Vláda Slovenskej republiky

Materiál na rokovanie

Národnej rady Slovenskej republiky

Číslo: 2167/2002

1450

Vládny návrh zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Návrh uznesenia:

Národná rada Slovenskej republiky

schvaľuje vládny návrh zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladá: Mikuláš Dzurinda predseda vlády Slovenskej republiky

Bratislava 27. marca 2002

Národná rada Slovenskej republiky

II. volebné obdobie

1450

Vládny návrh

Zákon z......2002 o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§1 Predmet zákona

Predmetom tohto zákona je

a)   upraviť konanie o azyle,

b)   ustanoviť postup pri poskytovaní dočasného útočiska,

c)   ustanoviť práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu (ďalej len "žiadateľ"), azylantov, cudzincov1) žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a odídencov,

d)   ustanoviť pôsobnosť orgánov verejnej moci na úseku azylu a dočasného útočiska,

e)   upraviť integráciu azylantov do spoločnosti,

f)    upraviť pobyt v azylových zariadeniach.

§2 Vymedzenie pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)  azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve2) alebo osobitnom predpise, 3)

b)  konaním o azyle konanie o udelenie azylu a konanie o odňatie azylu,

c)  žiadateľom cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru4) (ďalej len "policajný útvar") podľa § 3 ods. 2 vyhlási, že žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky,

d)  azylantom cudzinec, ktorému bol udelený azyl,

1) § 1 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2)  Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky

č. 319/1996 Z. z. ).

3) Čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky.

4)) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

e)  odídencom cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo" ) na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky (ďalej len "vláda') poskytlo dočasne útočisko,

f)  bezpečnou krajinou pôvodu stabilný právny štát s demokratickým zriadením, ktorého je cudzinec štátnym občanom alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti štát jej bydliska,

1     v ktorom štátna moc ochraňuje ľudské práva a základné slobody5) a zabezpečuje ich dodržiavanie,

2    ktorý jeho občania alebo osoby bez štátnej príslušnosti s bydliskom v tomto štáte vo všeobecnosti neopúšťajú z dôvodov uvedených v § 8,

3    ktorý ratifikoval a dodržiava medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách a

4    ktorý umožňuje činnosť právnických osôb dohliadajúcich na dodržiavame ľudských práv v krajine,

g)  bezpečnou treťou krajinou stabilný právny štát s demokratickým zriadením, my ako štát, ktorého je cudzinec štátnym občanom alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti štát my ako štát jej bydliska,

1     ak sa v ňom cudzinec pred príchodom na územie Slovenskej republiky nachádzal a mal možnosť požiadať o ochranu podľa medzinárodnej zmluvy, 6)

2    kam môže byť cudzinec vrátený a môže požiadať o ochranu 6) bez toho, aby bol vystavený prenasledovaniu, mučeniu, krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a

3    ak nie je štátom, na ktorý sa vzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia podľa § 47,

4    ak tento štát zabezpečuje ochranu podľa § 47,

h) azylovým zariadením záchytný tábor, pobytový tábor, prijímacie centrum a humanitne centrum,

i) záchytným táborom zariadenie ministerstva, v ktorom sa počas karanténnych opatrení zabezpečuje pobyt žiadateľov pred ich umiestnením v pobytovom tábore a cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska alebo odídencov pred ich umiestnením v humanitnom centre,

j) pobytovým táborom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje pobyt žiadateľov, k) prijímacím centrom miesto v tranzitnom priestore medzinárodného letiska, v ktorom sa umiestňuje žiadateľ podľa § 3 ods 2 písm c),

1) humanitným centrom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje pobyt cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska a odídencov, m) integračným strediskom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje prechodne ubytovanie azylantov,

n) integráciou proces začleňovania azylantov do spoločnosti,

o) karanténnymi opatreniami dočasná izolácia žiadateľov, cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska alebo odídencov v záchytnom tábore na čas nevyhnutne potrebný na vykonanie základných zdravotníckych opatrení, p) prenasledovaním závažné alebo opakovane konanie spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody alebo iné konanie spôsobujúce psychicky nátlak na osobu, ak je vykonávané, podporované alebo trpené štátnymi organmi v štáte, ktorého je cudzinec štátnym občanom alebo v štáte, v ktorom cudzinec mal bydlisko, ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti alebo ak tento štát nie je schopný zodpovedajúcim spôsobom zabezpečiť ochranu pred takýmto konaním,

5)  Napríklad Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb. ).

6)   Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z. z. ).

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb. ).

q) bydliskom cudzinca bez štátnej príslušnosti štát, v ktorom sa pred vstupom na územie Slovenskej republiky dlhodobo zdržiaval a viažu ho k nemu určité osobné vzťahy,

r) povereným zamestnancom ministerstva zamestnanec, ktorý vykonáva úlohy ministerstva podľa tohto zákona.

DRUHÁ ČASŤ KONANIE O AZYLE

PRVÁ HLAVA KONANIE O UDELENIE AZYLU

Začatie konania §3

(1)  Konanie o udelenie azylu začína vyhlásením žiadateľa.

(2)  Príslušným na prijatie vyhlásenia je

a)  pri vstupe na územie Slovenskej republiky policajný útvar v mieste hraničného priechodu,

b)  po vstupe na územie Slovenskej republiky policajný útvar podľa miesta, kde sa cudzinec zdržiava,

c)  ak ide o cudzinca, ktorý sa letecky prepraví na územie Slovenskej republiky a nespĺňa podmienky na vstup na územie Slovenskej republiky, policajný útvar v tranzitnom priestore medzinárodného letiska.

(3)  Vyhlásenie podľa odseku 1 policajný útvar zaznamená na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 a bezodkladne ho zašle ministerstvu.

(4)  Policajný útvar po vyhlásení podľa odseku 1 odníme žiadateľovi cestovný doklad alebo iný doklad o jeho totožnosti a vydá mu o tom potvrdenie. Odňaté doklady policajný útvar zašle bezodkladne ministerstvu. Policajný útvar tiež zabezpečí odňatie daktyloskopických odtlačkov žiadateľovi.

(5)  Ak je podozrenie, že žiadateľ ukrýva cestovný doklad alebo iný doklad potrebný na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci, alebo vec, ktorá ohrozuje život alebo zdravie osôb, je príslušník Policajného zboru4) (ďalej len "policajt") oprávnený vykonať prehliadku žiadateľa a jeho osobných vecí. Prehliadku žiadateľa vykoná osoba rovnakého pohlavia.

(6)  Žiadateľ uvedený v odseku 2 písm. a) a b) je povinný, ak mu vtom nebránia závažné dôvody, dostaviť sa do záchytného tábora do 24 hodín od vyhlásenia podľa odseku 1. Policajný útvar vydá na preukazovanie totožnosti žiadateľovi preukaz s platnosťou 24 hodín.

(7)  Preprava žiadateľa do záchytného tábora sa môže uskutočniť v sprievode policajta.

§4

(1)  Žiadateľ je po podaní vyhlásenia podľa § 3 ods. 1 povinný poskytnúť poverenému zamestnancovi ministerstva pravdivo a úplne všetky požadované údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu, ktoré sa zaznamenajú na úradnom tlačive (ďalej len "dotazník"). Vzor dotazníka je uvedený v prílohe Č. 2.

(2)  Pri vyplňovaní dotazníka poverený zamestnanec ministerstva poučí žiadateľa o jeho právach a povinnostiach počas konania o udelenie azylu a o možnosti zastupovania v konaní podľa tohto zákona.

(3)  Ministerstvo premiestni žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c) z prijímacieho centra do záchytného tábora, ak

a)  nerozhodne o jeho žiadosti do siedmich dní od vyplnenia dotazníka alebo

b)  súd nerozhodne do 30 dní od podania opravného prostriedku podľa § 21 ods. 5.

(4)  Dieťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky žiadateľke alebo azylantke sa považuje za žiadateľa.

(5)   Zákonný zástupca dieťaťa podľa odseku 4 je povinný do 60 dní odo dňa narodenia dieťaťa poskytnúť poverenému zamestnancovi ministerstva pravdivo a úplne všetky požadované údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu, ktoré sa zaznamenajú v dotazníku; ak tak neurobí, ministerstvo postupuje podľa § 19 ods. 1 písm. b).

§5 Doklady žiadateľa

(1)  Po príchode do záchytného tábora ministerstvo vydá cudzincovi staršiemu ako 15 rokov preukaz žiadateľa ako doklad o jeho totožnosti na čas konania o udelenie azylu; ministerstvo v preukaze uvedie aj údaje o deťoch žiadateľa mladších ako 15 rokov, ak sú tiež žiadateľmi.

(2)  Ministerstvo vydá preukaz podľa odseku 1 cudzincovi mladšiemu ako 15 rokov, ak ho na území Slovenskej republiky nesprevádza jeho zákonný zástupca.

§6 Pohovor

(1)  Poverený zamestnanec ministerstva na účel spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci vykoná pohovor so žiadateľom, na ktorý je žiadateľ povinný dostaviť sa v čase a mieste, ktoré určí ministerstvo; o vykonanom pohovore spíše zápisnicu. V odôvodnených prípadoch pohovor možno opakovať.

(2)  Pred uskutočnením pohovoru poverený zamestnanec ministerstva poučí žiadateľa o jeho právach a povinnostiach počas konania o udelenie azylu.

(3)  Žiadateľ je povinný uviesť pravdivo a úplne všetky skutočnosti súvisiace s jeho žiadosťou o udelenie azylu.

(4)  Ministerstvo z dôvodov hodných osobitného zreteľa a s prihliadnutím na svoje možnosti zabezpečí pohovor a jeho tlmočenie osobou rovnakého pohlavia ako je žiadateľ.

(5)  Pri pohovore s maloletou osobou poverený zamestnanec ministerstva prihliada na vek a stupeň rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletého.

(6)  Pohovor s osobou uvedenou v odseku 5 je možné vykonať len za prítomnosti jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka.

§7 Doručovanie písomností

Ak písomnosť nemožno ani opakovane doručiť žiadateľovi do vlastných rúk, ministerstvo ju uloží v azylovom zariadení, v ktorom je žiadateľ umiestnený; oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti vyvesí na informačnej tabuli v azylovom zariadení. Ak si žiadateľ nevyzdvihne písomnosť do siedmich dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel.

§ 8 Udelenie azylu

(1)  Ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v štáte, ktorého má štátne občianstvo, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

(2)  Ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý je v štáte, ktorého má štátne občianstvo, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

§ 9 Udelenie azylu z humanitných dôvodov

Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.

§ 10 Udelenie azylu na účely zlúčenia rodiny

(1)  Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl

a)  manželovi azylanta, ak manželstvo trvá v štáte, ktorý azylant opustil z dôvodov podľa § 8 a azylant s tým vopred písomne súhlasí,

b)  slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku alebo

c)  rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov.

(2)  Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky.

(3)  Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8.

Zamietnutie žiadosti ako neprípustnej

(1)  Ministerstvo zamietne žiadosť ako neprípustnú, ak

a) je podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušný na konanie iný štát alebo

b)  žiadateľ prichádza zo štátu, ktorý Slovenská republika považuje za bezpečnú tretiu krajinu; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu za takúto považovať alebo ak žiadateľa do bezpečnej tretej krajiny nie je možné účinne vrátiť.

(2)  Ministerstvo vo výroku rozhodnutia podľa odseku 1 písm. a) uvedie aj štát, ktorý je príslušný na konanie o udelenie azylu.

(3)  Ministerstvo rozhodne podľa ods. 1 písm. b) do 30 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť nemôže byť zamietnutá ako neprípustná.

§ 12 Zamietnutie žiadosti ako zjavne neopodstatnenej

(1) Ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie azylu požiada žiadateľ, ktorý

a)  zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8 alebo 10, najmä na dôvodoch, ako sú hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok,

b)  bez náležitého vysvetlenia

1.   zakladá svoju žiadosť na nepravej totožnosti alebo na falšovaných dokladoch, o ktorých aj počas pohovoru tvrdí, že sú pravé,

2.   po predložení žiadosti o udelenie azylu úmyselne poskytne nepravdivé ústne alebo písomné údaje,

3.   úmyselne poškodí, zničí alebo akýmkoľvek iným spôsobom sa zbaví svojho cestovného dokladu alebo iného dokladu dôležitého na konanie o udelenie azylu s úmyslom vytvoriť si nepravú totožnosť alebo sťažiť posudzovanie žiadosti,

4.   úmyselne neoznámi, že už v minulostí predložil svoju žiadosť o udelenie azylu v jednej krajine alebo vo viacerých krajinách, najmä ak používa nepravú totožnosť,

5.   predloží svoju žiadosť o udelenie azylu až s úmyslom odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie po tom, čo takúto žiadosť v minulosti nepredložil alebo

6.   nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa tohto zákona, najmä ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov odmieta dostaviť na pohovor alebo

c)  pochádza zo štátu, ktorý Slovenská republika považuje za bezpečnú krajinu pôvodu; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu za takúto považovať.

(2)  Ministerstvo tiež zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak ide o opakovanú žiadosť a žiadateľ uvádza rovnaké skutočnosti ako v predchádzajúcom konaní; to neplatí, ak bolo konanie o udelenie azylu zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. a) až c), f) a g).

(3)  Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 až 3 do 30 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.

(4)  Ministerstvo nezamietne žiadosť ako zjavne neopodstatnenú, ak o azyl požiada cudzinec uvedený v § 16 ods. 2, ktorého na území Slovenskej republiky nesprevádza jeho zákonný zástupca.

§13 Neudelenie azylu

(1)  Ministerstvo neudelí azyl, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ

a)  sa dopustil trestného činu proti mieru, trestného činu vojnového alebo trestného činu proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov obsahujúcich ustanovenia o týchto trestných činoch2),                                                                                                      

b)  sa dopustil závažného nepolitického trestného činu mimo územia Slovenskej republiky predtým, ako požiadal o udelenie azylu2) alebo

c) je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov 2).

(2)  Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ktorý má viac štátnych občianstiev a odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom, pričom nejde o štát podľa § 8.

DRUHÁ HLAVA ZÁNIK AZYLU

§14 Dôvody zániku azylu

(1) Azyl zaniká

a)  udelením štátneho občianstva Slovenskej republiky azylantovi,

b)  písomným vyhlásením azylanta o vzdaní sa azylu,

c)  smrťou azylanta alebo

d) jeho odňatím.

(2) Písomným vyhlásením azylanta o vzdaní sa azylu zaniká azyl dňom doručenia tohto vyhlásenia ministerstvu.

§15 Odňatie azylu

(1) Konanie o odňatie azylu začína na podnet ministerstva.

(2) Ministerstvo odníme azyl, ak

a)  bol udelený na základe nepravdivých údajov alebo falšovaných dokladov alebo azylant zamlčal skutočnosti podstatné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci,

b) azylant dobrovoľne využil ochranu, ktorú mu poskytol štát, ktorého je štátnym občanom,

c)  azylant po predchádzajúcej strate štátneho občianstva znova dobrovoľne získal svoje pôvodné štátne občianstvo,

d)  azylant nadobudol štátne občianstvo a prijal ochranu štátu svojho nového štátneho občianstva,

e)  azylant bezdôvodne odmieta ochranu poskytovanú štátom, ktorého je štátnym občanom, napriek tomu, že okolnosti, pre ktoré sa mu udelil azyl, už pominuli; to neplatí, ak azylant preukáže závažné dôvody založené na predchádzajúcom prenasledovaní, pre ktoré odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom,

f)  azylant je schopný vrátiť sa do štátu svojho bydliska, pretože okolnosti, pre ktoré sa mu udelil azyl, pominuli; to neplatí, ak azylant preukáže dôvody predchádzajúceho prenasledovania, pre ktoré odmieta návrat do štátu svojho bydliska,

g)  azylant sa dobrovoľne znova zdržiava v štáte, ktorý opustil z obavy pred prenasledovaním alebo

h) je dôvodné podozrenie, že azylant sa dopustil konania podľa § 13 ods. 1.

(3)  Ak bol azyl udelený podľa § 8 odňatý alebo zanikol podľa § 14 ods. 1 písm. b), ministerstvo odníme azyl aj azylantovi, ktorému bol azyl udelený na účel zlúčenia rodiny, ak nie je dôvod na udelenie azylu podľa § 8.

(4) Ministerstvo môže odňať azyl udelený z humanitných dôvodov, ak tieto dôvody pominuli a cudzinec je schopný vrátiť sa do svojej krajiny.

TRETIA HLAVA SPOLOČNÉ USTANOVENIA O KONANÍ O AZYLE

Účastník konania §16

(1)  Účastníkom konania

a)  o udelenie azylu je žiadateľ,

b)  o odňatie azylu je azylant, s ktorým sa začalo konanie o odňatie azylu.

(2)  Za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť 7) robí právne úkony jeho zákonný zástupca. Ak sa takýto cudzinec zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu, ministerstvo mu ustanoví opatrovníka 8); za opatrovníka sa spravidla ustanoví príbuzný maloletého, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky.

7)  § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

8)  § 16 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

§17

(1)  Účastník konania má právo byť počas konania v styku s Úradom Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (ď'alej len "úrad vysokého komisára") a mimovládnymi organizáciami, ktoré sa na území Slovenskej republiky zaoberajú starostlivosťou o žiadateľov a azylantov.

(2) Nahliadnutie do spisu v konaní o azyle je podmienené predchádzajúcim súhlasom účastníka konania; to sa nevzťahuje na zástupcu alebo opatrovníka účastníka konania a na povereného zástupcu úradu vysokého komisára. Ministerstvo neumožní nahliadnutie do spisu ani so súhlasom účastníka konania, ak je dôvodné podozrenie, že údaje, ktoré sú v ňom uvedené, môžu byť zneužité v inom konaní o azyle.

§18

(1)  Ak účastník konania neovláda slovenský jazyk, ministerstvo na konanie o azyle prizve tlmočníka. Účastník konania je oprávnený v konaní používať jazyk, v ktorom sa môže dorozumieť.

(2)  Účastník konania si môže na vlastné trovy prizvať na konanie ďalšieho tlmočníka podľa svojho výberu.

