- správny fond pri tvorbe 2. piliera (administratívne náklady) - v roku 2004 - 10 % z vybraného poistného; v ďalších rokoch lineárny pokles až na 5 % v roku 2014; od roku 2015 do roku 2085 konštantné vo výške 5 % z vybraného poistného,
- zdaňovanie zisku - 10 %; zdaňovanie dôchodkov - 8 %,
- reálna čistá miera zhodnocovania aktív 4, 2 % počas celého sledovaného obdobia.
V uvedených scenároch sa uvažuje s optimistickým variantom makroekonomiky. Pesimistický variant makroekonomiky dáva vo všetkých scenároch o 0, 5 až 0, 7 % horšie výsledky vzhľadom na HDP. V scenároch SPS 1 až SPS 4 spracovaných v podmienkach priebežne financovaného systému dôchodkového poistenia sa uvažuje s valorizáciou dôchodkov v závislosti od medziročného rastu priemernej mzdy. Pretože ani jeden zo sociálno - právnych rámcov výstavby priebežne financovaného dôchodkového systému ani v optimistickom variante makroekonomiky nevedie k dlhotrvajúcej stabilite dôchodkového systému pri uspokojivej úrovni poskytovaných dávok, pre sociálnoprávny rámec SPS 4 je predvedená možnosť dvojpilierovej výstavby dôchodkového systému (ide o sociálnoprávny scenár SPS 5).
1. 1. 4. Základné výstupy modelovania
Pri modelovaní hlavnou charakteristikou finančného správania sa dôchodkového systému je veličina
kde P r - príjmy určené na výplatu dôchodkových dávok v danom bežnom roku "r", V r - príslušné výdavky na výplatu dôchodkových dávok, H r - hrubý domáci produkt v bežných cenách, vytvorený v danom roku "r".
Uvedená veličina vyjadruje aktíva, resp. pasíva (deficity) dôchodkového systému vzhľadom na hrubý domáci produkt. Táto veličina v percentuálnom vyjadrení je v uvažovaných scenároch znázornená v grafoch 1 - 4 na nasledujúcich stranách.
Implicitné aktíva, resp. pasíva dôchodkového systému od roku "r" do roku "R" sú súčtom explicitných aktív, resp. pasív dôchodkového systému v bežných rokoch "r", "r 1 ",..., "R", vyjadrených v cenách z roku "r" prostredníctvom inflácie a vyjadrujú veľkosť celkového zadĺženia dôchodkového systému v uvažovanom období. Je to súčasná hodnota kumulovaného budúceho dlhu, ktorý objektívne existuje. Implicitné aktíva, resp. pasíva dôchodkového systému od roku "r" do roku "R" sú uvádzané percentuálne vzhľadom na HDP z roku "r". Táto veličina je zaznamenaná v tabuľke č. 4 pre r = 2004 a pre R = 2040, resp. 2080.
Poznámka: V modeli s nulovou infláciou, t. j. v modeli stálych cien, v ktorom sú makroekonomické veličiny vyjadrené len prostredníctvom ich reálneho rastu, by implicitné aktíva, resp. pasíva dôchodkového systému boli jednoduchým súčtom aktív, resp. pasív vytvorených v bežných rokoch sledovaného obdobia.
Hlavnou charakteristikou úrovne poskytovaných dôchodkových dávok je relácia priemerného starobného dôchodku k priemernej mzde zamestnanca v hospodárstve SR. Túto veličinu model vypočítava v percentuálnom vyjadrení, a to zvlášť pre starobné dôchodky novopriznané v danom roku a pre starobné dôchodky vyplácané v danom roku (tzv. "staré" dôchodky). Výstupy týkajúce sa týchto dvoch veličín sú uvedené v tabuľke č. 3 ako priemer za obdobie rokov 2004-2085.
Podotýkame, že v dvojpilierovej výstavbe (SPS 5) je úroveň dôchodkov uvedená sumárne za oba piliere. Dôchodky sú v oboch pilieroch zvyšované rovnakým spôsobom.
Tab. č. 3 Výsledky modelovania z hľadiska relácie starobný dôchodok / mzda
|
priemer za obdobie |
||
|
scenár |
rokov 2004-2085 |
|
|
NPD |
STD |
|
|
SPS 1 - súčasná platná legislatíva |
50, 0% |
48, 6% |
|
SPS 2 - zákon bez predlžovania |
39, 5% |
42, 5% |
|
dôchodkového veku |
||
|
SPS 3. 1 - zákon s dôchodkovým |
41, 2% |
43, 0% |
|
vekom (60, 60), |
||
|
SPS 3. 2 - zákon s dôchodkovým vekom (60, 60), vládou schválená |
40, 8% |
42, 8% |
|
alternatíva |
||
|
SPS 4 - zákon s dôchodkovým |
41, 7% |
45, 3% |
|
vekom (63, 63) |
||
|
SPS 5 - scenár dvojpilierovej |
44, 9% |
41, 1% |
|
výstavby s vekom (63, 63. ) |
||
Vysvetlivky: NPD - novopriznané dôchodky, STD - tzv. "staré" dôchodky,
Tab. č. 4 Výsledky modelovania z hľadiska vyčíslenia implicitných aktív, resp. pasív (kumulovaných) ako % HDP z roku 2003.
V dvojpilierovej výstavbe je teda dôchodkový systém vybudovaný z dlhodobého hľadiska bez implicitného dlhu, pričom poskytuje primeranú úroveň dávok;
|
Scenár |
Implicitné aktíva / pasíva |
|
|
2004-2040 |
2004 - 2080 |
|
|
SPŠ 1 - súčasná platná legislatíva |
-196 |
-768 |
|
SPŠ 2- zákon bez predlžovania |
-121 |
-412 |
|
dôchodkového veku |
||
|
SPS 3. 1 - zákon s dôchodkovým |
-60 |
-260 |
|
vekom (60, 60), |
||
|
SPŠ 3. 2 - zákon s dôchodkovým vekom |
-76 |
-278 |
|
(60, 60), vládou schválená alternatíva |
||
|
SPŠ 4 - zákon s dôchodkovým vekom |
-19 |
-127 |
|
(63, 63) |
||
|
SPŠ 5 - scenár dvojpilierovej výstavby |
-1 |
26 |
|
s vekom (63, 63) |
||
1. 1. 5. Základné grafické výstupy výsledkov modelovania z hľadiska explicitných aktív a pasív v systéme dôchodkového poistenia
Vývoj explicitných aktív a pasív v % HDP z krátkodobého hľadiska v rokoch 2000 - 2025 a z dlhodobého hľadiska v rokoch 2000 - 2085 vplyvom vyrovnávania veku odchodu do dôchodku žien a mužov je znázornený v nasledujúcich grafoch č. 1 - 4. Cieľom grafického vyjadrenia je poukázať na celkový finančný vývoj dôchodkového systému z hľadiska použitia jednotlivých sociálno-právnych scenárov. Na grafe č. 1 a 2 sú uvedené vplyvy na dôchodkový systém z dlhodobého a krátkodobého hľadiska bez uvedenia alternatívy dvojpilierovej výstavby.
Z dlhodobého hľadiska, v prípade zachovania súčasnej platnej legislatívy, by to znamenalo postupné zvyšovanie každoročných deficitov dôchodkového systému v čase okolo roku 2050 až na 6 % HDP. Pri prijatí návrhu zákona o sociálnom poistení bez predlžovania dôchodkového veku by deficity predstavovali okolo roku 2050 cca 3, 2 % HDP. Pri uplatnení vládou schváleného vyrovnávania veku odchodu do dôchodku žien a mužov na 60 rokov by v roku 2050 došlo k ďalšiemu zmierneniu deficitu na cca 2, 2 % HDP.
Z krátkodobého hľadiska v období do roku 2025 je v grafe č. 2 uvedený vplyv prijatia jednotlivých sociálno-právnych scenárov, pričom východiskovým bodom je rok 2003 s deficitom cca 0, 7 % HDP. Po miernom zlepšení v roku 2005 sa finančná situácia dôchodkového systému pod vplyvom jednotlivých scenárov vyvíja odlišne. Pri scenári zachovania súčasnej platnej legislatívy je z grafu č. 2 zrejmý postupný rast každoročných deficitov nad hranicu 1 % HDP v roku 2007, nad hranicu 2, 0 % v roku 2016 a v roku 2025 až k hranici 3, 0 % HDP. Za predpokladu prijatia návrhu zákona o sociálnom poistení bez predlžovania dôchodkového veku sa každoročné deficity prehlbujú až na hodnotu takmer 2 % HDP okolo roku 2025. Vládou schválená alternatíva vyrovnávania veku odchodu do dôchodku žien a mužov na 60 rokov zmierňuje každoročnú deficitnosť dôchodkového systému a stabilizuje ju do roku 2011 cca na úrovni 0, 5 % HDP. Od roku 2011 sa deficitnosť postupne prehlbuje.
Nakoľko ani jedna z uvádzaných alternatív nezabezpečuje dlhodobú finančnú stabilitu systému, je na grafoch č. 3 a č. 4 znázornený, popri už popísaných scenároch, ešte scenár výstavby zmiešaného dvojpilierového systému dôchodkového poistenia s uvažovaným vekom odchodu do dôchodku žien a mužov 63 rokov z krátkodobého (graf č. 4) i dlhodobého (graf č. 3) hľadiska. Po počiatočnom nápore na výdavky dôchodkového systému pri zavedení druhého kapitalizačného piliera z titulu prerozdeľovania príspevkov medzi obidva piliere sa v období rokov 2011 až 2060 dosahuje vyrovnaná bilancia, pričom od roku 2060 dochádza k miernym prebytkom.
Graf č. 1
Graf č. 2
Graf č. 3
Graf č. 4
1. 2. Systém nemocenského poistenia
Pri modelovaní v systéme nemocenského poistenia bol použitý rovnaký demografický a makroekonomický scenár ako v prípade dôchodkového systému. V optimistickej verzii vývoja makroekonomiky v systéme nemocenského poistenia je priemerná práceneschopnosť od roku 2003 projektovaná na úrovni 5, 28 % z predpokladaného počtu poistencov a v pesimistickej verzii vývoja makroekonomiky na úrovni 5, 68 %.
Nasledujúce dva grafy č. 5 a č. 6 dokumentujú v oboch verziách vývoja makroekonomiky aktívnu bilanciu v systéme nemocenského poistenia.
Pritom aktívna bilancia nemocenského poistenia môže byť znížená, ak rizikovosť novej konštrukcie nemocenských dávok (hlavne dávky "nemocenské") presiahne hranice modelových predpokladov (t. j. nastane výrazný presun poberateľov dávky počas práceneschopnosti z nižšej príjmovej skupiny obyvateľstva do vyššej príjmovej skupiny obyvateľstva). Na druhej strane, ak sa uvedené riziko nerealizuje, môže byť aktívna bilancia využitá dvomi spôsobmi:
1. dávka "materské" môže byť definovaná vo výške až 80 % z vymeriavacieho základu
2. aktívne zostatky nemocenského poistenia možno presúvať na účet dôchodkových dávok
Graf č. 5
Poznámka: Optimistická verzia makroekonomiky a optimistická verzia práceneschopnosti
Graf č. 6
Poznámka: Pesimistická verzia makroekonomiky a pesimistická verzia práceneschopnosti
1. 3. Systém úrazového poistenia
Východiskovým bodom modelových prepočtov bolo určenie miery výberu poistného (sadzby) na účely úrazových dávok. Sadzby sa určovali postupne pre každý druh úrazovej dávky. Špeciálne výpočty možno nájsť v prílohe C22, kde bolo odvodené, že celková miera výberu poistného (sadzba) na účely úrazového poistenia nutná k pokrytiu úrazových dávok je 0, 6381 %.
Ak však bude do nákladov zahrnutá aj tvorba správneho fondu vo výške 3, 5 % z vybraného poistného a tvorba rezervného fondu vo výške 0, 5 %, pričom úspešnosť výberu poistného od zamestnávateľov bude zhruba na úrovni 93, 5 %, celková nutná miera výberu poistného vzrastie na 0, 7109 %. Približne takúto mieru výberu poistného možno realisticky očakávať v nasýtenom systéme. Vzhľadom na spôsob vyrovnania Sociálnej poisťovne so Slovenskou poisťovňou a hlavne vzhľadom na to, že počty vyplácaných prípadov úrazovej renty budú pribúdať postupne, možno očakávať, že nasledovný scenár vývoja sadzieb bude dostatočný k pokrytiu všetkých nákladov:
0, 80 % v období rokov 2003 až 2006
lineárny pokles na 0, 72 % v období rokov 2007 až 2033
konštantné 0, 72 % pre roky 2034 až 2080
Poznámka: Rok 2033 je rokom nasýtenia systému novodefinovanými dávkami úrazového poistenia a súčasne je rokom, v ktorom sa predpokladá, že zaniknú všetky dávky prevzaté Sociálnou poisťovňou ako tzv. "staré" prípady.
Vývoj kumulovaných prebytkov (aktív) úrazového poistenia vzhľadom na HDP je graficky znázornený v grafe č. 7, a to v optimistickom variante makroekonomiky. Pesimistický variant dáva približne rovnaké relatívne výsledky.
Modelové prepočty ukazujú, že systém úrazového poistenia je projektovaný tak, že akumulované aktíva budú dostatočné nielen z hľadiska rizikovosti samotného úrazového poistenia, ale aj z hľadiska nejasností, ktoré doteraz pretrvávajú so spôsobom prevzatia tzv. starých dávok Sociálnou poisťovňou od Slovenskej poisťovne.
Graf č. 7
2. Odhad dopadov na štátny rozpočet, rozpočet Sociálnej poisťovne a Národného úradu práce - špeciálne kvantifikácie
2. 1. Dôchodkový systém 2. 1. 1. Poistné platby štátu
LEGENDA:
PMPP - priemerný mesačný počet poistencov;
VZ - vymeriavací základ pre platenie poistného;
A - platby štátu v duchu súčasne platnej legislatívy;
B - platby štátu podľa predkladaného návrhu zákona (paušál vo výške 7 %);
C - platby štátu pre vymeriavací základ 30 % z aktuálnej priemernej mesačnej
mzdy v hospodárstve;
V - výdavky štátu (v mil. Sk)
Spôsob "A" Tab. č. 5
|
rok |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
|
PMPP |
400 200 |
402 000 |
403 400 |
404 400 |
405 000 |
|
VZ |
5 000 |
5 315 |
5 639 |
5 566 |
6 211 |
|
V |
6 723 |
7 180 |
7 644 |
8 107 |
8 452 |
Spôsob "B" Tab. č. 6
|
V |
5 692 |
4 493 |
5 222 |
6096 |
Spôsob "C" Tab. č. 7
|
V |
6603 |
6639 |
7 288 |
7 737 |
Tab. č. 8: Vyjadrenie cez OMB (osobné mzdové body):
|
rok |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
|
A |
0, 370 |
0, 357 |
0, 345 |
0, 334 |
0, 328 |
|
B |
0, 283 |
0, 203 |
0, 215 |
0, 237 |
|
|
C |
0, 329 |
0, 300 |
0, 300 |
0, 300 |
2. 1. 2. Nesystémové dávky
Nesystémové dávky dôchodkového zabezpečenia sú hradené štátom z prostriedkov štátneho rozpočtu. Ide o dôchodok manželky, sociálny dôchodok, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, zvýšenie dôchodkov z titulu účasti na odboji a rehabilitácie a zvýšenie dôchodkov z titulu jediného zdroja príjmu. Niektoré užitočné informácie o týchto dávkach z minulosti uvádza príloha C4.
Vznik nových nárokov na zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť a na zvýšenie dôchodku z titulu účasti na odboji a rehabilitácie nie je možný už v zmysle súčasnej dikcie zákona. Predkladaný návrh zákona nemá teda na tieto dávky žiadny vplyv. Napriek tomu v prílohách C4a a C4b sú výdavky na tieto dávky projektované pre obdobie rokov 2001 - 2006.
Predkladaný návrh zákona neumožňuje vznik nových nárokov na zvyšné tri druhy týchto nesystémových dávok. S účinnosťou od 1. 7. 2003 bude štát z prostriedkov štátneho rozpočtu hradiť výdavky na tie dávky, na ktoré vznikol osobe nárok do 30. 6, 2002.
Nová legislatíva: výdavky
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené predpokladané výdavky štátu súvisiace s predkladaným návrhom zákona.
Tab. č. 9 Nesystémové dávky
v mil. Sk
|
Dávka /rok |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
|
Dôchodok |
47, 0 |
39, 0 |
32, 0 |
25, 9 |
|
manželky |
||||
|
Sociálny |
276, 7 |
245, 0 |
207, 0 |
161, 5 |
|
dôchodok |
||||
|
Jediný zdroj |
401, 4 |
349, 5 |
300, 6 |
254, 4 |
|
príjmu |
Súčasná legislatíva: výdavky
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené predpokladané výdavky štátu pri nezmenenej legislatíve.
Tab. č. 10 Nesystémové dávky
v mil. Sk
|
Dávka / rok |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
|
Dôchodok |
47, 2 |
40, 4 |
34, 7 |
29, 8 |
|
manželky |
||||
|
Sociálny |
279, 1 |
264, 9 |
249, 7 |
230, 8 |
|
dôchodok |
||||
|
Jediný zdroj |
414, 2 |
416, 6 |
419, 6 |
421, 4 |
|
príjmu |
Úspora finančných prostriedkov
Tab. č. 11 Nesystémové dávky
v mil. Sk
|
Dávka / rok |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
|
Dôchodok |
0, 2 |
1, 4 |
2, 7 |
3, 9 |
|
manželky |
||||
|
Sociálny |
2, 4 |
19, 9 |
42, 7 |
69, 3 |
|
dôchodok |
||||
|
Jediný zdroj |
12, 8 |
67, 1 |
119, 0 |
167, 0 |
|
príjmu |
Pri kvantifikácii dopadu zamedzenia vzniku nových nárokov na tzv. nesystémové dávky v systéme dôchodkového poistenia je nutné predpokladať, že občanom, ktorí sa týmto ocitnú v hmotnej núdzi, sa bude poskytovať dávka sociálnej pomoci v zmysle zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Podľa "hrubých" výpočtov približne 80 % ušetrených finančných prostriedkov na týchto nesystémových dávkach dôchodkového zabezpečenia prejde do systému sociálnej pomoci, takže z celkového hľadiska štátny rozpočet ušetrí iba cca 20 % z vyššie uvedených finančných prostriedkov.
2. 1. 3. Vplyv definície maximálneho vymeriavacieho základu
Pri statickej (nemennej) zdaňovacej schéme dve rôzne alternatívy vývoja maximálneho vymeriavacieho základu (MVZ), rýchlejšia a pomalšia, vedú k dvom rôznym vývojom poistného zaplateného od zárobkovo činných osôb. Rýchlejšia vedie k vyššiemu objemu zaplateného poistného, pomalšia k nižšiemu objemu zaplateného poistného. V dôsledku toho rýchlejšia alternatíva vývoja maximálneho vymeriavacieho základu vedie k nižšiemu výberu daní, pomalšia alternatíva naopak k vyššiemu výberu daní.
V pomalšej alternatíve vývoja maximálneho vymeriavacieho základu sa predpokladá, že MVZ zostane počnúc rokom 2003 stále na úrovni 39 360 Sk. V rýchlejšej alternatíve sa predpokladá, že v zmysle predkladaného zákona bude
uplatnená nová definícia MVZ, t. j. v rokoch 2003-2006 bude MVZ nadobúdať postupne tieto približné hodnoty: 42 125 Sk, 46 118 Sk, 50 533 Sk a 55 421 Sk (pozri prílohu C. 21).
Výsledky prepočtov, v ktorých sa odhaduje znížený výber daní od zárobkovo činných osôb v rýchlejšej alternatíve vývoja maximálneho vymeriavacieho základu oproti pomalšej alternatíve, sú nasledujúce: v roku 2003 o 1 %, v roku 2004 o 2%, v roku 2005 o 3% a v roku 2006 o 5 %.
Poznámka: Prírastok na poistnom prevyšuje zníženie daní, a preto je navrhovaná právna úprava z hľadisko verejného rozpočtu výhodná. Z hľadiska dôchodkového systému je rýchlejšia alternatíva vývoja maximálneho vymeriavacieho základu výhodná nielen pre vyšší výber poistného, ale aj z hľadiska toho, že tento vyšší výber poistného sa týka nadpriemerne zárobkovo činných osôb, čo prispieva k prehĺbeniu princípu solidarity s nizkopríjmovými skupinami občanov.
2. 1. 4. Vplyv vymerania dôchodkov v rokoch 2003 až 2005 podľa princípu "lepší dôchodok"
Vzhľadom na výrazné rozdiely medzi súčasnou a navrhovanou konštrukciou dôchodkových dávok (odvodených od starobného dôchodku) je v návrhu zákona postup, ktorý v rokoch 2003 až 2005 zmierni dopady novej konštrukcie starobného dôchodku na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva: v uvedenom období nemôže byť žiadnemu poberateľovi vymeraný nižší dôchodok ako ten, ktorý by mu bol vymeraný podľa súčasnej konštrukcie. Toto opatrenie bude, samozrejme, viesť k zvýšeným nákladom na novopriznané dôchodky v spomenutom období: v roku 2003 približne o 10 % (pri pôvodne uvažovanej účinnosti zákona od 1. 1. 2003 by to bolo cca 20%), v roku 2004 približne o 18 % a v roku 2005 približne o 16 %. Naviac, dôchodky priznané v tomto období ako dlhodobé dávky zaťažia systém dôchodkového poistenia aj v nasledujúcich rokoch (pokiaľ tieto zvýšené dávky úmrtím poberateľa nezaniknú).
Podľa prepočtov bude mať opatrenie v dlhodobom časovom horizonte nasledovný dopad: v období rokov 2003 až 2014 sa finančná situácia dôchodkového systému zhorší sumárne o 1, 8 % HDP.
2. 1. 5. Vplyvy jednotlivých sociálno-právnych scenárov na rozpočet Sociálnej poisťovne
Všetky výpočty tu uvedené sú uskutočnené v optimistickej verzii makroekonomiky.
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené celkové príjmy Sociálnej poisťovne na výplatu dôchodkových dávok v každom bežnom roku sledovaného obdobia
Tab. č. 12
v mil. Sk
|
Rok |
SPS 1 |
SPS 2 |
SPS 3. 1 |
SPS 3. 2 |
SPS 4 |
SPS 5 |
|
2003 |
84 395 |
83 941 |
84 231 |
84 021 |
84 199 |
84 199 |
|
2004 |
93 805 |
92 119 |
92 430 |
92 273 |
92 441 |
83 352 |
|
2005 |
107 934 |
106 600 |
107 696 |
106 790 |
107 515 |
96 640 |
|
2006 |
117 907 |
117 124 |
118 321 |
117 334 |
118 144 |
105 978 |
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené celkové výdavky Sociálnej poisťovne na výplatu dôchodkových dávok v každom bežnom roku sledovaného obdobia
Tab. č. 13
v mil. Sk
|
Rok |
SPS 1 |
SPS 2 |
SPS 3. 1 |
SPS 3. 2 |
SPS 4 |
SPS 5 |
|
2003 |
90 322 |
90 424 |
89 994 |
90 186 |
89 742 |
89 169 |
|
2004 |
101 506 |
101 762 |
100 712 |
101 245 |
100 242 |
98 059 |
|
2005 |
114519 |
114 879 |
112516 |
114 273 |
111 846 |
107 496 |
|
2006 |
128 670 |
128 788 |
125 105 |
128 174 |
124 214 |
117 355 |
Na základe predchádzajúcich dvoch tabuliek možno určiť deficity v každom bežnom roku sledovaného obdobia v jednotlivých sociálno-právnych scenároch. Výsledky sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke
Tab. č. 14
v mil. Sk
|
Rok |
SPS 1 |
SPS 2 |
SPS 3. 1 |
SPS 3. 2 |
SPS 4 |
SPS 5 |
|
2003 |
-5 927 |
-6 483 |
-5 763 |
-6 165 |
-5 543 |
-4 970 |
|
2004 |
-7 701 |
-9 642 |
-8 282 |
-8 971 |
-7 800 |
-14 707 |
|
2005 |
-6 585 |
-8 279 |
-4 821 |
-7 483 |
-4 332 |
-10 856 |
|
2006 |
-10 763 |
-11 664 |
-6 784 |
-10 840 |
-6 070 |
-11 377 |
Poznámka: Zrejme platí formálny zápis tab. č. 14=tab. č. 12-tab. č. 13
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené vplyvy jednotlivých scenárov v nominálnej hodnote v mil. Sk pre obdobie rokov 2003 až 2006 v porovnaní so SPS 1 (pozitívny vplyv, t. j. prínos, má kladné znamienko; negatívny vplyv má znamienko mínus).
Tab. č. 15
v mil. Sk
|
Rok |
SPS 2 |
SPS 3. 1 |
SPS 3. 2 |
SPS 4 |
SPS 5 |
|
2003 |
-556 |
164 |
-238 |
384 |
957 |
|
2004 |
-1 941 |
-581 |
-1 270 |
-99 |
-7 006 |
|
2005 |
-1 694 |
1 764 |
-898 |
2 253 |
-4 271 |
|
2006 |
-901 |
3 979 |
-77 |
4 693 |
-614 |
Poznámka: Sociálno-právny scenár SPS 2 (predkladaný návrh zákona bez zmeny dôchodkového veku) teda spočiatku vykazuje väčšie deficity, aké by boli, keby sa zachoval súčasne platný legislatívny stav (Táto skutočnosť je spôsobená hlavne nižšími platbami štátu a tiež porovnávacím výpočtom v konštrukcii dôchodku. ).
2. 1. 6. Invalidi z mladosti
V predkladanom návrhu zákona o sociálnom poistení je zamedzený vznik nových nárokov na dávky pre tzv. "invalidov z mladosti". Táto skutočnosť zníži výdavky Sociálnej poisťovne nasledovne:
|
Tab. č. 16 |
v mil. Sk |
|||
|
rok |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
|
V |
6 |
45 |
100 |
165 |
Možno predpokladať, že všetky tieto ušetrené výdavky Sociálnej poisťovne prejdú do výdavkov systému sociálnej pomoci.
2. 1. 7. Poistné platby Národného úradu práce
Platby Národného úradu práce do dôchodkového systému podľa súčasnej platnej legislatívy sú uvedené v tabuľke v riadku A. Výšky platieb v jednotlivých rokoch na dôchodkové poistenie podľa navrhovaného zákona sú v riadku B v uvedenej tabuľke. V riadku C sú uvedené zvýšené náklady NÚP.
Tab. č. 17
v mil. Sk
|
rok |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
|
A |
1 011 |
1060 |
1 109 |
1 081 |
|
B |
1 291 |
1 706 |
1 846 |
1 833 |
|
C |
280 |
646 |
737 |
752 |
2. 1. 8. Vykrytie deficitov prvého piliera po zavedení dvojpilierovej výstavby
V optimistickom variante makroekonomiky dvojpilierová výstavba dôchodkového systému vyžaduje v rokoch 2003 až 2011 dodatočné finančné zdroje vo výške cca 75 mld Sk. Uznesením vlády SR č. 1021 zo 6. decembra 2000 vláda schválila použitie majetku Fondu národného majetku SR v zmysle § 28 ods. 3 písm. b) bod 4 zákona č. 92/1991 Zb. vo výške 55 mld. Sk, ktoré sa získajú z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a. s. na finančné zabezpečenie realizácie Koncepcie reformy sociálneho poistenia v SR. Uskutočnené výpočty ukazujú, že pri priemernom zhodnocovaní čiastky 55 mld. Sk vo výške cca 6, 1 % ročne by uvedené finančné prostriedky vložené do dôchodkového systému stačili k jeho vyrovnanej bilancii do roku 2009; roky 2010 a 2011 by museli byť dotované zo štátneho rozpočtu v zmysle garancie štátu za solventnosť Sociálnej poisťovne.
Tab. č. 18 Odhad použitia majetku FNM, ktorý sa získa z privatizácie SPP, a. s. na finančné zabezpečenie realizácie Koncepcie reformy sociálneho poistenia
|
DEF (v mil. Sk) |
rok |
ZOST (v mil Sk) |
E |
|
2002 |
55 000 |
||
|
-4 970 |
2003 |
54 155 |
1, 075 |
|
-14 707 |
2004 |
43 230 |
1, 070 |
|
-10856 |
2005 |
35 193 |
1, 065 |
|
-11 377 |
2006 |
25928 |
1, 060 |
|
-10 264 |
2007 |
17 090 |
1, 055 |
|
-9 185 |
2008 |
8 760 |
1, 050 |
|
-7 373 |
2009 |
1 824 |
1, 050 |
|
-5 469 |
2010 |
||
|
-930 |
2011 |
|
Suma |
|
-75 131 |
|
Priemer |
|
1, 061 |
LEGENDA:
DEF - predpokladané deficity v sociálno-právnom scenári SPS 5
suma - súčet deficitov v rokoch 2003 až 2011
ZOST - zostatok z čiastky 55 mld. Sk
E - predpokladaná miera zhodnocovania
priemer - priemerná miera zhodnocovania v rokoch 2003 - 2009
2. 2. Systém nemocenského poistenia 2. 2. 1. Poistné platby štátu
LEGENDA:
PMPP - priemerný mesačný počet poistencov, VZ - vymeriavací základ pre platenie poistného, S - sadzba pre výber poistného, V-výdavky štátu (v mil. Sk),
Súčasný stav legislatívy Tab. č. 19
|
rok |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
|
PMPP |
749 600 |
760 500 |
768 400 |
776 700 |
784 400 |
|
VZ |
2 250 |
2 392 |
2 583 |
2 685 |
2 795 |
|
S |
0, 048 |
0, 048 |
0, 048 |
0, 048 |
0, 048 |
|
V |
971 |
1 048 |
1 123 |
1 201 |
1 263 |
Predkladaný návrh zákona
Podľa predkladaného návrhu zákona sa nenavrhujú žiadne platby štátu do systému nemocenského poistenia od 1. 7. 2003, t. j. v roku 2003 by štát z čiastky 1048 mil. Sk zaplatil iba polovicu.
2. 2. 2. Poistné platby Národného úradu práce
Platby Národného úradu práce do systému nemocenského poistenia podľa súčasnej platnej legislatívy sú nasledovné:
Tab. č. 20
v mil. Sk
|
rok |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
|
platby NÚP |
173 |
182 |
190 |
185 |
Podľa predkladaného návrhu zákona sa od 1. 7. 2003 nenavrhuje platenie poistného Národným úradom práce do systému nemocenského poistenia, t. j. Národný úrad práce by z čiastky 173 mil. Sk v roku 2003 zaplatil iba polovicu.
2. 2. 3. Dopad zmeny legislatívy - porovnanie súčasne platnej a novo navrhovanej legislatívy
Prebytky v bežných rokoch systému nemocenského poistenia podľa súčasnej legislatívy sú uvedené v tabuľke v riadku A. Prebytky v bežných rokoch systému nemocenského poistenia podľa navrhovanej legislatívy sú uvedené v tabuľke v riadku B.
Tab. č. 21
v mil. Sk
|
rok |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
|
A |
2 247 |
3 825 |
4 614 |
4 982 |
|
B |
1 555 |
2 040 |
2 296 |
2 038 |
Navrhovaná legislatíva teda zmenší prebytky v bežných rokoch, ktoré by sa dosiahli zachovaním súčasného stavu, a to v rozmedzí cca 1, 2 až 1, 4 mld. Sk "odpustením" platieb štátu a Národného úradu práce; zvyšok predstavuje vplyv novej konštrukcie nemocenských dávok.
2. 3. Systém úrazového poistenia
Suma netto poistného mínus suma vyplatených náhrad Slovenskou poisťovňou za obdobie rokov 1994 - 2000 predstavuje 1 435 mil. Sk (bez škodových rezerv za toto obdobie, ktoré predstavujú spolu ďalších 329 mil. Sk).
Projekcia príjmov (P) a výdavkov (V) pre tzv. staré prípady odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania na najbližšie bežné roky:
Tab. č. 22
v mil. Sk
|
rok |
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
|
P |
742 |
846 |
482 |
|||
|
V |
447 |
492 |
555 |
598 |
644 |
673 |
Projekcia príjmov (P) a výdavkov (V) pre tzv. nové prípady systému úrazového poistenia na najbližšie bežné roky:
Tab. č. 23
v mil. Sk
|
rok |
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
|
P |
1 070 |
2 578 |
2 886 |
3 144 |
||
|
V |
535 |
1 636 |
1 892 |
2 123 |
Sumárna projekcia príjmov (P) a výdavkov (V) z hľadiska Sociálnej poisťovne na najbližšie bežné roky:
Tab. č. 24
v mil. Sk
|
rok |
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
|
P |
742 |
846 |
1 552 |
2 578 |
2 886 |
3 144 |
|
V |
447 |
492 |
1 090 |
2 234 |
2 536 |
2 796 |
|
P-V |
295 |
354. - |
462 |
344 |
350 |
348 |
Z uvedeného vyplýva, že saldo príjmov a výdajov v systéme úrazového poistenia (odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania) v rokoch 2001 až 2006 bude aktívne.
2. 4. Osobitné prepočty podľa požiadaviek Ministerstva financií Slovenskej republiky
2. 4. 1. Platby poistného štátom za štátne rozpočtové a príspevkové organizácie
Platby poistného štátom za zamestnancov v štátnych rozpočtových a príspevkových organizáciách majú nezmenenú sadzbu (predkladaný návrh zákona v tomto smere nemení súčasný právny stav, a to ani v nemocenskom poistení a ani v dôchodkovom zabezpečení / poistení). Predkladaný návrh zákona má však na poistné hradené štátom za Jeho" zamestnancov dopad prostredníctvom iných právnych úprav (napr. úprava maximálneho vymeriavacieho základu, zmena dôchodkového veku). Možno však konštatovať, že pre obdobie rokov 2003 - 2006 bude tento dopad nevýrazný; t. j. bude predstavovať 1 % až 2 % zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu oproti súčasnému stavu.
Prepočty za rok 2001 ukazujú, že za zamestnancov rozpočtových organizácií by platby štátu do dôchodkového a nemocenského systému predstavovali čiastku cca 10, 5 mld. Sk. Predpokladane jednopercentné až dvojpercentné zvýšenie výdavkov štátu na tejto čiastke by predstavovalo cca 105 až 210 mil. Sk.
2. 4. 2. Dopad na správny fond Národného úradu práce a Sociálnej poisťovne
Pri kvantifikácii správneho fondu Národného úradu práce, súvisiacich s návrhom zákona o sociálnom poistení a so zavedením spoločného výberu príspevkov do fondov Sociálnej poisťovne a Národného úradu práce sa očakáva zníženie počtu zamestnancov Národného úradu práce ó 635 osôb, z toho:
361 - výber príspevkov
274 - kontrola a vymáhanie pohľadávok súvisiacich s výberom príspevku
Kvantifikácia nákladov na týchto zamestnancov (bez fixných nákladov) predstavuje:
prepočet nákladov správneho fondu Národného úradu práce na jedného zamestnanca / mesiac predstavuje 19 534 Sk
celková úspora nákladov správneho fondu Národného úradu práce na 635 zamestnancov / rok bude predstavovať 148 850 tis. Sk, t. j. (19 534 Sk * 635 zamest. * 12 mes. )
V súvislosti s uvedeným upozorňujeme, že v predmetnej úspore nie sú zahrnuté náklady Národného úradu práce za realizáciu výberu príspevku na poistenie v nezamestnanosti a do garančného fondu prostredníctvom Sociálnej poisťovne a nad rámec vyčíslenia, pripomína potrebu riešenia nových pracovníkov na zabezpečenie 4 noviel zákona o zamestnanosti vyčíslenú na 435 zamestnancov / rok.
3. Stručné resumé
Dopady navrhovaného zákona z pohľadu verejných financií uvádzame osobitne v dopadoch na štátny rozpočet, rozpočet Národného úradu práce a rozpočet Sociálnej poisťovne v súhrnnej tabuľke č. 25.
Je zrejmé, že štát ako garant solventnosti Sociálnej poisťovne bude musieť vzniknuté deficity uhradiť. Plné uhradenie týchto deficitov už bolo "zarátané" v predchádzajúcom texte. Vyčísliť požadované čiastky reálne je však veľmi komplikovaná záležitosť, na ktorú majú vplyv tieto skutočnosti:
1. Predložená kvantifikácia vychádza z valorizácie dôchodkov v rokoch 2002 a 2003 ešte pred účinnosťou navrhovaného zákona (7% v roku 2002 a 7, 5 % v roku 2003), ktorá približne udržuje reláciu dôchodku k priemernej mzde na úrovni roku 2001,
2. Na úhradu deficitov dôchodkového systému sa v predchádzajúcich rokoch používali prebytky zo systému nemocenského poistenia a rezervného fondu.
3. Ďalším, ešte podstatnejším problémom, ktorý stojí v ceste reálneho odhadnutia "garančnej" čiastky štátu za dôchodkový systém v období rokov 2003 - 2006 je skutočnosť, že v roku 2004 koncepcia reformy počíta s dvojpilierovou výstavbou dôchodkového systému, ktorá zásadným spôsobom zmení parametre dôchodkového systému. V rámci predkladaného návrhu zákona je uvedená len jedna možnosť dvojpilierovej výstavby, ktorá zabezpečí dlhotrvajúcu stabilitu dôchodkového systému cca od roku 2011 (viď 2. 1. 8). V skutočnosti sú všetky parametre dvojpilierovej výstavby zatiaľ otvorenou záležitosťou.
Iné vybrané poznámky
Systém úrazového poistenia je projektovaný s aktívami v každom bežnom roku obdobia 2003 - 2006 (pozri odsek 2. 3 a tab. č. 22, 23, 24).
Systém nemocenského poistenia je projektovaný s aktívami v každom bežnom roku obdobia 2003 - 2006 (pozri odsek 2. 2. 3 a tab. č. 21).
Systém dôchodkového zabezpečenia / poistenia je projektovaný so záporným saldom v každom bežnom roku obdobia 2003 - 2006 vo všetkých sociálno právnych scenároch (pozri odsek 2. 1. 5 a tab. č. 12, 13, 14 ).
Upozorňujeme, že pri vyjadrení dopadov návrhu zákona je potrebné brať do úvahy najmä dopady vyčíslené ako % HDP v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte, t. i. cca do roku 2025 a 2085, z ktorých jednoznačne vyplýva zmierňovanie deficitov podľa návrhu zákona oproti súčasnému stavu.
SÚHRNNÁ TABUĽKA
Tab. č. 25
II. Odhad dopadov na životnú úroveň obyvateľstva 1. Dôchodkový systém
Zásadnou zmenou, ktorá bude mať vplyv na výšku dôchodkov, je zmena konštrukcie dôchodkov, ktorá bude založená na osobnom mzdovom bode, ktorý bude adekvátne zohľadňovať dynamiku vývoja zárobkov počas celého obdobia poistenia. Osobný mzdový bod je primeraným vyjadrením miery zásluhovosti poistenca pri platení poistného na dôchodkové poistenie. Cieľom novej konštrukcie dôchodku v dávkovo definovanom, priebežne financovanom systéme dôchodkového poistenia je poskytovať poistencom, ktorí dosiahli 40 osobných mzdových bodov za celé obdobie dôchodkového poistenia pri prvom vymeraní dôchodok vo výške 50 % z priemernej mzdy v hospodárstve v roku, ktorý o jeden rok predchádza rok priznania dôchodku.
Prílohy C8a a C8b ilustrujú výpočty podľa súčasnej a navrhovanej konštrukcie starobného dôchodku.
Stará konštrukcia dôchodkov poskytuje poistencom zo zárobkami nižšími ako je priemerná mzda v hospodárstve SR neprimeranú mieru náhrady, ktorej výška nezohľadňuje reálnu zásluhovosť poistenca. Napríklad osobám, ktorých zárobok dosahuje 50 % priemernej mzdy poskytuje po 40 rokoch poistenia mieru náhrady vo výške 95 % priemerných celoročných zárobkov v rozhodujúcom období, ktorým je pre ilustráciu obdobie rokov 1991 - 2000, pričom osobe, ktorej priemerný celoročný zárobok bol v rozhodujúcom období na úrovni 1, 9-násobku priemernej mesačnej mzdy poskytuje dôchodkový systém za predpokladu 40-tich rokov poistenia mieru náhrady cca. 29 %. Naopak nová konštrukcia dôchodkov u nízko príjmových skupín obyvateľstva znižuje mieru náhrady po 40-tich rokoch poistenia na 50 % priemernej mesačnej mzdy a u osôb s vyšším príjmom (1, 9-násobok priemernej mesačnej mzdy) zvyšuje na 39 %.
Všeobecne možno konštatovať, že v priebehu prvých rokov nábehu novej konštrukcie muži budú dosahovať v priemere približne rovnaké dôchodky ako podľa súčasnej konštrukcie. U žien bude situácia nepriaznivá. A práve z tohto dôvodu opäť ako nevyhnutnosť vystupuje do popredia zvýšenie ich dôchodkového veku.
Na reálnych štatistikách z roku 1999 boli uskutočnené prepočty, ktoré dokumentujú percentuálny podiel mužov a žien, nachádzajúcich sa v pásmach dôchodkov neprevyšujúcich danú (meniacu sa) hodnotu "X". Výsledky sú uvedené v tabuľkách číslo 26 a 27 na nasledujúcich stranách.
Tab. č. 26
stará konštrukcia nová konštrukcia
|
X |
M |
Ž |
spolu |
M |
|||
|
2000 |
0, 16 |
0, 75 |
0, 50 |
3, 56 |
16, 03 |
10, 67 |
|
|
2200 |
0, 20 |
1, 45 |
0, 91 |
4, 89 |
20, 02 |
13, 52 |
|
|
2400 |
n 42 |
1, 56 |
1, 07 |
6, 33 |
25, 01 |
16, 98 |
|
|
2600 |
0, 48 |
1, 97 |
1, 33 |
7, 98 |
30, 35 |
20, 73 |
|
|
2800 |
0, 59 |
2, 52 |
1, 69 |
9, 88 |
35, 36 |
24, 41 |
|
|
3000 |
0, 77 |
3, 21 |
2, 16 |
12, 34 |
40, 60 |
28, 45 |
|
|
3200 |
0 94 |
4, 10 |
2, 74 |
14, 50 |
45, 79 |
32, 34 |
|
|
3400 |
1, 22 |
5, 68 |
3, 76 |
17, 49 |
50, 62 |
36, 38 |
|
|
3600 |
1, 64 |
9, 09 |
5, 89 |
20, 51 |
55, 28 |
40, 33 |
|
|
3800 |
2 48 |
13, 87 |
8, 97 |
23, 74 |
58, 76 |
43, 70 |
|
|
4000 |
4. 09 |
19, 66 |
12, 96 |
27, 89 |
63, 56 |
48, 42 |
|
|
4200 |
6, 29 |
27, 58 |
18, 43 |
31, 41 |
67, 39 |
||
|
4400 |
9 57 |
36, 84 |
25, 12 |
34, 84 |
70, 53 |
55, 18 |
|
|
4600 |
13, 33 |
46, 64 |
32, 32 |
40, 28 |
74, 31 |
59, 68 |
|
|
4800 |
18, 39 |
60, 68 |
42, 49 |
44, 43 |
76, 99 |
62, 99 |
|
|
5000 |
26, 30 |
78, 38 |
55, 98 |
48, 31 |
80, 45 |
66, 63 |
|
|
5200 |
42 89 |
93, 80 |
71, 91 |
54, 04 |
82, 64 |
70, 34 |
|
|
5400 |
64, 64 |
99, 71 |
84, 63 |
57, 07 |
85, 36 |
73, 20 |
|
|
5600 |
100, 00 |
100, 00 |
100, 00 |
60, 30 |
86, 89 |
75, 45 |
|
|
5800 |
65, 45 |
88, 60 |
78, 65 |
||||
|
6000 |
67, 80 |
90, 86 |
80, 94 |
||||
|
6200 |
70, 12 |
92, 33 |
82, 78 |
||||
|
6400 |
71, 06 |
93, 70 |
83, 97 |
||||
|
6600 |
73, 76 |
95, 41 |
86, 10 |
||||
|
6800-- |
77, 60 |
97, 52 |
88, 95 |
||||
|
7000 |
80, 19 |
99, 10 |
90, 97 |
||||
|
7200 |
82, 15 |
99, 62 |
92, 11 |
||||
|
7400 |
84, 64 |
99, 90 |
93, 34 |
||||
|
7600 |
86, 94 |
99, 95 |
94, 35 |
||||
|
7800 |
93, 45 |
99, 97 |
97, 17 |
||||
|
8000 |
100, 00 |
100, 00 |
100, 00 |
||||
|
Priemer |
5112 |
4483 |
4754 |
5134 |
3585 |
4215 |
|
Poznámka: V roku 1999 bolo priznaných 19 220 starobných dôchodkov mužov a 25 479 starobných dôchodkov žien (spolu 44 699). Podotýkame, že v tomto roku bolo životné minimum vo výške 3490 Sk.
Tab. č. 27: Dôchodok podľa maxima starej a novej konštrukcie
|
X |
M |
ž |
spolu |
|
2000 2200 |
0, 16 0, 20 |
0, 75 l, 45 |
0, 50 0, 91 |
|
2400 |
0, 42 |
1, 56 |
1, 07 |
|
2600 |
0, 48 |
1, 97 |
1, 33 |
|
2800 |
0, 59 |
2, 52 |
1, 69 |
|
3000 J |
0, 77 |
3, 21 |
2, 16 |
|
3200 |
0, 94 |
4, 10 |
2, 74 |
|
3400 |
1, 22 |
5, 68 |
3, 76 |
|
3600 |
1, 64 |
9, 09 |
5, 89 |
|
3800 |
2, 48 |
13, 87 |
8, 97 |
|
4000 |
4, 09 |
19, 66 |
12, 96 |
|
4200 |
6, 29 |
27, 58 |
18, 43 |
|
4400 |
9, 49 |
36, 63 |
24, 96 |
|
4600 |
13, 09 |
31, 86 |
|
|
4800 |
17, 95 |
59, 34 |
41, 54 |
|
5000 |
25, 20 |
74, 61 |
53, 37 |
|
5200 |
40, 16 |
82, 33 |
64, 20 |
|
5400 |
57, 07 |
85, 36 |
73, 20 |
|
5600 |
60, 30 |
86, 89 |
75, 45 |
|
5800 |
65, 45 |
88, 60 |
78, 65 |
|
6000 |
67, 80 |
90, 86 |
80, 94 |
|
6200 |
70, 12 |
92, 33 |
82, 78 |
|
6400 |
71, 06 |
93, 70 |
83, 97 |
|
6600 |
73, 76 |
95, 41 |
86, 10 |
|
6800 |
77, 60 |
97, 52 |
88, 95 |
|
7000 |
80, 19 |
99, 10 |
90, 97 |
|
7200 |
82, 15 |
99, 62 |
92, 11 |
|
7400 |
84, 64 |
99, 90 |
93, 34 |
|
7600 |
86, 94 |
99, 95 |
94, 35 |
|
7800 |
93, 45 |
99, 97 |
97, 17 |
|
8000 |
100, 00 |
100, 00 |
100, 00 |
|
Priemer |
5704 |
4660 |
5109 |
2. Systém nemocenského poistenia
Z hľadiska zásluhovosti je situácia v súčasnom nemocenskom poistení, hlavne u dávky "nemocenské" (dávka poberaná počas práceneschopnosti), analogická situácia v súčasnom dôchodkovom zabezpečení u starobného dôchodku. Aj tu občania v nízkopríjmových skupinách dosahujú nepomerne vyššiu mieru náhrady ako občania vo vysokopríjmových skupinách. Táto situácia je dobre ilustrovaná v prílohovej časti C8. Tak napríklad pri vymeriavacom základe 4 400 Sk predstavuje mesačná výška dávky "nemocenské" podľa súčasnej konštrukcie 87 % z predchádzajúceho brutto zárobku (100 % z netto zárobku), pri vymeriavacom základe 11 000 Sk (nachádzajúcom sa v okolí priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve) 60 % z predchádzajúceho brutto zárobku (74 % z netto zárobku), pri vymeriavacom základe 32 000 Sk (nachádzajúcom sa na hranici maximálneho vymeriavacieho základu) 21 % z predchádzajúceho brutto zárobku (21 % z netto zárobku).
Nová konštrukcia dávku vymeriava pre všetkých rovnako: každý poberateľ dávky "nemocenské" bude mať 55 % -nú úroveň mesačnej dávky k predchádzajúcej brutto mzde, a to až do výšky maximálneho vymeriavacieho základu.
