Prezident Slovenskej republiky

Číslo: 20-1311/1996

Správa o stave Slovenskej republiky

Predkladá:

Michal Kováč prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102, písm. o) Ústavy Slovenskej republiky

Bratislava december 1996

Správa o stave Slovenskej republiky 1996

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci!

Dovoľte mi, aby som svoju tretiu správu o stave Slovenskej republiky uviedol drobnou epizódou, ktorá obrazne charakterizuje našu súčasnosť. Jeden z významných diplomatov, keď sa mu naskytla možnosť osobne sa zoznámiť s našou krajinou, odchádzal od nás so slovami: "Slovensko je dosiaľ neodhaleným tajomstvom Európy". Aj keď je v takom výroku skrytých veľa významov, jedno je isté: svet nás objavuje vďaka tomu, že sme nadobudli vlastnú štátnosť, a veľmi pozorne sleduje, ako dokážeme tento nový fakt pre blaho krajiny využiť, pozerá sa, ako nakladáme so štátnou mocou, ako spravujeme veci verejné.

Slovenská spoločnosť prechádza zásadnou historickou zmenou, je vystavená nielen náporu civilizačných výziev doby, ale sama je vtiahnutá do reštrukturácie moderného sveta, prebiehajúcej po skončení studenej vojny. K tomu sa pridružujú zmeny, súvisiace s rozvojovými potrebami mladého štátu a modernizácie života v ňom. Preto chcem svojou správou upriamiť vašu pozornosť predovšetkým na náš štát, na uplatňovanie demokracie v ňom, a to z hľadiska trendov, ktoré boli odštartované po novembri 1989, keď sme dosiahli zásadnú zmenu politického systému, a v januári 1993, keď sme v plnom rozsahu prevzali na seba zodpovednosť za rozvoj vlastnej štátnosti, za osud našej krajiny.

Spolu s vami, pani poslankyne, páni poslanci, chcem hľadať odpovede na otázku, ako sa v konkrétnych činoch štátnych orgánov a verejných činiteľov napĺňajú zámery odvodené z týchto dvoch procesov. Svoj legislatívny rámec našli v takých základných dokumentoch, ako je Ústava Slovenskej republiky, medzinárodné dohody a pakty prijaté naším štátom a veľmi konkrétne ich formuluje aj Programové vyhlásenie vlády SR. Všetky tieto právne a politické dokumenty sú veľmi dôležité, ale pre blahodarne fungovanie demokracie majú rovnaký a možno ešte väčší význam všetky ďalšie činy jednotlivých štátnych orgánov, predovšetkým vlády a parlamentu. Len v konkrétnych reálnych krokoch politikov a štátnikov môžeme rozpoznať mieru ich zodpovednosti pred občanmi, národnými dejinami, ale aj pred svetovým spoločenstvom.

Integrácia - kľúčová otázka dneška

Základnou otázkou súčasnosti, aj keď si to v prúde každodenných starostí vždy neuvedomujeme, sa čoraz naliehavejšou stáva otázka medzinárodného postavenia Slovenskej republiky a jej šancí na integráciu do európskych štruktúr. Ešte pred dvoma-troma rokmi sme so zadosťučinením konštatovali, že nás medzinárodné spoločenstvo prijalo s porozumením ako samostatný suverénny štát. Prejavilo sa to v reťazovom uznaní našej republiky všetkými veľmocami, všetkými európskymi štátmi a desiatkami krajín z iných kontinentov, ako aj prijatím za člena OSN. Nasledovali členstva, resp. pridruženia k ďalším medzinárodným organizáciám a zoskupeniam, čo tiež posilňovalo medzinárodné postavenie našej krajiny, podobne ako uzavretie celého radu medzinárodných dohôd.

Chcem oceniť kroky, ktoré súčasný parlament a vláda vykonali na zabezpečenie rozvoja integračného procesu. Vytvorila sa Rada vlády pre integráciu Slovenskej republiky do Európskej únie, keď už predtým boli týmto smerom rozšírené kompetencie jedného z podpredsedov vlády SR. Zároveň sa vytvorili vo všetkých ústredných orgánoch štátnej správy odborné útvary pre európsku integráciu. Bola schválená Koncepcia aproximácie práva SR k právu Európskej únie a koncom novembra t. r. tiež Stratégia postupu SR pri implementácii práva Európskej únie v prioritných oblastiach. Vláda podnikla aj celý rad ďalších krokov v tejto oblasti a včas odovzdala obsiahly materiál, verejnosti známy pod názvom "Dotazník k prihláške za člena Európskej únie". Skoro dva roky pracuje Inštitút pre aproximáciu práva, časť právneho poriadku nášho štátu je kompatibilná s legislatívou Európskej únie. Už trikrát rokoval Spoločný parlamentný výbor Európskej únie a Národnej rady SR ustanovený v Bratislave. Najnovšie Národná rada SR vytvorila vlastný výbor pre európsku integráciu.

Presadenie sa Slovenska v integračných procesoch a upevnenie jeho medzinárodného postavenia úzko súvisí s rozvíjaním dobrých vzťahov so susednými štátmi. Na nedávnom medzinárodnom seminári pre expertov z višegrádskej štvorky a severských krajín v Trenčianskych Tepliciach to veľmi výstižne vyjadril jeden z jeho účastníkov: "Kto chce byť integrovaný s Európou, musí byť integrovaný predovšetkým so svojimi susedmi". Pripomenul nám výzvu, ktorú tento proces prináša. Nemôžem povedať, že by sme ju v hodnotenom období obchádzali, no nie je to bezproblémová oblasť. Kľúčovou udalosťou bolo nepochybne podpísanie základnej zmluvy s Maďarskou republikou a jej ratifikácia v Národnej rade SR. Medzi oboma našimi krajinami však ostávajú otvorené viaceré citlivé otázky. Ich riešenie si bude vyžadovať trpezlivosť, vzájomnú dôveru a štátnickú prezieravosť.

Integračnému úsiliu Slovenskej republiky nepochybne pomáha naša aktívna účasť v regionálnych zoskupeniach so susednými krajinami. Významnú úlohu v tomto smere vidím v Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode, ktorá prispieva k rozširovaniu obchodnej výmeny medzi jej členmi. Uvedomujeme si, že potenciál zoskupenia CEFTA nie je zatiaľ plne využitý v ekonomickej spolupráci jej členov, ani v ich integračnom úsilí smerom do Európskej únie. Všestranná spolupráca stredoeurópskych krajín môže v konečnom dôsledku urýchliť integračné procesy v Európe a zvýšiť našu pripravenosť na vstup do Európskej únie a NATO. Z tohto pohľadu snahy Slovenska o aktivizáciu zoskupenia CEFTA hodnotím pozitívne.

Veľmi dôležitým momentom pre budúcnosť Slovenska je verejne deklarovaný záujem zo strany všetkých našich bezprostredných susedov, aby sa Slovensko dostalo do európskych štruktúr. Ceníme si to ako prejav podpory a ako priaznivú konšteláciu vonkajších podmienok na získanie plného členstva v nich. Chceme využívať skúsenosti našich susedov, ale aj ďalších krajín z ich prípravy na členstvo v Európskej únii a NATO.

Je známe, že časť slovenskej verejnosti len ťažko prijíma odvolávanie sa na zahraničné skúsenosti. Aby bolo jasné: bezduché kopírovanie všetkého cudzieho považujem i ja za rovnako neprimerané dnešnej dobe, podobne ako neustále zdôrazňovanie osobitostí Slovenska. Obidva krajné postoje znamenajú úplné nepochopenie novej situácie, ktorá nastala po 1. januári 1993. Vznikom samostatného štátu sme prevzali na seba zodpovednosť za postavenie našej krajiny vo svete. A to sa nedosahuje samovoľne, ale len ako výslednica veľkého množstva rôznorodých cieľavedomých aktivít, vrátane absorbovania tých skúseností ostatných krajín, ktoré nám prinesú rozvojový efekt, a takých postupov, ktoré nám prinesú akceptáciu najrozvinutejšími krajinami sveta.

Keď je reč o našej šanci na integráciu, treba zhodnotiť aj to, ako postupujeme vo sfére obrany štátu. Slovenská republika privítala program Partnerstvo za mier a praktickými krokmi preukazuje posilňovanie vzťahov s členskými krajinami NATO. Členské štáty NATO pozitívne oceňujú prebiehajúcu transformáciu armády, ako aj jej účasť na spoločných podujatiach v Európe, v zámorí a na mierových operáciách na Balkáne. Konštatuje sa, že naša armáda je pod demokratickou civilnou kontrolou a zo všetkých inštitúcií má najväčšiu dôveru verejnosti.

Pravdaže, aj život armády má svoje vnútorné problémy, vyjadrím sa k nim pri inej príležitosti. Z hľadiska našich integračných záujmov je dôležité konštatovať, že Programové vyhlásenie vlády SR sa vo vojenskej oblasti plní. Vypracovali sa koncepčné a normatívne dokumenty týkajúce sa bezpečnosti a vojenstva, kompatibilné s členskými štátmi NATO, ktoré v súčasnosti prechádzajú legislatívnym procesom. Návrhy zákonov a uzavreté dohody približujú našu armádu k štandardom vyspelých demokratických krajín, jej ďalšia transformácia bude však závisieť od ekonomických možností štátu. Oceňujem teda všetko úsilie, ktoré sa doteraz vynaložilo na prospech našej integrácie do európskych a euroatlantických štruktúr.

Ohrozené integračné snahy Slovenska

A predsa sa musíme, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi vážne zamyslieť nad tým, prečo členské štáty Európskej únie a Spojené štáty americké za posledné dva roky opakovane vyjadrujú popri pozitívnom hodnotení makroekonomických ukazovateľov slovenského hospodárstva znepokojenie nad naším vnútropolitickým vývojom a v dôsledku toho aj pochybnosti o našom zahraničnopolitickom smerovaní. Pribúdajú zreteľné signály, že naša krajina sa začína dostávať do medzinárodnej izolácie. Stáva sa už pomaly pravidlom, že Slovenskú republiku vynechávajú spomedzi kandidátov prvej skupiny na členstvo v NATO a v Európskej únii. Veľmi znepokojivé postavenie štátu sa prejavuje aj v tom, že k nám prestali prichádzať najvyšší predstavitelia členských krajín Európskej únie. A tomuto varujúcemu vývinu naša vláda a parlament nečelia dostatočne účinným korigovaním krokov, ktoré vyvolali taký významný obrat západoeurópskych krajín a Spojených štátov vo vzťahu k nášmu štátu.

Má to samozrejme dopad nielen na prestíž vlády a parlamentu, ale postihuje to celú krajinu. Napriek tomu, alebo práve preto sme svedkami pokusov tento stav zľahčovať, alebo ho dokonca prikrašľovať, hoci pri dnešnej informovanosti každý vie, že ostatné postkomunistické krajiny nášho regiónu takýmto varovaniam nemusia čeliť a ich medzinárodné postavenie je oveľa stabilnejšie ako naše. Predstavitelia vládnej koalície medzičasom prišli s tvrdením, že západné krajiny voči nám a iným stredoeurópskym krajinám uplatňujú "dvojaký meter". Premýšľajúci občania však chápu výhrady a upozornenia zo zahraničia inak: svet nás neposudzuje len z hľadiska dosiahnutých hospodárskych výsledkov a podľa krokov vykonaných pri napĺňaní asociačnej dohody a programu Partnerstva za mier. Posudzuje nás aj, a najmä podľa miery dodržiavania základných ľudských práv a slobôd, podľa úrovne a rozsahu demokracie, podľa spôsobu vládnutia, resp. spravovania vecí verejných, podľa toho ako transparentná a účinná je verejná kontrola činnosti vlády, podľa úrovne politickej kultúry a podobne. Ak by krajinám Európskej únie a NATO nezáležalo na integrovaní Slovenskej republiky, nazdávam sa, že by sa k nám nenamáhali vysielať žiadne signály.

Vládna koalícia na hrozbu časového odsunutia Slovenska z integračných procesov, najmä vstupu do NATO, reaguje tvrdením, že oficiálne kruhy západných štátov nemajú vierohodné informácie a nedostatočne sa kontaktujú so slovenskou vládou. Odznelo to pri otvorení rokovania Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a NR SR v tejto sále dňa 22. 11. 1995. Podobné tóny zo strany poslancov vládnej koalície zazneli aj na poslednom zasadaní spoločného výboru v októbri tohto roku. Takto sformulovaný postoj vnímam predovšetkým ako nebezpečný nedostatok realizmu, ktorý vážne ohrozuje naše integračné ambície. Problém totiž nespočíva v neinformovanosti zahraničných vlád a parlamentov, pretože tie majú od svojich zastupiteľských úradov konkrétne, overené a objektívne informácie. Nepochybujem o tom, že ak by sa naša vláda seriózne zaoberala výhradami našich integračných partnerov, ktoré boli obsiahnuté v demaršoch, prípadne odzneli pri najrôznejších rozhovoroch, viedlo by to k oživeniu kontaktov na najvyššej úrovni, ktoré by boli aspoň také čulé, aké majú susedné postkomunistické štáty. Politický štýl, ktorý si vládna koalícia osvojila na domácej politickej scéne, podobne ako aj spôsob jej reagovania na kritické hlasy sú voči zahraničiu kontraproduktívne. Mám vážne obavy, že v dôsledku takejto politiky môžeme zmeškať nielen prvý vlak do NATO, ale aj do Európskej únie.

Je preto prirodzené, že nielen politici, ale aj publicisti a podnikatelia diskutujú o dôsledkoch, ktoré by pre dnešnú i nasledujúce generácie mohlo znamenať pribrzdenie Slovenska v integračných procesoch. Sú to varovné hlasy, hovoriace o vážnych dôsledkoch pre náš hospodársky rozvoj. Ak sme sa totiž vydali cestou budovania podnikateľskej ekonomiky - ako ju pri návšteve Slovenska nazval náš americký krajan Michael Novak - nevyhnutne potrebujeme oveľa väčší trh, než je náš národný, a potrebujeme mať v ňom svoj priestor politicky garantovaný spoločenstvom už integrovaných krajín. Ak nenastúpime do integračných prúdov včas, nezachytíme modernizačné trendy ani vo výrobe, ani v rozvoji ľudského potenciálu krajiny, ktorá nesmie stratiť kontakt s civilizačným predvojom. Výrazne by sa tým oslabila možnosť pozdvihnutia kvality života nášho obyvateľstva, a tým aj zmysel všetkých zmien, uskutočnených pri transformácii spoločnosti a budovaní vlastného štátu. Odsunutie alebo zabrzdenie integrácie Slovenska necháva otvorenú aj otázku zabezpečenia obranyschopnosti krajiny. Zasiahlo by nás to práve v čase, keď sa nový bezpečnostný systém v Európe utvára za účasti postkomunistických krajín.

Viem, že integrácia do euroatlantických obranných a hospodárskych štruktúr nie je a nebude idylickým príbehom. Každej z postkomunistických krajín prinesie rôzne problémy a namieste je aj otázka zachovania si vlastnej identity. Preto participujúce krajiny očakávajú zmeny v týchto integračných celkoch a zrejme aj my by sme sa radi na nich podieľali po boku ostatných malých krajín, pretože máme s nimi spoločné záujmy. Je teda vecou našej voľby, neváham povedať, že osudovej voľby, či sa budeme s našimi problémami vyrovnávať ako plnoprávny člen integračných štruktúr, alebo budeme s otázkou prežitia zápasiť na periférii integrovanej Európy. Napokon na túto otázku koaličné zoskupenie už odpovedalo v Programovom vyhlásení vlády SR. Preto rôzne vyhlásenia, ktoré spochybňujú nevyhnutnosť našej integrácie a uprednostňujú v každom ohľade pochybnú predstavu neutrality, alebo vyžadujú predčasné referendá, nebezpečne poškodzujú dôveryhodnosť Programového vyhlásenia vlády a iných proklamácií predstaviteľov štátu. Slovensko ochráni svoje záujmy len vtedy, keď sa koncentrovane a plnou silou začlení do EÚ. Alternatívou nie je nijaká tretia či špecifická cesta, najmä ak sa väčšina našich bezprostredných susedov bude tiež integrovať do euroatlantických štruktúr. Bez Európskej únie zostaneme destabilizovanou krajinou ohrozenou priamo vo svojej existenčnej podstate. Navyše musíme pamätať na to, že v súčasnej situácii naša cesta do Európskej únie vedie cez členstvo v NATO.

Kde teda treba hľadať hlavné príčiny pochybností našich zahraničných partnerov o smerovaní Slovenskej republiky? So všetkou naliehavosťou chcem zdôrazniť, že tieto pochybnosti treba vidieť v tom, že sa stále a bezdôvodne odkladá dôsledné a reálne uplatňovanie všeobecne uznávaných demokratických pravidiel v našom vnútropolitickom živote. Vládna koalícia akoby sa zameriavala len na formálno-inštitucionálnu stránku integračného procesu. Stále otáľa s uskutočnením obsahových zmien, čo vyvoláva dojem, akoby sa im chcela vyhnúť alebo ich odložiť na neurčito. Nočné parlamentné rokovanie z 3. na 4. novembra 1994 vrhlo zrejme dlhý tieň na súčasnú politiku vládnej väčšiny. Tento tieň siaha až do dneška a presahuje schopnosť aktérov z neho vystúpiť.

Preto sa detailnejšie budem zaoberať akútnymi otázkami nášho vnútropolitického života. Nejde mi o účelové vyhľadávanie sporných otázok medzi koalíciou a opozíciou. Moje uvažovanie sa pohybuje v inej rovine; kladiem vysokú latku nárokov, aby sme sami seba neklamali, že sa už urobilo dosť alebo všetko na dosiahnutie našich štátnych zámerov a na našu akceptáciu v medzinárodnom spoločenstve, do ktorého sa chceme zaradiť.

Už na tomto mieste chcem pripomenúť, že kritiku výkonu moci a správy veci verejných nemožno chápať ako spochybnenie legitímnosti alebo legálnosti víťaza volieb vládnuť do konca funkčného obdobia. Moje kritické stanoviská sa opierajú o ústavné právo vyjadrovať sa tak k zahranično-politickej orientácii štátu, ako aj k vnútropolitickému dianiu bez toho, aby mi niekto mohol pripisovať zlé úmysly z praktík politického boja. Prejavenie iného názoru a diskusia o ňom sú - ako ste mali možnosť počuť od významných zahraničných hostí - srdcom demokracie.

Nádeje a riziká hospodárskeho rozvoja krajiny

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rozpornosť vývinu v našej krajine môžeme sledovať aj v hospodárskej oblasti, v ktorej dosahujeme povzbudivé makroekonomické výsledky. Tie by však nemali prekryť znepokojivé tendencie v prístupe k transformácii našej ekonomiky smerom k štandardnému trhovému systému za posledné dva roky. K napredovaniu v transformačnom procese sa vláda prihlásila vo svojom Programovom vyhlásení, a keďže od ekonomickej transformácie závisí budúca výkonnosť nášho hospodárstva, je to dôvod, aby sme tejto problematike spoločne venovali zvýšenú pozornosť.

Pokiaľ ide o vlaňajší rok, pozitívne hodnotíme skutočnosť, že prírastok HDP bol jeden z najvyšších a miera inflácie jedna z najnižších v transformujúcich sa ekonomikách. Boli sme jednou z mála postkomunistických ekonomík s aktívnou obchodnou bilanciou, čo pozitívne ovplyvnilo stav devízových rezerv. Menovú stabilitu priaznivo ovplyvnil aj vývoj štátnych financií, keď deficit štátneho rozpočtu dosiahol len niečo vyše jednej tretiny predpokladanej výšky. Priaznivý vývoj v menovej oblasti mal vplyv na zavedenie konvertibility koruny na bežnom účte platobnej bilancie. Hospodársky rast premietnutý do zvýšených výkonov niektorých sektorov vyvolal aj rast nominálnych a reálnych miezd.

Vývoj v tomto roku však ukazuje, že pozitívne trendy nie sú dostatočne stabilné. Veľmi varovne to signalizuje napríklad pasívne saldo zahraničného obchodu, dosahujúce koncom októbra vyše 42, 5 mld Sk; deficit bežného účtu platobnej bilancie ku koncu augusta dosiahol výšku 29, 1 mld Sk, čo sa odrazilo aj v miernom poklese devízových rezerv v celom bankovom okruhu oproti ich stavu ku koncu minulého roka. Na uvedených priebežných údajoch nie je natoľko závažná ich absolútna výška ako skôr to, že odrážajú veľký rozdiel v dynamike rastu vývozu a dovozu. Ako ukazujú predbežné údaje export vzrástol za 10 mesiacov tohto roka oproti rovnakému obdobiu minulého roka len o 6, 3 %, ale import vzrástol za to isté obdobie až o 28, 7%. Znižuje sa dynamika rastu priemyselnej výroby, nedochádza k podstatnejšiemu rastu poľnohospodárskej výroby a len mierne sa zvyšuje stavebná výroba.

Naša ambícia by mala smerovať predovšetkým k tomu, aby priaznivé hospodárske výsledky neboli len krátkodobou epizódou, ale dlhodobým trendom, ktorý by sa odrazil v takom potrebnom a očakávanom raste životnej úrovne ľudí. Z hľadiska tohto strategického cieľa treba, aby sme neobchádzali, ale produktívne riešili prinajmenšom dva zásadné problémy, ktoré vytvárajú prekážky pre zdravý hospodársky rozvoj Slovenska. Prvý je reštrukturalizácia hospodárstva, ktorú dosiahnuté ekonomické oživenie zásadnejšie neposunulo vpred. Odrazilo sa to na hrubej tvorbe fixného kapitálu, ktorá sa v minulom roku zvýšila a prerušila klesajúci trend z posledných rokov, ale vzrast o 5, 8% nezodpovedá potrebám. Optimistickejšie sú výsledky v tomto roku, keď hrubý fixný kapitál vzrástol v 1. polroku o 27% oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Napriek tomu hlavné úlohy reštrukturalizačného procesu sú pred nami, z čoho rezultuje oprávnená požiadavka, aby v štátnej exekutíve, podnikateľskej a bankovej sfére jestvovali nielen jasné smery, ale aby boli identifikované aj zdroje nevyhnutných zmien hospodárskej štruktúry.

Druhý zásadný problém našej ekonomiky, ktorý sme ani v roku 1995 významnejšie neriešili, je ozdravenie finančných tokov v hospodárstve. V nich sa premieta nepriaznivá finančná situácia podnikov i problematický charakter úverového portfólia rozhodujúcich bánk. Uvoľnenie a ozdravenie finančných tokov je zrejme problém, pri ktorom neexistujú jednoduché a čiastkové riešenia. Je na škodu veci, ak sa aj v tejto oblasti pristupuje k riešeniu nekomplexne a z hľadiska parciálnych záujmov, ako to bolo napr. v prípade návrhu novely zákona o konkurze a vyrovnaní.

Potreba zvýšiť dynamiku reštrukturalizačného procesu i ozdravenia finančného systému priamo súvisí s riešením takých závažných problémov, ako je funkčnosť kapitálového trhu a príliv zahraničného kapitálu. V neprospech zdravého vývoja našej ekonomiky pôsobí skutočnosť, že organizovanie takého významného mechanizmu alokácie zdrojov, akým je kapitálový trh, nemá konzistentný koncepčný rámec. Čiastkové, často účelové legislatívne i organizačné zásahy do jeho fungovania ho destabilizujú a spochybňujú. Preto urýchlené prijatie koncepcie rozvoja kapitálového trhu môže priaznivo pôsobiť na stabilitu pravidiel jeho fungovania. V záujme zvýšenia dôveryhodnosti slovenského kapitálového trhu je nevyhnutné uplatňovať zásadu transparentnosti pohybu kapitálu, a to aj pohybu sprivatizovaného kapitálu.