§19 Zastavenie konania

(1) Ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak

a)  sa žiadateľ uvedený v § 3 ods. 2 písm. a) a b) do troch dní od vyhlásenia bez závažných dôvodov nedostaví do záchytného tábora,

b)  si zákonný zástupca nesplnil povinnosť podľa § 4 ods. 5,

c)  žiadateľ vzal žiadosť o udelenie azylu späť,

d)  odpadol dôvod konania začatého na podnet ministerstva,

e)  účastník konania zomrel,

f)  sa žiadateľ bez povolenia viac ako 30 dní zdržiava mimo azylového zariadenia alebo

g)  žiadateľ dobrovoľne opustil územie Slovenskej republiky.

(2)  V prípadoch podľa odseku 1 písm. e) až g) sa rozhodnutie nevydáva; dôvod zastavenia konania sa vyznačí v spise.

§20 Rozhodnutie

(1)  Ministerstvo v konaní o azyle rozhodne do 90 dní od začatia konania. Ministerstvo pri rozhodovaní vychádza najmä z výsledkov pohovoru a informácií o krajine pôvodu žiadateľa. Lehotu na rozhodovanie môže v odôvodnených prípadoch predĺžiť predstavený zamestnanca9), ktorý vo veci koná. O predĺžení lehoty na rozhodnutie vo veci žiadosti o udelenie azylu ministerstvo žiadateľa písomne vyrozumie.

(2)  Rozhodnutie o udelení azylu sa vydáva na dobu neurčitú.

(3)  Ak ministerstvo zamietne žiadosť ako zjavne neopodstatnenú, rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, vo výroku rozhodnutia uvedie, či sa na cudzinca vzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia podľa § 47.

9) § 9 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

(4)  Rozhodnutie v konaní o azyle sa doručuje účastníkovi konania v mieste a čase určenom ministerstvom v písomnej výzve na prevzatie rozhodnutia; pri prevzatí rozhodnutia musí byť účastník konania oboznámený s rozhodnutím v jazyku, ktorému rozumie.

(5)   Rozhodnutie v konaní o azyle sa doručuje aj zástupcovi účastníka konania alebo jeho opatrovníkovi; azylovému zariadeniu, v ktorom je žiadateľ umiestnený, úradu vysokého komisára a policajnému útvaru príslušnému podľa miesta azylového zariadenia, v ktorom je žiadateľ umiestnený alebo podľa miesta trvalého pobytu azylanta sa rozhodnutie oznamuje.

§ 21

Preskúmanie rozhodnutia

(1)  Proti rozhodnutiu ministerstva o neudelení azylu alebo o odňatí azylu je možné podať opravný prostriedok na súd10) do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Podanie opravného prostriedku má odkladný účinok.

(2)  Proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. a), je možné podať opravný prostriedok na súd10) do siedmich dní od jeho doručenia; podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok, ak súd nerozhodne inak11).

(3)  Proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. b), je možné podať opravný prostriedok na súd10) do siedmich dní od jeho doručenia; podanie opravného prostriedku má odkladný účinok. O opravnom prostriedku rozhodne súd bezodkladne, najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia opravného prostriedku.

(4)  Proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie o azyl zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, je možné podať opravný prostriedok na súd10) do siedmich dní od jeho doručenia. Podanie opravného prostriedku má odkladný účinok; o opravnom prostriedku rozhodne súd bezodkladne.

(5)  Proti rozhodnutiu ministerstva v konaní o udelenie azylu v čase, keď je žiadateľ umiestnený v prijímacom centre v tranzitnom priestore medzinárodného letiska je možné podať opravný prostriedok na súd10) do siedmich dní od jeho doručenia. Podanie opravného prostriedku má odkladný účinok.

(6) Na rozhodovanie o opravnom prostriedku podľa odsekov 1 až 5 je príslušný krajský súd.

TRETIA ČASŤ PRÁVA A POVINNOSTI ŽIADATEĽOV A AZYLANTOV

PRVÁ HLAVA PRÁVA A POVINNOSTI ŽIADATEĽOV

§ 22

(1)  Žiadateľ je počas konania o udelenie azylu oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Žiadateľovi sa počas pobytu v záchytnom tábore, pobytovom tábore a prijímacom centre v tranzitnom priestore medzinárodného letiska bezplatne poskytuje ubytovanie, stravovanie alebo stravné a základná zdravotnícka starostlivosť. Žiadateľovi sa tiež poskytuje vreckové.

10) § 2501 Občianskeho súdneho poriadku. 11) § 250n Občianskeho súdneho poriadku.

(3)  Ministerstvo môže na základe písomnej žiadosti žiadateľovi povoliť pobyt mimo pobytového tábora, len ak štátny občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo cudzinec s povolením na pobyt na území Slovenskej republiky predloží písomné čestné vyhlásenie o tom, že zabezpečí ubytovanie žiadateľa a úhradu všetkých výdavkov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky. Ministerstvo v tomto prípade uhrádza len výdavky na základnú zdravotnícku starostlivosť žiadateľa.

(4)  Ministerstvo môže na základe písomnej žiadosti povoliť pobyt žiadateľa mimo pobytového tábora aj v prípade, ak žiadateľ je schopný uhradiť všetky výdavky spojené s pobytom z vlastných prostriedkov, s výnimkou základnej zdravotníckej starostlivosti, ktorú uhrádza ministerstvo.

(5)  Počas pobytu v pobytovom tábore môže žiadateľ navštevovať kurz slovenského jazyka; výdavky s tým spojené uhrádza ministerstvo.

§ 23

(1)  Žiadateľ po príchode do záchytného tábora, a ak ide o žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c) po podaní vyhlásenia, je povinný podrobiť sa fotografovaniu.

(2)  Žiadateľ je povinný, ak ministerstvo nerozhodne inak

a)  zdržiavať sa v prijímacom centre, ak ide o žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c),

b)  po príchode do záchytného tábora

1.   podrobiť sa zdravotnej prehliadke a karanténnym opatreniam,

2.   zdržiavať sa v záchytnom tábore,

c)  po skončení karanténnych opatrení do právoplatnosti rozhodnutia o udelenie azylu zdržiavať sa v pobytovom tábore,

d)  navštevovať kurz slovenského jazyka, ak ide o žiadateľa, na ktorého sa vzťahuje povinná školská dochádzka.

(3) Žiadateľ je tiež povinný

a)  ak je ubytovaný mimo pobytového tábora, prihlásiť sa do troch pracovných dní na policajnom útvare príslušnom podľa miesta svojho pobytu,

b)  počas pobytu v záchytnom tábore alebo pobytovom tábore dodržiavať vnútorný poriadok,

c)  oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území Slovenskej republiky,

d)  na vyzvanie príslušných orgánov preukázať svoju totožnosť preukazom žiadateľa,

e)  chrániť preukaz žiadateľa alebo oprávnenia na poskytnutie zdravotníckej starostlivosti, pred stratou, odcudzením, poškodením, zničením alebo zneužitím,

f)  bezodkladne ohlásiť ministerstvu stratu, odcudzenie, poškodenie, zničenie alebo zneužitie preukazu žiadateľa alebo oprávnenia na poskytnutie zdravotníckej starostlivosti,

g)  odovzdať ministerstvu po ukončení konania doklady uvedené v písmene e).

(4)  Žiadateľ do právoplatnosti rozhodnutia o udelení azylu nesmie vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu 12) ani podnikať 13).

DRUHÁ HLAVA PRÁVA A POVINNOSTI AZYLANTOV

§ 24 Pobyt azylanta na území Slovenskej republiky

(1) Azylant je oprávnený na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

12) Napríklad Zákonník práce. 13) § 2 Obchodného zákonníka.

(2)  Azylantovi vydá policajný útvar doklad o povolení na trvalý pobyt14) na území Slovenskej republiky s údajmi o jeho totožnosti a s označením účelu pobytu "AZYLANT". Doba platnosti dokladu o povolení na trvalý pobyt je najviac päť rokov. Platnosť tohto dokladu sa opakovane predlžuje najviac o päť rokov.

(3)  Azylant, ktorý je držiteľom dokladu o povolení na trvalý pobyt, je povinný dbať na to, aby údaje uvedené v tomto doklade boli pravdivé a zodpovedali skutočnosti. Zmenu mena, priezviska, štátnej príslušností a adresy miesta trvalého pobytu je azylant povinný ohlásiť príslušnému policajnému útvaru do troch pracovných dní odo dňa, keď zmena nastala.

§25 Cestovný doklad azylanta

Podmienky vydávania cestovného dokladu azylanta upravuje osobitný predpis 15).

§26 Povinnosti azylanta

Azylant je povinný

a)  chrániť doklad o povolení na trvalý pobyt, cestovný doklad cudzinca alebo preukaz poistenca pred stratou, odcudzením, poškodením, zničením alebo zneužitím,

b)  neodkladne ohlásiť policajnému útvaru podľa miesta svojho pobytu stratu, odcudzenie, poškodenie, zničenie alebo zneužitie dokladu o povolení na trvalý pobyt, cestovného dokladu cudzinca alebo preukazu poistenca,

c)  ohlásiť ministerstvu všetky zmeny podľa § 24 ods. 3,

d)  oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území Slovenskej republiky,

e)  požiadať o predĺženie platnosti dokladu o povolení na trvalý pobyt,

f)  oznámiť policajnému útvaru pobyt mimo územia Slovenskej republiky dlhší ako 180 dní,

g)  spolupracovať s ministerstvom a príslušnými orgánmi pri jeho integrácii do spoločnosti, h) oznámiť ministerstvu udelenie štátneho občianstva,

i) odovzdať ministerstvu doklady podľa písmena a), ak mu azyl zanikne podľa § 14 písm. a), b) a d).

§27

(1)  Na zamestnávanie azylantov na území Slovenskej republiky sa vzťahuje osobitný predpis. 16)

(2)  Na povinnú školskú dochádzku azylantov sa vzťahuje osobitný predpis. l7)

(3) Na poskytovanie dávok sociálnej pomoci azylantom počas pobytu na území Slovenskej republiky sa vzťahuje osobitný predpis. 18)

14) Zákon č. 48/2002 Z. z..

15)  Zákon č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení zákona č. 48/2002 Z. z..

16) Zákon Národnej Rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

17)  § 34 až 37 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.

Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 143/1984 Zb. o základnej škole v znení neskorších predpisov.

18) Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

ŠTVRTÁ ČASŤ INTEGRÁCIA

§ 28

(1)  Cieľom integrácie je poskytnúť azylantom pomoc pri ich začlenení do spoločnosti, najmä pri získavaní vhodného ubytovania a zamestnania.

(2)  Po udelení azylu ministerstvo azylanta spravidla umiestni v integračnom stredisku.

(3)  Ministerstvo po ukončení pobytu v integračnom stredisku jednorazovo ponúkne azylantovi možnosť ubytovania; to platí aj vo vzťahu k azylantovi, ktorý nebol umiestnený v integračnom stredisku.

(4) Ministerstvo poskytne obci, ktorá zabezpečí azylantovi ubytovanie, príspevok na zaobstaranie ubytovania alebo príspevok na rozvoj infraštruktúry obce za podmienok určených komplexným programom integrácie, ktorý na návrh ministerstva schvaľuje vláda.

(5)  Ministerstvo na uľahčenie integrácie do spoločnosti umožní azylantovi navštevovať kurz slovenského jazyka v integračnom stredisku.

PIATA ČASŤ DOČASNÉ ÚTOČISKO

§ 29

(1)  Dočasné útočisko sa poskytuje na účely ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným alebo hromadným porušovaním ľudských práv v krajine, ktorej je cudzinec štátnym občanom alebo u osoby bez štátnej príslušnosti v krajine jej bydliska.

(2)  Vláda rozhodnutím určí začiatok, podmienky a skončenie dočasného útočiska a vyčlení finančné prostriedky na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním dočasného útočiska.

§ 30

(1)  Cudzinec, ktorý žiada o poskytnutie dočasného útočiska, urobí o tom vyhlásenie

a)  pri vstupe na územie Slovenskej republiky na príslušnom policajnom útvare v mieste hraničného priechodu,

b)  po vstupe na územie Slovenskej republiky na policajnom útvare príslušnom podľa miesta, kde sa zdržiava.

(2)  Vyhlásenie cudzinca podľa odseku 1 policajný útvar zaznamená na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 a bezodkladne ho zašle ministerstvu.

(3)  Policajný útvar po vyhlásení podľa odseku 1 odníme cudzincovi cestovný doklad alebo iný doklad o jeho totožnosti a vydá mu o tom potvrdenie. Odňaté doklady policajný útvar zašle bezodkladne ministerstvu. Policajný útvar tiež zabezpečí odňatie daktyloskopických odtlačkov cudzincovi.

(4)  Cudzinec podľa odseku 1 je povinný, ak mu v tom nebránia závažné dôvody, dostaviť sa do záchytného tábora do 24 hodín od podania vyhlásenia; policajný útvar cudzincovi vydá preukaz na preukazovanie jeho totožnosti s platnosťou 24 hodín.

(5)  Na prehliadku cudzinca podľa odseku 1, prehliadku jeho osobných vecí a na jeho prepravu sa použije primerane § 3 ods. 5 a 7.

§31 Rozhodovanie o poskytnutí dočasného útočiska

(1)  Po príchode do záchytného tábora sa cudzincovi vydá doklad o povolení na tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky14) s označením "ODÍDENEC", ak príchod cudzinca na územie Slovenskej republiky zabezpečoval úrad vysokého komisára alebo iná medzinárodná organizácia; § 5 sa vzťahuje primerane.

(2)  Ak nejde o cudzinca podľa odseku 1 ministerstvo vykoná s cudzincom žiadajúcim o poskytnutie dočasného útočiska pohovor na účel zistenia jeho totožnosti.

(3)  Po príchode do záchytného tábora sa vydá cudzincovi uvedenému v odseku 2 preukaz cudzinca žiadajúceho o poskytnutie dočasného útočiska ako doklad o jeho totožnosti do času, kým ministerstvo nerozhodne o poskytnutí dočasného útočiska; § 5 sa vzťahuje primerane.

(4)  Ministerstvo rozhodne o poskytnutí dočasného útočiska cudzinca podľa odseku 2 najneskôr do 15 dní od podania žiadosti.

(5)  Ministerstvo konanie o poskytnutie dočasného útočiska cudzincovi podľa odseku 2 zastaví, ak cudzinec

a)  vzal svoju žiadosť späť,

b)  dobrovoľne opustil územie Slovenskej republiky,

c)  v priebehu konania zomrel,

d)  požiadal o udelenie azylu alebo sa mu na území Slovenskej republiky povolil prechodný pobyt14) alebo trvalý pobyt14).

(6)  V prípadoch podľa odseku 5 písm. b) až d) sa rozhodnutie nevydáva; dôvod zastavenia konania sa vyznačí v spise.

(7) Ak sa žiadosti cudzinca o poskytnutie dočasného útočiska vyhovie, rozhodnutie sa nevydáva a cudzincovi sa vydá len doklad o povolení na tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky s označením "ODÍDENEC".

(8)  Ministerstvo zamietne žiadosť o poskytnutie dočasného útočiska, ak cudzinec nespĺňa podmienky na jeho poskytnutie.

(9) Na konanie o poskytnutie dočasného útočiska sa primerane vzťahujú ustanovenia o konaní o azyle, ak nie je ustanovené inak.

§32 Zánik dočasného útočiska

(1) Poskytovanie dočasného útočiska zaniká,

a)  uplynutím času určeného rozhodnutím vlády,

b)  smrťou odídenca,

c)  ak odídenec požiadal o udelenie azylu alebo sa mu na území Slovenskej republiky povolil prechodný pobyt14) alebo trvalý pobyt14),

d)  písomným vyhlásením odídenca o vzdaní sa poskytovania dočasného útočiska,

e)  ak odídencovi poskytol dočasné útočisko iný štát alebo

f)  zrušením.

(2)  Písomným vyhlásením odídenca o vzdaní sa poskytovania dočasného útočiska zaniká poskytovanie dočasného útočiska dňom doručenia tohto vyhlásenia ministerstvu.

§ 33 Zrušenie dočasného útočiska

Ministerstvo zruší poskytovanie dočasného útočiska, ak

a)  je dôvodné podozrenie, že sa odídenec dopustil konania podľa § 13 ods. 1,

b)  sa odídencovi poskytlo dočasné útočisko na základe nepravdivých alebo falšovaných údajov o jeho totožnosti alebo

c)  odídenca možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo ktorý po tom, čo bol právoplatným rozsudkom uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného trestného činu 19), predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.

§ 34 Preskúmanie rozhodnutí

(1)  Proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska alebo proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska je možné podať opravný prostriedok na súd 10) do siedmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Podanie opravného prostriedku má odkladný účinok. O opravnom prostriedku proti takémuto rozhodnutiu rozhodne súd bezodkladne.

(2)  Na rozhodovanie o opravnom prostriedku podľa odseku 1 je príslušný krajský súd.

§ 35 Práva a povinnosti cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska

Na cudzinca, ktorý požiadal o poskytnutie dočasného útočiska sa primerane vzťahujú § 22 a 23 s tým, že ministerstvo cudzinca po skončení karanténnych opatrení umiestni do humanitného centra.

§ 36 Práva a povinnosti odídencov

(1) Na odídenca sa primerane vzťahuje § 22 a 23 ods. 1 až 3 s tým, že ministerstvo odídenca po skončení karanténnych opatrení umiestni do humanitného centra.

(2)  Odídenec je počas poskytovania dočasného útočiska oprávnený na tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu 14).

(3) Na zamestnávanie odídencov na území Slovenskej republiky sa vzťahuje osobitný predpis 16).

(4) Ak je odídenec v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahuje povinný primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom v humanitnom centre.

ŠIESTA ČASŤ AZYLOVÉ ZARIADENIA

§ 37

(1) Ministerstvo v záujme plniť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky 2) vytvára podmienky na zriaďovanie azylových zariadení; obce pri ich zriaďovaní poskytujú ministerstvu súčinnosť.

19) § 41 ods. 2 Trestného zákona.

(2) Ministerstvo poskytne obci príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov, ktoré obec vynaloží v súvislosti so zriadením a činnosťou azylového zariadenia na jej území.

§38

Policajný útvar na žiadosť ministerstva zabezpečí prehliadku cudzinca a jeho osobných vecí pred jeho vstupom do záchytného tábora alebo kedykoľvek počas jeho pobytu v azylovom zariadení z dôvodov uvedených v § 3 ods. 5. Prehliadku cudzinca vykoná osoba rovnakého pohlavia.

