VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Materiál na rokovanie

Národnej rady Slovenskej republiky

Číslo: 1076/2000

635

VLÁDNY NÁVRH

Zákon o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Návrh uznesenia:

Národná rada Slovenskej republiky

schvaľuje

vládny návrh zákona o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladá: Mikuláš Dzurinda predseda vlády Slovenskej republiky

Bratislava, máj 2000

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

II. volebné obdobie 635

VLÁDNY NÁVRH

Zákon z...............2000 o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

§1 Predmet zákona

Tento zákon ustanovuje podmienky vykonávania vnútrozemskej plavby, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb zúčastnených na vnútrozemskej plavbe, podmienky podnikania vo vodnej doprave, pôsobnosť orgánov štátnej správy a štátneho odborného dozoru na úseku vnútrozemskej plavby, klasifikáciu a spôsobilosť plavidiel, práva a povinnosti členov posádky plavidla, prešetrovanie plavebných nehôd a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

§2 Vymedzenie niektorých pojmov

Podľa tohto zákona sa rozumie

a) vnútrozemskou plavbou prevádzka plavidiel na vnútrozemských vodných cestách a v prístavoch vrátane činností súvisiacich s touto prevádzkou,

b) vnútrozemskou vodnou cestou (ďalej len "vodná cesta") vodný tok alebo iná vodná plocha, ako sú povrchové, podzemné a banské vody, ktoré sú splavné pre daný typ plavidla a na ktorých nie je plavba zakázaná,

c) prístaviskom miesto, ktoré slúži na vykonávanie činnosti súvisiacej s prevádzkou plavidiel,

d) prevádzkou plavidiel plavba, státie alebo kotvenie plavidiel na vodných cestách alebo v prístavoch,

e)  plavidlom loď vnútrozemskej plavby, rekreačné plavidlo, malé plavidlo, prievozná loď, plávajúci stroj alebo plávajúce zariadenie,

f)  rekreačným plavidlom plavidlo, bez ohľadu na spôsob pohonu, s dĺžkou lodného telesa od 2, 5 m do 24, 0 m určené na športové a oddychové účely,

g) malým plavidlom plavidlo, s dĺžkou do 20 m; za malé plavidlo sa nepovažuje plavidlo určené na prepravu viac ako dvanásť cestujúcich a prievozná loď,

h) prievoznou loďou plavidlo, ktoré vykonáva prepravu cez vodnú cestu,

i) plávajúcim strojom plavidlo vybavené mechanickým zariadením určené na práce na vodných cestách a v prístavoch, ako napríklad plávajúci bager, plávajúci elevátor, baranidlo, plávajúci žeriav, plávajúca čerpacia stanica,

j) plávajúcim zariadením plavidlo používané na vodných cestách a v prístavoch, ktoré nie je určené na opakované premiestňovanie, ako napríklad plávajúca plaváreň, plávajúci dok, pristávací pontón, plávajúca garáž, botel, ubytovací čln.

DRUHÁ ČASŤ VODNÉ CESTY A PRÍSTAVY

§ 3 Vodné cesty a ich správa

(1) Prevádzkovateľom vodnej cesty [§ 2 písm. b)] je správca vodného toku 1).

1) § 32 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).

Prevádzkovateľom vodnej cesty na inej vodnej ploche je správca inej vodnej plochy.

(2)  Prevádzkovateľ vodnej cesty je zodpovedný za udržiavanie a zlepšovanie podmienok na prevádzku plavidiel na sledovaných vodných cestách. Zodpovedá za riadne vytýčenie plavebnej dráhy, ktoré vykonáva podľa pokynov Štátnej plavebnej správy.

(3) Vodné cesty sa delia na sledované a nesledované. Podrobnosti o zaradení vodných ciest a ich jednotlivých úsekov do príslušných tried podľa klasifikácie európskych vodných ciest, ako aj určenie, ktoré vodné cesty sa sledujú, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") po dohode s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

§4 Súčasti vodnej cesty a činnosti vykonávané na vodnej ceste

(1) Za súčasť vodnej cesty sa považujú najmä miesta státia plavidiel v prístavoch alebo mimo prístavov, hate, plavebné komory, rejdy, prístaviská, vyväzovacie zariadenia prístavov, opevnenia brehov, regulačné stavby, plavebné znaky, plavebné chodníky, ochranné pásma vodnej cesty (ďalej len "ochranné pásmo"), vodné časti, brehové úpravy a nábrežné múry prístavov.

(2)  Ochranné pásmo je územný pás priľahlý k vodnej ceste v šírke najviac 5 metrov od brehovej čiary. Ak takáto vodná cesta tvorí štátnu hranicu Slovenskej republiky, ochranné pásmo tvorí pás priľahlý k vodnej ceste v šírke najviac 5 metrov od brehovej čiary na území Slovenskej republiky.

(3) Vlastníci pozemkov, ktoré sa nachádzajú pri vodnej ceste, sú povinní strpieť nevyhnutné zásahy do svojich vlastníckych práv, ak si to vyžaduje záujem prevádzky plavidiel, ako je používanie plavebných chodníkov, ochranných pásiem, umiestnenie plavebných znakov alebo vyväzovacích zariadení. Obmedzenie vlastníckeho práva sa vykoná za primeranú náhradu. Jej výšku navrhne prevádzkovateľ vodnej cesty. Ak vlastník pozemku nesúhlasí s navrhnutou výškou náhrady, rozhodne o nej súd. Nárok na náhradu škody spôsobenej neprimeranými zásahmi pri tejto činnosti nie je tým dotknutý. Škodu uhradí prevádzkovateľ vodnej cesty.

(4)  Akúkoľvek činnosť na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme, ktorá môže ovplyvniť prevádzku plavidiel, vrátane organizovania a uskutočňovania verejných podujatí, možno vykonávať len so súhlasom Štátnej plavebnej správy.

(5)  Na vodných cestách nemožno zriaďovať a prevádzkovať zariadenia, ktoré by mohli ohroziť zdravie alebo život osôb vykonávajúcich plavbu a zhoršiť alebo znemožniť plavbu. Všetky plavebné prekážky prevádzkovateľ vodnej cesty musí označiť signálnymi znakmi a tieto udržiavať v riadnom stave.

(6)  Pontónové mosty cez vodné cesty možno zriaďovať iba vo výnimočných prípadoch a so súhlasom prevádzkovateľa vodnej cesty a Štátnej plavebnej správy. Podmienky na prevádzku pontónových mostov určuje Štátna plavebná správa po dohode s prevádzkovateľom vodnej cesty Počas vysokých prietokov a v zimnom období musia byť pontónové mosty primerane zabezpečené alebo z vodnej cesty odstránené.

(7) Akékoľvek stavby, ktoré zasahujú do vodnej cesty alebo ktoré ju križujú, možno uskutočniť len so súhlasom Štátnej plavebnej správy. Tieto stavby možno uskutočniť len tak, aby nezhoršovali podmienky na prevádzku plavidiel. Vlastník stavby na vodnej ceste je povinný ju označiť

§5 Prevádzka a používanie prístavov

(1)  Prístavom sa rozumie vymedzené územie vrátane vodnej časti, stavieb a zariadení, ktoré slúžia na prekladanie, skladovanie, opracovanie a dopravu tovarov, naloďovanie a vyloďovanie cestujúcich a ochranu plavidiel pri prechode ľadochodov a povodňových prietokov, ako aj na vykonávanie činností súvisiacich s prevádzkou plavidiel a ich opravou, rekonštrukciou alebo stavbou.

(2)  Prístavy sa zriaďujú na miestach vhodných z hľadiska bezpečnosti a plynulosti plavby, ochrany životného prostredia, vodohospodárskych záujmov a napojenia vodnej cesty na ostatné druhy dopráv. Na zriadenie prístavu je potrebný súhlas ministerstva.

(3) Prístavy môžu mať charakter prístavov určených na verejné používanie (ďalej len "verejný prístav") alebo prístavov určených na neverejné používanie (ďalej len "neverejný prístav").

(4)   Územie verejných prístavov vymedzuje ministerstvo po prerokovaní s príslušným okresným úradom a dotknutými obcami. O vymedzení územia verejných prístavov Štátna plavebná sprava informuje prevádzkovateľov vodnej dopravy.

(5)  Pozemky v území verejných prístavov môžu byť len vo vlastníctve štátu. Na prenechanie takéhoto pozemku jeho správcom do nájmu sa vzťahujú osobitné predpisy 2). Stavby na prenajatých pozemkoch verejných prístavov možno uskutočňovať len so súhlasom ministerstva.

(6)  Začatie alebo zastavenie prevádzky verejného prístavu jeho prevádzkovateľ zverejní v publikačnom prostriedku, ktorý vydáva ministerstvo.

(7)  Užívatelia verejných prístavov sú povinní spravovať sa pokynmi, výzvami a príkazmi Štátnej plavebnej správy v Bratislave.

(8)   Plavidlo, ktoré pripláva do verejného prístavu vodca plavidla alebo jeho zástupca bezodkladne prihlási a pred odplávaním z verejného prístavu odhlási.

(9) Od ohlasovacej povinnosti sú oslobodené

a)  plavidlá Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, plavidlá Ministerstva obrany Slovenskej republiky a plavidlá Colného riaditeľstva Slovenskej republiky,

b)  plavidlá určené výlučne na službu vo verejnom prístave ako sú prístavný remorkér, zásobovacie plavidlo, plavidlo na zber odpadov,

c)  záchranné plavidlá a požiarne plavidlá, ktoré plávajú na miesto plavebnej nehody alebo požiaru,

d) plavidlá, ktoré prepravujú cestujúcich podľa verejne vyhláseného cestovného poriadku.

(10)  V prípade, že prevádzkovateľ plavidla nedodržiava vo verejnom prístave podmienky určené na prevádzku plavidiel v prístavoch (§ 23) alebo podmienky určené Štátnou plavebnou správou, môže Štátna plavebná správa rozhodnúť o odstránení alebo vykázaní takého plavidla z verejného prístavu.

(11) Prevádzkovateľ plavidla, ktoré prepravuje nebezpečný tovar, môže použiť verejný prístav len na základe povolenia Štátnej plavebnej správy a za podmienok v ňom určených. K plavidlám,

2) § 13 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1996 Z. z. a zákona č. 72/1999 Z. z. ktoré prepravujú nebezpečný tovar nemožno pristávať. Plavidlo, ktoré má v tlačnej zostave alebo vlečnej zostave plavidlo prepravujúce nebezpečný tovar, sa ihneď po pristáti od neho musí vzdialiť

(12) Vo verejnom prístave nemožno

a)  bezdôvodne používať zvukové a svetelné signálne prostriedky ako sú lodné sirény, zvonce, signalizačné lampy a iným spôsobom narúšať pokoj,

b)  akýmkoľvek spôsobom znehodnotiť prístavné zariadenia, najmä záchranné zariadenia umiestnene na brehu,

c)   používať verejný prístav na organizovanie zábavných podujatí a športových podujatí,

d)  kúpať sa mimo vyhradených miest a vstupovať na zamrznuté vodné plochy,

e)  odoberať štrk, piesok a iné naplaveniny z dna, ako aj ľad, okrem prác, ktoré majú charakter údržby verejného prístavu,

f)  chytať ryby.

(13) Z dôvodu všeobecného záujmu môže Štátna plavebná správa vydať aj iné zákazy, ako tie, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich odsekoch.

(14)   Používanie verejných prístavov plavidlami podlieha úhrade. Úhradu za používanie verejného prístavu určuje a vyberá Štátna plavebná správa. Podrobnosti o používaní verejných prístavov a o vyberaní úhrady za používanie verejných prístavov plavidlami a určenie jej výšky (o prístavnom poriadku) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(15)  Výnimky z povinnosti platenia úhrady za používanie verejného prístavu vo výnimočných prípadoch povoľuje na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla ministerstvo formou rozhodnutia.

(16)  Plavidlá prevádzkovateľa vodnej cesty pri výkone svojej činnosti môžu používať verejné prístavy bez úhrady.

(17) Neverejný prístav možno používať len na základe povolenia jeho prevádzkovateľa.

§ 6 Povinnosti prevádzkovateľa verejného prístavu

(1)  Prevádzkovateľom verejného prístavu je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zabezpečuje alebo vykonáva prevádzku verejného prístavu vo vlastnom mene.

(2)  Prevádzkovateľ verejného prístavu v záujme dodržiavania podmienok bezpečnosti práce, plynulej a hospodárnej prevádzky je oprávnený vydávať pokyny pre užívateľov tohto prístavu.

(3)  Prevádzkovateľ verejného prístavu je počas jeho výstavby a prevádzky povinný plniť požiadavky protipovodňovej ochrany, ktoré určí prevádzkovateľ vodnej cesty.

(4)  Prevádzkovateľ verejného prístavu je povinný vyznačiť vodnú časť prístavu plavebnými znakmi podľa pokynov Štátnej plavebnej správy, vrátane plavebných hĺbok. Vytvára podmienky na manipuláciu s nákladovými jednotkami kombinovanej dopravy 3), ktorými sú kontajnery, vymeniteľné nadstavby a iné prepravné jednotky.

(5)  Prevádzkovateľ verejného prístavu môže v prístave zriadiť vrakovište plavidiel len so súhlasom Štátnej plavebnej správy a splnením podmienok určených vodohospodárskym orgánom, orgánom ochrany životného prostredia a orgánom štátnej správy v odpadovom hospodárstve. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na neverejný prístav.

(6)  Podrobnosti o používaní verejných prístavov (prístavný poriadok) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

TRETIA ČASŤ VODNÁ DOPRAVA

§ 7 Vodná doprava

(1) Vodnou dopravou sa rozumie súhrn činností, ktorými sa zabezpečuje preprava osôb a tovaru plavidlami na vodnej ceste.

3) § 2 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

(2)  Vodná doprava môže mať charakter verejnej vodnej dopravy alebo neverejnej vodnej dopravy.

(3)  Verejná vodná doprava je organizovaná preprava osôb (osobná lodná doprava) a tovaru pre cudziu potrebu (nákladná lodná doprava) po vodných cestách a v územných obvodoch verejných prístavov, ktorá sa vykonáva za úhradu 4). Osobná lodná doprava môže byť príležitostná alebo pravidelná.

(4)  Vodná doprava, uskutočňovaná len pre vlastnú potrebu, je neverejná. Ustanovenia tohto zákona, sa s výnimkou ustanovení § 8 až 21 primerane vzťahujú aj na neverejnú vodnú dopravu.

(5) Vykonávať verejnú vodnú dopravu môže právnická osoba alebo fyzická osoba 5) (ďalej len "dopravca") na základe dopravnej licencie (ďalej len "licencia"), ktorú udeľuje a odníma ministerstvo. Dopravca môže byť aj prevádzkovateľom plavidla.

(6) Verejná vodná doprava na vodnej ceste môže byť vnútroštátna alebo medzinárodná.

§ 8 Všeobecné povinnosti dopravcu

Dopravca je povinný

a)   vykonávať verejnú vodnú dopravu podľa prepravného poriadku dopravcu (ďalej len "prepravný poriadok"),

b)  vhodným spôsobom zverejniť začatie a ukončenie vykonávania verejnej vodnej dopravy, prepravné podmienky a druh poskytovaných služieb,

c)  zabezpečiť v rozsahu poskytovaných dopravných a súvisiacich činností ďalšie vybavenie plavidiel potrebné na prevádzku, údržbu, technickú kontrolu a kotvenie plavidiel a na starostlivosť o posádky plavidiel, o cestujúcich a o tovar,

d) vytvárať podmienky na prepravu nákladových jednotiek kombinovanej dopravy,

4) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách. 5) § 2 ods. 2 písm. c) a § 30 ods. 1 Obchodného zákonníka.

e) byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou plavidla a činnosťou posádky plavidla cestujúcim, odosielateľom, príjemcom a tretím osobám (§ 27).

§ 9 Osobitné povinnosti dopravcu

(1) Dopravca je povinný

a)  vykonávať prepravu cestujúcich a tovaru s odbornou starostlivosťou a dbať o bezpečnosť a poriadok vo svojich zariadeniach a na plavidle,

b) vytvárať podmienky na prepravu detí, telesne postihnutých osôb, zrakovo postihnutých osôb, príručnej a cestovnej batožiny a domácich zvierat6).

(2)  Používatelia verejnej vodnej dopravy majú na základe zmluvy o preprave právo na zabezpečenie riadneho priebehu prepravy, predovšetkým, aby cestujúci a tovar boli prepravení na miesto určenia riadne a včas.

(3) Ak dopravca nemôže vykonať prepravu z dôvodu nedostatku miesta na plavidle, musí pre cestujúceho zabezpečiť po dohode s ním inú náhradnú dopravu a poskytnúť cestujúcemu primerané odškodnenie.

(4) Ak dopravca nemôže vykonať prepravu z meteorologických, hydrologických, technických alebo iných príčin, je povinný náležite informovať cestujúceho o odložení, zrušení alebo predčasnom ukončení plavby a vykonať opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov, ktoré tým vznikli cestujúcemu, vrátane vrátenia cestovného.

(5)   Ak v prípadoch podľa odsekov 3 a 4 dopravca zabezpečí náhradnú dopravu iným dopravným prostriedkom ako plavidlom, má cestujúci nárok na vrátenie rozdielu cestovného.

6) § 762 Občianskeho zákonníka.

§ 10 Povinnosti cestujúceho

Cestujúci je povinný

a)  správať sa tak, aby nenarúšal bezpečnú a riadnu prepravu ostatných cestujúcich, nepoškodzoval zariadenia plavidla slúžiace cestujúcim, neznečisťoval plavidlo, životné prostredie a priestory dopravcu určené cestujúcim a neobťažoval ostatných cestujúcich a členov posádky plavidla,

b)  poslúchnuť pokyny a príkazy členov posádky plavidla alebo dispečera dopravcu, ktoré smerujú k zaisteniu jeho bezpečnosti a bezpečnosti ostatných cestujúcich alebo bezpečnosti a plynulosti prevádzky plavidla,

c)  nastupovať na plavidlo a vystupovať z plavidla len v prístavoch, len keď plavidlo stojí a určený člen posádky plavidla dá na to pokyn; vystupovať z plavidla mimo prístavu možno v odôvodnených prípadoch len na pokyn člena posádky plavidla, ktorý sa postará o bezpečnosť cestujúceho,

d)  zaplatiť cestovné,

e)  zachovávať opatrnosť, starať sa o vlastnú bezpečnosť a zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť alebo obmedziť prevádzku plavidla a bezpečnosť osôb a tovaru,

f)  dodržiavať dopravcom určené prepravné podmienky a zdržiavať sa len v priestoroch vyhradených pre cestujúcich.

§ 11

Prepravný poriadok

(1) Prepravný poriadok upravuje požiadavky, za ktorých sa prepravujú osoby, ich batožina a tovar vo verejnej vodnej doprave. V prepravnom poriadku sa uvedú najmä

a) podrobnosti zmluvy o preprave osôb a batožiny a zmluvy o preprave tovaru 7),

b) rozsah prepravnej povinnosti,

c) požiadavky na odosielateľov tovaru.

(2)  Dopravca, ktorý vykonáva osobnú a nákladnú verejnú vodnú dopravu, vydá prepravný poriadok osobitne pre každú z nich.

(3)  Prepravný poriadok sa vyhotovuje podľa vzorového prepravného poriadku, ktorý pre každý druh verejnej vodnej dopravy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný ministerstvom.

§ 12 Licencia

(1) Licenciu na vykonávanie verejnej vodnej dopravy (§ 7) možno udeliť

a)  právnickej osobe so sídlom v Slovenskej republike, ak členovia jej štatutárneho orgánu, sú spôsobilí na právne úkony, bezúhonní (§ 13) a aspoň jeden člen štatutárneho orgánu je odborne spôsobilý,

b)  fyzickej osobe, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike, je spôsobilá na právne úkony, bezúhonná a odborne spôsobilá; to sa vzťahuje aj na zodpovedného zástupcu 8), ak je ustanovený; žiadateľ nemusí spĺňať podmienku odbornej spôsobilosti, ak ju spĺňa jeho zodpovedný zástupca,

c)  právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak hlavným predmetom činnosti žiadateľa je preprava osôb a tovaru a žiadateľ v prípade medzinárodnej verejnej vodnej dopravy preukázal finančnú spôsobilosť (§ 20).

) § 760 a 765 Občianskeho zákonníka. § 610 Obchodného zákonníka.

8) § 7 ods. 2 a § 11 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z.

(2) Licencia sa udeľuje na dobu neurčitú alebo na dobu určitú. Platnosť licencie udelenej na určitú dobu zaniká uplynutím doby, na ktorú bola licencia udelená.

§13 Bezúhonnosť

(1) Za bezúhonného podľa tohto zákona sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený pre trestný čin spáchaný úmyselne alebo pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti za konanie súvisiace s činnosťou, na ktorú sa udeľuje licencia.

(2) Bezúhonnosť doloží

a)  právnická osoba výpisom z registra trestov členov štatutárneho orgánu nie starším ako tri mesiace,

b)  fyzická osoba výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace a výpisom z registra trestov zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený, nie starším ako tri mesiace.

§14 Odborná spôsobilosť dopravcu

(1) Odborná spôsobilosť sa nadobúda úspešným vykonaním skúšky pred skúšobnou komisiou. Bez vykonania skúšky skúšobná komisia uzná za odborne spôsobilého toho, kto

a) získal vysokoškolské alebo úplné stredné odborné vzdelanie v odbore vodnej dopravy alebo

b) má najmenej päť rokov odbornej praxe vo funkcii, ktorej náplňou je činnosť v odbore vodnej dopravy.

(2)  Skúšobnú komisiu zriaďuje a jej členov vymenúva a odvoláva ministerstvo. Komisia žiadateľa o udelenie licencie preskúša do 60 dní od doručenia žiadosti o udelenie licencie.

(3)  Tomu, kto vykonal skúšku alebo bol uznaný za odborne spôsobilého bez vykonania skúšky, ministerstvo vydá na návrh skúšobnej komisie osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

(4) Podrobnosti o zriadení a činnosti skúšobnej komisie, o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky a o osvedčení o odbornej spôsobilosti prevádzkovateľa vodnej dopravy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§15 Žiadosť o udelenie licencie

(1) Žiadosť o udelenie licencie, ak ide o právnickú osobu, musí obsahovať

a)  obchodné meno, sídlo, právnu formu, ako aj meno, priezvisko a trvalý pobyt osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom,

b)  identifikačné číslo, ak bolo pridelené,

c)  výpis z obchodného registra, nie starší ako dva mesiace,

d)  osvedčenie o odbornej spôsobilosti aspoň jedného z členov štatutárneho orgánu.

(2) Žiadosť o udelenie licencie, ak ide o fyzickú osobu, musí obsahovať

a)  meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo žiadateľa,

b)  meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený,

c)  obchodné meno, identifikačné číslo, ak bolo pridelené,

d)  osvedčenie o jej odbornej spôsobilosti alebo osvedčenie odbornej spôsobilosti zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený.

(3)  Žiadosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby o udelenie licencie musí ďalej obsahovať údaje

a) o vodnej ceste, na ktorej sa má vykonávať verejná vodná doprava,

b)  vzťahujúce sa na druh verejnej vodnej dopravy a rozsah služieb poskytovaných v súvislosti s prepravou osôb a tovaru,

c) o druhu a počte prevádzkovaných plavidiel.

(4)  Ministerstvo rozhodne o udelení licencie do 60 dní od doručenia žiadosti o udelenie licencie.

§ 16 Náležitosti licencie

(1) Licencia udelená právnickej osobe obsahuje:

a)  obchodné meno. sídlo, právnu formu, ako aj meno, priezvisko a trvalý pobyt osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom,

b)  identifikačné číslo, ak bolo pridelené.

(2) Licencia udelená fyzickej osobe obsahuje:

a)  meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá bude vykonávať verejnú vodnú dopravu, ako aj zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený,

b)  obchodné meno, identifikačné číslo, ak bolo pridelené.

(3)   Licencia udelená právnickej osobe alebo fyzickej osobe okrem údajov uvedených v odsekoch 1 a 2 obsahuje:

a)  označenie vodnej cesty, na ktorej je dopravca oprávnený vykonávať verejnú vodnú dopravu,

b)  druh verejnej vodnej dopravy a rozsah služieb poskytovaných v súvislosti s prepravou osôb a tovaru,

c)  dátum začatia vykonávania verejnej vodnej dopravy na vodnej ceste,

d)  dobu, na ktorú sa licencia udeľuje.

§ 17 Zmena licencie

(1) Ministerstvo rozhodne o zmene licencie, ak sa zmenili údaje uvedené v žiadosti o udelenie licencie.

(2)   Držiteľ licencie je povinný oznámiť ministerstvu všetky zmeny týkajúce sa údajov uvedených v žiadosti o udelenie licencie do 15 dní od vzniku týchto zmien.

§ 18 Odňatie licencie

(1) Ministerstvo môže licenciu odňať, ak jej držiteľ

a)  porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom,

b)  požiadal o odňatie licencie.

(2) Dôvodom odňatia licencie je aj strata finančnej spôsobilosti dopravcu.

§ 19 Zánik licencie

Licencia stráca platnosť

a)  uplynutím doby, na akú bola udelená,

b) dňom zániku právnickej osoby, ktorá je držiteľom licencie,

c) uplynutím 30 dní od smrti fyzickej osoby, ktorá je držiteľom licencie,

d) dňom právoplatnosti rozhodnutia ministerstva o odňatí licencie.

§ 20 Medzinárodná verejná vodná doprava vykonávaná tuzemskými dopravcami

(1) Tuzemskí dopravcovia sú oprávnení vykonávať medzinárodnú verejnú vodnú dopravu, ak majú najmenej dvojročnú prax v tuzemskej verejnej vodnej doprave a sú finančne spôsobilí.

(2)  Finančne spôsobilý je dopravca, ktorý má dostatočný čistý obchodný majetok 9) na začatie podnikania v medzinárodnej verejnej vodnej doprave a na jeho ďalšie pokračovanie. Za dostatočný sa považuje čistý obchodný majetok, ak rozdiel medzi majetkom a záväzkami dopravcu dosahuje aspoň hodnotu vyjadrenú sumou 5 000 EURO na jedno plavidlo používane v medzinárodnej verejnej vodnej doprave alebo 100 EURO na každé sedadlo alebo každú tonu najväčšej povolenej užitočnej hmotnosti plavidla.

9) § 6 ods. 3 Obchodného zákonníka.

(3) Finančná spôsobilosť dopravcu musí trvať po celý čas podnikania v medzinárodnej verejnej vodnej doprave.

(4) Podkladom na zistenie finančnej spôsobilosti je účtovná závierka I0) dopravcu za uplynulé účtovne obdobie overená audítorom 11), ak ide o dopravcu účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva. Ak ide o dopravcu účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, podkladom na zistenie finančnej spôsobilosti dopravcu je výkaz o majetku a záväzkoch a o výsledku hospodárenia.

(5) Finančnú spôsobilosť overuje ministerstvo z podkladov uvedených v odseku 4.

§ 21 Medzinárodná verejná vodná doprava vykonávaná zahraničnými dopravcami

(1) Zahraničný dopravca12) môže vykonávať verejnú vodnú dopravu na území Slovenskej republiky, ak má oprávnenie podnikať v medzinárodnej vodnej doprave podľa práva štátu, v ktorom má sídlo alebo trvalý pobyt.

(2)   Zahraničný dopravca môže vykonať prepravu z územia cudzieho štátu na územie Slovenskej republiky alebo z územia Slovenskej republiky na územie cudzieho štátu, alebo medzi prístavmi na území Slovenskej republiky na základe licencie vydanej orgánom štátu, v ktorom má sídlo alebo trvalý pobyt, ak z medzinárodných dohôd nevyplýva inak. Na prepravu medzi prístavmi na území Slovenskej republiky sa vyžaduje predchádzajúce povolenie ministerstva. Povolenie možno udeliť na jednorazovú prepravu alebo na opakovanú prepravu určením počtu prepráv alebo určením času, počas ktorého možno vykonať neobmedzený počet prepráv.

10) Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

11) § 39 Obchodného zákonníka.

12) § 21 ods. 2 Obchodného zákonníka.

(3) Licenciu zahraničných dopravcov vydanú orgánmi cudzích štátov možno uznať len na základe reciprocity.

ŠTVRTÁ ČASŤ

PLAVIDLÁ

§22 Spôsobilosť plavidiel

(1)  Plavidlá musia svojimi vlastnosťami vyhovovať pravidlám bezpečnosti prevádzky plavidla, pravidlám prepravy nebezpečných tovarov a podmienkam na vodnej ceste.

(2) Plavidlá, s výnimkou malých plavidiel, musia byť postavené v súlade s pravidlami na stavbu lodí a v prípade, že podliehajú klasifikácii (§ 33), musia byť klasifikované právnickou osobou poverenou ministerstvom (ďalej len "klasifikačná organizácia").

(3)  Prehliadky plavidiel vykonáva Štátna plavebná správa za účelom overenia ich spôsobilosti na prevádzku plavidiel pri vydaní lodného osvedčenia (§ 28 ods. 7), predĺženia jeho platnosti alebo pri vydaní osobitného povolenia na prevádzku plavidla.

(4)   Prevádzka plavidla evidovaného v zahraničí sa na vodných cestách a v prístavoch Slovenskej republiky uskutočňuje na základe medzinárodných zmlúv alebo so súhlasom a za podmienok určených Štátnou plavebnou správou.

(5)  Štátna plavebná správa je v záujme bezpečnosti prevádzky plavidla oprávnená vyhlásiť jej dočasné zastavenie alebo obmedzenie. O dočasnom zastavení alebo obmedzení tejto prevádzky Štátna plavebná správa včas upovedomí užívateľov vodných ciest a prístavov. Štátna plavebná správa zruší dočasné zastavenie alebo obmedzenie prevádzky plavidiel, ak pominú dôvody na jej dočasné zastavenie alebo obmedzenie.

(6)   Nebezpečné tovary vodnou dopravou možno prepravovať plavidlami spĺňajúcimi podmienky Dohody o medzinárodnej preprave nebezpečných tovarov po vnútrozemských vodných cestách (ADN) (Ženeva, 2000) a jej príloh A, B. l, B. 2 a C a pod dozorom Štátnej plavebnej správy.

(7) Pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla po vnútrozemských vodných cestách Slovenskej republiky a pravidlá prepravy nebezpečných tovarov po vnútrozemských vodných cestách ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

(8) Ustanovenia odsekov 3, 4 a 5 sa primerane vzťahujú aj na malé plavidlá.

§ 23 Povinnosti prevádzkovateľa plavidla

(1)  Prevádzkovateľom plavidla je jeho vlastník alebo ten, kto vykonáva prevádzku plavidiel vo vlastnom mene na základe zmluvy s vlastníkom plavidla alebo na inom právnom podklade.

(2)   Za riadny stav plavidla a spôsobilosť plavidla na prevádzku zodpovedá jeho prevádzkovateľ. Prevádzkovateľ plavidla zodpovedá najmä za to, že plavidlo nebude svojimi vlastnosťami ohrozovať plynulosť a bezpečnosť prevádzky plavidla a životné prostredie. Prevádzkovateľ plavidla môže využívať plavidlo len na účel uvedený v lodnom osvedčení.

(3)  Pred uvedením plavidla do prevádzky je prevádzkovateľ plavidla povinný sa preukázať dokladom o klasifikácii plavidla (§ 33 ods. 3) a požiadať Štátnu plavebnú správu o vykonanie prehliadky plavidla na vydanie lodného osvedčenia alebo osobitného povolenia na prevádzku plavidla. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na dovezené plavidlo postavené alebo zrekonštruované v cudzine; okrem toho je prevádzkovateľ plavidla povinný preukázať, že plavidlo bolo prepustené do príslušného colného režimu. Táto povinnosť sa nevzťahuje na malé plavidlá, ktoré nie sú evidované (§ 24 ods. 3).

(4)   Pri plávajúcich strojoch s ťažobným zariadením je jeho prevádzkovateľ povinný sa preukázať aj povolením typu takéhoto zariadenia vydaným Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu 13).

(5)  Prevádzkovateľ plavidla je povinný plavidlo trvalo vyradené z prevádzky a z ústrednej evidencie plavidiel podľa § 24 ods. 5

a) odstrániť alebo

13) Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.

b)  naložiť s ním podľa vlastného rozhodnutia, tak aby neprekážalo a neznečisťovalo životné prostredie alebo

c)  umiestniť ho na vyhradené miesto určené Štátnou plavebnou správou, prevádzkovateľ vyradeného plavidla sa však týmto nezbavuje zodpovednosti za škodu, ktorá v tejto súvislosti môže vzniknúť.

(6) Prevádzkovateľ plavidla je povinný pri vykonávaní prevádzky plavidla zabezpečiť ochranu života a zdravia členov posádky plavidla a prepravovaných osôb, ochranu majetku a životného prostredia.

(7)   Prevádzkovateľ plavidla je v záujme bezpečnosti a plynulosti prevádzky plavidla a zachovania poriadku vo vnútrozemskej plavbe na vodných cestách a v prístavoch povinný dodržiavať pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla, prístavný poriadok pre verejné prístavy a pravidlá prepravy nebezpečných tovarov.

§ 24 Ústredná evidencia plavidiel

(1)  Ústredná evidencia plavidiel (ďalej len "evidencia plavidiel") je verejne prístupný zoznam plavidiel, ktorý vedie Štátna plavebná správa. Do evidencie plavidiel sa o plavidle zapisujú tieto

údaje:

a) vlastník plavidla,

b) prevádzkovateľ plavidla,

c) poznávacie značky plavidla,

d) druh plavidla, oblasť jeho prevádzky na vodnej ceste a účel, na ktorý je plavidlo určené,

e) technické údaje o plavidle, ako napríklad rozmery, užitočná hmotnosť, pri osobných lodiach najväčší povolený počet cestujúcich,

f) dátum zápisu alebo výmazu plavidla z evidencie plavidiel.

(2)  Pri zaradení plavidla do prevádzky zapíše Štátna plavebná správa plavidlo do evidencie plavidiel a pridelí mu poznávacie značky.

(3)  Do evidencie plavidiel sa zapisujú plavidlá, ktorých celková hmotnosť vrátane povolenej užitočnej hmotnosti presahuje 1000 kg alebo výkon pohonného strojného zariadenia je väčší ako 4 k W alebo plocha plachiet je väčšia ako 12 m2.

(4)  Do evidencie plavidiel možno zapísať plavidlá, ktoré sú vo vlastníctve právnických osôb alebo fyzických osôb, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a nie sú evidované v cudzích štátoch.

(5) Výmaz plavidla z evidencie plavidiel vykoná Štátna plavebná správa len na základe žiadosti vlastníka plavidla alebo v prípade, keď Štátna plavebná správa rozhodla o jeho trvalom vyradení z prevádzky.

§25 Používanie vlajok a štandardy prezidenta

(1)  Plavidlá zapísané do evidencie plavidiel majú právo používať štátnu vlajku Slovenskej republiky 14).

(2)   Štátna vlajka Slovenskej republiky sa vztyčuje vždy rozvinutá na vlajkový stožiar umiestnený na korme plavidla. Štátna vlajka Slovenskej republiky môže byť vztýčená len v čase od východu do západu slnka.

(3) V prípade vyhlásenia štátneho smútku sa štátna vlajka Slovenskej republiky vztyčuje na pol žrde.

(4)  Pri úmrtí člena posádky plavidla alebo cestujúceho na plavidle sa štátna vlajka Slovenskej republiky vztyčuje na pol žrde, najviac však po dobu troch za sebou nasledujúcich dní.

(5)  Ak zomrel člen posádky plavidla na pevnine a plavidlo sa nachádza v prístave, kde k úmrtiu došlo, patrí zosnulému rovnaká pocta štátnou vlajkou Slovenskej republiky, ako pri úmrtí na plavidle.

(6)  Na plavidle, na ktorom sa nachádza prezident Slovenskej republiky musí byť vztýčená aj štandarda prezidenta Slovenskej republiky.

14) § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní.

(7)  Štandarda prezidenta Slovenskej republiky sa vztyčuje na vrchol predného stožiara a musí byť vztýčená po celý čas prítomnosti prezidenta Slovenskej republiky na plavidle.

(8)  Plavidlá, ktoré sú registrované mimo územia Slovenskej republiky a ktoré sa plavia po vodných cestách Slovenskej republiky, používajú vlajku štátu svojej registrácie, ktorá je umiestnená na korme plavidla.

(9)  Plavidlá s vlastným strojným pohonom, ktoré sú registrované mimo územia Slovenskej republiky, s výnimkou športových a rekreačných plavidiel, ktoré sa plavia po vodných cestách Slovenskej republiky, používajú štátnu vlajku Slovenskej republiky na čele plavidla alebo na čele zostavy plavidiel tak, aby štátna vlajka Slovenskej republiky bola viditeľná zo všetkých strán.

(10)  Ak je spolu so štátnou vlajkou Slovenskej republiky na jednom stožiari vztýčená aj iná vlajka alebo zástava, táto nesmie byť svojimi rozmermi väčšia ako štátna vlajka Slovenskej republiky

(11)  Ak sú na plavidle použité vlajky slúžiace na vlajkovú výzdobu, ako medzinárodný vlajkový signálny kód, tieto nemôžu byť umiestnené vedľa štátnej vlajky alebo umiestnené spôsobom, ktorý by znemožnil viditeľnosť alebo rozpoznateľnosť štátnej vlajky.

§26 Ciachovanie plavidla

(1)  Pred uvedením plavidla do prevádzky sa musí plavidlo ciachovať. Ciachovaním plavidla sa rozumie určenie užitočnej hmotnosti plavidla v závislosti na jeho ponore, vyznačenie ponorových stupníc, nákladovej značky a najvyššieho prípustného ponoru.

(2) Ciachovaniu podliehajú všetky plavidlá, ktorých výtlak presahuje 100 m3.

(3)   Ciachovanie plavidla vykonáva Štátna plavebná správa v prípade novo vyrobených plavidiel na základe žiadosti výrobcu plavidla alebo v prípade plavidiel už zaradených do prevádzky, ktoré sú registrované v Slovenskej republike alebo sú registrované mimo územia Slovenskej republiky ak sú členmi Dohovoru o ciachovaní lodí vnútrozemskej plavby l5), na

15) Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí o Dohovore o ciachovaní lodí vnútrozemskej plavby dojednanom 15. februára 1966 v Ženeve, registrované v čiastke 5/1976 Zb.

základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla. K žiadosti o ciachovanie plavidla žiadateľ predloží

a)  ciachový preukaz, ak už bol predtým vydaný,

b)  údaje o zložení a počte členov posádky plavidla,

c)  zoznam predmetov patriacich do výstroja plavidla, ako aj zoznam zásob s uvedením ich približnej hmotnosti,

d)  výkres plavidla (generálny plán), žiadateľ ciachovania plavidla pristaví prázdne plavidlo na stanovište, ktoré určí Štátna plavebná správa a poskytne súčinnosť pracovníkom Štátnej plavebnej správy podľa ich pokynov. Dokladom o ciachovaní plavidla je ciachový preukaz (§ 28 ods. 9).

(4)  Na obidvoch bokoch plavidla sa vyznačujú ciachové značky. Zreteľnosť a viditeľnosť ciachových značiek, vrátane ponorových stupníc alebo nákladovej značky udržuje prevádzkovateľ plavidla a počas plavby vodca plavidla.

(5) Plavidlá sa musia podrobiť ciachovaniu

a)  po uplynutí doby platnosti ciachového preukazu podľa § 28 ods. 9,

b)  do troch mesiacov po dokončení väčšej opravy alebo prestavby,

c) ak sú dôvodné pochybnosti o správnosti údajov uvedených v ciachovom preukaze.

(6)   Podrobnosti o ciachovaní plavidla, ktoré podlieha ciachovaniu, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 27 Poistenie zodpovednosti

(1) Plavidlo, ktoré je zapísané do evidencie plavidiel, možno prevádzkovať na vodnej ceste len s uzavretým poistením zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou plavidla. Zmluvu o poistení je povinný uzatvoriť prevádzkovateľ plavidla ešte pred začatím prevádzky plavidla. Poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou plavidla sa vzťahuje na poistenie posádky, cestujúcich, tovaru a škôd spôsobených tretím osobám.

(2) Poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou plavidla uzavreté jeho prevádzkovateľom musí trvať po celú dobu evidencie plavidla.

§ 28 Lodné listiny

(1) Plavidlo musí mať počas prevádzky lodné listiny.

(2)  Na plavidle s vlastným pohonom, s výnimkou malých plavidiel, musia byť tieto lodné listiny.

a) lodné osvedčenie alebo osobitné povolenie na prevádzku plavidla,

b) ciachový preukaz,

c)  zoznam posádky plavidla; na osobných lodiach, ktoré vykonávajú medzinárodnú plavbu aj zoznam cestujúcich,

d) lodný denník,

e) strojný denník,

f) denník o odovzdávaní odpadov a iných nebezpečných tovarov na miestach zberu.