3. Systém úrazového poistenia
Dávky úrazového poistenia sú definované tak, že ich výška je v priemere približne rovná Výške dávok so súčasného systému odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania.
Tak napríklad úrazový príplatok k nemocenskej dávke poskytovanej zo základného systému sociálneho poistenia je definovaný tak, že mesačná výška sumárnej dávky (dávka "nemocenské úrazový príplatok) tvorí 80 % predchádzajúcich brutto zárobkov poberateľa, čo pre priemerný prípad predstavuje približne 100% z jeho predchádzajúcich zárobkov, t. j. súčasný stav.
III. Odhad dopadov na životné prostredie
Predkladaný návrh zákona nemá dopad na životné prostredie.
IV. Odhad dopadov na zamestnanosť
Nezamestnanosť je prejavom nerovnováhy na trhu práce a v súčasnosti je vysoko citlivým celospoločenským problémom. Z toho dôvodu bol vypracovaný odhad prírastkov ekonomicky aktívnych žien pri zvyšovaní veku odchodu do dôchodku žien na 60 rokov.
Vplyvy vyrovnania veku odchodu do dôchodku žien a mužov na mieru nezamestnanosti - alternatíva 1 a alternatíva 2, schválená vládou SR, sú uvedené v nasledujúcich tabuľkách:
LEGENDA:
A - predpokladaná miera nezamestnanosti v %;
B - zamestnané a nezamestnané osoby spolu;
C - nezamestnané osoby;
A, B, C - bez vyrovnávania dôchodkového veku;
D - prírastok v danom roku na trh práce pod vplyvom predlžovania dôchodkového veku;
E1, E2, E3 - celková miera nezamestnanosti v prípade, že 100%, 50%, resp. 30% dotknutých osôb zostane nezamestnaných - počty osôb sú uvádzané v tisícoch
1. Vplyv na nezamestnanosť alternatíve 1
Vyrovnávanie dôchodkového veku: začiatok: 1. 7. 2003; koniec: 2011
Tab. č. 28
|
rok |
A |
B |
C |
D |
E1 |
E2 |
E3 |
|
2003 |
18, 6 |
2702, 6 |
502, 7 |
8, 2 |
18, 8 |
18, 7 |
18, 6 |
|
2004 |
18, 2 |
2730, 7 |
497, 0 |
32, 8 |
19, 2 |
18, 6 |
18, 3 |
|
2005 |
17, 8 |
2760, 3 |
491, 3 |
49, 2 |
19, 2 |
18, 4 |
18, 0 |
|
2006 |
16, 5 |
2787, 7 |
460, 0 |
65, 6 |
18, 4 |
17, 3 |
16, 8 |
|
2007 |
15, 2 |
2779, 6 |
422, 5 |
82, 0 |
17, 6 |
16, 2 |
15, 6 |
|
2008 |
13, 9 |
2787, 9 |
387, 5 |
98, 4 |
16, 8 |
15, 1 |
14, 4 |
|
2009 |
12, 6 |
2787, 5 |
351, 2 |
114, 8 |
16, 1 |
14, 1 |
13, 3 |
|
2010 |
11, 3 |
2787, 6 |
315, 0 |
131, 2 |
15, 3 |
13, 0 |
12, 1 |
|
2011 |
10, 0 |
2780, 6 |
278, 1 |
147, 6 |
14, 5 |
12, 0 |
11, 0 |
|
2012 |
10, 0 |
2771, 5 |
277, 2 |
164, 0 |
15, 0 |
12, 2 |
11, 1 |
|
2013 |
10, 0 |
2758, 4 |
275, 8 |
180, 4 |
15, 5 |
12, 5 |
11, 2 |
|
2014 |
10, 0 |
2744, 7 |
274, 5 |
196, 8 |
16, 0 |
12, 7 |
11, 3 |
Tab. č. 29: Zvýšenie miery nezamestnanosti y jednotlivých rokoch vo variantoch E1, E2. E3
|
rok |
E1 - A |
E2-A |
E3-A |
|
2003 |
0, 2 |
0, 1 |
|
|
2004 |
1, 0 |
0, 4 |
0, 1 |
|
2005 |
1, 4 |
0, 6 |
0, 2 |
|
2006 |
1, 9 |
0, 8 |
0, 3 |
|
2007 |
2, 4 |
1, 0 |
0, 4 |
|
2008 |
2, 9 |
1, 2 |
0, 5 |
|
2009 |
3, 5 |
1, 5 |
0, 7 |
|
2010 |
4, 0 |
1, 7 |
0, 8 |
|
2011 |
4, 5 |
2, 0 |
1, 0 |
|
2012 |
5, 0 |
2, 2 |
1, 1 |
|
2013 |
5, 5 |
2, 5 |
1, 2 |
|
2014 |
6, 0 |
2, 7 |
1, 3 |
|
priemer |
3, 2 |
1, 4 |
0, 7 |
2. Vplyv na nezamestnanosť podľa vládou Slovenskej republiky schválenej alternatívy
Vyrovnávanie dôchodkového veku: začiatok: 1. 7. 2003; koniec: 2020 Tab. č. 30
|
rok |
A |
B |
C |
D |
E1 |
E2 |
E3 |
|
2003 |
18, 6 |
2702, 6 |
502, 7 |
3, 3 |
18, 7 |
18, 6 |
18, 6 |
|
2004 |
18, 2 |
2730, 7 |
497, 0 |
13, 4 |
18, 6 |
18, 4 |
18, 3 |
|
2005 |
17, 8 |
2760, 3 |
491, 3 |
20, 1 |
18, 4 |
18, 0 |
17, 9 |
|
2006 |
16, 5 |
2787, 7 |
460, 0 |
26, 8 |
17, 3 |
16, 8 |
16, 6 |
|
2007 |
15, 2 |
2779, 6 |
422, 5 |
33, 5 |
16, 2 |
15, 6 |
15, 4 |
|
2008 |
13, 9 |
2787, 9 |
387, 5 |
40, 2 |
15, 1 |
14, 4 |
14, 1 |
|
2009 |
12, 6 |
2787, 5 |
351, 2 |
46, 9 |
14, 0 |
13, 2 |
12, 9 |
|
2010 |
11, 3 |
2787, 6 |
315, 0 |
53, 6 |
13, 0 |
12, 0 |
11, 7 |
|
2011 |
10, 0 |
2780, 6 |
278, 1 |
60, 3 |
11, 9 |
10, 8 |
10, 4 |
|
2012 |
10, 0 |
2771, 5 |
277, 2 |
67, 0 |
12, 1 |
10, 9 |
10, 5 |
|
2013 |
10, 0 |
2758, 4 |
275, 8 |
73, 7 |
12, 3 |
11, 0 |
10, 5 |
|
2014 |
10, 0 |
2744, 7 |
274, 5 |
80, 4 |
12, 6 |
11, 1 |
10, 6 |
Tab. č. 31: Zvýšenie miery nezamestnanosti v jednotlivých rokoch vo variantoch E1, E2, E3
|
rok |
E1-A |
E2-A |
E3-A |
|
2003 |
0, 1 |
||
|
2004 |
0, 4 |
0, 2 |
0, 1 |
|
2005 |
0, 6 |
0, 2 |
0, 1 |
|
2006 |
0, 8 |
0, 3 |
0, 1 |
|
2007 |
1. 0 |
0, 4 |
0, 2 |
|
2008 |
1, 2 |
0, 5 |
0, 2 |
|
2009 |
1, 4 |
0, 6 |
0, 3 |
|
2010 |
1, 7 |
0, 7 |
0, 4 |
|
2011 |
1, 9 |
0, 8 |
0, 4 |
|
2012 |
2, 1 |
0, 9 |
0, 5 |
|
2013 |
2, 3 |
1, 0 |
0, 5 |
|
2014 |
2, 6 |
1, 1 |
0, 6 |
|
priemer |
1, 4 |
0, 6 |
0, 3 |
Poznámka: vysvetlivky viď legenda.
Rozsah dopadov na celkovú mieru nezamestnanosti z hľadiska predlžovania veku odchodu do dôchodku závisí od tempa ekonomického rastu. Dá sa však povedať, že tento faktor nespôsobí výrazné zvýšenie miery nezamestnanosti. Zmeny v počte žien na trhu práce z dôvodu vyrovnávania veku odchodu do dôchodku žien a mužov je možné eliminovať modernými formami organizácie práce a pružnými formami pracovného času.
|
Prílohy k dôvodovej správe |
|
|
Zdroje údajov zahrnutých v prílohovej časti: Štatistické údaje za mzdovú oblasť - SÚ SR Počty dôchodkov, ich výška a sumy výdavkov - Sociálna poisťovňa Propočty a komentáre - MPSVR SR |
|
|
Príloha C. l |
Rozklad nominálnych výdavkov (nákladov) |
|
Príloha C. 2 |
Rozklad výdavkov (nákladov) v cenách roku 1993 |
|
Príloha C. 3 |
Niektoré špeciálne výdavky v systéme dôchodkového zabezpečenia |
|
Príloha C. 4 |
Výdavky hradené štátom |
|
Príloha C. 4a |
Bezvládnosť |
|
Príloha C. 4b |
Odboj a rehabilitácia |
|
Príloha C. 5 |
Štatistické dáta o starobných dôchodkoch relatívne |
|
Príloha C. 6 |
Vývoj úrovne starobného dôchodku |
|
Príloha C. 7 |
Priemerný prípad nemocenskej dávky počas práceneschopnosti |
|
Príloha C. 8 |
Mesačná výška dávky "nemocenské" podľa starej a novej |
|
konštrukcie |
|
|
Príloha C. 9 |
Výška dávky "ošetrovné" pri 6, 6 kalendárnych dňoch |
|
(5 pracovných) a mesačná výška dávky "materské" podľa starej |
|
|
a novej konštrukcie |
|
|
Príloha C. 10 |
Platby štátu a Národného úradu práce |
|
Príloha C. 11 |
Priemerná mzda v hospodárstve |
|
Príloha C. 12a |
Vyrovnávanie veku odchodu do dôchodku mužov a žien (podľa |
|
ročníkov) |
|
|
Príloha C. 12b |
Vyrovnávanie veku odchodu do dôchodku mužov a žien (podľa |
|
veku odchodu do dôchodku v rokoch a mesiacoch) |
|
|
Príloha C. 12c |
Vyrovnávanie veku odchodu do dôchodku mužov a žien |
|
(predlžovanie v mesiacoch) |
|
|
Príloha C. 13a |
Indexy závislosti v rokoch 2000 - 2090 (tabuľky) |
|
Príloha C. 13b |
Indexy závislosti v rokoch 2000 - 2090 (grafy) |
|
Príloha C. 14 |
Ilustratívny príklad jedného z nedostatkov súčasnej konštrukcie |
|
Príloha C. 15 |
Vybrané štatistiky o priemerných mesačných zárobkoch |
|
Príloha C. 16 |
Odvodenie rovnakých úrovní starobných dôchodkov podľa novej |
|
konštrukcie v prípade rovnakej zásluhovosti |
|
|
Príloha C. 17 |
Ilustratívny príklad výpočtu podľa starej a novej konštrukcie |
|
Príloha C. 18a |
Tabuľková ilustrácia: porovnanie výšky dôchodkov podľa starej |
|
a novej konštrukcie |
|
|
Príloha C. 18b |
Tabuľková ilustrácia: porovnanie úrovne dôchodkov podľa starej |
|
a novej konštrukcie |
|
|
Príloha C. 19 |
Zárobková činnosť po vzniku nároku na (riadny) starobný |
|
dôchodok |
|
|
Príloha C. 20 |
Vývoj úrovne dôchodkov: ilustrácia |
|
Príloha C. 21 |
Maximálny vymeriavací základ (MVZ) |
|
Príloha C. 22 |
Určenie miery výberu poistného na účely úrazových dávok |
PRÍLOHA č. 1
Rozklad nominálnych výdavkov (nákladov)
Legenda
V= výdavky; POČTY = počty vyplatených dôchodkových dávok k 31. 12. daného roka; počty = priemerný mesačný počet vyplatených dôchodkových dávok počas daného roka: 2 x počty(t) = POČTY(t-1) POČTY(t); D = priemerná mesačná dôchodková dávka: D = (1000000 x V) / (12 x počty); M = priemerná mesačná mzda v hospodárstve; D/M = úroveň dávky ku mzde. Výdavky sú uvedené v miliónoch Sk, M a D priamo v Sk.
|
V |
POCTY |
počty |
D |
M |
D/M |
|
|
1992 |
1336165 |
|||||
|
1993 |
31638 |
1339452 |
1337809 |
1971 |
5379 |
0, 366 |
|
1994 |
35511 |
1353006 |
1346229 |
2198 |
6294 |
0, 349 |
|
1995 |
41438 |
1355978 |
1354492 |
2549 |
7195 |
0, 354 |
|
1996 |
46089 |
1364716 |
1360347 |
2823 |
8154 |
0, 346 |
|
1997 |
51000 |
1376409 |
1370563 |
3101 |
9226 |
0, 336 |
|
1998 |
56884 |
1390986 |
1383698 |
3426 |
10003 |
0, 342 |
|
1999 |
61870 |
1413166 |
1402076 |
3677 |
10728 |
0, 343 |
|
2000 |
68314 |
1423351 |
1418259 |
4014 |
11430 |
0, 351 |
|
2001 |
INDEXY: BÁZICKÝ ROK = 1993
|
výdavky |
počty |
D |
|
|
1993 |
1, 000 |
1, 000 |
1, 000 |
|
1994 |
1, 122 |
1, 006 |
1, 115 |
|
1995 |
1, 310 |
1, 012 |
1, 294 |
|
1996 |
1, 457 |
1, 017 |
1, 433 |
|
1997 |
1, 612 |
1, 024 |
1, 573 |
|
1998 |
1, 798 |
1, 034 |
1, 738 |
|
1999 |
1, 956 |
1, 048 |
1, 866 |
|
2000 |
2, 159 |
1, 060 |
2, 037 |
|
2001 |
Komentár
Výdavky v roku 2000 vzrástli oproti roku 1993 indexom 2, 159, t. j. viac ako dvojnásobne. Na tento rast výdavkov malo najväčší vplyv pravidelné zvyšovanie dôchodkových dávok v rokoch 1993 - 2000, a to indexom 2, 037. Nárast počtu vyplatených dôchodkových dávok prispel "iba" indexom 1, 060. Skúmajúc vývoj relácie D I M vidno, že v sledovanom období sa nepodarilo zvyšovať dôchodkové dávky tak, aby ich relácia k priemernej mzde v hospodárstve zostala približne na rovnakej úrovni.
PRÍLOHA C 2
Rozklad výdavkov (nákladov) v cenách roku 1993
Legenda
V = výdavky; POČTY= počty vyplatených dôchodkových dávok k 31. 12. daného roka; počty = priemerný mesačný počet vyplatených dôchodkových dávok počas daného roka: 2 x počty(t) = POČTY(t-1) POČTY(t); INF = priemerná medziročná miera inflácie; V* = výdavky v cenách roku 1993; D* = (1 06 x V*) /(12 x počty); D* = priemerný mesačný dôchodok v cenách roku 1993 Výdavky sú uvedené v miliónoch Sk, D* priamo v Sk.
|
V |
POČTY |
počty |
V* |
INF |
D* |
|
|
1992 |
1336165 |
|||||
|
1993 |
31638 |
1339452 |
1337809 |
3163B |
1, 000 |
1971 |
|
1994 |
35511 |
1353006 |
1346229 |
31287 |
1, 135 |
1937 |
|
1995 |
41438 |
1355978 |
1354492 |
33220 |
1, 099 |
2044 |
|
1996 |
46089 |
1364716 |
1360347 |
34923 |
1, 058 |
2139 |
|
1997 |
51000 |
1376409 |
1370563 |
36423 |
1, 061 |
2215 |
|
1998 |
56884 |
1390986 |
1383698 |
38074 |
1, 067 |
2293 |
|
1999 |
61870 |
1413166 |
1402076 |
37442 |
1, 106 |
2225 |
|
2000 |
68314 |
1423351 |
1418259 |
36913 |
1, 120 |
2169 |
|
2001 |
INDEXY: BÁZICKÝ ROK = 1993
|
výdavky |
počty |
||
|
1993 |
1, 000 |
1, 000 |
1, 000 |
|
1994 |
0, 989 |
1, 006 |
0, 983 |
|
1995 |
1, 050 |
1, 012 |
1, 037 |
|
1996 |
1, 104 |
1, 017 |
1, 086 |
|
1997 |
1, 151 |
1, 024 |
1, 124 |
|
1998 |
1, 203 |
1, 034 |
1, 164 |
|
1999 |
1, 183 |
1, 048 |
1, 129 |
|
2000 |
1, 167 |
1, 060 |
1, 101 |
|
2001 |
Komentár k výdavkom v cenách roku 1 993
Výdavky v roku 2000 vzrástli oproti roku 1993 indexom 1, 167. Na tento rast výdavkov malo najväčší vplyv pravidelné zvyšovanie dôchodkov v rokoch 1993 až 2000, a to indexom 1, 101. Nárast počtu vyplatených dôchodkových dávok prispel "iba" indexom 1, 060.
Skúmajúc vývoj reálnej úrovne dôchodku (veličina D*) vidno, že v sledovanom období s výnimkou roku 1994 rástla reálna úroveň priemerného dôchodku až do roku 1998, potom však začala postupne klesať*
PRÍLOHA č. 3
Niektoré špeciálne výdavky v systéme dôchodkového zabezpečenia
A. Mimoriadne poskytované starobné dôchodky
MPSD = počty priznaných mimoriadne poskytnutých starobných dôchodkov v danom roku; NP = všetky starobné dôchodky priznané v danom roku; podiel = 100 x (MPSD /NP)
|
1993 |
1994 |
1995 |
1996 |
1997 |
1998 |
|
|
MPSD |
19546 |
15996 |
17250 |
14142 |
15675 |
16443 |
|
NP |
37753 |
32384 |
32841 |
34876 |
37799 |
39168 |
|
podiel |
51, 8% |
49, 4% |
52, 5% |
40, 5% |
41, 5% |
42, 0% |
|
1999 |
2000 |
|
|
MPSD |
21046 |
8254 |
|
NP |
44704 |
30112 |
|
podiel |
47, 1% |
27, 4% |
Za predpokladu, že priemerná výška mimoriadne poskytovaných starobných dôchodkov bola približne rovnaká ako výška priemerného starobného dôchodku a každý mimoriadny dôchodok bol poskytovaný dva roky, výdavky na tieto dávky tvorili nasledujúce percentá z výdavkov na všetky starobné dôchodky:
1, 51% v roku 1993; 3, 96% v roku 1994; 4, 99% v roku 1995; 4, 61% v roku 1996; 4, 34% v roku 1997; 4, 31% v roku 1998; 4, 76% v roku 1999 a 4, 44% v roku 2000.
B. Preferované pracovné kategórie; kategória I. a kategória II.
Podľa prepočtov odboru sociálneho poistenia preferované pracovné kategórie zaťažovali v období rokov 1994 - 1998 dôchodkový systém zvýšenými nákladmi, ktoré sa pohybujú v okolí 2, 5% (za všetky druhy vyplácaných dôchodkov). Znamená to, že dôchodkový systém by bez existencie preferovaných pracovných kategórií mal každoročne o 2, 5% nižšie výdavky.
C. Tzv. invalidi z mladosti
Podľa uskutočnených prepočtov odboru reformy sociálneho poistenia výdavky na tzv. invalidov z mladosti v súčasnosti, keď je už dôchodkový systém týmito dávkami "nasýtený", tvoria približne 6, 6% všetkých výdavkov na invalidné dôchodky. Z dlhodobého hľadiska by zrušenie ich nároku znížilo výdavky dôchodkového systému o cca 1, 2%.
PRÍLOHA č. 4
Výdavky hradené štátom
Nesystémové dávky dôchodkového zabezpečenia
Počty dôchodkov (N) ä ich priemerné mesačné výšky (D) sú uvedené k 31. 12. daného roka pre prvé dve dávky a u ostatných ako priemer za celý daný rok; výdavky (V) sú uvedené v mil. Sk za celý daný rok.
A. Dôchodok manželky
|
1995 |
1996 |
1997 |
1998 |
2000 |
||
|
N |
19240 |
17109 |
15303 |
13412 |
11755 |
10118 |
|
V |
113 |
111 |
107 |
102 |
88 |
76 |
|
D |
473 |
518 |
570 |
570 |
570 |
570 |
B. Sociálny dôchodok
|
1995 |
1996 |
1997 |
1998 |
1999 |
2000 |
|
|
N |
8662 |
7870 |
7201 |
6641 |
6160 |
5773 |
|
V |
215 |
209 |
195 |
212 |
235 |
237 |
|
D |
1964 |
2115 |
2126 |
2952 |
3197 |
3464 |
C. Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť
|
1995 |
1996 |
1997 |
1998 |
1999 |
2000 |
|
|
N |
144517 |
143722 |
141683 |
139583 |
135143 |
|
|
y |
590 |
726 |
734 |
734 |
729 |
707 |
|
D |
424 |
429 |
432 |
429 |
D. Zvýšenie dôchodku z titulu odboja a rehabilitácie
|
1996 |
1997 |
1998 |
1999 |
2000 |
||
|
N |
53568 |
51235 |
48403 |
45684 |
42960 |
|
|
V |
286 |
281 |
269 |
254 |
239 |
|
|
D |
447 |
450 |
450 |
449 |
E. Zvýšenie dôchodku z titulu jediného zdroja príjmu
|
1995 |
1996 |
1997 |
1998 |
1999 |
2000 |
|
|
N |
45940 |
27812 |
34302 |
37479 |
36975 |
|
|
V |
306 |
178 |
268 |
361 |
375 |
|
|
D |
402 |
719 |
838 |
839 |
Výdavky spolu
|
1638 |
1495 |
1586 1667 1634 |
PRÍLOHA č. 4a
Bezvládnosť (2001 - 2006)
Počty dôchodkov (N) a ich priemerné mesačné výšky (D) sú uvedené k 31. 12. daného roka; výdavky (V) sú uvedené v mil. Sk za celý daný rok.
Projekcia bez zmeny právneho stavu od 1. 1. 2001
|
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
|
|
N1 |
130845 |
126684 |
122655 |
118755 |
114979 |
111323 |
|
V1 |
686, 2 |
664, 4 |
643, 3 |
622, 8 |
603, 0 |
583, 9 |
|
D |
430 |
430 |
430 |
430 |
430 |
430 |
Projekcia s novým právnym stavom
|
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
|
|
N2 |
120845 |
106902 |
93304 |
80044 |
67112 |
54500 |
|
V2 |
660, 4 |
587, 6 |
516, 5 |
447, 2 |
379, 7 |
313, 8 |
|
D |
430 |
430 |
430 |
430 |
430 |
430 |
Ušetrené finančné prostriedky štátu z titulu zamedzenia vzniku nových nárokov na túto nesystémovú dávku a "zmrazenia" jéj výšky
|
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
|
|
V1 - V2 |
25, 8 |
76, 8 |
126, 8 |
175, 6 |
223, 3 |
270, 1 |
PRÍLOHA č. 4b
Odboj a rehabilitácia (2001 - 2006)
Počty dôchodkov (N) a ich priemerné mesačné výšky (D) sú uvedené k 31. 12. daného roka; výdavky (V) sú uvedené v mil. Sk za celý daný rok.
Projekcia bez zmeny súčasného právneho stavu
|
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
|
|
N |
40400 |
37992 |
35728 |
33599 |
31596 |
29713 |
|
V |
225, 1 |
211, 7 |
199, 0 |
187, 2 |
176, 0 |
165, 5 |
|
D |
450 |
450 |
450 |
450 |
450 |
450 |
Predpokladá sa, že nároky na nové dávky už nevzniknú a "staré" dávky už iba "dožijú".
PRÍLOHA č. 5
Štatistické dáta o starobných dôchodkoch relatívne
Podiel vyplácaných starobných dôchodkov ku všetkým vyplácaným dôchodkom percentuálne
|
1996 |
1997 |
1998 |
1999 |
2000 |
|
53% |
54% |
54% |
54% |
55% |
Podiel výdavkov na starobné dôchodky na celkovom objeme výdavkov (v %)
|
1996 |
1997 |
1998 |
1999 |
2000 |
|
63% |
64% |
65% |
65% |
65% |
Prirodzený proces starnutia obyvateľstva podľa demografického scenára tunajšieho ministerstva (bližšie podrobnosti pozri v častí venovanej modelovým prepočtom) vedie spočiatku k narastaniu podielu vyplácaných starobných dôchodkov vzhľadom k celkovému počtu vyplácaných dôchodkov až na 70% v období rokov 2045 - 2059 a neskôr k miernemu poklesu na 67% v roku 2085. Podiel výdavkov na starobné dôchodky má tiež stúpajúcu tendenciu až na 77% v období rokov 2040 - 2055 a s miernym poklesom na 73% v roku 2085 (pri zvyšovaní dôchodkových dávok indexom rastu životných nákladov; iné scenáre zvyšovania dávajú približne rovnaké výsledky).
Aj tieto modelové výsledky potvrdzujú skutočnosť, že starobný dôchodok aj v budúcností zostane najvýznamnejšou dôchodkovou dávkou.
PRÍLOHA C. 6
Vývoj úrovne starobného dôchodku
LEGENDA A VYSVETLIVKY
std priemerný starobný dôchodok = priemer všetkých vyplácaných starobných dôchodkov k danému termínu; niektoré z týchto dôchodkov sú krátené z dôvodu, že presahujú príslušnú maximálnu výmeru; iné sú krátené z dôvodu súbehu (napríklad pri súbehu starobného dôchodku s vdovským dôchodkom); std = výdavky na všetky starobné dôchodky k danému termínu / počet vyplatených dávok k danému termínu
STD priemerný starobný sólo dôchodok = priemer všetkých tých starobných dôchodkov, ktorých požívatelia nepoberajú žiadny iný dôchodok, t. j. bez starobných dôchodkov žien poberajúcich aj vdovský dôchodok; počet týchto dôchodkov je nižší ako u "std"; pretože starobné dôchodky žien sú nižšie ako mužov, je std < STD. M priemerná mzda v hospodárstve
INF inflácia meraná indexom rastu spotrebiteľských cien
REL relácia priemerného starobného dôchodku "std", resp. "STD" k 31. 12. daného roka k priemernej mzde v hospodárstve, t. j. podiel std / M, resp. STD / M vyjadrený v %
REAL vývoj reálnej úrovne dôchodku "std", resp. "STD" vzhľadom na infláciu; bázický rok 1993 = 100 %
|
rok |
M |
INF |
std |
REL |
REAL |
|
1993 |
5379 |
1, 000 |
2367 |
44, 0 |
100, 0 |
|
1994 |
6294 |
1, 135 |
2852 |
45, 3 |
106, 2 |
|
1995 |
7195 |
1, 099 |
3102 |
43, 1 |
105, 1 |
|
1996 |
8154 |
1, 058 |
3479 |
42, 7 |
111, 4 |
|
1997 |
9226 |
1, 061 |
3846 |
41, 7 |
116, 0 |
|
1998 |
10003 |
1, 067 |
4181 |
41, 8 |
118, 2 |
|
1999 |
10728 |
1, 106 |
4550 |
42, 4 |
116, 3 |
|
2000 |
11430 |
1, 12 |
5037 |
44, 1 |
115, 0 |
|
rok |
M |
INF |
STD |
REL |
REAL |
|
1993 |
5379 |
1, 000 |
2532 |
47, 1 |
100, 0 |
|
1994 |
6294 |
1, 135 |
3049 |
48, 4 |
106, 1 |
|
1995 |
7195 |
1, 099 |
3320 |
46, 1 |
105, 1 |
|
1996 |
8154 |
1, 058 |
3727 |
45, 7 |
111, 5 |
|
1997 |
9226 |
1, 061 |
4124 |
44, 7 |
116, 3 |
|
1998 |
10003 |
1, 067 |
4490 |
44, 9 |
118, 7 |
|
1999 |
10728 |
1, 106 |
4878 |
45, 5 |
116, 6 |
|
2000 |
11430 |
1, 120 |
5382 |
47, 1 |
114, 9 |
PRÍLOHA č. 7
Priemerný prípad nemocenskej dávky počas práceneschopností
Výdavky na nemocenské dávky počas práceneschopnosti v roku 2000 činili 7 558 481 660 Sk. Bolo vyplatených 1 466 710 nových prípadov. Priemerná výška jedného vyplateného nového prípadu bola 5 153 Sk. Priemerné trvanie jedného vyplateného nového prípadu bolo 27, 76 kalendárnych dní, resp. 19, 85 pracovných dní.
V zmysle súčasnej konštrukcie priemerný mesačný brutto zárobok zodpovedajúci dávke 5 153 Sk počas 19, 85 pracovných dní pre priemerného požívateľa zdaňovaného pri jednom dieťati je 7 000 Sk.
Táto čiastka činí len 65, 2% z priemernej mzdy v hospodárstve pre rok 1999 (ktorý je spravidla rozhodujúcim obdobím pre výpočet nemocenských dávok v roku 2000).
PRÍLOHA č. 8
Mesačná výška dávky "nemocenské" podľa starej a novej konštrukcie
Výpočty sú uskutočnené pre dávky priznané v roku 2001. Zdaňovanie prebieha pri jednom dieťati (relatívne výsledky v ostatných prípadoch sú analogické).
LEGENDA
VZ = vymeriavací základ pre výpočet dávky (brutto zárobok až do výšky maximálneho vymeriavacieho základu); SK = mesačná výška dávky podľa súčasnej (starej) konštrukcie; NK= mesačná výška dávky podľa navrhovanej (novej) konštrukcie; NZ = príslušný netto (čistý) zárobok A = SK/NZ = úroveň dávky k netto zárobkom podľa súčasnej konštrukcie; B - NK/NZ - úroveň dávky k netto zárobkom podľa navrhovanej konštrukcie; C = SK/BM - úroveň dávky k brutto zárobkom podľa súčasnej konštrukcie; D= NK/BM = úroveň dávky k brutto zárobkom podľa navrhovanej konštrukcie; úrovne sú vyjadrené v percentách
|
VZ |
SK |
NK |
NZ |
A |
B |
|
4400 |
3839 |
2420 |
3837 |
100 - |
63 |
|
5000 |
4341 |
2750 |
4336 |
100 |
63 |
|
6000 |
5119 |
3300 |
5100 |
100 |
65 |
|
7000 |
5897 |
3850 |
5864 |
101 |
66 |
|
8000 |
6638 |
4400 |
6640 |
100 |
66 |
|
9000 |
6638 |
4950 |
7404 |
90 |
67 |
|
10000 |
6638 |
5500 |
8168 |
81 |
67 |
|
11000 |
6638 |
6050 |
8932 |
74 |
68 |
|
12000 |
6638 |
6600 |
9708 |
68 |
68 |
|
13000 |
6638 |
7150 |
10472 |
63 |
68 |
|
14000 |
6638 |
7700 |
11188 |
59 |
69 |
|
15000 |
6638 |
8250 |
11880 |
56 |
69 |
|
20000 |
6638 |
11000 |
15340 |
43 |
72 |
|
25000 |
6638 |
13750 |
18610 |
36 |
74 |
|
30000 |
6638 |
16500 |
21815 |
30 |
76 |
|
32000 |
6638 |
17600 |
23039 |
29 |
76 |
|
VZ |
SK |
NK |
C |
D |
|
|
4400 |
3839 |
2420 |
87 |
55 |
|
|
5000 |
4341 |
2750 |
87 |
55 |
|
|
6000 |
5119 |
3300 |
85 |
55 |
|
|
7000 |
5897 |
3850 |
84 |
55 |
|
|
8000 |
6638 |
4400 |
83 |
55 |
|
|
9000 |
6638 |
4950 |
74 |
55 |
|
|
10000 |
6638 |
5500 |
66 |
55 |
|
|
11000 |
6638 |
6050 |
60 |
55 |
|
|
12000 |
6638 |
6600 |
55 |
55 |
|
|
13000 |
6638 |
7150 |
51 |
55 |
|
|
14000 |
6638 |
7700 |
47 |
55 |
|
|
15000 |
6638 |
8250 |
44 |
55 |
|
|
20000 |
6638 |
11000 |
33 |
55 |
|
|
25000 |
6638 |
13750 |
27 |
55 |
|
|
30000 |
6638 |
16500 |
22 |
55 |
|
|
32000 |
6638 |
17600 |
21 |
55 |
PRÍLOHA C. 9
Výška dávky "ošetrovné" pri 6, 6 kalendárnych dňoch (5 pracovných) podľa starej a novej konštrukcie
Výpočty sú uskutočnené pre dávky priznané v roku 2001. Zdaňovanie prebieha pri jednom dieťati.
LEGENDA ako v predchádzajúcej prílohe.
|
vz |
SK |
NK |
|
4400 |
789 |
525 |
|
5OOO |
893 |
597 |
|
6000 |
1053 |
716 |
|
7000 |
1213 |
835 |
|
8000 |
1365 |
955 |
|
9000 |
1365 |
1074 |
|
10000 |
1365 |
1193 |
|
11000 |
1365 |
1313 |
|
12000 |
1365 |
1432 |
|
13000 |
1365 |
1551 |
|
14000 |
1365 |
1671 |
|
15000 |
1365 |
1790 |
|
20000 |
1365 |
2387 |
|
25000 |
1365 |
2984 |
|
30000 |
1365 |
3580 |
|
32000 |
1365 |
3819 |
Mesačná výška dávky materské podľa starej a novej konštrukcie
Výpočty sú uskutočnené pre dávky priznané v roku 2001.
LEGENDA ako v predchádzajúcej prílohe. Nka = pri 55% z VZ; NKb = pri 80% z VZ.
|
VZ |
SK |
Nka |
NKb |
|
4400 |
3844 |
2420 |
3520 |
|
5000 |
4370 |
2750 |
4000 |
|
6000 |
5173 |
3300 |
4800 |
|
7000 |
5987 |
3850 |
5600 |
|
8000 |
6790 |
4400 |
6400 |
|
9000 |
6848 |
4950 |
7200 |
|
10000 |
6848 |
5500 |
8000 |
PRÍLOHA C. 10
Platby štátu a Národného úradu práce
Platby "P" štátu (v mil. Sk), priemerný mesačný počet poistencov "PMPP" (v tis. osôb), vymeriavacie základy VZ štátu na jedného poistenca (v Sk) vypočítané podľa vzorca (1000000 x P)/ (12 x 1000 x PMPP x sadzba) a adekvátny počet mzdových bodov "APMB" (v bezrozmerných jednotkách) definovaný ako podiel VZŠ a príslušnej priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve sú uvedené v nasledovnej tabuľke:
|
rok |
P |
PMPP |
VZ |
APMB |
|
1996 |
3330 |
722, 5 |
1348 |
0, 165 |
|
1997 |
539 |
666, 8 |
245 |
0, 027 |
|
1998 |
980 |
733, 3 |
405 |
0, 040 |
|
1999 |
962 |
719, 6 |
405 |
0, 038 |
|
2000 |
734 |
548, 9 |
405 |
0, 035 |
|
2001 |
3582 |
444, 2 |
2400 |
0, 193 |
|
2002 |
6723 |
400, 2 |
5000 |
0, 370 |
Platby "P" NÚP (v mil. Sk), priemerný mesačný počet poistencov "PMPP" (v tis. osôb), vymeriavacie základy "VZ" NÚP na jedného poistenca (v Sk) vypočítané podľa vzorca (1000000 x P)/ (12 x 1000 x PMPP x sadzba) a adekvátny počet mzdových bodov "APMB" (v bezrozmerných jednotkách) definovaný ako podiel VZ a príslušnej priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve sú uvedené v nasledovnej tabuľke:
|
rok |
P |
PMPP |
VZ |
APMB |
|
1996 |
696 |
83, 1 |
2450 |
0, 300 |
|
1997 |
705 |
87, 2 |
2450 |
0, 266 |
|
1998 |
930 |
104, 4 |
2700 |
0, 270 |
|
1999 |
1167 |
131, 0 |
2700 |
0, 252 |
|
2000 |
1056 |
118, 6 |
2700 |
0, 236 |
|
2001 |
1043 |
115, 0 |
2700 |
0, 218 |
|
2002 |
953 |
105, 0 |
2700 |
0, 200 |
PRÍLOHA č. 11
Priemerná mzda v hospodárstve Kvartálne a celkový priemer
|
1Q |
2Q |
3Q |
4Q |
priemer |
|
|
1991 |
3327 |
3646 |
3710 |
4500 |
3770 |
|
1992 |
3961 |
4341 |
4511 |
5355 |
4543 |
|
1993 |
4728 |
5188 |
5453 |
6184 |
5379 |
|
1994 |
5593 |
6138 |
6315 |
7124 |
6294 |
|
1995 |
6374 |
7014 |
7170 |
8204 |
7195 |
|
1996 |
7152 |
7880 |
8098 |
9459 |
8154 |
|
1997 |
8219 |
9019 |
9170 |
10481 |
9226 |
|
1998 |
9033 |
9852 |
9918 |
11212 |
10003 |
|
1999 |
9682 |
10583 |
10641 |
12027 |
10728 |
|
2000 |
10497 |
11224 |
11150 |
12803 |
11430 |
|
2001 |
11325 |
12115 |
12215 |
13965 |
12405 |
|
2002 |
Štatistiky na účely ZÁKONA
|
A |
B |
B/A |
C |
C/A |
||
|
1991 |
0 |
|||||
|
1992 |
1, 205 |
1, 216 |
1, 009 |
1, 199 |
0, 995 |
|
|
1993 |
1, 184 |
1, 209 |
1, 021 |
1, 199 |
1, 013 |
|
|
1994 |
1, 170 |
1, 158 |
0, 990 |
1, 174 |
1, 003 |
|
|
1995 |
1, 143 |
1, 135 |
0, 993 |
1, 139 |
0, 997 |
|
|
1996 |
1, 133 |
1, 129 |
0, 997 |
1, 125 |
0, 993 i |
|
|
1997 |
1, 131 |
1, 132 |
0 |
1, 142 |
1, 009 |
|
|
1998 |
1, 084 |
1, 082 |
0, 998 |
1, 091 |
1, 006 |
|
|
1999 |
1, 072 |
1, 073 |
1, 073 |
1, 000 |
||
|
2000 |
1, 065 |
1, 048 |
0, 983 |
1, 064 |
0, 998 |
|
|
2001 |
1, 085 |
1, 096 |
1, 009 |
1, 085 |
0, 999 |
|
|
2002 |
V kolónke "A" je uvedený index rastu miezd; v kolónke "B" jeho aproximácia prostredníctvom tretieho kvartálu (štvrťroka) a v kolónke "C" prostredníctvom vývoja za prvé tri kvartály. Zo štatistických podkladov je zrejmé, že charakteristika "B" je vhodnejšia ako "C".
PRÍLOHA č. 12a
Vyrovnávanie veku odchodu do dôchodku žien a mužov
(podľa ročníkov)
|
Žena s 5 a viac deťmi |
||||||||||
|
Narodená pred rokom 1950 |
Narodená v roku 1950 |
Narodená v roku 1951 |
Narodená v roku 1952 |
Narodená v roku 1953 |
Narodená v roku 1954 |
Narodená v roku 1955 |
Narodená v roku 1956 |
Narodená v roku 1957 |
Narodená v roku 1958 |
|
|
Vek odchodu doj dôchodku |
53 rokov |
53 rokov a 4 mesiace |
53 rokov a 8 mesiacov |
54 rokov |
54 rokov a 4 mesiace |
54 rokov a 8 mesiacov |
55 rokov |
55 rokov a 5 mesiacov |
55 rokov a 10 mesiacov |
56 rokov a 3 mesiace |
|
pokr. |
|||||||||
|
Narodená v roku 1959 |
Narodená v roku 1960 |
Narodená v roku 1961 |
Narodená v roku 1962 |
Narodená v roku 1963 |
Narodená v roku 1964 |
Narodená v roku 1965 |
Narodená v roku 1966 |
Narodená v roku 1967 a neskôr |
|
|
Vek odchodu do dôchodku |
56 rokov a 8 mesiacov |
57 rokov a 1 mesiac |
57 rokov a 6 mesiacov |
57 rokov a 11 mesiacov |
58 rokov a 4 mesiace |
58 rokov a 9 mesiacov |
59 rokov a dva mesiace |
59 rokov a 7 mesiacov |
60 rokov |
|
Žena s 3 alebo 4 deťmi |
||||||||||
|
Narodená pred rokom 1949 |
Narodená v roku 1949 |
Narodená v roku 1950 |
Narodená v roku 1951 |
Narodená v roku 1952 |
Narodená v roku 1953 |
Narodená v roku 1954 |
Narodená v roku 1955 |
Narodená v roku 1956 |
Narodená v roku 1957 |
|
|
Vek odchodu do dôchodku |
54 rokov |
54 rokov a 4 mesiace |
54 rokov a 8 mesiacov |
55 rokov |
55 rokov a 4 mesiace |
55 rokov a 8 mesiacov |
56 rokov |
56 rokov a 4 mesiace |
56 rokov a 8 mesiacov |
57 rokov |
|
pokr. |
|||||||||
|
Narodená v roku 1958 |
Narodená v roku 1959 |
Narodená v roku 1960 |
Narodená v roku 1961 |
Narodená v roku 1962 |
Narodená v roku 1963 |
Narodená v roku 1964 |
Narodená v roku 1965 |
Narodená v roku 1966 a neskôr |
|
|
Vek odchodu do dôchodku |
57 rokov a 4 mesiace |
57 rokov a 8 mesiacov |
58 rokov |
58 rokov a 4 mesiace |
58 rokov a 8 mesiacov |
59 rokov |
59 rokov a 4 mesiace |
59 rokov a 8 mesiacov |
60 rokov |
|
Žena s 2 deťmi |
||||||||||
|
Narodená pred rokom 1948 |
Narodená v roku 1948 |
Narodená v roku 1949 |
Narodená v roku 1950 |
Narodená v roku 1951 |
Narodená v roku 1952 |
Narodená v roku 1953 |
Narodená v roku 1954 |
Narodená v roku 1955 |
Narodená v roku 1956 |
|
|
Vek odchodu do dôchodku |
55 rokov |
55 rokov a 3 mesiace |
55 rokov a 6 mesiacov |
55 rokov a 9 mesiacov |
56 rokov |
56 rokov a 3 mesiace |
56 rokov a 6 mesiacov |
56 rokov a 9 mesiacov |
57 rokov |
57 rokov a 3 mesiace |
PRÍLOHA C. 12a
|
pokr. |
|||||||||
|
Narodená v roku 1957 |
Narodená v roku 1958 |
Narodená v roku 1959 |
Narodená v roku 1960 |
Narodená v roku 1961 |
Narodená v roku 1962 |
Narodená v roku 1963 |
Narodená v roku 1964 |
Narodená v roku 1965 a neskôr |
|
|
Vek odchodu do dôchodku |
57 rokov a 6 mesiacov |
57 rokov a 9 mesiacov |
58 rokov |
58 rokov a 4 mesiace |
58 rokov a 8 mesiacov |
59 rokov |
59 rokov a 4 mesiace |
59 rokov a 8 mesiacov |
60 rokov |
|
Žena s 1 dieťaťom |
||||||||||
|
Narodená pred rokom 1947 |
Narodená v roku 1947 |
Narodená v roku 1948 |
Narodená v roku 1949 |
Narodená v roku 1950 |
Narodená v roku 1951 |
Narodená v roku 1952 |
Narodená v roku 1953 |
Narodená v roku 1954 |
Narodená v roku 1955 |
|
|
Vek odchodu do dôchodku |
56 rokov |
56 rokov a 2 mesiace |
56 rokov a 4 mesiacov |
56 rokov a 6 mesiacov |
56 rokov a 8 mesiacov |
56 rokov a 10 mesiacov |
57 rokov |
57 rokov a 3 mesiace |
57 rokov a 6 mesiacov |
57 rokov a 9 mesiacov |
|
pokr. |
|||||||||
|
Narodená v roku 1956 |
Narodená v roku 1957 |
Narodená v roku 1958 |
Narodená v roku 1959 |
Narodená v roku 1960 |
Narodená v roku 1961 |
Narodená v roku 1962 |
Narodená v roku 1963 |
Narodená v roku 1964 a neskôr |
|
|
Vek odchodu do dôchodku |
58 rokov |
58 rokov a 3 mesiace |
58 rokov a 6 mesiacov |
58 rokov a 9 mesiacov |
59 rokov |
59 rokov a 3 mesiace |
59 rokov a 6 mesiacov |
59 rokov a 9 mesiacov |
60 rokov |
|
Bezdetná žena |
||||||||||
|
Narodená pred rokom 1946 |
Narodená v roku 1946 |
Narodená v roku 1947 |
Narodená v roku 1948 |
Narodená v roku 1949 |
Narodená v roku 1950 |
Narodená v roku 1951 |
Narodená v roku 1952 |
Narodená v roku 1953 |
Narodená v roku 1954 |
|
|
Vek odchodu do dôchodku |
57 rokov |
57 rokov a 2 mesiace |
57 rokov a 4 mesiace |
57 rokov a 6 mesiacov |
57 rokov a 8 mesiacov |
57 rokov a 10 mesiacov |
58 rokov |
58 rokov a 2 mesiace |
58 rokov a 4 mesiace |
58 rokov a 6 mesiacov |
|
pokr. |
|||||||||
|
Narodená v roku 1955 |
Narodená v roku 1956 |
Narodená v roku 1957 |
Narodená v roku 1958 |
Narodená v roku 1959 |
Narodená v roku 1960 |
Narodená v roku 1961 |
Narodená v roku 1962 |
Narodená v roku 1963 a neskôr |
|
|
Vek odchodu do dôchodku |
58 rokov a 8 mesiacov |
58 rokov a 10 mesiacov |
59 rokov |
59 rokov a 2 mesiace |
59 rokov a 4 mesiace |
59 rokov a 6 mesiacov |
59 rokov a 8 mesiacov |
59 rokov a 10 mesiacov |
60 rokov |
PRÍLOHA č. 12B
Vyrovnávanie veku odchodu do dôchodku žien a mužov (vek odchodu do dôchodku v rokoch a v mesiacoch)
|
Žena s S a viac deťmi |
||||||||||
|
Roky |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
|
Vek dosiahnutý v danom roku |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
|
Vek odchodu do dôchodku v rokoch a mesiacoch |
53 rokov |
53 rokov a 4 mesiace |
53 rokov a 8 mesiacov |
54 rokov |
54 rokov a 4 mesiace |
54 rokov a 8 mesiacov |
55 rokov |
55 rokov a 5 mesiacov |
55 rokov a 10 mesiacov |
56 rokov a 3 mesiace |
|
pokr. |
|||||||||
|
2012 |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
2018 |
2019 |
2020 |
|
|
Vek dosiahnutý v danom roku |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
|
Vek odchodu do dôchodku v rokoch a mesiacoch |
56 rokov a 8 mesiacov |
57 rokov a 1 mesiac |
57 rokov a 6 mesiacov |
57 rokov a 11 mesiacov |
58 rokov a 4 mesiace |
58 rokov a 9 mesiacov |
59 rokov a dva mesiace |
59 rokov a 7 mesiacov |
60 rokov |
|
Žena s 3 alebo 4 deťmi |
||||||||||
|
Roky |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
|
Vek dosiahnutý v danom roku |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
|
Vek odchodu do dôchodku v rokoch a mesiacoch |
54 rokov |
54 rokov a 4 mesiace |
54 rokov a 8 mesiacov |
55 rokov |
55 rokov a 4 mesiace |
55 rokov a 8 mesiacov |
56 rokov |
56 rokov a 4 mesiace |
56 rokov a 8 mesiacov |
57 rokov |
|
pokr. |
|||||||||
|
2012 |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
2018 |
2019 |
2020 |
|
|
Vek dosiahnutý v danom roku |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
|
Vek odchodu do dôchodku v rokoch a mesiacoch |
57 rokov a 4 mesiace |
57 rokov a 8 mesiacov |
58 rokov |
58 rokov a 4 mesiace |
58 rokov a 8 mesiacov |
59 rokov |
59 rokov a 4 mesiace |
59 rokov a 8 mesiacov |
60 rokov |
|
Žena s 2 deťmi |
||||||||||
|
Roky |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
|
Vek dosiahnutý v danom roku |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov, |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
|
Vek odchodu do dôchodku v rokoch a mesiacoch |
55 rokov |
55 rokov a 3 mesiace |
55 rokov a 6 mesiacov |
55 rokov a 9 mesiacov |
56 rokov |
56 rokov a 3 mesiace |
56 rokov a 6 mesiacov |
56 rokov a 9 mesiacov |
57 rokov |
57 rokov a 3 mesiace |
PRÍLOHA C. 12b
|
pokr. |
|||||||||
|
2012 |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
2018 |
2019 |
2020 |
|
|
Vek dosiahnutý v danom roku |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
|
Vek odchodu do dôchodku v rokoch a mesiacoch |
57 rokov a 6 mesiacov |
57 rokov a 9 mesiacov |
58 rokov |
58 rokov a 4 mesiace |
58 rokov a 8 mesiacov |
59 rokov |
59 rokov a 4 mesiace |
59 rokov a 8 mesiacov |
60 rokov |
|
Žena s 1 dieťaťom |
||||||||||
|
Roky |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
|
Vek dosiahnutý v danom roku |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
|
Vek odchodu do dôchodku v rokoch a mesiacoch |
56 rokov |
56 rokov a 2 mesiace |
56 rokov a 4 mesiacov |
56 rokov a 6 mesiacov |
56 rokov a 8 mesiacov |
56 rokov a 10 mesiacov |
57 rokov |
57 rokov a 3mesiace |
57 rokov a 6 mesiacov |
57 rokov a 9 mesiacov |
|
pokr. |
|||||||||
|
2012 |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
2018 |
2019 |
2020 |
|
|
Vek dosiahnutý v danom roku |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
|
Vek odchodu do dôchodku v rokoch a mesiacoch |
58 rokov |
58 rokov a 3 mesiace |
58 rokov a 6 mesiacov |
58 rokov a 9 mesiacov |
59 rokov |
59 rokov a 3 mesiace |
59 rokov a 6 mesiacov |
59 rokov a 9 mesiacov |
60 rokov |
|
Bezdetná žena |
||||||||||
|
Roky |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
|
Vek dosiahnutý v danom roku |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
|
Vek odchodu do dôchodku v rokoch a mesiacoch |
57 rokov |
57 rokov a 2 mesiace |
57 rokov a 4 mesiace |
57 rokov a 6 mesiacov |
57 rokov a 8 mesiacov |
57 rokov a 10 mesiacov |
58 rokov |
58 rokov a 2 mesiace |
58 rokov a 4 mesiace |
58 rokov a 6 mesiacov |
|
pokr. |
|||||||||
|
2012 |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
2018 |
2019 |
2020 |
|
|
Vek dosiahnutý v danom roku |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
|
Vek odchodu do dôchodku v rokoch a mesiacoch |
58 rokov a 8 mesiacov |
58 rokov a 10 mesiacov |
59 rokov |
59 rokov a 2 mesiace |
59 rokov a 4 mesiace |
59 rokov a 6 mesiacov |
59 rokov a 8 mesiacov |
59 rokov a 10 mesiacov |
60 rokov |
PRÍLOHA č. 12c
Vyrovnávanie veku odchodu do dôchodku žien a mužov
(predlžovanie v mesiacoch)
|
Žena s 5 a viac deťmi |
||||||||||
|
Roky |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
|
Vek dosiahnutý v danom roku |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov. |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
|
Predlžovanie v mesiacoch |
0 mesiacov |
4 mesiace |
8 mesiacov |
12 mesiacov |
16 mesiacov |
20 mesiacov |
24 mesiacov |
29 mesiacov |
34 mesiacov |
39 mesiacov |
|
pokr. |
|||||||||
|
2012 |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
2018 |
2019 |
2020 |
|
|
Vek dosiahnutý v danom roku |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
. 53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
53 rokov |
|
Predlžovanie v mesiacoch |
44 mesiacov |
49 mesiacov |
54 mesiacov |
59 mesiacov |
64 mesiacov |
69 mesiacov |
74 mesiacov |
79 mesiacov |
84 mesiacov |
|
Žena s 3 alebo 4 deťmi |
||||||||||
|
Roky |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
|
Vek dosiahnutý v danom roku |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
|
Predlžovanie v mesiacoch |
0 mesiacov |
4 mesiace |
8mesiacov |
12 mesiacov |
16 mesiacov |
20 mesiacov |
24 mesiacov |
28 mesiacov |
32 mesiacov |
36 mesiacov |
|
pokr. |
|||||||||
|
2012 |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
2018 |
2019 |
2020 |
|
|
Vek dosiahnutý v danom roku |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
54 rokov |
|
Predlžovanie v mesiacoch |
40 mesiacov |
44 mesiacov |
48 mesiacov |
52 mesiacov |
56 mesiacov |
60 mesiacov |
64 mesiacov |
68 mesiacov |
72 mesiacov |
|
Žena s 2 deťmi |
||||||||||
|
Roky |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
|
Vek dosiahnutý v danom roku |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
|
Predlžovanie v mesiacoch |
0 mesiacov |
3 mesiace |
6 mesiacov |
9 mesiacov |
12 mesiacov |
15 mesiacov |
18 mesiacov |
21 mesiacov |
24 mesiacov |
27 mesiacov |
PRÍLOHA č. 12c
pokr.