Náročné reštrukturalizačné úlohy, ktoré pred nami stoja, nemožno zvládnuť len s pomocou domácich zdrojov, preto je potrebné do tohto procesu účelne zapájať aj vonkajšie zdroje. Za našimi skutočnými potrebami zatiaľ zaostáva príliv priamych zahraničných investícií, ktorých hodnota ku koncu septembra 1996 bola 25, 3 mld Sk. Preto je potrebné vytvoriť spoločenskú klímu, legislatívne podmienky a zamerať hospodársku politiku tak, aby Slovensko nezaostávalo v súťaži o zahraničné zdroje medzi stredoeurópskymi krajinami.

Osobitne ma trápi, že aj v dobre naštartovanej transformácii ekonomiky sa najnovšie prejavuje rozbiehavosť krokov vládnej koalície, akú som konštatoval pri realizácii zahranično-politických priorít. Odbornú verejnosť doma a zahraničné knihy, pripravené s nami rokovať o plnom členstve v Európskej únii, znepokojujú isté retardačné zmeny uskutočnené v hospodárskej legislatíve, v privatizačnom procese a vo vzťahu medzi štátnou mocou a podnikateľskou sférou. Nemožno spustiť zo zreteľa, že systém trhovej ekonomiky, k vytváraniu ktorého sa vo svojom Programovom vyhlásení vláda jednoznačne prihlásila, vyžaduje uplatňovanie úlohy štátu v legislatívnej a systémovej oblasti, kým priame zásahy do chodu mikrosféry sa majú postupne oslabiť.

Hospodársky život má byť predovšetkým usmerňovaný právnymi normami a ekonomickými nástrojmi, pričom túto líniu v legislatíve musíme sledovať aj na Slovensku. Tým skôr, že v súčasnosti sú už aj u nás vytvorené legislatívne základy, korešpondujúce s trhovou ekonomikou. Žiaľ, nie všetky právne normy týkajúce sa hospodárskej oblasti, ktoré boli schválené parlamentom v priebehu minulého a tohto roka, zodpovedajú duchu a potrebám trhového hospodárstva. Národná rada prijala zákony, ktoré neboli v súlade s Ústavou SR, napr. zákon č. 370/1994 Z. z., ktorým sa zrušili privatizačné rozhodnutia predchádzajúcej vlády. Niektoré z prijatých zákonov zvýhodňovali len určité skupiny občanov a podnikateľov. Strategickému zameraniu na rozvoj trhového prostredia odporujú tie zákony, ktorých nejednoznačné a vágne formulácie umožňujú veľkú mieru voluntarizmu pri ich aplikácii, alebo umožňujú štátnu kontrolu nahradiť štátnym dirigizmom tam, kde je potrebné rozvíjať trhové pravidlá. Takým je napríklad zákon o cenách. Zväčša teda ide o zákony, ktoré patria k právnym základom ekonomickej transformácie alebo nového ekonomického systému. Pod ich vplyvom sa deformujú podmienky súťaživosti a rovnosti šancí v hospodárskom rozvoji, čo nepriaznivo vplýva na právne vedomie účastníkov hospodárskeho života a na ich schopnosť a ochotu dodržiavať zákonmi stanovené pravidlá.

K varovným zmenám došlo aj v privatizačnom procese. Neústavné - ako to vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR - posilnenie kompetencií Fondu národného majetku v rozhodovaní o privatizácii bez zabezpečenia účinných kontrolných mechanizmov vytvorilo priestor na zneužívanie až kriminalizáciu procesu privatizácie. Je absurdné, že pohyb miliardových hodnôt štátneho majetku nebol pod dostatočnou kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu a ani pod účinnou parlamentnou kontrolou, v ktorej by mala zodpovedajúce zastúpenie aj opozícia. Dôveryhodnosť privatizácie bola narušená aj spôsobom výberu nových vlastníkov, pretože tento výber sa neriadil jasnými a všeobecne platnými kritériami. Pripúšťalo sa presadzovanie individuálnych alebo úzko skupinových a straníckych záujmov pri výbere privatizérov, často bez ohľadu na to, či majú úmysel a predpoklady získaný majetok zveľaďovať. Na minimum sa obmedzilo využitie súťaživých foriem predaja majetku, hoci Programové vyhlásenie vlády sa k takému spôsobu privatizácie prihlásilo.

Postupné vylučovanie súťaživosti a rovnosti šancí všetkých záujemcov v privatizácii zakladá deformáciu konkurenčného prostredia v celej ekonomike. Okrem toho vytvára aj neodôvodnenú a neoprávnenú majetkovú nerovnosť a hlboký pocit nespravodlivosti rozdelenia spoločne nadobudnutého majetku. Dôveru našich občanov v privatizačný proces znížilo aj zrušenie kupónovej privatizácie a jej nahradenie dlhopismi FNM. K tejto náhrade došlo napriek tomu, že vláda vo svojom Programovom vyhlásení deklarovala zámer realizovať kupónovú privatizáciu, čo mnohokrát potvrdila vyhláseniami zodpovedných členov vlády, ako aj napriek veľkému záujmu obyvateľstva zúčastniť sa na

tejto forme privatizácie. Doterajší vývoj ukazuje, že dlhopisové odškodnenie bolo odštartované bez dostatočnej programovej a technickej prípravy. Výsledkom je nielen zvýšenie právnej neistoty v podnikateľskej sfére, ale aj nesplnené očakávania majiteľov dlhopisov. Privatizácia prebiehajúca v netransparentnej podobe, navyše dokorán otvorila vráta deformáciám práva i morálky v oblasti hospodárskych vzťahov, čo už takmer denne oprávnene pranierujú publicisti. Súčasťou fungovania dnešného ekonomického systému sa teda stáva nemorálnosť, čo sa môže čoskoro ukázať - popri prudkom narastaní extrémnych vlastníckych rozdielov, ohrozujúcich sociálny mier v krajine - ako najvážnejší spoločenský problém Slovenska.

Nazdávam sa, že v záujme obmedzenia rizikových faktorov nášho budúceho vývoja bolo potrebné, aby sa také ďalekosiahle zmeny, ako je privatizácia, riešili na základe spoločenského konsenzu. Legislatívnou platformou pre jeho vytváranie malo byť prijatie ústavného zákona usmerňujúceho privatizačný proces, čo by poskytovalo istú záruku stability uskutočnených zmien.

Napokon pozorujeme pokusy zvrátiť nastúpený ponovembrový trend smerujúci k oddeleniu štátnej moci od podnikateľskej sféry. Pôvodná strategická línia ekonomickej transformácie mala rozložiť dirigistické väzby pochádzajúce z centrálne plánovanej ekonomiky a mala zabezpečiť, aby sa podnikateľské subjekty vymanili z priamej závislosti od štátnej moci. Od konca roku 1994 sa však v našej ekonomickej praxi odohrávajú javy odporujúce tejto strategickej línii. Stranícky podmienené výmeny manažmentov, správnych a dozorných rád v dôležitých podnikoch a bankách s majetkovou účasťou štátu vnášajú do ekonomiky veľkú mieru nestability a politickej závislosti. Osoby nominované do funkcií týmto spôsobom sú nástrojom presadzovania straníckych a úzkych skupinových záujmov. Právo štátu starať sa o majetok v jeho vlastníctve sa takto znehodnocuje a degraduje sa na nástroj politických machinácií. Namiesto seriózneho hodnotenia výsledkov práce riadiacich kádrov v mnohých podnikoch a finančných inštitúciách nastupuje hodnotenie podľa straníckej príslušnosti, či náklonnosti. To určite nie je cesta k pokroku, všeobecnému dobru a k prosperite a znamená nebezpečie pre súčasný a budúci vývoj Slovenska. Zo svojich pracovných kontaktov a návštev viem, že aj cez regionálne a miestne stranícke štruktúry silnie stranícko-politická závislosť ekonomického diania na miestnej úrovni.

Som presvedčený, že túto tendenciu, ktorá má dvojaký dopad, budeme musieť zastaviť. Inak bude ďalej blokovať vytváranie potrebného konkurenčného prostredia. Prepájanie štátnych, straníckych a ekonomických štruktúr umožňuje zneužívať štátnu moc podnikateľskými lobbistickými skupinami na presadenie vlastných parciálnych záujmov, samozrejme na úkor iných skupín podnikateľov a na úkor celej spoločnosti. Svedčia o tom udalosti, ktoré sa odohrávali v roku 1995 na našom kapitálovom trhu, v súvislosti s postupom Ministerstva financií SR pri odobratí licencie Prvej slovenskej investičnej spoločnosti, resp. Bratislavskej opčnej burze. Len nedávno sa v štátnych orgánoch i vo verejnosti posudzoval postup pri predaji obilia. Niektoré fakty naznačujú, že aj v tomto prípade konanie zodpovedných štátnych činiteľov mohlo byť ovplyvnené záujmami úzkych podnikateľských skupín. Takýto postup je odsúdeniahodný nielen preto, že ide o strategickú zložku zabezpečenia výživy obyvateľstva. Špekulatívne obchody s obilím poškodzujú záujmy aj prvovýrobcov. Vieme, aké ťažké sú dopady transformácie v poľnohospodárstve, a preto by sme nemali dopustiť, aby na úkor pestovateľov a výrobcov poľnohospodárskych produktov plynuli zisky do rúk priekupníkov a špekulantov.

V súvislosti s priebehom ekonomickej transformácie sa prezentuje názor o existencii špecifickej slovenskej cesty rozvoja. Myslím si, že nie je nič zavrhnutiahodné na tom, ak si vyberieme cestu a postupy transformácie tak, aby čo najviac zodpovedali konkrétnym podmienkam našej ekonomiky. Voľba transformačných krokov a rozvojových zámerov by však mala byť aj na Slovensku v súlade so základnými cieľmi a princípmi moderných hospodárskych systémov. Znamená to, že v transformačnom procese i v celkovom hospodárskom rozvoji sa nemôžu realizovať opatrenia, ktoré pôsobia proti duchu a princípom trhového hospodárstva, rozširujú ingerenciu štátu, zvyšujú náklady transformácie a jej nepriaznivé dopady na sociálnu situáciu obyvateľstva. Slovenská cesta rozvoja by nemala niesť riziko spomalenia reštrukturalizácie a modernizácie nášho hospodárstva, pretože by nás znevýhodnila oproti susedným transformujúcim sa ekonomikám v dosahovaní konkurenčnej schopnosti. Časový faktor je životne dôležitý pre prekonanie technického zaostávania mnohých našich výrob. Je oprávnená obava, že práve tie čiastkové transformačné kroky a opatrenia hospodárskej politiky, ktoré sa vydávajú za špecifiká slovenskej cesty, nezodpovedajú vyššie uvedeným kritériám zdravej trhovej ekonomiky a sociálnej únosnosti transformačného procesu. Myslím si, že osobitosti slovenskej cesty sa spájajú najmä so spôsobom privatizácie, ktorý podľa môjho názoru, vytvára aj najväčšie riziká pre náš budúci sociálny a ekonomický rozvoj.

Oslabovanie demokratických princípov právneho poriadku

Vážené dámy, vážení páni, rozbiehavosť krokov vládnej koalície sa vari najmarkantnejšie začala prejavovať v legislatívnej oblasti. Už vo vlaňajšej správe som ocenil rozsah prác vykonaný pri príprave a schvaľovaní zákonov. Ale v súvislosti s častým prijímaním noviel, niekedy aj krátko po sebe, som vyjadril presvedčenie, že v tomto štádiu transformácie spoločnosti už nie počet, ale kvalita nových zákonov je rozhodujúca. Dnes musím otvorene konštatovať, že za posledné dva roky boli čoraz častejšie takmer vo všetkých oblastiach života prijímané zákony, o ktorých som mal - a ako sa ukázalo oprávnene - pochybnosti, či sú v súlade s našou ústavou a či zodpovedajú zámeru Programového vyhlásenia vlády SR. V ňom sa tvrdí, že "pri rozvíjaní právneho štátu bude vláda pokračovať v dobudovávaní nášho právneho poriadku na princípoch demokracie a humanizmu". Viaceré zo zákonov som musel vrátiť Národnej rade SR na opätovné prerokovanie, alebo predložiť na rozhodnutie Ústavnému súdu SR. Ten od roku 1995 vyslovil v jedenástich prípadoch nález, že predložené zákony alebo ich časti nie sú v súlade s Ústavou SR, a ďalšie podania ešte čakajú na jeho rozhodnutie. V porovnaní s množstvom zákonov, ktoré boli za toto obdobie prijaté, možno diskutovať, či je to málo alebo veľa. Ale práve obsah zákonov a ustanovení, pri ktorých ústavný súd konštatoval ich nesúlad s ústavou, varuje, že sa pretŕha kontinuita cesty nastúpenej v novembri 1989 z hľadiska demokratického ducha zákonov a že sa neuberáme smerom rozširovania právnych inštitútov, vlastných demokratickým právnym systémom.

Ako výrečný príklad uvediem opakované pokusy, ktorými bola porušená rovnosť všetkých druhov vlastníctva. Tento princíp zakotvený v Ústave SR (čl. 20) bol porušený prijatím zákona č. 190/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, zákona č. 147/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o majetku obcí, zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ako aj prijatím zákona č. 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností.

Postupne dochádza k zvýhodňovaniu štátneho vlastníctva a nedostatočnému rešpektovaniu základného práva občanov vlastniť majetok a práva na jeho ochranu. Viaceré novelizácie zákonov boli účelové a narúšali konzistentnosť právneho poriadku, oslabili právnu istotu v štáte. V súhrne zrejme ide o v tichosti obnovovanú doktrínu dominantného postavenia štátu na úkor suverenity občana, samosprávnych orgánov a neštátnych zoskupení.

Nemenej výrečným príkladom sú aj také zmeny zákonov, ktoré menia kompetencie jednotlivých zložiek moci v štáte, vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky a narušujú ich vzájomné protiváhy a brzdy. Na jednej strane sa vláde odobrali kompetencie v oblasti privatizácie, ktoré jej z Ústavy výlučne patria (nález Ústavného súdu vo veci presunu kompetencií z vlády na Fond národného majetku), na druhej strane sa posilnili jej kompetencie tam, kde ich Ústava zveruje iným orgánom štátu (nález Ústavného súdu vo veci vymenúvania náčelníka Generálneho štábu). Tieto konštatovania nie sú len mojím subjektívnym názorom, ale vyplynuli z nálezov Ústavného súdu, nezávislého orgánu ústavnosti v Slovenskej republike. Takéto legislatívne kroky, podobne ako nerešpektovanie rozhodnutí prezidenta republiky o udelení milosti generálnym prokurátorom, vrhajú tiene na úroveň právneho vedomia predstaviteľov štátnych orgánov, ale aj na účinnosť právnej ochrany zaručenej Ústavou.

Prejavy štátneho dirigizmu, presadzovania skupinových záujmov v ekonomike prostredníctvom štátnej administratívy, ako aj postupy štátnych orgánov, ktoré nie sú v súlade s demokratickými princípmi, sú o to nebezpečnejšie, že zasahujú aj do tvorby právnych noriem a deformujú náš právny systém.

Nápor na samosprávny princíp pri reforme verejnej správy

Rok 1996 vojde do dejín Slovenskej republiky ako rok masívnej reorganizácie štátnej správy do nového územno-správneho členenia štátu. Je to uplatnenie nášho suverénneho práva a na prvý pohľad by sa zdalo, že nás nemusí zaujímať zahraničná dimenzia týchto krokov. A predsa to tak nie je, lebo, po prvé, Slovensko ako krajina, ktorá má záujem integrovať sa do vyspelej Európy, samo si musí vytvárať predpoklady efektívneho napojenia sa na významné európske urbanizačné osi a inovačné prúdy. Aby som bol správne pochopený, uvediem vo verejnosti menej známy poznatok špecialistov: naše vnútorné územnosprávne usporiadanie malo vyjsť v ústrety okrem iného aj tomu, aby sme sa napojili na geografický pás prirodzene vytváraný od stredného Anglicka, cez Holandsko, severozápadné Francúzsko, nemecké Porýnie s prechodom do údolia Dunaja s viedenskou odnožou, ktorý sa ďalej tiahne na severné Taliansko, južné Francúzsko a severné Španielsko. Vstupnou bránou na rozšírenie tohto urbanizačného priestoru a na prenos intelektuálneho progresu s dopadom na celé územie Slovenska je podľa odborníkov Bratislava s jej ľudským, priemyselným a vedeckým potenciálom. Verejne boli prezentované štúdie, že Bratislava spĺňa podmienky na utvorenie takzvanej "technopolis" s technológiami 21-ho storočia. Tak ako spomínaný proinovačný koridor Európy, rovnako aj pozícia Bratislavy sa vyvinula prirodzeným spôsobom. Jej excentrická poloha na území Slovenska je vlastne našou výhodou. Nové územnosprávne členenie však ignoruje prirodzenú sociálno-priestorovú diferenciáciu Slovenska a postavenie Bratislavy dokonca oslabilo, ako som na to poukázal aj pri vrátení zákona o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v parlamente.

Po druhé, pri reorganizácii verejnej správy sa musí zahraničná dimenzia vziať do úvahy aj z hľadiska rozvoja samosprávnych princípov v živote lokálnych a regionálnych spoločenstiev. Vláda vo svojom Programovom vyhlásení doslova uviedla: "V súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy nadviažeme na doterajšie pozitívne prvky fungovania samosprávy miest a obcí. Budeme presadzovať ďalšie posilňovanie jej kompetencií súčasne s postupným zlepšovaním jej finančných podmienok". Spomínaný zákon a realizácia reformy verejnej správy, zúženej, ako vieme, len na zmenu štátnej správy, nepriniesli takmer nič z tohto predsavzatia. Naopak, pretože neboli jasne stanovené kritériá uplatnenia sa pracovníkov v novoutváraných miestnych orgánoch štátnej správy, vyvolalo to medzi nimi a ich rodinami veľkú existenčnú neistotu. Slovenský odborový zväz verejnej správy navyše poukázal na právny a organizačný chaos, vyplývajúci z unáhleného a politicky nepripraveného zavádzania reformy. Viacerým nedostatkom sa mohlo predísť, keby vládna koalícia neodmietla požiadavku Združenia miest a obcí Slovenska, aby rozhodnutie o územnosprávnom členení SR bolo prijaté formou ústavného zákona, aby bolo výsledkom širšej politickej dohody.

Podľa pôvodných zámerov obsahom reformy malo byť prenesenie kompetencií zo štátnych orgánov na samosprávne orgány miest, obcí a regiónov, ale aj zmena ich financovania prostredníctvom daňového systému tak, aby priamo získavali svoje finančné zdroje a neboli úplne závislé od štátneho rozpočtu. Vtedy by sme mohli hovoriť o rozširovaní demokracie vo verejnej správe a posilňovaní územnej samosprávy, ktorá je zakotvená aj v Ústave SR. Vládna koalícia sa tomuto vyhla, prenos kompetencií zostáva vo sfére sľubov a o zmene financovania už nehovorí nič. Pokiaľ však kľúčové atribúty verejnej správy ostali bez zmien, uskutočňovaný proces môžeme označiť, len ako dekoncentráciu.

Decentralizácia v pravom význame slova sa realizuje len tam a vtedy, kde vznikajú prirodzené samosprávne útvary s volenými orgánmi, dostatočne kompetenčné vybavené a pri rozhodovaní relatívne nezávislé od byrokratickej moci úradníkov. Ústredná moc by si teda decentralizáciou mala uvoľniť ruky na riešenie primárnych úloh štátu a spoločnosti, mala by sa prirodzene rozčleniť tak, aby sa každý občan podľa svojej vôle mohol zúčastniť na vládnutí v nižších zložkách riadenia. Historicky je preukázané, že čím viac sa priblížime k prirodzenému sociálne-priestorovému členeniu územia, tým viac ustúpia do úzadia prípadné disharmonické prvky, ako ich prináša voluntaristické parcelovanie štátu. Žiaľ, prebiehajúca reforma tieto skúsenosti neobsiahla: fakticky nemení závislosť lokálnych spoločenstiev od štátnych úradov, ale ju umožňuje ešte detailnejšie presadiť hustejšou sieťou okresných a krajských orgánov štátnej správy.

Sociológovia v tejto súvislosti postrehli, že reforma v takejto podobe vyvolala nové očakávania. Napríklad mestá získaním štatútu okresného sídla očakávajú väčší podiel financií a možnosť prekonať svoje periférne postavenie. Ostatné sídla v nových okresoch nie sú motivované priblížením štátnej správy k občanovi, ako sa to deklaruje, ale skôr kalkulom zvýšenej blízkosti k očakávaným finančným prostriedkom a pod. Teda sa rozmýšľa a koná po starom: znova sa treba uchádzať o priazeň štátnej byrokracie, zachovávaný systém dotácií zo štátneho rozpočtu nemotivuje obce a mestá na rozvoj miestnych iniciatív a podporu podnikania, z ktorého by im plynuli potrebné finančné zdroje. A tak vlastne súčasná reforma štátnej správy pomohla zrodu nového klientelského režimu, založeného na politických sympatiách a upevňovaní dominantného postavenia štátu voči mestám, obciam a regiónom. Uskutočňovaná reforma neprehlbuje možnosti rozvoja princípu subsidiarity, ani nezväčšuje možnosti účasti občanov na správe svojich miest a obcí. Práve tento racionálny princíp bol v nedávnom totalitnom štáte popretý a práve rigídny centralizmus bol jedným zo smrteľných jedov, čo pripravil pád celého systému. Zdá sa, že konáme tak, akoby sme sa nechceli poučiť: problémy rozvoja územnej samosprávy súčasná reforma odvádza na vedľajšiu koľaj a samosprávnym orgánom v nových pomeroch hrozí, že sa dostanú do vleku orgánov štátnej správy.

Urýchlené presadenie nového územnosprávneho členenia sledovalo skôr stranícko-politické ciele. Ako vieme z analýz, vzrástol počet práve tých okresov, kde má víťaz posledných volieb opäť šancu na úspech. To by v prípade nového volebného zákona s prvkami väčšinového systému malo pomôcť zabezpečiť výrazné víťazstvo terajšieho vládneho zoskupenia. Takže vývoj posledných dvoch rokov nám prináša nielen obmedzovanie ekonomickej súťaživosti, ale nám hrozí aj obmedzením slobodnej a rovnej súťaže politických síl, a to napriek ústavným garanciám.

Riešenia prijaté pod hlavičkou nového územnosprávneho členenia, pokiaľ nie sú podložené dosiahnutým konsenzom v spoločnosti, nemajú šance na dlhé pretrvanie. Ak nepreukážu svoju životaschopnosť - a to je pri násilnom presadení málo pravdepodobné vnútropolitický vývoj ich diskvalifikuje a vyžiada si ich zmenu, takže spoločnosť si dnešné riešenia pripočíta k zbytočným stratám. Trvalejšiu hodnotu by zo strany vlády SR predstavovalo podpísanie Európskej charty miestnej samosprávy, na ktoré naša verejnosť, početní primátori miest a starostovia obcí, poslanci miestnych zastupiteľstiev a najmä ZMOS a Únia miest Slovenska oprávnene čakajú a vláda sa na ňu odvoláva.