(3) Okrem lodných listín podľa odseku 2 musí byť na plavidle

a)  ak má vysielaciu rádiovú stanicu, povolenie na jej zriadenie a prevádzkovanie a denník rádiokomunikačnej služby,

b) podľa druhu zabudovaného vyhradeného technického zariadenia revízna kniha parného kotla, tlakovej nádoby, zdvíhacieho zariadenia a revízna správa elektrického zariadenia,

c) doklad o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou plavidla,

d)  v prípade, ak plavidlo vykonáva medzinárodnú verejnú vodnú dopravu a prepravuje aj tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, osvedčenie o vhodnosti plavidla na prevoz tovarov s colnými uzáverami, ak je takým zariadením vybavené.

(4)    Pri udeľovaní alebo odnímaní povolenia na zriaďovanie, prevádzkovanie alebo prechovávanie vysielacej rádiovej stanice sa postupuje podľa osobitného predpisu 16).

16) Zákon č......./2000 Z. z. o telekomunikáciách.

(5)  Vodca plavidla alebo prevádzkovateľ plavidla je povinný na požiadanie predložiť orgánu štátneho odborného dozoru pre vnútrozemskú plavbu lodné listiny podľa odsekov 2 a 3.

(6)   Lodné listiny zahraničných plavidiel, vydané orgánmi cudzích štátov, pre prevádzku plavidla na vodných cestách Slovenskej republiky možno uznať len na základe podmienok ustanovených v medzinárodných zmluvách.

(7)  Lodné osvedčenie je lodná listina, ktorou sa preukazuje spôsobilosť plavidla na plavbu. Vydáva ho Štátna plavebná správa. Plávajúcemu zariadeniu s náveternou plochou väčšou ako 10 m2 zároveň vydá povolenie na státie, v ktorom sú upravené podmienky a miesto státia plávajúceho zariadenia. Lodné osvedčenie a povolenie na státie sa vydáva na dobu určitú, najviac na päť rokov.

(8) Osobitné povolenie na prevádzku plavidla je krátkodobo platná lodná listina, ktorá nahrádza lodné osvedčenie. Vydáva ho Štátna plavebná správa na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla na dobu nevyhnutne potrebnú na uskutočnenie jednotlivej plavby, spravidla skúšobnej.

(9)  Ciachový preukaz je lodná listina potvrdzujúca rozmery a užitočnú hmotnosť plavidla. Vydáva ho Štátna plavebná správa na dobu určitú, najviac na päť rokov.

(10)  Zoznam posádky plavidla je lodná listina, ktorá obsahuje údaje o osobách, ktoré tvoria posádku plavidla. V prípade, že sa na plavidle nachádzajú aj rodinní príslušníci člena posádky plavidla, zapisujú sa do zoznamu posádky plavidla ako cestujúci.

(11) Lodný denník je lodná listina, do ktorej sa denne zapisujú všetky dôležité údaje týkajúce sa plavebného vedenia plavidla a všetky závažné udalosti, ktoré sa prihodili počas plavby alebo státia plavidla, vrátane poveternostných údajov.

(12)  Strojný denník je lodná listina, do ktorej sa zapisujú všetky záznamy o činnosti hlavných a pomocných strojov a kotlov, o spotrebe pohonných hmôt a iných prevádzkových hmôt, o závadách a poškodení strojného a palubného zariadenia, lodného trupu a opravách na nich vykonaných, o výmenách strojnej posádky, o meteorologických pozorovaniach významných pre chod strojov, ako aj ďalšie dôležité záznamy o strojnom zariadení plavidla.

(13)   Preukaz technickej spôsobilosti je listina, ktorou sa osvedčuje, že plavidlo spĺňa podmienky technickej spôsobilosti na plavbu. Vydáva ho klasifikačná organizácia na dobu určitú, najviac na päť rokov.

§ 29 Člen posádky plavidla

(1)  Člen posádky plavidla je fyzická osoba, ktorá vykonáva práce súvisiace s prevádzkou plavidla, musí byť zdravotne spôsobilá a musí mať služobnú lodnícku knižku vydanú Štátnou plavebnou správou.

(2) Člen posádky plavidla musí byť odborne spôsobilý podľa § 30 ods. 1.

(3)  Minimálny počet členov posádky plavidla určuje osobitne pre každý druh plavidla Štátna plavebná správa a zapisuje ho do lodného osvedčenia. Minimálnym počtom členov posádky plavidla sa rozumie taký počet členov posádky plavidla, ktorý je potrebný na bezpečné ovládanie plavidla za normálnych prevádzkových podmienok.

(4)  Ďalším členom posádky plavidla, nad rámec určený minimálnym počtom členov posádky plavidla, môže byť aj ďalšia osoba, ktorá je zdravotne spôsobilá a poučená prevádzkovateľom plavidla v rozsahu potrebnom na výkon pomocných činností na plavidle.

§ 30 Odborná spôsobilosť člena posádky plavidla

(1) Odbornou spôsobilosťou člena posádky plavidla sa rozumie súhrn teoretických vedomostí, praktických skúseností a znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov.

(2) Vydanie preukazu odbornej spôsobilosti Štátnou plavebnou správou je podmienené úspešným vykonaním štátnej skúšky pred komisiou Štátnej plavebnej správy.

(3)  Náklady spojené s absolvovaním teoretickej a praktickej výučby a s vykonaním skúšky uhrádza žiadateľ o preukaz odbornej spôsobilosti.

(4) Z členov posádky plavidla musí odbornú spôsobilosť preukázať

a)  kapitán (vodca plavidla, vodca plávajúceho stroja, vodca prievoznej lode) a kormidelník nákladného člnu,

b) kormidelník,

c) lodný strojník.

(5)  Preukaz odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla, ktorý nebol vydaný v Slovenskej republike, možno uznať len na základe podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná I7).

(6)  Ak to vyžadujú medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, musí mať člen posádky plavidla, okrem preukazu odbornej spôsobilosti aj ďalšie listiny, ako je zdravotný preukaz, osvedčenie pre obsluhu radara, osvedčenie pre obsluhu plynových zariadení a podobne.

(7)  Podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch a o overovaní odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 31 Odborná spôsobilosť na prevádzku malých plavidiel

(1)  Prevádzku malých plavidiel môže vykonávať len fyzická osoba - vodca malého plavidla, ktorá získala na túto činnosť osvedčenie o odbornej spôsobilosti na prevádzku malých plavidiel (ďalej len "preukaz vodcu malého plavidla") alebo podnikateľ prostredníctvom fyzických osôb, ktoré sú držiteľmi preukazu vodcu malého plavidla.

(2) Ustanovenia § 30 ods. 1 až 3 sa primerane vzťahujú aj na vodcu malého plavidla.

(3)  Podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch a o overovaní odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

§ 32 Zadržanie a odňatie preukazu odbornej spôsobilosti

(1) Štátna plavebná správa môže členovi posádky plavidla, ktorý je občanom Slovenskej republiky, zadržať preukaz odbornej spôsobilosti, ak tento pri výkone svojej funkcie

a) poruší všeobecne záväzné právne predpisy a tým bezprostredne ohrozí bezpečnosť prevádzky plavidla,

17) Napríklad oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 330/1990 Zb. o Dohode medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Spolkovej republiky Nemecko o vnútrozemskej vodnej doprave.

b) ma zníženú spôsobilosť na výkon jeho funkcie v dôsledku požitia alkoholického nápoja, užitia inej návykovej látky, liekov alebo v dôsledku úrazu či choroby tak, že by jeho ďalšou činnosťou bola ohrozená bezpečnosť prevádzky plavidla,

c)  odmietne sa podrobiť dychovej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu zameranému na zistenie skutočnosti uvedených v písmene b).

(2)  Štátna plavebná správa bezodkladne vráti členovi posádky plavidla zadržaný preukaz odbornej spôsobilosti, ak pominú dôvody na jeho zadržanie.

(3)  Štátna plavebná správa môže členovi posádky plavidla, ktorý je občanom Slovenskej republiky, odňať preukaz odbornej spôsobilosti alebo zakázať činnosti súvisiace s prevádzkou plavidla za hrubé alebo opakované porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov podľa odseku 1.

(4)  Štátna plavebná správa vydá o odňatom preukaze odbornej spôsobilosti podľa odseku 3, rozhodnutie o odňatí preukazu odbornej spôsobilosti, ak dôvody, pre ktoré bol odňatý, trvajú.

(5)   Štátna plavebná správa vráti odňatý preukaz odbornej spôsobilosti členovi posádky plavidla

a) po jeho preskúšaní Štátnou plavebnou správou,

b) ak dôvody, pre ktoré bol tento preukaz odňatý, pominuli.

PIATA ČASŤ KLASIFIKÁCIA PLAVIDIEL A VYHRADENÉ TECHNICKÉ ZARIADENIA

§33 Klasifikácia plavidiel

(1)   Klasifikácia plavidla je jeho zaradenie do klasifikačnej triedy podľa pravidiel pre klasifikáciu. Klasifikácia plavidla sa vykonáva počas stavby a prevádzky plavidla.

(2)  Klasifikáciu plavidiel vnútrozemskej plavby, vrátane odborného technického dozoru, s výnimkou malých plavidiel, vykonáva klasifikačná organizácia. Schvaľuje typovú a technickú dokumentáciu na stavbu a rekonštrukciu plavidiel, s výnimkou malých plavidiel, vykonáva

technický dozor nad stavbou a prevádzkou plavidiel. Pravidlá pre klasifikáciu a stavbu lodí vydáva klasifikačná organizácia po predchádzajúcom schválení ministerstvom.

(3)   Zaradenie plavidla do klasifikačnej triedy, zmeny a obnovenie klasifikačnej triedy, vykonáva klasifikačná organizácia na základe výsledkov prehliadky plavidla. O zaradení plavidla do klasifikačnej triedy vydá klasifikačný preukaz plavidla.

(4) Povinnej klasifikácii podliehajú

a) samohybné lode s pohonom s výkonom hlavných strojov 40 kW a viac,

b) nesamohybné lode s modulom súčinu hlavných rozmerov (dĺžka x šírka x výška boku) väčším ako 100 m3,

c)  plavidlá špeciálneho určenia, ako sú prievozné lode, plávajúce stroje, plávajúce zariadenia, lode prepravujúce nebezpečný tovar a pod. s dĺžkou väčšou ako 20 m,

d)  malé plavidlá do dĺžky 20 m určené na prepravu viac ako 12 cestujúcich, alebo určené na vlečenie, tlačenie alebo vedenie bočne zviazanej zostavy,

e) rekreačné plavidlá akéhokoľvek typu bez ohľadu na spôsob pohonu s dĺžkou trupu od 2, 5 m do 24 m určené na športové účely.

(5)  V rámci klasifikácie je plavidlo zatriedené do klasifikačnej triedy podľa druhu plavidla, konštrukčného vyhotovenia, technicko-prevádzkových vlastností, a plavebnej zóny alebo oblasti, na ktorú je plavidlo určené. Priznaná klasifikačná trieda plavidla je vyznačená v klasifikačnom certifikáte, ktorými sú preukaz technickej spôsobilosti, klasifikačný preukaz triedy malého a rekreačného plavidla, podľa pravidiel pre klasifikáciu a stavbu lodí.

(6)   Odborný technický dozor zahŕňa plavidlá podľa odseku 4, kontajnery, vymeniteľné nadstavby a prepravu nebezpečných tovarov vo vodnej doprave podľa § 22 ods. 1 zákona. Odborný technický dozor nad plavidlami sa vykonáva počas stavby a v plavebnej prevádzke.

(7)  Plavidlo postavené v zahraničí pod dozorom zahraničnej klasifikačnej organizácie, ktorá nie je notifikovaná v súlade so smernicami Rady Európskeho hospodárskeho spoločenstva, môže byť zaevidované a prevádzkované na vodných cestách Slovenskej republiky len vtedy, ak na žiadosť prevádzkovateľa plavidla bola vykonaná mimoriadna prehliadka technickej a prevádzkovej spôsobilosti za účasti poverenej klasifikačnej organizácie a Štátnej plavebnej správy s kladným výsledkom a je mu priznaná klasifikačná trieda.

(8) Pred uvedením plavidla do prevádzky, vrátane plavidla postaveného v zahraničí pod dozorom zahraničnej klasifikačnej organizácie sa vykoná overenie technickej a prevádzkovej spôsobilosti plavidla, vrátane jeho vyskúšania pred komisiou, v ktorej sú zástupcovia Štátnej plavebnej správy, poverenej klasifikačnej organizácie, v prípade jeho vybavenia ťažobnými zariadeniami aj Hlavným banským úradom a v špecifických prípadoch, ako sú nebezpečne tovary, tlakové zariadenia, plynové zariadenia, elektrické zariadenia a pod., aj ďalších oprávnených expertov

(9)   Klasifikačná organizácia spolupracuje so Štátnou plavebnou správou, Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky a zahraničnými klasifikačnými organizáciami.

(10)  Klasifikačná organizácia schvaľuje aj typy kontajnerov a vymeniteľných nadstavieb a dozerá na ich výrobu.

§ 34 Vyhradené technické zariadenia

(1) Vyhradenými technickými zariadeniami podľa tohto zákona sa rozumejú tlakové, plynové, elektrické a zdvíhacie zariadenia skupiny A a B 18) na plavidlách a v prístavoch, ktoré slúžia na zabezpečovanie vodnej dopravy.

(2) Odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení (ďalej len "inšpekčná činnosť") môžu vykonávať právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré sú držiteľmi osvedčenia odbornej spôsobilosti podľa osobitných predpisov 19).

18) Vyhláška Úradu bezpečnosti práce Slovenskej republiky č. 74/1996 Z. z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti tlakových, zdvíhacích, elektrických a plynových technických zariadení a o odbornej spôsobilosti.

19) § 6 ods. 3 písm. d) zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

ŠIESTA ČASŤ PLAVEBNÁ NEHODA

§ 35 Plavebná nehoda

(1) Plavebnou nehodou je udalosť, ktorá sa stala počas prevádzky plavidla alebo v príčinnej súvislosti s ňou a má za následok poškodenie alebo zničenie plavidla, jeho súčasti alebo výstroja, poškodenie alebo zničenie prepravovaného tovaru, ak tieto následky nevyplynuli z povahy samotného nákladu, poškodenie vodnej cesty alebo stavieb na nej alebo spôsobenie ujmy na zdraví či smrť.

(2)  Každý, kto zistí ohrozenie bezpečnosti prevádzky plavidla, je povinný bezodkladne vykonať opatrenia na zabránenie hroziacemu nebezpečenstvu, ak tým nevystavuje vážnemu ohrozeniu svoje zdravie alebo život. V prípade, že nemôže konať uvedeným spôsobom, je povinný o hroziacom nebezpečenstve bezodkladne upovedomiť Štátnu plavebnú správu, Zbor požiarnej ochrany. Policajný zbor, prevádzkovateľa plavidla a prevádzkovateľa vodnej cesty.

(3)  Vodca alebo prevádzkovateľ plavidla, ako aj osoby poverené hliadkou alebo dohľadom nad nimi sú povinné Štátnej plavebnej správe bezodkladne ohlásiť vzniknutú plavebnú nehodu a riadiť sa podľa jej pokynov. V prípade, že v dôsledku plavebnej nehody došlo k poškodeniu vodnej cesty, zariadení prístavu alebo znečisteniu vody alebo ohrozeniu jej kvality, sú povinné nahlásiť to aj prevádzkovateľovi vodnej cesty alebo prevádzkovateľovi prístavu a príslušnému vodohospodárskemu orgánu. Pri vzniku úrazu je potrebné plavebnú nehodu ohlásiť aj orgánom štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou práce a pri vzniku požiaru aj okresnému úradu. Povinnosť nahlásiť plavebnú nehodu nevzniká, ak škoda vznikla len na plavidle a nepresahuje hodnotu 50 000 Sk.

(4)  Ak je zrejmé, že ide o závažné následky plavebnej nehody tým, že vznikla škoda veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu 20) ako je požiar alebo ublíženie na zdraví viacerých osôb, ťažká ujma na zdraví alebo smrť, je vodca plavidla povinný nahlásiť takúto plavebnú nehodu útvaru Policajného zboru.

20) § 89 ods. 14 Trestného zákona.

(5) Odborné prešetrenie plavebnej nehody vykonáva Štátna plavebná správa. Vodca alebo prevádzkovateľ plavidla a osoby nachádzajúce sa na plavidle sú povinne poskytnúť jej náležitú súčinnosť a riadiť sa jej pokynmi. Štátna plavebná správa spolupracuje pri šetrení plavebnej nehody podľa jej charakteru s príslušným Obvodným banským úradom, vodohospodárskym organom, inšpekciou životného prostredia, Inšpektorátom bezpečnosti práce, Zborom požiarnej ochrany a útvarom Policajného zboru.

(6)  Vodca alebo prevádzkovateľ plavidla, ako aj osoby poverené hliadkou alebo dohľadom nad nimi, sú povinné bezodkladne predložiť príslušným orgánom uvedeným v odseku 5 všetky písomné náležitosti súvisiace so vznikom, priebehom a následkami plavebnej nehody.

(7)  Ak v príčinnej súvislosti s plavebnou nehodou vznikne podozrenie, že došlo k spáchaniu trestného činu, je vodca alebo prevádzkovateľ plavidla povinný nahlásiť plavebnú nehodu útvaru Policajného zboru. Pri dodatočnom zistení uvedenej skutočnosti má túto povinnosť aj Štátna plavebná správa.

(8) Štátna plavebná správa vydáva o plavebnej nehode správu o prešetrení, ktorej súčasťou sú aj opatrenia vyvodené voči osobe zodpovednej za plavebnú nehodu.

(9)  Ak plavebná nehoda vznikla na plavidle, ktoré prepravuje tovar, ktorý je pod colným dohľadom, je vodca plavidla prípadne prevádzkovateľ plavidia povinný ohlásiť túto skutočnosť najbližšiemu colnému úradu. Pri dodatočnom zistení uvedených skutočností má túto povinnosť aj Štátna plavebná správa.

§ 36 Plavebná nehoda plavidiel ozbrojených síl

Na plavebné nehody plavidiel ozbrojených síl 21), Policajného zboru, civilnej ochrany a colných orgánov sa ustanovenie § 35 vzťahuje len v prípade, ak pri plavebnej nehode takéto plavidlo poškodilo iné plavidlo alebo súčasti vodnej cesty. V týchto prípadoch sa ustanovenie § 35 použije primerane s tým, že odborné prešetrenie plavebných nehôd vykonáva spoločná komisia vytvorená zo zástupcov Štátnej plavebnej správy a zo zástupcov ozbrojených síl, Policajného zboru, civilnej ochrany a colných orgánov.

1) Zákon č. 351/1997 Z. z. branný zákon.

§ 37 Spoločná havária

(1)  Ak vzniknú na plavidle, prepravnom alebo tovare škody tým, že sa úmyselne a účelne vykonajú mimoriadne opatrenia potrebné na záchranu majetkových hodnôt, pozostávajúcich z plavidla, prepravného a tovaru, takto vzniknutú škodu znáša prevádzkovateľ plavidla, prepravca a majiteľ tovaru pomerne podľa hodnoty plavidla, prepravného a tovaru.

(2) Určenie výšky náhrad a rozdelenie príspevkov (dispaš) jednotlivým účastníkom škôd podľa odseku 1 vykoná fyzická osoba (dispašér) v sídle prevádzkovateľa plavidla. Dispašér zostaví veriteľskú a dĺžnickú podstatu s prepočtom konkrétnych podielov pripadajúcich jednotlivým účastníkom škôd.

SIEDMA ČASŤ

ŠTÁTNA SPRÁVA, ŠTÁTNY ODBORNÝ DOZOR A POKUTY

§ 38 Orgány štátnej správy

(1) Orgánmi štátnej správy pre vnútrozemskú plavbu a prístavy sú:

a)  ministerstvo, ako ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky pre vnútrozemskú plavbu a prístavy,

b)  Štátna plavebná správa, ktorá je podriadená ministerstvu.

(2) Štátna plavebná správa je rozpočtovou organizáciou so sídlom v Bratislave.

(3) Štátnu plavebnú správu riadi a za jej činnosť zodpovedá riaditeľ Štátnej plavebnej správy, ktorého vymenováva a odvoláva minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

§ 39 Ministerstvo

Ministerstvo

a)  určuje koncepciu rozvoja vnútrozemskej plavby, prístavov a vodných ciest a v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky zabezpečuje jej uskutočňovanie v súlade so zámermi štátnej dopravnej politiky,

b) zastupuje Slovenskú republiku vo veciach vnútrozemskej plavby pri styku s medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblasti vnútrozemskej plavby,

c)  riadi a kontroluje výkon štátnej správy vrátane vykonávania štátneho odborného dozoru vo veciach vnútrozemskej plavby,

d) schvaľuje pravidlá pre klasifikáciu a stavbu lodí, kontajnerov, vymeniteľných nadstavieb,

e) dáva súhlas na zriadenie prístavov a vymedzuje ich územie,

f)  udeľuje výnimky z povinnosti platenia úhrady za používanie verejného prístavu na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla,

g) poveruje právnické osoby na vykonávanie klasifikácie plavidiel, kontajnerov a vymeniteľných nadstavieb (§ 33 ods. 2),

h) udeľuje a odníma povolenie na účasť zahraničných dopravcov vo vnútroštátnej vodnej doprave (§ 21 ods. 2),

i) udeľuje a odníma licenciu na vykonávanie verejnej vodnej dopravy, j) vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu,

k) môže povoliť výnimku na prepravu nebezpečných tovarov ak použitie určeného plavidla, materiálov, zariadení alebo konštrukčných postupov nespĺňajú ustanovenia prílohy B. 1 alebo B. 2 osobitného predpisu22); v takom prípade nariadi Štátnej plavebnej správe vydať osobitné povolenie na prepravu s obmedzenou platnosťou alebo skutočnosť zaznamenať do lodného osvedčenia,

22 ) Vyhláška MDPT SR, ktorou sa ustanovujú pravidlá prepravy nebezpečných tovarov po vnútrozemských vodných cestách Slovenskej republiky

l) je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodla Štátna plavebná správa.

§ 40 Štátna plavebná správa

(1) Štátna plavebná správa

a) vykonáva štátny odborný dozor nad

1.   správou a údržbou vodných ciest a prístavov,

2.   prevádzkou plavidiel na vodných cestách a v prístavoch, 3 odbornou spôsobilosťou členov posádok plavidiel,

4.   spôsobilosťou plavidiel, s výnimkou ťažobných zariadení podľa osobitného predpisu 23); v prípade plavidiel trvalo vyradených z prevádzky podľa § 23 ods. 5 vykonáva dozor nad ich odstránením,

5.   dodržiavaním pravidiel bezpečnosti vnútrozemskej plavby,

b) v rámci výkonu štátneho odborného dozoru rozhoduje o

1.   odňatí lodného osvedčenia alebo osobitného povolenia na plavbu,

2.   odňatí preukazu odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla, 3 odstránení plavidla z vodnej cesty alebo prístavu,

4.   zriadení požičovní malých plavidiel,

5.   povolení státia plávajúcich zariadení na vodných cestách alebo vo verejných prístavoch,

c) dáva súhlas na

1.   výkon činností na vodnej ceste (§ 4),

2.   zriadenie odstavných miest na vodnej ceste pre plavidlá vyradené z prevádzky,

3.    stavbu malého plavidla,

23 ) § 3 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb.

4. výstavbu vodných ciest a prístavov a stavieb zasahujúcich do vodných ciest24),

d) určuje podmienky prevádzky plavidiel na vodných cestách a vo verejných prístavoch; podľa potreby môže povoliť len obmedzenú prevádzku.

e) schvaľuje typy malého plavidla,

f) povoľuje zaradenie plavidiel do prevádzky,

g) vydáva a kontroluje

1.   lodné osvedčenia alebo osobitné povolenia na prevádzku plavidiel,

2.  preukazy odbornej spôsobilosti členov posádok plavidiel (§ 30),

3.   preukazy odbornej spôsobilosti vodcu malých plavidiel (§ 31),

4.   ciachové preukazy,

5.   služobné lodnícke knižky pre Členov posádok plavidiel, h) vedie

1   evidenciu vodných ciest,

2.   evidenciu plavidiel,

3.   záznam o plavebnej prevádzke vo verejných prístavoch,

i) ukladá pokuty za porušenie ustanovení tohto zákona podľa § 41 a prejednáva priestupky podľa osobitných predpisov 25),

j) vykonáva

1. odborné prešetrenie plavebných nehôd,

2.   ciachovanie plavidiel.

(2) Zamestnanci Štátnej plavebnej správy majú pri výkone štátneho odborného dozoru podľa odseku 1 písm. a) právo vstupovať na plavidlá počas plavby alebo počas ich státia a právo vstupovať do objektov a zariadení slúžiacich na plavbu s výnimkou plavidiel Policajného zboru.

24) § 126 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

25) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Posádky plavidla a osoby pohybujúce sa na plavidle a v prístavoch sú povinné zamestnancom Štátnej plavebnej správy umožniť tento vstup a poskytnúť im potrebnú súčinnosť.

§ 41 Sankcie

(1)  Štátna plavebná správa môže členovi posádky plavidla, ktorý je cudzincom, uložiť na území Slovenskej republiky zákaz činnosti, na ktorú je odborne spôsobilý, rozhodnutím v správnom konaní na dobu jedného roka, ak porušil povinnosti vyplývajúce z tohto zákona alebo ak tieto povinnosti hrubo a opakovane porušuje.

(2) Štátna plavebná správa môže uložiť pokutu od 10 000 Sk do 200 000 Sk

a)  prevádzkovateľovi plavidla ak poruší povinnosť zachovania bezpečnosti a plynulosti prevádzky plavidla, vedenia plavidla a vybavenia plavidla pre bezpečnú plavbu podľa § 22 a 23, § 26 až 28 a § 35,

b)  prevádzkovateľovi plavidla podľa § 23 a dopravcovi podľa § 7 ods. 5 ak poruší povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohôd u vnútrozemskej plavbe, ktorými je Slovenská republika viazaná,

b) prevádzkovateľovi verejného prístavu alebo jeho časti ak poruší povinnosti bezpečnosti prevádzky verejného prístavu podľa § 5 a 6.

(3) Štátna plavebná správa uloží pokutu od 200 000 Sk do 500 000 Sk v prípade, ak dôjde

a)  k opakovanému porušovaniu povinností prevádzkovateľom plavidla alebo prevádzkovateľom verejného prístavu alebo dopravcom,

b)  k porušeniu pravidiel a podmienok prepravy nebezpečných tovarov.

(4) Pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť konania, na jeho následky, na dobu jeho trvania a na rozsah spôsobenej škody.

(5)  Pokutu možno uložiť do jedného roku odo dňa, keď sa Štátna plavebná správa dozvedela o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba porušila povinnosti podľa odsekov 1 a 2, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď nastalo porušenie povinnosti.

(6) Pokuty uložené podľa tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu.

OSMA ČASŤ SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 42 Vzťah k správnemu konaniu

(1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní26), ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)  Odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí preukazu odbornej spôsobilosti (§ 40 ods. 1 písm. b) bod 2. ) nemá odkladný účinok.

(3) Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na

a)  odstránenie prekážky na vodnej ceste a na odstránenie plavidla (§ 5 ods. 8) a z dôvodu jeho vyradenia z evidencie plavidiel,

b)  zadržanie alebo odňatie preukazu odbornej spôsobilosti podľa § 32 ods. 1 písm. a) až c) a odsek 3.

§ 43 Výnimky z ustanovení zákona

Na plavidlá ozbrojených síl, Policajného zboru, civilnej ochrany a colných orgánov sa nevzťahujú ustanovenia § 22 až 24, § 26 až 34, § 37 až 41.

2 6) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

§ 44 Prechodné ustanovenie

Živnostenské oprávnenia na prevádzku malých plavidiel v oblasti vnútrozemskej plavby, vydané podľa osobitných predpisov

27) pre činnosti, ktoré prestávajú byť živnosťou, ostávajú v platnosti do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

§ 45 Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa:

1.   zákon č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe v znení zákona č. 126/1974 Zb.,

2.   nariadenie vlády ČSSR č. 11/1976 Zb. o evidencii vnútrozemských plavidiel,

3.   vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 137/1974 Zb. o vnútrozemskej plavbe v znení vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 94/1976 Zb.,

4.   vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 128/1976 Zb. o ciachovaní lodí vnútrozemskej plavby,

5.   vyhláška Ministerstva dopravy č. 65/1964 Zb. o prístavnom poriadku pre československé prístavy,

6. vyhláška Ministerstva dopravy č. 66/1964 Zb. o prekladovom a skladovom poriadku pre prístavy určené pre verejnú potrebu,

7.   vyhláška Ministerstva dopravy č. 134/1964 Zb. o prepravnom poriadku vodnej dopravy

v znení vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 31/1982 Zb. a vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 23/1984 Zb.,

8.   vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 344/1991 Zb., ktorou sa vydáva Poriadok plavebnej bezpečnosti na vnútrozemských vodných cestách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

25) Zákon č. 455/1991 Zb.

9. výnos Federálneho ministerstva dopravy č. 15. 000/1975-25, ktorým sú vyhradené technické zariadenia na plavidlách a v prístavoch, ktoré slúžia priamemu zabezpečeniu prevádzky vodnej dopravy a ustanovuje výkon dozoru nad týmito vyhradenými technickými zariadeniami (registrovaný v čiastke 27/1975 Zb. ),

10. výnos Federálneho ministerstva dopravy č. 26. 357/1975 o odbornej spôsobilosti členov posádok vnútrozemských plavidiel (registrovaný v čiastke 38/1975 Zb. ),

11. výnos Federálneho ministerstva dopravy č. 22. 690/1983-025 o vybavení rekreačných plavidiel plávajúcich v režime medzinárodnej plavby dokladmi (registrovaný v čiastke 20/1984 Zb. ),

12.    výnos Federálneho ministerstva dopravy č. 9737/1984-025 o prepravách vojenských kontajnerových zásielok (registrovaný v čiastke 22/1984 Zb. ),

13.  úprava Federálneho ministerstva dopravy z 30. septembra 1976 č. 21 376/76-025, ktorou sa vydáva Poriadok pre ciachovanie lodí vnútrozemskej plavby (registrovaná v čiastke 26/1976 Zb. ).

Čl. II.

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z. a zákona č. 264/1999 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 3 ods. 2 písm. f) znie:

,. f) vnútrozemská verejná vodná doprava, námorná plavba a morský rybolov 18).

Poznámka pod čiarou k odkazu 18 znie:

l8) Zákon č... /2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č.... /2000 Z. z. o námornej plavbe. ".

2.   V prílohe č. 2 v SKUPINE 214 - Ostatné sa za slová "Vodná záchranárska služba" dopĺňajú v prvom stĺpci slová: "Prevádzka malých plavidiel", v druhom stĺpci slová: "Osvedčenie", v treťom stĺpci slová: "§ 31 zákona č.... /2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov".

3.   V prílohe č. 3 sa v SKUPINE 314 - Ostatné vypúšťa živnosť "Vnútrozemská plavba" vrátane textu v stĺpcoch 2 až 5.

Čl. III

Zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 197/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 298/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 494/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 294/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 322/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 453/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 2/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 61/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 83/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 74/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona č. 58/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 200/1998 Z. z., zákona č. 337/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z. a zákona č. 293/1999 Z. z. sa mení takto:

V § 8 ods. 3 sa vypúšťajú slová "Slovenského lodného registra".

Čl. IV

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2001.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Vnútrozemská plavba v Slovenskej republike sa v súčasnej dobe riadi zákonom č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe v znení zákona č. 126/1974 Zb. a príslušnými vykonávacími predpismi. Súčasná právna úprava o vnútrozemskej plavbe zodpovedá dobe svojho vzniku, odzrkadľujú sa v nej vnútropolitické, hospodárske a medzinárodno-politické podmienky platné v dobe jej vzniku. Zákon č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe bol vytvorený ako zákon ľudovodemokratickej republiky so spoločenským vlastníctvom a v súčasnej dobe nevytvára podmienky pre rozvoj podnikania v tejto oblasti a nepodporuje integračné snahy Slovenskej republiky do európskych štruktúr.

A. Všeobecná časť

V minulosti vykonávali v bývalej Československej socialistickej republike vnútrozemskú vodnú dopravu iba dva podniky: Československá plavba dunajská n. p. Bratislava, dnes Slovenská plavba a prístavy a. s. Bratislava a Československá plavba labsko - oderská n. p. Děčín. dnes Československá plavba labská a. s. Děčín. Je skutočnosťou, že v Slovenskej republike v súčasnej dobe existujú ďalšie nové subjekty na vykonávanie vnútrozemskej vodnej dopravy, ktoré vznikli v spolupráci so zahraničnými plavebnými spoločnosťami alebo zahraničnou kapitálovou spoluúčasťou. Vznik väčšieho počtu subjektov vykonávajúcich vnútrozemskú vodnú dopravu si vyžiada i niektoré úpravy týkajúce sa Štátnej správy v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy, napr. štátny odborný dozor na prevádzku plavidiel vnútrozemskej plavby, ktoré plávajú pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky, vydávanie lodných dokladov a preukazov odbornej spôsobilosti členom posádok plavidiel vnútrozemskej plavby.

V súvislosti s politickými zmenami, ktoré nastali koncom roku 1989 v Československej federatívnej republike, ako aj so vznikom samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993, sa okruh dôvodov zvýrazňujúcich potrebu prípravy nového zákona o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o vnútrozemskej plavbe") ešte rozšíril. Súčasný platný zákon o vnútrozemskej plavbe je potrebné nahradiť novým zákonom najmä z troch dôvodov:

1. Slovenská republika, ako zvrchovaný štát musí mať vlastný zákon, ktorý umožní plavidlám vnútrozemskej plavby patriacim právnickým osobám alebo fyzickým osobám, plávať pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky.

Platný zákon vznikol v období existencie Československej socialistickej republiky. Nový zákon zohľadňuje existenciu samostatnej Slovenskej republiky ako zvrchovaného štátu, jej Ústavu a rozdelenie kompetencií ústredných orgánov štátnej správy.

2. Súčasný platný zákon o vnútrozemskej plavbe je v mnohých ustanoveniach obsahovo neaktuálny, pretože bol vytvorený ako zákon ľudovodemokratickej republiky so spoločenským vlastníctvom.

Platný zákon o vnútrozemskej plavbe okrem spoločenských zmien už v požadovanej miere nezohľadňuje ani vzťahy z oblasti technického rozvoja a ochrany životného prostredia, ktoré podstatne zvýšili nároky na prevádzkovanie plavidiel, prístavov a budovanie vodných ciest.

Cieľom návrhu zákona je aj racionalizácia štátnej správy a štátneho odborného dozoru. Jej nárast bol zaznamenaný najmä po novelizácii platného zákona o vnútrozemskej plavbe v roku 1974. Z pôvodného Plavebného úradu so sídlom v Bratislave s celoštátnou pôsobnosťou, až do roku 1964, sa po roku 1974 vytvorila Štátna plavebná správa v Bratislave s pôsobnosťou pre Slovenskú socialistickú republiku, Štátna plavebná správa v Prahe s pôsobnosťou pre Česku socialistickú republiku a Československý lodný register Praha s pôsobnosťou pre celú bývalú Československú socialistickú republiku. Obe Štátne plavebné správy naviac začali vykonávať dozor nad prevádzkou verejných prístavov a zabezpečovať ich výstavbu.

V súvislosti s Obchodným zákonníkom a zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a prebiehajúcou privatizáciou je nevyhnutné vytvoriť lepšie podmienky pre rozvoj podnikania vo vodnej doprave. Platný zákon v tomto smere vychádzal z existencie dvoch štátnych podnikov pre medzinárodnú vodnú dopravu: bývalej Československej plavby dunajskej š. p. Bratislava a bývalej Československej plavby labsko-oderskej š. p. Děčín.

Návrh zákona upravuje aj širšie zapojenie vodných ciest Slovenskej republiky do medzinárodnej vodnej dopravy; rozšírenie prepráv na západoeurópske vodné cesty si vyžaduje prijať odporúčania medzinárodných orgánov a ich realizáciu zabezpečiť formou nových právnych úprav.

Nový zákon rozšíri právomoc orgánov štátneho odborného dozoru pri riešení priestupkov a porušení zákona v správnom a blokovom konaní.

Platný zákon o vnútrozemskej plavbe nerieši ochranu majetku, pričom hodnota plavidiel a stavieb na vodných cestách neustále narastá. Toto by malo pomôcť riešiť navrhované zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou plavidiel, ako je to prakticky zaužívané vo všetkých štátoch západnej Európy.

3. Snahu o integráciu Slovenskej republiky do európskych a transatlantických štruktúr treba deklarovať aj právnymi predpismi Slovenskej republiky, ktoré musia byť zlučiteľné s právnymi predpismi Európskej únie, čo o platnom zákone o vnútrozemskej plavbe nie je možné povedať.

V návrhu zákona sú právne inštitúty upravené tak, že sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom, so zákonom o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok), so Zákonníkom práce, so zákonom o živnostenskom podnikaní, s Listinou ľudských práv a slobôd a ďalšími platnými právnymi predpismi. Návrh zákona o vnútrozemskej plavbe prihliada na medzinárodné dohody týkajúce sa vnútrozemskej plavby, ktoré bývalá ČSSR a neskôr ČSFR uzatvorila. Po rozdelení ČSFR na základe sukcesie k nim pristúpila aj Slovenská republika. Týka sa to najmä Dohovoru o režime plavby na Dunaji, Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier a bilaterálnych zmlúv upravujúcich vzťahy v oblasti vodnej dopravy.

V rámci zosúlaďovania našich právnych predpisov s právnymi predpismi Európskej únie bolo vykonané porovnanie s nasledovnými nariadeniami, smernicami a rozhodnutiami Rady EHS:

1) Nariadenie Rady EHS č. 1017/68 aplikujúce pravidlá súťaže v železničnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej doprave a Rozhodnutie Rady 65/271 o harmonizácii určitých opatrení ovplyvňujúcich súťaž železničnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej dopravy.

Otázkou súťaže sa zaoberá § 7 návrhu zákona. Bližšie podmienky súťaže však určujú medzivládne dohody o vnútrozemskej plavbe, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. s Holandským kráľovstvom. Spolkovou republikou Nemecko a Luxemburským veľkovojvodstvom. V príprave je dohoda medzi štátmi združenými v Európskej únii

a Slovenskou republikou. Českou republikou a Poľskou republikou o vnútrozemskej plavbe. Vybudovanie spoločného systému daní je riešené predpismi, ktoré vytvárajú daňový systém Slovenskej republiky. Medzinárodná doprava je oslobodená od dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane za pohonné hmoty. V sociálnej sfére podľa § 29 návrhu zákona bude zaradená služobná lodnícka knižka, ktorá umožní individuálnu kontrolu dodržiavania nariadení o pracovnom čase.

2)   Smernica Rady EHS č. 76/135 o vzájomnom uznávaní plavebných licencií pre vnútrozemské plavidlá.

Problematiku riešia § 21 a 27 návrhu zákona. Lodné listiny sú zavedené v zmysle medzinárodných dohovorov o plavbe. Plavbu zahraničných plavidiel na vodných cestách Slovenskej republiky rieši §31.

3)  Smernica Rady EHS č. 82/714 určujúca technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy.

Jej aplikácia je uplatnená v § 22 a 33 návrhu zákona, podľa ktorých bude hodnotená spôsobilosť plavidiel a zavedená klasifikačná činnosť pri stavbe a prevádzke plavidiel. V podstate ide o vykonávanie technického dozoru.

4)  Nariadenie Rady EHS č. 3921/91 stanovujúce podmienky, za ktorých môžu dopravcovia z iných štátov vykonávať prepravu tovarov alebo osôb vnútrozemskou vodnou dopravou v členskom štáte (kabotážna plavba).

Problematika je riešená v § 21 a 22 návrhu zákona alebo medzinárodnými dohodami o vnútrozemskej plavbe. Kabotážnu plavbu bez súhlasu príslušných orgánov štátu nie je možné vykonávať.

5)  Smernica Rady EHS č. 87/540 o prístupe k profesii dopravcov tovaru vo vnútroštátnej a medzinárodnej vodnej doprave a o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných oficiálnych dokumentov kvalifikácie pre túto profesiu.

Problematika je riešená komplexne v ustanoveniach § 7 až 21 a § 30 návrhu zákona.

6)  Smernica Rady EHS č. 91/672 o vzájomnom uznávaní národných kapitánskych osvedčení pre prepravu tovarov a osôb vnútrozemskou vodnou dopravou.

Problematika je riešená v ustanovení § 30 návrhu zákona.

Prijatie nového zákona umožní Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") vydať viaceré všeobecne záväzné právne predpisy potrebné na vykonanie zákona, napr. vyhlášku o podmienkach plavebnej prevádzky, vyhlášku o určení územných obvodov verejných prístavov.

I. Predložený návrh zákona komplexne upravuje podmienky vykonávania vnútrozemskej plavby na vnútrozemských vodných cestách. V tejto súvislosti vymedzuje pojem vodná cesta a súčasne vykonáva rozdelenie vnútrozemských vodných ciest. Na základe zákonom ustanovených kritérií rozdeľuje vodné cesty do dvoch veľkých skupín, a to na sledované a nesledované. Pôsobnosť ministerstva sa uplatňuje v spolupráci sústredným vodohospodárskym orgánom iba u kategórie sledovaných medzinárodných vodných ciest.