|
2012 |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
2018 |
2019 |
2020 |
|
|
Vek dosiahnutý v danom roku |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
55 rokov |
|
Predlžovanie v mesiacoch |
30 mesiacov |
33 mesiacov |
36 mesiacov |
40 mesiacov |
44 mesiacov |
48 mesiacov |
52 mesiacov |
56 mesiacov |
60 mesiacov |
|
Žena s 1 dieťaťom |
||||||||||
|
Roky |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
|
Vek dosiahnutý v danom roku |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov" |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
|
Predlžovanie v mesiacoch |
0 mesiacov |
2 mesiace |
4 mesiace |
6 mesiacov |
8 mesiacov |
10 mesiacov |
12 mesiacov |
15 mesiacov |
18 mesiacov |
21 mesiacov |
|
pokr. |
|||||||||
|
2012 |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
2018 |
2019 |
2020 |
|
|
Vek dosiahnutý v danom roku |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
56 rokov |
|
Predlžovanie v mesiacoch |
24 mesiacov |
27 mesiacov |
30 mesiacov |
33 mesiacov |
36 mesiacov |
39 mesiacov |
42 mesiacov |
45 mesiacov |
48 mesiacov |
|
Bezdetná žena |
||||||||||
|
Roky |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
|
Vek dosiahnutý v danom roku |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
|
Predlžovanie v mesiacoch |
0 mesiacov |
2 mesiace |
4 mesiace |
6 mesiacov |
8 mesiacov |
10 mesiacov |
12 mesiacov |
14 mesiacov |
16 mesiacov |
18 mesiacov |
|
pokr. |
|||||||||
|
2012 |
2013 |
2014 |
2015 |
2016 |
2017 |
2018 |
2019 |
2020 |
|
|
Vek dosiahnutý v danom roku |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
57 rokov |
|
Predlžovanie v mesiacoch |
20 mesiacov |
22 mesiacov |
24 mesiacov |
26 mesiacov |
28 mesiacov |
30 mesiacov |
32 mesiacov |
34 mesiacov |
36 mesiacov |
PRÍLOHA č. 13a
Indexy závislosti v rokoch 2000 - 2090 (produktívni/ poproduktívni)
|
Tab. č. 11 |
|||||||||||
|
HRANICA VEKU ODCHODU DO DÔCHODKU |
v |
2000 |
2010 |
2020 |
2030 |
2040 |
2050 |
2060 |
2070 |
2080 |
2090 |
|
CELKOM |
3, 5 |
2, 9 |
2, 2 |
1, 9 |
1, 5 |
1, 4 |
1, 5 |
1, 7 |
1, 8 |
1, 7 |
|
|
60 |
MUŽI |
5, 3 |
4, 7 |
3, 3 |
2, 8 |
2, 2 |
1, 9 |
2, 0 |
2, 3 |
2, 5 |
2, 2 |
|
55 |
ŽENY |
2, 5 |
2, 0 |
1, 7 |
1, 4 |
1, 1 |
1, 1 |
1, 1 |
1, 3 |
1, 4 |
1, 3 |
|
HRANICA VEKU ODCHODU DO DÔCHODKU |
ROKY |
00200 |
2010 |
2020 |
2030 |
2040 |
2050 |
2060 |
2070 |
2080 |
2090 |
|
CELKOM |
4, 4 |
3, 9 |
2, 9 |
2, 4 |
1, 9 |
1, 7 |
1, 8 |
2, 0 |
2, 3 |
2, 1 |
|
|
60 |
MUŽI |
5, 3 |
4, 7 |
3, 3 |
2, 8 |
2, 2 |
1, 9 |
2, 0 |
2, 3 |
2, 5 |
2, 2 |
|
60 |
ŽENY |
3. 7 |
3, 4 |
2, 5 |
2, 1 |
1, 7 |
1, 5 |
1, 6 |
1, 8 |
2, 0 |
1, 9 |
|
HRANICA VEKU ODCHODU DO DÔCHODKU |
z |
2000 |
2010 |
2020 |
2030 |
2040 |
2050 |
2060 |
2070 |
2080 |
2090 |
|
CELKOM |
5, 2 |
4, 9 |
3, 5 |
2, 9 |
2, 4 |
2, 0 |
2, 0 |
2, 3 |
2, 7 |
2, 5 |
|
|
63 |
MUŽI |
6, 7 |
6, 4 |
4, 3 |
3, 5 |
2, 9 |
2, 4 |
2, 4 |
2, 8 |
3, 1 |
2, 8 |
|
63 |
ŽENY |
4, 3 |
4, 0 |
2, 9 |
2, 4 |
2, 0 |
1, 7 |
1, 7 |
2, 0 |
2, 3 |
2, 2 |
PRÍLOHA C. 13b
PRÍLOHA č. 13a
Indexy závislosti v rokoch 2000 - 2090 (produktívni / poproduktívni)
|
HRANICA VEKU ODCHODU DO DÔCHODKU |
ROKY |
2000 |
2010 |
2020 |
2030 |
2040 |
2050 |
2060 |
2070 |
2080 |
2090 |
|
CELKOM |
3, 5 |
2, 9 |
2, 2 |
1, 9 |
1, 5 |
1, 4 |
1, 5 |
1, 7 |
1, 8 |
1, 7 |
|
|
60 |
MUŽI |
5, 3 |
4, 7 |
3, 3 |
2, 8 |
2, 2 |
1, 9 |
2, 0 |
2, 3 |
2, 5 |
2, 2 |
|
55 |
|
5 |
2, 0 |
1, 7 |
1, 4 |
1, 1 |
1, 1 |
1, 1 |
1, 3 |
1, 4 |
1, 3 |
|
HRANICA VEKU ODCHODU DO DÔCHODKU |
ROKY |
2000 |
2010 |
2020 |
2030 |
2040 |
2050 |
2060 |
2070 |
2080 |
2090 |
|
|
4, 4 |
3, 9 |
2, 9 |
2, 4 |
1, 9 |
1, 7 |
1, 8 |
2, 0 |
2, 3 |
2, 1 |
|
|
60 I |
MUŽI |
5, 3 |
4, 7 |
3, 3 |
2, 8 |
2, 2 |
1, 9 |
2, 0, |
2, 3 |
2, 5 |
2, 2 |
|
60 ŽENY |
ŽENY |
3, 7 |
3, 4 |
2, 5 |
2, 1 |
1, 7 |
1, 5 |
1, 6 |
1, 8 |
2, 0 |
1, 9 |
|
HRANICA VEKU ODCHODU DO DÔCHODKU |
2 |
2000 |
2010 |
2020 |
2030 |
2040 |
2050 |
2060 |
2070 |
2080 |
2090 |
|
fh |
5, 2 |
4, 9 |
3, 5 |
2, 9 |
2, 4 |
2, 0 |
2, 0 |
2, 3 |
2, 7 |
2, 5 |
|
|
63 |
6, 7 |
6, 4 |
4, 3 |
3, 5 |
2, 9 |
2, 4 |
2, 4 |
2, 8 |
3, 1 |
2, 8 |
|
|
63 |
ŽENY |
4, 3 |
4, 0 |
2, 9 |
2, 4 |
2, 0 |
1, 7 |
1, 7 |
2, 0 |
2, 3 |
2, 2 |
PRÍLOHA č. 13b
PRÍLOHA č. 14
ILUSTRATÍVNY PRÍKLAD
jedného z nedostatkov súčasnej konštrukcie
Odchod do starobného dôchodku k 1. 1. 2001
Na ilustratívnom príklade sú vypočítané starobné dôchodky dvom dôchodcom: dôchodcovi A a dôchodcovi B. U oboch sa predpokladá, že v rozhodujúcom období nemali žiadne náhradné ani dopočítateľné doby a dĺžka doby zamestnania každého z nich je 40 rokov.
|
R |
M |
CZA |
UZA |
CZB |
UZB |
|
1991 |
3770 |
45100 |
0, 9969 |
41100 |
0, 9085 |
|
1992 |
4543 |
55100 |
1, 0107 |
46400 |
0, 8511 |
|
1993 |
5379 |
65800 |
1, 0194 |
51200 |
0, 7932 |
|
1994 |
6294 |
78300 |
1, 0367 |
56300 |
0, 7454 |
|
1995 |
7195 |
89700 |
1, 0369 |
60700 |
0, 7030 |
|
1996 |
8154 |
87900 |
0, 8983 |
98100 |
1, 0026 |
|
1997 |
9226 |
93500 |
0, 8445 |
112000 |
1, 0116 |
|
1998 |
10003 |
97000 |
0, 8081 |
123900 |
1, 0322 |
|
1999 |
10728 |
94200 |
0, 7317 |
129600 |
1, 0067 |
|
2000 |
11430 |
91700 |
0, 6686 |
137100 |
0, 9996 |
|
9, 0539 |
SUMA |
9, 0539 |
|||
LEGENDA
R = jednotlivé roky rozhodujúceho obdobia; M = priemerná mesačná mzda v hospodárstve; CZA = celoročné zárobky dôchodcu A; ÚZA = úroveň zárobkov dôchodcu A = CZA/(12 x M); SUMA = sumárna úroveň zárobkov za obdobie rokov 1991 - 2000
Napríklad pre rok 1991 je ÚZA rovná číslu 0, 9969 = 45100/(12x3770); pre rok 1995 je ÚZB = 0, 7030 = 60700/(12x7195).
Úroveň zárobkov dôchodcu A teda v prvých piatich rokoch rozhodujúceho obdobia mierne rastie, potom prudko poklesne a ďalej mierne klesá. Úroveň zárobkov dôchodcu B naopak: v prvých piatich rokoch mierne klesá, potom prudko vzrastie a ďalej stúpa už len mierne.
Prípad dôchodcu A je typický pre tých, ktorí sú na rizikových pracoviskách preraďovaní na iný druh relatívne horšie platenej práce. Prípad dôchodcu B je jeho kontrastom.
VÝPOČTY
PMZ dôchodcu A = (89700 91700 93500 94200 97000)/(5*12) = 7769;
PMZ dôchodcu B = (98000 112000 123900 129600 137100)/(5*12) = 10010;
PMZR dôchodcu A = 3844;
PMZR dôchodcu B = 4067;
dôchodok A pred úpravou = 3844*0, 65 - 2499;
dôchodok B pred úpravou - 4067*0, 65 = 2644;
vyplácaný dôchodok A po úprave = 1, 905*2499*1204 = 5965;
vyplácaný dôchodok B po úprave = 1, 905*2644 1204 = 6241,
a to napriek tomu, že sumárna úroveň zárobkov v celom rozhodujúcom období
je u oboch rovnaká.
PRÍLOHA č. 15
Vybrané štatistiky o priemerných mesačných zárobkoch
Percentuálne podiely priemerných mesačných zárobkov v jednotlivých pásmach redukčnej schémy pre starobný dôchodok
|
M |
U |
1 |
I |
|
|
2500 |
6000 |
10000 |
viac |
|
|
1989 |
3, 4 |
88, 3 |
8, 0 |
0, 3 |
|
1990 |
2, 9 |
85, 0 |
11, 5 |
0, 6 |
|
1991 |
2, 3 |
87, 7 |
9, 8 |
0, 2 |
|
1992 |
1, 9 |
88, 3 |
9, 4 |
0, 4 |
|
1993 |
1, 2 |
83, 3 |
14, 9 |
0, 6 |
|
1994 |
1, 4 |
75, 0 |
22, 0 |
1, 6 |
|
1995 |
1, 4 |
60, 1 |
34, 1 |
4, 4 |
|
1996 |
1, 5 |
46, 2 |
43, 4 |
8, 9 |
|
1997 |
1, 4 |
34, 1 |
50, 8 |
13, 7 |
|
1998 |
1, 4 |
26, 4 |
51, 5 |
20, 6 |
|
1999 |
1, 5 |
18, 5 |
47, 7 |
32, 2 |
|
2000 |
|
2 |
E |
N |
Y |
|
|
2500 |
6000 |
10000 |
viac |
|
|
1989 |
37, 9 |
61, 5 |
0, 6 |
0, 0 |
|
1990 |
34, 0 |
65, 0 |
0, 9 |
0, 1 |
|
1991 |
29, 7 |
69, 6 |
OJ |
0, 0 |
|
1992 |
26, 0 |
73, 3 |
0, 7 |
0, 0 |
|
1993 |
17, 1 |
80, 9 |
2, 0 |
0, 0 |
|
1994 |
12, 5 |
82, 8 |
4, 5 |
0, 2 |
|
1995 |
9, 2 |
78, 6 |
11, 5 |
0, 7 |
|
1996 |
7, 6 |
66, 0 |
24, 4 |
2, 0 |
|
1997 |
6, 3 |
55, 4 |
33, 6 |
4, 7 |
|
1998 |
6, 2 |
47, 1 |
38, 6 |
8, 1 |
|
1999 |
4, 9 |
38, 0 |
40, 6 |
16, 4 |
|
2000 |
|
S |
U |
M |
A |
|
|
2500 |
6000 |
10000 |
viac |
|
|
1989 |
21, 6 |
74, 2 |
4, 1 |
0, 1 |
|
1990 |
18, 6 |
74, 9 |
6, 1 |
0, 4 |
|
1991 |
16, 3 |
78, 4 |
5, 1 |
0, 2 |
|
1992 |
14, 6 |
80, 4 |
4, 9 |
0, 1 |
|
1993 |
10, 0 |
82, 0 |
7, 7 |
0, 3 |
|
1994 |
7, 7 |
79, 4 |
12, 1 |
0, 8 |
|
1995 |
5, 9 |
70, 8 |
21, 0 |
2, 3 |
|
1996 |
5, 1 |
58, 0 |
32, 1 |
4, 8 |
|
1997 |
4, 3 |
46, 7 |
40, 6 |
8, 4 |
|
1998 |
4, 2 |
38, 3 |
44, 1 |
13, 4 |
|
1999 |
3, 5 |
29, 6 |
43, 7 |
23, 2 |
|
2000 |
PRÍLOHA C. 16
Odvodenie rovnakých úrovní starobných dôchodkov podľa novej konštrukcie v prípade rovnakej zásluhovosti
Legenda a vysvetlivky
OMB = osobné mzdové body dosiahnuté počas celého obdobia dôchodkového poistenia; DH = dôchodková hodnota; PM = priemerná mzda v hospodárstve; STD = výška starobného dôchodku
Ak "X" je ľubovoľná z vyššie uvedených veličín, tak symbol X(r) bude znamenať hodnotu tejto veličiny v roku "r".
V dvoch po sebe idúcich rokoch "r" a "r 1" sú dôchodky vypočítané takto:
STD(r) = OMB(r) x DH(r); (*)
STD(r 1) = OMB(r 1) x DH(r 1). (**)
V prípade rovnakej zásluhovostí je OMB(r) = OMB(r 1) = OMB. Je preto
STD(r) x PM(r) = OMB x DH(r) x PM(r) podľa (*); STD(r 1) x PM(r-1) = OMB x DH(r 1) x PM(r-1) podľa (**).
Pretože v zmysle pravidla zvyšovania dôchodkovej hodnoty je
DH(r 1) x PM(r-1) = DH(r) x PM(r), platí tiež vzťah
STD(r) x PM(r) = STD(r 1) x PM(r-1), z ktorého vyplýva, že
STD(r) / PM(r-1) = STD(r 1) / PM(r),
t. j. úroveň dôchodkov k predchádzajúcim priemerným mzdám v hospodárstve je rovnaká.
To znamená, že aj
STD(r) / PM(r-1) = STD(R) / PM(R-1)
pre všetky r<R, t. j. úroveň dôchodkov k predchádzajúcim priemerným mzdám v hospodárstve zostane rovnaká bez ohľadu na to, v ktorých dvoch rokoch boli dvom rovnako zásluhovým občanom dôchodky prvýkrát vymerané.
PRÍLOHA C. 17
ILUSTRATÍVNY PRÍKLAD
výpočtu podľa starej a novej konštrukcie
Odchod do starobného dôchodku k 1. 1. 2001
Na ilustratívnom príklade je vypočítaný starobný dôchodok podľa starej a novej konštrukcie ku dňu nároku (tzv. "riadny" odchod). Predpokladá sa, že v rozhodujúcom období je len zárobková činnosť a práceneschopnosť.
|
R |
M |
CZ |
PN |
CZ* |
OMB |
|
1991 |
3770 |
48978 |
10 |
50358 |
1, 0826 |
|
1992 |
4543 |
89813 |
15 |
93662 |
1, 6475 |
|
1993 |
5379 |
70349 |
27 |
75969 |
1, 0899 |
|
1994 |
6294 |
82223 |
0 |
82223 |
1, 0886 |
|
1995 |
7195 |
93359 |
0 |
93359 |
1, 0813 |
|
1996 |
8154 |
106211 |
32 |
116417 |
1, 0855 |
|
1997 |
9226 |
122569 |
0 |
122569 |
1, 1071 |
|
1998 |
10003 |
133698 |
0 |
133698 |
. 1, 1138 |
|
1999 |
10728 |
139052 |
17 |
145845 |
1, 0801 |
|
2000 |
11430 |
141448 |
28 |
153200 |
1, 0987 |
|
SUMA |
11, 4752 |
||||
LEGENDA
R = jednotlivé roky rozhodujúceho obdobia; M = priemerná mesačná mzda v hospodárstve; CZ = celoročné zárobky; PN - dni práceneschopnosti; CZ* = celoročné zárobky s takzvaným "dopočtom", t. j. CZ* = (365 x CZ) / (365 - PN); OMB = osobné mzdové body = CZ I (12 x M)
Výpočet podľa starej konštrukcie
Najlepšie zárobky sú z rokov 1996 - 2000 a ich suma je
106211 122569 133698 139052 141448 = 642878.
Súčet dní práceneschopností z rokov 1996 - 2000 je 77. Priemerný mesačný zárobok je
(365 /12) x 642978 x (5 x 365 - 77) = 11189. Priemerný mesačný zárobok redukovaný je
2500 (6000 - 2500)/3 (10000 - 6000)110 = 4067.
Dôchodok vymeraný za 42 rokov poistenia je 4067 x 0, 67 = 2725 a po úprave je 1, 905 x 2725 1204 = 6396.
Výpočet podľa novej konštrukcie
Fiktívna dôchodková hodnota "DH"je vypočítaná z príslušnej rovnosti: 40 x DH = 0, 5 x 11430, t. j. DH = 142, 88.
Suma osobných mzdových bodov v rozhodujúcom období je 11, 4752. Priemerný osobný mzdový bod je 11, 4752110- 1, 1475, a preto dôchodok je 1, 1475 x 42 x 142, 88 - 6887.
PRÍLOHA C. 18a
Tabuľková ilustrácia: porovnanie výšky dôchodkov podľa starej a novej konštrukcie
Odchod do starobného dôchodku k 1. 1. 2001
Rôzne úrovne parametra W reprezentujú osobné mzdové body dosiahnuté v každom roku rozhodujúceho obdobia 1991 - 2000. Predpokladá sa, že celoročné zárobky CZ sú dané vzťahom: CZ = 12 x M x W, kde M je priemerná mesačná mzda v hospodárstve (pozri k tomu prílohu 14). Výpočty ďalej vychádzajú z predpokladu, že v každom roku rozhodujúceho obdobia je práceneschopnosť na hladine 5%. Potom celoročné zárobky CZ*s "dopočtom" sú CZ"- CZ/0, 95. Vrozhodujúcom období je iba zárobková činnosť a práceneschopnosť. Dôchodky sú opäť vypočítané ku dňu nároku (tzv. "riadne" odchody) pre rôzne dĺžky doby poistenia ako parametra L.
STARÁ KONŠTRUKCIA
|
W/L |
25 |
30 |
35 |
37 |
40 |
42 |
|
0, 5 |
4447 |
4772 |
5096 |
0 |
0 |
0 |
|
0, 7 |
4821 |
5182 |
5544 |
0 |
0 |
6050 |
|
0, 9 |
5019 |
5400; |
5782 |
0 |
0 |
0 |
|
1, 1 |
5078 |
5465 |
6008 |
6240 |
6395 |
|
|
1, 3 |
5078 |
5465 |
5853 |
6008 |
6240 |
6395 |
|
1, 5 |
5078 |
5465 |
5853 |
6008 |
6240 |
6395 |
|
1, 7 |
som |
5465 |
5853 |
6008 |
6240 |
6395 |
|
1, 9 |
5078 |
5465 |
5853 |
6008 |
6240 |
6395 |
|
2, 1 |
5078 |
5465 |
5853 |
6008 |
6240 |
6395 |
|
2, 3 |
5078 |
5465 |
5853 |
6008 |
6240 |
6395 |
NOVÁ KONŠTRUKCIA
|
W/L |
25 |
30 |
35 |
37 |
40 |
42 |
|
0, 5 |
1798 |
2157 |
2517 |
2661 |
2876 |
3020 |
|
0, 7 |
2517 |
3020 |
3523 |
3725 |
4027 |
4228 |
|
0, 9 |
3236 |
3883 |
4530 |
4789 |
5177 |
5436 |
|
1, 1 |
3955 |
4746 |
5537 |
5853 |
6328 |
0 |
|
1, 3 |
4554 |
5465 |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
1, 5 |
4794 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
1, 7 |
5034 |
0 |
0 |
7450 |
0 |
8456 |
|
1, 9 |
5273 |
0 |
0 |
7804 |
8437 |
0 |
|
2, 1 |
0 |
0 |
0 |
7982 |
0 |
0 |
|
2, 3 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 |
Na "vysvietených" políčkach deva daná konštrukcia vyššie dôchodky.
PRÍLOHA C. 18b
Tabuľková ilustrácia: porovnanie úrovne dôchodkov starej a novej konštrukcie
Odchod do starobného dôchodku k 1. 1. 2001
Úroveň dôchodkov vypočítaných v predchádzajúcej prílohe 7a je vyjadrená v percentách predchádzajúcich zárobkov.
STARÁ KONŠTRUKCIA
|
W/L |
25 |
30 |
35 |
37 |
40 |
42 |
|
0, 5 |
78% |
83% |
89% |
91% |
95% |
97% |
|
0, 7 |
60% |
65% |
69% |
71% |
74% |
76% |
|
0, 9 |
49% |
52% |
56% |
58% |
60% |
61% |
|
1, 1 |
40% |
49% |
47% |
48% |
50% |
51% |
|
1. 3 |
34% |
37% |
39% |
40% |
42% |
43% |
|
1, 5 |
30% |
32% |
34% |
35% |
36% |
37% |
|
1, 7 |
26% |
28% |
30% |
31% |
32% |
33% |
|
1, 9 |
23% |
25% |
27% |
28% |
29% |
29% |
|
2, 1 |
21% |
23% |
24% |
25% |
26% |
27% |
|
2, 3 |
19% |
21% |
22% |
23% |
24% |
24% |
NOVÁ KONŠTRUKCIA
|
W / L |
25 |
30 |
35 |
37 |
40 |
42 |
|
0, 5 |
31% |
38% |
44% |
47% |
50% |
53% |
|
0, 7 |
31% |
38% |
44% |
47% |
50% |
53% |
|
0, 9 |
31% |
38% |
44% |
47% |
50% |
53% |
|
1, 1 |
31% |
38% |
44% |
47% |
60% |
53% |
|
1, 3 |
31% |
37% |
43% |
45% |
49% |
51% |
|
1, 5 |
28% |
34% |
39% |
41% |
45% |
47% |
|
1, 7 |
26% |
31% |
36% |
38% |
41% |
44% |
|
1, 9 |
24% |
29% |
34% |
36% |
39% |
41% |
|
2, 1 |
22% |
27% |
31% |
33% |
36% |
38% |
|
2, 3 |
21% |
25% |
29% |
30% |
33% |
34% |
Na "vysvietených" paličkách dáva daná konštrukcia vyššiu úroveň dôchodkov.
PRÍLOHA C. 19
Zárobková činnosť po vzniku nároku na (riadny) starobný dôchodok
Nech do vzniku nároku k 1. 1. roku "r" poistenec získal "B" osobných mzdových bodov. Nech v období od 1. 1. roku "r" do 1. 1. roku "r k" vykonával tento poistenec bez poberania dôchodku zárobkovú činnosť, z ktorej získal ďalších "b" osobných mzdových bodov.
Nech do vzniku nároku jeho dôchodok tvoril "P" percent z prechádzajúcej priemernej mzdy v hospodárstve.
Za týchto predpokladov k 1. 1. roku "r k" možno úroveň P" starobného dôchodku k predchádzajúcej priemernej mzde v hospodárstve vypočítať pomocou formule
P* = {(B b)/B}xP. Úroveň jeho dôchodku je teda (B b)/B krát vyššia ako pôvodne.
V nasledovnej tabuľke je pre rôzne hodnoty "B" a "b" vypočítaný príslušný podiel (B b)/b -
|
(B; b) |
0, 6 |
0, 8 |
1, 0 |
1, 2 |
1, 4 |
|
25 |
1, 024 |
1, 032 |
1, 040 |
1, 048 |
1, 056 |
|
27 |
1, 022 |
1, 030 |
1, 037 |
1, 044 |
1, 052 |
|
29 |
1, 021 |
1, 028 |
1, 034 |
1, 041 |
1, 048 |
|
31 |
1, 019 |
1, 026 |
1, 032 |
1, 039 |
1, 045 |
|
33 |
1, 018 |
1, 024 |
1, 030 |
1, 036 |
1, 042 |
|
35 |
1, 017 |
1, 023 |
1, 029 |
1, 034 |
1, 040 |
|
37 |
1, 016 |
1, 022 |
1, 027 |
1, 032 |
1, 038 |
|
39 |
1, 015 |
1, 021 |
1, 026 |
1, 031 |
1, 036 |
|
41 |
1, 015 |
1, 020 |
1, 024 |
1, 029 |
1, 034 |
Z tabuľky vidno, že motivovaní budú najmä menej zásluhoví občania.
PRÍLOHA Č. 20
Vývoj úrovne dôchodkov: ilustrácia
Nech z dlhotrvajúceho hľadiska je index rastu životných nákladov rovný 1, 021 a index rastu priemernej mzdy v hospodárstve 1, 035. Nech dôchodky sú zvyšované tzv. švajčiarskym spôsobom, t. j. indexom VAL = 0, 5 x (1, 021 1, 035) = 1, 028. Každý dôchodca, ktorému je prvýkrát vymeraný starobný dôchodok za získaných 40 osobných mzdových bodov, má nasledovný vývoj úrovne svojho starobného dôchodku k priemernej mzde v hospodárstve:
prvý rok: 50%, druhý rok: A x 50%, tretí rok A2 x 50%, štvrtý rok: A3 x 50%,..., "r"- tý rok: A r-1 x 50%, kde A = 1, 028 /1, 035 = 0, 9932.
Vývoj úrovne starobného dôchodku k priemernej mzde v hospodárstve je v tomto ilustratívnom príklade zaznamenaný v nasledovnej tabuľke:
|
roky |
úroveň |
|
1 |
50, 0 |
|
2 |
49, 7 |
|
3 |
49, 3 |
|
4 |
49, 0 |
|
5 |
48, 7 |
|
6 |
48, 3 |
|
7 |
48, 0 |
|
8 |
47, 7 |
|
9 |
47, 4 |
|
10 |
47, 0 |
|
11 |
46, 7 |
|
12 |
46, 4 |
|
13 |
46, 1 |
|
14 |
45, 8 |
|
15 |
45, 5 |
|
16 |
45, 2 |
|
17 |
44, 9 |
|
18 |
44, 6 |
|
19 |
44, 3 |
|
20 |
44, 0 |
Pritom reálna úroveň dôchodku každého takéhoto dôchodcu bude každým rokom stúpať indexom B = 1, 028 /1, 021 = 1, 0069, t. j. po dvadsiatich rokoch poberania stúpne indexom B19 - 1, 1386, t. j. približne o 14% v porovnaní s rokom, kedy mu bol dôchodok vymeraný prvýkrát.
Maximálny vymeriavací
základ (MVZ)
Vývoj od roku 1996
do 31. 3. 1996 2450 x 8 = 19 600
od 1. 4. 1996 2700x8 = 21 600
od 1. 1. 1998 (3000x8) = 24 000
od 1. 1. 2000 (4000 x 8) = 32000
od 1. 7. 2002 (4920x8) = 39360
Štatistické pomery
PMVZ = priemerný MVZ; PM = priemerná mzda v hospodárstve; AP-
aktuálny
pomer: AP = PMVZ/PM
|
rok |
PMVZ |
PM |
AP |
|
1996 |
21100 |
8154 |
2, 59 |
|
1997 |
21600 |
9226 |
2, 34 |
|
1998 |
24000 |
10003 |
2, 40 |
|
1999 |
24000 |
10728 |
2, 24 |
|
2000 |
32000 |
11430 |
2, 80 |
|
2001 |
32000 |
12413 |
2, 58 |
|
2002 |
35680 |
13510 |
2, 64 |
Formula pre PMVZ v zmysle návrhu zákona
PMVZr 2 = koef x 0, 5 x (PMr PM r 1) Je teda
PMVZ r 2 /PMr 2 = koef x 0, 5 x (PMr PM r 1) /PM r 2.
Projekcia pre PMVZ na najbližšie roky pri koef = 3, 25
|
rok |
PMVZ |
PM |
AP |
|
2003 |
42125 |
14870 |
2, 83 |
|
2004 |
46118 |
16227 |
2, 84 |
|
2005 |
50533 |
17878 |
2, 83 |
|
2006 |
55421 |
18953 |
2, 92 |
|
2007 |
59850 |
19897 |
3, 01 |
|
2008 |
63131 |
20684 |
3, 05 |
|
2009 |
65944 |
21442 |
3, 08 |
|
2010 |
68455 |
22166 |
3, 09 |
C. 22
URČENIE MIERY VÝBERU POISTNÉHO NA ÚČELY ÚRAZOVÝCH DÁVOK
LEGENDA
S miera výberu poistného na účely úrazových dávok
VZP mesačný vymeriavací základ pre platenie poistného
VZD vymeriavací základ pre výpočet dávky (denný)
n počet vyplatených dávok v bežnom roku
N priemerný mesačný počet poistencov, za ktorých platí zamestnávateľ poistné
(R) rovnica vyrovnanej bilancie medzi príjmami a výdavkami -
lal bez tvorby správneho a rezervného fondu; /b/ pri 100%-nej úspešnosti výberu poistného; /c/ pre nasýtený systém, kedy počet vyplácaných úrazových dávok je stabilizovaný.
POZNÁMKA
Pri výpočtoch boli využité štatistické podklady z rokov 1995 - 2000
1a1 o pracovnej neschopnosti z dôvodov pracovného úrazu a choroby z povolania a tiež o počtoch smrteľných prípadov;
/b/ o invalidných, čiastočne invalidných a pozostalostných dôchodkoch po pracovných úrazoch a chorobách z povolania a materiál, ktorý k danej problematike vypracovala firma PERSONNEL.
1 Úrazové nemocenské a úrazový príplatok
(R) 12*N*VZP*S = n*0, 25*VZD*KD
Pre počet kalendárnych dní bol získaný odhad KD = 38, 63. Odhad pre podiel u = (1000*n)/N je u = 12, 27. Podiel v = (365*VZD)/(12*VZP) je odhadovaný na 0, 9524. Je preto S = O, 25*KD*u*v*(1/365000) = 0. 0003092
2 Úrazová renta
/a/ Pre percentuálny pokles pracovnej schopnosti: 33% <= PPS <= 66%. Ibl Pre percentuálny pokles pracovnej schopnosti: 67% <= PPS <= 100%.
(Ra) 12*N*VZP*S = n*{0, 80*(30, 4167*VZD)*(PPS/100) - ČID}
PPS sa v priemere odhaduje na (33 66)/2 = 49, 5.
Podiel v = (30, 4167*VZD)/VZP je odhadovaný na 0, 9524.
Odhad pre podiel z = (1000*n)/(12*N) je 9, 60.
Odhad pre čiastočne invalidný dôchodok ČID: ČID = 0, 236*(30, 4167*VZD).
Je preto Sa = v*z*{0, 80*(PPS/100) - O, 236}*(1/1000) = 0, 0014670.
(Rb) 12*N*VZP*S = n*{0, 80*(30, 4167*VZD)*(PPS/100) - ID}
PPS sa v priemere odhaduje na (67 100)/2 = 83, 5.
Podiel v = (30, 4167*VZD)/VZP je odhadovaný na 0, 9524.
Odhad pre podiel z = (1000*n)/(12*N) je 2, 53.
Odhad pre invalidný dôchodok ID: ID = 0, 441 *(30, 4167*VZD).
Je preto Sb = v*z*(0, 80*(PPS/100) - 0, 441)*(1/1000) = 0, 0005473.
3 Jednorazové vyrovnanie
(R) 12*N*VZP*S = n*(365*VZD)*(PPS/100)
PPS sa v priemere odhaduje na (10 32)/2 = 21. Podiel v = (365*VZD)/(12*VZP) je odhadovaný na 0, 9524. Odhad pre podiel u = (1000*n)/N je 10, 9. Je preto S = u*v*(PPS/100)*(1/1000) = 0, 0021800.
4 Pozostalostná úrazová renta
Vzhľadom k tomu, že ide o dávku, ktorej početnosť je zrejme veľmi malá, neovplyvní významne mieru výberu poistného.
5 Jednorazové odškodnenie
(R) 12*N*VZP*S = n*(365*VZD)*PO
V tomto špeciálnom prípade je "n" počet smrteľných prípadov. Odhad pre priemerný počet odškodnených osôb je PO = 2. Podiel v = (365*VZO)/(12*VZP) je odhadovaný na 0, 9524. Odhad pre podiel u = (1000'n)/N je 0, 0605. Je preto S = u*v*PO*(1/1000) = 0, 0001153.
6 Pracovná rehabilitácia a rehabilitačný príspevok
/a/ Pracovná rehabilitácia. /b/ Rehabilitačný príspevok.
lal Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou uhrádza Sociálna poisťovňa. Tieto náklady možno len veľmi ťažko určiť. Odhaduje sa, že miera výberu príspevkov bude približne Sa = 0. 0005000.
(Rb) 12*N*VZP*S = n*{0, 85*VZD - VD}*KDRH
Odhad pre priemerný počet kalendárnych dní rehabilitácie je KDRH = 182, 5. Podiel v = (365*VZD)/(12*VZP) je odhadovaný na 0, 9524. Odhad pre podiel u = (1000*n)/N je 1, 86.
Odhad pre VO (nemocenské, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo úrazová renta, ktorá sa vypláca poberateľovi rehabilitačného príspevku) je VD = 0, 65*VZD. Je preto Sb = (0, 85 - 0, 65)*u*v*KORH*(1/3G5000) = 0. 0001771.
7 Rekvalifikácia a rekvalifikačný príspevok
lal Rekvalifikácia.
/b/ Rekvalifikačný príspevok.
lal Náklady spojené s rekvafilikáciou uhrádza Sociálna poisťovňa. Tieto náklady možno len veľmi ťažko určiť. Odhaduje sa, že miera výberu príspevkov bude približne Sa = 0. 0005000.
(Rb) 12*N*VZP*S = n*{0, 85*VZD - VO}*KDRK
Odhad pre priemerný počet kalendárnych dni rekvalifikácie je KORK = 182, 5. Podiel v = (365*VZO)/(12*VZP) je odhadovaný na 0, 9524. Odhad pre podiel u = (1000*n)/N je 1, 86.
Odhad pre VD (nemocenské, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo úrazová renta, ktorá sa vypláca poberateľovi rekvalifikačného príspevku) je VD = 0, 65*VZO.
Je preto S = (0, 85 - 0, 65)*u*v*KDRK*(1/365000) = 0. 0001771.
8 Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
Vo výpočte sa uvažuje horná hranica pre "S", t. j. maximálne možná vyplácaná dávka za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 200 000 Sk.
(R) 12*N*VZP*S = n*200000
VZP sa odhaduje na 15505 Sk. Podiel u = (1000*n)/N sa odhaduje ha 0, 27. Je preto S = (200000/15505)*u/(12*1000) = 0, 0002902.
9 Náhrada nákladov spojených s liečením
Náklady na túto dávku možno len veľmi ťažko vyčísliť: Na základe určitých údajov z ČR možno nutné "S" odhadnúť na 0, 0000900.
10 Náhrada nákladov spojených s pohrebom
Vo výpočte sa uvažuje horná hranica pre "S", t. j. maximálne možná vyplácaná dávka.
(R) 12*N*VZP*S = n*0, 9297*(6*VZP)
Podiel u = (1000*n)/N sa odhaduje na 0, 0605. Je preto S = 6*u*0, 9297/(12*1000) = 0, 0000281.
