NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
II. volebné obdobie
Číslo: 1206/1998
58
Návrh
skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie
ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z.
Predkladajú:
Peter Kresák v. r.
Ivan Šimko v. r.
Ladislav Orosz v. r.
Lajos Mészáros v. r.
Návrh na uznesenie:
Národná rada Slovenskej republiky
s ch v a ľ u j e
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z.
Bratislava november 1998
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
II. volebné obdobie
Poslanecký návrh
Ústavný zákon
z 1998
ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1993 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto ústavnom zákone
Čl. I
1. Článok 84 odsek 3 znie:
"(3) Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta, na podanie obžaloby na prezidenta a na vypovedanie vojny inému štátu je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. ".
2. V čl. 86 sa vypúšťa písmeno b). Doterajšie písmená c) až 1) sa označujú ako písmená b) až k).
3. V čl. 87 v odseku 3 sa vypúšťajú slová "ústavný zákon alebo" a "ústavný zákon" a vypúšťa sa odsek 4. Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4.
4. V čl. 89 v odseku 2 písmená d) e) a f) znejú:
"d) prijíma sľub sudcov a predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
e) vyhlasuje voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a vyhlasuje voľby í. prezidenta Slovenskej republiky,
f) vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, ".
5. Čl. 101 znie:
"Čl. 101
(1) Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i do vnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi.
(2) Prezidenta volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Právo voliť prezidenta majú občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(3) Voľby prezidenta a výsledky hlasovania vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
(4) Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej pätnásť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky alebo občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, a to na základe petície podpísanej najmenej pätnásťtisíc občanmi. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr 21 dní od vyhlásenia volieb.
(5) Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Ak žiaden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov. V druhom kole volieb je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov.
(6) Ak jeden z dvoch kandidátov, ktorí získali v prvom kole volieb najviac platných hlasov prestane byť voliteľný za prezidenta pred druhým kolom volieb alebo ak sa svojej kandidatúry vzdá, predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási do siedmich dní nové voľby. Do takto vyhlásených volieb nemožno opätovne navrhovať kandidáta, ktorý sa svojej kandidatúry vzdal v prvom kole volieb.
(7) Zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidenta zložením sľubu. Sľub skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného súd Slovenskej republiky napoludnie v deň, v ktorom sa má ukončiť volebné obdobie predchádzajúceho prezidenta.
(8) Ak bolo predčasne ukončené volebné obdobie prezidenta, zvolený kandidát
skladá svoj sľub a ujíma sa funkcie prezidenta napoludnie v nasledujúci deň po dni, v ktorom boli vyhlásené výsledky volieb.
(9) O ústavnosti alebo zákonnosti volieb prezidenta rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky.
(10) Podrobnosti o voľbách prezidenta ustanoví zákon. ".
6. V čl. 102 písmeno d) znie:
"d) môže rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky, ak Národná rada Slovenskej republiky v lehote šesť mesiacov od vymenovania vlády neschválila jej programové vyhlásenie, ak sa Národná rada Slovenskej republiky neuzniesla do troch mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda Slovenskej republiky spojila vyslovenie dôvery, ak Národná rada Slovenskej republiky nebola po dobu dlhšiu ako tri mesiace spôsobilá sa uznášať, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tej dobe opakovane zvolávaná na schôdzu alebo ak zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky bolo prerušené na dlhšiu dobu ako dovoľuje ústava. Toto právo nemôže uplatniť počas posledných šiestich mesiacov svojho volebného obdobia. Prezident rozpustí Národnú radu Slovenskej republiky v prípade, ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta, prezident nebol odvolaný. ".
7. V čl. 102 písm. n) znie:
"n) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákony a v lehote do pätnásť dní od doručenia schváleného zákona, ".
8. V čl. 102 písm. p) znie:
"p) má právo vyžadovať si od vlády Slovenskej republiky a jej členov informácie potrebné pre plnenie svojich úloh. ".
9. V čl. 102 sa vypúšťa písm. r)
10. Doterajší text čl. 102 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsek 2, ktorý znie:
"(2) Rozhodnutia prezidenta vydané podľa článku 102 písm. b), i) pokiaľ ide o udelenie amnestia a j) sú platné, ak sú podpísané predsedom vlády Slovenskej republiky alebo príslušným ministrom; v takýchto prípadoch je za akty prezidenta zodpovedná vláda Slovenskej republiky. ".
11. V čl. 103 odsek 1 znie:
"(1) Za prezidenta môže byť zvolený každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky a dosiahol vek 40 rokov. ".
12. V čl. 103 odsek 3 znie:
"(3) Voľbu prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho prezidenta. Ak sa úrad prezidenta uvoľní pred uplynutím funkčného obdobia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľbu prezidenta do siedmich dní tak, aby sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr do šesťdesiatich dní odo dňa vyhlásenia voľby prezidenta. ".
13. Čl. 103 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktorý znejú;
"(6) Prezident Slovenskej republiky sa môže svojej funkcie vzdať do rúk predsedu Ústavného súd Slovenskej republiky.
(7) Ak sa prezident svojej funkcie vzdá, jeho volebné obdobie sa skončí dňom doručenia písomného oznámenia o vzdaní sa funkcie prezidenta predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky. ".
14. V čl. 104 ods. 1 sa slová "jej predsedu" nahrádzajú slovami "predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky".
15. V čl. 105 ods. 1 v prvej sa za slová "čl. 102" dopĺňajú slová "ods. 1".
16. Článok 105 odsek 1 štvrtá veta znie:
"Oprávnenia prezidenta podľa článku 102 ods. 1 písm. e), f) a g) prechádzajú v tom čase na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. ".
17. Čl. 105 odsek 2 znie:
"(2) Ak prezident nemôže vykonávať svoju funkciu dlhšie ako šesť mesiacov, vyhlási predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky, že funkcia prezidenta sa uvoľnila. Dňom tohto vyhlásenia sa končí funkčné obdobie doterajšieho prezidenta. ".
18. Čl. 106 znie:
"Čl. 106
(1) Pred uplynutím volebného obdobia možno prezidenta odvolať z funkcie ľudovým hlasovaním. Ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta vyhlasuje predseda národnej rady Slovenskej republiky na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky prijatého trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky do tridsať dní od prijatia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta vykonalo do šesťdesiatich dní od jeho vyhlásenia.
(2) Hlasovať sú oprávnení občania podľa článku 102 odsek 2. Prezident je odvolaný ak za jeho odvolanie v ľudovom hlasovaní hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov.