II. Návrh zákona rozdeľuje plavidlá z hľadiska požiadaviek na ich technickú a prevádzkovú spôsobilosť do dvoch skupín na:

      podliehajúce evidencii,

      ostatné, u ktorých sa preukázanie technickej a prevádzkovej spôsobilosti nevyžaduje.

Návrh zákona zavádza inštitút zápisu plavidla do evidencie, ktorý prehľadným a zodpovedajúcim spôsobom zabezpečí evidenciu plavidiel prevádzkovaných na vnútrozemských vodných cestách, vrátane potrebných údajov o nich z hľadiska zabezpečenia požiadaviek potrebných na riadny výkon štátnej správy vo vnútrozemskej vodnej doprave. Obdobne ako v praxi štátov združených v Európskej únii existuje v skupine evidovaných plavidiel tzv. klasifikácia, zavádza návrh zákona v tejto skupine plavidiel vystavenie osvedčenia plavidla na základe odborného technického posudku, tzv. klasifikáciu. Ide o klasifikáciu právnickou osobou, ktorú touto činnosťou poverí ministerstvo. Tento postup znamená zjednodušenie výkonu štátnej správy, pretože činnosť poverenej právnickej osoby nahradí zložité a náročné technické prehliadky na zistenie technickej a prevádzkovej spôsobilosti plavidla. Z dôvodu zvýšeného rizika zodpovednosti prevádzkovateľa za škody, ktoré vzniknú v dôsledku prevádzky plavidla na vodnej ceste ktoré, ak k nim príde, sú väčšinou veľké - sa zavádza inštitút zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou plavidla, ako podmienka na zahájenie prevádzky plavidla.

III. V oblasti podnikania je v súčasnosti vnútrozemská vodná doprava zaradená medzi koncesované živnosti podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že pri vybraných povolaniach vo vodnej doprave je nutné formulovať podmienky spôsobilosti prístupu k povolaniu (v podstate ide o vodcu plavidla a členov posádky plavidla), je predmetná úprava v tomto návrhu zákona v súlade s dikciou Listiny základných práv a slobôd. Predložený návrh mení živnostenský zákon zaradením prevádzky malých plavidiel do režimu viazaných živností.

IV.   Návrh zákona zjednodušuje výkon štátnej správy v oblasti vnútrozemskej plavby. Prenáša oprávnenie prerokovať priestupky v tejto oblasti z okresných úradov na Štátnu plavebnú správu. Skúsenosti z praxe preukázali, že prerokovávanie priestupkov na okresných úradoch z dôvodu potreby špecifických vedomostí nebolo na náležitej úrovni a neplnilo svoj účel. Návrh zákona zavádza možnosť ukladať pokuty za porušovanie ustanovení tohto zákona. Štátna plavebná sprava bude uložené pokuty aj vyberať, zatiaľ ich prípadné vymáhanie zostáva v kompetencii okresného úradu.

V.   Navrhovaná právna úprava je v súlade so zavedenou praxou v štátoch Európskej únie. Návrh zákona zavádza priamo niektoré obdobné inštitúty obvyklé v praxi vodnej dopravy, napr. klasifikáciu, čo je obdobou odborného technického posudku skúšobne. Taktiež prispôsobuje režim prevádzky zahraničných plavidiel režimu obvyklému v európskych štátoch pre plavidlá cudzích štátov. Ide napríklad o Smernicu Rady EHS č. 765/135 o vzájomnom uznávaní plavebných licencií pre vnútrozemské plavidlá, Smernica Rady EHS č. 82/714 určujúcu technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy, Nariadenie Rady EHS č. 392/91 stanovujúce podmienky, za ktorých môžu dopravcovia z iných štátov vykonávať prepravu tovarov alebo osôb vnútrozemskou vodnou dopravou v členskom štáte (kabotážna plavba) a Smernicu Rady EHS č. 91/672 o vzájomnom uznávaní národných kapitánskych osvedčení pre prepravu tovarov a osôb vnútrozemskou vodnou dopravou.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky štátny odborný dozor nad vnútrozemskou plavbou vykonáva Štátna plavebná správa v Bratislave a štátny odborný technický dozor, vykonávaný bývalým Československým lodným registrom Praha, bol riešený ponechaním funkcie Slovenského lodného registra na ministerstve a poverením Výskumného ústavu dopravného Žilina výkonom technického dozoru pri stavbe a prevádzke plavidiel, kontajnerov a vymeniteľných nadstavieb.

Podľa návrhu zákona bude štátny odborný dozor nad vnútrozemskou plavbou vykonávať Štátna plavebná správa v Bratislave. Klasifikačnú činnosť pri stavbe a prevádzke plavidiel bude vykonávať ministerstvom poverená právnická osoba a odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení (inšpekčnú činnosť) právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú držiteľmi osvedčenia odbornej spôsobilosti podľa osobitných predpisov.

Plán hospodárenia Štátnej plavebnej správy na rok 2000 je nasledovný:

Počet pracovníkov: 81 Výdavky: 29, 252 mil. Sk

z toho: 27, 252 mil. Sk bežné

z toho mzdy 9, 996 mil. Sk 2, 000 mil. Sk kapitálové Príjmy. 30. 000 mil. Sk.

Ďalšie príjmy štátneho rozpočtu budú plynúť z vyberania správnych poplatkov a predstavujú čiastku asi 0, 5 mil. Sk

Pripravovaný zákon o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení ďalších zákonov si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet.

V predkladanom návrhu zákona sa premietli aj výsledky prerokovania predmetného návrhu so zástupcami rezortov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky v apríli 1998. Ide o ustanovenia § 5 ods. 4 a 5 (pozemky v územných obvodoch verejných prístavov a stavby na týchto pozemkoch), § 12 až 19 (licencia) a § 31 (prevádzka malých plavidiel), ako aj sekretariátom Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky. Rokovania v uvedenej problematike sa skončili vzájomnou dohodou.

Na základe písomného stanoviska tajomníčky Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky (ďalej len "Rada") p. Ing. Anny Machalíkovej zo dňa 25. 2. 2000 č. 45/2000 návrh zákona nespadá do okruhu právnych noriem definovaných zákonom č 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve (zákon o tripartite) a ani nebol sociálnymi partnermi požadovaný na rokovanie Rady a Rada sa takýmto návrhom nezaoberala.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI návrhu zákona s právom Európskej únie

1) Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky

2)  Názov návrhu zákona: Zákon o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3) V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona:

upravená:

Nariadenie Rady EHS č. 1017/68 z 19. júla 1968 aplikujúce pravidlá súťaže v železničnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej doprave,

Smernica Rady EHS č. 76/135 z 20. januára 1976 o vzájomnom uznávaní plavebných licencií pre vnútrozemské plavidlá,

Smernica Rady EHS č. 82/714 zo 4. októbra 1982 stanovujúca technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy,

Nariadenie Rady EHS č. 3921/91 z 21. decembra 1991 stanovujúce podmienky, za ktorých môžu dopravcovia z iných štátov vykonávať prepravu tovaru alebo osôb vnútrozemskou vodnou dopravou v členskom štáte,

Smernica Rady EHS č. 87/540 z 9. novembra 1989 o prístupe k profesii dopravcov tovaru vo vnútroštátnej a medzinárodnej vodnej doprave a o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných oficiálnych dokumentov kvalifikácie pre túto profesiu,

Smernica Rady EHS č. 91/672 zo 16. decembra 1991 o vzájomnom uznávaní národných kapitánskych osvedčení pre prepravu tovaru a osôb vnútrozemskou vodnou dopravou.

4) Návrh zákona svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v čl. 70 Európskej dohody o pridružení v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy a medzi prioritné oblasti aproximácie práva podľa Bielej knihy, kapitoly č. 6 "Doprava" a kapitoly č. 18 "Vzájomné uznávanie odbornej kvalifikácie".

5)  Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona: nariadenia a smernice Rady EHS.

6) Vyjadrenie stupňa kompatibility s právnou normou Európskej únie: čiastočná; úplná ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Právny predpis EU				Právny predpis SR
Regulation (EEC) No 1017/68 of the Council of 19 July 1968 applying rules of competition to transport by rail, and inland waterway				Návrh zákona o vnútrozemskej plavbe
1 2 3			4	5	6	7	8
Článo Text právneho predpisu EU Spôsob -			§	Text slovenského právneho predpisu	Zhod	Admi nistra	Poznámky
k		trans-				-tívna
		pozí-				infra-
		cie				štruk
						-túra
čl. 9, ods. 1, 2	Article 9 Public undertakings 1. In the case of public undertakings and undertakings to which Member States grant special or exclusive rights, Member States shall neither enact nor maintain in force any measure contrary to the provisions of the foregoing Articles. 2. Undertakings entrusted with the operation of services of general economic importance shall be subject to the provisions of the foregoing Articles, in so far as the application thereof does not obstruct, in law or in fact, the accomplishment of the particular tasks assigned to them. The development of trade must not be affected to such an extent as would be contrary to the interests of the Community.	N	čl. 1, čť. 3, § 7, veta 5	(5) Vykonávať verejnú vodnú dopravu môže právnická osoba alebo fyzická osoba 5) (ďalej len "dopravca") na základe dopravnej licencie (ďalej len "licencia"), ktorú udeľuje a odníma ministerstvo.	Y
Councl Directive 76/135/EEC of 20 January 1976 on reciprocal recognition of navigability licences for inland waterway vessels				Návrh zákona o vnútrozemskej plavbe

čl 1	Article 1	N	§2 ods. (3)	Návrh vyhlášky o podmienkach získania odbor, spôsobilosti prevádzkovateľa vodnej dopravy (3) Prevádzkovateľ vodnej dopravy podľa odseku 1 je ten, kto vykonáva povolanie	Y
	This Directive shall apply to: (a) vessels used for goods transport and having a total dead weight of 20 metric tons or more,
				dopravcu cestujúcich na plavidlách s počtom
	including tugs and pusher craft,			cestujúcich väčším ako 12 alebo dopravcu
	(b) vessels used for the transport of more			nákladu plavidlami s čistou vlastnou
	than 12 passengers, on inland waterways.			hmotnosťou väčšou ako 20 ton, vrátane
	This Directive shall not prejudice the provisions laid down in the Regulation on inspection of shipping on the Rhine and in			ťažných a tlačných člnov.. Za prevádzkovateľa
				vodnej dopravy podľa tejto vyhlášky sa nepovažuje prevádzkovateľ prievoznej lode, ktorý vykonáva túto činnosť vo vnútroštátnej
	the Agreement on transport of dangerous			vodnej doprave na vodných cestách miestneho
	goods on the Rhine (ADNR).			významu.
čl 2,	Article 2 1. Member States shall, to the extent required, lay down any necessary procedures for the issue of navigability licences.			(1) Zahraničný dopravca 12) môže vykonávať	Y
ods		O	Čl 1, čť. 3,	verejnú vodnú dopravu na území Slovenskej
1, 2				republiky, ak má oprávnenie podnikať
				v medzinárodnej vodnej doprave podľa práva
			§21	štátu, v ktorom má sídlo alebo trvalý pobyt.
	However, a Member State may exempt from		(1)	(2) Zahraničný dopravca môže vykonať
	this Directive vessels which do not leave the inland waterways of its territory.		(2) (3)	prepravu z územia cudzieho štátu na územie Slovenskej republiky alebo z územia Slovenskej republiky na územie cudzieho
	2. Navigability licences shall be issued by			štátu, alebo medzi prístavmi na území
	the Member State in which the vessel is			Slovenskej republiky na základe licencie
	registered or has its home port or, failing			vydanej orgánom štátu, v ktorom má sídlo
	that, by the Member State in which the			alebo trvalý pobyt, ak z medzinárodných dohôd
	owner of the vessel is domiciled. Any			nevyplýva inak. Na prepravu medzi prístavmi
	Member State may request another Member			na území Slovenskej republiky sa vyžaduje predchádzajúce povolenie ministerstva.
	State to issue navigability licences for			Povolenie možno udeliť na jednorazovú
	vessels operated by nationals of the former.			prepravu alebo na opakovanú prepravu určením
	Member States may delegate their powers to			počtu prepráv alebo určením času, počas

	approved bodies			ktorého možno vykonať neobmedzený počet prepráv.
	Article 3
čl. 3,	1. Subject to paragraphs 3 to 6, each	N		(3) Licenciu zahraničných dopravcov vydanú	P
ods 1	Member State shall recognize for navigation		časť4, §28, ods. 6	orgánmi cudzích štátov možno uznať len na
	on its national waterways the navigability			základe reciprocity.
	licences issued by another Member State in			(6) Lodné listiny zahraničných plavidiel,
	accordance with Article 2 on the same basis as if it had issued the licences itself.			vydané orgánmi cudzích štátov, pre prevádzku
				plavidla na vodných cestách Slovenskej republiky možno uznať len na základe
			čast'4, §23, ods. 4, 5	podmienok ustanovených v medzinárodných
				zmluvách.
				(4) Prevádzka plavidla evidovaného v zahraničí
				sa na vodných cestách a v prístavoch
				Slovenskej republiky uskutočňuje na základe
				medzinárodných zmlúv alebo so súhlasom a za
				podmienok určených Štátnou plavebnou
	Article 4			správou
čl. 4,	2. Any Member State may interrupt the	D			Y
ods2	passage of a vessel, where the vessel is			(5) Štátna plavebná správa je v záujme
	found on inspection to be in a condition			bezpečnosti prevádzky plavidla oprávnená
	which clearly constitutes a danger to the surroundings, until the defects have been corrected. It may also do so where the vessel or its equipment is found on inspection not			vyhlásiť jej dočasné zastavenie alebo
				obmedzenie. 0 dočasnom zastavení alebo obmedzení tejto prevádzky Štátna plavebná správa včas upovedomí užívateľov vodných
				ciest a prístavov. Štátna plavebná správa zruší
	to satisfy the requirements set out in the			dočasné zastavenie alebo obmedzenie
	navigability licence or in the other			prevádzky plavidiel, ak pominú dôvody na jej
	documents referred to in Article 3 as the			dočasné zastavenie alebo obmedzenie
	case may be.
	ANNEX Minimum information to appear on	N	čast' 3,	(1) Licencia udelená právnickej osobe	P
	the licences		§16	obsahuje.
	The information is divided into three		(1)	a) obchodné meno

	categories: 1. compulsory: no special sign		(2)	sídlo, právnu tormu, ako aj meno, priezvisko a
	II. required if applicable: (x) III. useful but optional: ( ) 1. Name of the authority or approved body		(3)	trvalý pobyt osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, b) identifikačné číslo, ak bolo pridelené. (2) Licencia udelená fyzickej osobe obsahuje:
	issuing the document			a) meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo
	2. (a) Title of document			fyzickej osoby, ktorá bude vykonávať
	(b) ( ) Number of document			verejnú vodnú dopravu, ako aj
				zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený,
	3. Issuing State 4. Name and domicile of the owner of the			b) obchodné meno, identifikačné číslo, ak bolo pridelené. (3) Licencia udelená právnickej osobe alebo
	vessel			fyzickej osobe okrem údajov uvedených
	5. Name of vessel			v odsekoch 1 a 2 obsahuje:
	6. (x) Place and number of registration			a) označenie vodnej cesty, na ktorej je
	7. (x) Home port			dopravca oprávnený vykonávať verejnú
	8. ( ) Construction type 9. ( ) Utilization 10. Main characteristics:			vodnú dopravu, b) druh verejnej vodnej dopravy a rozsah
				služieb poskytovaných v súvislosti s prepravou osôb a tovaru,
	(a) overall length in metres			c) dátum začatia vykonávania verejnej vodnej
	(b) overall breadth in metres			dopravy na vodnej ceste,
	(c) depth below waterline at maximum			d) dobu, na ktorú sa licencia udeľuje.
	draught(s) in metres
	11. (x) Dead weight(s) in metric tons or
	displacement(s) in cubic metres at
	maximum draught(s)
	12. (x) Indication of draught marking
	13. (x) Maximum authorized number of
	passengers
	14. (x) Total power of propelling engines in
	HP or KW
	15. Minimum freeboard(s) in centimetres
	16. (a) Declaration: The vessel indicated
	above is certified as being suitable for

	navigation
	(b) (x) Subject to the following
	conditions
	(c) (x) Indication of navigation
	restrictions
	17. (a) Date of expiry
	(b) Date of issue
	18. Stamp and signature of the authority or
	approved body issuing the licence.

	Council Directive 82/714/EEC of 4 October 1982 laying down technical requirements for inland waterway vessels			Návrh zákona o vnútrozemskej plavbe
	Article 1	n. a			P
TITU Ll,	For the purposes of this Directive, Community inland waterways shall be classified as follows: - Zones 1 and 2: the waterways listed in		§29, (1)	Návrh vyhlášky 1 (1) Vodné cesty v Slovenskej republike sa zaraďujú do tried podľa klasifikácie vodných ciest miestneho a medzinárodného
čl. l
	Chapter 1 of Annex I, - Zone 3: the waterways listed in Chapter 2 of Annex I, - Zone 4: all other Community waterways.			významu, ktorá je uvedená v prílohe č. 1. Príloha č. 1 ???????????? ešte nie je pripravená
Čl. 4	Article 4	n. a.	čast' 4	(1) Plavidlo musí mať počas prevádzky lodné listiny. (2) Na plavidle s vlastným pohonom, s výnimkou malých plavidiel, musia byť tieto lodné listiny: a) lodné osvedčenie alebo osobitné povolenie na plavbu, b) ciachový preukaz, c) zoznam posádky plavidla; na osobných lodiach, ktoré vykonávajú medzinárodnú plavbu aj zoznam cestujúcich, d) lodný denník, e) strojný denník, f) denník o odovzdávaní odpadov a iných nebezpečných látok na miestach zberu. (3) Okrem lodných listín podľa odseku 2 musí byť na plavidle a) ak má vysielaciu rádiovú stanicu, povolenie	P
	1. All vessels carrying a valid certificate issued pursuant to Article 22 of the Revised Convention for the Navigation of the Rhine may navigate on Community waterways carrying only that certificate.		§28, ods. 1, 2, 3

				na jej zriadenie a prevádzkovanie a denník
				rádiokomunikačnej služby,
				b) podľa druhu zabudovaného vyhradeného
				technického zariadenia revízna kniha
				parného kotla, tlakovej nádoby, zdvíhacieho
				zariadenia a revízna správa elektrického
				zariadenia,
				c) doklad o poistení zodpovednosti za škodu
				spôsobenú prevádzkou plavidla,
				d) v prípade, ak plavidlo vykonáva
				medzinárodnú verejnú vodnú dopravu a
				prepravuje aj tovar, ktorý podlieha colnému
				dohľadu, osvedčenie o vhodnosti plavidla na
				prevoz tovarov s colnými uzávermi, ak je
				takým zariadením vybavené.
				(1) Plavidlá musia svojimi vlastnosťami vyhovovať pravidlám bezpečnosti prevádzky plavidla, pravidlám prepravy nebezpečných tovarov a podmienkam na vodnej ceste.
čl. 6	Article 6 Any vessel carrying a certificate issued pursuant to the Regulation for the transport of dangerous substances on the Rhine (ADNR) may carry dangerous goods throughout the territory of the Community under the conditions stated in that certificate.	n. a.	čast' 4, §22, ods. 1,		P
				(7) Pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla a
			§7,	pravidlá prepravy nebezpečných tovarov
			(1)	ustanoví všeobecne záväzný
				právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Návrh vyhlášky o preprave nebezpečných tovarov (6)
	Any Member State may require that vessels			Návrh vyhlášky o pravidlách bezpečnosti
	which do not carry an ADNR certificate			prevádzky plavidla (5)
	shall be authorized to carry dangerous goods
	within its territory only if the vessels
	comply with requirements additional to
	those set out in this Directive. Such
	requirements shall be notified to the
	Commission and the other Member States.

čl. 6, od s. 1	Any vessel carrying a certificate issued pursuant to the Regulation for the transport of dangerous substances on the Rhine	na.	§ 6 (1)	(1) Preprava nebezpečných tovarov sa môže uskutočňovať po vodných cestách v súlade s ustanoveniami tejto vyhlášky a s tým súvisiacim splnením podmienok, ktoré je	P
	(ADNR) may carry dangerous goods			prevádzkovateľ plavidla povinný zabezpečiť
	throughout the territory of the Community			Plavidlá iných štátov, ktoré prepravujú
	under the conditions stated in that			nebezpečné tovary po vodných cestách, musia
	certificate			spĺňať podmienky ustanovené touto vyhláškou,
				ak medzinárodné dohody neustanovujú inak
				alebo, ak sú tieto prepravy uskutočňované na
				základe vzájomnosti.
				Návrh vyhlášky 5 o pravidlách bezpečnosti
			Hlava 1, čl. 1. 10	plavebnej prevádzky
				e) na palube posádkových plavidiel musia byť
				tiež doklady potrebné podľa prílohy Predpisu o
				preprave nebezpečných látok po Dunaji
			(1), e	č. 10381 a210381
Titl. II čl. 8, od s. 1, 3	l. The Community certificate shall be issued to vessels laid down as from 1 January 1985 following a technical inspection carried out	N	časť 4, §22, ods3	(3) Prehliadky plavidiel vykonáva Štátna plavebná správa za účelom overenia ich spôsobilosti na prevádzku plavidiel pri vydaní lodného osvedčenia (§ 28 ods. 7), predĺženia	Y
	prior to the vessel being put into service and			jeho platnosti alebo pri vydaní osobitného
	intended to check whether the vessel			povolenia na prevádzku plavidla.
	complies with the technical requirements
	laid down in Annex 11.
	3. Compliance of a vessel with the additional	N	časť4,	(9) Preukaz technickej spôsobilosti je lodná	P
	requirements referred to in Article 5 shall,		§28, o	listina, ktorou sa osvedčuje, že plavidlo spĺňa
	where appropriate, be checked during the		ds. 9	podmienky technickej spôsobilosti na plavbu.
	technical inspections provided for in the			Vydáva ho klasifikačná organizácia na dobu

	preceding paragraphs, or during a technical			určitú, najviac na päť rokov
	inspection carried out at the request of the			Návrh vyhlášky 1
	vessel's owner.		§39	(2) V rámci klasifikácie je plavidlo zatriedené
			(2)	do klasifikačnej triedy podľa druhu
			(3)	plavidla, konštrukčného vyhotovenia,
			(5)	technicko-prevádzkových vlastností, a
			(6)	plavebnej zóny alebo oblasti, na ktorú je
				plavidlo určené. Priznaná klasifikačná
				trieda plavidla je vyznačená
				v klasifikačnom certifikáte, ktorými sú
				preukaz technickej spôsobilosti,
				klasifikačný preukaz triedy malého a
				rekreačného plavidla, podľa pravidiel pre
				klasifikáciu a stavbu lodí.
				(3) Odborný technický dozor a klasifikácie
				plavidiel v Slovenskej republike vykonáva
				poverená klasifikačná organizácia podľa
				pravidiel pre klasifikáciu a stavbu lodí
				a cenového sadzobníka schválených
				ministerstvom a uverejnenom vo Vestníku
				ministerstva.
				(5) Plavidlo postavené v zahraničí pod
				dozorom zahraničnej klasifikačnej organizácie,
				ktorá nie je notifikovaná v súlade so
				smernicami Rady Európskeho hospodárskeho
				spoločenstva, môže byť zaevidované a
				prevádzkované na sledovaných vodných
				cestách Slovenskej republiky len vtedy, ak na
				žiadosť prevádzkovateľa bola vykonaná
				mimoriadna prehliadka technickej a
				prevádzkovej spôsobilosti za účasti inšpektora
				poverenej klasifikačnej organizácie a Štátnej

				plavebnej správy s kladným výsledkom a je mu
				priznaná klasifikačná trieda.
				(6) Pred uvedením plavidla do prevádzky,
				vrátane plavidla postaveného v zahraničí pod
				dozorom uznanej zahraničnej klasifikačnej
				organizácie sa vykoná overenie technickej a
				prevádzkovej spôsobilosti plavidla, vrátane
				jeho vyskúšania pred komisiou, v ktorej sú
				zástupcovia Štátnej plavebnej správy,
				poverenej klasifikačnej organizácie a v prípade
				jeho vybavenia ťažobnými zariadeniami aj
				Hlavným banským úradom a v špecifických
				prípadoch, ako sú nebezpečné tovary, tlakové
				zariadenia, plynové zariadenia, elektrické
				zariadenia a pod., aj ďalších oprávnených
				expertov.
		N		(3) Pred zaradením plavidla do prevádzky je	P
Titul	3. Compliance of a vessel with the additional		časť 3, §23 (3)	prevádzkovateľ plavidla povinný sa preukázať
II,	requirements referred to in Article 5 shall,			dokladom o klasifikácii plavidla (§ 33 ods. 3) a
čl. 8	where appropriate, be checked during the			požiadať Štátnu plavebnú správu o vykonanie
ods. 3	technical inspections provided for in the			prehliadky plavidla na vydanie lodného
	preceding paragraphs, or during a technical			osvedčenia alebo osobitného povolenia na
	inspection carried out at the request of the			prevádzku plavidla. Táto povinnosť sa
	vessel's owner.			vzťahuje aj na dovezené plavidlo postavené
				alebo zrekonštruované v cudzine; okrem toho
				je prevádzkovateľ plavidla povinný preukázať,
				že plavidlo bolo prepustené do colného režimu.
				Táto povinnosť sa nevzťahuje na malé plavidlá,
				ktoré nie sú evidované (§ 24 ods. 3).
			Zák §33	(1) Klasifikácia plavidla je jeho zaradenie do
				klasifikačnej triedy podľa klasifikačných
				pravidiel. Klasifikácia plavidla sa vykonáva

			(1)	počas stavby a prevádzky plavidla.
			(2)	(2) Klasifikáciu plavidiel vnútrozemskej
				plavby, s výnimkou malých plavidiel,
				vykonáva ministerstvom poverená právnická
				osoba (ďalej len "klasifikačná organizácia").
				Schvaľuje typovú a technickú dokumentáciu
				na stavbu a rekonštrukciu plavidiel,
				s výnimkou malých plavidiel, vykonáva
				technický dozor nad stavbou a prevádzkou
				plavidiel. Pravidlá pre klasifikáciu a stavbu
				lodí vydáva klasifikačná organizácia po
				predchádzajúcom schválení ministerstvom.
čl. 9, od st 1	Article 9 The Community certificate shall be issued by the competent national authority of the	O	čast' 4,	(7) Lodné osvedčenie je lodná listina, ktorou sa	Y
			§28, o ds7	preukazuje spôsobilosť plavidla na plavbu. Vydáva ho Štátna plavebná správa. Plávajúcemu zariadeniu s náveternou plochou
	Member State in which the vessel is			väčšou ako 10 m2 zároveň vydá povolenie na
	registered or, failing that, of the Member			státie, v ktorom sú upravené podmienky a
	State in which its home port is situated or,			miesto státia plávajúceho zariadenia. Lodné
	failing that of the Member State in which		časť	osvedčenie a povolenie na státie sa vydáva na
	the owner is established.		4, §22, o ds. 2, 3	dobu určitú, najviac na päť rokov. (2) Plavidlá, s výnimkou malých plavidiel,
				musia byť postavené v súlade s pravidlami na
				stavbu lodí a v prípade, že podliehajú klasi-
				fikácii, musia byť klasifikované klasifikačnou
				organizáciou (§33 ods. 2).
čl. 10	Article 10 The technical inspection referred to in Article 8 shall be carried out by competent authorities which may refrain from	N		(3) Prehliadky plavidiel vykonáva Štátna	Y
				plavebná správa za účelom overenia ich spôsobilosti na prevádzku plavidiel pri vydaní
				lodného osvedčenia (§ 28 ods. 7), predĺženia
				jeho platnosti alebo pri vydaní osobitného

	subjecting the vessel in whole or in part to		§ 39	povolenia na prevádzku plavidla.
	technical inspection where it is evident from		(3)	Návrh vyhlášky 1
	a valid attestation, issued by a classification society approved by the State in which the certificate is issued, that the vessel satisfies in whole or in part the technical requirements of Annex II.			(3) Odborný technický dozor a klasifikácie plavidiel v SR vykonáva poverená klasifikačná organizácia podľa pravidiel pre klasifikáciu a stavbu lodí a cenového sadzobníka schválených ministerstvom a uverejnenom vo Vestníku ministerstva.
čl. 11	Article 11	N	časť 4,	7) Lodné osvedčenie je lodná listina, ktorou sa preukazuje spôsobilosť plavidla na plavbu. Vydáva ho Štátna plavebná správa. Plávajúcemu zariadeniu s náveternou plochou väčšou ako 10 m2 zároveň vydá povolenie na státie, v ktorom sú upravené podmienky a miesto státia plávajúceho zariadenia. Lodné osvedčenie a povolenie na státie sa vydáva na dobu určitú, najviac na päť rokov.	Y
	The period of validity of the Community		§ 28, o
	certificate shall be determined in each		ods. 7
	specific case by the authority competent for issuing such certificates. However, this period shall not exceed 10 years.
Titul IV, článok 16, odsk 2	TITLE IV Refusal or withdrawal Article 16 Any valid certificate may be withdrawn by the competent authority which issued or renewed it if the vessel ceases to comply	D	časť	(1) Štátna plavebná správa b) v rámci výkonu štátneho odborného dozoru rozhoduje o 1. odňatí lodného osvedčenia alebo osobitného povolenia na plavbu, 2. odňatí preukazu odbornej spôsobilosti	P
			7,
			§
			40, od
			s. 1
	with the technical requirements specified in its certificate.			člena posádky plavidla, 3. odstránení plavidla z vodnej cesty alebo prístavu, 4. zriadení požičovní malých plavidiel 5. povolení státia plávajúcich zariadení na vodných cestách alebo vo verejných prístavoch Návrh vyhlášky 5 o pravidlách bezpečnosti

				prevádzky
Titul			Hlava	(4) Listiny, ktoré musia byť na plavidle,
v,	TITLE V Verification	D		plávajúcom telese alebo plávajúcom zariadení	P
čl 17, 0	Article 17		čl. 1, 1	podľa týchto pravidiel alebo podľa iných
ds l, 2	1. The competent authorities of a Member		0	predpisov, sú vodcovia alebo osoby poverené
	State may at any time check that a vessel		(4)	hliadkou alebo dohľadom povinní predložiť na
	is carrying a certificate valid under the terms			vyžiadanie oprávnených orgánov.
	of this Directive and satisfies the			(l)Ministerstvo
	requirements set out in such certificate s).			e) riadi a kontroluje výkon štátnej správy
	2. If the authorities find upon inspection			vrátane štátneho odborného dozoru na úseku
	that the certificate is invalid, or that the		čast'7,	vnútrozemskej plavby a prístavov
	vessel does not satisfy the requirements set		§39,
	out in the certificate, but that such invalidity		odsek
	or failure to satisfy the requirements does		(l), c)
	not constitute a manifest danger, the owner
	of the vessel or his representative shall take
	all necessary measures to remedy the
	situation. The authority which issued the
	certificate or which last renewed it shall be
	informed.
Príloh	ANNEX I LIST OF COMMUNITY	n. a.		Návrh vyhlášky 1, Príloha 1	P
a 1	INLAND WATERWAYS DIVIDED			Klasifikácia vnútrozemských ciest
	GEOGRAPHICALLY INTO ZONES 1, 2,			ešte nie je pripravená
	3 AND 4 (Article 1 of the Directive)
Príloh	ANNEX II MINIMUM TECHNICAL	N	§33	(2)Klasifikáciu plavidiel vnútrozemskej	P
a 2	REQUIREMENTS FOR VESSELS		(2)	plavby, s výnimkou malých plavidiel,
	OPERATING ON WATERWAYS IN			vykonáva ministerstvom poverená právnická
	ZONES 1, 2, 3 AND 4 (Article 3 of the			osoba (ďalej len "klasifikačná organizácia").

	Directive)			Schvaľuje typovú a technickú dokumentáciu
				na stavbu a rekonštrukciu plavidiel,
				s výnimkou malých plavidiel, vykonáva
				technický dozor nad stavbou a prevádzkou
				plavidiel. Pravidlá pre klasifikáciu a stavbu
				lodí vydáva klasifikačná organizácia po
				predchádzajúcom schválení ministerstvom.
				Technické pravidlá vydané v súlade so
				Zákonom č. 264/1999 Z. z.: Pravidlá pre
				klasifikáciu a stavbu lodí	P
	CHAPTER 2 REQUIREMENTS	N	časť	Zariadenia strojovni a kotolní
	RELATING TO SHIPBUILDING		5,
	2. 01. Basic rule		1 E
	2. 02. Hull
	2. 03. Heating, cooking and refrigeration		časť
	appliances		5 a),	Olejové vykurovacie zariadenia
	2. 04. Heating with liquid fuels having a		3
	flash-point above 55 °C
	2. 05. Solid fuel heating		časť 2	Lodné teleso
	2. 06. Engine and boiler rooms and bunkers				P
	CHAPTER 3 STEERING GEAR AND	N	časť 5:	Kormidelné zariadenia, dokormidlovacie
	WHEELHOUSE		b)	zariadenia, kotevné navijaky, hydraulické
	3. 01. General		13	zariadenia
	3. 02. Effectiveness of the steering gear
	3. 03. General design requirements
	3. 04. Powered steering gear
	3. 05. Engagement of the secondary drive
	3. 06. Manual drive		časť2	Kormidlá a manévrovacie zariadenia
	3. 07. Manually operated hydraulic drive		(4)
	3. 08. Hydraulic drive				_____

	3. 09. Electric drive
	3. 10. Rudder propellers and Voith-
	Schneider equipment
	3. 11. Remote-control installations
	3. 12. Rudder position indicator
	3. 13. Steering assistance
	3. 14. Unobstructed view
	3. 15. Sound pressure
	3. 16. Electrical components of steering gear
	3. 17. Lowerable wheelhouse
	CHAPTER 4 SAFETY DISTANCE,	N	časť3	Stabilita, bezp. vzdialenosť, voľ. bok	P
	FREEBOARD AND DRAUGHT SCALES
	4. 01. Definitions
	4. 02. Safety distance
	4. 03. Freeboard
	4. 04. Draught marks
	4. 05. Draught scales
	CHAPTER 5 MACHINERY	N	časť	Strojné zariadenia	P
	5. 01. General		5
	5. 02. Safety equipment
	5. 03. Propelling mechanism		2F	Bezpečnostné zariadenia
	5. 04. Engine exhaust pipes
	5. 05. Tanks, bunkers and piping
	5. 06. Bilge pumps
	5. 07. Waste oil gathering system
	5. 08. Winches
	5. 09. Vessel's intrinsic noise
	CHAPTER 6 ELECTRICAL	N	čast'8	Elektrické zariadenia:	P

	INSTALLATIONS			1A všeobecne
	6. 01. General			B schvaľovacie podklady
	6. 02. Maximum permissible voltages			C sústavy, napätia, frekvencie
	6. 03. Shore connections			ú dimenzovanie a vyhotovenie zariadení na
	6. 04. Generators and motors			výrobu energie
	6. 05. Accumulators			E elektrické stroje
	6. 06. Electrical switchboards			F transformátory, tlmivky a polovodiče
	6. 07. Switches, plugs, fuses and cable			G akumulátory
	protection			H rozvod energie
	6. 08. Earth detector equipment			J rozvádzače a spínacie prístroje
	6. 09. Lighting			K kormidelné, dokormidlovacie a aktívne
	6. 10. Signal lights			kormidelné zariadenia
	6. 11. Earthing			L elektrotepelné prístroje a ohrievače
	6. 12. Emergency power installation			M osvetlenie
				N inštalačný materiál
				O káble a izolované
				vodiče
				P havarijno-výstražná signalizácia a systémy
				ochrán
	CHAPTER 7 EQUIPMENT	N	čast'9	Vybavenie a výstroj, zváranie	P
	7. 01. Anchors, chains and anchor cables			1 Vybavenie a zariadenia
	7. 02. Other equipment			2 Výstroj
	7. 03. Fire-fighting appliances			3 Zvarové spoje
	7. 04. Ship's boats
	7. 05. Lifebuoys, ball-floats and life-jackets
	CHAPTER 8 LIQUEFIED GAS	N	časť	Lodné teleso	P
	INSTALLATIONS FOR DOMESTIC		2: a)	(19)Tankové lode na skvapalnený plyn
	USES

	8. 01.	General
	8. 02.	Installation
	8. 03.	Receptacles
	8. 04.	Siting and arrangement of supply unit
	8. 05.	Spare and empty receptacles
	8. 06.	Reducing valves
	8. 07.	Pressures
	8. 08.	Pipes and flexible tubes
	8. 09.	Distribution system
	8. 10.	Gas-consuming appliances and their
	installations
	8. 11.	Ventilation and evacuation of
	combustion gases
	8. 12.	Instructions for use and safety
	8. 13.	Inspection
	8. 14.	Tests
	8. 15.	Attestation
Príloh
a 3	ANNEX III SPECIMEN COMMUNITY		N		dodať vzor osvedčenia
	CERTIFICATE FOR INLAND
	NAVIGATION (Article 3 of the Directive)

	Council Directive 87/540/EEC of			Návrh zákona o vnútrozemskej plavbe
	November 1987 on access to the
	occupation of carrier of goods by
	waterway in national and international
	transport and on the mutual recognition
	of diplomas, certificates and other
	evidence of formal qualifications for this occupation
kap. 1, čl. l, od 2, odst. l,	CHAPTER 1 Definitions and scope Article 1 2. For the purposes of this Directive:	N	čast' 3,	(5) Vykonávať verejnú vodnú dopravu môže	Y
			§ 7, ods. (5)	právnická osoba alebo fyzická osoba 5) (ďalej len "dopravca") na základe dopravnej licencie
				(ďalej len "licencia"), ktorú udeľuje a odníma
				ministerstvo.
2	- 'occupation of carrier of goods by			Návrh vyhlášky o podmienkach získania odbor.
	waterway vessel means the activities			spôsobilosti prevádzkovateľa vodnej dopravy
	engaged in by any natural person or any			(l )Odborná spôsobilosť prevádzkovateľa
	undertaking carrying goods by inland			vodnej dopravy na vnútrozemských vodných
	waterway for hire or reward, even if this			cestách sa vzťahuje na fyzickú osobu alebo
	occupation is not exercised on a regular			právnickú osobu, ktorá vykonáva dopravu osôb
	basis,			alebo nákladu za účelom pravidelného
	- 'undertaking' means companies or firms			podnikania1).
	within the meaning of Article 58 of the		§ 2	(2) Právnickou osobou sa na účely tejto
	Treaty and groups or cooperatives of			vyhlášky rozumie podnik, spoločnosť alebo
	operators whose purpose is to obtain			združenie prevádzkovateľov vodnej dopravy,
	business from shipping agents for			ktorí vykonávajú obchod a dopravu medzi
	distribution among their members,			svojimi členmi, prípadne také skupiny alebo
	irrespective of whether such groups or			združenia, ktoré majú právnu subjektivitu.
kap. 2.	cooperatives possess legal personality.
	CHAPTER II	N	časť 3,	(1) Licenciu na vykonávanie verejnej vodnej	P

čl. 3, od	Access to the occupation		§12, o	dopravy (§ 7) možno udeliť
s. l	Article 3		ds(l),	a) právnickej osobe so sídlom v Slovenskej republike, ak členovia jej štatutárneho orgánu, sú spôsobilí na právne úkony, bezúhonní (§ 13) a aspoň jeden člen
	1. Natural persons or undertakings wishing to pursue the occupation of carrier of		(2),
	goods by waterway must satisfy the			štatutárneho orgánu je odborne spôsobilý,
	condition of professional competence,			b) fyzickej osobe, ktorá má trvalý pobyt
	even if they are members of a group or			v Slovenskej republike je spôsobilá na právne úkony, bezúhonná a odborne spôsobilá; to sa vzťahuje aj na zodpovedného zástupcu 8), ak je ustanovený. Žiadateľ nemusí spĺňať
	cooperative of operators within the
	meaning of Article 1 (2) or exercise their occupation exclusively for a specific
	period of time as subcontractors to			podmienku odbornej spôsobilosti, ak ju
	another waterway transport undertaking.			spĺňa jeho zodpovedný zástupca,
	If the applicant is a natural person who does			c) právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak
	not satisfy that condition, the competent			hlavným predmetom činnosti žiadateľa je
	authorities may nevertheless authorize him			preprava osôb a tovaru a žiadateľ v prípade
	to pursue the occupation of carrier of goods by waterway provided that he indicates to			medzinárodnej verejnej vodnej dopravy preukázal finančnú spôsobilosť (§ 20). (2) Licencia sa udeľuje na dobu neurčitú
	them another person satisfying the			alebo na dobu určitú. Platnosť licencie udelenej
	condition who in actual fact manages the			na určitú dobu neurčitú zaniká uplynutím doby,
	transport operations on a permanent basis.			na ktorú bola licencia udelená.
kap. II, Čl 3, ods. 2	2. The condition of professional competence	D	čast' 3,	(1) Odborná spôsobilosť sa nadobúda	Y
	shall consist in the possession of the standard of competence accepted by the		§14	úspešným vykonaním skúšky pred skúšobnou komisiou. Bez vykonania skúšky skúšobná komisia uzná za odborne spôsobilého toho, kto
	authority or body appointed for this purpose			a) získal vysokoškolské alebo úplné stredné
	by each Member State in the subjects listed			odborné vzdelanie v odbore vodnej dopravy
	in the Annex. The necessary knowledge			alebo
	shall be acquired either by attending courses			b) má najmenej päť rokov odbornej praxe vo
	or by practical experience in a waterway			funkcii, ktorej náplňou je činnosť v odbore
	transport undertaking, or by a combination of the two. Member States may exempt the			vodnej dopravy. (2) Skúšobnú komisiu zriaďuje a jej členov vymenúva a odvoláva ministerstvo.