ZHRNUTIE
|
S (%) |
||
|
1 |
úrazový príplatok |
0, 03092 |
|
2 |
úrazová renta |
0, 20143 |
|
3 |
jednorazové vyrovnanie |
0, 21800 |
|
4 |
pozostalostná úrazová renta |
|
|
5 |
jednorazové odškodnenie |
0, 01153 |
|
6 |
pracovná rehabilitácia a rehabilitačný príspevok |
0, 06771 |
|
7 |
rekvalifikácia a rekvalifikačný príspevok |
0, 06771 |
|
8 |
náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia |
0, 02902 |
|
9 |
náhrada nákladov spojených s liečením |
0, 00900 |
|
10 |
náhrada nákladov spojených s pohrebom |
0, 00281 |
|
SPOLU |
0, 63814 |
Prílohová časť k dôvodovej správe Medzinárodné porovnania
Príloha D. 1 Medzinárodné porovnania základných dôchodkových systémov Európskeho spoločenstva a niektorých transformujúcich sa krajín - starobné dôchodky
Príloha D. 2 Medzinárodné porovnania základných dôchodkových systémov Európskeho spoločenstva a niektorých transformujúcich sa krajín - invalidné dôchodky a pozostalostné dôchodky
Príloha D. 3 Očakávaná dĺžka života v určitom veku (posledné známe údaje za príslušnú krajinu podľa uvádzaného roku) a zákonný vek odchodu do dôchodku
Príloha D. 4 Index závislosti k 1. januáru (posledné známe údaje za príslušnú krajinu k 1. 1. uvádzaného roku)
Príloha 1
Medzinárodné porovnania základných dôchodkových systémov Európskeho spoločenstva a niektorých transformujúcich sa krajín
|
Starobné dôchodky |
||||||
|
Základné princípy |
Zákonný vek odchodu do dôchodku |
Rozhodujúce faktory dávky |
Garancia minimálneho dôchodku |
Zvyšovanie dôchodkov |
Zdaňovanie dôchodkov |
|
|
Belgicko |
1. pilier: základné povinné poistenie pre zamestnancov a SZČO, PAYG |
Ž: 62 rokov (s postupným zvyšovaním na 65 medzi rokmi 1997 až 2009) M: 65 rokov |
Výška zárobkov, dĺžka doby poistenia, rodinný stav a pohlavie (do roku 2009) |
Áno, po 15 rokoch poistenia |
Automatické zvyšovanie o 2 %, akonáhle vzrastú ceny o 2% o |
Áno |
|
1. pilier: základný univerzálny systém (národný |
||||||
|
dôchodok) povinný pre všetkých rezidentov, |
Národný dôchodok: |
Národný dôchodok: dĺžka trvalého |
Národný dôchodok: Jedenkrát ročne na |
|||
|
Dánsko |
PAYG 2. pilier: doplnkový kapitalizačný poistný systém |
67 rokov (65 od roku 2004) Doplnkový dôchodok: |
pobytu v Dánsku vo veku od 15 - 67 rokov. Doplnkový dôchodok: Doba |
Áno |
základe vývoja miezd Doplnkový dôchodok Zvyšovanie v závislosti od |
Áno |
|
povinný pre všetkých zamestnancov medzi 16-66 |
67 rokov (65 od roku 2004) |
poistenia |
dostatku zdrojov |
|||
|
rokom. |
||||||
|
1. pilier: poistný systém povinný pre zamestnancov a určité skupiny SZČO, PAYG |
Ž: 60 rokov (s postupným |
Zvyšovanie aktuálnej dôchodkovej hodnoty k 1. júlu podľa vývoja čistých miezd v minulom roku v porovnaní s predminulým rokom |
||||
|
Nemecko |
2. pilier: povinný doplnkový kapitalizačný pilier od 1. 1. 2002 (súkromný so štátnym príplatkom alebo podnikový s daňovou úľavou) |
zvyšovaním na 65 do roku 2005) M: 65 rokov |
Výška celoživotných zárobkov |
Nie |
Áno, čiastočne |
|
|
Osoby poistené pred 31. 12. 1992: |
||||||
|
Ž: 60 rokov, M: 65 rokov |
Výška zárobkov a dĺžka doby poistenia, priemerný mesačný príjem za posledných 5 rokov |
|||||
|
Grécko |
1. pilier: poistný systém s dávkami odvodenými od príspevkov, povinný pre zamestnancov, PAYG |
Osoby poistené po 1. 1. 1993: Ž: 65 rokov, M: 65 rokov (55 rokov pre zamestnancov verejného |
Áno, po 15 rokoch poistenia |
Zvyšovanie podľa rastu miezd štátnych zamestnancov |
Áno, s malými výnimkami |
|
|
sektora) |
||||||
|
Španielsko |
1. pilier: poistný systém s dávkami odvodenými od príspevkov, povinný pre zamestnancov, PAYG |
65 rokov |
Dĺžka doby poistenia a priemerný mesačný príjem za posledných 15 rokov |
Áno |
Automatické zvyšovaniu na začiatku každého roka podľa rastu inflácie predpokladaného na daný rok |
Áno |
|
1. pilier: poistný systém s dávkami odvodenými |
||||||
|
od príspevkov, PAYG |
Dĺžka doby poistenia a priemerný mesačný príjem za najlepších 20 rokov (25 od roku 2008) |
|||||
|
Francúzsko |
2. pilier: povinný doplnkový poistný systém pre všetkých zamestnancov (16-66 rokov) s účasťou |
60 rokov |
Áno |
Zvyšovanie v závislosti od vývoja inflácie každoročne k 1 januáru |
Áno, s malými výnimkami |
|
|
na univerzálnom dôchodkovom poistení alebo sociálnom poistení pre poľnohospodárov, PAYG |
||||||
|
Írsko |
1. pilier: sociálny poistný systém s dávkami odvodenými od príspevkov, PAYG |
65-66 rokov |
Minimálny počet príspevkov, zaplatených od vzniku poistenia, minimálna doba platenia poistného 10 rokov |
Áno |
Dôchodky sú zvyšované jedenkrát ročne |
Áno |
|
1. pilier: Jedenkrát ročne v závislosti od |
||||||
|
1. pilier: univerzálny systém (národný dôchodok) |
schváleného štátneho rozpočtu. Prihliada |
|||||
|
povinný pre všetkých rezidentov, ktorý garantuje |
Národný dôchodok: Dĺžka trvalého |
sa na vývoj miezd, ale zvýšenie nikdy |
||||
|
Island |
minimálny dôchodok, PAYG 2. pilier: doplnkový kapitalizačný poistný systém |
67 rokov |
pobytu a príjem. Doplnkový dôchodok: Dĺžka doby poistenia a výška |
Áno |
nemôže byť menšie ako výška inflácie. 2. pilier: Zvyšovanie na základe |
Áno |
|
na základe zamestnania), povinný pre |
príspevkov |
rozhodnutia dôchodkového fondu, berúc |
||||
|
zamestnancov, SZČO od 16-70 rokov |
do úvahy poistno-matematické |
|||||
|
hodnotenie |
||||||
|
Starý systém: |
||||||
|
1. pilier: povinný poistný systém pre |
Ž: 60 rokov VI: 65 rokov Nový systém: minimálne 57 rokov, s poistno-matematickým |
Príjmy (pred 31. 12. 1992 za posledných |
Dôchodky sa zvyšujú diferencovane podľa jednotlivých pásiem v závislosti od životných nákladov |
|||
|
Taliansko |
zamestnancov s dávkami odvodenými od virtuálnych definovaných príspevkov (NDC), |
10 rokov, medzi 31. 12. 1992 až 31. 12. 1995 celoživotné zárobky) a |
Áno |
Áno, s malými výnimkami |
||
|
PAYG |
dĺžka doby poistenia |
|||||
|
prispôsobením výšky dávky |
|
1. pilier: základný univerzálny systém, PAYG |
Ž: 62 rokov (ročník 1935-1940), 63 rokov (1941 - 1945) 64 rokov |
1 pilier: Doba platenia príspevkov a |
1. pilier: Každé dva roky 50 % podľa rastu miezd a 50 % podľa rastu cien |
|||
|
Lichtenštajnsko |
2. pilier: poistný kapitalizačný systém (na |
(1946 a vyššie) |
priemerné ročné príjmy. 2 pilier: Výška |
Nie |
rozhodnutia dôchodkového fondu berúc |
pilier: Áno |
|
základe zamestnania) |
M: 65 rokov (1935 a nižšie) a 64 rokov (1936 a vyššie) |
príspevkov a doba platenia poistného |
do úvahy poistno-matematické hodnotenie |
|||
|
Luxembursko |
1. pilier: poistný systém, povinný pre zamestnancov a SZČO, PAYG |
65 rokov |
Výška príspevkov a dĺžka doby poistenia |
Áno, po 40 rokoch poistenia |
Automatické zvyšovanie o 2, 5 %, akonáhle vzrastú ceny o 2, 5% |
Áno |
|
1. pilier: základný univerzálny systém, financovaný prostredníctvom príspevkov, PAYG |
Zvyšovanie v závislosti od priemerného |
|||||
|
Holandsko |
2. pilier: doplnkový kapitalizačný systém (na |
65 rokov |
Dĺžka doby poistenia, rodinný stav |
Nie |
rastu tarifných miezd od 1. januára a od |
Áno |
|
základe dohody medzi sociálnymi partnermi), povinný pre rezidentov do 65 rokov. |
l. júla |
|||||
|
1. pilier: základný univerzálny systém (národný dôchodok), PAYG |
Dĺžka trvalého pobytu (až do 40 rokov), |
|||||
|
Nórsko |
2. pilier: doplnkový dôchodok založený na ročných dôchodkových bodoch, odrážajúcich |
67 rokov |
počet rokov s dôchodkovými bodmi, výška dôchodkového bodu počas |
Áno |
Zvyšovanie jedenkrát ročne na základe rozhodnutia parlamentu od 1 mája |
Áno |
|
úroveň príjmu, povinné systémy pre všetkých rezidentov od 16 rokov, PAYG |
najlepších 20 rokov, rodinný stav. |
|||||
|
Rakúsko |
I. pilier: povinný poistný systém pre všetkých zamestnancov, SZČO, spolupracujúce osoby, PAYG |
M: 65, Ž: 60 (postupný nárast pre ženy medzi rokmi 2019 až 2028) |
Výška zárobkov a dĺžka doby poistenia, vek |
Áno |
Zvyšovanie jedenkrát ročne od 1.1 na základe nariadenia ministra v závislosti od rastu čistých miezd |
Áno |
|
Áno, systém |
||||||
|
Portugalsko |
1. pilier: poistný systém s dávkami odvodenými od príspevkov povinný pre všetkých zamestnancov, PAYG |
65 rokov (60 rokov pre zamestnancov verejného sektora) |
DÍžka doby poistenia a priemerný mesačný príjem za najlepších 10 rokov z posledných 15 rokov |
Áno, po 15 rokoch poistenia. |
Každoročné zvyšovanie v závislosti od vývoja inflácie |
zdaňovania je však odlišný od zdaňovania pracovných |
|
príjmov |
|
Fínsko |
1. pilier: univerzálny systém (národný dôchodok) povinný pre všetkých rezidentov od 16-65 rokov, PAYG 2. pilier: poistný systém (na základe zamestnania), povinný pre zamestnancov a SZČO od 23-65 rokov; národný dôchodok (1. pilier) sa vypláca iba v prípade, ak dôchodok zo |
65 rokov |
Národný dôchodok: DÍžka trvalého pobytu vo Fínsku, rodinný stav, obecná príslušnosť a výška ostatných dôchodkov. Doplnkový dôchodok. Dĺžka doby poistenia a výška príjmu. |
Nie |
Národný dôchodok: Jedenkrát ročne na základe vývoja inflácie Doplnkový dôchodok: Zvyšovanie v závislosti od priemerného rastu cien a miezd |
Áno, s malými výnimkami |
|
zamestnania nepresahuje určitú výšku, PAYG |
||||||
|
1. pilier: univerzálny systém virtuálnych |
minimálne 61 rokov, s poistno-matematickým prispôsobením výšky dávky |
Virtuálny dôchodkový kapitál |
Základný dôchodok: Zvyšovanie |
|||
|
Švédsko |
definovaných príspevkov (NDC), PAYG 2. pilier: kapitalizačný povinný pre všetkých rezidentov od 16-61 rokov |
poisteného, nádej na dožitie vo veku odchodu do dôchodku, vývoj ekonomiky |
Áno |
jedenkrát ročne na základe inflácie Doplnkový dôchodok: V závislosti od inflácie. |
Áno |
|
|
1. pilier: paušálny dôchodok (zamestnanci, SZČO), PAYG 2. pilier: dôchodok odvodený od príspevkov, povinný pre zamestnancov (môže byť nahradený súkromným dôchodkom), |
Ž: 60 rokov (s postupným predlžovaním na 65 medzi rokmi 2010 až 2020) M: 65 rokov |
Paušálny dôchodok: Dĺžka doby poistenia. Dôchodok odvodený od príspevkov: Výška zárobkov |
Minimálne jedenkrát ročne v závislosti od cien. |
|||
|
Veľká Británia |
Áno |
Áno |
||||
|
Poľsko |
1. pilier systém virtuálnych definovaných príspevkov (NDC), PAYG 2. pilier: kapitalizačný povinný (dôchodkové fondy) |
M: minimálne 65 rokov Ž: minimálne 60 rokov s poistno-matematickým prispôsobením výšky dávky |
Virtuálny dôchodkový kapitál poisteného, nádej na dožitie vo veku odchodu do dôchodku, vývoj ekonomiky |
Áno, po 20 rokoch poistenia u žien a 25 rokoch poistenia u mužov |
V závislosti od rastu cien (80 %-ný podiel) a rastu miezd (20 %-ný podiel) |
Áno |
|
Dôchodky sa zvyšujú v závislosti od rastu spotrebiteľských cien (aspoň o 5 % |
||||||
|
Česká republika |
1. pilier: povinné štátne dôchodkové poistenie, PAYG |
M: 62 rokov Ž: 57-61 rokov (postupné zvyšovanie do roku 2006) |
DÍžka doby poistenia a dosahované zárobky v posledných 30 rokoch poistenia (s postupným nábehom do roku 2015) |
Áno, pri dosiahnutí min. počtu rokov poistenia |
- môže sa zvyšovať; aspoň o 10 % - musí sa zvyšovať) alebo rastu reálnej mzdy, v zákone je upravená min výška zvyšovania v závislosti od rastu indexov |
Nie |
|
(navrhuje sa zaviesť pevný termín zvyšovania k 1. januáru) |
||||||
|
1. pilier: povinné štátne dôchodkové poistenie, |
M: 62 rokov (postupné |
|||||
|
Maďarsko |
PAYG 2. pilier: kapitalizačný povinný (dôchodkové |
zvyšovanie do roku 2002) Ž: 62 rokov (postupné |
Výška príspevkov a dĺžka doby poistenia |
Áno, po 15 rokoch poistenia. |
V závislosti od rastu cien (50 %-ný podiel) a rastu miezd (50 %-ný podiel) |
Áno, po roku 2013 |
|
fondy) |
zvyšovanie do roku 2009) |
Zdroj: Social protection in the EU Member States and the European Economic Area, Situation on 1 January 2000
Zákon č. 155/1995 Sb. o důchodovém pojištění, Dopracovanie dôchodkovej reformy v Poľsku (zabezpečenie cestou diverzifikácie), Learning from the Partner Hungary: An Austro-European View
Starobné dôchodky
Príloha 2
Medzinárodné porovnania základných dôchodkových systémov Európskeho spoločenstva a niektorých transformujúcich sa krajín
|
Invalidné dôchodky |
Pozostalostné dôchodky |
||||
|
Minimálna úroveň práceneschopnosti |
Minimálna doba účasti na poistení |
Súbeh invalidného dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti |
Okruh oprávnených osôb |
Výška dávky ako % z dôchodku, na ktorý by mal nárok zomrelý poistenec |
|
|
Belgicko |
66, 66 % |
6 mesiacov so 120 pracovnými dňami |
Áno s redukciou dôchodku |
manželský partner |
80 % |
|
Dánsko |
50 % |
minimálne 3 roky trvalého pobytu v Dánsku od 15-67 rokov (15-65 po 1. júli 2002) |
Áno s redukciou dôchodku |
manželský partner, za určitých podmienok rozvedený partner, deti do 18 rokov |
50 % |
|
Nemecko |
Všeobecná invalidita: 100 % |
zamestnanci: 60 mesiacov, zdravotne postihnutí |
Áno s redukciou dôchodku |
manželský partner, rozvedený partner (rozvedený pred 1. júlom |
60 % alebo 25 % |
|
Invalidita z povolania: 50 % |
neschopní pracovať 240 mesiacov |
1977) finančne závislý na zosnulom, deti |
|||
|
Vznik poistenia do 31. 12. 1992: 4 500 pracovných dní poistenia alebo vo veku 21 rokov 300 dní, 22 rokov 420 dní, 23 rokov 540 dní, 24 rokov 660 dní, 53 rokov 4 140 dní, 54 rokov 4 200 dní. Po 1. 1. 1993: ako pred 31. 12. 1992 alebo 15 rokov poistenia |
Osoby poistené do 31. 12. 1992: vdovy, deti do 18 rokov (do 24 rokov, ak sú študenti; bez obmedzenia, ak sú invalidné), rodičia, vnuci. Osoby poistené po 1. 1. 1993: manželský partner, deti do 18 rokov (do 24 rokov, ak sú študenti; bez obmedzenia, ak sú invalidné) |
Osoby poistené do 31. 12. 1992: 70 %. Osoby poistené po 1. 1. 1993 50 % |
|||
|
Grécko |
50 % |
Áno s obmedzeniami. |
|||
|
Do 26 rokov: 1/4 obdobia od veku 16 rokov do |
|||||
|
Španielsko |
33 % |
obdobia požiadania o ID. Nad 26 rokov: 1/4 vo veku od 20 do obdobia požiadania ID a |
Áno |
manželský partner, rozvedený alebo odlúčený partner, deti do 18 rokov (do 21 rokov, ak nezarábajú; do 23 rokov pre plné siroty) |
45 % |
|
minimálne 5 rokov |
|||||
|
minimálne 12 mesiacov a zaplatenie 2030 |
|||||
|
Francúzsko |
66, 66 % |
násobku minimálnej hodinovej mzdy počas |
Áno s obmedzeniami |
manželský partner starší ako 55 rokov alebo invalidný |
54 % |
|
tohto obdobia |
|||||
|
Írsko |
100, 00 % |
260 týždňov, z toho najmenej 48 týždňov v roku pred požiadaním [D |
Nie |
pozostalý, ktorý nežije s inou osobou vo zväzku podobnom manželstvu, deti do 18 rokov (do 21 rokov, ak sú študenti) |
Pevná suma v závislosti od veku |
|
Island |
Národný dôchodok: 50 % Doplnkový dôchodok 50 % |
národný dôchodok: minimálne 3 roky trvalého pobytu na Islande. Doplnkový dôchodok: členstvo v dôchodkovom fonde minimálne 2 roky |
Áno s obmedzeniami |
Národný dôchodok: deti do 18 rokov Doplnkový dôchodok: manželský partner, deti do 18 rokov, v určitých prípadoch správcovia domu |
Národný dôchodok nevypláca sa Doplnkový dôchodok: 27 % z priemerných mesačných zárobkov zomretého |
|
Taliansko |
Invalidný dôchodok: 100 % |
Všeobecná invalidita: 5 rokov poistenia, z toho aspoň 3 roky v posledných 5 rokoch |
Pri práceneschopnosti nie je možná, pri invalidnom príspevku je možná. |
manželský partner, rozvedený partner, deti, za určitých podmienok rodičia, bratia, sestry |
60 %, 70 %, ak je poberateľom iba dieťa |
|
1. pilier: 40 % pre |
|||||
|
štvrtinový dôchodok, |
|||||
|
50 % pre polovičný |
1. pilier: 80 %, 2. pilier: 18 % |
||||
|
Lichtenštajnsko |
dôchodok, 66, 66 % pre celý |
1. pilier: 1 rok, 2. pilier: žiadna minimálna doba účasti |
1. pilier: Áno s obmedzeniami. 2. pilier: Áno |
manželský partner, rozvedený partner s nárokom na výživné, vlastné, adoptované deti alebo deti v pestúnskej starostlivosti |
priemerných mesačných |
|
dôchodok. |
|||||
|
2. pilier: Nepožaduje sa |
|||||
|
minimálna úroveň PN |
|||||
|
manželský partner, ak manželstvo trvalo viac než rok, pokiaľ nie |
|||||
|
Nepožaduje sa minimálna úroveň |
je v manželstve dieťa alebo pokiaľ smrť nastala následkom |
||||
|
Luxembursko |
12 mesiacov počas posledných 3 rokov |
Áno s redukciou dôchodku |
nehody, rozvedený partner, ak sa opäť nevstúpil do manželstva, za určitých podmienok deti, rodičia a príbuzný v prvej a druhej |
75 % |
|
|
línii za určitých podmienok |
|||||
|
15 % pre zamestnancov, |
pozostalý partner za určitých podmienok, plné siroty, osoby starajúce sa o dieťa do 18 rokov, ak stratilo 1 z rodičov |
Pevná suma v závislosti od počtu nezaopatrených detí |
|||
|
Holandsko |
25 % pre SZČO a |
žiadna |
Áno s obmedzeniami. |
||
|
postihnuté osoby |
|||||
|
Nórsko |
50 % |
3 roky poistenia bezprostredne pred začiatkom invalidity |
Áno s obmedzeniami. |
manželský partner vo veku do 67 rokov, druh, ak mali s pozostalým dieťa alebo boli predtým manželia, deti do 18 rokov (do 20 rokov, ak sú študenti a plné siroty) |
Základný dôchodok: 100 % Doplnkový dôchodok: 55 % |
|
Rakúsko |
50% |
60 mesiacov poistenia v posledných 120 kalendárnych mesiacoch |
Áno s redukciou dôchodku |
manželský partner, rozvedený partner s nárokom na výživné, deti do 18 rokov ( do 27 rokov, ak sú študenti; bez obmedzenia, ak sú invalidné) |
40% až 60% v závislosti od prijmov zomrelého a pozostalého |
|
Portugalsko |
66, 66% |
minimálne 5 rokov |
Áno s obmedzeniami. |
manželský partner starší ako 35 rokov, rozvedený partner s nárokom na výživné, osoba,, ktorá žila najmenej 2 roky so zomrelým v spoločnej domácnosti, deti do 18 rokov (do 25-27 rokov, ak sú študenti), rodičia závislí na zomretom, ak nie je pozostalý manželský partner alebo deti |
60% |
|
Fínsko |
Národný dôchodok: Nepožaduje sa minimálna úroveň. Doplnkový dôchodok podľa zárobkovej činnosti: ID 3/5, ČID 2/5 |
Národný dôchodok: 3 roky trvalého bydliska vo Fínsku Doplnkový dôchodok: od 1. dňa zamestnania, SZČO 4 mesiace |
Národný dôchodok: Nie Doplnkový dôchodok: Áno s obmedzeniami |
manželský partner, vlastné deti, deti v pestúnskej starostlivosti, deti, ktoré žili so zomretým v spoločnej domácnosti, ak bol bol zomretý v manželstve s ich rodičom |
Národný dôchodok: Pevná suma Doplnkový dôchodok: 17% až 50% v závislosti od počtu počtu detí s nárokom na sirotský dôchodok |
|
Švédsko |
25% |
Národný dôchodok: Trvalý pobyt. Doplnkový dôchodok: najmenej 3 roky účasti. |
Nie |
manželský partner vo veku do 65 rokov, druh, ak mali alebo očakávajú s pozostalým dieťa alebo boli predtým manželia, deti do 18 rokov (do 20 rokov, ak sú študenti) |
Základný dôchodok: 100% Doplnkový dôchodok: 40% |
|
Veľká Británia |
100% |
52 týždňov |
Nie |
vdovy, deti s nárokom na rodinné prídavky |
Pevná suma v závislosti od počtu detí |
|
Česká republika |
66% |
do 20 rokov menej ako jeden rok, od 20 rokov do 22 rokov jeden rok, od 22 rokov do 24 rokov dva roky, od 24 rokov do 26 rokov tri roky, od 26 rokov do 28 rokov štyri roky a nad 28 rokov päť rokov |
Áno |
vdova, vdovec, dieťa (vlastné, osvojené) do skončenia povinnej školskej dochádzky, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie do 26 rokov veku |
50% (vdovský, vdovecký) 40 % (sirotský) |
Zdroj: Social protection in the EU Member States and the European Economic Area, Situation on 1 January 2000 Zákon č. 155/1995 Sb. o důchodovém pojištění
Invalidné dôchodky
Príloha 3
Očakávaná dĺžka života v určitom veku
(posledné známe údaje za príslušnú krajinu podľa uvádzaného roku) a zákonný vek odchodu do dôchodku
|
Krajina |
Očakávaná dĺžka života |
Zákonný vek dôchc |
odchodu do |
||||
|
Rok |
0 - roční |
65 - roční |
dku* |
||||
|
M |
Ž |
M |
Z |
M |
Z |
||
|
Albánsko |
1990 |
69, 6 |
75, 5 |
60 |
55 |
||
|
Belgicko |
1998 |
. 74, 8 |
81, 1 |
15, 6 |
19, 8 |
65 |
65 |
|
Bulharsko |
1999 |
68, 3 |
75, 1 |
12, 9 |
15, 4 |
60 |
55 |
|
Cyprus |
1998 |
75, 3 |
80, 4 |
16, 0 |
18, 9 |
65 |
65 |
|
Česka republika |
1999 |
71, 4; |
78, 2 |
13, 6 |
16, 9 |
62 |
61 |
|
Dánsko |
1999 |
74, 2 |
79, 0 |
14, 9 |
18, 1 |
67 |
67 |
|
Estónsko |
1999 |
65, 5 |
76, 3 |
12, 6 |
17, 0 |
65 |
60 |
|
Fínsko |
1999 |
73, 8 |
81, 0 |
15, 1 |
19, 2 |
65 |
65 |
|
Francúzsko |
1998 |
74, 7 |
82, 2 |
16, 3 |
20, 8 |
60 |
60 |
|
Georgia |
1998 |
68, 4 |
75, 9 |
13, 8 |
16, 2 |
60 |
55. |
|
Grécko |
1998 |
75, 4 |
80, 4 |
16, 2 |
18, 5 |
65 |
60 |
|
Holandsko |
1999 |
75, 3 |
80, 5 |
15, 1 |
19, 1 |
65 |
65 |
|
Chorvátsko |
1990 |
68, 4 |
76, 0 |
12, 7 |
15, 7 |
60 |
55 |
|
Írsko |
1999 |
73, 9 |
79, 1 |
14, 2 |
17, 7 |
65 |
65:. |
|
Island |
1999 |
77, -8 |
81, 5 |
16, 9 |
19, 2 |
67 |
67 |
|
Lichtenštajnsko |
64-65 |
62-64 |
|||||
|
Litva |
1999 |
64, 8 |
75, 4 |
12, 4 |
16, 7 |
||
|
Lotyšsko |
1999 |
67, 0 |
77, 2 |
13, 6 |
17, 5 |
||
|
Luxembursko |
1999 |
74, 7 |
81, 2 |
15, 3 |
19, 5 |
65 |
65 |
|
Macedónsko |
1998 |
70, 4 |
74, 5 |
13, 2 |
14, 9 |
||
|
Maďarsko |
1999 |
66, 4 |
75, 2. |
12, 2 |
15, 9 |
60 |
60 |
|
Malta |
1998 |
74, 0 |
80, 1 |
14, 5 |
17, 9 |
||
|
Moldavsko |
1999 |
64, 2 |
71, 5 |
||||
|
Nemecko |
1998 |
74, 5 |
80, 5 |
15, 3 |
19, 0 |
65 |
65 |
|
bývalá NSR |
1997 |
74, 4 |
80, 5 |
15, 3 |
19, 0 |
||
|
bývalá NDR |
1997 |
72, 4 |
79, 5 |
14, 4 |
18, 1 |
||
|
Nórsko |
1999 |
75, 6 |
81, 1 |
15, 6 |
19, 5 |
67 |
67 |
|
Poľsko |
1999 |
68, 2 |
77, 2 |
13, 2 |
17, 0 |
65 |
60 |
|
Portugalsko |
1999 |
72, 0 |
79, 1 |
14, 3 |
17, 8 |
65 |
65 |
|
Rakúsko |
1999 |
75, 1 |
81, 0 |
15, 8 |
19, 4 |
65 |
60 |
|
Rumunsko |
1999 |
67, 1 |
74, 1 |
13, 0 |
15, 4 |
60 |
55 |
|
Ruská federácia |
1999 |
59, 9 |
72, 4 |
11, 1 |
15, 0 |
60 |
55 |
|
San Marino |
1999 |
80, 4 |
19, 4 |
||||
|
Slovensko |
1999 |
69, 0 |
77, 2 |
13, 0 |
16, 6 |
60 |
57 |
|
Slovinsko |
1999 |
71, 8 |
79, 3 |
14, 1 |
18, 1 |
||
|
Španielsko |
1998 |
75, 0 |
82, 0 |
16, 0 |
20, 0 |
65 |
65 |
|
Švajčiarsko |
1999 |
76, 8 |
82, 5 |
16, 8 |
20, 6 |
65 |
62 |
|
Švédsko |
1999 |
77, 1 |
81, 9 |
16, 4 |
19, 9 |
65 |
65 |
|
Taliansko |
1997 |
75, 7 |
81, 6 |
16, 1 |
19, 8 |
62 |
62 |
|
Turecko |
1998 |
66, 5 |
71, 2 |
12, 7 |
14, 3 |
55 |
50 |
|
Ukrajina |
1998 |
63, 0 |
74, 0 |
||||
|
Veľká Británia |
1999 |
75, 0 |
79, 8 |
15, 3 |
18, 5 |
65 |
60 |
Zdroj: Recent demographic developments in Europe 2000, Council of Europe Publishing Social Security Pensions, International Labour Organization 2000
Príloha 4
Index závislosti k 1 januáru (posledné známe údaje za príslušnú krajinu k 1. 1. uvádzaného roku)
|
Krajina |
Dátum |
Podiel v % |
||||
|
15-64/ 0-14 |
15-64 / 65 |
15-64 / 0-14 a 65 |
0-14/ 65 |
15-19 / 60-64 |
||
|
Albánsko |
1. 1. 1998 |
1, 9 |
10, 0 |
1, 6 |
5, 3 |
2, 8 |
|
Belgicko |
1. 1. 2000 |
3, 7 |
3, 9 |
1, 9 |
1, 1 |
1, 2 |
|
Bulharsko |
1. 1. 2000 |
4, 3 |
4, 2 |
2, 1 |
1, 0 |
1, 2 |
|
Cyprus |
1. 1. 2000 |
2, 8 |
5, 8 |
1, 9 |
2, 1 |
2, 0 |
|
Česká republika |
1. 1. 2000 |
4, 2 |
5, 1 |
2, 3 |
1, 2 |
1, 5 |
|
Dánsko |
1. 1. 2000 |
3, 6 |
4, 5 |
2, 0 |
1, 2 |
1, 1 |
|
Estónsko |
1. 1. 2000 |
3, 8 |
4, 7 |
2, 1 |
1, 2 |
1, 3 |
|
Fínsko |
1. 1. 2000 |
3, 7 |
0, 5 |
2, 0 |
1, 2 |
1, 3 |
|
Francúzsko |
1. 1. 2000 |
3, 5 |
4, 1 |
1, 9 |
1, 2 |
1, 5 |
|
Georgia |
1. 1. 2000 |
3, 2 |
5, 0 |
2, 0 |
1, 5 |
1, 4 |
|
Grécko |
1. 1. 2000 |
4, 4 |
3, 9 |
2, 1 |
0, 9 |
1, 1 |
|
Holandsko |
1. 1. 2000 |
3, 6 |
5, 0 |
2, 1 |
1, 4 |
1, 3 |
|
Chorvátsko |
1. 1. 1999 |
3, 4 |
5, 5 |
2, 1 |
1, 6 |
1, 1 |
|
Írsko |
1. 1. 2000 |
3, 1 |
6, 0 |
2, 0 |
1, 9 |
2, 3 |
|
Island |
1. 1. 2000 |
2, 8 |
5, 6 |
1, 9 |
2, 0 |
2, 2 |
|
Lichtenštajnsko |
1. 1. 1999 |
3, 8 |
6, 9 |
2, 4 |
1, 8 |
1, 7 |
|
Litva |
1. 1. 2000 |
3, 8 |
4, 6 |
2, 1 |
1, 2 |
1, 2 |
|
Lotyšsko |
1. 1. 2000 |
3, 4 |
5, 0 |
2, 0 |
1, 5 |
1, 4 |
|
Luxembursko |
1. 1. 2000 |
3, 5 |
4, 7 |
2, 0 |
1, 3 |
1, 1 |
|
Macedónsko |
1. 1. 1999 |
2, 9 |
7, 0 |
2, 1 |
2, 4 |
1, 8 |
|
Maďarsko |
1. 1. 2000 |
4, 0 |
4, 7 |
2, 2 |
1, 2 |
1, 3 |
|
Malta |
1. 1. 1999 |
3, 2 |
5, 6 |
2, 0 |
1, 7 |
1, 7 |
|
Moldavsko |
1. 1. 1999 |
2, 7 |
7, 0 |
1, 9 |
2, 6 |
2, 1 |
|
Nemecko |
1. 1. 1999 |
4, 3 |
4, 3 |
2, 2 |
1, 0 |
0, 9 |
|
bývalá NSR |
1. 1. 1998 |
4, 2 |
4, 3 |
2, 1 |
1, 0 |
0, 9 |
|
bývalá NDR |
1. 1. 1998 |
4, 7 |
4, 6 |
2, 3 |
1, 0 |
1, 1 |
|
Nórsko |
1. 1. 2000 |
3, 2 |
4, 3 |
1, 8 |
1, 3 |
1, 5 |
|
Poľsko |
1. 1. 2000 |
3, 5 |
5, 7 |
2, 2 |
1, 6 |
1, 9 |
|
Portugalsko |
1. 1. 2000 |
4, 1 |
4, 4 |
2, 1 |
1, 1 |
1, 3 |
|
Rakúsko |
1. 1. 2000 |
4, 0 |
4, 4 |
2, 1 |
1, 1 |
1, 2 |
|
Rumunsko |
1. 1. 2000 |
3, 7 |
5, 2 |
2, 2 |
1, 4 |
1, 4 |
|
Ruská federácia |
1. 1. 2000 |
3, 8 |
5, 5 |
2, 2 |
1, 5 |
1, 4 |
|
San Marino |
1. 1. 2000 |
4, 7 |
4, 4 |
2, 2 |
0, 9 |
1, 0 |
|
Slovensko |
1. 1. 2000 |
3, 5 |
6, 0 |
2, 2 |
1, 7 |
2, 1 |
|
Slovinsko |
1. 1. 2000 |
4, 3 |
5, 1 |
2, 3 |
1, 2 |
1, 4 |
|
Španielsko |
1. 1. 2000 |
4, 5 |
4, 1 |
2, 1 |
0, 9 |
1, 3 |
|
Švajčiarsko |
1. 1. 2000 |
3, 9 |
4, 4 |
2, 1 |
1, 1 |
1, 2 |
|
Švédsko |
1. 1. 2000 |
3, 5 |
3, 7 |
1, 8 |
1, 1 |
1, 2 |
|
Taliansko |
1. 1. 2000 |
4, 7 |
3, 8 |
2, 1 |
0, 8 |
0, 9 |
|
Turecko |
1. 1. 1999 |
2, 1 |
12, 5 |
1, 8 |
5, 9 |
3, 9 |
|
Ukrajina |
1. 1. 1999 |
3, 6 |
4, 9 |
2, 1 |
1, 3 |
1, 2 |
|
Veľká Británia |
1. 1. 2000 |
3, 4 |
4, 2 |
1, 9 |
1, 2 |
1, 3 |
Zdroj: Recent demographic developments in Europe 2000, Council of Europe Publishing
Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: zákon o sociálnom poistení
3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:
a) problematika návrhu zákona podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskym spoločenstvom a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane nepatrí medzi oblasti zahrnuté na zbližovanie práva. Podľa článku 88 v oblasti sociálneho zabezpečenia, t. j. v časti sociálneho poistenia, ktoré je predmetom úpravy návrhu zákona sa zabezpečuje spolupráca medzi zmluvnými stranami,
b) z NPPAA, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky vyplýva požiadavka na inštitucionálne zabezpečenie efektívnej koordinácie systému sociálneho zabezpečenia.
4. Problematika zákona je v práve Európskeho spoločenstva upravená vo viacerých
článkoch zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v amsterdamskom znení. V rámci spoločenstva sa v oblasti upravenej návrhom zákona uplatňuje tzv. globálny prístup, ktorého cieľom nie je zosúladenie systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov, ale dosiahnutie efektívnej koordinácie týchto systémov.
Predložený návrh zákona plne rešpektuje štyri všeobecné právne zásady:
1. aplikáciu jedného zákonodarstva,
2. rovnosť zaobchádzania,
3. zachovanie získaných práv,
4. spočítanie období poistenia.
Ďalej je táto problematika návrhu zákona upravená v sekundárnom práve v nariadení Rady
- 1408/71/EHS o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva,
- 574/72/EHS o postupe pri uplatňovaní nariadenia Rady 1408/71/EHS a v týchto smerniciach:
- Smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením,
- Smernica Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 p aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa,
- Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplná.
6. Gestor (spolupracujúce rezorty):
k Smernici 2000/43 - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:
Projekt PHARE - CONSENSUS "Príprava na zapojenie Slovenskej republiky do medzinárodnej koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia" - t. č. neskončený.
B. Osobitná časť K čl. 1 K § 1 a 2
Vymedzuje sa predmet úpravy zákona o sociálnom poistení a zavádza sa definícia sociálneho poistenia ako systému, ktorý, bude pozostávať zo základného sociálneho poistenia, z doplnkového dôchodkového poistenia upraveného osobitným predpisom, a to zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 409/2000 Z. z., ktorým bolo s účinnosťou od 1. júla 1996 toto poistenie zavedené a zo sociálneho zabezpečenia ä z výsluhového zabezpečenia upraveného osobitnými predpismi, napríklad zákonom č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.
Týmto zákonom sa upravuje aj poistenie v nezamestnanosti, výber, kontrola a vymáhanie poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu.
Jedným z troch základných pilierov novej sústavy sociálneho zabezpečenia popri štátnej sociálnej podpore a sociálnej pomoci bude systém sociálneho poistenia. Predmetom tohto zákona je komplexná úprava novo zavádzaného základného systému sociálneho poistenia, ktorá zahŕňa jeho hmotnoprávnu a procesnoprávnu úpravu, ako aj úpravu jeho financovania a organizáciu základného sociálneho poistenia.
Základné sociálne poistenie v zásade zahŕňa problematiku súčasného systému nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania, ktoré sú upravené viacerými osobitnými právnymi predpismi (napr. zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov, zákon č 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení neskorších predpisov, vyhláška Ústrednej radý odborov č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 557/1990 Zb. o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku niektorým baníkom v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov).
Navrhovaný zákon sa v zásade nebude vzťahovať na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov, profesionálnych vojakov a vojakov prípravnej služby (ďalej len "poistenie silových rezortov") z dôvodu, že títo poistenci budú mať osobitný systém sociálneho zabezpečenia.
Z dôvodu sprehľadnenia a zjednodušenia práva základného sociálneho poistenia sa navrhuje jeho úprava jedným právnym predpisom.
Definujú sa sociálne udalosti, pri vzniku ktorých dochádza k strate alebo zníženiu príjmu zo zárobkovej činnosti a z tohto dôvodu sa poistenec zabezpečuje dávkami základného sociálneho poistenia.
K § 3
Základné sociálne poistenie upravene navrhovaným zákonom bude vytvorené zo súčasného systému nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania a bude a členiť na tri podsystémy, a to na nemocenské poistenie,
- dôchodkové poistenie,
- úrazové poistenie. K § 4 až 13
V návrhu zákona sa definujú základné pojmy základného sociálneho poistenia. Jedným z týchto základných pojmov je zárobková činnosť, výkon ktorej zakladá povinné poistenie priamo zo zákona alebo umožňuje dobrovoľný vstup do systému. Ďalšími základnými pojmami sú subjekty práv a povinností, ktoré sú obsahom právnych vzťahov základného sociálneho poistenia, a to zamestnanec, zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba, spolupracujúca osoba, spoločník spoločností s ručením obmedzeným a poistenec sociálneho poistenia.
Definované sú ďalšie pojmy, ako pracovný úraz, služobný úraz a choroba ž povolania, nezaopatrené dieťa, sústavná príprava na povolanie a všeobecný vymeriavací základ. Ide o základné pojmy, ktoré sú v zásade spoločné pre všetky tri podsystémy základného sociálneho poistenia.
K § 14
Zo systému základného sociálneho poistenia budú poskytované v zásade len také dávky, ktoré sú odvodené od príjmu z predchádzajúcej zárobkovej činnosti a tento príjem nahrádzajú. Z jednotlivých podsystémov základného sociálneho poistenia sa navrhuje poskytovať tri skupiny dávok, a to nemocenské dávky, dôchodkové dávky a úrazové dávky.
Účelom nemocenských dávok a dôchodkových dávok je zabezpečiť osoby zárobkovo činné pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti pri vzniku vymedzených sociálnych udalostí, ktorými sú dočasná pracovná neschopnosť, tehotenstvo, materstvo, staroba, invalidita a smrť poistenca.
Vzhľadom na princíp rovnosti uplatňovaný v systéme základného sociálneho poistenia, ktorý by mal zaručovať všetkým osobám zúčastneným na tomto poistení nárok na jednotlivé druhy dávok za rovnakých podmienok, upúšťa sa od niektorých preferencií uplatňovaných v súčasných systémoch nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ktoré zvýhodňujú určité skupiny poistencov, napríklad dôchodok za výsluhu rokov, pracovné kategórie, osamelosť, odboj.
Do vecného rozsahu dôchodkového poistenia sa nepreberajú tzv. nesystémové dávky súčasného systému dôchodkového zabezpečenia, t. j. dávky, ktorých poskytovanie nie je odvodené od predchádzajúcej zárobkovej činnosti, ale v ich poskytovaní sa uplatňuje výlučne sociálne hľadisko a sú financované z prostriedkov štátneho rozpočtu. Ide o dôchodok manželky, sociálny dôchodok a úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu. Sociálne hľadisko je výlučne uplatňované v súčasnosti aj v právnej úprave poskytovania invalidných dôchodkov občanom, ktorí sa stali invalidnými v čase do skončenia povinnej školskej dochádzky. Invalidný dôchodok poskytovaný týmto občanom neplní účel dávky poistného systému, t. j. nenahrádza príjem zo zárobkovej činnosti, pretože títo občania zárobkovú činnosť nikdy nevykonávali a teda sa ani nepodieľali na financovaní tohto systému. Z uvedených dôvodov zabezpečenie týchto občanov nebude riešené v poistnom systéme, ale v systéme štátnej sociálnej podpory v rámci uplatnenia celospoločenskej solidarity.
Začlenenie poskytovania úrazových dávok do základného sociálneho poistenia vychádza z potreby vytvoriť mechanizmus, ktorý bude schopný v dostatočnej miere zabezpečiť nároky oprávnených osôb na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania poškodením zdravia a chrániť zodpovedné subjekty pred náhlymi a ďalekosiahlymi dôsledkami ich zodpovednosti za vyššie uvedené škody na zdraví.
V súčasnosti realizované odškodnenie pracovných úrazov a chorôb z povolania vyplýva zo zodpovednosti zamestnávateľa, ktorú upravuje Zákonník práce. V súlade s Dohovormi Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia a č. 121 o dávkach pri pracovných úrazoch, sa problém garancií navrhuje riešiť prostredníctvom úrazových dávok v rámci základného sociálneho poistenia.
K § 15 a 16
Osobný rozsah základného sociálneho poistenia sa vymedzuje osobitne pre jeho jednotlivé podsystémy.
Povinnému nemocenskému poisteniu bude v zásade podliehať rovnaký okruh osôb, ktorý podlieha povinnej účasti na nemocenskom poistení podľa právnej úpravy platnej do 30. júna 2003. Povinne nemocensky poistení budú teda zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré presiahli zákonom ustanovenú sumu príjmu z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti. Okruh osôb, ktoré môžu využiť dobrovoľné nemocenské poistenie vymedzený právnou úpravou platnou do 30. júna 2003, t. j. samostatne zárobkovo činné osoby, ktorým nevzniklo povinné nemocenské poistenie a spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb nemocensky poistených, sa rozširuje o spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorí sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti formou, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti a ktorí do 30. júna 2003 boli zúčastnení na nemocenskom poistení povinne ako zamestnanci. K zmene povinnej účasti na dobrovoľné poistenie týchto osôb bolo potrebné pristúpiť z dôvodu, že u tejto skupiny osôb nie je možné jednoznačne určiť okamih vzniku a zániku poistenia, ktorý by zakladal vznik povinného poistenia priamo zo zákona.
Osoby, ktoré podliehajú povinnému nemocenskému poisteniu, t. j. zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré dosiahli zákonom určenú sumu príjmu z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti, súčasne podliehajú aj povinnému dôchodkovému poisteniu. Povinnému dôchodkovému poisteniu ďalej podlieha taxatívne vymedzený okruh osôb, za ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie štát alebo Národný úrad práce. Okruh osôb, ktoré majú možnosť dobrovoľnej účasti na dôchodkovom zabezpečení podľa právnej úpravy platnej do 30. júna 2003, sa rozširuje o spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným, u ktorých sa mení povinná účasť na dôchodkovom zabezpečení na dobrovoľné dôchodkové poistenie. Dobrovoľný vstup do systému dôchodkového poistenia sa novo umožňuje fyzickej osobe vedenej v evidencii úradu práce bez poberania podpory v nezamestnanosti a študentom, ktorí študujú na vysokej škole po dovŕšení 25 rokov veku. Vzhľadom na skutočnosť, že s účinnosťou od 1. januára 2001 sa umožnilo každej fyzickej osobe, ktorá získala aspoň jeden rok účasti na dôchodkovom zabezpečení, dobrovoľne pokračovať v tejto účasti, a to najviac v celkovom rozsahu 10 rokov, boli preto ž okruhu osôb dobrovoľne dôchodkovo poistených vypustené osoby zárobkovo činné v cudzine.
K § 17 a 18
Na rozdiel od povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia povinné úrazové poistenie je viazané na zamestnávateľa a vyplýva z jeho zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania, ktorá je založená v Zákonníku práce. Z úrazového poistenia zamestnávateľa majú nárok na úrazové dávky jeho zamestnanci. V obmedzenom rozsahu nárok na úrazové dávky majú aj fyzické osoby, ktorých okruh je v zákone taxatívne vymedzený. V zásade ide o osoby, ktoré v celospoločenskom záujme dobrovoľne vykonávajú činnosť, ktorá nie je pravidelná. Výdavky na úrazové dávky týchto osôb budú financované z prostriedkov štátneho rozpočtu.
K § 19
Vymedzuje sa osobný rozsah povinného a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. Povinnému poisteniu v nezamestnanosti bude podliehať v zásade rovnaký okruh osôb, ktorý podlieha povinnému nemocenskému poisteniu. Povinne poistený v nezamestnanosti budú teda zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistení a samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená. Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti bude môcť využiť v porovnaní s okruhom osôb, ktoré môžu byť dobrovoľne nemocensky poistené, aj fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu podľa zákona o sociálnej pomoci v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne.
K § 20 až 24, 26, 28 a 29
Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je viazaný na vznik a zánik zákonom ustanovenej skutočnosti, akou je napr. vznik a skončenie pracovného pomeru, štátno-zamestnaneckého pomeru, služobného pomeru, dosiahnutie zákonom ustanovenej sumy príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, výkon základnej vojenskej služby, civilnej služby, starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku a iné.
Vznik a zánik dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného dôchodkového poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti je viazaný v zásade na podanie prihlášky a odhlášky z tohto poistenia. Okrem toho dobrovoľné poistenie zaniká vždy aj v zákonom ustanovených prípadoch, napr. vznikom povinného poistenia, zánikom oprávnenia na výkon samostatnej zárobkovej činnosti a pod.
Vznik úrazového poistenia zamestnávateľa je viazaný na deň, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca a zánik tohto poistenia je viazaný na deň, v ktorom nezamestnáva ani jedného zamestnanca.
Vznik a zánik povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby je viazaný na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby.
K § 25
Na zvýšenie hranice príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti rozhodujúcej pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa preberá právna úprava zavedená od 1. januára 2001.
V prípade, že samostatne zárobkovo činná osoba podá dodatočné daňové priznanie, navrhuje sa, aby na vznik a zánik poistenia bolo zohľadňované len to dodatočné daňové priznanie, ktoré má bezprostredný vplyv na "práve existujúce" poistenie. Ak by na základe dodatočného daňového priznania nastali zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach, navrhuje sa prípadnú zmenu v poistení realizovať s bežnou účinnosťou.
K § 27
Zavádza sa nový inštitút prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Poistenie sa prerušuje z dôvodov taxatívne ustanovených, ktoré sa viažu na také situácie, v ktorých nie je odôvodnené vyžadovať povinné platenie poistného. Tento inštitút sa uplatňuje, aj v poistení v nezamestnanosti rovnako. Napriek tomu, že tento inštitút má najmä vo vzťahu k plneniu odvodových povinností právne účinky zániku poistenia, jeho vyznám spočíva v tom, že pri jeho uplatnení sa nevyžaduje splnenie oznamovacej povinnosti, t. j. podanie odhlášky a prihlášky do poistenia.
K § 30
Upravuje sa spôsobilosť fyzickej osoby v právnych vzťahoch základného sociálneho poistenia a poistenia v nezamestnanosti mať práva a povinnosti, ktoré vznikajú v zásade narodením a zanikajú smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho a spôsobilosť fyzickej osoby Vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch základného sociálneho poistenia práva a brať na seba povinnosti.
K § 31 a 32
Úprava týkajúca sa právnych úkonov v sociálnom poistení a počítanie lehôt v návrhu zákona je v súlade s doterajšou úpravou.
K § 33 a 34
Navrhovaný zákon rešpektuje odlišné postavenie zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb pri výkone ich zárobkovej činnosti, ktoré spočíva v ich rozdielnom postavení pri jej výkone i vo forme odmeňovania za vykonanú prácu a spôsobe platenia poistného.
Je potrebné, aby uvedené rozdiely boli zohľadnené i v podmienkach, ktoré musia byť splnené na vznik nároku na nemocenskú dávku. Okrem podmienok ustanovených na vznik nároku na nemocenskú dávku, ktoré musí splniť zamestnanec, sa u samostatne zárobkovo činnej osoby vyžaduje splnenie ďalšej podmienky, ktorou je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie.
U zamestnancov sa navrhuje nepodmieňovať vznik nároku na nemocenské dávky zaplatením poistného z dôvodu, že poistné na nemocenské poistenie odvádza za zamestnanca zamestnávateľ, ktorý následky prípadného porušenia povinností súvisiacich s odvodom poistného musí znášať sám a nesplnenie povinnosti zamestnávateľa nemôže ovplyvňovať nároky zamestnanca.
K § 35
Účelom ochrannej lehoty je chrániť poistenca po určitý časový úsek ešte aj po skončení nemocenského poistenia.
Naďalej sa zachováva všeobecná ochranná lehota v dĺžke 42 kalendárnych dní a pre poistenkyňu, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, sa v záujme jej ochrany a ochrany jej nenarodeného dieťaťa, zachováva šesťmesačná ochranná lehota.
V zákone je novým spôsobom definované, že ochranná lehota nevzniká, ak bolo nemocenské poistenie prerušené podľa § 27 alebo ak nemocenské poistenie zaniklo v období, v ktorom poistenec má nárok na výplatu starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
K § 36 až 41
Nemocenské zo systému základného sociálneho poistenia sa bude poskytovať od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, do uznania invalidity alebo čiastočnej invalidity, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Toto obdobie je v zákone označené ako podporné obdobie.
V období nariadeného karanténneho opatrenia sa zamestnancovi, samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe navrhuje poskytovať nemocenské od prvého dňa tohto obdobia. Tak isto ako v súčasnej právnej úprave sa navrhuje, aby sa obdobie karantény nezapočítavalo do podporného obdobia.
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské po splnení "čakacej doby" 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje pri nároku na nemocenské, ak bolo poistencovi nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.
Zjednodušuje sa a zjednocuje sa spôsob výpočtu dennej sumy nemocenského zamestnanca, samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Taktiež sa navrhuje zjednotiť poskytovanie nemocenského za kalendárne dni v jednotnej sume 55 % denného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie.
Mesačná suma nemocenského podľa súčasnej konštrukcie poskytuje vysokú mieru náhrady pre nízkopríjmovú časť poistencov a nízku mieru náhrady pre vysokopríjmovú časť poistencov, či už túto mieru náhrady posudzujeme vzhľadom k predchádzajúcim čistým (netto), resp. hrubým (brutto) zárobkom. Tak napríklad v pásme zárobkov od 4 400 Sk do 8 000 Sk mesačná suma dávky nemocenské zodpovedá približne 100 % príslušnej čistej mzdy, potom s narastajúcimi zárobkami prudko klesá, až pri zárobkoch na hranici maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného (32 000 Sk) dosahuje mesačná suma dávky 6 638 Sk už iba 29 % čistej mzdy. Analogický vývoj možno zaznamenať, ak mesačnú sumu dávky posudzujeme vzhľadom k hrubým zárobkom (mzde); zo zárobku 4 400 Sk tvorí mesačná suma dávky 87 %, zo zárobku 32 000 Sk iba 21 %.
Z uvedeného vyplýva, že súčasný spôsob výpočtu nemocenského nespĺňa preto kritériá zásluhovosti, je demotivačný, pretože suma zaplateného poistného sa adekvátnym spôsobom nepremieta do sumy poskytovanej dávky. Nový spôsob výpočtu nemocenského zohľadňuje princíp zásluhovosti, ako jeden z rozhodujúcich princípov poistného systému.
Porovnanie mesačnej sumy nemocenského podľa súčasnej a navrhovanej konštrukcie v pásme vymeriavacích základov (zárobkov) od 4 400 Sk do 32 000 Sk je uvedené v prílohe C. 8. Pri vymeriavacom základe 12 000 Sk poskytuje súčasná i navrhovaná konštrukcia približne rovnakú mesačnú sumu nemocenského.
Kompletné modelové prepočty nemocenských dávok sú uvedené v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť (ďalej len "doložka").
K § 42 až 46
Zo systému základného sociálneho poistenia sa naďalej bude poskytovať dávka, ktorej pomenovanie "podpora pri ošetrovaní chorého člena rodiny" sa mení na "ošetrovné".
Nárok na ošetrovné vznikne, ak poistenec nemôže vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu ošetrovania alebo starostlivosti o zákonom vymedzený okruh fyzických osôb.
Navrhuje sa ošetrovné poskytovať pri splnení podmienok nielen zamestnancovi, ale na rozdiel od súčasného právneho stavu aj samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe.
Novo sa upravuje okruh fyzických osôb, pri ošetrovaní ktorých má poistenec nárok na ošetrovné, najmä vzhľadom na vyživovaciu povinnosť predkov a potomkov, určenú Zákonom o rodine. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa navrhuje z podmienok na vznik nároku na ošetrovné vypustiť podmienku spoločnej domácnosti poistenca a osoby, o ktorú sa stará alebo ju ošetruje.
Ošetrovné sa navrhuje poskytovať od prvého dňa splnenia podmienok na vznik nároku na dávku najdlhšie počas 10 kalendárnych dní. Spôsob výpočtu tejto dávky je rovnaký ako pri nemocenskom.
