Digitálna knižnica

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

I. volebné obdobie

568

Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prednesené, resp. písomne podané na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Bratislava december 1996

Zoznam

písomných odpovedí členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prednesené, resp. písomne predložené na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

1. Odpoveď ministerky školstva Slovenskej republiky E. Slavkovskej na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Lauka vo veci obsahovej kvality vydávaných školských učebníc

2. Odpoveď ministra hospodárstva Slovenskej republiky K. Česneka na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky H. Krausa vo veci privatizácie Výskumného ústavu papiera a celulózy v Bratislave

3. Odpoveď ministra hospodárstva Slovenskej republiky K. Česneka na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky H. Krausa vo veci zabezpečenia výskumu a vývoja celulózo-papierenského priemyslu

4. Odpoveď ministra hospodárstva Slovenskej republiky K. Česneka na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Koncoša vo veci

- administratívnych obmedzení pri exporte surového dreva a programu komplexného spracovania a využívania drevnej hmoty

- zastavenia exportu surového dreva

5. Odpoveď podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky S. Kozlíka na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky G. Palacku vo veci kontroly účelného vynakladania prostriedkov štátneho rozpočtu v Slovenskom rozhlase

6. Odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky L. Asványiho vo veci odmeňovania duchovných registrovaných cirkví a náboženských spoločností

7. Odpoveď ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky O. Keltošovej na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Weissa vo veci financovania a zamestnanosti v sociálnych

zariadeniach

8. Odpoveď podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky S. Kozlíka na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Čarnogurského vo veci originálov oznámení o výške finančných prostriedkov vynaložených politickými stranami a hnutiami na propagáciu pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1994

9. Odpoveď ministra pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky P. Bisáka na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Čarnogurského vo veci zamestnaneckých a. s. a spoločnosti s r. o. a ich početného zastúpenia na privatizácii

10. Odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Čarnogurského vo veci návrhov na menovanie generálov Armády Slovenskej republiky

11. Odpoveď ministra kultúry Slovenskej republiky I. Hudeca na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky E. Bauerovej vo veci nízkej finančnej dotácie pre Jókaiho divadlo v Komárne a financovania nevhodného plagátu "Prečo?"

12. Odpoveď ministra vnútra Slovenskej republiky G. Krajčiho na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky B. Bugára vo veci postupu reorganizácie Policajného zboru Slovenskej republiky a zdanenia odchodného príslušníkov polície

13. Odpoveď ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky P. Baca na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky L. Kötelesa vo veci odpredaja bytov nájomcom akciovou spoločnosťou KRAS-BIO v Rožňave

14. Odpoveď ministra hospodárstva Slovenskej republiky K. Česneka a ministra pôdohospodárstva P. Baca na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky L. Kötelesa vo veci vypracovania nezávislej ekonomickej analýzy vodného diela Gabčíkovo

15. Odpoveď ministerky školstva Slovenskej republiky E. Slavkovskej na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M Bárdosa vo veci vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 145/1996 Z. z. o prijímaní na štúdium na stredných školách

16. Odpoveď podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky S. Kozlíka na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky M. Sabolovej vo veci predloženia písomného materiálu o stave a čerpaní prostriedkov štátneho rozpočtu za I. polrok 1996 pre kapitolu Ministerstva obrany, Ministerstva vnútra, Slovenskej informačnej služby a Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky

17. Odpoveď ministra hospodárstva Slovenskej republiky K. Česneka na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky M. Sabolovej vo veci Košického magnezitu a prevodu jeho majetku na firmu Komak

18. Odpoveď ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky O. Keltošovej na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky M. Sabolovej vo veci zamestnanosti uvolnených pracovníkov v Košickom magnezite š. p.

19. Odpoveď ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Ľ. Javorského na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky M. Sabolovej vo veci

- úhrady výkonov neštátnych agentúr domáckej ošetrovateľskej služby,

- zverejnenia kritérií pre privatizáciu polikliník

20. Odpoveď ministerky školstva Slovenskej republiky E. Slavkovskej na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky M. Sabolovej vo veci stanoviska akreditačnej komisie k rozdeleniu univerzity P. J. Šafárika

21. Odpoveď ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky A. Rezeša na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Gaľu vo veci zastavenia vysielania Rádia Hit a koncepcie mediálnej politiky štátu

22. Odpoveď ministra vnútra Slovenskej republiky G. Krajčiho na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky F. Javorského vo veci neuzavretého šetrenia násilného vniknutia do objektu Archeologického ústavu SAV v Spišskej Novej Vsi

23. Odpoveď podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky S. Kozlíka na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky V. Vaškoviča vo veci daňových a colných nedoplatkov

24. Odpoveď ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky A. Rezeša na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky V. Vaškoviča vo veci transformačného procesu v oblasti civilného letectva

25. Odpoveď ministerky školstva Slovenskej republiky E. Slavkovskej na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Langoša vo veci transformácie učňovského školstva

26. Odpoveď ministra kultúry Slovenskej republiky I. Hudeca na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Langoša vo veci analýzy kapacity mediálneho trhu na Slovensku v oblasti elektronických médií

27. Odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Langoša vo veci koncepcie vlády v elektronických médiach

28. Odpoveď ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky A. Rezeša na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Langoša vo veci postupu telekomunikácií voči držiteľom licencií a analýzy cien za služby, ktoré platia rozhlasové stanice

29. Odpoveď ministerky školstva Slovenskej republiky E. Slavkovskej na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky L. Nagya vo veci stanovenia počtov prijímaných žiakov na stredné školy

30. Odpoveď ministra kultúry Slovenskej republiky I. Hudeca na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky E. Rusnákovej vo veci Slovenského filmového zväzu a archívu filmových materiálov

31. Odpoveď podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky S. Kozlíka na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľ. Černáka vo veci skúsenosti zo zavedenia elektronických registračných pokladníc, ich prínosu a stavu plnenia daňových povinností dotknutých daňových subjektov

32. Odpoveď podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky S. Kozlíka a ministra vnútra Slovenskej republiky G. Krajčiho na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľ. Černáka vo veci nákladov na reorganizáciu štátnej správy

33. Odpoveď ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky A. Rezeša na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky R. Hofbauera vo veci súčasného postavenia Poštovej banky

34. Odpoveď ministra obrany Slovenskej republiky J. Siteka na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Brocku vo veci použitia vojenského špeciálu na cestu náčelníka generálneho štábu armády Slovenskej republiky do Rakúska

35. Odpoveď podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky S. Kozlíka na písomnú interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Langoša vo veci ekonomickej výhodnosti dostavby jadrovej elektrárne Mochovce

36. Odpoveď ministra hospodárstva Slovenskej republiky K. Česneka na písomnú interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Langoša vo veci dostavby jadrovej elektrárne Mochovce a návratnosti investovaných prostriedkov

37. Odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara na písomnú interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky I. Šimka vo veci vyhlásenia Tlačového a informačného odboru úradu vlády Slovenskej republiky k listu pápeža Jána Pavla II., ktorý zaslala hlava katolíckej cirkvi na Slovensko

38. Odpoveď ministra vnútra Slovenskej republiky G. Krajčiho na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Csákyho vo veci vytvorenia útvaru Policajného zboru v obci Šalov, okres Levice

39. Odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Dzurindu vo veci neoprávneného predaja bytov z Fondu národného majetku Slovenskej republiky členom vlády Slovenskej republiky

1. Odpoveď ministerky školstva Slovenskej republiky E.

Slavkovskej na interpeláciu poslanca Národnej rady

Slovenskej republiky P. Lauka vo veci obsahovej kvality vydávaných školských učebníc

MINISTERKA ŠKOLSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Eva Slavkovská

Bratislava 21. 11. 1996 Číslo: 2261-a/96-sekr.

Vážený pán poslanec,

každý vyslovený názor na zložitý problém, ktorý sa zaoberá výchovou mladého človeka je účinný vtedy, keď vyjadruje komplexný pohľad na nastolenú problematiku a toleruje aj názory iných.

Učebnica Základy rodinnej a sexuálnej výchovy od autorov J. Prevendárová, G. Kubíčková obsahuje názory súčasných psychológov, pedagógov a sexuológov, ktorí sa snažia prezentovať aktuálny výskum v tejto oblasti. Žiaci dostávajú sprostredkovane množstvo informácií, ktoré ich zaujímajú v čase ich dospievania. Či pochopia získané poznatky správne, veľmi závisí od interpretácii učiteľa.

Úlohou kapitoly o sexuálnych vzťahoch a plánovaní rodičovstva je oboznámiť žiaka so základnými životnými otázkami v oblasti sexuálnej výchovy. Poznatky /informácie/ o sexuálnom živote sú v učebnici podávané tak, aby mladý človek získal prehľad o význame sexuality /predmanželskej a manželskej/, plánovanom rodičovstve a príprave na pôrod, priebehu tehotenstva a vývoji plodu, životospráve v tehotenstve, pôrod a šestonedelie. Nemenej dôležité sú tie časti kapitoly, ktoré sa zaoberajú antikoncepciou, interupciou a jej rizikami a pohlavnými chorobami. Tieto údaje autorky čerpajú z najnovších výskumov našich a zahraničných autorov.

Je možnosť rôzneho pohľadu na nastolené problémy, ako aj ich rôznorodá interpretácia. Autorky učebnice sa snažili posudzovať fakty a získané údaje nestranne a zbaviť ich akejkoľvek ideologickej podfarebnosti. Ideologizovanie vo vede je škodlivé. Objasňovanie pojmov petting, masturbácia nemá plniť funkciu navádzania, ale skôr naopak. Autorky učebnice si uvedomujú aká je nebezpečná neinformovanosť, ktorá podnecuje v žiakovi túžbu poznať nepoznané. Je dokázané, že tí mladí ľudia, ktorí sú včas a správne informovaní o sexuálnych otázkach, začínajú žiť sexuálne omnoho neskoršie a zodpovednejšie ako tí, čo získavajú "informácie" od priateľov, z ulice a pod.

V súvislosti s Vašou pripomienkou o prípadnom rozširovaní letákov pod názvom "Stop AIDS" na stredných školách v minulom školskom roku pripomínam, že podľa platnej školskej legislatívy za všetky procesy na škole v plnom rozsahu zodpovedá riaditeľ školy. V jeho osobe by mala byť záruka, že sa na školu nedostanú také náležitosti, ktoré nemajú patričný etický rozmer.

Žiadne vedomosti sprostredkované pomocou učebnice, nech bude vierohodnosť jej poznatkov akokoľvek potvrdená, nie sú zárukou dostatočnej sexuálnej výchovy mladého človeka. Sexuálna výchova je zložitý a dlhodobý pedagogický a psychologický proces, ktorý nemožno zúžiť len na vyučovacie hodiny, ale treba ho vidieť aj v súvislostiach s výchovou v rodine a ďalšími výchovnými činiteľmi. Na záver prvej problematiky autorky učebnice uvádzajú: "Nie je vhodné začínať s pohlavným životom zo zvedavosti, z nudy, z trucu k rodičom, v snahe napodobňovať kamarátov alebo posilniť si sebavedomie... Predčasný pohlavný život nám môže priniesť sklamanie, odpútať nás od iných záujmov, otupiť a viesť k nude alebo k zníženému sebavedomiu. "

Táto učebnica vznikla ako prvá svojho druhu u nás, mnohé údaje starnú, aj spôsob podávania informácií bude potrebné v budúcnosti inovovať a meniť. Pred schválením tejto učebnice na Ministerstve školstva SR bol obsah rukopisu posúdený na Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Recenzenti učebnice nemali k učebnici ani ku kapitole Sexuálne vzťahy a plánovanie rodičovstva žiadne výhrady.

Učebnica Základy etiky od autorky J. Miedzgovej je na prvý pohľad zavádzajúca v tom, že dáva priestor pragmatickému názoru na otázky etiky. Je ale tiež pravda, že autorka sa nesnaží presviedčať, ale umožňuje slobodu výberu názoru na nastolené otázky. V uvedenej učebnici autorka uvádza vždy najmenej dva názory, aby tak vyvolala polemiku na etické témy súčasnosti. Pri rozbore otázky interupcií uvádza nielen dve protikladné stanoviská, ale jasne hodnotí ich morálnu silu a zároveň artikuluje aj extrémne dôsledky obidvoch. Rovnako postupuje pri téme antikoncepcia. Nechce však zatvárať oči pred každodennou realitou, pred rozhodovaním, hranice ktorého sú dané aj občianskym zákonníkom. Stále zdôrazňuje potrebu maximálnej zodpovednosti.

Tému o eutanázii formuluje autorka tak, že na jednej strane zložitú problematiku predstavuje, na ďalšej je stanovisko slovenského teológa a text na poslednej strane je výňatkom zo štúdie reprezentujúcej protikladné stanovisko. Slová dr. Kevorkiana slúžia len ako ilustračný príklad, veď autorka učebnice vyslovuje aj slová, že "... šikmá plocha jej /t. j. eutanázie/ zneužitelnosti je hrôzostrašná... " Na záver je uvedená aj citácia z Hippokratovej prísahy: "Ani prosbami sa nedám pohnúť k podaniu smrtiaceho lieku, ani sám k tomu nikdy nedám podnet".

Autorka tu v dostatočnej miere vyjadruje snahu viesť deti k osobnej zodpovednosti, čestnosti, k úcte k hodnotám. Klasický spôsob výkladu na vyučovacích hodinách občianskej náuky ustupuje. Formou dialógu medzi učiteľom a žiakom je umožnené aj žiakovi, aby neprijateľný fakt či údaj, nachádzajúci sa v učebnici, zavrhol a priklonil sa k takému, ktorý je preňho najprijateľnejší. Otázky etiky sa preberajú na hodinách občianskej náuky v 2. roč. druhého polroka, čo dáva predpoklady, že 16-ročný žiak sa vie už správne orientovať pri preberaní aj takýchto chúlostivých otázok. Rukopis učebnice Základy etiky bol odborne posúdený Štátnym pedagogickým ústavom v Bratislave, na základe jeho odporúčania Ministerstvo školstva SR uvedenú učebnicu schválilo.

Vážený pán P. Lauko poslanec NR SR Bratislava

Na vedomie: predseda NR SR

predseda vlády SR

MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Karol Česnek

minister

Bratislava, 21. 11. 1996 Číslo: 6540/1996-030

Vážený pán poslanec,

dovoľte mi úvodom odpovede na Vašu interpeláciu vo veci privatizácie Výskumného ústavu papiera a celulózy a. s. Bratislava uviesť, že ste dobre informovaný o postupe Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

Naše ministerstvo vo svojom stanovisku k transformácii Výskumného ústavu papiera a celulózy a. s. Bratislava odporúčalo ponechať 67 % akcii dočasne vo Fonde národného majetku Slovenskej republiky s tým, že tento podiel bude určený na odpredaj podnikom celulózo-papierenského priemyslu po ich privatizácii. Týmto postupom malo byt zabezpečené zachovanie 45 rokov budovaného vedecko-výskumného potenciálu pre potreby efektívneho rozvoja odvetvia, spracovávajúceho domácu surovinu a zabezpečujúceho exportom svojej produkcie významný prínos pre devízovú bilanciu štátu. Kapitálové prepojenie medzi výskumným pracoviskom a realizátormi výskumu a vývoja malo zabezpečiť trvalé zvyšovanie konkurencieschopnosti slovenských výrobcov celulózy a papiera na svetových trhoch.

Po prerokovaní v Prezídiu Fondu národného majetku Slovenskej republiky dňa 2. 10. 1996 sa uskutočnila privatizácia Výskumného ústavu papiera a celulózy a. s. Bratislava v prospech kupujúceho Poltar a. s. Bratislava.

Následne požiadalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky listom štátneho tajomníka pána Brhela zo dňa 7. 10. 1996 prezidenta Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Gavornika, aby v prípade, že dôjde k podpisu zmluvy s akciovou

spoločnosťou Poltar, bol do podmienok tejto zmluvy zapracovaný záväzok kupujúceho zachovať predmet činnosti Výskumného ústavu papiera a celulózy a. s. Bratislava vo výskumnej oblasti v plnom rozsahu na dobu 10 rokov a zachovať štátnu skúšobňu SKTC 114 taktiež na dobu 10 rokov. Nakoľko text zmluvy zaväzuje zmluvné strany mlčanlivosťou voči tretím osobám, nemá naše ministerstvo relevantný doklad o zapracovaní tejto požiadavky.

Verím vážený pán poslanec, že som dostatočne zodpovedal Vašu interpeláciu.

S pozdravom

Vážený pán

Hubert Kraus

poslanec Národnej rady

Slovenskej republiky

Bratislava

MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Karol ČESNEK minister

Bratislava, 21. 11. 1996 Číslo: 6540/1996-030

Vážený pán poslanec,

dovoľte mi v odpovedi na Vašu interpeláciu, týkajúcu sa formy zabezpečenia výskumu a vývoja celulózo-papierenského priemyslu po privatizácii Výskumného ústavu papiera a celulózy a. s. Bratislava vysvetliť celkovú filozofiu riadenia pracovísk vedy a techniky.

V súčasnom organizačnom systéme riadenia vedy a techniky je aktuálna otázka vedúcich pracovísk výskumu a vývoja, ktoré by mali byt v podmienkach priemyselných odvetví Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky reprezentované technickými centrami. Úlohou technických centier bude spoločná príprava koncepčných a rozvojových zámerov výskumu a vývoja pre príslušné priemyselné odvetvia a koordinácia spolupráce na rozhodujúcich programoch a projektoch vedy a techniky. Koordináciu prác medzi jednotlivými technickými centrami bude zabezpečovať Agentúra pre vedu a techniku.

Technické centrum by malo predstavovať záujmové združenie výskumných a vývojových pracovísk, ktoré najviac zodpovedajú povahe cieľového charakteru, reprezentujúceho vybrané priemyselné odvetvie. Pritom nie je rozhodujúce jeho organizačné začlenenie v súkromnom alebo štátnom sektore.

Podľa štruktúry rozhodujúcich priemyselných odvetví sa navrhuje iniciovať v rezorte Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky založenie šiestich technických centier, medzi nimi i Centra pre rozvoj drevospracujúceho a celulózo-papierenského priemyslu.

V rámci uvedeného centra sa v plnom rozsahu počítalo i počíta s účasťou Výskumného ústavu papiera a celulózy a. s. Bratislava.

Verím vážený pán poslanec, že som dostatočne zodpovedal Vašu interpeláciu.

S pozdravom

Vážený pán

Hubert Kraus

poslanec Národnej rady

Slovenskej republiky

Bratislava

4. Odpoveď ministra hospodárstva Slovenskej republiky K. Česneka na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Koncoša vo veci

- administratívnych obmedzení pri exporte surového dreva a programu komplexného spracovania a využívania drevnej hmoty

- zastavenia exportu surového dreva

MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Karol Česnek minister

Bratislava, 25. 11. 1996 Číslo: 6541/1996-030

Vážený pán poslanec,

k Vašej interpelácii vo veci zastavenia exportu surového dreva Vám odpovedám v mojom liste č. 6540/1996-030 zo dňa 21. 11. 1996 týkajúcom sa. interpelácie vo veci administratívnych obmedzení pri exporte surového dreva a programu komplexného spracovania a využívania drevnej hmoty.

Uvedený postup som zvolil vzhľadom na rovnaký obsah aj znenie oboch uvedených interpelácií.

S pozdravom

Vážený pán

Pavol Koncoš

poslanec Národnej rady

Slovenskej republiky

Bratislava

MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Karol Česnek

minister

Bratislava, 21. 11. 1996 Číslo: 6540/1996-030

Vážený pán poslanec,

v odpovedi na Vašu interpeláciu vo veci administratívnych obmedzení pri exporte surového dreva a programu komplexného spracovania a využívania drevnej hmoty uvádzam na úvod bilanciu udelených licencií a skutočného vývozu surového dreva v roku 1996 (v m3):

	Pôvodný	Upravený	Vydané licencie			Realizácia
	limit	limit	I-III. Q	IV. Q	Spolu	I-III. Q
Výrezy I. -III. tr.
ihličnaté	50 000	107 000	188 800	37 850	226 650	74 087
listnaté	60 000	77 000	57 480	14 000	71 480	29 290
spolu	110 000	184 000	246 280	51 850	289 130	103 377
Vlákninové drevo
ihličnaté	230 000	268 000	261 400	35 600	297 000	133 356
listnaté	220 000	372 000	178 600	42 300	220 900	127 606
spolu	450 000	640 000	440 000	77 900	517 900	260 962
Celkom	560 000	824 000	686 280	129 750	816 030	364 339

Z tejto bilancie je zrejmé, že problém nie je v limite, ani vo vydaných licenciách, ale v nedostatočnej realizácii zo strany lesomajiteľov a obchodníkov s drevom na zahraničných trhoch. Upresňujem, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky nezastavilo vývoz surového dreva na vydané licencie, ale vydávanie ďaľších licencii. Ďalej upresňujem, že dňa 18. 7. 1996 sa medzi Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky dohodlo, že na sortimenty vlákninového a palivového dreva budú licencie vydávané bez obmedzenia na základe predložených žiadostí. V tejto súvislosti podotýkam, že trh s drevom po prijatí silných lesníckych a drevárskych krajín do EÚ, menovite Švédska, Fínska a Rakúska s ročnou ťažbou cca 120 mil. m3, ktorá sa môže v prípade potreby zvýšiť o 30-50 mil. m3 (v SR sa ťaží ročne 5 mil. m3), je presýtený. Nesúhlasím s tvrdením, že drevársky priemysel nie je schopný drevnú hmotu efektívne spracovať.

V roku 1995 v organizáciách drevospracujúceho priemyslu nad 25 pracovníkov sa dosiahli tieto výsledky:

- výroba tovaru	29 803 mil. Sk
- predaj spolu	31 464 mil. Sk
- predaj na vývoz	18 289 mil. Sk
- hospodársky výsledok	2 050 mil. Sk
- priemerný počet pracovníkov	41 716

V týchto údajoch nie sú zahrnutí malí podnikatelia a živnostníci do 25 pracovníkov. Teda jednoznačne spracovanie sortimentov surového dreva na polotovary a výrobky v Slovenskej republike má priaznivý dopad na ekonomiku Slovenskej republiky. Okrem toho na báze výrobkov z dreva pracujú aj ďalšie odvetvia, ako stavebníctvo, strojárstvo, polygrafia a pod.

Podobný vývoj je i za 9 mesiacov roka 1996, keď sa dosiahlo:

- výroba tovaru	22 553 mil. Sk
- predaj spolu	23 889 mil. Sk
- predaj na vývoz	13 595 mil. Sk
- hospodársky výsledok	757 mil. Sk
- priemerný počet pracovníkov	40 988

Na v súčasnosti nespracovateľné sortimenty surového dreva v Slovenskej republike dáva Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky dostatočné limity a umožňuje jeho realizáciu vývozom.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky nemôže súhlasiť s Vašim tvrdením, že voľným dovozom surového dreva sa vytvára prebytok na domácom trhu s cieľom vytvoriť tlak na pokles cien. Pre dokumentáciu uvádzam, že za 9 mesiacov 1996 sa do Slovenskej republiky doviezlo celkom iba 111 672 m3 surového dreva. Išlo hlavne o listnatú vlákninu brezovú pre potreby Juhoslovenských celulóziek a papierní a. s. Štúrovo, kde zanáškou brezy do polocelulózy sa dosiahne kvalita flutingu, porovnateľná so svetovou, ktorú reprezentuje Fínsko. Lesy v Slovenskej republike nemajú taký výskyt dreviny breza, ktorá je naviac rozptýlená po celej Slovenskej republike a nevedia ju sústrediť pre jedného odberateľa.

Chcem Vás ubezpečiť, vážený pán poslanec, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky nikdy nemalo záujem poškodzovať ekonomiku lesného hospodárstva, lebo lesy považujeme za najväčšie bohatstvo Slovenska. Jeho produkty chceme čo najlepšie zhodnotiť v prospech Slovenskej republiky. Vývoz sortimentov surového dreva spracovateľných v Slovenskej republike nepovažujeme za prínos pre ekonomiku Slovenskej republiky, máme dostatok nevyužitých piliarskych kapacít. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky pripravuje materiál o optimalizácii zhodnotenia drevnej hmoty s cieľom zvýšenia prínosov do ekonomiky SR oproti terajšiemu stavu.

Dňa 20. 11. 1996 na rokovaní medzi mnou a ministrom pôdohospodárstva pánom Bacom došlo k vzájomnej dohode, na základe ktorej budú udelené ďalšie vývozné licencie s uprednostnením vývozu z kalamitnej oblasti. Tieto licencie budú udelené v sortimente ihličnatých výrezov I. -III. triedy akosti nad rámec pôvodného ročného limitu, v sortimente listnatých výrezov

I. -III. triedy akosti do výšky pôvodného ročného limitu a v sortimente vlákninového dreva bez obmedzenia.

Čo sa týka navrhovaného presunu kompetencii v obchodnej politike s drevom z Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky na Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, s takýmto návrhom nie je možné súhlasiť z nasledujúcich dôvodov:

1. Obchod ako taký má dve neoddeliteľné stránky: predaj a nákup. V obchode s drevom sú prvotnými predávajúcimi producenti dreva, t. j. hlavne lesné podniky v kompetencii Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ale aj súkromní producenti dreva, ktorí nie sú v kompetencii Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a ktorí ťažia cca jednu tretinu produkcie. Nakupujúcimi sú hlavne slovenské drevospracujúce podniky, ktorých činnosť je v kompetencii Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a iba malá časť produkcie sa vyváža.

Musí byt v záujme štátu, aby drevnú surovinu mali zabezpečenú predovšetkým domáci spracovatelia, ktorí ju dokážu zhodnotiť na výrobky s vyšším podielom práce a tie predávať na zahraničných trhoch. Takúto obchodnú politiku dokáže zabezpečiť iba štátny orgán, ktorý má v kompetencii drevospracujúci priemysel. Naopak, presun kompetencie za obchod s drevom na Ministerstvo pôdohospodárstva by znamenal potenciálnu (a doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že aj reálnu) možnosť presadzovania záujmov producentov dreva bez ohľadu na komplexný záujem vyššej finalizácie drevnej hmoty v tuzemsku. Takáto cesta by mohla viesť k nekontrolovanému vývozu surového dreva a zaradila by Slovenskú republiku medzi krajiny, vyvážajúce primárne suroviny.

2. Presun obchodnej politiky s drevom na Ministerstvo pôdohospodárstva by znamenal aj presun zahranično-obchodnej politiky. Takýto krok by bol v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky k WTO, EÚ, EFTA a ďalším obchodno-politickým dohodám, v ktorých je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky notifikované ako orgán, vykonávajúci obchodno-politické záväzky Slovenskej republiky.

Vážený pán poslanec, verím, že som Vašu interpeláciu zodpovedal v dostatočnom rozsahu.