	their territory not linked to the waterway			vnútrozemských vodných cestách a na
	network of another Member State. Practical			medzinárodných vodných cestách len v rámci
	experience gained in a transport undertaking			spoločných hraničných úsekov vodných ciest SR3). (2) Praktické skúsenosti získané v dopravnej
	exempted from application of these
	conditions shall not give entitlement to the			spoločnosti podľa odseku (1) nemôžu byť
	certificate referred to in paragraph 2.			považované za vedomosti požadované podľa § 3 ods. 2 tejto vyhlášky. V prípade, že ministerstvo zistí dôvod pre
kap. 2, čl. 6 ods (2)	2. Member States shall ensure that the	N	§ 5		Y
	competent authorities withdraw an authorization to pursue the occupation of carrier of goods by waterway if they find		(2)	odobratie oprávnenia na výkon prevádzkovateľa vodnej dopravy v dôsledku nesplnenia podmienok ustanovených v § 3, musí určiť spôsob a lehotu na odstránenie tohto
	that the conditions laid down in Article 3 are			nesúladu.
	no longer met, subject to allowing,
	where appropriate, sufficient time for the
kap. III , Čl. 7	recruitment of a replacement. Article 7 Member States shall recognize the	N	§6 (1)	Návrh vyhlášky (l) Osvedčenie o odbornej spôsobilosti prevádzkovateľa vodnej dopravy vydané	Y
	certificates referred to in the second			v zahraničí v členskom štáte Európskej únie je
	subparagraph of Article 3 (2) which have			dostatočným dôkazom odbornej spôsobilosti
	been issued by another Member State as			podľa tejto vyhlášky.
	sufficient proof of professional competence.			(2) Preukaz odbornej spôsobilosti člena
				posádky plavidla, ktorý nebol vydaný v
				Slovenskej republike, možno uznať len na
				základe podmienok ustanovených v
				medzinárodných zmluvách
	Article 8
kap. III	3. Where the document required in	O	časť	Návrh vyh l. 3	Y
	accordance with paragraphs 1 and 2 is not		4,	Ak osvedčenie o odbornej spôsobilosti
čl. 8, od s. 3	issued by the State of origin or prior		§	prevádzkovateľa vodnej dopravy, alebo výpis
	establishment, such document may be replaced by a declaration on oath or by a		30. od s (5)	z právnych záznamov o registrácii prevádzkovateľa vodnej dopravy nieje vydaný štátom sídla (bydliska) prevádzkovateľa vodnej
	solemn declaration made by the person concerned before a competent judicial or		§6,	dopravy, musí byť doložený čestným
				prehlásením

	administrative authority or, where appropriate, a notary in that person's State of origin or prior establishment; such authority or notary shall issue a certificate attesting the authenticity of the declaration on oath or solemn declaration. The declaration in respect of bankruptcy may likewise be made before a competent professional body in the same State.		2)	prevádzkovateľa vodnej dopravy podpísaným pred príslušným úradom (notárom) v štáte, kde má prevádzkovateľ vodnej dopravy sídlo(bydlisko), alebo kde bol zaregistrovaný.
				(4) Podrobnosti o zriadení a činnosti skúšobnej
Príloh a	ANNEX LIST FOF THE SUBJECTS REFERRED TO IN ARTICLE 3 (2) FOR WHICH PROOF OF PROFESIONAL COMPETENCE MUST BE PROVIDED The knowledge to be taken into consideration for recognition of professional competence must relate to at least the subjects listed below. The latter must be described in detail and be defined or approved by the competent national authorities. The subject matter must be such that it can be assimilated by persons whose educational level is equivalent to that attained at the end of compulsory schooling.	N		komisie, o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky a	Y
				o osvedčení o odbornej spôsobilosti ustanoví
				všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
			časť 3, §14,	ministerstvo. Návrh vyhlášky o podmienkach získania odbornej spôsobilosti prevádzkovateľa vodnej dopravy
				Podmienky na získanie osvedčenia odbornej
			odsek	spôsobilosti je ovládanie okruhu vedomostí,
			(4)	ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 tejto vyhlášky Príloha č. 1 Učebné osnovy určujú rozsah minimálnych požadovaných vedomostí prednášaných na
				postgraduálnych kurzoch na získanie
				osvedčenia o odbornej spôsobilost
				prevádzkovateľa vodnej dopravy na
	A. Subjects of which a satisfactory knowledge is required in the case of carriers intending to engage solely in national transport operations			vnútrozemských vodných cestách, prípadne
			§3	tvoriacich obsah skúšobných otázok na obhájenie vedomostí na získanie tohto osvedčenia pred komisiou ustanovenou ministerstvom.
	1. Law Rudiments of civil law and commercial social and tax legislation of which
				A. Rozsah vedomosti na získanie

	knowledge is necessary for the pursuit of the			osvedčenia odbornej spôsobilosti
	occupation, particularly as regards - contracts in general, - haulage contracts, in particular the			prevádzkovateľa vnútroštátnej vodnej dopravy na vnútrozemských vodných cestách
	liability of the carrier (nature and limits),
	- commercial companies,			1 OBCHODNÉ A PRACOVNÉ PRÁVO
	- business accounts,
	labour and social security			Vybrané časti občianskeho, obchodno-
	regulations,			komerčného, pracovno-sociálneho a daňového
	- the tax system.			práva uplatňovaného vo vodnej doprave so
	2. The commercial and financial			zvláštnym zreteľom na:
	management of an undertaking			- právne predpisy a terminológiu platnú v
	- methods of payment and financing,			zmluvných vzťahoch právnických osôb a
	- calculation of cost prices,			fyzických osôb pôsobiacich v doprave a
	- system of prices and terms of			špecificky vo vodnej doprave,
	carriage,			- organizačné štruktúry a účastníci zmluvných
	- commercial accounting,			vzťahov v doprave s prihliadnutím na rozsah
	- insurance,		zodpovednosti dopravcu a prepravcu (povaha
	- invoices,			a obmedzenia),
	- transport agents.			- obchodné spoločnosti, druhy, štruktúra,
	3. Access to the market			pôsobnosť a pod.,
	- the provisions relating to the taking			- zásady podnikateľskej činnosti, obchodné
	up and pursuit of the occupation,			účtovníctvo,
	- chartering systems,			- predpisy právnej ochrany pracovníka vo
	- transport documents.			vodnej doprave, sociálne zabezpečenie
	4. Technical standards and technical aspects			pracovníka a pracovného kolektívu,
	of operation			starostlivosť o posádky plavidla a pod.,
	- the technical features of vessels,			- daňový a odvodový systém uplatňovaný v
	- the choice of vessels,			podmienkach vodnej dopravy.
	- registration,
	- lay days and demurrage.
	5. Safety			2. OBCHODNÉ A FINANČNÉ RIADENIE

	- the provisions laid down by law,			PODNIKU
	regulation or administrative action
	concerning waterway traffic,			- dopravno-ekonomické vzťahy (optimalizácia
	- accident prevention and measures			vzťahov, racionalizácia a koordinácia
	to be taken in the event of accident.			prepráv),
	B. Subjects of which a knowledge is			- ukazovatele prepravnej činnosti (ukazovatele,
	required in the case of carriers intending to			bilancie, plánovanie, normovanie, grafikon
	engage in international transport operations			pohybu plavidiel, výkony prístavnej činnosti),
	- subjects listed under A,			- majetková štruktúra (investičný majetok,
	- provisions applicable to waterway			obežný majetok a pod. ),
	transport between the Member States and			- ľudský faktor (produktivita práce, riadenie
	between the Community and non-member			organizácie práce a pod. )
	countries which are derived from national			- systémy odmeňovania, mzdové náklady,
	law, Community standards and			normovanie práce a zrážky,
	international conventions and agreements,			- prevádzkové náklady, členenie, kalkulácie,
	particularly with regard to chartering and			rozpočet,
	prices and terms of carriage,			- tvorba cien a tržieb, tarify a možnosti ich
	- customs practices and formalities,			zvyšovania,
	- principal traffic regulations in the			- hospodársky výsledok, zisk, strata, fondy,
	Member States.			sankcie,
				- obchodné účty, úvery, zmenky, obligácie,
				dlhopisy, cenné papiere, akreditív, fakturácia
				a formy platenia, inkaso,
				- agentovanie vo vodnej doprave.
				3. PODMIENKY TRHU VO VODNEJ
				DOPRAVE
				- základné zákony a termíny uplatňované
				v trhových podmienkach, konkurencia,
				hodnotové vzťahy, koncesia, leasing,

				marketing, know-how,
				organizačné štruktúry v trhových
				podmienkach, burzy, banky, systémy
				spoločností obchodných a poisťovacích,
				formy účasti na trhu a pod.,
				peňažno-finančné nástroje trhu, cenné
				papiere, akcie, valuta, obligácia, zmenka, šek
				a pod.,
				- komerčné nástroje trhu, ekonomické nástroje,
				dividenda, renta, kurz, cena, zisk, parita,
				hypotéka a pod.,
				- trhové operácie, operátor, barter, devalvácia,
				damping, diverzifikácia, inflácia, revalvácia,
				faktoring, emisia a pod.,
				- dopravné dokumenty, kontrakt, konosament,
				charter a pod.
				4. MATERIÁLNO-TECHNICKÁ
				ZÁKLADŇA Z POHĽADU
				ZVYŠOVANIA EFEKTÍVNOSTI
				PREVÁDZKY VODNEJ DOPRAVY
				základná charakteristika materiálno-
				technickej základne a infraštruktúry vodnej
				dopravy, lodný park, prístavy a opravovne
				lodí, Vedecko-technický pokrok,
				- lodný park, osobné lode, nákladné lode,
				technické a špeciálne plavidlá, námorné lode
				a lode zmiešanej plavby rieka-more,
				- prístavy, prístavné bazény, prekladacie
				polohy, prekladacie zariadenia, sklady,

				zariadenia a budovy, dopravná infraštruktúra
				a pod.,
				- technológie prepráv, výber plavidiel, spôsoby
				nakladania a vykladania, nadväzné, najmä
				kombinované, dopravné systémy,
				- registrácia lodí, štátna správa a odborný
				technický dozor, určené technické zariadenia,
				posádka plavidla a pod.,
				- systémy údržby a opráv lodí, údržba počas
				prevádzky, opravovne lodí, dielne, lodné
				zdvíhadlá a pod.,
				- zásady prevádzkovej činnosti, poriadok a
				normy nakládky a vykládky lodí, doba jazdy
				lode, kontajnerizácia a paletizácia, základy
				tovaroznalectva prepravovaných tovarov,
				preprava nebezpečných nákladov, ekologické
				aspekty prepravy a pod.
				5. BEZPEČNOSŤ PLAVEBNEJ
				PREVÁDZKY
				- základné legislatívne normy a pravidlá
				uplatňované vo vodnej doprave,
				- Pravidlá bezpečnosti plavebnej prevádzky na
				vodných cestách Slovenskej republiky,
				- hodnotenie technického stavu materiálno-
				technickej základne vodnej dopravy z
				hľadiska bezpečnosti (prevádzkovej,
				požiarnej, ekologickej a pod. ),
				vybavenie plavidiel záchrannými
				zariadeniami a prostriedkami,

				- plavebná nehoda, nahlasovacia povinnosť,
				spoločná havária, odborné šetrenie nehody,
				zodpovednosť za následky škôd pri nehode a
				pod.,
				- opatrenia na predchádzanie nehôd vo vodnej
				doprave v obvyklých a mimoriadnych
				situáciách
				B. Rozsah vedomostí na získanie
				osvedčenia odbornej spôsobilosti
				prevádzkovateľa vodnej dopravy na
				medzinárodných vnútrozemských
				vodných cestách
				- rozsah znalostí uvedených v časti A,
				- ustanovenia aplikovateľné na podmienky
				vodnej dopravy medzi členskými štátmi
				Európskeho hospodárskeho spoločenstva a
				nečlenskými krajinami, ktoré vyplývajú
				z právnych predpisov Slovenskej republiky,
				noriem a štandardov Európskej únie, me-
				dzinárodných konvencií a zmlúv s
				prihliadnutím na otázky prenájmov, cien,
				poisťovníctva a podmienok prepravy,
				- colná prax a s tým súvisiace právne predpisy
				a administratívne úkony,
				zásadné rozdiely ustanovení pravidiel
				bezpečnosti plavebnej prevádzky a pravidiel
				v cudzích štátoch.

	Council Directive 91/672/EEC of 16			Návrh zákona o vnútrozemskej plavbe
	December 1991 on the reciprocal
	recognition of national boatmasters'
	certificates for the carriage of goods and
	passengers by inland waterway
čl. 1	Article 1	n. a.	§ 4	Návrh vyhlášky 4 o odbornej spôsobilosti člena	N
	For the purpose of this Directive, the		(1)	lodnej posádky a vodcu malého plavidla
	national boatmasters1 certificates for the			1) Na plavidlách, pre ktoré je pri vydaní
	carriage of goods and passengers by inland			lodného osvedčenia stanovená viacčlenná
	waterway, as referred to in Annex I, shall be			posádka, musia jej členovia vlastniť
	subdivided as follows:			preukaz odbornej spôsobilosti člena
	Group A: boatmasters' certificates valid for			posádky plavidla.
	waterways of a maritime character as
	indicated in Annex II,
	Group B: boatmasters' certificates valid for
	the other waterways in the Community with
	the exception of the Rhine, the Lek and the
	Waal.
čl. 3	Article 6	N	Hlava	Pravidlá bezpečnosti plavebnej prevádzky	Y
(6)	6. This Directive shall not prevent a		1,	e) na palube posádkových plavidiel musia byť
	Member State requiring additional		čl.	tiež doklady potrebné podľa prílohy Predpisu o
	knowledge on the part of boatmasters sailing		1. 10, e )	preprave nebezpečných látok po Dunaji č. 10381 a 210381
	vessels transporting dangerous substances
	on its territory.
	Member States shall recognize the
	certificate issued in accordance with the
	number 10 170 of the ADNR as proof of
	this knowledge.
	Council Regulation (EEC) No 3921/91 of			Návrh zákona o vnútrozemskej plavbe
	16 December 1991 laying down the
	conditions under which non-resident
	carriers may transport goods or

	passengers by inland waterway within a
	Member State
čl. l	Article 1 With effect from 1 January 1993, any carrier of goods or passengers by inland waterway shall be permitted to carry out the national transport of goods or persons by inland waterway for hire or reward in a Member State in which he is not established, hereinafter called 'cabotage', provided that:	N	časť 3	(1) Zahraničný dopravca 12) môže vykonávať	Y
			§21	verejnú vodnú dopravu na území Slovenskej republiky, ak má oprávnenie podnikať v medzinárodnej vodnej doprave podľa práva štátu, v ktorom má sídlo alebo trvalý pobyt.
			d) (2)
				(2) Zahraničný dopravca môže vykonať
				prepravu z územia cudzieho štátu na územie
				Slovenskej republiky alebo z územia
				Slovenskej republiky na územie cudzieho štátu, alebo medzi prístavmi na území Slovenskej republiky na základe licencie vydanej orgánom štátu, v ktorom má sídlo
	-he is established in a Member State in accordance with its legislation and, where
	appropriate,			alebo trvalý pobyt, ak z medzinárodných dohôd
	-he is entitled there to carry out the			nevyplýva inak. Na prepravu medzi prístavmi
	international transport of goods or persons			na území Slovenskej republiky sa vyžaduje
	by inland waterway.			predchádzajúce povolenie ministerstva. Povolenie možno udeliť na jednorazovú prepravu alebo na opakovanú prepravu určením počtu prepráv alebo určením času, počas ktorého možno vykonať neobmedzený počet
	If he fulfils those conditions, he may temporarily carry on cabotage in the Member State concerned without having to
	set up a registered office or other			prepráv.
	establishment there.
čl 2, ods 1	Article 2 1 For a carrier to be permitted to carry out cabotage, he may furthermore use for this	N	časť	(1) Prevádzkovateľom plavidla je jeho vlastník	P
			3, §23 (1)	alebo ten, kto vykonáva prevádzku plavidiel vo svojom mene na základe zmluvy s vlastníkom plavidla alebo na inom právnom
	purpose only vessels whose owner or		(3)	podklade.
	owners are:			(3) Pred zaradením plavidla do prevádzky je
	(a)natural persons domiciled in a Member State and who are Member States nationals; or (b)legal persons: (i)which have their registered place of business in a Member State;			prevádzkovateľ plavidla povinný sa preukázať
				dokladom o klasifikácii plavidla (§ 33 ods. 3) a
				požiadať Štátnu plavebnú správu o vykonanie
				prehliadky plavidla na vydanie lodného osvedčenia alebo osobitného povolenia na
				prevádzku plavidla. Táto povinnosť sa
	and (ii)the majority holding in which or			vzťahuje aj na dovezené plavidlo postavené

	majority of which belongs to Member State nationals.			alebo zrekonštruované v cudzine; okrem toho je prevádzkovateľ plavidla povinný preukázať, že plavidlo bolo prepustené do colného režimu. Táto povinnosť sa nevzťahuje na malé plavidlá, ktoré nie sú evidované (§ 24 ods. 3).
čl 3, ods	Article 3	N	časť 3	(4) Prevádzka plavidla evidovaného v zahraničí sa na vodných cestách a v prístavoch Slovenskej republiky uskutočňuje na základe medzinárodných zmlúv alebo so súhlasom a za
	1. The carrying out of cabotage operations		§22		Pkfd
1	shall be subject to the laws, regulations and		(4)
	administrative provisions in force in the host Member State in the following fields,			podmienok určených Štátnou plavebnou správou.
	subject to the application of Community rules: (a)rates and conditions governing transport contracts, and chartering and operating procedures; (b)technical specifications for vessels. The technical specifications which must be met by vessels used for carrying out cabotage operations shall be those imposed on vessels authorized to carry out international transport operations; (c)navigation and police regulations; (d)navigation time and rest periods; (e)VAT (value added tax) on transport services. ____________

B. Osobitná časť

Čl. I K§1

Vznik nového štátoprávneho subjektu - Slovenskej republiky a zmena spoločensko ekonomických podmienok si vyžaduje novú právnu úpravu podmienok vykonávania vnútrozemskej plavby. Vnútrozemská plavba musí dosiahnuť účelné zapojenie sa do dopravného systému Slovenskej republiky a do medzinárodnej siete európskych vodných ciest pri úplnom rešpektovaní záujmov ochrany životného prostredia a zachovania bezpečnosti plavby. Praktické skúsenosti z mnohých európskych štátov nás orientujú na zjednodušenie štátnej správy a zároveň upevnenie pozície orgánu štátneho odborného dozoru. V rámci zákona je nevyhnutné upraviť doteraz nedostatočne riešené dopravné vzťahy, oblasť vodných ciest, vzťahy orgánov štátneho dozoru a podobne.

k § 2

Vybrané definície základných pojmov sú potrebné pre aplikáciu pojmov v ďalších ustanoveniach navrhovaného zákona. Niektoré sú prevzaté zo zákona č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe, ako napr. vnútrozemská plavba, vodné cesty, plavidlá a niektoré sú nové, ako napr. prevádzka plavidla, malé plavidlo. Tieto bolo treba zaviesť vzhľadom na nové vzťahy vo vnútrozemskej plavbe a z praktických dôvodov, aby nemohlo dôjsť k inému výkladu pojmov. Na základe požiadavky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a v dôsledku rozvoja individuálnej rekreácie aj v okolí vodných tokov sa v súlade s normou STN 32 0000 Názvoslovie plavidiel a plavby ponechal v návrhu zákona aj udomácnený pojem pre ubytovací čln - hausboot.

Podmienky na vykonávanie verejnej vodnej dopravy sú uverejnené napr. v Prepravnom vestníku alebo Spravodajcovi Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

K § 3

Ustanovenie tohto paragrafu upravuje zaradenie vodných ciest Slovenskej republiky do existujúcej európskej siete pri dodržaní jednotnej klasifikácie vodných ciest. Táto závažná otázka nebola v doterajšej právnej úprave zodpovedajúco riešená, čo komplikovalo vzťahy pri riešení plavebných objektov, resp. udržiavaní splavnosti vodných ciest a malo neraz negatívny dopad na posudzovanie zodpovednosti za stav vodnej cesty, napriek tomu, že vodné cesty a plavebné podmienky na nich sú jedným z určujúcich faktorov rozvoja vnútrozemskej plavby. Ustanovenie určuje, kto je prevádzkovateľom vodnej cesty a jeho základné povinnosti na dosiahnutie bezpečnej prevádzky na nej.

Prevádzkovateľom vodnej cesty je právnická osoba, ktorá je poverená správou príslušného úseku vodnej cesty Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a v prípade banských vôd Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky podľa § 40 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb.

K § 4

Toto ustanovenie upravuje, čo tvorí "infraštruktúru" vodnej cesty a rieši problematiku prístupu k vodnej ceste z hľadiska majetko-právnych vzťahov vlastníkov okolitých pozemkov. Súčasne ustanovuje, že akákoľvek činnosť na vodnej ceste a jej blízkom okolí sa môže vykonávať len so súhlasom Štátnej plavebnej správy. V súčasnej dobe je Štátna plavebná správa poverená správou pozemkov v územných obvodoch prístavov určených na verejné používanie (ďalej len "verejný prístav"). V budúcnosti bude túto činnosť vykonávať nezisková štátna organizácia.

Pod pojmom "akákoľvek činnosť" sa, okrem prevádzky plavidiel alebo plávajúcich telies, rozumie rôzna činnosť, ktorú možno na vodnej ceste vykonávať, napr. závody rýchlostných motorových člnov, ohňostroj, stavebná činnosť.

Pod pojmom "hať" sa rozumie dočasná alebo trvalá stavba cez tok, vybudovaná za účelom zdvihnutia hladiny.

Pod pojmom "plavebná komora" sa rozumie vodná stavba umožňujúca plavidlám prekonať prekážku, napr. hať, priehradu a tým aj výškový rozdiel vodných hladín pred a za vodnou stavbou.

Pod pojmom "vyvažovacie zariadenie" sa rozumie zariadenie, ktoré slúži na prichytenie prichytných lán plavidla k brehu v prístave. Tvoria ho vyvažovacie kruhy alebo pacholatá.

Pod pojmom "opevnenie brehu" sa rozumie spevnenie brehovej čiary pred erozívnymi účinkami prúdiacej vody. Spravidla sa vykonáva prísypom lomovým kameňom.

Pod pojmom "regulačná stavba" sa rozumie stavba realizovaná vo vodnom toku alebo na vodnej ceste s cieľom zachovania alebo zlepšenia jej parametrov.

Pod pojmom "rejda" sa rozumie vyčkávací priestor pre čakajúce plavidlá, napr. na preplávanie cez plavebnú komoru alebo na vplávanie do prístavy. Rejda obvykle nemá vybudované vyvažovacie zariadenie, takže plavidlo používa svoje kotevné zariadenie. Na rejde sa nevykonávajú činnosti súvisiace s prevádzkou plavidiel tak, ako na prístavisku.

Pod pojmom "brehová čiara" sa rozumie čiara určená hladinou vody, ktorá stačí pretekať medzi brehmi bez toho, že sa vylieva do priľahlého územia [§ 31 ods. 2 zákona č. 138/1973 Zb. vodný zákon (o vodách) v znení neskorších predpisov].

Vodná cesta na vodnom toku je vytýčená sústavou plavebných znakov, ktorých umiestnenie zabezpečuje plynulú plavbu plavidiel. Bývajú umiestnené na brehu (maják) alebo priamo na toku (boja).

K§5a6

Vzhľadom na dôležitosť verejných prístavov je potrebné, aby rovnako ako pri vymedzovaní sledovaných vodných ciest, bola zachovaná doterajšia prax a tieto prístavy a bližšie podmienky ich používania i naďalej boli vymedzované všeobecne záväzným právnym predpisom. Toto ustanovenie vychádza z doterajšej právnej úpravy. Budovanie verejných prístavov vychádza z celospoločenských záujmov a v prípade potreby na tieto účely je možné aj vyvlastnenie pozemkov v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Pri verejných prístavoch je pôsobnosť orgánov štátnej správy nevyhnutná aj z dôvodov zabezpečenia prepravných potrieb pre širokú verejnosť a z dôvodu bezpečnosti prevádzky plavidla.

Na zriadenie akéhokoľvek prístavu (verejného prístavu i neverejného prístavu) je potrebný súhlas ministerstva.

Doposiaľ bola táto úprava zakotvená len vo vykonávacej vyhláške k zákonu o vnútrozemskej plavbe. Vzhľadom na to, že ide o vymedzenie základných práv a povinností prevádzkovateľov plavidiel v prístavoch a oprávnení Štátnej plavebnej správy zakročiť v prípade ohrozenia bezpečnosti a plynulosti prevádzky v prístave, je potrebné ich upraviť priamo v zákone.

Otázka úhrad za používanie verejných prístavov, tzv. prístavné poplatky, bola prerokovaná s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Po vysvetlení podstaty tzv. prístavných poplatkov si zástupca Ministerstva financií Slovenskej republiky osvojil argumentáciu predkladateľa, že tzv. prístavné poplatky nemajú charakter ceny, a preto nie je možné na ne aplikovať zákon o cenách. Úhrady za používanie verejných prístavov neslúžia na zabezpečenie krytia nákladov prevádzkovateľovi verejného prístavu. Úhrady za používanie verejných prístavov sú príjmom štátneho rozpočtu.

Pod pojmom "nebezpečný tovar" sa rozumie akýkoľvek obchodný tovar, ktorý vytvára nebezpečenstvo ekologického znečistenia životného prostredia a môže byť prepravovaný pri dodržaní prísnych technických predpisov pre manipuláciu s ním a jeho balenie. Môže byť skupenstva plynného, tekutého a pevného.

K § 6 ods. 1 uvádzame, že prevádzkovateľ verejného prístavu môže prevádzku verejného prístavu vykonávať sám alebo ju zabezpečiť prostredníctvom inej osoby na základe zmluvy.

Pod pojmom "publikačný prostriedok" sa rozumie zverejnenie napr. v Prepravnom vestníku alebo Spravodajcovi Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Tento pojem sa používa napr. aj v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.

K § 7

Základnou podmienkou podnikania vo verejnej vodnej doprave je úradné povolenie podnikať - dopravná licencia (ďalej len "licencia").

Na získanie licencie na vykonávanie verejnej vodnej dopravy sú základnými podmienkami získanie odbornej spôsobilosti a finančná spôsobilosť.

Prevádzkovanie plavidiel sa uskutočňuje na základe licencie.

Na povoľovanie vykonávania verejnej vodnej dopravy platia všeobecné podmienky platné pre získanie licencie.

K § 8 a 9

Povinnosti dopravcu sa vzťahujú na každého podnikateľa vo verejnej vodnej doprave. Jednotlivé povinnosti v podstate odzrkadľujú terajší právny stav. Ustanovenie nadväzuje na § 610 a nasl. Obchodného zákonníka. Pojem "dopravca" používa tak Občiansky zákonník v § 760 a nasl., ako aj Obchodný zákonník v § 610 a nasl., návrh zákona ho iba preberá.

K § 10

Určenie povinností cestujúceho je v záujme zachovania jeho bezpečnosti, bezpečnosti a plynulosti plavebnej prevádzky. Uvedené povinnosti sa vzťahujú na každého cestujúceho vo verejnej vodnej doprave. Jednotlivé povinnosti v podstate odzrkadľujú terajší právny stav zakotvený v iných druhoch dopráv. Ustanovenia tohto paragrafu nie sú v rozpore s Listinou

ľudských práv a zabezpečujú plynulosť a bezpečnosť plavby a osôb na palube lode a v prístavných zariadeniach.

§ 11

Prepravný poriadok je základným dokumentom, v ktorom dopravca upravuje svoje vlastné prepravné podmienky, teda podmienky, za ktorých ponúka uzavretie zmluvy o preprave. Prepravný poriadok vydáva a zverejňuje každý dopravca. Tým sa navrhovaný stav dostane do súladu s reštrukturalizáciou a privatizáciou vodnej dopravy, pretože vzniknú rozdiely v ponuke dopravcov a objednávateľ si bude mať možnosť vybrať dopravcu, ktorý má výhodnejšie podmienky prepravy v rámci vytvoreného konkurenčného prostredia.

Ustanovenie nadväzuje na všeobecnú úpravu v Občianskom zákonníku (§ 760 až 772) a v Obchodnom zákonníku (§ 610 až 629).

K § 12

Licencia je administratívne rozhodnutie podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Licencia je podnikateľským oprávnením.

Licencia je rozhodnutím s klauzulou rébus sic stantibus, a preto pri zmene podmienok, za ktorých bola udelená, je daná príslušnosť Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") ju zmeniť alebo zrušiť.

Vydávaním licencie ministerstvom právnickým osobám a fyzickým osobám na podnikanie vo verejnej vodnej doprave sa deklaruje oprávnenosť dopravcu na vykonávanie verejnej vodnej dopravy. Úprava uvedená v návrhu zákona je v súlade s právom EU a s výsledkom rokovania s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky - živnostenským odborom, ktorý ponecháva ako viazanú koncesovanú činnosť prevádzku malých plavidiel.

K § 13

Podmienka preukázania bezúhonnosti dopravcu je oprávnená. Len takýto dopravca má predpoklady umiestniť sa na dopravnom trhu.

K § 14

Pri podnikaní vo verejnej vodnej doprave sa vyžaduje preukázanie odbornej spôsobilosti žiadateľa o udelenie licencie, ktorý má záujem o toto podnikanie.

Vykonanie odbornej skúšky alebo vysvedčenie (diplom) zo školy budú podkladom na vydanie osvedčenia tvoriaceho podklad na povoľovanie podnikania podľa tohto zákona.

K § 15 až 19

Zákon určuje náležitosti žiadosti o udelenie licencie. Na udelenie licencie nie je právny nárok, rozhodujúcou podmienkou na jej udelenie je postačujúca kapacita vodnej cesty a jej technický stav. Ustanovenia upravujú postup pri podávaní žiadosti o licenciu a náležitosti rozhodnutia o udelení licencie. Uvedené ustanovenia ďalej určujú prípady, s ktorými návrh zákona viaže ako následok možnosť zmeny udelenej licencie, jej odňatia alebo zániku.

K § 20

Povinnosť skúmať finančnú spôsobilosť dopravcu sa upravuje z toho dôvodu, aby naši dopravcovia neboli v štátoch Európskej únie vylúčení z medzinárodnej vodnej dopravy. Smernica Rady EHS č. 87/540 z 9. novembra 1987 vyžaduje, aby bol dopravca finančne

spôsobilý a aby spĺňal podmienky odbornej spôsobilosti, čo upravuje návrh tohto zákona. Zodpovednosť za dodržiavanie podmienok pri povolení na podnikanie nesie štát.

Zisťovanie finančnej spôsobilosti sa každoročne opakuje, pretože finančná spôsobilosť musí trvať po celé obdobie podnikania. Strata finančnej spôsobilosti znamená stratu spôsobilosti dopravcu podnikať. Je teda dôvodom na odňatie licencie v medzinárodnej verejnej vodnej doprave.

K § 21

Požiadavky medzinárodných dohôd a zvyklostí na výkon medzinárodnej vodnej dopravy sa vzťahujú na tuzemských i na zahraničných dopravcov. Ustanovenia reagujú na túto skutočnosť a požadujú, aby zahraničný dopravca bol za takého považovaný najprv vo svojom domovskom štáte. Požiadavky na zahraničných dopravcov obsahovo zohľadňujú terajší stav a prax obvyklú v zahraničí a uplatňovanú v zahraničí voči našim dopravcom.

K § 22

Toto ustanovenie upravuje nutnosť spôsobilosti plavidiel na bezpečnú plavbu. Ich prehliadky vykonáva Štátna plavebná správa a klasifikáciu plavidiel, ktoré podliehajú klasifikácii klasifikačná organizácia.

Návrh tohto ustanovenia významným spôsobom mení doterajšiu právnu úpravu aj z hľadiska už spomenutého uplatnenia zracionalizovania výkonu štátnej správy a štátneho odborného dozoru.

Medzinárodná plavebná prevádzka je realizovaná predovšetkým na základe platných medzinárodných zmlúv, ktorými sú napr. Dohovor o režime plavby na Dunaji, medzivládne dohody o vnútrozemskej plavbe so SRN, Holandskom, Luxemburgom.

K § 23

Toto ustanovenie vymedzuje povinnosť a zodpovednosť prevádzkovateľa plavidla za stav plavidla, ako aj právo Štátnej plavebnej správy rozhodnúť o likvidácii plavidla na náklady prevádzkovateľa, ak toto ohrozuje bezpečnosť a životné prostredie.

Ustanovenie je v podstate prevzaté z doposiaľ platnej právnej úpravy. Určuje povinnosti prevádzkovateľa plavidla vo vzťahu na zabezpečenie bezpečnej prevádzky na vodnej ceste.

Jednou z hlavných úloh navrhovaného zákona je zabezpečenie ochrany života a zdravia občanov, ochrany majetku a životného prostredia pri prevádzke plavidiel alebo plávajúcich telies a pri prevádzke prístavu.

Ustanovenie o vyhlásení dočasného zastavenia alebo obmedzenia prevádzky plavidiel a plávajúcich telies súčasná právna úprava neobsahuje, ale vychádza zo zavedenej praxe.

K § 24

Návrh zákona v podstate preberá doterajšiu právnu úpravu, kde bolo overenie technickej a prevádzkovej spôsobilosti a bezpečnosti plavidiel riešené výkonom štátneho odborného dozoru, na ktorom sa podieľali dva orgány: Štátna plavebná správa a bývalý Československý lodný register, pričom práve pôsobnosť tejto organizácie má znaky klasifikačnej činnosti.

Evidencia plavidiel je upravená aj v doterajšej právnej úprave. Návrh zákona zavádza inštitút evidencie plavidiel ako verejného zoznamu všetkých plavidiel, ktoré plávajú pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky, s výnimkou malých plavidiel a plavidiel zapísaných v evidencii plavidiel cudzích štátov a povinnosť vlastníka plavidla priebežne aktualizovať sem zapísané údaje.

Povinnosť označenia plavidla poznávacou značkou zodpovedá zavedenej praxi a medzinárodným dohodám.

K § 25

Používanie štátnej vlajky Slovenskej republiky na plavidlách zapísaných do evidencie Slovenskej republiky nie je riešené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní. Preto je potrebné ich použitie upraviť priamo v tomto zákone.

Vztýčená štátna vlajka štátu registrácie plavidla na jeho korme je zvyklosť a v zahraničí informuje, ktorému štátu plavidlo patrí.

K § 26

Aj ustanovenie o ciachovaní plavidla a určení najvyššieho prípustného ponoru preberá návrh zákona z doterajšej právnej úpravy. Povinnosť určiť plavidlu najvyšší prípustný ponor, nosnosť a obsaditeľnosť je nevyhnutná z hľadiska bezpečnosti plavby a na potreby obchodnej plavby.

K § 27

Povinnosť uzavrieť zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou plavidla je novým prvkom. Zavedenie povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou plavidla sa opiera o skutočnosť, že počas prevádzky plavidla môžu vzniknúť relatívne vysoké škody na vodných cestách, prístavných zariadeniach, ako aj škody ekologického charakteru, ktoré by prevádzkovatelia plavidiel nemohli nahradiť.

K § 28

Aj toto ustanovenie vychádza z doterajšej právnej úpravy a zásadne nemení súčasné podmienky vydávania príslušných lodných listín. Osobitným povolením sa rozumie jednorazové povolenie na plavbu vydané Štátnou plavebnou správou na základe žiadosti prevádzkovateľa plavidla len na dobu nevyhnutne potrebnú, spravidla na skúšobnú plavbu.

Povinnosť vybaviť plavidlá lodnými listinami zodpovedá zavedenej praxi a medzinárodným dohodám. Súčasne zavedená zvyklosť požaduje, aby lodné listiny na plavidle boli v origináli.

Lodný denník a zoznam posádky plavidla vyplňuje vodca plavidla. Strojný denník vyplňuje lodný strojník.

Z dôvodu zníženia nebezpečenstva ekologického znečistenia životného prostredia technické a prevádzkové predpisy v oblasti stavby a prevádzky lodí, ako aj hospodárenie s vodami [zákon č. 138/1973 Zb. vodný zákon (o vodách)] zakazujú vypúšťanie odpadov a iných nebezpečných tovarov z plavidiel priamo do vodných tokov. Pre kontrolu dodržiavania zákazu vypúšťania odpadov a iných nebezpečných tovarov z plavidiel štátnou správou sa zavádza, podobne ako je to vo vyspelých štátoch, denník o odovzdávaní odpadov a iných nebezpečných tovarov na miestach zberu.

K § 29 až 32

V návrhu týchto ustanovení sú obšírnejšie ako v doterajšej právnej úprave rozvedené podmienky pre členov posádok plavidiel a podmienky ich odbornej spôsobilosti. Zároveň budú zo zákona vyplývať funkcie na plavidle, pre ktoré sa vyžaduje vydanie preukazu odbornej spôsobilosti. Táto požiadavka vyplýva aj z praxe ostatných štátov. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy sa zavádzajú podmienky zadržania alebo odňatia preukazu odbornej spôsobilosti, ako aj možnosti uloženia zákazu činnosti odbornej spôsobilosti na území Slovenskej republiky členovi posádky plavidla, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky. Zavádza sa služobná lodnícka knižka na rozdiel od doterajšej lodníckej knižky, ktorá slúžila aj ako cestovný doklad.

Na základe úspešne vykonanej štátnej skúšky Štátna plavebná správa vydá žiadateľovi preukaz odbornej spôsobilosti.

V špecifických prípadoch sa vyžaduje doplňujúce školenie a kvalifikačná skúška pre rôzne druhy povolaní a činností, ktoré sa vyskytujú aj na plavidlách (napr. kuchár, žeriavnik, viazač bremien, lodný elektrikár, plavba pomocou rádiolokačných zariadení, obsluha vysielacích a prijímacích zariadení). Preukazuje sa príslušným preukazom alebo osvedčením.

Prevádzka malých plavidiel vo verejnej vodnej doprave bude podľa navrhovanej právnej úpravy viazanou živnosťou. Preto je potrebné upraviť podmienky na ich prevádzku vyžadovaním získania odbornej spôsobilosti na prevádzku malých plavidiel - preukazu vodcu malého plavidla.

Zadržanie preukazu odbornej spôsobilosti je dočasné opatrenie Štátnej plavebnej správy voči členovi posádky plavidla, ktorý porušil všeobecne záväzné právne predpisy alebo má zníženú spôsobilosť na výkon funkcie v dôsledku požitia alkoholického nápoja, užitia inej návykovej látky alebo okamžitým zdravotným stavom, čím ohrozuje bezpečnosť prevádzky plavidla. Zadržanie preukazu odbornej spôsobilosti je vždy iba dočasné, kým odňatie preukazu odbornej spôsobilosti je trvalé riešenie pre stratu odbornej spôsobilosti držiteľa na základe rozhodnutia Štátnej plavebnej správy.

K § 33

Návrh tohto ustanovenia významným spôsobom mení doterajšiu právnu úpravu z hľadiska už spomenutého zjednodušenia výkonu štátnej správy a štátneho odborného dozoru. Vymedzuje sa klasifikačná činnosť, ktorú vykonáva poverená právnická osoba podobne, ako je to v praxi iných štátov.

Klasifikačná trieda plavidla vyjadruje bezpečnosť plavidla voči pôsobeniu vonkajších síl (vetro-vlnový režim) na plavidlo pre určenú plavebnú zónu.

K § 34

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy návrh zákona sa zaoberá vyhradenými technickými zariadeniami na plavidlách.

Vyhradené technické zariadenia na plavidlách môžu svojou činnosťou ohroziť bezpečnosť plavby, majetok, život a zdravie osôb a životné prostredie. Preto ich správna a bezchybná funkcia musí byť posudzovaná tak, aby bola zaručená všestranná bezpečnosť plavby.

K § 35 a 36

Návrh týchto ustanovení upravuje aj otázky prevencie v oblasti plavebnej nehodovosti, čo sa v doterajšej právnej úprave nevyskytuje. Zásady, ktorými je upravený vzťah orgánov šetrenia a vyšetrovania plavebných nehôd, bol doteraz riešený len rezortnými smernicami, ktorých znalosť bola neraz nedostatočná. To viedlo k zbytočným prieťahom a nedostatkom vo vzájomnej informovanosti. Zároveň nie je účelne, aby pri vzniku zanedbateľných škôd boli takéto prípady riešené orgánmi štátnej správy. Tieto škody môže riešiť prevádzkovateľ plavidla v rámci pracovnoprávnych predpisov.

Ak pri plavebnej nehode vznikne na plavidle škoda, ktorá nepresiahne hodnotu 50 000, - Sk, ktorá nemá za následok jeho dočasné vyradenie z prevádzky, je to škoda malého rozsahu a nie je potrebné ju hlásiť. Podobne to platí aj pre vodnú cestu a jej súčasti.