Porovnávací výpočet dávky ošetrovné podľa starej a novej konštrukcie je súčasťou prílohy C 9. Z dôvodu poskytovania ošetrovného aj samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe výdavky na túto dávku vzrastú cca o 15 %.
K § 47 až 50
Zo systému základného sociálneho poistenia sa naďalej bude poskytovať dávka, ktorej pomenovanie "vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve" sa mení na dávku s názvom "vyrovnávacia dávka".
Naďalej sa navrhuje poskytovanie tejto dávky iba zamestnankyni, nakoľko k preradeniu na inú prácu môže dôjsť len podľa pracovnoprávnych predpisov (Zákonník práce), ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy vznikajúce medzi zamestnancom a zamestnávateľom, a nevzťahujú sa na samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne nemocensky poistené osoby.
V zásade sa preberá právna úprava podmienok nároku na túto dávku platná do 30. júna 2003. Nárok na vyrovnávaciu dávku vzniká zamestnankyni, ktorá bola preradená na inú prácu z dôvodu, že pred preradením vykonávala prácu, ktorá je podľa pracovnoprávnych predpisov zakázaná tehotným ženám alebo matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo vykonávala prácu, ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, zdravie alebo materstvo a po preradení na inú prácu dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pred preradením.
Suma vyrovnávacej dávky sa určí a poskytuje za kalendárny mesiac. Mesačná suma vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom na platenie poistného zisteným z rozhodujúceho obdobia a vymeriavacím základom na platenie
poistného dosahovaným v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení zamestnankyne na inú prácu.
K § 51 až 56
Doterajšie pomenovanie "peňažnej pomoci v materstve" sa navrhuje zmeniť na "materské".
Na materské má nárok okrem poistenkyne, ktorá dieťa porodila, aj iná, zákonom ustanovená osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti.
Podmienkou nároku na materské aj v novom systéme základného sociálneho poistenia je získanie aspoň 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.
V súlade s pracovnoprávnymi predpismi sa ponecháva poistenkyni, ktorá dieťa porodila, právo voľby začiatku čerpania materského v rozpätí šesť až osem týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.
V súlade so všeobecným vylúčením preferencií v sociálnom poistení sa upúšťa od zvýhodňovania poistenkýň, ktoré mali podľa súčasného právneho stavu odchylným spôsobom určenú výšku peňažnej pomoci v materstve (tzv. reťazové pôrody). Na základe toho sa vytvárajú podmienky na určenie výšky dávky v závislosti na dosahovanom vymeriavacom základe na platenie poistného v rozhodujúcom období.
Materské sa navrhuje poskytovať od začiatku šiesteho alebo ôsmeho týždňa pred lekárom určeným očakávaným dňom pôrodu v zásade v období 28 týždňov. Spôsob výpočtu materského je rovnaký ako pri nemocenskom.
Porovnávací výpočet dávky materské podľa starej a novej konštrukcie je súčasťou prílohy C. 9.
K § 57
Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie sumy nemocenskej dávky je v zásade predchádzajúci kalendárny rok.
K § 58
V dôsledku zjednotenia poskytovania nemocenského, ošetrovného a materského za kalendárne dni je denným vymeriavacím základom na určenie sumy týchto dávok podiel úhrnu vymeriavacích základov na platenie poistného dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní pripadajúcich na rozhodujúce obdobie.
K § 59
Z dôvodu, že vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a nie na kalendárne dni, bolo potrebné určiť mesačný vymeriavací základ, ktorý zamestnankyňa dosahovala v rozhodujúcom období pred preradením na inú prácu. Navrhuje sa, aby mesačný vymeriavací základ bol určený ako 30, 4167 - násobok denného vymeriavacieho základu.
K § 60
Určuje sa pravdepodobný vymeriavací základ na určenie sumy nemocenských dávok v situáciách, v ktorých poistenec nemal v rozhodujúcom období príjem zo zárobkovej činnosti a v situáciách, keď nárok na nemocenskú dávku vznikol poistencovi v deň vzniku nemocenského poistenia.
K § 61
Pri výkone viacerých činností, ktoré zakladajú nemocenské poistenie, je potrebné podmienky nároku na nemocenskú dávku sledovať osobitne z každej z týchto činností a ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých činností, sčítajú sa denné vymeriavacie základy z činností, z ktorých vznikol nárok a dávka sa vypláca len jedna.
K § 62
Z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia poistenca v období, v ktorom nastúpil na výkon vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby (§ 27) sa navrhuje vylúčiť v tomto období nároky poistenca na nemocenské dávky.
Ak skutočnosť zakladajúca nárok na nemocenskú dávku vznikla v čase výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby a trvá aj po jeho skončení sa navrhuje, aby poistencovi vznikol nárok na nemocenskú dávku odo dňa nasledujúceho po skončení výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby.
Osobitne sa navrhuje upraviť nárok na nemocenskú dávku poistenca v prípade, ak skutočnosť zakladajúca nárok na nemocenskú dávku vznikla bezprostredne po skončení výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby. V nadväznosti na § 139 ods. 8 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, kde sa ukladá zamestnancovi povinnosť nastúpiť do práce najneskôr tretí deň po skončení výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby sa navrhuje poistencovi, ktorému vznikne skutočnosť zakladajúca nárok na nemocenskú dávku do troch dní od skončenia výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby, ale skôr než začal vykonávať zárobkovú činnosť, zachovať nárok na nemocenskú dávku s tým, že jej výška sa určí z pravdepodobného vymeriavacieho základu.
Ak skutočnosť podmieňujúca vznik nároku na nemocenskú dávku poistencovi vznikla po troch dňoch od skončenia výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby a poistenec nezačal vykonávať zárobkovú činnosť, navrhuje sa, aby mu nárok na nemocenskú dávku nevznikol.
K § 63 a 64
Jedným zo základných pojmov dôchodkového poistenia je obdobie dôchodkového poistenia, t. j. obdobie, ktoré podmieňuje vznik nároku na dôchodkovú dávku a jeho sumu.
Odstraňuje sa súčasný inštitút náhradných dôb s tým, že obdobia dôchodkového poistenia, ktoré sa do 30. júna 2003 považovali za náhradné doby sa budú hodnotiť pre nárok a výšku dôchodkovej dávky len tomu poistencovi, ktorý získal aspoň jeden rok dôchodkového poistenia bez ohľadu na to, že toto obdobie získal povinným alebo dobrovoľným poistením. Toto Podmienenie získavania aspoň jedného roka dôchodkového poistenia sa nevyžaduje pre hodnotenie obdobia sústavnej prípravy na povolanie vykonávané po 18. roku veku, a to z dôvodu, že táto príprava je postavená na roveň výkonu zárobkovej činnosti. Vzhľadom na to, že v zásade ide o obdobia, za ktoré bude mať štát povinnosť platiť poistné, navrhuje sa v niektorých prípadoch obmedziť maximálnu dĺžku ich trvania.
Hodnotenie období poistenia je v zásade podmienené zaplatením poistného. Z tohto základného princípu sa navrhuje výnimka pre zamestnancov, za ktorých je povinný odvádzať poistné zamestnávateľ a nesplnenie tejto povinnosti zamestnávateľom nemôže byť na ujmu v dôchodkových nárokoch zamestnanca.
Vzhľadom na to, že od účinnosti predkladaného návrhu zákona bude založený osobitnou právnou úpravou samostatný systém sociálneho zabezpečenia poistencov silových rezortov, navrhuje sa hodnotiť ako obdobia dôchodkového poistenia len tie obdobia výkonu služby poistencov silových rezortov, ktoré neboli zhodnotené pre nárok na dávky Výsluhového zabezpečenia v osobitnom systéme. Takouto právnou úpravou sa zamedzuje duplicitnému hodnoteniu obdobia výkonu služby a tým aj získaniu nárokov na dávky za to isté obdobie tak v osobitnom systéme poistencov silových rezortov, ako aj v základnom systéme sociálneho poistenia civilných poistencov.
V súvislosti s hodnotením obdobia starostlivosti o dieťa do troch rokov veku ako obdobia dôchodkového poistenia, definuje sa fyzická osoba, ktorej táto starostlivosť bude zhodnotená pre nárok a výšku dôchodkovej dávky.
K § 65 a 66
Navrhuje sa nový spôsob výpočtu dôchodkových dávok, založený na osobnom mzdovom bode, ktorým bude zabezpečené, že sa dynamika vývoja zárobkov adekvátne premietne do výšky dôchodku.
Osobný mzdový bod ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu veľmi dobre vyjadruje mieru zásluhovosti poistenca pri platení poistného do dôchodkového systému v každom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia.
Osobný mzdový bod za to obdobie poistenia, v ktorom za poistenca platí poistné štát, resp. Národný úrad práce, má hodnotu v zásade 0, 3, v prípade, ak toto obdobie trvalo celý kalendárny rok. Hodnota 0, 3 je adekvátna platbám Národného úradu práce, ale vzhľadom na platby štátu je táto hodnota nadsadená; je výsledkom kompromisných jednaní, ktoré sa s predstaviteľmi Ministerstva financií Slovenskej republiky začali už v roku 1995 a pokračovali až do súčasnosti. Hodnota 0, 3 nezodpovedá spôsobu, akým sa zaplatené poistné premieta podľa poistno-matematických prepočtov do konštrukcie dôchodku v prípade výkonu zárobkovej činnosti. (Bližšie podrobnosti a štatistické dáta z minulosti pozri v prílohe C. 10). Za obdobie starostlivosti o dieťa sa navrhuje osobný mzdový bod vo výške 0, 5.
K § 67
Priemerný osobný mzdový bod dosiahnutý v rozhodujúcom období veľmi dobre vyjadruje priemernú mieru zásluhovosti poistenca na poistnom zaplatenom v rozhodujúcom období. Redukčná schéma je výsledkom experimentálnych prepočtov na reálnych dátach získaných o novopriznaných starobných dôchodkoch zo Sociálnej poisťovne za obdobie rokov 1999 - 2000. Takáto schéma v spojení s celým komplexom modelových predpokladov počínajúc väzbou na aktuálnu dôchodkovú hodnotu a končiac výstavbou druhého kapitalizačného piliera dáva z dlhodobého hľadiska prijateľnú finančnú bilanciu.
Redukčná schéma je tiež výsledkom snahy priamoúmerne (t. j. maximálne) pre čo najširší okruh poistencov premietnuť ich zásluhovosť pri platení poistného do výšky ich dôchodkov. Prvá hraničná hodnota 1, 25 v redukčnej schéme bola tiež vybraná tak, aby umožňovala transparentnosť plnenia minimálnych medzinárodných noriem.
Druhá hraničná hodnota 2, 00 v redukčnej schéme síce ešte stále nezodpovedá maximálnemu vymeriavaciemu základu pre platenie poistného, ktorý je projektovaný tak, aby dlhodobo dosahoval približne hodnotu trojnásobku priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky (bližšie podrobnosti sú uvedené v prílohe C. 21), avšak v budúcnosti je zámerom zákonodarcu dosiahnuť tento súlad. Určitá opatrnosť v tomto smere je na mieste z toho dôvodu, aby výdavky dôchodkového poistenia boli udržované v rozumných hraniciach a aby aspoň spočiatku existovala silnejšia redistribúcia finančných zdrojov od "bohatších" poistencov k "chudobnejším", ktorá je prejavom sociálnej solidarity. Podotýkame, že hranice redukčnej schémy boli v roku 2000 v nasledovnom pomere k príslušnej priemernej mesačnej mzde v hospodárstve: 2 500 = 0, 219 x 11 430; 6 000 = 0, 525 x 11 430; 10 000 = 0, 875 x 11 430.
Navrhuje sa, aby sa v období rokov 2004 až 2013 postupne zohľadňovala výška vymeriavacieho základu, z ktorého sa platí poistné na dôchodkové poistenie vo výške priemerného osobného mzdového bodu tak, aby v cieľovom roku 2013 jeho hodnota na určenie výšky dôchodkovej dávky dosiahla výšku 3.
Celkovo možno konštatovať, že redukčná schéma rozhodujúcim spôsobom ovplyvní budúcu diferenciáciu dôchodkov.
Pre novopriznané dôchodky vyplácané podľa starej konštrukcie v období od 1. januára 2003 do 30. júna 2003 sú rozhodujúcim obdobím spravidla roky 1993 - 2002 a pre novopriznané dôchodky podľa novej konštrukcie od 1. júla 2003 takisto.
Rok 1993 je rokom, kedy dôchodkové zabezpečenie začalo byť financované z vybraného poistného.
K § 68
Jedným z najdôležitejších cieľov novej konštrukcie dôchodku je poskytovať poistencom, ktorí dosiahli 40 osobných mzdových bodov za celé obdobie dôchodkového poistenia pri prvom vymeraní dôchodok vo výške 50 % z priemernej mzdy v hospodárstve v roku, ktorý o jeden rok predchádza rok priznania dôchodku.
Pretože pre priemernú mzdu v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2002 platí v súčasnosti odhad 13 510 Sk, možno prvú dôchodkovú hodnotu (DH) vypočítať z rovnosti:
dôchodok = 40 x DH = 0, 5 x 13510 Sk, z ktorej DH = 168, 88 Sk.
Dôchodková hodnota je peňažnou hodnotou za jeden osobný mzdový bod. Jej význam v konštrukcii dôchodku je ten, že premieňa zásluhovosť na slovenské koruny.
Mechanizmus ďalšieho určovania dôchodkovej hodnoty musí zaručiť, aby vyššie uvedený cieľ bol splnený dlhodobo, t. j. aby všetci občania za 40 osobných mzdových bodov dostali pri prvom vymeraní dôchodok vo výške 50% z predchádzajúcej priemernej mzdy (PM) v hospodárstve, a to bez ohľadu na to, v ktorom roku im bol dôchodok prvýkrát vymeraný. Pre dôchodky vymerané v rokoch "r" a "r 1" by malo platiť:
40 x DH(r) = 0, 5 x PM(r-1); 40 x DH(r 1) = 0, 5 x PM(r). Je preto
DH(r 1) / DH(r) = PM(r) / PM(r-1), t. j. teoreticky a exaktne by sa dôchodková hodnota mala každoročne zvyšovať príslušným indexom rastu priemernej mzdy v hospodárstve. Z praktických dôvodov však nie je možné takéto zvyšovanie uskutočniť, a preto sa pristúpilo k navrhovanej aproximácii prostredníctvom tretích štvrťrokov. Príloha C. 11 dokumentuje, že takáto aproximácia je rozumná a dostatočne presná.
K § 69
Účelom starobného dôchodku je nahradiť príjem zo zárobkovej činnosti, ku ktorého strate došlo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku.
Zjednotenie dôchodkového veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok súvisí s požiadavkou implementácie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami ustanovenej Smernicou Rady Európskych spoločenstiev č. 7 z roku 1979.
Podľa čl. 7 tejto smernice členský štát má právo uplatniť výnimku zo zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v súvislosti s určením veku odchodu do dôchodku na účely poskytovania starobného dôchodku. Výnimka je však možná len v prípade, že jej uplatnenie a zachovanie odôvodňuje udržanie dosiahnutej úrovne sociálneho zabezpečenia. Vzhľadom na nepriaznivý vývoj vo financovaní dôchodkového systému, ktorý od roku 2000 je deficitný, uplatnenie výnimky na zachovanie rozdielneho dôchodkového veku mužov a žien nebude možné odôvodniť.
Podmienkami vzniku nároku na starobný dôchodok sú aj naďalej dosiahnutie dôchodkového veku a získanie potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia.
Zatiaľ čo potrebný počet 25 rokov dôchodkového poistenia zostáva nezmeneným parametrom dôchodkového systému, zásadným spôsobom sa mení dôchodkový vek. Vo všeobecnej časti bolo poukázané na nepriaznivé a nevyrovnané pomery priemernej dĺžky obdobia zamestnania (poistenia) k priemernej dĺžke obdobia poberania starobného dôchodku u typických mužov a u žien odchádzajúcich do dôchodku. Tieto nepriaznivé individuálne charakteristiky bez zmeny dôchodkového veku by sa v budúcnosti ešte výraznejšie zhoršovali pod vplyvom narastania strednej dĺžky života mužov a žien vo veku súčasných priemerných odchodov do starobného dôchodku.
Už predpokladaný vývoj týchto individuálnych charakteristík signalizuje, že bez zmien v dôchodkovom veku bude dôchodkový systém v ešte väčších finančných problémoch ako v súčasnosti.
V dôchodkových systémoch financovaných priebežným spôsobom existujú dve veľmi dôležité charakteristiky. Pri priamych modelových výpočtoch dôležitejšia z nich vyjadruje rozdiel medzi príjmami a výdavkami uvažovaný vzhľadom na hrubý domáci produkt. Druhá z nich, ktorú možno odvodiť teoreticky z podielu príjmov a výdavkov dôchodkového systému, je tzv. finančný pomer, ktorý je pomerom medzi počtom ekonomicky aktívnych poistencov a počtom vyplácaných dôchodkových dávok. Prakticky vo všetkých modelových prepočtoch krivky oboch týchto charakteristík majú približne rovnaký priebeh Na základe vývoja tzv. finančného pomeru možno preto do budúcnosti dobre odhadnúť finančné správanie sa dôchodkového systému.
Výsledky predmetných analýz sú nepotešujúce. V optimistickej verzii makroekonomického scenára (bližšie podrobnosti sú v prílohovej časti týkajúcej sa modelových výpočtov) má tzv. finančný pomer tento priebeh: 1, 37 v roku 2000; 1, 50 v roku 2010; 1, 30 v roku 2020; 1, 15 v roku 2030; 0, 94 v roku 2040; 0, 86 v roku 2050; 0, 92 v roku 2060; 1, 04 v roku 2070; 1, 07 v roku 2085. Zatiaľ čo v roku 2000 ešte 137 ekonomicky aktívnych poistencov financovalo 100 dôchodkových dávok, v roku 2040 bude iba 94 takýchto poistencov a v roku 2085 len 107. Tento fakt znovu úplne jasne signalizuje, aké finančné ťažkosti by mal náš dôchodkový systém bez zmeny dôchodkového veku.
Existuje ešte tretia, menej výstižná charakteristika priebežne financovaného dôchodkového systému, ktorá síce verne neodráža tzv. finančný pomer, možno ju však priamo odvodiť iba z demografického vývoja obyvateľstva. Touto charakteristikou je tzv. pomer závislosti, t. j. pomer medzi produktívnou časťou obyvateľstva a jej časťou poproduktívnou. Príslušné štatistické údaje uvedené v prílohe C. 13 sú rovnako značne alarmujúce.
Ucelený obraz o finančnom správaní sa dôchodkového systému pri zmenách dôchodkového veku však možno získať jedine štúdiom príslušných modelových výpočtov, v ktorých je problematika dôchodkového systému uvažovaná v kvantitatívne komplexnej podobe.
Postupné zjednocovanie dôchodkového veku sa bude týkať tých žien, ktoré dôchodkový vek podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2003 dovŕšia v období od 1. júla 2003 do 31. decembra 2019.
Zjednocovanie dôchodkového veku mužov a žien sa bude realizovať tak, že cieľový stav 60 rokov veku na vznik nároku na starobný dôchodok sa začne uplatňovať pre všetky ženy bez ohľadu na počet vychovaných detí od roku 2025. Ucelený harmonogram zjednocovania dôchodkového veku je uvedený v prílohe C. 12.
K § 70
V spôsobe výpočtu starobného dôchodku sa navrhuje zásadná zmena. Táto zmena vyplýva predovšetkým z negatívnych stránok súčasnej konštrukcie. Súčasná konštrukcia má najmä tieto nedostatky:
1. Rozhodujúce obdobie pre výpočet priemerného mesačného zárobku nezahŕňa celú dobu zamestnania, t. j. dobu, počas ktorej v rámci priebežného financovania občan prispieva do systému dôchodkového zabezpečenia. Dôsledkom toho je, že dvaja občania s rovnakou výškou priemerných mesačných zárobkov a s rovnakou dĺžkou doby zamestnania poberajú rovnaký dôchodok bez ohľadu na to, ako prispievali do systému dôchodkového zabezpečenia mimo rozhodujúceho obdobia (jeden z nich mohol prispievať aj dvakrát viac).
2. V súčasnosti má rozhodujúce obdobie dĺžku desiatich rokov, pričom sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku zohľadňuje päť zárobkovo najvýhodnejších rokov. Matematicko-štatistické analýzy ukazujú, že pri výpočte priemerných mesačných zárobkov prevažnej väčšine občanov sa započítavajú len hrubé zárobky (vymeriavacie základy) z posledných piatich rokov. Je to tak preto, že priemerné mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, a teda aj zárobky občanov v preddôchodkovom veku v posledných rokoch, rýchlo rastú. Táto skutočnosť je veľmi nevýhodná hlavne pre tých, ktorým úroveň zárobkov v porovnaní s príslušnou priemernou mesačnou mzdou v hospodárstve Slovenskej republiky v posledných piatich rokoch rozhodujúceho obdobia klesá, a veľmi výhodná pre tých, ktorým úroveň zárobkov v tomto období stúpa. (Ilustratívny príklad je uvedený v prílohe C. 14).
3. Z uvedeného je zrejmé, že výška priemerného mesačného zárobku z rozhodujúceho obdobia nie je dobrou charakteristikou zásluhovosti občana a už vôbec nie charakteristikou zásluhovosti v prípade, ak priemerné mesačné zárobky sú vypočítané pre dva dôchodky, ktorých dátumy priznania sa líšia aspoň o rok.
4. Rýchly rast priemerných mesačných zárobkov v posledných rokoch sa dostáva do konfliktu so statickou redukčnou schémou, ktorej hraničné body sa nemenia. Ak v čase svojho vzniku pri relatívne pomalom raste priemerných mesačných zárobkov redukčná schéma vyhovovala, v súčasnosti už celkom stratila svoj pôvodný účel. V prílohe C. 15 sú uvedené percentuálne zastúpenia priemerných mesačných zárobkov v rôznych úsekoch redukčnej schémy, a to od roku 1989 do roku 1999 pre starobný dôchodok. Z vývoja tohto percentuálneho zastúpenia (ktoré má rovnakú tendenciu aj pre invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok) sa dá priamo nahliadnuť, ako postupne dochádza k "vyprázdňovaniu" pásma do 2 500 Sk a k narastaniu percentuálnych podielov v pásme nad 10 000 Sk, čo mimo iných príčin (napr. úpravou a zvyšovaním dôchodkov o pevnú sumu) vedie k prílišnej nivelizácii dôchodkov.
5. Súčasný spôsob výpočtu dôchodku adekvátne neodráža osobné zásluhy jednotlivcov v období, keď boli ekonomicky aktívni. Je to tak preto, že metóda, ktorou sa určuje priemerný mesačný zárobok vôbec nerešpektuje skutočnosť, že dosiahnuté zárobky v rozhodujúcom období treba chápať relatívne, t. j. vždy v pomere k celoštátnej priemernej mesačnej mzde v hospodárstve Slovenskej republiky, pretože práve tento pomer zohráva v bilančnej príjmovo-výdavkovej rovnici Sociálnej poisťovne v každom časovom momente rozhodujúcu úlohu.
Súčasný spôsob výpočtu dôchodkov nie je možné postupnosťou malých kvantitatívnych zmien priviesť k prijateľnému novému kvalitatívnemu stavu. Navrhuje sa preto zmeniť súčasný spôsob výpočtu dôchodku tak, aby boli odstránené jeho nedostatky, uvedené v bodoch 1 až 5.
Navrhovaná konštrukcia starobného dôchodku má najmä tieto výhody:
1. Priemerná hodnota osobných mzdových bodov lepšie odráža zásluhovosť poistenca v rozhodujúcom období ako priemerný mesačný zárobok.
2. Priamoúmerné zohľadnenie dĺžky obdobia poistenia v novej konštrukcii lepšie zohľadňuje zásluhovosť poistenca za celé obdobie poistenia.
3. Spôsob výpočtu starobného dôchodku v cieľovom stave, t. j v čase, kedy dĺžka rozhodujúceho obdobia pokryje celú pracovnú kariéru poistencov, zaručuje, že starobné dôchodky rovnako zásluhových občanov (občanov, ktorí získali rovnaký počet osobných mzdových bodov), nech už boli priznané v ktoromkoľvek roku, budú tvoriť rovnaké percento priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky v kalendárnom roku, ktorý o jeden rok predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva dôchodok. To znamená, že pri priznaní dôchodku rovnako zásluhoví občania budú mať rovnakú úroveň dôchodku. (Jednoduchá ilustrácia je uvedená v prílohe C. 16).
Spôsob výpočtu starobného dôchodku v období, v ktorom ešte nie je dosiahnutý vyššie uvedený cieľový stav, t. j. kedy dĺžka rozhodujúceho obdobia ešte nepokrýva pracovnú kariéru všetkých poistencov, je prispôsobený tomu, aby bol čo najlepšou aproximáciou celej pracovnej kariéry poistencov.
Konkrétny spôsob výpočtu starobného dôchodku podľa novej a starej konštrukcie je uvedený v prílohe C. 17.
V prílohe C. 18 sú uvedené porovnávacie výpočty podľa súčasnej a navrhovanej konštrukcie pre niektoré vybrané dĺžky obdobia poistenia a pre niektoré vybrané úrovne zárobkov v jednotlivých rokoch rozhodujúceho obdobia. Úroveň zárobkov je v tomto prípade chápaná ako príslušný pomer mesačných zárobkov žiadateľa k priemernej mesačnej mzde v hospodárstve Slovenskej republiky. Tieto modelové výpočty boli realizované pre novovyplácané starobné dôchodky k 1. januáru 2001 a vyplynuli z nich tieto závery:
V priemernom prípade (mesačné zárobky v rozhodujúcom období na úrovni 110 % priemernej mzdy v hospodárstve, dĺžka doby poistenia 37 rokov) je dôchodok podľa starej konštrukcie približne rovnaký ako podľa novej (6 008 Sk oproti 5 853 Sk). Nadpriemerní poistenci získajú podľa novej konštrukcie vyšší dôchodok, podpriemerní nižší.
Zásadným spôsobom sa zmení tzv. miera náhrady, t. j. relácia sumy dôchodku k posledným priemerným zárobkom. Zatiaľ čo podľa starej konštrukcie menej zásluhoví občania získali mieru náhrady až 90 % a vysoko zásluhoví len 25 %, podľa novej konštrukcie sa tieto relácie zmenia.
Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku, dlhšie obdobie platí poistné do systému dôchodkového poistenia a súčasne kratšie obdobie bude poberať svoj dôchodok.
Dlhšie obdobie platenia poistného je do výšky dôchodku premietnuté prostredníctvom osobných mzdových bodov získaných "navyše". Nenavrhuje sa však premietnuť do výšky dôchodku aj obdobie kratšieho poberania dôchodku. Prednosť v tomto prípade dostali komplexné modelové prepočty, jednoduchosť konštrukcie dôchodku a prihliadnutie na problémy, ktoré by vystúpili do popredia pri ustanovení percenta tzv. "bonifikácie nad nárok" v čase zvyšovania dôchodkového veku.
Na tomto mieste je potrebné upozorniť na skutočnosť, že súčasná "bonifikácia nad nárok" vo výške 6 % vôbec nezodpovedá poistno-matematickým prepočtom z dlhodobého hľadiska, a bola svojho času prijatá ad hoc ako krátkodobé riešenie s vedomím, že neskôr bude prijaté v tomto smere exaktnejšie rozhodnutie.
V prílohe C. 19 sú ilustratívne príklady dokumentujúce prínos navrhovanej konštrukcie "nad nárok" pre dôchodcov. Navrhované prínosy sú dostatočné a dostatočne motivujúce.
K § 71
Účelom pomerného starobného dôchodku je zabezpečiť poistenca, ktorý nezískal aspoň 25 rokov obdobia poistenia, dôchodkom pri dovŕšení vyššieho dôchodkového veku, t. j. aspoň 65 rokov veku a získaní najmenej 15 rokov obdobia poistenia.
Pomerný starobný dôchodok v zásade preberá funkciu doterajšieho pomerného starobného dôchodku, ktorý podľa súčasnej právnej úpravy sa priznáva pri dovŕšení 65 rokov veku, ak občan získal najmenej 10 rokov zamestnania. V súvislosti s dobrovoľným pokračovaním v dôchodkovom zabezpečení zavedeným od 1. januára 2001, na základe ktorého poistenec môže získať ďalších 10 rokov poistenia, aj keď nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, navrhuje sa predĺžiť obdobie poistenia potrebné na vznik nároku na tento dôchodok z doterajších 10 rokov na 15 rokov poistenia.
K § 72
Sumu pomerného starobného dôchodku sa navrhuje určovať rovnakým spôsobom ako sumu starobného dôchodku.
K § 73 až 75
V ustanovení podmienok na vznik nároku na invalidný dôchodok nedochádza k podstatnej zmene. Vznik nároku na invalidný dôchodok bude naďalej podmienený okrem zdravotného hľadiska, t. j. invalidity aj splnením podmienky potrebného obdobia poistenia, ktoré sa navrhuje nemeniť, pretože súčasný právny stav sa osvedčil v praxi a je v zhode s obdobnými právnymi systémami európskych štátov.
K zásadnej zmene však dochádza v definícii invalidity. Táto je založená na takom dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave, v dôsledku ktorého došlo k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhuje sa aby invaliditu zakladal pokles vyšší ako 66 %.
Novou definíciou invalidity sa vylúči poskytovanie invalidného dôchodku v prípadoch, v ktorých do 30. júna 2003 neplnil svoj účel, t. j. neboľ náhradou príjmu zo zárobkovej činnosti, ku strate ktorého došlo v dôsledku neschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale plnil len funkciu kompenzácie za zdravotné postihnutie občana, t. j. funkciu dávky poskytovanej zo systému sociálnej pomoci.
Podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2003 invalidný dôchodok je poskytovaný aj občanom, ktorí sa stali invalidnými pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka. Keďže systém základného sociálneho poistenia je založený zasadne na výkone zárobkovej činnosti a dávky z neho poskytované plnia funkciu náhrady straty príjmu z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, zabezpečenie občanov invalidných z mladosti poskytovaním invalidného dôchodku z poistného systému je nesystémové, pretože títo občania nikdy nevykonávali zárobkovú činnosť a tým ani do systému nikdy neprispievali. Z uvedeného dôvodu navrhovaná právna úprava nebude týmto občanom umožňovať vznik nových nárokov na invalidný dôchodok ako dávku poistného systému. Zabezpečenie týchto občanov bude preto realizované výlučne v systéme štátnej podpory osobitným zákonom, ktorý bude prijatý v období legisvakančnej lehoty, t. j. do nadobudnutia účinnosti zákona o sociálnom poistení. To znamená, že zabezpečenie týchto občanov bude
vecou celospoločenskej solidarity a nielen obmedzeného okruhu poistencov poistného systému. Príslušná kvantifikácia dopadu tejto zmeny je uvedená v doložke.
K § 76
Navrhuje sa, aby spôsob výpočtu invalidného dôchodku bol rovnaký ako spôsob výpočtu starobného dôchodku. Rovnako ako doteraz zachováva sa inštitút dopočtu rokov od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia veku ustanoveného na nárok na starobný dôchodok (dôchodkový vek).
K § 77 a 78
Rovnako ako podľa súčasnej právnej úpravy poistenec, ktorý sa stane čiastočne invalidným a splní podmienku potrebného obdobia poistenia, bude mať nárok na čiastočný invalidný dôchodok.
Zásadná zmena navrhovaná v definícii invalidity sa premieta aj v definícii čiastočnej invalidity, ktorá je založená na takom dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave, v dôsledku ktorého poistenec má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 33 % a najviac 66 %.
Účelom čiastočného invalidného dôchodku je zabezpečiť poistencovi náhradu čiastočnej straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej dochádza v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, čomu zodpovedá i suma dôchodku.
Sumu čiastočného invalidného dôchodku sa navrhuje určovať vo výške percentuálneho podielu poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť.
K § 79
Poskytovanie čiastočného invalidného dôchodku bez sledovania podmienky poklesu zárobku sa navrhuje zmeniť z doterajších 12 mesiacov od priznania dôchodku na obdobie do 30. júna kalendárneho roka
- nasledujúceho po roku, v ktorom bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, ak deň jeho priznania patrí do obdobia od 1. januára do 30. júna a
- dva roky nasledujúceho po roku, v ktorom bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, ak deň jeho priznania patrí do obdobia od 1. júla do 31. decembra.
Po uplynutí obdobia nároku na výplatu čiastočného invalidného dôchodku bez sledovania poklesu zárobku, pokles zárobku sa bude prvýkrát sledovať za obdobie od priznania tohto dôchodku do konca kalendárneho roka, v ktorom bol dôchodok priznaný. Takýmto postupom sa zabezpečí, že pokles zárobku bude zisťovaný za obdobie, ktoré v žiadnom prípade nebude kratšie ako šesť mesiacov.
Pri zisťovaní poklesu zárobku je rozhodujúcim ukazovateľom osobný mzdový bod, ktorý vyjadruje úroveň priemerného mesačného zárobku dosiahnutú poistencom v sledovanom období k priemernej mzde v hospodárstve Slovenskej republiky. Podmienka poklesu zárobku je splnená vtedy, ak percentuálny podiel osobného mzdového bodu a priemerného porovnateľného osobného mzdového bodu nie je vyšší ako percentuálny pokles schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť.
K § 80 a 81
Podmienky na vznik nároku na vdovský dôchodok sú ustanovené v súlade s doterajšou právnou úpravou. Vyžaduje sa, aby zomrelý manžel (manželka) bol buď poberateľom niektorého z určených dôchodkov, alebo splnil podmienku potrebného obdobia poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok alebo podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok.
Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, ktorá umožňovala priznať vdovský dôchodok aj rozvedenej žene v prípade, že bola odkázaná na príspevok na výživu, ktorý jej bol povinný poskytovať bývalý manžel, navrhuje sa, aby vdovský dôchodok patril len žene, ktorej manželstvo zaniklo smrťou manžela a nie rozvodom. Vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine nemožno zohľadňovať v systéme založenom na poistnom princípe. Rozvodom manželstva zanikajú medzi manželmi rodinnoprávne vzťahy a vzťah, ktorý je medzi nimi, je vzťahom občianskoprávnym.
Vdovský dôchodok má prispieť žene k vyrovnaniu životnej úrovne bezprostredne po zániku manželstva v dôsledku úmrtia manžela a za určitých ustanovených podmienok čiastočne kompenzovať stratu jeho príjmu. Dĺžka bezpodmienečného trvania nároku na vdovský dôchodok je ustanovená na jeden rok od smrti manžela, t. j. v súlade s doterajšou právnou úpravou.
Podmienky pre ďalšie poskytovanie vdovského dôchodku sú viazané na okolnosti, ktoré žene skutočne sťažujú alebo vylučujú výkon zárobkovej činnosti, pričom sa upúšťa od podmieňovania ďalšieho trvania nároku na vdovský dôchodok počtom vychovaných detí.
Vznik nároku na vdovecký dôchodok je v súčasnosti podmieňovaný starostlivosťou o nezaopatrené dieťa. Nakoľko účel tohto pozostalostného dôchodku je totožný s účelom vdovského dôchodku, navrhuje sa ustanoviť rovnaké podmienky na vznik nároku na obidve tieto dôchodkové dávky.
Súčasnú percentuálnu výšku vdovského dôchodku sa navrhuje nemeniť. Výška vdoveckého dôchodku v súčasnosti je ustanovená jednotne pevnou sumou. Navrhuje sa určovať sumu vdoveckého dôchodku v závislosti od príjmu zo zárobkovej činnosti zomrelej manželky rovnakým spôsobom ako u vdovského dôchodku.
Na rozdiel od právnej úpravy účinnej do 30. júna 2003 sa upúšťa od krátenia vdovského dôchodku z dôvodu dosahovania príjmu zo zárobkovej činnosti.
K § 82 a 83
U sirotského dôchodku sa navrhuje podmieniť vznik nároku na tento dôchodok splnením podmienky potrebného obdobia poistenia zomrelého rodiča minimálne na vznik nároku na invalidný dôchodok.
U jednostranne osirelých detí sa navrhuje zachovať súčasnú percentuálnu výmeru sirotského dôchodku. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa navrhuje neustanoviť sumu sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa z dôvodu, že dieťa má nárok na sirotský dôchodok po každom zomrelom rodičovi osobitne, a to v sume 30 %.
K § 84 až 88
V súlade so súčasnou právnou úpravou zachováva sa na určenie sumy dôchodku u poistenca, ktorý už poberal niektorý z určených dôchodkov, výhoda tzv. stop priemerného mesačného zárobku. To znamená, že dôchodok neskôr priznaný sa nemôže vymerať z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého bol vymeraný predchádzajúci dôchodok.
Pre nárok na výplatu starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku pri výkone zárobkovej činnosti sa v zásade preberá právna úprava účinná do 30. júna 2003.
Účelom dôchodku je nahradzovať príjem zo zárobkovej činnosti, a preto sa navrhuje v podstate zhodne so súčasnou právnou úpravou, že pri súbehu nároku na výplatu viacerých dôchodkov, ktoré plnia v zásade rovnakú funkciu, (napr. starobný dôchodok a invalidný dôchodok) patrí vždy len jeden dôchodok, a to dôchodok vyšší, prípadne najvyšší.
Pri súbehu nárokov na dôchodky, z ktorých každý plní inú funkciu, naďalej platí, že patrí vždy vyšší dôchodok v plnej výške a nižší dôchodok sa kráti na polovicu.
Obmedzenie úhrnu vdovského dôchodku (vdoveckého dôchodku) a sirotských dôchodkov výškou dôchodku zomrelého sa uplatňuje vo všetkých systémoch založených na poistnom princípe.
K § 89
Podmienky a spôsob zvyšovania dôchodkov v súčasnom období ustanovuje zákon č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení neskorších predpisov. Na základe tohto zákona sa zvyšujú taxatívne vymedzené druhy dôchodkov, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10 % alebo priemerná mesačná mzda v hospodárstve aspoň o 5 %, a to najskôr po uplynutí troch mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov. Zvýšenie dôchodkov sa určuje pevnou sumou s prihliadnutím na rast životných nákladov a percentuálne s prihliadnutím na rast priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky.
Napriek tomu, že právnymi úpravami vydanými na základe uvedeného zákona sa podarilo do určitej miery zabezpečiť súlad medzi vývojom životnej úrovne dôchodcov a ekonomicky aktívneho obyvateľstva, súčasná rámcová úprava zvyšovania dôchodkov má viacero nedostatkov:
- nie je dostatočne schopná reagovať na ekonomický vývoj, ktorý nastal najmä po roku 1991 a ktorý sa premietol najmä v raste životných nákladov;
- neumožňuje zohľadniť v nasledujúcom zvyšovaní dôchodkov rast ukazovateľa, ktorý k predchádzajúcemu zvyšovaniu dôchodkov nedosiahol zákonom ustanovenú výšku, pretože splnenie týchto ukazovateľov sa sleduje vždy od posledného zvýšenia dôchodkov;
- rast životných nákladov a rast priemernej mzdy sú vykazované Štatistickým úradom Slovenskej republiky za obdobie, ktoré sa nekryje s obdobím sledovania ich rastu na účely zvyšovania dôchodkov;
- umožňuje rôzny prístup pri určovaní termínu, od ktorého sa majú dôchodky zvyšovať, keďže ustanovuje len najskorší termín zvyšovania, a to tri mesiace od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov.
Za účelom odstránenia nedostatkov súčasnej rámcovej právnej úpravy navrhuje sa nový spôsob zvyšovania dôchodkov.
Zvyšovanie dôchodkov sa navrhuje vykonávať raz ročne, a to vždy k 1. júlu príslušného roka. Zvyšovanie sa vykoná percentuálne v závislosti od rastu životných nákladov a od rastu priemernej mesačnej mzdy v predchádzajúcom kalendárnom roku, a to vždy o percento rastu toho ukazovateľa, ktorý dosiahol menšiu hodnotu.
Takýto návrh, ako vyplýva z medzinárodných porovnaní (prílohová časť D), predstavuje v krajinách Európskej únie všeobecne uznávaný štandard a má tieto výhody:
- odstráni sa polemika a neistota dôchodcov v otázke, kedy budú dôchodky zvyšované;
- zabraňuje, aby naďalej dochádzalo k nivelizácii dôchodkov s príliš veľkým dôrazom na princíp solidarity. Percentuálne zvyšovanie zachováva totiž diferenciáciu medzi dôchodkami v tom pomere, v akom boli vymerané úmerne zásluhovosti počas predchádzajúcej ekonomickej aktivity poistencov. Princíp solidarity sa uplatňuje pri vymeriavaní dôchodku prostredníctvom redukčnej schémy;
- zaručuje, že dôchodky sa zvýšia o percento rastu
a) životných nákladov, ak tieto budú zaostávať za rastom priemerných mesačných miezd, alebo
b) priemerných mesačných miezd, ak tieto budú zaostávať za rastom životných nákladov.
Takto sa dosiahne, že dôchodcovia získajú (okrem pevného termínu valorizácie) ďalšiu istotu v tom, že budú s dostatočným časovým predstihom vedieť sumu zvýšenia svojich dôchodkov. Naviac v stabilizovanej ekonomike rast životných nákladov zaostáva za rastom priemerných miezd, a preto z dlhotrvajúceho hľadiska navrhovaný mechanizmus zvyšovania dôchodkov zaručuje dôchodcom prinajmenšom udržanie reálnej úrovne ich dôchodkov.
- z dlhodobého hľadiska umožňuje zvyšovať dôchodky s prihliadnutím na ekonomický a
demografický vývoj a tak udržiavať výdavky dôchodkového systému v rozumných hraniciach, Modelové prepočty jednoznačne potvrdzujú prednosti navrhovaného spôsobu zvyšovania dôchodkov.
Nová konštrukcia dôchodkových dávok spolu s novým mechanizmom ich zvyšovania vedie k tomu, že rovnako zásluhoví občania, bez ohľadu na to, kedy im bol dôchodok prvýkrát priznaný, budú mať v priebehu poberania svojich dôchodkov približne rovnaký vývoj úrovne svojich dôchodkov; úrovne posudzovanej buď z hľadiska rastu miezd alebo z hľadiska rastu životných nákladov. V prílohe C. 20 je tejto problematike venovaný väčší priestor.
K § 90 a 91
Vymedzujú sa spoločné pojmy súvisiace s poskytovaním úrazových dávok.
Vzhľadom na skutočnosť, že okruh subjektov, ktorým vzniká nárok na úrazové dávky je širší a okrem zamestnancov sú v ňom zahrnuté aj ďalšie fyzické osoby, na ich pomenovanie v návrhu zákona sa zavádza pojem "poškodený".
Navrhuje sa, aby denným vymeriavacím základom na určenie výšky úrazovej dávky v zásade bol vymeriavací základ zamestnanca. Rozhodujúce obdobie je v zásade rovnaké ako rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu na účely poskytovania nemocenských dávok s tým, že skutočnosťou rozhodujúcou na jeho určenie je vznik nároku na úrazovú dávku alebo deň skončenia výkonu zárobkovej činnosti, počas ktorej poškodený utrpel pracovný úraz alebo počas ktorej pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania. Súčasne sa navrhuje indexácia denného vymeriavacieho základu v prípade, ak skutočnosťou rozhodujúcou na určenie obdobia, za ktoré sa zisťuje denný vymeriavací základ nie je deň vzniku nároku na úrazovú dávku.
K § 92 až 94
Vznik nároku na úrazový príplatok sa navrhuje podmieňovať dočasnou pracovnou neschopnosťou vzniknutou v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktorá súčasne zakladá nárok na nemocenské. Vo vzťahu k takto poskytovanému nemocenskému má úrazový príplatok výlučne nadstavbový charakter. Poskytovaním úrazového príplatku k nemocenskému v sume 25 % denného vymeriavacieho základu sa poškodenému zabezpečí v zásade náhrada jeho netto príjmu, ktorý dosahoval pred vznikom nároku na túto dávku.
K § 95 a 96
Vznik nároku na úrazovú rentu sa navrhuje podmieňovať najmenej 33 %-ným poklesom pracovnej schopnosti.
V sume úrazovej renty sa zohľadňuje percentuálny pokles pracovnej schopnosti, pričom sa vychádza z 80 % denného vymeriavacieho základu, čo v zásade zodpovedá netto sume denného príjmu. Mesačná suma úrazovej renty sa určí ako 30, 4167 násobok jej dennej sumy.
Vychádzajúc z účelu dávok poskytovaných zo základného sociálneho poistenia, ktorým je náhrada straty príjmu, navrhuje sa v prípadoch, v ktorých je vyplácaná dôchodková dávka, aby úrazová renta mala nadstavbový charakter.
K § 97 a 98
Poskytovaním jednorazového vyrovnania sa nahrádza poškodenie zdravia v rozsahu, ktorý nezakladá nárok na úrazovú rentu a jeho účelom je pomôcť poškodenému prispôsobiť sa zmeneným zdravotným prípadne pracovným podmienkam.
Suma jednorazového odškodnenia je odvodená z ročného príjmu poškodeného, v ktorej je premietnutá miera percentuálneho poškodenia jeho zdravia.
K § 99 a 100
Účelom pozostalostnej úrazovej renty je nahradiť škodu fyzickým osobám, voči ktorým mal poškodený v čase smrti vyživovaciu povinnosť. Z uvedeného dôvodu suma pozostalostnej úrazovej renty je určená sumou výživného alebo príspevku na výživu a dĺžka obdobia jej poskytovania je určená dĺžkou obdobia, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť.
K § 101
Na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny, spôsobenej stratou príjmu poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, sa navrhuje poskytnúť manželke (manželovi) a nezaopatreným deťom odškodnenie jednorazovými sumami, ktorými sa má rodine umožniť prispôsobiť sa zmeneným životným podmienkam. Ich suma sa navrhuje pre manželku (manžela) v zásade v sume zodpovedajúcej brutto dvojročnému príjmu poškodeného, najviac však jeden milión Sk a na každé nezaopatrené dieťa sa navrhuje poskytnúť polovicu sumy poskytnutej manželke (manželovi), pričom úhrn súm jednorázových odškodnení nezaopatrených detí nesmie presiahnuť jeden milión Sk.
K § 102 až 105
Jedným z cieľov úrazového poistenia je umožniť poškodenému opätovne sa uplatniť na trhu práce. Preto sa uprednostňuje poskytovanie pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie pred poskytovaním úrazovej renty. Poskytovanie týchto dávok sa navrhuje fakultatívne vzhľadom na to, že odôvodnenosť poskytovania pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie v individuálnych prípadoch bude determinovaná viacerými skutočnosťami, najmä stupňom poškodenia zdravia, vekom poškodeného a pod. Pôsobnosť úradov práce pri poskytovaní pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie podľa predpisov o zamestnanosti nebude týmto dotknutá.
Ako náhrada straty príjmu zo zárobkovej činnosti sa navrhuje poskytovať poškodenému počas rehabilitácie rehabilitačné a počas rekvalifikácie rekvalifikačné, a to v sume, ktorou sa poškodenému zabezpečí v zásade náhrada jeho netto príjmu, ktorý dosahoval zo zárobkovej činnosti.
K § 106
Pri poskytovaní náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa bude postupovať podľa osobitného predpisu, ktorý bude prijatý počas legisvakančnej lehoty.
K § 107
Za účelne vynaložené náklady spojené s liečením sa považujú najmä náklady na dopravu do zdravotníckeho zariadenia a späť do miesta trvalého pobytu alebo do miesta prechodného pobytu poistenca, náklady správneho charakteru (napr. správne poplatky) a ďalšie výdavky priamo, či nepriamo spojené s liečením poistenca, ak na ich úhradu nie je nárok zo zdravotného poistenia. Maximálnu pevnú sumu náhrady nákladov spojených s liečením sa navrhuje valorizovať vždy k 1. januáru kalendárneho roka o 5 %.
K § 108
So zreteľom na uplatnenie zásady náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania tak, aby nedochádzalo k neúmernému zaťaženiu členov domácnosti poškodeného, navrhuje sa v prípade jeho úmrtia poskytovať osobe, ktorá obstarala pohreb, náhradu nákladov spojených s pohrebom. Nákladmi spojenými s pohrebom sa rozumejú najmä cintorínske poplatky, cestovné výdavky, zriadenie pomníka a jedna tretina primeraných nákladov na smútočné ošatenie a pod.