§39

(1)  Ministerstvo vytvorí v azylových zariadeniach vhodné podmienky na ubytovanie a starostlivosť pre maloletých, ktorých na území Slovenskej republiky nesprevádza ich zákonný zástupca, pre rodiny s deťmi a osoby vyžadujúce osobitnú starostlivosť.

(2)  Ministerstvo pri umiestňovaní cudzinca v azylovom zariadení prihliada na jeho vek, zdravotný stav, príbuzenské vzťahy a náboženské, etnické alebo národnostné osobitosti. Osobitne sa umiestňujú muži od žien, maloleté osoby od plnoletých osôb, pritom sa prihliada na rodinné vzťahy.

(3)  Ministerstvo vytvára pre cudzincov počas ich pobytu v azylovom zariadení podmienky na kultúrne a športové vyžitie a na získanie zručností a vedomostí, ktoré uľahčia ich budúce uplatnenie v spoločnosti.

§40

(1)  Cudzia osoba môže vstúpiť do azylového zariadenia len s povolením ministerstva. Ministerstvo nepovolí vstup cudzej osoby do záchytného tábora s ohľadom na karanténne opatrenia, s výnimkou povereného zástupcu úradu vysokého komisára, advokáta alebo iného zástupcu žiadateľa na základe plnomocenstva alebo opatrovníka. Na povolenie vstupu do azylového zariadenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 20)

(2)  Pohybovať sa v azylovom zariadení je možné iba za prítomnosti zamestnanca tohto zariadenia. Cudzinec má právo na rozhovor s povereným zástupcom úradu vysokého komisára, zástupcom alebo opatrovníkom bez prítomnosti tretích osôb. Ministerstvo na tento účel v azylovom zariadení vyhradí vhodný priestor.

§41

(1)  Ministerstvo upraví vnútorným poriadkom podrobnosti o podmienkach pobytu cudzincov v azylovom zariadení.

(2)  Ministerstvo vo vnútornom poriadku ustanoví najmä

a)  časový rozvrh na poskytovanie stravy,

b)  spôsob a rozsah poskytovania zdravotníckej starostlivosti,

c)  časový rozvrh výplaty vreckového,

d)  časový rozvrh doručovania a rozdeľovania písomností,

e)  podmienky opustenia azylového zariadenia.

(3)  Ministerstvo vydá vnútorný poriadok azylového zariadenia v slovenskom jazyku a zabezpečí ich preklad do cudzích jazykov podľa potreby cudzincov.

(4)  Ministerstvo zabezpečí oboznámenie cudzincov ubytovaných v azylovom zariadení s vnútorným poriadkom tohto zariadenia v jazyku, ktorému rozumejú.

20) Zákon č. 71/1967 Zb.

SIEDMA ČASŤ

SPOLUPRÁCA S ÚRADOM VYSOKÉHO KOMISÁRA, MEDZINÁRODNOU ORGANIZÁCIOU PRE MIGRÁCIU A MIMOVLÁDNYMI ORGANIZÁCIAMI

Spolupráca s úradom vysokého komisára §42

(1)  Ministerstvo v priebehu konania o azyle spolupracuje s úradom vysokého komisára.

(2)  Poverený zástupca úradu vysokého komisára môže

a) v ktoromkoľvek štádiu sa zúčastniť na konaní o azyle,

b) nadviazať kontakt s účastníkom konania,

c) nahliadať do spisu účastníka konania.

(3)  Údaje, s ktorými sa poverený zástupca úradu vysokého komisára oboznámil pri nahliadaní do spisu alebo pri ústnom pohovore, je oprávnený používať len na potreby plnenia úloh podľa medzinárodnej zmluvy2).

§43

Ministerstvo poskytuje úradu vysokého komisára a) informácie o rozhodnutiach vydaných v konaní o azyle, b) štatistické údaje o žiadateľoch.

§44 Spolupráca s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu

Ministerstvo spolupracuje s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu pri zabezpečovaní vycestovania cudzincov, ktorí sa chcú dobrovoľne vrátiť do krajiny pôvodu alebo vycestovať do tretej krajiny.

§45 Spolupráca s mimovládnymi organizáciami

Ministerstvo pri zabezpečovaní starostlivosti o žiadateľov a azylantov, spolupracuje s mimovládnymi organizáciami.

§ 46 Spolupráca pri poskytovaní dočasného útočiska

Ustanovenia § 42 až 45 sa primerane vzťahujú aj na spoluprácu vo veciach poskytovania dočasného útočiska.

ÔSMA ČASŤ SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§47 Zákaz vyhostenia alebo vrátenia

(1)  Žiadateľa, azylanta, cudzinca, ktorý požiadal o poskytnutie dočasného útočiska alebo odídenca nemožno vyhostiť akýmkoľvek spôsobom alebo ho vrátiť na hranice územia štátu, 21) kde by jeho život alebo osobná sloboda boli ohrozené z dôvodov jeho rasy. náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastavania určitých politických názorov; to neplatí pre toho, koho odôvodnene možno považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo ktorý po tom, čo bol právoplatným rozsudkom uznaný za vinného z obzvlášť závažného trestného Činu19 ), predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.

(2) Žiadateľa, azylanta, cudzinca, ktorý požiadal o poskytnutie dočasného útočiska alebo odídenca nemožno vyhostiť akýmkoľvek spôsobom alebo vrátiť na hranice územia štátu, 21) kde by bol mučený alebo podrobený krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

§48

Evidencie (1) Ministerstvo vedie v informačnom systéme

a) osobné údaje a informácie o žiadateľoch,

b) osobné údaje a informácie o azylantoch,

c) osobné údaje a informácie o cudzincoch žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska,

d) osobné údaje a informácie o odídencoch,

e) obrazové snímky a záznamy osôb uvedených v písmene a) až d),

f)  evidenciu daktyloskopických odtlačkov žiadateľov a cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska.

(2) Ministerstvo vedie osobné údaje podľa odseku 1 v rozsahu podľa príloh č. 1 a 2.

(3) Na ochranu osobných údajov sa vzťahuje osobitný predpis. 22)

§49 Výmena údajov

(1) Ministerstvo údaje uvedené v § 48 ods. 1

a) poskytuje do iného štátu,

b) prijíma z iného štátu.

(2)  Ministerstvo informuje dotknutú osobu o výmene údajov do iného štátu a na požiadanie jej umožní prístup k údajom, ktoré boli získané výmenou.

(3)  Ministerstvo nesmie počas trvania konania o azyle poskytnúť údaje podľa § 48 do štátu podľa § 8.

§50 Úhrada trov konania a ostatných výdavkov

Ministerstvo uhrádza a) výdavky spojené s prepravou cudzinca do záchytného tábora,

21) Napríklad § 58 zákona č. 48/2002 Z. z., § 379 až 383 Trestného poriadku.

22) Zákon č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.

b)  výdavky spojené s pobytom cudzinca v azylovom zariadení,

c)  trovy konania a odmeny tlmočníka v konaní podľa tohto zákona,

d)  ďalšie výdavky, ak tak ustanovuje tento zákon.

§51

Ministerstvo za porušenie povinností uvedených v tomto zákone môže odňať vreckové žiadateľovi, cudzincovi žiadajúcemu o poskytnutie dočasného útočiska alebo odídencovi.

§52

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní20), ak tento zákon neustanovuje inak.

§53 Splnomocňovacie ustanovenie

Vláda nariadením vydá zoznam štátov, ktoré považuje za bezpečné tretie krajiny a bezpečné krajiny pôvodu.

§54 Prechodné ustanovenia

(1)  Konanie o žiadosti o priznanie postavenia utečenca začaté pred 1. januárom 2003 sa považuje za konanie o udelenie azylu a dokončí sa podľa tohto zákona.

(2)  Cudzinec, ktorému sa priznalo postavenie utečenca podľa doterajších predpisov sa považuje za azylanta podľa tohto zákona.

(3)  Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová "žiadateľ o priznanie postavenia utečenca" rozumie sa tým "žiadateľ".

(4)  Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa slovo "utečenec" rozumie sa tým "azylant".

(5)  Preukaz na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky s označením "UTEČENEC" vydaný podľa doterajších predpisov sa považuje za doklad o povolení na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky s označením účelu pobytu "AZYLANT" s platnosťou v ňom vyznačenou.

(6)  Preukaz utečenca vydaný cudzincovi žiadajúcemu o priznanie postavenia utečenca podľa doterajších predpisov sa považuje za preukaz žiadateľa podľa tohto zákona.

§55

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch v znení zákona č. 309/2000 Z. z..

Čl. II

Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z. zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z. a zákona č. 303/2001 Z. z. sa dopĺňa takto:

V  § 246 ods. 2 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: "ak osobitný zákon neustanovuje inak".

Čl. III

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 262/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z. a zákona č. 553/2001 Z. z. sa dopĺňa takto:

V prílohe k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v časti Sadzobník správnych poplatkov sa v položke 20 za slová "štátnym občanom... 500 Sk" vkladá text, ktorý znie:

"Oslobodenie Od poplatkov podľa tejto položky sú oslobodení cudzinci, ktorým sa udelil azyl 16a). ".

Poznámka pod čiarou k odkazu 16a znie:

"16a) Zákon č...../2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ".

Čl. IV.

Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:

1.  V § 14 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

"(4) Zastupiteľský úrad udelí vízum rodinnému príslušníkovi azylanta, ak tento spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu 5a). ".

Doterajšie odseky 4 až 9 sa označujú ako odseky 5 až 10.

Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:

,, 5a) § 10 zákona č...../2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov. ".

2.   V § 14 ods. 8 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a dopĺňajú sa slová "to neplatí, ak ide o vízum podľa odseku 4. ".

3. § 58 vrátane nadpisu znie:

"§ 58 Prekážky administratívneho vyhostenia

(1)  Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti, alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môže byť uložený.

(2)  Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin21 ) a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.

(3)   Osobu bez štátnej príslušnosti, ktorá má povolený trvalý pobyt, možno administratívne vyhostiť iba v prípade, ak svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok a nevzťahujú sa na ňu prekážky administratívneho vyhostenia podľa odsekov 1 a 2. ".

Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2003, okrem § 11 ods. 1 písm. a) a § 21 ods. 2, ktoré nadobudnú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám.

Príloha č. 1 k zákonu č.... /2002 Z. z.

Príloha č. 2 k zákonu č.... /2002 Z. z.

Tabuľka zhody

návrhu zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch			Návrh zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1	2		4	5	6	7	8	9
Článok	Text	Spôsob	Číslo	Článok	Text	Zhoda	Administra-	Poznámky
		transpozície					tívna infraštruktúra
Č: 1	Cieľom tejto smernice je stanoviť minimálne	N		§29	Dočasné útočisko sa poskytuje na účely ochrany	U
	štandardy pre poskytovanie dočasnej ochrany v			O: 1	cudzincov pred vojnovým konfliktom, následkami
	prípade hromadného prílevu vysídlených osôb z tretích krajín, ktoré sa nemôžu vrátiť do svojej krajiny pôvodu, a podporovať rovnováhu úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní a znášaní				humanitárnej katastrofy alebo sústavným alebo hromadným porušovaním ľudských práv v krajine, ktorej je cudzinec štátnym občanom alebo u osoby bez štátnej príslušnosti v krajine jej bydliska.
Č: 2	dôsledkoch prijatia takýchto osôb. Na účely tejto smernice: a) "dočasná ochrana" znamená postup
P: a	výnimočného charakteru na to, aby v prípade	N
	hromadného prílevu alebo bezprostredne hroziaceho hromadného prílevu vysídlených osôb z tretích krajín, ktoré sa nemôžu vrátiť do svojej krajiny pôvodu, bola takýmto osobám poskytnutá okamžitá a dočasná ochrana, najmä ak existuje riziko, že azylový systém nebude schopný zvládnuť takýto prílev bez škodlivých účinkov na jeho efektívne fungovanie, v záujme dotknutých osôb a ostatných osôb žiadajúcich o ochranu;

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch			Návrh zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1	2	3	4	5	6	7	8	9
Článok	Text	Spôsob	Číslo	Článok	Text	Zhoda	Administra-	Poznámky
		transpozície					tívna infraštruktúra
Č: 2	b) "Ženevský dohovor" znamená Dohovor z 28.	N
P: b	júla 1951 o právnom postavení utečencov v znení
P: c	Newyorského protokolu z 31. januára 1967; c)"vysídlené osoby" znamená štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti,	N		§29	1. Dočasné útočisko sa poskytuje na účely ochrany
	ktoré museli opustiť svoju krajinu alebo región,			O: 1.	cudzincov pred vojnovým konfliktom, následkami
	alebo boli evakuované, najmä v reakcii na výzvu medzinárodných organizácií, a nemôžu sa vrátiť do bezpečných a stabilných podmienok kvôli situácii pretrvávajúcej v tejto krajine, ktoré môžu spadať do rámca pôsobnosti článku 1A Ženevského dohovoru alebo iných medzinárodných alebo vnútroštátnych			§29 O: 2	humanitárnej katastrofy alebo sústavným alebo hromadným porušovaním ľudských práv v krajine, ktorej je cudzinec štátnym občanom alebo u osoby bez štátnej príslušnosti v krajine jej bydliska. 2. Vláda rozhodnutím určí začiatok, podmienky a skončenie dočasného útočiska a vyčlení finančné
V: i	právnych nástrojov poskytujúcich medzinárodnú ochranu, a to najmä: i)osoby, ktoré ušli z oblastí ozbrojeného konfliktu				prostriedky na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním dočasného útočiska.	Ú
V: ii	alebo endemického násilia, ii)osoby vo vážnom ohrození systematického alebo					Ú
P: d	všeobecného porušovania ich ľudských práv, alebo ktoré sa stali obeťami takéhoto porušovania; d) "hromadný prílev" znamená príchod veľkého	N
	počtu vysídlených osôb do spoločenstva, ktoré pochádzajú zo špecifickej krajiny alebo zemepisnej oblastí bez ohľadu na to, či je ich príchod do spoločenstva spontánny alebo napomáhaný, napr. prostredníctvom programu evakuácie;
P: e	e) "utečenci" znamená štátnych príslušníkov tretích	N
	krajín alebo osoby bezštátnej príslušnosti v zmysle článku 1A Ženevského dohovoru;

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch			Návrh zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1	2	J	4	5	6	7	8	9
Článok	Text	Spôsob	Číslo	Článok	Text	Zhoda	Administra-	Poznámky
		transpozície					tívna infraštruktúra
Č: 2	f) "neplnoletí bez sprievodu" znamená štátnych	N
P: f	príslušníkov tretích krajín alebo osoby bez štátnej
P: g	príslušnosti mladšie ako osemnásť rokov, ktoré vstúpia na územie členských štátov bez sprievodu dospelej osoby, ktorá je zodpovedná za nich podľa zákona alebo zvyku dovtedy, kým nie sú právoplatne odovzdané do starostlivosti takejto osoby, alebo neplnoletých, ktorí ostanú bez sprievodu po tom, ako vstúpili na územie členských štátov; g) "povolenie na pobyt" znamená akékoľvek	N	48/2002 Z. z.
	povolenie alebo oprávnenie vydané orgánmi členského štátu, ktoré má formu stanovenú právnym poriadkom tohto štátu a ktoré umožňuje štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátnej príslušnosti bývať na jeho území;	N
P: h	h)"živiteľ" znamená štátneho príslušníka
	požívajúceho dočasnú ochranu v členskom štáte v súlade s rozhodnutím prijatým podľa článku 5 a ktorý chce zlúčiť členov svojej rodiny.	N
Č: 3	1. Dočasná ochrana neprejudikuje priznanie
O: 1	právneho postavenia utečenca podľa Ženevského
O: 2	dohovoru. 2. Členské štáty uplatnia dočasnú ochranu pri
	náležitom rešpektovaní ľudských práv a základných slobôd a svojich záväzkov týkajúcich sa nevyhostiteľnosti (non-refoulement).

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych			Návrh zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch
1	2	3	4	5	6	7	8	9
Článok	Text	Spôsob	Číslo	Článok	Text	Zhoda	Administra-	Poznámky
		transpozície					tívna infraštruktúra
Č: 3	3. Ustanovenie, realizácia a skončenie dočasnej	N
O: 3	ochrany je predmetom pravidelných konzultácií
O: 4	s Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a inými relevantnými medzinárodnými organizáciami. 4. Táto smernica sa nepoužije na osoby, ktorým
O: 5	bola poskytnutá dočasná ochrana predtým, ako nadobudla platnosť. 5. Táto smernica neovplyvní výhradné právo
Č: 4	členských štátov prijať alebo ponechať si priaznivejšie podmienky pre osoby, na ktoré sa vzťahuje dočasná ochrana. 1 Bez toho, aby bol dotknutý článok 6, dočasná	N		§ 29	2. Vláda rozhodnutím určí začiatok, podmienky	Ú
O: 1				O: 2	a skončenie dočasného útočiska a vyčlení finančné
O: 2	ochrana trvá jeden rok. Pokiaľ sa neskončí podľa podmienok článku 6(l)(b), môže sa automaticky predlžovať o šesťmesačné doby najviac na jeden rok.				prostriedky na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním dočasného útočiska.
Č: 5	2. Ak pretrvávajú dôvody na dočasnú ochranu, môže rada rozhodnúť kvalifikovanou väčšinou na návrh komisie, ktorá tiež preskúma každú žiadosť členského štátu o to, aby predložila návrh rade na predĺženie tejto dočasnej ochrany až o jeden rok. 1. To, že došlo k hromadnému prílevu vysídlencov,	n. a.
O: 1	sa stanoví v rozhodnutí rady prijatom
	kvalifikovanou väčšinou na návrh komisie, ktorá tiež preskúma každú žiadosť členského štátu, aby predložila návrh rade.