Ten, kto zistí ohrozenie bezpečnosti prevádzky plavidla alebo plávajúceho telesa upovedomí o hroziacom nebezpečenstve ten orgán, v ktorého kompetencii je prípadný zásah, napr. v prípade požiaru Zbor požiarnej ochrany.

Pod pojmom "hliadka" sa rozumie člen posádky plavidla, ktorý v nepriaznivých plavebných podmienkach vykonáva v určenom mieste na plavidle pozorovanie okolia vo vzťahu k pohybu vlastného plavidla za účelom zabránenia vzniku jeho prípadnej kolízie.

Pod pojmom " ozbrojené sily" sa podľa § 3 ods. 1 zákona č. 351/1997 Z. z. branný zákon rozumie

a. Armáda Slovenskej republiky,

b. Vojská Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a

c. Železničné vojsko.

K § 37

Obsah tohto ustanovenia vystihuje inštitút tzv. spoločnej havárie, definovaný v Yorsko Antverpských pravidlách 1974, pravidlo C. Ide napr. o škody vzniknuté úmyselným zvrhnutím nákladu alebo lodného príslušenstva do vody, zámerným nabehnutím plavidla na plytčinu, s prekladaním nákladu z plavidla na odľahčovacie plavidlo a s vplávaním plavidla do ochranného prístavu pred zámrazou alebo pri povodni s cieľom záchrany majetkových hodnôt (plavidla a jeho nákladu). Z dôvodu nezmeniteľnosti podmienok týkajúcich sa týchto škôd, bola táto problematika prevzatá z doterajšej právnej úpravy. Vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 373 až 386 Obchodného zákonníka. Zodpovednosť, následky a odškodnenie týchto škôd sú tiež upravené medzinárodnými pravidlami (Yorsko - Antverpské pravidlá 1974, pravidlo C) a zvyklosťami vzťahujúcimi sa na vodnú dopravu.

Pojem "dispaš" je bežne zaužívaný v medzinárodnej vodnej doprave. Ide o listinu, ktorá obsahuje zoznam výdavkov škôd a výpočet príspevkov uvedených účastníkov škôd. "Dispašér" je znalec s osobitnou odbornou spôsobilosťou vyhodnocujúci dispaš.

Spoločná havária vzniká iba vtedy, keď súčasne vznikne škoda na plavidle, prepravnom a tovare a znášajú ju spoločne v podiele prevádzkovateľ plavidla, prepravca a majiteľ tovaru. V dôsledku vzniku spoločnej havárie dôjde k nedoručeniu tovaru odberateľovi, čím vzniká škoda na prepravnom.

K § 38 až 40

V porovnaní s doteraz platným zákonom predložený návrh zákona sleduje zjednodušenie štátnej správy a štátneho odborného dozoru. Štátna plavebná správa bola zriadená zákonom č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe v znení zákona č. 126/1974 Zb. Rozsah činnosti Štátnej plavebnej správy bude novým zákonom zúžený o činnosť súvisiacu s rozvojom a správou verejných prístavov. Štátny odborný dozor bude čiastočne zabezpečovať Štátna plavebná správa a čiastočne sa mení na klasifikačnú činnosť právnických osôb, ktoré budú touto činnosťou poverovať ministerstvo a odborné prehliadky a odborné skúšky (inšpekčná činnosť) právnických osôb a fyzických osôb, ktoré sú držiteľmi osvedčenia odbornej spôsobilosti podľa osobitných predpisov. Ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet činností, v ktorých rozhoduje ministerstvo a v ktorých rozhoduje Štátna plavebná správa.

Pre vykonávanie klasifikačnej činnosti právnickými osobami v oblasti stavby, opravy, rekonštrukcie a prevádzky plavidla, plávajúceho telesa, kontajnerov alebo vymeniteľných nadstavieb klasifikačná organizácia vydáva a ministerstvo schvaľuje súbor technických predpisov - pravidiel, ktorým musia tieto výrobky vyhovovať počas celej doby ich zaradenia do prevádzky.

V súlade s uzavretými dvojstrannými medzivládnymi dohodami o vnútrozemskej plavbe, ktoré uzavrela Slovenská republika napr. so Spolkovou republikou Nemecko, Holandským kráľovstvom alebo Luxemburgským veľkovojvodstvom, je účasť zahraničného dopravcu vo vnútroštátnej vodnej doprave možná len so súhlasom ministerstva a táto činnosť ministerstva nemôže byť delegovaná. Je to v záujme ochrany domáceho dopravného trhu pred agresívnou zahraničnou konkurenciou.

Pod pojmom "kontajner" sa rozumie prepravný prostriedok na väčšie množstvo materiálu. Môže byť spôsobilý na prepravu kusového alebo tekutého tovaru. Vo vodnej doprave poznáme aj plávajúce kontajnery, ktoré sa zostavujú do tlačného súlodia. Ich konštrukcia dokonale chráni prepravovaný tovar a umožňuje aj ich stohovanie do viacerých vrstiev počas prepravy vodnou dopravou alebo skladovania v termináloch.

Pod pojmom "vymeniteľná nadstavba" sa rozumie časť cestného mobilného prostriedku, ktorá je spôsobilá na prepravu tovaru a nie je trvale pevne prichytená na podvozok cestného mobilného prostriedku. Je opatrená sklopnými podperami, ktoré umožňujú jej demontáž z cestného mobilného prostriedku. Nie je prispôsobená na skladovanie vo viacerých vrstvách.

K § 41

Doterajšia právna úprava neumožňovala orgánom štátneho odborného dozoru sankcionovať prevádzkovateľa plavidla, ale len jeho zamestnancov podľa zákona o priestupkoch. Tento stav bol často zneužívaný a prevádzkovatelia plavidiel, správcovia vodných tokov a iné osoby vo vnútrozemskej plavbe konali proti zásadám plavebnej bezpečnosti. Navrhovaným riešením bude mať Štátna plavebná správa možnosť postihovať porušenie zákona takým spôsobom, ktorý bude mať aj na prevádzkovateľa nezanedbateľný účinok.

K odseku 4 treba uviesť, že problematika pokút bola upravená v súlade s inými právnymi predpismi Slovenskej republiky, napr. s ustanovením § 121 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.

K § 42

Ustanovenie tohto paragrafu deklaruje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní.

K § 43

Vzhľadom na špecifické postavenie zložiek ozbrojených síl a Policajného zboru, civilnej obrany a colných orgánov v spoločnosti, je obvyklé poskytovať určité legislatívne úľavy pre prevádzku používanej techniky a dopravných prostriedkov.

K§44

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovaná právna úprava mení podmienky podnikania vo verejnej vodnej doprave, podľa ktorých bude zrušená koncesovaná živnosť vo vodnej doprave, je potrebné ponechať určitý časový priestor pre podnikateľov na prispôsobenie sa novej právnej úprave.

K§45

V tomto ustanovení sa uvádzajú doteraz platné právne predpisy, ktoré budú novým zákonom zrušené. Nový zákon zruší dnes platný zákon č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe v znení zákona č. 126/1974 Zb. o vnútrozemskej plavbe a niektoré vykonávacie predpisy k nemu.

Čl. II

Vzhľadom na zlučiteľnosť návrhu zákona s právom EÚ bolo potrebné do tohto návrhu zákona zapracovať ustanovenia Smerníc Rady EHS a Nariadení Rady EHS týkajúcich sa ustanovenia podmienok podnikania vo verejnej vodnej doprave.

Zavedenie nového inštitútu vo verejnej vodnej doprave, ktorým je licencia, ako aj začlenenie prevádzky malých plavidiel do režimu viazaných živností, si vyžaduje novelizáciu zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Čl. III

V súvislosti s ustanovením § 33 ods. 2 zavedenou klasifikačnou organizáciou je prekonané dočasné riešenie, ktoré bolo vynútené rozdelením bývalej Českej a Slovenskej

Mikuláš Dzurinda v. r. predseda vlády Slovenskej republiky

Jozef Macejko v. r. minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

Federatívnej Republiky na dva samostatné štátne útvary k 1. 1. 1993. Týmto aktom bola pôsobnosť Československého lodného registra Praha na území Slovenskej republiky zrušená. V záujme zabezpečenia ďalšej prevádzky plavidiel v Slovenskej republiky, jediným riešením bolo v rámci zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov kompetenciu Slovenského lodného registra ponechať na Ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky až do vytvorenia nezávislej a neziskovej novej klasifikačnej organizácie.

Čl. IV

Nadobudnutie účinnosti tohto zákona 1. januára 2001 sa predpokladá z dôvodu čo najskoršieho zabezpečenia fungovania vnútrozemskej plavby v nových politicko-ekonomických podmienkach.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

PRÍLOHY

k návrhu zákona o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1)  Návrh vyhlášky MDPT SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaradení vodných ciest Slovenskej republiky a ich jednotlivých úsekov do príslušných tried podľa klasifikácie európskych vodných ciest (o vodných cestách)

2) Návrh vyhlášky MDPT SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o používaní verejných prístavov a o vyberaní úhrady za ich používanie a určenie výšky úhrady (o prístavnom poriadku)

3)  Návrh téz vyhlášky MDPT SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vzore na vyhotovenie prepravného poriadku vo verejnej vodnej doprave

4) Návrh vyhlášky MDPT SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zriadení a činnosti skúšobnej komisie, o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky a o osvedčení o odbornej spôsobilosti prevádzkovateľa vodnej dopravy

5) Návrh vyhlášky MDPT SR, ktorou sa ustanovujú Pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla po vnútrozemských vodných cestách Slovenskej republiky

6) Návrh vyhlášky MDPT SR, ktorou sa ustanovujú pravidlá prepravy nebezpečných tovarov po vnútrozemských vodných cestách Slovenskej republiky

7)  Návrh vyhlášky MDPT SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach ciachovania plavidla

8) Návrh vyhlášky MDPT SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch a o overovaní odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla a vodcu malého plavidla

Bratislava, máj 2000

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

Návrh vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky

ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaradení vodných ciest Slovenskej republiky a ich jednotlivých úsekov do príslušných tried podľa klasifikácie európskych vodných ciest (o vodných cestách) Bratislava, máj 2000

Návrh

VYHLÁŠKA

Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

z.........2000 ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaradení vodných ciest Slovenskej republiky a ich jednotlivých úsekov do príslušných tried podľa klasifikácie európskych vodných ciest (o vodných cestách)

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") po dohode s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 3 zákona č...../2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon") ustanovuje:

§ 1 Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o zaradení vodných ciest Slovenskej republiky a ich jednotlivých úsekov do príslušných tried podľa klasifikácie európskych vodných ciest a vymedzenie, ktoré vodné cesty sa budú sledovať.

§ 2

(1)  Vodné cesty v Slovenskej republike sa zaraďujú do tried podľa klasifikácie vodných ciest miestneho a medzinárodného významu, ktorá je uvedená v prílohe.

(2) Trieda vodnej cesty určuje, pre aké najväčšie plavidlo alebo zostavu plavidiel sú na vodnej ceste vytvorené podmienky na jeho bezpečnú a plynulú prevádzku.

§ 3

(1) Sledované vodné cesty Slovenskej republiky sú:

a)  na úseku Dunaja od riečneho kilometra 1880, 2 (ústie Moravy) po riečny kilometer 1867 (Bratislava), klasifikačná trieda VIb,

b)  na úseku Dunaja od riečneho kilometra 1867 (Bratislava) po riečny kilometer 1708, 2 (ústie Ipľa), klasifikačná trieda VII,

c) na úseku Váhu od riečneho kilometra 0, 0 (zaústenie do Dunaja v Komárne) po riečny kilometer 100, 0 (Hlohovec), klasifikačná trieda VIa,

d)  na úseku Váhu od riečneho kilometra 100, 0 (Hlohovec) po riečny kilometer 240, 0 (Žilina), klasifikačná trieda Va až Vb,

e)  na úseku Moravy od riečneho kilometra 0, 0 (Devín) po riečny kilometer 69, 0 (ústie Dyje) na klasifikačnú triedu Va až Vb, prípadne v úseku Devín - Holíč, klasifikačná trieda Vb,

f) na úseku Váhu Žilina - Odra, klasifikačná trieda Va,

g) na úseku Váhu Žilina - Vrútky, klasifikačná trieda I - III (miestneho významu).

(2)  Perspektívne sú sledované dolné toky rieky Hornád, Bodrog, Latorica, Laborec (v závislosti na splavňovacie práce na Tise v Maďarsku), Hron a Ipeľ na klasifikačné triedy I až III a Nitra na klasifikačnú triedu Va v úseku od zaústenia do Váhu po Nitru.

(3) K sledovaným vodným cestám patria aj vodné cesty vhodné na šport a rekreáciu. Sú to:

a) Oravská priehrada,

b) Liptovská Mara,

c) Zemplínska Šírava,

d) Senecké jazerá,

e)  ostatné rieky a ostatné úseky riek, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, priehradné nádrže a jazerá, vodné plochy vytvorené ťažbou štrkopieskov a pod.

(4) Činnostiam na sledovaných vodných cestách, ktoré môžu ovplyvniť plynulosť plavby a spôsobiť jej dočasné alebo trvalé obmedzenie (ako sú preteky, slávnosti, cvičenia, výstavba a pod. ) predchádza ich odsúhlasenie Štátnou plavebnou správou. Ťažbu štrkopieskov na sledovaných vodných cestách povoľuje po dohode zainteresovaných orgánov a organizácií Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vydaním rozhodnutia.

(5)  Sledované vodné cesty sú vyznačené sústavou pevných a plávajúcich znakov, ktoré vytyčujú vodnú cestu v príslušnom úseku vodného toku podľa osobitného predpisu').

(6) Nesledované vodné vodné cesty sú:

a)  Váh v úseku Liptovský Hrádok - Vrútky, klasifikačná triedu 1

b)  Dunajec v úseku Červený Kláštor - Lesnica, klasifikačná trieda 1

§4 Križovanie vodných ciest

(1) Križovanie sledovaných vodných ciest (§ 3) s komunikačnými trasami - mostami, lanovými dráhami, elektrickými vzdušnými vedeniami a kábelovými vedeniami nemôže obmedzovať plynulosť a bezpečnosť plavebnej prevádzky plavidiel najvyššej klasifikačnej triedy pre príslušný jej úsek.

1) Vyhláška MDPT SR, ktorou sa ustanovujú pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla po vnútrozemských vodných cestách Slovenskej republiky

(2) Na vodnej ceste klasifikačnej triedy V až VII sa zriaďujú lanové dráhy a potrubia umiestnené najmenej 12 m, oznamovacie vedenia umiestnené 15, 5 m a elektrické vedenie s napätím do 110 kV umiestnené najmenej 19 m nad najvyššou plavebnou hladinou.

(3)  Na vodných cestách klasifikačných tried IV až Va na priehradných nádržiach sa môžu zriadiť lanové dráhy, oznamovacie vedenia a potrubia umiestnené najmenej 10 m nad najvyššou plavebnou hladinou; elektrické vedenie s napätím do 110 kV umiestnené najmenej 12 m nad najvyššou plavebnou hladinou.

(4) Elektrické vedenia s napätím vyšším ako 110 kV sa môžu zriadiť vo výške ustanovenej v odsekoch 2 a 3 zvýšenej o 1 cm na každý 1 kV, ktorý presahuje hodnotu 110 kV.

(5) Minimálna podjazdová výška mostov je:

a)  4 m pre vodné cesty klasifikačnej triedy I,

b) 5 m pre vodné cesty klasifikačných tried II a III,

c) 5, 25 m pre vodné cesty klasifikačnej triedy IV,

d) 7 m pre vodné cesty klasifikačných tried Va, Vb, VIa a VIb,

e) 9, 10 m pre vodné cesty klasifikačných tried VIe a VII nad najvyššou plavebnou hladinou.

(6) Na vodnej ceste klasifikačnej triedy VIe - VII, určenej pre plavidlá s nosnosťou do 5 000 t, je plavebná dráha pod mostami najmenej 100 m široká; pri oblúkových mostoch je plavebná dráha pod mostami najmenej 80 m široká. V prípade, že nemožno dodržať gabaritné hodnoty určené prevádzkovateľom vodnej cesty po predchádzajúcom odsúhlasení Štátnou plavebnou správou, zriaďovateľ trasy vykoná mimoriadne technické opatrenia, ako sú zdvíhacie alebo sklápacie mosty, akvadukty, tunely, opevnené ryhy, kolektory a pod

(7)  Na vodnej ceste klasifikačnej triedy Va, Vb, VIa a VIb, určenej pre plavidlá s nosnosťou do 1 500 t, je plavebná dráha pod mostami najmenej 50 m široká; pri oblúkových mostoch sa podjazdová výška dodrží v šírke najmenej 30 m. V prípade, že nemožno dodržať gabaritné hodnoty určené prevádzkovateľom vodnej cesty po predchádzajúcom odsúhlasení Štátnou plavebnou správou, zriaďovateľ trasy vykoná mimoriadne technické opatrenia podľa odseku 6.

(8) Na vodnej ceste klasifikačnej triedy I - IV, určenej pre plavidlá s nosnosťou 250 až 1000 t, je plavebná dráha pod mostami najmenej 36 m široká. V prípade, že nemožno dodržať gabaritné hodnoty určené prevádzkovateľom vodnej cesty po predchádzajúcom odsúhlasení Štátnou plavebnou správou, zriaďovateľ trasy vykoná mimoriadne technické opatrenia podľa odseku 6.

(9) Vzdušné trasy nemožno viesť cez plavebné komory, hate alebo priľahlé hydrotechnické objekty a v ich bezprostrednej blízkosti.

(10)  Do dna sledovanej vodnej cesty možno vložiť káblové vedenia v ryhe chránenej záhadzkou, a to slaboprúdové káble v záhadzke s výškou najmenej 120 cm, silnoprúdové káble najmenej 200 cm. Záhadzku možno urobiť v hrúbke 50 cm z kameňa. Potrubie možno vložiť do dna sledovanej vodnej cesty v takej hlbokej ryhe, aby záhadzka mala výšku najmenej 120 cm; polovica záhadzky sa urobí z ťažkého kameňa. V miestach, kde sa vykonávajú bagrovacie práce, sa hĺbka ryhy primerane zväčší. Umiestnenie potrubia a káblového vedenia označí správca potrubia a káblového vedenia podľa pokynov Štátnej plavebnej správy.

§ 5 Prievozy

(1)  Horný vodič prievoznej lode na sledovanej vodnej ceste klasifikačnej triedy V až VII je najmenej 12 m, na ostatných vodných cestách najmenej 6 m nad najvyššou plavebnou hladinou vodnej cesty.

(2) Spodný vodič prievoznej lode na sledovanej vodnej ceste je označený podľa osobitného predpisu l). Pri prevádzke prievoznej lode nemôže stúpanie alebo klesanie spodného vodiča ohroziť plavbu ostatných plavidiel.

(3) Umiestnenie prievoznej lode označuje správca prievoznej lode podľa pokynov Štátnej plavebnej správy.

§ 6 Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2001.

Minister Jozef Macejko v. r.

Príloha k vyhláške MDPT SR č....... /2000 Z. z.

Klasifikácia vnútrozemských vodných ciest

Druh cesty	Trieda cesty (D	Motorové nákladné lode a člny					Tlačná zostava			Najmenšia výška pod mostom
		Hlavná charakteristika plavidla				Hlavná charakteristika zostavy
		dĺžka	šírka	ponor	nosnosť	dĺžka	šírka	ponor	nosnosť
		m	m	m (2)	t	m	m	m (2)	t (3)	m (4)
Miest-	I	38, 5	5, 05	1, 80-2-20	250 - 400					4, 00
neho	II	50-55	6, 60	2, 50	400 - 6 50					4, 00-5, 00
významu	III	67-70	8, 20	2, 50	650 - 1000					4, 00-5, 00
	IV	80-85	9, 50	2, 50	1000 - 1500	85	9, 50	2, 50-2, 80	1250-1450	5, 25 alebo 7, 00
										(5)
	Va	95-110	11, 40	2, 50-2, 80	1500 - 2400	95-110 (6)	11, 40	2, 50-2, 80	1600-1850	5, 25 alebo 7. 00 (5)
Medziná-	Vb					172-185 (6)	11, 40	2, 50-2, 80	3200-3700
rodného významu
	VIa					95 - 110 (6)	22, 80	2, 50-4, 50	3200-6000	7, 00 alebo 9, 10
	VIb					185-195 (6)	22, 80	2, 50-4, 50	6400-12000	7, 00 alebo 9, 10
	VIc					270-280	22, 80	2, 50-4, 50	9600-18000	9, 10
						193-200 (6)	33, 00-34, 20 (6)
	VII					285-295 (6)	33, 00-33, 40 (6)	2, 50-4, 50	14000-27000	9, 10

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

Návrh vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ktorou sa ustanovujú podrobnosti o používaní verejných prístavov a o vyberaní úhrady za ich používanie (o prístavnom poriadku)

Bratislava, máj 2000

Návrh

VYHLÁŠKA

Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

z.........2000 ktorou sa ustanovujú podrobnosti o používaní verejných prístavov a o vyberaní úhrady za ich používanie a určenie výšky úhrady (o prístavnom poriadku)

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") podľa § 5 ods. 10 a § 6 ods. 6 zákona č...../2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon") ustanovuje:

§ 1 Predmet úpravy

Táto vyhláška upravuje podrobnosti o

a) používaní verejného prístavu (o prístavnom poriadku),

b) vyberaní úhrady za používanie verejného prístavu.

Prístavný poriadok

§ 2

Na zaistenie bezpečnej a plynulej prevádzky prístavu Štátna plavebná správa v jednotlivých verejných prístavoch zverejní oznámením

a)  miesto, kde je dovolená manipulácia s horľavými látkami alebo inak nebezpečným tovarom,

b)  koľko plavidiel môže byť vyviazaných alebo zakotvených na jednotlivých stanovištiach alebo manipulačných polohách,

c)  koľko plavidiel súčasne môže vplávať do prístavného bazénu,

d)  miesta ukladania a odovzdávania pevných a tekutých odpadov z plavidiel,

e)  miesta odberu pitnej vody a elektrickej energie.

§ 3

(1)  Ak sa užívatelia verejných prístavov nesprávajú podľa pokynov, výziev a príkazov Štátnej plavebnej správy (§ 5 ods. 7 zákona), táto môže najmä v prípade nebezpečenstva z omeškania vykonať potrebné opatrenia na ťarchu užívateľa verejného prístavu.

(2)  Užívatelia verejných prístavov poskytnú Štátnej plavebnej správe potrebnú súčinnosť, umožnia jej zamestnancom voľný prístup do objektov a na plavidlá a poskytnú im vysvetlenia potrebné na splnenie ich úloh podľa § 5 ods. 4 zákona.

Plavebná prevádzka § 4

(1) Plavidlo môže voľne vplávať do verejného prístavu, ak tomu nebránia pasové, colné, bezpečnostné, hygienické a protiepidemické podmienky.

(2)  Osobitné povolenie Štátnej plavebnej správy na vplávánie do verejného prístavu potrebujú najmä

a)  plavidlá, ktorým hrozí potopenie,

b)  plávajúce stroje, plávajúce zariadenia a iné plavidlá, ktoré slúžia ako obydlia, dielne alebo sklady,

c)  plavidlá, ktoré prepravujú nebezpečný tovar alebo plavidlá, ktoré sú naložené ľahko zápalnými látkami, ako sú seno, slama, papier alebo látkami zapáchajúcimi, pokiaľ chcú použiť iný, ako pre ne určený verejný prístav alebo časť verejného prístavu,

d) plavidlá, na ktorých sa vyskytla infekčná choroba alebo je podozrenie z jej výskytu.

(3)  Ak na plavidle vznikne požiar vykonajú sa opatrenia na jeho uhasenie a v prípade ohrozenia sa plavidlo bezodkladne premiestni na bezpečné miesto, prípadne úplne odstráni z verejného prístavu. Ak odstránenie horiaceho plavidla nie je možné, ostatné plavidlá, ktoré sú v jeho dosahu sa ihneď odstránia.

(4) Plavidlá, na ktorých vypukol požiar, môžu vplávať len do tej časti verejného prístavu, ktorú im plavebná Štátna správa určí. Tieto plavidlá môžu vo verejnom prístave manipulovať len tak, aby neohrozili prístavné zariadenia alebo iné plavidlá.

§ 5

(1)  Plavidlá, ktoré pristanú a s nezmeneným nákladom a posádkou opustia verejný prístav do 24 hodín, môžu sa pri prihlasovaní zároveň aj odhlásiť.

(2)  Ak ostane plavidlo, ktoré už bolo odhlásené a z akéhokoľvek dôvodu dlhšie ako 24 hodín vo verejnom prístave, táto skutočnosť, prípadne iné zmeny sa bezodkladne ohlásia Štátnej plavebnej správe.

(3) O prihlásení sa a o odhlásení sa plavidla vo verejnom prístave vydá Štátna plavebná správa potvrdenie - prihlášku, resp. odhlášku.

§ 6

(1) Prihlásenie sa plavidla vo verejnom prístave formou prihlášky alebo odhlásenie sa plavidla formou odhlášky sa podáva Štátnej plavebnej správe písomne. V hlásení je uvedený

a)  druh a označenie plavidla,

b)  nosnosť plavidla,

c)  ponor plavidla,

d)  výkon hlavných motorov,

e)  miesto, odkiaľ plavidlo priplávalo a kam pláva; toto platí aj v prípade jeho tranzitnej plavby,

f)  čas priplávania plavidla do verejného prístavu a odplávania plavidla z verejného prístavu,

g) potrebné údaje o naloženom tovare týkajúce sa jeho druhu a množstva.

(2) Na nahliadnutie sa predkladajú súčasne s podaním prihlášky aj lodné listiny.

(3)  Vodca plavidla alebo jeho zástupca súčasne s prihláškou oznámi Štátnej plavebnej správe všetky okolnosti dôležité pre plavbu, ktoré zistil počas plavby do verejného prístavu ako sú nehody, poškodenie alebo potopenie iného plavidla, plavebné prekážky, nedostatočné hĺbky, závady v znakovaní plavebnej dráhy, ako aj nálezy vytyčovacieho materiálu a súčastí lodného výstroja iných plavidiel, prípadne straty lodného výstroja svojho plavidla.

(4)  Plavidlo opustí verejný pristav až po potvrdení odhlášky Štátnou plavebnou správou.

§ 7

(1) Plavidlo môže po príchode do verejného prístavu pristáť len na mieste, kde nebude tvoriť prekážku plavebnej prevádzky. Vo verejnom prístave zaujme stanovište alebo manipulačnú polohu, ktorú mu určila Štátna plavebná správa. V záujme plynulosti plavebnej prevádzky môže Štátna plavebná správa nariadiť zmenu stanovišťa alebo manipulačnej polohy plavidla.

(2)  Štátna plavebná správa môže určiť jednotlivým stálym prevádzkovateľom plavidiel trvalé stanovištia, povoliť im zriadenie pristávacích zariadení - pontónov a určiť bližšie podrobnosti na ich používanie.

(3)  Miesta určené pre určité plavidlá, určitých prevádzkovateľov alebo určité tovary môžu používať len tieto plavidlá a prevádzkovatelia. Iné plavidlá alebo iní prevádzkovatelia ich môžu používať len s povolením Štátnej plavebnej správy.

(4)  Vodcovia jednotlivých plavidiel a ich členovia posádky si navzájom pomáhajú pri priplávaní alebo odplávaní, ako aj pri premiestňovaní plavidiel a zostavovaní zostáv plavidiel.

1) Vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce č. 51/1981 Zb. o zaistení bezpečnosti práce a technických zariadení vo vnútrozemskej plavbe.

§ 8

(1)  Plavidlá sú na určených stanovištiach riadne a bezpečne vyviazané, a to len na zariadeniach na to určených. Ak vo verejnom prístave nie sú takého zariadenia, vodca plavidla sa postará o iné vhodné vyviazanie plavidla.

(2)  Pracovné, prípadne záchranné člny plavidla, pokiaľ nie sú uložené na palube plavidla a používajú sa na spojenie s brehom, sú uviazané vždy na nábrežnej strane plavidla.

(3)  Posádka plavidla môže iné plavidlo odviazať len so súhlasom vodcu plavidla alebo jeho zástupcu, prípadne hliadky.

(4)  Vzpery na udržiavanie plavidla v primeranej a bezpečnej vzdialenosti od brehu sa môžu zasadzovať len takým spôsobom, aby tým nepoškodzovali brehy.

(5)  Medzi plavidlá a prístavné múry, medzi plavidlá a prístavné pontóny, ako aj medzi plavidlá stojace vedľa seba sa vložia odrazníky.

(6)  Napínať laná a reťaze cez vodnú cestu možno len s povolením Štátnej plavebnej správy. Bez jej povolenia len v prípade núdze. O tom je Štátnu plavebnú správu potrebné bezodkladne upovedomiť a zabezpečiť stály dozor alebo primerané označenie prekážky.

(7) Kotviť v prístave možno len v prípade núdze.

(8)  Počas pobytu plavidla vo verejnom prístave sú všetky predmety, ktoré prečnievajú cez palubu, resp. okraj plavidla uložené tak, aby plavidlá zaberali vo verejnom prístave čo najmenšiu plochu a aby nemohlo dôjsť k ich vzájomnému poškodeniu.

§ 9

(1) Plavidlá stojace pri brehu sa opatria lávkou, prípadne iným zariadením na spojenie plavidla s brehom 1). Lávka, prípadne iné zariadenie, je v noci osvetlená a umožňuje bezpečný prístup z brehu na plavidlo.

(2) Ak stoja dve a viac plavidiel vedľa seba, vodcovia plavidiel, ktoré sú bližšie k brehu, umožnia zriadenie priechodov cez tieto plavidlá a pokiaľ sa na nich neprekladá tovar, umožnia, aby sa cez ne prepravoval tovar.

§ 10

(1) Opravy plavidiel možno vykonávať len takým spôsobom, aby sa nesťažovala prístavná prevádzka.

(2) Pri vypúšťaní pary a horúcej vody z plavidiel sa vykonajú také opatrenia, aby nedošlo k ohrozeniu osôb alebo k poškodeniu majetku.

(3) Plavidlá môžu preskúšať funkciu lodného pohonného zariadenia len na miestach na to Štátnou plavebnou správou určených. V takých prípadoch sa plavidlá stojace v blízkosti alebo približujúce sa vhodným spôsobom a včas upozornia.

(1) Na plavidle stojacom vo verejnom prístave je stále prítomný dostatočný počet členov posádky plavidla, ktorí sú nevyhnutne potrební na bezpečné vykonanie prípadných plavebných manévrov alebo opatrení.

(2) Štátna plavebná správa môže dať súhlas prevádzkovateľovi plavidla na odstavenie plavidla bez jeho posádky. Prevádzkovateľ plavidla sa v takomto prípade postará o náležitú hliadku. Pre skupinu takýchto plavidiel sa môže zriadiť spoločná hliadka.

(3)  Štátna plavebná správa môže v prípade potreby, ako je napr. vyhlásená povodňová aktivita, ľadochod, nariadiť zosilnenie hliadky na plavidlách nachádzajúcich sa vo verejnom prístave.

(4)  Štátna plavebná správa môže na ťarchu prevádzkovateľa plavidla ustanoviť osobitnú hliadku na plavidlá s nebezpečným tovarom a neodplynované tankové plavidlá na tekutý tovar, ak stoja mimo miest pre ne určených, ako aj na plavidlá, posádky ktorých nesplnili povinnosti vyplývajúce z hliadkovej služby.

§ 12

(1) Všetky plavidlá pred vplávaním do verejných prístavov zmiernia svoju rýchlosť tak, aby sa zabránilo Škodlivým účinkom vlnobitia alebo sania lodných vrtúľ, ako aj poškodeniu iných plavidiel alebo brehov.

(2)  V prístavných vchodoch má vplávajúce plavidlo prednosť. Vodca plavidla môže vplávať so svojím plavidlom do prístavného vchodu len vtedy, keď sa včas presvedčil, že vchod je voľný. V prístavnom vchode nemožno zastaviť alebo stáť.

(3)  Pred vplávaním do prístavného vchodu a do jednotlivých častí verejného prístavu, ako aj pred vyplávaním z verejného prístavu a pri opúšťaní prístavného vchodu plavidlo vydá zvukový signál podľa osobitného predpisu 1).

(4)  Vo verejnom prístave môžu plavidlá vykonávať plavebné manévre a zostavovať lodné zostavy len v prípade, ak majú dostatočne veľký priestor a to s najväčšou opatrnosťou.

§ 13

Počas pobytu plavidla vo verejnom prístave vodca plavidla alebo jeho zástupca bezodkladne oznámi Štátnej plavebnej správe všetky spôsobené poškodenia alebo spozorované závady na prístavných a prekladištných zariadeniach, straty a nálezy predmetov na území verejného prístavu a nálezy predmetov vylovených z vody. Vodca plavidla tiež nahlási predmety spadnuté do vody, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť prístavnej prevádzky alebo plavebnej prevádzky vo verejnom prístave. Ak ide o predmety z vlastného plavidla, vodca plavidla ich ihneď odstráni; ak to z technického hľadiska nie je možné, také miesto označí napr. bójou..

2 ) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.

3) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

4) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky.

Ostatná prevádzka

§14

(1)  Užívatelia verejného prístavu dbajú na to, aby na území verejného prístavu nebola sťažovaná prevádzka, aby neboli stavané prekážky na brehu a aby neboli poškodzované prístavné zariadenia. Vo svojich priestoroch a na užívaných plochách dodržiavajú predpisy na ochranu života a zdravia pri práci, hygienickej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti a robia vhodné protipožiarne opatrenia. V zimnom období užívatelia verejných prístavov odstraňujú na užívaných plochách sneh a pri námrazách ich posypávajú.

(2) Na území verejného prístavu sa môžu používať len komunikácie a ich prechody na to určené. Na zriaďovanie, údržbu a prevádzku na týchto komunikáciách sa vzťahujú osobitné predpisy2).

(3) Každý, kto sa zdržuje vo verejnom prístave, preukáže zodpovedným zamestnancom Štátnej plavebnej správy na požiadanie svoju totožnosť.

§ 15

(1) Na železničnú prevádzku vo verejnom prístave sa vzťahujú osobitné predpisy3).

(2) Železničnú prevádzku vo verejnom prístave zabezpečujú Železnice Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu 4).

§ 16

(1) Nakladať, vykladať, prekladať a opracovať tovar možno len na miestach, ktoré na to určí Štátna plavebná správa.

(2)   Pri preklade tovaru sa vykonajú také bezpečnostné opatrenia, aby nedošlo k zraneniu osôb alebo poškodeniu veci. Nepovolané osoby sa nemôžu zdržiavať v blízkosti prekladových zariadení, ktoré sú v prevádzke.

(3)  Užívatelia verejných prístavov pomocné prekladové zariadenia, ktoré nemožno na noc odstrániť, počas noci a cez deň za zníženej viditeľnosti riadne osvetlia. Každé znečistenie spôsobené pri prekladaní a iných prácach ihneď po skončení práce odstránia.

(4)  Tovar a predmety akéhokoľvek druhu možno na území verejného prístavu ukladať v skladištiach, na voľných skládkach alebo na miestach na to Štátnou plavebnou správou určených.

(5)  Pri predpokladanej povodňovej aktivite alebo pred hroziacim ľadochodom sa ohrozené časti územia verejného prístavu na výzvu Štátnej plavebnej správy bezodkladne zabezpečia realizáciou protipovodňových opatrení.

Prezimovanie plavidiel § 17

Prezimovanie vo verejnom prístave povoľuje Štátna plavebná správa na žiadosť vodcu plavidla alebo prevádzkovateľa plavidla. Žiadosť o povolenie na prezimovanie plávajúcich strojov alebo plávajúcich zariadení sa podáva na Štátnu plavebnú správu najneskôr do 15. novembra kalendárneho roka.

§ 18

(1)  Plavidlá, ktoré prevážajú nebezpečný tovar, môžu prezimovať len po vyložení nákladu a po vykonaní potrebných bezpečnostných opatrení. Štátna plavebná správa môže povoliť z tejto zásady výnimku, ak prevádzkovateľ plavidla vykoná dostatočné opatrenia, ktoré zabránia ohrozeniu ostatných plavidiel a okolia.

(2)  Počas prezimovania plavidiel sa zriadia medzi jednotlivými plavidlami, ako aj medzi plavidlom kotviacim v prvom rade a brehom priechody, ktoré sa stále udržiavajú tak, aby boli za každého zimného počasia bezpečne používateľné. Za zníženej viditeľnosti sú tieto priechody osvetlené.

§ 19

(1) Počas zamrznutia plavidla posádka plavidla uvoľňuje plavidlo z ľadu.

(2)  Prevádzkovatelia alebo vodcovia plavidiel, ktoré prezimovávajú poskytnú posádku plavidla, plavidlo alebo náradie na odstránenie ľadu vo verejnom prístave alebo na iné opatrenia potrebné počas prezimovania na svoje náklady.

(3)  Podľa miestnych podmienok a podľa potreby určí Štátna plavebná správa aj ďalšie opatrenia potrebné pre zimné obdobie.

3) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1996 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.

6) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat.

Zdravotná starostlivosť a veterinárna starostlivosť §20

(1)    Všetky plavidlá vo verejnom prístave podliehajú zdravotnému dozoru5) a veterinárnemu dozoru 6) podľa osobitných predpisov. Vodcovia plavidiel bezodkladne hlásia Štátnej plavebnej správe, lekárovi, hygienikovi a policajnému zboru každý výskyt prenosnej choroby alebo infekčnej choroby alebo podozrenie z ich výskytu a každý úraz alebo úmrtie na plavidle. Štátna plavebná správa upovedomí o výskyte prenosnej choroby, infekčnej choroby alebo o podozrení z ich výskytu príslušného lekára alebo veterinára. O úraze alebo úmrtí Štátna plavebná správa upovedomí policajný zbor.

(2)  Vodca plavidla alebo prevádzkovateľ plavidla alebo iné oprávnené osoby na plavidlách umožnia príslušnému lekárovi alebo veterinárovi prístup do všetkých priestorov plavidla, poskytnú im požadované vysvetlenia a uposlúchnu ich pokyny a nariadenia.

(3) Ak bola nariadená zdravotná prehliadka alebo veterinárna prehliadka, nikto nemôže opustiť plavidlo pred ukončením prehliadky a bez súhlasu lekára alebo veterinára.

§ 21.

(1)  Plavidlo, na ktorom sa vyskytol prípad prenosnej choroby, infekčnej choroby alebo podozrenie z ich výskytu, najmä choroby epidemické ako sú mor, cholera, pravé kiahne, žltá zimnica, škvrnitý týfus a návratný týfus, alebo ktoré prichádza z infikovanej oblasti, vztýči čierno-žltú vlajku medzinárodného signálneho vlajkového kódu, označenú ako písmeno "L". Za zníženej viditeľnosti sa signálna vlajka nahradzuje dvoma oranžovými svetlami, ktoré sú na stožiari umiestnené pod sebou a viditeľné zo všetkých strán.

(2)  Plavidlo, na ktorom sa vyskytol prípad nebezpečnej nákazy zvierat alebo podozrenie z jej výskytu, ako sú antrax, mor ošípaných alebo koní, slintačka, besnota, alebo ktoré prichádza z infikovanej oblasti, vztýči čierno-žltú vlajku medzinárodného signálneho vlajkového kódu, označenú ako písmeno "L". V prípade zníženej viditeľnosti sa postupuje podľa odseku 1.

(3)  Ak bola pre plavidlo nariadená karanténa, resp. izolácia, styk s takýmto plavidlom sa uskutočňuje výlučne podľa pokynov príslušného lekára alebo veterinára a Štátnej plavebnej správy.

(4) Opatrenia zdravotného dozoru alebo veterinárneho dozoru sú záväzné pre všetkých užívateľov verejného prístavu a pre všetky osoby zdržujúce sa v územnom obvode verejného prístavu a na všetkých plavidlách.

Bezpečnosť pri práci a požiarna bezpečnosť § 22

(1)  Na osvetľovanie možno používať len bezpečnostne uzavreté a upevnené alebo zavesené svietidlá s kovovými nádržami alebo elektrické svietidlá.

(2) Použité svetelné zdroje sa vždy zatienia tak, aby nepôsobili rušivo na prístavnú prevádzku alebo plavebnú prevádzku.

(3) Prenosné elektrické svietidlá, ktoré sa používajú v nákladových alebo zásobovacích priestoroch plavidiel, sa opatria nepriedušným ochranným sklom a podľa potreby ochranným košom alebo mriežkou. Iné prenosné svietidlá sa pri použití v týchto priestoroch bezpečne zaistia; rozsvecovať alebo zhášať sa môžu len mimo týchto priestorov.

(4)  Klásť otvorený oheň a udržiavať ho v územnom obvode verejného prístavu a na plavidlách v ňom umiestnených možno len so súhlasom Štátnej plavebnej správy, ak je tento pod stálym dozorom zodpovednej osoby.

§ 23

Ak vypukne na plavidle požiar, vykonajú sa opatrenia na jeho uhasenie a v prípade ohrozenia okolia sa plavidlo ihneď premiestni na bezpečné miesto, prípadne odstráni z verejného prístavu. Ak to za daných okolností nie je možné, plavidlá, ktoré sú v blízkosti nebezpečenstva sa bezodkladne odstránia. Na príkaz Štátnej plavebnej správy možno v prípade nevyhnutnosti vo verejnom prístave horiace plavidlá aj úmyselne potopiť.