Maximálne sumy uvedených náhrad sa navrhuje každoročne valorizovať rovnakým spôsobom ako sa navrhuje valorizácia náhrady nákladov spojených s liečením.
K § 109, 112 a 113
V definícii vzniku nároku na dávku, vzniku nároku na jej výplatu, v úprave postupu pri zmene skutočností rozhodujúcich na nárok na dávku, jej sumu a výplatu a v úprave zániku nároku na dávku a zániku nároku na jej výplatu sa v systéme sociálneho poistenia v zásade preberá súčasná právna úprava platná v dôchodkovom zabezpečení.
K § 110
Navrhuje sa vylúčenie poskytovania vymedzeného okruhu dávok sociálneho poistenia, ktorých dôvod poskytovania súvisí s poškodením zdravia utrpeného pri spáchaní úmyselného trestného činu, za ktorý je ustanovený trest odňatia slobody.
V súlade so Zákonníkom práce sa navrhuje vylúčenie nároku na úrazové dávky v prípade, že zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného celkom.
K § 111
V prípade, že dôvod poskytovania vymedzeného okruhu nemocenských dávok a dôchodkových dávok vznikol v súvislosti s požitím alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, navrhuje sa poskytovať tieto dávky v polovičnej sume.
Obmedzenie sumy úrazových dávok sa navrhuje v súlade so Zákonníkom práce v prípade, že zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného sčasti.
K § 114
V súvislosti s nárokom na výplatu dávky sa v systéme sociálneho poistenia zavádza inštitút premlčania, v súčasnosti uplatňovaný v systéme nemocenského poistenia a v systéme odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania.
Takéto riešenie sa navrhuje predovšetkým z dôvodu, že ide o nárok na výplatu dávok podmienených platením poistného. V súčasnosti uplatňovaný zánik nároku preklúziou v systéme dôchodkového zabezpečenia z tohto hľadiska je voči poistencom neodôvodnený.
K § 115
V zásade sa preberá právna úprava zúčtovania dávok sociálneho poistenia s podporou v nezamestnanosti účinná do 30. júna 2003 a zúčtovanie sa navrhuje rozšíriť aj s dávkou sociálnej pomoci.
K § 116
Zachovávajú sa lehoty na výplatu nemocenských dávok a dôchodkových dávok podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2003. Vzhľadom na to, že úrazové dávky majú v zásade nadstavbový charakter, lehoty na ich výplatu sa zosúlaďujú s lehotami na výplatu tých dávok, ku ktorým sa vyplácajú.
K § 117
Navrhuje sa výplata dávok formou ich bezhotovostného prevodu na účet príjemcu dávky v banke a na žiadosť príjemcu dávky sa umožňuje výplata dávky aj v hotovosti.
K § 118
Navrhovaná úprava prechodu nároku na dávku vychádza zo súčasného stavu platného v dôchodkovom zabezpečení. Realizáciou takejto úpravy dôjde k tomu, že dávky základného sociálneho poistenia budú podliehať z hľadiska pozostalých rovnakému právnemu režimu. Novo sa zavádza právo Sociálnej poisťovne na tie dávky, na ktoré nikto nenadobudol nárok.
K § 119
Navrhovanou právnou úpravou sa výslovne zamedzuje postúpeniu nároku na dávku základného sociálneho poistenia inej osobe, než ktorej vznikol nárok.
K § 120 až 127
V navrhovaných ustanoveniach upravujúcich organizáciu Sociálnej poisťovne sa v zásade preberá právna úprava účinná do 30. júna 2003.
K § 128
Vo vymedzení subjektov, ktoré sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, úrazové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu nedochádza k zásadnej zmene v porovnaní s právnou úpravou účinnou do 30. júna 2003.
S účinnosťou od 1. júla 2003 Národný úrad práce a štát budú platiť poistné len na dôchodkové poistenie za vymedzený okruh poistencov. Naďalej sa zachováva povinnosť štátu platiť poistné za vymedzený okruh poistencov len vtedy, ak títo poistenci nie sú povinní platiť poistné samy.
K § 129
V spôsobe určovania sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného a dôchodkové poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu nedochádza k zásadným zmenám v porovnaní s právnou úpravou účinnou do 30. júna 2003.
K § 130 a 131
Výška percentuálnej sadzby na určenie poistného na nemocenské poistenie a poistného na dôchodkové poistenie sa v zásade preberá podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2003 s tým, že sa novo ustanovuje sadzba poistného na dôchodkové poistenie platená štátom a to v nadväznosti na novo navrhovaný spôsob platieb štátu.
K § 132
Za účelom odstupňovania výšky poistného na úrazové poistenie podľa reálneho bezpečnostného rizika jednotlivých skupín ekonomických činností klasifikovaných podľa OKEČ (ďalej len "ekonomická činnosť"), bude po prechodnom období trvajúcom do 31. 12. 2006, v ktorom bude uplatnený princíp rovnakých východiskových podmienok pre všetkých zamestnávateľov stanovením jednotnej sadzby poistného na úrazové poistenie, táto jednotná sadzba nahradená diferencovanými sadzbami poistného od 0, 3 % do 2, 1 % priradenými k desiatim nebezpečnostným triedam s rovnomerne stanovenou diferenciou 0, 2 %.
Jednotlivé nebezpečnostné triedy budú zahŕňať tie ekonomické činnosti, ktoré budú na základe zhodnotenia štatistických ukazovateľov charakterizujúcich početnosť a závažnosť pracovných úrazov a chorôb z povolania vrátane vyjadrenia nákladovosti, vykazovať porovnateľnú úroveň bezpečnostného rizika, pričom vytvorenie desiatich tried je odrazom rozdielnej rizikovosti a s tým súvisiacej rozdielnej nákladovosti výkonu úrazového poistenia u rôznych skupín ekonomických činností klasifikovaných podľa OKEČ.
Bezpečnostné riziko ako viacfaktoriálna charakteristika vyjadruje tak objektívnu mieru nebezpečnosti ekonomickej činnosti, ako aj subjektívne faktory, ako je dosiahnutá úroveň starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov, bezpečnosť všetkých ďalších činiteľov pracovného procesu vrátane pracovného prostredia a dosiahnutý stav prevencie. Pri hodnotení sa bude vychádzať zo štatistických údajov získaných Sociálnou poisťovňou z výkonu úrazového poistenia, a to pri prvom rozdelení ekonomických činností do desiatich nebezpečnostných tried z údajov za roky 2003 až 2005 a ďalej pravidelne každých 5 rokov.
Pre zreálnenie plateného poistného na úrazové poistenie vzhľadom k zistenej nákladovosti u jednotlivých skupín ekonomických činností podľa OKEČ, bude mať každý zamestnávateľ určenú takú sadzbu poistného na úrazové poistenie, ktorá bude zodpovedať nebezpečnostnej triede, do ktorej bude zaradený podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti, to je takej ekonomickej činnosti, ktorú u zamestnávateľa vykonáva najvyšší počet zamestnancov v porovnaní s inými, ekonomickými činnosťami vykonávanými u zamestnávateľa.
Nebezpečnostné triedy s určenými sadzbami poistného na úrazové poistenie ustanoví s účinnosťou od 1. januára 2007 opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré bude uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
K §133
Ďalším z nástrojov, ktorých použitie si kladie za cieľ posilniť preventívne pôsobenie úrazového poistenia, je dosiahnutie motivácie zamestnávateľa na neustálom zlepšovaní v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zamestnancov v pracovnom procese využitím možnosti ukladať zamestnávateľom prirážku k poistnému alebo poskytovať zľavu na poistnom, a to v závislosti od početnosti a závažnosti pracovných úrazov a chorôb z povolania, príčin ich vzniku a ďalších jednoznačne stanovených kritérií, hodnotiacich aktuálny stav a vývoj pracovnej úrazovosti a chorôb z povolania u konkrétneho zamestnávateľa v porovnaní s priemernými hodnotami rovnakých hodnotiacich kritérií za všetkých zamestnávateľov zahrnutých podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti do rovnakej skupiny. Takéto porovnanie bude nástrojom na každoročné zisťovanie výraznejšie odlišného negatívneho ale aj pozitívneho trendu vývoja sledovanej oblasti u jednotlivých zamestnávateľov v porovnaní s priemernými hodnotami za všetkých zamestnávateľov vykonávajúcich približne porovnateľné ekonomické činnosti zaradené do rovnakej skupiny a stanovovanie tomu odpovedajúcich prirážok alebo zliav.
Keďže pracovné úrazy sa členia podľa "závažnosti" na smrteľné, ťažké, hromadné a ostatné, napríklad pri posudzovaní kritérií podľa ods. 3 písm. d) budú rozhodujúce tie pracovné úrazy, u ktorých bola priznaná úrazové renta.
Súčasne ide o cielené ekonomické pôsobenie úrazového poistenia na posilňovanie prevencie zainteresovaním jednotlivých zamestnávateľov, ktorí tak môžu do istej miery regulovať náklady spojené s poistným na úrazové poistenie a malo by viesť zamestnávateľov k presvedčeniu o výhodnosti uplatňovania preventívnych foriem s cieľom predchádzať vzniku pracovných úrazov a chorôb z povolania a eliminovať vplyv rizikových faktorov v pracovnom prostredí.
Očakávaným ekonomickým efektom takéhoto tlaku na posilnenie preventívneho pôsobenia zo strany samotných zamestnávateľov je pokles výskytu pracovných úrazov a chorôb z povolania, čo by malo priamy vplyv na úsporu finančných prostriedkov vynakladaných na dávky úrazového poistenia.
K § 134 a 135
Vo výške sadzby poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu sa v zásade preberá právna úprava platná do 30. júna 2003.
K § 136
V súvislosti s určením vymeriavacieho základu sa v porovnaní s právnou úpravou účinnou do 30. júna 2003 navrhujú tieto zásadné zmeny:
- novým spôsobom sa ustanovuje maximálna suma vymeriavacieho základu; doterajšia pevná suma sa nahrádza 3, 25-násobkom jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorou je priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky. Pri výkone viacerých zárobkových činností sa zachováva princíp platenia poistného z každej činnosti; vývoj pomeru maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného k priemernej mzde v hospodárstve v uplynulých rokoch, v prítomnosti, v zmysle predpokladov na rok 2002 a v zmysle predmetného návrhu je uvedený v prílohe C. 21. Táto príloha dokumentuje, že predmetný návrh zabezpečuje určitú kontinuitu definície maximálneho vymeriavacieho základu. Modelové prepočty súčasne dokazujú nevyhnutnosť takéhoto prístupu,
- na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa navrhuje maximálny vymeriavací základ uplatňovať na úhrn príjmov zo všetkých činností, z ktorých je poistenec poistený a nie jednotlivo k príjmom z každej takejto činnosti,
- upúšťa sa od určenia vymeriavacieho základu pevnou sumou pre Národný úrad práce a štát.
K § 137
Navrhuje sa ustanoviť rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu diferencovane pre jednotlivých platiteľov poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu v závislosti od reálnych možností získania potrebných podkladov.
K § 138
Vymedzujú sa obdobia, počas ktorých osoby povinné platiť poistné nie sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
K § 139 až 149
V súvislosti s odvodom poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na úrazové poistenie, prirážky, poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu ich platením, splatnosťou, predpísaním, vrátením, s povolením splátok dlžných súm, premlčaním a pohľadávkami sa preberá právna úprava účinná do 30. júna 2003.
K § 150 až 153
Významnou súčasťou činnosti výkonných orgánov Sociálnej poisťovne, najmä vo väzbe na účelné vynakladanie prostriedkov základného sociálneho poistenia je lekárska posudková činnosť.
Rozsah lekárskej posudkovej činnosti zahŕňa len tie činnosti, ktoré bezprostredne súvisia so základným sociálnym poistením. Súčasťou lekárskej posudkovej činnosti bude okrem doteraz vykonávanej posudkovej činnosti na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia aj posudkovú činnosť na účely úrazového poistenia.
Navrhovanými zmenami sa posilňuje najmä vo väzbe na navrhované zmeny v zákone o liečebnom poriadku právomoc posudkového lekára základného sociálneho poistenia pri vzniku, trvaní a zániku dočasnej pracovnej neschopnosti. Definujú sa práva posudkového lekára a povinnosti ošetrujúceho lekára pri kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu a postup pri kontrole dodržiavania liečebného režimu práceneschopnými.
V zásade sa v týchto oblastiach preberá súčasná právna úprava obsiahnutá v podzákonných právnych normách.
Vzhľadom na to, že uplatnenie nároku na dávku je výlučným právom poistenca a návrh zákona nepredpokladá konanie o prechode z pracovnej neschopnosti do invalidity alebo čiastočnej invalidity, táto skutočnosť sa premieta aj v posudkovej činnosti na účely dôchodkového poistenia. Posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu bude vykonávané len v rámci konania o dávku dôchodkového poistenia.
Vzhľadom na to, že posúdenie zdravotného stavu je odbornou medicínskou otázkou, nie je odôvodnená ďalšia existencia posudkových komisií, do ktorých môžu byť prizývané aj osoby bez lekárskeho vzdelania a preto sa navrhuje ich pôsobnosť nahradiť pôsobnosťou posudkového lekára.
K § 154 až 167
Ustanovenia upravujúce hospodárenie Sociálnej poisťovne vychádzajú v zásade z právnej úpravy účinnej do 30. júna 2003.
V ustanoveniach návrhu sa upravuje rozpočet Sociálnej poisťovne, príjmy Sociálnej poisťovne a príjmy Národného úradu práce, výdavky Sociálnej poisťovne, základného fondu nemocenského poistenia, rezervného fondu nemocenského poistenia, základného fondu dôchodkového poistenia, rezervného fondu dôchodkového poistenia, základného fondu úrazového poistenia, rezervného fondu úrazového poistenia, správneho fondu, účtovníctvo á informačný systém.
Vzhľadom na to, že zdravotnícke zariadenia vykonávajú niektoré zdravotné výkony výlučne na účely základného sociálneho poistenia, je neodôvodnená úhrada takýchto výkonov z prostriedkov zdravotného poistenia a navrhuje sa preto povinnosť uhrádzať takého výkony Sociálnou poisťovňou zo správneho fondu.
K § 168 a 217
Navrhuje sa osobitná úprava konania v základnom sociálnom poistení a v poistení v nezamestnanosti v časti upravenej predloženým návrhom zákona.
V súvislosti s predmetom konania vo veciach základného sociálneho poistenia navrhuje sa jeho rozčlenenie na konanie vo veciach dávok základného sociálneho poistenia a na konanie v iných než dávkových veciach.
Vzhľadom na verejnoprávny charakter Sociálnej poisťovne navrhuje sa, na rozdiel od súčasnej právnej úpravy, aby sa v konaní vo veciach sociálneho poistenia postupovalo výlučne podľa tohto zákona.
Navrhuje sa, aby konanie o priznanie dávky sa začínalo vždy na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatňuje nárok na dávku a nárok na jej výplatu. U osôb, ktoré z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu preukázaného potvrdením príslušného lekára, samé nemôžu podať žiadosť, sa umožňuje, aby s ich súhlasom žiadosť za nich podala iná fyzická osoba.
Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy sa navrhuje, aby žiadosti o dávky základného sociálneho poistenia spisovala Sociálna poisťovňa. Výnimka z tejto zásady sa navrhuje len pre nemocenské dávky a úrazový príplatok. Navrhuje sa, aby za žiadosti o tieto dávky sa považovali potvrdenia vystavené príslušným lekárom.
Taxatívne sa vymedzujú situácie, v ktorých výkonné orgány Sociálnej poisťovne vydávajú písomné rozhodnutie.
Vzhľadom na závažnosť právnych následkov spojených s vydaním individuálneho právneho aktu (určenie začiatku plynutia lehoty pre podanie opravného prostriedku, určenie dňa, kedy sa rozhodnutie stalo právoplatným a vykonateľným), navrhuje sa doručovanie do vlastných rúk v prípadoch, v ktorých rozhodnutie má negatívny dopad na účastníka konania.
Navrhuje sa, aby v zásade všetky rozhodnutia vydané Sociálnou poisťovňou v konaní vo veciach základného sociálneho poistenia podliehali preskúmavaniu súdmi.
V ustanoveniach o zrážkach z dávok a o výkone rozhodnutia zrážkami z dávok sa v zásade preberá súčasná právna úprava.
K § 218
Okrem povinností všeobecného charakteru, ktoré Sociálnej poisťovni prislúchajú ako nositeľovi základného sociálneho poistenia, sa ustanovujú jej osobitné povinnosti taxatívne vymedzené.
K § 219 až 222
Novo sa vymedzuje právo a povinnosti poistenca a poberateľa dávky. Okrem povinností spoločných pre poistenca a poberateľa dávky základného sociálneho poistenia sa ustanovujú osobitné povinnosti pre poberateľa dôchodkových dávok, ktoré súvisia s výkonom zárobkovej činnosti.
K § 223
Zamestnávateľom sa ustanovujú povinnosti nevyhnutné pre riadne vykonávanie základného sociálneho poistenia. V zásade sa preberá s menšími zmenami doterajšia úprava povinností zamestnávateľov v nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení.
V súvislosti so začlenením úrazového poistenia do základného sociálneho poistenia sa vymedzujú základné povinnosti zamestnávateľa. Medzi iným sa mu ukladá povinnosť v ustanovenej lehote oznámiť Sociálnej poisťovni vznik pracovného úrazu podliehajúceho evidencii a registrácii podľa vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd a porúch technických zariadení v znení vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 483/1990 Zb.
K § 224
V povinnostiach zamestnávateľa týkajúcich sa vedenia evidencie na účely základného sociálneho poistenia v zásade sa preberá súčasná právna úprava vedenia a predkladania evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia.
K § 225
Vymedzujú sa povinnosti ďalších právnických osôb, plnenie ktorých je nevyhnutné pre zabezpečenie vykonávania základného sociálneho poistenia.
K § 226
Vymedzujú sa identifikačné údaje, ktoré je potrebné uvádzať v styku so Sociálnou poisťovňou.
K § 227 až 229
V súvislosti s problematikou zodpovednosti v základnom sociálnom poistení v zásade sa preberá právna úprava zo zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
Sociálna poisťovňa je povinná priznať a poskytovať dávky aj v tých prípadoch, keď za príčinu vzniku nároku na dávky sú zodpovedné tretie osoby, tak právnické ako aj fyzické. Preto sa ustanovuje v prípade zavineného protiprávneho konania týchto osôb právo poisťovne na náhradu škody. Zároveň sa ukladá orgánom štátnej správy, právnickým a fyzickým osobám, povinnosť poskytnúť potrebnú súčinnosť pri uplatňovaní práva na náhradu škody.
K § 230 až 232
Za porušenie povinností uložených jednotlivým subjektom upravuje sa ukladanie pokuty Sociálnou poisťovňou. Táto úprava je založená na princípe fakultatívnosti a zákon určuje len maximálnu sumu, do ktorej môže byť pokuta uložená.
V právnej úprave penále sa preberá právna úprava účinná od 1. júla 2001 do 30. júna 2003.
K § 233 až 236
Navrhuje sa, aby kontrolnú činnosť vykonávali poverení zamestnanci výkonných orgánov Sociálnej poisťovne, vymedzujú sa oprávnenia a povinnosti zamestnancov vykonávajúcich kontrolnú činnosť oprávnenia a povinnosti kontrolovaného subjektu a náležitosti protokolu o výsledku kontroly.
K § 237 až 239
V zásade sa preberá právna úprava dozoru štátu platná od 1. januára 2001. K §240
Definuje sa "poistenec" vo vzťahu k obdobiu pred účinnosťou tohto zákona.
K § 241
Pracovné úrazy a choroby z povolania vzniknuté pred 1. júlom 2003 sa navrhuje považovať za pracovné úrazy a choroby z povolania podľa tohto zákona.
K § 242
Z dôvodu zachovania už získaných práv sa navrhuje na vznik nároku na nemocenské dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a na vznik nároku na materské vzniknuté po 30. júni 2003 hodnotiť aj obdobia získané podľa predpisov účinných do 30. júna 2003.
K § 243
Doby zamestnania a náhradné doby, ktoré boli získané pred účinnosťou tohto zákona sa navrhuje hodnotiť ako obdobia dôchodkového poistenia, a to za podmienok ustanovených predpismi, ktoré boli účinné pred 1. júlom 2003. Súčasne sa ustanovuje výška osobného mzdového bodu za náhradnú dobu získanú do 30. júna 2003.
K § 244
V súvislosti s určovaním sumy dôchodkových dávok je potrebné definovať osobný vymeriavací základ v období pred 1. júlom 2003.
K § 245
V súvislosti s postupným vyrovnávaním dôchodkového veku žien s dôchodkovým vekom mužov sa navrhuje posudzovať podmienku výchovy dieťaťa podľa predpisov účinných do 30. júna 2003.
K § 246
Ide o ustanovenie prechodného charakteru, ktorým sa v zásade upravuje použitie právnych predpisov účinných do 30. júna 2003 na nároky na dávky vzniknuté pred 1. júlom 2003.
K § 247
Navrhované ustanovenie rieši problematiku už vyplácaných dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia. Zabezpečuje sa ním, že vyplácané dávky sa považujú za dávky podľa tohto zákona a neumožňuje sa uplatňovať nárok na vymeranie už vyplácanej dávky podľa predpisov účinných od 1. júla 2003.
Vzhľadom na to, že okrem zákona o sociálnom poistení sa používa pojem peňažná pomoc v materstve, podpora pri ošetrovaní člena rodiny, vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve a ďalšie pojmy aj v iných právnych predpisoch, je potrebné zosúladiť ich pomenovanie s novo zavedeným pomenovaním.
K § 248
Zo zásady uvedenej v § 247 sa navrhuje výnimka, ktorou sa umožňuje pri splnení ustanovených podmienok vypočítať sumu starobného dôchodku podľa predpisov účinných od 1. júla 2003, a to aj napriek skutočnosti, že nárok na starobný dôchodok vznikol pred 1. júlom 2003; takto určená suma dôchodku nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 30. júna 2003.
K § 249
Z dôvodu zásadnej zmeny definície invalidity a čiastočnej invalidity sa navrhuje posudzovať podmienky nároku na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných od 1. júla 2003 aj v prípadoch, v ktorých o nároku na takýto dôchodok nebolo do účinnosti navrhovaného zákona o sociálnom poistení právoplatne rozhodnuté. Sociálnej poisťovni sa ukladá, aby v prípade invalidných dôchodkov a čiastočných invalidných dôchodkov, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté pred 1. júlom 2003, preskúmala trvanie invalidity a čiastočnej invalidity podľa tohto zákona, a to v lehote najneskôr do 30. júna 2004.
K § 250
Vzhľadom na to, že pre nárok na výplatu čiastočného invalidného dôchodku sa navrhuje nový spôsob zisťovania poklesu zárobku, upravuje sa prechod na tento nový spôsob aj u čiastočných invalidných dôchodkov, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona.
K § 251
Vdove, ktorej trvá nárok na vdovský dôchodok k 1. júlu 2003, sa navrhuje zachovať nárok na jeho výplatu aj po tomto dni, ak spĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok podľa predpisov účinných do 30. júna 2003.
S účinnosťou od 1. júla 2003 sa navrhuje neobmedzovať výšku vdovského dôchodku, ak vdova má príjem zo zárobkovej činnosti. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje výšku vdovského dôchodku, ktorý do 1. júla 2003 pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti sa nevyplácal vôbec, alebo len v obmedzenej sume, upraviť od splátky splatnej po 1. júli 2003 na sumu, v akej by sa vyplácal k 30. júnu 2003.
K § 252
Navrhovaným ustanovením sa umožňuje opätovné rozhodovanie o nároku na sirotský dôchodok v prípade, že zanikol nárok na sirotský dôchodok priznaný pred 1. júlom 2003, avšak po účinnosti tohto zákona sa splni niektorá z podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na sirotský dôchodok, napr. dieťa začne študovať a spĺňa
podmienku nezaopatrenosti. Nárok na sirotský dôchodok v takomto prípade vznikne znovu, ak sú splnené podmienky ustanovené zákonom o sociálnom poistení, t. j. okrem iných podmienok je splnená aj podmienka, že zomrelá osoba splnila podmienku potrebného obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na určený dôchodok, alebo poberala niektorý z určených dôchodkov.
Vzhľadom na to, že vznik nároku na sirotský dôchodok je podmienený splnením podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení, navrhuje sa aj sumu sirotského dôchodku určiť podľa tohto zákona.
K § 253
Návrh zákona nepreberá do vecného rozsahu dôchodkových dávok dôchodok za výsluhu rokov, a preto navrhuje sa prekvalifikovať už vyplácané dôchodky za výsluhu rokov na čiastočné invalidné dôchodky.
K § 254
Vzhľadom na to, že návrh zákona do vecného rozsahu dôchodkových dávok nepreberá dôchodok manželky, navrhuje sa v súlade so zásadou zachovania už získaných nárokov vyplácať dôchodok manželky priznaný pred 1. júlom 2003 aj po tomto dni, a to v sume a za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 30. júna 2003. Kvantifikácia dopadu tejto zmeny je uvedená v doložke.
K § 255
Návrh zákona nepreberá do vecného rozsahu dôchodkových dávok sociálny dôchodok, a preto sa navrhuje v súlade so zásadou zachovania už získaných nárokov vyplácať sociálny dôchodok priznaný pred 1. júlom 2003 aj po tomto dní za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 30 júna 2003.
K § 256
Vzhľadom na to, že návrh zákona nepreberá doterajší inštitút úpravy dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu, navrhuje sa v súlade so zásadou zachovania už získaných nárokov vyplácať dôchodky upravené z dôvodu jediného zdroja príjmu v sume a za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 30. júna 2003. Kvantifikácia dopadu tejto zmeny je uvedená v doložke.
K § 257
Navrhuje sa prechodné trojročné obdobie, v ktorom sa bude vykonávať porovnávací výpočet dôchodkovej dávky, na ktorú vznikne nárok po 30. júni 2003 tak, aby suma dôchodkovej dávky podľa tohto zákona nebola nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 30. júna 2003.
K § 258
V súlade so súčasnou právnou úpravou, ktorá garantuje nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, zachovávajú sa tieto nároky do 31. decembra 2023.
K § 259
Navrhuje sa zachovať doterajší spôsob výplaty dávok, na ktoré vznikol nárok pred 1. júlom 2003.
K § 260
Upravuje sa uplatnenie právnych predpisov na platenie poistného, ktoré do účinnosti tohto zákona nebolo zaplatené včas a v správnej výške.
K § 261
Navrhuje sa, aby v období od 1. júla 2003 do 31. decembra 2006 sa zamestnávateľom neukladala prirážka k poistnému na úrazové poistenie. V tomto období bude jednotná výška poistného na úrazové poistenie pre všetkých zamestnávateľov.
Toto obdobie je určené z dôvodu vytvorenia potrebnej databázy o výške nákladov na úrazové dávky, ktoré Sociálna poisťovňa uhrádza v dôsledku vzniku pracovného úrazu a choroby z povolania u každého jednotlivého zamestnávateľa.
K § 262
V súvislosti so zavedeným úrazového poistenia navrhuje sa prevedenie zostatku finančných prostriedkov súčasného základného fondu zodpovednosti za škodu do základného fondu úrazového poistenia. Súčasne sa ustanovuje, že príjmom tohto fondu sú aj zaplatené a vymožené dlžné sumy poistného z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania vzniknuté pred 1. júlom 2003.
K § 263
Upravuje sa rozdelenie zostatku rezervného fondu Sociálnej poisťovne, ktorý sa do 30. júna 2003 vytváral ako spoločný fond pre dávky nemocenského poistenia a dávky dôchodkového zabezpečenia.
K § 264
Preberá sa právna úprava financovania tzv. nesystémových dávok dôchodkového zabezpečenia, na úhradu nákladov ktorých štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne.
K § 265
Za účelom zabezpečenia kontinuity nositeľa sociálneho poistenia, výkonu funkcie štatutárneho orgánu, správnej rady a dozornej rady sa navrhuje, aby výkon týchto funkcií bol zverený od účinnosti zákona tým subjektom, ktoré ich vykonávali k 30. júnu 2003.
K §266
Vzhľadom na náročnosť úloh súvisiacich s výkonom základného sociálneho poistenia Sociálnou poisťovňou, umožňuje sa, aby výkon v časti nemocenských dávok Sociálna poisťovňa preberala od zamestnávateľov postupne s tým, že toto prevzatie muší byť ukončené najneskôr 31. decembra 2004.
K § 267
Vzhľadom na to, že zákon o sociálnom poistení nepreberá konanie o prechode z pracovnej neschopnosti do invalidity, navrhuje sa, aby v prípade, že došlo k začatiu takéhoto konania, ktoré do účinnosti tohto zákona nebolo právoplatne skončené, sa postupovalo aj po účinnosti zákona podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva, Ústrednej rady odborov a štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 76/1957 Ú. v. o prechode z pracovnej neschopnosti do invalidity (čiastočnej invalidity) v znení neskorších predpisov.
K § 268
Vzhľadom na to, že zákon o sociálnom poistení nepreberá inštitút odstraňovania tvrdosti navrhuje sa, aby v prípade, že došlo k začatiu takéhoto konania, ktoré do účinnosti zákona nebolo skončené, sa postupovalo podľa predpisov účinných pred 1. júlom 2003.
K § 269
V nadväznosti na začlenenie úrazového poistenia do základného systému sociálneho poistenia a jeho vykonávanie verejnoprávnou inštitúciou navrhuje sa, aby na Sociálnu poisťovňu prešli záväzky, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, ako aj záväzky, ktoré podľa právnej úpravy platnej pred účinnosťou tohto zákona uspokojuje zamestnávateľ z dôvodu zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania.
K § 270
Zamestnávateľovi sa ukladá povinnosť, aby evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia vedené podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2003, predložil Sociálnej poisťovni najneskôr do 31. decembra 2003.
K § 271
V súvislosti s prenesením pôsobnosti výberu poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu na Sociálnu poisťovňu sa navrhuje, aby sa táto pôsobnosť vzťahovala aj na výber, kontrolu a vymáhanie príspevkov vzniknutých v období pred účinnosťou tohto zákona. V tejto súvislosti sa súčasne navrhuje, aby zamestnanci, ktorí vykonávajú v súčasnosti túto agendu v Národnom úrade práce, s účinnosťou od 1. júla 2003 sa stali zamestnancami Sociálnej poisťovne.
K § 272
Navrhuje sa zrušenie 47 právnych predpisov, ktoré nadobudnutím účinnosti zákona o sociálnom poistení sa stanú bezpredmetnými.
K § 273
Vzhľadom na potrebu utvorenia časového priestoru na zavedenie nového systému sociálneho poistenia do praxe je nevyhnutné, aby návrh zákona nadobudol platnosť s takým časovým predstihom, ktorý Sociálnej poisťovni zabezpečí minimálne jednoročnú lehotu na prípravu výkonu tohto systému.
Bratislava 20. februára 2002
Mikuláš Dzurinda predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Magvaši minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
TABUĽKA ZHODY k návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie
Smernica Rady č. 79/7/EHS
TABUĽKA ZHODY návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie
|
SMERNICA RADY 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom |
Návrh zákona o sociálnom poistení (ďalej len,, návrh") |
|||||||
|
vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami |
||||||||
|
vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením |
||||||||
|
COUNCIL DIRECTIVE (79/7/EEC) of 19 December 1978 on the |
||||||||
|
progressive implementation of the principle of equal treatment for men and |
Vysvetlivky. |
|||||||
|
women in matters of social security |
stĺpec 3: N - bežná transpozícia, 0 - transpozícia s možnosťou voľby, D - transpozícia podľa úvahy (dobrovoľná), n. a. - |
|||||||
|
transpozícia sa neuskutočňuje |
||||||||
|
stĺpec 7: Ú - úplná zhoda, Č - čiastočná zhoda, R - rozpor, v prípade rozporu s príslušným ustanovením právneho aktu |
||||||||
|
alebo v prípade, keď ešte nedošlo k transpozícii, ale príde k nej v budúcnosti, N - neaplikovateľné, transpozícia sa |
||||||||
|
nepredpokladá ani v budúcnosti; |
||||||||
|
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7 |
8 |
9 |
|
Č. 1 |
Účelom tejto smernice je postupné |
n. a. |
Návrh |
|||||
|
vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania |
||||||||
|
s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so |
||||||||
|
sociálnym zabezpečením (ďalej len "zásada |
||||||||
|
rovnakého zaobchádzania") v oblasti |
||||||||
|
sociálneho zabezpečenia a v ďalších súčastiach |
||||||||
|
sociálnej ochrany uvedených v článku 3. |
||||||||
|
The purpose of this Directive is the progressive |
||||||||
|
implementation, in the field of social security and |
||||||||
|
other elements of social protection provided for in |
||||||||
|
Article 3, of the principle of equal treatment for men |
||||||||
|
and women in matters of social security, hereinafter |
||||||||
|
referred to as "the principle of equal treatment". |
||||||||
|
Č: 2 |
Táto smernica sa vzťahuje na pracujúce osoby - |
N |
Návrh |
U |
||||
|
vrátane samostatne zárobkovo činných osôb, |
§ 5 |
|||||||
|
pracovníkov a samostatne zárobkovo činných |
||||||||
|
osôb, ktorých činnosť je prerušená z dôvodu |
O: 1 |
Zamestnanec podľa tohto zákona je |
||||||
|
choroby, úrazu alebo nedobrovoľnej |
||||||||
|
nezamestnanosti, ako aj osoby hľadajúce |
P: a |
fyzická osoba v pracovnom pomere, |
||||||
|
zamestnanie - a na pracovníkov a samostatne |
||||||||
|
zárobkovo činné osoby, ktorí sú na dôchodku |
P: b |
fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere, |
||||||
|
alebo v invalidite. |
||||||||
|
This Directive shall apply to the working population |
P: c |
fyzická osoba v služobnom pomere, |
||||||
|
- including self-employed persons, workers and self- |
P: d |
fyzická osoba v pracovnom vzťahu k družstvu, |
||||||
|
employed persons whose activity is interrupted by |
||||||||
|
illness, accident or involuntary unemployment and persons seeking employment - and to retired or |
P: e |
ústavný činiteľ, |
||||||
|
invalided workers and self-employed persons. |
P: f |
predseda samosprávneho kraja, starosta obce |
||||||
|
a primátor mesta, |
||||||||
|
P: g |
poslanec samosprávneho kraja a poslanec obecného |
|||||||
|
zastupiteľstva dlhodobo uvolnený na výkon funkcie, |
||||||||
|
P: h |
doktorand v dennej forme doktorandského štúdia, |
|||||||
|
P: i |
pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti, |
|||||||
|
P: j |
fyzická osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo |
|||||||
|
výkone trestu odňatia slobody, ak je zaradená do práce, |
||||||||
|
O: 2 |
Zamestnanec na účely úrazového poistenia je aj |
|||||||
|
fyzická osoba, ktorá vykonáva práce na základe dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov |
||||||||
|
§: 6 |
Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto |
|||||||
|
zákona je |
||||||||
|
P: a |
fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku |
|||||||
|
výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách, |
||||||||
|
P: b |
fyzická osoba, ktorá má oprávnenie prevádzkovať |
|||||||
|
živnosť, |
||||||||
|
P: c |
fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie |
|||||||
|
činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti, |
|
1. znalca a tlmočníka, ktorú vykonávajú |
||||||||
|
podľa osobitného predpisu v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov, |
||||||||
|
2. fyzickej osoby v pracovnom pomere, na |
||||||||
|
ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu |
||||||||
|
P: d |
fyzická osoba, ktorá podľa svojho vyhlásenia |
|||||||
|
sústavne vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa osobitného predpisu, |
||||||||
|
P: e |
fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej |
|||||||
|
obchodnej spoločnosti a komplementárom komanditnej spoločnosti, |
||||||||
|
P: f |
fyzická osoba, ktorá vykonáva športovú činnosť |
|||||||
|
zárobkovo ako svoje povolanie, ale nie v pracovnom pomere, |
||||||||
|
P: g |
fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosť obchodného |
|||||||
|
zástupcu podľa osobitného predpisu. |
||||||||
|
§: 7" |
Spolupracujúca osoba |
|||||||
|
Spolupracujúca osoba podľa tohto zákona je |
||||||||
|
P: a |
manžel (manželka), dieťa a súrodenec od skončenia |
|||||||
|
povinnej školskej dochádzky, rodič, svokor, svokra, zať, nevesta osoby uvedenej v § 6 písm. a) a manžel (manželka) tejto spolupracujúcej osoby, ak sa podieľa na jej činnosti a ak nejde o pracovnoprávny vzťah, |
||||||||
|
P: b |
manžel (manželka) osoby uvedenej v § 6 písm. b) |
|||||||
|
až g), ak sa podieľa na jej činnosti. |
||||||||
|
Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným |
|
Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným |
||||||||
|
podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je |
||||||||
|
spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným a |
||||||||
|
vykonáva pre spoločnosť s ručením obmedzeným |
||||||||
|
so sídlom na území Slovenskej republiky prácu, za |
||||||||
|
ktorú je odmeňovaná formou, ktorá sa podľa |
||||||||
|
osobitného predpisu považuje za príjem zo závislej |
||||||||
|
činnosti. |
||||||||
|
O: 1 |
Poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, |
|||||||
|
ktorá je alebo bola nemocensky poistená alebo |
||||||||
|
dôchodkovo poistená podľa tohto zákona. |
||||||||
|
O: 2 |
Poistencovi patria práva pri výkone základného |
|||||||
|
sociálneho poistenia bez akýchkoľvek obmedzení, |
||||||||
|
priamej diskriminácie a nepriamej diskriminácie |
||||||||
|
bez ohľadu na pohlavie s odvolaním sa na |
||||||||
|
manželský alebo rodinný stav, okrem ustanovení |
||||||||
|
týkajúcich sa ochrany žien v dôsledku materstva |
||||||||
|
a bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod. |
||||||||
|
O: 3 |
Ak sa poistenec v dôsledku neuplatnenia zásady |
|||||||
|
rovnakého zaobchádzania podľa odseku 2 považuje |
||||||||
|
za poškodeného, môže sa domáhať svojich práv na |
||||||||
|
súde. |
||||||||
|
§: 15 |
Osobný rozsah nemocenského poistenia |
|||||||
|
O: 1 |
Povinne nemocensky poistení sú |
|||||||
|
P: a |
zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území |
|||||||
|
Slovenskej republiky alebo mimo územia |
||||||||
|
Slovenskej republiky počas obdobia určeného |
||||||||
|
zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá |
||||||||
|
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, |
||||||||
|
neustanovuje inak, |
|
P: b |
samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem |
|||||||
|
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu bol vyšší ako 121 000 Sk. |
||||||||
|
O: 2 |
Dobrovoľne nemocensky poistení môžu byť |
|||||||
|
P: a |
samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá nie je |
|||||||
|
povinne nemocensky poistená, |
||||||||
|
P: b |
spolupracujúca osoba nemocensky poistenej |
|||||||
|
samostatne zárobkovo činnej osoby, |
||||||||
|
P: c |
spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, |
|||||||
|
(ďalej len "dobrovoľne nemocensky poistená osoba"). |
||||||||
|
§: 16 |
Osobný rozsah dôchodkového poistenia |
|||||||
|
O: 1 |
Povinne dôchodkovo poistení sú |
|||||||
|
P: a |
zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky |
|||||||
|
poistený, |
||||||||
|
P: b |
samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne |
|||||||
|
nemocensky poistená, |
||||||||
|
P: c |
občan Slovenskej republiky, ktorý vykonáva |
|||||||
|
základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu, alebo mimoriadnu vojenskú službu v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách, |
||||||||
|
P: d |
občan Slovenskej republiky, ktorý vykonáva civilnú |
|||||||
|
službu, |
||||||||
|
P: e |
fyzická osoba, ktorá sa osobne a celodenne stará o |
|||||||
|
dieťa do troch rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do |
|
šiestich rokov jeho veku, |
||||||||
|
P: f |
fyzická osoba, ktorá je zaradená do evidencie |
|||||||
|
nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, ktorej sa poskytuje podpora v nezamestnanosti, |
||||||||
|
P: g |
fyzická osoba, ktorá sa pripravuje na pracovné |
|||||||
|
uplatnenie zaškolením alebo prípravou na prácu, ktorej sa poskytuje podpora v období zaškoľovania a v období prípravy na prácu, |
||||||||
|
P: h |
fyzická osoba, ktorá sa po dovŕšení 18 rokov veku |
|||||||
|
sústavne pripravuje na povolanie, ak sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona, |
||||||||
|
P: i |
fyzická osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok |
|||||||
|
podľa tohto zákona, a to do dovŕšenia veku ustanoveného na vznik nároku na starobný dôchodok. |
||||||||
|
O: 2 |
Dobrovoľne dôchodkovo poistení môžu byť |
|||||||
|
P: a |
samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá nie je |
|||||||
|
povinne dôchodkovo poistená, |
||||||||
|
P: b |
spolupracujúca osoba dôchodkovo poistenej |
|||||||
|
samostatne zárobkovo činnej osoby, |
||||||||
|
P: c |
spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, |
|||||||
|
P: d |
fyzická osoba, ktorá je zaradená do evidencie |
|||||||
|
nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, ktorej sa neposkytuje podpora v nezamestnanosti, |
||||||||
|
P: e |
fyzická osoba, ktorá sa sústavne pripravuje na |
|||||||
|
povolanie štúdiom na vysokej škole a nie je nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona, |
||||||||
|
P: f |
fyzická osoba, ktorá bola najmenej jeden rok |
|
dôchodkovo poistená a dobrovoľne pokračuje v dôchodkovom poistení (ďalej len "dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba"). |
||||||||
|
O: 3 |
Nárok na dôchodkové dávky za podmienok |
|||||||
|
ustanovených týmto zákonom majú aj manžel (manželka) a nezaopatrené dieťa po osobách uvedených v odsekoch 1 a 2 a po poberateľoch starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku. |
||||||||
|
§: 17 |
Osobný rozsah úrazového poistenia |
|||||||
|
Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ak osobitný predpis neustanovuje inak. |
||||||||
|
§: 18 |
||||||||
|
O: 1 |
Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia |
|||||||
|
zamestnávateľa má jeho zamestnanec po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. |
||||||||
|
O: 2 |
Nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom |
|||||||
|
týmto zákonom má aj |
||||||||
|
P: a |
žiak strednej školy a študent vysokej školy, ktorý |
|||||||
|
utrpel pracovný úraz alebo bola u neho zistená choroba z povolania pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe, |
||||||||
|
P: b |
fyzická osoba, ktorá utrpela pracovný úraz alebo |
|||||||
|
bola u nej zistená choroba z povolania pri výkone základnej služby, náhradnej služby, zdokonaľovacej služby, mimoriadnej vojenskej služby v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby, |
||||||||
|
P: c |
fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej |
|
ochrane Slovenskej republiky a v iných |
||||||||
|
občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný |
||||||||
|
úraz alebo bola u nej zistená choroba z povolania |
||||||||
|
pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi |
||||||||
|
podľa osobitného predpisu a člen banského |
||||||||
|
záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný úraz |
||||||||
|
alebo bola u neho zistená choroba z povolania pri |
||||||||
|
činnostiach tohto zboru, |
||||||||
|
P: d |
fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci |
|||||||
|
alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, |
||||||||
|
prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri zásahu |
||||||||
|
pri živelnej udalosti a pri odstraňovaní jej |
||||||||
|
následkov a pri výkone tejto Činnosti utrpela |
||||||||
|
pracovný úraz alebo bola u nej zistená choroba z |
||||||||
|
povolania, |
||||||||
|
P: e |
dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného |
|||||||
|
kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý utrpel |
||||||||
|
pracovný úraz alebo bola u neho zistená choroba z |
||||||||
|
povolania pri výkone zdravotníckych služieb pri |
||||||||
|
športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí, |
||||||||
|
P: f |
dobrovoľný člen horskej služby a fyzická osoba, |
|||||||
|
ktorá na výzvu horskej služby a podľa jej |
||||||||
|
pokynov osobne pomáha pri záchrannej akcii |
||||||||
|
v teréne a pri výkone tejto činnosti utrpel |
||||||||
|
pracovný úraz alebo bola u neho zistená |
||||||||
|
choroba z povolania. |
||||||||
|
O: 3 |
Nárok na úrazové dávky za podmienok |
|||||||
|
ustanovených týmto zákonom majú aj manžel |
||||||||
|
(manželka), nezaopatrené dieťa po osobách |
||||||||
|
uvedených v odsekoch 1 a 2 a fyzická osoba, voči |
||||||||
|
ktorej mala osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 v čase |
||||||||
|
úmrtia vyživovaciu povinnosť. |
Vzťahuje sa |
|||||||
|
len na výber |
||||||||
|
§: 19 |
poistného |
|||||||
|
na poistenie |
|
O: 1 |
Povinne poistení v nezamestnanosti sú |
v |
||||||
|
nezamestna |
||||||||
|
P: a |
zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky |
nosti |
||||||
|
poistený a povinne dôchodkovo poistený, |
||||||||
|
P: b |
policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej |
|||||||
|
služby, |
||||||||
|
P: c |
samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne |
|||||||
|
nemocensky poistená a povinne dôchodkovo |
||||||||
|
poistená. |
||||||||
|
O: 2 |
Dobrovoľne poistení v nezamestnanosti môžu byť |
|||||||
|
P: a |
samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá nie je |
|||||||
|
povinne poistená v nezamestnanosti, |
||||||||
|
P: b |
spolupracujúca osoba samostatne zárobkovo činnej |
|||||||
|
osoby poistenej v nezamestnanosti, |
||||||||
|
P: c |
spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným |
|||||||
|
a komanditista komanditnej spoločnosti, |
||||||||
|
P: d |
fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu |
|||||||
|
podľa osobitného predpisu v rozsahu najmenej 90 |
||||||||
|
hodín mesačne |
||||||||
|
(ďalej len "dobrovoľne poistená osoba |
||||||||
|
v nezamestnanosti"). |
||||||||
|
O: 3 |
Komanditista komanditnej spoločnosti podľa tohto |
|||||||
|
zákona je fyzická osoba, ktorá je komanditistom komanditnej spoločnosti a vykonáva pre túto spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky prácu, za ktorú je odmeňovaná formou, ktorá sa podľa osobitného predpisu považuje za príjem zo závislej činnosti. |
|
Č: 3 |
1. Táto smernica sa vzťahuje na: |
N |
Návrh |
§: 1 |
Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie |
Ú |
||
|
O: 1 |
(a) zákonné systémy, ktoré poskytujú ochranu |
O: 1 |
||||||
|
P: a |
pred týmito rizikami: |
|||||||
|
1. This Directive shall apply to |
||||||||
|
(a) statutory schemes which provide protection |
||||||||
|
against the following risks: |
||||||||
|
Č: 3 |
- choroba, |
N |
Návrh |
§: 14 |
Z nemocenského poistenia sa poskytujú dávky: |
U |
||
|
O: 1 |
P: a |
1. nemocenské |
||||||
|
P: a |
sickness, |
2. ošetrovné |
||||||
|
1. odrážka |
||||||||
|
Č: 3 |
invalidita, |
N |
Návrh |
§: 14 |
Z dôchodkového poistenia sa poskytujú dávky |
U |
||
|
O: 1 |
P: b |
3. invalidný dôchodok |
||||||
|
P: a |
invalidity, |
4. čiastočný invalidný dôchodok |
||||||
|
2. odrážka |
||||||||
|
Č: 3 |
- staroba, |
N |
Návrh |
§: 14 |
Z dôchodkového poistenia sa poskytujú dávky |
u |
||
|
O: 1 |
P: b |
1. starobný dôchodok |
||||||
|
P: a |
- old age, |
2. pomerný starobný dôchodok |
||||||
|
3. odrážka |
||||||||
|
Č: 3 |
- pracovné úrazy a choroby z povolania, |
N |
Návrh |
§: 14 |
ú |
|||
|
O: 1 |
P: c |
1. úrazový príplatok, |
||||||
|
P: a |
- accidents at work and occupational diseases, |
2. úrazová renta, |
||||||
|
4. odrážka |
3. jednorazové vyrovnanie, |
|||||||
|
4. pozostalostná úrazová renta, |
||||||||
|
5. jednorazové odškodnenie, |
||||||||
|
6. pracovná rehabilitácia a rehabilitačné, |
||||||||
|
7. rekvalifikácia a rekvalifikačné, |
||||||||
|
8. náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie |
||||||||
|
spoločenského uplatnenia, |
||||||||
|
9. náhrada nákladov spojených s liečením, |
||||||||
|
10. náhrada nákladov spojených s pohrebom. |