Skúšaná odolnosť organizmu slovenskej kultúry

Vážené pani poslankyne a páni poslanci, chcel by som upriamiť vašu pozornosť ešte na jednu veľmi citlivú oblasť, kde sa prejavuje nielen rozbiehavosť zámerov vládnej koalície s jej praktickými efektmi, ale kde sa vytvárajú psychologické základy nášho štátneho života a kultivuje jeho nosná idea. Je to oblasť kultúry, dnes poznačená polarizáciou, zásahmi exekutívy do jej organizmu a prejavmi nespokojnosti umelcov a širokej kultúrnej verejnosti.

V kontexte hlbokej historickej zmeny, akou naša spoločnosť prechádza, mení sa aj slovenská kultúra z prevažne monolitnej kultúry na kultúru mnohohodnotovú, v ktorej súperia rôzne hodnotové hierarchie a žiadna nemá vopred stanovené svoje postavenie. Sám sa prikláňam k tým znalcom problematiky, ktorí pre našu kultúru sformulovali dve priority. V ideologickom monolite garantovanom totalitným zriadením súžitie rôznych kultúrnych a umeleckých orientácií nevystupovalo, pretože ani nemohlo vystupovať navonok ako problém. Keď sa dnes naša kultúra otvára svetu, treba za prvú prioritu považovať, aby sa jednotlivé kultúrne združenia a orientácie naučili žiť vedľa seba, čo konkrétne znamená, že sa v slovenskej spoločnosti bude presadzovať pluralitné kultúrne videnie a cítenie. Nemusím asi rozvádzať, že okrem akceptovania iných kultúr ide aj o problém hlbšie ich pochopiť, viesť s nimi sústavný dialóg. Druhú prioritu odborníci vytyčujú v súvislosti so vznikom samostatnej Slovenskej republiky a s jej ambíciou integrovať sa do európskych štruktúr. Ide o cieľavedomé uchovávanie kultúrnej identity národa a pestovanie jeho odolnosti voči braku a gýču produkovanému pseodoumeleckým veľkopriemyslom.

Upevňovanie kultúrnej identity spolu s rozvíjaním kultúrnej mnohorakosti vnímam ako hlavné ciele kultúrnej politiky, a to z viacerých dôvodov. Len spojenie týchto cieľov zabezpečí, aby občania boli lojálni voči svojmu národnému spoločenstvu a štátu a súčasne rešpektovali aj iné videnie sveta. Nesmieme totiž zabúdať ani na to, že kultúru v našom štáte nevytvárajú len príslušníci väčšinového národa, ale aj príslušníci národnostných menšín. Kombinácia oboch procesov umožní, aby občania spoluvytvárali kultúru svojho štátu a svojho spoločenstva a pritom videli a chápali jej miesto v európskom kontexte.

Z mnohých detailných poznatkov môžem zovšeobecniť, že obyvateľstvo nie je systematicky pripravované na rastúcu rôznorodosť kultúry. Ľudia si nevedia rady s prílivom nových kultúrnych hodnôt, ale aj pseudohodnôt. Vrstvy s nižším vzdelaním pasívne konzumujú všetko, čo sa im ponúka, alebo naopak, bránia sa podnetným novotám. Exekutíva tento vážny problém nerieši, nevyvíja sa systematický výchovný vplyv na obyvateľstvo v zmysle chápania nových kultúrnych podnetov, chýba cielená osveta organizovaná štátom a mimovládnymi organizáciami. Ministerstvo kultúry sa namiesto toho pustilo do nastoľovania úzko organizačných, personálnych a ekonomických otázok v rezorte a do sporov s kultúrnymi komunitami. Verejnoprávna televízia sa len v minimálnej miere zaoberá pestovaním kultúrneho a estetického cítenia obyvateľstva, sama skĺzava do povrchnosti a komerčnosti. Od komerčných televíznych staníc plnenie tejto úlohy nemožno očakávať. Oveľa väčší cit pre rozvoj kultúrneho cítenia obyvateľstva a prezentovanie kvalitnej kultúrnej tvorby prejavili niektoré rozhlasové stanice.

Na školách sú nedostatky vo vzájomnom poznávaní väčšinovej a menšinových kultúr, a to bez ohľadu na to, či sú slovenské alebo menšinové. Výnimkou sú len dvojjazyčné školy. Predmet občianska výchova sa nevyužíva na osvojovanie si kultúrnej plurality a multikultúrnosti, hoci si to žiada príprava zodpovedného a sebavedomého občana. Ani vydavateľstvá, až na ojedinelé výnimky, nepomáhajú rozvíjať kultúrnu osvetu obyvateľstva v uvedenom duchu.

Medzi naším obyvateľstvom, na rozdiel napríklad od susedného Poľska, prevláda euroskeptický pohľad na vzájomné prieniky slovenskej a inej európskej kultúry po prípadnej integrácii do európskych štruktúr. V časti inteligencie vládne obava z amerikanizácie, germanizácie či dokonca maďarizácie našej kultúry. Naše masmédiá však vo všeobecnosti nevenujú takmer žiadnu pozornosť vysvetľovaniu princípov a mechanizmov európskej integrácie. Výsledkom je veľká nevedomosť nášho obyvateľstva o postavení Slovenska po prípadnej integrácii, takže radový občan nemá dostatočnú predstavu, čo to môže pre našu kultúru znamenať.

Konštatoval som, že naša kultúrna obec je v súčasnosti polarizovaná a prebiehajúci zápas predstavuje nevyhnutný kvas, ale aj riziká, ktoré môžu škodiť záujmom štátu. Riziká vidím ani nie tak v tom, kto a prečo stojí proti sebe, ako skôr v nesprávnom pochopení úlohy exekutívy v tomto zápase. Rozpornosti v kultúre sú odrazom skutočnosti a nie je ich treba reglementovať. Exekutíva zastúpená Ministerstvom kultúry SR nielenže sa nepokúsila nájsť prijateľné východisko pre protikladné strany, stabilizovať kultúrny život v novom štáte, ale vstúpila do neho ako hodnotový arbiter, ba niekedy ako iniciátor sporu. Táto úloha pripadá umeleckej kritike a koniec-koncov dejinám. V slovenskom umení, ak má byť zdravé, má mať a musí mať prirodzené, dôstojné miesto rovnako folklór a jeho výskum ako experimentálny balet či avantgardné výtvarné postupy, poznávanie slovenskej literárnej klasiky a jej sprostredkúvanie novým pokoleniam prostredníctvom nových vydaní práve tak ako vytváranie dôstojného priestoru pre súčasnú literatúru, najmä mladú. Umenie je okrem iného sebavyjadrením každého tvorcu, každého pokolenia a aj národno-osvetová zložka musí byť viacmenej spontánnou súčasťou kultúrneho a umeleckého života, nie akýmsi príložníkom, podľa ktorého sa má orientovať vznikajúca umelecká tvorba. Upozorňujem na to nielen preto, že chcem vystaviť súčasnú vládu kritike za pôsobenie v oblasti kultúry, ale najmä preto, aby som vystríhal akúkoľvek vládu pred vidinou možností administratívne vstupovať do živého, pulzujúceho organizmu kultúry bez ohľadu na rytmus tohto pulzu, bez ohľadu na živiny v krvnom obehu, ktoré nie sú a ani nemôžu byť jednofarebné.

Nepopieram, že je vecou určitej prestíže vlády udržať si schopnosť presadiť vlastné koncepcie do praxe, a to tak v oblasti kultúry, ako aj v oblasti školstva. No rovnako prirodzené sú aj obranné pozície kultúrnych a školských zariadení, ak z presadzovaných koncepcií vyplýva pre ne obmedzovanie alebo dokonca strata kompetencií. Nepovažujem za správne, ak sa v takomto spore udiera politickými zbraňami, lebo tým trpí nielen vec sama, ale brzdí sa tak predovšetkým možnosť úspešne stabilizovať spoločnosť, ako aj samotné kultúrne inštitúcie. Treba aby sa vecne a racionálne posudzovali argumenty výkonnej moci, ale rovnako aj obavy a argumenty jednotlivých dotknutých subjektov. Štátny orgán nie je totiž len donucovací, represívny nástroj, ale v demokratickom štáte predovšetkým partner občanov alebo skôr ich služobník, ktorý by mal byť schopný získavať podporu pre svoje racionálne riešenia, schopný vyžarovať atmosféru dôvery a mobilizovať tvorivý potenciál. Bez tohto potenciálu exekutíva zostane osamotená, paralyzovaná a nefunkčná.

Zápas o demokraciu a právny štát pokračuje

Vážené pani poslankyne a páni poslanci, dvojznačné kroky vládnej koalície v jednotlivých oblastiach nášho štátneho a spoločenského života a tiché odstupovanie od kurzu demokratizačných premien spoločnosti spôsobujú rast napätia na vnútropolitickej scéne a jej nestabilitu.

Vládna koalícia má pre všetky prejavy znepokojenia vlastné vysvetlenie, keď tvrdí, že dnešná opozícia sa nevie zmieriť s porážkou vo voľbách. Súdny človek to musí považovať za účelovú interpretáciu, lebo v demokracii sú voľby slobodné a periodické, a preto nikto v nich nič natrvalo ani nezískava, ani nestráca. Pokračujúca zmena kurzu vo vývoji krajiny, uskutočňovaná dokonca v rozpore s jej Ústavou a Programovým vyhlásením vlády, môže však v konečnom dôsledku zapríčiniť premárnenie historickej šance Slovenska, aby sme ho civilizačné pozdvihli na úroveň dosiahnutú vo vyspelých demokratických krajinách. A to je vážnejší dôvod na prejavy politickej nespokojnosti ako jedny nevyhraté voľby. Sám v tom vidím jednu z hlavných príčin politickej polarizácie spoločnosti, s ktorou si doteraz nevieme dať rady. Zápas o charakter našej demokracie, o obhájenie jej nespochybniteľných princípov a jej hodnotového obsahu považujem za hlavnú črtu súčasného politického života na Slovensku.

S prihliadnutím na vykonané analýzy a na poznatky, ktorými disponuje veda o prechodoch rozmanitých spoločností súčasného sveta k demokracii, môžem konštatovať, že na Slovensku sú zakotvené základy demokratického usporiadania, aj keď je to demokracia nekonsolidovaná a najnovšie ohrozovaná dôsledkami politického vývinu, ktorý vládna koalícia sama vyvolala a ktorý sa prejavuje v podobe rastúceho straníckeho klientelizmu a lobbizmu. Ťažko prehliadnuť, že chýba politická vôľa vládnej koalície ďalej prehlbovať demokraciu vo verejnom živote, ba čo viac, niektoré jej piliere, vybudované po páde komunistického režimu boli za posledné dva roky citeľne oslabené.

Pri hodnotení súčasného stavu demokracie u nás vychádzam z faktu, že sa zachováva pluralitný politický systém, ako aj zákonom vymedzená možnosť politických strán zúčastniť sa na regulárnych voľbách. Všetky voľby konané po roku 1989 spĺňali kritériá uznané v demokratickom svete. Boli slobodné a zvolení predstavitelia ľudu zaujali miesta získané procedúrou reprezentácie.

Posledné kritérium však narušil pokus víťaza volieb v roku 1994 eliminovať z parlamentu poslancov Demokratickej únie. Na tento politický cieľ sa zneužila pôda Národnej rady, keď parlamentná väčšina vytvorila komisiu na preskúmame právoplatnosti ich zvolenia, ktorej existenciu Ústavný súd Slovenskej republiky neuznal za legitímnu. Zneužitá bola aj polícia, ktorá musela prešetrovať všetky petičné hárky tejto politickej strany, vynaložiac na to nemálo verejných finančných prostriedkov. Vážnym a znepokojujúcim vedľajším efektom tejto policajnej akcie bolo zastrašenie občanov. Ak by politické subjekty mali do svojej súťaže zaťahovať štátne orgány, pošliapal by sa jej slobodný charakter, ako ho výslovne garantuje naša ústava, a ohrozil by sa demokratický poriadok u nás.

Ďalšou veľmi aktuálnou a veľmi vážnou, doslova hrozivou kauzou sa stalo rozhodnutie vládnej väčšiny zbaviť Františka Gauliedera mandátu poslanca NR SR napriek jeho opakovanému vyhláseniu, že sa mandátu nevzdáva. Celý prípad poslanca Gauliedera je výrečným príkladom rozmáhajúceho sa politického násilia, porušujúceho všetky písané aj nepísané pravidlá demokratického politického života. Strany vládnej koalície v snahe nepripustiť nijaké ústupky vo veciach, za ktoré sú kritizované, rozvíjajú riskantnú špirálu politických krokov, ktorými sa dostávajú do sporu s demokratickou ústavnosťou. Môžu tým vyvolať krízu ústavného zriadenia, ktorej dôsledky je ťažko predvídať. Musím to otvorene a priamo povedať skôr, ako sa rozbehnú nekontrolovateľné procesy rozkladu právneho a spoločenského poriadku v našom mladom štáte. Zodpovednosť za takýto hrozivý vnútropolitický vývoj s nenapraviteľnými dôsledkami aj pre medzinárodné postavenie Slovenska padne nevyhnutne na nositeľov politickej moci v state.

Za nemenej vážne ohrozenie základných atribútov demokracie možno považovať aj neústupčivú pozíciu zastavanú koaličnou väčšinou v spore o kontrolu výkonu vládnej moci. Vyradenie opozície z kontrolných a riadiacich orgánov v Národnej rade SR i v ostatných zložkách štátnej moci znamená porušovanie práv a legitimity oficiálnej parlamentnej opozície, ako sa táto v štandardnej demokracii zvykne označovať. O nej v demokratických krajinách platí - povedané slovami politológa svetového mena - že je "rovnako rozhodujúcim orgánom zvrchovanosti ľudu ako vláda. Potláčať opozíciu znamená potláčať zvrchovanosť ľudu".

Ďalším kritériom demokracie je zachovanie slobody prejavu a možnosť alternatívnych zdrojov informácií. V politickom zápase o masmédiá boli porušené všeobecne uznávané demokratické pravidlá. Konkrétne to bola najprv výmena riaditeľa verejnoprávneho rozhlasu a krátko nato aj tlačovej agentúry a verejnoprávnej televízie. Výmeny sa uskutočnili bez konzultácií, bez konkurzov, bez protikandidátov, ktorí by prejavili spôsobilosť vykonávať tieto náročné funkcie. Neboli to teda personálno-odborné, ale stranícko-kádrové zmeny, ktorých cieľom bolo zabezpečiť rozhodujúci vplyv koaličnej garnitúry v najvýznamnejších elektronických masmédiách. Rada Slovenskej televízie i Rada Slovenského rozhlasu sú jednofarebné. Takáto situácia už existuje tretí rok, a to napriek výhradám medzinárodných inštitúcií a napriek niekoľkonásobným slovným ubezpečeniam koaličných politikov o ochote zmeniť súčasný stav. V spravodajských reláciách STV sa dokonca vysielajú aj cielené dezinformácie, preukázateľne vyrobené na neprípustnú manipuláciu s verejnou mienkou. Obete týchto dezinformácií už STV niekoľkokrát a úspešne žalovali. Aj to podstatne oslabuje dôveru verejnosti v toto

masmédium. Stále sa obchádza zásada, že všetky masmédiá by mali odrážať širokú škálu politických názorov. Občania sú dezinformovaní a nie sú schopní slobodne sa orientovať v názorovej ponuke, čím sa porušuje rovnosť súťaže o verejnú mienku. Zodpovední činitelia stále častejšie odmietajú poskytovať novinárom informácie. Tým sa jednoznačne porušuje ústavou garantované právo občanov na informácie. Náprava v týchto veciach začína len veľmi váhavo a pomaly.

Prejavilo sa tiež pôsobenie pák tzv. ekonomickej cenzúry, najmä voči súkromným televíznym a rozhlasovým staniciam, ktoré sú, celkom pochopiteľne, závislé od reklám a sponzoringu. Ak im koaličné kruhy a najnovšie i kapitalové skupiny blízke vláde uzavrú finančné toky, ohrozená je sloboda tvorcov a ich produkcia sa môže stať politicky opatrníckou a služobnícky konformnou. Prostredníctvom ekonomických pák boli sčasti postihnuté aj niektoré naše denníky a časopisy, keď podnikatelia dostali rôznym spôsobom pokyny, kde majú umiestňovať svoje reklamy a kde nie. Vládna moc pomocou fondu Pro Slovakia veľmi neobvyklou formou prispieva na národnostnú tlač. Dotácie idú len do tých periodík, ktoré má ona pod kontrolou.

Napriek všetkým mojim výhradám musím však konštatovať, že predovšetkým vďaka osobnej statočnosti publicistov, niektorých vydavateľov a prevádzkovateľov rozhlasového a televízneho vysielania sa na Slovensku darí zachovať slobodu prejavu. Funguje duálne vysielanie rozhlasu a televízie, vychádzajú noviny a časopisy, prostredníctvom ktorých obyvateľstvo vyjadruje pluralitné názory, vrátane kritiky všetkých zložiek štátnej moci. No v porovnaní s uplynulými rokmi sa nedá nevidieť, ako sa zužuje priestor na slobodné šírenie informácií a možnosti na ich získavanie z alternatívnych zdrojov.

Veľmi významné kritérium dosiahnutého stavu demokracie je rešpektovanie práva občanov združovať sa a vyvíjať činnosť na neštátnom princípe. V posledných rokoch došlo u nás k citeľnej revitalizácii občianskej spoločnosti, a to nielen vznikom početných občianskych združení a spolkov, samosprávnych územných orgánov, ale aj obnovením autonómie cirkví, kultúrnych a vedeckých ustanovizní. Popri štátom presadzovaných vertikálnych vzťahoch sa v spoločnosti rozšírilo uplatňovanie partnerských vzťahov uzatváraných na zmluvnom základe. Oproti totalitnému obdobiu sa dnes otvorene a smelšie artikulujú a obraňujú parciálne záujmy vnútorne diferencovanej verejnosti. Občianska spoločnosť vedie so štátom dialóg - aj keď častokrát nerovný - o navrhovaných riešeniach verejného záujmu.

Nositeľov starých predstáv o hegemónii strany a štátu táto spontánna aktivita verejnosti veľmi vyľakala. Nevidia v nich žriedlo rozvoja tvorivosti a sebaorganizácie spoločnosti, ale vnášanie chaosu a dokonca ohrozenie štátu nátlakovými skupinami. Preto sme svedkami pokusov na pôde školstva, najnovšie aj na pôde kultúry, ba dokonca i v oblasti sociálnej pomoci a svojpomoci spútať aktivity občianskej spoločnosti opratami nových zákonných úprav a reštriktívnych predpisov. Takto sa rozhorel veľký spor v prípade zákona o nadáciách. Vrátil som tento zákon parlamentu na opätovné prerokovanie, vychádzajúc okrem iného z toho, že v prijatej podobe odporoval postaveniu nadácií v demokratickej spoločnosti a svojím duchom sa stal brzdou iniciatívnych činností pre všetkých, ktorí v nadáciách bezplatne pracujú a nadácie finančne podporujú. Zákon bol opäť prijatý v rozpore s demokratickými princípmi, ochraňujúcimi slobodné združovanie sa občanov a ich právo hľadať a navrhovať alternatívne riešenia spoločenských problémov.

Okrem toho tento zákon, podobne ako zákon o vysokých školách a viaceré ďalšie, vrhá tieň na náš štát, lebo vyjadruje nedôveru vládnych predstaviteľov k občanom a k iniciatívam verejnosti, je prejavom podozrievavosti voči univerzitám, umeleckým združeniam a podobne. Vyskytli sa aj prípady mocenského ovplyvňovania sponzorov, aby určitým nadáciám a združeniam neposkytovali finančnú podporu. Ako sa dozvedám, arogancia miestnych reprezentantov moci zašla až tak ďaleko, že v rezorte štátnej správy pristúpili k zakazovaniu odborových organizácií, alebo nútili pracovníkov prestúpiť do narýchlo zriaďovaných tzv. lojálnych odborov.

Pod heslom dosiahnutia vysokej efektívnosti vládnutia sa terajšia vládna koalícia snaží buď vyradiť z fungovania demokracie živý politický proces, v ktorom sa uskutočňuje kontrola vládnutia, alebo sa pokúša sploštiť demokraciu na jej úzko procedurálny aspekt tým, že vedome obchádza jej hodnotovú substanciu. Je naivné si domýšľať, že najvyšší predstavitelia terajšej vládnej koalície objavili nový, dokonalejší model demokratického spravovania štátu, a že demokratická Európa skôr či neskôr bude tento model akceptovať, že nás bude obdivovať za prínos k rozvoju demokracie. Je to veľká ilúzia. Nie je to demokratický svet, ktorý sa musí od nás učiť, ale zatiaľ my od neho. Naši západoeurópski partneri sa nebudú prispôsobovať nám, ale my si musíme osvojiť elementárne demokratické princípy a pravidlá, ak sa skutočne chceme stať členmi Európskej únie a NATO.

Demokratická Európa nechápe demokraciu čisto formálne, neredukuje ju na periodicky sa opakujúci akt volieb. Dejiny Európy dokonca ukazujú, že takéto zjednodušenie je veľmi nebezpečné. Formálny akt volieb bez dostatočne širokého akceptovania demokratických hodnôt umožnil v Nemecku nástup fašizmu a po vojne aj víťazstvo komunistov vo vtedajšom Československu. Povojnová Európa vidí inak aj úlohu politikov. Nechápe ich ako vodcov, ktorí formulujú neomylné proroctvá, ale ako verejných činiteľov, hľadajúcich konsenzuálne riešenia. A takisto nechápe parlament ako púhy nástroj na sformovanie sa väčšiny. Vidí v ňom korektne diskutujúci zbor zástupcov ľudu kontrolujúci výkonnú moc, a nie iba hlasovaciu mašinériu.

Silnejúca občianska spoločnosť a existencia autonómnej verejnej mienky sú tiež dôležitými zárukami pretrvania demokratických základov štátu. Hoci proces ďalšieho prehlbovania demokracie bol po posledných voľbách prakticky zastavený, v našej spoločnosti je dosť síl, ktoré môžu zabrániť skĺznutiu demokracie v našej krajine do akéhosi hybridného politického systému. Problém Slovenska nie je ani v tom, že by sa demokratickej Európe nevedelo otvoriť, veď napríklad takmer všetky významné politické strany - až na výnimku dvoch vládnych politických subjektov - majú v zahraničí svojich stabilných partnerov a sú členmi významných medzinárodných politických zoskupení.

Moje poznanie pomerov na komunálnej úrovni ma takisto povzbudilo tým, že ľudia v mestách a obciach sa naučili spolupracovať takmer bez ohľadu na politickú príslušnosť. Je len otázkou času, kým sa ich poznanie a skúsenosť premietnu aj do takzvanej vysokej politiky. Čoraz viac našich občanov začína chápať, že demokracia je potrebná aj pre robotníka, roľníka, lekára či podnikateľa, lebo umožňuje brániť záujmy ich profesijnej skupiny. Len jej rozvíjaním možno zamedziť zneužitiu moci, a pokiaľ ide o ľudské práva a slobody, len demokracia nás robí občiansky rovnými.

