Dokument je dostupný aj vo formátoch: tlac_0332.pdf

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta ČERNÁKA na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 192/1995 Z. z. o zabezpečovaní záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností

Parlamentná tlač


NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

I. volebné obdobie

Číslo: 129/1996

332 Návrh

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta ČERNÁKA

na vydanie

zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 192/1995 Z. z. o zabezpečovaní záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností

Bratislava január 1996

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

I. volebné obdobie

Návrh Zákon

Národnej rady Slovenskej republiky z ............. 1996,

ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečovaní záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 192/1995 Z. z. o zabezpečovaní záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností sa dopĺňa takto:

V § 2 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

" (4) Predmetom privatizácie nemôžu byť akcie Slovenskej sporiteľne, akciovej spoločnosti Bratislava; Všeobecnej úverovej banky, akciovej spoločnosti Bratislava; Slovenskej poisťovne, akciovej spoločnosti Bratislava a Investičnej a rozvojovej banky, akciovej spoločnosti Bratislava, ktorých držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo fond. ".

Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.

Čl. II Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Dôvodová správa

Rozhodujúci vplyv na ekonomiku Slovenskej republiky má banková sféra a predovšetkým najväčšie slovenské banky a poisťovne, konkrétne Slovenská sporiteľňa, akciová spoločnosť Bratislava, Všeobecná úverová banka, akciová spoločnosť Bratislava; Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť Bratislava a Investičná a rozvojová banka, akciová spoločnosť Bratislava.

Ich ozdravenie, koordinácia procesu privatizácie majú na udržanie strategických záujmov štátu a realizáciu hospodárskej politiky najväčší vplyv. Preto ich doplnenie dáva už schálenému zákonu zmysel. Návrh predpokladá, že záujem štátu sa v bankovej sfére nebude presadzovať direktívne, a preto sa výkon práv a povinností akcionára ponecháva na fonde. Proces úplnej konsolidácie sa predpokladá asi za 5 rokov, a preto sa ako Alternatíva I. uvádza účinnosť do roku 2000.

tlac_0332-1.jpg

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY I. volebné obdobie

Číslo: 129/1996

332a Spoločná správa

Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Černáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností (tlač 332)

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Černáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon NR SR č. 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 758 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru NR SR, Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu a Výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v lehote po obdržaní stanoviska vlády Slovenskej republiky a súčasne určil ako príslušný

Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na skoordinovanie stanovísk výborov NR SR s tým, že sa skoordinované stanoviská výborov NR SR premietnu v spoločnej správe výborov NR SR.

Určené výbory prerokovali návrh poslanca NR SR Ľudovíta Černáka na svojich schôdzach dňa 12. februára 1997.

Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprijal uznesenie o výsledku prerokovania návrhu poslanca NR SR Ľudovíta Černáka, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona SNR č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku SNR v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru (počet členov výboru 17, prítomných 16, za návrh uznesenia hlasovalo 8, proti nehlasoval nikto, zdržali sa hlasovania 8).

Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh poslanca Ľudovíta Černáka a neprijal uznesenie o výsledku prerokovania návrhu poslanca na vydanie zákona. lebo podľa § 52 ods. 4 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru (počet členov výboru 17, prítomných 16, za návrh uznesenia hlasovalo 8, proti hlasovalo 7, zdržal sa hlasovania 1).

Ústavnoprávny výbor NR SR podľa výpisu zo zápisnice zo 73. schôdze výboru prerokoval dňa 12. februára 1997 návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Černáka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 192/1995 Z. z. o zabezpečovaní záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností (tlač 332) a na návrh predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky Petra Brňáka hlasoval o návrhu uznesenia.

Z celkového počtu poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných 11 poslancov. Za návrh uznesenia bolo celkom 5 poslancov, 5 poslancov bolo proti a 1 poslanec sa zdržal hlasovania, teda Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Iný návrh uznesenia nebol predložený.

Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu rokovania o predmetnom návrhu uznesenia boli prijaté pozmeňujúce návrhy prednesené p. poslancom Benčíkom v súlade s § 52 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. na návrh poslanca Benčíka sa uvádza stanovisko najmenej 1/3 poslancov k návrhu na uznesenie.

Stanovisko

piatich poslancov Národnej rady Slovenskej republiky členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky (pp. Michala Benčíka, Róberta Fica, Klementa Kolníka, Jozsefa Kvardu a Ivana Šimka) k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Černáka na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 192/1995 Z. z. o zabezpečovaní záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností (tlač 332)

1. K názvu zákona

Názov zákona upraviť takto:

" Zákon z .......1997,

ktorým sa mení a dopĺňa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri

privatizácii strategicky dôležitých podnikov a akciových spoločností v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 135/1996 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 214/1996 Z. z. ".

Odôvodnenie:

Ide o leg. tech. úpravu. Vzhľadom na časové obdobie, ktoré prešlo od podanie návrhu zákona pod tlačou 332 a jeho prerokovaním v Národnej rade SR, je potrebné ho aktualizovať a upravili tak ako je uvedené pod návrhom na zmenu č. 1.

2.  K čl. I

V čl. I názov zákona upraviť takto:

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých podnikov a akciových spoločností v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 135/1996 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 214/1996 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: ".

Odôvodnenie:

Platí to isté, čo bolo uvedené v odôvodnení k návrhu na zmenu pod č. 1.