|
Č: 3 |
- nezamestnanosť; |
n. a. |
Z hľadiska |
|||||
|
O: 1 P: a 5. odrážka |
- unemployment; |
krytej udalosti problemati- |
||||||
|
ku upravuje zákon č. 387/1996 Z. |
||||||||
|
o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. |
||||||||
|
Č: 3 |
(b) sociálnu pomoc, pokiaľ je jej cieľom |
n. a. |
||||||
|
O: 1 |
doplniť alebo nahradiť systémy uvedené v |
|||||||
|
P: b |
písmene (a). |
|||||||
|
(b) social assistance, in so far as it is intended to supplement or replace the schemes referred to in (a). |
||||||||
|
Č: 3 O: 2 |
2. Táto smernica sa nevzťahuje na opatrenia týkajúce sa pozostalostných dávok |
n. a. |
||||||
|
ani na opatrenia týkajúce sa rodinných dávok, s výnimkou prípadu rodinných dávok, poskytovaných prostredníctvom zvýšenia dávok patriacich vzhľadom na riziká uvedené v odseku 1 (a). |
||||||||
|
2. This Directive shall not apply to the provisions concerning survivors' benefíts nor to those concerning family benefits, except in the case of family benefits granted by way of increases of benefits due in respect of the risks referred to in paragraph 1 (a). |
||||||||
|
Č: 3 0: 3 |
3. S cieľom zabezpečiť vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania v |
n. a. |
|
zamestnaneckých systémoch rada na návrh |
||||||||
|
komisie prijme ustanovenia, ktoré vymedzia jej |
||||||||
|
podstatu, rozsah a spôsoby jej uplatňovania. |
||||||||
|
3. With a view to ensuring implementation of the |
||||||||
|
principle of equal treatment in occupational |
||||||||
|
schemes, the Council, acting on a proposal from the |
||||||||
|
Commission, will adopt provisions defining its |
||||||||
|
substance, its scope and the arrangements for its |
||||||||
|
application. |
||||||||
|
Č: 4 |
1. Zásadou rovnakého zaobchádzania sa |
N |
Návrh |
§ 9 |
U |
|||
|
O: 1 |
rozumie, že neexistuje nijaká priama či |
O: 1 |
Poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, |
|||||
|
nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia, |
ktorá je alebo bola nemocensky poistená alebo |
|||||||
|
najmä s odvolaním sa na manželský alebo |
dôchodkovo poistená podľa tohto zákona. |
|||||||
|
rodinný stav, predovšetkým pokiaľ ide o: |
||||||||
|
O: 2 |
Poistencovi patria práva pri výkone základného |
|||||||
|
1. The principle of equal Ircatment means that there shall be no discrimination whatsoever on ground of sex either directly, or indirectly by reference in particular to marital or family status, in particular as concerns: |
sociálneho poistenia bez akýchkoľvek obmedzení, |
|||||||
|
priamej diskriminácie a nepriamej diskriminácie |
||||||||
|
a bez ohľadu na pohlavia s odvolaním sa na |
||||||||
|
manželský alebo rodinný stav, okrem ustanovení |
||||||||
|
týkajúcich sa ochrany žien v dôsledku materstva |
||||||||
|
a bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod. |
||||||||
|
Č: 4 |
- rozsah jednotlivých systémov a podmienky |
N |
Návrh |
§: 33 |
Všeobecné podmienky nároku na nemocenské |
U |
||
|
O: 1 |
prístupu k nim; |
dávky zamestnanca |
||||||
|
1. odrážka |
Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak |
|||||||
|
- the scope of the schemes and the conditions of |
tento zákon neustanovuje inak, ak |
|||||||
|
access thereto, |
||||||||
|
P: a |
splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na |
|||||||
|
nemocenskú dávku počas trvania nemocenského |
||||||||
|
poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku |
||||||||
|
na výplatu nemocenskej dávky alebo v ochrannej |
||||||||
|
lehote a |
||||||||
|
P: b |
za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť |
|||||||
|
zamestnanca z dôvodu uvedeného v § 36 ods. 1 |
||||||||
|
alebo 2, v § 42 ods. 1 a v § 51 ods. 1 písm. a) |
||||||||
|
nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací |
|
základ podľa § 136 ods. 1 až 7. |
||||||||
|
Všeobecné podmienky nároku na nemocenské |
||||||||
|
§: 34 |
dávky povinne nemocensky poistenej samostatne |
|||||||
|
zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne |
||||||||
|
nemocensky poistenej osoby |
||||||||
|
Povinne nemocensky poistená samostatne |
||||||||
|
O: 1 |
zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky |
|||||||
|
poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, |
||||||||
|
ak tento zákon neustanovuje inak, ak |
||||||||
|
splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na |
||||||||
|
P: a |
nemocenskú dávku počas trvania nemocenského |
|||||||
|
poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku |
||||||||
|
na výplatu nemocenskej dávky alebo v ochrannej |
||||||||
|
lehote a |
||||||||
|
zaplatili poistné na nemocenské poistenie za |
||||||||
|
P: b |
obdobie nemocenského poistenia povinne |
|||||||
|
nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej |
||||||||
|
osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby |
||||||||
|
do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho |
||||||||
|
kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na |
||||||||
|
poskytnutie nemocenskej dávky, najneskôr |
||||||||
|
v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom |
||||||||
|
vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. |
||||||||
|
§: 36 |
Podmienky nároku na nemocenské |
|||||||
|
O: 1 |
Poistenec má nárok na nemocenské, ak nevykonáva |
|||||||
|
zárobkovú činnosť, z ktorej je nemocensky poistený |
||||||||
|
z dôvodu, že bol pre chorobu alebo úraz uznaný za |
||||||||
|
dočasne práceneschopného podľa osobitného |
||||||||
|
predpisu na výkon zárobkovej činnosti (ďalej len |
||||||||
|
"dočasná pracovná neschopnosť") alebo |
||||||||
|
poistencovi bolo nariadené karanténne opatrenie |
||||||||
|
podľa osobitného predpisu. |
|
§: 37 |
Poistencovi vzniká nárok na nemocenské od prvého |
|||||||
|
O: 1 |
dňa dočasnej pracovnej neschopnosti a zaniká odo |
|||||||
|
dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo odo dňa uznania invalidity alebo čiastočnej invalidity, najneskôr uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len "podporné obdobie"), ak tento zákon neustanovuje inak. |
||||||||
|
§: 38 |
Poistencovi, ktorému bolo nariadené karanténne |
|||||||
|
O: 1 |
opatrenie podľa osobitného predpisu, vzniká nárok |
|||||||
|
na nemocenské od prvého dňa obdobia, v ktorom bolo nariadené karanténne opatrenie a zaniká posledným dňom obdobia, v ktorom bolo nariadené karanténne opatrenie. |
||||||||
|
§: 39 |
Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni. |
|||||||
|
§: 42 O: 1 |
Podmienky nároku na ošetrovné Poistenec má nárok na ošetrovné, ak nevykonáva |
|||||||
|
zárobkovú činnosť, z ktorej je nemocensky poistený, pretože |
||||||||
|
P: a |
ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú |
|||||||
|
manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou, alebo |
||||||||
|
P: b |
sa stará o dieťa do desať rokov veku, ak |
|||||||
|
1. dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu, 2. predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa |
79/7/EHS
|
navštevuje, boli rozhodnutím príslušných |
||||||||
|
orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené |
||||||||
|
karanténne opatrenie podľa osobitného |
||||||||
|
predpisu alebo |
||||||||
|
3. fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, |
||||||||
|
ochorela, bolo jej nariadené karanténne |
||||||||
|
opatrenie podľa osobitného predpisu alebo v |
||||||||
|
súvislosti s pôrodom bola prijatá do ústavnej |
||||||||
|
starostlivosti, a preto sa nemôže o dieťa |
||||||||
|
starať, |
||||||||
|
§: 73 |
Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa |
|||||||
|
stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového |
||||||||
|
poistenia uvedený v § 75 a ku dňu vzniku |
||||||||
|
invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný |
||||||||
|
dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok. |
||||||||
|
§: 74 |
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť |
|||||||
|
a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú |
||||||||
|
činnosť |
||||||||
|
O: 1 |
Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý |
|||||||
|
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať |
||||||||
|
zárobkovú činnosť o viac ako 66 % v porovnaní so |
||||||||
|
zdravou fyzickou osobou. |
||||||||
|
§: 77 O: 1 |
Podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok |
|||||||
|
Poistenec má nárok na čiastočný invalidný |
||||||||
|
dôchodok, ak sa stal čiastočne invalidný a získal |
||||||||
|
počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v |
||||||||
|
§ 75. |
||||||||
|
O: 2 |
Poistenec je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo |
Ustanovuje sa postupné vyrovnanie dôchodkové ho veku žien s dôchodkovým vekom |
||||||
|
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti |
||||||||
|
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 33 %, ale |
||||||||
|
najviac o 66 % v porovnaní so zdravou fyzickou |
||||||||
|
osobou; § 74 odseky 2 až 10 platia rovnako. |
||||||||
|
O: 3 |
Poistencovi, ktorý sa stal čiastočne invalidný |
|
v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby |
mužov na |
|||||||
|
z povolania sa podmienka počtu rokov |
úroveň 60 |
|||||||
|
dôchodkového poistenia uvedená v § 75 ods. 1 |
rokov, ktoré |
|||||||
|
považuje za splnenú. |
bude |
|||||||
|
skončené |
||||||||
|
v roku |
||||||||
|
§: 69 |
Podmienky nároku na starobný dôchodok |
2010. |
||||||
|
O: 1 |
Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol |
|||||||
|
dôchodkovo poistený najmenej 25 rokov a dovŕšil |
||||||||
|
najmenej vek potrebný na nárok na starobný |
||||||||
|
dôchodok (ďalej len "dôchodkový vek"). |
||||||||
|
O: 2 |
Dôchodkový vek je 60 rokov veku poistenca, ak |
|||||||
|
tento zákon neustanovuje inak. |
||||||||
|
O: 3 |
Poistenkyni, ktorá vychovala päť detí a viac detí a |
|||||||
|
v období od 1. júla 2003 do 31. decembra 2010 |
||||||||
|
dovŕšila vek 53 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, |
||||||||
|
že sa k veku 53 rokov pripočíta |
||||||||
|
P: a |
v roku 2003 deväť kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: b |
v roku 2004 osemnásť kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: c |
v roku 2005 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: d |
v roku 2006 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: e |
v roku 2007 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: f |
v roku 2008 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: g |
v roku 2009 šesťdesiatštyri kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: h |
v roku 2010 sedemdesiatštyri kalendárnych |
|||||||
|
mesiacov. |
||||||||
|
O: 4 |
Poistenkyni, ktorá vychovala tri deti alebo štyri deti |
|||||||
|
a v období od 1. júla 2003 do 31. decembra 2010 |
||||||||
|
dovŕšila vek 54 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, |
||||||||
|
že sa k veku 54 rokov pripočíta |
||||||||
|
P: a |
v roku 2003 osem kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: b |
v roku 2004 šestnásť kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: c |
v roku 2005 dvadsaťštyri kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: d |
v roku 2006 tridsaťdva kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: e |
v roku 2007 štyridsať kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: f |
v roku 2008 štyridsaťosem kalendárnych mesiacov, |
|
P: g |
v roku 2009 päťdesiatšesť kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: h |
v roku 2010 šesťdesiatštyri kalendárnych mesiacov. |
|||||||
|
O: 5 |
Poistenkyni, ktorá vychovala dve deti a v období od |
|||||||
|
1. júla 2003 do 31. decembra 2010 dovŕšila vek 55 |
||||||||
|
rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že sa k veku 55 |
||||||||
|
rokov pripočíta |
||||||||
|
P: a |
v roku 2003 šesť kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: b |
v roku 2004 dvanásť kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: c |
v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: d |
v roku 2006 dvadsaťpäť kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: e |
v roku 2007 tridsaťdva kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: f |
v roku 2008 tridsaťdeväť kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: g |
v roku 2009 štyridsaťšesť kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: h |
v roku 2010 päťdesiattri kalendárnych mesiacov. |
|||||||
|
O: 6 |
Poistenkyni, ktorá vychovala jedno dieťa a v období |
|||||||
|
od 1. júla 2003 do 31. decembra 2010 dovŕšila vek |
||||||||
|
56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že sa k veku |
||||||||
|
56 rokov pripočíta |
||||||||
|
P: a |
v roku 2003 päť kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: b |
v roku 2004 desať kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: c |
v roku 2005 pätnásť kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: d |
v roku 2006 dvadsať kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: e |
v roku 2007 dvadsaťpäť kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: f |
v roku 2008 tridsať kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: g |
v roku 2009 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: h |
v roku 2010 štyridsaťdva kalendárnych mesiacov. |
|||||||
|
O: 7 |
Poistenkyni, ktorá v období od 1. júla 2003 do 31. |
|||||||
|
decembra 2010 dovŕšila vek 57 rokov, sa |
||||||||
|
dôchodkový vek určí tak, že sa k veku 57 rokov |
||||||||
|
pripočíta |
||||||||
|
P: a |
v roku 2003 štyri kalendárne mesiace, |
|||||||
|
P: b |
v roku 2004 osem kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: c |
v roku 2005 dvanásť kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: d |
v roku 2006 šestnásť kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: e |
v roku 2007 dvadsať kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: f |
v roku 2008 dvadsaťštyri kalendárnych mesiacov, |
|
P: g |
v roku 2009 dvadsaťosem kalendárnych mesiacov, |
|||||||
|
P: h |
v roku 2010 tridsaťdva kalendárnych mesiacov. |
|||||||
|
§: 71 |
Poistenec má nárok na pomerný starobný dôchodok, |
|||||||
|
ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, dovŕšil vek najmenej 65 rokov a nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok. |
||||||||
|
Č: 4 |
povinnosť platiť príspevky a výpočet výšky |
N |
Návrh |
U |
||||
|
O: 1 |
príspevkov; |
§: 128 |
||||||
|
2. odrážka |
O: 1 |
Poistné na nemocenské poistenie platí |
||||||
|
- the obligation to contribute and the calculation of contributions, |
P: a |
zamestnanec, |
||||||
|
P: c |
povinne nemocensky poistená samostatne |
|||||||
|
zárobkovo činná osoba, |
||||||||
|
O: 2 |
Poistné na dôchodkové poistenie platí |
|||||||
|
P: a |
zamestnanec, |
|||||||
|
P: c |
povinne dôchodkovo poistená samostatne |
|||||||
|
zárobkovo činná osoba, |
||||||||
|
P: e |
e) Národný úrad práce, |
|||||||
|
P: f |
f) štát. |
|||||||
|
O: 3 |
Národný úrad práce platí poistné na dôchodkové |
|||||||
|
poistenie za fyzickú osobu |
||||||||
|
P: a |
zaradenú do evidencie nezamestnaných občanov |
|||||||
|
hľadajúcich zamestnanie, ktorej sa poskytuje podpora v nezamestnanosti, |
||||||||
|
P: b |
zaradenú do evidencie nezamestnaných občanov |
|||||||
|
hľadajúcich zamestnanie pripravujúcu sa na pracovné uplatnenie zaškolením alebo prípravou na prácu, ktorej sa poskytuje podpora v období zaškoľovania a v období prípravy na prácu. |
|
O: 4 |
Štát platí poistné na dôchodkové poistenie za |
|||||||
|
P: a |
občana Slovenskej republiky, ktorý vykonáva |
|||||||
|
základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu, mimoriadnu vojenskú službu alebo prípravnú službu v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách Slovenskej republiky, |
||||||||
|
P: b |
občana Slovenskej republiky, ktorý vykonáva |
|||||||
|
civilnú službu, |
||||||||
|
P: c |
fyzickú osobu, ktorá sa osobne a celodenne stará o |
|||||||
|
dieťa do troch rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šesť rokov jeho veku, |
||||||||
|
O: 5 |
Štát platí poistné na dôchodkové poistenie za |
|||||||
|
fyzické osoby uvedené v odseku 4, ak tieto osoby |
||||||||
|
nie sú povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie samy. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky upravia osobitným predpisom platenie poistného a zúčtovanie poistného na dôchodkové poistenie plateného štátom. |
||||||||
|
O: 6 |
Poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ. |
|||||||
|
O: 7 |
Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí |
|||||||
|
P: a |
zamestnanec, ak osobitný predpis neustanovuje |
|||||||
|
inak, |
||||||||
|
P: b |
policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej |
|||||||
|
služby, ak osobitný predpis neustanovuje inak, |
||||||||
|
P: c |
zamestnávateľ, ak osobitný predpis neustanovuje |
|||||||
|
inak, |
|
P: d |
samostatne zárobkovo činná osoba povinne poistená v nezamestnanosti, |
|||||||
|
P: e |
dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti. |
|||||||
|
§: 130 |
Sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre |
|||||||
|
P: a |
zamestnanca 1, 4 % z vymeriavacieho základu, |
|||||||
|
P: c |
povinne nemocensky poistenú samostatne |
|||||||
|
zárobkovo činnú osobu 4, 8 % z vymeriavacieho základu, |
||||||||
|
§: 131 |
Sadzba poistného na dôchodkové poistenie je pre |
|||||||
|
P: a |
zamestnanca 6, 4 % z vymeriavacieho základu, |
|||||||
|
P: c |
povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 28 % z vymeriavacieho základu, |
|||||||
|
P: e |
Národný úrad práce 28 % z vymeriavacieho |
|||||||
|
základu, |
||||||||
|
P: f |
štát 7 % z vymerievacieho základu. |
|||||||
|
§: 134 |
||||||||
|
O: 1 |
Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti je |
|||||||
|
pre |
||||||||
|
P: a |
zamestnanca 1 % z vymeriavacieho základu, |
|||||||
|
P: c |
povinne poistenú v nezamestnanosti samostatne |
|||||||
|
zárobkovo činnú osobu 3 % z vymeriavacieho základu, |
||||||||
|
Č: 4 |
- výpočet dávok vrátane ich zvýšenia s |
N |
Návrh |
§: 40 |
Výška nemocenského je 55 % denného |
U |
||
|
O: 1 |
ohľadom na manžela/manželku a závislé |
vymeriavacieho základu určeného podľa § 58, ak |
|
3. odrážka |
osoby, a podmienky určujúce trvanie a |
tento zákon neustanovuje inak. |
||||||
|
zachovanie nároku na dávky. |
§: 41 |
Poistenec má nárok na nemocenské vo výške |
||||||
|
polovice nemocenského podľa § 40 odo dňa |
||||||||
|
- the calculation of benefits including increases |
porušenia liečebného režimu určeného lekárom do |
|||||||
|
due in respect of a spouse and for dependants and |
skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. |
|||||||
|
the conditions governing the duration and |
||||||||
|
retention of entitlement to benefits. |
§: 44 |
Výška ošetrovného je 55 % denného |
||||||
|
vymeriavacieho základu určeného podľa § 58. |
||||||||
|
§: 76 |
Suma invalidného dôchodku sa určí ako súčin |
|||||||
|
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia |
||||||||
|
dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku |
||||||||
|
nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa |
||||||||
|
pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný |
||||||||
|
dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku |
||||||||
|
a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 67 ods. 1 druhá |
||||||||
|
veta platí rovnako. |
||||||||
|
§: 78 |
Suma čiastočného invalidného dôchodku sa určuje z |
|||||||
|
invalidného dôchodku percentuálnym podielom |
||||||||
|
poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú |
||||||||
|
činnosť. |
||||||||
|
§: 70 |
Určenie sumy starobného dôchodku |
|||||||
|
O: 1 |
Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin |
|||||||
|
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia |
||||||||
|
dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku |
||||||||
|
nároku na starobný dôchodok a aktuálnej |
||||||||
|
dôchodkovej hodnoty; § 67 ods. 1 druhá veta platí |
||||||||
|
rovnako. |
||||||||
|
O: 2 |
Ak poistenec vykonával zárobkovú činnosť, z ktorej |
|||||||
|
bol dôchodkovo poistený, po splnení podmienok |
||||||||
|
nároku na starobný dôchodok, a nepoberal tento |
||||||||
|
dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma |
||||||||
|
starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 |
||||||||
|
a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu |
||||||||
|
osobných mzdových bodov získaných za obdobie |
|
výkonu zárobkovej činnosti po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. |
||||||||
|
§: 72 |
Určenie sumy pomerného starobného dôchodku |
|||||||
|
O: 1 |
Suma pomerného starobného dôchodku sa určí ako |
|||||||
|
súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 67 ods. 1 druhá veta platí rovnako. |
||||||||
|
O: 2 |
Ak poistenec vykonával zárobkovú činnosť, z ktorej |
|||||||
|
bol dôchodkovo poistený, po splnení podmienok nároku na pomerný starobný dôchodok, a nepoberal tento dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma pomerného starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie výkonu zárobkovej činnosti po vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. |
||||||||
|
§: 96 |
Určenie sumy úrazovej renty |
|||||||
|
O: 1 |
Mesačná suma úrazovej renty sa určí ako súčin |
|||||||
|
30, 4167 - násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. |
||||||||
|
O: 2 |
Ak sa poškodenému vypláca starobný dôchodok, |
|||||||
|
pomerný starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto |
|
dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume |
||||||||
|
zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok |
||||||||
|
na výplatu dôchodkovej dávky. |
||||||||
|
O: 3 |
Pre zníženie úrazovej renty podľa odseku 2 je |
|||||||
|
rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má |
||||||||
|
poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a |
||||||||
|
ak bol dôchodok uvedený v odseku 2 priznaný po |
||||||||
|
priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma |
||||||||
|
dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania. |
||||||||
|
O: 4 |
Ak u poškodeného došlo k zmene poklesu |
|||||||
|
pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého |
||||||||
|
pracovného úrazu alebo tej istej choroby |
||||||||
|
z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa |
||||||||
|
upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu |
||||||||
|
pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej |
||||||||
|
miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny |
||||||||
|
poklesu pracovnej schopnosti. |
||||||||
|
O: 5 |
Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu |
|||||||
|
z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej |
||||||||
|
istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty |
||||||||
|
určí z denného vymeriavacieho základu, z ktorého |
||||||||
|
bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku |
||||||||
|
vynásobená koeficientom určeným ako podiel |
||||||||
|
všeobecného vymeriavacieho základu za |
||||||||
|
kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza |
||||||||
|
kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol nárok |
||||||||
|
na úrazovú rentu, a všeobecného vymeriavacieho |
||||||||
|
základu, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu |
||||||||
|
roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu |
||||||||
|
prvýkrát. |
||||||||
|
O: 6 |
Ak sú. súčasne splnené podmienky nároku na |
|||||||
|
výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu |
||||||||
|
viacerých pracovných úrazov alebo chorôb |
||||||||
|
z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová renta a to |
||||||||
|
tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Na výplatu |
|
úrazovej renty a zánik nároku na úrazovú rentu platí |
||||||||
|
§ 88 ods. 1 druhá veta a tretia veta primerane. |
||||||||
|
O: 7 |
Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 89 primerane. |
|||||||
|
§: 98 |
Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin |
|||||||
|
tristošesťdesiatpäťnásobku denného |
||||||||
|
vymeriavacieho základu a koeficientu určeného |
||||||||
|
ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu |
||||||||
|
poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. |
||||||||
|
§: 100 |
Suma pozostalostnej úrazovej renty |
|||||||
|
O: 1 |
Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí |
|||||||
|
vo výške výživného alebo príspevku na výživu, |
||||||||
|
ktoré bol poškodený povinný platiť v čase svojej |
||||||||
|
smrti. |
||||||||
|
O: 2 |
Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm |
|||||||
|
pozostalostných úrazových rent po tom istom |
||||||||
|
poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej |
||||||||
|
renty, na ktorú mal alebo by bol mal poškodený |
||||||||
|
nárok pri 100 % strate pracovnej schopnosti. To |
||||||||
|
platí aj vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej |
||||||||
|
renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu |
||||||||
|
pracovnej schopnosti. Skutočnosť rozhodujúca pri |
||||||||
|
určení rozhodujúceho obdobia na výpočet |
||||||||
|
pozostalostnej úrazovej renty je deň úmrtia |
||||||||
|
poškodeného, po ktorom vzniká nárok na |
||||||||
|
pozostalostnú úrazovú rentu. Ak poškodený v deň |
||||||||
|
úmrtia nepoberal úrazovú rentu, skutočnosťou na |
||||||||
|
určenie rozhodujúceho obdobia na výpočet úrazovej |
||||||||
|
renty je deň jeho smrti. |
||||||||
|
§: 101 |
Jednorazové odškodnenie |
|||||||
|
O: 1 |
Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa |
|||||||
|
poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného |
||||||||
|
úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na |
|
jednorazové odškodnenie. |
||||||||
|
O: 2 |
Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo |
|||||||
|
manželky je sedemstotridsaťnásobok denného vymeriavacieho základu, najviac 1 000 000 Sk. |
||||||||
|
O: 3 |
Suma jednorazového odškodnenia na každé |
|||||||
|
nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 1 je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 1 000 000 Sk. Ak úhrn jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových odškodnení nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac 1 000 000 Sk. |
||||||||
|
§: 103 |
Rehabilitačné |
|||||||
|
O: 3 |
Suma rehabilitačného je 80 % denného |
|||||||
|
vymeriavacieho základu poškodeného. |
||||||||
|
O: 4 |
Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca |
|||||||
|
čiastočný invalidný dôchodok alebo úrazová renta, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného určeného podľa odseku 3 a sumy týchto dávok pripadajúcej na kalendárny deň. |
||||||||
|
§: 107 |
||||||||
|
O: 2 |
Suma náhrady nákladov spojených s liečením je |
|||||||
|
najviac 500 000 Sk. |
||||||||
|
O: 3 |
Suma uvedená v odseku 2 platná k 31. decembru |
|||||||
|
kalendárneho roka sa zvyšuje vždy od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka o 5 %. |
||||||||
|
§: 108 |
||||||||
|
O: 3 |
Suma náhrady nákladov uvedených v odseku 2 je |
|||||||
|
najviac 50 000 Sk. Na zvýšenie tejto sumy § 107 ods. 3 platí rovnako. |
|
O: 4 |
Fyzická osoba, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel |
|||||||
|
v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby |
||||||||
|
z povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti |
||||||||
|
a nezaopatrené dieťa poškodeného, má nárok na |
||||||||
|
náhradu |
||||||||
|
a) jednej tretiny výdavkov vynaložených na |
||||||||
|
smútočné ošatenie, najviac v sume 3 000 Sk a |
||||||||
|
b) cestovných výdavkov vynaložených na jej |
||||||||
|
prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto |
||||||||
|
pohrebu a späť. |
||||||||
|
O: 5 |
Suma náhrady výdavkov uvedených v odseku 4 je |
|||||||
|
najviac 50 000 Sk. Na zvýšenie tejto sumy § 107 |
||||||||
|
- |
ods. 3 platí rovnako. |
|||||||
|
Č: 4 |
1. Zásada rovnakého zaobchádzania sa |
n. a. |
||||||
|
O: 2 |
nedotýka predpisov o ochrane žien z dôvodu |
|||||||
|
materstva. |
||||||||
|
2. The principle of equal treatment shall be |
||||||||
|
without prejudice to the provisions relating to the |
||||||||
|
protection of women on the grounds of maternity. |
||||||||
|
Č: 5 |
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, |
n. a. |
||||||
|
ktorými zabezpečia, že všetky zákony, iné |
||||||||
|
predpisy a administratívne opatrenia, ktoré sú v |
||||||||
|
rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, |
||||||||
|
budú zrušené. |
||||||||
|
Member States shall take the measures necessary to |
||||||||
|
ensure that any laws, regulations and administrative |
||||||||
|
provisions contrary to the principle of equal |
||||||||
|
treatment are abolished. |
||||||||
|
Č: 6 |
Členské štáty zavedú do svojich vnútroštátnych |
N |
Návrh |
§: 9 |
U |
|||
|
právnych systémov potrebné opatrenia |
O: 3 |
Ak sa poistenec v dôsledku neuplatnenia zásady |
||||||
|
umožňujúce každému zamestnancovi, ktorý sa |
rovnakého zaobchádzania podľa odseku 2 považuje |
|||||||
|
pokladá za poškodeného v dôsledku |
za poškodeného, môže sa domáhať svojich práv na |
|
neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania, |
súde. |
|||||||
|
domáhať sa svojich práv súdnou cestou po |
||||||||
|
prípadnom posúdení veci inými príslušnými |
||||||||
|
orgánmi. |
||||||||
|
Member States shall introduce into their national |
||||||||
|
legal systems such measures as art necessary to |
||||||||
|
enable all persons who consider themselves wronged |
||||||||
|
by failure to apply the principle of equal treatment to |
||||||||
|
pursue their claims by judicial process, possibly |
||||||||
|
after recourse to other competent authorities. |
||||||||
|
Č: 7 |
1. Táto smernica sa nedotýka práva |
n. a. |
||||||
|
O: 1 |
členských štátov vylúčiť z jej pôsobnosti: |
|||||||
|
1. This Directive shall be without prejudice to the |
||||||||
|
right of Member States to exclude from its scope: |
||||||||
|
Č: 7 |
(a) určovanie veku odchodu do dôchodku na |
n. a. |
||||||
|
O: 1 |
účely poskytovania starobného dôchodku |
|||||||
|
P: a |
a dôchodku za výsluhu rokov a jeho |
|||||||
|
možné dôsledky na iné dávky; |
||||||||
|
(a) the determination of personable age for the |
||||||||
|
purposes of granting old-age and retirement |
||||||||
|
pensions and the possible consequences |
||||||||
|
thereof for other benefits; |
||||||||
|
Č: 7 |
(b) výhody súvisiace so systémami |
D |
§: 16 |
|||||
|
O: 1 |
starobných dôchodkov poskytovaných |
O: 1 |
Povinne dôchodkovo poistení sú |
|||||
|
P: b) |
osobám, ktoré vychovali deti; získanie |
|||||||
|
nároku na dávky po období prerušenia |
P: e |
fyzická osoba, ktorá sa osobne a celodenne stará o |
||||||
|
pracovného pomeru z dôvodu výchovy |
dieťa do troch rokov jeho veku alebo o dieťa |
|||||||
|
detí; |
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do |
|||||||
|
šiestich rokov jeho veku, |
||||||||
|
(b) advantages in respect of old-age pension |
||||||||
|
schemes granted to persons who have brought |
||||||||
|
up children; the acquisition of benefit |
§: 128 |
|||||||
|
entitlements following periods of interruption of employment due to the bringing up of |
O: 4 |
Štát platí poistné na dôchodkové poistenie za |
||||||
|
children; |
|
P: c |
fyzickú osobu, ktorá sa osobne a celodenne stará o |
|||||||
|
dieťa do troch rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do šiestich rokov jeho veku, |
||||||||
|
P: d |
fyzickú osobu, ktorá po dovŕšení 18 rokov veku sa |
|||||||
|
sústavne pripravuje na povolanie, ak sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona, |
||||||||
|
Č: 7 |
(c) priznanie nároku na dávky v starobe alebo |
D |
§: 80 |
|||||
|
O: 1 |
invalidite na základe odvodeného nároku |
|||||||
|
P: c |
manželky; |
O: 1 |
Vdova má nárok na vdovský dôchodok po |
|||||
|
manželovi, ktorý |
||||||||
|
(c) the granting of old-age or invalidity benefit entitlements by virtue of the derived entitlements of a wife; |
P: a |
bol poberateľom starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku, |
||||||
|
P: b |
ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný |
|||||||
|
dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo |
||||||||
|
P: c |
zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby |
|||||||
|
z povolania. |
||||||||
|
O: 2 |
Vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela. |
|||||||
|
O: 3 |
Po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak |
|||||||
|
P: a |
sa stará o nezaopatrené dieťa, |
|||||||
|
P: b |
je invalidná alebo |
|||||||
|
P: c |
dovŕšila dôchodkový vek. |
|
§: 82 |
||||||||
|
O: 1 |
Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, |
|||||||
|
ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak |
||||||||
|
rodič alebo osvojiteľ bol poberateľ starobného |
||||||||
|
dôchodku, pomerného starobného dôchodku, |
||||||||
|
invalidného dôchodku alebo čiastočného |
||||||||
|
invalidného dôchodku alebo ku dňu smrti získal |
||||||||
|
počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na |
||||||||
|
invalidný dôchodok alebo splnil podmienky nároku |
||||||||
|
na starobný dôchodok alebo pomerný starobný |
||||||||
|
dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného |
||||||||
|
úrazu alebo choroby z povolania. |
||||||||
|
O: 2 |
Nárok na sirotský dôchodok nevzniká |
|||||||
|
nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti |
||||||||
|
po pestúnovi alebo po jeho manželovi. |
||||||||
|
O: 3 |
Nárok na výplatu sirotského dôchodku |
|||||||
|
zaniká osvojením nezaopatreného dieťaťa. |
||||||||
|
Zrušením osvojenia nárok na výplatu sirotského |
||||||||
|
dôchodku vznikne opätovne. |
||||||||
|
O: 4 |
Nárok na sirotský dôchodok zaniká dňom |
|||||||
|
právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého |
||||||||
|
nezaopatrené dieťa úmyselne spôsobilo smrť |
||||||||
|
fyzickej osoby, po ktorej vznikol nárok na sirotský |
||||||||
|
dôchodok. |
||||||||
|
Č: 7 |
(d) zvýšenie dávok v prípade dlhodobej |
n. a. |
||||||
|
O: 1 |
invalidity, staroby, pracovných úrazov a |
|||||||
|
P: d |
chorôb z povolania pre závislú manželku; |
|||||||
|
(d) the granting of increases of long-term invalidity, |
||||||||
|
old-age, accidents at work and occupational |
||||||||
|
disease benefits for a dependent wife; |
||||||||
|
Č: 7 |
(e) dôsledky uplatnenia práva, pred prijatím |
n. a. |
||||||
|
O: 1 |
tejto smernice, rozhodnúť sa pre |
|||||||
|
P: e |
nenadobudnutie práva alebo neprijatie |
|
povinností v rámci zákonného systému. |
||||||||
|
(e) the consequences of the exercise, before the adoption of this Directive, of a right of option not to acquire rights or incur obligations under a statutory scheme. |
||||||||
|
Č: 7 |
2. Členské štáty pravidelne skúmajú |
n. a. |
||||||
|
O: 2 |
veci, ktoré sú vyňaté podľa odseku 1, aby |
|||||||
|
zistili, či dosiahnutá úroveň sociálneho rozvoja v danej oblasti zdôvodňuje zachovanie existujúcich výnimiek. |
||||||||
|
2. Member States shall periodically examine matters excluded under paragraph 1 in order to ascertain, in the light of social developments in the matter concerned, whether there is justification for maintaining the exclusions concerned. |
||||||||
|
Č: 8 |
1. Členské štáty uvedú do platnosti zákony, |
n. a. |
||||||
|
O: 1 |
iné predpisy a administratívne opatrenia |
|||||||
|
potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do šiestich rokov od jej oznámenia. Okamžite o tom budú informovať komisiu. |
||||||||
|
1. Member States shall bring into force the laws, regulations and administrative provisions necessary to comply with this Directive within six years of its notification. They shall immediately inform the Commission thereof. |
||||||||
|
Č: 8 |
2. Členské štáty oznámia komisii znenie |
n. a. |
||||||
|
O: 2 |
zákonov, iných predpisov a administratívnych |
|||||||
|
opatrení prijatých v oblasti, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, vrátane opatrení prijatých v súlade s článkom 7 (2). |
||||||||
|
Komisiu budú informovať o dôvodoch na zachovanie platných úprav, týkajúcich sa vecí uvedených v článku 7(1), a o možnostiach ich |
|
prehodnotenia v neskoršom termíne. |
||||||||
|
2. Member States shall communicate to the Commission the text of laws, regulations and administrative provisions which they adopt in the field covered by this Directive, including measures adopted pursuant to Article 7 (2). They shall inform the Commission of their reasons for maintaining any existing provisions on the matters referred to in Article 7 (1) and of the possibilities for reviewing them at a later date. |
||||||||
|
Č: 9 |
Do siedmich rokov od oznámenia tejto |
n. a. |
||||||
|
smernice členské štáty poskytnú komisii všetky informácie potrebné na to, aby mohla vypracovať správu o uplatňovaní tejto smernice, predložiť ju rade a navrhnúť ďalšie opatrenia, ktoré si môže vyžadovať vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania. |
||||||||
|
Within seven years of notification of this Directive, Member States shall forward all information necessary to the Commission to enable it to draw up a report on the application of this Directive for submission to the Council and to propose such further measures as may be required for the implementation of the principle of equal treatment. |
||||||||
|
Č: 10 |
Táto smernica je adresovaná členským štátom. |
n. a. |
||||||
|
This Directive is addressed to the Member States. |
TABUĽKA ZHODY k návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie
Smernica Rady č. 80/987/EHS
TABUĽKA ZHODY návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie
|
SMERNICA RADY 80/987/EHS z 20. októbra 1980 |
zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (dátum prijatia 02. 07. 2001, dátum nadobudnutia účinnosti 01. 04. 2002) |
|||||||
|
o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri |
zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov |
|||||||
|
platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa |
návrh zákona o sociálnom poistení a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. |
|||||||
|
o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "návrh zákona") |
||||||||
|
COUNCIL DIRECTIVE 80/987/EEC of 20 October 1980 |
||||||||
|
on the approximation of the laws of the Member States relating to the protection of |
||||||||
|
employees in the event of the insolvency of their employer |
||||||||
|
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7 |
S |
9 |
|
Č: 1 |
N |
Zákonník |
§ 22 |
U |
||||
|
O: 1 |
Táto smernica sa vzťahuje na nároky zamestnancov |
práce |
O: 1 |
Ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopný podľa § 21 |
||||
|
vyplývajúce z pracovných zmlúv alebo pracovných |
a nemôže uspokojiť nároky zamestnancov z pracovného |
|||||||
|
pomerov a existujúce voči zamestnávateľom, ktorí sa |
pomeru, uspokoja sa tieto nároky z garančného fondu |
|||||||
|
nachádzajú v stave platobnej neschopnosti v zmysle článku |
podľa osobitných predpisov. |
|||||||
|
2(1). |
||||||||
|
O: 2 |
Nároky zamestnancov z pracovného pomeru, ktoré sa |
|||||||
|
uspokojujú z garančného fondu, (ďalej len "peňažná |
||||||||
|
náhrada") sú |
||||||||
|
P: a |
nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, |
|||||||
|
P: b |
nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci, |
|||||||
|
P: c |
nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol |
|||||||
|
nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná |
||||||||
|
neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci |
||||||||
|
kalendárny rok, |
||||||||
|
P: d |
nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancom pri skončení |
|||||||
|
pracovného pomeru, |
||||||||
|
P: e |
nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení |
|||||||
|
pracovného pomeru (§ 68 ods. 2 a § 69), |
||||||||
|
P: f |
nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení |
|||||||
|
pracovného pomeru (§ 79), |
||||||||
|
P: g |
nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré |
|||||||
|
vznikli pri plnení pracovných povinností, |
||||||||
|
P: h |
nárok na náhradu škody v súvislosti s pracovným úrazom |
|||||||
|
alebo chorobou z povolania, |
||||||||
|
P: i |
súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov |
|||||||
|
z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu |
||||||||
|
zrušenia zamestnávateľa, vrátane trov právneho zastúpenia. |
||||||||
|
O: 3 |
Peňažná náhrada sa podľa odseku 2 písm. a) až f) poskytne |
|||||||
|
zamestnancovi v sume príslušného nároku zníženého |
||||||||
|
o poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové |
||||||||
|
zabezpečenie, zdravotné poistenie, príspevok na poistenie |
||||||||
|
v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, |
||||||||
|
príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí |
||||||||
|
zamestnanec podľa osobitného predpisu a preddavok na |
||||||||
|
daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných |
||||||||
|
požitkov podľa osobitného predpisu, vypočítaných podľa |
||||||||
|
podmienok platných v príslušnom kalendárnom mesiaci, za |
||||||||
|
ktorý sa uvedený nárok zamestnanca zisťuje. |
||||||||
|
Č: l |
D |
zákon č. |
§ 128a |
Ú |
Odvody do |
|||
|
O: 2 |
Členské štáty môžu výnimočne vylúčiť nároky niektorých |
387/1996 Z. z. |
O: 1 |
Zamestnávateľ je povinný mesačne odvádzať príspevok do |
garančného |
|||
|
kategórií zamestnancov z pôsobnosti tejto smernice |
garančného fondu vo výške 0, 25 % z vymeriavacieho |
fondu nie sú |
||||||
|
vzhľadom na osobitú povahu pracovnej zmluvy alebo |
základu ustanoveného v § 65. |
povinné |
||||||
|
pracovného pomeru zamestnanca, alebo existenciu iných |
odvádzať |
|||||||
|
foriem záruk poskytujúcich ochranu zamestnancov, ktorá je |
ods. 6 |
(6) Povinnosti ustanovené v odsekoch 1 až 5 sa nevzťahujú |
rozpočt. a |
|||||
|
rovnocenná ochrane vyplývajúcej z tejto smernice. |
na zamestnávateľa, ktorý je rozpočtovou organizáciou |
prísp. |
||||||
|
alebo príspevkovou organizáciou. |
organizácie, |
|||||||
|
pretože tie |
||||||||
|
Zákonník |
§ 26 |
Zamestnanec nemá nárok na peňažnú náhradu, ak pracovnú |
nemôžu byť |
|||||
|
práce |
zmluvu uzatvoril po vzniku platobnej neschopnosti |
dané do |
||||||
|
zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť |
konkurzu. Za |
|||||||
|
zamestnávateľa písomne upozornený. |
tieto |
|||||||
|
organizácie |
||||||||
|
garantuje |
||||||||
|
plnenie |
||||||||
|
nárokov |
||||||||
|
pracovno - |
||||||||
|
právnych |
||||||||
|
vzťahov štát |
||||||||
|
ako |
||||||||
|
zriaďovateľ |
||||||||
|
týchto |
||||||||
|
subjektov. |
||||||||
|
Č: 1 |
n. a. |
|||||||
|
O: 3 |
Táto smernica sa nevzťahuje na Grónsko. V prípade |
|||||||
|
akejkoľvek zmeny v štruktúre pracovných miest v tomto |
||||||||
|
regióne sa táto výnimka prehodnotí. |
||||||||
|
Č: 2 |
N |
Zákonník |
§ 21 |
U |
||||
|
O: 1 |
Na účely tejto smernice sa zamestnávateľ pokladá za |
práce |
O: 1 |
Na účely uspokojovania nárokov zamestnancov |
||||
|
platobne neschopného: |
z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti sa |
|||||||
|
zamestnávateľ považuje za platobne neschopného, ak bol |
||||||||
|
podaný návrh na vyhlásenie konkurzu a |
||||||||
|
P: a |
súd rozhodol o vyhlásení konkurzu, alebo |
|||||||
|
P: b |
súd návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku |
|||||||
|
zamietol. |
||||||||
|
Č: 2 |
N |
Zákonník |
§ 21 |
Ú |
||||
|
O:1 (a) |
(a) ak bola podaná žiadosť na začatie konania týkajúceho |
práce |
0: 1 |
Na účely uspokojovania nárokov zamestnancov |
||||
|
sa majetku zamestnávateľa v súlade so zákonmi, inými |
z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti sa |
|||||||
|
predpismi a administratívnymi opatreniami daného |
zamestnávateľ považuje za platobne neschopného, ak bol |
|
členského štátu na spoločné uspokojenie pohľadávok |
podaný návrh na vyhlásenie konkurzu a |
|||||||
|
veriteľov, ktoré by umožnilo prihliadnuť aj na nároky |
P: a |
súd rozhodol o vyhlásení konkurzu, alebo |
||||||
|
uvedené v článku 1 (1), a |
P: b |
súd návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku |
||||||
|
zamietol. |
||||||||
|
Č: 2 |
N |
Zákonník |
§ 21 |
Na účely uspokojovania nárokov zamestnancov |
U |
|||
|
O: 1 (b) |
(b) ak orgán, ktorý je príslušný v zmysle uvedených |
práce |
O: 1 |
z pracovného pomeru pri platobnej neschopnosti sa |
||||
|
zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení: |
zamestnávateľ považuje za platobne neschopného, ak bol |
|||||||
|
podaný návrh na vyhlásenie konkurzu a |
||||||||
|
rozhodol začať konanie, |
P: a |
súd rozhodol o vyhlásení konkurzu, alebo |
||||||
|
alebo dospel k záveru, že podnik bol zatvorený alebo |
P: b |
súd návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku |
||||||
|
podnikateľská činnosť sa skončila s konečnou |
zamietol. |
|||||||
|
platnosťou a že majetok, ktorý je k dispozícii, nie je |
||||||||
|
dostatočne veľký na to, aby sa mohlo začať konanie. |
||||||||
|
Č: 2 |
D |
Zákonník |
§ 7 |
U |
||||
|
O: 2 |
Táto smernica sa nedotýka vnútroštátneho práva pokiaľ ide |
práce |
O: 1 |
Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, |
||||
|
o vymedzenie pojmov "zamestnanec", "zamestnávateľ", |
ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu |
|||||||
|
"odmena", "právo zakladajúce okamžitý nárok" a "právo |
v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný |
|||||||
|
zakladajúce budúci nárok". |
predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch. |
|||||||
|
§11 O: 1 |
Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych |
|||||||
|
vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj |
||||||||
|
v obdobných pracovných vzťahoch, vykonáva pre |
||||||||
|
zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu |
||||||||
|
alebo za odmenu. |
||||||||
|
§ 118 O: 1 |
Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za |
|||||||
|
vykonanú prácu mzdu. |
||||||||
|
§ 118 |
||||||||
|
O: 2 |
Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty |
|||||||
|
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom |
||||||||
|
zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie |
||||||||
|
. poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných |
||||||||
|
ustanovení tohto zákona, alebo podľa osobitných predpisov |
||||||||
|
najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné |
||||||||
|
náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z |
||||||||
|
kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií a náhrada za |
||||||||
|
pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie |
||||||||
|
plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo |
||||||||
|
zisku po zdanení. |
||||||||
|
Č: 3 |
N |
Zákonník |
§ 22 |
U |
||||
|
O: 1 |
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými |
práce |
O: 1 |
Ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopný podľa § 21 |
||||
|
zabezpečia, že záručné inštitúcie s výhradou ustanovení |
a nemôže uspokojiť nároky zamestnancov z pracovného |
|||||||
|
článku 4 zaručia výplatu neuspokojených nárokov |
pomeru, uspokoja sa tieto nároky z garančného fondu |
|
zamestnancov vyplývajúcich z pracovných zmlúv alebo |
podľa osobitných predpisov. |
|||||||
|
pracovných pomerov a týkajúcich sa odmeny za obdobie |
||||||||
|
pred stanoveným dňom. |
§ 22 |
|||||||
|
O: 4 |
Peňažná náhrada sa poskytne najviac v rozsahu troch |
|||||||
|
mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovného |
||||||||
|
pomeru predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti |
||||||||
|
alebo dňu skončenia pracovného pomeru z dôvodu |
||||||||
|
platobnej neschopnosti zamestnávateľa. |
||||||||
|
§ 21 |
||||||||
|
O: 2 |
Dňom vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je |
|||||||
|
deň vydania uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu alebo |
||||||||
|
deň vydania uznesenia súdu, ktorým súd zamietol návrh |
||||||||
|
na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. |
||||||||
|
zákon č. |
§ 77a |
|||||||
|
387/1996 Z. z. |
O: 1 |
Garančný fond je určený na uspokojovanie nárokov |
||||||
|
z pracovného pomeru vo forme peňažnej náhrady, ak |
||||||||
|
zamestnávateľ nemôže uspokojiť tieto nároky, lebo sa stal |
||||||||
|
platobne neschopným. |
||||||||
|
§ 128b |
||||||||
|
O: 1 |
Okresný úrad práce do piatich pracovných dní od doručenia |
|||||||
|
oznámenia o platobnej neschopnosti zamestnávateľa doručí |
||||||||
|
tomuto zamestnávateľovi alebo správcovi konkurznej |
||||||||
|
podstaty tlačivá na získanie údajov potrebných na |
||||||||
|
poskytovanie peňažných náhrad. |
||||||||
|
O: 2 |
Zamestnávateľ alebo správca konkurznej podstaty vyplní |
|||||||
|
všetky požadované údaje podľa odseku 1, potvrdí ich |
||||||||
|
správnosť a doručí ich okresnému úradu práce do desiatich |
||||||||
|
pracovných dní od doručenia tlačív. |
||||||||
|
O: 3 |
Výplatu peňažných náhrad z garančného fondu uskutočňuje |
|||||||
|
okresný úrad práce na základe písomnej žiadosti |
||||||||
|
zamestnanca najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti. |
||||||||
|
O: 5 |
Ak zamestnávateľ, alebo správca konkurznej podstaty |
|||||||
|
nesplní povinnosť ustanovenú v odseku 2, okresný úrad |
||||||||
|
práce poskytne zamestnancovi, ktorý preukáže vznik |
||||||||
|
nároku na peňažnú náhradu z garančného fondu, preddavok |
||||||||
|
na túto peňažnú náhradu vo výške 3000 Sk za jeden |
||||||||
|
mesiac. Rozdiel medzi poskytnutým preddavkom na |
||||||||
|
peňažnú náhradu z garančného fondu a nárokom na |
||||||||
|
peňažnú náhradu z garančného fondu bude zamestnancovi |
||||||||
|
doplatený, ak zamestnávateľ alebo správca konkurznej |
||||||||
|
podstaty predloží požadované údaje podľa odseku 2 |
||||||||
|
najneskôr do jedného roka od poskytnutia preddavku. |
||||||||
|
O: 6 |
Ak zamestnávateľ nepredloží požadované doklady podľa |
|
odseku 2 najneskôr do jedného roka od nadobudnutia |
||||||||
|
právoplatnosti rozhodnutia súdu a správca konkurznej |
||||||||
|
podstaty v lehote podľa odseku 5, okresný úrad práce |
||||||||
|
doplatí do 30 dní od skončenia tejto lehoty peňažnú |
||||||||
|
náhradu do výšky minimálnej mzdy ustanovenej osobitným |
||||||||
|
predpisom. |
||||||||
|
O: 9 |
Poskytnutie peňažných náhrad z garančného fondu nezávisí |
|||||||
|
od plnenia príspevkovej povinnosti zamestnávateľa podľa |
||||||||
|
tohto zákona. |
||||||||
|
Č: 3 |
O |
Zákonník |
§ 21 |
Ú |
||||
|
O: 2 |
Členské štáty rozhodnú, či dňom uvedeným v odseku I |
práce |
O: 2 |
Dňom vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je |
||||
|
bude: |
deň vydania uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu alebo |
|||||||
|
deň začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa; |
deň vydania uznesenia súdu, ktorým súd zamietol návrh na |
|||||||
|
alebo deň, keď dal zamestnávateľ z dôvodu platobnej |
vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. |
|||||||
|
neschopnosti zamestnancovi výpoveď; |
||||||||
|
alebo deň, keď sa začala platobná neschopnosť |
||||||||
|
zamestnávateľa alebo skončila pracovná zmluva |
||||||||
|
alebo pracovný pomer s príslušným zamestnancom |
||||||||
|
z dôvodu platobnej neschopnosti |
||||||||
|
Č: 4 |
D |
Zákonník |
§ 25 |
Ú |
||||
|
O: 1 |
Členské štáty majú možnosť obmedziť zodpovednosť |
práce |
O: 1 |
Nárok na peňažnú náhradu zamestnanec uplatňuje na |
||||
|
záručných inštitúcii uvedených v článku 3. |
okresnom úrade práce, a to do 30 dní od vzniku platobnej |
|||||||
|
neschopnosti zamestnávateľa alebo odo dňa skončenia |
||||||||
|
pracovného pomeru. |
||||||||
|
O: 2 |
Nárok na peňažnú náhradu môže zamestnanec uplatniť aj |
|||||||
|
po lehote uvedenej v odseku 1, najneskôr do 60 dní od |
||||||||
|
vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, alebo od |
||||||||
|
skončenia pracovného pomeru, ak lehotu zmeškal pre |
||||||||
|
dôležitú prekážku na strane zamestnanca. |
||||||||
|
§ 26 |
Zamestnanec nemá nárok na peňažnú náhradu, ak pracovnú |
|||||||
|
zmluvu uzatvoril po vzniku platobnej neschopnosti |
||||||||
|
zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť |
||||||||
|
zamestnávateľa písomne upozornený. |
||||||||
|
C: 4 |
O |
|||||||
|
O: 2 |
V prípade, že členské štáty využijú možnosť uvedenú |
|||||||
|
v odseku 1: |
||||||||
|
- v prípade uvedenom v Článku 3 (2), prvá zarážka, |
||||||||
|
zabezpečia výplatu neuspokojených nárokov súvisiacich s |
||||||||
|
odmenou za prácu za posledné tri mesiace trvania |
||||||||
|
pracovnej zmluvy alebo pracovného pomeru, ktorý |
||||||||
|
existoval v období šiestich mesiacov predchádzajúcich dňu, |
|
ku ktorému nastala platobná neschopnosť zamestnávateľa; |
||||||||
|
Č: 4 |
O |
|||||||
|
O: 2 |
- v prípade uvedenom v Článku 3 (2), druhá zarážka, |
|||||||
|
zabezpečia výplatu neuspokojených nárokov súvisiacich |
||||||||
|
s odmenou za prácu za posledné tri mesiace trvania |
||||||||
|
pracovnej zmluvy alebo pracovného pomeru, ktoré |
||||||||
|
predchádzali dňu dania výpovede zamestnancovi z dôvodu |
||||||||
|
platobnej neschopnosti zamestnávateľa; |
||||||||
|
Č: 4 |
O |
Zákonník |
§ 22 |
U |
||||
|
O: 2 |
- v prípade uvedenom v článku 3 (2), tretia zarážka, |
práce |
O: 4 |
Peňažná náhrada sa poskytne najviac v rozsahu troch |
||||
|
zabezpečia výplatu neuspokojených nárokov súvisiacich |
mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovného |
|||||||
|
s odmenou za prácu za posledných osemnásť mesiacov |
pomeru predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti |
|||||||
|
trvania pracovnej zmluvy alebo pracovného pomeru, |
alebo dnu skončenia pracovného pomeru z dôvodu |
|||||||
|
predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti |
platobnej neschopnosti zamestnávateľa. |
|||||||
|
zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnej zmluvy |
||||||||
|
alebo pracovného pomeru zamestnanca z dôvodu platobnej |
||||||||
|
neschopnosti zamestnávateľa. V tomto prípade členské |
||||||||
|
štáty môžu obmedziť zodpovednosť za výplaty na odmenu |
||||||||
|
zodpovedajúcu obdobiu ôsmich týždňov alebo niekoľkým |
||||||||
|
kratším obdobiam v celkovom trvaní ôsmich týždňov. |
||||||||
|
Č: 4 |
D |
Zákonník |
§ 22 |
Ú |
||||
|
O: 3 |
Aby sa predišlo výplate súm, ktoré presahujú sociálne ciele |
práce |
O: 5 |
Peňažná náhrada nesmie presiahnuť trojnásobok sumy |
||||
|
tejto smernice, členské štáty však môžu stanoviť hornú |
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve |
|||||||
|
hranicu zodpovednosti za neuspokojené nároky |
Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho |
|||||||
|
zamestnancov. |
roka. |
|||||||
|
Č: 4 |
n. a. |
|||||||
|
O: 3 |
Ak členské štáty využijú túto možnosť, budú komisiu |
|||||||
|
informovať o metódach, akými určili hornú hranicu. |
||||||||
|
Č: S |
Členské štáty ustanovia podrobné pravidlá organizácie, |
N |
zákon č. |
§ 77a |
U |
|||
|
financovania a prevádzky záručných inštitúcií, najmä |
387/1996 Z. z. |
O: 1 |
Garančný fond je určený na uspokojovanie nárokov |
|||||
|
v súlade s týmito zásadami: |
z pracovného pomeru vo forme peňažnej náhrady, ak |
|||||||
|
zamestnávateľ nemôže uspokojiť tieto nároky, lebo sa stal |
||||||||
|
platobne neschopným. |
||||||||
|
§ 128a |
||||||||
|
O: 1 |
Zamestnávateľ je povinný mesačne odvádzať príspevok do |
|||||||
|
garančného fondu vo výške 0, 25 % z vymeriavacieho |
||||||||
|
základu ustanoveného v § 65. |
||||||||
|
O: 2 |
Zamestnávateľ, u ktorého podiel zamestnaných občanov so |
|||||||
|
zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou |
||||||||
|
pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím |
|
na celkovom priemernom evidenčnom počte zamestnancov vo fyzických osobách je vyšší ako 25 %, odvádza príspevok do garančného fondu mesačne vo výške 0, 1 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 65. |
||||||||
|
O: 3 |
Zamestnávateľ odvádza príspevok do garančného fondu na |
|||||||
|
účet príslušného okresného úradu práce. |
||||||||
|
§ 20 |
||||||||
|
O: 2 |
Do pôsobnosti okresného úradu práce patrí najmä |
|||||||
|
P: w |
prijímať žiadosti o poskytnutie peňažných náhrad z garančného fondu, uskutočňovať výplaty týchto peňažných náhrad, uplatňovať pohľadávky Národného úradu práce voči zamestnávateľom, ktorí sú platobne neschopní, |
|||||||
|
Č: 5 (a) |
(a) majetok inštitúcií bude nezávislý od prevádzkového |
N |
zákon č. |
§ 4 |
U |
|||
|
kapitálu zamestnávateľov a nebude dostupný na účely konania z dôvodu platobnej neschopnosti; |
387/1996 Z. z. |
O: 1 |
Zriaďuje sa Národný úrad práce ako verejnoprávna inštitúcia na zabezpečovanie ústavného práva občanov na zamestnanie. Národný úrad práce je právnická osoba. |
|||||
|
§ 71 |
Národný úrad práce hospodári s finančnými prostriedkami |
|||||||
|
O: 1 |
a s vlastným majetkom. Na nakladanie s majetkom štátu, |
|||||||
|
ktorý mu bol zverený do správy, sa vzťahuje osobitný predpis. |
||||||||
|
O: 2 |
Majetok Národného úradu práce tvoria hnuteľné veci a |
|||||||
|
nehnuteľné veci, záväzky a pohľadávky nadobudnuté pri vzniku Národného úradu práce a počas jeho činnosti. |
||||||||
|
§ 73 |
||||||||
|
O: 2 |
Výdavkami Národného úradu práce sú výdavky na |
|||||||
|
P: e |
peňažné náhrady poskytované z garančného fondu. |
|||||||
|
§ 77a |
||||||||
|
O: 3 |
Finančné prostriedky garančného fondu sa účtovne vedú oddelene od ostatných fondov. |
|||||||
|
Č: 5 (b) |
(b) ak ich nebudú plne financovať štátne orgány, na ich |
N |
zákon č. |
§ 128a |
U |
|||
|
financovanie budú prispievať zamestnávatelia; |
387/1996 Z. z. |
O: 1 |
Zamestnávateľ je povinný mesačne odvádzať príspevok do |
|||||
|
garančného fondu vo výške 0, 25 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 65. |
||||||||
|
§ 77a |
||||||||
|
O: 2 |
Garančný fond tvoria |
|||||||
|
P: a |
príspevky do garančného fondu podľa § 128a, |
|||||||
|
P: b |
účelová dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške |
|
zodpovedajúcej príspevkom do garančného fondu podľa |
||||||||
|
písmena a), |
||||||||
|
P: c |
úroky z finančných prostriedkov garančného fondu |
|||||||
|
uložených v bankách znížené o osobitnú sadzbu dane, |
||||||||
|
P: d |
prijaté penále za omeškané platenie príspevkov do |
|||||||
|
garančného fondu, |
||||||||
|
P: e |
prijaté pokuty za zavinené porušenie povinností |
|||||||
|
vyplývajúcich z ustanovení pracovnoprávnych predpisov |
||||||||
|
a predpisov o zamestnanosti týkajúcich sa garančného |
||||||||
|
fondu, |
||||||||
|
P: f |
príjmy z uspokojenia pohľadávok voči zamestnávateľom za |
|||||||
|
vyplatené peňažné náhrady z garančného fondu, |
||||||||
|
P: g |
dary, |
|||||||
|
P: h |
ostatné príjmy, |
|||||||
|
P. i |
zostatok garančného fondu z predchádzajúceho |
|||||||
|
kalendárneho roka. |
||||||||
|
O: 4 |
Účelová dotácia zo štátneho rozpočtu sa poskytne v januári |
|||||||
|
príslušného kalendárneho roka formou preddavku vo |
||||||||
|
výške jednej osminy sumy výplat peňažných náhrad |
||||||||
|
z garančného fondu predpokladanej v rozpočte Národného |
||||||||
|
úradu práce na príslušný kalendárny rok; výška |
||||||||
|
štvrťročných preddavkov v ďalších štvrťrokoch sa určí na |
||||||||
|
základe skutočne zúčtovaných peňažných náhrad |
||||||||
|
z garančného fondu k 28. februáru, 31. máju, a 31. augustu |
||||||||
|
a jednej tretiny sumy preddavku poskytnutého v januári |
||||||||
|
príslušného kalendárneho roka. Ročné zúčtovanie |
||||||||
|
poskytnutých preddavkov náhrad sa vykoná v termíne do |
||||||||
|
31. marca nasledujúceho kalendárneho roka, najviac však |
||||||||
|
do výšky ročnej účelovej dotácie zo štátneho rozpočtu |
||||||||
|
podľa ods. 2 písm. b). |
||||||||
|
O: 5 |
V prípade, že prostriedky garančného fondu nebudú |
|||||||
|
postačovať na krytie výdavkov podľa odseku 1 môže sa |
||||||||
|
poskytnúť zo štátneho rozpočtu Národného úradu práce |
||||||||
|
návratná finančná výpomoc. |
|
Č: 5 (c) |
(c) záväzky inštitúcií nebudú závisieť od toho, či bola, |
N |
zákon č. |
§ 128b |
Ú |
|||
|
alebo nebola splnená povinnosť prispieť na |
387/1996 Z. z. |
O: 9 |
Poskytnutie peňažných náhrad z garančného fondu |
|||||
|
financovanie. |
nezávisí od plnenia príspevkovej povinnosti |
|||||||
|
zamestnávateľa podľa tohto zákona. |
||||||||
|
Č: 6 |
Členské štáty môžu ustanoviť, že články 3, 4 a 5 sa nebudú |
D |
||||||
|
vzťahovať na príspevky splatné v rámci národných |
||||||||
|
systémov zákonného sociálneho zabezpečenia alebo |
||||||||
|
v rámci doplnkových podnikových alebo |
||||||||
|
medzipodnikových dôchodkových systémov mimo |
||||||||
|
národných systémov zákonného sociálneho zabezpečenia. |
||||||||
|
Č: 7 |
Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými |
N |
návrh zákona |
§: 33 |
Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak tento |
U |
Ak |
|
|
zabezpečia, že neplatenie povinných príspevkov do |
zákon neustanovuje inak, ak |
zamestnávateľ |
||||||
|
národných zákonných systémov sociálneho zabezpečenia |
P: a |
splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na |
neplatí poistné |
|||||
|
zamestnávateľom v čase pred začiatkom jeho platobnej |
nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia |
neovplyvňuje |
||||||
|
neschopnosti nebude mať nepriaznivý vplyv na oprávnenie |
alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu |
to nároky |
||||||
|
zamestnancov poberať dávky od týchto poisťovacích |
nemocenskej dávky alebo v ochrannej lehote a |
zamestnanca |
||||||
|
inštitúcii, pokiaľ príspevky zamestnancov im boli zrážané |
na dávky |
|||||||
|
z vyplácanej odmeny. |
P: b |
za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z |
základného |
|||||
|
dôvodu uvedeného v § 36 ods. 1, v § 42 ods. 1 a v § 51 |
sociálneho |
|||||||
|
ods. 1 písm. a) nemá príjem, ktorý sa považuje za |
poistenia. |
|||||||
|
vymeriavací základ podľa § 136 ods. 1 až 7. |
||||||||
|
§: 36 |
Poistenec má nárok na nemocenské, ak nevykonáva |
|||||||
|
O: 1 |
zárobkovú činnosť, z ktorej je nemocensky poistený, |
|||||||
|
pretože bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne |
||||||||
|
práceneschopného podľa osobitného predpisu na výkon |
||||||||
|
zárobkovej činnosti (ďalej len "dočasná pracovná |
||||||||
|
neschopnosť") alebo poistencovi bolo nariadené karanténne |
||||||||
|
opatrenie podľa osobitného predpisu. |
||||||||
|
Poistenkyňa má nárok na nemocenské aj vtedy, ak |
||||||||
|
O: 2 |
nevykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je nemocensky |
|||||||
|
poistená, pretože bola uznaná v súvislosti s tehotenstvom a |
||||||||
|
pôrodom za dočasne práceneschopnú a nemá nárok na |
||||||||
|
materské. |
||||||||
|
§: 63 |
Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať |
|||||||
|
O: 2 |
poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia |
|||||||
|
poistného u zamestnanca sa považuje za splnenú. |
||||||||
|
Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je |
||||||||
|
§: 90 |
zamestnanec a fyzická osoba uvedená v § 18 ods. 2, ak |
|
utrpeli pracovný úraz alebo bola u nich zistená choroba z povolania. |
||||||||
|
Č: 8 |
Členské štáty zabezpečia, aby boli prijaté potrebné |
|||||||
|
opatrenia na ochranu záujmov zamestnancov a osôb, ktoré v deň, keď sa začala platobná neschopnosť ich zamestnávateľa, už podnik alebo podnikateľskú činnosť opustili, v súvislosti s právami zakladajúcimi ich okamžitý alebo budúci nárok na dávky v starobe vrátane pozostalostných dávok v rámci doplnkových podnikových alebo medzipodnikových dôchodkových systémov mimo národných systémov zákonného sociálneho zabezpečenia. |
||||||||
|
Č: 9 |
Táto smernica nemá vplyv na možnosť členských štátov |
n. a. |
||||||
|
uplatňovať alebo prijímať zákony, iné predpisy alebo administratívne opatrenia, ktoré sú pre zamestnancov výhodnejšie. |
||||||||
|
Č: 10 (a) |
Táto smernica nemá vplyv na možnosť členských štátov: |
n. a. |
||||||
|
(a) prijímať nevyhnutné opatrenia, aby sa predišlo zneužívaniu; |
||||||||
|
Č: 10 (b) |
(b) odmietnuť alebo znížiť zodpovednosť uvedenú v článku |
n. a. |
||||||
|
3 alebo záručnú povinnosť uvedenú v článku 7, ak sa ukáže, že plnenie tejto povinnosti nie je opodstatnené vzhľadom na existenciu osobitých väzieb medzi zamestnancov a zamestnávateľom a spoločných záujmov, vedúcich ku kolízii medzi nimi. |
||||||||
|
Č: 11 |
n. a. |
|||||||
|
ods. 1 |
Členské štáty uvedú do platnosti zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu |
|
s touto smernicou do 36 mesiacov od jej oznámenia. Bezodkladne o tom budú informovať komisiu. |
||||||||
|
Č: 11 |
n. a. |
|||||||
|
O: 2 |
Členské štáty oznámia komisii znenie zákonov, iných |
|||||||
|
predpisov a administratívnych opatrení prijatých v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica. |
||||||||
|
Č: 12 |
Do 18 mesiacov od uplynutia lehoty 36 mesiacov |
n. a. |
||||||
|
ustanovenej v článku 11 (1) členské štáty poskytnú komisii všetky príslušné informácie, aby mohla vypracovať správu o uplatňovaní tejto smernice a predložiť ju rade. |
||||||||
|
Č: 13 |
Táto smernica je adresovaná členským štátom. |
n. a. |
TABUĽKA ZHODY k návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie
Smernica Rady č. 2000/43/ES
TABUĽKA ZHODY návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie
|
SMERNICA RADY 2000/43/ES z 29. júna 2000 |
Návrh zákona o sociálnom poistení (ďalej len "návrh") |
|||||||
|
o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez |
||||||||
|
ohľadu na rasový alebo etnický pôvod |
Vysvetlivky: stĺpec 3: N - bežná transpozícia, O - transpozícia s možnosťou voľby, D - transpozícia podľa úvahy |
|||||||
|
COUNCIL DIRECTIVE (2000/43/EC) of 29 June 2000 |
||||||||
|
implementing the principle of equal treatment between |
(dobrovoľná), n. a. - transpozícia sa neuskutočňuje |
|||||||
|
persons irrespective of racial or ethnic origin |
stĺpec 7: Ú - úplná zhoda, Č - čiastočná zhoda R - rozpor, v prípade rozporu s príslušným |
|||||||
|
ustanovením právneho aktu, ale príde k nej v budúcnosti, N - neaplikovateľné, transpozícia sa |
||||||||
|
nepredpokladá ani v budúcnosti |
||||||||
|
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7 |
8 |
9 |
|
Č: 1 |
Účelom tejto smernice je ustanovenie |
|||||||
|
rámca boja proti diskriminácii na základe |
||||||||
|
rasového alebo etnického pôvodu, so |
||||||||
|
zámerom uviesť do platnosti zásadu |
||||||||
|
rovnakého zaobchádzania v členských |
||||||||
|
štátoch. |
||||||||
|
The purpose of this Directive is to lay |
||||||||
|
down a ramework for combating |
||||||||
|
discrimination on the grounds of racial or |
||||||||
|
ethnic origin, with a view to putting into |
||||||||
|
effect in the Member States the principle |
||||||||
|
of equal treatment. |
||||||||
|
Č. 2 |
Návrh |
§: 9 |
Ú |
|||||
|
O: 1 |
Pre účely tejto smernice znamená zásada |
O: 2 |
Poistencovi patria práva pri výkone základného |
|||||
|
rovnakého zaobchádzania to, že neexistuje |
sociálneho poistenia bez akýchkoľvek obmedzení, |
|||||||
|
žiadna priama alebo nepriama |
priamej diskriminácie a nepriamej diskriminácie |
|||||||
|
diskriminácia založená na rasovom alebo |
bez ohľadu na pohlavie s odvolaním sa na |
|||||||
|
etnickom pôvode |
manželský alebo rodinný stav, okrem ustanovení |
|||||||
|
týkajúcich sa ochrany žien v dôsledku materstva |
||||||||
|
a bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod. |
||||||||
|
1. For the purposes of thes Directive, the principle of equal treatment shall mean that there shall be no direct or indirect discrimination based on racial or ethnic origin. |
||||||||
|
Č: 2 |
||||||||
|
O: 2 |
Pre účely odseku 1: |
|||||||
|
P: a |
za priamu diskrimináciu sa považuje, keď |
|||||||
|
sa s jednou osobou zaobchádza menej priaznivo ako s inou osobou, zaobchádzalo sa alebo by sa zaobchádzalo s inou osobou v porovnateľnej situácii na základe (z dôvodu) rasového alebo etnického pôvodu; |
||||||||
|
2. For the purposes of paragraph 1: (a) direct discrimination shall be taken to occur where one person is treated less favourably than another is, has been or would be treated in a comparable situation on grounds of racial or ethnic origin; |
|
C: 2 O: 2 P: b |
za nepriamu diskrimináciu sa považuje, |
|||||||
|
keď očividne neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax by do určitej miery znevýhodnili osoby rasového alebo etnického pôvodu v porovnaní s inými osobami, jedine ak toto ustanovenie, kritérium alebo prax sú objektívne odôvodnené zákonným cieľom a prostriedky na jeho dosiahnutie sú primerané a nevyhnutné. (b) indirect discrimination shall be taken to occur where an apparently neutral provision, criterion or practice would put persons of a racial or ethnic origin at a particular disadvantage compared with other persons, unless that provision, criterion or practice is objectively justified by a legitimate aim and the means of achieving that aim are appropriate and necessary. |
||||||||
|
Č: 2 O: 3 |
Obťažovanie sa považuje za diskrimináciu |
|||||||
|
v zmysle odseku 1, keď sa vyskytne nežiaduce správanie, ktoré súvisí s rasovým alebo etnickým pôvodom s úmyslom alebo s účinkom porušenia dôstojnosti osoby a vytvorenia zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho a urážlivého prostredia. V tejto súvislosti sa môže pojem obťažovania definovať v súlade |
|
s vnútroštátnym právom a praxou členských štátov. |
||||||||
|
3. Harassment shall be deemed to be disrimination withim the meaning of paragraph 1, when an unwanted conduct related to racial or ethnic orogin takes place with the purpose or effect of violating the dignity of a person and of creating an intimidating, hostile, degrading, humiliating or offensive environment. In thes context, the concept of harassment may be defined in accordance with the national laws and practice of the Member States. |
||||||||
|
Č: 2 |
||||||||
|
O: 4 |
Pokyn na diskrimináciu osôb na základe |
|||||||
|
rasového alebo etnického pôvodu sa považuje za diskrimináciu v zmysle znenia odseku 1. |
||||||||
|
4. An instruction to discriminate against persons on grounds of racial or ethnic origin shall be deemed to be disrimination within the meaning of paragraph 1. |
||||||||
|
Č: 3 |
||||||||
|
O: 1 |
Táto smernica sa v rámci právomocí |
|||||||
|
delegovaných na spoločenstvo uplatňuje na všetky osoby ako z verejného tak i súkromného sektora, vrátane verejných orgánov, vo vzťahu k: |
|
1. Within the limits of the powers cenferred upon the Community, thes Directive shall apply to all persons, as regards both the public and private sectors, including public bodies, in relation to: |
||||||||
|
Č: 3 O: 1 P: a |
podmienkam prístupu k zamestnaniu, k samostatne zárobkovej činnosti a k povolaniu, vrátane výberových kritérií a náborových podmienok pri akomkoľvek druhu činnosti a na všetkých úrovniach profesijnej hierarchie, vrátane kariérneho postupu; (a) conditions for access to emplyment, to selfemloyment and to occupation, including selection criteria and recruitment cenditions, whatever the branch of activity and at alll levels of the professional hierarchy, including promotion; |
|||||||
|
Č: 3 |
||||||||
|
O: 1 |
||||||||
|
P: b |
prístupu ku všetkým typom a úrovniam |
|||||||
|
odborného poradenstva, odbornej prípravy, odbornej prípravy pre vyšší stupeň a preškolenia, vrátane pracovnej praxe; |
||||||||
|
(b) access to all types and to all levels of vocational guidance, vocational training, advanced vocational training, including practical work experience; |
|
Č: 3 |
||||||||
|
O: 1 |
||||||||
|
P; c |
zamestnaniu a pracovným podmienkam, |
|||||||
|
vrátane prepúšťania a odmeňovania; |
||||||||
|
(c) employment and working conditions, |
||||||||
|
including dismissals and pay; |
||||||||
|
Č: 3 |
||||||||
|
O: 1 |
||||||||
|
P: d |
členstvu a zapojeniu do organizácie zamestnancov alebo zamestnávateľov alebo akejkoľvek organizácie, ktorej členovia vykonávajú určité povolanie, vrátane dávok (prospechu), ktoré takéto organizácie poskytujú; |
|||||||
|
(d) membership of and involevement in an organisation of workers or emplyers, or any organisation whose members carry on a particular profession, including the benefits provided for by such organisations; |
||||||||
|
Č: 3 |
Návrh |
§: 1 |
||||||
|
O: 1 |
O: 1 |
Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, |
||||||
|
P: e |
sociálnej ochrane, vrátane sociálneho |
upravuje rozsah základného sociálneho |
||||||
|
zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti; |
poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní základného sociálneho poistenia, organizáciu |
|||||||
|
(e) social protection, including social security and healthcare; |
základného sociálneho poistenia, financovanie základného sociálneho poistenia, dozor |
|||||||
|
štátu nad vykonávaním základného sociálneho poistenia a konanie v základom sociálnom poistení. |
|
§: 2 |
Sociálne poistenie je základné sociálne |
|||||||
|
poistenie |
||||||||
|
O: 1 |
Sociálne poistenie je |
|||||||
|
P: a |
základné sociálne poistenie upravené týmto |
|||||||
|
zákonom, |
||||||||
|
P: b |
doplnkové dôchodkové poistenie podľa |
|||||||
|
osobitného predpisu, |
||||||||
|
P: c |
sociálne zabezpečenie alebo výsluhové |
|||||||
|
zabezpečenie podľa osobitného predpisu. |
||||||||
|
O: 2 |
Základné sociálne poistenie podľa tohto |
|||||||
|
zákona je poistenie pre prípad straty príjmu |
||||||||
|
alebo zníženia prijmú zo zárobkovej činnosti |
||||||||
|
v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, |
||||||||
|
tehotenstva materstva, staroby, invalidity, |
||||||||
|
čiastočnej invalidity, úmrtia poistenca a pre |
||||||||
|
prípad poškodenia zdravia v dôsledku |
||||||||
|
pracovného úrazu, služobného úrazu |
||||||||
|
a choroby z povolania. |
||||||||
|
Č: 3 |
||||||||
|
O: 1 |
||||||||
|
P: f |
sociálnym výhodám; |
|||||||
|
(f) social advantages; |
||||||||
|
Č: 3 |
||||||||
|
O: 1 |
||||||||
|
P: g |
vzdelávaniu; |
|||||||
|
(g) education; |
||||||||
|
Č: 3 |
||||||||
|
O: 1 |
||||||||
|
P: h |
prístupu k tovaru a službám, ktoré sú |
|||||||
|
k dispozícii verejnosti, vrátane bývania |
||||||||
|
a ich poskytovaniu. |
|
(h) access to and supply of goods and sevices which are available to the public, including housing. |
||||||||
|
Č: 3 |
||||||||
|
O: 2 |
Táto smernica sa nevzťahuje na rozdielne |
|||||||
|
zaobchádzanie z dôvodu štátnej príslušnosti a nemá vplyv na ustanovenia a podmienky, ktoré sa vzťahujú na vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti na území členských štátov, a ani na akékoľvek zaobchádzanie, vyplývajúce z právneho postavenia štátnych príslušníkov z tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, ktorých sa to týka. 2. This Directive does not cover difference of treatment based on nationality and is without prejudice to provisions and conditions relating to the entry into and residence of third-country nationals and stateless persons on the territory of Member States, and to any tretment which arises from the legal status of the thirdcountry nationals and stateless persons concerned. |
||||||||
|
Č: 4 |
Bez ohľadu na článok 2 (1) a (2) môžu |
|||||||
|
členské štáty ustanoviť, že rozdielne zaobchádzanie, ktoré je založené na charakteristike súvisiacej s rasovým alebo etnickým pôvodom, nie je diskrimináciou |
|
vtedy, keď z dôvodu povahy určitých pracovných činností, ktorých sa to týka alebo v súvislosti s ich vykonávaním, predstavuje táto charakteristika skutočnú a určujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je zákonný a požiadavka primeraná. |
||||||||
|
Notwithstanding Article 2(1) and (2), Member States may provide that a difference of treatment which is based on a characteristic related to racial or ethnic orogin shall not constitute discrimination where, by reason of the nature of the particular occupational activities concerned or of the context in which they are carried out, such a characteristic constitutes a genuine and determining occupational requirement, provided that objective is legitimate and the requirement is proportionate. |
||||||||
|
Č: 5 |
So zreteľom na zabezpečenie plnej |
|||||||
|
rovnosti v praxi, zásada rovnakého zaobchádzania nebráni žiadnemu členskému štátu zachovávať alebo prijímať osobitné opatrenia na zabránenie znevýhodnenia alebo na náhradu za znevýhodnenia, súvisiace s rasovým alebo etnickým pôvodom. |
||||||||
|
With a view to ensuring full oquality in practice, the principle of equal treatment shall not prevent any Member State from maintaining or adopting specific measures |
|
to prevent or compensate for disadvantages linked to racial or othnic origin. |
||||||||
|
Č: 6 |
||||||||
|
O: 1 |
Členské štáty môžu prijať alebo zachovať |
|||||||
|
si ustanovenia, ktoré sú výhodnejšie pre ochranu zásady rovnakého zaobchádzania ako tie, ktoré ustanovuje táto smernica. |
||||||||
|
1. Member States may introduce or maintain provisions which are more favourable to the protection of the principle of equal treatment than those laid down in this Directive. |
||||||||
|
Č: 6 |
||||||||
|
O: 2 |
Vykonávanie tejto smernice za žiadnych |
|||||||
|
okolností nezakladá dôvody na zníženie úrovne už poskytovanej ochrany proti diskriminácii v členských štátoch v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. |
||||||||
|
2. The implementation of this. Directive shall under no circumstances constitute grounds for a reduction in the level of protection against discrimination already afforded by Member States in the fields covered by this Directive. |
||||||||
|
Č: 7 |
||||||||
|
O: 1 |
Členské štáty zabezpečia, že súdne a/alebo |
|||||||
|
správne konania, vrátane zmierovacích konaní, keď sa to považuje za vhodné, pre vynútenie záväzkov podľa tejto smernice, |
|
sú dostupné všetkým osobám, ktoré sa považujú za poškodené z dôvodu neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania voči nim, dokonca aj vtedy, keď sa vzťah, v ktorom boli diskriminované už skončil. |
||||||||
|
1. Member States shall ensure that judicial and/or administrative procedures, including where they deem it appropriate conciliation procedures, for the enforcement of obligations under this Directive are available to all persons who consider themselves wronged by failure to apply the principle of equal treatment to them, even after the relationship in which the discrimination is alleged to have occurred has ended. |
|
Č: 7 O: 2 |
Členské štáty zabezpečia, aby združenia, |
|||||||
|
organizácie alebo iné právnické osoby, ktoré podľa kritérií stanovených vnútroštátnym právom, majú oprávnený (zákonný) záujem na zabezpečení súladu s ustanoveniami tejto smernice, sa môžu zúčastniť buď v mene alebo na strane žalobcu s jeho súhlasom na akomkoľvek súdnom a/alebo správnom konaní, ktoré má zabezpečiť vynútenie záväzkov podľa tejto smernice. |
||||||||
|
2. Member States shall ensure that associations, organisations or other legal entities, which have, in accordance with the criteria laid down by their national law, a legitimate interest in ensuring that the provisions of this Directive are complied with, may engage, either on behalf or in support of the complainant, with his or her approval, in any judicial and/or administrative procedure provided for the enforcement of. obligations under this Directive. |
||||||||
|
Č: 7 |
||||||||
|
O: 3 |
Odseky 1 a 2 nemajú vplyv na vnútroštátne |
|||||||
|
pravidlá, vzťahujúce sa na lehoty začatia konaní týkajúcich sa zásady rovnakého zaobchádzania. |
||||||||
|
3. Paragraphs I and 2 are without prejudice to national rules relating to time limits for bringing actions as regards the principle of |
|
equality of treatment. |
||||||||
|
Č: 8 |
Návrh |
§: 9 |
U |
|||||
|
O: 1 |
Členské štáty prijmú v súlade so svojimi |
O: 3 |
Ak sa poistenec v dôsledku neuplatnenia zásady |
|||||
|
vnútroštátnymi súdnymi systémami také nevyhnutné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že ak osoby, ktoré sa považujú |
rovnakého zaobchádzania podľa odseku 2 považuje za poškodeného, môže sa domáhať svojich práv na súde. |
|||||||
|
za poškodené z dôvodu neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania, predložia súdu alebo inému príslušnému orgánu skutočnosti, na základe ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, bude na žalovanom (odporcovi), aby dokázal, že nedošlo k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania. |
||||||||
|
1. Member States shall take such measures as are necessary, in accordance with their national judicial systems, to ensure that, when persons who consider themselves wronged because the principle of equal treatment has not been applied to them establish, before a court or other competent authority, facts from which it may be presumed that there has been direct or indirect discrimination, it shall be for the respondent to prove that there has been no breach of the principle of equal treatment. |
||||||||
|
Č: 8 |
||||||||
|
O: 2 |
Odsek 1 nebráni členským štátom prijať |
|||||||
|
pravidlá dokazovania, ktoré sú priaznivejšie pre žalobcov. |
|
2. Paragraph 1 shall not prevent Member States from introducing rules of evidence which are more favourable to plaintiffs. |
||||||||
|
Č: 8 O: 3 |
Odsek 1 sa nevzťahuje na trestné konania. |
|||||||
|
3. Paragraph 1 shall not apply to criminal procedures. |
||||||||
|
Č: 8 O: 4 |
Odseky 1, 2 a 3 sa uplatňujú tiež na všetky |
|||||||
|
konania, začaté v súlade s článkom 7(2). 4. Paragraphs 1, 2 and 3 shall also apply to any proceedings brought in accordance with Article 7(2). |
||||||||
|
Č: 8 O: 5 |
Členské štáty nemusia uplatňovať odsek 1 |
|||||||
|
na konania, v ktorých súd alebo príslušný orgán má povinnosť vyšetriť skutkovú podstatu prípadu. 5. Member States need not apply paragraph 1 to proceedings in which it is for the court or competent body to investigate the facts of the case. |
|
Č: 9 |
Členské štáty zavedú v rámci svojich |
|||||||
|
vnútroštátnych právnych systémov také opatrenia, ktoré sú potrebné na ochranu jednotlivcov pred nepriaznivým zaobchádzaním alebo nepriaznivými následkami, ktoré sú reakciou na žalobu alebo na konania zamerané na vynútenie dodržania zásady rovnakého zaobchádzania. Member States shall introduce into their national legal systems such measures as are necessary to protect individuals from any adverse treatment or adverse consequence as a reaction to a complaint or to proceedings aimed at enforcing compliance with the principle of equal treatment. |
||||||||
|
Č: 10 |
Členské štáty zabezpečia, aby ustanovenia |
|||||||
|
prijaté v súlade s touto smernicou a príslušné ustanovenia, ktoré sú v platnosti, sa na ich celom území všetkými vhodnými prostriedkami dostali do pozornosti osobám, ktorých sa to týka. Member States shall take care that the provisions adopted pursuant to this Directive, together with the relevant provisions already in force, are brought to the attention of the persons concerned by all appropriate means throughout their territory. |
|
Č: 11 ods. 1 |
Členské štáty prijmú v súlade |
|||||||
|
s vnútroštátnymi tradíciami a praxou primerané opatrenia na podporu sociálneho dialógu medzi zamestnávateľmi a zamestnancami s cieľom podporiť zásadu rovnakého zaobchádzania, vrátane monitoringu na pracoviskách, kolektívnych dohôd, kódexov správania, výskumu alebo výmeny skúseností a dobrej praxe. 1. Member States shall, in accordance with national traditions and practice, take adequate measures to promote the social dialogue between the two sides of industry with a view to fostering equal treatment, including through the monitoring of workplace practices, collective agreements, codes of conduct, research or exchange of experiences and good practices. |
||||||||
|
Č: 11 O: 2 |
Kde je to v súlade s vnútroštátnymi |
|||||||
|
tradíciami a praxou, členské štáty vyzvú obidve strany pracovných vzťahov bez toho, aby bola dotknutá ich autonómnosť, aby na primeranej úrovni uzatvorili dohody, ustanovujúce pravidlá proti diskriminácii v oblastiach uvedených v článku 3, ktoré patria do rámca kolektívneho vyjednávania. Tieto dohody musia rešpektovať minimálne požiadavky, ktoré ustanovuje táto smernica a príslušné vnútroštátne vykonávacie opatrenia. |
|
2. Where consistent with national |
||||||||
|
traditions and practice, Member States shall encourage the two sides of the ákzona industry without prejudice to their autonomy to conclude, at the appropriate level, agreements laying down antidiscrimination rules in the fields referred to in Article 3 which fall within the scope of collective bargaining. These agreements shall respect the minimum requirements laid down by this Directive and the relevant national implementing measures. |
||||||||
|
Č: 12 |
Členské štáty vyzvú na dialóg príslušné |
|||||||
|
mimovládne organizácie, ktoré v súlade s ich vnútroštátnym právom a praxou majú oprávnený záujem prispieť k boju proti diskriminácii založenej na rasovom alebo etnickom pôvode s cieľom podporiť zásadu rovnakého zaobchádzania. Member States shall encourage dialogue with appropriate non-governmental organisations which have, in accordance with their national law and practice, a legitimate interest in contributing to the fight against discrimination on grounds of racial and ethnic origin with a view to promoting the principle of equal treatment. |
|
Č: 13 O: 1 |
Členské štáty určia orgán alebo orgány na podporu rovnakého zaobchádzania pre |
|||||||
|
všetky osoby bez diskriminácie založenej na rasovom alebo etnickom pôvode. Tieto orgány môžu byť súčasťou inštitúcií, ktoré na vnútroštátnej úrovni zodpovedajú za obhajovanie ľudských práv alebo ochranu práv jednotlivca. 1. Member States shall designate a body or bodies for the Promotion of equal treatment of all persons without discrimination on the grounds of racial or ethnic origin. These bodies may form part of agencies charged at national level wíth the defence of human rights or the safeguard of individuals' rights. |
||||||||
|
Č: 13 O: 2 |
Členské štáty zabezpečia, že do |
|||||||
|
kompetencie týchto orgánov patrí: - poskytovanie nezávislej pomoci obetiam diskriminácie pri podaní žaloby kvôli diskriminácii, bez toho, aby bolo dotknuté právo obetí a právo združení, organizácií alebo iných právnických osôb, ktoré sú uvedené v článku 7 (2), vykonávanie nezávislých prieskumov týkajúcich sa diskriminácie, uverejňovanie nezávislých správ a vydávanie odporúčaní k akejkoľvek otázke, ktorá sa vzťahuje k takejto diskriminácii. |
|
2. Member States shall ensure that the competences of these bodies include: without prejudice to the right of victims and of associations, organisations or other legal entities referred to in Article 7(2), providing independent assistance to victims of discrimination in pursuing their complaints about discrimination, conducting independent surveys concerning discrimination, publishing independent reports and making recommendations on any issue relating to such discrimination. |
|
C: 14 |
Členské štáty prijmú nevyhnutné |
|||||||
|
opatrenia, aby zabezpečili, že: |
||||||||
|
P: a |
sa zrušia akékoľvek zákony, iné predpisy a |
|||||||
|
administratívne opatrenia, ktoré sú v |
||||||||
|
rozpore so zásadou rovnakého |
||||||||
|
zaobchádzania, |
||||||||
|
P: b |
všetky ustanovenia, ktoré sú v rozpore so |
|||||||
|
zásadou rovnakého zaobchádzania a sú |
||||||||
|
zahrnuté v individuálnych alebo |
||||||||
|
kolektívnych zmluvách alebo dohodách, |
||||||||
|
vnútropodnikových pravidlách, pravidlách |
||||||||
|
riadiacich ziskové alebo neziskové |
||||||||
|
organizácie a v pravidlách upravujúcich |
||||||||
|
nezávislé povolania a organizácie |
||||||||
|
pracovníkov a zamestnancov, sú neplatné |
||||||||
|
alebo sa môžu vyhlásiť za neplatné alebo |
||||||||
|
sa zmenia a doplnia. |
||||||||
|
Member States shall take the necessary |
||||||||
|
measures to ensure that: |
||||||||
|
(a) any laws, regulations and |
||||||||
|
administrative provisions contrary to the |
||||||||
|
principle of equal treatment are abolished; |
||||||||
|
(b) any provisions contrary to the principle |
||||||||
|
of equal treatment which are included in |
||||||||
|
individual or collective contracts or |
||||||||
|
agreements, internal rules of undertakings, |
||||||||
|
rules governing profit-making or non- |
||||||||
|
profit-making associations, and rules |
||||||||
|
governing the independent professions and |
||||||||
|
workers' and employers' organisations, are |
|
or may be declared, null and void or are amended. |
||||||||
|
Č: 15 |
Členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce |
|||||||
|
sa sankcií, ktoré možno ukladať pri porušení vnútroštátnych ustanovení, prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia nevyhnutné na ich uplatnenie. Sankcie, ktoré môžu obsahovať náhradu škody pre obeť musia byť účinné, primerané a odradzujúce. Členské štáty oznámia takéto ustanovenia komisii najneskôr do 19. júla 2003 a bez meškania jej oznámia aj následné zmeny a doplnky, ktoré majú na ne vplyv. Member States shall lay down the rules on sanctions applicable to infringements of the national provisions adopted pursuant to this Directive and shall take all measures necessary to ensure that they are applied. The sanctions, which may comprise the payment of compensation to the victim, must be effective, proportionate and dissuasive. The Member States shall notify those provisions to the Commission by 19 July 2003 at the latest and shall notify it without delay of any subsequent amendment affecting them. |
||||||||
|
Č: 16 |
Členské štáty prijmú do 19. júla 2003 |
|||||||
|
zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia, nevyhnutné na dosiahnutie súladu s touto smernicou alebo môžu poveriť sociálnych partnerov - vedenie a |
|
zamestnancov na ich spoločnú žiadosť |
||||||||
|
vykonávaním tejto smernice pokiaľ ide o |
||||||||
|
ustanovenia, ktoré spadajú do rámca |
||||||||
|
kolektívnych dohôd. V takýchto prípadoch |
||||||||
|
členské štáty zabezpečia, že sociálni |
||||||||
|
partneri - vedenie a zamestnanci zavedú |
||||||||
|
formou dohody do 19. júla 2003 potrebné |
||||||||
|
opatrenia a od členských štátov sa |
||||||||
|
vyžaduje, aby prijali všetky nevyhnutné |
||||||||
|
opatrenia, ktoré im umožnia, aby boli |
||||||||
|
kedykoľvek schopné zaručiť výsledky, |
||||||||
|
ktoré vyplývajú z tejto smernice. Okamžite |
||||||||
|
o tom informujú komisiu. |
||||||||
|
Keď členské štáty prijmú takéto opatrenia, |
||||||||
|
tieto budú obsahovať odkaz na túto |
||||||||
|
smernicu alebo bude priložený odkaz pri |
||||||||
|
ich oficiálnom uverejnení. Členský štát |
||||||||
|
ustanoví spôsob, ako sa takýto odkaz |
||||||||
|
vytvorí. |
||||||||
|
Member States shall adopt the laws, |
||||||||
|
regulations and administrative provisions |
||||||||
|
necessary to comply with this Directive by |
||||||||
|
19 July 2003 or may entrust management |
||||||||
|
and labour, at their joint request, with the |
||||||||
|
implementation of this Directive as regards |
||||||||
|
provisions falling within the scope of |
||||||||
|
collective agreements. In such cases, |
||||||||
|
Member States shall ensure that by 19 July |
||||||||
|
2003, management and labour introduce |
||||||||
|
the necessary measures by agreement, |
||||||||
|
Member States being required to take any |
||||||||
|
necessary measures to enable them at any |
||||||||
|
time to be in a position to guarantee the |
|
results imposed by this Directive. They shall forthwith inform the Commission thereof. When Member States adopt these measures, they shall contain a reference to this Directive or be accompanied by such a reference on the occasion of their official publication. The methods of making such a reference shall be laid down by the Member States. |
||||||||
|
Č: 17 O: 1 |
Členské štáty oznámia komisii do 19. júla |
|||||||
|
2005 a potom vždy po piatich rokoch všetky informácie, ktoré komisia potrebuje na vypracovanie správy o uplatňovaní tejto smernice pre Európsky parlament a pre radu. 1. Member States shall communicate to the Commission by 19 July 2005, and every five years thereafter, all the information necessary for the Commission to draw up a report to the European Parliament and the Council on the application of this Directive. |
||||||||
|
Č: 17 O: 2 |
Správa komisie vezme do úvahy, ako je |
|||||||
|
vhodné, názory Európskeho strediska pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie, ako aj názory sociálnych partnerov a príslušných mimovládnych organizácií. V súlade so šírením zásady rovnosti založenej na |
|
pohlaví poskytne táto správa inter alia |
||||||||
|
(okrem iného) hodnotenie dopadu príslušných opatrení na ženy a mužov. Na základe získaných informácií zahrnie táto správa, ak je to potrebné, aj návrhy na revíziu a aktualizáciu tejto smernice. 2. The Commission's report shall take into account, as appropriate, the views of the European Monitoring Centre on Racism and Xenophobia, as well as the viewpoints of the social partners and relevant nongovernmental organisations. In accordarice with the principle of gender mainstreaming, this report shall, inter alia, provide an assessment of the impact of the measures taken on women and men. In the light of the information received, this report shall include, if necessary, proposals to revise and update this Directive. |
||||||||
|
Č: 18 |
Táto smernica nadobúda účinnosť v deň jej |
|||||||
|
uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. This Directive shall enter into force on the day of its publication in the Official Journal of the European Communities. |
||||||||
|
Č: 19 |
Táto smernica je adresovaná členským |
|||||||
|
štátom. This Directive is addressed to the Member States. |
2000/43/ES