Občas dávajú o sebe vedieť vnútropolitické napätia odvíjajúce sa zo spoločného života Slovákov s národnostnými menšinami. Časť zodpovednosti padá na ústredné štátne orgány, najmä v súvislosti s tým, že vláda doteraz nepredložila do parlamentu návrh zákona o jazyku menšín. Na jeho potrebu a význam som dôrazne upozornil pri podpise zákona o štátnom jazyku. Vznikla tak právna medzera, ktorá vytvára situácie napríklad pri sobášoch, krstoch, školských vysvedčeniach a podobne, keď príslušníci národnostných menšín oprávnene pociťujú, že sa im odopiera ústavné právo používať svoj jazyk v úradnom styku. Na druhej strane, požiadavky vyslovované politikmi maďarskej národnostnej menšiny, ako ich verejnosti predstavil maďarsko-maďarský summit v Budapešti, sa na Slovensku so znepokojením vnímajú ako potenciálne ohrozenie štátnej integrity. Ja ich tiež považujem za podlamovanie vzájomnej dôvery medzi obidvoma krajinami. Svoje nádeje na harmonizáciu vzťahov spájam s udomácňovaním demokratickej politickej kultúry na Slovensku, s obnovením korektného dialógu medzi vládou a legitímnymi predstaviteľmi menšín a napĺňaním základnej slovensko-maďarskej zmluvy.

Našu vnútropolitickú realitu dotvárajú, žiaľ, aj iné vážne problémy, ktorých existencia nie je - ako som sa dlhšie domnieval - len epizodická. Týkajú sa fungovania právneho štátu u nás. Za posledného poldruha roka sa verejnosť mohla pri niektorých kauzách presvedčiť, že niekoľkí príslušníci polície a v istých prípadoch aj niektorí prokurátori na čele s generálnym prokurátorom prestali byť strážcami zákona a spravodlivosti a stali sa skôr vykonávateľmi politickej vôle vládnej koalície. Z toho, ako sa tieto kauzy riešili - a ako zdokumentovala jednu z nich aj občianska vyšetrovacia komisia poslanca L. Pittnera - vyplýva, že sa znova vzďaľujeme od stavu uplatňovaného vo vyspelom svete, ktorý je charakterizovaný vládou zákona. U nás opäť začínajú nad všetkým vládnuť ľudia, sústreďujúci v rukách politickú moc, a nie právo a zákony, ako to má byť v právnom štáte. Nejde len o to, že poškodzujú časť spoločnosti, čo samo osebe je už nemorálne. V dôsledku takéhoto vývinu sa u nás začína ignorovať skutočnosť, že v zákonoch a pravidlách, ktoré riadia život demokratickej spoločnosti, je akumulovaná ľudská múdrosť a skúsenosť mnohých pokolení. Preto sa moderné demokratické spoločnosti držia vlády zákona a vo veciach spravodlivosti sa prestali spoliehať na výnimočné osobnosti a na ich odolnosť voči pokušeniam moci.

V súvislosti so súčasnou vnútornou politikou sa musím kriticky vyjadriť na adresu všetkých politických subjektov, a to tak predstaviteľov koalície, ako aj opozície. Vo verejnosti sa rozšíril dojem, že predstavitelia politických subjektov sa neradi zaoberajú každodennými starosťami ľudí. My politici radi používame veľké slová a rozprávame o Európe a integrácii, o demokracii, národe a štáte bez toho, aby sme ich dávali do zreteľnej a zrozumiteľnej súvislosti s každodennými starosťami našich občanov. Sféra veľkej politiky takto stráca kontakt s každodennosťou obyvateľov našej krajiny a v spoločnosti sa šíria skeptické názory nielen na adresu jednotlivých politikov, ale politiky vôbec.

Našich občanov oprávnene znechucujú aj spôsoby, akými sa u nás vedie politická súťaž. Za posledné dva roky sa prehĺbila nezdravá spoločenská atmosféra a v politickej kultúre došlo skôr k regresu než k vývoju smerom k európskej demokratickej tradícii. Slovenskú politiku dnes formujú ľudia a výbojné skupiny, ktoré neváhajú na svoje politické ciele zneužívať štátne orgány s ich mocenskými prostriedkami a výsostným postavením v spoločnosti. Takáto politika potom zaťažuje náš život stále viac svojimi antidemokratickými deformáciami, ako je porušovanie zákonov, beztrestné páchanie trestných činov, zneužívanie postavenia verejného činiteľa, osočovanie a diskreditovanie oponenta, vytváranie obrazu nepriateľa a vyvolávanie davovej nenávisti k nemu, porušovanie dohovorov a sľubov. Dochádza k nebezpečnému prerastaniu politickej moci s hospodárskou a k formovaniu novej štátostrany. Do spoločnosti sa vnášajú stále nové deliace čiary a staronové formy podriadenosti. Politická činnosť postupne stráca svoj kreatívny charakter a čoraz viac sa mení na hrubú kalkuláciu čisto mocenských realít, pričom zo svojho zreteľa vynecháva perspektívne záujmy diferencovanej spoločnosti. Vládna politika v dnešnej podobe si vynucuje a oživuje servilnosť, dvojtvárnosť, službičkovanie a nadbiehame mocným, otvorene uprednostňuje politických spriaznencov. A naopak, rôznym spôsobom potláča a znevýhodňuje tých, ktorí vyjadrujú kritické alebo s mienkou vlády nekonformné názory. Ako sa dozvedám z podaných sťažností, už aj predstavenstvá niektorých akciových spoločností v priemysle nútia svoj manažment pod hrozbou odvolania z funkcie podpisovať prihlášky do vládneho hnutia. S týmto cieľom sa organizuje kampaň na rozšírenie jeho radov, boli stanovené kvóty na jednotlivé prevádzky, ba dokonca sa zneužívajú pracovné porady na neprípustné nátlakové verbovanie podriadených, čo je vlastne vnášaním straníckej politiky na pracoviská. Takéto exemplárne porušovanie ľudských a občianskych práv, už nielen v štátnej správe ale aj v priemyselných podnikoch, vyvoláva atmosféru neistoty a strachu. Možno teda zhrnúť, že namiesto korektnej politickej súťaže prebieha nemilosrdný politický boj, v ktorom sa uplatňujú rôzne formy násilia, dokonca aj hrubé zastrašovanie fyzickou likvidáciou. Potvrdzujú to výhražné listy a telefonáty verejným činiteľom, výbuchy áut a bômb pred rodinnými domami a ďalšie kriminálne činy. K šíreniu strachu a neistoty, a to nielen medzi verejnými činiteľmi, ale aj medzi širokou verejnosťou, prispievajú tiež nevyšetrené a nepotrestané únosy, vraždy, útoky na poslancov, bombové výbuchy, atď. To všetko svedčí o kriminalizácii nášho politického života. Nesmieme sa potom čudovať stále častejšie sa opakujúcim vyhláseniam, že na Slovensku sa nikto nemôže cítiť bezpečne. Všetky tieto hrozivé javy spôsobujú morálny rozklad verejného života, ktorý sme tak ostro kritizovali na novembrových tribúnach v roku 1989. Myslím si, že aj to sú príčiny, vyvolávajúce rozpaky nad naším smerovaním do NATO a Európskej únie.

Suverenita štátu musí ísť ruka v ruke so suverenitou občana

Vážené pani poslankyne a páni poslanci, napokon mi dovoľte, aby som doteraz uvedené poznatky premietol do problematiky vzťahu občana a štátu, ako aj našej štátnej identity. Vyjdem z elementárneho faktu, že aj my na Slovensku sme dedičmi plodov stáročia vedeného zápasu o slobodu pre človeka, a nie pre abstraktnú skupinu. V týchto rokoch si intenzívnejšie uvedomujeme aj vlastný zápas o národnú slobodu a vlastný štát. To, čo sme dosiahli, neznamená však automaticky aj zabezpečenie ľudských a občianskych práv a slobôd, či zachovanie demokracie. "Národ sám osebe - ako sa vyjadril počas návštevy Slovenska pápež Ján Pavol II. - ešte nemá plnohodnotný život, potrebné je jeho začlenenie do širšieho spoločenstva". Národ nie je formovaný len tým, čo ho odlišuje od iných, ale aj tým, čo ho s inými spája. Túžba našich ľudí patriť do spoločenstva krajín, v ktorých kritériom úspešnosti systému nie je len funkčnosť štátnej moci a jej orgánov, ale uplatňovanie práv a slobôd občanov, je prirodzená. Po roku 1989 sa naši ľudia necítia byť len daňovými poplatníkmi, ktorí chodia poslušne k urnám, ale rozvíjajú svoje občianstvo tým, že dozrievajú, uvedomujú si svoje práva a slobody a čoraz častejšie sa ich dožadujú. Zaujímajú sa nielen o plnenie vládnych programov, ale aj o to, čo sa za tými programami skrýva. Kladú si otázky, či a čo robí štát pre každého občana, pre každú skupinu občanov, či je štát spravodlivý a či sa prijatými zákonmi neposilňuje moc štátu a jeho inštitúcií na úkor slobody občana.

Keby sme sa my predstavitelia štátu, politických a verejných inštitúcií pozorne a s pokorou započúvali do hlasu našich občanov, vypočuli by sme si veľa kritiky. Značná časť občanov sa oprávnene cíti byť podvedená dlhopisovou privatizáciou a okrádaná, keď vidí, že stámiliardový štátny majetok sa rozdáva ľuďom blízkym vládnym stranám. Občania pozorujú, ako sú v daňovej oblasti uprednostňovaní veľkopodnikatelia, vidia, že územnosprávne členenie krajiny sa robí podľa sympatií k mestám a regiónom, že napríklad niektoré mestá dostávajú zvýšené dotácie na dopravu, kým v iných mestách jej doslova hrozí zrútenie. Vidia, že vysokí štátni činitelia zákony nerešpektujú, na vlastnej koži pociťujú, že keď sa priženie živelná pohroma, postihnutí sa pomoci štátu dočkajú s nehoráznym oneskorením. Občania s nevôľou zaznamenávajú, že niektorí predstavitelia štátu vulgárnosť už ani nezakrývajú, že jedno ministerstvo predáva obilie bez ohľadu na potravinovú bezpečnosť krajiny a iné zostavuje čierne listiny nepohodlných umeleckých tvorcov atď. Mnohí občania pod tlakom privatizačných realít a z pocitu bezmocnosti stratili vieru, že štát je spravodlivý. Rodiny s malými deťmi sa ponosujú, že štát nedoceňuje mladých ľudí a problémy ich životného štartu, čo sa už aj odráža na zhoršujúcich sa demografických ukazovateľoch; pripomeňme si v tejto súvislosti neustále klesajúcu pôrodnosť. Mnohí ľudia, často iniciatívni a plní chuti pracovať, si ťažkajú, že sa zmenšujú možnosti udržať si doterajšiu životnú úroveň na základe poctivej práce, že sa nedoceňuje profesionalita, ale lojalita k politickým stranám a predovšetkým k dominujúcemu vládnemu hnutiu. Stále hlasnejšie sa ozýva, že korupčné kriminálne praktiky prenikajú do praxe najrôznejších štátnych orgánov. Viackrát na to upozornil aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Politika vládnej moci vtláča tomuto štátu veľmi nelichotivú charakteristiku, že je ponajprv domovom pre privilegovaných straníkov a až potom pre ostatných občanov. To všetko neprispieva k pestovaniu hrdosti na vlastný štát.

Za posledné dva roky sa objavili nebezpečné tendencie, ktoré bežný občan, zavalený existenčnými starosťami, hneď nepostrehne. V mnohých oblastiach života sa rozšírila etatizácia, štát zasahuje aj tam, kde by postačilo samosprávne riešenie vecí, znova sa nám vracia centralizmus rozhodovania, aj keď sa niektoré kompetencie opticky presúvajú z Bratislavy do krajov a okresov. Aj naďalej totiž ide o štátnych úradníkov závislých od ústredných orgánov. Rozmáha sa dirigizmus, a čo je obzvlášť smutné, aj arogancia štátnych úradníkov. Postupnými zmenami nášho právneho poriadku a mechanizmov štátneho riadenia sa krok za krokom vytvára systém spoločenských vzťahov, založený na závislosti jednotlivého občana a celých skupín obyvateľstva, ako aj samosprávnych orgánov od vládnej moci. Jej predstavitelia sa týmto spôsobom chcú vyhnúť riziku skutočne slobodnej a rovnej politickej súťaže a zabezpečiť si dlhotrvajúcu domináciu a vplyv na spoločnosť neprípustným zneužívaním terajších mocenských pozícií.

Takýto systém vzťahov, vydávaný dokonca za integrovanie spoločnosti, každodenne núti občanov k nedobrovoľným ústupkom moci, k tomu, aby prižmurovali oči nad zneužívaním štátu na osobný prospech mocných. Odzbrojuje ich kritickosť a posilňuje v nich tie tradičné črty poddajnosti a prispôsobovania sa, ktoré sa zrodili v dlhom období nadvlády cudzieho panstva. Pod vplyvom tohto nenápadne, ale rýchlo vyrastajúceho systému vzťahov mocenskej, politickej a finančnej závislostí mnohí občania nadobudli skľučujúcu skúsenosť, že sa vytratila možnosť dovolať sa pravdy. Dospeli k presvedčeniu, že na Slovensko sa zase vracia vláda privilegovaných, ktorí pyšne panujú nad občanmi, nehľadiac na ich životne dôležité záujmy a zachovanie spravodlivosti v štáte. V konečnom súčte všetko ide na úkor morálneho zdravia spoločnosti, na úkor dôstojného vzťahu štátu k občanom, v ktorom sú partnerstvo a povinnosť im slúžiť postupne vytláčané a nahrádzané vládou nad nimi. Aj to vedie k demoralizácii určitej časti občanov.

Do úvahy treba vziať aj vzájomné vzťahy a spoluprácu vrcholných orgánov štátnej moci, ktoré nás svojou úrovňou a spôsobmi praktizovanými od volieb roku 1994 dehonestujú pred zahraničím. Takýto dopad na prestíž krajiny mali, bohužiaľ, aj neústavné kroky parlamentnej väčšiny a vlády, keď sa pokúsili vysloviť nedôveru hlave štátu a vynútiť si moje odstúpenie. Podľa ústavy nie je to v ich kompetencii, takže išlo len o svojvoľnú demonštráciu politickej sily a zneužitie pôdy ústavných orgánov na stranícke účely, čo vážne poškodilo povesť Slovenska v zahraničí. Sem patrí aj zastrašovanie nižších orgánov štátnej moci, riaditeľov štátnych alebo aj sprivatizovaných podnikov, a dokonca aj občanov, aby sa neodvážili kontaktovať sa so mnou napríklad pri mojich návštevách v regiónoch a pri iných spoločenských podujatiach. Po tom, čo sa podarilo vyradiť opozíciu z mechanizmov štátnej moci, rozvinula sa paralelná línia mocenských hier s cieľom zlomiť alebo aspoň izolovať nezávislého prezidenta. A keďže doterajšie diskreditačné úsilie neprinieslo očakávaný úspech, stále sa vymýšľajú nové škandalizujúce úskoky, doslova otravujúce ovzdušie v celej krajine. Čelil som a čelím im s trpezlivosťou a s vierou, že pravda a zdravý rozum zvíťazia. Moje opakované návrhy na zmierenie, ponuka obnoviť riadnu komunikáciu medzi ústavnými činiteľmi, ako viete, neuspeli. Ponechávam na našich občanov, aby posúdili, či sú tieto pomery osožné pre mladý samostatný štát, či takéto spôsoby správania sa voči hlave štátu zodpovedajú vyspelej kultúre nášho obyvateľstva, elementárnym pravidlám slušnosti a či si teda zasluhujú ich podporu.

Význam štátnej identity v živote občanov

Ak sa obyvatelia našej krajiny nebudú správať ako sebavedomí občania, rozplynie sa šanca, že sa naučíme efektívne využívať politickú slobodu, že využijeme možnosť kontrolovať štátnu moc, čo nám po novembri 1989 umožnila znovuzískaná demokracia. Náš štát musíme rozvíjať tak, aby sa občania mali s čím identifikovať, aby k nim obracal svoju prívetivú tvár, aby pribúdali dôvody, prečo ho považujú za svoj a nenahraditeľný. A tak sa ocitáme, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pri dôležitej otázke štátnej identity, ktorú naša verejnosť začína už nastoľovať. Vážne sa však tomuto problému na úrovni vedenia štátu doposiaľ nikto nevenuje. Pretože tento problém sa nedá riešiť z rečníckej tribúny, môžem len v krátkosti načrtnúť svoju predstavu o ňom.

Štátna identita by svojím obsahom mala smerovať dopredu, do budúcnosti a neupínať sa pasívne len na minulosť. Mala by byť zmysluplným premostením našej národnej histórie s aktuálnymi štátnymi záujmami a s cieľmi v budúcnosti. Z minulosti musíme prevziať jednoznačné posolstvá, ktoré môžu slúžiť ako kritérium pre dnešok a projektovanie budúcnosti. Vidím ich v kultúrnych a kresťanských tradíciách nášho národa a celého stredoeurópskeho regiónu, v uprednostňovaní zmierlivých riešení spoločenských problémov našimi predkami, ako aj v demokratickej tradícii spojenej s politickým zápasom našich predkov v minulom a tomto storočí, v odpore voči totalitnému režimu za druhej svetovej vojny a v rokoch komunistického režimu, v zmysle pre sociálnu spravodlivosť, ľudskosť a solidaritu. Takéto posolstvo môžeme nájsť aj v rešpektovaní pluralitného charakteru kultúry nášho bezprostredného geopolitického priestoru, vo vysokej vzdelanosti našich obyvateľov a hoci aj v našej tradičnej pohostinnosti.

V štátnej identite by sa mali zrkadliť výrazné charakteristiky nášho verejného života, jedinečnosť a súčasne zabezpečené postavenie nášho štátu, aby bol atraktívny pre svojich občanov, budil v nich pocit istoty, ale aj hrdosti. Organickou súčasťou našej štátnej identity by malo byť Slovensko ako občianske spoločenstvo, zjednotené v základných hodnotách a cieľoch, bohaté na črty modernosti, demokratickosti i mnohotvárne národné atribúty, ako je duch solidarity a súčasne tolerantnosti k náboženským, etnickým aj politickým rozdielom. Patrí sem aj predstava o občanovi, ktorý má prístup k vzdelaniu a sebarozvoju, vo svojom štáte sa cíti bezpečný a súčasne suverénny vo svojom počínaní, ktoré nemá byť obmedzované vynútenou lojalitou ku ktorémukoľvek vládnúcemu politickému subjektu. Štát má byť občanovým partnerom pri riešení zložitých životných situácií a nie jeho necitlivým vládcom. Pod jeho ochranou sa ctí zákon a jeho pričinením krajina nadväzuje priateľské a živé kontakty s blízkymi aj vzdialenými krajinami. Vysoká hospodárska a kultúrna úroveň, ako aj priaznivé medzinárodné postavenie krajiny upevňujú dôveru občanov vo svoju vlasť. Pápež Ján Pavol II. v príhovore k slovenským biskupom a pútnikom v Ríme 9. novembra. 1996 povedal: "Slovensko má osobitnú úlohu pri budovaní Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok k pravému pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami a kultúrou, svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich nových generácií". Predstavu o štátnej identite treba ďalej rozvíjať a skúmať, no predovšetkým uplatňovať v reálnom živote hodnoty predstavujúce duchovné bohatstvo slovenského národa a celej našej krajiny.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

jedným z odhalených tajomstiev súčasného Slovenska, aby som na záver parafrázoval citovaného diplomata, je sebaprebúdzanie našich občanov. Mnohí z nich už dospeli k poznaniu našej spoločenskej a politickej reality. Dospeli k poznaniu našich politikov, naučili sa rozlišovať, kto a kam ich vedie, kto im hovorí pravdu, kto je voči nim úprimný a naozaj si ich váži. Súčasne spoznávajú cenu svojho hlasu pri voľbách a váhu svojej angažovanosti v každodennom živote. Vedia, že duch slobody objal celú Európu a že Slovensko nesmie v nej ostať pod nijakou zámienkou izolovaným ostrovom. Aj to ma napĺňa nádejou pri pohľade do budúcnosti našej krajiny, našej demokratickej Slovenskej republiky.

Bratislava december 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Ivety Farkašovskej do fukncie sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Iveta FARKAŠOVSKÁ - sudkyňa Okresného súdu v Rožňave

nar. 8. 2. 1961

v Starej Ľubovni

vydatá

národnosti slovenská

Vzdelanie: PF UPJŠ 1979 - 1983

JUDr. Iveta Farkašovská pôsobila viac ako osem rokov ako podniková právnička v Reštauráciách Vranov nad Topľou a v Agrostave Rožňava. Niekoľko mesiacov bola komerčnou právničkou. Od roku 1992 pracuje v justícii. Odbornú justičnú skúšku zložila 22. 10. 1992, do funkcie sudkyne bola zvolená v roku 1993.

Vybavuje dedičskú agendu a časť občianskoprávnej. Pracovná výkonnosti posudzovaná podľa počtu rozhodnutých a vybavených vecí za jednotlivé roky bola hodnotená ako primeraná. V dvoch prípadoch boli v roku 1994 zistené prieťahy v konaní. Po ich vytknutí sa ďalej konalo plynule a pri následných kontrolách sa nevyskytli. K úlohám pristupuje zodpovedne a so snahou dosiahnuť čo najlepšie výsledky pri zákonnom a spravodlivom rozhodovaní. Jej pojednávania sú dôstojné. V priebehu sledovaného obdobia nebola podaná ani jedná opodstatnená sťažnosť, ktorá by smerovalo proti jej nevhodnému správaniu. Štúdiom odbornej literatúry a účasťami na školeniach si cieľavedome zvyšuje odborné znalosti. Je zásadová a čestná.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd v Rožňave.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisoch.

V Bratislave 18. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Kamily Haverlovej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Kamila HAVERLOVÁ                        - sudkyňa Okresného súdu v Žia-

ri nad Hronom

nar. 17. 7. 1955 v Banskej Štiavnici slobodná národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1974 - 1978

Právnickú kariéru začínala na ONV v Prievidzi. V justícii pracuje od roku 1980. Odbornú justičnú skúšku zložila 25. 2. 1981 a následne bola vymenovaná do funkcie notárky, ktorú vykonávala až do roku 1993. Po zrušení štátnych notárstiev bola zvolená za sudkyňu.

Menovaná pôsobí na občianskoprávnom úseku, rozhoduje dedičskú agendu. Počas šestnásťročného pôsobenia v justícii nadobudla dostatok vedomosti i praktických skúseností, ktoré vie účelne využiť pri riešení dedičských záležitosti. Je svedomitá, má precízny a zodpovedný vzťah k práci, rozhoduje bez prieťahov a na odborne vysokej úrovni. Jej výkonnosť sa každým rokom zvyšuje.

Žije usporiadaným životom, na verejnosti vystupuje dôstojne a kultivovane.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd v Žiari nad Hronom.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb.

o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov. V Bratislave 18. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Jany Hullovej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Jana HULLOVÁ                       - sudkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici

nar. 19. 1. 1967

vo Zvolene

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1985 - 1989

Po ukončení štúdia práva bola prijatá za čakateľku Krajskej štátnej arbitráže v Banskej Bystrici. Do justičných služieb bola prijatá v roku 1989, odbornú justičnú skúšku zložila 22. 10. 1992. Za sudkyňu bola zvolená v roku 1993. Odvtedy pôsobí na obchodnom oddelení Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Napriek tomu, že je funkčne mladou sudkyňou jej výkonnosť (čo do množstva) sa pohybuje v orientačných štatistických limitoch, koná a rozhoduje plynule.

Skutkový stav posudzuje analyticky, pri zohľadnení individuálnych prvkov každého prípadu, aplikácia právnych predpisov naň jej nerobí problémy. Možno konštatovať, že ide o odborne fundovanú sudkyňu so zodpovedným prístupom k zvereným úlohám a záujmom o zvyšovanie odbornej kvalifikácie. Na úrovni krajského súdu sa zapája do rezortného legislatívneho procesu, najmä v oblasti obchodného práva.