S pozdravom

Vážený pán

P. Koncoš

poslanec Národnej rady

Slovenskej republiky

Bratislava

PODPREDSEDA VLÁDY A MINISTER FINANCIÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sergej Kozlík

Bratislava 20. 11. 1996 K číslu: 4218/96-sekr.

Vážený pán poslanec,

vo svojej interpelácii vo veci kontroly účelného vynakladania prostriedkov štátneho rozpočtu v Slovenskom rozhlase upozorňujete na disproporčné vyplácanie mimoriadnych odmien zamestnancom Slovenského rozhlasu.

Podľa príslušných ustanovení zákona NR SR č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách je Slovenský rozhlas verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom, ktorá má v štátnom rozpočte samostatnú rozpočtovú kapitolu a hospodári ako príspevková organizácia.

Aj napriek tomu. že podľa § 44 cit. zákona vykonáva MF SR kontrolu hospodárenia s prostriedkami ŠR v rozpočtových kapitolách a štátnych fondoch nie je kompetentné vecne posudzovať oprávnenosť výšky vyplatených odmien. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov SR v znení neskorších predpisov je ústredným orgánom štátnej správy SR pre pracovnoprávne vzťahy, zamestnanosť, mzdy a iné odmeny za prácu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Podľa § 270a Zákonníka práce je tiež oprávnené vykonávať kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov v orgánoch, organizáciách a organizačných jednotkách na území príslušnej republiky.

Až na základe objektívnych zistení tohoto orgánu, že Slovenský rozhlas porušil príslušné právne predpisy v oblasti odmeňovania. Ministerstvo financií SR uplatní sankcie za porušenie rozpočtovej disciplíny v zmysle ust. § 47 zákona o rozpočtových pravidlách.

Priznávanie mimoriadnych odmien je v kompetencii ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu, pričom systém a princípy odmeňovania vychádzajú z interného predpisu tejto verejnoprávnej inštitúcie. Ministerstvo financií SR kontroluje približne v trojročnej periodicite hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenského rozhlasu. Naposledy bola takáto kontrola hospodárenia vykonaná v marci 1995. za obdobie od 1. 1. do 31. 12. 1994.

Predmetom kontroly okrem iných oblastí, boli aj mzdové a ostatné náklady, zaraďovanie pracovníkov do platových tried a stupňov a tiež priznávanie tarifných platov. V 19 kontrolovaných prípadoch bol zistený len jeden formálny nedostatok.

Vážený pán poslanec, Vašu požiadavku na preverenie účelného vynakladania prostriedkov štátneho rozpočtu v Slovenskom rozhlase využije Ministerstvo financií SR ako podklad na kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, ktorú vykoná v budúcnosti v súčinnosti s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré vecne posúdi dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov.

S pozdravom

Vážený pán Gabriel P a l a c k a poslanec NR SR Mudroňova č. 1 Bratislava

Na vedomie:

Vážený pán

Ivan Gašparovič

predseda NR SR

Mudroňova č. 1

Bratislava

Predseda vlády Slovenskej republiky

V Bratislave 3. 12. 1996

Vážený pán poslanec,

na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ste ma interpelovali vo veci odmeňovania duchovných registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Som prekvapený Vaším záujmom o riešenie platových náležitostí duchovných. Udivuje ma skutočnosť, že tento problém ste nenastolili v čase, keď tu bola vláda, ktorá doslova závisela od priazne aj Vášho hnutia. Vláda Slovenskej republiky sa týmto problémom zaoberá a ubezpečujem Vás, vážený pán poslanec, že tento problém má záujem aj vyriešiť.

S pozdravom

Vážený pán László Á s v á n y i poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Bratislava

7. Odpoveď ministerky práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky O. Keltošovej na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Weissa vo veci financovania a zamestnanosti v sociálnych zariadeniach

Bratislava 25. novembra 1996 Číslo: III/11-30/96-83

Vážený pán poslanec,

k Vašej interpelácii vo veci financovania a zamestnanosti v sociálnych zariadeniach, konkrétne v Dome humanity Slovenského Červeného kríža v Rožňave Vám oznamujem nasledovné:

Zariadenie Slovenského Červeného kríža Dom humanity poskytuje sociálne služby v zmysle zákona č. 135/1992 Zb. o poskytovaní sociálnych služieb právnickými a fyzickými osobami a je mu poskytovaný príspevok na úhradu nákladov v zmysle vyhlášky č. 381/1992 Zb. zo štátneho rozpočtu.

Kritériom pre poskytovanie príspevku v zmysle citovaného právneho predpisu je výska nákladov v porovnateľnom zariadení sociálnej starostlivosti v pôsobnosti štátnej správy, ktoré sa pohybujú okolo 6300 Sk na jedného obyvateľa za mesiac. Z celkového nákladu za poskytované sociálne služby si občan, poberajúci tieto služby uhrádza v priemere 40 % vo forme úhrady.

Príspevok vo výške 650 tis. Sk, ktorý bol predmetnému zariadeniu poskytnutý v roku 1996, zohľadňoval tieto skutočnosti a vzhľadom na to, že v roku 1996 bol zo štátneho rozpočtu vyčlenený objem 50 mil. Sk na podporu právnických a fyzických osôb poskytujúcich sociálne služby, nie je možné vykryť týmto subjektom náklady v plnej výške.

Príspevok vo výške 650 tis. Sk bol tomuto zariadeniu poskytnutý v rámci možnosti štátneho rozpočtu.

Súčasne si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že zvýšene náklady v predmetnom zariadení sú v dôsledku relatívne veľkého poctu zamestnancov (15) na počet klientov (17). V porovnateľnom zariadení v pôsobnosti statnej správy je v priemere 1, 5 klientov na 1 pracovníka

K 30. 6. 1996 bolo registrovaných 186 právnických a fyzických osôb poskytujúcich sociálne služby, či už ambulantnou alebo inštitucionálnou formou. Napriek tomu, že požiadavka MPSVR SR na vyčlenenie sumy 200 mil. Sk na podporu právnických a fyzických osôb, poskytujúcich sociálne služby bola predložená pri návrhu rozpočtu na rok 1997, schválená bola iba 1/4 z tejto čiastky, čo limituje podporu existujúcich zariadení a nie je možné podporovať vznik nových v intenciách Programového vyhlásenia vlády SR.

Pre informáciu uvádzame, že na rok 1996 bola v rozpočte v rámci účelových prostriedkov kapitoly Ministerstva vnútra SR vyčlenená pre neštátne subjekty suma 50 000 tis. Sk, a to na bežné výdavky. Pritom v návrhu rozpočtu bola uplatňovaná požiadavka okresných úradov vo vzťahu k Ministerstvu financií SR na príspevky za poskytované sociálne služby v bežných transferoch v sume 135 000 tis. Sk a v kapitálových transferoch v sume 50 000 tis. Sk.

Vláda Slovenskej republiky dňa 22. 10. 1996 prerokovala žiadosť Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o poskytnutí rozpočtových prostriedkov z rezervy vlády SR a uznesením č. 706 z kapitoly Všeobecná pokladničná správa Ministerstvo financií SR uvoľnilo na príspevky pre neštátne subjekty 5 000 tis. Sk na riešenie najakútnejších prevádzkových potrieb do konca roka 1996.

Z rezervy, ktorú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vytvorilo v rozpočte na rok 1996, sme na zabezpečenie prevádzky Domu humanity Slovenského Červeného kríža v Rožňave vyčlenili dňa 21. 11. 1996 100 tis. Sk, ktoré budú tomuto zariadeniu poskytnuté do konca novembra t. r.

Boli by sme radi, keby pri prerokovaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997 pre oblasť sociálnej starostlivosti v kapitolách krajských úradov bola vyčlenená vyššia suma na príspevky pre neštátne subjekty ako v roku 1996. Tým by sa vytvorili lepšie podmienky pre poskytovanie sociálnych služieb právnickými a fyzickými osobami.

S pozdravom

Vážený pán

Peter Weiss

poslanec Národnej rady SR

Bratislava

PODPREDSEDA VLÁDY A MINISTER FINANCIÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sergej Kozlík

Bratislava 25. novembra 1996 Číslo: 4218/96-sekr.

Vážený pán poslanec,

dňa 7. novembra 1996, na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ste sa na mňa obrátili s interpeláciou vo veci možnosti oboznámenia sa s originálmi oznámení zaslaných Ministerstvu financií SR právnickými a fyzickými osobami, ktorým vyplynula podľa zákona NR SR č. 239/1994 Z. z. povinnosť oznámiť Ministerstvu financií SR a sekretariátu Slovenskej volebnej komisie výšku prostriedkov vynaložených politickými stranami a hnutiami na propagáciu pred voľbami do Národnej rady SR

S vyššie uvedenou žiadosťou ste sa na mňa obrátili listami zo dňa 16. augusta 1996 a z 9. októbra 1996. Na obe Vaše žiadosti Ministerstvo financií SR obratom odpovedalo listami zo dňa 26. augusta a 22. októbra 1996. Už v prvom liste Vám Ministerstvo financií SR, ako poslancovi NR SR, poskytlo v súlade s § 92 ods. 1 zákona SNR č. 44/1989 Zb. v znení neskorších predpisov a § 12 písm h/ zákona SNR č. 45/1989 Zb. v znení neskorších predpisov, informácie a podklady vo forme menovitého zoznamu právnických a fyzických osôb, ktoré poslali hlásenia ministerstvu financií v súlade s § 4 ods. 1 zákona NR SR č. 239/1994 Z. z. a menovitý prehľad jednotlivých politických strán a hnutí s uvedenou výškou výdavkov vynaložených na propagáciu pred voľbami do NR SR v roku 1994. tak ako vyplynula z oznámení jednotlivých vydavateľov periodickej tlače, prevádzkovateľov rozhlasového a televízneho vysielania a prevádzkovateľov reklám umiestnených na verejných priestranstvách. Ministerstvo financií SR uviedlo všetky informácie a spomínanými prehľadmi Vám poskytlo dostatočné podklady, ktoré sú potrebné pre výkon poslaneckej funkcie.

Podľa § 92 zákona SNR č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku SNR a podľa § 12 zákona SNR č. 45/1989 Zb. o poslancoch SNR, je poslanec SNR (NR SR) oprávnený požadovať informácie, vysvetlenia a podklady potrebné pre výkon poslaneckej funkcie, pričom v interpelácií sa nepresne uvádza, že "minister je povinný predložiť poslancovi Národnej rady SR doklady, ktoré poslanec požaduje v súvislosti s plnením svojich poslaneckých povinností".

Vážený pán poslanec, na Vašu otázku, kedy Vám umožním nahliadnuť do originálov hlásení oznamujem, že vo veci Vašej požiadavky som postupoval v súlade so zákonom SNR č. 45/1989 Zb. o poslancoch SNR a v súlade s Rokovacím poriadkom SNR. Informoval som Vás a súčasne poskytol všetky potrebné podklady formou, ako som uviedol vyššie. Týmto považujem Valu požiadavku za vybavenú.

S pozdravom

Vážený pán Ján Čarnogurský poslanec NR SR

Národná rada Slovenskej republiky Bratislava

Na vedomie:

Vážený pán

Ivan Gašparovič

predseda NR SR

Národná rada Slovenskej republiky

Bratislava

Vážený pán

Vladimír M e č i a r

predseda vlády SR

Úrad vlády Slovenskej republiky

Bratislava

MINISTERSTVO

PRE SPRÁVU A PRIVATIZÁCIU NÁRODNÉHO MAJETKU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PETER BISÁK

MINISTER

Bratislava 27. 11. 1996 Č. j.: KM - 1075/96

Vážený pán poslanec,

na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ste sa na mňa obrátili s nasledovnou interpeláciou:

"Vážený pán minister, prosím, aby ste ma informovali, koľko zamestnaneckých akciových spoločností alebo spoločností s ručením obmedzeným uzavrelo zmluvy s Fondom národného majetku o účasti na privatizácii podnikov, v ktorých tieto spoločnosti pôsobia. Prosím, aby ste mi oznámili celkový počet týchto spoločností, ako aj ich názvy. "

Vzhľadom na to, že podľa zákona č. 92/1991 Zb. realizácia rozhodnutí o privatizácii a uzatváranie zmlúv o predaji majetku alebo akcií s kupujúcimi je plne v kompetencii Fondu národného majetku a naše ministerstvo nemá tieto zmluvy k dispozícii, nemôžem Vami požadované údaje poskytnúť. Odporúčam Vám obrátiť sa v tejto veci priamo na Fond národného majetku.

S pozdravom

Vážený pán

Ján Čarnogurský

poslanec Národnej rady

Slovenskej republiky

Bratislava

Na vedomie:

Vladimír Mečiar predseda vlády Slovenskej republiky Bratislava

Ivan Gašparovič predseda Národnej rady Slovenskej republiky Bratislava

Štefan Gavorník prezident Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky Bratislava

Predseda vlády Slovenskej republiky

V Bratislave 3. 12. 1996

Vážený pán poslanec,

na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ste ma interpelovali vo veci návrhov na menovanie generálov Armády Slovenskej republiky.

Vážený pán poslanec, vysoká bojaschopnosť armády nezávisí od počtu generálov, ale od kvality práce jej Generálneho štábu, i od riadenia rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

S pozdravom

Vážený pán Ján Čarnogurský poslanec Národnej rady Slovenskej republiky B r a t i s I a va

MINISTER KULTÚRY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Ivan Hudec

Bratislava 28. 11. 1996 č. j. MK 3463/96-1

Vážená pani poslankyňa,

na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ste ma interpelovali vo veci vyšky príspevku na prevádzku Jókaiho divadla v Komárne, ktorý sa Vám vidí neúmerne podhodnotený v relácii k iným slovenským profesionálnym divadlám.

Akiste ste v roku 1996 zaznamenali úsilie Ministerstva kultúry riešiť obrovské a roky sa vlečúce problémy s finančným zabezpečením aktivít profesionálnych divadiel systémovými opatreniami. Po roku 1989 nebolo v silách štátneho rozpočtu ČSFR ani Slovenskej republiky zvyšovať prostriedky vyčlenené zo štátneho rozpočtu pre Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky tak, aby ono mohlo plne uspokojovať potreby a nároky divadiel vo svojej pôsobnosti. Tak sa stalo, že všetky profesionálne divadlá na Slovensku vstupovali aj do kalendárneho roku 1996 s početnými finančnými záväzkami či dlhmi, no rozpočet, ktorý ste Vy a Vaši kolegovia v NR SR dali k dispozícii Ministerstvu kultúry tento vleklý problém nevyriešil.

Neudržateľnosť tejto situácie sa v niektorých divadlách - Vy spomínate konkrétny príklad Jókaiho divadla v Komárne - prejavila predovšetkým hromadením neuhradených faktúr, v iných, čo považujem za ešte nebezpečnejšie z hľadiska perspektívy slovenskej kultúry a umenia, extrémnym podhodnotením odmien za prácu umeleckých, umelecko-technických i hospodársko- administratívnych pracovníkov.

Kontrolný odbor MK SR navyše zistil - a platí to aj pre Jókaiho divadlo v Komárne - že ani s tými prostriedkami, ktoré má rezort k dispozícii, sa nenarába vždy účelne a efektívne. Bol by som rád, keby ste si pripomenuli skutočnosť, ktorú som konštatoval už v odpovedi na niekoľko jarných interpelácií poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti s konštituovaním Východoslovenského divadla: napriek zásadnej transformácii celej spoločnosti sa systém našich kultúrnych ustanovizní neustále choval podľa pravidiel, ktoré si jeho predstavitelia osvojili v ére socialistickej spoločnosti. Lenže časy nepostihnuteľných nomenklatúrnych kádrov sú, vážená pani poslankyňa, rovnako, ako možnosti "intervenovať" v niekdajšej plánovacej komisii, definitívne minulosťou. Aj pre štatutárneho predstaviteľa štátneho divadla platí rovnaká hospodárska disciplína, ako pre riaditeľa akejkoľvek inej inštitúcie. Nazdávam sa, že nekompromisné trvanie na dodržiavaní platných právnych predpisov je mojou základnou povinnosťou voči daňovým poplatníkom, z ktorých prostriedkov časť spravuje rezort kultúry. A dôkladnejšie posudzovania oprávnenosti nárokov na štátny

rozpočet z organizácií, o ktorých ľahkovážnej predstave o hospodárení ma presvedčil priebeh kontroly, považujem za celkom logické a primerané.

Nazdávam sa, vážená pani poslankyňa, že obvinenie ministerstva z viazania podpory Jókaiho divadla na uvedenie slovenských hier, je argument, ktorý Vám ktosi pošepol so zámerom eskalovať protislovenské nálady na národnostne zmiešanom území. Jeho nezmyselnosť potvrdzuje napokon skutočnosť, že hoci Jókaiho divadlo od čias svojho premenovania neuviedlo ani jednu hru slovenského autora, napriek tomu žije z rozhodujúceho príspevku Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Podľa Vami podsúvanej logiky by mala byť jeho podpora MK SR nulová.

Záverom by som Vás rád upozornil ešte na jednu okolnosť, o ktorej ste sa zrejme nedozvedeli, alebo o ktorej Vás Jókaiho divadlo úmyselne neinformovalo. Rozhodnutím MK SR bolo Jókaiho divadlo začlenené do zväzku Podunajského kultúrneho centra a v septembri bolo toto centrum delimitované do pôsobnosti Krajského úradu v Nitre. V čase Vašej interpelácie sa teda už dva mesiace riešili problémy Jókaiho divadla a ďalších kultúrnych ustanovizní na pôde Odboru školstva a kultúry Krajského úradu.

Len poznámkou zareagujem na Vaše invektívy a adresu Ministerstva kultúry v súvislosti s plagátmi, ktoré vzbudili Vašu nevôľu. Bol by som rád, keby ste si neplietli Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Štátny fond kultúry Pro Slovakia /to je pomenovanie zlozené z dvoch slov!/ s nejakými cenzorskými úradmi! Obe tieto inštitúcie podporujú projekty, ale do umeleckej realizácie podporovaných projektov nezasahujú - či je to výtvarné dielo, či publikácia, či divadelná inscenácia. Pokiaľ ste presvedčená, že niektoré z tvrdení na plagáte je nepravdivé, pripadne, že je v rozpore s Ústavou SR, máte aj ako občianka, no tým väčšmi ako členka zákonodarného zboru - právo i povinnosť podať žalobu na vydavateľa. Ministerstvo kultúry takýto dôvod nezistilo.

S úctou

Váž. pani

Ing. Edita Bauerová, CSc.

Bratislavská 17

931 01 Šamorín

MINISTER VNÚTRA

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Gustáv KRAJČI

Bratislava 29. 11. 1996 č. p.: KM-40-25/96

Vážený pán poslanec,

po posúdení obsahu Vašej interpelácie prednesenej na 20. schôdzi NR SR vo veci reorganizácie Policajného zboru, si Vám dovoľujem oznámiť nasledovné.

Reorganizácii Policajného zboru, najmä s ohľadom na pripravované a v súčasnosti už platné nové územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky a celkovú reformu verejnej správy bola a i v súčasnosti je venovaná značná pozornosť.

Práce na príprave príslušných návrhov sa v širšom rozsahu rozbehli v roku 1995 a zintenzívnili sa najmä v prvej polovici tohto roka, kedy vytvorená komisia, v súlade s uznesením vlády SR č. 225/1996 vypracovala Projekt budovania krajských a okresných štruktúr Policajného zboru.

Projekt, ktorý vláda Slovenskej republiky prerokovala v rámci celkového posudzovania pripravenosti reformy verejnej správy dňa 13. augusta 1996, je zavŕšením dlhšieho obdobia, v ktorom boli pripravené viaceré varianty riešení organizácie Policajného zboru a v ktorom sa hľadalo čo naj efektívnejšie usporiadanie jeho organizačných štruktúr pri rešpektovaní platného právneho stavu.

V jednotlivých častiach projektu je obsiahnutá koncepcia reštrukturalizácie Policajného zboru v novom územno-správnom usporiadaní Slovenskej republiky a postupnosť krokov, ktoré sú potrebné v oblasti legislatívnej, organizačnej, majetkovej, priestorovej, materiálnej a informačnej na vytvorenie nových krajských a rozšírenie počtu okresných štruktúr Policajného zboru. Okrem toho v časti finančnej sa definujú nároky na finančné prostriedky nevyhnutné na zriadenie nových útvarov a v časti personálnej spôsob zabezpečenia novo- zriaďovaných útvarov potrebným počtom pracovníkov na riadiace, výkonné a obslužné činnosti.

Podstatou reštrukturalizácie Policajného zboru je decentralizácia a dekoncentrácia jeho činností na stupeň kraja. V praktickej rovine to znamená, že prevažná časť činnosti výkonného charakteru, ktoré boli zabezpečované z úrovne ministerstva, ako dôsledok, ktorý nastal po zrušení krajských správ ZNB, prechádza opätovne na stupeň kraja. Odstraňuj e sa tak nevyhovujúci stav, ktorým je prekrývanie riadiacich a koncepčných činností na ministerstve s činnosťami výkonného charakteru. Platí to o činnostiach zabezpečovaných sekciami a útvarmi ministerstva, vrátane Prezídia Policajného zboru, kde je takýchto činností najviac. Decentralizácia týchto činností sa preto musí prejaviť v zoštíhlení štruktúr, v zredukovaní počtu pracovníkov v prospech krajských riaditeľstiev Policajného zboru, k čomu boli pripravené príslušné návrhy. Ďalším cieľom reorganizácie Policajného zboru je dosiahnutie maximálne možnej kompatibility jeho organizačných štruktúr s organizáciou miestnej štátnej správy.

O postupe pri reorganizácii Policajného zboru i obsahu projektu informoval priebežne minister vnútra Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť na jeho rokovaniach v máji, júni, auguste a októbri t. r. Odhliadnuc od tejto skutočnosti je možné konštatovať, že v súčasnej dobe prebieha realizačná fáza projektu.

S účinnosťou od 1. 10. 1996 bolo zriadených 8 krajských riaditeľstiev Policajného zboru a 8 krajských úradov vyšetrovania Policajného zboru a s účinnosťou od 15. 10. 1996 bolo zriadených 76 okresných riaditeľstiev Policajného zboru a boli ustanovení vedúci funkcionári týchto organizačných celkov. Od 1. 1. 1997 bude zriadených, v súlade s organizáciou súdov, 55 okresných úradov vyšetrovania Policajného zboru a budú ustanovení ich riaditelia.

V nadväznosti na konštituovanie týchto organizačných celkov sa pripravuj ú ich tabuľky zloženia a počtov, prehodnocujú sa zriadené krajské a okresné policajné štruktúry a spresňujú sa tak, aby reálne počty policajtov a občianskych zamestnancov mohli začať plniť úlohy v novozriadených útvaroch.

K tomu je vytvorená osobitná komisia, ktorá na tejto úlohe pracuje. Táto komisia zároveň pripravuje novú organizačnú štruktúru ministerstva s cieľom zracionalizovať a spriehľadniť jeho organizačné celky, vrátane organizačnej štruktúry Prezídia Policajného zboru. Práca tejto komisie je pred dokončením a mala by napomôcť vytvoriť personálne rezervy z útvarov ministerstva na vybudovanie krajských riaditeľstiev Policajného zboru.

Týmito opatreniami je zároveň daná postupnosť krokov, ktorými sa zabezpečuj e reorganizácia Policajného zboru v súlade s novým územným a správnym usporiadaním Slovenskej republiky.

Fungovanie novej organizácie Policajného zboru si však vyžaduje prijať rad ďalších opatrení, resp. krokov v organizačnej, legislatívnej, materiálno-technickej, finančnej, personálnej a ďalších oblastiach, ktoré sú nevyhnutné na plné rozvinutie činnosti novokonštituovaných štruktúr Policajného zboru. Ide o opatrenia, prevažná väčšina ktorých je spojená s finančnými nárokmi a ich realizácia bude závislá od pridelených rozpočtových prostriedkov na rok 1997, ale i ďalšie roky.

V úzkej nadväznosti na definitívne stanovenie organizačných štruktúr novokonštituovaných útvarov Policajného zboru budú pripravené a vydané ich vzorové organizačné poriadky, v ktorých sa premietnu zámery decentralizácie a dekoncentrácie činnosti Policajného zboru a následne budú týmito útvarmi vypracúvané vlastné organizačné poriadky. Novo bude vymedzená územná pôsobnosť základných útvarov Policajného zboru, s čím sa počíta začiatkom roku 1997.

So zavedením novej organizácie Policajného zboru sú spojené úlohy súvisiace s prípravou nového zákona o Polícii SR a zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru a Slovenskej informačnej služby, s ktorých predložením na rokovanie vlády sa počíta koncom t. r. a s ďalším ústavným prerokúvaním v priebehu roka 1997 i úlohy spojené s prípravou nových, resp. novelizáciou existujúcich interných predpisov. V pripravovaných všeobecne záväzných právnych predpisoch sa v žiadnom prípade neuvažuje s oslabovaním sociálnych istôt policajtov a teda ani so zdaňovaním odchodného.

Stanovené sú úlohy na zabezpečenie materiálneho a technického budovania nových útvarov Policajného zboru, ich vybavenia výpočtovou, spojovacou, automobilovou a ďalšou technikou, úlohy spojené s ich umiestnením a pod. Plnia sa úlohy spojené s finančným zabezpečením činnosti nových štruktúr Policajného zboru. Počíta sa tiež s riešením otázok prevodu evidencii z útvarov Policajného zboru na orgány miestnej štátnej správy a to najmä, ktoré správne agendy a v akých časových horizontoch budú prevádzané na orgány miestnej štátnej správy.

S prihliadnutím na to, že nie je možné od začiatku vybudovať všetky krajské a okresné riaditeľstvá Policajného zboru ako plnohodnotné útvary, budú dočasne niektoré činnosti zabezpečovať určené krajské a okresné riaditeľstvá Policajného zboru. Na krajskom stupni to budú útvary Policajného zboru dislokované v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach, na okresnom stupni to budú okresné riaditeľstvá dislokované v sídlach bývalých okresov. Podrobnejšie sú úlohy v tomto smere stanovené v prílohách nariadení, ktorými boli zriadené krajské a okresné riaditeľstvá Policajného zboru.

Konkrétne úlohy súvisiace s uskutočnením reštrukturalizácie Policajného zboru a termíny ich splnenia sú stanovené vydanými nariadeniami ministra vnútra, ktorými boli zriadené krajské a okresné riaditeľstvá Policajného zboru. Budú obsiahnuté tiež v nariadení, ktorým sa k 1. 1. 1997 zriadia okresné úrady vyšetrovania Policajneho zboru. Ďalšie úlohy sa v súčasnosti zapracúvajú, resp. budú zapracované do dokumentov plánovacieho charakteru, akými sú plán hlavných úloh ministerstva na rok 1997, ročné plány sekcií a útvarov ministerstva i ročné plány krajských riaditeľstiev Policajného zboru a krajských úradov vyšetrovania.