(3) Ak prezident nebol odvolaný, do tridsiatich dní odo dňa vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania rozpustí Národnú radu Slovenskej republiky: prezidentovi začína zároveň plynúť nové volebné obdobie podľa článku 101 odsek 2. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľby do Národnej rady slovenskej republiky do siedmich dní od jej rozpustenia. ".
19. Čl. 107 znie:
"Čl. 107
Prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo vlastizradu. O podaní obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžaloba sa podáva na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhoduje v pléne. Odsudzujúci výrok Ústavného súdu Slovenskej republiky znamená stratu prezidentského úradu a spôsobilosti tento opätovne získať. ".
20. Čl. 111 znie:
"Čl. 111
Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva ďalších členov vlády a poveruje ich riadením ministerstiev. Prezident je týmto návrhom viazaný. Za podpredsedu vlády a ministra môže vymenovať občana, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky. ".
21. Čl. 129 odsek 2 znie:
"(2) Ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a volieb do orgánov územnej samosprávy. ".
22. Čl. 129 odsek 3 znie:
"(3) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti výsledkoch referenda a o sťažnostiach proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta. ".
23. Čl. 129 odsek 5 znie:
"(5) Ústavný súd rozhoduje o obžalobe Národnej rady Slovenskej republiky proti prezidentovi Slovenskej republiky vo veci úmyselného porušenia ústavy a vlastizrady. ".
24. Čl. 131 znie:
"Ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených v čl. 107, 125 písm. a) a b), čl. 129 ods. 2, 3, 4 a 5, čl. 136 ods. 2, čl. 138 ods. 2 a 3 a o úprave svojich vnútorných pomerov. ".
Čl. II
Prechodné ustanovenie
Voľbu prezidenta podľa tohto ústavného zákona vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky do tridsiatich dní od nadobudnutia účinnosti tohto ústavného zákona.
Čl. III
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov.
Čl. IV
Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Parlamentnú formu vlády, chápanú ako osobitné usporiadanie vzťahov medzi najvyššími ústavnými orgánmi, charakterizuje politická zodpovednosť výkonnej moci voči moci zákonodarnej a osobitné ústavné postavenie hlavy štátu, ktorá je vyčlenená z takejto politickej zodpovednosti. Ústavná prax európskych parlamentných demokracií pritom vychádza z teórie, ktorá nezaraďuje hlavu štátu do rovnakého postavenia voči parlamentu, aké sa priznáva vláde.
Parlamentnú formu vlády síce tiež charakterizuje "trojdelenie" moci, no toto vychádza z pôvodného parlamentného dualizmu (vzťah medzi vládnucou väčšinou a menšinou, vyjadrený vo vzájomnom vzťahu medzi parlamentom a vládou ako dynamizujúcim protipólom vládneho systému), ktorý je obohatený o tzv. neutrálnu moc (pouvoir neutre) reprezentovanú hlavou štátu. Základom parlamentnej formy vlády jej uznávanie jednoty politickej moci v štáte (ktorá náleží jeho občanom) a zároveň aj odmietanie klasického trojdelenia štátnej moci, ktorého autorom je Ch. Montesquieu. Pokiaľ totiž Montesquieu požadoval, aby zákonodarná moc, výkonná moc a súdna moc boli v štáte vzájomne oddelené, nezávislé a samostatné, základom modernej parlamentnej demokracie v Európe je iba oddelenie výkonu (uplatňovania) štátnej moci, ktorá je vo svojej podstate nedeliteľná.
V parlamentnej vládnej forme sa preto neuplatňuje dôsledné oddelenie a nezávislosť zákonodarnej a výkonnej moci, ale práve naopak charakterizuje ju zodpovednosť vlády voči parlamentu, závislosť dĺžky funkčného obdobia vlády na volebnom období parlamentu, možnosť parlamentu vysloviť vláde nedôveru, absencia nezlučiteľnosti poslaneckého mandátu s členstvom vo vláde, oprávnenie vlády podávať v parlamente návrhy zákonov a niektoré ďalšie znaky.
Parlamentná forma vlády pritom rešpektuje postavenie parlamentu, ako časovo obmedzeného nositeľa suverenity a tiež jeho oprávnenie politicky kontrolovať vládu, no na rozdiel od ostatných základných modelov vládnych foriem (prezidentskej formy vlády i vlády parlamentu), vyžaduje pre svoje vhodné fungovanie vzájomné
prepojenie, spoluprácu a dokonca aj určitý mechanizmus vyvažovania kompetencií ostatných najvyšších ústavných orgánov. Hlave štátu pritom priznáva napríklad okrem kompetencií, ktoré vyplývajú z jej postavenia reprezentanta štátu navonok i dovnútra a kompetencií, ktoré vykonáva v spolupráci s mocou zákonodarnou i mocou výkonnou aj významné oprávnenia, vyplývajúce z jej ústavnej povinnosti zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Ich obsahom je najmä oprávnenie za určitých okolností rozpustiť parlament a vypísať nové voľby, oprávnenie na základe výsledkov volieb určiť osobu poverenú zostavením vlády, oprávnenie menovať určených štátnych funkcionárov alebo oprávnenie, za ustanovených podmienok odvolať vládu alebo jej člena. Nevyhnutným predpokladom pre takéto postavenie hlavy štátu v parlamentnej vládnej forme je jej nadstranícke postavenie a politická nezodpovednosť. Z uvedených dôvodov sa v naprostej väčšine parlamentných demokracií legitimita hlavy štátu neodvodzuje od príslušnej straníckej väčšiny jednokomorového parlamentu a hlava štátu nie je ani parlamentom z politických dôvodov odvolateľná.
Ústava Slovenskej republiky ostala pri svojom vzniku veľa dlžná týmto základným atribútom parlamentnej formy vlády. Súčasná voľba hlavy štátu poslancami parlamentu kvalifikovanou väčšinou napríklad umožňuje, aby sa táto voľba stala nástrojom politických zápasov parlamentných politických strán. Platné znenie ústavy v prípade voľby hlavy štátu neobsahuje jednoznačnú právnu úpravu a vytvára možnosť vzniku ústavnej krízy bez možnosti uplatniť vhodné ústavné riešenie. Dôkazom toho je aj neschopnosť zvoliť prezidenta kvalifikovanou väčšinou v parlamente, ak ústavou ustanovenú väčšinu v parlamente nemožno dosiahnuť.