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch			Návrh zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1	2	3	4	5	6	7	8	9
Článok	Text	Spôsob	Číslo	článok	Text	Zhoda	Administra-	Poznámky
		transpo-					tívna
		zície					infraštruktúra
Č: 5	Návrh komisie obsahuje prinajmenšom:	n. a.
O: 2	a) popis špecifických skupín osôb, na ktoré sa bude
P: a	vzťahovať dočasná ochrana;
P: b	b) dátum, kedy dočasná ochrana nadobudne
	účinnosť;
P: c	c) odhad rozsahu pohybu vysídlených osôb.
O: 3	3. Rozhodnutím rady sa vo všetkých členských
	štátoch v súlade s ustanoveniami tejto smernice
	zavedie dočasná ochrana pre vysídlené osoby, na
	ktoré sa vzťahuje. Toto obsahuje prinajmenšom:
P: a	a) popis špecifických skupín osôb, na ktoré
	vzťahuje dočasná ochrana;
P: b	b) dátum, kedy dočasná ochrana nadobudne
	účinnosť;
P: c	c) informácie od členských štátov o ich kapacite pre
	prijatie;
P: d	d) informácie od komisie, UNHCR a ďalších rele-
	vantných medzinárodných organizácií.
O: 4	Rozhodnutie rady bude založené na:
P: a	a) posúdení situácie a rozsahu pohybu vysídlených
	osôb;
P: b	b) zhodnotení vhodnosti zavedenia dočasnej
	ochrany, berúc do úvahy možnosť poskytnutia
	pomoci v núdzi a postup na základe takýchto
	opatrení alebo neprimeranosť takýchto opatrení.
P: c	c) informáciách získaných od členských štátov,
	komisie, UNHCR a ďalších relevantných
	medzinárodných organizácií.

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch			Návrh zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1	2	3	4	5	6	7	8	9
Článok	Text	Spôsob	Číslo	Článok	Text	Zhoda	Administra-	Poznámky
		transpo-					tívna
		zície					infraštruktúra
Č: 5 O: 5 Č: 6 O: 1 P: a P: b	5. 0 rozhodnutí rady bude informovaný Európsky	n. a.
	parlament.
	1. Dočasná ochrana sa skončí:	N		§29	2. Vláda rozhodnutím určí začiatok, podmienky	Ú
	a) keď uplynie jej maximálna lehota; alebo			O: 2	a skončenie dočasného útočiska a vyčlení finančné
	b) kedykoľvek na základe rozhodnutia rady				prostriedky na úhradu výdavkov spojených
	prijatého kvalifikovanou väčšinou na návrh				s poskytovaním dočasného útočiska.
	komisie, ktorá tiež preskúma každú žiadosť
	členského štátu, aby predložila rade návrh.
O: 2	2. Rozhodnutie rady sa zakladá na zistení	n. a.
	skutočnosti, že situácia v krajine pôvodu je taká, že
	umožňuje bezpečný a trvalý návrat osôb, ktorým
	bola poskytnutá dočasná ochrana, pri náležitom
	rešpektovaní ľudských práv a základných slobôd a
	záväzkov členských štátov týkajúcich sa
	nevyhostiteľnosti (non-refoulement).
Č: 7	1. Členské štáty môžu rozšíriť dočasnú ochranu	D
O: 1	stanovenú v tejto smernici na ďalšie kategórie
	vysídlených osôb okrem tých, ktoré sú uvedené v
	článku 5 rozhodnutia rady, keď boli tieto osoby
	vysídlené z rovnakých dôvodov a z rovnakej
	krajiny pôvodu alebo regiónu. Členské štáty o tom	N
	bezodkladne informujú radu a komisiu.

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch			Návrh zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1	2	3	4	5	6	7	8	9
Článok	Text	Spôsob	Číslo	Článok	Text	Zhoda	Administra-	Poznámky
		transpo-					tívna
		zície					infraštruktúra
Č: 7	2. Ustanovenia článkov 24, 25 a 26 sa neuplatnia na	N
O: 2	využitie možnosti uvedenej v odseku 1, s výnimkou
	štrukturálnej podpory obsiahnutej v Európskom
	fonde pre utečencov zriadenom rozhodnutím rady
	2000/596/EC 1 podľa podmienok stanovených v
	tomto rozhodnutí.
Č: 8	1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na to,	N		§31 O: 1	l. Po príchode do záchytného tábora sa cudzincovi	Ú
O: 1	aby osobám požívajúcim dočasnú ochranu bolo				vydá doklad o povolení na tolerovaný pobyt na území
	poskytnuté povolenie na pobyt na celú dobu trvania				Slovenskej republiky14) s označením "ODÍDENEC",
	ochrany. Na tento účel budú vydané doklady alebo				ak príchod cudzinca na územie Slovenskej republiky
	iné rovnocenné potvrdenia.				zabezpečoval úrad vysokého komisára alebo iná
O: 2	2. Bez ohľadu na dobu platnosti povolení na pobyt	N			medzinárodná organizácia; § 5 sa vzťahuje primerane.
	uvedených v odseku 1, nesmie byť zaobchádzanie s				2. Ak nejde o cudzinca podľa odseku 1 ministerstvo
	osobami požívajúcimi dočasnú ochranu, ktoré			O: 2	vykoná s cudzincom žiadajúcim o poskytnutie
	zaručujú členské štáty, menej priaznivé ako				dočasného útočiska pohovor na účel zistenia jeho
	zaobchádzanie stanovené v článkoch 9 a 16.				totožnosti.
O: 3	3. Ak to bude nevyhnutné, členské štáty zabezpečia	N		O: 3	3. Po príchode do záchytného tábora sa vydá
	osobám, ktoré majú byť prijaté na ich územie za				cudzincovi uvedenému v odseku 2 preukaz cudzinca
	účelom dočasnej ochrany, všetky náležitosti na				žiadajúceho o poskytnutie dočasného útočiska ako
	získanie potrebných víz vrátane tranzitných víz.				doklad o jeho totožnosti do času, kým ministerstvo
	Vzhľadom na naliehavosť situácie musia byť				nerozhodne o poskytnutí dočasného útočiska; § 5 sa
	formality obmedzené na minimum. Víza majú byť				vzťahuje primerane.
	bezplatné alebo za minimálny poplatok			§36 O: 2	2. Odídenec je počas poskytovania dočasného
					útočiska oprávnený na tolerovaný pobyt na území
					Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu14).

OJ L252, 6. 10. 2000, s. 12

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch			Návrh zákona c		azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1	2	3	4	5	6	7	8	9
Článok	Text	Spôsob	Číslo	Článok	Text	Zhoda	Administra-	Poznámky
		transpo-					tívna
		zície					infraštruktúra
Č: 9	Členské štáty poskytnú osobám požívajúcim	N
	dočasnú ochranu doklad v jazyku, ktorému
	pravdepodobne rozumejú a v ktorom sú
	zrozumiteľne vysvetlené všetky ustanovenia
	súvisiace s poskytnutím dočasnej ochrany, ktoré sa
	ich týkajú.
Č: 10	Za účelom účinného uplatňovania rozhodnutia rady	N		§ 48	Ministerstvo vedie y informačnom systéme	Ú
	uvedeného v článku 5 členské štáty zaevidujú			O: 1	a) osobné údaje a informácie o žiadateľoch,
	osobné údaje uvedené v bode (a) prílohy II, ktoré sa			P: a	b) osobné údaje a informácie o azylantoch,
	týkajú osôb požívajúcich dočasnú ochranu na ich			P: b	c) osobné údaje a informácie o cudzincoch
	území.	N		P: c	žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska,
G: 11	Členský štát prijme späť na svoje územie osobu				d) osobné údaje a informácie o odídencoch,
	požívajúcu dočasnú ochranu v prípade, ak			P: d	e) obrazové snímky a záznamy osôb uvedených
	zmienená osoba zostane alebo sa snaží o vstup bez			P: e	v písmene a) až d),
	povolenia na územie iného členského počas				f) evidenciu daktyloskopických odtlačkov žiadateľov
	obdobia, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie rady			P: f	a cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného
	uvedené v článku 5. Členské štáty môžu na základe				útočiska.
	dvojstrannej dohody rozhodnúť o tom, že tento				(2) Ministerstvo vedie osobné údaje podľa odseku 1
	článok sa nebude uplatňovať.			O: 2	v rozsahu podľa príloh č. I a 2.

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch			Návrh zákona c		azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1	2	3	4	5	6	7	8	9
Článok	Text	Spôsob	Číslo	Článok	Text	Zhoda	Administra-	Poznámky
		transpo-					tívna
		zície					infraštruktúra
Č: 12	Členské štáty povolia osobám požívajúcim dočasnú	N		§36	2. Odídenec je počas poskytovania dočasného	U
	ochranu, aby sa počas doby nepresahujúcej trvanie			O: 2	útočiska oprávnený na tolerovaný pobyt na území
	dočasnej ochrany zamestnali alebo vykonávali				Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu14).
	samostatnú zárobkovú činnosť, a to v súlade s			§36	3. Na zamestnávanie odídencov na území Slovenskej
	pravidlami uplatniteľnými na danú profesiu a aby			O: 3	republiky sa vzťahuje osobitný predpis16).
	sa zapojili aj do takých činností ako vzdelávanie pre			§39	Ministerstvo vytvára pre cudzincov počas ich pobytu
	dospelých, odborné školenie a prax na pracovisku.			O: 3	v azylovom zariadení podmienky na kultúrne
	Z dôvodu zásad politiky trhu práce môžu členské				a športové vyžitie a na získanie zručností a vedomostí,
	štáty uprednostniť občanov štátov Európskej únie,				ktoré uľahčia ich budúce uplatnenie v spoločnosti.
	občanov štátov, ktoré sú viazané Dohodou o
	Európskom hospodárskom priestore a takisto
	štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym
	pobytom, ktorí poberajú dávky v nezamestnanosti.
	Použije sa všeobecné právo platné v členských
	štátoch uplatniteľné na odmeňovanie, prístup k
	systémom sociálneho zabezpečenia pre činnosti v
	zamestnaneckom pomere alebo samostatne
	zárobkové činnosti a iné podmienky
	zamestnanostil.	N		§35	Na cudzinca, ktorý požiadal o poskytnutie dočasného	U
Č: 13	1. Členské štáty zabezpečia osobám požívajúcim				útočiska sa primerane vzťahujú § 22 a 23 s tým, že
O: 1	dočasnú ochranu prístup k vhodnému ubytovaniu,				ministerstvo cudzinca po skončení karanténnych
	alebo ak je to nevyhnutné zabezpečia, aby dostali				opatrení umiestni do humanitného centra.
	prostriedky na získanie ubytovania.			§36	Na odídenca sa primerane vzťahuje § 22 a 23 ods. 1
				ods. 1	až 3 s tým, že ministerstvo odídenca po skončení
					karanténnych opatrení umiestni do humanitného
					centra.

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch			Návrh zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1	2	3	4	5	6	7	8	9
Článok	Text	Spôsob	Číslo	Článok	Text	Zhoda	Administra-	Poznámky
		transpo-					tívna
		zície					infraštruktúra
Č: 13	2. Členské štáty vydajú opatrenie, aby osoby	N		§ 22	Žiadateľovi sa počas pobytu v záchytnom tábore,	Ú
O: 2	požívajúce dočasnú ochranu dostali potrebnú			O: 2	pobytovom tábore a prijímacom centre v tranzitnom
	pomoc pokiaľ ide o sociálnu starostlivosť a				priestore medzinárodného letiska bezplatne poskytuje
	existenčné prostriedky, ak nemajú dostatok				ubytovanie, stravovanie alebo stravné a základná
	prostriedkov, a taktiež pokiaľ - ide o lekársku				zdravotnícka starostlivosť. Žiadateľovi sa tiež
	starostlivosť. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4,				poskytuje vreckové.
	bude lekárska starostlivosti zahrnovať
	prinajmenšom akútne ošetrenie a základnú liečbu
	ochorenia.
O: 3	3. V prípade, že sú osoby požívajúce dočasnú	N		§ 36	Ak je odídenec v pracovnoprávnom vzťahu alebo	Ú
	ochranu zamestnané alebo vykonávajú samostatnú			O: 4	obdobnom pracovnom vzťahu, je povinný primerane
	zárobkovú činnosť, je potrebné pri určovaní				uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom
	rozsahu pomoci brať do úvahy ich schopnosť				v humanitnom centre.
	uspokojiť svoje vlastné potreby.
O: 4	4. Členské štáty poskytnú nevyhnutnú lekársku	N		§ 39	Ministerstvo vytvorí v azylových zariadeniach vhodné	Č
	alebo inú pomoc osobám požívajúcim dočasnú			O: 1	podmienky na ubytovanie a starostlivosť pre
	ochranu, ktoré majú špecifické potreby, ako sú				maloletých, ktorých na území Slovenskej republiky
	neplnoletí bez sprievodu alebo osoby, ktoré sa stali				nesprevádza ich zákonný zástupca, pre rodiny s deťmi
	obeťami mučenia, znásilnenia, alebo inej vážnej				a osoby vyžadujúce osobitnú starostlivosť.
	formy psychického, fyzického alebo sexuálneho
	násilia.
Č: 14	1. Členské štáty zaručia osobám mladším ako	N
O: 1	osemnásť rokov požívajúcim dočasnú ochranu
	prístup k vzdelávaciemu systému za rovnakých
	podmienok, ako majú občania štátu poskytujúceho
	ochranu. Členské štáty môžu stanoviť, že tento
	prístup k vzdelaniu sa musí obmedziť iba na štátny
	vzdelávací systém.

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych			Návrh zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade
hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu
rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb
a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch
1	2	3	4	5	6	7	8	9
Článok	Text	Spôsob	Číslo	Článok	Text	Zhoda	Administra-	Poznámky
		transpo-					tívna
		zície					infraštruktúra
Č: 14 O: 2	2. Členské štáty môžu dospelým osobám	D
	požívajúcim dočasnú ochranu umožniť prístup k
	všeobecnému vzdelávaciemu systému.	N
Č: 15 O: 1	1. Na účely tohto článku sa v prípadoch, keď rodiny
	už existovali v krajine pôvodu a boli odlúčené
	okolnosťami súvisiacimi s masovým prílevom
	vysídlených osôb, za súčasť rodiny považujú tieto
	osoby:
P: a	a) manžel/manželka živiteľa alebo jeho/jej
	druh/družka žijúci/ca s ním/ňou v stálom vzťahu,
	keď právny poriadok alebo prax dotknutého
	členského štátu pristupuje k nezosobášeným párom
	obdobným spôsobom ako k manželskému páru
	podľa svojho zákona o cudzincoch; neplnoleté
	slobodné deti živiteľa alebo deti jeho/jej
	manželky/manžela bez rozdielu, či sú manželské,
	nemanželské alebo adoptované;
P: b	b) ďalší blízki príbuzní, ktorí žili spoločne ako
	súčasť rodiny v čase, keď došlo k udalostiam, ktoré
	viedli k hromadnému prílevu a ktorí boli v tomto
	čase úplne alebo čiastočne závislí od živiteľa.

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch			Návrh zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1	2	3	4	5	6	7	8	9
Článok	Text	Spôsob	Číslo	Článok	Text	Zhoda	Administra-	Poznámky
		transpo-					tívna
		zície					infraštruktúra
Č: 15	2. V prípadoch, keď členovia jednej rodiny	N
O: 2	požívajú oddelene dočasnú ochranu v rôznych
	členských štátoch, členské štáty zlúčia rodinu, ak
	dospejú k záveru, že členovia rodiny zodpovedajú
	popisu odseku 1(a), pričom zohľadnia želanie danej
	rodiny. Členské štáty môžu členov rodiny zlúčiť, ak
	dospejú k záveru, že títo členovia rodiny
	zodpovedajú popisu odseku 1(b), pričom
	individuálne, prípad od prípadu, zohľadnia
	mimoriadne utrpenie, ktorému by boli vystavení,
	keby sa zlúčenie rodiny neuskutočnilo.
O: 3	3. Keď živiteľ požíva dočasnú ochranu v jednom z
	členských štátov a jeden alebo niekoľkí členovia
	rodiny ešte nie sú na území tohto štátu, členský štát,
	v ktorom živiteľ požíva dočasnú ochranu, zlúči so
	živiteľom členov rodiny, ktorí potrebujú ochranu
	v prípade, keď dospeje k záveru, že členovia rodiny
	zodpovedajú popisu odseku 1(a). Členský štát môže
	zlúčiť so živiteľom členov rodiny, ktorí potrebujú
	ochranu v prípade, keď dospeje k záveru, že
	členovia zodpovedajú popisu odseku 1(b), pričom
	individuálne, prípad od prípadu, zohľadnia
	mimoriadne utrpenie, ktorému by boli vystavení,
	keby sa zlúčenie rodiny neuskutočnilo.
O: 4	4. Pri uplatňovaní tohto článku budú členské štáty
	brať čo najväčší ohľad na záujmy dieťaťa.