Reštrukturalizácia Policajného zboru predstavuje zložitý proces daný hĺbkou uskutočňovaných zmien a neľahkými podmienkami finančného a personálneho charakteru. Je len samozrejmé, že na celý tento proces sú rôzne názory, rôzne predstavy, ktoré treba starostlivo zvažovať a hľadať optimálne riešenia. Nemožno sa pritom vyhnúť ani niektorými pochybeniam, korigovaniu uskutočnených krokov a prehodnocovaniu časových postupov. Všetky vyššie uvedené skutočnosti však presvedčivo dokazujú, že slová o bezkoncepčnosti, absencii predstáv a chýbajúcej postupnosti krokov nie sú namieste a zrejme vychádzaj ú z neúplných informácii a nepoznania stavu veci.

S úctou

Vážený pán

Béla B U G Á R poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Pomlejská ul. č. 20

931 01 Š A M O R Í N

MINISTER PÔDOHOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Peter B a c o

Bratislava. 29. 11. 1996 Číslo: 3204/96-100

Vážený pán poslanec.

na základe Vašej interpelácie vo veci odpredaja bytov nájomcom akciovou spoločnosťou KRAS-BIO v Rožňave. Vám oznamujem nas1edovné:

Akciová spoločnosť KRAS-BIO v Rožňave bola založená Slovenským pozemkovým fondom na základe rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu NM SR č. KM-394/94 dňa 14. 9. 1994.

Ministerstvo pre správu a privatizáciu NM SR vo svojom rozhodnutí č. KM-394/94 z augusta 1994 v časti A. pod bodom 4. - ďalšie podmienky. zaviazalo Slovenský pozemkový fond ako zakladateľa a. s. zabezpečiť, aby bola v stanovách určená povinnosť pre akciovú spoločnosť predať byty nájomcom pri dodržaní ustanovení $ 29 ods. 2 a § 18 zákona NR SR č. 182/1993 Z. z.

Slovenský pozemkový fond túto podmienku zakotvil v stanovách akciovej spoločnosti v § 23 bod 3.

Podľa § 29 zákona č. 182/93 Z. z. v znení neskorších predpisov v prípade ak a. s. KRAS-BIO v Rožňave neuzatvorila zmluvu s nájomcami bytov v obytných domoch, resp. v rodinných domoch do dvoch rokov odo dňa keď nájomcovia prejavili záujem o odkúpenie, mali právo obrátiť sa na súd s návrhom aby splnenie tejto povinnosti súd uložil.

Akciová spoločnosť KRAS-BIO v Rožňave nadobudla byty v bilančnej hodnote tak ako všetok ostatný hmotný i nehmotný majetok.

Osobitným listom odporučím Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave, aby prostredníctvom svojich zástupcov v orgánoch akciovej spoločnosti KRAS-BIO v Rožňave preveril skutočnosti súvisiace s predajom podnikových bytov nájomcom a v prípade porušenia zákona zabezpečil nápravu.

S úctou

Vážený pán

L. Köteles poslanec

Národnej rady SR Bratislava

Ministerstvo hospodárstva bude iniciovať transformáciu "Združenia Dunaj", tak aby sa sprehľadnil finančný efekt zo "Združenia Dunaj" a aby bolo preukázané na aké akcie boli tieto finančné prostriedky použité.

V ďalšej časti Vašej interpelácie, Vám podá vysvetlenie v rámci svojej kompetencie Ministerstvo pôdohospodárstva a Ministerstvo životného prostredia SR, ktorých sa Vaše otázky dotýkajú.

S pozdravom

Vážený pán Ladislav KÖTELES poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Bratislava

MINISTER PÔDOHOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Peter Baco

Bratislava 28. 11. 1996 Číslo: 3227 /76-100

Vážený pán poslanec.

na základe poverenia Kancelárie predsedu vlády Slovenskej republiky z 15. novembra 1996 Vám v prílohe zasielam odpoveď na Vašu interpeláciu vo veci vypracovania nezávislej ekonomickej analýzy Vodného diela Gabčíkovo, prednesenej pri prerokovávaní Správy o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike 1996 v Národnej rade Slovenskej republiky.

S úctou

Vážený pán

László Köteles

poslanec Národnej rady SR

Bratislava

Odpoveď

na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána László Kötelesa vo veci vypracovania nezávislej ekonomickej analýzy Vodného diela Gabčíkovo, prednesenej pri prerokovávaní Správy o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike 1996 v Národnej rade Slovenskej republiky

Pre Vodné dielo Gabčíkovo vrátane jeho dočasného riešenia (Vodné dielo Čunovo) bolo vypracovaných viacero ekonomických a expertíznych posúdení, ktoré jednoznačne potvrdili jeho efektívnosť. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že už vláda bývalej Českej a Slovenskej federatívnej republiky svojim uznesením číslo 794 z 12. decembra 1991 rozhodla uviesť Vodné dielo Gabčíkovo do prevádzky pre zabezpečenie ochrany priľahlého územia pred povodňami, umožnenie plavby pri nízkych prietokoch a optimálne využitie hydroenergetického potenciálu Dunaja. a to pri minimalizácií celkových ekologických škôd, dokiaľ maďarská strana nebude súhlasiť so spoločným dokončením vodného diela.

Taktiež vláda Slovenskej republiky svojim uznesením číslo 384 z 23. júla 1991 rozhodla začať s výstavbou uvedenia Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky dopisným riešením, pričom sa opierala o závery štátnej expertízy, ktorú vykonal v tom čase príslušný expertízny orgán, t. j. Ministerstvo hospodáirstva SR.

Rozchodnutím dokončiť a uviesť Vodné dielo Gabčíkovo do prevádzky sa okrem iného zabránilo umŕtveniu dovtedy vynaložených nemalých finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktoré boli poskytnuté na jeho výstavbu.

Vlastné ekonomické prínosy vodného diela sa dajú rozčleniť. do exaktnej časti a časti, ktorú je možné stasnoviť len odborným odhadom.

Priame výnosy vodného diela sú z výroby elektrickej energie. Priemerne sa len na Vodnon diele Gabčíkovo vyrobí za rok takmer 2. 5 mld. kWh elektrickej energie, čo predstavuje cca 3. 0 mld. Sk:

Ochrana priľahlého územia, zlepšenie plavby na Dunaji, stabilizácia dna Dunaja, v Bratislave, zabezpečenia plavebnej hĺbky v prístave Bratislava, vplyv na poľnohospodárstvo (ročne sa ušetrí cca 150 mil. Sk zníženou potrebou závlahy pozemkov), zlepšenie lesného, rybného a poľovného hospodárstva spolu ročne vytvárajú prínos cca 7. 0 mld. Sk. Celkový ročný prínos vodného dielci pre našu spoločnosť, vrátane výroby elektrickej energie, teda činí cca 10. 0 mld. Sk.

Na otázku, akým spôsobom odškodniť obyvateľov priľahlej oblasti sa dá odpovedať nasledovne:

Územie celého Žitného Ostrova bolo pri každej veľkej vode atakované sufóznymi a inýni javmi, ktoré ohrozovali stabilitu hrádzí a spôsobovali katastrofálne zátopy, ako tomu bolo napríklad v roku 1954 na maďarskej strane a v roku 1965 na slovenskej strane.

Keďže výstavbou vodného diela sa chráni majetok tam žijúcich obyvateľov a zásadne sa zlepšili podmienky pre rozvoj týchto regiónov, nie je zrejmý zmysel, resp. dôvod pre "odškodnenie". Pritom treba uviesť, že cena pozemkov po výstavbe vodného diela od Bratislavy po Gabčíkovo neklesla, ale naopak, vzrástla niekoľkonásobne.

Priľahlé obce získali v rámci výstavby vodného diela infraštruktúru (cesty, obchodné siete, telekomunikácie) v cene viac ako 2, 0 mld. Sk.

V rámci vodného diela sa v priľahlých obciach realizujú doplňujúce ekologické stavby, a to vodovody, kanalizácie a čistiarne odpadových vôd v celkovej hodnote 2, 8 mld. Sk. Doposiaľ sa na týchto stavbách preinvestovalo takmer 1, 0 mld. Sk.

V neposlednom rade sa výstavbou vodného diela vytvorili podmienky na rozvoj rekreácie, športu a turistiky, predovšetkým vodných športov a agroturistiky.

Všetky uvedené prínosy výstavby vodného diela, a to nielen pre priamo dotknuté regióny, ale aj pre celú spoločnosť Slovenskej republiky. sú presvedčivým dôkazom o správnosti rozhodnutia nielen predchádzajúcich vlád, ako aj terajšej vlády Slovenskej republiky. ktorá svojím. Programovým vyhlásením deklaruje podporu dokončenia tohoto mimoriadne významného a všeužitočného vodohospodárskeho diela.

Som presvedčený, že našou povinnosťou je v súčastnosti predovšetkým sústrediť všetky sily na zabezpečenie nevyhnutných podmienok pre splnenie tejto náročnej úlohy. a to nielen zo strany vlastných "realizátorov" stavby, ale aj zo strany vládnych a parlamentných orgánov. Vláda Slovenskej republiky pre splnenie tohoto cieľa vykovala v poslednom období zásadné rozhodnutie, keď súhlasila s udelením štátnej záruky na zahraničné úvery pre zabezpečenie nevyhnutných finančných prostriedkov. a tým potvrdila svoj proklamovaný zámer dokončiť výstavbu tohoto vodného diela.

Nedomnievam sa preto, že je potrebné vypracovávať ďalšiu "nezávislú ekonomickú analýzu" vodného diela Gabčíkovo - Čunovo tak ako to odporúča pán poslanec Köteles.

Bratislava 28. novembra 1996

MINISTERKA ŠKOLSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Eva Slavkovská

Bratislava 19. 11. 1996. Číslo: 2261-b/96-sekr.

Vážený pán poslanec,

na Vašu interpeláciu k obsahu novej vyhlášky MŠ SR č. 145/1996 Z. z. o prijímaní na štúdium na stredných školách, ktorá vstúpila do platnosti dňom 1. 9. 1996 Vám oznamujem, že tento všeobecne záväzný právny predpis vznikol najmä na základe poznania potrieb praxe a skúseností základných a stredných škôl. Predtým platná vyhláška o prijímaní na štúdium na stredných školách č. 79/1991 Zb. v znení vyhlášky č. 116/1993 Z. z. bola v mnohých ustanoveniach zastaralá, prekonaná a bolo nutné vydať nový predpis. Vaše konštatovanie, že "nikto s ňou nemal žiadne problémy" nezodpovedá skutočnosti. Nový predpis smeruje do skvalitnenia procesu prijímania na štúdium na stredné školy, ktorý nemožno redukovať len na problematiku profilových predmetov na prijímacích skúškach.

Problematika existencie stredných škôl s vyučovacím jazykom národností sa nerieši vo vyhláške o prijímaní na štúdium na stredných školách a tento predpis sa žiadnym spôsobom nedotýka ich existencie. Všetky ustanovenia tejto vyhlášky sa rovnako týkajú škôl s vyučovacím jazykom slovenským ako škôl s vyučovacím jazykom národností. Je preto zarážajúce a nesprávne Vaše konštatovanie, že "úplne ignoruje školy s vyučovacím jazykom iným ako slovenským" alebo "ako keby u nás neexistovali stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským a ukrajinským". Je predsa samozrejmosťou, že vyhláška musí jednotne riešiť, usmerňovať prijímacie konanie na všetky stredné školy v Slovenskej republike a nie osobitne prijímanie uchádzačov na stredné školy s vyučovacím jazykom slovenským a osobitne na školy s vyučovacím jazykom národností.

V predchádzajúcej vyhláške o prijímaní na štúdium na stredných školách s ktorou vyjadrujete spokojnosť taktiež neboli osobitne ustanovené podmienky prijímania na štúdium na stredné školy s vyučovacím jazykom národností, ale vo veci profilových predmetov na prijímacie skúšky bolo povedané, že MŠ SR a MZ SR zverejnia pre každý školský rok profilové predmety pre prijímacie konanie na všetky stredné školy. Táto dikcia, že MŠ SR a MZ SR určia profilové predmety na prijímacie skúšky je aj v novej vyhláške a MŠ SR pre školský rok 1996/1997 už tak aj urobilo. Listom č. 4944/96-152 oznámilo krajským úradom, odborom školstva, mládeže a telesnej kultúry toto rozhodnutie a zverejnilo profilové predmety na prijímacie skúšky v školskom roku 1996/1997 v Učiteľských novinách č. 37. Toto rozhodnutie bolo uskutočnené aj s prihliadnutím na návrhy škôl o ktoré sme požiadali krajské úrady, odbory školstva, mládeže a telesnej kultúry listom č. 4725/96-152 z 12. 9. 1996. Riaditeľ školy v súlade s rozhodnutím Ministerstva školstva SR o profilových predmetoch môže určiť vyučovací jazyk národností ako profilový predmet prijímacej skúšky.

Novým prvkom vo vyhláške o prijímaní na štúdium na stredných školách je určenie jedného profilového predmetu prijímacej skúšky - slovenského jazyka a literatúry pre všetky stredné školy priamo vo vyhláške ustanovením v § 5 ods. 1. Proti tejto skutočnosti vo Vašej interpelácii nenamietate a preto predpokladám, že význam uvedeného ustanovenia chápete. Vzhľadom na to nepovažujem za potrebné zdôvodňovať význam a potrebu tohto ustanovenia pre všetky stredné školy, vrátane škôl s vyučovacím jazykom národností. Preto MŠ SR pri svojom rozhodnutí o profilových predmetoch na prijímacie skúšky už nemohlo určiť ďalší "prvý profilový predmet" pre školy s vyučovacím jazykom národností, ale vyučovací jazyk národností môže byť druhý alebo tretí profilový predmet prijímacej skúšky. Vašu požiadavku, vážený pán poslanec, aby bol vyučovací jazyk národností prvý profilový predmet prijímacej skúšky nie je možné uskutočniť, pretože vyhláška už ustanovuje jeden profilový predmet pre všetky stredné školy. V závere pripomínam, vážený pán poslanec, že profilové predmety na prijímacie skúšky sú v rovnocennom postavení, čím nie sú porušené, ako uvádzate vo svojej interpelácii, ústavou deklarované práva občanov inej ako slovenskej národnosti.

S pozdravom

Vážený pán M. Bárdos poslanec NR SR Bratislava

Na vedomie: predseda NR SR

predseda vlády SR

PODPREDSEDA VLÁDY A MINISTER FINANCIÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sergej Kozlík

Bratislava 29. novembra 1996 K číslu: 4 218/1996-sekr.

Vážená pani poslankyňa,

k Vašej interpelácii na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky vo veci predloženia písomného materiálu o stave a čerpaní prostriedkov štátneho rozpočtu za I. polrok 1996 pre kapitolu Ministerstva obrany SR, Ministerstva vnútra SR, Slovenskej informačnej služby a Správy štátnych hmotných rezerv SR Vám oznamujem.

Na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky som o stave a čerpaní štátneho rozpočtu za I. polrok 1996 za kapitoly Ministerstvo obrany SR, Ministerstvo vnútra SR a Slovenská informačná služba, informoval na uzavretom pléne Národnej rady Slovenskej republiky a pokladám tým informačnú povinnosť zo strany Ministerstva financií SR za - splnenú. K predmetnej správe bolo prijaté uznesenie NR SR č. 474/1996 zo 6. novembra 1996.

Pokiaľ požadujete predloženie konkrétnych písomných informácii za jednotlivé kapitoly, odporúčam dožiadanie priamo od správcov týchto kapitol Zároveň pripomínam, že Výnosom Ministerstva vnútra SR č. 39, 1996, bol vydaný zoznam skutočností tvoriacich predmet štátneho tajomstva a zoznam skutočností tvoriacich predmet služobného tajomstva v pôsobnosti MV SR.

S pozdravom

Vážená pani

Mária S a b o l o v á

poslankyňa Národnej rady SR

Bratislava

MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Karol Česnek

minister

Bratislava 26. novembra 1996 Číslo: 6540/1996-030

Vážená pani poslankyňa,

posielam Vám odpoveď na Vašu interpeláciu prednesenú na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky vo veci prevodu časti

majetku Košického magnezitu, š. p. v likvidácii, na akciovú spološnosť KOXAG so sídlom v Košiciach.

Vzhľadom na to, že ide z Vašej strany už o štvrtú interpeláciu na ministra vo veci Košický magnezit,

nebudem opakovať všeobecne známe skutočnosti o tomto podniku, ale v odpovedi budem reagovať na Vaše konkrétne otázky.

Štátny podnik Košická magnezit, ako bolo uvedené v predchádzajúcich odpovediach, sa nielen vlastnou vinou dostal do

nepriaznivej situácie, kedy sa pre vysokú stratovosť výroby došlo k jej zastaveniu. S cieľom vytvoriť podmienky pre obnovenie efektívnej

exploatácie košického ložiska magnezitu rozhodovala o transformácii Košického magnezitu, š. p. v likvidácii vláda SR, ktorá dňa

17. 9. 1996 svojím uznesením č. 620 odsúhlasila prevod časti majetku podniku, ktorý je potrebný pre obnovenie ťažby a spracova-

nia magnezitu na nového vlastníka, akciovú spoločnosť KOMAG. Založenie tejto obchodnej spoločnosti pripravovala VÚB a. s.,

najväčší veriteľ a VSŽ Košice.

Prevod majetku podľa ust. par. 47/b / zák. č. 92/1331 Zb. v znení neskorších predpisov mal byť podľa uznesenia vlády SR 620/1995 uskutočnený do 1. 10. 1996. KOMAG a. s. bola založená 24. 9. 1996 ale podľa obchodného registra deň vzniku a. s. je 7. 10. 1996 Pretože pre prevod všetkého nehnuteľného majetku bol potrebný súhlas záložných veriteľov, ktorý bol daný až 29. 10. 1996, bol majetok prevedený na KOMAG, a. s. dňa 31. 10. 1996. Komag a. s prevzala v kúpnej zmluve časť záväzkov š. p. Košický magnezit v likvidácii vo výške 122, 5 mil. SK.

Z pôvodného majetku Košického magnezitu, š. p. v likvidácii, boli na a. s. KOMAG prevedené ako celok závody Bočiar a Bankov a zo závodu Ťahanovce železničná vlečka hlavná trafostanica administratívna budova a časť garáži a mechanických dielní.

Čo sa týka dokončenia závodu Bočiar zmluvné vzťahy o jeho dokončení medzi vládou SR a novým vlastníkom neexistujú. Zárukou dokončenia rozostavaného závodu na Bočiari a jeho uvedenie do prevádzky je garantované výškou základného imania a. s. KOXAG

- 100 mil. Sk a úverom od VÚB, a. s., ktorá je 49% podielnikom v tejto spoločnosti. Ďalšou garanciou dostavby závodu Bočiar je, že druhý rozhodujúci vlastník VSŽ, a. s. (49 %) bude odoberať veľkú časť produkcie tohto závodu.

Keďže produkcia banského závodu je bez tepelného spracovania na závode Bočiar takmer nepredajná, ťažobné práce na banskom

závode neboli obnovené, ale v podzemí a na povrchu prebieha rozsiahla rekonštrukcia a údržba v rozsahu 50 mil. Sk. Ku dňu 26.

11. 1996 pracovalo v a. s. KOMAG 164 zamestnancov, z toho na banskom závode 107. S nábehom dokončovacích prác sú postupne

prijímaní ďalší zamestnanci. Cieľový stav zamestnanosti po obnovení ťažby a spracovanie magnezit intenciách pôvodných projektov dosiahne do konca roku 1997 asi 400 pracovníkov.

Výplata miezd a odstupného v zmysle podnikovej kolektívnej zmluvy pre dočasne uvoľnených pracovníkov bola v plnom rozsahu zabezpečená likvidátorom podniku z prostriedkov Ministerstva hospodárstva SR z fondu likvidačných zostatkov po likvidácii štátnych podnikov. Sociálne dávky dlhodobého charakteru pre uvoľnených pracovníkov z dôvodu dosiahnutia najvyššej prípustnej expozície a poškodenia zdravia úrazom alebo chorobou z povolania budú aj po roku 1996 poskytované z rozpočtov kapitoly Ministerstva hospodárstva SR.

S pozdravom

Vážená pani poslankyňa

Národná rada slovenskej republiky Bratislava

Bratislava 25. novembra 1996 Číslo: III/11-30/95-83

Vážená pani poslankyňa,

k Vašej interpelácii vo veci likvidácie štátneho podniku Košický magnezit a v tej súvislosti k riešeniu zamestnanosti uvoľnených pracovníkov oznamujem:

Uznesením vlády SR č. 516 zo dňa 23. júla 1996 k informácii z kontrolného dňa riešenia zamestnanosti na úrovni Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v Košickom magnezite, štátneho podniku v likvidácii, bolo mi uložené zabezpečiť riešenie zamestnanosti prepustených pracovníkov štátneho podniku Košický magnezit v likvidácii prostredníctvom úradov práce.

V súvislosti s touto úlohou som Vás informovala listom z 15. októbra 1996 na Vašu septembrovú interpeláciu. Teraz rozširujem moju odpoveď o ďalšie skutočnosti:

K 20. 11. 1996 požiadalo o sprostredkovanie zamestnania úrady prace v mieste trvalého bydliska 236 pracovníkov uvoľnených z Košického magnezitu š. p. Prevodom majetku na KOMAG a. s. prebral tato spoločnosť 158 zamestnancov banského závodu so všetkými záväzkami z pracovno-právnych vzťahov. Nároky uvoľnených zamestnancov vyplývajúce z podnikovej kolektívnej zmluvy sú v plnom rozsahu uspokojované likvidátorom podniku. Z uvoľnených pracovníkov vznikol dvadsiatimtrom nárok na mimoriadny starobrý dôchodok Z titulu dosiahnutia prípustnej expozičnej doby bude k 1. 1. 1997 uvoľnených 34 pracovníkov a 6 pracovnici odchádzajú do starobného dôchodku. Cca 153 pracovníkov sa umiestnilo v pracovnom procese bez toho, aby požiadali o pomoc úrady práce. Ide o profesie, ktorých je na trhu práce nedostatok ako je zvárač, elektrikár, zámočník, účtovník a pod. K 20. 11. 1996 je práceneschopných v ochrannej lehote 32 uchádzačov o zamestnanie, ktorým z tohto dôvodu nie j© možné toho času sprostredkovať zamestnanie.

Súhlasím s Vami, že najťažšie umiestniteľní sú na trhu práce baníci, laboranti, robotníci na úpravni, navádzači, robotníci so základným vzdelaním a chemickí a bezpečnostní technici.

Úrady práce pri riešení ich zamestnanosti uplatňujú nástroje aktívnej politiky zamestnanosti, a to predovšetkým umiestnením v rámci organizovania verejnoprospešných prác (VPP) a ich rekvalifikáciou. V rámci VPP bolo k 20. 11. 1996 zamestnaných 9 uchádzačov o zamestnanie a v rámci vytvorených spoločensky účelných pracovných miest (SÚPM) bolo umiestnených 11 bývalých zamestnancov Košického magnezitu. K 20. 11. 1996 je zaradených do rekvalifikačných kurzov 8 uchádzačov, ďalší uvoľnení pracovníci majú ponuky na rekvalifikáciu. Záleží len na nich, aby takúto šancu využili. Do 15. decembra 1996 budú do rekvalifikačných kurzov zaradení ďalší 7 uchádzači. Ide o rekvalifikácie ako zvárač, kurič, murár, účtovník, sekretárka.

Úrady práce pokračujú vo vyhľadávaní voľných pracovných miest v rámci kontroly dodržiavania §19 odsek 2 zákona č. 1/1991 Zb o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. V robotníckych profesiách bolo takto vyhľadaných 69 miest, zo sledovaných uchádzačov o zamestnanie boli na tieto miesta prijatí 7 uchádzači z Košického magnezitu.

Väčší predpoklad umiestňovania bude od januára 1997 po uzatvorení nových dohôd medzi okresnými úradmi práce a jednotlivými zamestnávateľmi.

Úrad práce mesta Košíc a obvodné úrady práce bezprostredne po zaevidovaní sa uvoľnených pracovníkov z Košického magnezitu vstúpili do kontaktu s príslušnými oddeleniami sociálnej starostlivosti s cieľom zmierniť sociálny dopad nezamestnanosti predovšetkým u živiteľov rodín, v ktorých boli nezamestnaní viacerí členovia. Týmto Živiteľom rodín je venovaná osobitná pozornosť. Zo všetkých rodín, z ktorých boli uvoľnení zo zamestnania dvaja alebo viacerí členovia je k 20. 11. 1996 zamestnaný minimálne jeden člen rodiny.

Z uvoľnených 587 pracovníkov z Košického magnezitu úradom práce zostalo ešte na doriešenie cca 100 pracovníkov vrátane 32 práceneschopných v ochrannej lehote.

Úrad práce mesta Košíc by uvítal Vašu konkrétnu pomoc, keby ste váhou svojej autority ako poslankyňa NR SR, presvedčila občanov, ktorí majú základné vzdelanie, alebo ktorí svojou odbornosťou nenašli uplatnenie na trhu práce, aby prijali možnosť prednostne sa rekvalifikovať. Je to jedno z východísk pre najťažšie umiestniteľných pracovníkov. Nemôžem súhlasiť s tým, že riešenie nezamestnanosti nie je v uskutočňovaných poradenských rozhovoroch.

Poradenstvo je jedným z podstatných nástrojov riešenia sprostredkovania zamestnania. Je vymedzené najmä v nadväznosti na príslušné ustanovenie Dohovoru MOP č. 83/1943 o organizácii služieb pre sprostredkovanie práce, Dohovorom MOP č. 142/1975 o poradenstve pre voľbu povolania a odbornej výchove pre rozvoj ľudských zdrojov. Preto aj v pripravovanom novom zákone o zamestnanosti je poradenská činnosť úradov práce upravená podrobnejšie.

Rezort Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR využil v maximálnej možnej miere všetky zákonné možnosti tohto neľahkého problému pri riešení uvoľňovaných pracovníkov z Košického magnezitu š. p. v likvidácii.

Úrady práce majú aj negatívne poznatky z umiestňovania bývalých zamestnancov Košického magnezitu. Viacerí pracovníci majú tendenciu zotrvať v evidencii uchádzačov o zamestnanie do uplynutia doby, po ktorú im bolo vyplatené odstupné. Pre marenie súčinnosti pri sprostredkovaní zamestnania a odmietnutí vhodného zamestnania bolo vyradených 12 uchádzačov o zamestnanie, ktorých posledným zamestnávateľom bol Košický magnezit š. p.