§ 24

Na území verejného prístavu možno ukladať kamene, piesok, zvyšky obalov, popol, škváru, handry, naftový odpad a olejový odpad, odpad žieravých tekutín a pod. len na miestach na to Štátnou plavebnou správou určených a len do obalov na to prispôsobených.

Verejné prístavy § 25

(1) Verejnými prístavmi na vodných cestách sú:

a) prístav Bratislava, ktorý tvoria prístavné bazény a územia priľahlé obidvom brehom Dunaja v riečnom kilometri 1871, 5 - 1860, 0, okrem bazénu opravovne lodí (riečny kilometer 1865),

b) prístav Komárno, ktorý tvoria prístavné bazény okrem vodnej časti Slovenských lodeníc a. s. Komárno, ľavý breh Dunaja v riečnom kilometri 1770, 0 - 1764, 0 a obidva brehy Váhu od ústia Váhu do Dunaja po železničný most s priľahlým územím,

c) pristav Štúrovo, ktorý tvorí ľavý breh Dunaja v riečnom kilometri 1718, 7 - 1718, 4 s priľahlým územím.

(2)  Na území verejných prístavov môžu byť zriaďované len objekty slúžiace vodnej doprave vrátane nadväzných centier kombinovanej dopravy, ako sú terminály, distribučné centrá, bezcolné zóny a pod. Na ich zriadenie, zrušenie alebo rekonštrukciu vydáva Štátna plavebná správa súhlas.

(3)  Štátna plavebná správa zverejní oznámením rozdelenie verejných prístavov na príslušné manipulačné, odstavné a iné plochy.

Úhrady za používanie verejných prístavov

§ 26

(1)  Úhrady za používanie verejných prístavov podľa § 25 ods. 1 určí a vyberá Štátna plavebná správa.

(2) Za používanie verejných prístavov podľa § 25 ods. 1 plavidlami, uhradia ich prevádzkovatelia nasledujúce úhrady:

a) za denný pobyt plavidla na území verejného prístavu s výnimkou:

1.   plavidiel, ktoré sú vo výstavbe, oprave alebo v rekonštrukcii, ako aj pomocných montážnych plavidiel, potrebných na vykonávanie prác na určených odstavných polohách a pristávacích pontónoch,

2.    plavidiel Štátnej plavebnej správy, policajného zboru, požiarnej ochrany, ozbrojených síl a colného riaditeľstva a správcov vodných tokov,

3.   určených prístavných remorkérov a plavidiel na zásobovanie plavidiel a na zber odpadov z plavidiel,

b) za každú naloženú alebo vyloženú tonu tovaru na plavidlo alebo z plavidla,

c) za odber pitnej vody a elektrickej energie,

d) za použitie verejného prístavu cestujúcimi v medzinárodnej osobnej lodnej doprave.

(3) Za denný pobyt sa považuje každá aj začatá hodina pobytu plavidla v kalendárnom dni vo verejnom prístave z dôvodu jeho státia alebo manipulácie bez ohľadu na ich účel.

(4)   Na určenie plochy zabranej plavidlom v m2, sú rozhodujúce údaje uvedené v lodnom osvedčení plavidla alebo doklade, ktorý lodné osvedčenia nahrádza. Zabraná plocha je súčin maximálnej dĺžky a maximálnej šírky plavidla.

(5)   Na určenie množstva naložených alebo vyložených ton tovaru sú rozhodujúce údaje uvedené v nákladových listoch alebo konosamentoch.

(6) Náhrada za odber pitnej vody alebo elektrickej energie sa týka len odberných miest, ktoré sú v správe Štátnej plavebnej správy

(7) Na určenie počtu prepravovaných osôb na osobných lodiach medzinárodnej dopravy je rozhodujúci počet nalodených cestujúcich pri prihlásení alebo odhlásení plavidla vo verejnom prístave

§ 27

(1)    Výška úhrady za 1 m2 plochy zahranej plavidlom za 1 deň pobytu plavidla v prístave je určená pre:

a) malé plavidlá s vlastným pohonom s výkonom motora viac ako 4 kW a plávajúce zariadenia určené na športové a rekreačné účely 0, 10 Sk, minimálne však 50, - Sk,

b) plavidlá umiestnené na vrakovisku 0, 80 Sk,

c) ostatné plavidlá, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) a b) 0, 40 Sk.

(2) Za každú naloženú alebo vyloženú tonu tovaru na plavidlo alebo z plavidla sa vyberá úhrada vo výške 5, 50 Sk.

(3) Za odber pitnej vody sa vyberá úhrada vo výške 200, - Sk za každé napojenie plavidla k odberu pitnej vody a odobrané množstvo pitnej vody podľa oficiálneho vodomeru v m3 podľa sadzieb platných v Slovenskej republike. Odber elektrickej energie sa určí podľa údajov oficiálneho elektromeru v mieste napojenia odpočítaním skutočnej spotreby v kWh podľa sadzieb platných v Slovenskej republike.

(4)  Za prepravované osoby vo vodnej doprave na pravidelných medzinárodných linkách sa vyberá úhrada vo výške 10, - Sk za cestujúceho pri prihlásení sa plavidla a 10, - Sk za cestujúceho pri odhlásení sa plavidla s výnimkou cestujúcich v tranzitnej preprave.

§ 28

(1)   Výšku úhrady za používanie pristávacích pontónov, za odber pitnej vody a elektrickej energie z odberných miest, ktoré nie sú v správe Štátnej plavebnej správy, určujú ich prevádzkovatelia. Výšku úhrady prevádzkovateľ takéhoto odberného miesta vopred zverejní oznámením na mieste odberu.

(2)  Štátna plavebná správa vyberá úhrady v hotovosti pri odchode plavidla z verejného prístavu, pri dlhšom pobyte plavidla vo verejnom prístave v mesačných splátkach. Štátna plavebná správa sa môže s prevádzkovateľom plavidla dohodnúť aj na inej forme platenia úhrad.

(3) V mimoriadnych prípadoch, počas obmedzenia plavby alebo jej zastavenia, prevádzkovateľ plavidla môže požiadať ministerstvo o zníženie výšky úhrady, ktorá mu bola vymeraná Štátnou plavebnou správou.

(4)   Úhrady vymerané v slovenskej mene môžu byť uhradené aj v inej voľne zameniteľnej mene podľa kurzu Národnej banky Slovenska platného v deň vystavenia výmeru na úhradu:

(5) Nezaplatenie úhrady môže byť dôvod, aby Štátna plavebná správa nepotvrdila odhlášku pri odchode plavidla z verejného prístavu; plavidlo nemôže opustiť verejný pristav.

§ 29

Ustanovenia § 3, 9, 11, 18 ods. 2 sa nevzťahujú na osoby, plavidlá a zariadenia útvarov Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Colného riaditeľstva Slovenskej republiky. Opatrenia ustanovené v § 4 ods. 4, 20 ods. 2, 21 ods. 3 a 23 týkajúce sa týchto plavidiel, možno vykonať len po dohode s príslušnými pracovníkmi zdravotnej starostlivosti, veterinárnej starostlivosti a protipožiarnej ochrany v súčinnosti so Štátnou plavebnou správou.

§ 30 Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2001.

Minister Jozef Macejko v. r.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

Návrh

téz vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vzore na vyhotovenie prepravného poriadku vo verejnej vodnej doprave

Bratislava, máj 2000

Návrh téz

VYHLÁŠKY

Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

z.........2000 ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vzore na vyhotovenie prepravného poriadku vo verejnej vodnej doprave

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") podľa § 11 ods. 3 zákona č...../2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon") ustanovuje:

1.   Úvodné ustanovenie

V úvodnom ustanovení sa uvedie, že dopravca vykonáva dopravu podľa vlastného prepravného poriadku vyhotoveného podľa tohto vzoru. V prepravnom poriadku sa uvedú všetky podmienky dopravcu potrebné na uzavretie zmluvy o preprave osôb (ak je predmetom podnikania dopravcu) a zmluvy o preprave tovaru. Prepravný poriadok sa pre každý druh prepravy vyhotovuje zvlášť. Prepravný poriadok neupravuje veci patriace podľa zákona do cestovného poriadku alebo tarify.

2.  Prepravný poriadok osobnej lodnej dopravy

Prepravný poriadok osobnej lodnej dopravy obsahuje podmienky dopravcu na uzavretie zmluvy o preprave osôb a jej obsah. Podrobne v ňom rozpracuje jednotlivé ustanovenia právnych predpisov o vnútrozemskej plavbe, Občianskeho zákonníka o zmluve o preprave osôb, Obchodného zákonníka o obchodných vzťahoch, ako aj podmienky týkajúce sa rozsahu prepravnej povinnosti podľa dopravnej licencie alebo živnostenskej koncesie.

V prepravnom poriadku sa uvedie

■  rozsah osobnej lodnej dopravy,

■  vymedzenie podmienok potrebných na uzavretie zmluvy o preprave osôb medzi dopravcom a cestujúcim,

■  postavenie cestujúceho, najmä jeho práva a povinnosti pred začatím prepravy, počas prepravy a pri jej neuskutočnení, nedokončení, zrušení a postup uplatňovania zodpovednosti za nedodržanie podmienok prepravy a za stratu alebo poškodenie batožiny,

■  okruh cestujúcich, ktorí majú v pravidelnej lodnej doprave prednostné práva, vyhradené miesta na sedenie, právo na sprievodcu alebo na cvičeného psa a podmienky prepravy cestujúcich s obmedzenou schopnosťou pohybu,

■  okruh cestujúcich, ktorí sú z prepravy vylúčení a ktorých možno z uskutočňovanej prepravy vylúčiť s podrobným uvedením podmienok vylúčenia,

■  úprava vzťahu cestujúceho a členov posádky plavidla, najmä pravidlá správania sa cestujúcich a posádky bezprostredne pred začatím prepravy, počas prepravy a po jej skončení,

■  rozsah prepravy príručnej batožiny, cestovnej batožiny a domácich zvierat,

■  podmienky odstúpenia od zmluvy a vyrovnania vzájomných záväzkov, ktoré z toho zmluvným stranám vyplývajú,

■  postup členov posádky plavidla v prípade vzniku plavebnej nehody, požiaru, úrazu alebo náhleho ochorenia cestujúceho alebo inej mimoriadnej udalosti počas prepravy, pri ktorej sú ohrozené životy alebo zdravie cestujúcich a členov posádky plavidla a práva a povinnosti cestujúcich počas mimoriadnej udalosti.

3. Prepravný poriadok nákladnej lodnej dopravy

Prepravný poriadok nákladnej lodnej dopravy obsahuje podmienky dopravcu na uzavretie zmluvy o preprave tovaru a jej obsah. Podrobne v ňom rozpracuje jednotlivé ustanovenia právnych predpisov o vnútrozemskej plavbe, Občianskeho zákonníka o zmluve o preprave osôb, Obchodného zákonníka o obchodných vzťahoch, ako aj podmienky týkajúce sa rozsahu prepravnej povinnosti podľa dopravnej licencie alebo živnostenskej koncesie. V medzinárodnej nákladnej lodnej doprave dopravca rozpracuje v prepravnom poriadku, v závislosti od charakteru prepravy, všetky platné medzinárodné predpisy, vrátane predpisov o preprave nebezpečných tovarov.

V prepravnom poriadku sa uvedie

■  rozsah nákladnej lodnej dopravy, ktorú dopravca vykonáva,

■  vymedzenie podmienok potrebných na uzavretie zmluvy,

■  postavenie objednávateľa prepravy, najmä jeho práva a povinnosti pred začatím prepravy, počas prepravy a pri jej neuskutočnení, nedokončení, zrušení a postup uplatňovania zodpovednosti za nedodržanie podmienok prepravy a za stratu alebo poškodenie tovaru, ako aj postup uplatňovania zodpovednosti za nedodržanie podmienok prepravy,

■  vymedzenie vecí, ktoré dopravca vzhľadom na svoje technické vybavenie, iné obmedzenie alebo špecializáciu prednostne prepravuje alebo sú z prepravy vylúčené,

■  podmienky zmeny zmluvy a odstúpenia od nej a vyrovnania vzájomných záväzkov, ktoré z toho zmluvným stranám vyplývajú,

■  pravidlá balenia a označovania tovaru a nakladania s tovarom pri nakládke, počas prepravy a jeho odovzdávaní prijímateľovi, ako aj postup pri poškodení alebo pri zničení tovaru,

■  úpravu vzťahu zástupcov objednávateľa a členov posádky plavidla počas nakládky a vykládky, prípadne aj počas preprav, ak to vzhľadom na druh prepravy prichádza do úvahy,

■  veci týkajúce sa prepravných listín potrebných v nákladnej lodnej doprave, najmä ich obsahu a manipulácie s nimi vrátane prepravy nebezpečných tovarov alebo rýchlo kaziacich sa potravín,

■  postup členov posádky plavidla v prípade plavebnej nehody alebo požiaru na plavidle, poškodenia prepravovaného tovaru alebo inej mimoriadnej udalosti počas prepravy, pri ktorej sú ohrozené životy alebo zdravie cestujúcich a členov posádky plavidla alebo hrozí zničenie alebo poškodenie tovaru, plavidla súčastí vodnej cesty alebo iných vecí.

4.  Vyhotovenie prepravného poriadku

Súčasťou prepravných poriadkov podľa časti 2. a 3. sú ustanovenia zákonov, ktoré obsahujú všeobecné povinnosti dopravcu a osobitné povinnosti dopravcu voči cestujúcim. Tieto ustanovenia dopravca prevezme do prepravného poriadku. Odchýliť sa od nich môže iba v rozsahu, ktorý zákon pripúšťa. To isté platí aj o ustanoveniach zákona o zmluve o preprave osôb a o zmluve o preprave tovaru. Prepravný poriadok sa vnútorne člení na články a články na odseky v poradí, v akom sú uvedené v časti 2. a 3.

5.  Účinnosť

Vyhláška o vzore na vyhotovenie prepravného poriadku vo vodnej doprave nadobudne účinnosť spolu so zákonom o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predpokladaný termín je 1. januára 2001.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

Návrh vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zriadení a činnosti skúšobnej komisie, o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky a o osvedčení o odbornej spôsobilosti prevádzkovateľa vodnej dopravy

Bratislava, máj 2000

Návrh

VYHLÁŠKA

Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

z..........2000 ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zriadení a činnosti skúšobnej komisie, o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky a o osvedčení o odbornej spôsobilosti prevádzkovateľa vodnej dopravy

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") podľa § 14 ods. 4 zákona č... /2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon") ustanovuje:

§ 1 Predmet úpravy

Táto vyhláška upravuje podrobnosti o

a) získaní odbornej spôsobilosti prevádzkovateľa vodnej dopravy,

b) zriadení a činnosti skúšobnej komisie,

c) obsahu, rozsahu a priebehu skúšky,

d)  osvedčení o odbornej spôsobilosti prevádzkovateľa vodnej dopravy.

§ 2 Prevádzkovateľ vodnej dopravy

(1)  Prevádzkovateľ vodnej dopravy podľa § 7 zákona je ten, kto vykonáva verejnú vodnú dopravu podľa § 8, 12 ods. 1 a 14 zákona. Prevádzkovateľ vodnej dopravy môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len "dopravca"). Ak dopravca je právnická osoba aspoň jeden člen štatutárneho orgánu je odborne spôsobilý.

(2)  Za dopravcu sa podľa tejto vyhlášky nepovažuje prevádzkovateľ prievoznej lode, ktorý vykonáva túto činnosť vo vnútroštátnej vodnej doprave na vodných cestách miestneho významu.

§ 3 Získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti

(1)  Osvedčenie o odbornej spôsobilosti sa získa preukázaním ovládania okruhu vedomostí, ktoré sú uvedené v prílohe tejto vyhlášky.

(2) Dopravca požadované vedomosti získa ukončením vysokoškolského alebo úplného stredného odborného vzdelania v odbore vodnej dopravy, alebo má päť rokov odbornej praxe vo funkcii, ktorej náplňou je činnosť v odbore vodnej dopravy podľa § 14 ods. 1 zákona alebo úspešným ukončením postgraduálneho kurzu alebo kombináciou obidvoch spôsobov a overujú sa skúškou pred skúšobnou komisiou.

(3) Overenie požadovaných vedomostí podľa tejto vyhlášky sa vykonáva pred skúšobnou komisiou ministerstva, ktorá je oprávnená vydať osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

§ 4

( 1) Odbornú spôsobilosť podľa tejto vyhlášky nemusia spĺňať dopravcovia, ktorí vykonávajú neverejnú vodnú dopravu podľa § 7 ods. 4 zákona.

(2) Praktické skúsenosti získané v dopravnej spoločnosti podľa odseku 1 nemožno považovať za vedomosti požadované podľa § 3 ods. 2 tejto vyhlášky.

§ 5

(1) Dopravca, ktorý nespĺňa podmienku podľa § 7 ods. 5 a § 12 ods. 1 zákona a vykonáva vodnú dopravu maximálne troma plavidlami, preukáže jej splnenie orgánu, ktorý mu povolil podnikanie vo vodnej doprave, do 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona, inak jeho oprávnenie stráca platnosť.

(2) Ak ministerstvo zistí dôvod pre odňatie osvedčenia o odbornej spôsobilosti dopravcu v dôsledku nesplnenia ustanovenia § 3 súčasne určí spôsob a lehotu na odstránenie tohto nesúladu.

§ 6 Osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydané v zahraničí

(1)  Osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu vydané v zahraničí v členskom štáte Európskej únie sa považuje za osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydané podľa tejto vyhlášky.

(2) Ak osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu, alebo výpis z právnych záznamov o registrácii dopravcu nieje vydaný štátom sídlo (bydliska) dopravcu, doloží sa čestným prehlásením dopravcu podpísaným pred príslušným úradom (notárom) v štáte, kde má dopravca sídlo (bydlisko) alebo kde bol zaregistrovaný.

Skúšobný poriadok

§ 7

(1)  Skúšobným poriadkom sa riadia všetci členovia skúšobnej komisie a účastníci vykonávajúci skúšku na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti dopravcu.

(2) Ak účastník úspešne vykoná skúšku na vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti dopravcu, skúšobná komisia mu vydá osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu.

§ 8 Skúšobná komisia

(1) Skúšobnú komisiu zriaďuje a jej členov vymenúva ministerstvo.

(2)  Skúšobná komisia sa skladá z predsedu, ktorým je pracovník ministerstva a z ďalších členov skúšobnej komisie, ktorými bývajú zväčša lektori postgraduálneho kurzu.

(3) Zloženie skúšobnej komisie pozostáva z nasledujúcich odborností:

a) právnik pre obchodné a pracovné právo,

b) manažér pre obchodné a finančné riadenie podniku,

c) inžinier pre techniku a prevádzkovo-technologické riadenie podniku,

d) inžinier pre plavebnú bezpečnosť prevádzky vo vodnej doprave,

e) právnik pre oblasť medzinárodného práva vodnej dopravy (pre prípad skúšky podľa časti B. učebnej osnovy uvedenej v prílohe).

§ 9 Priebeh skúšky

(1) Žiadosť o absolvovanie skúšky podáva uchádzač ministerstvu, ktoré je organizátorom skúšky. Termín skúšky určuje ministerstvo na základe návrhu predsedu skúšobnej komisie.

(2) Skúška z každého predmetu podľa učebnej osnovy pozostáva z písomnej prípravy a následnej ústnej skúšky.

(3) Písomnú prípravu vykonávajú všetci účastníci skúšok súčasne, v prítomnosti niektorého člena skúšobnej komisie a môžu používať len povolené pomôcky.

(4) Otázky z jednotlivých predmetov sú v súlade s rozsahom podľa učebnej osnovy.

(5)  Pokus o podvádzanie na skúškach môže mať za následok vylúčenie zo skúšok. O vylúčení zo skúšok rozhoduje predseda skúšobnej komisie.

(6) Ústna skúška sa vykonáva pred skúšajúcim, ktorý bol pre daný predmet vymenovaný. Pri skúške z určitého predmetu môže byť prítomný ako prísediaci, ktorýkoľvek člen skúšobnej komisie.

(7)  Skúšajúci môže klásť skúšanému ľubovoľný počet doplňujúcich otázok. Okrem skúšajúceho môže klásť otázky aj predseda skúšobnej komisie.

§10 Klasifikácia a hodnotenie výsledkov skúšky

(1)  Po ukončení ústnej skúšky z každého predmetu ohodnotí skúšajúci skúšaného známkou. Pri hodnotení výsledkov skúšok sa používa štvorstupňová klasifikácia:

1  - výborný,

2 - veľmi dobrý,

3 - dobrý,

4 - nedostatočný.

(2) Záverečné hodnotenie skúšky zo všetkých predmetov navrhuje na záverečnej porade skúšobnej komisie jej predseda a dáva o nej hlasovať. Pri rovnosti hlasov je rozhodujúci hlas predsedu.

(3)  Ak je uchádzač hodnotený ako "nedostatočný" hoci len z jedného predmetu, aj výsledná známka skúšky je "nedostatočný".

(4) O priebehu skúšky každého uchádzača je vedený "protokolárny list", ktorý obsahuje osobné údaje uchádzača, otázky a hodnotenia jednotlivých predmetov s podpisom skúšajúceho a výsledná známka skúšky. Protokolárny list potvrdzuje svojím podpisom predseda skúšobnej komisie.

(5) Výsledky skúšky sa uchádzačom oznámia po ukončení záverečnej porady skúšobnej komisie.

§11 Opravná skúška

(1) Uchádzač, ktorý bol hodnotený ako "nedostatočný" len z jedného predmetu, skladá opravnú skúšku len z predmetu z ktorého neprospel. Termín opravnej skúšky určí skúšajúci po dohode s predsedom skúšobnej komisie a skúšaným uchádzačom.

(2)  Uchádzač, ktorý neprospel z jedného predmetu aj na opravnej skúške, celú skúšku opakuje znova, ale už bez absolvovania prípravného postgraduálneho kurzu.

(3)  Ak uchádzač neprospel z dvoch a viac predmetov skúšku, ako aj prípravný postgraduálny kurz, opakuje znova.

§ 12

Na základe úspešne vykonanej skúšky vydá predseda skúšobnej komisie alebo ním poverená osoba na ministerstve uchádzačovi osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu.

§ 13 Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2001.

Minister Jozef Macejko v. r.

Príloha k vyhláške č.... /2000Z. Z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zriadení a činnosti skúšobnej komisie, o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky a o osvedčení o odbornej spôsobilosti prevádzkovateľa vodnej dopravy

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

Učebné osnovy teoretických vedomostí požadovaných na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti dopravcu

Učebne osnovy určujú rozsah minimálnych požadovaných vedomostí prednášaných na postgraduálnych kurzoch na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti dopravcu, pripadne tvoriacich obsah skúšobných otázok na obhájenie vedomostí na získanie tohto osvedčenia pred komisiou ustanovenou ministerstvom.

A- Rozsah vedomostí na získanie osvedčenia odbornej spôsobilosti dopravcu

1.  OBCHODNÉ A PRACOVNÉ PRÁVO

Vybrané časti občianskeho, obchodno-komerčného, pracovno-sociálneho a daňového práva uplatňovaného vo vodnej doprave so zvláštnym zreteľom na:

- právne predpisy a terminológiu platnú v zmluvných vzťahoch právnických osôb a fyzických osôb pôsobiacich v doprave a špecificky vo vodnej doprave,

- organizačné štruktúry a účastníci zmluvných vzťahov v doprave s prihliadnutím na rozsah zodpovednosti dopravcu a prepravcu (povaha a obmedzenia),

- obchodné spoločnosti, druhy, štruktúra, pôsobnosť a pod.,

- zásady podnikateľskej činnosti, obchodné účtovníctvo,

-  predpisy právnej ochrany pracovníka vo vodnej doprave, sociálne zabezpečenie pracovníka a pracovného kolektívu, starostlivosť o posádky plavidla a pod.,

- daňový a odvodový systém uplatňovaný v podmienkach vodnej dopravy.

2.  OBCHODNÉ A FINANČNÉ RIADENIE DOPRAVNEJ SPOLOČNOSTI

- dopravno-ekonomické vzťahy (optimalizácia vzťahov, racionalizácia a koordinácia prepráv),

-  ukazovatele prepravnej činnosti (ukazovatele, bilancie, plánovanie, normovanie, grafikon pohybu plavidiel, výkony prístavnej činnosti),

- majetková štruktúra (investičný majetok, obežný majetok a pod. ),

- ľudský faktor (produktivita práce, riadenie organizácie práce a pod. )

- systémy odmeňovania, mzdové náklady, normovanie práce a zrážky,

- prevádzkové náklady, členenie, kalkulácie, rozpočet,

- tvorba cien a tržieb, tarify a možnosti ich zvyšovania,

- hospodársky výsledok, zisk, strata, fondy, sankcie,

- obchodné účty, úvery, zmenky, obligácie, dlhopisy, cenné papiere, akreditív, fakturácia a formy platenia, inkaso.

- agentovanie vo vodnej doprave.

3.   PODMIENKY TRHU VO VODNEJ DOPRAVE

-  základné zákony a termíny uplatňované v trhových podmienkach, konkurencia, hodnotové vzťahy, koncesia, leasing, marketing, know-how,

-  organizačné štruktúry v trhových podmienkach, burzy, banky, systémy spoločností obchodných a poisťovacích, formy účasti na trhu a pod.,

-  peňažno-finančné nástroje trhu, cenné papiere, akcie, valuta, obligácia, zmenka, šek a pod.,

- komerčné nástroje trhu, ekonomické nástroje, dividenda, renta, kurz, cena, zisk, parita, hypotéka a pod.,

- trhové operácie, operátor, barter, devalvácia, damping, diverzifikácia, inflácia, revalvácia, faktonng, emisia a pod.,

- dopravne dokumenty, kontrakt, konosament, charter a pod.

4.    MATERIÁLNO-TECHNICKÁ ZÁKLADŇA Z POHĽADU ZVYŠOVANIA EFEKTÍVNOSTI PREVÁDZKY VODNEJ DOPRAVY

-  základná charakteristika materiálno-technickej základne a infraštruktúry vodnej dopravy, lodný park, prístavy a opravovne lodí, Vedecko-technický pokrok,

-  lodný park, osobné lode, nákladné lode, technické a špeciálne plavidlá, námorné lode a lode zmiešanej plavby rieka-more,

-  prístavy, prístavné bazény, prekladacie polohy, prekladacie zariadenia, sklady, zariadenia a budovy, dopravná infraštruktúra a pod.,

- technológie prepráv, výber plavidiel, spôsoby nakladania a vykladania, nadväzné, najmä kombinované, dopravné systémy,

-  registrácia lodí, štátna správa a odborný technický dozor, určené technické zariadenia, posádka plavidla a pod.,

-  systémy údržby a opráv lodí, údržba počas prevádzky, opravovne lodí, dielne, lodné zdvíhadlá a pod.,

-  zásady prevádzkovej činnosti, poriadok a normy nakládky a vykládky lodí, doba jazdy lode, kontajnerizácia a paletizácia, základy tovaroznalectva prepravovaných tovarov, preprava nebezpečných nákladov, ekologické aspekty prepravy a pod.

5.  BEZPEČNOSŤ PLAVEBNEJ PREVÁDZKY

- základné legislatívne normy a pravidlá uplatňované vo vodnej doprave,

-  Pravidlá bezpečnosti plavebnej prevádzky po vnútrozemských vodných cestách Slovenskej republiky.

- hodnotenie technického stavu materiálno-technickej základne vodnej dopravy z hľadiska bezpečnosti (prevádzkovej, požiarnej, ekologickej a pod. ),

- vybavenie plavidiel záchrannými zariadeniami a prostriedkami,

- plavebná nehoda, nahlasovacia povinnosť, spoločná havária, odborné prešetrenie nehody, zodpovednosť za následky škôd pri nehode a pod.,

-  opatrenia na predchádzanie nehôd vo vodnej doprave v obvyklých a mimoriadnych situáciách.

B. Rozsah vedomostí na získanie osvedčenia odbornej spôsobilosti prevádzkovateľa vodnej dopravy na medzinárodných vnútrozemských vodných cestách

- rozsah znalostí uvedených v časti A.,

-  ustanovenia aplikovateľné na podmienky vodnej dopravy medzi členskými štátmi Eu-

Európskych spoločenstiev a nečlenskými krajinami, ktoré vyplývajú z právnych predpisov Slovenskej republiky, noriem a štandardov Európskych spoločenstiev, medzinárodných konvencií a zmlúv s prihliadnutím na otázky prenájmov, cien, poisťovníctva a podmienok prepravy, colná prax a s tým súvisiace právne predpisy a administratívne úkony, zásadne rozdiely ustanovení pravidiel bezpečnosti plavebnej prevádzky a pravidiel v cudzích štátoch.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

Návrh vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ktorou sa ustanovujú Pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla po vnútrozemských vodných cestách Slovenskej republiky

Bratislava, máj 2000

Návrh

VYHLÁŠKA

Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

z................2000 ktorou sa ustanovujú Pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla po vnútrozemských vodných cestách Slovenskej republiky

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") podľa § 22 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č...../2000

Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon") ustanovuje:

§1

Na záujme bezpečnosti a plynulosti vnútrozemskej plavby a na zachovanie poriadku na vnútrozemských vodných cestách Slovenskej republiky sa ustanovujú tieto Pravidlá bezpečnosti plavebnej prevádzky (ďalej len "pravidlá"). Ich jednotlivé hlavy sú uvedené v prílohe tejto vyhlášky.

§2

Pravidlá sa vzťahujú na všetky plavidlá bez rozdielu miesta ich registrácie, ich prevádzkovateľov a na všetkých účastníkov plavebnej prevádzky.

§3

Zrušuje sa vyhláška č. 344/1991 Zb., ktorou sa vydáva Poriadok plavebnej bezpečnosti na vodách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky - časť II platnej pre vodné cesty Slovenskej republiky.

§4 Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2001.

Minister Jozef Macejko v. r.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

Návrh vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ktorou sa ustanovujú pravidlá prepravy nebezpečných tovarov po vnútrozemských vodných cestách Slovenskej republiky

Bratislava, máj 2000

Návrh

VYHLÁŠKA

Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

z ............2000 ktorou sa ustanovujú pravidlá prepravy nebezpečných tovarov po vnútrozemských vodných cestách Slovenskej republiky

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") podľa § 22 ods. 7 zákona č...../2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon") ustanovuje:

§1 Rozsah pôsobnosti

Táto vyhláška ustanovuje pravidlá prepravy nebezpečných tovarov po vnútrozemských vodných cestách Slovenskej republiky (ďalej len "vodné cesty").

§ 2

Žiadosť o povolenie prepravy nebezpečných tovarov, ktorých zoznam tried je obsiahnutý v prílohe A Dohody o medzinárodnej preprave nebezpečných tovarov po vnútrozemských vodných cestách ADN. obsahuje úradný názov nebezpečných tovarov, jeho množstvo, časový harmonogram prepravy, prístav nakládky a prístav určenia a druh plavidla.

§ 3

Odosielateľ nebezpečných tovarov označí nebezpečné tovary prepravované vodnou dopravou pri objednávaní jej prepravy a podľa ustanovených pravidiel pripojí k sprievodným listinám charakteristiku prepravovaných nebezpečných tovarov, druh hroziaceho nebezpečenstva a potrebné opatrenia pre prípad mimoriadnej udalosti. Pri zahraničnej preprave nebezpečných tovarov sa pokyny uvádzajú, okrem slovenčiny, aj v niektorom svetovom jazyku alebo jazyku štátu určenia.

§ 4

(1)  Dopravca (§ 7 ods. 5 zákona) použije na prepravu nebezpečných tovarov plavidlo, ktoré je spôsobilé na takúto prepravu.

(2) Plavidlo, ktoré prepravuje nebezpečné tovary sa označí v súlade s osobitným predpisom 1).

(3)  V osobnej lodnej doprave možno cestujúcim prepravovať nebezpečné tovary ako osobnú batožinu podľa prepravného poriadok dopravcu.

(4) Prevádzkovateľ plavidla musí zabezpečí, aby pri preprave nebezpečných tovarov

a)  bolo plavidlo v takom konštrukčnom stave a s takým technickým vybavením, ktoré zodpovedá oddielom 2 prílohy B. 1 a B. 2,

b)  bol na plavidle výtlačok prílohy A a podľa druhu prepravy príloha B. 1 alebo B. 2 a listiny uvedené v okrajovom čísle 10 381 (1) prílohy B. l alebo 210 381 prílohy B. 2,

c)  boli na plavidle návody na použitie predpísané v okrajovom čísle 10 205 prílohy B. l alebo B. 2,

d)  boli vykonané prehliadky a skúšky, uvedené v okrajových číslach 10 250 a 10 280 prílohy B. l alebo 210 251 a 210 280 prílohy B. 2 a aby potrebné potvrdenia boli na plavidle,

e)  bolo na plavidle špeciálne vybavenie, uvedené v okrajovom čísle 10 260 (1) veta 1 prílohy B. l alebo 210 260 (1) veta 1 prílohy B. 2,

f)  boli tieto prepravované len na plavidle, ktoré má osvedčenie podľa okrajového čísla 10 282 alebo 10 283 prílohy B. 1 alebo 210 282 alebo 210 283 prílohy B. 2,

g)  na základe požiadavky uvedenej v okrajovom čísle 10 315 (1) prílohy B. 1, 210315(1), 210317 (1) alebo 210 318 (1), sa na plavidle nachádzal znalec v zmysle okrajového čísla 10 315 (2) veta 1 prílohy B. l, 210 315 (2) veta 1, 210 317 (2) veta 1 alebo 210 318 (2) veta 1, ktorý má so sebou platné Potvrdenie znalostí podľa okrajového čísla 10 315 (2), veta 2 a 3 a (4) prílohy B. l, 210 315 (2), veta 2 a 3 a (4), 210 317 (2), veta 2 a 3 a (4) alebo 210 318 (2), veta 2 a 3 a (4) prílohy B. 2.

h) boli na plavidle podklady pre elektrické vybavenie, požadované v okrajovom čísle 311 250, 321 250 alebo 331 250 prílohy B. 2.

(5) Odosielateľ vykoná opatrenia, aby

a)  boli dodržané požiadavky na balenie a ukladanie nebezpečných tovarov podľa okrajového čísla 6002 (2) prílohy A a aby boli v zásielkach umiestnené predpísané nápisy a bezpečnostné značky,

b)  bolo, v prípade aktuálnosti poznámky k okrajovému číslu 6401 číslo 52 prílohy A, potvrdené v nákladnom liste, že nehrozí nebezpečenstvo výbuchu,

c)  boli odovzdané vodcovi plavidla potrebné písomné pokyny a nákladné listy, požadované podľa okrajového čísla 6002 (5) prílohy A,

d)  bola po nákladke zmeraná koncentrácia plynu podľa okrajového čísla 41 416 (2) prílohy B. l, a aby boli urobené potrebné okamžité opatrenia podľa okrajového čísla 41 416 (3) prílohy B. l,

e)  dopravca

1. obdržal všetky údaje podľa okrajového čísla 71 002 (1) prílohy B. l a schválenia podľa okrajového čísla 71 002 (3) prílohy B. l,

2.   bol informovaný podľa okrajového čísla 71 381 (2) prílohy B. l o potrebnom schválení na prepravu alebo predbežnom oznámení príslušného úradu,

3.   podľa okrajového čísla 71 381 (3) prílohy B. l dostal pred nákladkou potvrdenia príslušných úradov alebo informácie podľa okrajového čísla 2704 - 2713 príloha A,

4.   dostal schválenia požadované podľa okrajového čísla 71 403 (2) a (3) prílohy B. 1,

5.   dostal kontajnery, vymeniteľné nadstavby alebo iné prepravné jednotky až potom, keď balenie a zabezpečenie zodpovedá jednému z medzinárodných predpisov v zmysle okrajového čísla 6000(1) prílohy A,

f)  informoval vodcu plavidla podľa okrajového čísla 71 381 (1) prílohy B. l o potrebných opatreniach.

(6)  Vodca plavidla môže prepravovať len taký nebezpečný tovar, ktorý je povolené prepravovať podľa tejto vyhlášky.

(7) Vodca plavidla pri preprave nebezpečného tovaru

a)  postará sa, aby bolo plavidlo v takom konštrukčnom stave a s takým technickým vybavením, ktoré zodpovedá oddielom 2 prílohy B. 1 a B. 2,

b)  presvedčí sa po nákladke a výkladke nebezpečného tovaru, uvedeného pod okrajovým číslom 6401 číslo 52 prílohy A, či je daný súhlas užívateľa obytných priestorov na plavidle s meraním koncentrácie plynu v jednotlivých obytných priestoroch (okrajové číslo 41 416 (2) prílohy B. l),

c)  postará sa o to, aby pri preprave povolených množstiev podľa okrajového čísla 10011 (1) prílohy B. 1 boli dodržané predpisy okrajového čísla 10 011 (2) prílohy B. l,

d)  rozmiestni návody na používanie a informačné tabule v okrajových číslach 10 205, 10 371 veta 2 a 10 374 veta 2 prílohy B. l alebo 210 205, 210 371 (1) veta 2 a 210 374 veta 2 prílohy B. 2,

e)  postará sa o to, aby bol nebezpečný tovar prepravovaný len na plavidle, ktoré má osvedčenie podľa okrajového čísla 10 282 alebo 10 283 prílohy B. l, alebo 210 282 alebo 210 283 prílohy B2,

f) postará sa o to, aby v súlade s okrajovým číslom 10 315 (1) prílohy B. l, 210 315 (1), 210 317 (1) alebo 210 318 (1) prílohy B. 2, bol na plavidle znalec v zmysle okrajového čísla 10 315 (2) veta 1 prílohy B. l, 210 315 (2) veta 1, 210 317 (2) veta 1 alebo 210 318 (2) veta 1 prílohy B. 2 s platným preukazom odbornej spôsobilosti znalca podľa okrajového čísla 10 315 (2) veta 2 a 3 a

(4) prílohy B. l, 210 315 (2) veta 2 a 3 a (4), 210 317 (2) veta 2 a 3 a (4) alebo 210 318 (2) veta 2 a 3 (4) prílohy B. 2, g) uchováva na plavidle a na požiadanie osôb, vykonávajúcich dozor podľa § 5; predkladá na preskúmanie:

1 listiny, uvedené v okrajovom čísle 10 381 (l)a (2) prílohy B. 1 alebo 210 381 (1) a (2) prílohy B. 2,

2. potvrdenia o prehliadkach a skúškach podľa okrajového čísla 210 280 (3) prílohy B. 2,

3. pokyny a schválenia podľa okrajových čísiel 71 002 (3), 71 381 (3) a 71 403 (2) a (3) prílohy

B. l. h) dodržiava písomné pokyny, požadované v okrajovom čísle 10 385 prílohy B. l alebo 210 385 prílohy B. 2. pre správanie sa pri nehodách a incidentoch; s týmito pokynmi oboznámi všetky osoby nachádzajúce sa na plavidle a počas prepravy ich vyvesí v kormidelní tak, aby boli dostupné a aby boli zreteľne oddelené od nepoužívaných pokynov, i) dodržiava prevádzkové predpisy na odvrátenie nebezpečenstva a dodatočné predpisy pre nakládku, vykládku, prepravu a manipuláciu s nebezpečným tovarom, uvedené v oddieloch 3 a 4 prílohy B. 1 a B. 2 a vyžaduje ich dodržiavanie aj od všetkých osôb nachádzajúcich sa na plavidle, j) dodržiava obmedzenie maximálneho povoleného prepravovaného množstva každého nebezpečného tovaru podľa oddielov 4 prílohy B. 1, k) dodržiava predpisy o prevádzke plavidla obsiahnuté v oddieloch 5 príloh B. 1 a B. 2.

(8)  Všetky ostatné osoby nachádzajúce sa na plavidle pri preprave nebezpečného tovaru

a)  dodržiavajú prevádzkové predpisy na odvrátenie nebezpečenstva a dodatočné predpisy pre nakládku, vykládku, prepravu a manipuláciu s nebezpečným tovarom, uvedené v oddieloch 3 a 4 prílohy B. l a B. 2,

b)  riadia sa pokynmi vodcu plavidla z dôvodov bezpečnosti na plavidle,

c)  dodržiavajú písomné pokyny, požadované v okrajovom čísle 10385 prílohy B. l alebo 210 385 prílohy B. 2, pre správanie sa pri nehodách a incidentoch.

(9)  Príjemca vykoná po vykládke meranie koncentrácie plynu, predpísané v okrajovom čísle 41 416 (2) prílohy B. l a podľa okrajového čísla 41 416 (3) prílohy B. l urobí potrebné okamžité opatrenia.

(8) Ak odosielateľ pôsobí na základe objednávky tretej osoby, tak objednávateľ pred nakládkou upozorní odosielateľa na nebezpečný tovar a jeho označenie (číslo látky - ak je známe, názov, trieda, číslo a prípadne písmeno) a písomne mu to oznámi. Toto ustanovenie neplatí, ak objednávateľ (zákazník) sám vystaví nákladné listiny.