Súdne rozhodnutia, v procesných otázkach i vo veci, majú dobrú odbornú i štylistickú úroveň.

JUDr. Hullová v práci i v osobnom živote dodržiava etiku občana, uvedomuje si vyššie nároky kladené na sudcovskú profesiu.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 21. 10. 1996

Návrh

na zvolenie Mgr. Jarmily Chocholáčkovej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia

Mgr. Jarmila CHOCHOLÁČKOVÁ - sudkyňa Okresného súdu

v Senici

nar. 29. 8. 1963

v Skalici

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1985 - 1990

V justícii pôsobí od roku 1982. Až do roku 1990 pracovala ako zapisovateľka, štúdium na právnickej fakulte absolvovala popri zamestnaní. Justičnou čakateľkou bola od roku 1990, odbornú justičnú skúšku zložila 21. 10. 1992.

Sudkyňa je poverená vybavovaním civilnej agendy. Je jej vlastný zodpovedný prístup k plneniu povinnosti. Nevyskytli sa u nej žiadne závažnejšie nedostatky týkajúce sa kvality rozhodnutých veci, resp. plynulosti konania. Už od začiatku výkonu funkcie jej boli pridelené reštančné veci z iných oddelení. Iba v týchto prípadoch sa u nej vyskytla potreba dlhšej doby na postup vo veciach. Boli to však objektívne pričiny, keďže išlo o náročné a pomerne zanedbané prípady, ktoré aj funkčne starší sudcovia vybavovali s určitými problémami. Ani tieto neboli takého charakteru, aby boli riešené v kárnom konaní a nie sú z tohto dôvodu voči menovanej vedené ani opodstatnené sťažnosti.

Menovaná má dobrú slovnú zásobu, rozhodnutia štylizuje vecne a zrozumiteľne. Má predpoklady pre tímovú prácu. Dobre pozná súdnu problematiku, vie využiť skúsenosti získané ešte počas práce zapisovateľky.

Možno predpokladať, že jej zvolenie do funkcie sudkyne bude pre justíciu prínosom.

Mgr. Jarmila Chocholáčková súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd v Senici. Po vzniku Okresného súdu v Skalici súhlasí s pridelením na tento súd.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Mariána J a r á b k a do funkcie sudcu bez časového obmedzenia

JUDr. Marián JARÁBEK                            - sudca Krajského súdu v Bratislave

nar. 10. 12. 1948

v Nových Zámkoch

ženatý

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1976 - 1980

Od roku 1980 pracoval ako čakateľ Krajskej prokuratúry v Bratislave. Záverečnú prokurátorskú skúšku zložil 23. 10. 1981. Pôsobil postupne ako prokurátor Okresnej prokuratúry v Trnave, Krajskej prokuratúry v Bratislave a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. V roku 1993 bol zvolený za sudcu a pridelený na Krajský súd v Bratislave.

Menovaný vybavuje prvostupňovú trestnú agendu. V rozhodovacej činnosti plne využíva skúsenosti získané z prokurátorskej praxe. Rýchlo si osvojil osobitosti práce sudcu, dôraz kladie na nestranné a spravodlivé rozhodnutie veci. O dobrej úrovni jeho rozhodnutí svedčí i nízky počet veci zrušených alebo zmenených odvolacím senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z celkového počtu podaných odvolaní. Menovaný každodennou prácou preukazuje, že má záujem na ďalšom profesionálnom raste. 0 jeho zodpovednom prístupe k plneniu úloh svedčia jeho pracovné výsledky.

Menovaný sa kultivovane a korektne správa voči stránkam, kolegom i na verejnosti, v osobnom živote sa vyhýba všetkému, čo by mohlo narušiť dôveru v sudcovskú funkciu.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudcu a s pridelením na Krajský súd v Bratislave.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudcu spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Kataríny Juskovej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Katarína JUSKOVÁ                         - sudkyňa Obvodného súdu Košice 2

nar. 14. 12. 1958 v Košiciach rozvedená národnosti slovenská

Vzdelanie: PF UPJŠ 1978 - 1982

Po skončení právnickej fakulty sa rozhodla pre prácu notárky. 11. 12. 1984 zložila odbornú notársku skúšku. Ako notárka pracovala na Štátnom notárstve Košice-mesto. V roku 1993 bola (po zániku štátnych notárstiev) zvolená do funkcie sudkyne. Vybavuje dedičskú agendu, v ktorej využíva svoje odborné znalosti a dlhoročné skúsenosti z notárskej praxe. Pracovné výsledky menovanej počas štvorročného funkčného obdobia podľa hodnotenia zodpovedných vedúcich pracovníkov zodpovedajú dĺžke jej sudcovskej praxe. Výnimočne v dvoch právnych veciach boli evidované prieťahy v konaní, ktoré sa odstránili a pri ďalších kontrolách sa už nevyskytli. Je nezávislá a nestranná pri rozhodovaní. Jej správanie je v súlade so zásadami etiky sudcovského stavu.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Obvodný súd Košice 2.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 18. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Evy Kecseyovej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Eva KECSEYOVÁ                              - sudkyňa Okresného súdu v Rožňave

nar. 23. 2. 1960 v Leviciach vydatá národnosť maďarská

Vzdelanie:

PF UPJŠ Košice

1979 - 1983

Po viac ako ôsmich rokoch právnej praxe (Agrokontakt Rožňava) nastúpila do funkcie justičnej čakateľky Krajského súdu v Košiciach. Odbornú justičnú skúšku zložila 23. 10. 1992. V roku 1993 bola zvolená za sudkyňu a odvtedy pôsobí na Okresnom súde v Rožňave.

Vybavuje agendu starostlivosti o maloletých a obchodnú. O jej odbornej pripravenosti svedči výkonnosť, ktorá oproti roku 1993 vzrástla takmer o 100% a tiež nízky počet podaných odvolaní k počtu rozhodnutých veci. Z hľadiska výsledkov odvolacieho konania v porovnaní s funkčne staršími sudcami, dosahuje priemernú úroveň, čo dokumentuje pomer potvrdených, zmenených a zrušených rozhodnutí v rozhodnom období. Zodpovedný prístup k výkonu povolania vyjadruje aj zanedbateľný počet námietok zaujatosti, u ktorých bolo preukázané, že sú nedôvodné.

Požadovanú pracovnú, odbornú a morálnu úroveň potvrdzuje i skutočnosť, že voči menovanej nebolo vedené kárne konanie, resp. okrem zistených prieťahov v konaní v dvoch veciach obchodnej agendy v roku 1995, v ktorých bola vykonaná okamžitá náprava, neboli jej ani inou formou vytýkané prieťahy, či iné nedostatky v konaní.

JUDr. Kecseyová v osobnom živote i na pracovisku dodržiava princípy sudcovskej etiky.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd v Rožňave.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne splna všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Vladimíra K i t t u do funkcie sudcu

bez časového obmedzenia

JUDr. Vladimír KITTA                            - sudca Krajského súdu

v Bratislave

nar. 25. 4. 1967

v Bratislave

slobodný

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1985 - 1990

Po skončení vysokoškolského štúdia nastúpil ako čakateľ na štátnu arbitráž Slovenskej republiky v Bratislave. Po začlenení štátnej arbitráže do justície pokračoval v čakateľskej príprave na Krajskom súde v Bratislave. Odbornú justičnú skúšku zložil 21. 10. 1992. V roku 1993 bol zvolený za sudcu.

Je zaradený na obchodnom úseku a poverený vybavovaním agendy konkurzov a konkurzného vyrovnania. Zaraďuje sa medzi výkonných sudcov. Odvolacie senáty nemajú k jeho práci žiadne námietky, s postupom času konštatujú vzostup kvality rozhodovania. Svoje skúsenosti a odborné vedomosti uplatňuje pri zavádzaní a používaní výpočtovej techniky v súdnom konaní. Okrem rozhodovacej činnosti pracoval ako predseda komisie pre prípravu novely zákona o konkurzoch a konkurznom vyrovnaní a zapájal sa i do činnosti ďalších rezortných komisii.

Jeho schopnosť sebaovládania a cieľavedomého regulovania správania, ako i dôstojné a kultivované vystupovanie sa plne prejavili vo vedení pojednávania, keď v niektorých konkurzných veciach mal súčasne 300 až 600 účastníkov. Menovaný je nekonfliktný tak v pracovnom ako i osobnom styku.

JUDr. Vladimír Kitta súhlasí so zvolením do funkcie sudcu a s pridelením na Krajský súd v Bratislave.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudcu spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Zdenky Kleimanovej do funkcie

sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Zdenka KLEIMANOVÁ - sudkyňa Obvodného súdu Bratislava 5

nar. 14. 2. 1952

v Ľubochni

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1976 - 1981

Svoju právnickú kariéru začínala v roku 1979 ako podniková právnička, neskôr pracovala na úseku štátnej správy. V justícii pracuje od roku 1992, odbornú justičnú skúšku zložila 20. 10. 1992. Do funkcie sudkyne obvodného súdu Bratislava 5 bola zvolená

v roku 1993. Počas hodnoteného obdovia pôsobila na občianskoprávnom úseku, pričom v roku 1993 vybavovala časť obchodnej agendy. Zverené prípady vybavovala bez prieťahov a na vysokej odbornej úrovni. Neboli voči nej vedené žiadne kárne konania, a nie sú voči je práci zaevidované žiadne opodstatnené sťažnosti. JUDr. Kleimanová má výborné komunikačné a organizačné schopnosti. Ňou vypracované rozhodnutia majú vysokú odbornú i štylistickú úroveň.

Z jej charakterových a vôľových vlastnosti treba vyzdvihnúť rozvážnosť, zodpovednosť pre povinnosť a mimoriadnu pracovitosť. Výsledky jej doterajšieho pôsobenia vo funkcii sudkyne sú predpokladom pre jej zvolenie do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Obvodný súd Bratislava 5.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 22. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Márie Klepancovej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Mária KLEPANCOVÁ                       - sudkyňa Okresného súdu

v Trnave

nar. 6. 12. 1947

v Trnave

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1967 - 1972

Po ukončení štúdia vykonávala takmer 20 rokov činnosť podnikovej právničky. Do justície nastúpila v roku 1992, odbornú justičnú skúšku zložila 21. 10. 1992. V roku 1993 bola zvolená za sudkyňu.

Menovaná je zaradená na občianskoprávny úsek, špecializuje sa na problematiku obchodného práva. Sústavne dosahuje dobré výsledky, pracuje plynule. Odvolacie senáty konštatujú evidentný rast jej odbornej úrovne. Ovláda hmotnoprávne predpisy a pokiaľ došlo k zrušeniu niektorých jej rozhodnutí, stalo sa tak väčšinou z dôvodu potreby doplnenia dokazovania, alebo odlišného právneho názoru odvolacieho súdu na danú právnu problematiku.

JUDr. Klepancová má dôstojné a kultivované vystupovanie, vie cieľavedome regulovať svoje správanie. Má predpoklady pre ďalši úspešný výkon sudcovskej funkcie.

JUDr. Mária Klepancová súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd v Trnave.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Judity Kokolevskej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Judita KOKOLEVSKÁ - sudkyňa Krajského súdu

v Bratislave

nar. 18. 6. 1958 v Košiciach vydatá národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1977 - 1982

Po ukončení školy pracovala 10 rokov ako podniková právnička. V roku 1992 bola prijatá za justičnú čakateľku, odbornú justičnú skúšku zložila 21. 10. 1992. Za sudkyňu bola zvolená v roku 1993.

Menovaná je zaradená na obchodnom úseku. Bola členkou prvostupňového i odvolacieho senátu, konala vo veciach konkurzov a konkurzných vyrovnaní. Kvantitatívne sa zaraďuje medzi výkonných sudcov. Kvalita jej rozhodnutí je tiež na požadovanej úrovni. Pozitívom práce sudkyne je jej schopnosť rýchleho rozhodovania, objektívne posudky dokáže rýchlo vyhodnotiť a roztriediť.

JUDr. Kokolevská má príjemné vystupovanie, pojednávania vedie dôstojne a kultivovane. Jej morálny kredit, bezúhonnosť a diskrétnosť v práci sú bez akýchkoľvek pochybnosti. Má dobrý ústny i písomný prejav, výroky jej rozhodnutí sú presné a zrozumiteľné.

JUDr. Judita Kokolevská súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Krajský súd v Bratislave.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskoršich predpisov.

V Bratislave 17. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Ayše Kovačev do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Ayše KOVAČEV                     - sudkyňa Obvodného súdu Bratislava 2

nar. 24. 11. 1966

v Bratislave

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1985 - 1989

JUDr. Ayše Kovačev začala pracovať v justícii hneď po ukončení vysokoškolského štúdia. V rokoch 1990 - 1993 pôsobila ako justičná čakateľka. Odbornú justičnú skúšku zložila 20. 10. 1992. V januári 1993 bola zvolená do funkcie sudkyne.

Sudcovskú činnosť začala skutočne vykonávať až po návrate z materskej dovolenky v roku 1995. Pracuje na občianskoprávnom úseku, vybavuje najmä dedičskú agendu. Napriek tomu, že prevažnú časť funkčného obdobia funkciu sudkyne prakticky nevykonávala, preukázala, že vo svojej odbornosti nezľavila a zverené prípady vybavovala bez prieťahov, čo dokumentujú i výsledky odvolacích konaní a hodnotenia odvolacích senátov. V rozhodovacej činnosti ju charakterizuje schopnosť samostatne a tvorivo pracovať, rozhodovať na základe vlastného presvedčenia v medziach zákonných predpisov.

JUDr. Ayše Kovačev je iniciatívna, spoľahlivá, precízna. Vo vzťahu k účastníkom konania vystupuje korektne a dôstojne.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Obvodný súd Bratislava 2.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 21. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Andreja Kubinského do funkcie

sudcu bez časového obmedzenia

JUDr. Andrej KUBINSKÝ                           - sudca Okresného súdu v Starej Ľubovni

nar. 5. 10. 1954

v Jurskom

ženatý

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UPJŠ Košice

1980 - 1984

Po skončení právnickej fakulty pracoval ako právnik na Okresnom národnom výbore v Poprade, neskôr vo Vojenských lesoch Kežmarok. V roku 1992 sa rozhodol pre prácu v justícii v ktorej môže zúročiť nadobudnuté skúsenosti z viac ako sedemročnej právnickej praxe.

Odbornú justičnú skúšku zložil 22. 10. 1992. V roku 1993 bol zvolený do funkcie sudcu.

Menovaný pôsobí na občianskoprávnom úseku, vybavuje civilnú a obchodnú agendu. V priebehu hodnoteného obdobia sa stále dôslednejšie pripravoval na pojednávania, čo sa pozitívne prejavilo i v kvalite rozhodovania. Na začiatku bola jeho sudcovská kariéra poznačená problémami, zodpovedajúcimi nedostatkom praktických skúsenosti pri organizácii práce v oddelení s rôznorodou agendou, s množstvom pridelených starých veci. Tento stav vyústil do niekoľkých prípadov, v ktorých konal s prieťahmi. Boli zistené kontrolou vedenia príslušného súdu (nie sťažnosťami, či iným podnetom zvonku) a ovplyvnené skutočnosťou, že tri sudkyne boli dlhodobo na materskej dovolenke, čo sa odrazilo v množstve jemu prideľovaných veci. Postupne však tieto nedostatky odbúral. V súčasnosti možno v súlade s odvolacími senátmi i zodpovednými nadriadenými konštatovať, že je pripravený odborne i morálne pre výkon funkcie sudcu bez časového obmedzenia, čo dokumentuje i skutočnosť, že v roku 1995 bol školiteľom justičného čakateľa.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudcu a s pridelením na Okresný súd v Starej Ľubovni.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudcu spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Edity Kušnírovej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Edita KUŠNÍROVÁ                        - sudkyňa Okresného súdu v Rožňave

nar. 9. 7. 1956

v Rimavskej Sobote

vydatá

národnosť slovenské

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1975 - 1979

Pred prijatím do justície (v r. 1992) pracovala ako právnička na organizačnom odbore Okresného národného výboru v Rožňave a v Jednotnom roľníckom družstve Plešivec. Ako justičná čakateľka 23. 10. 1992 zložila odbornú justičnú skúšku a v januári roku 1993 bola zvolená do funkcie sudkyne. Miestom výkonu sudcovskej profesie sa stal Okresný súd v Rožňave, na ktorom i v súčasnosti pôsobí.

JUDr. Edita Kušnírová vybavuje dedičskú agendu a časť občianskoprávnej agendy. Jej pracovná výkonnosť bola hodnotená ako dobrá a úroveň rozhodovacej činnosti ako primeraná dĺžke praxe. V priebehu hodnoteného obdobia boli dvakrát zistené prieťahy vo veciach vykonávacieho konania a podaná jedna sťažnosť týkajúca sa prieťahov v konaní. Po ich vytknutí bola vykonaná náprava a pri následných kontrolách už prieťahy zistené neboli.

Na práci menovanej je evidentná snaha neustále zvyšovať úroveň odborných vedomostí a kvalitu rozhodovacej činnosti. Pojednávania vedie dôstojne, v styku s účastníkmi konania sa správa korektne. Plnenie pracovných povinnosti a jej osobný život nie sú v rozpore so sudcovskou etikou a morálkou.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd v Rožňave.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Soni Langovej do funkcie sudkyne

bez časového obmedzenia

JUDr. Soňa LANGOVÁ                                - sudkyňa Krajského súdu

v Bratislave

nar. 23. 10. 1959

v Bratislave

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1979 - 1983

Pred nástupom do justície pracovala takmer 10 rokov ako podniková právnička vo viacerých organizáciách. V roku 1992 bola prijatá za justičnú čakateľku, 21. 10. 1992 úspešne zložila odbornú justičnú skúšku.

Od začiatku výkonu sudcovskej funkcie je poverená vybavovaním obchodnej agendy. Odvolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ju hodnotí pozitívne, konštatuje vzostupnú tendenciu úrovne jej rozhodovacej činnosti. Snaha o vysokú profesionálnu úroveň sa prejavuje i v markantnom znížení počtu rozhodnutí zrušených odvolacím súdom. Sudkyňa sa postupne vypracovala až na takú odbornú úroveň, že pracuje ako členka odvolacieho senátu.

Menovaná je zodpovedná, disciplinovaná, rozhodná, má dôstojné a kultivované vystupovanie. Je predpoklad, že i po svojom opätovnom zvolení bude funkciu sudkyne úspešne vykonávať.

JUDr. Soňa Langová súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Krajský súd v Bratislave.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 17. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Marty Laukovej do funkcie sudkyne

bez časového obmedzenia

JUDr. Marta IAUKOVÁ                              - sudkyňa Okresného súdu

Bratislava V

nar. 27. 9. 1954

v Jánovej Vsi

slobodná

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1976 - 1981

Pred nástupom do justície vykonávala 9 rokov činnosť prokurátorky na Mestskej prokuratúre v Bratislave. Záverečnú prokurátorskú skúšku zložila 25. 5. 1983.

V roku 1993 bola zvolená za sudkyňu. Pracuje na trestnom úseku. Z hľadiska pracovných výsledkov, ktoré dosahovala za sledované obdobie, ju možno hodnotiť ako priemernú sudkyňu.

Je potrebné konštatovať, že na organizovanie práce menovanej a jej výsledky negatívne pôsobila viacnásobná dlhodobá neprítomnosť v práci, zapríčinená pracovnou neschopnosťou. Do práce opätovne nastúpila v marci 1996, odvtedy nebola práceneschopná a zlepšila sa i celková organizovanosť práce v senáte.

Osobnostné predpoklady pre výkon funkcie sudkyne menovaná spĺňa. Nevyskytli sa žiadne prípady sťažnosti na nevhodné správanie sa sudkyne. Nebolo voči nej vedené kárne konanie. Úroveň písomného i ústneho prejavu má na požadovanej úrovni.

JUDr. Marta Lauková súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd Bratislava V.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 9. 12. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Dušana L e s a j a do funkcie sudcu

bez časového obmedzenia

JUDr. Dušan LESAJ                                  - sudca Krajského súdu

v Bratislave

nar. 25. 5. 1960

v Bratislave

ženatý

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1979 - 1983

O prácu v justícii prejavil záujem hneď po skončení štúdia na právnickej fakulte. Pracoval ako justičný čakateľ Mestského súdu v Bratislave. Odbornú justičnú skúšku zložil 8. 10. 1985. Od roku 1986 pôsobil ako vedecký pracovník v

Právnickom ústave Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a súčasne vykonával justičnú prax na Obvodnom súde Bratislava 2. V rokoch 1990-1995 pracoval na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, kde vykonával funkciu vedúceho legislatívneho oddelenia a neskôr funkciu riaditeľa sekcie justičnej správy a legislatívy. V roku 1993 bol zvolený za sudcu, na výkon funkcie nastúpil vo februári 1995.

Od svojho nástupu na Krajský súd v Bratislave vykonáva funkciu podpredsedu súdu pre občianskoprávny úsek. Zo začiatku vybavoval prvostupňovú agendu /ochrana osobnosti/, pokiaľ bola v kompetencii krajských súdov, t. č. odvolaciu. V rozhodovacej činnosti dosahuje veľmi dobré výsledky. V jeho práci sa prejavuje široký záber odborných vedomostí a bohatých skúseností, ktoré získal vedeckou činnosťou. Dobré výsledky dosahuje i v riadiacej práci, vie koordinovať činnosť pracovného tímu a má prirodzenú autoritu.

Od svojich pracovných začiatkov venoval veľkú pozornosť teórii práva. Vykonával funkciu externého vedeckého ašpiranta Katedry občianskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského a bol členom redakčnej rady rezortného časopisu Justičná revue. Je členom Sudcovskej rady pri Krajskom súde v Bratislave. Skutočnosť, že JUDr. Dušan Lesaj sa v justícii uplatnil ako sudca, vedec i riadiaci pracovník, svedčí o jeho univerzalite.

JUDr. Dušan Lesaj súhlasí so zvolením do funkcie sudcu a s pridelením na Krajský súd v Bratislave.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudcu spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Andreja L u k á č a do funkcie sudcu

bez časového obmedzenia

JUDr. Andrej LUKÁČ                                - sudca Okresného súdu

v Humennom

nar. 1. 4. 1949

vo Vyšnej Jablonke

ženatý

národnosť rusínska

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1971 - 1976

Počas mimoriadnej formy vysokoškolského štúdia vykonával v rokoch 1971-1974 funkciu justičného čakateľa Krajského súdu v Košiciach. Odbornú justičnú skúšku zložil 12. 12. 1974. Až do roku 1992, s výnimkou rokov 1988-1990, kedy vykonával funkciu námestníka predsedu krajského súdu pre úsek štátnych notárstiev, pôsobil vo funkcii štátneho notára a vedúceho štátneho notára Štátneho notárstva v Humennom. Po zániku štátnych notárstiev bol v januári 1993 zvolený za sudcu a odvtedy pôsobí na Okresnom súde v Humennom.

Vybavuje dedičskú a civilnú agendu. Dosahuje dobré výsledky v rýchlosti konania a v kvalite rozhodovacej činnosti. Dlhoročné praktické skúsenosti sa prejavujú v jeho rozhodovacej činnosti. Rozhoduje bez prieťahov, na dobrej odbornej úrovni. Postupne sa zvyšuje aj jeho úroveň rozhodovania v civilných, komplikovanejších sporoch, tak pri riešení procesných postupov, ako i v merite veci. Má schopnosť tímovej spolupráce, čo sa odráža i v celkovej práci dedičského oddelenia. Jeho výkonnosť sa z roka na rok zvyšuje. O dobrej pracovnej úrovni svedčí aj skutočnosť, že v rozhodnom období nebolo voči nemu vedené kárne konanie, resp. neboli mu ani inou formou vytýkané prieťahy, či iné nedostatky v konaní.