3.   K čl. I

V čl. I za názov zákona vložiť body 1 a 2, ktoré znejú: " 1. V § 2 ods. 1 úvodná veta znie:

" Predmetom privatizácie podľa zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby 1/ nemôže byť majetok štátu, ktorý majú v správe 3/ štátne podniky v odvetví ach ". 2. V § 2 odseku 1 sa vypúšťa písmeno f/. ".

Odôvodnenie:

Vzhľadom na navrhovanú zmenu obsiahnutú v návrhu zákona /tlač 332/, je potrebné legislatívne upraviť návrh zákona o body 1 a 2, ktoré reagujú a vysporiadavajú sa s úpravou obsiahnutou v novele zákona /zákon NR SR č. 214/1996 Z. z. / tak, aby bola zachovaná jednoznačnosť právneho predpisu a v zákone neboli rovnaké vecné úpravy obsiahnuté dvakrát.

4.   K čl. I

Text návrhu zákona označiť ako bod 3 a na konci ustanovenia sa bodka nahradzuje bodkočiarkou a pripájajú sa slová, ktoré znejú:

ustanovenie § 4 ods. 2 sa vzťahuje aj na tieto spoločnosti. ".

Odôvodnenie:

Ide o leg. tech. úpravu v nadväznosti na návrhy obsiahnuté pod č. 3. Pripojením vety k ustanoveniu sa sleduje to, aby výkon práv a povinností, ktoré prislúchajú akcionárovi a ktorých držiteľom je Fond národného majetku, bol v súlade so zákonom prevedený z Fondu národného majetku na príslušný ústredný orgán štátnej správy a to do 30 dní od účinnosti zákona.

5.  K čl. I

Za bod 3 vložiť body 4 a 5, ktoré znejú:

" 4. V § 3 odsek 1 sa vypúšťa písmeno ch/. ".

5. V čl. II sa vypúšťajú slová " a stráca účinnosť 31. marca 1997. ".

Odôvodnenie:

Platí to isté, čo je uvedené v odôvodnení k návrhu pod č. 3 a súvisí s navrhovanou zmenou obsiahnutou v návrhu zákona.

6. K čl. II

Čl. II upraviť takto:

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. marca 1997 a stráca účinnosť 31. decembra 2003. "

Odôvodnenie:

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti zákona presne ustanoveným dňom a časove sa obmedzuje jeho účinnosť.

Bratislava 12. februára 1997

JUDr. Peter Brňák v. r. predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR

Ing. Miroslav Maxon v. r. predseda Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu

Ing. Roman Hofbauer, CSc. v. r. predseda Výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie

Dodatok k spoločnej správe /tlač 332a/

V   priebehu rokovania Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu neprijal pozmeňujúce návrhy prednesené poslankyňou Schmögnerovou.

V  súlade s § 52 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. na požiadanie p. Schmögnerovej uvádzame stanovisko 7 poslancov výboru (Ásványi, Bajan, Brocka, Dzurinda, Košnár, Pásztor, Schmögnerová), ktoré je rovnaké s Ústavnoprávnym výborom NR SR tak, ako je uvedené v spoločnej správe.

Okrem toho bol podaný ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý nie je uvedený v spoločnej správe:

K čl. I

Doterajší text § 2 ods. 2 označiť ako odsek 2 písm. a/ a odsek 2 doplniť o písm. b/ s nasledovným textom: "Predmetom privatizácie v civilnom letectve nemôže byť letecká dopravná cesta (služby, riadenia, letovej prevádzky) a verejné medzinárodné letiská Bratislava, Košice a Poprad-Tatry. "

Odôvodnenie:

Služby riadenia letovej prevádzky v súčasnosti zabezpečované príspevkovou organizáciou Riadenia letovej prevádzky reprezentujú najvýznamnejšiu súčasť., leteckej dopravnej cesty" vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky. Pravidlá ich zabezpečovania a ich samotné zabezpečovanie garantuje štát na základe viacerých medzinárodných dohôd. Naviac v súčasnosti v rámci európskych integračných procesov prebieha proces harmonizácie civilných a vojenských služieb riadenia letovej prevádzky, pričom tento proces garantuje štát tak isto viacerými medzinárodnými zmluvami. Komercionalizácia týchto služieb v zmysle racionálneho používania finančných prostriedkov je žiadúca, no v žiadnom prípade nie je reálne uvažovať pri ich zabezpečovaní s čisto komerčným prístupom. Regulácia úhrad na ich používanie v zmysle "nákladovosti,, a "nediskriminácie užívateľov" a tiež perspektívne využívanie týchto služieb tiež vojenským letectvom návrh tejto zmeny zákona plne vysvetľujú.

V  prípade letísk, ktoré v súčasnosti prevádzkuje príspevková organizácia Slovenská správa letísk je situácia obdobná, čo sa týka záväzkov štátu, ako aj vo vzťahu k rozsiahlemu regulačnému rámcu založenému na medzinárodných zmluvách (členstvo SR v ICAO, ECAC a pod. ), ale tiež ochrany verejného záujmu v oblasti životného prostredia (hluk, emisie a pod. ). Obranné záujmy štátu (použitie civilných letísk vojenským letectvom v prípade vojenských konfliktov) a dlhodobá potreba dotovania tejto časti infraštrukúty leteckej dopravy, s ohľadom na súčasný nízky objem prevádzky z verejných zdrojov, sú tak isto argumentom pre zachovanie dominantnej ingerencie štátu obdobne ako v prípade vodnej dopravy (prístavy sú súčasťou Slovenskej plavby dunajskej š. p. ) a tiež železničnej dopravnej cesty.