V ostatnom období v slovenskej verejnosti aj z tohoto dôvodu stále silneli hlasy o vhodnosti zavedenia voľby hlavy štátu priamo občanmi, čo by umožnilo prezidentovi, aby svoju legitimitu odvodzoval priamo od občanov.
Navrhovaný priamy spôsob voľby prezidenta Slovenskej republiky spolu s ďalšími nevyhnutnými úpravami Ústavy Slovenskej republiky je preto krokom k stabilizácii ústavných pomerov v Slovenskej republike, ktorý zabraňuje situácii, v ktorej by Slovenská republika nemala dlhšiu dobu zvolenú hlavu štátu. Všetky ďalšie navrhované ústavné zmeny sú v súlade s potrebnou budúcou rekonštrukciou ústavného systému Slovenskej republiky a jeho dôsledného dobudovania ako parlamentnej vládnej formy a predložený návrh ústavného zákona odstraňuje iba tie systémové nedostatky súčasného ústavného mechanizmu v Slovenskej republike, ktoré sa vzhľadom na časovú naliehavosť ukázali ako najnevyhnutnejšie.
Zavedenie priamej voľby hlavy štátu občanmi si však už v tomto štádiu vyžaduje aj úpravu tých ústavných článkov, bez ktorej nie je možné dosiahnuť zamýšľanú stabilizáciu ústavných pomerov v súlade s princípmi na ktorých je založená parlamentná forma vlády.
Navrhovaný ústavný zákon predpokladá prijatie zákona o organizácii voľby hlavy štátu a následné čiastkové úpravy zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Úprava voľby prezidenta Slovenskej republiky si vyžiada ekonomické náklady, ktoré závisia od toho, či sa uskutoční jedno alebo dve kolá volieb. Ak vychádzame z doterajších analýz organizácie parlamentných a komunálnych volieb, ako i dvoch referend predpokladáme, že náklady na priamu voľbu prezidenta pri uskutočnení dvojkolového systému voľby by si vyžiadali v roku 1999 celkové náklady približujúce sa výške 200 miliónov korún.
Zhruba rovnaké náklady zo štátneho rozpočtu možno očakávať každý piaty rok, v súvislosti s ukončením funkčného obdobia prezidenta Slovenskej republiky a voľbami nového prezidenta.
Navrhovatelia predpokladajú uskutočnenie voľby prezidenta v deň pracovného pokoja.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI:
1. Navrhovateľ: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z..
3. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená Zmluvou o Európskej únii v článku F ods. 1 a 2, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950.
4. Návrh ústavného zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.
5. Charakteristika právnych noriem Európskej únie: Zmluva o Európskej únii v čl. F ods. 1 a 2 a Európska dohoda o pridružení v čl. 6 ustanovuje, že Únia rešpektuje základné ľudské práva, ktoré zabezpečuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo 4. novembra 1950. Článok 3 dodatkového protokolu tohto dohovoru ustanovuje, že slobodné voľby sa majú konať v rozumných intervaloch za podmienok, ktoré zabezpečia slobodné vyjadrenie názorov ľudu.
6. Vyjadrenie stupňa kompatibility s právnou normou Európskej únie: úplná.
Osobitná časť
K Čl. I bod 1
V čl. 84 ods. 3 sa vzhľadom na nové postavenie funkcie prezidenta v štruktúre ústavných orgánov ustanovuje, že na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta, na podanie obžaloby na prezidenta a na vypovedanie vojny inému štátu je v Národnej rade Slovenskej republiky potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Ústavný zákon nahrádza oprávnenie Národnej rady Slovenskej republiky odvolať prezidenta oprávnením rozhodnúť o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta.
K Čl. I bod 2
Navrhovaná úprava vyplýva zo zmien ďalších článkov tohto ústavného zákona.
K Čl. I bod 3
Navrhovaná úprava odstraňuje z ústavného systému Slovenskej republiky oprávnenie prezidenta vracať Národnej rade Slovenskej republiky ústavné zákony. Ak sa v ústavnom systéme Slovenskej republiky rešpektuje postavenie ústavy, ako základného zákonu štátu a spoločnosti a zmenu ústavy možno vykonať iba ústavným zákonom, oprávnenie prezidenta vracať Národnej rade Slovenskej republiky ústavné zákony (a teda aj každú zmenu jej základného zákona), je v rozpore so zmyslom a obsahom zastupiteľskej demokracie.
K Čl. I bod 4
Ustanovenie vypúšťa oprávnenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prijímať sľub zvoleného prezidenta, ktoré v nadväznosti na nový spôsob voľby prezidenta prechádza na predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zároveň zmocňuje vyhlasovať voľby prezidenta Slovenskej republiky a vyhlasovať ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky (za podmienok ustanovených v obsahu navrhovaného článku 106 ods. 3 ústavy).
K Čl. I bod 5
Navrhovanou zmenou ústavy sa novým spôsobom presnejšie formuluje základné ústavné postavenie prezidenta. Definuje sa jeho oprávnenie svojím rozhodovaním zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov, ktorého najvýznamnejšími súčasťami je povinnosť, v prípadoch ustanovených v navrhovanom článku 102 písm. d) rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky a v článku 102 písm. f) vymenúvať a odvolávať predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky. Ustanovenie zároveň zvýrazňuje, že prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi. Vyjadruje jeho politickú nezodpovednosť, ktorá je prakticky bez výnimky príznačná pre postavenie hláv štátov v parlamentných demokraciách (pri zachovaní jeho zodpovednosti za úmyselné porušenie ústavy).
Ustanovenie zavádza priamu voľba prezidenta Slovenskej republiky občanmi na základe demokratického volebného práva. Vzhľadom na význam voľby hlavy štátu sa navrhuje sprísniť, v porovnaní s voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky, podmienky aktívneho volebného práva. Právo voliť prezidenta Slovenskej republiky by mali mať občania, ktorí v majú trvalý pobyt na území Slovenskej republike.
Rovnako sa novým spôsobom ustanovuje okruh subjektov oprávnených podávať návrh na kandidáta na prezidenta republiky. Navrhuje sa zveriť toto oprávnenie 15 poslancom a občanom prostredníctvom petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi.
Navrhovaný počet 15 poslancov prekračuje minimálny počet členov poslaneckého klubu v Národnej rade Slovenskej republiky. Vychádza sa zo skutočnosti, že význam ústavnej funkcie prezidenta prekračuje úzke politické záujmy jednotlivých politických strán, ktoré získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu sa predpokladá určitá dohoda už pri navrhovaní kandidátov na funkciu prezidenta v Národnej rade Slovenskej republiky.