JUDr. Lukáč je hodnotený z pohľadu odborného i etického, ako spôsobilý pre výkon sudcovskej funkcie a s citom pre adekvátne riešenie problému.

JUDr. Andrej Lukáč súhlasí so zvolením do funkcie sudcu a s pridelením na Okresný súd v Humennom.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudcu spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Jozefy Machovej do funkcie sudkyne

bez časového obmedzenia

JUDr. Jozefa MACHOVÁ                           - sudkyňa Okresného súdu

v Senici

nar. 18. 3. 1934

v Šaštín-Stráže

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1953 - 1958

Do justície nastúpila v roku 1970, predtým pracovala 12 rokov ako podniková právnička. 23. 2. 1970 zložila notársku skúšku a vzápätí bola ustanovená za štátnu notárku v Senici. V roku 1993 bola zvolená za sudkyňu.

Zaradená je na občianskoprávnom úseku, kde vybavuje prevažne dedičskú agendu. Ide o erudovanú sudkyňu, na ktorej sa výrazne prejavuje jej 23-ročná notárska prax. Odvolacie senáty krajského súdu ju hodnotia ako precíznu, akceptuje len tie návrhy súdnych komisárov, ktoré majú všetky predpísané náležitosti. Uvedené sa prejavilo i v priaznivom pomere potvrdených veci k zmeneným a zrušeným v odvolacom konaní. Práca v oddelení bola v prvých dvoch rokoch, poznačených organizačnými zmenami v notárskom stave veľmi náročná, najmä kvantitou, pretože až do druhého štvrťroku 1995 pracovala na dedičskom úseku sama. Z uvedeného dôvodu sa u nej vyskytli 4 opodstatnené sťažnosti na prieťahy v konaní. Podľa vyjadrenia predsedníčky súdu však za daných podmienok prakticky nebolo možné zabezpečiť vybavovanie všetkých vecí na tomto úseku bez prieťahov. V ďalšom období sa už nedostatky tohto druhu nevyskytli.

JUDr. Machová je napriek svojmu fyzickému veku veľmi vitálna a snaživá. Svoje dlhoročné skúsenosti využíva pre zracionalizovanie práce oddelenia, pre efektívnejšiu komunikáciu so súdnymi komisármi, vždy v záujme spravodlivého rozhodnutia veci. Zachováva diskrétnosť, je kultivovaná, má prirodzenú autoritu.

JUDr. Jozefa Machová súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd v Senici. Po vzniku Okresného súdu v Skalici súhlasí s pridelením na tento súd.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 17. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Alžbety Markovej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Alžbeta MARKOVÁ                          - sudkyňa Okresného súdu v Rimavskej Sobote

nar. 14. 3. 1960

v Hnúšti

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1980 - 1984

JUDr. Alžbeta Marková v rokoch 1984 - 1992 pôsobila ako podniková právnička. Do justície nastúpila v roku 1992. Po úspešnom zložení odbornej justičnej skúšky v dňoch 22. 10. 1992 bola v roku 1993 zvolená do funkcie sudkyne.

Menovaná pôsobí na občianskoprávnom úseku, vybavuje dedičskú agendu. Pracovné povinnosti plní priebežne, bez prieťahov, zverené prípady vybavuje na požadovanej odbornej úrovni. Jej zodpovedný vzťah k práci sa prejavuje v počte i kvalite rozhodnutých veci. S prípadom pracuje kvalifikovane, rozhodnutia vie právne i skutkovo zdôvodniť.

JUDr. Marková je čestná, priama, zásadová. Má kvalifikované vystupovanie a dobrý písomný i ústny prejav.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd v Rimavskej Sobote.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov. V Bratislave 18. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Marii Mészárosovej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Marie MÉSZÁROSOVÁ - sudkyňa Okresného súdu

v Dunajskej Strede

nar. 30. 11. 1955 v Gottwaldove vydatá národnosť česká

Vzdelanie: PF UJEP Brno 1974 - 1979

V rokoch 1980-1991 pracovala ako podniková právnička. V roku 1992 bola prijatá do funkcie justičnej čakateľky. Odbornú justičnú skúšku zložila 21. 10. 1992 a v roku 1993 bola zvolená za sudkyňu.

Počas celého funkčného obdobia vybavovala obchodnú agendu, ku ktorej má najbližšie aj vzhľadom na predchádzajúcu prax v podnikovej sfére. Menovaná podáva veľmi uspokojivé pracovné výsledky, má vysokú úroveň rozhodovacej činnosti, o čom svedčí i skutočnosť, že počas celého obdobia výkonu sudcovskej funkcie nebolo v odvolacom konaní zmenené ani zrušené žiadne jej rozhodnutie. Pojednávania vedie profesionálne, po predchádzajúcej dôkladnej príprave.

Z osobnostných vlastností u nej dominuje korektnosť, rozhodnosť, priateľská a nekonfliktná povaha.

JUDr. Márie Mészárosová súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd v Dunajskej Strede.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 22. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Marty Molnárovej do funkcie sudkyne

bez časového obmedzenia

JUDr. Marta MOLNÁROVÁ                         - sudkyňa Okresného súdu

v Nových Zámkoch

nar. 6. 3. 1956

v Šuranoch

vydatá

národnosť slovenskí

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1975 - 1980

Pred nástupom do justície pracovala 8 rokov ako podniková právnička a 5 rokov ako prokurátorka v Nových Zámkoch. Prokurátorskú skúšku zložila 20. 5. 1992. V roku 1993 bola zvolená za sudkyňu.

Počas celého štvorročného obdobia pracuje na občianskoprávnom úseku. Dosahuje dobré pracovné výsledky, ňou vypracované rozhodnutia sú vecne i štylisticky vypracované správne. Odvolacie senáty rozhodovali o jej odvolaniach v málo prípadoch, konštatovali však, že menovaná zvládla právnu problematiku rozhodovaných veci. K zrušeniu niektorých jej rozhodnutí došlo z dôvodu nedostatočne zisteného stavu veci, nie z dôvodu neznalosti právnych predpisov. Procesné postupy sudkyňa dodržiava. Menšie nedostatky sa u nej vyskytli, keď nedodržala lehoty na napísanie rozsudkov, ani nepožiadala o predĺženie lehôt, hoci išlo o objektívnu príčinu /práceneschopnosť/. Z týchto dôvodov boli podané i 3 opodstatnené sťažnosti voči menovanej. Uvedené

nedostatky boli riešené ústnym napomenutím, následne odstránené. V roku 1994-1995 bola JUDr. Molnárová školiteľkou justičného čakateľa.

Je predpoklad, že ako mladá sudkyňa bude naďalej pracovať na zvyšovaní svojej odbornej kvalifikácie a cieľavedomom regulovaní vôľových vlastností.

JUDr. Marta Molnárová súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd v Nových Zámkoch.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Márie Nagyovej do funkcie sudkyne

bez časového obmedzenia

JUDr. Mária NAGYOVÁ                             - sudkyňa Okresného súdu

v Nových Zámkoch

nar. 2. 11. 1964

v Nových Zámkoch

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1982 - 1987

Po skončení právnickej fakulty nastúpila do funkcie notárskej čakateľky Krajského súdu v Bratislave. Odbornú justičnú skúšku zložila 23. 4. 1992 a 1. 6. 1992 bola ustanovená za štátnu notárku v Nových Zámkoch. Po zániku štátnych notárstiev bola zvolená za sudkyňu.

Menovaná vybavuje dedičskú agendu. Počas celého štvorročného obdobia výkonu sudcovskej funkcie dosahuje veľmi dobré pracovné výsledky. Podáva vysoké výkony /počet mesačne vybavených veci sa u nej pohybuje priemerne od 80 - 199/. Odvolacie senáty veľmi pozitívne hodnotia i kvalitu jej práce. Je zrejmé, že dôkladne ovláda dedičskú problematiku.

Sudkyňa má dobré organizačné schopnosti, aktívne spolupracuje so súdnymi komisármi i katastrálnym úradom, podieľa sa na príprave spoločných pracovných porád a riešení sporných otázok. Má dobrý písomný i ústny prejav. Pojednávania vedie s prehľadom, zameriava sa na podstatu veci, správne postupuje pri zisťovaní skutkového stavu.

Dodržiava sudcovskú etiku, je čestná, nestranná a nezávislá v rozhodovaní.

JUDr. Mária Nagyova súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd v Nových Zámkoch.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Ľubice Nemcovej do funkcie sudkyne

bez časového obmedzenia

JUDr. Ľubica NEMCOVÁ                         - sudkyňa Okresného súdu

Košice - vidiek

nar. 12. 2. 1954

v Košiciach

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UPJŠ Košice

1973 - 1978

Od roku 1978 pracovala ako podniková právnička v Zdroji Košice, neskôr v Reštauráciách Košice-vidiek. Vzhľadom na to, že spĺňala podmienky prechodného ustanovenia § 71 zák. č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch, podľa ktorého v dobe piatich rokov od účinnosti zákona (od 1. 9. 1991 do 31. 8. 1996) mohol byť zvolený občan, ktorý svojou najmenej šesťročnou právnou praxou a úspešným zložením justičnej skúšky preukázal spôsobilosť na výkon sudcovskej funkcie. Menovaná odbornú justičnú skúšku zložila 23. 10. 1992. V roku 1993 bola zvolená do funkcie sudkyne a pridelená na Okresný súd Košice-vidiek.

JUDr. Ľubica Nemcová vybavuje civilnú agendu. Jej pracovná výkonnosť a kvalita práce sú hodnotené veľmi dobre. Písomný a ústny prejav má na vysokej úrovni. Je precízna, rozvážna a dôsledná. Nebolo voči nej vedené kárne konanie, neboli zistené prieťahy v konaní ani opodstatnené sťažnosti.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd Košice - vidiek.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 18. 10. 1996

Návrh

na zvolenie Anny Nemcsicsovej do funkcie sudkyne

bez časového obmedzenia

Anna NEMCSICSOVÁ                                    - sudkyňa Okresného súdu

v Komárne

nar. 2. 12. 1938 v Hriňovej rozvedená národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1961 - 1967

Anna Nemcsicsová pôsobí v justícii od roku 1968. Vyše 24 rokov vykonávala funkciu štátnej notárky /najmä vo Veľkom Krtíši a od roku 1975 v Komárne/. Odbornú notársku skúšku zložila 27. 11. 1969. Po zániku štátnych notárstiev v roku 1993 bola zvolená do funkcie sudkyne. Od 1. 7. 1993 bola vymenovaná za podpredsedníčku súdu pre dedičský úsek.

Má dobré organizačné schopnosti. Svojou riadiacou činnosťou sa pričinila o podstatné zníženie počtu nevybavených dedičských vecí na súde. Úroveň jej rozhodovacej činnosti zodpovedá dlhoročnej skúsenosti z práce v justícii. Má zodpovedný prístup k pracovným úlohám a neustávajúci záujem na profesionálnom raste. Počas obdobia výkonu sudcovskej funkcie sa u menovanej v jednom prípade vyskytol prieťah v konaní, ktorý mal za následok i podanie sťažnosti voči sudkyni. Uvedená skutočnosť bola riešená napomenutím zo strany predsedu súdu. Menovaná si svoju chybu uvedomila a nedostatok sa neopakoval.

Odvolacie senáty hodnotia menovanú pozitivne. Z rozhodnutí, ktoré vypracovala je zrejmé, že sa dobre orientuje v právnych predpisoch a postupuje v zmysle zákonných ustanovení.

V osobe sudkyne ide o nesporne odborne fundovanú sudkyňu, ktorej práca je pre justíciu prínosom.

Anna Nemcsicsová súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd v Komárne.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Jany Novotnej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Jana NOVOTNÁ                                 - sudkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici

nar. 5. 8. 1957

v Banskej Bystrici

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1977 - 1981

JUDr. Jana Novotná po takmer 10-ročnej praxi podnikovej právničky pracovala ako odborná asistentka na Vysokej škole ekonomickej v Banskej Bystrici. Do justície bola prijatá od 1. 3. 1992. Odbornú justičnú skúšku zložila 22. 10. 1992 a následne v roku 1993 bola zvolená do funkcie sudkyne.

Menovaná patri medzi najvýkonnejšie sudkyne obchodného oddelenia krajského súdu. Vie si samostatne organizovať prácu, má dobrý písomný i ústny prejav a skutočný záujem o riešenie praktických právnych problémov. Možno konštatovať, že si rýchlo osvojila systém práce sudcu a základné princípy rozhodovacej činnosti s dôrazom na špecifiká procesného konania.

Jej odborný profil, záujem o ďalšie zdokonaľovanie, ako i charakterové a vôľové vlastnosti sú vhodnými predpokladmi pre zvolenie do funkcie sudcu bez časového obmedzenia.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 18. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Kataríny Ondrejákovej do funkcie

sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Katarína ONDREJÁKOVÁ              - sudkyňa Obvodného súdu Bratislava 5

nar. 27. 2. 1959 v Námestove rozvedená národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1979 - 1984

Po ukončení právnickej fakulty pracovala ako podniková právnička, neskôr ako právnička na Rektoráte Univerzity Komenského v Bratislave. Do funkcie justičnej čakateľky Mestského súdu v Bratislave bola prijatá v roku 1992. Odbornú justičnú skúšku zložila 20. 10. 1992.

Následne bola zvolená za sudkyňu.

JUDr. Ondrejáková pôsobí na občianskoprávnom úseku, od roku 1995 vykonáva aj úkony prípravného konania v zmysle Trestného poriadku. Ide o odborne erudovanú právničku so zmyslom pre nestranné a spravodlivé posúdenie zverených prípadov. O jej zodpovednom prístupe k práci svedči každým rokom sa zvyšujúca pracovná výkonnosť, ktorá nie je na ujmu kvality vydaných rozhodnutí.

V kolektíve je menovaná známa ako čestná a komunikatívna kolegyňa. Má prijemné vystupovanie a prirodzenú autoritu.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Obvodný súd Bratislava 5.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 22. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Eleny Ondrišovej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Elena ONDRIŠOVÁ                         - sudkyňa Krajského súdu

v Bratislave

nar. 2. 3. 1957 v Modre rozvedená národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1976 - 1981

Po ukončení školy pracovala 10 rokov ako podniková právnička. V roku 1992 začala pracovať ako justičná čakateľka, odbornú justičnú skúšku zložila 21. 10. 1992. Za sudkyňu bola zvolená v roku 1993. Pracuje na obchodnom úseku, vybavuje prvostupňovú i odvolaciu agendu. V rozhodovacej činnosti vie využiť teoretické vedomosti aj praktické skúsenosti, ktoré získala v predchádzajúcej právnej praxi. Odvolacie senáty hodnotia jej činnosť pozitívne, hoci celkový počet odvolaní vo veciach, ktoré sudkyňa rozhodla v prvom stupni, bol nízky. Pojednávania vedie na dobrej úrovni, cieľavedomo, má dôstojné a korektné vystupovanie. V jej práci neboli zistené žiadne subjektívne prieťahy, rozhoduje plynule a rovnomerne. Prácu si vie dobre zorganizovať, spolupracuje s kolegami pri objasňovaní právnych názorov na sporné právne problémy.

V práci i na verejnosti dodržiava etiku sudcu.

JUDr. Elena Ondrišová súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Krajský súd v Bratislave.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 17. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Júlie Ondrišovej do funkcie

sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Júlia ONDRIŠOVÁ                          - sudkyňa Obvodného súdu Bratislava 4

nar. 11. 12. 1967

v Bratislave

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1986 - 1990

Do funkcie justičnej čakateľky Mestského súdu v Bratislave bola prijatá v roku 1990, kedy ukončila štúdium na právnickej fakulte. Odbornú justičnú skúšku zložila 20. 10. 1992 Po svojom zvolení za sudkyňu v roku 1993 bola pridelená na výkon funkcie na Obvodný súd Bratislava 4. Koncom roka 1993 nastúpila na materskú dovolenku.

Aj napriek krátkemu obdobiu, v ktorom menovaná vykonávala sudcovskú funkciu, možno konštatovať, že ide o zodpovednú, pracovitú a odborne pripravenú sudkyňu s dobrým právnickým myslením. Rozhodovaciu činnosť vykonávala na občianskoprávnom úseku, pričom vybavovala agendu starostlivosti o maloletých. Pracovala bez prieťahov. Vo vzťahu k účastníkom konania vystupovala vždy kultivovane a nestranne. Nadobudnuté vedomosti vedela správne uplatniť pri riešení pridelených prípadov.

JUDr. Ondrišová dodržiava etické princípy na úrovni, ktorá sa od sudcu vyžaduje. Jej morálne a povahové vlastnosti (čestnosť, zodpovednosť, korektnosť) sú dobrými predpokladmi pre zvolenie do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Obvodný súd Bratislava 4.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 22. 10. 1996

Návrh

na zvolenie Ľudmily Ostrolúckej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia

Ľudmila OSTROLÚCKA                                 - sudkyňa Okresného súdu vo Zvolene

nar. 11. 12. 1965

vo Zvolene

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1984 - 1988

V justícii pôsobí od roku 1988, kedy ako notárska čakateľka nastúpila Krajský súd v Banskej Bystrici. Odbornú justičnú skúšku zložila 7. marca 1990 a následne bola ustanovená do funkcie štátnej notárky, ktorú vykonávala až do roku 1993, kedy sa zrušili štátne notárstva a navrhovaná sa rozhodla pre prácu na súde. Od zvolenia do funkcie sudkyne (v r. 1993) pôsobí na Zvolenskom súde.

Menovaná pôsobí na občianskoprávnom úseku a ako bývalá notárka vybavuje prevažne dedičskú agendu v ktorej zúročuje poznatky a skúsenosti z predchádzajúcej praxe. Má vysoké nároky na svoju prácu i prácu notárov - súdnych komisárov. Venuje sa každému detailu skutkového i právneho posúdenia veci, pracuje precízne, dbá na presnosť právnych a štylistických formulácii i gramatickej čistoty, rozhoduje nestranne a nezávisle. Uvedené spôsobilo zo začiatku napätý vzťah medzi ňou a jej bývalými kolegyňami. Postupne si však vybudovala postavenie "pani" sudkyne, notármi rešpektovanej. Popísaný pracovný postup pravdepodobne zapríčinil prieťahy v jednej veci v r. 1995 nadväzne i opodstatnenú sťažnosť. Tento fakt nemožno síce zľahčovať, ale vo svetle hodnotenia odvolacieho senátu - odborne zdatná s predpokladmi pre prácu na súde vyššieho stupňa - je zanedbateľná. Od r. 1995 je školiteľkou justičnej čakateľku pripravovanej na Okresný súd vo Zvolene.

Má tichú a priateľskú povahu, je disciplinovaná na verejnosti vystupuje dôstojne a vážne.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd vo Zvolene.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 22. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Amálie Paulerovej do funkcie

sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Amália PAULEROVÁ                        - sudkyňa Okresného súdu v Čadci

nar. 28. 10. 1960 v Lučenci vydatá národnosť maďarská

Vzdelanie:

PF UPJŠ Košice

1981 - 1986

Po šiestich rokoch právnej praxe (JRD, Okresný rolnícky zväz) nastúpila do funkcie justičnej čakateľky Krajského súdu v Banskej Bystrici. Odbornú justičnú skúšku zložila 22. 10. 1992. V roku 1993 bola zvolená za sudkyňu a odvtedy pôsobí na Okresnom súde v Čadci.

Menovaná vybavuje agendu starostlivosti o maloletých a civilnú, a časť trestnoprávnej agendy. K plneniu pracovných povinnosti pristupuje zodpovedne, je svedomitá, precízna. Pojednávania vedie dôstojne na profesionálnej úrovni. Dôraz kladie na dôkladné skutkové a právne zdôvodnenie prijatého rozhodnutia. Jej pracovná výkonnosť je na požadovanej úrovni, čo dokladujú výsledky odvolacích konaní, skutočnosť, že nebola kárne riešená, resp. neboli jej ani inou formou vytýkané prieťahy, či iné nedostatky v konaní.

JUDr. Paulerová v osobnom živote i na pracovisku dodržiava etické princípy, má kultivovaný prejav a prijemné vystupovanie.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd v Čadci.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 17. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Márie Paulovičovej do funkcie

sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Mária PAULOVIČOVÁ - sudkyňa Okresného súdu v Žiline

nar. 1. 11. 1963 v Žiline rozvedená národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1982 - 1986

Po ukončení štúdia pracovala ako podniková právnička, neskôr ako právnička v štátnej správe. Do justície nastúpila v roku 1992, odbornú justičnú skúšku zložila 22. 10. 1992. V roku 1993 bola zvolená za sudkyňu.

JUDr. Paulovičová sa špecializuje na obchodnú agendu. Pridelené prípady vybavuje na vysokej odbornej úrovni, o čom svedči i jej pozitívne hodnotenie odvolacími senátmi. Rozhoduje promptne a bez subjektívnych prieťahov. V prvom polroku 1996 bola zaradená medzi sudcov, ktorí dosahujú najlepšie výkony v počte skončených veci, čo ocenil i minister spravodlivosti pri osobnom prijatí desiatich najlepších sudcov za rezort v 1. polroku 1996.

Na verejnosti vystupuje kultivovane, je komunikatívny typ, svoje názory vie adekvátne zdôvodniť a obhájiť. V osobe menovanej ide nepochybne o odborne erudovanú a skúsenú sudkyňu s predpokladom ďalšieho odborného rastu.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd v Žiline.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 18. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Miriam Pintovej do funkcie sudkyne

bez časového obmedzenia

JUDr. Miriam PINTOVÁ                           - sudkyňa Okresného súdu v Nitre

nar. 16. 3. 1964

v Nitre

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1983 - 1988

JUDr. Miriam Pintová pôsobí v justícii osem rokov. Dva roky pracovala ako súdna tajomníčka, neskôr bola zaradená do funkcie justičnej čakateľky. Odbornú justičnú skúšku zložila 22. 10. 1992. Profesiu sudcu vykonáva od svojho zvolenia v roku 1993.

Rozhodovaciu činnosť vykonáva na občianskoprávnom úseku, začínala v agende starostlivosti o maloletých. Praktické skúsenosti, ktoré získala počas práce súdnej tajomníčky, pozitívne prispeli jej rozhľadu v problematike práce sudcu. Postupným nadobúdaním praxe v rozhodovacej činnosti získala viac rozhodnosti. Jej výkonnosť mala z roka na rok stúpajúcu tendenciu /v roku 1994 rozhodla 519 vecí, v roku 1995 už 559/. Vzhľadom na dosahované výsledky bola v roku 1996 poverená vybavovaním civilnej agendy, z hľadiska skutkového, právneho i psychického náročnejšej, v ktorej tiež dosahuje dobré výsledky a to v rýchlosti aj v kvalite konania. Uvedené sa odrazilo aj v pozitívnom hodnotení odvolacích senátov.

Menovaná je nekonfliktná, spoločenská, má nevtieravé vystupovanie. Jej správanie v práci i na verejnosti je v súlade s normami spoločenského a pracovného styku.