§ 5 Prílohy

Podrobnosti podmienok prepravy nebezpečných tovarov sú uvedené v nasledujúcich prílohách:

a)  Príloha A: Predpisy o nebezpečných tovaroch a predmetoch,

b)  Príloha B. 1 Predpisy o nebezpečných tovaroch a predmetoch prepravovaných v kusových a voľne uložených zásielkach,

c)   Príloha B. 2: Predpisy o preprave nebezpečných tovarov tankovými plavidlami,

d)   Príloha C: Školenia znalcov predpisov o preprave nebezpečných tovarov po vodných cestách.

§ 6 Záverečné ustanovenia

(1)   Ustanovenia tejto vyhlášky sa nevzťahujú na prepravu nebezpečných tovarov plavidlami ozbrojených síl, Policajného zboru, civilnej ochrany a colných orgánov.

(2) Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2001.

Minister Jozef Macejko v. r.

1 ) Vyhláška MDPT SR. ktorou sa ustanovujú Pravidlá bezpečnosti prevádzky plavidla po vnútrozemských vodných cestách Slovenskej republiky

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

Návrh vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach ciachovania plavidla

Bratislava, máj 2000

Návrh

VYHLÁŠKA

Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

z................2000 ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach ciachovania plavidla

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") podľa § 26 ods. 4 zákona č. ......./2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe o a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon") ustanovuje:

§ 1 Predmet úpravy

Táto vyhláška upravuje podrobnosti o

a)  okruhu plavidiel, ktoré podliehajú ciachovaniu a majú ciachový preukaz podľa § 26 a 28 zákona,

b)  ciachovaní plavidla.

§ 2

(1)  Ciachovanie vykonáva na žiadosť výrobcu, prípadne prevádzkovateľa plavidla Štátna plavebná správa.

(2)  Ciachové značky, ciachové, alebo ponorové stupnice, prípadne nákladové značky udržiava v dobrom stave prevádzkovateľ plavidla a počas plavby vodca plavidla.

(3) Vzor ciachového preukazu je uvedený v prílohe tejto vyhlášky.

§ 3 Účel ciachovania

(1)  Ciachovanie plavidiel slúži na zistenie najväčšieho prípustného výtlaku, prípadne výtlaku zodpovedajúceho rovine danej vodorysky plavidla. Ciachovanie plavidiel určených na prepravu tovaru môže tiež slúžiť na zistenie hmotnosti nákladu na základe ponoru plavidla.

(2)   Ciachovaním sa určuje objem vody vytlačenej plavidlom v závislosti od jeho ponoru.

(3) Plavidlo sa preciachuje, ak sa ciachovou skúškou zistí, že jeho pôvodné ciachovanie už nezodpovedá skutočnosti.

§ 4

Plavidlá sa podrobia ciachovej skúške

a) po uplynutí platnosti ciachového preukazu podľa § 26 ods. 2 zákona,

b) po dokončení väčšej opravy alebo rekonštrukcie plavidla,

c)  ak sú odôvodnené pochybnosti o správnosti údajov v ciachovom preukaze.

§ 5

(1)  Dobu platnosti ciachového preukazu možno predĺžiť najviac o dobu jeho platnosti ustanovenú v zákone podľa § 28 ods. 9 zákona.

(2)  Pri trvalom vyradení ciachovaného plavidla z plavebnej prevádzky sa ciachový preukaz vráti Štátnej plavebnej správe.

§ 6

(1)  Plavidlá sa ciachujú meraním uskutočneným priamo na plavidle. Ciachovaniu podlieha časť plavidla, ktorá je vymedzená vodoryskou zodpovedajúcou najväčšiemu prípustnému ponoru, tzv. horná ciachová rovina a rovinou vodorysky prázdneho plavidla ustanovenou podľa § 7 ods. 3, tzv. dolná ciachová rovina. Ako dolná ciachová rovina sa môže použiť aj vodorovná rovina prechádzajúca najnižším bodom telesa plavidla.

(2) Dolná ciachová rovina je rovina prechádzajúca vo výške hladiny, ak

a) na plavidle nieje palivo ani ostatná pohyblivá záťaž a je na ňom len

1.   výstroj, zásoby a posádka plavidla, ktoré sú obvykle na plavidle počas plavby; zásoba pitnej vody však nemôže podstatne prevyšovať 0, 5 % najväčšieho výtlaku plavidla,

2.   voda, ktorú nemožno odstrániť z vnútorných lodných priestorov plavidla obvyklými čerpacími prostriedkami,

b)  na plavidle sa nachádzajú len stroje, kotle, potrubné sústavy a zariadenia slúžiace na pohyb plavidla, ohrev alebo chladenie, obsahujúce vodu, olej a iné tekutiny nevyhnutné pre ich prevádzku,

c) plavidlo je v sladkej vode, t. j. vo vode, ktorej merná hmotnosť sa rovná 1 t/m3.

(3)  Ak plavidlo v čase ciachovania nespĺňa ustanovenie odseku 2 alebo predpoklady dávajúce rovnaký pomer a približne rovnaký náklon, potom sa pri výpočte prihliada na rozdiel zaťaženia plavidla a na rozdiel v mernej hmotnosti vody.

§ 7

(1) Ciachovým priestorom sa rozumie priestor medzi vonkajšími stenami telesa plavidla obmedzený hornou ciachovou rovinou totožnou s rovinou najväčšieho ponoru a dolnou ciachovou rovinou.

(2)  Horná ciachová rovina je určená bezpečnostnou vzdialenosťou a voľným bokom predpísaným alebo obvyklým pre vodnú cestu, na ktorú je plavidlo určené.

(3) Pri plavidlách, ktoré nenaložené majú väčší ponor na kormovej časti a po naložení plávajú vo vodorovnej polohe vzhľadom na kýl, sa dolná ciachová rovina určí aritmetickým priemerom hodnoty ponoru kormy a čela.

§ 8

(1)   Presnosť ciachovania má byť taká, aby veľkosť chyby v hodnotách výtlaku zapisovaných do ciachového preukazu, zodpovedajúca najväčšiemu výtlaku alebo výtlaku určitému rozdielu v ponore plavidla, neprekročila

a)  1 % pre hodnoty výtlaku do 500 m3,

b) 0, 5 % pre hodnoty výtlaku od 501 m3 do 2000 m3,

c) 0, 25 % pre hodnoty výtlaku nad 2001 m3.

(2)   Zaťaženie plavidla zodpovedajúce ponoru prázdneho plavidla je uvedené v ciachovom preukaze.

(3) Dĺžka, šírka a výška plavidla sa udáva v metroch, ponor v centimetroch.

§ 9 Ciachovanie plavidiel určených na prepravu tovaru

(1)  Meraná časť plavidla sa rozdelí na ciachové vrstvy vodorovnými rovinami alebo v prípade, že horná a dolná ciachová rovina nie sú rovnobežné, rovinami prechádzajúcimi priamkou predstavujúcou priesečnicu týchto rovín, tzv. sečná rovina. Výška ciachovej vrstvy sa zvolí tak, aby s prihliadnutím na tvar lodného telesa bola dostatočná pre presný výpočet objemu; pre výpočet objemu v tvarovaných častiach plavidla je vzdialenosť medzi vodorovnými rovinami alebo stredná výška ciachovej vrstvy medzi sečnými rovinami rovnaká a spravidla sa rovná 10 cm.

(2)  Objem ciachovej vrstvy ohraničenej vodorovnými rovinami sa vypočíta ako súčin polovičného súčtu plôch hornej a dolnej roviny so vzdialenosťou obidvoch rovín. Objem ciachovej vrstvy ohraničenej sečnými rovinami sa vypočíta obdobne, pričom strednú výšku ciachovej vrstvy určuje dĺžka zvislice ohraničenej hornou a dolnou rovinou a prechádzajúca ťažiskom plochy strednej časti ciachovej vrstvy. Pre zjednodušenie možno pre všetky ciachové vrstvy použiť dĺžku zvislice prechádzajúcej ťažiskom plne naloženého plavidla.

(3)  Pre výpočet obsahu plochy každej vodorysky sa táto rozdelí poradnicami kolmými na osovú rovinu plavidla na diely rovnakej dĺžky; v rovnobežnom strede plavidla, ktorý je obvykle obdĺžnik, ako aj v kormových a čelových tvarových častiach plavidla, počet dielov nemá byť menší ako štyri; okrem toho v prípade potreby plošný obsah čelových a kormových výbežkov sa vypočíta zvlášť.

(4) Pre výpočet plôch obmedzených krivkami sa použije Simpsonove pravidlo:

v/3 (1a 4b 2c 4d 1e)

(5) Ak zmeny plošných obsahov majú dostatočne pravidelný priebeh, možno sa obmedziť na výpočet takého počtu plôch, ktorý bude dostatočný na to, aby sa mohla vykresliť krivka priebehu vodorovných plôch alebo niektorých jej prvkov v závislosti od ich výšky a určiť ostatné plochy na základe tejto krivky.

(6)  Podiel vzniknutý delením objemu ľubovoľnej ciachovej vrstvy jej strednou výškou v centimetroch je hodnotou výtlaku plavidla na každý centimeter stredného ponoru tejto ciachovej vrstvy.

(7)  O postupnom zväčšovaní výtlaku pre každý centimeter stredného ponoru, ktorým sa rozumie aritmetický priemer údajov odčítaných na všetkých ciachových stupniciach začínajúc dolnou ciachovou rovinou sa vyhotovuje tabuľka.

§ 10 Ciachovanie plavidiel, ktoré nie sú určené na prepravu tovaru

(1) Na plavidlách, ktoré nie sú určené na prepravu tovaru, postačí namiesto ciachovania podľa § 11, určiť len výtlak pre vodorysku najväčšieho ponoru a vodorysku prázdneho plavidla alebo pre jednu z týchto vodorysiek. Pre tento výpočet sa vychádza z geometrických údajov zistených priamo na plavidle alebo z výkresovej dokumentácie plavidla, alebo sa uznáva za hodnotu výtlaku súčin koeficientu plnosti a troch nasledujúcich rozmerov plavidla:

a) dĺžky, t. j. vzdialenosti medzi priesečníkmi osovej roviny s krivkou vodorysky,

b) najväčšej šírky vodorysky,

c)  stredného ponoru, t. j. zvislej vzdialenosti medzi vodoryskou a najnižším bodom lodného telesa v rovine rebrorysky uprostred dĺžky plavidla uvedenom v písmene a).

(2)  Rozmery podľa odseku 1 sa zisťujú priamo na plavidle alebo z výkresovej dokumentácie plavidla. Hodnota koeficientu plnosti sa rovná hodnote obvyklej pre plavidlo príslušného typu; pre plavidlo s ostrým tvarom lodného telesa, ako sú osobné lode, remorkéry a pod. je hodnota koeficientu plnosti 0, 7, ak na jej zistenie chýbajú iné podklady.

(3) Rozdiel výtlakov plného plavidla a prázdneho plavidla udáva výtlak priestoru medzi hornou ciachovou rovinou a dolnou ciachovou rovinou.

§ 11 Ciachové značky, znaky a ciachová stupnica

(1)  Ciachové značky sú umiestnené súmerne k strednej pozdĺžnej rovine na obidvoch bokoch plavidla. Každú ciachovú značku tvorí vodorovná ryska najmenej 30 cm dlhá, umiestnená na úrovni ponoru, pre ktorý bolo plavidlo ciachované a zvislá ryska najmenej 20 cm dlhá, umiestnená pod vodorovnou ryskou v bode jej stredu; na ciachovej značke môžu byť aj ďalšie rysky, ktoré spolu s vodorovnou ryskou tvoria obdĺžnik. Jeho spodnou stranou je táto ryska. Rysky sú vyryté alebo vyrazené.

(2)  Roviny prechádzajúce zvislou ryskou ciachovej značky sú rozmiestnené v približne rovnakých vzdialenostiach od seba a symetricky k zvislici prechádzajúcej ťažiskom lode podľa § 9 ods. 2. Vzdialenosť medzi týmito rovinami je pre plavidlá, ktoré majú n-párov ciachových značiek približne 1/n dĺžky plavidla.

(3) Každé plavidlo má najmenej tri páry ciachových značiek, okrem

a)  plavidiel, ktoré neslúžia na prepravu tovaru; na týchto plavidlách môže byť jeden pár ciachových značiek,

b) plavidiel do dĺžky 40 m; na týchto plavidlách môžu byť dva páry ciachových značiek.

(4)  Namiesto vyhotovenia ciachovej značky podľa odseku 1 môžu ciachové značky pozostávať z pevne pripevnenej doštičky dlhej najmenej 30 cm a vysokej 4 cm, ktorej spodná strana zodpovedá ponoru, pre ktorý bolo plavidlo ciachované a ktorej stred je označený zvislou ryskou.

§ 12

(1)  Na doštičkách, ktoré slúžia ako ciachové značky, alebo vedľa ciachových značiek vyhotovených podľa § 11 ods. 1, je zreteľne vyrytý alebo vyrazený ciachový znak skladajúci sa z týchto údajov:

a)   rozpoznávacie písmená Štátnej plavebnej správy (DBa), ktorá vydala ciachový preukaz.

b) číslo ciachového preukazu,

c)   medzinárodné označenie štátu (SK), ktoré je súčasne aj poslednými písmenami ciachového znaku.

(2)  Ciachový znak sa tiež nezmazateľnými písmenami vyznačí na dobre viditeľnom mieste na niektorej pevnej prednej časti plavidla, ktorá nepodlieha nárazom alebo mimoriadnemu opotrebeniu. Toto miesto sa uvedie v ciachovom preukaze.

§ 13

(1)  Na určenie veľkosti ponorenej časti ciachového priestoru sa na obidvoch bokoch plavidla zhotovia ciachové stupnice alebo ponorové stupnice, a to v miestach ciachových značiek, symetricky po obidvoch rovinách kolmých na pozdĺžnu os plavidla a na vodnú hladinu. Každé plavidlo má tri páry ciachových stupníc okrem

a)  plavidiel, ktoré neslúžia na prepravu tovaru; na týchto plavidlách môže byť jeden pár ciachových stupníc alebo ponorových stupníc.

b)  plavidiel do dĺžky 40 m; na týchto plavidlách môžu byť dva páry ciachových stupníc alebo ponorových stupníc.

(2)  Pri vyznačení týchto stupníc nulový bod zodpovedá úrovni dna plavidla v mieste ciachovej stupnice alebo ponorovej stupnice alebo, keď má plavidlo kýl, najnižšiemu bodu kýlu v mieste ciachovej stupnice alebo ponorovej stupnice.

(3) Ciachová stupnica alebo ponorová stupnica v strede dĺžky plavidla siaha až k hornej ciachovej rovine. Ciachové stupnice alebo ponorové stupnice na prednej a zadnej časti plavidla presahujú o 20 cm hornú ciachovú rovinu.

(4)  Konce ciachových stupníc alebo ponorových stupníc a každý desiaty centimeter sa označujú značkami. Ďalšie rozdelenie ciachových stupníc alebo ponorových stupníc po 2 cm sa označuje farbou.

(5)  Na plavidlách, ktoré nemajú ciachové stupnice alebo ponorové stupnice v strede dĺžky plavidla, sa horná ciachová rovina vyznačí na obidvoch stranách plavidla zreteľnou vodorovnou priamkou dlhou 30 cm, širokou 4 cm a umiestnenou pod vodorovnou priamkou v bode jej stredu. Spodná hrana vodorovnej priamky sa prekrýva s vodoryskou najväčšieho ponoru.

§ 14 Ciachová skúška a preciachovanie

(1)  Pred ciachovou skúškou Štátna plavebná sprava preverí, či neboli od posledného ciachovania na plavidle vykonané stavebné zmeny, ktoré by mali vplyv na výsledok ciachovania a či sú ciachové stupnice alebo ponorové stupnice alebo ciachové značky neporušené.

(2)  Ak sa zistí, že na plavidle boli uskutočnené stavebné zmeny, ako sú zmena rozmerov plavidla v miestach ciachových značiek alebo trvalé deformácie lodného telesa, ktoré majú vplyv na výsledok ciachovania alebo ak chýba ciachová stupnica alebo ponorová stupnica alebo ciachové značky takého rozsahu, že sa nemôžu doplniť, plavidlo sa preciachuje.

(3)  Pri ciachovej skúške sa zisťuje, o koľko percent sa následkom väčšieho alebo menšieho ponoru prázdneho plavidla zväčšil alebo zmenšil výtlak ciachového priestoru. Ak zmena výtlaku presahuje hranicu dovolenej chyby podľa § 8 ods. 1, sa plavidlo preciachuje.

(4)  Ak sa pri ciachovej skúške zistí potreba zníženia hornej ciachovej roviny, výtlak ciachového priestoru sa zmenší o výtlak zodpovedajúci výške zníženia ciachového priestoru, upraví sa tabuľka nosnosti plavidla pre každý centimeter jeho ponoru.

(5)  Po preciachovaní Štátna plavebná správa vyhotoví nový ciachový preukaz a starý ciachový preukaz, ako neplatný, odoberie. Podľa možnosti sa pri ciachovaní použijú výsledky predchádzajúceho ciachovania.

§ 15

Štátna plavebná správa vedie evidenciu vydaných ciachových preukazov, ciachových skúšok a preciachovaní plavidiel. Vydané ciachové preukazy sa zapisujú do zoznamu ciachových preukazov pod samostatným číslom, pričom číslovanie sa robí v chronologickom poradí. V zozname ciachových preukazov sa vyznačí dátum vydania ciachového preukazu, poznávací znak plavidla, ako aj ostatné identifikačné údaje plavidla.

§ 16 Prechodné a zrušovacie ustanovenia

(1) Ciachové preukazy vydané pred nadobudnutím účinnosti tejto vyhlášky sa považujú za ciachové preukazy vydané podľa tejto vyhlášky ak na plavidle nedošlo k zmenám, v dôsledku ktorých údaje v ciachovom preukaze, ktoré sa týkajú výtlaku v závislosti od ponoru alebo najvyššej užitočnej hmotnosti, už nie sú presné. Platnosť týchto ciachových preukazov sa skončí dátumom v nich uvedených, nemôže však prekročil 5 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky.

(2)  Ciachové preukazy, ktoré vydali ciachové úrady členských štátov Dohovoru 1) podľa vlastných predpisov zodpovedajúcich ustanoveniam tohto Dohovoru, sa uznávajú za rovnocenné s ciachovými preukazmi vydanými podľa ustanovení tejto vyhlášky.

(3)  Prevádzkovateľ plavidla predloží do troch mesiacov ciachový preukaz plavidla, ktoré pláva pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky a ktoré bolo ciachované, podrobené ciachovej skúške alebo preciachované v cudzom štáte, Štátnej plavebnej správe.

§ 17 Zrušujú sa:

1.   vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 128/1976 Zb. o ciachovaní lodí

2.   Úprava Federálneho ministerstva dopravy č. 21 376/76-025 z 30. septembra 1976, ktorou sa vydáva Poriadok pre ciachovanie lodí vnútrozemskej plavby (registrovaná v čiastke 26/1976 Zb. ).

§ 21 Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2001.

Minister Jozef Macejko v. r.

Príloha k vyhláške MDPT SR podmienkach ciachovania plavidla

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

Návrh vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch a o overovaní odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla a vodcu malého plavidla

Bratislava, máj 2000

Návrh VYHLÁŠKA

Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z...............2000 ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch a o overovaní odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla a vodcu malého plavidla

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") podľa § 30 ods. 7 a § 31 ods. 3 zákona č... /2000 Z. z o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon") ustanovuje:

§1 Predmet úpravy

Táto vyhláška upravuje podrobnosti o

a)  rozdelení plavidiel na druhy a skupiny podľa náročnosti obsluhy, zloženia a odbornej kvalifikácie členov ich posádok,

b)  požiadavkách súvisiacich s minimálnym počtom členov posádky plavidiel,

c)  vydaní preukazu odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla a vodcu malého plavidla,

d)  odborných vedomostiach, skúšobných poriadkoch a zložení skúšobných komisií na vykonávanie skúšok na získanie preukazu odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla a vodcu malého plavidla.

§2 Rozdelenie plavidiel na druhy a skupiny

(1) Na účely tejto vyhlášky sa plavidlá rozdeľujú nasledujúcim spôsobom:

a) samohybná loď:

1.   osobná loď,

2.   nákladná loď,

3.   remorkér tlačný (vlečný) so zostavou člnov,

4.   plávajúci stroj,

5.   malé plavidlo,

6.  rekreačné plavidlo,

7.  špeciálne plavidlo,

b) nesamohybná loď:

1.  čln vlečný (tlačný),

2.  plávajúci stroj,

3.  plávajúce zariadenie,

4.  plť (plávajúce teleso).

(2) Podľa veľkosti plavidla a náročnosti na jeho obsluhu (potrebný počet členov posádky plavidla) sa plavidlá podľa odseku 1 delia na nasledujúce skupiny:

a) osobná loď:

1.  kajutová osobná loď,

2.  osobná loď vrátane rýchlolode,

b) nákladná loď:

1.  motorová nákladná loď (vnútrozemskej plavby),

2.  riečno-morská nákladná loď,

c) lodné zostavy:

1.   tlačný (vlečný) remorkér alebo motorová nákladná loď s jedným člnom alebo s viacerými člnmi s celkovou nosnosťou do 4000 ton a výkonom pohonných jednotiek do 1500 kW,

2.   tlačný remorkér alebo motorová nákladná loď s viacerými člnmi s celkovou nosnosťou nad 4000 ton a výkonom pohonných jednotiek viac ako 1500 kW,

d) plávajúci stroj:

1.   plávajúci stroj pre ťaženie stavebného materiálu a údržbu vodných ciest,

2.   plávajúci stroj špeciálneho určenia,

e) rekreačné plavidlo

1.     (malé) plavidlo prevádzkované na vnútrozemských vodných cestách a uzatvorených vodných plochách je:

a) kategórie "A" s vlastným pohonom do výkonu 20 kW,

b) kategórie "B" s vlastným pohonom o výkone viac ako 20 kW,

c)  kategórie "C" s použitím plachiet o celkovej ploche viac ako 12 m2,

d) kategórie "D" osobitného určenia alebo konštrukcie,

2.   rekreačné plavidlo prevádzkované na mori alebo na vyhradených úsekoch vnútrozemských vodných ciest je pre:

a) oblasť I. s neohraničenou oblasťou plavby na mori,

b) oblasť II. s ohraničenou oblasťou plavby na mori,

c) oblasť III. s pobrežnou oblasťou plavby na mori,

d) oblasť IV. s oblasťou plavby v chránených vodách.

§ 4 Vedenie plavidla bez preukazu o odbornej spôsobilosti

Malé plavidlo a rekreačné plavidlo bez vlastného pohonného zariadenia s celkovou hmotnosťou vrátane vlastného zaťaženia do 1000 kg a pri plachetnici s celkovou plochou plachiet do 12 m2 môže viesť osoba bez preukazu o odbornej spôsobilosti. Táto osoba je však zoznámená s technikou vedenia takéhoto plavidla a s plavebnými predpismi v rozsahu potrebnom pre jeho vedenie. Po dosiahnutí veku 15 rokov je táto osoba oprávnená viesť malé plavidlo a rekreačné plavidlo s vlastným pohonným zariadením do výkonu 4 kW.

§ 5 Požiadavky na získanie preukazu odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla

(1) Žiadateľ o vydanie preukazu odbornej spôsobilosti člena lodnej posádky plavidla spĺňa tieto základné predpoklady:

a) minimálny vek,

b) dobrý psychický, fyzický a zdravotný stav,

c) požadované vzdelanie a prax,

d) občianska bezúhonnosť a schopnosť viesť podriadených členov posádky plavidla,

e) vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti na požadovanú funkciu.

(2)  Podrobnosti na vydanie preukazu odborne spôsobilého člena posádky plavidla vnútrozemskej plavby bežných typov sú uvedené v prílohe č. 1 tejto vyhlášky.

(3)  Štátna plavebná správa môže doplniť požiadavky na vydanie preukazu odborne spôsobilého člena posádky plavidla s prihliadnutím na skúseností z prevádzkovania podobného typu plavidla, ktoré jednoznačne dokumentujú takúto potrebu.

(4)  Uchádzač o získanie preukazu vodcu plavidla prevádzkovaného na medzinárodných vnútrozemských vodných cestách k všeobecným požiadavkám preukáže absolvovanie stáže v palubnej posádke v priebehu minimálne štyroch rokov, z ktorých nie menej ako jeden rok pracoval vo funkcii lodníka alebo kormidelníka, na samohybnom plavidle; doba praxe na námornej lodi sa započítava nie viacej ako dva roky; doba štúdia na špecializovanej odbornej škole sa započítava do celkovej dĺžky plavebnej praxe. Do doby plavebnej praxe sa počíta čas počas ktorého uchádzač bol nalodený na plavidle, ktoré pláva. Do doby nalodenia sa tiež započítava

1.  doba potrebná pre nakladanie a vykladanie tovaru,

2.   doba opravy, zunovania a prestojov plavidla v rozsahu nie väčšom ako 115 dní za rok; do doby plavebnej praxe sa nepočíta plavba na malých plavidlách a rekreačných plavidlách.

(5)  Požiadavky uvedené v odseku 4 sa považujú za splnené ak uchádzač sa môže preukázať potvrdením o vzdelaní a plavebnej praxi vydanom kompetentným orgánom cudzieho štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú príslušnú medzinárodnú dohodu,

(6) V každom prípade sa vyžaduje od uchádzača plavebná prax podľa odseku 4 na úseku, pre ktorý žiada preukaz odbornej spôsobilosti a na ktorom preplával 8 plavieb smerom proti prúdu a 8 plavieb po prúde, z ktorých minimálne 3 plavby v oboch smeroch sa uskutočnili v priebehu 18 mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti na získanie preukazu odbornej spôsobilosti vodca plavidla

§ 6 Lodný strojník plávajúceho stroja

(1)  Lodný strojník je oprávnený obsluhovať plávajúci stroj v prevádzke na vodnej ceste, ak vlastní preukaz odbornej spôsobilosti lodný strojník, v ktorom má túto skutočnosť                                                                                                 vyznačenú.

(2)  Oprávnenie lodného strojníka na vedenie plávajúceho stroja (preukaz odbornej spôsobilosti) sa vydáva len pre konkrétny druh plávajúceho stroja (plávajúci bager, plávajúci žeriav, plávajúca vrtná plošina a pod. ).

(3) Na vedenie plávajúceho stroja pri plavbe presahujúcej pracovné pobyty a pracovné premiestňovanie sa požaduje, aby lodný strojník bol tiež držiteľom preukazu odbornej spôsobilosti vodcu plavidla alebo kormidelníka zodpovedajúceho plavidlu a vodnej ceste, na ktorej sa plávajúci stroj pohybuje.

(4) Požiadavky kladené na lodného strojníka podľa osobitného predpisu 1) zostávajú nedotknuté.

§ 7 Skúšky na získanie preukazu odbornej spôsobilosti

(1) Podmienkou na získanie preukazu odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla na vnútrozemských vodných cestách je ovládanie okruhu vedomostí a úspešné vykonanie skúšky pred skúšobnou komisiou.

(2)  Skúšobný poriadok, zloženie skúšobnej komisie a rozsah odborných vedomostí potrebných na získanie preukazu odbornej spôsobilosti člena posádky plavidla sú uvedené v prílohe č. 2 tejto vyhlášky.

Vodca malého plavidla a vodca rekreačného plavidla

§ 8 Preukaz odbornej spôsobilosti

(1) Vodca malého plavidla a vodca rekreačného plavidla, prevádzkovaného na vnútrozemských vodných cestách a uzatvorených vodných plochách je držiteľom preukaz vodcu malého plavidla a vodcu rekreačného plavidla pre druh plavidla a oblasť plavby s vyznačením oprávnenia - preukazu vodcu malého a vodcu rekreačného plavidla (podľa prílohy č. 2), má vyhovujúci zdravotný stav, požadovaný vek a vzdelanie:

a) pre obmedzené druhy plavidiel stupňa junior (J), vek minimálne 15 rokov,

b) vzdelanie - ukončené základné vzdelanie.

(2) Vodca malého plavidla a vodca rekreačného plavidla je oprávnený s preukazom odbornej spôsobilosti viesť na vodných cestách a uzavretých vodných plochách plavidlo kategórie podľa § 2 ods. 2 bod 2 písm. e):

a) v stupni junior (J) druh A a C (s celkovou plochou plachiet do 20 m2),

b) v stupni bez obmedzenia druhy A, B, C, D.

(3) Na základe žiadosti uchádzača skúška odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla a vodcu rekreačného plavidla pre príslušný druh oprávnenia sa vykoná v termíne a pred odbornou komisiou určenou Štátnou plavebnou správou.

§ 9

Medzinárodný preukaz odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla a vodcu rekreačného plavidla

(1) Medzinárodný preukaz odbornej spôsobilosti vodcu rekreačného plavidla oprávňuje jeho držiteľa na vedenie rekreačného plavidla na zahraničných vodných cestách.

(2) Na účely vystavenia medzinárodného preukazu vodcu rekreačného plavidla sú oblasti námornej plavby podľa § 3 ods. 2 bod 2. písm. e) medzinárodne určené takto:

a)  oblasť I. (A - oceán) - neohraničená oblasť plavby ďaleko od pobrežia, počas plavby je plavidlo schopné v dlhodobých časových úsekoch zvládnuť núdzové situácie, pričom nemôže očakávať poskytnutie pomoci,

b)  oblasť II. (B - otvorené more) - plavba pozdĺž pobrežia v dosahu nie ďalej ako 200 námorných míl (ďalej len "Nm") meraných od pevniny, prípadne od ostrovov, ktoré sú predsadené pred pevninou a nie sú vzdialené viac ako 400 Nm od pevniny, prípadne iného ostrova,

1) Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

c)  oblasť III. (C - pobrežie) - plavba pozdĺž pobrežia v dosahu nie ďalej ako 20 Nm meraných od pevniny (pri strednej výške vody), prípadne od ostrovov, ktoré sú predsadené pred pevninou a nie sú vzdialené viac ako 40 Nm od pevniny, prípadne iného ostrova,

d)  oblasť IV. (D - chránené vody) - denná plavba medzi prístavmi nachádzajúcimi sa pozdĺž pobrežia v dosahu, ktorý je relatívne chránený. Plavba sa môže vykonávať na otvorenom morí do vzdialenosti 3 Nm meraných od pevného pobrežia (pri strednej výške vody), prípadne od ostrovov, ktoré sú predsadené pred pevninou a nie sú vzdialené viac ako 6 Nm od pevniny, prípadne od ostrova.

(3)  Na účel vystavenia medzinárodného preukazu vodcu rekreačného plavidla sú oblasti námornej plavby ohraničené:

a) na vedenie plachetníc

1.   III. stupeň odbornej spôsobilosti - oprávňuje viesť plavidlo v oblasti "I" a oblasti plavby "II",

2.   II. stupeň odbornej spôsobilosti - oprávňuje viesť plavidlo v obalsti plavby "III" vo vymenovaných uzatvorených moriach (Stredozemné more, Čierne more, Baltické more, írske more a Červené more),

3.   I. stupeň odbornej spôsobilosti - oprávňuje viesť plavidlo v oblasti plavby "IV",

b) na vedenie motorového plavidla

1.   II. stupeň odbornej spôsobilosti - oprávňuje viesť plavidlo v oblasti "III",

2.   I. stupeň odbornej spôsobilosti - oprávňuje viesť plavidlo v oblasti plavby "IV".

(4)  Podrobnosti na vydanie medzinárodného preukazu odbornej spôsobilosti vodcu rekreačného plavidla a skúšobný poriadok kvalifikačných skúšok sú uvedené v prílohe č. 3.

§10 Prechodné ustanovenia

Osoby zdravotne spôsobilé podľa predchádzajúcich predpisov sa považujú odo dňa účinnosti tejto vyhlášky za zdravotne spôsobilé do budúcej pravidelnej prehliadky podľa tejto vyhlášky.

§11 Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2001.

Minister Jozef Macejko v. r.

Príloha č. 1 k vyhláške č.... /2000Z. Z.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

Požiadavky súvisiace s minimálnym počtom členov lodnej posádky plavidiel prevádzkovaných na vnútrozemských vodných cestách a v pobrežných morských vodách

Článok 1 Všeobecné ustanovenia

1.   Posádka plavidla vnútrozemskej a riečno-morskej plavby určená týmito požiadavkami alebo určená Štátnou plavebnou správou, Námorným úradom (ďalej len "kompetentný orgán") musí zodpovedať týmto ustanoveniam vo všetkých prevádzkových režimoch plavby.

2.   Posádka určená pre každý konkrétny režim prevádzky a priebeh plavby musí sa trvale nachádzať na plavidle. Vypravenie plavidla bez stanoveného počtu členov posádky je zakázané. V prípade nepredvídaných situácií (napr. náhle ochorenie, úraz, nariadenie kompetentného orgánu a pod. ), ak sa plavidlo nachádza v plavbe a chýba nie viacej ako jeden člen posádky, plavidlo môže pokračovať v plavbe do určeného miesta zastavenia (osobná loď - do koncového prístavu v priebehu dennej plavby) avšak za podmienky, že na plavidle je osoba, ktorá vlastní osvedčenie vodcu plavidla určeného pre danú trať a na plavidle je prítomný ešte aspoň jeden člen posádky.

3.   Tehotné ženy nesmú byť členmi posádky plavidla minimálne v priebehu 14 týždňov a to nie menej ako 6 týždňov pred pôrodom a 7 týždňov po pôrode.

Článok 2 Členovia posádky - kvalifikácia

1.   Členovia posádky plavidiel vnútrozemskej plavby môžu byť: lodník (III., II., a I. triedy), lodník motorár, kormidelník, vodca plavidla (kapitán), lodný strojník, lodný strojník-elektrotechnik.

Členovia posádky riečno-morských lodí môžu byť: lodník, námorník (II. a I. triedy), loďmajster, strojník motorár (II. a I. triedy), strojmajster, elektrotechnik, palubný dôstojník (palubný asistent, námorný poručík - palubný dôstojník III., II. a I. triedy, námorný kapitán II. a I. triedy, asistent rádiostrojníka, rádiodôstojník), strojný dôstojník (strojný asistent, strojný dôstojník III., II. a I. triedy, elektrodôstojník).

2.   Členovia posádky plavidiel vnútrozemskej plavby musia vyhovovať týmto kvalifikačným požiadavkám:

a)  lodník III. triedy musí:

-   byť nie mladší ako 15 rokov a vlastniť potvrdenie o prijatí na strednú odbornú školu v odbore vodnej dopravy alebo

-   byť nie mladší ako 16 rokov s ukončeným základným vzdelaním a mať znalosti z predmetov odbornej spôsobilosti lodníka overené skúškou podľa tejto vyhlášky.

b)  lodník II. triedy musí:

-   byť nie mladší ako 17 rokov,

-   mať vysvedčenie o ukončení strednej školy v odbore vodnej dopravy alebo

-   mať znalosti z predmetov odbornej spôsobilosti lodníka overené skúškou podľa tejto vyhlášky alebo

-  byť nie mladší ako 19 rokov a mať plavebnú prax nie kratšiu ako 3 roky vo funkcii lodníka III. triedy na plavidlách vnútrozemskej plavby (prax na riečnomorských lodiach v trvaní 250 dní sa rovná ročnej praxi na plavidle vnútrozemskej plavby,

-   získať kvalifikáciu lodníka - motorára, ak minimálny počet členov posádky nevyžaduje túto funkciu,.

c)  lodník - motorár musí:

-  byť lodníkom II. triedy a okrem toho musí úspešne vykonať skúšku na funckiu lodníka - motorára podľa tejto vyhlášky alebo,

-   mať základné vedomosti o lodných motoroch a plavebnú prax nie kratšiu ako

1 rok vo funkcii lodníka II. triedy na samohybnej lodi vnútrozemskej plavby.

d) lodník I. triedy musí:

-  byť lodníkom II. triedy a mať plavebnú prax na danej trati nie kratšiu ako 1 rok,

e)  kormidelník musí:

-   byť lodníkom II. triedy a mať plavebnú prax na danej trati nie kratšiu ako 2 roky,

f)  vodca plavidla (kapitán) musí:

-   mať osvedčenie vodcu plavidla podľa tejto vyhlášky pre danú trať a v prípade plavby na medzinárodných cestách osvedčenie vodcu plavidla musí zodpovedať príslušným medzinárodným dohodám,

-   získať kvalifikáciu strojníka, ak minimálny počet členov posádky nevyžaduje túto funkciu,

-   pre tlačnú zostavu s tonážou väčšou ako 4000 ton a výkonom pohonných jednotiek väčším ako 2 x 750 kW pri prevádzke plavidla na medzinárodných vodných cestách musí mať vysokoškolské vzdelanie v odbore lodná navigácia alebo

-   mať úplné stredné odborné vzdelanie v odbore vodnej dopravy a mať 10 ročnú prax vo funkcii lodníka I. triedy na danej trati.

g) lodný strojník musí:

-  byť nie mladší ako 18 rokov a mať vysvedčenie o ukončení strednej odbornej školy so zameraním na lodné motory a lodné mechanizmy alebo

-  byť nie mladší ako 19 rokov a mať plavebnú prax na danej trati vo funkcii lodníka - motorára nie kratšiu ako 2 roky,

-   získať kvalifikáciu strojníka - elektrotechnika, ak minimálny počet členov posádky nevyžaduje túto funkciu,

-   pre tlačnú zostavu s tonážou väčšou ako 4000 ton a výkonom pohonných jednotiek väčším ako 2 x 750 kW pri prevádzke plavidla a na medzinárodných vodných cestách musí mať vysokoškolské vzdelanie v odbore lodné pohonné zariadenia alebo

-   mať úplné stredné odborné vzdelanie so zameraním na lodné motory a lodné mechanizmy a mať 10 ročnú prax vo funkcii lodníka - motorára.

h) lodný strojník - elektrotechnik

-  byť nie mladší ako 18 rokov a mať vysvedčenie o ukončení strednej odbornej školy so zameraním na lodné pohony a elektrotechniku alebo

-  byť nie mladší ako 19 rokov a mať plavebnú prax na danej trati vo funkcii lodníka - motorára nie kratšiu ako 2 roky,

-   pre tlačím zostavu s tonážou väčšou ako 4000 ton a výkonom pohonných jednotiek väčším ako 2 x 750 kW pri prevádzke plavidla na medzinárodných vodných cestách musí mať vysokoškolské vzdelanie v odbore elektrotechnickom alebo

-   mať úplné stredné odborné vzdelanie so zameraním na lodnú elektrotechniku a mať 10 ročnú prax vo funkcii lodníka - motorára.

Členovia posádky riečno-morských lodí musia vyhovovať týmto kvalifikačným požiadavkám:

a)  lodník (námorník III. triedy) musí:

-  byť nie mladší ako 18 rokov,

-   mať vysvedčenie o ukončení strednej odbornej školy v odbore vodnej dopravy,

-   mať plavebnú prax nie kratšiu ako 1 rok vo funkcii lodníka na plavidlách vnútrozemskej plavby.

b) námorník II. triedy musí:

-   byť lodníkom (námorníkom III. triedy) a mať plavebnú prax na mori nie kratšiu ako 1 rok a

-   úspešne vykonať skúšku na funkciu námorníka II. triedy podľa tejto vyhlášky.

c)  námorník I. triedy musí:

-  byť lodníkom II. triedy a mať plavebnú prax na mori nie kratšiu ako 1 rok a

-  úspešne vykonať skúšku na funkciu námorníka I. triedy podľa tejto vyhlášky

d) loďmajster musí:

-  byť lodníkom I. triedy a mať plavebnú prax na mori nie kratšiu ako 2 roky a

-  úspešne vykonať skúšku na funkciu loďmajstra podľa tejto vyhlášky.

e)  strojník (motorár III. triedy) musí:

-  byť nie mladší ako 18 rokov;

-   mať vysvedčenie o ukončení strednej odbornej školy so zameraním na lodné motory a lodné mechanizmy a

-   úspešne vykonať skúšku na funkciu strojníka podľa tejto vyhlášky.

f)  motorár II. triedy musí:

-  byť strojníkom námornej lode s plavebnou praxou nie kratšou ako 6 mesiacov

-   úspešne vykonať skúšku na funkciu motorára II. triedy podľa tejto vyhlášky.

g)  motorár I. triedy musí:

-   byť motorárom II. triedy s plavebnou praxou nie kratšou ako 2 roky a

-  úspešne vykonať skúšku na funkciu motorára I. triedy podľa tejto vyhlášky, h) strojník musí:

-  byť motorárom I. triedy s plavebnou praxou nie kratšou ako 2 roky a

-   úspešne vykonať skúšku na funkciu strojmjstra podľa tejto vyhlášky, i) elektrotechnik musí:

-   byť nie mladší ako 18 rokov,

-   mať vysvedčenie o ukončení strednej odbornej školy so zameraním na elektrotechniku s plavebnou praxou v tomto odbore nie kratšom ako 3 roky a

-   úspešne vykonať skúšku na funkciu elektrotechnika námornej lode.

j) palubní dôstojníci (palubný asistent, námorný poručík, (palubný dôstojník III. II. a I. triedy), námorný kapitán II. triedy a I. triedy, asistent rádiostrojníka, rádiostrojník) musia:

-   byť nie mladší ako 18 rokov,

-  mať vysokoškolské vzdelanie v odbore zodpovedajúcom funkčnému zaradeniu,

" plavebnú prax a úspešne vykonanú skúšku na plnenie funkcie člena lodnej posádky námorných lodí plávajúcich pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky l) k) strojní dôstojníci (strojný asistent, strojný dôstojník III., II. a I. triedy, elektrodôstojník) musia:

-   byť nie mladší ako 18 rokov,

-   mať vysokoškolské vzdelanie v odbore zodpovedajúcom funkčnému zaradeniu,

-   plavebnú prax a úspešne vykonanú skúšku na plnenie funkcie člena lodnej posádky námorník lodí plávajúcich pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky l).

Článok 3 Členovia posádky - zdravotná spôsobilosť

1.   Zdravotná spôsobilosť člena posádky plavidla a vodcu plavidla musí byť overená lekárskym posudkom na základe preventívnych lekárskych prehliadok vykonaných posudkovým lekárom závodnej lekárskej starostlivosti od prvého zaradenia za člena lodnej posádky plavidla a vodcu plavidla. Pre nepravidelnú lodnú prevádzku 2) zdravotná spôsobilosť (napr. vodca malého plavidla, plávajúceho zariadenia a pod. ) sa môže preukázať aj lekárskym posudkom praktického lekára u ktorého je žiadateľ zaregistrovaný pre priebežnú liečebnú starostlivosť.

2.   Preventívne lekárske prehliadky sú:

a)  vstupná prehliadka, pri ktorej sa posudzuje zdravotná spôsobilosť uchádzača o získanie preukazu spôsobilosti člena posádky plavidla a vodcu plavidla, alebo držiteľa preukazu spôsobilosti pred vznikom pracovno-právneho vzťahu alebo pred preradením na činnosť, pre ktorú musí byť zdravotná spôsobilosť overená,

b) pravidelná prehliadka, pri ktorej sa opakovane posudzuje zdravotná spôsobilosť člena posádky plavidla a vodcu plavidla, prehliadka sa vykoná pred skončením platnosti lekárskeho posudku,

c)  mimoriadna prehliadka, pri ktorej sa preverí zdravotná spôsobilosť mimo termínu pravidelnej prehliadky,

d) výstupná prehliadka sa vykoná pred ukončením výkonu činnosti člena posádky plavidla a vodcu plavidla alebo pred preradením na činnosť, pre ktorú sa zdravotná spôsobilosť podľa tejto vyhlášky nevyžaduje.

3. Mimoriadna lekárska prehliadka podľa ods. 2 písm. c) sa vykoná na žiadosť:

a) kompetentného orgánu v prípade, že člen posádky plavidla alebo vodca plavidla pri výkone svojej činnosti vykazoval nedostatky súvisiace so zdravotným stavom, ktoré môže ohroziť bezpečnosť plavby na vodnej ceste,

1) Zákon č. 61/1952 Zb. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov. 2) § 9 Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

b) prevádzkovateľa plavidla v prípade, že člen posádky plavidla alebo vodca plavidla:

1.   vykázal pri výkone činnosti nedostatky súvisiace so svojím zdravotným stavom, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť plavby na vodnej ceste,

2.   mal priamu účasť na nehode a ak o to požiada orgán alebo organizácia vyšetrujúca nehodu podľa osobitného predpisu3),

3.   nastúpil k výkonu činnosti po jeho prerušení, ktoré súviselo s posúdením zdravodnej spôsobilosti v trvaní viacej ako 6 mesiacov,

4.   pri okolnostiach svedčiacich o zmene zdravotného stavu potrebného pre výkon činnosti na základe podnetu ktoréhokoľvek ošetrujúceho lekára alebo pred začatím vykonávania činnosti po ochorení v trvaní viac ako 12 týždňov u ktorého nie je možné vylúčiť zmenu zdravotnej spôsobilosti.

4.  Pre vykonanie preventívnej lekárskej prehliadky a ďalších odborných vyšetrení musí byť zo strany kompetentného orgánu alebo prevádzkovateľa plavidla oznámený rozsah prehliadky a pracovné podmienky, pre ktoré je zdravotná spôsobilosť posudzovaná a pri mimoriadnej prehliadke aj dôvod jej vyžiadania podľa odst. 3.

5.     Posudok o zdravotnej spôsobilosti, ktorý je podkladom pre rozhodnutie konkrétneho orgánu a prevádzkovateľa plavidla musí byť jednoznačný a nesmie obsahovať diagnózu. Vyjadrenie v posudku o zdravotnej spôsobilosti obsahuje tieto hodnotenia:

a)  "zdravotne spôsobilý pre vykonávanie navrhovanej činnosti",

b) "zdravotne nespôsobilý pre vykonávanie navrhovanej činnosti",

c)  "zdravotne spôsobilý k navrhovanej činnosti len za týchto podmienok", v posudku jednoznačne vyjadrených.

6.  Ak v posudku o zdravotnej spôsobilosti nie je stanovené inak, doba jeho platnosti je:

a)  u osôb do 60 rokov

1.   3 roky pre člena posádky plavidla a vodcu plavidla,

2.   10 rokov pre vodcu plavidla vykonávajúceho nepravidelnú lodnú prevádzku.

b)  u osôb nad 60 rokov je doba platnosti posudku 2 roky.

Posudkový lekár môže platnosť posudku skrátiť až na jeden rok v prípade, že zdravotný stav posudzovanej osoby sa zhoršuje do tej miery, že by do budúcej pravidelnej prehliadky mohlo dôjsť k obmedzeniu jeho zdravotnej spôsobilosti potrebnej pre vykonávanú funkciu.

7.   Posudkový lekár zoznámi posudzovaného s posudkom a na jeho žiadosť mu vydá posudok písomne.

Článok 4 Kontrola kvalifikácie a praxe - služobná lodnícka knižka

1. Každý člen posádky plavidla musí mať osobnú služobnú lodnícku knižku podľa zákona § 30. Pri zapísaní do zoznamu lodnej posádky, služobná lodnícka knižka sa odovzdá vodcovi plavidla, ktorý do nej pravidelne zanáša záznamy a zabezpečuje jej spoľahlivú ochranu do doby jeho vypísania zo zoznamu členov posádky. Služobná lodnícka knižka musí byť jej majiteľovi vydaná ihneď ak o to požiada. Služobná lodnícka knižka obsahuje také všeobecné údaje ako získané diplomy, vysvedčenia a potvrdenia, ktoré potvrdzujú zdravotný stav a kvalifikáciu vlastníka knižky v súlade s článkami 2 a 3 a tiež konkrétne údaje o vykonaných plavbách.

3) § 89 ods. 14 Trestného zákona.

2.   Údaje nachádzajúce sa v služobnej lodníckej knižke musia byť potvrdené kompetentným orgánom nie v dlhšom časovom období ako 12 mesiacov počínajúc dátumom jej vydania.

3.   Kompetentný orgán zodpovedá za všeobecné údaje podľa bodu 1 a 2. Vodca plavidla zodpovedá za zápisy konkrétnych údajov podľa bodu 1. Zápisy, týkajúce sa predchádzajúcej plavby musia byť zaznamenané do začiatku nasledujúcej plavby. Inštrukcie týkajúce sa záznamov zapísaných do služobnej lodníckej knižky á výrazy (napr. "doba plavby" začiatok a koniec) sú vysvetlené v samotnej služobnej lodníckej knižke.

4.   Členovia posádky, ktorí majú osvedčenie - preukaz vodcu plavidla (kapitánsky patent) zodpovedajúce medzinárodným dohodám nahradzuje toto osvedčenie služobnú lodnícku knižku.

5.   Osvedčenie o kvalifikácii pre získanie pracovného miesta na plavidle sa musí dokladovať na každé požiadanie plavebného orgánu alebo prevádzkovateľa plavidla a to:

-   vodca plavidla preukázaním sa osvedčenia vodcu plavidla a

-   členovia lodnej posádky preukázaním sa služobnej lodníckej knižky alebo osvedčením vodcu plavidla.

Článok 5 Prevádzkové režimy plavby

1. Prevádzkový režim počas celodennej (24 hodinovej) plavby sa rozlišuje na: A1 - dennú plavbu v trvaní maximálne 14 hodín denne, A2 - polonepretržitú plavbu v trvaní nie viacej ako 18 hodín denne, B - nepretržitú plavbu v priebehu celých 24 hodín denne.

Poznámka: Doba dennej plavby v režime A1 môže byť predĺžená maximálne do 16 hodín, avšak nie častejšie ako jedenkrát do týždňa ak plavidlo je vybavené kontrolným zariadením - tachografom, ktoré je schválené kompetentným orgánom a nachádza sa na lodi vo funkčnom stave a ak minimálny počet členov posádky plavidla sa skladá z dvoch členov, ktorí vlastnia osvedčenie vodcu plavidla.

2. Plavidlo vykonávajúce plavbu v režime A1 alebo A2 musí ju prerušiť na súvislých 8 hodín v prvom režime a na súvislých 6 hodín v druhom režime. Plavidlo musí byť vybavené tachografom, typu ktorý je schválený kompetentným orgánom a ktorý je vo funkčnom stave. V ostatných prípadoch plavidlo vykonávajúce plavbu v režime A1 musí ju prerušiť na celé obdobie od 22 hodiny do 6 hodiny a plavidlo vykonávajúce plavbu v režime A2- na celé obdobie od 23 hodiny do 5 hodiny.

Článok 6 Povinný odpočinok

1.   V prevádzkovom režime A1 všetci členovia posádky plavidla musia dodržiavať 8 hodinový odpočinok, ktorý nesmie byť zahrňovaný do režimu plavby v priebehu každého 24 hodinového časového cyklu, odpočet ktorého sa začína po ukončení každého obdobia 8 hodinového odpočinku.

2.   V prevádzkovom režime A2 všetci členovia posádky musia dodržiavať 8 hodinový odpočinok, zahrňujúc do toho aj 6 hodinový súvislý odpočinok, ktorý nesmie byť zahrňovaný do režimu plavby v priebehu každého 24 hodinového časového cyklu, odpočet ktorého sa začína po ukončení obdobia 6 hodinového odpočinku.

Poznámka: Pre všetkých členov posádky plavidla mladších ako 18 rokov musí byť zohľadnený súvislý 8 hodinový odpočinok zahrňujúc do toho aj 6 hodinové obdobie, ktoré nesmie byť zahrnuté do režimu plavby.

3.   V prevádzkovom režime B všetci členovia posádky musia mať 24 hodinový odpočinok v priebehu 48 hodinového časového obdobia, vrátane minimálne dvoch 6 hodinových období súvislého odpočinku.

4.   Počas obdobia povinného odpočinku člen posádky plavidla musí byť uvoľnený od povinností vykonávať akékoľvek činnosti, vrátane pozorovania a bdelosti súvisiacich s plnením svojho funkčného zaradenia. Povinnosti súvisiace s pozorovaním a bdelosťou pri stojacom (kotviacom) plavidle podľa Pravidiel plavebnej bezpečnosti sa týmto bodom nezohľadňujú.

5.   Ďalšie ustanovenia o predĺžení doby odpočinku, ktoré sú súčasťou pracovného poriadku a kolektívnych zmlúv sa touto vyhláškou nevylučujú.

Článok 7 Zmena prevádzkového režimu plavby

1. Zmena prevádzkového režimu plavby sa dovoľuje len pri zachovaní nasledujúcich požiadaviek:

a) Zámena režimu prevádzky A1 na režim A2 môže byť vykonaná len v prípade ak:

-   sa vykoná úplná výmena posádky plavidla alebo

-   členovia posádky plavidla požadovaní pre režim A1, ukončili bezprostredne pred zámenou režimu 8 "hodinový súvislý odpočinok s prihliadnutím aj na 6 hodinové obdobie, ktoré sa nezapočítava do doby trvania režimu plavby a na plavidle sa nachádzajú doplnkoví členovia posádky plavidla požadovaní pre prevádzkový režim plavby A2.

b) Zámena režimu prevádzky A2 na režim A1 môže byť vykonaná len v prípade ak:

-   sa vykonáva úplná výmena posádky plavidla alebo,

-   členovia posádky, požadovaní pre režim A1, ukončili bezprostredne pred zámenou režimu 8 hodinový súvislý odpočinok, ktorý sa nezapočítava do doby trvania režimu plavby.

c)  Zámena režimu prevádzky B na režimy A1 alebo A2 môže byť vykonaná len v prípade ak:

-   sa vykoná úplná výmena posádky alebo

-   členovia posádky, požadovaní pre režimy prevádzky A1 a A2, ukončili bezprostredne pred zámenou jedného režimu na druhý 8 alebo 6 hodinový súvislý odpočinok.

d) Zámena režimu prevádzky A1 alebo A2 na režim B môže byť vykonaná len v prípade ak:

-   sa vykoná úplná výmena posádky plavidla alebo

-   členovia posádky požadovaní pre režim B ukončili bezprostredne pred zámenou režimu požadovaný 8 hodinový alebo 6 hodinový súvislý odpočinok, ktorý sa nezapočítava do doby trvania režimu plavby a na plavidle sa nachádzajú členovia posádky plavidla požadovaní pre prevádzkový režim plavby B.

Článok 8 Lodný denník - tachograf

1.   Na každom plavidle s výnimkou prístavných vlečných a tlačných remorkérov, bezposádkových člnov a lodí patriacich kompetentným orgánom a rekreačných lodí musí sa viesť lodný denník služieb zodpovedajúci požiadavkám kompetentných správnych orgánov. Tento lodný denník služieb musí byť vedený podľa inštrukcií, ktoré sa v ňom nachádzajú. Zodpovednosť za vedenie lodného denníka a zanášanie do neho potrebných údajov nesie vodca plavidla. Prvý diel lodného denníka, ktorý je očíslovaný číslom 1 s uvedením názvu plavidla jeho registračného čísla vydáva kompetentný orgán dozoru, ktorý vydal aj lodné osvedčenie alebo osobitné povolenie na plavebnú prevádzku. V priebehu plavby sa každodenne do denníka zapisujú údaje o dobe služby a odpočinku každého člena lodnej posádky. Záznamy týkajúce sa zámeny režimu prevádzky musia byť vedené na novej strane lodného denníka.

2.   Následné diely denníka môžu vydávať územné kompetentné správne orgány, ktoré na nich zapíšu následné číslo dielu na základe predloženia predchádzajúceho lodného denníka. Na predchádzajúcom lodnom denníku sa potvrdí jeho uzavretie a denník musí byť vrátený prevádzkovateľovi lode pre archivovanie najskôr však po uplynutí šiestich mesiacov od termínu posledného zápisu.

3.   Pri vydaní prvého dielu lodného denníka podľa odseku 1 kompetentný orgán, ktorý ho vydáva, potvrdzuje jeho výdaj aj s osvedčením, do ktorého sa tiež uvedie názov lode, jej registračné číslo, číslo lodného denníka a dátum jeho vydania. Toto osvedčenie musí byť uložené na lodi a predpokladá sa kompetentnému orgánu len na jeho vyžiadanie. Vydanie následných dielov lodného denníka podľa bodu 2 je potvrdené kompetentným orgánom v tomto osvedčení.

4.   Plavidlá vybavené tachografom musia uchovávať jeho záznamy v období šiestich mesiacov od posledného záznamu.

Článok 9 Vybavenie lodí

1. Bez ohľadu na iné technické a prevádzkové požiadavky Pravidiel 4) osobné lode, motorové nákladné lode a lodné zostavy (tlačný remorkér v zostave s tlačnými člnmi) s minimálnym počtom členov posádky plavidla musia byť vybavené podľa nasledujúcich požiadaviek:

a)  Lodné pohonné agregáty musia byť tak vybavené, aby umožňovali zmenu režimu a smer rýchlosti plavby z ovládacieho stanovišťa. Pomocné agregáty potrebné pre zabezpečenie pohybu lode sa musia zapínať a vypínať z ovládacieho stanovišťa, ak nepracujú automaticky alebo nepretržite v priebehu plavbu.

b) Medzné hodnoty:

-   teploty vody chladenia hlavných motorov,

-  tlaku oleja v systéme mazania hlavných motorov a prevodových mechanizmov,

-  tlaku oleja a tlaku vzduchu v zariadeniach pre zmenu smeru otáčania hriadeľového vedenia,

-   hladiny zaplavenia spodnej časti strojovne, musia byť zvukovo a svetelne signalizované do kormidelne. Zvukový signál sa môže vysielať cez jedno zariadenie, avšak jeho činnosť sa musí skončiť ihneď po oznámení poruchy. Svetelná výstražná signalizácia sa musí vypnúť až po odstránení závady.

c)   Prívod paliva a chladenie hlavných motorov sa musia vykonávať automaticky.

d)   Vychýlenie kormidla sa musí vykonávať jednou osobou bez zvýšeného úsilia aj pri maximálne dovolenom ponore lode.

e)  Svetelná a zvuková signalizácia určená Poriadkom plavebnej bezpečnosti sa musí ovládať z ovládacieho stanovišťa lode.

f)  Ak nie je zabezpečená priama počuteľnosť medzi ovládacím stanovišťom a čelovou časťou lode, kormovou časťou lode, obytnými priestormi a strojovňou musí byť zabezpečené telefonické spojenie. So strojovňou môže byť telefonické spojenie nahradené aj zvukovou a svetelnou signalizáciou.

g) Musí byť zabezpečená možnosť spustenia záchranného člnu v zodpovedajúcom čase len jedným členom posádky.

4) Poriadok plavebnej bezpečnosti, Pravidlá pre stavbu lodi a odborný technický dozor a pod.

h) Loď musí byť vybavená otočným svetlometom ovládaným z ovládacieho stanovišťa,

i) Sila potrebná pre ovládanie rukovätí a podobných otočných zariadení, zdvíhacích mechanizmov nesmie prevyšovať 16 kg.

j) Vlečné navijaky musia mať mechanický pohon,

k) Drenážne čerpadlá a umývacie čerpadlá musia mať mechanický pohon.

l) Hlavné prístroje pre ovládanie a kontrolu musia byť rozmiestnené v súlade s ergonomickými normami. m)Loď a navigačné a signalizačné zariadenia podľa Poriadku plavebnej bezpečnosti musia byť ovládané z ovládacieho stanovišťa, n) Loď musí byť vybavená zariadením radifónneho spojenia v rozsahu metrových vín pre zabezpečenie spojenia loď-loď a prenosu plavebných informácií.

2. Súlad alebo nesúlad vybavenia lode podľa požiadaviek bodu 1 hodnotí kompetentný orgán, ktorý vystaví príslušné osvedčenie, ktoré sa musí nachádať na lodi.

Článok 10

Minimálny počet členov posádky motorových nákladných lodí vnútrozemskej plavby

Minimálny počet členov posádky je:

Dĺžka lode L [m]	Členovia posádky	Počet členov posádky v prevádzkovom režime
		A,	A2	A3
L<70	vodca plavidla	1	1	2
	kormidelník	-	-	-
	strojník	1	1	1
	lodník	-	-	1
70 < L < 86	vodca plavidla	1	1	2
	kormidelník		-	.
	strojník	1	1	1
	lodník	-	1	1
L>86	vodca plavidla	1	1	2
	kormidelník	-	-	1
	strojník	1	1	1
	lodník	1	1	1

Poznámka:

1.   V prevádzkovom režime plavby B strojník musí mať súbežnú kvalifikáciu lodný strojník - elektrotechnik.

2.   V prevádzkovom režime plavby A2 a B lodník musí mať súbežnú kvalifikáciu lodník - motorár.

3.   Lodník musí byť starší ako 18 rokov, v mimoriadenom prípade môže byť nahradená dvoma mladšími lodníkmi, avšak minimálne jeden z nich musí byť po absolvovaní 2. ročníka odbornej prípravy.

Článok 11

Minimálny počet členov posádky riečno-morských motorových nákladných lodí

Minimálny počet členov posádky je:

Nosnosť	Členovia posádky	Počet členov posádky v prevádzkovom režime B (24 hodín plavby denne)
		bez komplexnej automatizácie	s komplexnou automatizáciou
Menej ako 6000 t brutto	vodca plavidla	1	1
	palubný dôstojník	2	2
	strojný dôstojník	1	1
	motorár	1	-
	elektrotechnik	1	1
	námorník	3	3
	rádiodôstojník	1/0	1/0

Poznámka:

1. V prípade, že v plavebnej oblasti nie je potrebné uplatňovať požiadavky Konvencie SOLAS - 74/83 nemusí byť členom posádky rádiodôstojník.

Článok 12

Minimálny počet členov posádky tlačných zostáv (tlačný remorkér alebo motorová nákladná loď (MNL) tlačnými člnmi)

Typ zostavy	Členovia zostavy	Počet členov posádky v prevádzkovom režime
		A,	A2	B
	vodca plavidla	1	1	1
Tlačný remorkér	kormidelník	1	1	1
s 1 tlačným člnom	strojník	1	1	1
	lodník	-	1	2
Tlačný remorkér	vodca plavidla	1	1	1
s 2 tlačnými člnmi	kormidelník	1	1	2
alebo MNL s 1	strojník	1	1	1
tlačným člnom	lodník	1	2	2
Tlačný remorkér	vodca plavidla	1	1	1
s 3-4 tlačnými člnmi	kormidelník	1	2	2
alebo s 3 tlačnými	strojník	1	1	2
člnmi	lodník	2	2	2
Tlačný remorkér	vodca plavidla	1	1	1
s viac ako 4 tlačnými	kormidelník	1	2	2
člnmi	strojník	2	2	2
	lodník	2	2	3

Poznámka:

1.   V prevádzkovom režime plavby B strojník musí mať súbežnú kvalifikáciu lodný strojník - elektrotechnik

2.   V prevádzkovom režime plavby A2 a B jeden lodník musí mať súbežnú klalifikáciu lodník - motorár.

3.   Lodník musí byť starší ako 18 rokov, v mimoriadnom prípade môže byť nahradený dvoma mladšími lodníkmi avšak minimálne jeden z nich musí byť po absolvovaní 2. ročníka odbornej prípravy.

Článok 13

Minimálny počet členov posádky kajutových osobných lodí vnútrozemskej plavby

Minimálny počet členov posádky je:

Loď v závislosti od počtu lôžok	Členovia posádky	Počet členov posádky v prevádzkovom režime
		A,	A2	B
do 50 lôžok	vodca plavidla	1	2	3
	kormidelník	-	-	-
	strojník	1	1	1
	lodník	1	1	1
od 50 do 100	vodca plavidla	1	2	3
lôžok	kormidelník	1	-	-
	strojník	1	1	1
	lodník	1	1	1
viac ako 100	vodca plavidla	1	2	3
lôžok	kormidelník	1	-	-
	strojník	1	1	1
	lodník	2	3	3

Poznámka:

1. V prevádzkovom režime plavby B strojník musí mať súbežnú kvalifikáciu lodný strojník - elektrotechnik.

2.    V prevádzkovom režime plavby A2 a B jeden lodník musí mať súbežnú kvalifikáciu lodník - motorár.

3.   Lodník musí byť starší ako 18 rokov v mimoriadnom prípade môže byť nahradený dvoma mladšími lodníkmi avšak minimálne jeden z nich musí byť po absolvovaní 2. ročníka odbornej prípravy.

Článok 14

Minimálny počet členov posádky miestnych osobných lodí vnútrozemskej plavby

Minimálny počet členov posádky:

Loď v závislosti od počtu cestujúcich	Členovia posádky	Počet členov posádky v prevádzkovom režime
		A,	A2	B
do 75 cestujúcich	vodca plavidla	1	2	2
	kormidelník	-	-	-
	strojník	-	-	-
	lodník	1	1	2
od 76 do 250	vodca plavidla	1	2	2
cestujúcich	kormidelník	-	-	-
	strojník	1	1	1
	lodník	-	1	2
od 251 do 600	vodca plavidla	1	2	3
cestujúcich	kormidelník	-	-	-
	strojník	1	1	1
	lodník	1	1	1
od 601 do 1000	vodca plavidla	1	2	3
cestujúcich	kormidelník	1	-	.
	strojník	1	1	1
	lodník	2	2	2
viac ako 1000	vodca plavidla	2	2	3
cestujúcich	kormidelník	-	-	-
	strojník	1	1	1
	lodník	3	4	4

Poznámka

1.    V prevádzkovom režime plavby B strojník musí mať súbežnú kvalifikáciu lodný strojník - elektrikár.

2.   V prevádzkovom režime plavby A2 a B jeden lodník musí mať súbežnú kvalifikáciu lodník - motorár.

3.   Lodník musí byť starší ako 18 rokov v mimoriadnom prípade môže byť nahradený dvoma mladšími lodníkmi avšak jeden z nich musí byť po absolvovaní 2. ročníka odbornej prípravy.

Článok 15 Počet členov posádky plavidla pri jeho neúplnom vybavení

1. Ak vybavenie osobných lodí, motorových nákladných lodí a lodných zostáv (tlačný remorkér alebo motorová nákladná loď s tlačným člnom) nezodpovedá požiadavkám podľa článku 9 minimálny počet členov posádky plavidla sa musí zvýšiť podľa miery zvýšenia pracnosti obsluhy plavidla v dôsledku chýbajúceho zariadenia.

2. Stanovenie minimálneho počtu a kvalifikácie členov posádky plavidla v príslušnom prevádzkovom režime plavby určí kompetentný orgán na základe požiadavky prevádzkovateľa plavidla.

Článok 16

Minimálny počet členov lodnej posádky pre špeciálne plavidlá a prevádzkové režimy

Konpetentný orgán určuje minimálny počet členov lodnej posádky plavidla, ktoré nie je uvedené v článku 10 až 14 v závislosti od jeho veľkosti, konštrukčného vyhotovenia a vybavenia s prihliadnutím k ubytovacím priestorom a požadovanému režimu plavby.

Pre pomocné plavidlá dĺžka ktorých nepresahuje 35 metrov, ktoré sú prevádzkované na krátkych tratiach kompetentný orgán môže určiť minimálny počet členov lodnej posádky aj bez zohľadnenia článku 10.

Príloha č. 2 k vyhláške č...../2000Z. Z.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

Podmienky (rozsah vedomostí, skúšobný poriadok) na získanie preukazu odbornej spôsobilosti člena lodnej posádky plavidla a preukazu odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla prevádzkovaného na vnútrozemských vodných cestách a príbrežných morských vodách

Článok 1 Podmienky na vydanie preukazu odbornej spôsobilosti

Podmienkou na získanie preukazu odbornej spôsobilosti člena lodnej posádky a vodcu malého plavidla je ovládanie okruhu vedomostí, ktoré sú uvedené v článku 8 tejto prílohy a úspešné vykonanie skúšky pred skúšobnou komisiou ministerstva.

Článok 2 Skúšobný poriadok

Skúšobný poriadok na vykonanie skúšky pre získanie preukazu odbornej spôsobilosti člena lodnej posádky a vodcu malého plavidla je záväzný pre všetkých členov skúšobnej komisie a uchádzačov o odbornú spôsobilosť člena lodnej posádky a vodcu malého plavidla vnútrozemskej plavby a riečno-námornej lode.

Článok 3 Skúšobná komisia

1.   Skúšobnú komisiu zriaďuje a jej členov vymenúva ministerstvo.

2.   Skúšobná komisia sa skladá z predsedu a členov skúšobnej komisie, ktorými sú uznaní odborní pracovníci, zväčša lektori predmetov prípravných kurzov. V každom prípade aspoň jeden z členov komisie musí mať preukaz odbornej spôsobilosti Člena lodnej posádky na profesiu, na ktorú sa skúška vykonáva.

Článok 4 Priebeh skúšky

1.   Žiadosť o absolvovanie skúšky podáva uchádzač kompetentnému orgánu, ktorý je organizátorom skúšky. Termín skúšky určuje kompetentný orgán na základe návrhu predsedu skúšobnej komisie.

2.   Skúška z každého predmetu podľa učebnej osnovy pozostáva z písomnej prípravy a následnej ústnej skúšky.

3.   Písomnú prípravu vykonávajú všetci uchádzači skúšok súčasne, za dozoru niektorého člena skúšobnej komisie a môžu používať len povolené pomôcky.

4.   Otázky z jednotlivých predmetov musia byť v súlade s predpísaným rozsahom podľa učebnej osnovy.

5.   Pokus o podvádzanie na skúškach môže mať za následok vylúčenie uchádzača zo skúšok. O vylúčení zo skúšok rozhoduje predseda skúšobnej komisie.

6.   Ústna skúška sa vykonáva pred skúšajúcim, ktorý bol pre daný predmet vymenovaný. Pri skúške z určitého predmetu môže byť prítomný ako prísediaci, ktorýkoľvek člen skúšobnej komisie.

7.   Skúšajúci môže klásť skúšanému ľubovoľný počet doplňujúcich otázok. Okrem skúšajúceho môže klásť otázky aj predseda skúšobnej komisie.

Článok 5 Klasifikácia a hodnotenie výsledkov skúšky

1.   Po ukončení ústnej skúšky z každého predmetu ohodnotí skúšajúci skúšaného známkou. Pri hodnotení výsledkov skúšok sa používa štvorstupňová klasifikácia:

1 - výborný

2 - veľmi dobrý

3 - dobrý

4 - nedostatočný

2.   Záverečné hodnotenie skúšky zo všetkých predmetov navrhuje na záverečnej porade skúšobnej komisie jej predseda a dáva o nej hlasovať. Pri rovnosti hlasov je rozhodujúci hlas predsedu.

3.   Ak je uchádzač hodnotený ako "nedostatočný" hoci len z jedného predmetu, aj výsledná známka skúšky je "nedostatočný".

4.   O priebehu skúšky každého uchádzača je vedený "protokolárny list", ktorý obsahuje osobné údaje uchádzača, otázky a hodnotenia jednotlivých predmetov s podpisom skúšajúceho a výsledná známka skúšky. Protokolárny list potvrdzuje svojim podpisom predseda skúšobnej komisie.

5.   Výsledky skúšky sa uchádzačom oznámia po ukončení záverečnej porady skúšobnej komisie.

Článok 6 Opravná skúška

1.   Uchádzač, ktorý bol hodnotený ako "nedostatočný" len z jedného predmetu, skladá opravnú skúšku len z predmetu, z ktorého neprospel. Termín opravnej skúšky určí skúšajúci po dohode s predsedom skúšobnej komisie a skúšaným uchádzačom.

2.   Uchádzač, ktorý neprospel z jedného predmetu aj na opravnej skúške musí celú skúšku absolvovať znova, ale nemusí už absolvovať prípravný kurz.

3.   Ak uchádzač neprospel z dvoch a viac predmetov musí skúšku, ako i prípravný kurz, opakovať znova.

Článok 7 Vydanie preukazu

Na základe úspešne vykonanej skúšky vydá predseda skúšobnej komisie alebo ním poverená osoba kompetentného orgánu preukaz odbornej spôsobilosti člena lodnej posádky alebo vodcu malého plavidla.

Článok 8

Odborné predmety a rozsah vedomostí pre získanie preukazu odbornej spôsobilosti člena lodnej posádky a vodcu malého plavidla

Rozsah minimálnych vedomosti prednášaných v prípravných kurzoch a v rámci individuálnej prípravy na získanie preukazu odbornej spôsobilosti člena lodnej posádky a vodcu malého plavidla, a tvoriacich obsah skúšobných otázok na obhájenie vedomosti na získanie tohto osvedčenia pred komisiou ministerstva sú nasledovné:

A. Všeobecné predmety

1.   Plavebná prevádzka

a) pravidlá plavebnej prevádzky a signalizácie na vnútrozemských vodných cestách a tiež v pobrežných morských vodách ako aj špecifiká miestnych pravidiel,

b) predpisy o ochrane zdravia a života na plavidlách,

c)  predpisy na manipuláciu s ropnými produktami v prevádzke plavidla (ekologické aspekty),

d) zásady pre ustavenie a manipuláciu s vykurovacími zariadeniami a sústavami,

e)  základné vedomosti o charaktere vodnej cesty v rajóne prevádzky plavidla (geografia a hydrológia),

f)  spôsoby vytýčenia vodnej cesty,

g)  spôsoby využívania navigačnej dokumentácie (mapy, vyhlášky, oznamy a pod. ) a navigačných pomôcok (kompas, hĺbkomer, rýchlomer, radar a pod. ),

h) určenie pohybu lode v rôznych plavebných a meteorologických podmienkach, i) predpisy pre ustavenie, manipuláciu a údržbu lodných elektrotechnických zariadení, j) predpisy pre prácu s plynovými a tlakovými nádobami.

2.   Manévrovanie a ovládanie plavidla

a)  manévrovanie plavidla pri zohľadnení vplyvu prúdu, vetra, obmedzenej hĺbky a šírky a ďalších mimoriadnych situácií,

b) funkcia a spôsob ovládania kormidelno-propulzných zariadení,

c)  kotvenie a vyväzovanie plavidla v rôznych prevádzkových situáciách,

d) manévrovanie pri preplavovaní sa plavebnou komorou pri pristávaní plavidla a odchádzaní od z prístaviská alebo kotvišťa a pri stretávaní a predbiehaní sa lodí,

e)  špecifiká manévrovania a ovládania špeciálnych lodí (technické plavidlá, kompy, zostavy a plte).

3.   Konštrukcia a stabilita lode

a)  princípy stavby plavidiel z hľadiska bezpečnosti osôb a lodnej konštrukcie,

b)  konštrukčné prvky a ich súčinnosť,

c)  základné teoretické vedomosti z plávateľnosti a stability plavidla,

d) opatrenia pre zabezpečenie plávateľnosti a stability v rôznych prevádzkových situáciách,

e)  zásady obsluhy a údržby lodných zariadení a lodných sústav.

4.   Pohonné a kormidelné zariadenie plavidla

a)  funkcia pohonných a kormidelných zariadení plavidla pre zabezpečenie ich bezporuchovej činnosti,

b)  obsluha, ovládanie a údržba pohonných zariadení plavidla.

5.   Nakladanie, vykladanie a balastovanie plavidla

a)  využívanie ponorovej stupnice a nákladových značiek,

b)  určovanie hmotnosti nákladu podľa ciachového preukazu plavidla,

c)  manipulácia s plavidlom pri nakladacích a vykladacích operáciách a balansovaní plavidla.

6.   Plavebná prevádzka v mimoriadnych situáciách

a)  zásadné operácie vykonávané v havarijných situáciách, pri kolízii, pri nasadnutí na plytčinu (pred, v priebehu a po kolíznej situácii) vrátane utesňovania trhlín lodného trupu,

b)  použitie záchranných prostriedkov a zariadení plavidla,

c)  základy prvej pomoci pri ohrození zdravia a života,

d) zásady protipožiarnej ochrany a použitie hasiacich prostriedkov,

e)  ochrana pred znečistením životného prostredia hlavne vodných ciest.

7.   Telekomunikačné zariadenia plavidiel

a) Poriadok používania lodných telekomunikačných zariadení.

B. Doplnkové predmety

8.   Preprava cestujúcich

Na získanie preukazu odbornej spôsobilosti člena lodnej posádky osobných lodí musí komisia kompetentného orgánu zvýšiť nároky na hĺbku profesných vedomostí bodov 2, 3, 5 a 6 odseku A najmä v otázkach bezpečnosti a doplnkovo rozšíriť otázky týkajúce sa nasledujúcich otázok:

a)  bezpečnostné pravidlá a inštrukcie týkajúce sa osobných lodí,

b)  zvláštne ustanovenia týkajúce sa bezpečnosti cestujúcich v kolíznych situáciách, nehodách, požiari, výbuchu alebo potápaní sa lode,

c)  zásady riadenia pohybu cestujúcich po lodi pri ich naloďovaní a vyloďovaní a pri predchádzaní panickej situácie,

d)  pravidlá prvej pomoci topiacej sa osobe,

e)  špeciálne požiadavky pre lode, na ktorých je poskytované stravovanie a ubytovanie cestujúcich.

Praktické skúšky sa vykonávajú na osobnej lodi v normálnych prevádzkových podmienkach. Teoretické vedomosti týkajúce sa osobných lodí musia sa preverovať veľmi precízne.

9.   Riadenie plavidla pomocou rádiolokátora

a)  znalosť teórie radarovej navigácie, obecné znalosti z teórie vĺn a princíp činnosti rádiolokátora,

b)  použitie rádiolokátora, čítanie a vyhodnotenie radarovej obrazovky, hranice rozlišovacej schopnosti radaru,

c)  používanie indikátora rýchlosti vychyľovania sa lode,

d)  znalosť pravidiel Poriadku plavebnej bezpečnosti, pri radarovej navigácii.

10.  Preprava nebezpečných nákladov

a)  znalosť pravidiel a odporučení pri preprave nebezpečných nákladov na vnútrozemských cestách a v príbrežných vodách,

b)  obecné požiadavky pri doprave nebezpečných nákladov,

c)  špeciálne opatrenia, ktoré sa musia vykonávať v priebehu nakladania a vykladania nebezpečných nákladov a tiež počas ich dopravy,

d) označenie plavidla a obalov pri doprave nebezpečného nákladu,

e)  opatrenia, ktoré je potrebné vykonať pre predchádzanie havárií a opatrenia vykonávané pri a po nehode.

C. Strojné zariadenia lodí

11.   Strojné zariadenia lodí

a)  spaľovacie motory, turbíny pre hlavný pohon, pomocné a palubné agregáty,

b)  lodné a strojné mechanizmy a ich súčasti,

c)  usporiadanie a ustavenie strojných zariadení, hriadeľové vedenie,

d)  lodné propulzné a kormidelno-propulzné mechanizmy,

e)  automatizácia strojného zariadenia plavidla,

f)  zariadenia a potrubia lodných a strojných sústav,

g) hydraulické a pneumatické zariadenia plavidiel.

12.  Lodná elektrotechnika a elektronika

a)  elektrické siete jednosmerného prúdu, striedavého a trojfázového striedavého prúdu,

b)  zdroje elektrickej energie, rozvodné zariadenia, trasformátory, núdzové zariadenia a akumulátory,

c)  elektrický pohon lodných mechanizmov a zariadení vrátane hlavného elektropohonu plavidla,

d)  osvetlenie, pozičné a signálne svietidlá, vnútorné spojenie a signalizácia,

e)  elektrické vykurovacie, ohrievače, chladiace zariadenia,

f)  káblové rozvody, izolačný odpor, dovolené oteplenie, odolnosť voči vonkajším vplyvom,

g) lodná elektronika, elektrické prístroje a automatizačné prvky.

13.   Špeciálny kurz radarovej navigácie

A. Teoretické otázky

1.   Teória rádiolokátora

1. 1  Vlny a všeobecné pojmy z rádiových vĺn.

1. 2  Rýchlosť a smer šírenia vĺn.

1. 3  Odraz vlny, echo.

1. 4  Zväzok vĺn.

1. 5 Princíp činnosti rádiolokátora.

1. 6  Stupnica zobrazenia, diaľková zobrazovacia schopnosť rádiolokátora.

1. 7 Polohovanie na indikátore, čiara rozvinutia, kružnice vzdialeností, kurzová čiara, pohyblivý hľadáčik.

2.  Výklad rádiolokačného zobrazenia

2. 1   Všeobecný výklad, echo.

2. 2  Pozorovanie indikátora.

2. 3  Rozlišovacia schopnosť signálov, minimálna zobrazovacia vzdialenosť.

2. 4  Charakteristické echo.

2. 5  Medzné hodnoty informácií poskytované rádiolokátorom.

2. 6  Rušenie.

3.   Anténa rádiolokátora

3. 1 Princíp činnosti.

3. 2 Požiadavky na rozmiestnenie antény na lodi.

3. 3 Základné technické a prevádzkové parametre.

4.   Radarové odrážače

4. 1  Typy a rozmery.

4. 2 Požiadavky na ich umiestnenie odrážačov na signálnych znakoch plavebnej dráhy.

4. 3 Značky na indikátore lodného radaru.

5.   Výchylkomer

5. 1 Princíp činnosti.

5. 2 Základné technikcé a prevádzkové parametre.

5. 3 Požiadavky na rozmiestnenie výchylkomera na lodi.

5. 4 Rušenie a nepresnosti.

6.   Spôsoby použitia rádiolokátora

6. 1  Spustenie a doba nábehu do pracovného režimu.

6. 2 Nastavenie ostrosti zobrazenia.

6. 3 Nastavenie zosilnenia.

6. 4 Nastavenie zoslabenia.

6. 5 Doplnkové prostriedky zvýšenia viditeľnosti zobrazenia na indikátore.

7.       Základné pravidlá plavby pomocou rádiolokátora

8.      Odporučenia na základné technické a prevádzkové parametre radaru (a výchylkomeru) pre ich použitie na príslušnej vodnej ceste.

B. Praktické otázky

1.   Prípravné práce pred odplávaním lode

1. 1  Spustenie a nastavenie radaru.

1. 2 Organizácia práce na lodi plaviacej sa s použitím radaru.

1. 3  Výklad a vyhodnotenie zobrazenia rádiolokátora.

2.   Odplávame lode pri použití radaru

2. 1 Plávanie proti prúdu a po prúde.

2. 2 Obrat proti a po prúde.

2. 3 Vplávame do prístavu a odplávame od prístavu, vplávame do úzkej plavebnej dráhy a vyplávame z nej.

2. 4 Stretávanie a predbiehanie sa lodi.

2. 5 S Státie na určenom mieste.

2. 6 Preplavovanie sa cez plavebné komory, pod mostami a inými vzdušnými vedeniami nad riekou.

2. 7 Riadenie lode s rádiolokátorom pri mimoriadnych situáciách na vodnej ceste (umelá prekážka, silné rušenie vplývajúce na kvalitu obrazu na indikátore, úplná strata viditeľnosti a ďalšie).