Z podnetu uvádzaného kontrolného dňa bolo prijaté uznesenie vlády Č. 620/1996, kde vláda súhlasila s uvoľnením finančných prostriedkov z rezervy vlády SR vo výške 5 mil. Sk na zabezpečenie bane a nevyhnutnú údržbu. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997 v kapitole MH SR zohľadní požiadavku na dotáciu 1, 5 mil Sk na plnenie sociálnych nárokov uvoľnených pracovníkov z dôvodu dosiahnutia najvyššej prípustnej expozície a poškodenia zdravia úrazom alebo chorobou z povolania.

Ministerstvo hospodárstva SR poskytlo likvidátorovi z osobitného úctu čiastku 30. mil Sk, ktorá je použitá na odstupné, výplaty, vernostné a platby do fondov.

V poslednom štvrťroku tohto roka v nadväznosti na postuposť ťažby a výroby sa uzatvárajú pracovné zmluvy, najmä s pracovníkmi, ktorí pracovali a majú skúsenosti v danej oblasti.

31. 12. 1996 KOMAG a. s. príjme do zamestnania ďalších cca 20 pracovníkov z bývalého Košického magnezitu. Postupnosť týchto krokov v tejto novej spoločnosti je konzultovaná MPSVR SR nielen s odborovým zväzom BGNP, ale aj s príslušnou odborovou organizáciou.

V banskom závode Bankov pracuje 98 pracovníkov a pripravujú sa ďalšie pracovné zmluvy, kde konečným číslom by malo byť cca 150 pracovných miest.

Dokončením závodu Bočiar a obnovením ťažby a spracovania magnezitu sa vytvorí cca 400 pracovných miest, čím väčšina uvoľnených zamestnancov nájde opäť uplatnenie v magnezitovom priemysle.

Sociálne nároky zamestnancov, ktorých neprevezme nová spoločnosť, vyplývajúce z dôvodu dosiahnutia najvyššej prípustnej expozície a poškodenia zdravia úrazom alebo chorobou z povolania budú od roku 1997 poskytované z rozpočtovej kapitoly Ministerstva hospodárstva SR.

Riešením transformácie Košického magnezitu, š. p. v likvidácii, sa postupne odstraňuje ohnisko sociálneho napätia a vytvárajú sa základné podmienky pre obnovenie ekonomickej aktivity tejto výrobnej kapacity.

Vážená pani poslankyňa NR SR, to sú garancie, ktoré dáva vláda SR odborníkom v Košickom magnezite š. p. v likvidácii na zamestnanie v tomto roku i do budúcnosti.

S pozdravom

Vážená pani

Mária Sabolová poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Bratislava

19. Odpoveď ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Ľ. Javorského na interpeláciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky M. Sabolovej vo veci

- úhrady výkonov neštátnych agentúr domáckej ošetrovateľskej služby,

- zverejnenia kritérií pre privatizáciu polikliník

Ministerstvo zdravotníctva

Slovenskej republiky

Ľubomír Javorský

Bratislava 20. 11. 1996 Č.: 2404/1996-A

Vážená pani poslankyňa,

chcel by som reagovať na Vašu interpeláciu, prednesenú na 20. schôdzi NR SR zo dňa 7. 11. 1996 vo veci úhrady výkonov neštátnych agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti a zverejnenia kritérií pre privatizáciu polikliník.

K prvému bodu interpelácie Vám oznamujem nasledovné stanovisko:

Spôsob úhrad ošetrovateľských výkonov je určený zákonom NR SR č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku. Tento zákon v prílohe č. 1 uvádza všetky výkony sestier, ktoré môžu vykonávať samostatne na základe indikácie lekára a ktoré sú pacientovi poskytované bezplatne na základe povinného zdravotného poistenia.

Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti sú zriaďované podľa zákona NR SR č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Sú zdravotníckymi zariadeniami ako samostatné právne subjekty podľa zákona NR SR č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov / čl. XX. ods. 3 § 24/.

Na základe vyššie uvedených skutočností môže neštátna agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti uzatvoriť ako zdravotnícke zariadenie zmluvu so zdravotnou poisťovňou na úhradu zdravotných výkonov. Podľa § 38 ods. 1/ zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní "poisťovňa uzatvára zmluvy so zdravotníckymi zariadeniami na poskytovanie zdravotnej starostlivosti poistencom".

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nie je oprávnené podľa súčasnej platnej legislatívy vstupovať do zmluvných vzťahov samostatných právnych subjektov a určovať podmienky a plnenie zmluvy o financovaní zmluvných partnerov.

K druhému bodu, vo veci kritérií pre privatizáciu polikliník Vás chcem informovať, že privatizácia 6 polikliník, ktoré boli schválené uzn. vlády SR č. 171 zo dňa 14. marca 1993 a č. 319 z 9. mája 1995 sa zrealizovala. Ďalšie polikliniky bude možné privatizovať až po schválení Koncepcie transformácie zdravotníctva na roky 1996 a 1997, ktorá je predložená na rokovanie vlády SR.

V citovanom materiáli je uvedený aj postup pre privatizáciu zdravotníckych zariadení:

predaj zdravotníckeho zariadenia zdravotníckemu

pracovníkovi, resp. právnickej osobe založenej pracovníkmi zdravotníckeho zariadenia,

v prípade, že zo strany zdravotníckych pracovníkov nebude prejavený záujem o kúpu, bude možný odpredaj aj inej právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá splní podmienky zachovania, resp. zlepšenie úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti,

ak zariadenie nebude možné odpredať, potom sa môže previesť bezodplatne do majetku mesta alebo obce, a to

podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby alebo na podľa zákona č. 518/1990 Zb. a č. 138/1991 Zb. na základe prenesenia zriaďovateľskej funkcie obvodných zdravotných stredísk na obce, ak nedôjde k predaju, ani k prevodu na obce, potom zariadenie ostane štátnym zdravotníckym zariadením.

Základnými kritériami na výber z uchádzačov o privatizáciu je dodržanie podmienok rozsahu a úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti a zmluvná povinnosť zachovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti na obdobie 15 rokov.

Pri predložení približne rovnocenných návrhov na privatizáciu bude uprednostnený zdravotnícky pracovník, ktorý v zariadení pracuje a privatizačný projekt na privatizáciu zdravotníckeho zariadenia ako celku (t. zn. vylúči sa možnosť prioritne privatizovať lukratívnejšie časti zdravotníckeho zariadenia).

S pozdravom

Vážená pani

Ing. Mária Sabolová

poslankyňa NR SR a

členka výboru pre životné prostredie

a ochranu prírody

Národná rada Slovenskej republiky

Ministerka školstva Slovenskej republiky Eva Slavkovská

Bratislava 22. 11. 1996 Číslo: 2261-c/1996 - sekr.

Vážená pani poslankyňa.

interpelovali ste ma v súvislosti so zákonom Národnej rady SR z 24. októbra 1996 o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Návrh tohto zákona bol návrhom skupiny poslancov a nie Ministerstva školstva SR. Dovoľujem si Vás informovať, vážená pani poslankyňa. že som požiadala akreditačnú komisiu, poradný orgán vlády SR a Radu vysokých škôl o vyjadrenie k predmetnému zákonu. Taktiež Ministerstvo financií SR bolo požiadané o stanovisko k finančnému dopadu zákona NR SR o rozdelení UPJŠ na štátny rozpočet v roku 1997.

S pozdravom

Vážená pani M. Sabolová poslankyňa NR SR Bratislava

Na vedomie: Vážený pán

Ivan Gašparovič predseda NR SR

Vladimír Mečiar predseda vlády SR Bratislava

21. Odpoveď ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky A. Rezeša na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Gaľu vo veci zastavenia vysielania Rádia Hit a koncepcie mediálnej politiky štátu

Mnisterstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii

slovenskej republiky

Alexander Rezeš

minister

Bratislava, 29. 11. 1996 Číslo: 5798/M - 96

Vážený pán poslanec.

na Vašu interpeláciu vznesenú na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, vo veci zastavenia vysielania Rádia HIT a koncepcie mediálnej politiky štátu Vám dávam nasledovné vyjadrenie:

Slovenské telekomunikácie š p. (ďalej ST š p. ). Odštepný závod Rádiokomunikácie (ďalej Rádiokomunikácie) sú prevádzkovateľ rozhlasových a televíznych vysielačov, ktorý na základe zmluvných vzťahov zabezpečuje televízne a rozhlasové vysielanie pre verejnoprávne organizácie i pre podstatnú časť prevádzkovateľov rozhlasového a televízneho vysielania na základe licencií. Prevádzka vysielačov a ich výstavba si vyžaduje nemalé ekonomické náklady, ktoré sú financované Rádiokomunikáciami bez akýchkoľvek dotácii štátu. Rádiokomunikácie preto musia účtovať jednotlivým prevádzkovateľom náklady podľa rozsahu služby na danom vysielači. V dôsledku inflácie a zvyšovania ceny vstupov (energia, pohonné hmoty, náhradné diely a pod.) náklady v Rádiokomunikáciách od 1989 do roku 1995 narástli o 154 % (absolútne o 154 mil. Sk). Dochádzalo ku krížovému financovaniu Rádiokomunikácii z centralizovaných zdrojov ST, š. p., to znamená, že prevádzka rozhlasových a televíznych vysielačov bola financovaná zo ziskov najmä telefónnej prevádzky. Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácii SR preto na základe analýzy ST š p. dalo podnet na Ministerstvo financií SR na úpravu cien za rádiokomunikačné služby Na základe výmeru Ministerstva financií SR č 010/95 z 1. 12. 1995 dňom 1. 1. 1996 došlo k zmene cien.

V priebehu II. polroka 1995 boli všetky rozhlasové a televízne spoločnosti listom oboznámené s plánovanou zmenou a súčasne im boli zaslané návrhy zmlúv na úpravu cien podľa nového cenníka. Zároveň boli spoločnosti vyzvané, aby uhradili pohľadávky za predchádzajúce roky Z desiatich súkromných spoločností k 31. 12 1995 uhradili pohľadávky štyri rozhlasové stanice (FUN Rádio, Rádio TWIST, Rádio DCA, Rádio REBECA) a neuhradilo šesť staníc (TV SEVER, Rádio LOKÁL, Rádio NITRA, N-RÁDIO, HIT RÁDIO, RMC RÁDIO). V priebehu roka 1996 prebehlo niekoľko rokovací s jednotlivými spoločnosťami, v rámci ktorých sa Rádiokomunikácie snažili nájsť kompromis.

Rádio HIT sa zásadne odmietlo zúčastniť rokovaní. Rádiokomunikácie na spoločnom zasadnutí dňa 11. 10. 1996 navrhli nasledovné kompromisné riešenie

a/ ceny za poskytované služby v roku 1996 zostávajú podľa pôvodného cenníka platného do 31. 12. 1995 s tým, že Rádiokomunikácie do 10. 11. 1996 stornovali pôvodne zaslané faktúry jednotlivým spoločnostiam a boli zaslané faktúry v pôvodných cenách platných do konca roku 1995

b/ k zvýšeniu cien dôjde až od 1. 1. 1997, ale nie o 129 % ale len o 70 % oproti cenníkovým cenám platným do 31. 12. 1995

c/ spoločnosti musia uhradiť pohľadávky voči Rádiokomunikáciam za predchádzajúce obdobie do konca roku 1996

K dnešnému dňu, t j. 25. 11. 1996 neuhradili pohľadávky za rok 1995 dve spoločnosti (HIT RÁDIO a TV SEVER) Za 1. - 10. mesiac roku 1996 uhradili pohľadávky dve spoločnosti (FUN RÁDIO a RÁDIO DCA). Zmluvu na rok 1997 podpísali dve spoločnosti (RÁDIO DCA a RMC RÁDIO). Ostatné rozhlasové súkromné spoločnosti, opäť, nie sú ochotné sa vyjadriť k navrhovaným zmluvám a k zaplateniu pohľadávok, na základe čoho Rádiokomunikácie trvajú na výpovediach, ktoré boli zaslané jednotlivým spoločnostiam.

S RÁDIOM HIT s. r o bola uzatvorená zmluva č 4/15/94 ohľadom zabezpečenia vysielania programu R-HIT na frekvencii 93, 3 MHz s tým, že Rádiokomunikácie zabezpečia vysielanie od 12. 12. 1994 do 30. 6. 1995 s vysielačom o výkone 50 W a od 1. 7. 1995 definitívnym vysielačom o výkone 2 kW. Vzhľadom na určité problémy so zabezpečením vhodného zariadenia, prevádzka definitívneho vysielača začala až 10. 10. 1995. Týmto dňom R-HIT prestalo rokovať s Rádiokomunikáciami o ďaľšej spolupráci a zároveň prestalo platiť za poskytované služby. Napriek písomným, resp. telefonickým urgenciám R-HIT odmietlo rokovanie, na základe čoho dňa 31. 10. 1996 došlo k vypnutiu technologického zariadenia. Až potom dňa 7. 11. 1996 došlo k rokovaniu s tým, že Rádiokomunikácie súhlasili, aby pohľadávky voči R-HIT za 7. - 9. Mesiac 1995 boli stornované, pohľadávky za rok 1995 boli uhradené do konca roku 1996, pohľadávky za rok 1996 boli uhradené do konca marca 1997 a aby do 15. 11. 1996 bola podpísaná zmluva na rok 1997 s nárastom ceny o 70 %.

R-HIT svojim listom zo dňa 8. 11. 1996 oznámilo, že nezaplatí pohľadávky a vzhľadom na finančné problémy v budúcnosti uvažuje o vybudovaní vlastného vysielacieho strediska Podľa bodu 2 6 zmluvy č 4/15/94 majú Rádiokomunikácie právo vypojiť zariadenie z prevádzky a to bez náhrady škôd spôsobených R-HIT. Na základe toho, že R-HIT vznikli pohľadávky a zároveň došlo k omeškaniu platby o 15 dní, Rádiokomunikácie písomne upozornili R-HIT na možnosť vypnutia

Vážený pán poslanec, osobne som jednoznačne za duálne vysielanie ako v oblasti televízie tak i rozhlasu. Predpokladám však, že spoločnosti, ktoré požiadali o licenciu, či už pre televízne alebo rozhlasové vysielanie, si boli vedomé, že vysielanie na základe licencie je podnikateľská činnosť ako každá iná so všetkými rizikami. Taktiež predpokladám, že týmto spoločnostiam bola pri žiadosti o licenciu známa i skutočnosť, že podľa našich zákonov, schvaľovaných parlamentom, z poplatkov obyvateľov za televízny a rozhlasový prijímač je financovaná len verejnoprávna televízia a rozhlas. Je síce pravda, že poplatky držiteľov licencií tvoria len asi 2% z rozpočtu ST š p, ale bez ohľadu na to, nemožno predsa žiadať od jedného podnikateľského subjektu financovanie aktivít druhého. Myslím, že Rádiokomunikácie ponúkli držiteľom licencii seriózne podmienky, keď rok 1996 navrhli ceny podľa pôvodného cenníka, platného do 31 12 1995 a na obdobie roka 1997 zvýšili pre nich poplatky len o 70 % namiesto možných 129 %. Ďalšia možnosť pre držiteľov licencií je vybudovať si svoje vlastné vysielacie strediská.

S úctou

Vážený pán

Milan G a ľ a

poslanec Národnej rady SR

Národná rada Slovenskej republiky

Bratislava

Na vedomie

Vážený pán

Ivan G a š p a r o v i č predseda Národnej rady SR Národná rada Slovenskej republiky

B r a t i s l a v a

Vážený pán Vladimir M e č i a r predseda vlády SR Úrad vlády SR B r a t i s l a v a

MINISTER VNÚTRA

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Gustáv KRAJČI

Bratislava 29. 11. 1996 č. p.: KM-40-25/96

Vážený pán poslanec,

po posúdení obsahu Vašej interpelácie prednesenej na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky Vám oznamujem nasledovné.

Obsah tej časti interpelácie, kde konkrétne formulujete žiadosť o vyšetrenie podozrenia Vašej účasti na braní úplatkov privatizácie určitého podniku v Spišskej Novej Vsi, som nechal preveriť príslušnými orgánmi Policajného zboru.

Na základe výsledkov preverenia Vás môžem ubezpečiť, vážený pán poslanec, že príslušníci Policajného zboru nevyšetrovali, resp. nepreverovali a ani v súčasnej dobe nevyšetrujú, resp. nepreverujú žiaden prípad privatizácie podniku v Spišskej Novej Vsi, v ktorom by v akejkoľvek súvislosti figurovalo Vaša meno.

K obsahu tej časti interpelácie, kde ma znovu žiadate, z dôvodu nespekojnosti, o odpoveď na Vašu interpeláciu prednesenú na 17. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, si dovoľujem konštatovať, že Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 479 zo dňa 7. 11. 1996 vyslovila s mojou odpoveďou na predmetnú interpeláciu súhlas.

S úctou

Vážený pán

František JAVORSKÝ poslanec NR SR Brezová 18/33

052 01 SPIŠSKÁ NOVÁ VES

PODPREDSEDA VLÁDY A MINISTER FINANCIÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sergej Kozlík

Bratislava, 22. novembra 1996 Číslo: 4218/1996-sekr.

Vážený pán poslanec,

v nadväznosti na interpeláciu, ktorú ste predniesli na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky dňa 7. 11. 1996 týkajúcej sa stavu daňových a colných nedoplatkov, prijatých opatrení, poskytnutých daňových úľav a odkladov k 30 9. 1996, Vám oznamujem:

Daňové a colné príjmy tvoria rozhodujúcu časť celkových príjmov štátneho rozpočtu. Ich výšku okrem iných faktorov ovplyvňuje aj stav daňových a colných nedoplatkov, a preto ich vymáhaniu je venovaná zvýšená pozornosť tak zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky, ako aj daňových a colných orgánov.

Vymáhanie daňových a colných nedoplatkov sa uskutočňuje v dvoch základných smeroch, a to podľa príslušných ustanovení platnej legislatívy a opatreniami prijatými v rámci daňových a colných orgánov.

Medzi najúčinnejšie formy vymáhania daňových a colných nedoplatkov vyplývajúcich z platnej legislatívy patria exekúcie, ktoré sa vykonávajú vydávaním exekučných príkazov na:

- prikázané pohľadávky na peňažné prostriedky daňových dlžníkov na účtoch vedených v bankách alebo iné pohľadávky,

- zrážky zo mzdy, iné odmeny za závislú činnosť alebo náhradu za pracovný príjem, dôchodok, štipendiá a pod

- predaj hnuteľných vecí a na predaj nehnuteľností.

V I. polroku 1996 daňové a colné orgány vydali cca 28 tis. výziev na zaplatenie daňových a colných pohľadávok a vymohli cca 3 mld. Sk.

V ostatných dvoch rokoch Ministerstvo financií Slovenskej republiky vykonalo niekoľko legislatívnych zmien, od ktorých sa očakáva postupné zníženie daňových a colných nedoplatkov.

Novelou zákona o správe daní sa rozšírila možnosť uplatniť záložné právo aj k veciam daňového dĺžníka alebo ručiteľa a k pohľadávke daňového dĺžnika. K ďalšej

zmene došlo v poradí použitia prijatej platby, podľa ktorej sa prijatá platba použije v prvom rade na bežné platby daní vrátane preddavkov. Takýmto postupom sa zníži dynamika rastu sankčných postihov, čo v konečnom dôsledku pozitívne ovplyvní aj výšku daňových nedoplatkov. S cieľom zvýšenia daňovej disciplíny subjektov sa zaviedla povinnosť evidovania tržieb prijatých v hotovosti na registračných pokladniciach.

Novelou zákona o dani z pridanej hodnoty sa upravili podmienky pre uplatnenie nároku na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach (na vstupe). Kým pred vykonanou legislatívnou úpravou bol nárok na odpočet dane podmienený zaúčtovaním, t. j. vykonaním účtovnej operácie, po úprave sa táto podmienka zmenila na povinnosť daň zaplatiť a až potom nárokovať jej odpočet.

Novelou zákona o spotrebnej dani z liehu sa zaviedol nový systém oslobodení, splatnosti dane a nároku na vrátenie dane, čo napomáha rýchlejšiemu obehu finančných prostriedkov a vytvoreniu predpokladov k zlepšeniu finančnej disciplíny.

Na úseku správy cla a daní pri dovoze boli prijaté viaceré opatrenia, napr. povinnosť zložiť colné záruky pri dovoze daňovo citlivých tovarov pred prepustením tovaru do voľného obehu, sprísnili sa podmienky pri udeľovaní povolení použiť ekonomický režim pri dovoze tovaru, napr. do colného skladu.

Nadväzne na potrebu zmien právnych predpisov upravujúcich dane a cla je potrebné vypracovať, prípadne novelizovať ďalšie právne normy, ktoré súvisia s podpismi upravujúcimi d ne a clá, ktoré však nie sú v kompetencii ministerstva financií, napr. živnostenský zákon, obchodný zákonník, zákon o liehu, zákon o víne a pod.

Okrem už uvedeného sa budú aj naďalej uplatňovať doteraz prijaté opatrenia zamerané na prednostné vykonávanie daňových kontrol u tých subjektov, ktoré vykazujú najväčšie daňové nedoplatky, napr. akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným.

Za dlhodobejší proces je potrebné považovať zvýšenie právneho vedomia subjektov, zdokonalenie a ustálenie celého procesu legislatívnej činnosti, ako aj ďalšie systémové opatrenia v daňovej a colnej správe, ktoré budú smerovať k zvýšeniu finančnej disciplíny.

Pokiaľ ide o daňové úľavy, ministerstvo financií na základe súčasne platných právnych predpisov nemôže poskytovať daňové úľavy, ani odklady platenia dane. Podľa ust. § 103 písm. b) zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov môže však povoľovať úľavy zo sankcií a úrokov.

V súlade s ust. § 59 cit. zákona môže správca dane na žiadosť daňového subjektu povoliť odklad platenia dane alebo jej zaplatenie v splátkach.

Po dobu odkladu platenia dane alebo jej zaplatenia v splátkach je povinný daňový subjekt zaplatiť úrok.

K 30. 9. 1996 povolené odklady platenia dane predstavujú sumu 1, 2 mld. Sk a povolené splátky dane sumu 3, 1 mld. Sk.

S pozdravom

Vážený pán

V. Vaškovič

poslanec Národná rada Slovenskej republiky Bratislava

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky

Bratislava, 29. 11. 1996 Číslo 5798/M - 96

Vážený pán poslanec,

na Vašu interpeláciu vznesenú na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, Tykajúcu sa transformačného procesu v oblasti civilného letectva. Vám dávam k jednotlivým otázkam nasledovnú odpoveď:

Program reštrukturalizácie správy letísk v SR prebieha už druhý rok. V súlade s uznesením vlády SR č. 1110/94 zo dňa 2. 11. 1994, ktorým bol tento program schválený, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií ustanovil "Výbor pre riadenie reštrukturalizácie letísk", ktorý je zložený zo zástupcov Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR, Slovenskej správy letísk, Vysokej školy dopravy a spojov - katedry leteckej dopravy a Slovenského odborového zväzu.

Plnenie Programu je priebežne vyhodnocované a vláda SR je o ňom pravidelne polročne informovaná. Sklzy v harmonograme sú zatiaľ pri tvorbe právneho rámca, na vytváranie ktorého majú najväčší vplyv zákony o civilnom letectve a fonde rozvoja letísk. Návrhy týchto zákonov už boli prerokované vo výboroch NR SR. Najväčším problémom je príprava transformácie letiska M. R Štefánika Bratislava, kde sa prejavujú snahy o jeho privatizáciu. Tieto sú motivované manažmentom letiska Viedeň v snahe uprednostniť svoje záujmy pred regionálnymi záujmami našich subjektov a nášho štátu.

Zásady transformácie letísk, a to predovšetkým tých. ktoré sú súčasťou Slovenskej správy letísk, budú dodržané podľa programu. Budú to obchodné spoločnosti pracujúce vo verejnom záujme. Ich zisky sa použijú na vlastný rozvoj letísk. Na riadení transformovaných letísk sa budú podieľať regionálne subjekty vo forme, akú budú považovať sami za najvhodnejšiu. Tieto spoločnosti budú prevádzkovať letiská na základe licencie a dlhodobej nájomnej zmluvy na pozemky a objekty, ktoré zostanú majetkom štátu. Privátny sektor bude participovať na prevádzke letísk vo forme koncesií na poskytovanie služieb užívateľom letiska, resp. uzatváraním zmlúv na poskytovanie služieb pre prevádzku letiska. Vstup kapitálových investícií bude umožnený na ďalšie posilnenie a rozšírenie kapacity letiska. Program reštrukturalizácie a modernizácie na vybraných letiskách SR bude predmetom správy, ktorú si vláda vyžiadala predložiť do 31. 3. 1997 na základe svojho uznesenia č 657/1996.

Budúce vzťahy medzi letiskami M. R Štefánika Bratislava a Viedeň definovali riaditelia letiska Viedeň a Slovenskej správy letísk v Memorande o porozumení", podpísanom v roku 1995 Podľa tohoto dokumentu je na oboch stranách vyjadrená snaha vytvoriť v budúcnosti systém letísk, ktorý by obslúžil spoločný trh vytvorený regiónmi, priľahlými k obom mestám. Táto snaha je prirodzená pri vzdialenosti oboch letísk asi 50 km Predpokladom vytvorenia takéhoto systému je uskutočnenie transformácie letiska M R. Štefánika na princípoch Programu reštrukturalizácie, schváleného vládou a vytvorenie efektívnych spojení Bratislavy a tým aj Slovenska s hlavnými obchodnými, politickými a dopravnými centrami Európy.

Tým sa posilni postavenie letiska Bratislava vo vzťahu k letisku Viedeň a budú môcť byť vedené rokovania na rovnocennej partnerskej úrovni. Umožni sa tým získať pre nás žiaduce efekty z takejto spolupráce. Očakáva sa, že kapacity letiska Viedeň sa naplnia okolo roku 2005, čo je dostatočná doba na vytvorenie primeraného postavenia letiska Bratislava v tomto vzťahu. Letisko M. R. Š. Bratislava si bude musieť ešte dotvoriť svoju filozofiu služieb, dopravných vzťahov a rozvojových zámerov, ako súčasť stratégie nového samostatného regionálne riadeného subjektu. Iba takáto politika umožni presmerovať časť našich cestujúcich na letecké linky z/do Bratislavy.

V priebehu roku 1995 a tohto roku opäť, doznievala myšlienka na vytvorenie národného leteckého dopravcu, resp. hľadanie spôsobu účasti štátu na zavádzaní pravidelnej medzinárodnej a vnútroštátnej dopravy. Po dlhých diskusiách bol prijatý názor, aby štát zakúpením lietadiel z Ruskej federácie, z deblokovaných finančných prostriedkov, umožnil rozbeh národného leteckého dopravcu. Vláda SR svojimi uzneseniami č. 922/1995 a 426/1996 rozhodla o zadovážení týchto lietadiel a náš rezort predložil na prerokovanie vo vláde SR materiál o vytvorení národného leteckého dopravcu. Úlohy národného leteckého dopravcu budú plniť Slovenské aerolínie a. s. s tým, že budú využívať dovezenú lietadlovú techniku z Ruskej federácie. Tento postup bude aj riešením, ako vytvoriť dostatočné kapitálové zdroje na krytie potrieb leteckej spoločnosti pri jej rozbehu a nepravidelnostiach v objeme prevádzky, ktorá je ovplyvňovaná medzinárodnými podmienkami na dopravnom trhu.

S úctou

Vážený pán

Viliam V a š k o v i č

poslanec Národnej rady SR

Národná rada Slovenskej republiky

Bratislava

Na vedomie:

Vážený pán

Ivan G a š p a r o v i č

predseda Národnej rady SR

Národná rada Slovenskej republiky

Bratislava

Vážený pán Vladimír M e č i a r predseda vlády SR Úrad vlády SR Bratislava

25. Odpoveď ministerky školstva Slovenskej republiky E. Slavkovskej na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Langoša vo veci transformácie učňovského školstva

MINISTERSTVO ŠKOLSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Eva Slavkovská ministerka

Bratislava 20. 11 1996 Číslo: 226l/96-sekr.

Vážený pán poslanec,

stredné odborné učilištia (SOU) sú zo zákona strednými školami. V súčasnej dobe sa im venuje zvýšená pozornosť, v súvislosti s nedostatkom finančných prostriedkov. Transformácia ekonomiky mala vplyv na zvýšenie záujmu o SOU zo strany živnostníkov a podnikateľov, reprezentovaných jednotlivými komorami a zväzmi: napr. Slovenská obchodná a priemyselná komora. Slovenský živnostenský zväz, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, atď.

Platný školský zákon umožňuje, aby SOU a strediská praktického vyučovania (SPV) mohli zriaďovať aj cirkvi, náboženské spoločnosti, ako aj fyzické osoby a právnické osoby.

Mali podnikatelia a živnostníci môžu zriaďovať, pracoviská praktického vyučovania (PPV) ako fyzické osoby. V súčastnosti je zriadených 1547 PPV. Podnikateľské subjekty môžu tiež uzatvárať s riaditeľmi SOU dohody na zabezpečenie praktického vyučovania. Na základe uvedených faktov nemôžem súhlasiť s Vašim tvrdením, že ministerstvo školstva bráni záujmu podnikateľov vstúpiť do prípravy žiakov na povolania v SOU.

Základnou filozofiou ministerstva školstva v tejto oblasti je priblížiť SOU čo najbližšie k podnikateľskej sfére.

Z tohto pohľadu je vhodné posudzovať aj strediská odbornej praxe (SOP) ako nový prvok. Sú širšie profilované a umožňujú v jednom školskom zariadení zabezpečovať praktické vyučovanie nielen žiakov SOU, ale aj stredných odborných škôl (SOS), v čom je ich prednosť pred strediskami praktického vyučovania (SPV), ktoré slúžili výhradne potrebám SOU.

Zriadením strediska odbornej praxe sa rozširujú možnosti lepšieho využitia prístrojov a zariadení pre praktické vyučovanie žiakov SOU, ako aj žiakov SOŠ. Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré SOP zriadia, budú môcť takto lepšie zhodnotiť vynaložené prostriedky, investované do zariadenia strediska.

Dôvody. ktoré uvádzate vo svojej interpelácii, ako i v podnete generálnemu prokurátorovi, že vydaním vyhlášky č. 279/1996 Z. z. o strediskách odbornej praxe som porušila zákon, sú z právneho a vecného hľadiska neopodstatnené. Uvedená vyhláška nebola vypracovaná na základe § 30 ods. 1 a 2 zákona NR SR č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach, ako sa domnievate, ale na základe § 42 ods. 1 a 2 vyššie citovaného zákona. Podľa uvedených splnomocňovacích ustanovení zákona ministerstvo školstva malo povinnosť vyhláškou upraviť podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní. činnosti a prevádzke strediska odbornej praxe, ustanovenej v § 36 ods. 1 a 2 a v § 38 zákona o školských zariadeniach.

§ 36 ods. 2 zákona č. 279/1993 Z. z. ustanovuje, že stredisko odbornej praxe je zariadenín praktického vyučovania a podľa § 36 ods. 1 zariadenie praktického vyučovania zabezpečuje praktický výcvik. prax a záujmovú odbornú činnosť žiakov.

Z vyššie uvedených dôvodov teda vyplýva, že stredisko odbornej praxe je vzdelávacím, a nie účelovým zariadením. Ak by stredisko nebolo vzdelávacím zariadením, nemohlo by zabezpečovať, úlohy, ktoré sú taxatívne určené v § 36 ods. 1 zákona č. 279/1993 Z. z.. a tu praktický výcvik, prax a záujmovo odbornú činnosť žiakov.

Vyhláška č. 279/1996. Z. z. o strediskách odbornej praxe neustanovuje novú kategóriu pedagogických pracovníkov. Pedagogickými pracovníkmi strediska odbornej praxe podľa § 6 vyhlášky sú predovšetkým učitelia praktického vyučovania, majstri a hlavní majstri odbornej výchovy, čo je v súlade s § 50 školského zákona.

Z vyššie uvedených dôvodov preto vyhláška č. 279/1996 Z. z. nemôže byť v rozpore ani s vyhláškou č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov a nariadením vlády Slovenskej republiky č. 229/1994 Z. z. o miere vyučovacej povinnosti učiteľov a povinnosti výchovnej práce ostatných pedagogických pracovníkov.

Vyhláška č. 279/1996 Z. z. o strediskách odbornej praxe je vypracovaná v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach, ako aj ostatnými všeobecno záväznými právnymi predpismi. Ako ministerka školstva som jej podpísaním neporušila žiadny všeobecne záväzný predpis.

Čo sa týka financovania SOU, ktorých zriaďovateľmi je akciová spoločnosť určujúcim subjektom pre stanovenie financovania SOU je zriaďovateľ. Zriaďovateľmi piatich experimentálnych stredných odborných učilíšť sú akciové spoločnosti SLOVNAFT Bratislava, MATADOR Púchov, DUSLO Šaľa. HYDROSTAV Bratislava a DOPRAVNÝ PODNIK mesta Bratislavy. teda právnické osoby, ktoré podľa § 2 vyhlášky č. 280/1994 Z. z. o súkromných školách môžu byť zriaďovateľmi súkromnych škôl.

Vo veci vykonávacieho predpisu - vyhláške o financovaní neštátnych stredných odborných učilíšť je potrebné uviesť, že problematikou financovania SOU sa zaoberáme a boli vypracované dva materiály k financovaniu škôl. "Návrh zásad zákona o financovaní školstva" a "Model financovania škôl. ktoré túto problematiku budú riešiť. Zatiaľ sa dotácie súkromných SOU prideľované na základe ekonomickej náročnosti jednotlivých učebných a študijných odborov rozdelených do šiestich skupín. Základom je štvrtá skupina s dotáciou 3 300. - Sk na jedného žiaka ročne, ktorá zodpovedá koeficientu 1. Z uvedeného vyplývajú stupne ekonomickej náročnosti, ktorým zodpovedá diferencovaná výška dotácie

- stupeň 1 s koeficientom 0. 13 dotácia 1. 474. - Sk/žiak/ročne

- stupeň 2 s koeficientom 0. 55 dotácia 4. 364. - Sk/žiak/ročne

- stupeň 3 s koeficientom 0. 71 dotácia 5. 393. - Sk/žiak/ročne

- stupeň 4 s koeficientom 1. 00 dotácia 3. 300. - Sk/žiak/ročne

- stupeň 5 s koeficientom 1. 28 dotácia 10. 624. - Sk/žiak/ročne

- stupeň 6 s koeficientom 1. 42 dotácia 11. 786, -Sk/žiak/ročne

Vykazované straty za rok 1995, ktoré tieto učilištia uviedli v ročnom zúčtovaní, boli uplatnené na Ministerstve financií SR listom č. 3240/96-18 dňa 7. 6. 1996 ako súčasť požiadaviek na dofinancovanie príspevkom finančne nezabezpečenej prevádzky stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania.

Financovanie stredných odborných učilíšť bolo zabezpečované do 23. 7. 1996 z prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom Ministerstva školstva SR. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je financovanie do konca roka zabezpečené prostredníctvom Ministerstva vnútra SR, kam Ministerstvo školstva SR oddelimitovalo finančné prostriedky.

V roku 1997 bude financovanie SOU zabezpečované Ministerstvom financií SR prostredníctvom rozpočtových kapitol krajských úradov (v kapitole Časť školstvo). s ktorými bude ministerstvo školstva spolupracovať.

S pozdravom

Vážený pán

Ján Langoš

poslanec Národnej rady

Slovenskej republiky

Na vedomie: Predseda NR SR

Predseda vlády SR

MINISTER KULTÚRY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Ivan Hudec

Bratislava 21. novembra 1996 Číslo: MK - 3464/1996 - 1

Vážený pán poslanec,

odpovedám na Vaše otázky z 20. schôdze Národnej rady SR. Vašu žiadosť o analýzu kapacity mediálneho trhu na Slovensku v oblasti elektronických médií by ste mali adresovať predsedovi Rady SR pre rozhlasové a televízne vysielanie, ktorá sleduje túto problematiku a je kompetentná Vám ako poslancovi Národnej rady SR tieto údaje poskytnúť.

Čo sa týka analýzy ďalšieho vývoja Slovenskej televízie, viaceré jej odborné útvary /odbor programového plánovania Hlavnej redakcie programu STV, Výskumno-informačný servis STV a redakcia pre prípravu družicového vysielania/ vypracovali niekoľko variantov tykajúcich sa budúcnosti STV 2. Uvedené dokumenty STV obsahujú aj kalkulácie súvisiace so satelitným vysielaním STV. Prípadný podiel štátu na financovaní nákladov spojených so satelitným vysielaním STV je v súčasnosti predmetom prebiehajúcich rokovaní medzi vedením STV a ministerstvom financií SR.

S pozdravom

Vážený pán

Ing. Ján Langoš

poslanec NR SR

Karadžičova 45

811 07 Bratislava

27. Odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Langoša vo veci koncepcie vlády v elektronických médiách

Predseda vlády Slovenskej republiky

V Bratislave 3. 12. 1996

Vážený pán poslanec,

na 20. schôdzi Národnej rody Slovenskej republiky ste ma interpelovali vo veci koncepcie vlády v elektronických médiách. Nosným bodom Programového vyhlásenia vlády v oblasti kultúry "je zabezpečovať slobodu informácií a vylúčiť možnosť, aby mal ktorýkoľvek subjekt alebo skupina subjektov monopolné postavenie vo sfére informácií". Je nespochybniteľným faktom, že na Slovensku boli utvorené legislatívno-právne podmienky na vznik a rozvoj duálneho systému rozhlasového a televízneho vysielania. Vláda SR nemá kompetencie zasahovať do činnosti verejnoprávnych inštitúcií, ktoré tvoria významnú súčasť tohto systému. Legislatíva v oblasti rozhlasového a televízneho systému sa postupne dobudováva v súlade s projektom aproximácie nášho právneho systému s normami Európskej únie v oblasti audiovizuálnych médií.

Vaše ďalšie otázky súvisiace s duálnym systémom sa viacmenej týkajú financovania činnosti Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu ako verejnoprávnych inštitúcií. Váš záujem o podrobnejšie informácie z tejto oblasti môžu zodpovedne uspokojiť ústredný riaditeľ Slovenskej televízie a ústredný riadieľ Slovenského rozhlasu.

S pozdravom

Vážený pán Ing. Ján Lángoš poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Bratislava V

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii Alexander Rezeš

minister

Bratislava, 29. 11. 1996 Číslo: 5798/M - 96

Vážený pán poslanec,

na Vašu interpeláciu vznesenú na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, vo veci postupu telekomunikácií voči držiteľom licencii a analýzy cien za služby, ktoré platia rozhlasové stanice Vám dávam nasledovné vyjadrenie:

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií nezodpovedá za tvorbu koncepcie mediálnej politiky Slovenska. V súlade so zákonom o telekomunikáciách prostredníctvom svojich podriadených telekomunikačných organizácii zabezpečuje šírenie televíznych a rozhlasových programov, či už prevádzkovateľov zo zákona, alebo držiteľov licencií.

Slovenské telekomunikácie š. p. (ďalej ST š. p. ), Odštepný závod Rádiokomunikácie (ďalej Rádiokomunikácie) sú prevádzkovateľ rozhlasových a televíznych vysielačov, ktorý na základe zmluvných vzťahov zabezpečuje televízne a rozhlasové vysielanie pre verejnoprávne organizácie i pre podstatnú Časť prevádzkovateľov rozhlasového a televízneho vysielania na základe licencií. Prevádzka vysielačov a ich výstavba si vyžaduje nemalé ekonomické náklady, ktoré sú financované Rádiokomunikáciami bez akýchkoľvek dotácii štátu. Rádiokomunikácie preto musia účtovať jednotlivým prevádzkovateľom náklady podľa rozsahu služby na danom vysielači. V dôsledku inflácie a zvyšovania ceny vstupov (energia, pohonné hmoty, náhradné diely a pod) v Rádiokomunikáciách sa zvýšili náklady od 1989 do roku 1995 o 154 Vo (absolútne o 154 mil. Sk). Dochádzalo ku krížovému financovaniu Rádiokomunikácií z centralizovaných zdrojov S. T., š. p., to znamená, že prevádzka rozhlasových a televíznych vysielačov bola financovaná zo ziskov najmä telefónnej prevádzky. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR preto na základe analýzy ST š p. dalo podnet Ministerstvu financií SR na úpravu cien za rádiokomunikačné služby. Na základe výmeru MF SR č 010/95 z 1. 12. 1995 dňom 1. 1. 1996 došlo k zmene cien. V ďaľšom pre Vašu informovanosť uvádzam niektoré konkrétne kroky Rádiokomunikácií pri riešení problematiky úhrad nákladov za vysielanie pre držiteľov licencií.

V priebehu II. polroka 1995 boli všetky rozhlasové a televízne spoločnosti listom oboznámené s plánovanou zmenou a súčasne im boli zaslané návrhy zmlúv na úpravu cien podľa nového cenníka. Zároveň boli spoločnosti vyzvané, aby uhradili pohľadávky za predchádzajúce roky. Z desiatich súkromných spoločnosti k 31. 12. 1995 uhradili pohľadávky štyri rozhlasové stanice (FUN Rádio, Rádio TWIST, Rádio DCA, Rádio REBECA) a neuhradilo šesť staníc (TV SEVER, Rádio LOKÁL, Rádio NITRA, N-RÁDIO, HIT RÁDIO, RMC RÁDIO) Rádiokomunikácie na spoločnom zasadnutí dňa 11. 10. 1996 navrhli nasledovné kompromisné riešenie.

b/ k zvýšeniu cien dôjde až od 1. 1. 1997, ale nie o 129 % ale len o 70 % oproti cenníkovým cenám platným do 31. 12. 1995

c/ spoločnosti musia uhradiť pohľadávky voči Rádiokomunikáciám za predchádzajúce obdobie do konca roku 1996

K dnešnému dňu t. j, 25. 11. 1996 neuhradili pohľadávky za rok 1995 dve spoločnosti (HIT RÁDIO a TV SEVER) Za 1 - 10 mesiac roku 1996 uhradili pohľadávky dve spoločnosti (FUN RÁDIO a RÁDIO DCA). Zmluvu na rok 1997 podpísali dve spoločnosti (RÁDIO DCA a RMC RÁDIO). Ostatné rozhlasové súkromné spoločnosti znovu nie sú ochotné vyjadriť sa k navrhovaným zmluvám a k zaplateniu pohľadávok na základe čoho Rádiokomunikácie trvajú na výpovediach, ktoré boli zaslané jednotlivým spoločnostiam

Vážený pán poslanec, osobne som jednoznačne za duálne vysielanie ako v oblasti televízie tak i rozhlasu. Predpokladám však, že spoločnosti, ktoré požiadali o licenciu či už pre televízne alebo rozhlasové vysielanie si boli vedomé, že vysielanie na základe licencie je podnikateľská činnosť ako každá iná, so všetkými rizikami. Taktiež predpokladám, že týmto spoločnostiam bola pri žiadosti o licenciu známa i skutočnosť, že podľa našich zákonov schvaľovaných Národnou radou SR z poplatkov obyvateľov za televízny a rozhlasový prijímač je financovaná len verejnoprávna televízia a rozhlas Je síce pravda, že poplatky držiteľov licencii tvoria len asi 2 % z rozpočtu ST š. p. ale bez ohľadu na to, nemožno predsa žiadať od jedného podnikateľského subjektu financovanie aktivít druhého. Myslím, že Rádiokomunikácie ponúkli držiteľom licencii seriózne podmienky, keď pre rok 1996 navrhli ceny podľa pôvodného cenníka, platného do 31. 12. 1995 a na obdobie roka 1997 zvýšili pre nich poplatky len o 70 % namiesto možných 129 %

Iná možnosť pre držiteľov licencii rozhlasového a televízneho vysielania je vybudovať si svoje vlastné vysielacie strediská

S úctou

Važený pán

Ján Langoš

poslanec Národnej rady SR

Národná rada Slovenskej republiky

Bratislava

Na vedomie:

Vážený pán

Ivan Gašparovič

predseda Národnej rady SR

Národná rada Slovenskej republiky

Bratislava

Vážený pán Vladimír M e č i a r predseda vlády SR Úrad vlády SR Bratislava

MINISTERKA ŠKOLSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Eva Slavkovská

Bratislava 19. 11. 1996 Číslo: 2261-e/96-sekr.

Vážený pán poslanec,

iste je Vám známe, že takmer celá časť populácie žiakov ôsmeho ročníka základných škôl doteraz pokračuje v štúdiu na niektorom z druhov stredných škôl, i keď podľa školského zákona základná škola má deväť ročníkov. Takýto postup jednoducho tento zákon umožňuje. V tejto súvislosti vznikajú určité problémy najmä u tej časti mládeže, ktorá sa rozhodla pokračovať v štúdiu v 3-ročných učebných odboroch na stredných odborných učilištiach a to tým, že ich absolventi sa dostávajú na trh práce ako 17-roční a v mnohých prípadoch vzhľadom na svoju neplnoletosť neboli trhom práce akceptovaní. Ďalším problémom, na ktorý veľmi často poukazovali rodičia je, že sa ich deti pre budúce štúdium na strednej škole musia rozhodovať vo veku, kedy ešte nie je ich záujem o štúdium na strednej škole celkom vyhranený. V snahe riešiť tieto problémy bol na Ministerstve školstva SR vypracovaný návrh Postupného prechodu plnenia povinnej 9-ročnej školskej dochádzky na základnej škole. Návrh prerokovala vláda SR a uznesením číslo 496/1996 zo 16. júla 1996 mi uložila zabezpečiť prechod postupne, a to v časovom horizonte troch rokov školským rokom 1997/1998 začínajúc a školským rokom 1999/2000 končiac. Na zabezpečenie vyššie uvedeného uznesenia vlády SR budú v školskom roku 1997/1998 do prvých ročníkov stredných škôl na základe prijímacieho konania prijatí podľa záujmu, schopností a preukázaných vedomostí žiaci terajších deviatych ročníkov základných škôl ako aj dve tretiny tých žiakov základných škôl, ktorí v tomto školskom roku úspešne ukončia jej ôsmy ročník. Obdobne sa bude postupovať aj v ďalšom školskom roku tak, aby v školskom roku 1999/2000 celá príslušná populácia ukončila súčasnú 9-ročnú povinnú školskú dochádzku na základnej škole.

Celý tento proces sa bude primerane dotýkať všetkých škôl, ktoré štát finančne dotuje, teda štátnych škôl, cirkevných škôl a tiež súkromných škôl, na ktoré vo svojej interpelácii v tejto súvislosti kriticky poukazujete. Vaša kritika by bola, vážený pán poslanec, akceptovateľná, keby súkromné školy zabezpečovali vzdelávanie z iných ako štátnych prostriedkov. Zatiaľ však vzdelávanie na týchto školách sa zabezpečuje na základe finančných dotácií štátu, ktoré si zriaďovatelia súkromných škôl dopĺňajú mimorozpočtovými zdrojmi. Pre Vašu informáciu uvádzam, že pokiaľ v roku 1991, kedy súkromné školy začali vznikať štát dotoval vzdelávanie v nich celkovou čiastkou 2, 6 mil. Kčs, tak v minulom roku to bolo už 44, 7 mil. Sk. Tento nárast finančných prostriedkov súvisí aj s rastom počtu súkromných škôl, ktorý Ministerstvo školstva SR v súlade s Programovým vyhlásením vlády SR podporuje vždy vtedy, keď sú dôsledne splnené podmienky stanovené platnou školskou legislatívou pre túto oblasť. Z uvedeného teda vyplýva, že ak má štát vo vzťahu k súkromným školám zatiaľ určité povinnosti, tak musí mať aj isté práva, medzi ktoré patrí napríklad aj prechodná regulácia počtu prijímaných na súkromné stredné školy v časovom horizonte, ktorých schválila vláda SR svojim uznesením.

V závere Vás chcem ešte informovať, vážený pán poslanec, že takýto postup je v súlade so zámermi Ministerstva školstva SR a opiera sa o požiadavky rodičov detí, z ktorých sú niektorí pravdepodobne aj Vaši voliči.

S pozdravom

Vážený pán

L. N a g y poslanec NR SR Bratislava

Na vedomie: predseda NR SR

predseda vlády SR

Minister kultúry Slovenskej republiky

Ivan Hudec

Bratislava 15. 11. 1996 Číslo: MK -3465/1996-1

Vážená pani poslankyňa,

na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky dňa 7. 11. 1996 ste mi položili tri otázky, v stanovenej lehote Vám na ne odpovedám nasledovne:

1. Riaditeľ SFÚ-NKC na otázky kto, kedy, ako a na základe čoho zrušil nájomné zmluvy odpovedal, že to nebol on, kto zmluvy vypovedal, ale jeho predchodca JUDr. Ondruš, a že je povinný rešpektovať všetky regulárne rozhodnutia a záväzky svojich predchodcov.

Rozhodnutie o uvoľnení budovy na Grosslingovej 32 a následne jej poskytnutie na iné účely nespadá do kompetencie riaditeľa SFÚ-NKC, ale do kompetencie zriaďovateľa SFÚ- NKC. Ak JUDr. Ondruš uvedené rozhodnutie prijal, konal zrejme so súhlasným vedomím, alebo na pokyn Ministerstva kultúry SR. Údajné tvrdenie riaditeľa SFÚNKC je teda pravdivé a logické.

2. Nie. Dal som na základe správy o katastrofálnych podmienkach skladovania filmového fondu pokyn na jeho záchranu. Začalo sa sťahovaním toho najcennejšieho, teda negatívnych kópií a zabezpečovacích materiálov slovenských filmov z jednej štátnej organizácie do druhej, dokázateľne lepšie vybavenej po stránke vhodnosti priestorov i poskytnutia odborného ošetrenia.

Právo spravovať copyrighty k slovenským filmom vyrobeným do roku 1990, ktoré sú majetkom Slovenskej republiky, zostalo i naďalej v Slovenskom filmovom ústave Národnom kinematografickom centre.

3. Príkazom ministra kultúry zo dňa 1. 4. 1996 sa na základe už uvedených dôvodov, ako i na základe výsledkov kontroly hospodárenia so zvereným štátnym majetkom operatívne delimitovali činnosti z jednej štátnej organizácie riadenej MK SR do druhej. Nebolo potrebné vypisovať súťaž. Po privatizácii Slovenskej filmovej tvorby štúdiom Koliba a s ním v predmetnej veci uzavrel SFÚ- NKC dočasnú zmluvu na dobu určitú, a v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní vecí, prác a služieb vypísal verejnú súťaž, ktorá končí 26. 11. 1996.

Je pravda, že MK SR poskytlo Slovenskému filmovému ústavu na presun, nevyhnutné nákupy konzervačných a stabilizačných chemikálií zo zahraničia,

špeciálnych obalov a podobne sumu 2 milióny Sk, ktorá sa čerpá takisto v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, a podľa zmluvy bude zdokladovaná do 31. 12. tohto roka.

S pozdravom

Vážená pani

Eva Rusnáková poslankyňa NR SR Rúbanisko I-4/4 984 01 Lučenec

PODPREDSEDA VLÁDY A MINISTER FINANCIÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sergej Kozlík

Bratislava, 22. novembra 1996 Číslo: 4218/1996-sekr.

Vážený pán poslanec,

v nadväznosti na interpeláciu, ktorú ste predniesli na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky dňa 7. 11. 1996, týkajúcej sa skúseností zo zavedenia elektronických registračných pokladníc, ich prínosu a stavu plnenia daňových povinností dotknutých daňových subjektov k 30. 6. 1996, Vám oznamujem:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 97 zákona SNR. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov vydalo vyhlášku č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou, ktorá bola doplnená vyhláškou č. 59/1995 Z. z.

Vyhláškou sa upravil rozsah, podmienky a ďalšie podrobnosti používania elektronických registračných pokladníc a spôsob vedenia evidencie tržieb.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súčinnosti s Ústredným daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky priebežne sledovalo a usmerňovalo proces zavádzania elektronických registračných pokladníc.

Daňové úrady k 30. 6. 1996 pridelili celkove 114 692 daňových kódov pokladníc pre 71 184 daňových subjektov a vykonali 51 319 kontrol zameraných na dodržiavanie vyhlášky.

Z výsledkov vykonaných kontrol možno konštatovať, že kým v priebehu mesiacov júl až september 1995 prevažovali zistené nedostatky v nedodržaní termínu zavedenia pokladníc, v ďalšom období sa vyskytovali nedostatky predovšetkým v tom, že daňové subjekty nevydávali doklady z registračnej pokladnice, pripadne prijatú hotovosť nezablokovali do registračnej pokladnice

Napriek počiatočným problémom, vývoj v tomto období nasvedčuje, že disciplína daňových subjektov v dodržiavaní vyhlášky sa postupne upevňuje.

Poznatky a skúsenosti zo zavedenia registračných pokladníc potvrdzujú, že došlo k výraznému zlepšeniu v evidencii príjmov, k ich jednoznačnejšiemu preukazovaniu zo strany daňových subjektov, k omedzeniu predaja tovaru nadobudnutého nezákonným spôsobom a v neposlednom rade aj k ochrane spotrebiteľa.

I napriek krátkemu časovému úseku od zavedenia registračných pokladníc, daňové úrady zaznamenávajú pri vykonávaní daňových kontrol u tej skupiny daňových subjektov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vedenia evidencie tržieb na registračnej pokladnici, v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, nárast priznaných príjmov, a to v priemere cca o 20 %.

Vychádzajúc z uvedených poznatkov pristúpilo ministerstvo financií k rozšíreniu služieb, na ktoré sa bude vzťahovať povinnosť evidencie tržieb na registračnej pokladnici od 1. 7. 1997.

Pokiaľ ide o plnenie daňových povinností, tieto vyplývajú daňovým subjektom z príslušných daňových zákonov. Ich hodnotenie je možné uskutočniť až po ukončení príslušného kalendárneho roka, a to na základe podaného daňového priznania.

Z uvedeného vyplýva, že objektívnejšie vyhodnotenie stavu plnenia daňových povinností dotknutých subjektov, ako aj celkového prínosu zo zavedenia registračných pokladníc, poskytne až rok 1996.

S pozdravom

Vážený pán Ľudovít Č e r n á k poslanec Národná rada Slovenskej republiky Bratislava

PODPREDSEDA VLÁDY A MINISTER FINANCIÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sergej Kozlík

Bratislava 25. 11. 1996 Číslo: 4218/1996-sekr.

Vážený pán poslanec,

na Vašu interpeláciu prednesenú na 20. schôdzi NR SR dňa 7. 1. 1996 vo veci nákladov na reorganizáciu štátnej správy oznamujem:

Na reorganizáciu štátnej správy v zmysle zákonov NR SR č. 221/1996 Z. z. a č. 222/ 1996 Z. z. vyčlenila vláda SR svojimi uzneseniami č. 522 a č. 523 zo dňa 13. augusta 1996 na rok 1996 sumu 1 165 510 tis. Sk a na rok 1997 sumu 2 834 490 tis. Sk, t. j. spolu 4 mld. Sk.

V roku 1996 sa na sume 1 165 510 tis. Sk podielalo Ministerstvo vnútra SR sumou 634 184 tis. Sk a ďalšie rezorty sumou vo výške 531 326 tis. Sk. Uvedená suma pozostáva z bežných výdavkov vo výške 431 141 tis. Sk (na mzdy, odvody do fondov, tovary a ďalšie služby a odstupné) a z kapitálových výdavkov vo výške 734 369 tis. Sk.

V návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 1997, ktorý vláda SR predložila na rokovanie NR SR v novembri 1996 sa uvažuje v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa len s kapitálovými výdavkami v sume 1 044 143 tis. Sk a s výdavkami v kapitolách ďalších rezortov v úhrnej sume 1 790 347 tis. Sk. Uvedená suma finančných prostriedkov pozostáva z bežných výdavkov vo výške 446 631 tis. Sk (na mzdy, odvody do fondov, tovary a ďalšie služby a odstupné) a z kapitálových výdavkov vo výške 1 343 716 tis. Sk.

Reforma verejnej správy, t. j. zriadenie krajských a okresných úradov nemá bezprostredný vplyv na ďalšie zdroje štátneho rozpočtu v oblasti počtu zamestnancov a objemu miezd, platov a ostatných osobných vyrovnaní. Vytvorenie krajských a okresných úradov bolo riešené delimitáciou z príslušných kapitol s tým, že vláda určila ako maximálny počet 20 tis. zamestnancov pre rok 1997. V návrhu štátneho rozpočtu SR je rozpísaný limit 19 842 zamestnancov a 2 156 663 tis. Sk na mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania, z toho 3 553 tis. Sk ostatné osobné vyrovnania.

Financovanie krajských úradov sa v r. 1996 zabezpečuje v rámci delimitovaných rozpočtových prostriedkov z vecne príslušných kapitol rezortov, ktorých časť pôsobnosti prešla v zmysle citovaného zákona o organizácii miestnej štátnej správy na krajské a okresné úrady. Z uvedeného vyplýva, že rozsah finančných prostriedkov na rok 1996 je daný delimitovanými sumami vyčlenenými z príslušných kapitol.

Poznamenávam, že výsledky hospodárenia krajských úradov za rok 1996 budú v štátnom záverečnom účte uvádzané v rámci výsledkov hospodárenia kapitoly Ministerstva vnútra SR.

S pozdravom

Vážený pán

Ľudovít Černák

poslanec Národnej rady SR

Bratislava

MINISTER VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Gustáv KRAJČI

Bratislava, 29. 11. 1996 Č. p.: KM-40-25/96

Vážený pán poslanec,

po posúdení obsahu Vašej interpelácie prednesenej na 20. schôdzi NR SR vo veci nákladov vynaložených na reorganizáciu štátnej správy v zmysle nového územného a správneho členenia Slovenskej republiky, si Vám dovoľujem oznámiť nasledovné.

V podmienkach Ministerstva vnútra SR sú náklady vynaložené na reorganizáciu štátnej správy na základe nového územno-správneho usporiadania SR nasledovné:

Pre úsek verejnej správy Ministerstva vnútra SR

vláda SR uzneseniami č. 518 a 522 z schválila vyčleniť z kapitoly Všeobecná pokladničná správa na zriadenie krajských a okresných úradov finančné prostriedky v celkovej sume výdavkov 1 678 327 tis. Sk, z toho sumu 634 184 tis Sk na rok 1996 a sumu 1 044 143 tis. Sk na rok 1997. Nadväzne na to Ministerstvo financií rozpočtovými opatreniami čís. 17 ( č. j. 546/ 1886/43 z 12. 8. 1996 ) a čís. 18 ( č. j. 885/1996/44 z 30. 8. 1996 ) určilo účelové rozdelenie sumy na rok 1996 na použitie bežných výdavkov a na obstaranie kapitálových aktív. Čerpanie prostriedkov je uvedené v nasledujúcom prehľade, z ktorého je zrejmé, že

z vyčlenených účelových prostriedkov nebola na mzdové náklady vynaložená žiadna suma: ( v tis. Sk )

Účelové určenie	rok 1966 (limit)	skutočnosť k 15. 11. 1996	rok 1997 ( limit)
Náklady celkom:	634 1841)	256 000	1 044 1431)
v tom: 600-bežné výdavky spolu:	231 461*)	111 000
z toho: 630-tovary a služby:
640-transfery (odchodné):	231 461*)	111 000
700-kapitálové výdavky spolu:	402 723*)	145 000
z toho: 711 712-nákup poz. a budov:		89 000
713-nákup nábyt. a kanc. zar.:		66 000
715 717- proj. a realiz. stavieb:

Pozn.: 1) - uzn. vlády SR č. 518/96 522/96; *) - rozp. opatrenia MF SR

V rámci pol. 640 - transfery boli prostriedky vyplatené na odstupné z titulu nadbytočnosti. Pre informáciu a úplnosť odpovede k interpelácii uvádzam, že v roku 1995 predstavovali mzdové náklady na výkon štátnej správy sumu 2 078 mil. Sk.

Pre bezpečnostný úsek Ministerstva vnútra SR vláda SR uznesením č. 523 z 13. 8. 1996 schválila v rámci rozdelenia prostriedkov vyplývajúcich z organizácie miestnej štátnej správy pre bezpečnostný úsek Ministerstva vnútra

SR celkovú sumu 1 180 588 tis. Sk, z toho 275 905 tis. Sk na rok 1996 a 904 683 tis. Sk na rok 1997.

Ministerstvo financií SR rozpočtovým opatrením č. 12 ( č. j. 19027/1996-44 z 30. 8. 1996 ) určilo účelové rozdelenie sumy na rok 1996 na použitie bežných výdavkov a na obstaranie kapitálových aktív.

Z nasledujúceho tabuľkového prehľadu možno dokumentovať nielen orientovanie výdavkov podľa položkovej skladby, ale aj skutočnosť, že z vyčlenených účelových prostriedkov nebola na mzdy čerpaná žiadna suma: (tis. Sk )

Účelové určenie	rok 1966 (limit)	skutočnosť k 31. 10. 1996	rok 1997 (limit)
Náklady celkom:	275 905 2)	20 531	904 683 2)
v tom: 600-bežné výdavky spolu:	140 905 x)	2 966	250 000 **)
z toho: 630-tovary a služby:	65 000 X)	2 966
8 640-transfery (odchodné):	75 905 x)	0
700-kapitálové výdavky spolu:	135 000 x)	17 565	654 683 **)
z toho: 711 712-nákup poz. a budov:	38 100 **)	13 441
713-nákup nábyt. a kanc. zar.:	33 900 **)	37
716 717- proj. a realiz. stavieb:	63 000 **)	4 087

Pozn.: 2) - uzn. vlády SR č. 523/96; *) - rozp. opatrenie MF SR; **) - vnútrorezortné rozpočt. opatrenia

V súčasnom období odhadnúť čerpanie prostriedkov je veľmi obtiažne. Je rozpracovaných viacero zmluvných vzťahov ( najmä v oblasti kapitálových výdavkov ), ktoré môžu, ale aj nemusia byť finančne doriešené do konca roka. V žiadnom prípade však nedôjde k prekročeniu stanovených limitov.

Pre úplnosť poznamenávam, že v roku 1995 boli v rámci bezpečnostného úseku Ministerstva vnútra SR čerpané mzdové prostriedky v sume 3 579 mil. Sk.

S úctou

Vážený pán

Ľudovít Č E R N Á K poslanec NR SR Liščie údolie 79

841 05 Bratislava

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky

Alexander Rezeš

minister

Bratislava, 29. 11. 1996 Číslo: 5798/M-96

Vážený pán poslanec,

na Vašu interpeláciu vznesenú na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, vo veci problematiky Poštovej banky a. s. (ďalej PB a. s. ) a jej súčasného postavenia vo vzťahu k strategickým podnikom rezortu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Vám zasielam nasledovnú odpoveď:

Vo Vašej interpelácii žiadate vysvetlenie kedy, ktorým rozhodnutím a za akým zámerom sa uskutočnilo tzv. vykĺznutie PB a. s. zo sféry dominantného pôsobenia rezortu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, ako aj ktorým rozhodnutím Slovenských telekomunikácií., š. p. sa uskutočnilo zníženie podielu zastúpenia v a. s. v prospech cudzích s. r. o. a a. s.

Vychádzajúc zo stratégie rozvoja PB a. s. do r. 2003, v súlade so záverom spoločného rokovania zástupcov akcionárov, členov orgánov zo 17. júna 1996. predložilo predstavenstvo banky návrh na zvýšenie základného imania PB a. s. ešte v 2. štvrťroku 1996 riadnemu Valnému zhromaždeniu, ktoré sa uskutočnilo 27. júna 1996 a to v súlade s rozhodnutím NBS č. OPO-956/1996 zo dňa 16. júna 1996 o 1 000 000 000 Sk. Zvýšenie základného imania bolo rozvrhnuté upísaním nových akcií v 2 alternatívach a zohľadňovalo dohodu akcionárov o zvýšení základného imania. Zodpovedalo taktiež ust. § 203, ods. 1 zák č. 513/1991 Zb. a Stanovám PB, a s. Bratislava Keďže medzi akcionármi nedošlo k dohode o výbere nových akcionárov na zvýšenie základného imania o 1 000 000 000 Sk, Valné zhromaždenie schválilo zvýšenie základného imania PB a. s. o 309 000 000 Sk upísaním nových 3090 ks akcií znejúcich na doručiteľa v nominálnej hodnote po 100 000 Sk a to verejnou výzvou na upísanie akcii Výzva na upisovanie akcií podľa schváleného rozsahu a podmienok bola zverejnená dňa 26 júla 1996 v dennej tlači. Dovtedajším akcionárom bolo zachované v súlade s úst. § 9. ods. 6 Stanov, predkupné právo na akcie vydané na zvýšenie základného imania v pomere, v akom sa ich akcie podieľali na doterajšom základnom imaní a to do 26. augusta 1996 do 12 00 hod. Pre ostatné právnické osoby bol termín upisovania akcii 27. august 1996 od 8. 00 hod. do úplného upísania akcii. Miestom upisovania akcií bol Notársky úrad JUDr. Daniela Šikutová - notárka, Štefánikova č 29, Bratislava V notárskej zápisnici N 306/96. Nz 305/96 napísanej dňa 27. augusta 1996 je osvedčená skutočnosť, že dovtedajší akcionári neuplatnili do 26. augusta 1996 do 12. 00 hod. svoje predkupné právo. Ďalej notárka osvedčila, že 27. augusta 1996 od 8. 00 hod. do 12. 00 hod. sa prezentovali štyri právnické osoby, z ktorých tri upísali akcie nasledovne.

TECTUM Banská Bystrica, a. s.	1363	ks akcii
TRADE TRANS RAIL, s r o. Košice	1363	ks akcií
KINEX a. s. Bytča	364	ks akcií.

Menovitá hodnota akcie bola 100 000 Sk, zvýšená o emisné ážio 3 000 Sk na jednu akciu. Predstavenstvo PB a. s. na zasadnutí 2. septembra 1996 vyhodnotilo priebeh upisovania akcii a skonštatovalo, že bolo ukončené, bez nutnosti prijatia ďalších opatrení na odmietnutie, resp. predloženie návrhu Valnému zhromaždeniu PB a. s. na prijatie ďalších upísaných akcií. Dozorná rada PB a. s. vyhodnotila priebeh upisovania akcii dňa 16. septembra 1996, vzala na vedomie výsledok upisovania a prijaté opatrenia zo strany predstavenstva. Po splatení príslušnej ceny akcií bude základné imanie PB a. s. v čiastke 909 000 000 Sk a to v tomto pomere akcionárov:

Slovenská pošta, š. p. Banská Bystrica	2060 ks	206 000 000 Sk	22. 66%
Slovenské telekomunikácie, š. p. Bratislava	3093 ks	309 300 000 Sk	34, 02%
P. S. K. Wien	660 ks	66 000 000 Sk	7, 26%
MDPT SR	100 ks	10 000 000 Sk	1, 10%
Bundesländer Wien	87 ks	8 700 000 Sk	0, 96%
TECTUM B. Bystrica, a. s.	1363 ks	136 300 000 Sk	15, 00%
TRADE TRANS RAIL s. r. o. Košice	1363 ks	136 300 000 Sk	15, 00%
KINEX a. s. Bytča	364 ks	36 400 000 Sk	9, 00%

Predstavenstvo a Dozorná rada PB a. s. vzali na vedomie osvedčenie v notárskej zápisnici N 306/96, Nz 305/96, že upisovanie akcií PB a. s. na zvýšenie základného imania prebehlo v súlade s vyhlásenými podmienkami.

Vážený pán poslanec, PB a. s je bankový subjekt, ktorý sa riadi legislatívnymi normami Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedeného teda k porušeniu zákonov nedošlo. PB a. s. má svoje orgány, ktoré sa riadia Stanovami. Všetky orgány PB a. s. v zmysle Stanov si splnili svoje povinnosti. Akcionári PB a. s. majú možnosť prostredníctvom svojich zástupcov a v zmysle rozhodovacích pravidiel v týchto orgánoch uplatňovať politiku svojej organizácie. V prípade akcionárov z rezortu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR sa tak tiež uskutočnilo.

Slovenské telekomunikácie, š. p. Bratislava na základe zásadných dokumentov prijatých na vládnej úrovni (Telekomunikačná politika - uznesenie vlády SR č. 981/1995, Koncepcia rozvoja spojov do r. 2000 - uznesenie vlády č. 601/1993), zabezpečujú na operátorskej úrovni realizáciu týchto úloh a cieľov. Sektor bankovníctva nie je súčasťou stratégie rozvoja Slovenských telekomunikácii. Podnik v najbližšej dobe očakáva transformácia na akciovú spoločnosť, neskôr v súlade s uznesením vlády č. 981/1995 a na základe rozhodnutia vlády bude potrebné realizovať ďalšie kroky, ktoré zabezpečia maximálnu pripravenosť podniku na liberalizáciu telekomunikačného trhu od r. 2003. Banková činnosť, resp. viazanie veľkých finančných prostriedkov pre bankovú činnosť, pri dynamickej výstavbe telekomunikačnej infraštruktúry na Slovensku v zmysle Telekomunikačného projektu II. a potrebe investičných zdrojov na jej realizáciu neprispievajú k naplňovaniu základných strategických cieľov telekomunikačného operátora. Aj preto podnikovou stratégiou v prípade PB a. s je ponechanie si takého postavenia, ktoré mu dovoľuje adekvátnu kontrolu nad finančnými tokmi podniku, ktoré prechádzajú cez PB a. s. V súvislosti s rozhodnutím akcionárov PB a. s. zvýšiť základné imanie banky o 1 000 000 000 Sk, mali záujem upísať akcie v hodnote 236 300 tis. Sk. čím by si zachovali postavenie majoritného akcionára. Ministerstvo financií SR vyjadrilo súhlas (list č. 12448/96/52 zo dňa 17. júna 1996 Dozorná rada podniku dňa 24. júna 1996 prerokovala a súhlasila s navŕšením kapitálu v uvedenej výške a so zachovaním majetkového podielu podniku 34% v PB a s (uznesenie DR č 96/2/5)

Svojim listom č. 5466/M-1996 zo dňa 25. júna 1996 som požiadal predsedu Fondu národného majetku o udelenie výnimky z § 45. ods. 5 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Ako vidno z prehľadu podielov akcionárov, sa podiel Slovenských telekomunikácii zabezpečil vo výške 34%.

Slovenská pošta, š. p. prerokovala zníženie svojho majetkového podielu v PB a. s. na rokovaní Rady riaditeľov SP, š. p. konanej 1. augusta 1996 a taktiež na rokovaní Rozšíreného vedenia riaditeľa podniku dňa 24. septembra 1996. K tomuto rozhodnutiu viedla podnik najmä tá skutočnosť, že podnik nemá zdroje na navýšenie kapitálu PB a. s. a finančné zdroje získané odpredajom akcií, by v plnom rozsahu použil na zabezpečenie financovania rozvojových projektov a modernizáciu podniku. Slovenská pošta, š p. pri rozhodovaní o znížení svojho podielu v PB a. s. vychádzala aj zo skúseností svojich partnerov - Českej pošty a Maďarskej pošty - ktorí majú v obdobných bankových inštitúciách vo svojich krajinách podiel iba 7%. O možnosť predaja svojho podielu podnik už požiadal Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR. Slovenská pošta, š p. pripravuje rokovania s PB a. s. na zvýšenie obstarávateľskej odmeny pre rok 1997 za služby poskytované podnikom pre PB a s.

Majetková účasť Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR v PB a. s. je od počiatku vzniku PB a. s Bratislava sporná a je predmetom rozporuplných diskusií. Ministerstvo doteraz nerozhodlo o svojom odstúpení z PB a. s.. ale nemá záujem zvyšovať svoj podiel v PB a. s. Ministerstvo nemá svojho zástupcu v Dozornej rade PB a s., pretože jeho podiel nedosahuje 10%.

Ďalšia otázka vo Vašej interpelácii, vážený pán poslanec, smerovala k problematike rozhodnutia a za akými cieľmi sa uskutočnil vstup do Poštovej banky a. s. takých partnerov, ktorých označujete, že nie sú ani predpokladom prílivu finančného kapitálu, ani v bankovej sfére nepôsobia a teda nie sú ani nositeľmi bankovo-finančného know-how.

Na základe vyššie uvedených faktov iste pochopíte, že vstup nových partnerov do PB a. s. sa uskutočnil plne v súlade so závermi rozhodujúcich orgánov PB a. s. a spoločného rozhodnutia vtedajších akcionárov. Pokiaľ ide o Vaše úvahy o prílive finančného kapitálu a bankovo-finančnom know-how, je namieste okamžitá kladná odpoveď v posilnení základného imania PB a. s., (čo sa prostredníctvom akcionárov z rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácii, ktorí mali prednostné právo, nemohlo uskutočniť z už vyššie uvedených dôvodov). V oblasti bankovo-finančnej nie je dnes situácia výrazne odlišná v porovnaní s predchádzajúcim stavom

Na záver sa pýtate, kedy sa touto otázkou zaoberala porada ministra, aké prijala rozhodnutie, ciele a závery, keď hlavnými akcionármi boli ST š p. a SP š. p., ktorými zakladateľmi je Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR považuje rozhodovanie oboch podnikov rezortu, akcionárov v PB a s. vo vzťahu k PB a s. za odôvodnené a opodstatnené. Ministerstvo vyžaduje od organizácii v rezorte dôkladné a profesionálne plnenie ich základných cieľov. Oba podniky - Slovenské telekomunikácie a Slovenská pošta - ich zabezpečujú. Ministerstvo si ctí Zákon o štátnom podniku a nechce rozhodnutiami od stola " vnášať do hospodárenia podniku negatívne dopady, pretože by za to bolo spätne zodpovedné Svojim rozhodnutím v zmysle Vašich úvah, by ministerstvo alebo narušilo hospodársky chod spomenutých organizácii rezortu, alebo zablokovalo a následne ochromilo rozvoj Poštovej banky a. s.

Podiel nových akcionárov na práci a výsledkoch PB a. s. sa môžu prejaviť až po čase a preto, dovoľte mi nateraz nerozvíjať hypotetické úvahy o tejto problematike. Pôsobením PB a. s. v novom zložení akcionárov a prínosoch banky pre rezort dopravy, pôšt a telekomunikácii sa bude ministerstvo zaoberať. Členom Kolégia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií je totiž aj prezident Poštovej banky. Bezprostredné informácie a možnosť okamžitých reakcii zo strany PB a. s pri riešení problémov v našom rezorte sú teda zabezpečené aj dnes.

Som presvedčený, vážený pán poslanec, že moja odpoveď reflektovala všetky otázky vznesené vo Vašej interpelácií.

S úctou

Vážený pán

Roman H o f b a u e r

poslanec Národnej rady SR

Národná rada Slovenskej republiky

Bratislava

Na vedomie

Vážený pán

Ivan Gašparovič

predseda Národnej rady SR

Národná rada Slovenskej republiky

Bratislava

Vážený pán Vladimír M e č i a r predseda vlády SR Úrad vlády SR Bratislava

MINISTER OBRANY SLOVENSKEJ REPUBLIKY Č. 81 732

Bratislava 27. novembra 1996

Vážený pán poslanec,

na Vašu interpeláciu podanú na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 7. 11. 1996 vo veci použitia vojenského špeciálu na cestu náčelníka Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky do Rakúska Vám oznamujem:

V súlade s Plánom dvojstrannej spolupráce medzi Armádou Slovenskej republiky a Rakúskym Bundesheerom na rok 1996 sa v čase 4. až 6. 11. 1996 uskutočnila na základe pozvania generála Karl Majcena - generálneho inšpektora Bundesheeru - oficiálna návšteva náčelníka Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky v Rakúsku.

O použití dopravného prostriedku - špeciálu letectva Armády Slovenskej republiky pre túto aktivitu som rozhodol po vzájomnom dohovore s náčelníkom Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky dňa 31. 10. 1996. Toto použitie bolo zvážené z dôvodu časovej náročnosti pracovného programu náčelníka Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky - zasadanie Rady obrany štátu, osobné riadenie plánovania výcvikového roku 1997.

Skutočné náklady uvedenej zahraničnej služobnej cesty predstavovali:

a) vreckové delegácie: 1 600 ATS - 4 800 Sk

osádky: 240 ATS - 720 Sk

b) stravné delegácie: 1 280 ATS - 3 840 Sk

osádky: 2 4 00 ATS - 7 200 Sk

c) poplatky na letisku 4. 11. 1996:

1 878 USD - 56 340 Sk poplatky na letisku 6. 11. 1996:

2 288 USD - 68 640 Sk

d) spomienkové predmety: 8 ks á 200 Sk - 1600 Sk

e) dar: 1 ks á 1 000 Sk - 1 000 Sk

Spolu 5 520 ATS - 16 560 Sk

4 166 USD - 124 980 Sk

2 600 Sk

144 140 Sk

Traťové navigačné poplatky budú uhradené prostredníctvom EUROCONTROL v mesiaci december 1996; poplatky predstavujú sumu približne 8 500 Sk.

Náklady na let sa započítavajú do výcvikových hodín posádky lietadla.

S pozdravom

Ján S I T E K

Vážený pán

Július BROCKA poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Bratislava

PODPREDSEDA VLÁDY A MINISTER FINANCIÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sergej Kozlík

Bratislava, 22. 11. 96 Číslo: 4218/96 - sekr.

Vážený pán poslanec,

na Vašu opätovnú interpeláciu o ekonomike dostavby Jadrovej elektrárne Mochovce Vám uvádzam nasledovné.

Potreba dokončiť Jadrovú elektráreň Mochovce nebola spochybnená žiadnou slovenskou vládou po r. 1989 až doteraz, a to ani v období federácie, ani po vzniku samostatnej SR. Naopak každá vláda pokračovala vo vytváraní podmienok pre jej dokončenie. Toto smerovanie vyplýva najmä zo snahy dosiahnuť čo možno najväčšiu sebestačnosť vo výrobe elektrickej energie, ako strategického produktu každej krajiny.

Ďalej poukazujem na to, že nie je celkom pravdivá informácia o tom, že finančné inštitúcie nežiadajú štátnu záruku pri poskytnutí úverov na výstavbu paroplynových zariadení. V r. 1994, keď sa uvažovalo i s možnosťou výstavby teplárne II v Bratislave, ako súčasti paroplynového cyklu, nemecká banková inštitúcia žiadala štátnu záruku za poskytnutie bankového úveru do výšky 4 mld. Sk.

Podobne informáciu o 3 - 5 ročnej dobe návratnosti investícií na výstavbu paroplynových zariadení pri súčasnej nízkej cenovej úrovne tepla a elektrickej energie, ktorá nedosahuje európsky priemer, nemožno pri aplikácii na podmienky našej ekonomiky považovať za pravdivú. Ďalej využitie paroplynového cyklu predpokladá potrebu diverzifikácie zdrojov plynu. Doteraz má Slovenská republika možnosť využívať len zdroje plynu z ruských zdrojov (využitie ropovodu Adria sa uvažuje najskôr okolo r. 2010). Navyše všetky štúdie ekologických inštitúcií, na ktoré sa odvolávate, neuvažujú s postupným zvyšovaním cien plynu v celosvetovom meradle ako ani so stále širším využitím plynu a tým i rýchlejším vyčerpaním jeho zdrojov.

Preferovanie paroplynového cyklu oproti jadrovému programu považujem za účelové i z ekologického hľadiska, nakoľko využitie paroplynových zariadení taktiež spôsobuje spaľovaním plynu znečistenie ovzdušia.

K otázke zvýšenia ceny elektrickej energie chcem pripomenúť, že ju nie je možné spájať len s problematikou dostavby JE Mochovce. K tomuto kroku, ktorý je v súlade so zámermi Energetickej koncepcie Slovenskej republiky do r. 2005, pristúpila vláda SR i na základe odporúčaní Medzinárodného menového fondu. MMF vo svojich štúdiách skúma cenovú úroveň jednotlivých zdrojov elektrickej energie v porovnaní s inými krajinami a na základe toho odporúča zreálnenie cien elektrickej energie v SR.

V závere zdôrazňujem, že vláde SR nie je ľahostajná budúcnosť ekonomiky Slovenskej republiky a práve preto veľmi dôsledne pristupovala k výberu najvhodnejšieho variantu budovania energetických zdrojov SR. Výsledkom tohto výberu je podporovanie dostavby JE Mochovce s cieľom dosiahnutia čo možno najnižších investičných nákladov (pri poskytnutí štátnych záruk sú zo strany bánk ponúknuté výhodnejšie úverové podmienky) a tým i maximálneho zníženia dopadov na obyvateľstvo našej krajiny.

S pozdravom

Váž. pán

Ján Langoš

poslanec Národnej rady SR

Mudroňova 1 Bratislava

MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Karol Česnek

minister

Bratislava 20. 11. 1996 Číslo: /1996-030

Vážený pán poslanec,

k Vašej interpelácii vo veci dostavby 1. a 2. bloku JE Mochovce a návratnosti investovaných prostriedkov, ktorú ste predniesli na 20. schôdzi NR SR, uvádzam nasledovné.

V úvode Vašej interpelácie ste položili otázku ohľadne záruky ekonomickej výhodnosti dostavby 1. a 2. bloku JE Mochovce. Odpovede na položenú otázku sa dajú stručne vyjadriť nasledovne:

- Oproti "starému" modelu s EBRD:

- nie sú úvery sprevádzané žiadnymi vedľajšími vecnými podmienkami,

- sú kontrahované nižšie investičné náklady,

- je jednoznačné vlastníctvo a prevádzkovanie na strane SE, a. s. a odpadajú zložité operácie majetkových prechodov a lízingu.

- Least Cost Planning (LCP) - "Štúdia najnižších nákladov", vypracovaná americkou firmou PUTNAM, HAYES and BARTLETT LTD preukázala, že dostavba 1. a 2. bloku JE Mochovce je v celkových nákladoch o 28% lacnejšia, ako najkonkurenčnejšia alternatíva Paroplynového cyklu (PPC).

Je potrebné uviesť, že PPC má veľmi vysokú účinnosť vtedy, ak pri kogenerácii výroby tepla a elektriny je optimálny pomer výkonu v teple a v elektrine. V slovenských podmienkach nemáme možnosti v tepelných sieťach na veľké výkony aké potrebujeme v produkcii elektriny na pokrývanie spotreby. Najväčšia tepelná sieť v SR je v Košiciach, kde SE, a. s. pripravuje výstavbu nového zdroja PPC s inštalovaným výkonom cca 138 MW elektrických (MWe) 125 MW tepelných (MWt) ako náhradu za dožívajúce kotlové jednotky. O výstavbe bude rozhodnuté po doriešení optimálneho využitia zbytkového tepla z VSŽ, a. s. a geotermálnej energie, kde Slovgeoterm, a. s. pripravuje skúšobné vrty financované z prostriedkov PHARE. Na podnet MH SR pripravuje Výskumný ústav energetický Bratislava optimalizačnú štúdiu za spolufinancovania SE, a. s.. Štúdia sa pripravuje v termíne koniec r. 1996 a začiatok r. 1997, v ktorej budú prijaté rozhodnutia o ďalšom postupe zabezpečovania tepla pre Košice.

Ďalšou veľkou tepelnou sústavou je Bratislava, kde sa zdroj PPC v súčasnosti buduje o výkonoch 200 MWe a 218 MWt. V novozaloženej a. s. Paroplynový cyklus Bratislava na výstavbu zdroja je SE, a. s. akcionár. Zvažujú sa výstavby ďalších zdrojov PPC lokálneho významu v miestach s vysokým odberom tepla v lokalitách Prešov, Ružomberok, Šaľa, Žiar n/Hronom, Strážske, ale tieto malé výkony nie sú schopné pokryť narastajúcu spotrebu el. energie a význam týchto zdrojov je len v polohe doplňujúcich zdrojov s dobrými regulačnými vlastnosťami k jadrovým elektrárňam, pracujúcimi v režime základného zaťaženia.

Doba splatnosti úverov prijatých na dostavbu 1. a 2. bloku JE Mochovce je 12, 5 roka, pričom do nákladov sú započítané náklady na ukladanie rádioaktívnych odpadov a vyhoreného jadrového paliva tak, ako to stanovuje zákon NR SR č. 254/1994 Z. z. o štátnom fonde likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a Vyhláška MH SR č. 14/1995 Z. z. o podrobnostiach tvorby, poskytovania a použitia prostriedkov štátneho fondu likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

Porovnanie dostavby 1. a 2. bloku JE Mochovce s PPC je vykonané metódami LCP a je vecne podložené. Odkaz na zahraničnú literatúru, že doba návratnosti elektrární PPC je 3 až 5 r. nie je dobrým argumentom. Doba návratnosti vložených investícií záleží najmä od ceny tepla a elektriny a od veľkosti zdroja. Pri veľkosti zdroja je podiel nákladov na inštalovaný 1 MW výkonu výhodnejší u veľkých zdrojov, lebo podiel konštantných nákladov je nižší, ako malých zdrojov. Cena el. energie a tepla u nás nedosahuje európsku úroveň a jej dosiahnutie je dlhodobý proces, ktorý musí byť riešený tak, aby cenový nárast bol znesiteľný pre spotrebiteľov. Preto zahraničné údaje môžu byť pre situáciu v SR skresľujúce.

Pri LCP analýzach sa pri stanovovaní scenárov vývoja cien plynu vychádzalo z údajov medzinárodných renomovaných energetických agentúr. Všetky materiály od mimovládnych ekologických organizácií a združení ako Global 2000, Za matku Zem, Energia 2000, príp. ďalších, pri úvahách o rozvoji energetiky nerešpektujú reality a skresľujú možnosti využívania PPC a alternatívnych zdrojov v SR a to tým, že obsahujú:

- podhodnotenie nárastu spotreby el. energie v SR,

- nadhodnotenie možnosti efektívneho využívania PPC, najmä z pohľadu možnosti odberu tepla,

- podhodnotené prognózy vývoja cien plynu a jeho dostupnosti,

- nadhodnotené možnosti využívania alternatívnych zdrojov,

- nadhodnotenie možnosti docielenia úspor energie,

- spochybňovanie výsledkov štúdii, ktoré preukázali efektivitu JE.

Všetky tieto ekologické organizácie a združenia nemajú žiadnu zodpovednosť voči občanom SR za správnosť svojich údajov a návrhov. V prípade ak by parlament a vláda SR akceptovali uplatňovanie týchto návrhov došlo by v SR ku energetickému kolapsu, ale zodpovednosť by zostala na vláde SR a parlament a dopady by postihli daňových poplatníkov, občanov SR.

Ďalej uvádzam odpovede k jednotlivým bodom Vašej interpelácie:

K bodu č. 1.

Základné údaje o členení nákladov dostavby 1. a 2. bloku JE Mochovce sú uvedené v správe pre vládu SR, Správa o finančnom modeli a zárukách za bankové úvery na dostavbu 1. a 2. bloku JE Mochovce", ktorá bola prerokovaná vo vláde SR dňa 5. 9. 1995 a bolo k nej prijaté uznesenie č. 339/1996. Znenie správy bolo dané k dispozícií masmédiám. Údaje z uzatvorených zmlúv, vrátane ceny podliehajú dôvernosti zmluvných strán a preto ich SE, a s. nemôže dať tretím stranám.

K bodu č. 3:

Dodávateľský model je popísaný v horeuvedenej správe. Podmienky NBS a MF SR k úverom sú uvedené v dokumentoch, ktoré tieto orgány vydali. NBS v povolení zahraničných

úverov deklarovala, že podmienky úverov z hľadiska devízovej politiky SR sú akceptovateľné a MF SR podpísaním garančných listín deklarovalo akceptovateľnosť úverov a podmienok ich poskytnutia. Základné údaje o rozhodnutiach vlády SR sú uvedené v uznesení vlády SR č. 339/1996.

Dozorné orgány (ÚJD SR, Hlavný hygienik, Slovenský úrad bezpečnosti práce a atď) stanovili podmienky pre JE Mochovce v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a to pri územnom a stavebnom konaní a pri posudzovaní prvých stupňov bezpečnostnej dokumentácie. Štátne dozorné orgány budú dávať stanoviská a súhlasy pri kolaudačnom konaní, pri posudzovaní bezpečnostnej dokumentácie a pri udeľovaní súhlasov s etapami aktívnych skúšok blokov. Dokumenty pre rozhodnutia nezávislých štátnych dozorných orgánov sú veľmi obsiahle a sú neverejné.

K bodu č. 4:

Musíme len zopakovať, že podpísané úverové zmluvy plne pokrývajú náklady na dostavbu 1. a 2. bloku JE Mochovce, vrátane rezervy.

K bodu č. 5:

Úverové zmluvy s bankami sú zmluvným vzťahom kreditora a dĺžnika SE, a s.. Zmluvy obsahujú záväzky dôvernosti a preto SE, a s. nemá právo poskytovať verejne kópie úverových zmlúv. To isté môže uviesť aj MF SR ku garančným listinám úverov, ktoré sú súčasťou úverových zmlúv.

K bodu č. 9:

Celková zadĺženosť SE, a. s. k 30. 6. 1996 bola vo výške 21 277 089 tis. Sk, z toho záväzky v súvislosti s JE Mochovce sú vo výške 13 221 463 tis. Sk. Výška zadĺženosti odpovedá stavu čerpania a splácania úverov k 30. 6. 1996.

K bodu č. 10:

SE, a. s. svoje podlžnosti - záväzky vyplývajúce zo zmlúv na dostavbu 1. a 2. bloku JE Mochovce voči svojim zmluvným partnerom vyrovnali a v súčasnosti majú len záväzky vyplývajúce z uzatvorených zmlúv na dostavbu, ktoré plnia.

K bodu č. 11:

Vláda SR uznesením č. 339/1996 schválila riešenie problémov v plnom znení správy o finančnom modeli a bankových zárukách.

K bodu č. 12:

Finančný plán SE, a. s. je predmetom hospodárskeho tajomstva akciovej spoločnosti. Bol vypracovaný v spolupráci s audítorskou firmou Deloitte a Touche a to dáva záruku, že vstupy pre výpočet a použitá metodika pre výpočet efektívnosti investície a návratnosti úverov sú správne a odpovedajú stavu dostavby a stavu SE, a s.. Vstupné údaje pre výpočet sú dôverného charakteru. Pre kreditorov boli údaje o návratnosti úverov, o dôchodkovej situácii SE, a. s. základom pre ich rozhodovanie poskytnúť úver, preto boli u kreditorov starostlivo posudzované, čo je ďalšou zárukou vierohodnosti týchto dokumentov.

K bodu č. 14:

S bankami, ktoré poskytli úvery na dostavbu 1. a 2 bloku JE Mochovce boli dohodnuté podmienky splatenia istiny a úrokov v dohodnutých termínoch. NBS povolením zahraničných úverov deklarovala akceptovateľnosť týchto podmienok z hľadiska devízovej

politiky SR a MF SR podpísaním garančných listín deklarovalo akceptovateľnosť úverov a podmienok ich poskytnutia.

Úverové zmluvy sú zmluvnými dokumentami podliehajúcimi dôvernosti medzi zmluvnými stranami a preto SE, a. s. nemá oprávnenie poskytovať tretím stranám údaje z týchto zmlúv.

K bodu č. 15:

Porovnanie dostavby 1. a 2. bloku JE Mochovce s PPC je urobené metódou LCP používanou v celom svete. Tvrdenie, že do nákladov na výstavbu PPC boli započítané doposiaľ vynaložené náklady na výstavbu JE Mochovce je nepravdivé. Doposiaľ vynaložené náklady na výstavbu neboli pre výpočet LCP do nákladov PPC započítané a výpočet preukázal, že PPC je o 28% drahší ako dostavba 1. a 2. bloku JE Mochovce. Pri argumentácii je potrebné poukázať na to, že ak by bolo rozhodnuté nedostavať JE Mochovce a nahradiť ich akoukoľvek inou alternatívou, potom by bola celá ekonomika SR zaťažená nákladmi doposiaľ vynaloženými na výstavbu JE Mochovce.

S pozdravom

Vážený pán Ján Langoš poslanec Národná rada SR Bratislava

Predseda vlády Slovenskej republiky

Bratislava 3. decembra 1996

Vážený pán poslanec,

nepredpokladal som, že Kresťanskodemokratické hnutie takýmto zásadným spôsobom zasahuje do cirkevných záležitostí, čo majú alebo nemajú biskupi hovoriť. Vaša interpelácia to nasvedčuje.

Súčasná vláda Slovenskej republiky mala a má záujem, aby vzťahy medzi vládou a cirkvou boli dobré a všetky sporné otázky sa vyriešili priamo a nie cez Kresťanskodemokratické hnutie.

S pozdravom

Vážený pán Ivan Š i m k o

poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

B r a t i s l a v a

len existujúcich síl a prostriedkov, odporúčam vo veci zriadenia policajnej stanice v obci Šalov obrátiť sa na okresného riaditeľa PZ Levice a krajského riaditeľa PZ Nitra.

Uvedení služobní funkcionári, ktorí v rámci svojho teritória naj lepšie poznajú nielen bezpečnostnú situáciu, ale i početné stavy policajtov a materiálno-technické možnosti, môžu po konzultácii s Prezídiom Policajného zboru takúto policajnú stanicu zriadiť.

S úctou

Vážený pán

Pál C S Á K Y

poslanec NR SR Severná ul. č. 16

934 01 Levice

MINISTER VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Gustáv KRAJČI

Bratislava 29. 11. 1996 Č. p.: KM-40-25/96

Vážený pán poslanec,

po posúdení obsahu Vašej interpelácie prednesenej na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky vo veci žiadosti o pomoc v oblasti prevencie a prehodnotenia možnosti vytvorenia policajnej stanice v obci Šalov v okrese Levice z dôvodu vysokej trestnej činnosti v tejto obci a jej okolí, si Vám dovoľujem oznámiť nasledovné.

Obec Šalov je v územnej pôsobnosti Obvodného oddelenia Policajného zboru Želiezovce. V štruktúre evidovanej trestnej činnosti na teritóriu obce prevláda majetková kriminalita, najmä drobné krádeže. Táto situácia v obci nie je výnimočná ani čo do kvality alebo kvantity oproti ostatným obciam v územnej pôsobnosti tohto OO PZ. Hliadky OO PZ sú na základe dennej analýzy kriminality velené do miest, kde dochádza najčastejšie k trestnej činnosti, ako sú mesto Želiezovce a teda i Šalov, Tekovské Lužany, Farná a ďalšie.

V obci Šalov bola v roku 1993 zriadená obecná polícia s dvomi obecnými policajtmi, ktorá bola po roku činnosti z neznámych príčin zrušená.

Vychádzajúc z uvedeného a skutočnosti, že v súčasnosti prebieha reorganizácia Policajného zboru, ktorá vyplýva z nového územno-správneho usporiadania Slovenskej republiky a ktorá si vyžaduje dôsledné zvažovanie čo najefektívnejšieho prerozdelenia

Slovenskej republiky

V Bratislave 3. 12. 1996

Vážený pán poslanec,

na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ste ma interpelovali vo veci neoprávneného predaja bytov z Fondu národného majetku Slovenskej republiky členom vlády Slovenskej republiky.

Člen vlády má podľa zákona NR SR č. 120/93 Z. z. počas výkonu svojej funkcie právo bezplatne užívať primerane vybavený byt, ak má trvalý pobyt mimo sídla vlády. Každý člen vlády si však zabezpečuje primerané podmienky na bývanie sám z vlastných finančných prostriedkov. Ak sa domnievate, že v uvedenej záležitosti bol porušený zákon, odporúčam Vám, aby ste sa obrátili na nezávislý súd.

S pozdravom

Vážený pán Mikuláš D z u r i n d a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky B r a t i s I a v a

Zoznam písomných odpovedí členov vlády a generálneho prokurátora Slovenskej republiky na otázky a podnety poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prednesené na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

1. Odpoveď generálneho prokurátora Slovenskej republiky M. Vala na žiadosť o informáciu a vysvetlenie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky L. Pittnera vo veci

- postupu osôb a orgánov činných v trestnom konaní únosu M. Kováča ml. do Rakúska,

- konania prokuratúry v prípade privatizácie piešťanských kúpeľov,

- postoja prokuratúry k podozreniu zo spáchania trestného činu neznámymi osobami pri správe cudzieho majetku a. s. Nafta Gbely

2. Odpoveď ministra kultúry Slovenskej republiky I. Hudeca na otázku poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Csákyho vo veci finančnej podpory nadácie politickej strany Maďarského ľudového hnutia "Zmierenie"

3. Odpoveď ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky A. Rezeša na otázku poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Csákyho vo veci zabezpečenia signálu Slovenskej televízie pre slovenské obce v pohorí Piliš na území Maďarskej republiky

4. Odpoveď predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Š. Balejíka na podnet poslanca Národnej rady Slovenskej republiky G. Palacku vo veci vykonania kontroly v Slovenskom rozhlase

5. Odpoveď ministra pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky P. Bisáka na otázku poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Weissa vo veci koncepcie privatizácie a jej objektivity

6. Odpoveď ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky P. Hamžika na otázku poslanca Národnej rady Slovenskej republiky P. Weissa vo veci jeho neúčasti pri oficiálnej návšteve prezidenta Slovenskej republiky M. Kováča v Holandskom kráľovstve 12. -13. novembra 1996

7. Odpoveď generálneho prokurátora Slovenskej republiky M. Vaľa na podnet poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky E. Bauerovej vo veci podozrenia z rozširovania národnostnej neznášanlivosti Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky vydaním plagátu "Prečo?"

8. Odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara na otázku poslankyne E. Bauerovej vo veci nepravdivých informácií o podmienkach čerpania prostriedkov programu PHARE z úrovne vládnych činiteľov

9. Odpoveď generálneho prokurátora Slovenskej republiky M. Vaľa na podnet poslanca Národnej rady Slovenskej republiky J. Langoša vo veci súladu vyhlášky č. 279/96 Z. z. o školských zariadeniach s platnými právnymi normami v tejto oblasti

10. Odpoveď generálneho prokurátora Slovenskej republiky M. Vaľa na podnet poslanca Národnej rady Slovenskej republiky L. Kötelesa vo veci odpredaja bytov nájomcom akciovou spoločnosťou KRAS-BIO v Rožňave

11. Odpoveď ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky P. Baca na otázku poslanca Národnej rady Slovenskej republiky A. Juriša vo veci spracovania kalamitného dreva a úpravy plánov ťažby dreva v porastoch nepostihnutých kalamitou

GENERÁLNY PROKURÁTOR SLOVENSKEJ REPUBLIKY MICHAL VAĽO

Bratislava 27. novembra 1996 Se 378/96-121

Vážený pán poslanec,

je mojou povinnosťou reagovať na otázky, ktoré ste mi položili vo Vašom vystúpení na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Dovoľte, aby som začal vysvetlením, že trestnou "kauzou", teda po slovensky "vecou" nemožno podľa práva chápať to, čomu takéto označenie pririekne poslanec Národnej rady Slovenskej republiky alebo iná osoba, ale len to, čo je ako vec evidované v príslušnom registri. Zistil som, že z "kauz", o ktorých ste vo svojom vystúpení hovorili, bola vecou v uvedenom právnom zmysle len jediná, vzťahujúca sa na privatizáciu piešťanských kúpeľov.

V mojej kompetencii nie je podávať poslancom "stanoviská" ku "kauzám", ktoré existujú v ich myšlienkových pochodoch, ale len k veciam, ktoré existujú v reálnom svete a ktoré vybavuje prokuratúra.

Vaše vystúpenie má charakter oznámenia o podozrení z viacerých trestných činov, ku ktorým sa bez preverenia nemôžem vyjadriť. Postúpil som ich na vybavenie príslušným orgánom polície, ktoré Vás budú ako oznamovateľa o spôsobe vybavenia informovať. Dovolím si však poznamenať, že podávanie oznámení o trestnom čine na pôde zákonodarného zboru je nielen neobvyklé, ale podľa môjho názoru je aj v rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky a nevhodne politizuje otázky, ktorých riešenie neprináleží politikom, ale orgánom činným v trestnom konaní.

Tvrdenia obsiahnuté pod bodmi 1, 2, 3, 5, 6 Vášho vystúpenia a tvrdenie o privatizácii Nafty Gbely bude nutné preveriť. Veľká ich časť vzbudzuje značné pochybnosti o pravdivosti a objektivite už na prvý pohľad. Vaše závery o cieloch a zámeroch osôb, ktoré obviňujete zo spáchania trestných činov, nie sú ničím podložené.

Obviňujete iných z porušovania zákonov, ale ak majú mať niektoré Vaše tvrdenia objektívny podklad a nie sú len vymyslené, potom by ste museli získať informácie nezákonnou cestou. Napríklad údaj o tom, kedy a o čo mala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky požiadať ministra vnútra a kedy na žiadosť odpovedal. Vo veci, v ktorej nie je zatiaľ nikto obvinený, sa mohli s touto skutočnosťou zoznámiť len osoby viazané povinnosťou mlčanlivosti. Bez porušenia zákona by nemohli byť získané ani informácie o údajnom odmietnutí riaditeľa SIS vydať nejaké podklady vyšetrovateľovi polície či o údajnom odňatí veci prokurátorovi okresnej prokuratúry jeho nadriadeným.

Bez preverovania sa môžem vyjadriť len k bodom 4, 9 a k záveru Vášho vystúpenia, týkajúceho sa údajného odňatia veci prokurátorovi Okresnej prokuratúry v Trnave.

K bodu 4 uvádzam, že aj keby bol bez akýchkoľvek pochybností predmetný záznam telefonického rozhovoru autentický, nebolo by možné považovať za pravdivé tvrdenie, že Ľudovít Hudek zariadil výmenu vyšetrovateľa mjr. Vačoka. Ako som už uviedol v odpovedi na otázky pána poslanca Mikloška dňa 15. augusta 1996, ani "z titulu svojej funkcie ministra vnútra" ani zo žiadneho iného titulu sa totiž na rozhodnutí prokurátora o odňatí veci mjr. Vačokovi nepodieľal. Z písomných vyjadrení krajského prokurátora a dozorového prokurátora v uvedenej veci, ktoré som od nich v súvislosti so spracovaním odpovede pánovi poslancovi Mikloškovi vyžiadal, jednoznačne vyplýva, že vtedajší minister vnútra Ľudovít Hudek ich pri rozhodovaní žiadnym spôsobom, ani priamo ani sprostredkovane neovplyvňoval.

K bodu, ktorý je označený číslom 9, aj keď nasleduje po bode označenom číslom 6 uvádzam, že trestného činu hanobenia republiky a jej predstaviteľa sa podľa ustanovenia § 103 Trestného zákona dopustí ten, kto "verejne hanobí prezidenta republiky pre výkon jeho právomocí alebo vôbec pre jeho činnosť v politickom živote". Skutočnosť, že prezident republiky má alebo nemá "konto v Rakúsku" nijako nesúvisí ani s výkonom právomoci prezidenta ani s jeho politickou činnosťou, takže k spáchaniu trestného činu hanobenia republiky a jej predstaviteľa celkom zjavne nedošlo. Toto vysvetlenie, rovnako ako informáciu, že trestný čin hanobenia prezidenta republiky náš Trestný zákon nepozná a vysvetlenie, že predvolanie nie je trest, ako ho chápete Vy, keď sa pýtate "kto bol za túto bezprecedentnú správu a útok voči hlave štátu aspoň predvolaný", ale opatrenie na zabezpečenie prítomnosti osoby, od ktorej je potrebné vyžiadať podanie vysvetlenia alebo výpovede, vážený pán poslanec, Vám mohol podať ktorýkoľvek začínajúci právnik.

K údajnému odňatiu veci prokurátorovi Okresnej prokuratúry v Trnave si Vás dovolím upozorniť, vážený pán poslanec, na dve skutočnosti. Prvú som už naznačil. Vaši informátori porušujú zákonom uloženú povinnosť mlčanlivosti, čo si iste ako bývalý minister vnútra uvedomujete a čo by žiadny čestný poslanec, ktorý ctí zákony rozhodne nemohol podporovať. Druhou skutočnosťou je, že Vaši informátori, ako to už u donášačov býva zvykom, príliš voľne interpretujú fakty.

Prokurátor dr. Palkovič nikdy nespracoval žiadne zameranie svojho preverovania privatizácie piešťanských kúpeľov. Podnet, ktorého autorom bol Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, bol doručený na preverovanie orgánom polície. Nikdy nebol pridelený na preverovanie žiadnemu prokurátorovi, takže logicky nemohlo dôjsť ani k zabráneniu preverenia veci jej odňatím prokurátorovi. Nie je preto na mieste, aby sa svet divil tomu o čom ste hovorili, ale skôr tomu čo ste hovorili.

Vo Vašom tvrdení sú obsiahnuté niektoré pravdivé skutočnosti. Je napríklad pravdou, že existujú piešťanské kúpele a musím potvrdiť aj to, že existuje Okresná prokuratúra v Trnave. Preverovanie však nevykonával prokurátor, ale policajný orgán a jeho rozhodnutie o odložení veci z februára 1996 prokurátor v skutočnosti preskúmal a zrušil. S tým, že rozhodnutie policajného orgánu bolo predčasné a vec bolo potrebné dopreveriť sa stotožnila aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Za ďalšie štyri mesiace, teda takmer po jednom celom roku preverovania, ktoré neviedlo k zisteniu skutočností odôvodňujúcich začatie trestného stíhania, policajný orgán vec znovu odložil. Až potom dospel okresný prokurátor k záveru, že vykonané preverovanie bolo dostatočné a rozhodnutie policajného orgánu správne. Spis si vyžiadala a preskúmala aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorá dospela k rovnakému názoru a o výsledku preverovania informovala aj predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

Na záver mi dovoľte, vážený pán poslanec, aby som vyjadril úprimný súhlas s Vaším tvrdením, že nie je správne, "len tak, voči niekomu na verejnosti cez Tlačovú agentúru Slovenskej republiky, televíziu, noviny, viest útok voči dôstojnosti, odbornosti, charakteru, pričom je evidentná nespôsobilosť dôkazov už pri ich zverejňovaní". Tieto slová veľmi výstižne charakterizujú Váš opakovaný postup voči mojej osobe. S radosťou a kresťanským porozumením som vzal na vedomie, že takýto postup aspoň dodatočne odsudzujete. S ľútosťou však musím konštatovať, že znenie Vášho vystúpenia na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky bez akýchkoľvek pochybností dokazuje, že tieto slová nemyslíte úprimne. Že ste ich nevypovedali z hĺbky duše, ale len účelovo. Že jedným dychom číru vodu kážete, ale mútne víno pijete.

S pozdravom

Vážený pán

Ladislav P i t t n e r

poslanec

Národnej rady Slovenskej republiky

Bratislava

MINISTER KULTÚRY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Ivan HUDEC

Bratislava 22. novembra 1996 Číslo: MK - 3462/1996 - 1

Vážený pán poslanec,

na 20. schôdzi Národnej rady SR ste ma interpelovali vo veci prideľovania finančných prostriedkov zo Štátneho fondu kultúry PRO SLOVAKIA pre nadáciu Zmierenie. Na Vašu otázku: "Ako je možné, že ŠFK PRO SLOVAKIA z čiastky zákonom určenej na podporu menšinových kultúr, podporuje nadáciu politickej strany", Vám odpovedám nasledovne:

Maďarské ľudové hnutie "Za zmierenie a prosperitu" so sídlom v Kráľovskom Chlmci je politická strana a v nijakom prípade ju nemožno stotožňovať s nadáciou Zmierenie so sídlom v Šamoríne. Sú to dva samostatné právne subjekty. Z toho vyplýva, že nadácia Zmierenie nie je organizačnou jednotkou uvedenej politickej strany.

ŠFK PRO SLOVAKIA v zmysle svojich Zásad pre poskytovanie, vyúčtovanie a kontrolu príspevkov poskytovaných občianskym a záujmovým združeniam..., schválených MF SR a platných na rok 1996, poskytol v zmysle Čl. 1, bodu 1 a 2, na základe odporúčania Komisie pre menšinové kultúry v r. 1995 nadácii Zmierenie celkom 2 mil. Sk. V roku 1996 celkom 3. 759 tis. Sk. Uvedené finančné čiastky boli udelené na základe zmluvy na tieto okruhy aktivít: - vydávanie periodických a neperiodických publikácií

- koncerty pri slávnostných výročiach

- vystúpenia folklórnych súborov

- divadelné predstavenia.

Na základe uvedených faktov možno konštatovať, že Vaše tvrdenie je zavádzajúce v tej časti, v ktorej nadáciu Zmierenie stotožňujete s politickou stranou s názvom Maďarské ľudové hnutie "Za zmierenie a prosperitu".

S pozdravom

Vážený pán

Ing. Pál C s á k y

Severná ul. 16

934 01 Levice

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii

Slovenskej republiky

minister

Bratislava, 29. 11. 1996 Číslo: 5798/M - 96

Vážený pán poslanec,

na Vašu interpeláciu vznesenú na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, tykajúcu sa možnosti zabezpečenia signálu Slovenskej televízie pre slovenské obce v pohorí Piliš v Maďarskej republike, Vám dávam nasledovné vyjadrenie:

Mimo územia Slovenskej republiky je viacero oblastí, ktoré sú obývané slovenskými národnostnými menšinami a nie sú pokryté signálom Slovenskej televízie. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR sa aj v minulosti niekoľkokrát zaoberalo takýmito žiadosťami - možnosťami. Ich riešenie však predstavuje legislatívno - technický problém.

V podstate sú dve možnosti riešenia a to buď vybudovanie lokálneho vysielača alebo satelitné vysielanie.

Vybudovanie lokálneho vysielača znamená okrem vyriešenia technických otázok i vyriešenie medzinárodných legislatívnych problémov, ktoré súvisia s výstavbou takých zariadení na území cudzieho štátu. Musím však poznamenať, že lokálny vysielač musí byť napájaný príslušným televíznym signálom, ktorý by musel byť k nemu dopravený z územia SR vhodným telekomunikačným zariadením (rádioreléová trasa alebo optický kábel). Vybudovanie vysielača a zariadenia na dopravu televízneho signálu je z hľadiska potreby veľkých finančných prostriedkov na výstavbu a následnú prevádzku nerealizovateľné.

Jediná cesta ako pokryť televíznym signálom územia cudzích krajín, obývaných národnostnými menšinami, nielen pre SR, je ostáva satelitné vysielanie. Preto Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR podporilo začatie satelitného vysielania Slovenskou televíziou, namiesto terestriálneho programu STV 2. Signál, šírený satelitom, je potom možné prijímať priamo alebo cez sieť kábelových rozvodov. Výstavba takejto sieti je v právomoci miestnych orgánov príslušného štátu.

S úctou

Vážený pán

Pal C s á k y

poslanec Národnej rady SR

Národná rada Slovenskej republiky

Bratislava

Na vedomie:

Vážený pán

Ivan Gašparovič

predseda Národnej rady SR

Národná rada Slovenskej republiky

Bratislava

Vážený pán Vladimír M e č i a r predseda vlády SR Úrad vlády SR Bratislava

NAJVYŠŠÍ KONTROLNÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY PREDSEDA

Štefan Balejík

Bratislava 27. novembra 1996 Číslo: 0-1523/96 CO

Vážený pán poslanec Národnej rady Slovenskej republiky,

Vašu interpeláciu vznesenú na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky dňa 7. novembra 1996 týkajúcu sa vykonania kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami v Slovenskom rozhlase Vám oznamujem, že túto komplexnú kontrolu zaraďujem do plánu zamerania kontroly NKÚ SR na I. polrok 1997.

Zaradenie tejto kontroly ešte v roku 1996 nebolo možné z kapacitných dôvodov, ako aj plnenia úloh vyplývajúcich zo zákona NR SR č. 39/1993 Z. z. a požiadavky NR SR o vypracovanie Stanoviska NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 1997.

Prosím, aby ste moje oznámenie vzali láskavo na vedomie a zostávam s pozdravom.

Na vedomie: Predseda Národnej rady SR

Vážený pán

Gabriel P a l a c k a poslanec Národnej rady SR

Bratislava

MINISTERSTVO

PRE SPRÁVU A PRIVATIZÁCIU NÁRODNÉHO MAJETKU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PETER BISÁK

MINISTER

Bratislava 27. 11. 1996 Č. j.: KM - 1074/96

Vážený pán poslanec,

na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ste sa na mňa obrátili s otázkou "... prečo zmenila vláda svoju koncepciu privatizácie, ktorá bola v programovom vyhlásení, prečo sa stalo pravidlom, že v privatizácii vyhrávajú úplne neznáme spoločnosti s r. o. alebo neznáme a. s., ktoré prichádzajú s veľmi slabými ponukami. "

Vláda Slovenskej republiky naďalej pokračuje v realizácii svojej koncepcie privatizácie, ktorá je obsiahnutá v Programovom vyhlásení vlády schválenom Národnou radou Slovenskej republiky. V súlade s touto koncepciou a podľa doteraz platnej legislatívy rozhoduje o priamych predajoch majetku alebo akcií Prezídium Fondu národného majetku. Konkrétneho nadobúdateľa vyberá a podmienky predaja dohaduje Fond národného majetku, ktorého Výkonný výbor predkladá návrhy do Prezídia. Dôvody a východiská jeho rozhodnutí v konkrétnych prípadoch naše ministerstvo nemá možnosť posúdiť.

S pozdravom

Vážený pán

Peter W e i s s

poslanec Národnej rady

Slovenskej republiky

Bratislava

Na vedomie:

Vladimír Mečiar predseda vlády Slovenskej republiky Bratislava

Ivan Gašparovič predseda Národnej rady Slovenskej republiky Bratislava

MINISTER ZAHRANIČNÝCH VECÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Pavol Hamžík

Bratislava 26. novembra 1996 Č.: 201. 346/96-KAMI

Vážený pán poslanec,

dovoľte, aby som Vám odpovedal na Vašu interpeláciu, ktorú ste predniesli v NR SR v súvislosti s oficiálnou návštevou prezidenta SR Michala Kováča v Holandskom kráľovstve v dňoch 12. -13. novembra 1996.

V čase návštevy pána prezidenta v Holandsku prebiehalo zasadnutie vlády SR, na ktorom bola moja účasť nevyhnutná, keďže na programe rokovania bol štátny rozpočet SR na rok 1997 a viaceré ďalšie dôležité materiály. Štátny tajomník MZV SR bol v čase návštevy v Bruseli na dlhodobo naplánovanom prípravnom zasadaní Asociačného výboru EÚ/SR, preto MZV SR vyslalo do sprievodu pána prezidenta generálneho riaditeľa politickej sekcie MZV SR.

Dovoľte, pán poslanec, aby som Vás na záver ubezpečil, že Ministerstvo zahraničných vecí SR venuje Slovensko - holandským vzťahom patričnú pozornosť a vyvíja maximálne úsilie na zintenzívnenie vzájomných stykov.

S pozdravom

Vážený pán

Peter Weiss

poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Bratislava

GENERÁLNY PROKURÁTOR SLOVENSKEJ REPUBLIKY MICHAL VAĽO

Bratislava 14. novembra 1996 Se 378/96-117

Vážená pani poslankyňa,

na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ste uviedli, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vydalo plagát nazvaný "Prečo?" a položili ste mi otázku, či text tohoto plagátu nie je v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z medzinárodných dokumentov, ktoré ste vymenovali.

Dovoľte, aby som Vás informoval, že kompetencie, ktoré patria podľa zákona o prokuratúre č. 314/1996 Z. z. tejto inštitúcii nie sú v skutočnosti ani zďaleka tak rozsiahle, ako to počas prerokovávania tohto zákona tvrdili niektorí poslanci. Ani odpoveď na položenú otázku nepatrí do kompetencie prokuratúry a preto Vám ju v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nie som oprávnený poskytnutí.

Môžem vyhovieť len Vašej žiadosti o preskúmanie, či textom uvedeného plagátu nedošlo k spáchaniu trestného činu. Táto časť Vášho vystúpenia na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky má charakter podnetu na preverenie podozrenia z trestného činu a preto som prostredníctvom Krajskej prokuratúry Bratislava Váš podnet postúpil na vybavenie príslušnej vyšetrovacej súčasti polície, ktorá plagát zadováži, posúdi jeho text a o spôsobe vybavenia podnetu Vás, ako oznamovateľku, vyrozumie.

S pozdravom

Vážená pani

Edit Bauerová

poslankyňa

Národnej rady Slovenskej republiky

Bratislava

Predseda vlády Slovenskej republiky

Bratislava 3. decembra 1996

Vážená pani poslankyňa,

Vaša otázka vychádza pravdepodobne z masmediálnej kampane, ktorú najmä opozičné denníky zahájili práve v čase konania Spoločného parlamentného výboru Rady Európy a Národnej rady Slovenskej republiky v dňoch 28. až 30. októbra 1996. Nemám znalosti o tom, aby niektorý člen vlády mal záujem na zhoršovaní vzťahov Slovenskej republiky a Európskej únii. Z tohto dôvodu uvediem niekoľko poznámok.

Existuje spoločne potvrdený dokument podpísaný pánom podpredsedom vlády Jozefom Kalmanom a j. e. pánom Georgiosom Zavvosom ako závery dohody zo dňa 24. októbra 1996, kde jasne obidve strany deklarovali obojstranný záujem o kontinuálne čerpanie prostriedkov PHARE, finančného nástroja EÚ pre asociované krajiny. Slovenská strana predloží Finančné memorandum COP'97 Európskej komisii v priebehu decembra 1996.

Vzhľadom na dlhodobo kriticky ponímané nízke čerpanie prostriedkov PHARE v podmienkach Slovenskej republiky zo strany Európskej únie, slovenská vláda zmenila miesto národnej koordinácie programu PHARE z Ministerstva zahraničných vecí na Úrad vlády Slovenskej republiky, zintenzívnila dialóg slovenskej strany s predstaviteľmi Európskej komisie (Delegácie EK a Európskej komisie v Bruseli ), v zmysle záverov Spoločného parlamentného výboru Rady Európy a Národnej rady Slovenskej republiky zahájila analytické hodnotenie doterajšieho čerpania prostriedkov PHARE a pripravuje transparentný a dostupný zdroj informovanosti občanov Slovenskej republiky o možnom čerpaní prostriedkov PHARE, čo v konečnom dôsledku pozitívne ovplyvní percentá realizovaných prostriedkov PHARE.

Na záver len dodávam, že sám pán veľvyslanec Zavvos i jeho relevantný partner v Európskej komisii, pán Brouwer jednoznačne vyjadrili stanovisko, že Európska únia schválila pre Slovenskú republiku na roky 1995 - 1999 sumu 200 až 220 mil. ECU a závisí predovšetkým od slovenskej strany ako a kedy ich bude čerpať.

S pozdravom

Vážená pani

Edita Bauerová

poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky

B r a t i s l a v a

MICHAL VALO

Bratislava 2. decembra 1996 VI Gc 3248/96-6

Vážený pán poslanec,

listom z 8. novembra 1996 ste sa na mňa obrátili vo veci preskúmania súladu vyhlášky č. 279/1996 Z. z. o školských zariadeniach (ďalej len vyhláška o školských zariadeniach) so zákonom č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov (ďalej len školský zákon), so zákonom č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o školských zariadeniach), nariadením vlády č. 229/1994 Z. z. o miere vyučovacej povinnosti učiteľov a povinnosti výchovnej práce ostatných pedagogických pracovníkov a vyhláškou č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov.

Otázku toho istého obsahu ste mi položili i na ostatnom zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky.

Na úvod považujem za potrebné objasniť otázku rozsahu oprávnenia na preskúmanie súladu vyhlášky ministerstva s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa článku 125 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd rozhoduje o súlade nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi a zákonmi.

Predmetom konania na ústavnom súde môže byť teda iba otázka súladu vyhlášky ministerstva s ústavou, s ústavným zákonom alebo zákonom, nie však s nariadením vlády alebo inou vyhláškou.

Z uvedeného dôvodu sa nebudem bližšie zaoberať Vašimi námietkami vo vzťahu k nariadeniu vlády č. 229/1994 Z. z. a vyhláške č. 41/1996 Z. z.

Vyhláška o strediskách odbornej praxe bola vydaná na základe zmocnenia vyplývajúceho z ustanovenia § 42 ods. 1 a 2 zákona o školských zariadeniach. Podľa citovaných právnych ustanovení ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, činnosti a prevádzke výchovno-vzdelávacích zariadení, poradenských zariadení, záujmovo-vzdelávacích zariadení a školských zariadení, ako aj podrobnosti o organizácii štúdia v záujmovo-vzdelávacích zariadeniach. Ministerstvo školstva taktiež ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky zriaďovania cirkevných školských zariadení, obecných školských zariadení a súkromných školských zariadení.

Stredisko odbornej praxe je zariadením praktického vyučovania (§ 36 ods. 2 zákona o školských zariadeniach).

Zariadenia praktického vyučovania zabezpečujú okrem iného praktický výcvik, prax a záujmovú odbornú činnosť žiakov (§ 36 ods. 1 zákona o školských zariadeniach).

I keď sú zariadenia praktického vyučovania školskými účelovými zariadeniami (§ 30 ods. 2 zákona o školských zariadeniach) nemožno z tohto vyvodiť, že by neboli vzdelávacími zariadeniami. Práve vecný obsah úloh, ktoré pre zariadenia praktického vyučovania vymedzuje § 36 ods. 1 zákona o školských zariadeniach, charakterizuje tieto zariadenia ako výchovné a vzdelávacie. Ich účelom je zabezpečiť praktické vyučovanie žiakov stredných škôl formou praktického výcviku, praxe a rozvoja záujmovej odbornej činnosti žiakov.

Nemožno sa preto stotožniť s Vašim tvrdením, že by strediská odbornej praxe ako súčasť školských účelových zariadení, neboli vzdelávacími zariadeniami a nemohli by vykonávať výučbu žiakov.

Podľa § 50 ods. 1 školského zákona sú pedagogickými pracovníkmi vo všeobecnosti učitelia bez ohľadu na to, v rámci ktorého typu školy v rámci sústavy základných a stredných škôl pôsobia. V tejto súvislosti poukazujem na § 1 ods. 1 zákona o školských zariadeniach, podľa ktorého sú školské zariadenia rovnocennou súčasťou školskej výchovno-vzdelávacej sústavy.

Pedagogickými pracovníkmi podľa § 50 ods. 1 školského zákona sú popri učiteľoch i majstri a hlavní majstri odbornej výchovy, bez ohľadu na to, kde v rámci sústavy základných a stredných škôl pôsobia ako i vedúci stredísk praktického vyučovania.

Nemožno sa preto, vychádzajúc z vyššie uvedeného, stotožniť ani s Vašim názorom, že by bol § 6 vyhlášky o strediskách odbornej praxe v nesúlade s § 50 ods. 1 školského zákona.

Vážený pán poslanec, po preskúmaní Vášho podnetu z 8. novembra 1996 a na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu, nezistil som dôvod pre podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky o nesúlade vyhlášky o strediskách odbornej praxe s ústavou, ústavnými zákonmi alebo inými zákonmi.

S pozdravom

Vážený pán

Ján Langoš

poslanec

Národnej rady SR

Bratislava

GENERÁLNY PROKURÁTOR

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MICHAL VALO

Bratislava 9. decembra 1996 VI Gc 3247/96-36

Vážený pán poslanec,

na základe Vášho podnetu vo veci privatizácie bývalého Štátneho majetku Rožňava š. p. v prospech obchodnej spoločnosti Kras - bio a. s. Rožňava a jej dôsledkoch na odpredaj bytov vo vlastníctve tejto spoločnosti nájomcom podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlasníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej zák. č. 182/1993 Z. z. ) Vám po preskúmaní oznamujem nasledovné stanovisko:

Bývalý štátny majetok Rožňava, š. p., bol privatizovaný na základe rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky č. 114 v auguste 1994. V zmysle rozhodnutia o privatizácii bolo Slovenskému pozemkovému fondu uložené založiť obchodnú spoločnosť Kras-bio a. s. so sídlom v Rožňave a ďalej mu ako zakladateľovi akciovej spoločnosti bolo uložené zabezpečiť, aby v stanovách bola určená pre akciovú spoločnosť povinnosť predať byty, zahrnuté do privatizačného projektu.

Zákonom č. 151/1995 Z. z. je upravená povinnosť právnických osôb previesť na nájomníka byt v rodinnom dome, ktorú ukladá štátnym podnikom, ak doterajší nájomca požiadal o odkúpenie bytu v rodinnom dome do 1. 8. 1995. Tento režim predaja bytov sa vzťahu-

je na všetky byty vo vlastníctve obchodnej spoločnosti Kras-bio a. s. Rožňava vrátane bytov v rodinných domoch, nakoľko ide o obchodnú spoločnosť založenú Slovenským pozemkovým fondom v procese privatizácie podľa zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a k prevodu bytov na nájomcov podľa zák. č. 182/1993 Z. z. bola zaviazaná v privatizačnom projekte.

Zo stanov obchodnej spoločnosti Kras-bio a. s. Rožňava vyplýva, že podmienku privatizačného projektu spočívajúcu v uložení povinnosti odpredaja bytov nájomcom obsahujú. V tomto smere k porušeniu zákona nedošlo.

K návrhu zmlúv predložených nájomníkom bytov obchodnou spoločnosťou Kras-bio a. s. Rožňava v časti týkajúcej sa ceny nehnuteľností nie sú orgány prokuratúry príslušné sa vyjadriť, nakoľko ide o odbornú otázku z oblasti oceňovania nehnuteľností. Jej posúdenie prislúcha výlučne znalcovi z tohto odboru, resp. odborne spôsobilej osobe na základe podkladov potrebných pre výpočet ceny.

Zmluvný vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim je dvojstranný záväzkový právny vzťah, do ktorého nemôžu orgány prokuratúry zasahovať. Dohoda na obsahu zmluvy je výlučne vecou účastníkov zmluvy, pričom kupujúci má právo vyjadriť sa k obsahu zmluvy, alebo po jej podpísaní domáhať sa ochrany cestou súdu.

Pokiaľ ide o investície vložené nájomcami do obnovy bytov, ktoré vykonali so súhlasom prenajímateľa, podľa § 15 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb. prešli z bývalého Štátneho majetku Rožňava š. p. na nadobúdateľa Kras-bio a. s. Rožňava spolu s vlastníckym právom k privatizovanému majetku aj všetky práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom.

Ak sa bývalý štátny podnik zmluvne zaviazal na úhradu nákladov spojených s vykonaním zmien na predmete nájmu, môže nájomca

požadovať ich úplnú náhradu. Ak nájomca mal súhlas štátneho podniku s vykonaním zmien na predmete nájmu, ale tento sa nezaviazal na úhradu nákladov s tým spojených, nemôže požadovať úplnú úhradu nákladov, ale iba to, o čo bola vec k dobe skončenia nájmu skutočne zhodnotená (§ 667 Občianskeho zákonníka). Nároky na úhradu vynaložených nákladov, resp. z bezdôvodného obohatenia, si môžu nájomcovia upraviť s prenajímateľom vzájomnou dohodou, resp. vymáhať cestou súdu.

S pozdravom

Vážený pán László Köteles poslanec Národnej rady SR

Bratislava

MINISTER PÔDOHOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Peter Baco

Bratislava 27. 11. 1996 Číslo: 3204/1996-100

Vážený pán poslanec,

na Vaše dve otázky, ktoré ste predniesli na 20. schôdzi NR SR dávam nasledujúcu odpoveď.

Veterná smršť 8. 7. 1996 spôsobila rozsiahle škody na lesných porastoch, vyvrátených a zlomených bolo 1, 5 mil. m3 drevnej hmoty. Z toho v porastoch obhospodarovaných štátnymi organizáciami 1, 4 mil. m3 a neštátnymi subjektami 0, 1 mil. m3. Na rok 1996 bol príslušnými orgánmi štátnej správy schválený harmonogram spracovania kalamity vo výške 450 tis. m3. Do 22. 11. 1996 bolo spracovaných 431 tis. m3. Postup spracovania hodnotím ako úspešný. Rýchlejšiemu tempu spracovania bránia prírodné podmienky. Množstvo približovacej a odvoznej techniky limituje priepustnosť dolín, ktoré sú úzke a neumožňujú nasadenie neobmedzeného počtu mechanizmov. V súčasnosti pracuje na spracovaní kalamity 147 špeciálnych kolesových traktorov, z toho 37 cudzích, 21 lanových systémov, z toho 17 cudzích, 1200 robotníkov, z toho 169 cudzích. Teraz sa spracováva okolo 4000 m3 denne. Odvoz dreva na miesto expedície sa realizuje nákladnými autami. Dodávky k odberateľom sú prevažne po železnici (asi 90 %} a pre okolitých odberateľov po osi, nákladnými autami (asi 10 %). Problémy s vagónmi sú. V tomto ročnom období železnica preferuje dodávky uhlia a rúd. Potreby lesov sú tretie v poradí naliehavosti. MP SR - sekcia lesnícka listom riaditeľa sekcie lesníckej z 30. 10. 1996 žiadala Generálne riaditeľstvo železníc Slovenskej republiky o zvýšenie prepravnej priority surového dreva. Situácia sa čiastočne zlepšila, ale stále nie je uspokojivá, čo má vplyv na plynulosť výroby. Na kvalitu dreva v jesennom a zimnom období dlhšie skladovanie nemé vplyv. V období jari a leta, pri vysokých teplotách a nižšej vlhkosti vzduchu dochádza k zníženiu kvality.

Oblasť postihnutia kalamitou patrí organizačne do Stredoslovenských lesov, š. p. Banská Bystrica a to konkrétne do Odštepných lesných závodov Čierny Balog, Slovenská Ľupča, Beňuš a Kriváň. Stredoslovenské lesy priamo riadia deväť odštepných lesných závodov. Krajský úrad Banská Bystrica, odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva pod. č. Les-426/18/1996 31. júla 1996 vydal "Opatrenie na zvládnutie mimoriadnej situácie v lesoch vyvolanej veternou kalamitou a na zamedzenie kalamitného premnoženia podkôrneho hmyzu", v ktorom uložil okrem iného:

Na lesných porastoch v obvode OLZ Čierny Balog zastavuje do odvolania všetky úmyselné obnovné ťažby v porastoch nad 50 rokov, úmyselné výchovné ťažby v porastoch do 50 rokov, ako aj prerezávky.

Na lesných pozemkoch v obvode OLZ Slovenská Ľupča, Beňuš, Kriváň, Krupina, Žarnovica, Lučenec, Rimavská Sobota a Modrý Kameň zastavuje až do odvolania všetky úmyselné obnovné ťažby a úmyselné výchovné ťažby v porastoch nad 50 rokov. Do konca roku 1996 zastavuje úmyselné výchovné ťažby v porastoch do 50 rokov.

Ako vyplýva z uvedeného je možné spracovávať len kalamitnú hmotu a okrem OLZ Čierny Balog výchovnú ťažbu v porastoch do 50 rokov a prerezávky. Tým sa uvoľnili kapacity, ktoré boli presunuté na spracovanie do kalamitných oblastí.

S úctou

Vážený pán

A. Juriš

poslanec

Národnej rady Slovenskej republiky

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY I. volebné obdobie

Dodatok k tlači 568

Písomné odpovede

členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

Bratislava január 1997

40. Odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky V. Mečiara na interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky M. Ftáčnika vo veci prijatia stanoviska vlády k demaršu Európskej únie a splnenia prísľubu z ustanovujúceho zasadnutia Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky

Predseda vlády Slovenskej republiky

V Bratislave 16. 12. 1996

Vážený pán poslanec,

na 15. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ste ma interpelovali vo veci demaršu Európskej únie a splnenia prísľubu z ustanovujúceho zasadnutia spoločného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky.

Vláda SR nevydala oficiálne stanovisko k demaršu EÚ zo dňa 25. 10. 1995. Vláda SR demarš chápe ako úsilie o pomoc SR k odstraňovaniu niektorých problémov z tohoto pohľadu i pristupovala a pristupuje zodpovedne.

SR rešpektuje a dodržiava všetky demokratické normy vyplývajúce z ústavy a zákonov a normy a záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohovorov.

V SR sú ústavnou zaručené občianske a ľudské práva, v SR nedošlo k ich porušovaniu. V SR sú plne rešpektované práva národnostných menšín, ich úroveň v SR predstavuje vyšší európsky štandard.

Otázka postavenia opozície v NR SR je rešpektovaná. V období od konca roku 1995 boli brané v úvahu niektoré pripomienky zo strany EÚ. Strany vládnej koalície mali snahu situáciu v postavení opozície, resp. v komunikácii medzi koaličnými a opozičnými politickými stranami ďalej zlepšiť. Pokrok je, vďaka ne komunikatívnemu prístupu opozície len čiastočný, je ho však možné vidieť v prijatom novom rokovacom poriadku NR SR v rozšírení OKO o predstaviteľa opozície a pri vytváraní nového parlamentného Výboru pre Európsku integráciu.

Zákonom o používaní jazykov menšín v SR sa zaoberala Rada vlády pre národnostné menšiny a jeho vypracovanie neodporučila.

Vláda SR sa snaží o maximálne plnenie kritérií stanovených kodanským summitom EÚ, je však potrebné vidieť nevyhnutnú postupnosť tohoto procesu.

S pozdravom

Vážený pán Milan Ftáčnik

poslanec Národnej rady Slovenskej republiky

Bratislava

Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky prednesené, resp. písomne podané na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Parlamentná tlač