JUDr. Miriam Pintová súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s predelením na Okresný súd v Nitre.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 22. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Taťány Polákovej do funkcie

sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Taťána POLÁKOVÁ                          - sudkyňa Obvodného súdu Bratislava 4

nar. 12. 5. 1963 v Nymburku rozvedená národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1982 - 1986

Právnu prax začínala ako tajomníčka na Štátnom notárstve Bratislava 2. Neskôr pracovala ako čakateľka na Krajskej prokuratúre v Bratislave a v rokoch 1990 - 1992 vykonávala funkciu prokurátorky na Mestskej prokuratúre v Bratislave.

Do justičných služieb nastúpila v roku 1993, po mesiaci práce vo funkcii súdnej tajomníčky na Obvodnom súde Bratislava 4 bola zvolená za sudkyňu.

JUDr. Poláková sa prejavila ako univerzálna sudkyňa, ktorá v maximálnej miere zúročila skúsenosti a poznatky získané v predchádzajúcej praxi. Vybavuje dedičskú agendu, časť občianskoprávnej a v roku 1995 vybavovala aj časť trestnej agendy. Jej výkonnosť je stabilizovaná, najmä v D agende. Pracuje bez prieťahov. Jej univerzálnosť, organizačné schopnosti a samostatnosť sa prejavili najmä pri prechode dedičskej agendy zo štátneho notárstva na súd a pri príprave a organizovaní dedičskej kancelárie. Popri rozhodovacej činnosti sa podieľa tiež na výchove justičných čakateľov v dedičskej agende.

Z vôľových vlastností JUDr. Polákovú charakterizuje zodpovednosť, náročnosť na seba a mimoriadna pracovitosť.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Obvodný súd Bratislava 4.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 22. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Marty Polyákovej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Marta POLYÁKOVÁ                          - sudkyňa Okresného súdu v Nitra

nar. 14. 7. 1962

v Liptovskom Mikuláši

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UPJŠ Košice

1980 - 1985

Od skončenia vysokej školy až do nástupu do justície v roku 1992 prešla rôznou právnou praxou. Pracovala ako podniková právnička v dvoch organizáciách a ako odborná referentka na pedagogickej fakulte. Od roku 1992 pôsobila ako justičná čakateľka, odbornú justičnú skúšku zložila 22. 10. 1992. Funkciu sudkyne vykonáva od svojho zvolenia v roku 1993.

Pracuje na občianskoprávnom úseku, kde vybavuje civilnú agendu a agendu starostlivosti o maloletých. Rýchlo sa naučila špecifikám práce sudcu. Cieľavedome na sebe pracovala v oblasti odborného rastu, ako i v oblasti formovania osobnosti sudkyne. Pridelenými prípadmi sa zaoberala veľmi podrobne, veľa času venovala práci s účastníkmi konania, čo sa prejavilo i v rozhodnutiach, ktoré v prevažnej miere boli účastníkmi akceptované už na prvej inštancii. Jej výkonnosť, čo do počtu vybavených veci, má každým rokom stúpajúcu tendenciu.

Je hodnotená ako pracovitá, cieľavedomá a zodpovedná sudkyňa so snahou odviesť plnohodnotnú a kvalitnú prácu. Na pracovisku sa správa korektne, tolerantne, ale zásadovo. Je diskrétna a spoľahlivá. V súkromí koná tak, aby dôvera okolia v sudcovský stav neutrpela.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd v Nitre.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 18. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Tatiany Porubänovej do funkcie

sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Tatiana PORUBÄNOVÁ - sudkyňa Okresného súdu v Trenčíne

nar. 16. 5. 1963 v Poprade slobodná národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1980 - 1985

Po ukončení štúdia vykonávala 7 rokov činnosť podnikovej právničky. V roku 1992 bola prijatá za justičnú čakateľku, odbornú justičnú skúšku zložila 21. 10. 1992. V roku 1993 bola zvolená do funkcie sudkyne.

Menovaná pracuje na občianskoprávnom úseku, kde vybavuje dedičskú a civilnú agendu. Pri prevzatí agendy štátnych notárstiev k 1. 1. 1993 prejavila dobré organizačné schopnosti. Usporiadala a viedla niekoľko spoločných pracovných porád sudcov a notárov, ktoré prispeli k zlepšeniu stavu vo vybavovaní rozsiahlej dedičskej agendy. Z vlastnej iniciatívy tiež prevzala oddelenie s veľkým počtom obtiažnych a reštančných vecí. Už v prvých rokoch sudcovskej činnosti vybavila nadpriemerný počet pridelených veci v jednotlivých agendách. Neskôr sa však u nej začali prejavovať problémy v plynulosti konania, viackrát bola písomne i ústne upozornená na prieťahy v konaní, ktoré vznikali z dôvodu veľkého množstva nevybavených, zložitých veci v agende, ktorá bola sudkyni pridelená na začiatku jej novej profesnej

kariéry. V týchto súvislostiach bolo na súd podaných niekoľko opodstatnených sťažnosti. Je však potrebné konštatovať, že v poslednom období sa koordinácia práce sudkyne zlepšila. Naviac jej výkonnosť neklesá a čo je dôležité, hodnotenie odvolacieho senátu v D i C agende je kladné, s osobitným dôrazom na poznanie, že sa v konaní ani v rozhodovaní nedopustila závažných pochybení. Počet zrušených a zmenených rozhodnutí v uplynulých štyroch rokoch je v porovnaní s množstvom vybavených (rozhodnutých) veci mizivý.

Uvedené záverečné konštatovania viedli predsedu Krajského súdu v Bratislave i Okresného súdu v Trenčíne k rozhodnutiu navrhnúť JUDr. Porubänovú do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia.

Po zohľadnení negatívnych i pozitívnych skutočností v prípade, tiež situácie v agende, ktorú menovaná na začiatku prevzala, jej správania v kolektíve i na verejnosti, osobnej iniciatívy pri riešení problémov na súde (dobrovoľne v r. 1995 prevzala nevybavené vecí po kolegyni, ktorá sa vzdala funkcie sudcu) navrhujeme i túto sudkyňu zvoliť.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd v Trenčíne. Po vzniku Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou súhlasí s pridelením na tento súd.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Jany Pravotiakovej do funkcie

sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Jana PRAVOTIAKOVÁ                    - sudkyňa Obvodného súdu Košice 1

nar. 3. 3. 1958 v Košiciach slobodná národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UPJŠ Košice

1978 - 1981

Po ukončení právnickej fakulty pracovala postupne v niekoľkých podnikoch a v štátnej správe na miestnej úrovni. V justícii začínala v r. 1991 už ako skúsená právnička s desaťročnou praxou. Odbornú justičnú skúšku zložila 23. 10. 1992. Do funkcie sudkyne bola zvolená v roku 1993. Pridelená bola na Okresný súd Košice 1, kde pôsobí aj v súčasnosti.

Vybavuje agendu obchodného registra, ktorej význam a náročnosť rastie v závislosti na ekonomickej transformácii spoločnosti. Menovaná sa s agendou vyporiadala dobre i zásluhou dobrej znalosti ekonomických disciplín z predchádzajúcej praxe.

JUDr. Pravotiaková sa so svojimi odbornými a charakterovými vlastnosťami počas štyroch rokov výkonu sudcovskej funkcie plne osvedčila.

súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Obvodný súd Košice 1.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb.

o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov. V Bratislave 22. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Dariny Puklušovej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Darina PUKLUŠOVÁ                       - sudkyňa Okresného súdu

v Spišskej Novej Vsi

nar. 11. 8. 1961

v Modre

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UPJŠ Košice

1979 - 1983

Svoju právnickú kariéru začala v roku 1983, kedy sa stala čakateľkou krajského súdu s výkonom praxe na Štátnom notárstve v Spišskej Novej Vsi. 11. 10. 1985 absolvovala odbornú notársku skúšku. V ďalšom období pôsobila ako štátna notárka. V roku 1993, bola zvolená za sudkyňu a pridelená na Okresný súd v Spišskej Novej Vsi.

Pracuje na občianskoprávnom úseku. Vybavuje civilnú a dedičskú agendu. Pri rozhodovaní v dedičskej agende dosahuje veľmi dobré výsledky aj vďaka tomu, že má za sebou osemročnú prax notárky. Jej cieľom je dosahovať vysokú úroveň v rozhodovacej činnosti po stránke kvalitatívnej aj kvantitatívnej i v zložitejšej agende sporovej. Voči JUDr. Puklušovej nebolo vedené kárne konanie, nebola evidovaná opodstatnená sťažnosť na prieťahy v konaní, alebo narušovanie dôstojnosti súdneho konania.

JUDr. Darina Puklušová súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd v Spišskej Novej Vsi.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 17. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Petra Pulmana do funkcie sudcu bez časového obmedzenia

JUDr. Peter PULMAN                                 - sudca Okresného súdu v Banskej Bystrici

nar. 19. 9. 1963

vo Zvolene

ženatý

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1982 - 1986

V rokoch 1986 - 1993 pôsobil na Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici a Okresnej prokuratúre vo Zvolene. 17. 5. 1989 zložil záverečnú prokurátorskú skúšku a následne bol ustanovený do funkcie prokurátora. Po zvolení do funkcie sudcu v roku 1993 bol pridelený na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Počas predchádzajúcej praxe prokurátora získal bohaté skúsenosti z trestnoprávnej oblasti, ktoré vedel správne využiť a aplikovať i v rozhodovacej činnosti sudcu. Do osobitosti práce sudcu prenikol rýchlo a postupne sa zaradil medzi najvýkonnejších sudcov. Na krajskom súde JUDr. Pulman vybavoval náročnú prvostupňovú trestnú agendu. Vzhľadom na dobré organizačné schopnosti bol v roku 1994 preložený na Okresný súd v Banskej Bystrici a zároveň bol vymenovaný do funkcie podpredsedu súdu. Riadiacu prácu vykonáva so všetkou vážnosťou a zodpovednosťou. Pritom nezanedbáva rozhodovaciu činnosť. Naďalej pracuje bez prieťahov a sťažnosti stránok.

Menovaný má slušné a dôstojné vystupovanie, nedopúšťa sa žiadneho konania, ktoré by mohlo narušiť dôveru v sudcovskú profesiu, dodržiava zásady sudcovskej etiky a nezávislosti.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudcu a s pridelením na Okresný súd v Banskej Bystrici.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudcu spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb, o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 18. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Miroslava R a č k u do funkcie sudcu bez časového obmedzenia

JUDr. Miroslav RAČKO                            - sudca Okresného súdu v Lučenci

nar. 28. 3. 1965 v Lučenci slobodný národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1985 - 1989

Po ukončení vysokoškolského štúdia pracoval dva roky ako čakateľ na Okresnej prokuratúre v Lučenci, neskôr bol zamestnaný ako vedúci právneho oddelenia na Obvodnom úrade v Poltári. Do justičných služieb bol prijatý v roku 1991, odbornú justičnú skúšku zložil 22. 10. 1992. Sudcom je od roku 1993.

Praxou na okresnej prokuratúre a na obvodnom úrade získal JUDr. Račko všeobecný rozhľad, čo mu umožnilo v krátkom čase úspešne zvládnuť problematiku práce sudcu.

Vybavuje obchodnú agendu. Patri medzi sudcov s dobrou a stabilnou výkonnosťou, dosahuje dobré výsledky v kvalite rozhodovacej činnosti, ako aj v rýchlosti konania. V rozhodnom období nebolo voči nemu vedené kárne konanie, príslušný súd nevykazuje voči nemu opodstatnené sťažnosti.

Menovaný je hodnotený ako presný, spoľahlivý, voči sebe náročný. Je rozhodný, svoj názor vie obhájiť vecnými argumentmi.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudcu a s pridelením na Okresný súd v Lučenci.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudcu spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Jozefa S t a n k a do funkcie sudcu bez časového obmedzenia

JUDr. Jozef STANKO                                 - sudca Okresného súdu v Topoľčanoch

nar. 10. 6. 1953

v Klížskom Hradišti

ženatý

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1976 - 1980

Do služieb justície nastúpil v roku 198 0. Odbornú justičnú skúšku zložil 10. 3. 1982 a následne bol zvolený za sudcu Okresného súdu v Topoľčanoch (vybavoval trestnú agendu). V roku 1987 bol ustanovený za štátneho notára a vedúceho štátneho notára štátneho notárstva v Topoľčanoch. Po ich zániku bol v roku 1993 opätovne zvolený za sudcu.

1. 1. 1994 minister spravodlivosti vymenoval JUDr. J. Stanka do funkcie predsedu súdu, ktorú vykonáva až doteraz.

Vybavuje dedičskú agendu. Dosahuje kvantitatívne i kvalitatívne dobré výsledky, priemerne mesačne vybaví 80 - 90 dedičských veci. Popri činnosti predsedu súdu, ide o skutočne vysoký výkon, na ktorom sa prejavuje jeho predchádzajúca sudcovská a notárska prax. Menovaný má veľmi dobré organizačné a riadiace schopnosti, vie stmeliť kolektív, poskytnúť rady, vie koordinovať tímovú spoluprácu. Dobré výsledky Okresného súdu v Topoľčanoch sú vo veľkej miere odrazom jeho metód riadiacej práce. Je členom Sudcovskej rady Krajského súdu v Bratislave.

JUDr. Stanko má vysoký morálny kredit, je bezúhonný, zdržiava sa všetkého, čo by mohlo narušiť dôveru sudcovskej funkcie.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudcu a s pridelením na Okresný súd v Topoľčanoch.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudcu spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Márie Stovičkovej do funkcie

sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Mária STOVIČKOVÁ                        - sudkyňa Krajského súdu v Bratislave

nar. 1. 8. 1961

v Bratislave

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1979 - 1984

Pred nástupom do justície pracovala 7 rokov ako podniková právnička. Justičnou čakateľkou bola od r. 1992, odbornú justičnú skúšku zložila 21. 10. 1992 Po zvolení do funkcie sudkyne v roku 1993 bola pridelená na Okresný súd v Trnave, od 1. 12. 1994 preložená na Krajský súd v Bratislave.

Na okresnom súde vybavovala civilnú a obchodnú agendu. Vzhľadom na predchádzajúcu prax v podnikovej sfére mala najbližšie práve k obchodnej agende, v ktorej sa aj veľmi rýchlo zapracovala. Dosahovala veľmi dobré pracovné výsledky (v roku 1993 vybavila okrem inej agendy enormné množstvo - 1549 veci v skrátenom konaní). Za účelom využitia jej skúsenosti a zabezpečenia riadneho chodu obchodného úseku Krajského súdu v Bratislave bola od septembra 1994 na tento úsek dočasne pridelená a neskôr ministrom spravodlivosti preložená. Menovaná sa neustále usiluje o svoj profesionálny rast. Od r. 1995 pracuje ako členka odvolacieho senátu. Má dobrú úroveň písomného a ústneho prejavu, ktorá sa odráža na vedení pojednávania a úrovni vypracovaných súdnych rozhodnutí.

Jej spôsob komunikácie, dôstojné a kultivované vystupovanie sú zárukou vysokého morálneho kreditu.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Krajský súd v Bratislave.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 17. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Petra Straku do funkcie sudcu bez časového obmedzenia

JUDr. Peter STRAKA                                 - sudca Okresného súdu v Prešove

nar. 1. 8. 1967 v Prešove slobodný národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UPJŠ Košice

1985 - 1989

Po absolvovaní vysokoškolského štúdia bol prijatý za za justičného čakateľa Krajského súdu v Košiciach. Odbornú justičnú skúšku zložil 26. 6. 1991. Za sudcu bol zvolený v roku 1993. Pridelený bol na Okresný súd v Prešove.

JUDr. Peter Straka vybavuje občianskoprávnu agendu. Počtom rozhodnutí sa zaraďuje medzi najvýkonnejších sudcov, pritom jeho rozsudky sú aj kvalitatívne na vysokej úrovni. K plneniu sudcovských povinnosti pristupuje zodpovedne, nestranne a čestne. Systematicky sa venuje zvyšovaniu odborných vedomostí štúdiom právnych predpisov a judikatúry. Svoju prácu si vie organizovať tak, aby jemu pridelené veci sa vybavovali plynule a bez prieťahov. Dodržiava zásady sudcovskej etiky a morálky.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudcu a s pridelením na Okresný súd v Prešove.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudcu spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb.

o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov. V Bratislave 17. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Daniely Sušelkovej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Daniela SUŠELKOVÁ - sudkyňa Okresného súdu

Bratislava - vidiek

nar. 10. 8. 1961 v Čadci rozvedená národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1980 - 1985

Pred nástupom do justície pracovala 7 rokov ako podniková právnička. Justičnou čakateľkou Krajského súdu v Bratislave bola od roku 1992. V roku 1993 bola zvolená za sudkyňu a pridelená na Okresný súd v Dunajskej Strede. Na vlastnú žiadosť bola preložená na Okresný súd Bratislava - vidiek.

Je zaradená na občianskoprávny úsek a poverená vybavovaním civilnej a obchodnej agendy. Počas celého hodnoteného obdobia dosahovala veľmi dobré pracovné výsledky, čo rozhodlo i o jej vymenovaní do funkcie podpredsedníčky súdu pre občianskoprávny úsek /od 1. 1. 1996/. Menovaná má dobré organizačné schopnosti a prirodzenú autoritu. Tímová spolupráca je pod jej vedením na žiadúcej úrovni. Odvolacie senáty hodnotia menovanú ako odborne zdatnú sudkyňu. Vie správne zistiť skutkový stav, dokazovanie vedie sústredene, bez subjektívnych prieťahov. Rozhodnutia, ktoré vydáva, sú vecné, zrozumiteľné, skutkovo a právne odôvodnené.

JUDr. Sušelková je dozretou osobnosťou, svoje správanie cieľavedome reguluje, je disciplinovaná, rozhodná. V práci i na verejnosti vystupuje dôstojne, sebaisto.

JUDr. Daniela Sušelková súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd Bratislava vidiek. Po vzniku Okresného súdu v Pezinku súhlasí s pridelením na tento súd.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Edity Szabovej do funkcie sudkyne

bez časového obmedzenia

JUDr. Edita SZABOVÁ                             - sudkyňa Krajského súdu

v Bratislave

nar. 12. 2. 1954

v Dolných Salibách

slobodná

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1976 - 1981

Po skončení právnickej fakulty nastúpila ako čakateľka na Krajskú prokuratúru v Bratislave. Záverečnú prokurátorskú skúšku zložila 13. 10. 1982. Činnosť prokurátorky vykonávala v rokoch 1982-1993. V roku 1993 bola zvolená za sudkyňu.

Počas 11 ročného výkonu prokurátorskej praxe patrila medzi kvalitných prokurátorov, nadobudla bohaté vedomosti a praktické skúsenosti. Na krajskom súde vykonáva rozhodovaciu činnosť na obchodnom úseku, od roku 1994 vybavuje odvolaciu agendu. Dosahuje dobré pracovné výsledky, počtom vybavených vecí sa zaraďuje medzi výkonných sudcov. Menovaná prejavila organizačné schopnosti a zmysel pre tímovú spoluprácu. V období neprítomnosti podpredsedníčky krajského súdu bola poverená jej zastupovaním. Aktívne sa zúčastňuje na gremiálnych poradách okresných súdov a pôsobí aj ako školiteľka justičných čakateľov na súde.

Ide o sudkyňu s dobrými morálnymi vlastnosťami a odbornými vedomosťami.

JUDr. Edita Szabová súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Krajský súd v Bratislave.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 17. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Edity Szabovej do funkcie sudkyne

bez časového obmedzenia

JUDr. Edita SZABOVÁ                              - sudkyňa Krajského súdu

v Bratislave

nar. 12. 2. 1954

v Dolných Salibách

slobodná

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1976 - 1981

Po skončení právnickej fakulty nastúpila ako čakateľka na Krajskú prokuratúru v Bratislave. Záverečnú prokurátorskú skúšku zložila 13. 10. 1982. Činnosť prokurátorky vykonávala v rokoch 1982-1993. V roku 1993 bola zvolená za sudkyňu.

Počas 11 ročného výkonu prokurátorskej praxe patrila medzi kvalitných prokurátorov, nadobudla bohaté vedomosti a praktické skúsenosti. Na krajskom súde vykonáva rozhodovaciu činnosť na obchodnom úseku, od roku 1994 vybavuje odvolaciu agendu. Dosahuje dobré pracovné výsledky, počtom vybavených veci sa zaraďuje medzi výkonných sudcov. Menovaná prejavila organizačné schopnosti a zmysel pre tímovú spoluprácu. V období neprítomnosti podpredsedníčky krajského súdu bola poverená jej zastupovaním. Aktívne sa zúčastňuje na gremiálnych poradách okresných súdov a pôsobí aj ako školiteľka justičných čakateľov na súde.

Ide o sudkyňu s dobrými morálnymi vlastnosťami a odbornými vedomosťami.

JUDr. Edita Szabová súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Krajský súd v Bratislave.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 17. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Vojtecha Š e v č í k a do funkcie sudcu bez časového obmedzenia

JUDr. Vojtech ŠEVČÍK                            - sudca Okresného súdu v Žiari

nad Hronom

nar. 29. 4. 1962

v Kremnici

ženatý

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1980 - 1984

Po ukončení štúdia na právnickej fakulte pracoval ako právnik v závode SNP v Žiari nad Hronom. Do funkcie justičného čakateľa bol prijatý v roku 1992, Odbornú justičnú skúšku zložil 10. 11. 1992. Za sudcu bol zvolený v roku 1993.

Menovaný v prevažnej miere vybavuje obchodnú agendu, ku ktorej má - vzhľadom na predchádzajúcu právnu prax - najbližšie. Získané odborné vedomosti a skúsenosti vie dobre využiť v rozhodovacej činnosti. Pracuje plynule bez prieťahov v konaní. Rozhodnutia vie správne skutkovo i právne zdôvodniť. Odvolacie senáty hodnotia jeho prácu pozitívne. Vzhľadom na doterajšie pracovné výsledky a neustály záujem o zvyšovanie kvalifikácie je u neho predpoklad ďalšieho odborného rastu.

Na pracovisku i na verejnosti menovaný dodržiava princípy etiky sudcu. Má dôstojné vystupovanie a doteraz u neho nebolo zistené konanie, ktorým by vzbudil nedôveru v sudcovskú funkciu.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudcu a s pridelením na Okresný súd v Žiari nad Hronom.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudcu spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 18. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Jozefa Š k r a b a do funkcie sudcu bez časového obmedzenia

JUDr. Jozef ŠKRAB                                - sudca Okresného súdu vo Svidníku

nar. 31. 7. 1959

vo Svidníku

ženatý

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UPJŠ Košice

1978 - 1982

V justícii začal pracovať v roku 1991. V tom čase už mal za sebou skoro deväťročnú prax podnikového právnika v štátnom podniku Reštaurácie Svidník a v Jednote (spotrebnom družstve). Odbornú justičnú skúšku zložil 23. 10. 1992. Do funkcie sudcu bol zvolený v roku 1993, pridelený na Okresný súd vo Svidníku. Na tomto súde pôsobí dodnes na úseku obchodných a občianskoprávnych vecí.

V priebehu celého štvorročného obdobia bola pozitívne hodnotená jeho orientácia v právnych predpisoch a s tým súvisiaca aplikácia právnych noriem na konkrétny prípad. Úroveň rozhodovacej činnosti, podľa vyjadrenia odvolacích senátov, má vzostupnú tendenciu. Na výkon sudcovskej činnosti neboli podané opodstatnené sťažnosti, taktiež neboli zistené prieťahy v konaní.