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch			Návrh zákona c		azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1	2	3	4	5	6	7	8	9
Článok	Text	Spôsob	Číslo	Článok	Text	Zhoda	Administra-	Poznámky
		transpo-					tívna
		zície					infraštruktúra
Č: 15	5 Dotknuté členské štáty rozhodnú, berúc do úvahy	N
O: 5	články 25 a 26, v ktorom členskom štáte sa zlúčenie
	uskutoční.
O: 6	6. Členom zlúčenej rodiny sa udelí povolenie na	N
	pobyt na základe dočasnej ochrany. Na tento účel
	sa im vydajú doklady alebo iné rovnocenné
	potvrdenia. Presídlenie členov rodiny na územie
	iného členského štátu za účelom zlúčenia podľa
	odseku 2 bude mať za následok odňatie vydaného
	povolenia na pobyt a ukončenie povinností voči
	dotknutým osobám týkajúcich sa dočasnej ochrany
	v členskom štáte, z ktorého táto osoba odchádza.
O: 7	7. Praktická realizácia tohto článku môže zahrňovať	D
	spoluprácu s príslušnými medzinárodnými
	organizáciami.			§49	1. Ministerstvo údaje uvedené v § 48 ods. 1	Ú
O: 8	8. Členský štát poskytne na žiadosť druhého	N		O: 1	a) poskytuje do iného štátu,
	členského štátu informácie uvedené v prílohe II o				b) prijíma z iného štátu.
	osobe požívajúcej dočasnú ochranu, ktoré sú			§31	Na konanie o poskytnutie dočasného útočiska sa
	potrebné na vybaveniu záležitostí podľa tohto			O: 9	primerane vzťahujú ustanovenia o konaní o azyle, ak
	článku.	N			nie je ustanovené inak.
Č: 16	Členské štáty prijmú čo najskôr opatrenia na			§ 16	Za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť 7) robí	ú
O: 1	zabezpečenie nevyhnutného zastupovania			O: 2	právne úkony jeho zákonný zástupca. Ak sa takýto
	neplnoletých bez sprievodu požívajúcich dočasnú				cudzinec zdržiava na území Slovenskej republiky bez
	ochranu ustanovením zákonného opatrovníka, alebo				zákonného zástupcu, ministerstvo mu ustanoví
	keď je to nutné, zastupovania prostredníctvom				opatrovníka 8); za opatrovníka sa spravidla ustanoví
	organizácie, ktorá je zodpovedná za starostlivosť o				príbuzný maloletého, ktorý sa zdržiava na území
	neplnoletých a ich blaho, alebo iného vhodného				Slovenskej republiky.
	zastupovania

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch			Návrh zákona o		azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1	2	3	4	5	6	7	8	9
Článok	Text	Spôsob	Číslo	Článok	Text	Zhoda	Administra-	Poznámky
		transpo-					tívna
		zície					infraštruktúra
Č: 16	2. Po dobu trvania dočasnej ochrany	N		§ 39	Ministerstvo vytvorí v azylových zariadeniach vhodné	U
O: 2	členské štáty zabezpečia, aby bol			O: 1	podmienky na ubytovanie a starostlivosť pre maloletých,
P: a	neplnoletý umiestnený:				ktorých na území Slovenskej republiky nesprevádza ich zákonný
P: b	(a) u dospelých príbuzných;				zástupca, pre rodiny s deťmi a osoby vyžadujúce osobitnú
P: c	(b) u náhradnej rodiny;				starostlivosť.
	(c) v prijímacom centre špeciálne			O: 2	Ministerstvo pri umiestňovaní cudzinca v azylovom zariadení
	určenom pre neplnoleté osoby alebo v				prihliada na jeho vek, zdravotný stav, príbuzenské vzťahy a
P: d	inom vhodnom zariadení pre				náboženské, etnické alebo národnostné osobitosti. Osobitne sa
	neplnoletých;				umiestňujú muži od žien, maloleté osoby od plnoletých osôb,
	(d) u osoby, ktorá sa o dieťa starala pri				pritom sa prihliada na rodinné vzťahy.
	úteku z krajiny pôvodu;				Ministerstvo vytvára pre cudzincov počas ich pobytu v azylovom
				O: 3	zariadení podmienky na kultúrne a športové vyžitie a na získanie
	Členské štáty podniknú nevyhnutné				zručností a vedomostí, ktoré uľahčia ich budúce uplatnenie
	kroky, aby umožnili umiestnenie.				v spoločnosti.
	Dohodu s príslušnou dospelou osobou			§ 22	Ministerstvo môže na základe písomnej žiadosti žiadateľovi			§ 35 a
	alebo osobami stanovia členské štáty.			O: 3	povoliť pobyt mimo pobytového tábora, len ak štátny občan			§ 36
	Názory dieťaťa sa vezmú do úvahy v				Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej			O: 1
	závislosti od jeho veku a vyspelosti				republiky alebo cudzinec s povolením na pobyt na území
					Slovenskej republiky predloží písomné čestné vyhlásenie o tom,
					že zabezpečí ubytovanie žiadateľa a úhradu všetkých výdavkov
					spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky.
					Ministerstvo v tomto prípade uhrádza len výdavky na základnú
					zdravotnícku starostlivosť žiadateľa.
				§ 22	Ministerstvo môže na základe písomnej žiadosti povoliť pobyt			§ 35 a
				O: 4	žiadateľa mimo pobytového tábora aj v prípade, ak žiadateľ je			§ 36
					schopný uhradiť si všetky výdavky spojené s pobytom z			O: 1
					vlastných prostriedkov, s výnimkou základnej zdravotníckej
					starostlivosti, ktorú uhrádza ministerstvo.

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch			Návrh zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1	2	3	4	5	6	7	8	9
Článok	Text	Spôsob	Číslo	Článok	Text	Zhoda	Administra-	Poznámky
		transpo-					tívna
		zície					infraštruktura
Č: 17	1. Osoba požívajúca dočasnú ochranu musí mať	N		§31	5. Ministerstvo konanie o poskytnutie dočasného	Ú
O: 1	kedykoľvek možnosť podať žiadosť o azyl.			O: 5	útočiska cudzincovi podľa odseku 2 zastaví, ak
O: 2	2. Preskúmanie každej žiadosti o azyl, ktorá nebola				cudzinec
	vybavená počas doby trvania dočasnej ochrany, sa			P: d	d) požiadal o udelenie azylu alebo sa mu na území
	vykoná po skončení tejto doby.				Slovenskej republiky povolil prechodný pobyt14)
Č: 18	Použijú sa kritériá a mechanizmy na rozhodovanie	N			alebo trvalý pobyt14).
	o tom, ktorý členský štát je príslušný posúdiť			§32	1. Poskytovanie dočasného útočiska zaniká,
	žiadosť o azyl. Predovšetkým, členským štátom			O: 1	c) ak odídenec požiadal o udelenie azylu alebo sa mu
	zodpovedným za preskúmanie žiadosti o azyl, ktorú			P: c	na území Slovenskej republiky povolil prechodný
	podala osoba požívajúca dočasnú ochranu podľa				pobyt14) alebo trvalý pobyt14),
	tejto smernice, bude ten členský štát, ktorý súhlasil
	s jej presídlením na svoje územie			§11	1. Ministerstvo zamietne žiadosť ako neprípustnú, ak	Ú		Uvedené ustanovenie nadobudne účinnosť v čase prijatia SR do EÚ.
				O: 1	a) je podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je
				P: a	Slovenská republika viazaná, príslušný na konanie iný
					štát alebo

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch			Návrh zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1.	2	3	4	5	6	7	8	9
Článok	Text	Spôsob	Číslo	Článok	Text	Zhoda	Administra-	Poznámky
		transpo-					tívna
		zície					infraštruktúra
Č: 19	1. Členský štát môže stanoviť, že kým sa žiadosti	D		§ 32	1. Poskytovanie dočasného útočiska zaniká,	U
O: 1	posudzujú, nie je možné požívať dočasnú ochranu a			O: 1	c) ak odídenec požiadal o udelenie azylu alebo
	mať súčasne postavenia žiadateľa o azyl.	N		P: c	sa mu na území Slovenskej republiky povolil
O: 2	2. Keď sa po preskúmaní žiadosti o azyl neudelí				prechodný pobyt 14) alebo trvalý pobyt 14),
	postavenie utečenca alebo, kde je to uplatniteľné,
	iný druh ochrany osobe, ktorá má nárok alebo
	požíva dočasnú ochranu, členské štáty zabezpečia
	pre túto osobu bez toho, aby bol dotknutý článok
	28, aby mala alebo naďalej požívala dočasnú
	ochranu po zvyšok doby ochrany.
Č: 20	Po skončení dočasnej ochrany uplatnia členské	N
	štáty všeobecné zákony týkajúce sa ochrany a
	zákony cudzincoch bez toho, aby boli dotknuté
	články 21, 22 a 23.
Č: 21	1. Členské štáty podniknú potrebné kroky na to, aby	N		§ 44	Ministerstvo spolupracuje s Medzinárodnou	Ú
O: 1	umožnili dobrovoľný návrat osôb požívajúcich				organizáciou pre migráciu pri zabezpečovaní
	dočasnú ochranu alebo osôb, ktorých dočasná				vycestovania cudzincov, ktorí sa chcú dobrovoľne
	ochrana už skončila. Členské štáty zabezpečia, aby				vrátiť do krajiny pôvodu alebo vycestovať do tretej
	opatrenia upravujúce dobrovoľný návrat osôb				krajiny.
	požívajúcich dočasnú ochranu uľahčili ich návrat
	pri rešpektovaní ľudskej dôstojnosti.
	Členské štáty zabezpečia, aby sa osoby, ktoré sa
	majú vrátiť, prijali svoje rozhodnutie na základe
	znalosti všetkých týchto skutočností. Členské štáty
	môžu stanoviť návštevy za účelom oboznámenia
	s týmito skutočnosťami.

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch			Návrh zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1	2	3	4	5	6	7	8	9
Článok	Text	Spôsob	Číslo	Článok	Text	Zhoda	Administra-	Poznámky
		transpo-					tívna
		zície					infraštruktúra
Č: 21	2. Po dobu, kým sa dočasná ochrana neskončí budú	N		§44	Ministerstvo spolupracuje s Medzinárodnou	U
O: 2	členské štáty na základe okolností pretrvávajúcich v				organizáciou pre migráciu pri zabezpečovaní
	krajine pôvodu priaznivo posudzovať žiadosti o				vycestovania cudzincov, ktorí sa chcú dobrovoľne
	návrat do hostiteľského členského štátu tých osôb,				vrátiť do krajiny pôvodu alebo vycestovať do tretej
	ktoré tu požívali dočasnú ochranu a uplatnili svoje				krajiny.
	právo na dobrovoľný návrat.	D
O: 3	3. Na konci dočasnej ochrany môžu členské štáty
	stanoviť, že záväzky stanovené v KAPITOLE III sa
	individuálne rozšíria na osoby, na ktoré sa vzťahuje
	dočasná ochrana a ktoré využívajú výhody
	programu dobrovoľného návratu. Toto rozšírenie
	platí až do dátumu návratu.	N
Č: 22	1 Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na
O: 1	zabezpečenie toho, aby sa nútený návrat osôb,
	ktorých dočasná ochrana sa skončila a ktoré nemajú
	nárok na prijatie, realizoval pri náležitom
	rešpektovaní ľudskej dôstojnosti.	N		§9	Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných	Ú
O: 2	2. V prípade núteného návratu zohľadnia členské				dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa §
	štáty akékoľvek závažné humanitárne dôvody, kvôli				8.
	ktorým sa v špecifických prípadoch návrat
	znemožní alebo stane neodôvodneným.

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch			Návrh zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1	2	3	4	5	6	7	8	9
Článok	Text	Spôsob	Číslo	Článok	Text	Zhoda	Administra-	Poznámky
		transpo-					tívna
		zície					infraštruktúra
Č: 23	1. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia týkajúce	N
O: 1	sa podmienok pobytu osôb požívajúcich dočasnú
	ochranu a u ktorých sa vzhľadom na ich zdravotný
	stav dá odôvodnene predpokladať, že nebudú môcť
	cestovať; ak by na nich malo napríklad vážny
	negatívny dopad prerušenie ich liečby. Tieto osoby
	nebudú vyhostené do tej doby, pokiaľ bude takáto
	situácia pretrvávať.
O: 2	2. Členské štáty môžu umožniť rodinám, ktorých	D
	neplnoleté deti navštevujú školu v členskom štáte,
	aby využívali výhody pobytu do tej doby, než dieťa
	dokončí prebiehajúci školský rok.
	Opatrenia stanovené v tejto smernici budú využívať
Č: 24	prostriedky Európskeho fondu pre utečencov	N
	zriadeného na základe rozhodnutia 2000/596/EC
	podľa podmienok stanovených touto smernicou.
Č: 25 O: 1	Členské štáty prijmú osoby, ktoré majú nárok na	N
	dočasnú ochranu v duchu solidarity spoločenstva.
	Tieto štáty uvedú v číslach a vo všeobecných
	rysoch svoju kapacitu pre prijímanie takýchto osôb.
	Tieto informácie budú vysvetlené v rozhodnutí rady
	uvedenom v článku 5. Po prijatí tohto rozhodnutia
	môžu členské štáty informovať o svojej dodatočnej
	prijímacej kapacite oznámením rade a komisii.
	Tieto informácie sa urýchlene odovzdajú UNHCR.

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch			Návrh zákona c		azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1	2	3	4	5	6	7	8	9
Článok	Text	Spôsob	Číslo	Článok	Text	Zhoda	Administra-	Poznámky
		transpo-					tívna
		zície					infraštruktúra
Č: 25 O: 2	2. Dotknuté členské štáty zabezpečia v spolupráci s	N
	príslušnými medzinárodnými organizáciami, aby
	osoby, ktoré majú nárok na dočasnú ochranu ako sú
	definované v rozhodnutí rady uvedenom v článku 5,
	ktoré na územie Európskeho spoločenstva ešte
	nevstúpili, mohli vyjadriť svoje želanie, aby boli
	prijaté na toto územie.
O: 3	3. Keď počet osôb, ktoré majú nárok na dočasnú	n. a.
	ochranu v dôsledku náhleho hromadného prílevu,
	prekročí prijímaciu kapacitu uvedenú v odseku 1,
	rada posúdi situáciu ako naliehavú vec a podnikne
	príslušné kroky vrátane odporúčania na poskytnutie
	doplňujúcej podpory pre dotknuté členské štáty.
	1. Po dobu trvania dočasnej ochrany členské štáty
Č: 26	navzájom spolupracujú pri presídlení osôb	N
O: 1	požívajúcich dočasnú ochranu z jedného členského					Ú
	štátu do iného pod podmienkou súhlasu dotknutých			§ 49 O: 1 P: a, b § 48 O: 1 P: c	Ministerstvo údaje uvedené v § 48 ods. 1
	osôb s takýmto presídlením.				a) poskytuje do iného štátu,
O: 2	2. Členský štát oznámi žiadosti o presídlenie	N			b) prijíma z iného štátu.
	ostatným členským štátom a upovedomí o tom				Ministerstvo vedie v informačnom systéme
	komisiu a UNHCR. Členské štáty informujú				c) osobné údaje a informácie o cudzincoch
	žiadajúci členský štát o svojej kapacite pre prijatie				žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska,
	presídlencov.				d) osobné údaje a informácie o odídencoch,
				P: d	e) obrazové snímky a záznamy osôb uvedených
O: 3	3. Členský štát na žiadosť iného členského štátu	N		P: e	v písmene a) až d),	U
	poskytne informácie obsiahnuté prílohe II o osobe				f) evidenciu daktyloskopických odtlačkov žiadateľov
	požívajúcej dočasnú ochranu, ktoré sú potrebné na			P: f	a cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného
	vybavenie veci podľa tohoto článku.				útočiska.

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch			Návrh zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1	2	3	4	5	6	7	8	9
Článok	Text	Spôsob	Číslo	Článok	Text	Zhoda	Administra-	Poznámky
		transpo-					tívna
		zície					infraštruktúra
Č: 26	4. V prípade presídlenia z jedného členského štátu	N		§32 O: 1 P: e	1. Poskytovanie dočasného útočiska zaniká,	U
O: 4	do iného sa skončí platnosť povolenia na pobyt v				e) ak odídencovi poskytol dočasné útočisko iný štát,
	členskom štáte, z ktorého sa uskutočňuje
	presídlenie a povinnosti tohto členského štátu voči
	osobám požívajúcim dočasnú ochranu zaniknú.
	Dotknutej osobe poskytne dočasnú ochranu nový
O: 5	hostiteľský štát.	N
	5. Na presídlenia osôb požívajúcich dočasnú
	ochranu použijú členské štáty vzorový preukaz
	uvedený v prílohe I.
Č: 27 O: 1	1. Na účely administratívnej spolupráce	N
	požadovanej na realizáciu dočasnej ochrany určí
	každý členský štát národné kontaktné miesto, o
	adrese ktorého sa vzájomne informujú a oznámia ju
	komisii. Členské štáty v spolupráci s komisiou
	prijmú všetky potrebné opatrenia na ustanovenie
	priamej spolupráce a výmeny informácií medzi
	kompetentnými orgánmi.
O: 2	2. Členské štáty si budú pravidelne a čo	N		§49 O: 1 P: a P: b	Ministerstvo údaje uvedené v § 48 ods. 1	Ú
	najrýchlejšie vymieňať údaje o počte osôb				a) poskytuje do iného štátu,
	požívajúcich na ich území dočasnú ochranu a				b) prijíma ž iného štátu.
	kompletné informácie o národných zákonoch,
	predpisoch a administratívnych ustanoveniach
	súvisiacich s poskytovaním dočasnej ochrany.

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych			Návrh zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v		prípade
hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu
rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb
a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch
1	2	3	4	5	6	7	8	9
Článok	Text	Spôsob	Číslo	Článok	Text	Zhoda	Administra-	Poznámky
		transpo-					tívna
		zície					infraštruktúra
Č: 28	1. Členské štáty môžu vylúčiť z poskytnutia	D		§33	Ministerstvo zruší poskytovanie dočasného	U
O: 1	dočasnej ochrany osobu ak:				útočiska, ak
P: a	a) existujú vážne dôvody domnievať sa, že:			P: a	a) je dôvodné podozrenie, že sa odídenec dopustil
V: i	(i) spáchala zločin proti mieru, vojnový zločin	D			konania podľa § 13 ods. 1,	Ú
	alebo zločin proti ľudskosti, tak ako sú definované			§13 O: 1 P: a	Ministerstvo neudelí azyl, ak je dôvodné podozrenie,
	v medzinárodných nástrojoch vypracovaných za				že žiadateľ
	účelom vydania opatrení vo vzťahu k takýmto				a) sa dopustil trestného činu proti mieru, trestného
	trestným činom;				činu vojnového alebo trestného činu proti ľudskosti	Ú
V: ii	(ii) spáchala závažný trestný čin nepolitického	D			podľa medzinárodných dokumentov obsahujúcich
	charakteru mimo prijímajúceho členského štátu				ustanovenia o týchto trestných činoch2),
	predtým, ako bola prijatá do tohto členského štátu			P: b	b) sa dopustil závažného nepolitického trestného činu
	ako osoba požívajúca dočasnú ochranu. Závažnosť				mimo územia Slovenskej republiky predtým, ako
	očakávaného prenasledovania treba posudzovať s				požiadal o udelenie azylu2) alebo
	ohľadom na závažnosť trestného činu, zo spáchania
	ktorého je dotknutá osoba podozrivá. Obzvlášť
	kruté činy, aj keď boli spáchané s údajným
	politickým cieľom, sa môžu klasifikovať ako
	závažné nepolitické trestné činy. Toto platí pre
	spoluúčastníkov trestného činu aj pre
	podnecovateľov;					Ú
V: m	(ii) osoba, ktorá je vinná z konania v rozpore s	D		P: c	c) je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi
	cieľmi a zásadami OSN,				a zásadami Organizácie Spojených národov2).	Ú
P: b	b) existujú opodstatnené dôvody pre to, aby bola	D
	považovaná za osobu ohrozujúcu bezpečnosť			§33	c) odídenca možno odôvodnene považovať za
	hostiteľského členského štátu alebo predstavujúcu			P: c	nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky
	nebezpečenstvo pre spoločnosť hostiteľského štátu				alebo ktorý po tom, čo bol právoplatným rozsudkom
	ako osoba právoplatne odsúdená za obzvlášť				uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného
	závažný trestný čin.				trestného činu19), predstavuje nebezpečenstvo pre
					spoločnosť.

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch			Návrh zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1	2	3	4	5	6	7	8	9
Článok	Text	Spôsob	Číslo	Článok	Text	Zhoda	Administra-	Poznámky
		transpo-					tívna
		zície					infraštruktúra
Č: 28	2. Dôvody pre vylúčenie uvedené v odseku 1 sa	N
O: 2	zakladajú výlučne na osobnom správaní dotknutej
	osoby. Rozhodnutia alebo opatrenia o vylúčení sú
	založené na zásade proporcionality.
	Osoby, ktoré členský štát vylúčil z možnosti využiť
Č: 29	dočasnú ochranu alebo zlúčenie rodiny, majú právo
	podať námietku v dotknutom členskom štáte.	N		§ 34	1. Proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti	Ú
	Členské štáty stanovia pravidlá pre postihy			O: 1	o poskytnutie dočasného útočiska alebo proti
	uplatniteľné na porušenie národných predpisov				rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného
Č: 30	prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky				útočiska je možné podať opravný prostriedok na
	potrebná opatrenia, ktoré zabezpečia vykonávanie	N			súd 10) do siedmich dní odo dňa doručenia
	týchto postihov. Stanovené postihy musia byť				rozhodnutia. Podanie opravného prostriedku má
	účinné, primerané a odrádzajúce.				odkladný účinok. 0 opravnom prostriedku proti
					takémuto rozhodnutiu rozhodne súd bezodkladne.
Č: 31	1. Najneskôr do dvoch rokov od dátumu uvedeného
O: 1	v článku 32 podá komisia správu Európskemu
	parlamentu a rade o uplatňovaní tejto smernice v	n. a.
	členských štátoch a navrhne akékoľvek potrebné
	zmeny a doplnenia. Členské štáty poskytnú komisii
	všetky informácie, aké bude potrebovať na
	vypracovanie tejto správy.
O: 2	2. Po predložení správy uvedenej v odseku 1 bude
	komisia podávať Európskemu parlamentu a rade
	správu o uplatňovaní tejto smernice v členských	n. a.
	štátoch najmenej každých päť rokov.

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch			Návrh zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
1	2	3	4	5	6	7	8	9
Článok	Text	Spôsob	Čislo	Článok	Text	Zhoda	Administra-	Poznámky
		transpo-					tívna
		zície					infraštruktúra
Č: 32	1. Členské štáty uvedú do platnosti zákony, predpisy	n. a.
O: 1	a administratívne ustanovenia, ktoré sú v súlade s
	touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2002.
	Bezodkladne o tom informujú komisiu.
	Keď členské štáty prijmú tieto opatrenia, budú tieto
O: 2	obsahovať odkaz na túto smernicu, alebo k nini	N
	bude pripojený takýto odkaz pri príležitosti ich
	oficiálneho uverejnenia. Spôsoby realizácie
	takýchto odkazov si určia jednotlivé členské štáty.
	Táto smernica nadobúda účinnosť odo dňa jej
Č: 33	uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych
	spoločenstiev (Official Journal of the European
	Communily).
	Táto smernica je adresovaná členským štátom v
Č: 34	súlade so Zmluvou o založení Európskeho
	spoločenstva.

Poznámka:

Ustanovenia Smernice Rady z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch pre poskytovanie dočasnej ochrany sú premietnuté do návrhu zákona o azyle čiastočne. Na základe splnomocnenia tohto zákona vláda Slovenskej republiky rozhodne o podmienkach poskytovania dočasného útočiska.

Dôvodová správa Všeobecná časť

Právny poriadok Slovenskej republiky, ako zmluvného štátu Dohovoru o právnom postavení utečencov prijatého v Ženeve v roku 1951 (ďalej len "Dohovor") a Protokolu týkajúceho sa právneho postavenia utečencov prijatého v New Yorku v roku 1967 (ďalej len "Protokol"), upravuje problematiku azylu a utečencov v doteraz platnom zákone NR SR č. 283/1995 Z. z. o utečencoch v znení zákona č. 309/2000 Z. z. Uvedený zákon však doposiaľ objektívne nie je v absolútnom súlade s Dohovorom ani s acquis communautaire v oblasti azylu, nakoľko je potrebné riešiť postupne stále nové otázky, ktoré priniesla aplikačná prax pri vykonávaní azylových zákonov, rezolúcií, smerníc a ďalších odporúčaní v oblasti azylu, ktoré prijali štáty Európskej únie. Pritom tento súlad, ako jeden zo základných predpokladov na prijatie Slovenskej republiky do Európskej únie, je potrebné dosiahnuť ešte pred prijatím Slovenskej republiky do tohto spoločenstva.

Návrh zákona o azyle ako jedného zo základných integračných zákonov predkladateľ spracoval v časovom predstihu podľa požiadavky Európskej komisie premietnutej v negociačnej pozícii v kapitole 24, podľa ktorej sa Slovenská republika zaviazala stanovené úlohy akceptovať a byť pripravená v plnom rozsahu implementovať "acquis" v časti "Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútra" ku dňu svojho vstupu do Európskej únie. Cieľom návrhu nového zákona o azyle je preto snaha dosiahnuť porovnateľný štandard v oblasti udeľovania azylu na úrovni členských štátov Európskej únie.

Problematika azylu, ako predmet úpravy práva Európskeho spoločenstva podľa Amsterdamskej zmluvy súčinnosťou od 1. 5. 1999, spadá pod prvý pilier (do dňa účinnosti tejto zmluvy azylová problematika spadala do tzv. tretieho piliera, hlava VI. Zmluvy o Európskej únii) a je konkrétne upravená v hlave IV. čl. 63 (vízová, azylová, prisťahovalecká a iná politika týkajúca sa slobody pohybu osôb). Keďže v súčasnej dobe je azylová politika ďalej upravovaná a regulovaná právnymi nástrojmi prijímanými hlavne v rámci tzv. tretieho piliera, v týchto intenciách, ale tiež v závislosti od pripravovaných nastávajúcich zmien v oblasti právnej úpravy azylu, bude potrebné reagovať aj v rámci ďalšej aproximácie azylového práva Slovenskej republiky s azylovým právom Európskej únie.

Okrem Dohovoru návrh predkladaného zákona implementuje predovšetkým základné ustanovenia rezolúcií a odporúčaní Európskej únie v oblasti azylu. Medzi najdôležitejšie z nich patrí Rezolúcia o minimálnych zárukách pri azylovom konaní, Rezolúcia o zjavne neopodstatnených žiadostiach o azyl, Rezolúcia o harmonizovanom prístupe k otázkam týkajúcich sa hostiteľských tretích krajinách, Závery o krajinách, v ktorých vo všeobecnosti neexistuje riziko prenasledovania, Rezolúcia o neplnoletých osobách bez sprievodu, ktoré sú príslušníkmi tretích krajín, Spoločné stanovisko zo 4. marca 1996 stanovené Radou na základe čl. K. 3 Zmluvy o Európskej únii o harmonizovanom uplatňovaní definície termínu "utečenec" v čl. 1 Dohovoru, atď.

Návrh nového zákona na rozdiel od predchádzajúceho zákona o utečencoch najmä:

    upravuje konanie o udelenie azylu alebo odňatie azylu,

    vymedzuje pojem prenasledovanie,

    rozširuje dôvody na udelenie azylu,

    rozširuje okruh osôb, ktorým sa udelí azyl na účel zlúčenia rodiny,

    nanovo vymedzuje pojmy a použitie inštitútov bezpečnej tretej krajiny a bezpečnej krajiny pôvodu,

    zakotvuje, že v konaní o azyle v druhom stupni rozhoduje súd,

    nanovo upravuje spoluprácu s Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov,

    nanovo upravuje zákaz vyhostenia a vrátenia,

    zavádza povinnosť vedenia evidencií,

    rozširuje dôvody na poskytnutie dočasného útočiska.

Navrhovaný zákon sleduje tiež cieľ zefektívniť azylové konanie ( nové ustanovenie o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej alebo zjavne neopodstatnenej, využitie inštitútu bezpečnej tretej krajiny), a to predovšetkým zabránením zneužívania azylových procedúr cudzincami, ktorí nepotrebujú ochranu v zmysle ustanovení Dohovoru, nakoľko krajinu pôvodu alebo posledného trvalého pobytu neopustili z dôvodu opodstatnej obavy z prenasledovania podľa čl. 1 A. Svojimi účelovými žiadosťami o udelenie azylu často skrývajú snahu o legalizáciu pobytu v krajine podania žiadosti, pričom hľadajú len zamestnanie či lepšie životné podmienky.

Ako potvrdzujú štatistické údaje Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, pokiaľ v roku 2000 požiadalo o priznanie postavenia utečenca celkom 1556 cudzincov, v roku 2001 tento počet vzrástol už na 8151 žiadateľov najmä zo štátov Afganistanu, Indie, Iraku, Bangladéša, Pakistanu, Srí Lanky, Siera Leone, atď.

Aj v súčasnej dobe Slovenská republika, napriek zvýšenému počtu žiadateľov, má prevažne charakter tranzitnej krajiny. Svedčia o tom vysoké počty zastavených konaní o priznanie postavenia utečenca z dôvodov, že žiadatelia dobrovoľne, pritom zväčša nelegálnym spôsobom, opúšťajú Slovenskú republiku ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Z uvedených dôvodov sa napríklad v roku 2001 zastavilo konanie v 5247 prípadoch. Po pristúpení na plnenie budúcich úloh vyplývajúcich zo Schengenského dohovoru a v nadväznosti na ďalší vývoj medzinárodnopolitickej situácie je však reálny predpoklad nielen ďalšieho nárastu počtov cudzincov, ktorí vstúpia do azylovej procedúry, ale aj tých, ktorí si zvolia Slovenskú republiku za svoj cieľový štát.

Postupné vytváranie potrebných legislatívnych, organizačných a materiálnotechnických podmienok na realizáciu zákona o azyle od 1. 1. 2003 bude preto perspektívne vyžadovať zriadenie a sprevádzkovanie ďalších ubytovacích zariadení pre žiadateľov o udelenie azylu vrátane ich personálneho a materiálno-technického zázemia a zabezpečenia ich štandardnej ochrany, personálne a technické posilnenie oddelení cudzineckej polície územne príslušných pri záchytných táboroch a pobytových táboroch či tranzitných priestoroch medzinárodných letísk, nárast počtov pracovníkov Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v závislosti od počtov cudzincov vstupujúcich do azylovej procedúry či doriešenie personálnych a materiálno-technických otázok súvisiacich s odvolacím konaním na príslušných súdoch v súlade s európskym štandardom (nárast počtu sudcov a administratívnych pracovníkov, vybudovanie dokumentačných pracovísk), postupné dobudovanie novozriadeného pracoviska dokumentaristiky Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a jeho napĺňanie informáciami najmä o krajinách pôvodu žiadateľov o azyl s následným spracúvaním a perspektívnou prípravou na výmenu informácií o žiadateľoch v zmysle Dublinského dohovoru /Dohovor určujúci štát zodpovedný za preskúmanie žiadostí o azyl podaných v členskom štáte Európskych spoločenstiev, 1990/, vrátane perspektívneho zriadenia a zabezpečenia prevádzky systému Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru odo dňa prijatia Slovenskej republiky do Európskej únie.

Prijatie zákona o azyle s predpokladanou účinnosťou od 1. 1. 2003 je druhým krokom v rámci postupnej implementácie acquis communautaire v oblasti azylu do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Prvým krokom bolo prijatie novely zákona o utečencoch v roku 2000. Táto právna úprava najmä odstránila časový limit na vstup cudzincov do azylovej procedúry, umožnila čiastočné zlučovanie rodín utečencov a zaviedla zjavne neopodstatnené dôvody na žiadosť o azyl priamo do zákona. Posledným krokom harmonizácie azylového práva Slovenskej republiky s acquis communautaire by mala byť komplexná implementácia Dublinského dohovoru, ostatných smerníc, rezolúcií a odporúčaní Európskej únie v tejto oblasti a perspektívne napojenie sa na jednotný európsky azylový systém.

Úplné zosúladenie azylového práva Slovenskej republiky s právom EU sa dosiahne v čase prijatia Slovenskej republiky do EÚ. Je však potrebné uviesť, že v súčasnosti v rámci EU prebiehajú práce na zefektívnení a zjednodušení azylovej procedúry pri zachovaní minimálnych štandardov pre osoby žiadajúce ochranu v zmysle Ženevského dohovoru a pripravuje sa jednotná azylová legislatíva, ktorú budú musieť do svojej právnej úpravy premietnuť aj jednotlivé členské štáty EÚ.

Slovenská republika ešte pred svojim prijatím do EÚ bude povinná oblasti azylu implementovať najmä nasledovné dokumenty:

-   Návrh smernice Rady týkajúci sa minimálnych noriem pri procedúre udeľovania a odnímania štatútu utečenca v členských štátoch, /501PC0578/

-    Návrh nariadenia Rady stanovujúci kritériá a mechanizmu určovania Členského štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl predloženej v jednom Členskom štáte občanom tretej krajiny, /501PC0047/

Návrh smernice týkajúci sa minimálnych noriem pre prijímanie žiadateľov o azyl v členských štátoch, /501PC0181/.

Podľa názoru predkladateľa je navrhovaný zákon v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky prijatými v oblasti azylu.

Vzhľadom na povahu návrhu zákona o azyle nie je potrebné jeho prerokvanie v Rade hospodárskej a sociálnej dohody SR a tento návrh zákona nebol zaradený ani do programu tohto orgánu.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)

-     problematika návrhu zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení

problematika návrhu zákona patrí medzi strednodobé priority aproximácie práva Národného programu pre prijatie acquis communautaire na rok 2001

-     problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, v ktorom SR prevzala na seba záväzok zdokonaliť azylovú legislatívu

-  problematika návrhu zákona je prioritou odporúčanou v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela kniha), Sekcia 14 - ochrana osobných údajov

-  problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa screeningu, kapitola 24 - spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, časť 01 Azyl

-     návrh zákona je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2002

b)

V negociačnej pozícii ku kapitole 24 - spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí prevzala SR záväzok akceptácie acquis a pripravenosti na jeho implementáciu v plnom rozsahu k referenčnému dátumu vstupu do EÚ 1. januára 2004.

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

-  v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva podpísanej dňa 25. 3. 1957, články 3, 11, 14, 17, 18, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 286, 287, 293, 296 v znení Amsterdamskej zmluvy podpísanej dňa 2. 10. 1997, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1. 5. 1999, zverejnená v OJ C 340 z 10. 11. 1997, ktorá v príslušných článkoch zakotvuje ochranu osobných údajov pri ich spracovaní a pri voľnom pohybe takýchto údajov, rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd a vyplývajúcich ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva spoločenstva, právo pohybovať a zotrvávať slobodne na území členských štátov a stanovujú za veci spoločného záujmu členských štátov pravidlá upravujúce prekračovanie vonkajších hraníc členských štátov a vykonávanie kontroly na nich, podmienky vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov a ich pobytu na ich území, podmienky pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov, vrátane spájania rodín a možnosti zamestnania, boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, pobytu a práci štátnych príslušníkov tretích krajín na území členských štátov, spoločný vízový režim

- v Protokole o začlenení Schengenského systému do rámca Európskej únie, Článok 8 s prílohou s názvom Schengenský systém zaradenom medzi II. - Protokoly k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva stanovuje, že pri rokovaniach o prijímaní nových členských štátov do Európskej únie platí Schengenský systém a ďalšie opatrenia, ktoré v jeho rámci vykonali orgány, za "acquis", ktoré musia všetci kandidáti na prijatie prevziať v plnom rozsahu.

-  v Protokole o poskytovaní azylu štátnym príslušníkom členských štátov Európskej únie zaradenom medzi IV. - Protokoly k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva upravuje, že členské krajiny EÚ sa v súvislosti so záležitosťami azylu považujú navzájom za bezpečné krajiny pôvodu. Ďalej Protokol vymenúva prípady, v ktorých je možné riešiť žiadosť príslušníka členského štátu o azyl

-  v Dohovore určujúcom štát zodpovedný za preskúmanie žiadostí o azyl podaných v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev - Dublinský dohovor z roku 1990, /497A0819(01)/, ktorý obsahuje okrem definície pojmov "cudzinec", "žiadosť o azyl", "žiadateľ o azyl", "preskúmanie žiadosti o azyl" atď., záväzok preskúmať žiadosť o azyl každého cudzinca podanú v jednom z členských štátov ES, najmä však kritériá, na základe ktorých sa určuje štát zodpovedný za preskúmanie žiadostí o azyl podaných v jednom z členských štátov ES, a i.,

-  v rozhodnutí Výboru č. 1/97 z 9. septembra 1997 zriadeného v súlade s článkom 18 Dublinského dohovoru z 15. júna 1990 týkajúce sa ustanovení na implementáciu tohto dohovoru, /497D0662/, ktoré obsahuje ustanovenia na implementáciu Dublinského dohovoru, ako napr. všeobecné smernice na implementáciu tohto dohovoru (podanie žiadosti o azyl, naliehavý postup, opatrenia na vyhostenie cudzinca, postupy oznámenia, štandardnú formu na určenie zodpovedného štátu, atď. ), výpočet časovej lehoty, prevoz žiadateľov o azyl, dôkazné prostriedky v rámci dohovoru, výmenu informácií (štatistické a osobné informácie),

-   v rozhodnutí č. 1/98 Výboru zriadeného v súlade s článkom 18 Dublinského dohovoru z 15. júna 1990. týkajúce sa ustanovení na implementáciu tohto dohovoru, /498D0451/, ktoré pojednáva o informáciách, spôsoboch a prostriedkoch vstupu žiadateľov o azyl do Európskej únie, o výmene odtlačkov prstov podľa čl. 15 Dublinského dohovoru, o žiadostiach o prevzatie zodpovednosti, o stykoch a spolupráci,

-   v rozhodnutí č. 1/2000 z 31. októbra 2000 Výboru zriadeného článkom 18 Dublinského dohovoru týkajúceho sa prevodu zodpovednosti za členov rodiny v súlade s článkom 3 (4) a článkom 9 tohto dohovoru, /400D0677/, ktoré podrobnejšie rozvádza možnosti stanovené Dublinským dohovorom, na základe ktorých jeden členský štát môže prevziať zodpovednosť za členov rodiny, ak ide o preskúmanie ich žiadosti o azyl a žiadateľ s tým súhlasí,

-  v nariadení Rady (ES) č. 2725/2000 z 11. decembra 2000 týkajúcom sa zriadenia systému "Eurodac" na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru, /300R2725/, ktoré pojednáva o zriadení Eurodacu /pozostáva z centrálnej jednotky zriadenej v rámci komisie, centrálnej počítačovej databázy a prostriedkov slúžiacich na prenos údajov medzi členskými štátmi a centrálnou databázou/ systému na porovnávanie odtlačkov prstov slúžiacemu na efektívne realizovanie Dublinského dohovoru, o zbere, prenose a porovnávaní odtlačkov prstov, ukladaní, skladovaní, blokovaní a výmaze takýchto údajov, stanovuje kategórie cudzincov, ktorých odtlačky prstov sa porovnávajú /napr. žiadatelia o azyl, cudzinci zadržaní v súvislosti s nezákonným prekročením vonkajších hraníc/ atď.,

-  v smernici Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch /301L0055/ sa ustanovujú minimálne štandardy na poskytnutie dočasnej ochrany v prípade masového prílevu vysídlencov,

-  v rezolúcii Rady 20. júna 1995 o minimálnych zárukách pri azylovom konaní, /396Y0919(05)/, ktorá ustanovuje základné garancie pre žiadateľa o azyl počas azylového konania, ako napr. prístup do azylovej procedúry, možnosť podať opravný prostriedok na nezávislý orgán (súd), možnosť komunikovať s UNHCR, právo na oboznámenie sa s rozhodnutím v jazyku, ktorému žiadateľ rozumie, právo zotrvať na území príslušného štátu do doby, kým sa nerozhodne o jeho odvolaní, atď.,

- v rezolúcii z 30. novembra 1992 o zjavne neopodstatnených žiadostiach o azyl, /WGI 1282 REV 1/, ktorá obsahuje taxatívny výpočet prípadov, kedy sa žiadosti o azyl považujú za zjavne neopodstatnené a možno o nich rozhodnúť v skrátenom konaní,

-  v rezolúcii z 30. novembra 1992 o harmonizovanom prístupe k otázkam týkajúcich sa hostiteľských tretích krajín, /WGI 1283/, ktorá ustanovuje postup pre aplikáciu pojmu hostiteľskej tretej krajiny, požiadavky a kritériá pre stanovenie, či krajina je alebo nie je hostiteľskou treťou krajinou (v týchto tretích krajinách nesmie byť ohrozený život ani sloboda žiadateľa o azyl v súlade s čl. 33 Ženevskej konvencie, žiadateľ o azyl nesmie byť v tretej krajine vystavený týraniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu atď. ), stanovenie vzťahu medzi uplatňovaním pojmu hostiteľskej tretej krajiny podľa čl. 3 (5) Dublinského dohovoru, ako i postupy určovania zodpovednosti členského štátu za preskúmanie žiadosti o azyl v súlade s Dublinským dohovorom,

-  v rezolúcii Rady z 26. júna 1997 o neplnoletých osobách bez sprievodu, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, /397Y0719(02)/, ktorá pojednáva najmä o prijímaní, azylovom konaní so štátnymi príslušníkmi tretích krajín vo vekovej kategórii do 18 rokov, ktorí prichádzajú na územie členských štátov bez sprievodu dospelej osoby, ktorá by bola za nich zodpovedná, o poskytovaní rôznej pomoci takýmto osobám, o tom, že každá neplnoletá osoba bez sprievodu by mala mať právo požiadať o azyl v členskej krajine, o umiestňovaní takýchto osôb, o spolupráci príslušných úradov členských krajín, o povinnosti zabezpečiť pre takúto osobu potrebné zastúpenie,

-  v záveroch prijatých 30. novembra 1992 o krajinách, v ktorých vo všeobecnosti neexistuje vážne riziko prenasledovania, /WGI 1281/ sa ustanovujú kritériá vyhodnocovania všeobecného rizika prenasledovania v krajine, a to na základe týchto skutočností: predchádzajúce počty utečencov a miera priznávania postavenia utečenca, dodržiavanie ľudských práv, demokratické inštitúcie a stabilita v krajine.

c) je upravená v práve Európskej únie,

- v Zmluve o Európskej únii podpísanej dňa 7. 2. 1992, články 2, 6 11, 29, 30 v znení Amsterdamskej zmluvy podpísanej dňa 2. 10. 1997, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1. 5. 1999, zverejnená v OJ C 340 z 10. 11. 1997, ktorá v príslušných článkoch obsahuje ustanovenia o snahe rozvíjať Úniu ako priestor, ktorý zaručuje voľný pohyb jednotlivcov, spolu s opatreniami týkajúcimi sa azylu, prisťahovalectva.

-  v Charte základných práv Európskej únie, zverejnenej v OJ C 364 z 18. 12. 2000 /300Y1218(01)/, články 8, 18, 19 upravuje právo na ochranu osobných údajov, právo na azyl. Obsahuje i zásadu, že nikto nesmie byť vysťahovaný, vyhostený ani vydaný do štátu, v ktorom existuje vážne riziko, že bude vystavený trestu smrti, mučeniu alebo inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu

-  v spoločnom stanovisku zo 4. marca 1996 definovanom Radou na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii o jednotnom používaní definície termínu "utečenec'" v článku 1 Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 týkajúce sa štatútu utečenca, /396F0196/, ktoré pojednáva o smerniciach, ktoré určujú používanie kritérií na uznávanie a prijímanie utečencov (priznanie postavenia utečenca, individuálne alebo kolektívne určovanie postavenia utečenca, príčiny vzniku prenasledovania, dôvody prenasledovania), stanovuje nezáväznú definíciu pojmu "prenasledovanie".

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

b) čiastočný

- úplný:

Rezolúcia Rady 20. júna 1995 o minimálnych zárukách pri azylovom konaní, /396Y0919(05)/

Rezolúcia o zjavne neopodstatnených žiadostiach o azyl, / WGI1282REVI/

Rezolúcia o harmonizovanom prístupe k otázkam týkajúcich sa hostiteľských tretích krajín, / WGI 1283/

Rezolúcia Rady z 26. júna 1997 o neplnoletých osobách bez sprievodu, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, /397Y0719(02)/

Závery o krajinách, v ktorých vo všeobecnosti neexistuje vážne riziko prenasledovania, / WGI 1281/

Spoločné stanovisko zo 4. marca 1996 definované Radou na základe článku K. 3 Zmluvy o Európskej únii o jednotnom používaní definície termínu "utečenec" v článku 1 Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 týkajúce sa štatútu utečenca, /396F0196/

- čiastočný:

Dohovor určujúci štát zodpovedný za preskúmanie žiadostí o azyl podaných v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev - Dublinský dohovor z roku 1990, /497A0819(01)/

Rozhodnutie Výboru č. 1/97 z 9. septembra 1997 zriadeného v súlade s článkom 18 Dublinského dohovoru z 15. júna 1990 týkajúce sa ustanovení na implementáciu tohto dohovoru, /497D0662/

Rozhodnutie č. 1/98 Výboru zriadeného v súlade s článkom 18 Dublinského dohovoru z 15. júna 1990, týkajúce sa ustanovení na implementáciu tohto dohovoru, /498D0451/

Rozhodnutie č. 1/2000 z 31. októbra 2000 výboru zriadeného článkom 18 Dublinského dohovoru týkajúceho sa prevodu zodpovednosti za členov rodiny v súlade s článkom 3 (4) a článkom 9 tohto dohovoru, /400D0677/

Nariadenie rady (ES) č. 2725/2000 z 11. decembra 2000 týkajúce sa zriadenia systému "Eurodac" na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru, /300R2725/

Smernica Rady 2001/55/EC z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilí medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkoch, /301L0055/

Úplné zosúladenie azylového práva Slovenskej republiky s právom EU sa dosiahne v čase prijatia Slovenskej republiky do EÚ.

Predmetný návrh zákona je ďalším krokom Slovenskej republiky na zosúladenie azylového práva Slovenskej republiky s právom EÚ a dohovormi Rady Európy v oblasti azylu. Aj po schválení tohto zákona zostanú nezosúladené niektoré jeho ustanovenia s citovaným právom EÚ. Ide najmä o Dohovor určujúci štát zodpovedný za preskúmanie žiadostí o azyl podaných v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev - Dublinský dohovor z roku 1990 a jeho vykonávacie, prípadne s ním súvisiace dokumenty, ako aj o Smernicu Rady z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch pre poskytovanie dočasnej ochrany v prípade masového prílivu osôb bez domova a opatreniach podporujúcich rovnováhu v úsilí členských štátov pri prijímaní takýchto osôb a znášaní jeho dôsledkov a dokumenty, ktoré jej. schváleniu predchádzali a súvisia s danou problematikou.

Vykonávacie dokumenty k Dublinskému dohovoru sa budú transponovať najmä do interných predpisov ministerstva vnútra. Ustanovenia Smernice Rady z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch pre poskytovanie dočasnej ochrany sú premietnuté do návrhu zákona o azyle len čiastočne aj z dôvodu, že na základe splnomocnenia tohto zákona vláda Slovenskej republiky v rozhodnutí aktuálne ustanoví ďalšie podmienky poskytovania dočasného útočiska.

6.          Gestor (spolupracujúce rezorty): Z uznesenia vlády SR č. 962/2001 z 10. októbra 2001, ktorým bolo schválené gestorstvo smerníc, nevyplývajú žiadne smernice, týkajúce sa predmetného návrhu, za ktorých transpozíciu by bolo zodpovedné Ministerstvo vnútra, prípadne spolupracujúce rezorty.

7.          Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod. ): V štádiu počiatočných prác na návrhu zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa prípravy zúčastnil expert rakúskeho spolkového azylového úradu. Jeho pripomienky k návrhu zákonu o azyle boli zohľadnené (písomné stanovisko sa neprikladá).

Osobitná časť

K § 1

Úvodné ustanovenie zákona v súlade so zaužívanou legislatívnou praxou vymedzuje predmet novej právnej úpravy.

K § 2

Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, zákona o utečencoch, zavádza tento zákon nové pojmy ako azyl, konanie o azyle, žiadateľ o udelenie azylu, azylant či azylové zariadenie, a to najmä v súlade s používaním tejto transparentnejšej terminológie na medzinárodnej úrovni, pri rokovaniach so zástupcami príslušných orgánov Európskej komisie a členských štátov Európskej únie, ako aj s cieľom zjednotenia komunikácie v oblasti azylu či už v rámci preberania smerníc, odporúčaní a rezolúcií Európskej únie upravujúcich problematiku azylu, ale aj v rámci úpravy starostlivosti, ktorú štát na základe svojich medzinárodných záväzkov je povinný venovať žiadateľom o azyl, azylantom alebo osobám, ktorým v rámci rozdelenia bremena migrácie poskytne dočasnú ochranu /odídenci/.

V zákone sa tiež premieta čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd s tým, že úpravu podrobností ústava zveruje osobitnému predpisu.

Uvedené nebráni rešpektovaniu a vykonávaniu Dohovoru opravnom postavení utečencov /Ženeva, 1951/, /ďalej len "Dohovor"/, ani Protokolu týkajúceho sa právneho postavenia utečencov /New York, 1967/, /ďalej len "Protokol"/, ku ktorým Slovenská republika bezvýhradne pristúpila /Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky publikované v Zbierke zákonov pod č. 319/1996/, naopak, zvýrazňuje sa ochrana tej kategórie cudzincov, ktorí v dôsledku opodstatnených obáv z prenasledovania požiadajú na území Slovenskej republiky o udelenie azylu.

Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnej dobe ešte nie je zavedená jednotná definícia pojmu "prenasledovanie", ako základ tejto definície sa v návrhu zákona použilo najmä Spoločné stanovisko zo 4. 3. 1996 stanovené Radou na základe čl. K 3 Zmluvy o Európskej únii o harmonizovanom uplatňovaní definície pojmu "utečenec" v čl. 1 Dohovoru.

V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa vymedzuje tiež nový pojem azylové zariadenie.

Návrh zákona obsahuje aj nový pojem bydlisko, ktorý sa zavádza v súvislosti spotrebou priradiť /zistiť príslušnosť/ cudzincov bez štátnej príslušnosti /apolitov/ k určitému štátu.

Pojmy bezpečná krajina pôvodu a bezpečná tretia krajina sa novovymedzujú v súlade s kritériami stanovenými v Londýnskych rezolúciách (Rezolúcia o harmonizovanom prístupe k otázkam týkajúcich sa hostiteľských tretích krajín a Závery o krajinách, v ktorých vo všeobecnosti neexistuje riziko prenasledovania).

K § 3

Upravuje sa časť konania o udelenie azylu, a to od podania vyhlásenia cudzinca, že hodlá požiadať o azyl až po príchod žiadateľa do záchytného tábora.

Príslušným na prijatie vyhlásenia, tak ako je to podľa doterajšieho zákona, je útvar Policajného zboru.

Vyhlásenie sa podáva na úradnom tlačive, jeho vyplnenie zabezpečí policajný útvar.

Okrem podania vyhlásenia sa ustanovuje ďalší postup policajného útvaru, ako aj niektoré oprávnenia, ktoré je potrebné upraviť v súvislosti s pôsobnosťou policajného útvaru, napr. odnímanie daktyloskopických odtlačkov.

Zákon umožňuje, aby policajt vykonal prehliadku cudzinca, ak sa domnieva, že cudzinec skrýva alebo odmieta vydať cestovný pas alebo iný doklad o svojej totožnosti, ako aj na účel preventívnej ochrany života a zdravia, napríklad pred prípadmi nelegálnej držby zbraní, omamných látok a iných životu či zdraviu nebezpečných vecí.

K § 4

Vyplnený dotazník podľa prílohy č. 2 k tomuto zákonu, spolu s výsledkami pohovoru s povereným pracovníkom ministerstva a informáciami o krajine pôvodu žiadateľa bude slúžiť ako základ na rozhodovanie v konaní o udelenie azylu.

Povinnosťou cudzinca, ak mu v tom nebránia závažne dôvody, napríklad jeho hospitalizácia, je dostaviť sa do 24 hodín do záchytného tábora. Ak sa žiadateľ nedostaví do záchytného tábora ani v lehote troch dní od podania vyhlásenia, ministerstvo konanie o udelení azylu zastaví.

Ustanovuje sa lehota 60 dní, v ktorej je zákonný zástupca dieťaťa narodeného žiadateľke alebo azylantke na území Slovenskej republiky povinný poskytnúť relevantné údaje potrebné na rozhodnutie vo veci azylu. Týmto zároveň prejaví úmysel riešiť pobyt dieťaťa na území Slovenskej republiky formou azylu. Počas tejto lehoty sa takéto dieťa považuje za žiadateľa o udelenie azylu. S uvedeným ustanovením súvisia tiež § 23 ods. 3 písm. c) a § 26 písm. d), podľa ktorých sú žiadateľ a azylant povinní oznámiť ministerstvu narodenie dieťaťa v lehote do 20 dní.

K § 5

Preukaz, ktorý ministerstvo vnútra vydá žiadateľovi po príchode do záchytného tábora, obsahuje okrem fotografie žiadateľa aj jeho základné údaje (najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, národnosť, štátnu príslušnosť a mená detí mladších ako 15 rokov, ak sú žiadateľmi o udelenie azylu) a slúži ako preukaz totožnosti žiadateľa po celú dobu konania o azyle.

K § 6

V súlade s Rezolúciou o minimálnych zárukách pri azylovom konaní sa ustanovuje povinnosť vykonať osobný pohovor /podľa potreby opakovaný/ s každým žiadateľom o udelenie azylu na účel spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci. Vzhľadom na národnostný, náboženský, sociálny alebo iný pôvod či životné osudy žiadateľa o udelenie azylu, a ak je to v možnostiach ministerstva, pohovor a tlmočenie vykoná osoba rovnakého pohlavia ako je žiadateľ o udelenie azylu. Uvedené sa môže týkať napríklad kategórie žien z radov žiadateliek o udelenie azylu z islamských krajín.

Poverení zamestnanci ministerstva vnútra, ktorí vykonávajú pohovory so žiadateľmi o udelenie azylu a sú zodpovední za vyhotovenie prvostupňových správnych rozhodnutí vo veciach azylu, musia byť vysoko kvalifikovanými pracovníkmi, ktorí prešli odbornými školeniami a stážami poriadanými príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä Úradom Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov.

Ustanovenia odsekov 6 a 7 zvýrazňujú najmä potrebu zvýšenej ochrany maloletých žiadateľov v súlade s acquis communautaire.

K § 7

Toto ustanovenie rieši spôsob doručovania písomností v konaní o udelenie azylu. Vzhľadom na špecifické konanie sa navrhuje doručovanie písomností v tomto konaní vykonávať odlišne od inštitútu náhradného doručovania podľa správneho poriadku.

K § 8

Dôvody na udelenie azylu sú premietnuté z čl. 1A Dohovoru o právnom postavení utečencov /Ženeva 1951/ a čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky.

K § 9

Zákon umožňuje ministerstvu udeliť azyl cudzincovi z humanitných dôvodov. V praxi môže ísť napríklad o prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické či psychické útrapy, prípadne až smrť. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné predvídať všetky prípady, v ktorých je možné vziať do úvahy humanitný aspekt, toto ustanovenie nevymedzuje príkladmo ani taxatívne dôvody, na základe ktorých ministerstvo môže rozhodnúť o udelení azylu. O udelenie azylu z humanitných dôvodov však nie je možné požiadať.

K § 10

Ustanovenie vychádza z čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj zo zásady, že rodina má právo na ochranu ako celok.

Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa v ňom rozširuje okruh osôb, ktorým sa udelí azyl na účel zlúčenia rodiny (rodinný azyl), a to o rodičov slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov.

Okrem doposiaľ ustanovených podmienok sa podľa odseku 1 určuje povinnosť písomného súhlasu azylanta v prípade, ak o udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny požiada manžel /manželka/ azylanta.

K § 11

Uvažuje sa s budúcou realizáciou Dublinského dohovoru (Dohovor určujúci štát zodpovedný za preskúmanie žiadostí o azyl podaných v členskom štáte Európskych spoločenstiev) na základe ktorého bude ministerstvo vnútra oprávnené zamietnuť žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú v prípade, ak je na konanie o azyle príslušný iný štát. Ustanovenie ods. 1 písm. a) nadobudne účinnosť ku dňu platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám.

Ministerstvo vnútra podľa odseku 1 písm. b) zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú v prípade, ak žiadateľ prichádza zo štátu, ktorý sa v zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky považuje za bezpečnú tretiu krajinu. Toto však neplatí, ak v jeho prípade nie je možné túto krajinu považovať za bezpečnú a tiež, ak žiadateľa nie je možné do tejto krajiny účinne vrátiť. Slovo účinne v tomto prípade znamená, že bezpečná tretia krajina, kam má byť cudzinec vrátený, ho v skutočnosti aj prevezme. Ak ministerstvo vnútra nezamietne podľa odseku 1 písm. b) žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú do 30 dní od začatia konania, po uplynutí tejto lehoty ju už nesmie zamietnuť ako neprípustnú a je povinné o nej rozhodnúť v rámci riadneho konania, t. j. do 90 dní.

K § 12

V tomto ustanovení sa premieta Rezolúcia o zjavne neopodstatnených žiadostiach o azyl uplatňovaná v členských štátoch Európskej únie.

Podľa odseku 2 ministerstvo vnútra zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú v prípade, ak žiadateľ prichádza zo štátu, ktorý sa v zmysle príslušného nariadenia vlády Slovenskej republiky považuje za bezpečnú krajinu pôvodu. Uvedené však neplatí, ak v danom prípade nie je možné túto krajinu považovať za bezpečnú, čo v praxi znamená, že žiadosť o azyl nebude možné automaticky zamietnuť len z dôvodu príchodu žiadateľa z bezpečnej krajiny pôvodu, ale v každom jednotlivom prípade sa bude posudzovať, či pre konkrétneho žiadateľa je krajina pôvodu bezpečná alebo či sa na neho výnimočne vzťahuje § 8.

Ak ministerstvo vnútra nezamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú do 30 dní od začatia konania, je povinné o nej rozhodnúť v rámci riadneho konania.

V súlade s Rezolúciou o neplnoletých osobách bez sprievodu, ktoré sú príslušníkmi tretích krajín, sa žiadosť o udelenie azylu v prípade maloletej osoby nesmie zamietnuť ako zjavne neopodstatnená, ak sa takáto osoba nachádza na území Slovenskej republiky bez svojho zákonného zástupcu.

K § 13

Pri uplatňovaní použitia vylučovacích klauzúl /čl. 1F Dohovoru o právnom postavení utečencov, Ženeva 1951/ v konaní o udelenie azylu sa budú brať do úvahy najmä Kritériá a postupy pri udeľovaní štatútu utečenca /Ženeva 1952/, Spoločné stanovisko zo 4. marca 1996 stanovené Radou na základe čl. K3 Zmluvy o Európskej únii a harmonizovanom uplatňovaní definície "utečenec" v čl. 1 Dohovoru o právnom postavení utečencov /Ženeva 1951/ a Vylučovacie klauzuly: Usmernenie o ich uplatňovaní /Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov, Ženeva, december 1996/.

Podľa ods. 1 písm. a) sa neudelí azyl osobe, ktorú nie je možné považovať sa hodnú medzinárodnej ochrany napriek tomu, že spĺňa podmienky na udelenie azylu, avšak existujú vážne dôvody domnievať sa (dôvodné podozrenie), že žiadateľ spáchal zločin proti mieru, ľudskosti alebo vojnový zločin podľa medzinárodných dokumentov, ktoré obsahujú ustanovenia o týchto trestných činoch. Medzi najzávažnejšie medzinárodné dokumenty v tejto oblasti možno zaradiť najmä:

Dohovor o prevencii (zabránení) a trestaní zločinov genocídy z roku 1951, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu /Konvencia proti mučeniu z roku 1984/,

Ženevské konvencie o ochrane vojnových obetí z 12. 8. 1947 /Konvencia o ochrane ranených a chorých čl. 50 a 51, Konvencia týkajúca sa zaobchádzania s vojnovými zajatcami čl. 130, Konvencia týkajúca sa ochrany civilných osôb čl. 147/,

Dodatkový protokol z roku 1977 Ženevského dohovoru z 12. 8. 1947 o ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov čl. 85 /dodatkový protokol I/, Chartu o medzinárodnom vojenskom tribunáli,

Konvenciu o neaplikovateľnosti štatutárnych obmedzení na vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti z roku 1968.

Podľa znenia písm. b) sa neudelí azyl osobe, ktorá je dôvodne podozrivá, že sa dopustila vážneho nepolitického trestného činu mimo územia Slovenskej republiky predtým, ako požiadala o udelenie azylu. Aplikácia tejto vylučovacej klauzuly /čl. 1F písm. b) Dohovoru o právnom postavení utečencov, Ženeva, 1951/ je nanajvýš aktuálna vzhľadom na súčasnú medzinárodnopolitickú situáciu a boj s terorizmom a organizovaným zločinom. V praxi môže ísť najmä o prípady, keď ministerstvo vnútra získa od ministerstva spravodlivosti alebo generálnej prokuratúry takéto informácie na základe žiadosti cudzieho štátu o vydanie osoby (extradícia).

Vylučovacia klauzula podľa písm. a) sa významovo čiastočne prekrýva s vylučovacou klauzulou podľa písm. c), nakoľko zločiny proti mieru, ľudskosti a vojnové zločiny sú tiež činmi namierenými proti cieľom a zásadám Charty Organizácie Spojených národov zakotvenými v preambule a jej prvých dvoch článkoch. Uvedené zásady možno porušiť v prípade, ak ich poruší štát, v ktorom vedúcu funkciu takáto osoba /žiadateľ o udelenie azylu/ vykonáva, pričom sa uvedená vylučovacia klauzula, vzhľadom na jej všeobecný charakter, aplikuje len vo výnimočných prípadoch /čl. 1F písm. c) Dohovoru o právnom postavení utečencov, Ženeva, 1951/.

Podľa odseku 2, ak má žiadateľ viacero štátnych občianstiev, ministerstvo mu neudelí azyl vzhľadom na to, že najvyššiu formu ochrany by mu mal poskytnúť predovšetkým štát, ktorého je tiež štátnym občanom.

K § 14

Definujú sa dôvody zániku azylu. Ministerstvo vnútra v prípadoch podľa písmena a) až c) nevydáva správne rozhodnutie.

K § 15

Explicitne sa uvádza, že konanie o odňatí azylu je konaním ex offo.

Dôvody, pre ktoré ministerstvo vnútra odníme azyl sú koncipované tak, aby neboli v rozpore s Dohovorom o právnom postavení utečencov, Ženeva, 1951.

Podľa ustanovenia odseku 3 sa odníme azyl udelený cudzincovi na účel zlúčenia rodiny, ak nejestvujú dôvody na udelenie azylu podľa § 8 ods. 1 a azyl sa môže podľa odseku 4 odňať aj v prípade, ak sa predtým cudzincovi udelil na základe humanitných dôvodov, ktoré už pominuli a cudzinec je schopný vrátiť sa do svojej krajiny.

K § 16

Definuje sa, kto je účastníkom konania podľa zákona o azyle. Súčasne sa ustanovuje, že za účastníka, ktorý nenadobudol plnoletosť podľa osobitného predpisu /Občiansky zákonník/, je oprávnený konať jeho zákonný zástupca alebo ministerstvom vnútra ustanovený opatrovník. Otázka posudzovania, kto je zákonným zástupcom dieťaťa, sa spravuje najmä podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom právom štátu, ktorého štátnym príslušníkom dieťa je, avšak ak je to v záujme dieťaťa, môže sa táto skutočnosť posudzovať podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

K § 17 a 18

Po dobu konania má účastník právo byť v kontakte s Úradom Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a ostatnými právnickými osobami, ktorých náplňou činnosti je poskytovanie pomoci účastníkom konania o azyle (najmä žiadateľom o udelenie azylu), má právo komunikovať v jazyku, v ktorom sa vie dorozumieť, ako aj právo prizvať si na konanie ďalšieho tlmočníka podľa vlastného výberu, avšak na vlastné trovy.

S ohľadom na ochranu osobných údajov sa nahliadnutie do spisu podmieňuje predchádzajúcim súhlasom účastníka konania s výnimkou uvedených osôb.

K § 19

Dôvody na zastavenie konania sa navrhujú tak, aby vyhovovali potrebám azylového konania. Pominutím dôvodu na konanie začaté z podnetu ministerstva podľa odseku 1 písm. d) sa rozumie, ak ministerstvo vnútra začne napríklad konanie o odňatie azylu a v jeho priebehu zistí, že dôvody na odňatie azylu už pominuli.

K § 20

Lehota na vydanie rozhodnutia v konaní o udelenie azylu, ktorá je prevzatá z doterajšej právnej úpravy, sa javí ako dostatočná. V odôvodnených prípadoch, napríklad z dôvodov preverovania skutočností potrebných na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci prostredníctvom dožiadaných orgánov alebo organizácií, ako sú zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí, Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov, a iné, ju môže predĺžiť nadriadený povereného zamestnanca ministerstva.

Odsek 3 korešponduje s právnou úpravou azylu v niektorých členských štátov EÚ (SRN, Rakúsko), čo premietnuté v praktickej činnosti znamená povinnosť štátu strpieť (tolerovať) dočasne pobyt tzv. nevyhostiteľných cudzincov. Inštitút tolerovaného pobytu upravuje zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov. Ministerstvo však bude rozhodovať o existencii prekážok vyhostenia len v prípadoch tých cudzincov, ktorí vstúpili do azylovej procedúry.

Špecificky sa rieši doručovanie rozhodnutí v konaní o azyle, a to najmä z dôvodu potreby oboznámiť účastníka konania s rozhodnutím v jazyku, ktorému rozumie. Uvedenú činnosť zabezpečuje ministerstvo vnútra v súlade s Rezolúciou o minimálnych zárukách pri azylovom konaní.

K § 21

V súlade s Rezolúciou o minimálnych zárukách pri azylovom konaní orgánom príslušným konať vo veci odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti ako neprípustnej, zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej, neudelení azylu alebo odňatí azylu je súd (nezávislý orgán). Navrhuje sa preto, aby vo veciach odvolaní proti vyššieuvedeným rozhodnutiam konal krajský súd. Po dohode s ministerstvom spravodlivosti bolo určené, že na rozhodovanie vo veciach odvolaní v otázkach azylu budú príslušné dva krajské súdy, a to Krajský súd v Bratislave a Krajský súd v Košiciach.

Lehota na rozhodovanie súdu sa stanovuje len v prípade odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej /§ 11 ods. 1 písm. b)/ z dôvodu efektívneho využívania inštitútu bezpečnej tretej krajiny.

K § 22 až 26

Podrobne sa upravujú práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu a azylantov tak, aby v súlade s minimálnymi zárukami azylového konania boli zabezpečené dôstojné podmienky pre ich život na území Slovenskej republiky. V prípade pobytu žiadateľov o udelenie azylu mimo azylových zariadení však ministerstvo vnútra bude zabezpečovať, resp. uhrádzať len nevyhnutné výdavky na základnú zdravotnícku starostlivosť.

K § 27

V súvislosti so zamestnávaním azylantov, povinnou školskou dochádzkou azylantov a poskytovaním dávok sociálnej pomoci zákon o azyle odkazuje na osobitné právne predpisy.

K § 28

Vymedzuje sa cieľ a rozsah integrácie azylantov do spoločnosti. Podrobnosti v súčasnej dobe upravuje Komplexný program integrácie cudzincov s priznaným postavením utečenca do spoločnosti schválený uznesením vlády č. 105 zo dňa 6. 2. 1996.

K § 29

Ustanovujú sa podmienky na poskytovanie dočasného útočiska odídencom, ako aj práva a povinnosti odídencov počas ich pobytu na území Slovenskej republiky. Spravidla na výzvu príslušnej medzinárodnej organizácie, Úradu Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov alebo členských krajín Európskej únie o potrebe spravodlivého rozdelenia bremena migrácie, je vláda kompetentná rozhodnúť o poskytnutí dočasného útočiska /určiť začiatok, podmienky a ukončenie dočasného útočiska/ a vyčleniť na jeho realizovanie potrebné finančné prostriedky.

K § 30

Postup pri vyhlásení cudzinca, ktorý žiada o poskytnutie dočasného útočiska, je obdobný ako v prípade žiadateľov o udelenie azylu.

K § 31

Upravuje sa postup pri rozhodovaní o poskytnutí dočasného útočiska. Zastavenie konania pri rozhodovaní o poskytnutí dočasného útočiska, okrem štandardných dôvodov podľa ods. 5 písmena a) a b) sa ustanovuje aj v prípadoch, ak cudzinec požiada o udelenie azylu alebo ak prejde pod režim podľa zákona o pobyte cudzincov.

K § 32 a 33

Dôvody zániku dočasného útočiska vychádzajú najmä zo situácie, keď už nie je potrebné poskytovať odídencom túto formu ochrany.

Zrušenie poskytovania dočasného útočiska prichádza do úvahy v prípadoch, ak ministerstvo môže odôvodnene predpokladať, že sa na odídenca vzťahuje Čl. 1 F Dohovoru o právnom postavení utečencov alebo Čl. 33 ods. 2 tohto dohovoru alebo ak cudzinec získal postavenie odídenca podvodným spôsobom.

K § 34

Obdobne ako je to v prípade preskúmavania neprávoplatných rozhodnutí v azylovom konaní, navrhuje sa, aby aj v konaní o poskytnutí dočasného útočiska, resp. o zrušení dočasného útočiska, rozhodnutia ministerstva preskúmaval súd.

K § 35 a 36

Upravujú sa niektoré osobitnosti vo vzťahu k právam a povinnostiam cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a odídencov, inak platia ustanovenia zákona, ktoré upravujú práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu.

K § 37

Vzhľadom na povinnosť plniť medzinárodné záväzky, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala v rámci medzinárodných dohovorov upravujúcich oblasť starostlivosti o utečencov (azylantov), ustanovuje sa spolupráca obcí s ministerstvom vnútra, ako rezortom zodpovedným v danej oblasti, pri vytváraní priaznivých podmienok na zriaďovanie a prevádzku azylových zariadení na ich teritóriu.

K § 38

Ustanovuje sa oprávnenie Policajného zboru vykonávať prehliadky cudzincov ubytovaných v azylových zariadeniach.

K § 39 až 41

Ministerstvo vnútra ustanoví podrobnosti o podmienkach pobytu cudzincov v azylových zariadeniach, vnútorné poriadky a ich prevádzkovanie, ako aj vstup cudzích osôb do týchto zariadení. Dôraz sa bude klásť najmä na ochranu a starostlivosť o maloleté osoby bez sprievodu, osamelé ženy a rodiny s deťmi, ako aj o osoby vyžadujúce osobitnú starostlivosť (napr. traumatizované osoby).

K § 42 až 46

V zmysle s čl. 35 Dohovoru o právnom postavení utečencov sa ustanovuje spolupráca ministerstva vnútra s Úradom Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov, ďalej spolupráca s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu najmä v oblasti návratov zamietnutých žiadateľov o udelenie azylu do krajín pôvodu alebo iných tretích krajín, ako aj s príslušnými mimovládnymi organizáciami, napríklad Slovenským Helsinským výborom, Organizáciou na pomoc utečencom, Bjornsonovou spoločnosťou, Spoločnosťou ľudí dobrej vôle, Slovenskou katolíckou charitou a pod.

K § 47

Toto ustanovenie v súlade s čl. 33 o zákaze vyhostenia alebo vrátenia ("refoulement") Dohovoru o právnom postavení utečencov a čl. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd upravuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia žiadateľa o udelenie azylu, azylanta, cudzinca žiadajúceho o poskytnutie dočasného útočiska alebo odídenca z dôvodov uvedených v týchto medzinárodných dokumentoch, ku ktorým Slovenská republika pristúpila.

K § 48

Ustanovujú sa druhy evidencií, ktoré súvisia s pôsobnosťou podľa tohto zákona a rozsah ich vedenia, pritom ministerstvo vnútra je povinné zabezpečovať ochranu osobných údajov v informačných systémoch podľa osobitného zákona.

K § 49

Upravuje sa výmena osobných údajov o žiadateľoch o udelenie azylu, azylantoch a cudzincoch žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a odídencoch s iným štátom.

K § 50

Ustanovuje sa, ktoré výdavky súvisiace s pôsobnosťou tohto zákona znáša ministerstvo.

K § 51

Za porušenie povinností ustanovených v tomto zákone sa umožňuje ministerstvu odňať vreckové žiadateľovi o udelenie azylu, cudzincovi žiadajúcemu o poskytnutie dočasného útočiska alebo odídencovi.

K § 52

Ustanovuje sa vzťah k správnemu poriadku v konaní podľa tohto zákona.

K § 53

Vláda Slovenskej republiky na základe spoločného návrhu ministerstva zahraničných vecí a ministerstva vnútra nariadením vydá zoznam krajín, ktoré považuje za bezpečné tretie krajiny a bezpečné krajiny pôvodu. V nadväznosti na medzinárodnopolitickú situáciu bude zoznam priebežne aktualizovaný.

K § 54

Prechodné ustanovenia určujú postup pri posudzovaní žiadostí cudzincov o udelenie azylu podaných pred účinnosťou tohto zákona a ďalej sa vysporiadavajú s dokladmi vydanými podľa doterajších predpisov, ako aj s doteraz používanými pojmami.

K § 55

Zrušujú sa doteraz platné všeobecne záväzné právne predpisy týkajúce sa utečeneckej problematiky.

K čl. II až IV

Navrhuje sa zmena a doplnenie niektorých právnych predpisov, ktoré bezprostredne súvisia s navrhovaným zákonom, a to najmä v súvislosti s potrebou osobitnej úpravy vo vzťahu k azylantom.

Zmena Občianskeho súdneho poriadku je potrebná z dôvodu prelomenia zásady, že rozhodnutia ústredných orgánov štátnej správy preskúmava vždy Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako aj z dôvodu určenia miestnej príslušnosti súdov.

K čl. V

Navrhuje sa, aby zákon o azyle nadobudol účinnosť 1. januára 2003 s výnimkou § 11 ods. 1 písm. a), ktoré nadobudne účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám.

V Bratislave 27. marca 2002

Mikuláš DZURINDA predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan ŠIMKO minister vnútra Slovenskej republiky