Navrhovaný počet podpisov občanov pod petíciu, ktorou navrhnú kandidáta na funkciu prezidenta zohľadňuje dĺžku ustanovenej 21 dňovej lehoty, ktorá má byť k dispozícii pre podávanie návrhov odo dňa vyhlásenia volieb prezidenta.
Návrh ďalej upravuje, kto vyhlási voľby a určí deň ich konania. Návrh predpokladá, že voľby prezidenta sa budú konať v deň pracovného pokoja.
Navrhovaná ústavná úprava súčasne ustanovuje podmienky, za ktorých je hlava štátu zvolená. Pre prvé kolo volieb sa navrhuje, aby bol zvolený ten kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov.
Pre druhé kolo, do ktorého postupujú dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov sa navrhuje princíp relatívnej väčšiny. Vytvárajú sa tak predpoklady, aby v druhom kole bola hlava štátu vždy zvolená.
Návrh rieši aj prípad, ak medzi prvým a druhým kolom voľby prezidenta jeden z kandidátov prestane byť voliteľný, prípadne sa vzdá svojej kandidatúry do druhého kola volieb. Aby sa zabránilo prípadným politickým tlakom na jednotlivých kandidátov, ktorí získali v prvom kole najviac hlasov a rovnako aj možným politickým špekuláciám, návrh zaväzuje predsedu Národnej rady Slovenskej republiky aby v prípade, ak sa jeden z dvoch kandidátov, ktorí získali v prvom kole volieb najviac platných hlasov prestane byť voliteľný za prezidenta pred druhým kolom volieb alebo ak sa svojej kandidatúry vzdá, vyhlásil do siedmich dní nové voľby. Do takto vyhlásených volieb však už nemožno opätovne navrhovať kandidáta, ktorý sa svojej kandidatúry vzdal v prvom kole volieb.
Predložený návrh jednoznačne ustanovuje, kedy začína plynúť funkčné obdobie prezidenta a rieši aj prípady predčasného ukončenia funkčného obdobia prezidenta a nástup nového prezidenta.
Navrhovaná ústavná úprava si vyžaduje prijatie osobitného zákona, v ktorom sa podrobnejšie upravia náležitosti návrhu na kandidáta, tvorba volebných orgánov, volebných dokumentov a ďalšie podrobnosti.
K Čl. I bod 6
V nadväznosti na nový spôsob voľby hlavy štátu sa navrhuje zakotviť v ústavnom zákone oprávnenie prezidenta republiky v ustanovených prípadoch rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky počas celého jej funkčného obdobia. Toto právo nemôže prezident uplatniť iba počas posledných šiestich mesiacov svojho volebného obdobia. Odstraňuje sa tak riziko prípadného nebezpečenstva, že Slovenská republika by mohla byť súčasne bez dvoch najvýznamnejších ústavných orgánov. Rovnako sa navrhuje aj povinnosť prezidenta rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky v prípade, ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta, ktoré bolo iniciované kvalifikovanou väčšinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezident nebol odvolaný. Takáto ústavná konštrukcia vychádza zo skutočnosti, že ak kvalifikovaná väčšina Národnej rady Slovenskej republiky je presvedčená o potrebe odvolať prezidenta zo svojej funkcie (rozhodne o podaní návrhu na ľudové hlasovanie o jeho odvolaní) a väčšina občanov takýto návrh parlamentu nepodporí, došlo k tak závažnému politickému rozporu medzi mienkou parlamentu a občanov, ktorý je možné vyriešiť iba predčasnými parlamentnými voľbami a teda obnovením ústavnej legitimity parlamentu.
K Čl. I bod 7
Návrh odstraňuje nedôslednosť pôvodného ústavného textu. Zachováva prezidentovi republiky rovnakú 15 dňovú lehotu na rozhodnutie o uplatnení práva vrátiť návrh zákona s pripomienkami, no na rozdiel od doterajšej úpravy, táto začína počítať dňom doručenia schváleného zákona prezidentovi (bolo od jeho schválenia).
K Čl. I bod 8
Návrh v tomto bode nahrádza pôvodné ustanovenie, v zmysle ktorého bol prezident oprávnený zúčastňovať sa kedykoľvek a bez akéhokoľvek dôvodu na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky. Pre napĺňanie ústavného postavenia prezidenta v parlamentnej forme vlády je dostačujúca možnosť hlavy štátu vystupovať pred Národnou radou Slovenskej republiky v súvislosti s podávaním správ o stave
Slovesnej republiky a o závažných politických otázkach, ako túto zakotvuje článok 102 písm. o).
Do textu tohto ustanovenia sa zaraďuje novo formulovaný obsah pôvodne uvedený v článku 102 písm. r), pričom sa však odníma prezidentovi republiky oprávnenie byť kedykoľvek prítomný na rokovaní vlády a predsedať jej, ktoré bolo jednoznačne potenciálnym zdrojom ústavnej krízy a sporov medzi predsedom vlády a prezidentom. Pôvodný obsah tohto ustanovenia bol naviac aj v priamom rozpore s obsahom základných ústavných vzťahov medzi najvyššími štátnymi orgánmi v parlamentnej forme vlády. Ustanovenie preto ponecháva a spresňuje právo prezidenta vyžadovať si od vlády a jej členov informácie potrebné pre plnenie svojich úloh.
K Čl. I bod 9
Navrhovaná zmena vyplýva zo zmien uvedených v Čl. I bod 8. tohto ústavného zákona.
K Čl. I bod 10
Navrhované ustanovenie zavádza postupne do nášho ústavného systému inštitút kontrasignácie aktov hlavy štátu predsedom vlády prípadne členom vlády. Prostredníctvom tohto inštitútu sa zabezpečí nielen potrebná súčinnosť medzi prezidentom a vládou Slovenskej republiky, ale aj spoluzodpovednosť vlády za tie akty prezidenta, ktoré svojim charakterom prekračujú rozsah nevyhnutných výsadných oprávnení (prerogatív) ktoré sa priznávajú hlave štátu v parlamentnej forme vlády.
K Čl. I bod 11
V porovnaní s doterajšou ústavnou úpravou sa menia podmienky pre zvolenie za prezidenta republiky tak, že prezidentom môže byť zvolený každý občan voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky. To znamená, že sa vyžaduje trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, čo je vzhľadom k významu funkcie hlavy štátu plne opodstatnené. Navrhuje sa tiež zvýšiť požadovanú hranicu veku z 35 na 40 rokov.
K Čl. I bod 12
Navrhovaným ustanovením sa zabezpečí zvolenie nového prezidenta do skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho prezidenta, resp. v prípade uvoľnenia úradu prezidenta pred skončením jeho riadneho volebného obdobia. Navrhované ustanovenie upravuje príslušne lehoty s ohľadom na požiadavky priamej voľby prezidenta občanmi.
K Čl. I bod 13
Doterajšia ústavná úprava neobsahuje právo prezidenta vzdať sa svojho úradu (abdikovať na svoj úrad). Navrhovaná úprava takéto oprávnenie hlave štátu priznáva. Prezident sa môže svojej funkcie vzdať písomne do rúk predsedu Ústavného súd Slovenskej republiky. Súčasne sa ustanovujú účinky spojené s takouto abdikáciou hlavy štátu. Ustanovenie konštatuje, že volebné obdobie prezidenta sa skončí dňom doručenia písomného oznámenia o vzdaní sa funkcie predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky.
K Čl. I bod 14
Ustanovenie v nadväznosti na obsah navrhovaného Čl. I bod 5 (obsah článku 101 ods. 7) vyjadruje, že prezident zvolený priamo občanmi skladá sľub pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk Predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Uvedené tak vhodným spôsobom odráža zmenenú legitimitu priamo voleného prezidenta, nakoľko jeho sľub prijíma nie politický orgán, ale predseda nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti.
K Čl. I bod 15
Ustanovenie zohľadňuje obsah ústavnej zmeny navrhovanej v Čl. I bod 10.
K Čl. I bod 16
Navrhovaná úprava sa dotýka obsahu ustanovenia, ktoré zaviedol do ústavného systému Slovenskej republiky ústavný zákon č. 244/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. V jeho zmysle ak prezident nie je zvolený, alebo ak sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, jeho oprávnenia podpisovať zákony, vymenúvať a odvolávať predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poverovať ich vedením ministerstiev a prijímať ich demisiu, vymenúvať a odvolávať vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon; vymenúvať profesorov a rektorov vysokých škôl a vymenúvať a povyšovať generálov, prechádzajú v tom čase na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
K Čl. I bod 17
V nadväznosti na priamu voľbu prezidenta a snahu minimalizovať obdobie, kedy hlava štátu nemôže vykonávať svoj úrad, zavádza sa oprávnenie pre predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak prezident nemôže vykonávať svoju funkciu dlhšie ako šesť mesiacov vyhlásiť, že funkcia prezidenta sa uvoľnila. Dňom tohto vyhlásenia sa končí funkčné obdobie doterajšieho prezidenta a v zmysle novo formulovaného článku 103 ods. 3 ústavy vzniká povinnosť pre predsedu Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásiť voľbu prezidenta do siedmich dní tak, aby sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr do šesťdesiatich dní odo dňa vyhlásenia voľby prezidenta.
K Čl. I bod 18
V nadväznosti na priamu voľbu hlavy štátu sa pokladá za správne zakotviť aj oprávnenie občanov všeľudovým hlasovaním rozhodnúť o odvolaní prezidenta jeho úradu. V snahe zabezpečiť potrebnú stabilitu ústavného postavenia prezidenta a odstrániť nebezpečenstvo nežiadúceho politického tlaku na jeho osobu aj formou iniciovania takéhoto hlasovania petíciami, umožňuje sa vyhlásiť ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta iba na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré prijala trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov. Hlasovať sú, rovnako ako aj v prípade priamych volieb prezidenta, oprávnení občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Prezident je odvolaný, ak za návrh na jeho odvolanie sa v ľudovom hlasovaní rozhodla nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. Z dôvodov uvedených v Čl. I bod 6 sa navrhuje, aby ak prezident týmto spôsobom nebol odvolaný, rozpustil do siedmich dní odo dňa vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania Národnú radu Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky v takomto prípade vyhlási voľby do Národnej rady slovenskej republiky do siedmich dní od jej rozpustenia. Zároveň sa navrhuje, aby v takomto prípade prezidentovi začalo opätovne plynúť nové päťročné volebné obdobie.
K Čl. I bod 19
Na rozdiel od doterajšej úpravy a v nadväznosti na navrhovaný inštitút kontrasignácie aktov prezidenta sa zavádza inštitút nezodpovednosti prezidenta za činy spáchané pri výkone svojej funkcie, s výnimkou úmyselného porušenia ústavy a vlastizrady. Priamo v Ústave Slovenskej republiky sa ustanovuje aj druh trestu.
K Čl. I bod 20
Navrhovaný text ustanovenia precizuje ústavné vzťahy medzi prezidentom a predsedom a reaguje aj na obsah Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. US 39/93 z 2. júna 1993. Ustanovenie deklaruje právo predsedu vlády navrhovať prezidentovi ďalších členov vlády a povinnosť prezidenta návrhy predsedu vlády rešpektovať.
K Čl. I bod 21
Navrhuje sa, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodoval nielen o ústavnosti a zákonnosti volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a volieb do orgánov územnej samosprávy, ale aj o ústavnosti a zákonnosti voľby prezidenta.
K Čl. I bod 22
Navrhuje sa, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodoval nielen o sťažnostiach proti výsledkom referenda, ale aj o sťažnostiach proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta.
K Čl. I bod 23
Úprava čl. 129 ods. 5 súvisí sa navrhovanou zmenou obsahu čl. 107 ústavy (Čl. I bod 17). Formuluje oprávnenie Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodovať o obžalobe Národnej rady Slovenskej republiky proti prezidentovi za úmyselné porušenie Ústavy Slovenskej republiky a vlastizradu.
K Čl. I bod. 24
Vzhľadom na mimoriadny význam kompetencií Ústavného súdu Slovenskej republiky navrhovaných v novo formulovanom znení článku 129 ods. 3 a 5 ústavy, zavádza toto ustanovenie jeho povinnosť rozhodovať v pléne aj o sťažnostiach proti výsledkoch referenda a o sťažnostiach proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta (článok 129 ods. 3) a o obžalobe Národnej rady Slovenskej republiky proti prezidentovi Slovenskej republiky vo veci úmyselného porušenia ústavy a vlastizrady (článok 129 ods. 5).
K Čl. II
Ide o prechodné ustanovenie, ktoré si vyžiadala súčasná situácia, keď nie je zvolený prezident a teda ani nemožno určiť termín ukončenia jeho funkčného obdobia, od ktorého sa odvodzuje dátum vyhlásenia nových volieb prezidenta.
K Čl. III
V súlade s obsahom princípu právneho štátu, pre ktorý je charakteristická aj požiadavka prehľadnosti a zrozumiteľnosti právneho poriadku, ustanovenie splnomocňuje predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby po schválení tohto návrhu ústavného zákona vyhlásil úplné znenie Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov.
K Čl. IV
Účinnosť ústavného zákona sa navrhuje z dôvodu jeho naliehavosti dňom vyhlásenia.
Bratislava 16. novembra 1998
Predkladá: Dr. Peter Kresák
Pozmeňujúci návrh
Návrh 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na zmenu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z. (tlač 58)
K čl. II
Článok II aj s nadpisom "Prechodné ustanovenia" vypustiť a nahradiť ďalším bodom 25 v tomto znení:
"25. Za čl. 155 sa vkladá čl. 155a, ktorý znie:
"Čl. 155a
Voľbu prezidenta Slovenskej republiky podľa tohto ústavného vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona podľa čl. 101 ods. 10 Ústavy Slovenskej republiky. "
Následne čl. III označiť ako čl. II. Následne čl. IV označiť ako čl. III. ".
Uvedený návrh vytvára dostatočný časový priestor na uskutočnenie volieb prezidenta Slovenskej republiky.
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
II. volebné obdobie
Číslo: 1206/1998
58a
Spoločná správa
výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z. (tlač 58) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z. (ďalej len "gestorský výbor") podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu ústavného zákona:
I.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 72 z 2. decembra 1998 a uznesením č. 82 zo 4. decembra 1998 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z. (tlač 58) na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky (okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva).
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh ústavného zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
II.
Gestorský výbor nedostal do dňa 13. januára 1999 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
III.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, uznesenie č. 37 z 12. 1. 1999,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, uznesenie č. 33 z 12. 1. 1999,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, uznesenie č. 19 z 12. 1. 1999,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, uznesenie č. 10 z 12. 1. 1999,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, uznesenie č. 15 z 12. 1. 1999,
- Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, uznesenie č. 9 z 12. 1. 1999,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, uznesenie č. 12 z 12. 1. 1999,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, uznesenie č. 20 z 12. 1. 1999 a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, uznesenie č. 15 z 12. 1. 1999.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, uznesenie č. 24 z 12. 1. 1999, v ktorom navrhol predmetný návrh ústavného zákona schváliť bez pozmeňujúcich návrhov.
Ďalšie výbory neprijali k predmetnému ústavnému zákonu platné uznesenie, pretože návrh na uznesenie nezískal potrebnú trojpätinovú väčšinu hlasov všetkých poslancov výboru v súlade s § 37 odsek 2 a § 52 odsek 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ide o tieto výbory:
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, uznesenie č. 7 z 12. januára 1999,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, uznesenie č. 6 z 12. 1. 1999,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, uznesenie č. 13 z 12. 1. 1999.
IV.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
1. K bodu 1
V Čl. I doplniť úvodnú vetu a označenie článku v tomto znení:
"Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V Čl. 84 odsek 3 znie: ".
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť
Zahraničný výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu
Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport
Výbor NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
2. K bodu 3
Text v bode 3 vypustiť a nahradiť v tomto znení: "3. V Čl. 87 odsek 3 znie:
"(3) Ak prezident Slovenskej republiky vráti zákon s pripomienkami, Národná rada Slovenskej republiky zákon opätovne prerokuje a v prípade jeho schválenia musí byť takýto zákon vyhlásený. ".
Nové znenie odseku 3 vzhľadom na viaceré navrhované zmeny je legislatívne prehľadnejšie.
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť
Zahraničný výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu
Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport
Výbor NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
3. K bodu 3
Za bod 3 zaradiť nový bod 4 v tomto znení: "4. Čl. 87 ods. 4 znie:
"(4) Na prijatie zákona vráteného prezidentom podľa Čl. 102 písm. n) je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. ".
Terajšie body 4 až 24 prečíslovať na body 5 až 25.
Na prelomenie suspenzívneho veta prezidenta je vhodné zvýšiť kvórum na kvalifikovanú väčšinu. Toto stanovisko zaujíma i vláda SR.
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť
Zahraničný výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu
Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Výbor NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
4. K bodu 4
V Čl. 89 ods. 2 nahradiť text písmena e) týmto znením:
"e) vyhlasuje voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbu prezidenta Slovenskej republiky a voľby do orgánov územnej samosprávy, "
Ide o doplnenie vyhlasovania volieb do orgánov územnej samosprávy, ktoré nateraz upravuje § 25 zákona SNR č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov o voľbách do orgánov samosprávy obcí.
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť
Zahraničný výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu
Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport
Výbor NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
5. K bodu 5
V Čl. 101 ods. 2 vypustiť text za slovami "Národnej rady Slovenskej republiky".
V uvedenom ustanovení sa zosúľaďuje okruh voličov pre voľbu prezidenta s okruhom voličov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor NR SR Gestorský výbor odporúča schváliť.
6. K bodu 5
V Čl. 101 ods. 2 druhá veta za slová "republiky a majú" vložiť slová "v deň volieb".
Ide o spresnenie tohto ustanovenia.
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport
Gestorský výbor odporúča neschváliť.
7. K bodu 5
V Čl. 101 odsek 3 vypustiť.
Následne odseky 4 až 10 prečíslovať na odseky 3 až 9.
Ustanovenie o voľbách prezidenta už obsahuje čl. 89 ods. 2 písm. e). Vyhlasovanie výsledkov volieb je vhodné zveriť ústredná volebná komisia, čo by mal obsahovať zákon o voľbe prezidenta.
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu
Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Výbor NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
8. K bodu 5
V Čl. 101 ods. 4 nahradiť týmto znením:
"(4) Kandidáta na prezidenta navrhuje najmenej osem poslancov Národnej rady Slovenskej republiky alebo občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi. Návrhy na kandidátov sa odovzdávajú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr do 30 dní od vyhlásenia volieb. ".
Následne odseky 4 až 10 prečíslovať na odseky 3 až 9.
Cieľom je dosiahnuť súlad so zákonom NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku - 8 poslancov tvorí klub a najmä umožniť návrhy kandidátov občanmi SR.
Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Gestorský výbor odporúča neschváliť.
9. K bodu 5
V Čl. 101 ods. 4 vypustiť slová "21 dní" a nahradiť slovami "30 dní".
Predĺženie lehoty sa vidí vhodnejšie vzhľadom na to, že návrh počíta i s petíciou občanov.
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu
Výbor NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Gestorský výbor odporúča neschváliť.
10. K bodu 5
V Čl. 101 odsek 8 nahradiť týmto znením:
"(8) Ak sa volebné obdobie prezidenta ukončí predčasne, zvolený kandidát skladá sľub a ujíma sa funkcie prezidenta do sedem dní od vyhlásenia výsledkov volieb. ".
Je potrebné poskytnúť primeranú lehotu na zvolanie NR SR.
Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport
Gestorský výbor odporúča neschváliť.
11. K bodu 5
V Čl. 101 ods. 6 znie:
"(6) Ak jeden z dvoch kandidátov, ktorí získali v prvom kole volieb najviac platných hlasov prestane, byť voliteľný za prezidenta pred druhým kolom volieb alebo ak sa práva kandidovať vzdá postupuje do druhého kola kandidát, ktorý v prvom kole získal ďalší najvyšší počet platných hlasov. Ak pre druhé kolo volieb nie sú dvaja kandidáti, druhé kolo volieb sa neuskutoční a predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási do siedmich dní nové voľby tak, aby sa tieto uskutočnili do 60 dní od ich vyhlásenia. "
Navrhované ustanovenie zabezpečuje, aby nebolo potrebné vypísať nové voľby prezidenta v prípade, že sa jeden kandidát vzdá práva kandidovať.
Ústavnoprávny výbor NR SR Gestorský výbor odporúča schváliť.
12. K bodu 5
V Čl. 101 za ods. 6 vložiť nový ods. 7 v tomto znení:
"(7) Ak sa uchádza o funkciu prezidenta iba jeden kandidát, koná sa voľba tak, že sa o ňom hlasuje; za prezidenta je zvolený ak získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov zúčastnených voličov. ".
Následne ods. 7 až 10 označiť ako ods. 8 až 11.
Navrhované ustanovenie rieši situáciu ak sa o funkciu prezidenta vo voľbách uchádza len jeden kandidát.
Ústavnoprávny výbor NR SR Gestorský výbor odporúča schváliť.
13. K bodu 6
V Čl. 102 písm. d) v druhom riadku za slovo "vlády" vložiť slová "Slovenskej republiky".
V štvrtom riadku za slovom "vláda" vypustiť slová "Slovenskej republiky".
Ide o legislatívno-technické spresnenie.
Ústavnoprávny výbor NR SR Gestorský výbor odporúča schváliť.
14. K bodu 7
V Čl. 102 písmeno n) nahradiť týmto znením:
"n) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami, a to v lehote do pätnásť dní od doručenia schváleného zákona, ".
Vrátenie zákona NR SR treba podmieniť uvedením pripomienok k zákonu.
Zahraničný výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu
Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport
Výbor NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
15. K bodu 8
V Čl. 102 písm. p) nahradiť týmto znením:
"p) má právo byť prítomný na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky a ak požiada o slovo, musí sa mu udeliť. ".
Je potrebné ponechať doterajšie právo prezidenta zúčastniť sa na schôdzach NR SR. Je to v súlade s koncepciou prezidenta ako neutrálnej moci. Opačné riešenie by nevhodne zasahovalo do možnosti účasti ústavných činiteľov ako to autonómne upravuje § 20 a 28 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR.
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Gestorský výbor odporúča neschváliť.
16. K bodu 9
V Čl. 102 písmeno r) nahradiť týmto znením:
"r) má právo vyžadovať od vlády Slovenskej republiky a jej členov informácie potrebné pre plnenie svojich úloh. ".
Ide o legislatívno-technickú úpravu vo vzťahu k bodu 11 spoločnej správy
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport
Gestorský výbor odporúča neschváliť.
17. K bodu 10
Text odseku 2 nahradiť týmto znením:
"(2) Rozhodnutie prezidenta vydané podľa článku 102 písm. b), i), ak ide o udelenie amnestie, a j) je platné, ak je podpísané predsedom vlády Slovenskej republiky alebo príslušným ministrom; v takých prípadoch za rozhodnutie prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky. ".
Ide o legislatívno-technické spresnenie.
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť
Zahraničný výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu
Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport
Výbor NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
18. K bodu 11
V Čl. 103 odsek 1 nahradiť týmto znením:
"(1) Za prezidenta možno zvoliť každého občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca do Národnej rady Slovenskej republiky a dosiahol v deň voľby vek 40 rokov. ".
Ide o spresnenie.
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť
Zahraničný výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu
Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport
Výbor NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
19. K bodu 13
V Čl. 103 odsek 6 a odsek 7 nahradiť týmto znením:
"(6) Prezident sa môže kedykoľvek svojej funkcie vzdať; jeho funkčné obdobie sa končí dňom doručenia písomného oznámenia tohto rozhodnutia predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky.
(7) Predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky písomne oznámi vzdanie sa funkcie prezidenta predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. ".
Ide o spresnenie s tým, že sa ukladá predsedovi Ústavného súdu SR povinnosť oznámiť túto skutočnosť predsedovi NR SR za účelom vyhlásenia voľby prezidenta.
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport
Gestorský výbor odporúča neschváliť.
20. K bodu 15-16
V bode 15 v Čl. 105 ods. 1 za slová "v prvej" vložiť slovo "vete" a slovo "dopĺňajú" nahradiť slovom "vkladajú".
V bode 16 v úvodnej vete nahradiť slová "Článok 105 odsek 1" slovami "Čl. 105 ods. 1".
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
21. K bodu 17
V Čl. 105 ods. 2 nahradiť slová "vyhlási predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky" slovami "Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási".
Neschopnosť vykonávať funkciu prezidenta by mal posúdiť Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne.
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť
Zahraničný výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu
Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport
Výbor NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
22. K bodu 18
Čl. 106 nahradiť týmto znením:
"Čl. 106
(1) Prezidenta možno odvolať z funkcie pred skončením volebného obdobia ľudovým hlasovaním. Ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta vyhlasuje predseda
Národnej rady Slovenskej republiky na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky prijatého najmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a to do 30 dní od prijatia uznesenia tak, aby sa ľudové hlasovanie vykonalo do 60 dní od jeho vyhlásenia.
(2) Prezident je odvolaný, ak za jeho odvolanie v ľudovom hlasovaní hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov.
(3) Ak prezident nebol v ľudovom hlasovaní odvolaný, rozpustí prezident Národnú radu Slovenskej republiky do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. V takomto prípade začína prezidentovi plynúť nové volebné obdobie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľby do Národnej rady Slovenskej republiky do siedmich dní od jej rozpustenia.
(4) Podrobnosti o odvolaní prezidenta ustanoví zákon. ".
Ide o legislatívno-technické spresnenie a doplnenie odkazu na osobitný zákon, ktorý je treba prijať na podrobnejšiu úpravu ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta.
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť
Zahraničný výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu
Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport
Výbor NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
23. K bodu 19
V Čl. 107 v tretej vete vypustiť slová "Obžaloba sa podáva" a nahradiť slovami "Obžalobu podáva Národná rada Slovenskej republiky" a v štvrtej vete slovo "výrok" nahradiť slovom "rozhodnutie" a za slovo "tento" vložiť slovo "úrad".
Ide o legislatívno-technické spresnenie.
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť Zahraničný výbor NR SR Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport
Výbor NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Gestorský výbor odporúča neschváliť.
24. K bodu 20
Bod 20 vypustiť.
Pri ponechaní ustanovenia o viazanosti prezidenta návrhom predsedu vlády vzniká vnútorný rozpor v návrhu tohto ústavného zákona, nakoľko podľa znenia Čl. 101 ods. 1 prezident nie je viazaný príkazmi. Z postavenia prezidenta ako neutrálnej moci vyplýva potreba uplatniť možnosti politického rokovania o návrhu predsedu vlády. Aj Ústava Spolkovej republiky Nemecko, v ktorej sa uplatňuje kancelársky princíp, neobsahuje v Čl. 64 takúto viazanosť: "Spolkových ministrov vymenúva a prepúšťa spolkový prezident na návrh spolkového kancelára". V súvislosti s obsahom pojmu "návrh" možno upozorniť i na uznesenie Ústavného súdu SR uverejneného pod č. 206/1993 Z. z., podľa ktorého návrh predsedu vlády podľa Čl. 116 ods. 4 odvolať člena vlády nezakladá priamu povinnosť prezidentovi člena vlády odvolať. Vypustením tohto bodu zostáva v platnosti terajšie znenie Čl. 111 Ústavy SR.
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť
Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Gestorský výbor odporúča neschváliť.
25. K bodu 19 Čl. 107 znie:
"Čl. 107
Prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo vlastizradu. O podaní obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva Národná rada Slovenskej republiky na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhoduje v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto opätovne získať. ". "
Ide o legislatívno-technické spresnenie. Ústavnoprávny výbor NR SR Gestorský výbor odporúča schváliť.
26. K bodu 20
Čl. 111 znie:
"Čl. 111
Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Za podpredsedu vlády a ministra môže vymenovať občana, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. ".
Ide o legislatívno-technické spresnenie. Ústavnoprávny výbor NR SR Gestorský výbor odporúča schváliť.
27. K bodu 21
V Čl. 129 ods. 2 za slová "zákonnosti volieb" doplniť slová "a odvolania".
Ústavný súd by mal rozhodovať o prípadnej ústavnosti a zákonnosti i v prípade odvolania prezidenta.
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť
Zahraničný výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu
Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport
Výbor NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Gestorský výbor odporúča neschváliť.
28. K bodu 21
V Čl. 129 ods. 2 za slová "zákonnosti volieb" doplniť slová "a odvolania" a za slovo "prezidenta" vložiť slová "Slovenskej republiky".
Ústavný súd by mal rozhodovať o prípadnej ústavnosti a zákonnosti i v prípade odvolania prezidenta.
Ústavnoprávny výbor NR SR Gestorský výbor odporúča schváliť.
29. K bodu 22
V Čl. 129 ods. 3 slovo "výsledkoch" nahradiť slovom "výsledku".
Ide o gramatickú úpravu.
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť
Zahraničný výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu
Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport
Výbor NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
30. K bodu 24
V Čl. 131 vložiť za slová "uvedených v" slová "Čl. 105 ods. 2" a dikciu "Čl. 129 ods. 2, 3, 4 a 5" nahradiť slovami "Čl. 129 ods. 2 až 5".
Doplnenie o Čl. 105 ods. 2 treba prijať v prípade, že sa akceptuje bod 16 tejto informácie. Úprava dikcie Čl. 129 je legislatívno-technickej povahy.
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť
Zahraničný výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu
Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport
Výbor NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť.
31. K Čl. II
Čl. II aj s nadpisom Prechodné ustanovenie vypustiť a nahradiť ďalším bodom 25 v tomto znení:
"25. za Čl. 155 sa vkladá článok 155a, ktorý znie:
"Čl. 155a
Voľbu prezidenta podľa tohto ústavného zákona vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky do 60 dní od nadobudnutia účinnosti tohto ústavného zákona. ".
Toto ustanovenie treba priamo včleniť do ústavy jej prechodných opatrení; ide o legislatívnotechnickú úpravu.
Predĺženie lehoty z 30 na 60 dní súvisí s prípravou zákona o voľbe prezidenta.
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť
Zahraničný výbor NR SR
Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu
Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport
Výbor NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Gestorský výbor odporúča neschváliť.
32. K Čl. III
Čl. III vypustiť.
Následne Čl. III a Čl. IV označiť ako Čl. II a Čl. III.
Podľa dôvodovej správy tento návrh ústavného zákona rieši len čiastkové otázky, ktoré sa ukázali ako najnevyhnutnejšie. Súčasťou ústavného poriadku sú i nálezy ústavného súdu vo veci výkladu jednotlivých ustanovení Ústavy SR, ktoré do úplného znenia Ústavy nemožno včleniť. Takisto ústavný zákon NR SR č. 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov nemožno zaradiť do úplného znenia. Osobitne bude treba doriešiť i niektoré ustanovenia deviatej hlavy ústavy, menovite Čl. 156.
Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť
Výbor NR SR pre zdravotníctvo
Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport
Gestorský výbor odporúča neschváliť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča hlasovať:
a) spoločne k bodom 1, 2, 3, 4, 5, 7, 11, 12, 13, 14, 17, 18, 20, 21, 22, 25, 26, 28, 29, 30 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť;
b) spoločne k bodom 6, 9, 10, 23, 24, 27, 31, 32 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy neschváliť;
c) jednotlivo k bodom 8, 15-16 spoločné hlasovanie, 19. Gestorský výbor ich odporúča neschváliť.
V.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z. vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z. (tlač 58) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie
ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z. vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní (tlač 58a) bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky (gestorský výbor) č. 41 dňa 13. januára 1999.
Bratislava 13. januára 1999
Ladislav Orosz v. r.
predseda Ústavnoprávneho výboru
Národnej rady Slovenskej republiky