Menovaný je čestný a nestranný v rozhodovaní. Má dôstojné a prirodzené vystupovanie.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudcu a s pridelením na Okresný súd vo Svidníku.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudcu spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Jána Š k v a r k u do funkcie sudcu bez časového obmedzenia

JUDr. Ján ŠKVARKA                                   - sudca Okresného súdu v Banskej Bystrici

nar. 18. 5. 1950 v Hrachove ženatý národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1970 - 1975

Právnickú prax začínal ako podnikový právnik v ČSAD v Banskej Bystrici. Do funkcie justičného čakateľa nastúpil v roku 1992. Odbornú justičnú skúšku zložil 22. 10. 1992 a následne bol zvolený do funkcie sudcu.

Skúsenosti, ktoré získal počas predchádzajúcej praxe, najskôr využil pri práci v obchodnom registri. Neskôr bol pridelený na vybavovanie dedičskej agendy. Jeho mesačné výkony (napr. v r. 1994 vybavených v priemere 99, v r. 1995 v priemere 91 D vecí) ho na tomto úseku zaraďujú medzi výkonných sudcov vybavujúcich D agendu. Je zodpovedný, rozhodný, pracuje samostatne a s prehľadom. Pri vybavovaní pridelených veci, v priebehu pojednávaní vždy dodržiava zásadu nestrannosti a nezávislosti.

JUDr. Škvarka má príjemné vystupovanie, čestný a zásadový. Spĺňa odborné a morálne predpoklady pre kvalitný výkon sudcovskej funkcie.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudcu a s pridelením na Okresný súd v Banskej Bystrici. Po vzniku Okresného súdu v Brezne súhlasí s pridelením na tento súd.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudcu spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 22. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Miroslavy Štannerovej do funkcie

sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Miroslava ŠTANNEROVÁ - sudkyňa Obvodného súdu Bratislava 5

nar. 24. 7. 1959

v Bratislave

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1980 - 1984

Pred nástupom do justície pracovala ako podniková právnička. Za justičnú čakateľku Mestského súdu v Bratislave bola prijatá v roku 1991. Odbornú justičnú skúšku zložila 20. 10. 1992. Funkciu sudkyne Obvodného súdu Bratislava 5 vykonáva od roku 1993.

JUDr. Štannerová vykonáva poručenskú agendu a veci výkonu rozhodnutia. Preukázala schopnosť kvalifikovane s prípadom pracovať, rozhodnutia právne i skutkovo zdôvodniť. Osvojila si štýl a metódy práce orgánu, ktorý o veci rozhoduje. O kvalite jej práce a odbornej úrovni hovorí aj pomer potvrdených a zrušených veci v odvolacom konaní. Pracuje bez prieťahov, rozhoduje nestranne. Má dobrý písomný i ústny prejav. Charakterizuje ju zdravá ctižiadostivosť a snaha zvládnuť náročné úlohy sudcu čo najkvalitnejšie, korektné vystupovanie voči stránkam, dodržiavanie etických noriem na verejnosti i v súkromí.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Obvodný súd Bratislava 5.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 18. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Zdenka Švárneho do funkcie sudcu bez časového obmedzenia

JUDr. Zdenko ŠVÁRNY                        - sudca Okresného súdu v Michalovciach

nar. 5. 4. 1961

v Ružomberku

ženatý

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UPJŠ Košice

1980 - 1984

Pred prijatím za justičného čakateľa pôsobil viac ako sedem rokov vo funkcii podnikového právnika na Krajskom inšpektoráte Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie a neskôr v Poľnohospodárskom družstve Naciná Ves. 23. októbra 1992, ako justičný čakateľ Krajského súdu v Košiciach, zložil odbornú justičnú skúšku. V roku 1993 bol zvolený za sudcu. Miestom jeho pôsobenia sa stal Okresný súd v Michalovciach.

Vo svojej doterajšej sudcovskej činnosti prešiel cez dedičskú agendu, ktorá je, i keď zjednodušene, považovaná (z hľadiska skutkovej i právnej analýzy) za menej náročnú, k zložitejšej civilnej. Výsledkami práce preukázal, že v sudcovskej problematike je zorientovaný a odborne pripravený sudcovskú profesiu vykonávať i naďalej. Takémuto záveru zodpovedá i hodnotenie príslušných odvolacích senátov, ktoré posudzovali jeho organizáciu práce, postup vo veci a výkonnosť i priamo, počas jeho dočasného pridelenia (v čase od 1. 1. do 30. 6. 1994) na Krajskom súde v Košiciach.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudcu a s pridelením na Okresný súd v Michalovciach.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudcu spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 18. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Miloty Tóthovej do funkcie sudkyne

bez časového obmedzenia

JUDr. Milota TÓTHOVÁ                            - sudkyňa Krajského súdu v Bratislave

nar. 17. 10. 1955

v Bratislave

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1975 - 1979

Po skončení vysokej školy vykonávala 13 rokov právnickú prax v podnikovej sfére. V roku 1992 bola prijatá za justičnú čakateľku. Odbornú justičnú skúšku zložila 21. 10. 1992. Hneď po svojom zvolení za sudkyňu bola pridelená na Krajský súd v Bratislave a zaradená na obchodný úsek.

Menovaná prejavila odborné i osobnostné predpoklady pre výkon funkcie sudkyne. Neustále si zdokonaľuje svoju profesionálnu úroveň o čom svedči i vyjadrenie odvolacích senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré konštatujú vzostup kvality jej rozhodovacej činnosti. Získavaním skúseností nadobúda potrebnú rozhodnosť. V pridelených veciach koná plynule, neboli u nej zistené žiadne prieťahy ani opodstatnené sťažnosti na jej prácu.

JUDr. Tóthová je čestná, bezúhonná. Jej sebadisciplína, dôstojné a kultivované vystupovanie v pracovných i v osobných vzťahoch sú predpokladom pre ďalší úspešný výkon sudcovskej funkcie.

JUDr. Milota Tóthová súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Krajský súd v Bratislave.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 17. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Jany Třeškovej do funkcie sudkyne

bez časového obmedzenia

JUDr. Jana TŘEŠKOVÁ                              - sudkyňa Okresného súdu v Senici

nar. 7. 5. 1965

v Myjave

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1983 - 1987

Po skončení vysokej školy vykonávala 2 roky prax ako podniková právnička. V justičných službách je od roku 1990, odbornú justičnú skúšku zložila 21. 10. 1992. Počas celých 4 rokov výkonu sudcovskej funkcie pracuje na trestnom úseku.

Prejavuje sa ako svedomitá, zodpovedná a rozhľadená sudkyňa. Venuje náležitú pozornosť objasneniu skutkového stavu veci a zdôvodneniu svojich rozhodnutí. Na pojednávania sa vždy pripravuje veľmi precízne, má dobré jednanie so stránkami. Jej výkonnosť má každoročne stúpajúci trend, čo nie je na ujmu kvality rozhodnutých veci. Možno konštatovať, že postupne sa vyrovnáva funkčne starším kolegom s dlhšou sudcovskou praxou. V jej práci sa nevyskytujú žiadne subjektívne prieťahy, veci vybavuje rovnomerne a plynule, rozhodnutia vydáva v zákonných lehotách.

Menovaná má slušné vystupovanie ku kolegom i k účastníkom konania, v súkromí dodržiava etické princípy a spoločenské konvencie.

JUDr. Jana Třešková súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd v Senici.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Návrh

na zvolenie JUDr. Igora T u b e l a do funkcie sudcu bez časového obmedzenia

JUDr. Igor TUBEL                                     - sudca Krajského súdu v Bratislave

nar. 13. 2. 1933 v Uherskom Hradišti rozvedený národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1953 - 1958

Pred nástupom do justície pracoval päť rokov ako podnikový právnik. V justícii začínal v roku 1963, kedy bol ustanovený do funkcie štátneho notára v Dunajskej Strede, od roku 1964 v Senici. Notársku skúšku zložil 26. 10. 1963, za sudcu bol zvolený po zániku štátnych notárstiev v roku 1993. Najprv pôsobil ako sudca Okresného súdu v Senici, od 1. 7. 1993 bol preložený na výkon funkcie na Krajský súd v Bratislave.

Od 15. 10. 1993 vykonáva funkciu podpredsedu krajského súdu na dedičskom a správnom úseku, je poverený rozhodovacou činnosťou na občianskoprávnom úseku, kde vybavuje dedičskú odvolaciu agendu. Počas 38-ročnej praxe štátneho notára získal rozsiahle odborné vedomosti a praktické skúsenosti, ktoré sa prejavili v kvalitatívnych i kvantitatívnych výsledkoch jeho práce. Uvedené piati i pre jeho riadiacu prácu, má dobré organizačné schopnosti, charakterizuje ho svedomitý a precízny prístup k práci. Dedičský a správny úsek pod jeho vedením vykazuje dobré výsledky.

V súvislosti s organizáciou nových súdov v rámci pripravovaného územného usporiadania súdnictva v Slovenskej republike, minister spravodlivosti poveril JUDr. Tubela prípravou Okresného súdu v Piešťanoch.

Menovaný súhlasí so zvolením do funkcie sudcu a s pridelením na Krajský súd v Bratislave. Po vzniku Okresného súdu v Piešťanoch súhlasí s pridelením na tento súd.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudcu spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky

Návrh

na zvolenie JUDr. Márie Tvrdíkovej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ                       - sudkyňa Okresného súdu vo Svidníku

nar. 21. 2. 1962

v Stropkove

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UPJŠ Košice

1980 - 1984

JUDr. Mária Tvrdíková viac ako sedem rokov predtým, než začala pôsobiť v justícii pracovala ako právnička v Tesle, a. s. Stropkov a na Obvodnom úrade v Stropkove. Dňa 23. 10. 1992 zložila odbornú justičnú skúšku a v roku 1993 bola zvolená do funkcie sudkyne. Od začiatku pôsobí na Okresnom súde vo Svidníku.

Vybavuje občianskoprávnu agendu a agendu týkajúcu sa poručníctva. V priebehu celého hodnoteného obdobia sa zúčastňovala odborného špecializovaného vzdelávania za účelom prehlbovania si svojich vedomosti. Jej pracovné výsledky, osobitne kvalita rozhodovacej činnosti bola charakterizovaná odvolacími senátmi ako dobrá. Rozhodnutia, ktoré vyhotovuje majú požadovanú obsahovú a štylistickú úroveň, sú vypracovávané v zákonných lehotách. Menovaná sudkyňa nebola stíhaná za žiadne kárne previnenie. Pri výkone jej činnosti neboli zistené prieťahy v konaní, taktiež voči nej neboli evidované odôvodnené sťažnosti.

Je čestná a svedomitá pri plnení pracovných povinnosti.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd vo Svidníku.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky

Návrh

na zvolenie JUDr. Štefana Ťažkého do funkcie sudcu

bez časového obmedzenia

JUDr. Štefan ŤAŽKÝ                                - sudca Okresného súdu v Starej Ľubovni

nar. 7. 4. 1958

v Stropkove

ženatý

národnosť slovenská

Vzdelanie: PF UK Košice 1978 - 1982

Po skončení právnickej fakulty pôsobil ako podnikový právnik v Jednotnom roľníckom družstve Zborov a v Stavebnom podniku Bardejov. Táto viac ako deväťročná právnická prax ho obohatila o nové skúsenosti v oblasti aplikácie práva. V justícii pracuje od roku 1991. Odbornú justičnú skúšku zložil 23. 10. 1992. Začiatkom roku 1993 bol zvolený do funkcie sudcu a pridelený na Okresný súd v Starej Ľubovni, kde pôsobí dodnes.

Vybavuje občianskoprávne veci a sčasti aj obchodné. V roku 1995 sa venoval školiteľstvu justičného čakateľa. Počas hodnoteného štvorročného funkčného obdobia bola preukázateľná snaha o zvyšovanie kvality rozhodovacej činnosti. U menovaného boli zistené prieťahy v konaní, ktoré však nemali subjektívny charakter. Na súde, na ktorom pôsobí, boli dlhodobo tri sudkyne na materskej dovolenke, čo sa odrazilo v množstve jemu prideľovaných vecí. Podľa vyjadrenia zodpovedného predsedu okresného súdu, vybavenie týchto pridelených vecí bez prieťahov nebolo možné.

V práci je disciplinovaný, v plnom rozsahu uplatňuje princíp sudcovskej morálky. V rozhodovaní je nestranný. Má optimistickú, priateľskú povahu a korektný prístup k účastníkom konania.

JUDr. Štefan Ťažký súhlasí so zvolením do funkcie sudcu a s pridelením na Okresný súd v Starej Ľubovni.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudcu spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky

Návrh

zvolenie JUDr. Milana V a ľ u š a do funkcie sudcu bez časového obmedzenia

JUDr. Milan VAĽUŠ                                      - sudca Okresného súdu

vo Vranove nad Topľou

nar. 7. 1. 1956

v Lipanoch

ženatý

národnosti slovenská

Vzdelanie:

PF UPJŠ Košice

1975 - 1979

Po ukončení štúdia na právnickej fakulte bol prijatý za advokátskeho koncipienta, 7. 12. 1983 zložil advokátsku skúšku. Až do roku 1993 vykonával advokátsku prax so zameraním na občianskoprávnu agendu. Keďže prejavil záujem o prácu v justícii a splnil zákonom stanovené predpoklady, bol vo voľbách v roku 1993 zvolený do funkcie sudcu.

Menovanému boli pridelené na vybavovanie veci občianskoprávnej, obchodnej a dedičskej agendy. Dlhoročná prax advokáta sa odzrkadlila v úrovni jeho odborných vedomostí. Podľa vyjadrenia odvolacích senátov sa postupne adaptoval vo funkcii sudcu a prekonal stereotypy advokátskej praxe. V styku s účastníkmi konania je jeho prejav kultivovaný a dôstojný. V jeho prospech hovorí i pomer potvrdených, zrušených (vrátených do prvostupňového konania) a zmenených rozhodnutí v odvolacom konaní. Každým rokom sa zvyšuje počet potvrdených. Nad rámec pracovných povinností vykonáva prednáškovú činnosti pre Akadémiu vzdelávania o mzdových a pracovnoprávnych predpisoch, čím sa ďalej odborne zdokonaľuje a prispieva k zvyšovaniu právneho vedomia účastníkov prednášok. Prístup k plneniu pracovných úloh, ako aj osobný život JUDr. Vaľuša sú v súlade so zásadami sudcovskej etiky a morálky.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudcu a s pridelením na Okresný súd vo Vranove nad Topľou.

Pre ustanovenie do funkcie sudcu spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 18. 10. 1996

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky

Návrh

na zvolenie JUDr. Gabriely Vyskočovej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Gabriela VYSKOČOVÁ - sudkyňa Okresného súdu v Nitre

nar. 8. 5. 1953

v Nových Zámkoch

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1972 - 1977

O prácu v justícii prejavila záujem hneď po ukončení vysokej školy. V rokoch 1977-1979 pracovala ako justičná čakateľka Krajského súdu v Bratislave, odbornú justičnú skúšku zložila 10. 10. 1979. Sudkyňu Okresného súdu v Nitre vykonávala od svojho zvolenia v roku 1980 až do roku 1988, kedy bola ustanovená do funkcie štátnej notárky v Nitre. Po zániku štátnych notárstiev v roku 1993 bola opätovne zvolená do sudcovskej funkcie.

JUDr. Vyskočová je zaradená na občianskoprávny úsek, kde vybavuje civilnú a správnu agendu, ako i agendu výkonu rozhodnutí. Ako dlhoročná sudkyňa sa po svojom opätovnom zvolení vedela veľmi rýchlo zorientovať v rozhodovacej činnosti a hneď od nástupu dosahovala dobré pracovné výsledky. V plynulosti i v kvalite odvolací senát osobitne zdôrazňuje spôsob dokazovania vo veci, v ktorom sa odráža nielen vysoký stupeň profesionality, ale i záujem na čo najdôkladnejšie zistenie skutkového stavu a správnosti rozhodnutia.

Menovaná je zásadová, čestná, dominantná svojimi postojmi a vystupovaním.

JUDr. Gabriela Vyskočová súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd v Nitre.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 18. 10. 1996

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky

Návrh

na zvolenie JUDr. Valérie Zacharovej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Valéria ZACHAROVÁ - sudkyňa Okresného súdu

v Trnava

nar. 19. 3. 1958

v Žiline

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1977 - 1981

Po skončení štúdia práva pracovala ako čakateľka Krajskej prokuratúry v Bratislave. Prokurátorskú skúšku zložila 19. 10. 1983 a až do roku 1993 vykonávala činnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry v Trnave. V januári 1993 bola zvolená do funkcie sudkyne.

Pracuje na občianskoprávnom úseku, kde vybavuje dedičskú agendu a agendu starostlivosti o maloletých. Menovaná veľmi dobre nadviazala na predchádzajúcu prax prokurátorky, rýchlo sa prispôsobila špecifikám práce sudcu. Odvolacie senáty hodnotia jej činnosť kladne. V rozhodnom období nebol zistený prípad, aby sudkyňa akceptovala nesprávny alebo neúplný návrh súdneho komisára. Pracuje precízne a presnosť vyžaduje i od súdnych komisárov, s ktorými spolupracuje. U menovanej neboli zistené žiadne prieťahy v konaní, spôsob prejednávania rozhodovaných veci nasvedčuje tomu, že ovláda procesnoprávne predpisy.

Menovanú možno hodnotiť ako sudkyňu, ktorá osvedčila svoje odborné znalosti. Je predpoklad, že aj v budúcnosti kvalita jej rozhodovacej činnosti bude stúpať.

JUDr. Valéria Zacharová súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd v Trnave.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky

Návrh

na zvolenie JUDr. Františka Zeleného do funkcie sudcu bez časového obmedzenia

JUDr. František ZELENÝ                        - sudca Okresného súdu v Poprade

nar. 1. 8. 1961

v Levoči

ženatý

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UPJŠ Košice

1979 - 1983

Po úspešnom absolvovaní právnickej fakulty začal svoju profesionálnu dráhu na Okresnej prokuratúre v Rožňave a neskôr v Poprade. Záverečnú prokurátorskú skúšku zložil 23. 5. 1986, následne bol vymenovaný do funkcie prokurátora. V justícii pôsobí od roku 1993, v ktorom bol zvolený do funkcie sudcu a pridelený na Okresný súd v Poprade.

JUDr. František Zelený vybavuje občianskoprávnu agendu, v rámci ktorej sa predovšetkým orientuje na oblasť pracovného práva. Preukázal znalosť právnej problematiky, k čomu nepochybne prispela jeho predchádzajúca prokurátorská prax. Adaptabilnosť preukázal v schopnosti vybavovať i správnu a obchodnú agendu, pričom jeho mesačná výkonnosť každým rokom stúpa. Vydávané rozhodnutia sú výsledkom hlbokej analýzy skutkového stavu, prijaté závery dokumentujú úroveň právneho myslenia a schopnosť profesionálnej aplikácie právnych noriem.

Pri výkone jeho činnosti neboli zistené prieťahy v konaní ani odôvodnené sťažnosti. Menovaný prejavuje záujem o svoj ďalší profesionálny rast a svedomité plnenie sudcovských povinnosti.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudcu a s pridelením na Okresný súd v Poprade.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudcu spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 17. 10. 1996

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky

Návrh

na zvolenie JUDr. Viery Zoľákovej do funkcie

sudkyne bez časového obmedzenia

JUDr. Viera ZOĽÁKOVÁ                            - sudkyňa Okresného súdu v Bardejove

nar. 9. 10. 1958

v Stropkove

vydatá

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UPJŠ Košice

1977 - 1981

V justícii pôsobí od roku 1981. Notársku skúšku zložila 12. 10. 1984. Výkonu funkcie sudkyne, do ktorej bola zvolená v r. 1993, predchádzala prax štátnej notárky. Odvtedy pracuje na Okresnom súde v Bardejove.

Vybavuje dedičské veci a sporadicky jej boli prideľované prípady občianskoprávne. Má zodpovedný prístup k plneniu pracovných povinnosti, patri medzi pracovne najvýkonnejších sudcov Okresného súdu v Bardejove. Príkladné pracovné výsledky, majú základ v jej odborných vedomostiach a schopnosti aplikovať právne normy na konkrétne, často i právne zložité prípady. V poslednom období sa venuje tiež dvom justičným čakateľom, ktorých so všetkou vážnosťou pripravuje na náročné sudcovské povolanie.

Menovaná je bezúhonná, má dobré charakterové vlastnosti a prirodzené vystupovanie.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Okresný súd v Bardejove.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky

Návrh

na zvolenie Mgr. Magdalény Želinskej do funkcie sudkyne bez časového obmedzenia

Mgr. Magdaléna ŽELINSKÁ - sudkyňa Krajského súdu v Košiciach

nar. 30. 11. 1951

v Pečovskej Novej Vsi

slobodná

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UPJŠ Košice

1970 - 1975

V roku 1993, po zániku štátnych notárstiev, bola zvolená do funkcie sudkyne a pridelená na Okresný súd v Spišskej Novej Vsi. V tom čase už mala za sebou dlhoročnú prax štátnej notárky. Notársku skúšku zložila 22. 10. 1976. V roku 1995 bola preložená na Krajský súd v Košiciach.

Menovaná patri medzi najvýkonnejších sudcov krajského súdu. Svoje vedomosti a skúsenosti z notárskej činnosti v plnom rozsahu využíva pri rozhodovaní v odvolacom senáte špecializovanom na dedičskú agendu. Zodpovedne pristupuje k štúdiu spisov a k príprave pojednávaní, ktoré vedie dôstojne, rozhoduje zákonne a spravodlivo. Vo vzťahu k účastníkom konania vystupuje kultivovane. Za hodnotené obdobie neboli evidované na Mgr. M. Želinskú žiadne odôvodnené sťažnosti. Aktívne sa zapája do prípravy seminárov a porád organizovaných vedením krajského súdu v dedičskej agende. Vychádzajúc z jej odbornej erudovanosti a morálnych vlastnosti možno konštatovať, že má všetky predpoklady pre výkon sudcovskej funkcie.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudkyne a s pridelením na Krajský súd v Košiciach.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudkyne spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 17. 10. 1996

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky

Návrh

na zvolenie Dr. Ivana Žilíka do funkcie sudcu bez časového obmedzenia

Dr. Ivan Žilík                                         - sudca Okresného súdu v Prievidzi

nar. 19. 9. 1965

v Handlovej

ženatý

národnosť slovenská

Vzdelanie:

PF UK Bratislava

1986 - 1990

Pôsobí v justícii od skončenia vysokej školy. Po zložení justičnej skúšky 22. 10. 1992 bol v roku 1993 zvolený do funkcie sudcu. Odvtedy pôsobí na Okresnom súde v Prievidzi.

Ide o odborne vyspelého sudcu, odvolacie senáty nemajú voči jeho práci žiadne výhrady. Vzhľadom na jeho samostatnosť v práci, schopnosť aplikovať teoretické vedomosti na konkrétne prípady, všestranný rozhľad a dobré organizačné schopnosti, bol 1. 6. 1994 menovaný do funkcie predsedu okresného súdu. Súd riadi so znalosťou veci. V riadiacej funkcii obstál odborne i morálne. Je pripravený na zvolenie do funkcie sudcu bez časového obmedzenia.

Súhlasí so zvolením do funkcie sudcu a s pridelením na Okresný súd v Prievidzi.

Pre opätovné ustanovenie do funkcie sudcu spĺňa všetky predpoklady stanovené v § 34 a v § 35 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

V Bratislave 16. 10. 1996

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky